iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Kollár robí čudné kšefty. Prelieva státisíce eur v SR...

... medzi svojimi firmami a vlastnou stranou: Predseda Kollár svojmu hnutiu požičal v roku 2019 zhruba 724 000 eur a za prvé tri mesiace roka 2020 ďalších takmer 400 000 eur. Sme rodina totiž nemala dosť peňazí na voľby, keďže ich minula na kúpu priestorov od svojho šéfa. Za posledné štyri roky odišli z konta hnutia Sme rodina na účty firiem Borisa Kollára státisíce eur. A naopak, Kollár do svojej vlastnej strany ďalšie státisíce napumpoval.

Obchody, ktoré súčasný predseda parlamentu urobil, vyvolávajú otázniky a nie vždy pôsobia logicky.
Obchodovať s vlastným hnutím začal Kollár už krátko po voľbách v roku 2016, v ktorých Sme rodina získala 6,62 percenta hlasov a 11 kresiel v Národnej rade. Volebný výsledok zaručil kollárovcom štedrý finančný príspevok od štátu.
V priebehu štyroch rokov Sme rodina zinkasovala zhruba štyri milióny eur. Veľká časť z tejto sumy už čoskoro skončila v rukách Borisa Kollára.

Peniaze za sídlo strany vo vrecku Kollára

Hnutie si potrebovalo zaobstarať vlastné sídlo. Napokon ho získalo priamo od svojho predsedu.
Sme rodina v roku 2017 uzatvorila zmluvu na kúpu priestorov od Kollárovej firmy Goimpex Bratislava za približne 1,2 milióna eur.

Hnutie k nim neskôr od tej istej spoločnosti prikúpilo ďalšie priestory za viac ako pol milióna eur. Firma Borisa Kollára tak zarobila viac ako 1,7 milióna eur. Priestory sa nachádzajú v budove na Leškovej ulici v bratislavskom Starom Meste. V tej istej budove sídli aj Fun rádio, ktoré rovnako patrí Kollárovi. Šéf hnutia v kúpe žiadny problém nevidel.

„Každá politická strana podľa zákona má právo, aby si kúpila vlastné priestory, a teda tak, ako to urobili iné strany, sme to urobili aj my. Uvedené prepojenie osôb sme nezamlčovali, ale riadne oznámili a uviedli do výročnej správy a rovnako do auditu. Teda sme v ničom neporušili zákon,“ vysvetľoval týždenníku Plus 7 dní pred dvoma rokmi.

Miliónová pôžička hnutiu

Tok straníckych peňazí na účty Kollárových firiem sa tým však neskončil. Hnutie si už od roku 2016 prenajíma autá od spoločností Goimpex Bratislava a Fun media group, ktoré tiež vlastní Kollár. V priebehu štyroch rokov obidve firmy od hnutia Sme rodina zinkasovali asi štvrťmilióna eur. Na druhej strane, financie prúdia aj opačným smerom.

Časť z priestorov, ktoré Sme rodina kúpila od Kollára, teraz zasa hnutie prenajíma firmám svojho šéfa.
Vďaka tomu zarába desiatky tisíc eur ročne. A aby toho nebolo málo, obrovskú finančnú injekciu svojej strane poskytol aj samotný Kollár.

Z údajov, ktoré Sme rodina zverejňuje na svojej stránke, vyplýva, že predseda svojmu hnutiu požičal v roku 2019 zhruba 724 000 eur a za prvé tri mesiace roka 2020 ďalších takmer 400 000 eur.
Spolu ide o viac ako 1,1 milióna eur. Všetky pôžičky poskytol Kollár hnutiu bezúročne.

Zvýšená pozornosť

Na tlačový odbor hnutia sme ešte v pondelok zaslali niekoľko otázok. Zaujímalo nás, odkiaľ Kollár takú veľkú hotovosť zobral, ale aj to, prečo Sme rodina obchoduje výlučne s firmami svojho lídra. Žiadnu odpoveď sme nedostali.
O podnikateľských aktivitách druhej najsilnejšej koaličnej strany sme sa rozprávali s Gabrielom Šípošom, riaditeľom
Transparency International Slovensko.

Vzťah Kollárovho hnutia a jeho firiem nemusí byť podľa neho automaticky podozrivý.

Predseda Sme rodina už do politiky ako známy podnikateľ vstupoval a jeho firmy, s ktorými hnutie uzatvára zmluvy, môžeme považovať za renomované.Podľa Šípoša je však na mieste zvýšená pozornosť. „Pretože transakciami medzi vlastnými subjektmi viete nepozorovane prelievať peniaze a ide naozaj o veľké peniaze,“ tvrdí.

Nelogická transakcia

Prečo Kollár nalial do vlastného hnutia viac než milión, keď Sme rodina zároveň brala peniaze na fungovanie od štátu? Vysvetlenie je podľa Šípoša jednoduché.

Sme rodina minula v minulom volebnom období viac ako tretinu svojich peňazí za voľby na nákup nehnuteľností v centre Bratislavy od firmy Borisa Kollára.
Hnutiu tak nezostalo dosť peňazí na tohtoročné voľby a musel mu ich požičať opäť Kollár.

To však Šípošovi pripadá ako dosť nelogická transakcia. „Rád by som videl, či tie ceny boli trhové a či hnutie takto nesanovalo firemný biznis,“ hovorí.

Keďže však nepoznáme zmluvy medzi hnutím a firmami, nevieme, či sú založené na trhových cenách a kto z tohto vzájomného biznisu skutočne profituje. „Z pohľadu súvislostí tých obchodov ale tipujem, že súkromné Kollárove firmy na tom určite neprerábajú, majú garantovaný biznis s politickým hnutím a nemusia o tie zákazky súťažiť,“ ukončil riaditeľ TIS, aktuality.sk

X X X

SaS vyzvala Kollára na odstúpenie. Predseda parlamentu opustil rokovanie bez slova

Poslanecký klub SaS dnes nemilo prekvapil predsedu Sme rodina Borisa Kollára. Vyzval ho totiž, aby odstúpil z postu predsedu parlamentu. Dôvodom je podozrenie z plagiátorstva, ktorého sa mal dopustiť pri svojej diplomovej práci.

Čo na to hovorí samotný Kollár, nie je známe. Novinárom sa pri odchode z ústredia SaS vyhol bez toho, aby povedal čo i len slovo. Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová povedala k tomu len toľko, že ich rozhodnutie zobral na vedomie.

„Rozprávali sme sa s Borisom Kollárom viac ako hodinu. Výsledok je ten, že ho poslanecký klub SaS vyzval, aby odstúpil z funkcie predsedu parlamentu,“ skonštatovala.
Čo sa stane, ak ich výzvu nevypočuje, hovoriť teraz Zemanová nechcela. Tvrdí, že teraz je na ťahu šéf národnej rady.
„Máme ďaleko kritickejšieho voliča na takéto prešľapy. Myslím, že to pochopil,“ povedala šéfka poslaneckého klubu SaS.

SaS z vlády neodíde

Predseda SaS Richard Sulík povedal, že s rozhodnutím poslaneckého klubu sa stotožní aj celá strana. A to nielen teraz, ale aj v budúcnosti. Zároveň vyhlásil, že jeho strana z vlády určite neodíde. „Nespochybňujeme nárok Sme rodina na túto pozíciu,“ poznamenal. Zároveň neodpovedal priamo, či očakáva odchod kollárovcov z vlády. „Cez tento most pôjdeme až pri ňom budeme," tvrdí líder SaS.

Rovnako bez odpovede ostala aj otázka, dokedy má Kollár čas na vyvodenie politickej zodpovednosti.
„Aj keď bola dvakrát odložená mimoriadna schôdza, nedá sa to odkladať donekonečna. Budeme mať v pondelok aj koaličnú radu. Tieto udalosti tak budú mať nejaký spád,“ dodal Sulík.

Kollár pripúšťa rozpad koalície

Kollár pritom pred príchodom na schôdzku so sulíkovcami hovoril, že jedna z alternatív je aj odchod jeho hnutia z koalície. Ak by musel odísť z postu predsedu parlamentu, zrejme by podľa svojich slov nemalo hnutie inú možnosť ako odchod z koalície. Zdôraznil, že nemieni nikoho vydierať.

„Ja nemám inú možnosť, len odísť z vlády, ja nemôžem odísť len z postu predsedu parlamentu. Ja nikoho nevydieram, všetko je v poriadku, idem sa porozprávať s kolegami,“ doplnil.

Kollár pred novinármi zopakoval, že svoju prácu napísal v súlade so zákonom. V pondelok (29. 6.) sa stretol s poslancami za OĽaNO. S poslancami strany Za ľudí, ktorí ho vyzvali na odchod z funkcie, sa podľa svojich slov nebude stretávať.
Schôdzka v klube SaS

Poslanec Ondrej Dostál (SaS) pred rokovaním s Kollárom tiež len zopakoval, že podľa neho má odísť z postu.
„Nemám nástroj, ako by som donútil Borisa Kollára, aby odstúpil. V každom prípade mu to chcem dnes povedať,“ dodal pred novinármi Dostál.

Kollár v minulom týždni vyhlásil, že svoj magisterský titul získal legálne a že sa nemá za čo ospravedlňovať. V politike titul nemieni viac používať, aktuality.sk

X X X

Radičová: Premiér spustil obhajobou Kollára hon na čarodejnice, vytvára si precedens pre budúce kauzy

Kollárov plagiát je dôvodom na vyvodenie politickej zodpovednosti, jeho obhajoba premiérom je nedôveryhodná. Tvrdí to expremiérka Iveta Radičová. Premiér Matovič podľa nej kauzu neudržateľne relativizuje a v mene Kollárovej obhajoby obhádzal bahnom celú akademickú obec.

Kauza Kollárovho plagiátu politicky graduje, zatiaľ čo premiér Matovič si nad vyvodzovaním politických konzekvencií umýva ruky, Sulíkovi liberáli žiadajú Kollárovu hlavu, no a Kollárova politická rodina sa zasa verejne vyhráža už priamo odchodom z vlády.

Expremiérku Ivetu Radičovú v tejto kauze zaráža najmä premiérov dvojaký meter a varuje pred sklamaním, ktorú takáto nedôveryhodnosť lídrov vládnej koalície môže u ľudí prebudiť, aktuality.sk

X X X

Gröhling tvrdí, že odoberanie titulov nie je reálne, Kolíková tam vidí priestor

Zatiaľ čo minister školstva dnes jasne povedal, že odoberanie titulov považuje za nereálne, ministerka spravodlivosti to hneď nevylučuje a chce si to overiť analýzou.

Šéf rezortu školstva Branislav Gröhling a ministerka spravodlivosti Mária Kolíková dnes reagovali na návrh OĽaNO, ktoré chce, aby boli preverené všetky záverečné vysokoškolské práce a následne bola vyvodená zodpovednosť voči všetkým, ktorí sa dopustili plagiátorstva. Premiér Igor Matovič totiž práve ich požiadal, aby počas leta k tomu pripravili zákon.
Gröhling uviedol, že sa už s Máriou Kolíkovou stretol a v hre sú tri návrhy - ani jeden však zrejme nebude obsahovať spätné odoberanie titulov, pretože minister školstva tvrdí, že to nie je možné.

„Odoberanie titulov nie je reálne, nemôžeme tak narušovať spätne retroaktivitu a nejakým spôsobom narúšať aj právnu stabilitu štátu," uviedol pred rokovaním vlády minister školstva. Návrhy v tejto chvíli nechcel konkretizovať.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková na rozdiel od Gröhlinga nemá v súčasnosti k odoberaniu titulov jasné stanovisko: odoberanie titulov nevylučuje, ale ani nepotvrdzuje, no je pripravená zamerať sa na otázku, ako sa vysporiadať s plagiátmi z minulosti.

„V tomto momente to neuzatváram, že by to bolo ani možné ani nebolo možné, mne sa javí, že by tam nejaký priestor mohol byť."

Je to podľa nej natoľko závažná téma, že sa k nej nechce vyjadriť „od stola". Rezort spravodlivosti si dal k odoberaniu titulov vypracovať analýzu a výsledok by sme podľa jeho šéfky mohli poznať do pár dní.

„Chcem k tomu urobiť dôslednú analýzu v rámci ústavy a pozrieť sa aj na právne úpravy v zahraničí, poprípade, ako sa s tým vysporiadali ústavné súdy, ak už v minulosti v tejto súvislosti rozhodnutia boli,“ uviedla šéfka rezortu spravodlivosti.
Minister školstva dnes ale pripustil, že nie je vylúčené, že v budúcnosti by mohlo dochádzať k odoberaniu titulov.
„Odoberanie titulov je možné od daného okamžiku do budúcna, kde budete stanovovať niekoľko rokov, kedy budete vedieť odoberať titul, takže keby sme tento zákon prijali teraz a dáme klauzulu desať rokov, tak v roku 2030 môžete spätne odoberať tituly," priblížil Gröhling.

Overovať spätne práce tiež nie je možné

Šéf rezortu školstva spochybnil aj samotné preverovanie záverečných prác .„Čo sa týka overovania prác, tak po technickej stránke tiež nie je možné, pretože práce sa evidujú od roku 2012 a tieto práce si overujú vysoké školy pri jednotlivých skúškach,“ vysvetlil Gröhling. Rozšíriť by sa mal aj centrálny register záverečných prác, kde je momentálne 20 miliónov textov - pribudnúť k nim by mohlo ďalších 5 miliónov, vrátane internetových textov.

Minister školstva uviedol, že sa pokúšal vysvetliť technické náležitosti aj premiérovi Igorovi Matovičovi. Bližšie stretnutie nekonkretizoval.

Je tam príliš veľa otáznikov, hodnotí ústavný právnik

Návrh OĽaNO preverovať záverečné práce a následne odoberať tituly vyvoláva podľa ústavného právnika Mariána Gibu množstvo otázok.

„Napríklad, či odobratie titulu zároveň znamená stratu vzdelania, ktoré je predpokladom na výkon určitej funkcie či povolania - sudca či lekár. Je tiež bežné mať viac stupňov vzdelania, kde jeden stupeň podmieňuje druhý ako bakalár, magister, či PhD. Čo ak sa spätne zistí problém nie na najvyššom, ale na predchádzajúcom článku?" pýta sa Giba.
Podľa neho je problematika príliš zložitá na to, aby sa dala vyriešiť rýchlo a jednoducho, nakoľko náš právny poriadok v súčasnosti mechanizmus odoberania titulu nepozná.

„Ani v minulosti, keď neexistovali počítačové programy na kontrolu zhody, nebolo dovolené vydávať cudzie myšlienky za svoje vlastné. Ak to niekto urobil, nekonal v súlade s pravidlami a titul nenadobudol v dobrej viere,“ uzatvára ústavný právnik Marián Giba.

Minulý týždeň média zverejnili, že diplomová práca Borisa Kollára má mať okopírované texty svojho školiteľa bez jasného zdrojovania, čo má byť plagiátorstvo.

Predseda národnej rady sa bránil, že jeho diplomová práca prešla riadnym kontrolným systémom a je zhodná s inými prácami iba na 24 percent. Podľa analýzy Denníka N je to ale vyše 50 percent, keďže systém porovnáva zverejnené záverečné práce študentov, nie štúdie vedcov.

Viacerí koaliční poslanci už predsedu parlamentu Borisa Kollára vyzvali, aby odstúpil z funkcie. Premiér Igor Matovič však povedal, že nechce rozpad koalície a na odchod ho vyzývať nebude aktuality.sk

X X X

Dušan Kováčik už nie je pán 61:0. Po rokoch podal svoju prvú obžalobu

Špeciálny prokurátor Kováčik podal obžalobu v ostro sledovanej kauze súboja o hotel Carlton. Pred súd sa postaví podnikateľ Erik Mikurčík.

Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik riadi najdôležitejší úrad pre boj s korupciou, ekonomickou kriminalitou a organizovaným zločinom. Okrem toho sám dozoruje viacero prípadov, napríklad kauzu Gorila. Z odpovede na infožiadosť, ktorú podali Aktuality.sk, vyplýva, že od roku 2010 mu bolo pridelených 50 trestných vecí. Väčšinu stíhaní zastavil, dve kauzy skončili dohodou o vine a treste. V súčasnosti má pridelených 22 živých prípadov.
Nedávno sa však Kováčikova neslávne známa bilancia zmenila. Prokurátor, ktorému prischla prezývka pán 61:0, totiž podal svoju prvú obžalobu za posledných desať rokov.

Týka sa kauzy spojenej s najznámejším bratislavským hotelom. V spore o Carlton stoja proti sebe spolumajitelia firmy ESET Maroš Grund a Rudolf Hrubý na jednej strane – a podnikateľ Erik Mikurčík na strane druhej. Práve naňho podal Kováčik obžalobu.

Na tri časti

Spor o Carlton je zvláštnym príbehom bývalých spoločníkov. Hotel totiž na začiatku kupovali všetci traja spolu – a v Mikurčíkovej spoločnosti ADS Property boli tretinovými spoluvlastníkmi.
Eseťáci prispeli peniazmi a Mikurčík svojimi znalosťami o trhu s realitami. Súčasťou dohody bolo, že Mikurčík si za manažovanie investície ponechá tretinový podiel.

Rozhodovať však mali spoločne. V auguste 2016 vstúpila firma ADS Property – po víťazstve v súťaži – do spoločnosti Carlton Property. Jej konateľmi boli Mikurčík, jeho manželka Zuzana Kalmanová a Ján Bukovský. Už koncom roka 2016 sa však začali veci komplikovať. A na oboch stranách nasledovala séria zvláštnych krokov.

V Kočnerovej Threeme

Kauza Carlton je častým predmetom diskusií aj v Threeme Mariana Kočnera. S bývalou štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti Monikou Jankovskou a bývalým podpredsedom Okresného súdu Bratislava I Vladimírom Sklenkom si na tému legendárneho hotela vymenili stovky správ.

Hovorí sa o ňom aj v súvislosti s vyšetrovaním sudcov, zadržaných pri akcii Búrka. Exsudkyňa Miriam Repáková napríklad vypovedala, že sa s ňou pre Carlton stretla vtedajšia šéfka súdnej rady Lenka Praženková. A v prospech Mikurčíka sa vraj prihováral aj bývalý predseda Okresného súdu Bratislava III David Lindtner. Aj toho obvinila polícia po akcii Búrka.

Čudné veci sa pritom mali diať na oboch stranách sporu. Mikurčík napríklad podal trestné oznámenie pre rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, na základe ktorého boli v júli 2017 s manželkou vymazaní ako konatelia spoločnosti Carlton Property. Namiesto nich tam boli zapísaní Hrubý a Grund.

Mikurčík a jeho právnici hovoria v tejto súvislosti o „nehoráznom prepise“, ku ktorému malo dôjsť napriek viacerým zákonným prekážkam. Pre dianie na súde podal tento podnikateľ s realitami viac než 20 sťažností aj trestné oznámenie, ktoré však polícia odmietla.

Predávali sami sebe

Kováčik podal obžalobu pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku z dôvodu, že Mikurčík a Kalmanová rozhodli ako konatelia Carlton Property o predaji hotela spoločnosti Arthur Consulting, ktorej spolumajiteľom bol Mikurčík.

Navyše pod trhovú cenu, ktorá nemala byť zaplatená v čase predaja hotela, ale v splátkach počas nasledujúcich 20 rokov. Kúpna cena 23 miliónov eur mala byť ešte dodatkom znížená na 15,5 milióna eur. Skutočná hodnota nehnuteľnosti bola pritom podľa znaleckého posudku, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu, 63 miliónov eur. Spôsobená škoda tak mala byť vyše 40 miliónov eur.

Kataster však zmenu vlastníka nezapísal, obžaloba teda hovorí len o porušení povinnosti pri správe cudzieho majetku v štádiu pokusu.

Mikurčík a Kalmanová s obžalobou nesúhlasia, keďže prípad podľa nich nepatrí do trestnej roviny. „Celý spor týkajúci sa spoločnosti Carlton Property, s. r. o., je možné bezpochyby považovať za obchodnoprávny spor,“ uvádzajú vo vyjadrení adresovanom súdu.

Podozrenia aj na druhej strane

Hoci konanie Mikurčíka pri snahe ovládnuť Carlton – po naštrbení vzťahov s Hrubým a Grundom – pripomína nekalé praktiky z 90. rokov, otázniky vzbudzuje aj postup druhej strany.

Hrubý sa napríklad v súvislosti s kauzou Carlton stretol aj s Marianom Kočnerom. Jeho advokáti pritom v minulosti tvrdili niečo iné. „Neexistuje ani najmenšia indícia (minimálne my o nej nevieme), že by sa naši klienti niekedy stretli s osobou p. Kočnera,“ uviedli advokáti z právnej kancelárie Relevans v stanovisku pre denník Postoj.

„Na toto stretnutie som išiel z dôvodu, že v čase, keď sme zistili, že náš bývalý obchodný partner sa snažil previesť hotel Carlton na svoju firmu, nevedeli sme čítať situáciu a porozumieť jej. Určité osoby naznačovali, že to nie je jeho vlastná iniciatíva, ale že má za sebou niekoho, kto ho financuje a riadi a kto sa snaží hotel takto získať,“ povedal neskôr Hrubý pre Aktuality.sk.

Rozpor v tvrdeniach Hrubý vysvetlil nasledovne: „O svojom stretnutí som advokátov z Relevans neinformoval, získané informácie som totiž ani vtedy a ani teraz nevyhodnotil ako niečo, čo by im mohlo pomôcť pri ich práci. Išlo možno o moju chybu v komunikácii medzi nami, ale každopádne v tom nebol zlý úmysel.“

Silvester s Kočnerom

S Kočnerom sa podľa všetkého stretol aj Mikurčík, zrejme silvestroval v jeho hoteli na Donovaloch. „Marian, ďakujem za cenne rady. A aj za skvelého Silvestra. Všetkým sa nám páčilo. Posielam pozdravy aj od celej rodiny. Budem vás informovať ako pokračujem v boji. A držím palce aj vam vo vašom. Pekný den. E,“ napísal Kočnerovi cez Threemu 2. januára 2018.

O týždeň neskôr informuje Mikurčík Kočnera, že sa snaží stretnúť s jeho advokátom Marekom Parom.
U Kočnera oslavoval v rovnakom čase Silvestra aj sudca Sklenka. Obe rodiny si dokonca zahrali partičku stolného futbalu. „Hádaj ským hral Oli futbal a twraz ja Oluško s Mikurčíkom a dlho a doteraz ja s jeho dcérou,“ píše Sklenka hodinu po polnoci Kočnerovi.

Mikurčík a Kalmanová pripustili, že Silvestra strávili v Kočnerovom hoteli Šport, kde bol v tom čase aj Kočner. Kalmanová tvrdí, že Mikurčík sa Kočnerovi predstavil. „Využil príležitosť na stretnutie, aby zistil, čo vie o kauze.“ Podľa Kalmanovej fakt, že v tom čase s nimi oslavoval Silvestra aj vtedajší sudca Sklenka, zistili až z Threemy.

Sklenka hľadá definíciu priateľstva

Práve Mikurčík bol zrejme dôvodom, prečo sa Kočner a Sklenka na istý čas rozhádali. Keď sa mafián začiatkom februára 2018 opakovane ozýval sudcovi, ten neodpovedal. Po troch dňoch trucovania píše Sklenka Kočnerovi: „Snažím sa najst pojem a definíciu ‚PRIATEĽSTVO‘.“

„Z následnej komunikácie vyplýva, že Sklenka je urazený pre Mikurčíkovu sťažnosť, ktorú poslal krajskému súdu a ten ju postúpil okresnému súdu BA I, kde je podpredsedom práve Sklenka. Mikurčík v sťažnosti opisuje údajný protiprávny konštrukt, ktorým sa mali udiať úradné rozhodnutia v spore o Carlton vrátane zneužitia systému zapisovania do obchodného registra. Sklenka je presvedčený, že Kočner Mikurčíkovi tieto informácie donášal,“ upozornil pred časom Postoj.

Mafián sa snažil Sklenku všemožne presvedčiť o opaku. „Osobne ho za...em a donesiem Ti jeho hlavu,“ písal sudcovi 8. februára 2018. Kočner trvá na osobnom stretnutí a asi po prvý raz v komunikácii so Sklenkom prechádza do defenzívy. „Ja nevydržím aby si si do pondelka o mne myslel že som špina,“ píše. Priatelia, ako sa navzájom oslovujú, sa veľmi rýchlo udobrili.

Inak je to v prípade vzťahu Sklenka – Mikurčík. Ten eskaloval až do žaloby na ochranu osobnosti, ktorú podal sudca Sklenka. Hrubý na otázky Aktuality.sk, či sa stretával so sudcom Sklenkom, s ktorým riešil Kočner kauzu Carlton, neodpovedal.
Článok editoval Marek Vagovič, aktuality.sk

X X X

Majský opäť neprišiel na súd. Žneme to, čo Kočner s Trnkom zasiali, vyhlásil prokurátor Šanta

Obžalovaný podnikateľ sa už roky úspešne vyhýba procesu. Prokurátor Ján Šanta hovorí o obštrukciách. Naznačil, že Jozefovi Majskému môže pomáhať nemocnica v českom Šumperku, kde sa obžalovaný zdržiava.
„Už v roku 2004 sa začalo to, čo žneme dodnes,” vyhlásil prokurátor Ján Šanta na dnešnom verejnom zasadnutí na Najvyššom súde. Obžalovaný Jozef Majský opäť neprišiel.

Dnes sa konalo verejné zasadnutie v kauze BMG a Horizontu. Majský ale nedal súhlas, aby sa dnešné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti. Z neúčasti sa ospravedlnil a požiadal o nový termín. Odvolal sa na hospitalizáciu v súkromnej nemocnici v Šumperku.

Na Majského je vydaný aj európsky zatykač. V polovici júna ho zadržala česká polícia a teraz sa koná o jeho vydaní do rodného Slovenska.

Pozrite si vyjadrenie prokurátora Jána Šantu a obhajcu Petra Filipa po skončení zasadnutia:
Šanta: zázračne zhoršený stav

„Ja sa pýtam, prečo práve Šumperk? Nájdeme túto odpoveď. My ju už aj vieme,” naznačil Šanta prepojenia českej nemocnice s Majským. Nepozdáva sa mu ani to, že keď sa česká polícia pýtala na adresy, kde sa v zahraničí zdržiava, obžalovaný ich neprezradil.

Majský vraj včera podstúpil operáciu, dnes ho ale vypočúvajú v Česku.

„Čo zasiali Dobroslav Trnka s Marianom Kočnerom v roku 2004, to žneme dnes,” vyhlásil prokurátor pred súdom. Pripomenul medializované informácie o tom, že Kočner pred rokmi dal pokyn vtedajšiemu generálnemu prokurátorovi. Ten sa následne obrátil na krajského prokurátora s pokynom o prepustenie z väzby. Šanta hovorí, že tam sa začali obštrukcie, ktoré dodnes pokračujú.

Vidí jednoznačné súvislosti medzi postupom v procese a zdravotným stavom Majského. „Opäť raz, ak sa vytýčil termín zasadnutia, opäť raz sa zázračne zhoršuje zdravotný stav obžalovaného Majského a ten odchádza do Českej republiky,” dodal Šanta.

Starý chorý muž

Majského obhajca Peter Filip po slovách prokurátora vyhlásil, že je úprimne prekvapený. „Je to zneváženie môjho klienta. Je to 74-ročný starý chorý muž,” obhajoval svojho klienta. Adresy v Prahe si jeho klient vraj nepamätá preto, že tam nikdy nebýval.

„Vždy, keď som sa dozvedel, že sa niečo deje, oznámil som to. To, že sa nachádza v Šumperku, malo byť súdu známe, lebo som predkladal aj správy, kde boli lekárske správy v Šumperku,” vyhlásil trojčlennému senátu.
„Nečakal som, že po doplneniach znaleckých posudkov bude pokračované v trestnom stíhaní obžalovaného.” Filip oznámil, že podal Ústavnú sťažnosť. „Tieto postupy, zatýkací rozkaz a európsky zatýkací rozkaz, aj pokračovanie trestného konania, považujem za nezákonné,” odôvodnil.

Ďalší pokus v júli

Šanta súdu navrhol, aby sa ďalší termín zasadnutia vytýčil na začiatok augusta. „Alebo sa obžalovaný dostaví na zasadnutie dobrovoľne, o čom mám pochybnosti, alebo dá súhlas na konanie v neprítomnosti, o čom mám tiež pochybnosti, alebo ho Česká republika vydá,” povedal.

Pred novinármi priznal, že za roky sa nazbieralo toľko odročených zasadnutí a pojednávaní, že to už ani nepočíta.
Súd napriek tomu rozhodol, že ďalšie zasadnutie bude už 29. júla. Podľa obhajcu Filipa je tento termín nereálny.
Dnešné stretnutie sa napokon nekonalo, keďže na to neboli splnené podmienky. Predsedníčka senátu Alena Šišková v úvode stretnutia ale zhrnula doterajšie kroky za posledné štyri roky, ako postupoval súd aj znalci, ktorí posudzovali zdravotný stav Majského. Z ich záverov vyplýva, že obžalovaný si „nevyžaduje ústavnú zdravotnú starostivosť a môže sa aj zúčastniť na pojednávaní".

Roky beztrestný

Majského prípad dodnes nie je uzavretý. Najskôr mu súd vymeral dvanásť, neskôr deväť rokov. Podnikateľ sa však odvolal na Najvyšší súd. Keď ten rozhodol, že bude pokračovať v konaní, obžalovaného opäť hospitalizovali v českej nemocnici v Šumperku.

Kauza sa podľa dozorujúceho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Jána Šantu začala krachom spoločností Horizont a BMG Invest koncom roka 2001. Škodu vyčíslil na 488 miliónov korún plus ďalších 40 miliónov v hotovosti.
„Iniciatívou Majského bolo vytĺcť zo skrachovaných spoločností posledné aktíva prostredníctvom bielych koní - Pachingera a Brtvu - cez schránkové spoločnosti z daňových rajov, ktoré sa pokúšali infiltrovať do spoločností BMG a Horizont. To sa im formálne darí a celé vec sa končí sfalšovaním zmlúv a vybratím 53 miliónov korún v hotovosti,“ uviedol v minulosti pred súdom, aktuality.sk

X X X

Prezidentka poverila Remišovú riadením nového ministerstva

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v stredu poverila Veroniku Remišovú (Za ľudí) riadením nového Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR. Ako upozornila prezidentka počas svojho príhovoru, Remišová preberá rezort, ktorý môže zohrať kľúčovú rolu pri premene Slovenska.

Ako dodala prezidentka, Remišová bude musieť nastaviť pravidlá efektívneho fungovania štátneho orgánu v súčasnosti a aktívne sa podieľať na tvorbe vízie a stratégie budúceho rozvoja Slovenska.

„Ako je známe, Slovensko patrí medzi štáty, ktoré doteraz čerpali eurofondy najpomalšie. Tento stav volá po náprave – volá po tom, aby sa nemalé prostriedky, ktoré ešte v tomto programovom období k dispozícii máme, čerpali transparentne, bez zbytočných byrokratických prieťahov a čo i len náznakov korupčného správania sa,“ dodala prezidentka. Od Remišovej očakáva nové pravidlá pre čerpanie eurofondov. Remišovej návrh, aby Slovensko malo iba jeden operačný program, k tomuto cieľu podľa prezidentky smeruje.

VIDEO: Vymenovanie Veroniky Remišovej za ministerku investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.
Čaputová však upozorňuje, že na Remišovú čaká aj nové, mimoriadne zadanie súvisiace s využitím približne ôsmich miliárd eur od Európskej komisie na reformy. „Je to okno príležitostí, aké sa neotvára každý deň. Som presvedčená, že teraz je potrebné spojiť najlepšie mozgy Slovenska, aby pomohli určiť víziu, jasné priority a oblasti, ktorých rozvojom zabezpečíme, aby sme mohli žiť v zelenšom, férovejšom a modernejšom štáte,“ uviedla prezidentka.

Hlava štátu vyzdvihla i snahu Remišovej získať pre prácu v rezorte mladých, šikovných a vzdelaných ľudí. „Bude to neľahká úloha, lebo často ide o dobre platených ľudí, ktorých je aj v súkromnom sektore málo a štát im len ťažko môže dorovnať možnosti, ktoré im vedia ponúknuť súkromné firmy,“ myslí si Čaputová.

Jediné, čo im vie rezort ponúknuť navrch, je podľa prezidentky obrovský dosah ich práce a šanca zlepšovať život miliónom ľudí na Slovensku. Na to však títo mladí ľudia musia dôverovať štátu a ľuďom, ktorí ho vedú, dodala prezidentka.„Preto aj váš úspech nebude záležať len od práce, ktorú odvediete, ale aj od hodnôt, ktoré sa vám bude dariť presadzovať a brániť,“ uzavrela Čaputová s tým, že Remišovej želá veľa úspechov.

Nové ministerstvo od stredy prevezme pôsobnosť Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII) a do jeho kompetencie sa presunie aj oblasť regionálneho rozvoja, a to z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. Presun pôsobnosti v oblasti regionálneho rozvoja z agrorezortu na MIRRI nadobudne účinnosť 1. októbra. Návrh zákona, ktorým sa má transformovať úrad na ministerstvo, schválil vládny kabinet Igora Matoviča (OĽaNO) 11. mája. Do parlamentu ho posunuli v skrátenom režime, kde ho zákonodarcovia odobrili 15. mája. Zákon podpísala prezidentka SR 25. mája./agentury/

X X X

Koniec jednej éry, ktorá zmenila svet. Globalizácia je na ústupe

Medzinárodný obchod zažije veľké zmeny, ktoré pocítia všetci prostredníctvom zdražovania tovarov.
Nárast globalizácie dlhé desaťročia ovplyvňoval celý svet. Tento trend menil takmer všetky ekonomiky sveta.
Každá krajina, ktorá nechcela zostať mimo, sa do tohto procesu musela zapojiť.

V súčasnosti však éra globalizácie, teda medzinárodného obchodu tovarov, postupne ustupuje do pozadia.
HDP zostáva doma

Na tento fakt už pred časom poukazoval známy český ekonóm pôsobiaci na Fordham University Milan Zelený.
Podľa tohto profesora ekonómie dochádza k deglobalizácii už dlhšie a väčšina odborníkov si to nevšíma.
Kým ešte v roku 2006 globálny hrubý domáci produkt (HDP) vzrástol o 3,5 percenta, medzinárodný obchod sa pritom zväčšil až o takmer 8 percent.

V posledných 6 rokoch sa však tento vývoj zvrátil. V súčasnosti je rast HDP väčší než globálny obchod.
A práve v tom spočíva deglobalizácia, keď sa tovary a služby vyrábajú a spotrebúvajú na danom území.
V súčasnosti môžeme dokonca pozorovať, ako medzinárodná tovarová výmena stagnuje aj v absolútnych číslach,

A Flourish chart

Zelený tvrdí, že veľké nadnárodné spoločnosti a reťazce už nebudú môcť fungovať v takej podobe, ako ich poznáme v súčasnosti.Tieto firmy sa totiž stávajú nečitateľnými, príliš drahými a podliehajú epidémiám. Preto prichádza k takzvanej dezintegrácii, keď sa vo výrobnom a distribučnom reťazci vylučujú medzičlánky. Ide tak o čo najbližšie spojenie medzi výrobcom a samotným spotrebiteľom.

Kto bude riešiť obchodné spory?

S takýmto vývojom začína počítať aj globálna audítorská a poradenská firma PWC. Jej ekonóm Barret Kupelian v najnovšej prognóze na najbližšie roky taktiež poukazuje na pokles globálneho obchodu. Vo svojej predpovedi však namiesto deglobalizácie použil vlastný výraz, a to „slowbalizácia“ (slow v angličtine znamená pomalý, spomaľovať, pozn. red.).

Významným míľnikom vlani bol taktiež zánik mechanizmu na riešenie sporov na pôde Svetovej obchodnej organizácie.
Preto Kupelian očakáva, že napätie na svetovom trhu s tovarmi bude pretrvávať a narastať.
Zmena fundamentov

Aj Peter Gunda, managing partner audítorskej firmy BDO Slovakia, sa prikláňa k názoru, že globalizácia, ako sme ju poznali doteraz, sa končí. A práve súčasná koronakríza tento trend akcelerovala.Na druhej strane však tvrdí, že globálny obchod bude pokračovať aj naďalej, iba sa zmenia jeho fundamenty, na ktorých vyrastal.

„Budeme svedkami väčšej diverzity a menšej závislosti od ázijských krajín. Zároveň budú spoločnosti nútené zapracovať do svojich dodávateľských reťazcov záložné, respektíve paralelné zdroje subdodávateľov a zároveň započítať do svojej cenotvorby zvýšenú mieru rizika,“ priblížil Gunda.

Podľa neho súčasná globálna pandémia odhalila skutočné riziká našej závislosti od úzkeho koncentrovaného množstva lacných dodávateľov z Ázie.

V praxi to bude znamenať, že ceny produktov pre konečných spotrebiteľov budú rásť, ako sa postupne bude zvyšok sveta zbavovať tejto závislosti. Gunda predpokladá, že deglobalizáciou budú postihnuté na jednej strane ázijské krajiny, ktoré sa stali výrobnou fabrikou pre zvyšok sveta, a na druhej strane vyspelé štáty založené na spotrebe.

Príležitosť pre Slovensko

Ako ďalej uviedol, Slovensko by paradoxne mohlo z tejto situácie profitovať.
„Sme ideálnym kandidátom na to, aby sme nahradili v niektorých odvetviach dodávky z ázijských krajín, respektíve začali pôsobiť ako záložná výrobná linka pre globálne spoločnosti. Máme na to všetky predpoklady – kvalifikovanú a stále pomerne lacnú pracovnú silu, geografickú blízkosť veľkých ekonomík, stabilné politické prostredie a členstvo vo všetkých významných medzinárodných organizáciách,“ dodal Gunda.

Nezávislosť a sebestačnosť pre rozumných

Nie všetci experti sú však presvedčení o definitívnom konci globalizácie. Niektorí ekonómovia si myslia, že nastúpený trend z minulého storočia bude pokračovať aj naďalej.

„Ani súčasná kríza nedokáže globalizáciu či globalizačné trendy zastaviť. Treba si uvedomiť, že tieto trendy prebiehajú už dlhé desaťročia. Muselo by prísť k oveľa silnejšej svetovej katastrofe a dlhšiemu uzavretiu kontinentov alebo krajín, aby deglobalizačné trendy mali väčšiu šancu sa presadiť,“ vysvetlil Martin Wiedermann, generálny riaditeľ Centrálneho depozitára cenných papierov.

Podľa neho však krajiny, ktoré majú v čele rozumných ľudí, si začnú postupne hľadať cesty, ako by sa mohli stať viac nezávislými a sebestačnými, aktuality.sk

X X X

Dag Daniš: Fico aj Pellegrini ukázali strach

Niektoré tézy politikov sú absurdné. A niektoré celkom uletené. Napríklad obavy Ficovho Smeru a Pellegriniho z „politizácie polície“. Pánom by sme asi mali pripomenúť, že za ich vlády bola polícia nielen politicky zneužívaná, ale doslova sprivatizovaná. Do rúk „našich ľudí“ a kriminálnych skupín. Po odchode policajného prezidenta Smer a Pellegrini neukazujú obavy o budúcnosť polície. Strach majú skôr o vlastnú budúcnosť.

Treba priznať, že za odchodom Lučanského sú aj politické dôvody. A nie je na tom nič poburujúce. S novou vládou prichádzajú noví ľudia. Aj do vedenia polície, ktoré spadá pod ministra vnútra, vládu a politický vplyv. Nemusí sa nám to páčiť, môžeme si kresliť príbehy o nezávislosti šéfov polície, no takto to nefunguje.

Otočilo sa to

Ani Lučanský nebol celkom nezávislý. Vyberali ho Pellegrini, Fico, Kaliňák a Saková. Očakávať, že Matovičova vláda rozbehne boj proti korupcii, oligarchom a kriminálnym skupinám s figúrami Smeru, by bolo smiešne. Nové vedenie polície (a prokuratúry) budú pre zmenu vyberať ľudia ako Roman Mikulec, jeho poradca Jaroslav Spišiak, poslanec Gábor Grendel či exminister Daniel Lipšic.

Ak by sme tu mali normálnu opozíciu, mohla by celkom oprávnene pokrikovať po vláde a upozorňovať na riziká. Lídri Smeru by však pri tejto téme mali mlčať. Namiesto mlčania vypustili toto: „Ide o vážne ohrozenie nezávislosti polície, čo v rukách súčasného premiéra Matoviča považujeme za reálne nebezpečenstvo, že bude zneužívaná polícia proti občanom a na politické ciele“.
Absurdné.

Podnik bödörovcov

Polícia bola predsa hrubo zneužívaná proti občanom hlavne za éry Fica, Kaliňáka a Pellegriniho. Obeťami vyšetrovania, stíhania, lustrácií a policajnej buzerácie boli napríklad títo ľudia: Roman Mikulec, Igor Matovič, Gábor Grendel, Daniel Lipšic, desiatky novinárov (vrátane Jána Kuciaka), prokurátor Vasiľ Špirko. Alebo podnikatelia, ktorí nahlasovali korupciu...

Vedenie polície za Fica nebolo len pod politickým vplyvom – čo je vlastne bežný stav. Bolo sprivatizované do rúk podnikateľa a oligarchu Norberta Bödöra. Súčasťou biznisu bödörovcov boli aj funkcionári polície. Manželka šéfa protikorupčnej jednotky NAKA Krajmera figurovala vo viacerých firmách bödörovcov s miliónovým majetkom. Samozrejme, len formálne. Reálne zrejme išlo o čierne fondy a výnosný biznis šéfov NAKA za ich služby. Služby pre Smer, oligarchov, kriminálne skupiny...

Čierny zoznam

Roman Mikulec bol po roku 2012 stíhaný za to, že upozornil na rozsiahle rozkrádanie Vojenského spravodajstva za prvej Ficovej vlády. Súd nakoniec Mikulca oslobodil. Dnes je ministrom vnútra.

Daniel Lipšic a Gábor Grendel boli v tom čase tiež stíhaní – za to, že upozornili na pochybný biznis Kočnera a Privatbanky zo skupiny Penta. Neskôr sa ukázalo, že za ich stíhaním bola objednávka Kočnera. Naliehal na Bödöra, aby NAKA „dokončila“ Lipšica, hoci aj s využitím pochybných, vyrobených svedkov. Bödör prikývol... Napokon stíhanie Lipšica aj Grendela zrušila prokuratúra.

Na Igora Matoviča polícia roky poľovala aj pri kauzách, ktoré boli premlčané. Pred voľbami 2016 Fico zverejnil informácie z daňových spisov Matoviča, ku ktorým nemohol mať ako premiér legálny prístup. NAKA následne niekoľko rokov intenzívne preverovala staré účtovníctvo Matoviča.

Po voľbách 2016 NAKA udrela na Filipa Rybaniča, ktorý si pozrel bankové účty Kočnera, Bašternáka, Kaliňáka a Počiatka. Postup NAKA bol mimoriadne tvrdý. Rybaniča zadržali a do neskorej noci na neho naliehali, aby sa priznal a aby povedal, pre koho pracoval.

Okrem Rybaniča NAKA stíhala aj prokurátora Špirka, ktorý chcel vyšetriť kauzu Bašternák - Kaliňák. Kaliňákovi aj Počiatkovi chodili na účet stovky tisíc eur z firiem, ktoré založili bašternákovci. NAKA Špirka stíhala na dva pokusy. Oba boli neúspešné. Prokuratúra stíhanie zastavila.

Neskôr vyšetrovatelia zistili, že pri stíhaní Špirka sa mali angažovať Krajmer, šéf NAKA Hraško, policajný prezident Gašpar a právnik Marek Para, ktorý dnes pracuje pre Kočnera.

Navyše, polícia preverovala aj novinárky Petkovú a Makarovú. Písali o podvodníkoch s DPH, ktorí mali platiť za ochranu ľuďom napojeným Počiatka a Kaliňáka. NAKA lustrovala skupinu 28 novinárov a neskôr aj Jána Kuciaka. Policajné lustrácie mali končiť v rukách kriminálnych skupín a Kočnera.
„Pre pána Kočnera“

Po vražde Jána Kuciaka vyšetrovatelia zistili, že z vedenia NAKA mali unikať informácie priamo k Bödörovi a Kočnerovi. Kočner stratil kontrolu nad vyšetrovaním vraždy až po odchode policajného prezidenta Gašpara a šéfa NAKA Hraška.
Ďalšou obeťou polície bol podnikateľ Janíček. Ako prvý informoval o tom, že Monika Jankovská je skorumpovaná. Janíčka zadržali policajti, posadili ho do cely a hrozili mu väzobným stíhaním za ohováranie. Threema-správy ukázali, že stíhanie Janíčka si mala objednať Jankovská cez Kočnera a Bödöra.

Tento neúplný výpočet akcií polície ukazuje, ako nehorázne bola NAKA a polícia zneužívaná. Nielen v prospech politikov, ale aj v prospech kriminálnych skupín. Biznis Kočnera, Bašternáka, Počiatka či Kaliňáka sa nikdy riadne nevyšetroval. Až do vraždy Jána Kuciaka. Naopak, intenzívne sa stíhali tí, ktorí sa opovážili upozorniť na korupciu: opoziční politici, úradníci, novinári, podnikatelia...

Obete policajnej šikany sú dnes vo vláde. Jeden je premiér, druhý minister vnútra, tretí je poslancom v bezpečnostnom výbore, ďalší mieri na špeciálnu prokuratúru. Chápeme, že multimilionári zo Smeru sú vydesení. Nepochopiteľné je len to, prečo pri téme „zneužívanie polície“ neklopia zrak. A nedržia zobák, aktuality.sk

X X X

Manželka exfunkcionára SPF zarobila na pôde pod obchvatom, od štátu dostala vyše pol milióna

Petra Kusá Boskovičová získala pred rokmi pozemky pod budúcim obchvatom Bratislavy. Časť z nich vymenila s dôchodkyňou za menšiu parcelu v inej lokalite, ktorú neskôr dostala späť. Pri následnom vyvlastnení jej štát zaplatil státisíce eur. Manželka niekdajšieho funkcionára Slovenského pozemkového fondu (SPF) Petra Kusá Boskovičová má zrejme nos na pozemky so zaujímavým finančným potenciálom.

Konateľka spoločnosti SAS Automotive spoluvlastní tri parcely vo vychytenej Španej Doline. Pozemky, ktoré pôvodne patrili štátnym Lesom SR a pozemkovému fondu spájanému s viacerými reštitučnými kauzami, skončili u Kusej Boskovičovej a bývalého šéfa kancelárie námestníka SPF Petra Šilhavého po viacerých zmenách súkromných majiteľov. Stalo sa tak na jeseň 2019, pár rokov po odchode Šilhavého a manžela Kusej Boskovičovej – Stanislava Kusého z fondu spravujúceho reštitučnú agendu i poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu.

Najnovšie zistenia Aktuality.sk však ukazujú, že ostrieľaná manažérka sa pred rokmi dostala aj k ďalšej lukratívnej pôde. V roku 2015 získala pozemky pod budúcim obchvatom Bratislavy od dôchodkyne Izabely Lappyovej. Hoci jej podpis figuruje minimálne na zámennej zmluve, 77-ročná Bratislavčanka si dnes nespomína na podrobnosti transakcie ani výšku finančného profitu.

Lappyová pritom nebola jediná, od koho Kusá Boskovičová kúpila pozemky pod budúcim obchvatom. Vyše päťtisíc metrov štvorcových pôdy, ktorú o pár mesiacov vyvlastnil štát rádovo za státisíce eur, získala aj od dnes 65-ročnej Evy Kissovej.

Vykupovanie, resp. vyvlastňovanie pozemkov pod miliardovým obchvatom Bratislavy sprevádzali mnohé pochybnosti. Od mája 2014 do júna 2015, teda pár mesiacov po zverejnení vizualizácie stavby a necelý rok pred podpisom zmluvy so staviteľom najväčšieho PPP projektu v dejinách Slovenska, získali lukratívne pozemky aj známi pozemkoví špekulanti. Jeden z nich pracoval pre ministerstvo hospodárstva.

Čudné transakcie, neznáma cena

Niekdajšia majiteľka pôdy pod budúcim obchvatom – dochodkyňa Lappyová dostala za vyše 10-tisíc metrov štvorcových v Podunajských Biskupiciach inú parcelu. Kusá Boskovičová jej na základe zámennej zmluvy dala nepomerne menší pozemok, a to štyri šestiny z parcely s celkovou rozlohou 526 metrov štvorcových v Devínskej Novej Vsi.

Finančná riaditeľka súkromnej firmy nevidí v zámene pozemkov žiaden problém: „Pani Lappyová podpísala zámennú zmluvu v roku 2015. Platnosť podpisu pani Lappyovej overil notár, inak by kataster zmenu vlastníckeho práva, samozrejme, nezapísal.“

O pár dní nato však mala Kusá Boskovičová spomínaný podiel späť. Zatiaľ čo zámena bola v katastri zavkladovaná 13. februára 2015, o 11 dní neskôr už bola vlastníkom parcely opäť konateľka súkromnej firmy.
Pozemok od Lappyovej oficiálne kúpila, keďže v katastri figuruje ako dôvod nadobudnutia kúpa. Za koľko, nie je známe. Kusá Boskovičová na otázky týkajúce sa kúpy a ceny neodpovedala.

Dôchodkyňa Lappyová ani jej syn si nepamätali, že by dostali nejaké peniaze. Nespomínali si ani na spätný predaj pôdy v Devínskej Novej Vsi. Keď sme s nimi hovorili, netušili ani len to, že im podiel patril a mali zaň dostať zaplatené.
Faktom je, že pôvodne si nespomínali ani na zmluvu o zámene pozemkov. Až po preštudovaní dokumentu sa im vybavilo, že ich pred rokmi navštívil „nejaký pán“ a podpísali s ním „nejakú formu zmluvy či dokonca zmlúv“. Tvrdili však, že meno Petra Kusá Boskovičová počuli po prvý raz od redaktorov Aktuality.sk.

Vyvlastnenie za státisíce

Hoci finančný zisk Lappyovcov z pozemkovej transakcie zostáva neznámy, známa je cena, akú Národná diaľničná spoločnosť (NDS) za vyvlastnenú pôdu zaplatila. V prípade Kusej Boskovičovej ide podľa rozhodnutia o vyvlastnení celkovo o vyše pol milióna eur.

Uvedená suma sa týka časti dvoch rôznych pozemkov. Jeden z nich predtým patril spomínanej dôchodkyni Lappyovej, druhý inej osobe – dnes 65-ročnej Eve Kissovej. Skúsená manažérka získala obe parcely na základe zámennej zmluvy v roku 2015.

„Neviem, o čo ide, švagor by možno vedel,“ uviedla Kissová na otázku, či zamieňala pozemky s Kusou Boskovičovou.
Kissovej švagor potvrdil, že ich navštívili „neznámi ľudia“ a presviedčali ich, aby pôdu predali, lebo cez pozemky nepôjde diaľnica. Kým on pristúpil na predaj, Kissová to riešila cez zámennú zmluvu.

Štát nevyvlastnil od Kusej Boskovičovej celé parcely, ale ich časti. Z niekdajšej parcely Lappyovej to bolo 3610 metrov štvorcových, v prípade bývalého pozemku Kissovej to bolo 2969 metrov štvorcových.

Chcela hospodáriť

Kusá Boskovičová tvrdí, že na pozemkoch chcela hospodáriť. „Žiadne informácie z NDS som nikdy nemala, pozemky som nadobudla prostredníctvom sprostredkovateľa ako ornú pôdu, so záujmom o budúce poľnohospodárske využitie,“ argumentuje.

Na otázku, či hľadá ďalšiu pôdu na hospodárenie, keďže jej zámer nevyšiel, neodpovedala. Rovnako nekomentovala, či hospodári na iných pozemkoch v Bratislave.

Kusá Boskovičová neuviedla ani meno sprostredkovateľa, ktorého na transakciu splnomocnila. Podľa zistení Aktuality.sk ním bol Michal Bakoš, ktorý s Kusou Boskovičovou vystupuje aj v spoločnej firme.
Lappyovci však tvrdili, že ani meno Michal Bakoš im nič nehovorí.

Podozrivý znalec

Vyvlastnenie pozemkov pod obchvatom Bratislavy stálo daňových poplatníkov stovky miliónov eur. Keďže viacerí vtedajší majitelia pôdy sa s NDS nevedeli dohodnúť na cene, do procesu vstúpil Okresný úrad v Bratislave.
Diaľničiari požiadali úrad o vyvlastnenie pozemkov, pričom doložili aj znalecký posudok. S vlastnými cenovými odhadmi – spravidla vyššími, ako boli kalkulácie NDS – prišli aj viacerí vlastníci pôdy. Okresný úrad napokon vyvlastnil pozemky za cenu medzi týmito dvoma znaleckými posudkami.

To bol aj prípad Kusej Boskovičovej, ktorá rezolútne odmietla akékoľvek špekulácie ohľadom cien. „Ponúkaná cena v prípade dobrovoľného predaja bola spravidla o 20 eur/m2 vyššia ako cena, za ktorú NDS nakoniec pozemky vyvlastnila,“ argumentovala.

Na otázku, prečo sa práve jej podarilo zdvihnúť cenu z pôvodného posudku diaľničiarov na úrovni 64,90 eur za meter štvorcový na 73,06 eur za meter štvorcový, neposkytla jasnú odpoveď, resp. kontrovala protiotázkou týkajúcou sa rozdielov v cenových odhadoch znalcov.

Autorom posudku k pozemkom Kusej Boskovičovej bol znalec Dušan Holík. Ten nacenil jej pozemky na cenu vyššiu približne o tretinu oproti odhadom znalcov najatých diaľničiarmi, a to na 83,89 eur za meter štvorcový.
Holík v minulosti čelil kontroverziám. V roku 2013 nacenil pozemky, ktoré chcela kúpiť finančná skupina J&T od mesta Bratislava, na cenu na úrovni polovice odhadu iného znalca. Jeho syn Michal Holík v minulosti sedel v predstavenstve J&T Corporate Finance.

Podľa blogu Jána Hrčku bol Holík navyše záhadným spôsobom vylosovaný systémom, v ktorom vďaka neúmyselnej chybe vylosovaný byť nemohol.

Zarobil aj otec

Na predaji pozemkov pod bratislavským obchvatom zarobil aj otec Kusej Boskovičovej. Pavol Boskovič dostal od dcéry do daru, resp. na základe darovacej zmluvy pozemok v Podunajských Biskupiciach s celkovou rozlohou 6474 metrov štvorcových.

Štát od neho napokon vyvlastnil len 1476 metrov štvorcových, v rozhodnutí o vyvlastnení však bola cena na rozdiel od citovaných dokumentov vyčiernená.

Ďalších 298-tisíc eur mu prinieslo vyvlastnenie pozemkov vo Svätom Jure.

Boskovič odmietol komentovať, ako sa dostal k pozemok aj ich následné vyvlastnenie: „A čo, ak ich mám od dcéry?“
Zo stola zmietol aj otázky týkajúce sa zámennej zmluvy medzi dcérou a dochodkyňou Lappyovou: „Musí to byť podpísané dvoma stranami.“ Počas telefonického rozhovoru s redaktorom skonštatoval: „Nevŕtajte do toho.“ A po otázke, za akých okolností mu dcéra pozemky darovala, zložil telefón.

Vzácna pôda v Španej Doline

Kusá Boskovičová spoluvlastní aj lukratívne parcely v Španej Doline, ktoré v minulosti patrili SPF. Teda úradu, kde svojho času pracoval jej manžel Stanislav Kusý ako šéf odboru usporiadania vlastníctva. A to dokonca v čase, keď fond požiadal Lesy SR o pôdu v baníckom mestečku Špania Dolina, ktoré je jednou z troch pamiatkových rezervácií na Slovensku.
Práve na základe Kusého žiadosti získal SPF od štátnych Lesov SR lukratívnu pôdu. Od štátneho fondu prešli pozemky do rúk rodiny Hovorkovcov. Reštituenti ich predali akciovke Middle Slovakia Properties Alpha, ktorej šéfuje Zdenko Zubčák mladší.

Zubčák sa pôdy následne zbavil, predal ju Borisovi Procikovi, finančníkovi označovanému za lobistu blízkeho finančnej skupine J&T. Na konci vlastníckeho kolotoča skončili pozemky vo vlastníctve už spomínanej dvojice Peter Šilhavý a Petra Kusá Boskovičová, aktuality.sk

X X X

Ľudia blízki RTVS si zo štátneho fondu rozdeľovali dotácie na rómsku kultúru

Tisíce eur na podporu Rómov dostala aj mimovládka Slovensko-indického priateľstva, ktorá má sídlo v kasíne. Štátne peniaze musí vrátiť neziskovka, na ktorú vlani upozornili Aktuality. Pri rozdeľovaní peňazí na podporu rómskej kultúry sa znovu objavili prepojenia medzi ľuďmi, ktorí o dotáciách rozhodovali, a prijímateľmi grantov.

Kým v minulosti schvaľovali príspevky z verejných peňazí pre vlastné firmy súrodenci Richterovci, tentoraz sa tisíce eur ušli ľuďom, ktorí spolupracovali s RTVS. Zároveň tí istí ľudia boli aj medzi hodnotiteľmi žiadostí.
Peniaze sa okrem toho ušli aj projektu India plná farieb, pretože vraj bude veľkým prínosom spoznať pravlasť Rómov – Indiu.

Po upozornení portálu Aktuality.sk vlani zastavili grant vo výške 120-tisíc eur na internetové rómske rádio.
Kompetentní skúšajú získať späť aj časť už vyplatených peňazí. Organizácia, ktorá by ich mala vrátiť, však na naše otázky nereagovala.

Blízko RTVS

Štátny Fond na podporu kultúry národnostných menšín vznikol v roku 2017. Prideľuje granty pre organizácie šíriace českú, nemeckú, bulharskú či maďarskú kultúru.

Nechýbajú ani projekty zamerané na Rómov. Tento rok uspeli so žiadosťou o príspevok ľudia prepojení na rómske vysielanie vo verejnoprávnom Rozhlase a televízii Slovenska (RTVS). Spomedzi pätnástich hodnotiteľov tretina pripravovala rómske vysielanie pre RTVS (Rómsky magazín, Rómske slovo).

Ide o Dominiku Badžovú, Kristínu Mojžišovú, Eriku Godlovú, Magdalénu Kmeťkovú a Milana Berka.
Všetkých okrem Berka vymenoval do hodnotiacich rád riaditeľ fondu Norbert Molnár. Väčšina z nich pritom fond tiež žiadala o dotácie a štipendiá na svoje vlastné projekty.

Úspešne.

Pre Aktuality.sk zhodne tvrdili, že ide o náhodu a konflikt záujmov nevidia.

„Bola som oslovená fondom ako odborníčka, ktorá pracovala v rómskej téme, mám prehľad o rôznych občianskych združeniach, ktoré sa snažia o rozvoj menšiny či už v kultúre, alebo vede a výskume,“ vysvetľuje Dominika Badžová.
Študentka bratislavskej vysokej školy pracovala do septembra 2019 pre Rómsky magazín RTVS, potom podľa svojich slov uprednostnila školu.

Vo fonde hodnotila projekt pre RTVS, kde verejná inštitúcia žiadala dotáciu vyše 23-tisíc eur. Hodnotiaca komisia jej nakoniec priznala 18-tisíc eur, pričom Badžová dala projektu najvyššie možné hodnotenie: 100 bodov zo 100 možných.

Konflikt záujmov nevidia

Badžová hodnotila projekt zamestnankyne RTVS Kristíny Mojžišovej. Ešte vlani s Mojžišovou spoločne písali dokument o Rómoch v RTVS. Aj vtedy išlo o grant z tohto štátneho fondu.

„Áno, môžem úplne vylúčiť to, že by vznikol konflikt záujmov pri posudzovaní štipendia pani doktorky Mojžišovej,“ tvrdí Badžová. Zdôraznila, že do fondu ju menovali pre jej skúsenosti, napriek tomu, že je ešte len študentkou.
„Bola som oslovená ako odborníčka, ktorá ako žena z terénu pozná prácu ľudí, ktorí sa snažia o rozvoj menšiny,“ vysvetľuje Dominika Badžová.

Podozrenia zo spriazneného schvaľovania grantov odmieta aj Mojžišová.

„Žiadosť o štipendium v komisii A – teda nie v komisii, kde ja pracujem – bola dôsledkom môjho dlhodobého uvažovania a skúsenosti z praxe, že je nedostatok literatúry o menšinových médiách. Niektorí odborníci z terénu, študenti vysokých škôl, ktorí ma pravidelne kontaktujú ohľadom informácií pre svoje záverečné práce, mi to už dlhšie opakujú,“ zdôvodnila Mojžišová. Kristína Mojžišová dlhodobo pôsobí v médiách a zaoberá sa žurnalistikou pre národnostné menšiny.

Ako sa rozdavali štátne dotácie.

Dostala štipendium

Zdôraznila, že jej fond nedal plnú sumu zo štipendia, o ktoré žiadala.
Naprázdno však nevyšla ani Badžová. V inej komisii schválili mladej študentke štipendium vyše osemtisíc eur na napísanie divadelnej hry. Jej žiadosť hodnotila Erika Godlová, ktorá robí pre Rómsky magazín RTVS preklady do rómčiny.

„Poznáme sa z práce, občas mi radí pri prekladoch textov. Náš vzťah je čisto priateľsko-mentorský,“ opísala Badžová svoj vzťah s Godlovou. Na sociálnej sieti zverejnili fotografie z minuloročnej spoločnej cesty na stretnutie rómskych novinárov v Poľsku.

Konflikt záujmov odmietla aj Erika Godlová.

„So zložením odborných rád som bola oboznámená rovnako ako každý iný člen. Podiel na tvorbe Rómskeho magazínu a konflikt záujmov pri hodnotení podaných projektov nemá priamy ani implikovaný súvis. Ja osobne som členkou odbornej rady C už tretí rok, som menovaná riaditeľom fondu,“ uviedla Erika Godlová.

Podľa nej by bol konflikt záujmov, keby si sama predkladala projekty na schvaľovanie vo fonde, čo nespravila.
Projekt Badžovej si podľa nej zaslúžil podporu osemtisíc eur.

„Diskvalifikovať autorskú divadelnú tvorbu Dominiky Badžovej na základe jej predošlého pôsobenia v RTVS by bolo priamym poškodením nášho cieľa, ktorým je rozvíjanie rómskej kultúry,“ doplnila Erika Godlová.
Mladej študentke Badžovej hodnotila štipendium popri Godlovej a ďalších troch ľuďoch aj Magdaléna Kmeťková. Kmeťková – na rozdiel od Eriky Godlovej – nevidela problém, keď ako hodnotiteľka projektov žiadala aj o dotácie.
Rodinná s. r. o.

Bratislavská filmárka spolu so svojím manželom pripravovala niektoré vydania spomínaného Rómskeho magazínu ako režisérka a jej manžel ako kameraman.

Aj ich rodine sa pri rozdeľovaní dotácií vo fonde darilo. Neziskovkám a eseročkám prepojeným na Kmeťkovú (Fluidum Film, s. r. o., Art Society, s. r. o., Zdieľanie, o. z.) sa podarilo uspieť s tromi projektmi dokopy za vyše 72-tisíc eur.
„Nepovažujem za konflikt záujmov, ak podáva Zdieľanie, o. z., kde pôsobím ako predsedníčka o. z., alebo Fluidum Film, s. r. o., kde pôsobím ako konateľka, žiadosti o dotáciu v komisii, kde pôsobím ako hodnotiteľka,“ odpovedala Kmeťková.
Odkazuje sa na to, že vo filmovo-dokumentačnom priemysle pôsobí s manželom niekoľko rokov.

Fluidum Film sa na svojom webe chváli, že pre Rómsky magazín nakrúcajú od roku 2017.

Dotácie pre neziskovku a eseročky Kmeťkovej schvaľovala komisia, v ktorej sedela Kristína Mojžišová a Milan Berko.
Všetci traja sa poznajú z národnostného vysielania RTVS.

„Pri hodnotení sme nevychádzali z toho, kto podal projekt, ale z kvality projektu. Ku každému projektu bola kvalitná diskusia, predovšetkým k zameraniu projektu a jeho hodnoty pre rozvoj mediálneho prostredia – rómskych médií,“ odmieta podozrenia z kolegiality Mojžišová.

Podcasty za tisíce eur

Podozrenia pritom vzbudil projekt novovzniknutej eseročky Kmeťkovej syna Jakuba Hraníka. Firmu Art Society založil minulý rok. Z Fondu sa mu podarilo získať vyše 25-tisíc eur na výrobu deviatich podcastov a vznik webu.
Peniaze z rozpočtu pritom majú ísť aj pre eseročku jeho otca Romana Hraníka (Fluidum Film), ktorá má robiť pre projekt videoupútavky na internet. Za projekt je zas zodpovedná jeho matka Magdaléna Kmeťková, ktorá aj odpovedala pre Aktuality.sk v mene eseročky.

„Livestreamové internetové talkshow budú ako audiovizuálny formát realizované v .klube pod lampou na bratislavských Palisádach s možnosťou bezplatnej prítomnosti až cca 100 živých účastníkov,“ opísala projekt za 25-tisíc eur Kmeťková.
Iní to robia za vlastné

Moderátorom diskusií mal byť externý spolupracovník z programu RTVS Rómske slovo – Geri Hadi. Kmeťková tvrdí, že okrem neho pribudnú do vysielania aj ďalšie mená moderátorov. Kto to bude, neuviedla.

„Veríme, že náš projekt motivuje väčšinové médiá, aby prelomili múr nedôvery, diskriminácie a skrytého rasizmu a viac siahali po rómskych novinároch a publicistoch,“ myslí si Kmeťková. Rozpočet 25-tisíc eur na deväť podcastov považuje za primeraný.

Rómske podcasty vyrába aj ďalšia internetová televízia – Gipsy Television. Vysiela niekoľko rokov. Oproti projektu Kmeťkovej a jej syna robia podcasty na vlastné náklady bez pomoci štátu.

„Gipsy Television začala tento rok vyrábať slovensko-rómsky podcast. Ide o prehľad najdôležitejších správ v kombinácii s rozhovormi. Tento formát sa stretol s pozitívnou odozvou. Podcast vyrábame výlučne z vlastných peňazí,“ povedal Róbert Hamburgbadžo z portálu Gipsy Television.

No problem?

Hoci si štátne peniaze na kultúru Rómov medzi sebou rozdelili ľudia prepojení s RTVS, samotný fond ani verejnoprávna inštitúcia pochybenia nevidia.

„RTVS nenominuje ľudí do odborných komisií, ktoré rozhodujú o podpore predkladaných projektov,“ odpovedala hovorkyňa verejnoprávnej televízie Erika Rusnáková.

Zdôraznila, že iba Mojžišová je zamestnankyňou RTVS a televízia jej dala povolenie, aby žiadala o štipendium.
Ďalší zo spomínaných hodnotiteľov z fondu vyrábajú rómske národnostné vysielanie pre neziskovku Jekhetane-Spol., od ktorej následne RTVS program odkupuje. Štátna televízia odkupuje program Rómsky magazín aj od ďalšej spoločnosti ECM. Jej zástupocovia neboli v komisii štátneho fondu.

Na otázku, či RTVS neprekáža, že ľudia, ktorí vystupujú v mene televízie, aj keď nie sú jej zamestnancami, zároveň rozdeľujú štátne granty, už hovorkyňa Rusnáková neodpovedala.

India pre Rómov

Ďalších 10-tisíc eur dostala neziskovka Spoločnosť slovensko-indického priateľstva na projekt India plná farieb.
V skutočnosti ide o koncert kapely Sendreiovcov v Indii a dokument o ich pobyte. Podľa predsedníčky neziskovky Anny Galovičovej budú Sendreiovci vystupovať bez nároku na honorár na podujatiach spoluorganizovaných slovenským veľvyslanectvom v Dillí.

„A keďže výskumy ukazujú na pôvod Rómov v Indii, tak určite bude veľkým prínosom spoznať ich domovinu. Z projektu môže vzniknúť pekná ‚hudobná fúzia‘,“ vysvetľuje Anna Galovičová, prečo si pýtala od štátu dotáciu 10-tisíc eur.
Oficiálne sídlo Spoločnosti slovensko-indického priateľstva je v Piešťanoch, na svojom webe uvádzajú ešte ďalšie dve rôzne adresy (Trenčín a Jakubovany).

Sídlia v kasíne

Aktuality.sk sa boli pozrieť na oficiálnej adrese, kde neziskovka sídli. Na mieste nie je o nej ani zmienka, ide o vchod do budovy, kde v súčasnosti sídli kasíno.
„Oficiálna adresa je v Piešťanoch. Keďže sme sa v tom období sťahovali na Liptov, nevedeli sme, ako dlho nám potrvá sťahovanie, presídlenie. Projekt sa, samozrejme, podával na oficiálnu adresu,“ vysvetľuje nejasnosti Anna Galovičová. Rovnakú adresu pritom používa aj pri elektronickom podpise vo svojom e-maile.

Do Indie podľa Galovičovej pôjdu na pracovnú cestu dvaja členovia neziskovky, ich mená ale neuviedla. Majú vraj pomáhať s batožinou a orientáciou v krajine.

Film o Sendreiovcoch chcú potom premietať po krajine.

„Dokument bude odprezentovaný na iných podujatiach na Slovensku, aby sme tým pozdvihli, inšpirovali rómsku komunitu na Slovensku,“ uviedla Galovičová. O ktoré podujatia pôjde, neodpovedala.

Netransparentnosť v udeľovaní dotácií nevidí ani vedenie fondu.

„Projekty, ktoré boli podporené, z formálneho hľadiska spĺňali všetky atribúty požadované naším zákonom a vnútornými predpismi fondu. Ani jedna z odborných rád neprerozdelila celú alokovanú čiastku,“ reagoval riaditeľ fondu Molnár. Podľa neho sú rozhodnutia o udelení dotácií „svojím spôsobom subjektívne“.

„Objektivizuje ich to, že sú kolektívnym rozhodnutím odbornej rady, ktorá vznikla na báze samosprávy. Fond zverejňuje všetky detaily rozhodovania na svojom webovom sídle aj kvôli tomu, aby bola zaručená transparentnosť a dostupnosť informácií verejnosti,“ dodal Norbert Molnár.

Aktuality.sk vlani upozornili aj na podozrivú dotáciu pre neziskovku Vorba.

Neznáma mimovládka sídlila v maličkej obci Bajka pri Leviciach, kde o nej nepočul ani starosta. Na oficiálnej adrese Vorby – neďaleko miestneho družstva – nebola o združení Vorba žiadna informácia. Napriek tomu získala od fondu šesťtisíc eur na Festival olašských Rómov.

Dnes od nich fond žiada peniaze naspäť.

„V prípade projektu o. z. Vorba prebehol monitoring podujatia na základe ktorého fond vyzval Vorbu na vrátenie celej výšky dotácie, keďže podujatie nebolo zrealizované v súlade s projektom a podpísanou zmluvou,“ potvrdil Molnár.
Štatutárka neziskovky Helena Németová na otázky Aktuality.sk o vrátení dotácie nereagovala.

Podobným projektom bolo internetové rómske rádio. Po upozornení Aktuality.sk je v zániku a mimovládky, ktoré žiadali dotácie, vlani prepísali na osadníka Jána Štrkáča z martinskej rómskej kolónie Bambusky, aktuality.sk