iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Kiska o svojej budúcnosti. V politike definitívne končí

Predseda strany Za ľudí a bývalý prezident Andrej Kiska sa po mesiacoch čakania rozhodol. Z politiky definitívne odchádza. Ako oznámil na sociálnej sieti, už tento pondelok ho čaká ďalší operačný zákrok, pri ktorom mu odstránia časť platničky.„Moje zdravie mi nedovoľuje zostať aktívny v politike. Minulý rok operované srdce sa občas bezdôvodne stále silno rozbúcha a ukľudním ho len liekmi. Arytmia sa niekedy nepodarí odstrániť ani opakovanými zákrokmi,“ skonštatoval exprezident.

Aj preto sa rozhodol, že na sneme Za ľudí, ktorý má byť 8. augusta už nebude kandidovať za predsedu strany.
„Za pol roka existencie sa nám podarilo dostať sa do parlamentu a stať sa súčasťou vlády, čo strane umožňuje naplniť program a sľuby, ktoré sme voličom dali,“ tvrdí. Kiska.

Zároveň priznáva, že strana Za ľudí je v mimoriadne ťažkej pozícii a potrebuje sa znova poriadne nadýchnuť.
„Do veľkej politiky som priviedol mnohých schopných, pracovitých a čestných ľudi a spojil som ich s ľuďmi, ktorí majú skúsenosti. Preto sa o stranu nebojím," dodal. Ako o možných nástupcoch Kisku na čele strany sa hovorí o podpredsedoch - Veronike Remišovej a Jurajovi Šeligovi.Šeliga reaguje

Šeliga zatiaľ o svojich ambíciách ale hovoriť nechce. V statuse na sociálnej sieti napísal, že dnes sa patrí Kiskovi poďakovať, na to ostatné bude priestor neskôr.

„V strane Za ľudí dal dokopy ľudí, ktorí chcú meniť Slovensko, ktorí chcú byť hlasom rozumu. Špeciálne v tak ťažkej situácii ako sa dnes kvôli korone nachádzame, musí tento hlas znieť a strana pokračovať a bojovať,“ napísal Šeliga.
Zároveň podpredseda Za ľudí dodal, že Kiska sa pričinil o krajšie a prosperujúcejšie Slovensko, za ktoré sa nemusíme hanbiť ani doma a ani vo svete.

„Nikdy sa netváril, že je dokonalý a áno, spravil aj chyby. Každý kto robí, robí aj chyby. Nikto nie je dokonalý, no v nedokonalosti je ľudskosť. To je a bola vždy Andrejova najväčšia sila - zostať človekom," dodal Šeliga, aktuality.sk

X X X

Prieskum: Matovičovci v čele, SaS stúpa, Pellegrini by dýchal OĽaNO na chrbát

Bez ohľadu na to, či nová strana Petra Pellegriniho vznikne alebo nie, OĽaNO by ostalo najsilnejším politickým zoskupením. Nasvedčujú tomu dva prieskumy straníckych preferencií, ktoré robila agentúra FOCUS pre TV Markíza v dňoch 17.6-24.6.2020.

Podľa prvého prieskumu, v ktorom nefiguroval pripravovaný Pellegriniho projekt, by voľby vyhralo OĽaNO s 21,2 percentami. Druhý Smer-SD by mal rovných 19 percent. S odstupom nasleduje Sme rodina s 12,8 percentami a extrémistická ĽSNS, ktorú by volilo 9,6 percenta opýtaných. S malým rozdielom ju prenasleduje SaS s 9,2 percentami.
Poslednou stranou, ktorá by mala svojich zástupcov v národnej rade by bolo Progresívne Slovensko. To by podľa tohto prieskumu získalo 6,2 percenta hlasov respondetov.

V prepočte na parlamentné mandáty by to znamenalo, že hnutie Igora Matoviča by reprezentovalo 41 poslancov, Smer-SD o štyri menej a dres Sme rodina by si oblieklo 25 zákonodarcov. Názory Kotlebovcov by zastupovalo 18 hlasov, sulíkovci by mali o jeden menej a Progresívne Slovensko by si muselo vystačiť s 12-timi poslancami.

Ako by to vyzeralo s Pellegriniho jedenástkou

Inak by však politická mapa vyzerala v prípade, že by sa o dôveru voličov uchádzala aj chystaná strana Petra Pellegriniho. Aj v takom prípade by síce voľby vyhralo OĽaNO s 20,3 percentami, no na chrbát by mu dýchal práve expremiér so svojim zatiaľ bezmenenným projektom. Podľa prieskumu FOCUS-u by mal totiž 19,3 percenta.
Treťou najsilnejšou stranou by nebol Smer-SD, ktorý by volilo 9,5 percenta opýtaných, ale stranu Roberta Fica by tesne predbehlo hnutie Sme rodina. Volebný zisk kollárovcov by bol 9,6 percenta. Prieskum však ešte nezachytil kauzu okolo diplomovej práce predsedu hnutia Borisa Kollára.

Pomerne silnou stranou by aj v takomto prípade ale zostala SaS, ktorú si vybralo 8,8 percenta respondentov. Predbehla by aj Kotlebovcov, za ktorých by lístok do volebnej urny vhodilo 8,3 percenta opýtaných.

Progresívne Slovensko by uzatváralo peletón parlamentných strán s 5,9 percentami.

Ak by teda voľby skončili takýmto pomerom, farby OĽaNO by si navlieklo 37 poslancov a pellegriniovci by mali len o jeden mandát menej.

S výrazným odstupom nasleduje štvorica politických zoskupení Smer-SD, Sme rodina, SaS a ĽSNS. Tie by získali 18, 17, 16 a 15 poslaneckých stoličiek. Progresívne Slovensko by malo nárok na 11 kresiel, aktuality.sk

X X X

SaS by podporila schôdzu na odvolanie Borisa Kollára. Odídenci zo Smeru ju zatiaľ nezvolávajú

Vicepremiér Richard Sulík pripomenul, že samotné odvolávanie Borisa Kollára by bolo tajné.
„Je to vážna kauza,” priznal vicepremiér Richard Sulík v relácii Na telo v televízii Markíza na margo kauzy diplomovky Borisa Kollára. Chce si počkať na stredu, kedy sa poslanci SaS stretnú so šéfom parlamentu. „Koalícia vydrží a bude pokračovať ďalej,” dodal Sulík. Odchod z koalície pre túto kauzu by považoval za nonsens.

„Čakáme, ako sa vyvinie situácia,” reagoval Peter Pellegrini. Zmenu postoja súčasnej koalície nazýva saltom a kritizuje aj premiéra Igora Matoviča. Ten Borisa Kollára jasne nevyzval k odchodu.

Pellegrini poukázal na stranu Smer ako príkladnú, kedy v minulosti odvolala predsedu parlamentu aj vlády. „Však nech si tam sadne niekto iný zo Sme rodina, najlepšie stredoškolák, aby nebol problém s jeho prácou,” poznamenal opozičný poslanec a bývalý premiér.

Sulík Pellegrinimu oponuje, že to bol práve on, kto strčil hlavu do piesku, keď médiá vytiahli kauzu rigoróznej práce Andreja Danka. „Dajme tomu čas. Myslím, že sa s tým vysporiadame. Môže Boris Kollár aj pochopiť, že sa s týmto titulom nepatrí byť dvojkou v tomto štáte,” povedal minister hospodárstva.

SaS by schôdzu podporila

V prípade, že by sa Boris Kollár napokon odvolával v parlamente, hlasovanie by bolo tajné. Iniciovať schôdzu zatiaľ jedenástka odídencov zo Smeru na čele s Pellegrinim nebude. „Ale podpísal by som sa pod to,” povedal expremiér. Dodal, že si s poslancami počká, ako sa situácia vyvinie a ak to bude potrebné, môžu navrhnúť aj odvolávanie v národnej rade.

Prvý krok zatiaľ neurobila ani opozičná strana Smer, ani ĽSNS.

„Ak príde návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze, predpokladám, že poslanci SaS by ho podporili,” skonštatoval Sulík. Pripomenul, že keď v minulosti ešte z opozície chceli zvolať mimoriadnu schôdzu, vtedajší koaličný Smer iniciatívu nepodporil.

K odchodu z postu šéfa parlamentu zatiaľ priamo vyzvala iba jedna koaličná strana, a to Za ľudí. Vicepremiérka Veronika Remišová však nateraz považuje odchod z vlády za „ruskú ruletu", ktorá by však nebola dobrá pre krajinu, aktuality.sk

X X X

Vražde Milady Horákovej komunistami nazabránil ani Einstein

Pred sedemdesiatimi rokmi zavraždili komunisti Miladu Horákovú. Nie nožom na ulici, ale v súdnej sieni. Po vykonštruovanom procese prosil o milosť pre jedinú odsúdenú ženu aj Winston Churchill či Albert Einstein. Neúspešne. Klement Gottwald ich žiadosti zamietol.

„Padám, padám… Tento boj jsem prohrála, odcházím čestně. Miluji tuto zem, miluji tento lid… Budujte mu blahobyt. Odcházím bez nenávisti k vám… Přeji vám to, přeji vám…,“ boli posledné slová Milady Horákovej pred tým, než jej kat 27. júna 1950 päť minút po pol šiestej ráno uviazal sľučku okolo krku.

Horáková trpela na šibenici približne štvrť hodiny. Lano jej nezlomilo väz, zomrela pomalou trýznivou smrťou udusením.
Brutálnou popravou tak vyvrcholili svinstvá komunistov, ktorých sa dopustili počas procesu s ňou.
Zastrašiť odporcov režimu

Oficiálne bola Horáková a jej 13 spoluodsúdených obžalovaná za „záškodnícke spiknutie proti republike“. Komunistom však šlo dva roky po kontrarevolúcii vo februári 1948 o to, aby zastrašili všetkých potenciálnych odporcov režimu.
Horáková bola členkou Českej strany národně socialistické a spoluprácu so samozvanými novými vládcami v Československu odmietala. Spolu s ostatnými nekomunistickými stranami sa pokúsila vytvoriť opozičné hnutie, predstavitelia ktorého sa zišli na fare vo Vinoři. Tam v septembri 1948 sformovali program, ako bojovať proti komunistom, ktorý chceli zaslať aj do zahraničia.

Horáková sa snažila pomôcť spoluväzňom

Schôdzka neunikla pozornosti eštébákov a stala sa zámienkou vykonštruovaného súdneho procesu. Komunisti nechceli dopustiť, aby sa proti nim sformovala akákoľvek opozícia. A tak Horákovú 27. septembra 1949 zatkli.
Spolu s ňou sa za mrežami ocitlo ďalších 380 členov národných socialistov, ktorých komunisti považovali za najodbojnejšiu stranu opozície. Nakoniec vybrali 13 „záškodníkov“, ktorých takmer tri štvrte roka vo väzení brutálne mučili a vynucovali si na nich sfalšované priznania. Tie sa museli potom väzni učiť naspamäť.

Horáková zo začiatku verila, že komunisti sa ju neodvážia ako ženu popraviť. A tak brala na seba aj „vinu“ ostatných spoluobžalovaných a priznávala sa i k činom, ktoré nikdy nevykonala. Bohužiaľ, prerátala sa.

Ženu musela zavraždiť žena

Dňa 31. mája 1950 začal zinscenovaný proces, ktorý trval iba 8 dní. Kariéru si na ňom snažili postaviť predovšetkým žalobcovia. Okrem Josefa Urválka sa na Horákovej vyvŕšila hlavne prokurátorka Ľudmila Brožová. Pôvodne sa chcela stať herečkou, právnické „vzdelanie“ získala na večerných školách a komunisti ju ako prokurátorku do procesu nasadili z troch hlavných dôvodov.

Za prvé: bola žena, takže keď chceli Horákovú odsúdiť na trest smrti, z propagandistických dôvodov sa hodilo, aby o slučku pre ňu žiadala taktiež žena. No a potom, Brožovú „zdobilo“ aj jej fanatické komunistické presvedčenie a absencia akýchkoľvek pocitov viny.

Prokurátorka nesklamala. „My si dáváme pozor před takovýmito nepřáteli lidu. Dovedeme je najít a tak jsme našli i tyto zde a posadili je na lavici obžalovaných. Nemohou se vymlouvat ze své zločinné činnosti....„Občania sudcovia! Menom ľudu súďte zradcov! Zachráňte mier!“ dodala pateticky, ako len ona vedela (min.29 tu ).
Trest smrti a Einsteinova žiadosť o milosť

Výsledok sa dostavil. Brožová „zblbla“ aj vyše šesťisíc bdelých robotníkov, ktorí pre obžalovaných žiadali prostredníctvom rozhorčených listov od súdu tresty smrti. Komunisti ich nakoniec udelili štyri, medzi obeťami tejto justičnej vraždy bola aj Milada Horáková. Oficiálne odôvodnenie rozsudku – velezrada.

Horáková si žiadosť o milosť ku komunistovi Klementovi Gottwaldovi podať odmietla, učinili tak za ňu nakoniec otec a dcéra. Jedinú odsúdenú ženu v procese sa pokúsil zachrániť aj Albert Einstein, ktorý poslal prvému komunistickému prezidentovi telegram tohto znenia:

„Prosím Vás o nevykonání rozsudku vyneseného nad Miladou Horákovou, Závišem Kalandrou, Oldřichem Peclem a Janem Buchalem. Byli oběťmi nacismu, vězňové německých koncentračních táborů. Jsem hluboce přesvědčen, že si zasluhují žít,“ prosil nositeľ Nobelovej ceny.

Telo sa nenašlo, odkaz zostal

Nepomohlo. Doktorka práv Milada Horáková bola obesená 27. júna 1950. Jej telo sa nikdy nenašlo, komunisti ho pochovali na neznáme miesto. Napriek tomu sa Milada Horáková stala symbolom odboja proti komunistickému režimu a jej proces vošiel do dejín ako vražda spáchaná prostredníctvom súdu. Dôkaz, že komunisti sa nezastavia pred ničím, aktuality.sk

X X X

Vláda presadila do funkcií aj toxické mená. Niektoré mali styky s podsvetím

Keď sa stal predsedom vlády Igor Matovič, významné pozície obsadili aj ľudia, okolo ktorých kolovali v minulosti pochybnosti. Naposledy sa premiér prekvapivo zastal Borisa Kollára, ktorý je podozrivý z plagiátorstva.
Kým pred parlamentnými voľbami hovoril Igor Matovič o očiste štátu od skompromitovaných kádrov, po víťazstve OĽaNO to, zdá sa, celkom neplatí.

Nová vláda nevymenila niekoľko problematických ľudí, ktorých zdedila po svojej predchodkyni. Na viaceré posty navyše dosadila toxické mená s kontroverznou minulosťou.

Boris Kollár

Medzi najznámejšie mená patrí predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). Ten sa počas dovolenky na Kube odfotil s medzičasom odsúdeným mafiánom Jurajom Ondrejčákom alias Piťom.
Ďalšími zaujímavými persónami z fotografií boli Tomáš Rajecký a Matej Šalaga, ktorí mali tiež blízko k podsvetiu. Kollár tvrdil, že s nimi nebol kamarát a nevedel, že sú mafiáni. Na Kube sa vraj stretli náhodou. Staré policajné záznamy ho v minulosti spájali aj s drogami.

V roku 1990 mal niekdajší bos podsvetia Peter Steinhübel alias Žaluď zorganizovať prevoz heroínu do Rakúska. Do akcie mal byť zapojený aj Kollár, ktorý to však označil za nezmysel. Podľa neho nešlo o drogy, ale o striebro. Dištancoval sa aj od užívania drog.

Známe sú tiež fotky z Donovál, kde je Kollár zachytený s mafiánom Marianom Kočnerom, ktorý je dnes obžalovaný z objednávky vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Neskôr sa však ich vzťahy naštrbili, už niekoľko rokov spolu nekomunikujú.

Kontroverzie vyvolala aj Kollárova komunikácia s neplnoletou chovankyňou resocializačného zariadenia Čistý deň, ktorá prebiehala v rokoch 2014 až 2016.

Kollár, ktorý vtedy ešte nebol v politike, s ňou otvorene flirtoval. Podľa vlastných slov jej identitu nepoznal a nikdy sa s ňou nestretol. Nevedel ani to, koľko má rokov. Pred vstupom do politiky Kollár komunikoval aj s Alenou Zsuzsovou.
Pochybnosti sa objavili aj v súvislosti s jeho diplomovou prácou, ktorú obhajoval na súkromnej Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici. Titul magister získal za prácu, ktorá bola z veľkej časti prevzatá z inej publikácie bez toho, aby to v texte jasne vyznačil.

Kollár nevidí dôvod, aby sa za to ospravedlnil, no vyhlásil, že nebude používať získaný magisterský titul. Z funkcie predsedu parlamentu však odstúpiť nemieni.

Petra Krištúfková

Vysvetľovať má čo aj Petra Krištúfková, ktorá sa do parlamentu dostala cez hnutie Sme rodina. S Kollárom má dcéru, podobne ako on sa v minulosti pohybovala aj v spoločnosti mafiánov.

Druhú dcéru má s dnes už mŕtvym bosom podsvetia Róbertom Diničom. Bola tiež milenkou ďalších mafiánov ako Peter Havaši. Mala si získať aj sympatie Juraja Ondrejčáka alias Piťa alebo Martina Ráca.

Krištúfková sa stala po voľbách podpredsedníčkou parlamentného výboru pre sociálne veci. Okrem toho zastáva funkcie v komisiách ministerstva práce, ktoré je pod palcom Sme rodina.

Najvýznamnejším postom, ktorý zastávala, bola funkcia splnomocnenkyne vlády pre rodinu. Odstúpila, keď vyšlo najavo, že si písala s Kočnerom, pričom strávila dovolenku aj na jeho jachte. Ani s Krištúfkovej vzdelaním to nevyzerá ružovo. Titul bakalára získala na rovnakej vysokej škole ako Kollár. Aj v prípade Krištúfkovej sú pochybnosti, že ide sčasti o plagiát.

Štefan Holý

Za zmienku stojí aj podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý, ktorý takisto kandidoval za Kollárovu stranu. Krátko po voľbách sa o ňom hovorilo ako o ministrovi dopravy, nakoniec však získal iný post. Holému jeho kritici vyčítali, že figuroval vo firmách s Vladimírom Poórom – trnavským oligarchom, ktorý má blízko k strane Smer.
Holý však tvrdil, že s Poórom nepodnikal. Spoločnostiam, v ktorých sa stretli, vraj poskytoval len právne služby.

Holý čelil kritike aj z dôvodu, že jeho firma robila pre Železnice Slovenskej republiky analýzu na posúdenie možnosti, že by ich hospodárenie nespadalo pod verejné financie, takže by sa mohli viac zadlžovať. Cena analýzy: takmer 300-tisíc eur.

Poslanec za SaS Peter Cmorej na svojom blogu napísal, že Holý si túto analýzu upravil tak, aby bola v súlade s programom hnutia Sme rodina v oblasti dopravy. Holý sa naposledy zviditeľnil aj tým, že do tímu, ktorý mení nový stavebný zákon, prizval Marcela Slávika. Ide o muža, ktorý často pripomienkuje stavebné projekty na Slovensku, čím ich zdržuje.

Ľubomír Vážny

Matovičov kabinet zdedil na viacerých postoch aj hriešnikov z obdobia bývalej vlády. Napríklad riaditeľa Sociálnej poisťovne Ľubomíra Vážneho, ktorý sa dostal do parlamentu na kandidátke Smeru.
Kollár, ktorého hnutie riadi ministerstvo práce, povedal, že Vážny nemá jeho dôveru. Jeho odvolanie je však problematické, keďže na to treba zmeniť zákon. Ak by takáto zmena v parlamente prešla, v septembri by mohla mať Sociálna poisťovňa nového riaditeľa.

Čo je Vážneho hlavný problém? Keď bol počas prvej Ficovej vlády ministrom dopravy, vyplávala na povrch kauza predraženého mýtneho tendra za vyše 800 miliónov eur.

Jedna z firiem víťazného konzorcia mala väzby na finančnú skupinu J&T. Časť príjmov z mýtneho tendra a diaľničného mýta mohla skončiť – cez spleť vlastníckych štruktúr – aj u ľudí a firiem s väzbami na politické strany.
Súkromnej spoločnosti Skytoll zostane mýtny systém aj po vypršaní zmluvy so štátom. Pokiaľ by ho chcel znovu získať, musel by ho kúpiť.

Tender kritizovala aj Európska komisia a Najvyšší kontrolný úrad. Vtedajší minister Vážny ani premiér Fico problém neriešili. Naopak, Vážny kontroverznú súťaž obhajoval.

Katarína Bruncková

Novou štátnou tajomníčkou ministerstva dopravy sa po voľbách stala Katarína Bruncková. Aj tento rezort spadá pod hnutie Borisa Kollára. Bruncková na seba upozornila tým, že jej advokátska kancelária poskytovala právne služby Správe štátnych hmotných rezerv v ére Kajetána Kičuru.

V rokoch 2006 až 2008 navyše pracovala ako koncipientka v advokátskej kancelárii Avocat, ktorá bola zapletená do jednej z najväčších káuz prvej Ficovej vlády – nástenkového tendra.
Oznam o jeho začatí bol zverejnený na nástenke ministerstva výstavby. Do tendra sa tak prihlásilo len konzorcium firiem Avocat a Zamedia, ktoré ho aj vyhrali.

Bruncková sa bránila, že počas práce v Avocate neriešila žiadnu agendu, ktorá by súvisela s nástenkovým tendrom. V oficiálnych životopisoch však názov firmy zamlčala.
Hoci iné pracovné pozície jasne pomenovala, v prípade Avocatu uviedla len to, že pôsobila v dynamicky sa rozvíjajúcej advokátskej kancelárii. Kollár sa Brunckovej zastal. Jej spájanie s nástenkovým tendrom označil za nepoctivé.

Andrej Holák

Nedávno sa stal členom predstavenstva štátnych teplární v Košiciach Andrej Holák. V minulosti ho smerácky minister hospodárstva Peter Žiga vymenoval do funkcie predsedu predstavenstva štátnej spoločnosti MH Manažment, pod ktorú spadá košická tepláreň.

Holáka sa zastalo aj vedenie MH Manažment, ktorému dôveruje aj minister Sulík.
Pred pôsobením v MH Manažmente pracoval Holák ako podpredseda Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO). Predtým bol členom Smeru, viedol jeho okresnú organizáciu v bratislavskom Novom Meste.

Marián Kolník

Zaujímavou postavou je aj Marián Kolník – nový tajomník služobného úradu ministerstva zdravotníctva. Za vlády Ivety Radičovej bol poradcom ministra dopravy Jána Figeľa. V rovnakom čase bol Kolník aj lektorom v spoločnosti FranklinCovey, ktorej česká pobočka dostala zákazku od Národnej diaľničnej spoločnosti.

Predmetom zákazky za desaťtisíce eur boli rôzne školenia, semináre a učebnice. Diaľničiari, ktorí spadajú pod ministerstvo dopravy, zdôvodnili výber firmy prieskumom trhu. V čase, keď viedol rezort Figeľ, sa špekulovalo, že v skutočnosti ho riadi Kolník. Ten sa totiž na ministerstve stretával aj s kľúčovými ľuďmi z politiky a obchodu.

Bohumír Zvrškovec

Čaluník nábytku šéfom Hlavného banského úradu. Po tom, čo ministerstvo hospodárstva pod vedením Richarda Sulíka (SaS) odvolalo Petra Kúkelčíka, sa stal predsedom úradu Bohumír Zvrškovec.

Podľa Transparency International Slovensko (TIS) bol Zvrškovec donedávna okresným riaditeľom SaS v Žarnovici. Jeho manželka je pre zmenu okresnou šéfkou strany v Banskej Bystrici, za Sulíkovú stranu kandidovala aj do parlamentu.
SaS pôvodného šéfa banského úradu dlhodobo kritizovala. Výber Zvrškovca vysvetľoval rezort hospodárstva potrebou schopného krízového manažéra, hoci nemal skúsenosti s baníctvom.

Keďže na túto funkciu netreba robiť výberové konanie, SaS tam posunula Zvrškovca, ktorý má s manželkou firmu na výrobu čalúneného nábytku.

Anna Bilecová

Svoj post musela, naopak, opustiť generálna tajomníčka služobného úradu ministerstva vnútra Anna Bilecová.
Stalo sa tak po tom, čo bola zverejnená jej staršia komunikácia s podnikateľom Ladislavom Piptom, ktorý mal figurovať v karuselových podvodoch za 70 miliónov eur.

Išlo odposluchy spred desiatich rokov. Bilecová v tom čase pracovala ako kontrolórka daňového úradu v Michalovciach.
Po východniarsky sa s Piptom rozprávali o akomsi vyrovnaní. Keď na kauzu upozornil denník SME, požiadala o uvoľnenie z funkcie. V pozícii, do ktorej ju navrhol štátny tajomník rezortu vnútra Lukáš Kyselica (OĽaNO), vydržala zhruba mesiac.

Alena Svetlovská

Novou členkou súdnej rady sa stala aj Alena Svetlovská. Do funkcie je presadil Boris Kollár (Sme rodina), Svetlovská je jeho známa z mladosti. V parlamente však tento návrh nepodporili koaličné strany SaS a Za ľudí. Svetlovskú, naopak, podporil Smer aj extrémistická ĽSNS.

V 90. rokoch pracovala ako manažérka vo firme Jozefa Surovčíka a Iva Ružiča, ktorí boli spájaní s podsvetím. Neskôr sa stala prokurátorkou, pričom to dotiahla až na Najvyšší súd.

Juraj Tlapa

Krátko po obsadení postu ministra dopravy Andrejom Doležalom (Sme rodina) sa vymenilo vedenie aj v Národnej diaľničnej spoločnosti. Doposiaľ jej šéfoval Ján Ďurišin, po novom to bude Juraj Tlapa.
Podľa Nového času obsadil túto funkciu bez výberového konania. Rezort dopravy tento krok vysvetľoval tým, že ide o rešpektovaného odborníka v oblasti výstavby.

Daniel Guspan

Kancelár parlamentu Daniel Guspan je ďalšou zvláštnou persónou, ktorú nechala nová vláda na svojom mieste.
Guspan získal svoj post ešte za Pavla Pašku, ktorý bol smeráckym predsedom parlamentu. Neskôr pôsobil pod Petrom Pellegrinim a Andrejom Dankom, ponechal si ho aj Boris Kollár.

Pod Dankovým vedením nariadil škandalózne otváranie listov poslancom, ktoré im chodia do Národnej rady. Guspan toto nariadenie neskôr zrušil. Bol aj pri stavbe Dankovho stožiaru pred parlamentom, na ktorý prispel tisíckami eur.
Naposledy sa Guspan zviditeľnil tým, že je väčšinovým vlastníkom bratislavského hotela Aston, ktorý má miliónové tržby. Vlastníctvo hotela pritom v minulosti zamlčal.

Lucia Gocníková

Po kontroverznom Kajetánovi Kičurovi viedla dočasne Správu štátnych hmotných rezerv (SŠHR) Lucia Gocníková, ktorá bola dovtedy jeho dvojkou. V roku 2010 ju smerák Ľubomír Jahnátek nominoval na jeden z postov na ministerstve hospodárstva. Aj Gocníkovej brata médiá označovali za Jahnátkovho človeka.

Denník N napísal, že Gocníkovej väzby na bývalú vládu a jej biznisové skupiny sú silné. Napríklad firma Bonul doteraz stráži priestory SŠHR. Gocníkovej firma sa s Bonulom sporila na súde, no spor sa nakoniec podarilo vyrovnať mimosúdne.

Gocníková odišla z vedenia SŠHR približne po vyše mesiaci. Vláda na jej miesto vymenovala Jána Rudolfa (SaS).
Úrad vlády na otázku, čo si myslí premiér Matovič o kontroverzných nomináciách, neodpovedal, aktuality.sk

X X X

Strana Za ľudí zatiaľ o odchode z vlády pre kauzu Kollárovej diplomovky nehovorí

Opozičný Smer ani ĽSNS zatiaľ nechce odvolávať Borisa Kollára pre kauzu diplomovky. Predseda parlamentu v záverečnej práci okopíroval texty svojho školiteľa bez jasného zdrojovania, čo je plagiátorstvo.

Ani niekoľko dní po odhalení kauzy diplomovky šéfa parlamentu nie je téma skončená. Poslanci z koaličnej strany Za ľudí v sobotu vyzvali Borisa Kollára, aby z vedúceho postu v národnej rade odišiel. Kollár sa zasa ospravedlnil v statuse na sociálnej sieti, no odísť nemieni.

Milan Krajniak sa svojho spolustraníka zo Sme rodina pri kauze s diplomovkou zastal.
„Splnil presne tie isté podmienky, ktoré akýkoľvek iný študent, ktorý chcel byť pripustený k záverečnej skúške. Pán Kollár nikomu nič neukradol, citácie použil so súhlasom autorov. Dnešnými kritériami by rovnako ako iní študenti testom originality možno neprešiel,” povedal minister práce v relácii O 5 minút 12 v RTVS.

Ruská ruleta

Vicepremiérka pre informatizáciu Veronika Remišová z koaličnej strany Za ľudí zopakovala stanovisko strany, v ktorom vyzvali šéfa parlamentu, aby odstúpil. Povaliť vládu pre túto kauzu by podľa nej však nebolo vhodné pre občanov. „Hrať takúto ruskú ruletu so Slovenskom by nebolo dobré pre krajinu.” Remišová poukazuje na pondelkovú koaličnú radu, ktorá bude tému možného plagiátorstva Borisa Kollára preberať.

Šéf parlamentu bude odpovedať aj na otázky poslancov klubu OĽaNO. „Chodil na pochybnú školu a sám povedal, že si to uľahčil. Chceme sa ho pýtať na tieto veci a chceme pripraviť aj systémové zmeny,” vyhlásil poslanec OĽaNO Michal Šipoš. „Mal by sa k tomu postaviť ako chlap, ospravedlniť sa,” dodal. „Nemôže sa stať, že študenti vidia ako sa rozdávajú pochybné tituly z pochybných škôl. Toto sa musí zmeniť.”

Poslankyňa SaS Anna Zemanová za stranu sľubuje, že ich minister školstva bude trvať na reforme. „Ak by som zastávala takúto funkciu, odstúpila by som. Je to na ňom, akú prijme zodpovednosť,” povedala v diskusii. Kollár bude kauzu diplomovky vysvetľovať poslancom z SaS v stredu.

Opozícia odvolávať nebude

„To je úplne iná pozícia,” okomentoval kauzu s plagiátorstvom Andreja Danka a Kollára poslanec za Smer-SD Juraj Blanár. Existenciu pochybných vysokých škôl podľa neho vpustila do systému pravicová vláda. „Zatiaľ nevidím dôvod. Počkáme si, ako sa zachovajú koaličné strany a ako dodržia programové vyhlásenie vlády, lebo zatiaľ je to zdrap papiera,” reagoval Blanár na otázku, či opozičný Smer-SD zvolá schôdzu a pokúsi sa predsedu parlamentu odvolať.
Hlasovať o dôvere voči Kollárovi zatiaľ nechce iniciovať ani ĽSNS. Tiež si chce počkať na kroky koalície. „Tam boli nulové tolerancie a zrazu vidíme stranícke nominácie. Preto hovorím, že programové vyhlásenie je zdrap papiera,” dodal Miroslav Suja z ĽSNS.

„Vy ste boli pri pánovi Dankovi ticho. My sme to jasne pomenovali, zavolali sme si Borisa Kollára, chceme vedieť odpovede. Vy ste sa k Dankovi vtedy ani nevyjadrili, kára išla ďalej,” oponoval Blanárovi predseda klubu OĽaNO Šipoš. Pripomenul, že bývalá vláda na čele so Smerom prehliadala aj kauzy okolo Ladislava Bašternáka alebo Moniky Jankovskej. „Čerešnička na torte bol Kajetán Kičura zo Správy štátnych hmotných rezerv, ktoré skončili v jeho trezore v podobe zlatých tehličiek,” dodal Šipoš.

Predseda národnej rady sa opakovane bráni, že jeho diplomová práca prešla riadnym kontrolným systémom a je zhodná s inými prácami iba na 24 percent.

Podľa analýzy Denníka N je to ale vyše 50 percent. Systém vyhodnocovania originality prác totiž porovnáva iba už zverejnené záverečné práce študentov, nie štúdie vedcov alebo ich publikácie, prípadne texty z cestovateľského portálu, ktoré Kollár tiež odslova doslova skopíroval, aktuality.sk

X X X

OSN sa obáva prítomnosti zahraničných žoldnierov na ropných poliach v Líbyi

Pri výbuchoch nášľapných mín alebo iných výbušných zariadení, ktoré boli nastražené v južnej časti líbyjskej metropoly Tripolis, bolo od začiatku júna zabitých alebo zranených viac ako 100 ľudí vrátane mnohých civilistov.
Podľa agentúry AFP o tom v nedeľu vo svojej správe informovala Misia OSN v Líbyi (UNSMIL), ktorá spresnila, že výbušné zariadenia boli v južnej časti Tripolisu nastražené v domoch alebo ich okolí.

Armáde vernej vláde národnej jednoty (GNA) sa začiatkom júna po viac ako roku bojov s jednotkami bojujúcimi na strane maršala Chalífu Haftara znovu podarilo získať kontrolu nad Tripolisom i jeho predmestiami.

Následne GNA, ale aj OSN a organizácia Human Rights Watch (HRW) obvinili Haftarove sily, že v štvrtiach na juhu Tripolisu nastražili míny. HRW nedávno uviedla, že protipechotné míny, ktoré tam boli objavené v máji, boli „ruského a sovietskeho pôvodu“.

Dočasná vyslankyňa OSN pre Líbyu Stephanie Williamsovou v nedeľu v Ríme na stretnutí s predsedom GNA Fajízom Sarrádžom vyjadrila veľké znepokojenie aj v súvislosti so správami, že na ropné zariadenia v Líbyi sa presunuli „žoldnieri mnohých národností“.

Williamsová reagovala na informáciu z piatku, keď líbyjská štátna spoločnosť National Oil Corporation uviedla, že na najväčšie ropné pole v Líbyi – aš-Šarára -, ležiace na východe krajiny, vstúpili ruskí a ďalší zahraniční žoldnieri.
Agentúra AFP dodala, že aš-Šarára je pod kontrolou síl lojálnych maršalovi Haftarovi podporovanému Ruskom.
Williamsová poznamenala, že pre prítomnosť žoldnierov „hrozí“, že táto oblasť tzv. ropného polmesiaca sa zmení na „bojové pole“

V Líbyi vypukol chaos po povstaní z roku 2011, ktoré leteckými údermi podporila aj vojenská aliancia NATO. Toto povstanie viedlo k pádu dlhoročného režimu líbyjského diktátora Muammara Kaddáfího, k jeho smrti, ale aj k boju o moc v krajine.

Momentálne má Líbya dve navzájom si konkurujúce vlády: jednu (GNA) v Tripolise s podporou OSN a druhú v meste Tobruk na východe krajiny, za ktorou stojí maršal Haftar. V sobotu Sarrádž v Ríme rokoval s talianskym premiérom Giuseppem Contem, s ktorým sa zhodli, že riešenie líbyjského konfliktu nemôže byť vojenské./agentury/

X X X

Do druhého kola prezidentských volieb v Poľsku postupujú Duda a Trzaskowski

Do druhého kola prezidentských volieb v Poľsku postupujú podľa očakávania Andrzej Duda a Rafal Trzaskowski. O tom, ktorý z nich sa stane prezidentom, voliči rozhodnú v druhom kole volieb 12. júla.
Z tzv. exit polls vypracovaných inštitútom IPSOS pre TVN, TVP a Polsat vyplýva, že Duda získal 41,8 percenta hlasov, kým jeho hlavný súper Trzaskowski dostal podporu od 30,4 percent voličov.

Dobrý výsledok dosiahol aj Szymon Holownia, ktorého volilo 13,3 percenta voličov.
Účasť na voľbách bola vysoká – aj napriek opatreniam a obmedzeniam, ktoré súvisia s epidémiou spôsobenou koronavírusom nového typu. Svoje právo voliť využilo 62,9 percenta oprávnených voličov.

O úrad hlavy štátu sa okrem Dudu, Trzaskowského a Holowniu uchádzalo ešte osem kandidátov. Najúspešnejším z nich bol Krzysztof Bosak, ktorého volilo 7,4 percenta voličov. Zvyšní kandidáti získali podľa exit polls menej ako tri percentá hlasov.

Prezidentské voľby v Poľsku boli pôvodne naplánované na 10. mája. Hlasovanie však bolo odložené kvôli politických šarvátkam o tom, či, ako a kedy uskutočniť voľby počas pandémie vyvolanej koronavírusom nového typu.
V dôsledku prepuknutia epidémie sa Poľsko nakoniec rozhodlo umožniť občanom, aby sa rozhodli, či chcú hlasovať osobne alebo poštou.

Pre poštové hlasovanie sa napokon rozhodlo takmer 192.000 z celkovo viac ako 30 miliónov oprávnených voličov. Ďalších 380.000 Poliakov volilo poštou zo zahraničia./agentury/

X X X

Ľubomír Jaško: Tretina voličov to hodí Smeru - starému alebo novému

Podľa nového Focusu sa zdá, že roztrieštenie Smeru nakoniec spôsobí rast jeho preferencií. Po delení prichádza na rad súčet.

Prišiel čas na politiku

Po “koronových” mesiacoch sa začala pozornosť sústreďovať viac na praktickú politiku. Prišli personálne výmeny a prvé koaličné napätia. Aktuálne čísla sú zaujímavé aj preto, lebo pravdepodobnosť nových volieb sa presťahovala z ríše fantazmagórií o niečo bližšie ku skutočnej možnosti.

Hoci najnovšie čísla ešte neodrážajú reakcie verejnosti na Kollárovu diplomovku, predsa len ide o reálnejšiu odozvu na výkon politickej moci (už menej poznačený epidémiou).

Okrem toho je možné vložiť do stávky vagón kopíráku na to, že s popularitou Sme rodina Kollárova kauza nepohne. Voličská základňa tohto zázračného hnutia má iné priority ako sa zaoberať nezodpovednými študentmi.
Progresívni potvrdzujú, že aj v sólo pozícii zostávajú v hre. Tábor ich prívržencov je už dobudovaný. Okrem toho voliči Progresívnych nemusia prechádzať nepríjemnými “krízami vzťahu”. Ich favoriti sú vo svojom mimoparlamentom postavení uchránení pred škandálmi, chybami pri rozhodovaní či naťahovačkami s ostatnými.

Neochvejná základňa Smeru

Kiskovci dostali ďalšie, už nevedno koľké varovanie. Ak nemajú spadnúť do množiny strán na jedno použitie, musia sa prihlásiť o slovo. Kiskovo rozhodnutie definitívneho odchodu im to uľahčuje, chvalabohu prišiel koniec tejto témy.
To najlepšie nakoniec. Pellegriniho strana v embryonálnom štádiu potvrdila vysoké ambície. Starý Smer prirodzene padol. Zaujímavý je súčet odídencov a pozostalých: pekných tridsať percent.

Prečo tieto čísla spočítavať? Ochota dať hlas vznikajúcej Pellegriniho strane nie je žiadna rozlúčka so Smerom. Je to len presmerovanie rovnakého pocitu. Ide o zmenu estetickú, marketingovú, ale nie ozajstnú.

Všetci, ktorí vyjadrili podporu nielen expremiérovi, ale aj Sakovej, Žigovi a Tomášovi, sú unavení z politicky vypĺznutého a agresívneho Fica. Tým to začína aj končí. Neprekukli politiku Smeru, nepochopili škandál uneseného a vykradnutého štátu.

Táto voličská množina prežíva všetky otrasy. Napriek všetkým prognózam a rozlúčkam je stále silná a neochvejná. Na skupine voličov ochotných sa rozbehnúť do hocijakého nového populistického projektu stojí rozdelenie Slovenska, aktuality.sk

X X X

Peniaze tečú k boháčom. Ľavičiari to nemajú šancu zastaviť

Dostali sme sa do pasce, z ktorej prakticky niet úniku.

Masívne „tlačenie“ peňazí (čiže ďalšie zadlžovanie), ktorým svet reagoval na kolaps ekonomiky vyvolaný pandémiou koronavírusu, mohlo podľa predpovedí oslovených ekonómov zo záveru marca 2020 dopadnúť tromi scenármi.
Prvou možnosťou bolo, že sa dostanú k bežným ľuďom, ktorí ich pomíňajú, čím sa zrýchli ich znehodnocovanie - inflácia. Druhý variant spočíval v tom, že ľudia si časť peňazí odložia, takže sa nedostanú do ekonomiky a nezabránia rastu nezamestnanosti, čo sa od finančnej injekcie očakávalo. A do tretice, peniaze mohli skončiť tam, kde do veľkej miery končili aj doposiaľ - v majetku najbohatších ľudí planéty.

Prieskum americkej iniciatívy Americans for Tax Fairness (ATF) ukazuje, že sa napĺňa tretí scenár. Majetok šéfa Amazonu Jeffa Bezosa vzrástol podľa zverejnených údajov za tri mesiace o takmer 39 percent a vlastníctvo zakladateľa Facebooku Marka Zuckerberga sa rozšírilo dokonca o približne 59 percent.

Zuckerberg tak mal na konte aktíva za 87 miliárd dolárov (zhruba 78 miliárd eur) a Bezos dokonca za 157 miliárd USD (140 miliárd eur). Na porovnanie, na chod celého štátu plánovalo (podľa rozpočtu predošlej vlády) Slovensko minúť tento rok 39 miliárd eur.

Doterajší vývoj potvrdzuje, že hromadeniu peňazí u miliardárov nemajú šancu zabrániť ani ľavicové ekonomické opatrenia, hoci časť ľudí má od nich stále veľké očakávania.
Rotačky idú naplno

Pojem „tlačenie peňazí“ sa používa len ako ustálený slovný zvrat, pretože ďalšie a ďalšie zdroje sa do systému už dávno dodávajú najmä elektronicky. Americký prezident Donald Trump však v apríli predsa len vsadil na starý dobrý papier, keď dal pre milióny Američanov vytlačiť šeky. Jednotlivci dostávali šek na 1200 dolárov, zosobášené páry po 2400 dolárov.

V Európe sa štáty snažili pomáhať skôr finančnou podporou pre podniky a podnikateľov, no podobne ako v USA éterom taktiež lietajú vyhlásenia o stovkách miliárd až biliónoch eur v „záchranných balíkoch“.
Čína sa chystala naliať do ekonomiky v prepočte vyše 150 miliárd eur už vo februári, keď zvyšok sveta pandémii ešte nečelil a v podpore pokračuje aj naďalej.

Zaostať nechcelo ani Japonsko. Tento mesiac ohlásilo záchranný balík za vyše 260 miliárd eur.
Zabrzdený kolobeh

„Natlačené“ peniaze však cez zisky z predaja tovarov či služieb odtekajú k majiteľom firiem a naspäť sa cez platy či investície dostáva len časť z nich. Zvyšok končí v cenných papieroch, realitách alebo sa majetným ľuďom hromadí hotovosť.

Miliardár Warren Buffet už v máji 2019 opisoval, ako mu každý deň „priteká“ 100 miliónov dolárov z výnosov či úrokov a investovať tieto zdroje je v súčasnej dobe mimoriadne náročné, pretože vo svete je bilión „voľných“ dolárov.
Mechanizmus hromadenia zdrojov úzkej skupiny bohatých už pred vyše sto rokmi kritizoval v románe Železná päta spisovateľ Jack London. Fiktívny príbeh o boji pracujúcich proti oligarchom vydal v roku 1907 - 10 rokov pred revolúciou v Rusku.

Ako sa rozrástol majetok amerických miliardárov:
marec 2020 jún 2020 nárast v percentách
Jeff Bezos 113 miliárd USD 157 miliárd USD 39%
Bill Gates 98 miliárdd USD 110 miliárd USD 12%
Mark Zuckerberg 55 miliárd USD 87 miliárd USD 59%
Warren Buffett 68 miliárd USD 72 miliárd USD 7%
Larry Ellison 59 miliárd USD 69 miliárd USD 17%
Zdroj: https://americansfortaxfairness.org/

Vyššie dane svet nespasia

Jack London bol presvedčený, že východiskom z problémov je revolúcia, ktorou by sa vlastníctvo prerozdelilo medzi masy.
Kolaps socialistického bloku však ilustruje, že to bola naivná predstava. Ľudský egoizmus zvíťazil skoro pri každej príležitosti, kde si jednotlivec mohol siahnuť na spoločný majetok a rovnostárstvo znižovalo schopnosť konkurovať kapitalistickým štátom.

Zvyšovanie daní pre bohatých sa nejaví ako východisko ani v súčasnosti. Teoreticky by podľa ekonómov mohli problémy pribrzdiť (ak by vysoké dane nedemotivovali do takej miery, že by viedli k snahám ešte viac podvádzať pri ich platení), no nie trvalo riešiť.

Ekonomiku hnal dlhmi aj Hitler:

Ak by sa totiž aj rovno rozdal všetok majetok medzi ľudí rovnakým dielom, je len otázkou času, keď sa začne hromadiť u tých dravejších. Navyše s rastúcim počtom obyvateľov planéty a zabrzdeným pokrokom v znižovaní nákladov v energetike a produkcii potravín bude na jednotlivca pripadať čoraz menej.

Vzhľadom na drancovanie prírodných zdrojov je podľa environmentalistov jedinou cestou znížene svetovej populácie, tak ako sa to po poklese pôrodnosti v nasledujúcich desaťročiach udeje v mnohých štátoch Európskej únie, Rusku či v Japonsku. Zároveň by sa ľudstvo malo preorientovať na obnoviteľné zdroje energie aj šetrnejšie poľnohospodárstvo.

Kde to praskne?

No kým na demografické a environmentálne procesy treba desiatky rokov, ekonomická kríza je už tu.
Logicky sa preto vynára otázka, kedy a kde praskne hrádza z „natlačených“ peňazí.
Časť ekonómov očakáva, že ekonomika sa dostane do takzvaného zombie stavu. Vysoké dlhy neumožnia rast, hospodárstvo bude stagnovať, ako sa to už dlhšie obdobie deje v spomínanom Japonsku.

Hrozba bankrotu Talianska či Španielska po kríze v roku 2008 však naznačuje, že dianie môže byť omnoho turbulentnejšie. Veľa ukážu už nasledujúce mesiace, keď budú štáty musieť pripraviť verejné rozpočty na nasledujúci rok, aktuality.sk