iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Sto dní vlády SR: koronakríza, kauza diplomovka...

... aj čistenie justície: Matovičovej vláde sa podarilo udržať koronavírus pod kontrolou. S rozdeľovaním pomoci postihnutým podnikateľom to však bolo horšie. Chceli byť vládou transparentnosti, boja proti korupcii a novej kultúry. Prvých sto dní kabinetu Igora Matoviča, ktoré uplynuli v nedeľu, však výrazne poznačila pandémia nového koronavírusu. Okrem toho momentálne čelí jej významný člen – Boris Kollár kauze podozrenia z plagiátorstva v prípade diplomovej práce.

Kým úlohou Petra Pellegriniho bolo dostať v úvode pandémie veci pod kontrolu, Matovič ich tam mal aj udržať a krajinu neskôr znovu naštartovať. To prvé sa jeho kabinetu podarilo, s tým druhým má jeho kabinet dodnes problémy.
Hneď v úvode urobil Matovič výrazný krok a zbavil sa šéfa štátnych hmotných rezerv Kajetána Kičuru. Nominant Smeru napokon neprišiel len o funkciu, ale aj o možnosť voľného pohybu. Momentálne je vo väzbe a čelí obvineniam z korupcie.

Otázna karanténa

Okamžite bolo treba reagovať aj na počet denných testov. Tie sa ešte koncom marca pohybovali pod tisíckou za deň. Matovič vyhlásil, že by chcel mať otestovaných aspoň tritisíc ľudí každý deň. Trvalo až tri týždne, kým sme tento počet presiahli. Prvýkrát sa pod vážnejšiu paľbu dostal Matovič v súvislosti s koronakrízou vo chvíli, keď sa ozvala verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Od ľudí totiž dostávala listy v súvislosti s povinnou štátnou karanténou a uzavretím hraníc.

Ombudsmanka sa preto obrátila na hlavného hygienika Jána Mikasa a ministra vnútra Romana Mikulca, ktorého požiadala o podklady, na základe ktorých vláda zakázala vstup cudzincov na naše územie a posiela slovenských občanov vracajúcich sa zo zahraničia do povinnej karantény do svojich zariadení. Ombudsmanka sa totiž nedostala k rozhodnutiam a dodnes preto existuje podozrenie, že aj zatvorené hranice, aj povinná štátna karanténa neboli v súlade so zákonom.

Neskôr sa obaja úradníci stretli, aby si situáciu vysvetlili. Patayková napokon netrvala na zrušení opatrení, len ministra požiadala o prehodnotenie systému povinnej karantény tak, aby nedochádzalo k prenosu vírusu počas nej.
Nominácie pod paľbou

Kým sa vláda na jednej strane borila s koronakrízou, na druhej strane si postupne začala upevňovať svoje pozície. S tým boli spojené aj príchody nových ľudí na ministerstvá, ale aj na ďalšie úrady. Hneď v úvode čelil Matovičov kabinet kritike za nomináciu Anny Bilecovej do funkcie generálnej tajomníčky služibného úradu na ministerstve vnútra.

Jej meno sa totiž spomína vo vyšetrovacom spise kauzy s podvodmi s DPH, kde podľa prepisu telefonovala s jedným z obvinených. Bilecovú na rezort odporučil štátny tajomník a bývalý vyšetrovateľ Milan Kyselica, ktorý sa jej najskôr zastával. Po niekoľkých dňoch ju však minister vnútra Mikulec napokon navrhol odvolať.

Dianie na rezorte vnútra však vzbudzovalo pozornosť aj naďalej. S požehnaním premiéra sa totiž rozbehli výmeny prednostov na všetkých 72 okresných úradoch, ktoré pod rezort patria. Zmeny čelili kritike, pretože sa dejú netransparentne, hoci vláda si do svojho programového vyhlásenia napísala: „Zásadným prvkom profesionálnej a nezávislej štátnej správy je transparentnosť a etika. Vláda SR zvýši transparentnosť výberových konaní a zavedie jednotný výberový proces.”

Namiesto toho však podľa zistení denníka Sme však OĽaNO potichu zriadilo výberové komisie zo svojich členov a sympatizantov. Matovič to vysvetľoval tak, že okresné úrady spadajú pod rezort vnútra, preto má za ne plnú zodpovednosť strana, ktorá ministerstvo spravuje.

Premiér a Facebook

V úvodných týždňoch pôsobenia na seba pomerne veľkú pozornosť strhávala premiérova komunikácia. Matovič sa rozhodol, že si ju celú bude riadiť sám. Či už na tlačových besedách, alebo na Facebooku. Dodnes preto nemá hovorcu ani žiadny tím, ktorý by mu spravoval účet na sociálnej sieti.

Pozornosť vzbudil už po návšteve štátnych hmotných rezerv. Kičuru v statuse označil ako škôlkara, ktorý ho chce o niečom presvedčiť a pridal aj hashtag „HanbaKičurovi“ a „HanbaSmeru“.
Facebook sa stal pre Matoviča platformou, na ktorej vyjadroval nielen svoje pocity, ale oznamoval svoje rozhodnutia a dokonca sa aj hádal.

Príkladom bola prestrelka medzi ním predsedom SaS Richardom Sulíkom po obmedzeniach cestoivania po Slovensku počas veľkonočných sviatkov. Sulík – inak tiež intenzívne využívajúci sociálne siete – na Facebook kritizoval zápchy. Matovič to označil za robenie si kampane pre vlastnú stranu.

Táto epizóda neilustruje len Matovičovu obľubu sociálnych sietí, ale aj jeho vzťah so Sulíkom. Pred voľbami patrili k dlhoročným politickým partnerom. Organizovali spolu protesty pred Bonaparte, zvolávali mimoriadne schôdze Národnej rady.

Po vytvorení spoločnej koalície sa však vzťahy vyostrili. SaS totiž otvorene kritizovala niektoré kroky vlády. Došlo to až tak ďaleko, že Matovič Sulíkovi odkázal, že ak sa mu nebude páčiť, môže kedykoľvek odísť. Túto epizódu sa lídri strán pokúsili uzavrieť v diskusii televízie Markíza, kde sa proti sebe posadili ako debatní súperi. No napokon sa na obrazovkách uzmierili. „Sme ako talianske siamské dvojčatá, chvíľu je to búrlivé a potom vidíte, že sa potrebujete,“ vysvetľoval ich vzťah premiér.

Boris Kollár posilňuje

Na pozadí konfliktu dvoch starých spojencov a koronakrízy si pomaly upevňoval svoje pozície Boris Kollár a jeho Sme rodina. Kollár namiesto konfliktov vyhľadával radšej dohody, čo bolo Matovičovi natoľko sympatické, až ho začal považovať za svojho najbližšieho spojenca v koalícii.

Na pôsobenie Kollára a jeho nominantov na rezortoch vnútra a dopravy sa upriamila pozornosť po tom, čo z nich odišli štátni tajomníci – z ministerstva práce odišiel nominant SaS Jozef Mihál a rezort dopravy opustil Ján Marosz z OĽaNO.
Kollárovi ministri sa tak zbavili krížovej kontroly, ktorá inak nebola na žiadnom inom rezorte, len na tých, ktoré si vyrokovalo Sme rodina a posilnili svoju pozíciu.

Zároveň Kollár čelil kritike, že si osvojuje ľudí Smeru. Šéfom kancelárie Národnej rady zostala pravá ruka Pavla Pašku a Andreja Danka Daniel Guspan. Tlaku na odchod donedávna nečelil ani poslanec Smeru a šéf Sociálnej poisťovne Ľubomír Vážny, ktorá spadá pod rezort práce. Kollárovci zotrvávanie Vážneho vysvetľovali tým, že neexistuje zákonný dôvod na jeho odvolanie. V rozhovore pre náš portál však predseda hnutia Sme rodina povedal, že šéf Sociálnej poisťovne jeho dôveru nemá.

Plagiátor?

No kým Kollár ustál tak odchod štátnych tajomníkov, ako aj výčitky ohľadom nominantov Smeru, momentálne musí čeliť väčšiemu problému. Podľa zistení nášho portálu Kollárova diplomová práca z roku 2015 obsahuje celé state okopírovaného textu.

Kollár sa obraňuje, že podľa antiplagiátorského systému obsahuje jeho práca len 24 perentnú zhodu s inými, čo je podľa neho v medziach normy.

Aj premiér Igor Matovič sa za predsedu Sme rodina postavil a namiesto tlaku na vyvodenie zodpovednosti momentálne tvrdí, že je potrebné skontrolovať všetky záverečné práce. Inak by to bol dvojitý meter.

„Vyčistime všetko naraz - hoďme do spätnej kontroly všetky diplomovky ... a zoberme tituly všetkým, ktorých diplomovky testom originality neprejdú. Keď to bude z celého Slovenska len Boris, bude len Boris. Keď státisíce ľudí, budú to státisíce ľudí,” napísal na Facebooku v sobotu.

Kollár po mediálnom tlaku vyhlásil, že kým bude v politike, nebude používať titul magister. Obaja pritom v minulom volebnom období kritizovali Andreja Danka pre jeho kauzu rigoróznej práce.
Pomalá pomoc

Jedným z najväčších problémov, akým táto vláda čelila, však nie je nemožnosť odvolať nominantov Smeru, ani obsadzovanie štátnej správy vlastnými ľuďmi. Tým je pomaly nabiehajúca pomoc pre podnikateľov, ktorí utrpeli straty počas toho, keď museli pozatvárať svoje prevádzky.

Prideľovanie pomoci má na starosti primárne rezort práce a hoci systém spustili už v marci, peniaze na podporu udržania pracovných miest posielali podnikateľom len veľmi pomaly a prvé týždne takto pomohli len niekoľkým stovkám ľudí. Vláda to vysvetľovala tým, že štátna pokladnica bola po predchádzajúcej vláde prázdna, a tak museli peniaze získať zo zdrojov Európskej únie, čo trvalo. Neskôr sa pomoc rozbehla rýchlejšie.

Začiatkom júna prišiel rezort hospodárstva s ďalším typom pomoci – dotácia na nájomné pre prevádzky, na ktorú by sa malo použiť asi 200-miliónov eur. Vláda očakáva až 100-tisíc žiadosťí. Systém bol spustený minulý týždeň a minister hospodárstva Sulík sľúbil, že peniaze by mali prísť do niekoľkých dní.

Celkom v závetrí prvých sto dní zostala strana Za ľudí. Keďže jej líder Andrej Kiska sa stiahol do Popradu a v nedeľu oznámil, že sa definitívne sťahuje z politiky, najvýraznejšia tvár sa stratila z dohľadu. Vedením poveril podpredsedníčku vlády Veroniku Remišovú, ktorá sa však viac ponorila do zoznamovania sa s úradom podpredsedu vlády na informatizáciu a investície, než do propagovania strany.

Do centra pozornosti sa výraznejšie v posledných týždňoch dostala pre kauzu Govnet. Zo štátnej siete mali byť odchytávané údaje. Polícia momentálne preveruje, či išlo o akciu niektorej zo štátnych služieb, alebo dáta unikali tretím osobám. Remišová v prípade podala trestné oznámenie. Expremiér Peter Pellegrini ju za to kritizoval a podľa jeho vyjadrení privolaním policajnej razie ohrozila Remišová bezpečnosť štátu.

Napriek malej viditeľnosti však strana Za ľudí, ktorej pripadol aj rezort spravodlivosti, výrazne s pomermi v justícii. Hneď po nástupe oznámila ministerka Mária Kolíková piatim nominantom vlády v Súdnej rade, čiže najvyššom samosprávnom sudcovskom orgáne, že nemajú jej dôveru. Ich reakciou bol odchod z rady a ich výmena.
Lipšic aj výmena v súdnej rade

Minulý týždeň zároveň Kolíková presadila trestný čin ohýbania práva, ktorý by mal zabraňovať svojvoľnému rozhodovaniu sudcov. Tým druhým je trestný čin prikrmovania, ktorý má zabrániť poskytnutiu a poberaniu nenáležitej výhody, čiže darov nad 100 eur.

No v oblasti spravodlivosti boli počas prvých sto dní najväčšie trenice pre generálneho prokurátora. Jej časť sa totiž rozhodla, že kandidatúru na funkciu otvorí aj pre neprokurátorov, čo dnes nie je možné. Zároveň predseda SaS Sulík priznal, že kandidátom by mohol byť Daniel Lipšic. Práve takáto zmena by mu otvorila dvere. Proti tomu sa však pomerne ostro postavila prezidentka a nepáčilo súhlas nepanoval ani v strane Za ľudí.
Momentálne sa Lipšic ako hlavný kandidát nespomína, aktuality.sk

X X X

Kollár vysvetľoval svoju diplomovku OĽaNO. Matovičovci ho podržia

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina)dnes vysvetľoval, ako to bolo z jeho odpísanou diplomovou prácou poslancom najsilnejšieho vládneho zoskupenia - OĽaNO.

Premiér a predseda hnutia Igor Matovič už skôr odmietol vyzvať Kollára na odstúpenie. V podobnom duchu rozhodli dnes aj poslanci jeho hnutia.

Šéf poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš po stretnutí s Kollárom vyhlásil, že predseda parlamentu odpovedal na všetky otázky. „Problémom zostalo necitovanie školiteľa, ktorý mu takéto konanie dovolil. Považujeme to za zásadné zlyhanie školiteľa, študenta, oponenta ako aj systému hodnotenia záverečných prác. Rovnako odsudzujeme všetky formy plagiátorstva," skonštatoval.

Matovič: Nie je zlyhanie ako zlyhanie

Samotný predseda vlády, ktorý sa tiež zúčastnil poslaneckého klubu OĽaNO, po jeho skončení vyhlásil, že si treba zadefinovať, aké zlyhania považujeme za zlyhania.
„Musíme sa vyrovnať s tým, čo je amorálne a čo nie," vyhlásil Matovič.

Zároveň dodal, že tí študenti, ktorí niečo pozliepajú podobne ako Kollár, sú možno morálnejší ako tí, čo si kúpia vyhotovenie diplomovej práce a nikto im na to nepríde.

Preto OĽaNo žiada ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS) a ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú (Za ľudí), aby do septembra zapezpečili prijatie zákona, ktorý preverí všetky záverečné vysokoškolské práce.
„Zákon musí platiť pre všetkých rovnako. Sme pripravení sa zúčastniť mimoriadnej schôdze, kde bude takýto zákon prijatý," poznamenal Šipoš.

Matovičova kritika SaS a Za ľudí

Matovič priznal, že Kollár by ale mohol zostať vo funkcii aj keby zákon potvrdil, že sa dopustil plagiátorstva. Zdôvodňuje to tým, že funkcia predsedu parlamentu nie je viazaná na vysokoškolský titul.

„Hold tak je napísaný zákon," dodal premiér.

Matovič tiež odkázal koaličným partnerom SaS a Za ľudí, aby neporušovali koaličnú dohodu. To sa podľa neho stalo, keď verejne kritizovali Kollára,aktuality.sk

X X X

Koaličná kríza? Mimoriadne rokovanie o podnikateľskom kilečku Kollár nezvolá

Dianie okolo diplomovej práce Borisa Kollára zrejme zasahuje už nielen do fungovania koalície, ale aj parlamentu.
Minister hospodárstva a vicepremiér vlády Richard Sulík (SaS) označil minulú stredu za najlepší deň pre slovenských podnikateľov od doby, keď bola schválená daňová reforma. Dôvodom bolo schválenie tzv. podnikateľského kilečka, ktoré bez väčších problémov prešlo vládou a získalo jej súhlas.

Stoštrnásť opatrení z „kilečka“ malo byť pritom schválené expresne rýchlo. Poslanci mali mimoriadne zasadnúť už na druhý deň, teda vo štvrtok a posvätiť tento návrh v zrýchlenom legislatívnom konaní. Ani jedno z toho sa ale nakoniec nestalo.

Mimoriadna schôdza Národnej rady sa mala neskôr presunúť na utorok, no a potom na stredu – keďže v utorok cestuje predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) na návštevu Maďarska.

Podľa najnovších informácií, ktoré pre Aktuality.sk potvrdili viaceré dobre informované zdroje, ale nakoniec poslanci k podnikateľskému „kilečku“ nebudú mimoriadne rokovať vôbec. Jediný, kto môže zvolať schôdzu, je totiž práve Kollár – a ten tak neurobil.

Problémy s termínom účinnosti

Zákonodarcovia sa tak zídu až na plánovanej schôdzi 7. júla. To však už skríži pôvodné plány šéfa rezortu hospodárstva.
Podľa prvotného návrhu mali totiž začať platiť opatrenia „kilečka“ práve od začiatku nadchádzajúceho mesiaca, čo teraz nebude možné. Nejasné zostáva, ako to koaličný štvorlístok bude chcieť vyriešiť.

Rovnako otvorená zostáva otázka, či je dôvodom zrušenia mimoriadneho rokovania práve podozrenie z plagiátorstva Borisa Kollára. Nikto z oslovených koaličných politikov nechcel túto možnosť oficiálne potvrdiť.
O celej situácii v pondelok večer rokovala aj koaličná rada. Výstup pre médiá však politici neposkytli, aktuality.sk

X X X

Tkáč z J&T sa preriekol: kto je majiteľom známeho reťazca?

Finančník z J&T Patrik Tkáč svojím statusom na sociálnej sieti vyvolal pochybnosti o vlastníckych vzťahoch v obchodnom reťazci Terno.Finančná skupina J&T dlhé roky odmieta priame vlastnícke prepojenie a vplyv na riadenie obchodného reťazca Terno.
Najnovšie vyjadrenie jedného zo spolumajiteľov J&T Patrika Tkáča však naznačuje niečo úplne iné, ako doteraz oficiálne tvrdili obe zainteresované strany.

Bývalý manažér

Prvé podozrenia vznikli ešte v roku 2012, keď Michal Holík kúpil viacero supermaketov od bratislavskej Coop Jednoty. V minulosti totiž riadil niekoľko firiem, ktoré spadali do skupiny J&T.
K týmto predajniam neskôr pripojil aj menšie samoobsluhy Moja samoška a predajne holandského reťazca Ahold – Hypernova a Albert.

Holíkovi sa napriek expanzii nepodarilo nikdy dostať do zisku, a tak do Terna pred 4 rokmi vstúpili ďalší ľudia s prepojením na finančníkov – investičná spoločnosť Sandberg Capital.
Nový majiteľ

Za touto firmou stojí bývalý partner J&T Martin Fedor. Aj tento nový majiteľ Terna odmietal akýkoľvek priamy vplyv a vlastnícke prepojenie na Patrika Tkáča či jeho ďalšieho biznis partnera Ivana Jakaboviča.

Na oficiálnej webovej stránke pritom Sandberg uvádza, že vlastní 100 percent akcií v tomto maloobchodnom reťazci. Lenže ako vyplýva z registra partnerov verejného sektora, medzi konečnými užívateľmi výhod jednej z firiem patriacej pod Sandberg Capital sú aj Jozef Tkáč (otec Patrika Tkáča) a Jakabovič.

Len investor

Sandberg Capital však naďalej tvrdil, že J&T nie je skutočným vlastníkom, pretože je správcovskou spoločnosťou, ktorá spravuje fondy, do ktorých vkladajú peniaze kvalifikovaní aj inštitucionálni investori.

„Od začiatku sme otvorene komunikovali, že jedným z našich investorov je aj J&T Banka. V prípade, že investorský podiel daného investora v investičnom fonde dosiahne úroveň 25 %, musí byť takýto investor zapísaný v registri partnerov verejného sektora,“ uviedol pred časom jeden z partnerov Sandberg Capital Michal Rybovič.

Podľa neho sú investori v ich investičných fondoch pasívni, to znamená, že poberajú výnos, avšak nemajú hlasovacie práva a rovnako nemajú kontrolu nad spoločnosťami v portfóliu.
Tkáčove slová

Ešte viac zmätku do vlastníckych a riadiacich vzťahov v Terne vniesol najnovšie Tkáč vo svojom komentári na sociálnej sieti. Finančník totiž plánuje v bratislavskej mestskej časti Devín, kde aj býva, vybudovať okrem iného nové potraviny, ktoré by mali ponúkať kvalitné domáce produkty.
Pôvodne sa chcel dohodnúť s reťazcom Yeme, no nakoniec z toho zišlo.

„Tak sa moja sesternica školí u nás v Terne (Kraj) a snáď to zvládneme lepšie ako Yeme. Nech vás nestraší Yeme cenou. Viem, že celý základný sortiment musí byť cenou porovnateľný s bežnými značkami,“ napísal Tkáč vo svojom statuse.

Všetko po starom

Napriek týmto slovám Sandberg aj J&T popierajú, že by prišlo k majetkovým zmenám v Terne.
„Na vlastníckej štruktúre spoločnosti sa nič nezmenilo, 100 percent naďalej patrí pod Sandberg Capital. Na druhej strane sme veľmi radi, ak si investori v našom fonde verejne investície osvojujú a hovoria o nich ako o vlastných. Je to pre nás signál, že sú s investíciou a jej správou spokojní,“ povedal Martin Fedor, zakladateľ Sandberg Capital.
Aj Tkáč potvrdil, že do známeho maloobchodného reťazca priamo nevstúpil. Svoje slová na sociálnej sieti vníma ako neformálne vyjadrenie.

„Ide o neformálne vyjadrenie mentálneho vzťahu k investícii skupiny Sandberg, prostredníctvom ktorej investuje aj skupina J&T. To vyjadrenie odznelo na diskusii na sociálnej sieti, v ‚susedskej‘ skupine, kde je neformálny jazyk primeraný,“ odkázal Tkáč, aktuality.sk

X X X

Dago Daniš: Kočner chcel ísť podobnou cestou ako Kollár

V kočnerovom aute zaistili cennosti i diamanty

Marian Kočner, Peter Tóth, Alena Zsuzsová... Táto partia mala stáť za Kočnerovou politickou stranou Cieľ. Môžeme predpokladať, že Kočner sa pri politických ambíciách inšpiroval príkladom Borisa Kollára.

Alena Zsuzsová v pondelok na súde priznala, že spolu s Kočnerom a Tóthom pracovala na zakladaní strany Cieľ. A tiež na mediálnom projekte Na pranieri, zameranom na novinárov. Stránka Na pranieri mala byť jednou zo zbraní novej strany. Zsuzsová na sociálnej sieti písala komentáre v diskusiách (samozrejme, nie pod vlastnou identitou).
To isté v piatok priznal aj Kočner. Zuszová pracovala v pozadí, Tóth priamo v prípravnom výbore. Plánom Tótha mal byť podľa Kočnera jeho návrat do „vysokej funkcie v tajnej službe“.

Kočner nedopovedal, čo malo byť jeho zámerom po vstupe do politiky, ak by mu plány neprekazilo väzobné stíhanie za zmenky (jún 2018).

Skúsime to dopovedať za neho.

Kočnera zrejme inšpiroval príbeh Borisa Kollára, s ktorým mal pomerne napätý vzťah. Obaja, Kočner aj Kollár, boli spájaní s mafiou. Obaja podnikali na Donovaloch, jeden tam mal vleky, druhý hotely a penzióny. A hlavne – obaja cítili, že v biznise zaostávajú za silnejšími „partnermi“.

Kollárovo lyžiarske stredisko v Tatrách zhltla J&T, resp. Tatry Mountain Resorts. Ostali mu len nie veľmi ziskové Donovaly. Kočnerov biznis zas čoraz viac upadal. V porovnaní s kamarátmi Norbertom Bödörom či Jaroslavom Haščákom bol násobne slabší. Bol partner, ktorý veľa žiadal, no nemal čo ponúknuť. Pretože časy, keď cez Trnku riadil generálnu prokuratúru, sa dávno skončili.

Politický hráč

Keď Boris Kollár v roku 2016 s minimálnymi nákladmi dostal stranu do parlamentu, stal sa okamžite súčasťou „vysokej hry“. Najskôr sa s ním rátalo pri zostavení pravicovej vlády. Keď to padlo, štyri roky bol zaujímavý pre Ficov Smer. Hlasy kollárovcov potreboval napríklad pri zmene ústavného zákona a ambíciách Fica stať sa šéfom Ústavného súdu.
Po roku 2016 sa Kočner rozhodol založiť novú stranu Cieľ. Ambície mal zrejme podobné ako Boris Kollár. No len v hrubých rysoch – zvýšiť svoju váhu. A svoju cenu na trhu.

Strana Cieľ sa mala založiť pre voľby 2020. Teda pre čas, keď sa mal po voľbách vyberať nový generálny prokurátor. Kočner zrejme rátal s tým, že ak by jeho strana uspela (teda prešla do parlamentu), mohla by sa stať súčasťou hry pri výbere nového generálneho prokurátora.

Tak ako Tóth sníval o návrate do vedenia SIS, tak Kočner sníval o návrate svojich ľudí na generálnu prokuratúru. Potvrdila to „veštica“, ktorú občas navštevoval. Nielen projekt Na pranieri, ale aj strana Cieľ mali byť len odrazovým mostíkom Kočnera pre jeho návrat do prvej ligy. Teda do pozadia generálnej prokuratúry.

Opakovanie

Kto trochu pozná Kočnerov príbeh, vie, že sa rád vracia tam, kde už bol. K tomu, čo už vyťažil. Platí to o kauze Technopol. Platí to o jeho údajných pohľadávkach voči Markíze (v roku 2017 to boli miliónové zmenky). A platí to aj o jeho pokusoch stáť po boku nového generálneho prokurátora.

Z Kočnerovej Threemy vieme, že trpel značným rozporom medzi megalomanskými ambíciami a realitou. Oligarchu Bödöra bombardoval prosbami – a ten neskrýval, že ho to obťažuje. Kočner už nevedel ponúknuť obchodné či politické protislužby (aj keď to rád predstieral). Aj šéfa Penty Haščáka otravoval častejšie, ako to bolo príjemné druhej strane...
Kočner sníval svoj sen o veľkom návrate do extraligy: cez biznis a médiá (zmenky proti Markíze za 70 miliónov eur mali slúžiť na prípadnú exekúciu televízie); cez politickú stranu Cieľ a účasť v parlamente a cez dobytie prokuratúry. Tým by bol rovnocenným partnerom pre akcionára polície Bödöra, pre justičného mága Zoroslava Kollára, pre šéfa Penty Haščáka.

Pre každého, kto sa na neho po páde Trnku pozeral zhora – a držal si odstup.

Silný súper

Slovom, Kočner mal naplánovaný veľký životný obrat. Z majetkového podvodníka sa mal stať silný podnikateľ, politický hráč a sivá eminencia prokuratúry a justície. Terén si chcel pripraviť počas tretej Ficovej vlády (2016 - 2020).
Kočner však narazil na súpera, s ktorým veľmi nerátal.

V lete 2017 sa dozvedel, že je trestne stíhaný za kauzu hotelov na Donovaloch a podvodné vratky DPH. Sen o veľkej budúcnosti vystiredala hrozba stíhania a odsúdenia za majetkové podvody. To by znamenalo definitívny krach jeho politických ambícií. A megalomanských cieľov, ktoré s nimi boli spojené.

Asi netreba pripomínať, že prokuratúra sa pri stíhaní Kočnera oprela o zistenia a dôkazy, ktoré krátko predtým zverejnil mladý novinár Ján Kuciak. V sérii článkov sa mu podarilo preukázať prepojenia predávajúceho Kočnera na kupujúce maltské a cyperské firmy, tiež zastupované Kočnerom... „Ave“ už nemal nakročené bližšie k ceste Borisa Kollára, ale skôr k ceste Ladislava Bašternáka. Odsúdenie. Prepadnutie majetku. A konečná. V biznise aj v politike.
Stratég

Toľko k otázke motívu vraždy. Bol a je jasný. Kočer si mal objednať likvidáciu prokurátora. A keď to nevyšlo, tak likvidáciu novinára – dôslednú, teda takú, po ktorej by sa nenašlo telo a ktorá by vyzerala ako zmiznutie.
Nejasné je len to, ako „politický stratég“ Kočner usúdil, že zo svojich problémov by sa mohol úspešne prestrieľať, aktuality.sk

X X X

Rektor STU vyzval dekana FIIT na odstúpenie, senát mu ale nedôveru nevyslovil

Šéf univerzity chcel, aby dal senát jasné stanovisko k pôsobeniu Ivana Kotuliaka už dnes.

Rektor Slovenskej technickej univerzity (STU) Miroslav Fikar dnes na zasadnutí akademického senátu otvorene vyzval dekana FakuIty informatiky a informačných technológií (FIIT) Ivana Kotuliaka na okamžité zloženie funkcie.

Keďže dekan tak neurobil, Fikar požiadal senát, aby hneď prišiel s uznesením, v ktorom sa vyjadrí k pôsobeniu Kotuliaka.
Doplnené 18:15: Návrh o vyslovení nedôvery dekanovi Kotuliakovi, ktorý predložila Študentská časť senátu STU, senát neschválil. Z 38 hlasovacích lístkov bolo 35 platných a hlasovali zaň iba 15 senátori, 10 boli proti a 10 sa zdržali.
Kotuliak v piatok v rozhovore pre Živé.sk povedal, že ak by mu senát nedôveru vyslovil, odstúpi.

Rektor už skôr avizoval, že ak sa Kotuliak pozície nevzdá, príde s oficiálnym návrhom na odvolanie. Mal by ho podať zajtra. Riešiť by sa malo na mimoriadnom stretnutí akademickej obce o dva týždne.

Senát dnes rokoval o týchto bodoch:

• dôvera dekanovi
• zaviaže dekana, aby hneď zabránil odchodu 26 pracovníkov, z ktorých viacerým končili zmluvy a Kotuliak im ich bez dôvodu nepredĺžil, zároveň nevypísal výberové konania dostatočne včas
• že dekan vyvodí osobnú zodpovednosť voči uplynulému dianiu na fakulte

Podľa šéfa STU situácia dospela do bodu, ktorý neznesie odklad a akademická obec musí rázne s cieľom zabrániť rozvratu fakulty, ubrániť kvalitu vzdelávania a predísť poškodeniu dobrého mena školy.

Zdôraznil, že aj prítomnosť médií dokazuje, že nejde už len o internú, ale celospoločenskú vec. „Chcem, aby sme vyslali signál, že dokážeme v záujme dobrého mena konať a spojiť sa,“ apeloval na senátorov Fikar.

Čítajte ajMinister školstva: Pondelok je na vyriešenie kauzy s FIIT posledným, potom...

Priznal, že krok sa môže zdať bezprecedentný, ale už skôr naň vyzvali či už časť zamestnancov, študentov, tisíce ľudí v petícii a podporu odvolaniu vyslovil napokon i minister školstva.
„Nikdy predtým sa na Slovensku nestalo, aby také množstvo z toľkých oblastí sa vyjadrili proti jednému dekanovi,“ vyhlásil rektor.

Zároveň odmietol, že by šlo o organizovanú kampaň voči osobe dekana. Za spúšťač konfliktu označil hodinové prepustenie bývalej šéfky FIIT Márie Bielikovej.

Predseda akademického senátu Marián Peciar ešte včera viedol rokovania so zámerom riešiť situáciu. Padli aj dve mená, ktoré by mohli prevziať fakultu ako krízoví manažéri. Zainteresované strany ale nedospeli k zhode, aktuality.sk

X X X

Minister Sulík chce riešit využitie geotermánych vrtov pri Košiciach

Ministerstvo hospodárstva (MH) SR sa bude zaoberať otázkou využitia geotermálnych vrtov pri Ďurkove v okrese Košice-okolie. Na pondelkovom stretnutí s košickým primátorom Jaroslavom Polačekom to prisľúbil šéf rezortu Richard Sulík (SaS).

Tri prieskumné geotermálne vrty neďaleko Košíc medzi obcami Ďurkov, Bidovce, Svinica a Olšovany navŕtali v rokoch 1998-1999. Pôvodne sa uvažovalo, že by sa horúca voda z nich dala využiť na vykurovanie domácností, priemyselných podnikov alebo škôl, ale aj na výstavbu akvaparku či pestovanie zeleniny alebo kvetov v skleníkoch. Od konca minulého storočia však nenastal vo využití geotermálnej energie žiaden pokrok. Ako informoval magistrát mesta, pondelkové stretnutie primátora s ministrom podľa oboch z nich dáva nádej na posun.

„Vôbec som nevedel, že Košice môžu využívať horúcu vodu, ktorá leží v útrobách zeme, len pár kilometrov odtiaľto. Je jej dostatok, no všetko závisí od spolupráce medzi košickou teplárňou (TEKO) a SPP, čo sú spoločnosti, ktoré patria pod ministerstvo hospodárstva. Je to oblasť, kde viem a chcem byť nápomocný," uviedol minister s tým, že v najbližších dňoch sa tým začne zaoberať.

Podľa primátora je lokalita s vrtmi jedna z najpriaznivejších geotermálnych zón na celom Slovensku a je veľkou škodou, že sa vôbec nevyužíva. Od nástupu do funkcie koncom roka 2018 absolvoval viacero stretnutí so zástupcami spoločnosti Geoterm Košice, ktorej väčšinový vlastník je prostredníctvom spoločnosti SPP Infrastructure štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP).

Môžu oživiť projekt

Polaček informoval, že minister a vicepremiér pre ekonomiku zo svojej pozície prisľúbil, že TEKO a SPP začnú spolu komunikovať v otázke reálneho oživenia projektu. "Predtým sme počúvali len dôvody a výhovorky, prečo sa to nedá. Za tých vyše 20 rokov od uskutočnenia vrtov sú už aj nové technológie, ktoré môžu zefektívniť využívanie geotermálnej energie," myslí si primátor.

Investovať do využitia geotermálnej energie by podľa neho bolo finančne náročné, takže pri možnostiach štátneho a mestského rozpočtu by boli potrebné najmä súkromné zdroje.

„Chceme to však celé posunúť ďalej, pretože hlavnou výhodou pre Košičanov by bolo ekologickejšie teplo. Zároveň by v blízkosti mohli vzniknúť prevádzky ďalších firiem napojených na tento zdroj tepla a vznikli by tak nové pracovné miesta," uviedol Polaček.

Sulík sa v pondelok zúčastnil aj na rokovaní Zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja (KSK). Informoval o zámere prípravy priemyselného parku v Haniske, ktorého časť zasahuje aj do katastra Košíc, čo je opäť možnosť pre veľkých investorov. Rokovania prebiehajú podľa neho so spoločnosťou, ktorá investíciu reálne zvažuje, no komunikujú aj s iným potenciálnym investorom. Zdôraznil, že jeho prioritou v kresle ministra je to, aby na východe rástla životná úroveň a znižovali sa regionálne rozdiely.

Poplatky U.S. Steel

Vicepremiér sa dotkol aj situácie v košických oceliarňach U. S. Steel. V rámci pomoci štátu prisľúbil zníženie vysokých poplatkov, ktoré železiarne v rámci tarify za prevádzkovanie systému (TPS) financujú na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, hoci väčšinu z nich si vyrobia sami.

„Aj ja mám otázky na U. S. Steel tak, aby sa nezvyšoval, ale naopak začal znižovať investičný dlh fabriky. Pýtam sa, kedy začnú vyrábať také produkty, ktoré potrebujú štyri naše veľké automobilky. Zaujíma ma, aké plány má americký vlastník s touto fabrikou," povedal. Doplnil, že aj na základe odpovedí vedenia železiarní bude závisieť ústretovosť ministerstva voči pomoci pre oceliarne, aktuality.sk