iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Lučanský končí vo funkcii policajného prezidenta SR

Prezident Policajného zboru Milan Lučanský odstupuje z funkcie. Požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru k 31. augustu. Informoval o tom v utorok na sociálnej sieti. Minister vnútra Roman Mikulec reaguje na odstúpenie Milana Lučanskéh Ako uviedol, nemá dôveru súčasného vedenia ministerstva vnútra a ono zase nemá tú jeho. Spolupráca podľa slov Lučanského musí byť založená na vzájomnom rešpekte.

„Uznávam, že vnímam Romana Mikulca ako korektného človeka, ale neuznávam ho ako ministra vnútra,“ povedal s tým, že ich pohľady na ďalší chod polície sú rozdielne a ich názory na viacero tém sú odlišné.„Nechcem niesť zodpovednosť za to, že vedenie ministerstva vnútra politizuje políciu. Je to veľký krok späť. Zvážil som všetky možnosti, ktoré mi zákon ponúka. Premyslel som si svoj krok zo všetkých strán,“ doplnil.

Lučanský: Nemáme limit na stíhanie politikov

Ako pracuje polícia v čase pandémie, stíhajú policajti vykonávať všetky svoje štandardné povinnosti popri nápore súvisiacom so strážením hraníc, s kontrolovaním nakazených a ďalších povinnostiach, ktoré im v posledných týždňoch pribudli? „Môžem garantovať, že ak niekto zavolá na 158, hliadka príde,“ ubezpečuje policajný prezident Milan Lučanský.

Saková: Prácu Lučanského považujem za profesionálnu, hovoria zaňho jeho výsledky

Za Milana Lučanského hovoria výsledky, ktoré dosiahol Policajný zbor pod jeho vedením, aj výsledky celého jeho pôsobenia v polícii. Pre TASR to uviedla exministerka vnútra Denisa Saková v reakcii na jeho odchod z vedenia polície.
„Ja osobne považujem jeho prácu za vysoko profesionálnu a spoľahlivú a touto cestou sa mu chcem poďakovať. Som zvedavá na posun polície po odchode Milana Lučanského, najmä v období potenciálneho návratu druhej vlny koronakrízy,“ skonštatovala Saková.

Exministerka doplnila, že svoje kvality Lučanský ukázal aj počas koronakrízy pri koordinácii policajných zložiek pri hraničných kontrolách, karanténe osád a podobne.

Blanár: Odchod Lučanského je ohrozením nezávislosti polície

Podpredseda opozičného Smeru-SD Juraj Blanár dôrazne odmieta snahy vládnej koalície o politizáciu Policajného zboru (PZ) SR. Reagoval tak na odchod Milana Lučanského z postu šéfa PZ. Dodal, že ide o ohrozenie nezávislosti polície.
„Ministerstvo vnútra už teraz siahlo na právomoci šéfa polície, čím z neho chce spraviť bábku vo svojich rukách. Takéto snahy nie sú demokratické, ale len prispievajú k vnášaniu Matovičových praktík do radov polície,“ povedal pre TASR Blanár. Ide podľa neho o vážne ohrozenie nezávislosti polície, „čo v rukách súčasného premiéra (Igora Matoviča – pozn. TASR) považujeme za reálne nebezpečenstvo, že bude zneužívaná polícia proti občanom a na politické ciele“.

Obavy Smeru-SD o nezávislosť a odbornosť pri výkone svojej činnosti potvrdil podľa Blanára Lučanský. „Aj napriek tomu, že sme za našej vlády nastavili nové pravidlá voľby šéfa policajtov, tak sa Matovičov minister vnútra (Roman Mikulec – pozn. TASR) neustále snažil spochybňovať úspechy polície i jej samotnú činnosť,“ dodal. Logickým vyústením je podľa neho utorkové odstúpenie policajného prezidenta, ktorý odmieta niesť zodpovednosť za to, „že vedenie ministerstva vnútra politizuje políciu“.

„Lučanský, za ktorého vedenia sa Policajnému zboru SR podarilo mnoho úspechov v boji s organizovaným zločinom i pri odkrývaní zneužívania právomocí viacerých činiteľov, nechce ‚niesť zodpovednosť za začínajúci úpadok dobre vybudovaného Policajného zboru‘, ktorý nedokáže ovplyvniť,“ skonštatoval podpredseda Smeru-SD.

Zemanová: Policajný prezident má mať dôveru ministra vnútra

Odchádzajúci policajný prezident Milan Lučanský zrejme nemal dôveru ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO), pričom táto dôvera je do budúcna základom. Povedala to predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová. Podpredseda Národnej rady (NR) SR a strany Za ľudí Juraj Šeliga podotkol, že Lučanský nemal ani jeho dôveru. Zemanová dodala, že o mene nového šéfa polície ešte v koalícii nehovorili. Jeho výber má byť v kompetencii hnutia OĽaNO.

„Zjavne pán Lučanský nemá dôveru ministra vnútra a to je základ, aby tam tá dôvera bola. Keď pán Lučanský odíde, je dôležité, aby sa policajným prezidentom stal človek, ktorý bude mať dôveru ministra vnútra, ale aj človek, ktorý bude odvolateľný v prípade, že nebude konať tak, ako má, nebude konať pre spoločnosť,“ skonštatovala Zemanová. O menách kandidátov na post šéfa polície v koalícii podľa jej slov zatiaľ nehovorili. Zdôraznila, že je to plne v kompetencii hnutia OĽaNO.

Šipoš: Odchod Lučanského je začiatok očisty Policajného zboru

Rozhodnutie Milana Lučanského považuje hnutie OĽaNO za začiatok očisty Policajného zboru. Pre TASR to uviedol predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš. „Lučanský je človek pevne prepojený so štruktúrami bývalej vládnej garnitúry. Ide o človeka Roberta Kaliňáka a Denisy Sakovej,“ tvrdí Šipoš.

Hnutie OĽaNO podľa slov Šipoša bojuje za očistu polície, prokuratúry a súdnictva. „Naším cieľom je zabezpečiť spravodlivosť pre všetkých a rovnosť pred zákonom. Preto rozhodnutie pána Lučanského považujeme za začiatok očisty Policajného zboru a koniec ochrany tzv. našich ľudí,“ uviedol./agentury/

X X X

Policajný šéf Lučanský vyzlieka uniformu. Po desaťročiach v polícii odchádza do civilu

Policajný prezident Milan Lučanský si po dvoch rokoch v čele policajného zboru podal žiadosť o odchod do civilu. Vo funkcii bude do konca augusta. Kabinet Igora Matoviča (OĽaNO) už v programovom vyhlásení priznal, že policajného prezidenta chce vyberať po svojom. Rovnako to fungovalo po každých parlamentných voľbách. Dlhoročný policajt Milan Lučanský (51), ktorý nastúpil do čela policajného zboru v júni 2018 – necelé štyri mesiace po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, sa však nechystal odísť.

Dohoda medzi Lučanským a ministrom vnútra Romanom Mikulcom (OĽaNO) padla až v posledných týždňoch. Jej súčasťou bolo, že ani jedna zo strán nebude verejne rozoberať budúcnosť policajného šéfa. Definitívne rozhodnutie, ktorým je rezignácia, oznámil Lučanský ministrovi vnútra dnes.

„Hoci sa s pánom Lučanským v mnohých témach zhodujeme, existuje aj viacero oblastí v ktorých máme odlišný názor na to, ako by mal Policajný zbor vyzerať a fungovať. Pánovi Lučanskému však ďakujem a verím, že dokážeme konštruktívne fungovať aj zvyšné dva mesiace, vzhľadom na náročné obdobie pred ktorým stojíme v súvislosti s možnou druhou vlnou pandémie koronavírusu,“ reatoval na Lučanského krok minister Mikulec.

Medzi ministerstvom a policajným prezídiom to iskrilo už dlhšie. Lučanský prišiel zo dňa na deň o ochranku aj šoféra. Zvláštne pôsobila aj komunikácia na úrovni premiér Matovič, minister Mikulec a policajný šéf pri plnení protiepidemiologických opatrení počas veľkonočných sviatkov.

Policajti vtedy čelili kritike, že kontrolovali každé auto, ktoré prekročilo hranicu okresu a paralyzovali tak na niekoľko hodín dopravu. Lučanský odkázal predsedovi vlády, že postupovali presne podľa uznesenia vlády.
Počas pandémie koronavírusu sa však policajný šéf vo funkcii osvedčil a nová vláda si ho netrúfla vymeniť. Minister Mikulec sa ešte v marci vyjadril, že Lučanský zostáva vo funkcii, aby po skončení pandémie možno odišiel sám.
Otáznik nad tímom Kuciak

K nedôvere medzi novým vedením ministerstva a Lučanským prispeli aj medializované správy z Kočnerovej knižnice. Komunikácia niekdajšej hlavnej štátnej radkyne v kancelárii vtedajšieho premiéra Roberta Fica – Márie Troškovej s odsúdeným Antoninom Vadalom odhalila ďalšie podozrenia o možnom dosahu ľudí blízkych talianskej mafii 'Ndrangheta na vysokých funkcionárov Smeru.

Po medializácii komunikácie medzi Troškovou a Vadalom sa policajný prezident Lučanský pustil do kritiky elitného tímu, ktorý úspešne vyšetril vraždu novinára Kuciaka a jeho snúbenice Kušnírovej. „Som rozhorčený zo situácie, keď elitny tím mal zaistené telefóny z domovej prehliadky u Vadalu z roku 2018 a nedal ich riadne zanalyzovať,“ tvrdil Lučanský.
Pripomeňme, že pôvodný tím Kuciak v januári 2019 výrazne okresal práve policajný šéf. Na jeho pokyn malo zostávajúcich dvadsať ľudí pracovať len priamo na objednávateľoch a vykonávateľoch vraždy.

„Musím zdôrazniť, že polícia je povinná preveriť každé podozrenie z trestnej činnosti bez ohľadu na to, kde sa spis nachádza," reagoval na správy medzi Troškovou a Vadalom minister Mikulec.
Reforma reformy

Pod Lučanského vedením prešla polícia vlani na jeseň zásadnou zmenou. V Národnej kriminálnej agentúre (NAKA) nezostal kameň na kameni. Policajný šéf obhajoval zmenu štruktúry elitného útvaru jeho prezamestnanosťou a neefektívnosťou. Po novom sa tak už NAKA nedelí na jednotky podľa druhu kriminality, ale podľa regiónov.

Podľa Lučanského je dôležité, aby mala celá oblasť jedného šéfa, ktorý bude zodpovedný, ak sa niečo vážne stane a on to nezvládne. „A toho potom zotnem, lebo mal vedieť všetko vo vzťahu ku korupcii, k eurofondom, násiliu, drogám, zbraniam. Je tam človek zodpovedný za región, tak nech si rieši ľudí, ktorých tam má,“ povedal pred časom v rozhovore pre náš portál.

Či Lučanským nastavená reforma vydrží v praxi, je otázne. Nové vedenie rezortu vnútra totiž chystá vlastnú reorganizáciu polície.

Vybrala si ho Saková

Lučanský bol prvým policajným šéfom, ktorý vzišiel z výberového konania. Z dvoch kandidátov, ktorých do finále posunul parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť, si ho vlani vybrala vtedajšia ministerka vnútra za Smer-SD Denisa Saková.
Dočasným vedením polície bol však poverený od konca mája 2018. Vo funkcii nahradil Tibora Gašpara, ktorý skončil v čele polície až po výzve vtedajšieho premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD).

Gašparov odchod žiadali už skôr desaťtisíce protestujúcich, ktorí vyšli do ulíc po vražde novinára a jeho snúbenice. Dôvodom boli nielen jeho príbuzenské väzby na rodinu nitrianskych oligarchov Bödörovcov, ale aj kontroverzné vyhlásenia počas vyšetrovania úkladnej vraždy. Prípad sa posunul ďalej až niekoľko mesiacov po výmene na poste policajného šéfa.

Jedným z prvých krokov Lučanského bolo odstavenie vtedajšieho šéfa NAKA Petra Hraška od vyšetrovacieho tímu Kuciak. Dôvodom bola snaha predísť podozreniam z úniku informácií, ktorý potvrdil vo svojej výpovedi aj kľúčový svedok v kauze Kuciak Zoltán Andruskó, medzičasom odsúdený na 15 rokov.

Lučanský svoj odchod z polície oznámil na sociálnej sieti. Argumentoval tým, že sa nechce zmieriť s politizáciou polície.
„Nechcem niesť zodpovednosť za to, že vedenie ministerstva vnútra politizuje políciu. Je to veľký krok späť. Zvážil som všetky možnosti, ktoré mi zákon ponúka. Premyslel som si svoj krok zo všetkých strán."

Ako dodal na dresu vedenia rezortu vnútra - nemá ich dôveru a oni zase nemajú tú jeho.

„Uznávam, že vnímam Romana Mikulca ako korektného človeka, ale neuznávam ho ako ministra vnútra. Naše pohľady na ďalší chod polície sú rozdielne, naše názory na viacero tém sú odlišné."
Lučanský tvrdí, že nechce niesť zodpovednosť za začínajúci úpadok dobre vybudovaného Policajného zboru. „Ten nedokážem ovplyvniť, pretože už teraz mi vedenie ministerstva siahlo na právomoci prezidenta Policajného zboru."
Riešil Černáka

Rodák z Popradu Lučanský, ktorý začal pracovať v polícií pred vyše 30 rokmi, šéfoval počas ministrovania Roberta Kaliňáka (Smer-SD) policajnej inšpekcii, kde prešiel v roku 2016 z postu prvého policajného viceprezidenta.
Absolvent Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, označovaný za Kaliňákovho človeka, si urobil meno ešte ako člen tímu, ktorý vyšetroval kauzy šéfa banskobystrického podsvetia Mikuláša Černáka. Niekdajší mafianáskych boss si dnes odpykáva doživotný trest.

Práve od černákovcov v minulosti uniklo, že Lučanský mal zničiť dôkazy, ktoré by pomohli objasniť niektoré vraždy. „Nie je pravda, že som zničil nejaké dôkazy. Všetky dôkazy sú vo vyšetrovacích spisoch. Jedine, čo som si zobral so sebou, boli moje osobné poznámky,“ reagoval Lučanský pre Nový Čas.

Stretnutie so Sátorom

Lučanský v minulosti pôsobil ako šéf Úradu boja proti organizovanej kriminalite – Stred. Po nástupe vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) odišiel do civilu. Do polície sa vrátil, keď sa ministrom vnútra opäť stal Kaliňák.
V dokumente Súmrak bossov Lučanský sám prehovoril o stretnutí s mužom, ktorý vystupoval ako mafiánsky boss a šéf gangu sátorovcov Ľudovít Sátor.

Stretnutie sa odohralo v roku 2010. Sátor je dnes považovaný za mŕtveho, jeho telesné pozostatky sa však doteraz nenašli. Lučanský tvrdí, že ho vtedy nemohol zadržať. Dohodli sa na ďalšom stretnutí, ale už na Slovensku. O stretnutí Lučanský vypovedal ako svedok aj pred Špecializovaným trestným súdom.

„Osobne som ho pred tým nikdy nevidel. Stretli sme sa v Maďarsku, kde nemám právomoci policajta. Informoval som o tom vopred svojich nadriadených a po stretnutí som začal pracovať na jeho zadržaní. Lenže prišlo iné obdobie a ja som nedobrovoľne odišiel do civilu,“ vysvetľoval.

Hľadáte Mella?

O nedobrovoľnom odchode hovorí Lučanský zrejme preto, že bol počas ministrovania Daniela Lipšica odvolaný z funkcie bez udania dôvodu. V súčasnosti už niečo také nie je možné.

Rozkaz ministra Lipšica z októbra 2010 o odvolaní Lučanského z postu šéfa Úradu boja proti organizovanej kriminalite - Stred a jeho zástupcu Jozefa Mičietu médiá spájali s útekom Karola Mella obvineného v prípadoch viacerých vrážd vrátane objednávky vraždy v Moste pri Bratislave. Obeťou sa mal stať expolicajt Juraj Gála, vykonávatelia však zastrelili jeho desaťročného syna a partnerku
.
Vtedajší policajný prezident Jaroslav Spišiak vyhlásil, že polícia chytila Mella, ukrývajúceho sa dlhé roky v zahraničí, až potom, ako boli odvolaní niektorí funkcionári z Úradu boja proti organizovanej kriminalite vrátane Lučanského.
Ten sa v súvislosti s týmto prípadom preslávil SMS-kou: „Hľadáte Mella?“, ktorú poslal vtedajšiemu policajnému funkcionárovi Petrovi Krajíčkovi.

Lučanský pre časopis .týždeň uviedol, že sa ho Spišiakove slová dotkli, a preto poslal spomínanú správu. „Tak som napísal Krajíčkovi esemesku, či ho nepotrebujú zadržať. Poznám určitých ľudí, cez ktorých by som možno vedel zistiť, kde sa nachádza.“

Byt na Floride

Otázniky vyvolali aj Lučanského majetky. Keď v roku 2018 zverejnil majetkové priznanie, médiá i verejnosť to prijali ako ústretové gesto a snahu o transparentnosť. Odvtedy sa však nič podobné nezopakovalo.

Dlhoročný policajt nedokázal dôveryhodne vysvetliť, ako sa dostal k viacerým nehnuteľnostiam. Od štátu kúpil dvojizbový byt v bratislavskej Rači s rozlohou 71 metrov štvorcových, parkovacím miestom a pivnicou za menej, ako boli vtedajšie trhové ceny. Neďaleko Martina zas postavil luxusnú chatu za 330-tisíc eur, spoluvlastnil aj apartmán na Floride.
O byte prehovoril na nahrávke Michal Chynoradský. Obvinil Lučanského, že nehnuteľnosť v USA získal za nelegálne zarobené peniaze. Lučanský to odmietol s tým, že ide zo strany Chynoradského ide o pomstu.

„Dvojizbový byt na Floride sme pôvodne kúpili štyria. Ja, môj syn a dvaja kamaráti. Tí sa nakoniec rozhodli kúpiť si vlastnú nehnuteľnosť a byt je dnes napísaný na syna. Vyplatenie bývalých spolumajiteľov viem, samozrejme, vydokladovať," uviedol.

Chynoradského podľa svojich slov spoznal v USA. „Dopočul som sa tam, že Slovákom, ktorí tam prídu, pomôže s ubytovaním a zorientovaním sa, že je veľmi priateľský.“

O Chynoradského minulosti sa vraj Lučanský dozvedel až neskôr.

„Keď sa prevalili veci, ktoré narobil v USA, najprv prosil, aby som mu pomohol. Odmietol som. Potom navrhoval, že bude polícii donášať na ľudí, členov bankomatovej mafie. Aj to som odmietol. Následne som cestou bezpečnostných orgánov v USA informoval o podozrivých aktivitách tohto pána a nakoniec bol z USA vyhostený.“, aktuality.sk

X X X

Minister vnútra vysvetľoval, prečo s Lučanským nechcel rátať

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) reagoval na rozhodnutie policajného prezidenta Milana Lučanského skončiť vo funkcii. Hoci ich doterajšiu spoluprácu označil za konštruktívnu, netají, že jeho koniec víta.

„Sú veci, ktoré si na pánovi Lučanskom vážim. Boli veci, ktoré som aj ocenil. Ale samozrejme boli aj veci, na ktorých sme sa nevedeli zhodnúť a na ktorých by sme sa, predpokladám, ani do budúcna nezhodli," skonštatoval šéf rezortu vnútra.
Naznačil, že ak chce vláda splniť svoj sľub o očiste policajného zboru, s doterajším policajným prezidentom by to nebolo jednoduché.

„Som preto rád, že sa pán Lučanský rozhodol tak, ako sa rozhodol," poznamenal Mikulec.

Mikulec nekomentoval bližšie, ktoré veci podľa neho Lučanský urobil dobre a ktoré nie. Pripomenul ale, že kariéra končiaceho policajného šéfa prebiehala zo značnej časti v rovnakom čase, v akom bol pri vláde Smer-SD.
„Takže ten pohľad na mnohé oblasti sú diametrálne odlišné od môjho pohľadu,” povedal.

Zároveň minister vnútra nevylúčil aj odchod šéfa NAKA-y Branislava Zuriana. „Momentálne nie je témou dňa. Uvidíme do budúcna," doplnil.

Kritiku od Lučanského odmieta

Odmietol ale kritické slová Lučanského na svoju adresu, podľa ktorého mu minister vnútra oklieštil právomoci. Mikulec tvrdí, že medzi štyrmi očami komunikoval s ním odlišne.

„Je to jedna z vecí, prečo si neviem vzájomnú spoluprácu,” odkázal.
Rovnako sa mu nepáčia vyjadrenia končiaceho policajného prezidenta, podľa ktorých dochádza k politizácii činnosti zboru. Mikulec tvrdí, že sa ho na tieto výhrady pýtal, no Lučanský mu ich nevedel vysvetliť.

„A pokiaľ som videl tlačovú besedu, tak to celkom nezodpovedal ani novinárom. Pán Lučanský tu fungoval 12 rokov, kedy tu boli naozaj politické nominácie. Aj na jeho personálny výber sú rôzne názory a nedá sa povedať, že by to nemalo niečo spoločné s politickou stranou," vyhlásil šéf rezortu vnútra.

Nástupca zatiaľ nejasný

Kto by mal zaujať prvé miesto v policajnom zbore, zatiaľ šéf rezortu vnútra prezradiť nechcel. Odmietol ale, že by to mal byť Jaroslav Spišiak, o ktorom sa hovorilo v kuloároch. Spišiak totiž už v minulosti zastával túto funkciu v čase, keď ministrom vnútra bol Daniel Lipšic.

„Nechám si to pre seba a tým okolo mňa. Máme určite nejaké predstavy," poznamenal.

Pripustil ale, že nástupca Lučanského sa bude vyberať podľa nových pravidiel. A to aj za cenu toho, že by od 1. septembra, kedy Lučanský definitívne skončí, bol poverený vedením policajného zboru niektorí z viceprezidentov.
„Je to v procese riešenia. V čo najkratšej dobe chceme predstaviť, aký ten proces bude. Určite to nebude na vôli ministra či jednostranný výber. Chceme, aby ten proces bol čo najviac legitímny," uzavrel Mikulec, aktuality.sk

X X X

Makóova dvojka končí ako námestník daňových kriminalistov

Obidvoch mužov spája bezpečnostná šlužba aj obec neďaleko Nitry. O funkciu prichádza ďalší človek, na ktorého aktivity upozornil portál Aktuality.sk Mesiac po odvolaní kontroverzného šéfa Kriminálneho úradu Finančnej správy (KÚFS) Ľudovíta Makóa končí aj jeho zástupca Ladislav Nagy. Makó stratil dôveru ministra financií Eduarda Hegera po upozornení na prepojenia funkcionára finančnej správy na firmu s miliónovým majetkom.

Nagyov odchod pre Aktuality.sk potvrdila hovorkyňa Finančnej správy Ivana Skokanová.

„L. Nagy odchádza z finančnej správy (KÚFS) k 30.06.2020 na vlastnú žiadosť. Jeho agendu prevezme interný príslušník finančnej správy. Vzhľadom na úlohy, ktoré finančná správa plní, nebudeme podrobnejšie informovať o práci jednotlivých príslušníkov finančnej správy,“ uviedla Skokanová.

Nagy rovnako ako Makó pochádza z obce Jelenec pri Nitre, v ktorej obaja dodnes bývajú. K daniarom prišiel z bezpečnostnej firmy Abas, ktorej pred nástupom na KÚFS šéfoval práve Makó.
Na prepojenia Nagya s Makóom upozornili Aktuality.sk v máji.

Makó musel odísť z čela KÚFS prvého júna, kedy ho odvolala šéfka daniarov Lenka Wittenbergerová. Už koncom apríla sa minister financií Eduard Heger vyjadril, že Makó nemá jeho dôveru. Vyjadril sa tak po zverejnení článku spájajúceho Makóa s miliónovou logistickou firmou Guarding.

„Je potrebné riešiť všetky typy vzťahov a spojenectiev, ktoré vystavili v minulosti finančnú správu a jej vrcholné riadenie ostrej kritike zo strany verejnosti vrátane podozrení z nekalej činnosti,“ vyjadril sa tlačový odbor ministerstva financií k Ladislavovi Nagyovi po odhalení jeho väzieb na Makóa.

V prvej polovici júna pritom Finančná správa neodpovedala, ako plánuje po Makóovom odchode naložiť s Nagyom považovaným za Makóovho človeka. Podľa vyjadrenia bývalého prezidenta daniarov Františka Imreczeho sa Nagy stal námestníkom na podnet Makóa.
Ladislav Nagy nezdvíhal telefón, aktuality.sk

X X X

Zatiaľ, čo pre OĽaNO je kauza okolo diplomovej práce predsedu parlamentu Borisa Kollára viac či menej uzavretá, podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga najnovšie vyzval koaličných politikov, aby nerobili z ľudí hlupákov.
Podpredseda parlamentu na sociálnej sieti napísal, že nerozumie vyjadreniam premiéra Igora Matoviča a rovnako tak nerozumie postoju Borisa Kollára. Obaja ho kritizovali za sobotňajšie stanovisko Za ľudí, podľa ktorého by mal šéf parlamentu vyvodiť politickú zodpovednosť.

„Už druhý deň počúvam, ako som iné žiadal od pána Kollára a iné hovoril novinárom. Je to nezmysel! Išiel som za Borisom Kollárom dvakrát, dvakrát som mu povedal svoje výhrady a informoval ho, aké je stanovisko strany. Potom prišla tlačová konferencia," tvrdí Šeliga.

Aj preto odmieta slová Igora Matoviča a Kollára, že kiskovci konali v rozpore s koaličnou dohodou.
Zároveň podpredseda Za ľudí poznamenal, že návrh, ktorý prezentovalo OĽaNO v pondelok podvečer, aby boli preverené všetky záverečné vysokoškolské práce a potom bola vyvodená zodpovednosť voči všetkým, ktorí sa mali dopustiť plagiátorstva, nie je zrejme možné uviesť do praxe.

„Nemyslím si, že taký zákon je správny, pretože uplatňuje princíp kolektívnej viny. Takýto zákon by bol retroaktívny, to znamená, že by spätne zavádzal podmienku kontroly pre všetkých, ktorí už majú tituly," upozornil.
Ide o princíp

Podľa neho navyše v prípade Kollára je jasné, že časť práce bola odpísaná.
„Časť z iných vedeckých prác, časť z práce školiteľa so súhlasom autora, časť z internetu. Toto je fakt. Preto ani nový antiplagiátorský systém na tom nič nezmení," vyhlásil Šeliga.Tvrdí preto, že koalícia by nemala robiť z ľudí hlupákov tvrdeniami, že kontrolovať treba všetko.

„Tu však nejde o zákon, tu ide o princíp. V tom je problém. Ostatné je už dnes len komunikačná hmla a útok na koaličného partnera. Áno, je to nepriamy útok na stranu Za ľudí, pretože sme sa opovážili nahlas zopakovať, čo sme hovorili aj v kampani, to čo máme v Programovom vyhlásení vlády," pripomenul.

Aj preto opakovane hovorí, že problém je „odpísaná práca, problém je podvod, ktorý sa tu stal - nie môj postoj, že klamať a podvádzať sa nemá".

Nebezpečne začíname posúvať latku, tú latku, ktorú sme chceli nastaviť vyššie. Ohýbajú sa argumenty a krúti sa logika. Ak v tom budeme pokračovať, škaredo sa nám to, ako krajine, vráti," varuje Šeliga.
Návrh riešenia

Zároveň dodáva, že na pondelkovej koaličnej rade Za ľudí predložili návrh zákona, ktorý by podobné kauzy mohol riešiť do budúcna. „Nepôjde však o automatickú (ďalšiu kontrolu) všetkých prác, ale len tých podozrivých, na ktoré oprávnené subjekty podajú návrh. (...) Týmto návrhom by sa zaoberala skupina expertov a posúdila by, či ide o plagiát alebo nie," vysvetľuje podpredseda Za ľudí.

Takýto zákon by ale podľa neho mohol platiť len do budúcna a pre študentov, ktorí študujú alebo začnú študovať v čase, keď by bolo možné titul podľa takéhoto zákona vziať.

„A ešte si viem dokonca predstaviť, že môžeme prijať zákon na dobrovoľné vzdanie sa titulu - notárskym vyhlásením sa niekto vzdá svojho nadobudnutého titulu s tým, že takéto vzdanie sa má za následok, že titul nesmie používať ani si ho uvádzať ako kvalifikačný predpoklad. Bolo by to neštandardné, ale právne možné, " doplnil.
O tom, či kauza Borisa Kollára bude definitívne zabudnutá, napovie viac poslanecký klub SaS. Ten sa má s predsedom parlamentu stretnúť už túto stredu, aktuality.sk

X X X

NAKA zasahuje v sociálnej poisťovni. Preveruje únik citlivých dát ku Kočnerovi

Elitná polícia aktuálne zasahuje v centrále sociálnej poisťovne v Bratislave. Ako prvá o tom informovala TV JOJ. Podľa tej razia súvisí s Marianom Kočnerom a jeho údajným nezákonným prístupom do databázy sociálnej poisťovne.
Polícia potvrdila, že ide o pracovnú skupinu NOVINÁR, ktorá prehľadáva priestory s cieľom zaistiť dôkazy v súvislosti so spomínanou nezákonnou lustráciou v systémoch Sociálnej poisťovne.

„Vyšetrovateľ začal trestné konanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi. Hneď ako to procesná situácia dovolí, poskytneme viac informácií,“ dodáva polícia.

Nelustroval iba novinárov

Pred letom 2018 Kočner spustil svoju reláciu Na pranieri, kde vyťahoval kompromateriály na rôznych novinárov. Na sociálnej sieti sa objavili viacerí kritici, ktorí Kočnerovi pripomínali jeho kauzy a podozrenia z trestných činov.
Aktuality.sk v spolupráci s OCCRP analyzovali dáta v takzvanej Kočnerovej knižnici - ide o dáta z vyšetrovania vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Polícia pri zaisťovacích úkonoch našla aj USB, na ktorom boli štyri zložky o štyroch kritikoch zo sociálnej siete. Kočner si ich nechal prelustrovať a zisťoval o nich rôzne detaily, ktoré potom použil v odpovedi na komentáre, aktuality.sk

X X X

Ľubomír Jaško: Matovičov inkvizičný nápad je falošný

Matovičov nápad s plošným skúmaním diplomových prác je chorý, hysterický a nedomyslený. Premiérov zápal pre spravodlivosť je falošný.

Kladivo na úradníčkov

V tomto legislatívnom úlete nevidieť nič rozumné a realistické. Už len vyhrážky (a slovník), ktoré premiér v tejto súvislosti používa, sú strašidelné. „Úradníčkovia, ktorí zarábajú s nezaslúženými titulmi.” „Prídete o prácu, ak ste odpisovali.”
K tomu prázdninová domáca úloha pre ministrov, samozrejme nie svojich. Vláda na chvíľu vyzerá ako skautský tábor, kde veliteľ rozdeľuje úlohy a vĺčatá s nadšením a odvahou čakajú na to, kedy v jeho očiach uzrú vďačnosť a radosť zo splnenej úlohy.

Na skautský tábor by to bolo dobré, na vládu v bežných demokratických pomeroch je tento štýl neprípustný.
Jasné zlyhanie jedného z ústavných činiteľov nemôže byť dôvodom na to, aby sme sa vrhli na milióny občanov. To by bol naozaj škaredý precedens. Nech už potom nikto nenesie zodpovednosť za žiadne svinstvo a podvod, kým sa nevyšetria podobné podvody na celej planéte alebo aspoň v štáte.

Nehovoriac o vyhrážkach zrýchleným legislatívnym konaním. A nehovoriac o najväčšej hlúposti, ktorou je prípadná retroaktivita v takejto norme.
More otáznikov

Okrem týchto principiálnych problémov aj tomu najbežnejšiemu človeku napadnú desiatky technických a administratívnych prekážok.

Ako hlboko do dejín sa chceme dostať? Pôjdeme len po živých či skúsime preskúmať aj mŕtvych?

Kde štát vezme kapacity na takýto šialený lustračný projekt? S čím sa budú skúmané práce porovnávať? Stihneme do konca storočia nahrať do systémov všetky podstatné práce, štúdie a príslušné knihy?

Čo s architektmi a podobnými profesiami, ktorí odovzdávali makety stavieb a skice svojich predstáv?
Tí, ktorí si doviezli titul zo sveta, sú “v pohode”? Alebo na nich skúsime automatické prekladače, prípadne pekne zaplatených úradných prekladateľov?

Nemožno ďalej pokračovať, lebo nakoniec by tento text obsahoval výlučne otázniky, a to sa v komentári nepatrí.
Ministerka Kolíková a jej kolega Grohling sa musia brániť. Nahlas, veľmi jednoznačne a s dostatočnou mierou odvahy.
Nestačí dúfať, že tento Matovičov nápad je iba jednou z tisícky hlúpostí, ktorými za ostatné roky zamoril verejný priestor, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: V Rakúsku schválili zníženie DPH v hoteloch, reštauráciách a kultúre

Rakúsky parlament v utorok schválil návrh zákona o znížení dane z pridanej hodnoty v prípade stravovacích a ubytovacích služieb a kultúrnych podujatí na 5 %. Zníženie dane je ďalším stimulačným opatrením na oživenie rakúskeho hospodárstva, ktoré zasiahla pandémia nového koronavírusu.

Návrh zákona sa týka hotelov, reštaurácií, lístkov na kultúrne podujatia, ako aj mediálnych produktov, umeleckých diel či vstupu do prírodných parkov. Súčasná sadzba DPH v reštauráciách je 20 % za nápoje a 10 % za jedlo, zatiaľ čo DPH v kultúre je na úrovni 13 %. Novú rakúsku fiškálnu politiku musí ešte schváliť Európska komisia, aktuality.sk

X X X

Kajetán Kičura zostáva vo väzbe, rozhodne ešte Najvyšší súd

Bývalý predseda Správy štátnych hmotných (SŠHR) rezerv Kajetán Kičura zostáva vo väzbe. Rozhodol o tom v utorok sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica.
Kičuru obvinil prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) z prijímania úplatku a legalizácie príjmu z trestnej činnosti, sudca ho vzal do tzv. kolúznej väzby 23. apríla. Obhajca podal sťažnosť, definitívne tak rozhodne Najvyšší súd (NS) SR, aktuality.sk

X X X

Marek Ťapák končí zo zdravotných dôvodov na poste šéfa televízneho programu RTVS

Na poste televízneho programového riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) k utorku končí Marek Ťapák. Dôvodom sú dlhodobé zdravotné problémy. TASR o tom informovala hovorkyňa RTVS Erika Rusnáková. Uviedla zároveň, že od 1. júla bude dočasne poverený vedením sekcie programových služieb STV súčasný riaditeľ sekcie športu Matej Hajko.

„Marek Ťapák so svojím tímom odviedli gro práce pri príprave jesennej programovej štruktúry. I napriek tomu nás čaká horúce pracovné leto, aby RTVS bola na 100 percent programovo konkurencieschopná nielen na jeseň, ale aj v ďalšom období," avizoval Hajko.

Ťapák bol programovým riaditeľom televíznej zložky RTVS od júna 2018, nahradil vtedy na poste Tibora Búzu, ktorý bol televíznym programovým riaditeľom RTVS ešte za čias predchádzajúceho generálneho riaditeľa Václava Miku, aktuality.sk

X X X

Kollárovho školiteľa Minďáša súd oslobodil

Exriaditeľovi štátneho podniku Lesy SR Jozefovi Minďášovi hrozilo za obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku desať až pätnásť rokov väzenia. Z Okresného súdu v Banskej Bystrici však odišiel spokojný. Sudkyňa ho spod obžaloby oslobodila v plnom rozsahu.

Počas Minďášovho šéfovania, ešte za prvej vlády Roberta Fica, sa v štátnom podniku mali uzatvárať nevýhodné zmluvy s prenájmom poľovných revírov. Škodu, ktorú mal bývalý riaditeľ spôsobiť, odhadli na 196-tisíc eur. Na rozkrádanie podniku upozornili jeho vtedajší podriadení, medzi nimi aj súčasný minister pôdohospodárstva Ján Mičovský.
Vyšetrovanie sa začalo v roku 2009, prípad sa dostal na súd až o osem rokov neskôr.

Obžaloba bola podaná v apríli 2017, hlavný proces začal v januári 2018. „Necítim žiadnu zodpovednosť, nie som si vedomý konania, že by malo dôjsť ku škodám, ktoré sa tu vyčísľujú. Neporušil som žiadny legislatívny predpis. Cítim sa byť nevinný,“ povedal Minďáš po tom, ako ešte v pondelok odzneli záverečné reči prokurátora a obhajoby.
V utorok konečne padol na banskobystrickom súde verdikt. „Skutok nie je trestným činom. Poškodená Slovenská republika, v zastúpení štátnym podnikom Lesy SR, sa so svojím nárokom náhrady škody odkazuje na civilný proces,“ povedala sudkyňa.

Objasnila, že takéto trestné činy sú oveľa zložitejšie a komplikovanejšie v dokazovaní ako tie, ktoré nemajú ekonomický charakter. Poukázala na to, že s podobným prípadom sa už v minulosti stretla, pričom rozhodla podobne.
„Keďže nebola preukázaná objektívna ani subjektívna stránka žalovaného trestného činu, súd musel v zmysle zásady obžalovaného v plnom rozsahu oslobodiť s tým, že skutok nie je trestným činom. Súd má v takomto prípade povinnosť vždy poškodenú stranu, s jej nárokom na škodu, odkázať na civilný proces,“ vysvetlila sudkyňa.

Zároveň pripomenula, že vo veci bolo uskutočnených viac ako desať hlavných pojednávaní. Osobne vypočuli štrnásť svedkov, pričom niektorých mali problém zohnať. Nevedeli napríklad zabezpečiť prítomnosť bývalého ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu. Výpovede ďalších takmer troch desiatok svedkov čítali zo zápisnice, predložené boli viaceré znalecké posudky.

Po verdikte odišiel Minďáš bez slova, odmietol sa baviť aj na tému plagiátorstva predsedu parlamentu Borisa Kollára, ktorého bol školiteľom. Ten vo svojej diplomovke použil, bez uvedenia zdroja, práve prácu Minďáša, ktorý je aktuálne rektorom skalickej vysokej školy. Rozhodnutie súdu stručne komentovala obhajkyňa exriaditeľa Lesov SR Andrea Slezáková. „Je to správne a spravodlivé. Od začiatku sme hovorili to, čo pani sudkyňa, teda že nejde o trestný čin, čo podľa mňa vyplynulo z dokazovania,“ povedala Slezáková.

Prokurátor tvrdí, že verdikt ho neprekvapil. „Súhlasím so súdom, že v aplikačnej praxi sa tento trestný čin, zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ťažko preukazuje. Som však presvedčený, že obžalobu som podal správne a dôvodne a takto budem aj ďalej postupovať,“ reagoval prokurátor. Vzápätí upozornil, že trestné konanie ešte nekončí. „Využil som právo podať odvolanie a teším sa na ďalšiu časť trestného konania,“ doplnil./agentury/

X X X

Koaličná kríza? Mimoriadne rokovanie o podnikateľskom kilečku Kollár nezvolá

Dianie okolo diplomovej práce Borisa Kollára zrejme zasahuje už nielen do fungovania koalície, ale aj parlamentu.
Minister hospodárstva a vicepremiér vlády Richard Sulík (SaS) označil minulú stredu za najlepší deň pre slovenských podnikateľov od doby, keď bola schválená daňová reforma. Dôvodom bolo schválenie tzv. podnikateľského kilečka, ktoré bez väčších problémov prešlo vládou a získalo jej súhlas.

Stoštrnásť opatrení z „kilečka“ malo byť pritom schválené expresne rýchlo. Poslanci mali mimoriadne zasadnúť už na druhý deň, teda vo štvrtok a posvätiť tento návrh v zrýchlenom legislatívnom konaní. Ani jedno z toho sa ale nakoniec nestalo.

Mimoriadna schôdza Národnej rady sa mala neskôr presunúť na utorok, no a potom na stredu – keďže v utorok cestuje predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) na návštevu Maďarska. Podľa najnovších informácií, ktoré pre Aktuality.sk potvrdili viaceré dobre informované zdroje, ale nakoniec poslanci k podnikateľskému „kilečku“ nebudú mimoriadne rokovať vôbec. Jediný, kto môže zvolať schôdzu, je totiž práve Kollár – a ten tak neurobil.

Problémy s termínom účinnosti

Zákonodarcovia sa tak zídu až na plánovanej schôdzi 7. júla. To však už skríži pôvodné plány šéfa rezortu hospodárstva.
Podľa prvotného návrhu mali totiž začať platiť opatrenia „kilečka“ práve od začiatku nadchádzajúceho mesiaca, čo teraz nebude možné. Nejasné zostáva, ako to koaličný štvorlístok bude chcieť vyriešiť.

Rovnako otvorená zostáva otázka, či je dôvodom zrušenia mimoriadneho rokovania práve podozrenie z plagiátorstva Borisa Kollára. Nikto z oslovených koaličných politikov nechcel túto možnosť oficiálne potvrdiť.
O celej situácii v pondelok večer rokovala aj koaličná rada. Výstup pre médiá však politici neposkytli, aktuality.sk

X X X

Odchod Andreja Kisku z politiky: Dvakrát zastavil Fica, povesť mu zničila vlastná firma

Ľudia ho dlho považovali za najdôveryhodnejšieho politika. Po viacerých stretoch so Smerom sa ocitol na opačnom konci rebríčka. Stal sa politikom, ktorý prekazil únikové plány Roberta Fica z politiky. Porazil ho v súboji o prezidentský palác a zabránil aj jeho presunu na Ústavný súd. Naštartoval tak Ficov politický úpadok. A spolu s ním neplánovane aj ten svoj.

Andrej Kiska v nedeľu ohlásil, že už nebude kandidovať za predsedu strany Za ľudí. To znamená, že definitívne končí v politike.

Podnikateľ aj filantrop

Nevstupoval do nej ani ako celkom neznámy, ani ako chudobný človek. V 90. rokoch založil postupne splátkové spoločnosti TatraCredit (Triangel) a Quatro, cez ktoré si tisícky slovenských domácností kupovali spotrebiče a ďalšie zariadenie do domácnosti.

Firmy neskôr predal a v roku 2006 sa pustil do charity. Spolu s Igorom Brossmannom založili neziskovú organizáciu Dobrý anjel, ktorá pomáhala ľuďom bojujúcim s rakovinou. Na jej fungovanie Kiska venoval milión eur.
Do súboja o prezidentské kreslo vstúpil medzi prvými, ešte v októbri 2012, čiže rok a pol pred prvým kolom volieb.
Motívom jeho vstupu do politiky mala byť pomoc.

„Stál som pred dilemou, ako dokážem pomôcť ešte viac a napokon sám vo svojej hlave a následne v rozhovore v okruhu najbližších, priateľov a známych, ľudí, ktorých názoru verím, som túto otázku predostrel: Nemá zmysel, aby som išiel kandidovať za prezidenta a nevyskúšal pomôcť z pozície prezidenta?“ vysvetľoval v predvolebnom propagačnom rozhovore.

Výhra rozdielom triedy

Do volieb vstupoval ako úspešný podnikateľ a filantrop bez oficiálnej podpory ktorejkoľvek politickej strany.
Kým prvé kolo ešte vyhral predseda Smeru Robert Fico s tesným náskokom štyroch percent pred Kiskom, v tom druhom vyhral Kiska rozdielom triedy, takmer o 20 percent.

Predvolebnú kampaň poznačil tvrdý, až podpásový súboj zo strany Smeru. Jedným z najpríznačnejších momentov bolo, keď sa do poštových schránok dostali anonymné letáky, ktoré Kisku obviňovali z toho, že je napojený na „nebezpečnú scientologickú cirkev“.

Túto anonymnú informáciu potom využíval Fico v diskusiách na útočenie na Kisku.
Z predvolebného súboja sa obaja kandidáti rozišli v zlej atmosfére. Jednou z príčin bolo aj to, že odchod do prezidentského paláca mal byť pre predsedu Smeru únikom z každodennej straníckej politiky.

Antipatie sa preniesli aj do povolebného obdobia, no na povrch sa dostávali len postupne. V úvode Smer nechal Kisku vykonávať svoj úrad pomerne nerušene. Ľudia ho totiž považovali zďaleka za najdôveryhodnejšieho politika a útoky na neho mohli znamenať mínusové body aj pre samotný Smer.

A Flourish chart

Boj o Ústavný súd

Napriek tomu na seba narazil úrad vlády a prezidentský palác prakticky ihneď po nástupe Kisku do funkcie. Dôvodom bol Ústavný súd. Nový prezident totiž odmietal vymenovať troch kandidátov spomedzi siedmich, ktorých mu zvolila Národná rada, kde mal väčšinu Smer.

Kiska žiadneho z týchto kandidátov nepovažoval za dostatočne kvalitného. Ustúpiť nechcel ani Smer, ktorý trval na tom, aby si Kiska vybral spomedzi zvolených kandidátov.

Po troch rokoch ho k tomu napokon dotlačilo práve rozhodnutie Ústavného súdu. Prezident ho síce rešpektoval, no zároveň ho tvrdo skritizoval: „Nález o porušení práv kandidátov na sudcov Ústavného súdu je svojvoľný, plný formálnych a vecných chýb. Je prejavom hlbokého pohŕdania Ústavou Slovenskej republiky, ignorovania predchádzajúcich rozhodnutí Ústavného súdu jeho vlastnými sudcami a príkladom nerešpektovania základnej deľby moci v právnom štáte.“
Kaliňákov útok lietadlom a KTAG

Bolo to už v čase, keď Smer prešiel do otvorenej ofenzívy proti Kiskovi, ktorú spustil ešte začiatkom roka 2017.
Prvým krokom bolo – optikou Smeru – zneužívanie vládneho špeciálu na cesty domov.

Víkendy, často aj predĺžené, sa totiž Kiska snažil tráviť s manželkou a deťmi v rodnom Poprade. Na cesty do týchto končín využíval vládny špeciál. Údaje za roky 2014 až 2017 proti prezidentovi využil minister vnútra Robert Kaliňák, pod ktorého rezort vládna letka spadá.

Kiska sa bránil, že Kaliňák ho na začiatku jeho pôsobenia požiadal, aby letku využíval. Cesty lietadlom napokon ako prezident obmedzil. Druhým, omnoho väčším zásahom do Kiskovej popularity bola kauza jeho firmy KTAG. Cez spoločnosť, ktorú vlastní s bratom, si totiž preúčtoval prezidentskú kampaň. Firma si potom vypýtala vratku DPH presahujúcu 140-tisíc eur. Daňový úrad odpočet dane zamietol a KTAG uhradila daň aj pokutu.

Prezident vtedy v súvislosti s únikom dokumentov, na základe ktorých sa verejnosť dozvedela o problémoch jeho firmy, vyslovil známu otázku, či je, alebo nie je Slovensko mafiánskym štátom.
Upadajúca podpora

Kauza sa tým však neskončila a šiesteho decembra 2019, teda krátko pred parlamentnými voľbami vyšetrovateľ obvinil Kisku za zločin daňového podvodu, ktorého mal byť organizátorom. Obvinenie dodnes trvá.

Z tejto rany sa Kiskova popularita už nepozbierala a od januára 2018 prakticky len upadala.
Nepridalo mu na nej ani váhanie po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Trvalo päť dní, kým sa k situácii Kiska vyjadril. Bol totiž v Alpách na lyžovačke s rodinou.

Svoje váhanie vysvetľoval tým, že situáciu pozorne sledoval a nechcel byť obvinený z politikárčenia.
Tomu sa napokon nevyhol, keď sa stretol s organizátormi demonštrácií Za slušné Slovensko po vymenovaní vlády Petra Pellegriniho. Po vzájomnej diskusii usporiadatelia totiž odvolali chystaný protest. Kiska neskôr s jedným z nich – Jurajom Šeligom – založil stranu Za ľudí.

Druhá stopka pre Fica

Kauza KTAG však nebola posledným stretom Kisku a Fica. Tým bol súboj o Ústavný súd.

Keďže Ficovi nevyšiel odchod do prezidentského paláca, hľadal ďalší únik. Tým bola funkcia sudcu Ústavného súdu, respektíve stolička predsedu inštitúcie. Fico o iný post v Košiciach záujem nemal. Dosluhujúci prezident však odmietol pristáť na dohodu aj v prípade tohto úniku, a tak sa Fico neskôr stiahol a kandidoval so Smerom aj vo voľbách 2020.

Neskôr poslanec SaS publikoval časť zo spisu, kde v esemeskách Pellegrini žiada Kisku, aby pustil jeho straníckeho šéfa na Ústavný súd. Tieto správy boli spojené s nátlakom na prezidenta.

„Volal mi BB (Béla Bugár – pozn. red.), vraj s ním on hovoril a že mi má odkázať, že buď ho dám za predsedu ÚS alebo predloží nejakú správu do parlamentu proti mne. To je to posolstvo, čo mi chcel v Tatrách povedať?“ pýtal sa Kiska Pellegriniho v januári minulého roka.

„To posolstvo je skôr, že by to veľmi chcel a na oplátku ponúka veľmi konštruktívny dialóg a snahu o upokojenie situácie na všetkých frontoch, kde ešte nejaké problémy by mohli byť... nerád by som bol, keby sa to teraz zamotalo na interpretácii a slovíčkach. Ale je pravda, že ak sa mu tento odchod nevydarí, tak mu asi nič iné nezostane, ako len tvrdo bojovať až do konca. Ale odkaz, prosím, cháp tak, ako som napísal na začiatku, že vie byť v prípade úspechu veľmi veľmi konštruktívny,“ odpovedal vtedajší premiér.

Premrhaný potenciál

V atmosfére dlhoročných konfliktov, poškodenej povesti a klesajúcej dôveryhodnosti sa Kiska po vražde novinára rozhodol, že sa z politiky nestiahne, ako pôvodne plánoval, ale založí stranu.
Prvé zmienky o nej sa začali objavovať ešte v roku 2018 a prieskumy vyzerali sľubne. Na konci leta toho roku však ešte stále prezident uťal všetky verejné diskusie na viac ako trištvrte roka.

Zároveň sa ho pre svoj projekt snažili získať Progresívne Slovensko a Spolu. Kiskovi ponúkli tretinu kandidátky a vedúcu funkciu zoskupenia. Ponuka trvala mesiace, no Kiska váhal. Dvojicu napokon prekvapivo odmietol a rozhodol sa vytvoriť vlastný projekt. Dva dni po inaugurácii prezidentky Zuzany Čaputovej predstavil stranu Za ľudí.

Dlhé obdobie odkladania a váhania si však vybralo daň v podobe premrhaného politického potenciálu.
Kiskova strana v prieskumoch výraznejšie neprerazila a namiesto atakovania Smeru sa doťahovala s koalíciou PS-Spolu na úrovni okolo 10 percent.

Úspechu strany nepomohlo ani vyjadrenie prezidentky, že pokiaľ by Kiska siahal na kreslo premiéra, ale v kauze by ho obžalovali, tak ho za predsedu vlády nevymenuje. A tesne pred voľbami sa ešte objavila aj séria tajných videonahrávok, ktoré sa snažili Kisku usvedčiť z podvodného obchodovania s pozemkami.

Kiska preto podal trestné oznámenie a polícia momentálne celú vec v dvoch trestných stíhaniach preveruje.
Volebné fiasko a zdravotné problémy

Politický projekt, ktorý vznikal ako premiérska strana, vo februárových parlamentných voľbách napokon pohorel a do Národnej rady sa dostal len tesne s výsledkom 5,77 percenta, čo znamenalo 12 poslaneckých kresiel.
Strana sa stala najmenšou súčasťou vlády Igora Matoviča a do jej správy sa dostal úrad podpredsedu vlády pre informatizáciu a investície a rezort spravodlivosti.

Kiska sa po neúspešných voľbách z politiky stiahol a vedenie strany prenechal Veronike Remišovej.
Neskôr sa pridali aj zdravotné problémy, čo exprezidenta viedlo k tomu, že na politiku úplne rezignoval.
Na najbližšom sneme, kde si bude strana voliť nové vedenie, tak už kandidovať nebude, aktuality.sk
X X X

Nenávistný pozdrav zo Splitu: Djokovič, zomri na to! Želáme ti to

Novak Djokovič je pod paľbou kritiky. Odvtedy, čo pre infekciu koronavírusom musel predčasne ukončiť poduatie v Zadare, neubehne deň, aby si doňho niekto verbálne "nekopol".

Vyvŕšili sa na ňom mnohí tenisoví kolegovia, zahraničné médiá a teraz to schytáva aj od fanúšikov. Avšak pozdrav zo Splitu, ktorý nechali na múre jedného z bytových domov chorvátski sprejeri, zašiel už moc ďaleko.
„Djokovič, zomri na to. Prajeme ti to. Zdravíme zo Splitu,“ píše sa na stene.

„To, čo píšete, je desivé, ale už sme si na to zvykli. Je jasné, že títo ľudia majú niečo proti Novakovi,“ glosovala nahnevane Djokovičova mama.

Mimochodom, takýto prejav antipatií voči Djokovičovi sa v Chorvátsku neočakával. A to aj napriek rokmi napätým vzťahom a vojnovej minulosti v 90-tych rokoch minulého storočia. Djokovič je totiž veľkým fanúšikom Chorvátska, čím si neraz pohneval nielen domáce politické špičky, ale aj fanúšikov./agentury/