iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Pellegrini predstavil svoj tím v SR. Kto zostáva v Smere?

Týždeň od oficiálneho vyhlásenia Petra Pellegriniho, že po dvadsiatich rokoch opúšťa Smer, má pre svojich bývalých kolegov pripravenú ďalšiu ranu. Na tlačovej besede v stredu predstavil svojich prvých spolupútnikov zo Smeru. Sú nimi Richard Raši, Ľubica Laššáková, Peter Žiga, Denisa Saková, Erik Tomáš, Matúš Šutaj-Eštok, Peter Kmec, Ján Ferenčák, Ján Blcháč a Róbert Puci. Pellegrini avizuje, že to nebude všetko a ďalší členovia sa budú pridávať postupne.

Kým niektorí očakávajú, že z 37-členného klubu môže odísť asi len desať ľudí, iní hádajú, že Smer môže prísť až o polovicu. Aj tí, ktorým sa zo strany nechce, však naznačujú, že k výmene predsedu skôr či neskôr príde.

„Chceme byť hlasom sociálnej demokracie na Slovensku,“ zdôraznil Pellegrini s tým, že nový projekt má stáť na pilieroch ochrany sociálne slabších, má niesť silný humanitný odkaz i protifašistickú tradíciu. Spoluprácu s ĽS NS odmieta. Predstavovať má podľa jeho slov spojenie profesionality, skúsenosti, odhodlania a energie. Priblížil, že v najbližšom čase začnú procesy na registráciu politického subjektu. Má to byť strana „s transparentným otvoreným financovaním bez pokútnych oligarchov v pozadí“. Dodal, že dvere do nového projektu sú naďalej otvorené.

Smer vo februárových voľbách získal 38 poslaneckých kresiel. Zvolení poslanci dostali dohromady 1 313 206 pre¬ferenčných hlasov. Necelé dve tretiny preferenčných hlasov (828 673) z poslancov zvolených za stranu Smer do parlamentu získala skupina okolo Petra Pellegriniho, ktorá je na odchode z materskej strany a plánuje založiť konkurenčný politický subjekt.
Získané preferenčné hlasy odídencov zo Smeru vo februárových voľbách:

„Ponúkame skúsenosť, odbornosť, aby sme mohli pracovať pre ľudí, aby sme ich mohli zastupovať vo vrcholnej politike. Verím, že vytvoríme takú politickú silu, ktorá bude príťažlivá pre ľudí, ktorá bude presadzovať ich potreby,“ povedal Ferenčák a vyzval kolegov starostov a primátorov, aby sa rovnako k projektu pridali.

Poslanec NR SR a primátor Kežmarku Ján Ferenčák na tlačovke prízvukoval, že strana v čele s Pellegrinim dokáže presadiť politiku zodpovednej zmeny a sociálnej demokracie, ktorej cieľom je chrániť a pomáhať ľudom. „Verím, že sa nám to podarí a táto strana bude príťažlivá pre všetkých z vás," povedal Ferenčák.

Erik Tomáš na tlačovej konferencii vysvetlil, že dlhodobo presadzoval alternatívu v podobe jednotného Smeru na čele s Pellegrinim, ale ukázalo sa, že tento model je nerealizovateľný. „Necítil som v strane snahu o zmenu, po ktorej sme viacerí volali, preto som sa rozhodol prijať ponuku Petra Pellegriniho," ozrejmil Tomáš.

Desať poslancov NR SR za Smer sa pridáva k projektu Petra Pellegriniho poslanci Peter Kmec, Ján Blcháč, Ján Ferenčák, Róbert Puci, členka predsedníctva Denisa Saková, podpredseda strany Richard Raši, podpredseda parlamentu Peter Pellegrini (Smer), poslankyňa Ľubica Laššáková, podpredseda Smeru Peter Žiga, poslanci Matúš Šutaj Eštok a Erik Tomáš

„Chcem oficiálne oznámiť, že zanechávam značku a politickú stranu Smer otcovi zakladateľovi,“ vyhlásil minulú stredu Pellegrini. Túto správu po naťahovačkách oznámil v rodnej Banskej Bystrici. Predsedovi Smeru Robertovi Ficovi odkázal, že o jeho ponuku, aby ho vymenil v kresle predsedu strany, už nemá záujem.

Fico na sociálnej sieti len stručne napísal, že Pellegrinimu drží palce a Smer pokračuje v ľavicovej ceste. Smer mal v pláne reagovať na novú situáciu minulý týždeň vo štvrtok. Podľa hovorcu strany Jána Mažgúta však svoje vystúpenie odložili z úcty k tragédii vo Vrútkach. S vyhlásením by mali prísť v najbližších dňoch.

Odísť môže až polovica

Kto všetko bude nasledovať Pellegriniho? Smer by podľa našich informácií mohlo opustiť zhruba 15 poslancov. Po voľbách ich mal Smer v parlamente 38, pred mesiacom však klub opustil Ján Podmanický. Už dnes za Pellegrinim odišlo desať ľudí. Zatiaľ čo niektorí poslanci majú vo výbere jasno a verejne podporujú Pellegriniho, iní zatiaľ mlčia a čakajú na ďalšie kroky.

Vyčkávať na jasnejší vývoj situácie budú pravdepodobne aj ďalší. Poslanec Vladimír Baláž nateraz zostáva v strane, no prehodnotenie svojho názoru nevylúčil. „Snem strany môže zmeniť môj názor. Budeme sa musieť určitým spôsobom vyrovnať s výsledkom volieb a s tým, čo sa stalo v strane za uplynulé obdobie,“ vyhlásil pre Pravdu, no bližšie nechcel konkretizovať, čo by mohlo jeho názor zmeniť.
Podľa jeho názoru sa strana rozdelí na polovicu – polovica prejde do strany Pellegriniho a polovica zostane v Smere. „Ak chce mať strana politickú budúcnosť, bude sa musieť veľmi snažiť. Ak má byť aj naďalej na čele Fico, tak sa bude musieť snažiť ešte viac,“ myslí si Baláž.

Jeden z Ficových najhlasnejších podporovateľov Ľuboš Blaha dôvody Pellegriniho odchodu nevníma ako snahu o očistu kauzami poškodenej sociálnej demokracie. Jeho rozhodnutie vníma ako dôsledok Pellegriniho odklonu od ľavicovej politiky. Neočakáva preto, že straty Smeru v počte poslancov budú až také vysoké. Odhaduje, že k Pellegrinimu sa nepridá ani tretina smerákov. „Poznáme názory niektorých kolegov, ktorí boli vždy liberálnejší, a tí určite odídu. Potom sú tu takí, čo mali bližšie k ľavici a vlasteneckým hodnotám a tí zostávajú. Zhruba tak to je rozdelené. Hovorí sa do čísla desať,“ odhaduje Blaha.

V Smere, ale bez Fica?

Blaha, ktorý, ako zdôrazňuje, nad odchodom zo strany ani neuvažoval, vidí budúcnosť Smeru stále iba vo Ficovi. Odchádzať za Pellegrinim by podľa neho bolo absurdné, pretože ich názory sú dramaticky odlišné. „On je liberál a ja socialista. Nie je to osobné, s Petrom som mal vždy korektné vzťahy. Absolútne nezvažujem odchod a táto možnosť nikdy ani neexistovala z hodnotových dôvodov,“ vysvetlil Blaha.

Marián Kéry, ktorý sa pred mesiacom zviditeľnil založením hodnotovej platformy, je rozhodnutý zostať v strane. „Petrovi ako politikovi fandím, ale sklamal ma spôsob, aký si zvolil. Myslím si, že poctivejšie by bolo, keby sa pokúsil zviesť súboj o post predsedu strany, a nie zakladal nový politický subjekt,“ myslí si poslanec. Dodal, že vôbec sa nezaoberá tým, kto z jeho kolegov ostane alebo odíde a nevie to ani odhadnúť.

Ani ďalšie zo stálic Smeru nad odchodom neuvažujú a chcú tlačiť na ľavicové smerovanie strany. Hovoria však, že strana potrebuje zmenu a pripúšťajú aj výmenu Fica na jej čele. Dušan Jarjabek je z celej situácie v rozpakoch. Očakáva, že na blížiacom sa sneme mu vysvetlia, čo sa deje. S Pellegrinim sa podľa vlastných slov zatiaľ nerozprával o možnom prestupe do nového politického subjektu, definitívne ho však ani nevylučuje.

„Nepodlieham davovej psychóze a nikdy som jej ani nepodliehal. V Smere som na základe filozofie, ktorú strana má, a ja som si tú filozofiu osvojil. Som ľavičiar, ktorý je sociálne založený. Keby sa malo spoločenstvo ľudí v strane odkloniť od tejto ľavicovej politiky, budem zvažovať svoje ďalšie pôsobenie,“ uzavrel Jarjabek.

Podľa bývalého ministra dopravy Ľubomíra Vážneho, ktorému Pellegrini robil medzi rokmi 2002 a 2006 poslaneckého asistenta, treba premýšľať nad perspektívnejšími alternatívami. „Nikdy som nebol v inej strane ako v Smere a nikdy ani nebudem v inej strane,“ reagoval pre Pravdu.

Po odchode niektorých poslancov bude strana oslabená, no podľa jeho názoru je to vhodná príležitosť. „Ak sa uchopí táto príležitosť, strana môže rásť. Momentálne sa tak môže stať jedine s Robertom Ficom na čele, ale do budúcna treba premýšľať nad niečím perspektívnejším,“ naznačil Vážny.

Bude mať Pellegrini poslanecký klub?

Pellegrini ešte minulý týždeň povedal, že do septembra by chcel v parlamente dohodnúť vznik nového poslaneckého klubu. Poslanci sa v poslaneckých kluboch združujú podľa príslušnosti k politickým stranám alebo volebným koalíciám, za ktoré boli zvolení do Národnej rady. Ak však počas volebného obdobia dôjde k zlúčeniu alebo rozdeleniu strán či volebných koalícií, rozdelia alebo zlúčia sa aj ich poslanecké kluby.

Na vlastný klub by Pellegrinimu stačilo dokopy osem poslancov. Jeho vznik však nie je automatický a musí ho schváliť plénum. Vlani v októbri sa to napríklad nepodarilo deviatim poslancom zvoleným za SaS okolo Ľubomíra Galka. Tí stranu opustili, ale poslanecké mandáty si nechali a chceli v parlamente vlastný klub Demokratickej strany, do ktorej medzičasom vstúpili. Plénum Národnej rady im však jeho zriadenie odmietlo.

Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) už naznačil, že by v tom nemal byť problém. Zároveň však priznal, že sa o tom ešte v strane nerozprávali. Šéf najväčšieho poslaneckého klubu Michal Šipoš (OĽaNO), naopak, naznačil, že ak bola Pellegriniho skupina zvolená za Smer, bolo by fér vrátiť mandáty strane. Tiež však dodal, že sa o postupe budú musieť najprv poradiť./agentury

X X X

Sudca Sobolovský dočasne prišiel o talár

Michal Sobolovský rozhodoval na petržalskom súde o miliónových zmenkách televízie Markíza. Marian Kočner ho vo svojej Threeme označoval „Slimák". Rezort spravodlivosti ho v kauze Hmla nenašiel. Do ťažkostí sa však dostal pre problém s pracovnou disciplínou a autoritami.

Sudcovi Sobolovskému z okresného súdu Bratislava 5 dnes dočasne pozastavili výkon funkcie. Dôvodom je disciplinárny návrh, ktorý na neho minulý týždeň podala predsedníčka jeho materského súdu Anna Križáková.
„Uskutočnilo sa neverejné zasadnutie disciplinárneho senátu, predmetom ktorého bolo prejednanie návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu Michala Sobolovského. Disciplinárny senát dočasne pozastavil výkon funkcie menovanému sudcovi," potvrdila pre Aktuality.sk hovorkyňa Súdnej rady Veronika Müller.

Funkciu bude mať pozastavenú do momentu, kým disciplinárny senát nerozhodne o spomínanom návrhu. Dôvodom pozastavenia je fakt, že sa proti nemu vedie disciplinárne konanie za čin, za ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu.

Doteraz navrhovalo vedenie súdu Sobolovskému disciplinárne tresty v podobe zrážok zo mzdy. A to až vo výške 70 percent z platu na obdobie jedného roka. Posledným návrhom už riešia Sobolovského ďalší osud ako sudcu. Navrhujú najvyšší trest – vyzlečenie z talára.
Vedenie súdu totiž pochybuje o tom, že sudca spĺňa základnú podmienku, aby mohol ďalej vykonávať svoju funkciu – a ohrozuje dobrú povesť justície.

„Keďže ďalšie racionálne nezdôvodniteľné kroky sudcu Sobolovského smerujú k mareniu dôležitých úloh verejného činiteľa, ako aj mareniu práv účastníkov konania a zakladajú vážne pochybnosti, či sudca Sobolovský naďalej spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti,“ argumentuje šéfka súdu.

Sudca Sobolovský včera reagoval, že pozná len obsah prvých dvoch disciplinárnych návrhov, ktoré nespochybňuje.
„Obsah trestných oznámení ani prípadných ďalších disciplinárnych návrhov nepoznám. V minulosti – v čase, keď zadržali aj bývalého predsedu súdu Srogončíka – mi pani predsedníčka oznámila, že sa na mňa bude hľadať špina,“ tvrdí.

Pokiaľ ide o výčitku, že nechodí do práce, Sobolovský je presvedčený, že má právo vykonávať prácu z domu. „Vychádzam zo zákonných ustanovení, z dôvodu pretrvávajúcej hrozby ochorenia COVID-19.“ Zároveň priznal, že komunikácia medzi ním a vedením súdu viazne od akcie Búrka, pri ktorej boli zadržaní viacerí sudcovia vrátane Srogončíka. „Je veľmi veľa vecí, ktoré nás s vedením súdu už rozdeľujú.“

X X X

Demonštrant skočil pod auto britského premiéra Borisa Johnsona

Pri incidente sa nikto nezranil.

Aktivista kurdského pôvodu sa dnes v Londýne hodil pod auto, v ktorom sedel britský premiér Boris Johnson. Rýchla reakcia šoféra spôsobila, že vozidlo ochranky idúce v závese do premiérovho auta narazilo. Informoval o tom britský denník Daily Mail.
Muž protestoval pred britským parlamentom v londýnskej štvrti Westminster, kde Johnson absolvoval hodinu otázok tak, ako je zvykom takmer každú stredu.

Vládny jaguar, v ktorom sa Johnson nachádzal, má hodnotu približne 60-tisíc eur. Pri incidente nikto neutrpel zranenia, len na zadnej časti karosérie vládnej limuzíny sú viditeľné stopy po kolízii, napísal Daily Mail, aktua,lity.sk

X X X

Blanár zostáva s Ficom. Šipoš hovorí, že OĽaNO je ako lúka

V diskusnej relácii Ide o pravdu hovorila Zuzana Martináková so zástupcami dvoch najsilnejších strán v parlamente. Jurajom Blanárom - podpredsedom Smeru a Michalom Šipošom - predsedom poslaneckého klubu OĽaNO. Juraj Blanár uviedol, že aj to, že sedí v štúdiu v relácii Ide o pravdu, je znakom, že zostáva v Smere. Peter Pellegrini práve v čase vysielania relácie predstavoval ľudí, ktorí s ním zo Smeru odchádzajú.

„Smer – sociálna demokracia je tu dvadsať rokov a voliči nás volili aj preto, že sme poskytovali stabilitu, istotu. Neboli sme klubom, z ktorého neustále odchádzali poslanci, prichádzali ďalší, a tí poslanci, ktorí odchádzali do iných strán, sa zbavovali zodpovednosti za tú, ktorú opúšťali. Rešpektujem rozhodnutie Petra Pellegriniho aj kolegov, ktorí sa takto rozhodli ísť ďalej, avšak – čas ukáže, či to bolo dobré alebo zlé,“ uviedol. Dodal, že pre politiku sociálnej demokracie na Slovensku to nie je dobrý krok.

„Získal som mandát za Smer, takto mi ho dali aj ľudia a cítim sa byť zaviazaný tomuto mandátu,“ povedal Blanár. Uviedol, že väčšie umenie ako odísť je udržiavať vzťahy, a snažiť sa „meniť to, čo máme“.

Michal Šipoš hovorí o hnutí OĽaNO ako o pestrej lúke: „Nikdy sme sa nechválili, nenapínali svaly, že sme jeden celok, kde všetci budú ticho a všetci budú rozprávať tak, ako povie predseda, ktorý buchne po stole. U nás je voľnosť oveľa väčšia. Prirovnal by som to k pestrej lúke, kde máme aj liberálov, aj konzervatívcov, takisto tam máme aj ľudí, ktorí sú viac stredoví. V prvom rade nám ide o to, aby sme bojovali s korupciou. To, čo tu za posledných tridsať rokov prebujnelo, a toto potrebujeme vytrhať a nastaviť nové pravidlá“.
Poslanecký klub funguje veľmi dobre, nemáme tam žiadne rozpory a problémy, dodal Šipoš.
Blanár: Členovia OĽaNO sú utajení

Blanár podotkol, že hnutie síce hovorí o transparentnosti, ale on sám nikdy nevidel, ani verejnosť, žiadny snem OĽaNO, ani či bol Matovič zvolený, dokonca sa podľa Blanára Igor Matovič chválil, že snem bol utajený. Takisto nie je známy zoznam členov hnutia.
Šipoš tvrdí, že mená členov nezverejňujú preto, aby ich nemohli šikanovať štátne zložky, pretože v minulosti boli zneužívané policajné orgány, prokuratúra a súdy. „Ak konečne budeme mať pocit, že na Slovensku sú čestní prokurátori, že konečne tu zavládla spravodlivosť, nevidím problém, aby sme ich zverejnili,“ povedal Šipoš.

Šipoš: Rozdelenie Smeru je hra oligarchov

Smeru nevyšla hra na dobrého a zlého policajta pred voľbami, tak sa oligarchovia v pozadí Smeru rozhodli založiť novú stranu s Pellegrinim, tvrdí Šipoš. Nepovažuje ich za novú stranu a nových ľudí, ale za taktiku. Blanár dúfa, že Pellegrini sám ponúkne miesto podpredsedu parlamentu strane Smer, pretože mu patrí aj z hľadiska počtu poslancov, ktorí v Smere zostávajú.

Posty prednostov majú obsadzovať aktivisti

Pri rozdeľovaní postov prednostov okresných úradov budú rozhodovať miestni aktivisti, občianske združenia či zoskupenia starostov, tvrdí Šipoš. Budeme sa rozhodovať podľa toho, čo majú títo ľudia za sebou, aké majú vzdelanie a „takto poctivo chceme vybrať týchto prednostov“. Nebudú volať ľudí, ktorí tam boli nominovaný Smerom, SNS či Mostom-Híd, lebo tam podľa neho boli 12 rokov.
„Ak by sme robili transparentné výberové konanie, tak čo myslíte, kto by bol najlepšie zorientovaný? No samozrejme že by to boli smeráci, ktorí by tam prišli a takto vám sypali zákony z ruky,“ uviedol Šipoš.

Blanár to považuje za oklamanie voličov, keďže pred voľbami hnutie hovorilo o transparentnosti a výberových konaniach. Uviedol však tiež, že aj Smer považoval prednostov okresných úradov za predĺženú ruku vlád a takto k ich menovaniu pristupoval. Šipoš k tomu dodal, že pod prednostami sa urobí hrubá čiara a ďalšie pozície sa budú obsadzovať transparentne s dôrazom na odbornosť./(agentury/

X X X

Kičurovi zaistili 20 kusov zlatých tehličiek

Národná kriminálna agentúra vykonala zaisťovacie úkony v rámci akcie Rezervy, počas ktorých z bezpečnostnej schránky bývalého šéfa Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR) Kajetána Kičuru zaistila 20 kusov zlatých tehiel s hmotnosťou 250 gramov. Informovala o tom Polícia SR na sociálnej sieti.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) obvinil v apríli Kičuru z prijímania úplatku a legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Kičura je už druhý mesiac vo väzbe. Z čela štátnych hmotných rezerv ho 24. marca 2020 odvolala vláda Igora Matoviča. Dôvodom boli pochybenia pri obstarávaní zdravotníckeho materiálu.

Kolíková: Je prekvapivé, že štatutár pre rezervy si robí doma rezervy

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) považuje za prekvapivé, že štatutár pre rezervy si robí doma rezervy v takomto rozsahu. Reagovala tak na informáciu, že polícia zaistila v bezpečnostnej schránke bývalého predsedu Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR) SR Kajetána K. zlaté tehly.

„Určite aj členovia vlády majú dôvodné podozrenia a aj ja ako ministerka spravodlivosti, že to nadobudnutie majetku nemuselo súvisieť s legálnym príjmom z trestnej činnosti. Potenciálne je tu podozrenie, že je to výnos z trestnej činnosti,“ komentovala šéfka rezortu justície. Za zákrok pochválila orgány činné v trestnom konaní.

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) v tejto súvislosti podotkol, že Kičura sa stal symbolom sociálneho cítenia Roberta Fica a Petra Pellegriniho. „Myslím si, že to krásne zvizualizoval,“ uviedol predseda vlády.

Naď: Je to nehorázne

Ako poznamenal minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO), to, že mal Kičura doma zlaté tehly, považuje za nehorázne. „Neprekvapilo ma to. Našli to a beriem to ako fakt,“ uviedol šéf rezortu vnútra Roman Mikulec (OĽaNO). Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) vysvetľoval, ako môže súkromná osoba zužitkovať zlaté tehličky. Podľa neho ako investičná úvaha nie sú zlé. „Keď to človek financuje z peňazí, ktoré následne nevie vysvetliť, možno patrí tam, kde sa aktuálne Kičura nachádza,“ podotkol.

O väzobnom stíhaní Kičuru rozhodol Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica 23. apríla, keď dva dni predtým ho prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) obvinil z prijímania úplatku a legalizácie príjmu z trestnej činnosti.
„Sudca pre prípravné konanie skonštatoval, že v tomto štádiu konania nie je preukázané, ani vo forme dôvodného podozrenia, že by sa obvinený dopustil korupčného konania. Dôvodom väzby, ako aj trestného stíhania je výlučne tá skutočnosť, že na jeho žiadosť iná osoba pozmenila zmluvu o pôžičke staršieho dáta z roku 2016,“ zdôraznila vtedy hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková.

Kičura odmietal obvinenia súvisiace s uzavretím zmlúv SŠHR, ako aj podozrenia spojené s dvoma bytmi, ktoré kúpil jeho syn. Národná kriminálna agentúra ešte v marci začala trestné konanie pre medializované informácie o pochybeniach SŠHR pri obstarávaní zdravotníckeho materiálu v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 a kúpe bytov na Konventnej ulici v Bratislave.
ÚŠP však upozornil, že v skutočnosti bolo obvinenie vznesené v súvislosti s uzatváraním zmlúv, ktoré nemajú žiadny súvis s nákupom zdravotných pomôcok a podozrivé kontrakty, ako aj podozrivé platby prebehli skôr, ako prepukol koronavírus./agentury/

X X X

Francúzsko odsúdilo agresívny postup tureckých vojenských lodí

Medzi Francúzskom a Tureckom sa v poslednom čase objavilo napätie v súvislosti s ich rolami v občianskej vojne v Líbyi.
Francúzske ministerstvo obrany odsúdilo v stredu „mimoriadne agresívny" zákrok tureckých fregát voči plavidlu francúzskych námorných síl, ktoré sa zúčastňovalo na misii NATO v Stredozemnom mori. Informovala o tom agentúra AFP.
Príslušníci francúzskeho vojenského námorníctva chceli pred niekoľkými týždňami skontrolovať nákladnú loď pre podozrenie, že vezie zbrane do Líbye, čo je zakázané na základe embarga OSN.

Turecké fregaty vtedy trikrát vykonali radarové zameriavanie francúzskej lode, ktoré naznačuje bezprostrednú hrozbu raketového útoku, uviedlo francúzske ministerstvo.Je to krajne agresívny čin, ktorý je zo strany spojenca voči lodi NATO neprijateľný," povedal nemenovaný predstaviteľ ministerstva s tým, že francúzska strana to pokladá za mimoriadne závažnú záležitosť.

Medzi Francúzskom a Tureckom sa v poslednom čase objavilo napätie v súvislosti s ich rolami v občianskej vojne v Líbyi. Turecko podporuje vládu v Tripolise, uznanú OSN, zatiaľ čo Francúzsko je naklonené poľnému maršalovi Chalífovi Haftarovi, podporujúcemu konkurenčnú vládu sídliacu na východe Líbye.

Ankara tento týždeň odsúdila „neprijateľnú" kritiku Paríža na adresu tureckých dodávok zbraní pre líbyjskú vládu národnej jednoty, ktoré Francúzsko označuje za „priame porušenie" zbrojného embarga OSN.„Tieto vlny lodí medzi Tureckom a Misurátou, niekedy sprevádzané tureckými fregatami, vôbec neprispievajú k deeskalácii," povedal v stredu predstaviteľ francúzskeho ministerstva obrany.

X X X

Vedenie Prahy ide do karantény, námestníkovi primátora potvrdili Covid-19

Spojené štáty majú už viac obetí koronavírusu ako mŕtvych v I. svetovej vojne. Čísla však neprekonali II. svetovú vojnu, občiansku vojnu či pandémiu chrípky. Brazília zaznamenala v utorok svoj najvyšší denný nárast v prípadoch nákazy koronavírusom od začiatku pandémie.

Český prezident Miloš Zeman sa nezúčastní na vojenskej prehliadke v Moskve, ktorá sa uskutoční 24. júna pri príležitosti 75. výročia konca druhej svetovej vojny v Európe. Dôvodom sú opatrenia týkajúce sa pandémie nového koronavírusu. Informoval o tom v stredu portál Novinky.cz s odvolaním sa na Zemanovho hovorcu Jiřího Ovčáčka. Prezidenta ČR na prehliadke zastúpi veľvyslanec v Rusku Vítězslav Pivoňka.

Švédsko, ktoré si získalo globálnu pozornosť liberálnejším prístupom k opatreniam proti šíreniu nového koronavírusu, oznámilo v stredu prekročenie hranice 5000 úmrtí na ochorenie Covid-19. Informovali o tom agentúry AFP a DPA. Z údajov úradu verejného zdravotníctva vyplýva, že vo Švédsku dosiaľ zaznamenali 5041 úmrtí spojených s ochorením Covid-19. Nákazu vírusom SARS-CoV-2 potvrdili v celkovo 54 562 prípadoch.

Maďarský prezident János Áder podpísal v stredu v Budapešti zákon o zrušení núdzového stavu, ktorý v rámci ochrany proti šíreniu koronavírusu schválil parlament 30. marca. Informovala o tom internetová stránka komerčnej televízie ATV, ktorá pripomenula, že poslanci parlamentu v utorok rozhodli o odvolaní zákona o ochrane proti koronavírusu, ako aj o výzve adresovanej vláde na zrušenie núdzového stavu vyhláseného pre pandémiu koronavírusu.

Španielsky kráľ Filip VI. bude viesť spomienkovú slávnosť venovanú vyše 27.000 obetiam pandémie Covidu-19 a zdravotníckym pracovníkom. Na podujatí, ktoré sa uskutoční 16. júla, sa zúčastnia aj viacerí poprední predstavitelia Európskej únie.

Európska komisia (EK) v stredu predstavila európsku stratégiu pre urýchlenie vývoja, výroby a distribúcie vakcín proti chorobe
Covid-19 s cieľom chrániť ľudí pred touto nákazou všade na svete.
Komisia v správe pre médiá zdôraznila, že účinná a bezpečná vakcína proti novému koronavírusu je najlepším riešením na dosiahnutie trvalého riešenia pandémie, pričom každý mesiac k dobru, získaný pri hľadaní očkovacej látky, zachraňuje životy, pracovné príležitosti a miliardy eur. Nová stratégia navrhuje spoločný prístup EÚ a zakladá sa na mandáte získanom od ministrov zdravotníctva členských krajín Únie.

Vláda nemeckej kancelárky Angely Merkelovej plánuje zakázať veľké podujatia najmenej do konca októbra. Dôvodom sú obavy z obnoveného prenosu koronavírusu. V stredu to napísala tlačová agentúra AFP, ktorá mala možnosť vidieť oficiálny návrh vládneho opatrenia.
Počet potvrdených prípadov nákazy novým druhom koronavírusu v Poľsku sa od utorka zvýšil o 506 a dosiahol 30 701. V stredu dopoludnia to oznámilo ministerstvo zdravotníctva. Zomrelo ďalších 14 ľudí a celkový počet úmrtí tak stúpol na 1286, uviedla poľská štátna tlačová agentúra PAP.

Austrália pravdepodobne otvorí svoje hranice turistom až budúci rok, avšak dovtedy plánuje uvoľniť opatrenia pre študentov a dlhodobých návštevníkov. Uviedol to v stredu minister turizmu Simon Birmingham, na ktorého sa odvolala agentúra Reuters.
Birmingham dodal, že pravidlo dvojtýždňovej karantény, ktoré krajina zaviedla pre občanov vracajúcich sa zo zahraničia, by sa mohlo uplatniť aj v prípade zahraničných študentov a ďalších návštevníkov, ktorí v Austrálii plánujú ostať dlhšie.

Novozélandská premiérka Jacinda Ardernová nariadila v stredu armáde, aby dozerala na hranice Nového Zélandu. Krok premiérky je reakciou na chybu, ktorá umožnila návrat ochorenia Covid-19 do ostrovnej krajiny. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Séria 24 dní bez nových prípadov nákazy koronavírusom sa narušila v utorok, keď sa ukázalo, že dvom ženám, ktoré nedávno pricestovali na Nový Zéland z Británie, dovolili odísť z karantény skôr a bez testov na koronavírus, hoci jedna z nich mala mierne príznaky nákazy. Dvojici žien nakoniec urobili výtery a ukázalo sa, že sú infikované novým druhom koronavírusu – ale až po tom, čo precestovali autom 650 kilometrov z Aucklandu do metropoly Wellington, aby tam navštívili umierajúceho rodiča. /agentury/

X X X

Ministerstvo zahraničia: Na prejazd územím Maďarska nie je potrebné povolenie

Občania SR tiež môžu využívať medzinárodné letisko Franza Liszta v Budapešti na odlety a prílety.
Na prejazd územím Maďarska nie je potrebné povolenie a občania SR môžu na územie vstúpiť bez povinnosti predloženia negatívneho testu na COVID-19 alebo karantény. TASR o tom informoval tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR.

"Cestný tranzit slovenských občanov alebo občanov Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorí majú trvalý alebo prechodný pobyt na území SR, cez územie Maďarska nie je viazaný na žiadne povolenie či potvrdenie vydané maďarským policajným orgánom, t. j. môžu tranzitovať cez územie Maďarska a späť do SR," spresnil tlačový odbor MZVaEZ SR.

Občania SR tiež môžu využívať medzinárodné letisko Franza Liszta v Budapešti na odlety a prílety. "Upozorňujeme však, že medzinárodné letecké spoločnosti v zmysle stále platného núdzového stavu v Maďarsku môžu odmietnuť nástup do lietadla zahraničným cestovateľom vrátane občanov SR pri letoch, respektíve medzipristátiach, ktoré smerujú do Budapešti," uviedol rezort diplomacie. Odporúča preto cestujúcim preveriť u leteckých spoločností, či im bude umožnený nástup na palubu lietadla. Rezort diplomacie tiež dodal, že nie je v kompetencii Veľvyslanectva SR v Budapešti vydávať povolenia v prípade odmietnutia nástupu do lietadla a v takomto prípade odporúča zvoliť inú trasu návratu, aktuality.sk

X X X

Sulík potvrdil dohodu: Zamestnanec si bude môcť vybrať, či chce lístky alebo peniaze

Povinné stravné lístky pre zamestnancov budú zrejme už čoskoro minulosťou.
Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) pre Aktuality.sk potvrdil, že vo vládnej štvorke sa našla zhoda v tejto otázke.
„Momentálna dohoda je, že zamestnanec dostane na výber," skonštatoval. Keďže v súčasnosti však stravné lístky nepodliehajú zdaneniu, šéf rezortu hospodárstva očakáva, že zamestnanci si nakoniec aj tak budú žiadať skôr stravné lístky, než hotovosť.

Kritika AMOBE

Návrh na celkové zrušenie gastrolístkov pritom už stihla skritizovať Asociácia moderných benefitov (AMOBE).
Podľa jej prezidenta Štefana Petríka môže viesť k tomu, že sa zamestnávateľom administratíva nezníži a navyše voči zamestnancom dôjde k zásadnej zmene - postupne príspevok na stravovanie zanikne vo mzde.

„Zároveň bude v prípade zamestnancov v exekúcii hroziť, že prídu aj o tieto peniaze, keďže nebudú chránené pred exekútorom,“ upozornil Petrík.

Podľa prieskumu agentúry 2Muse, ktorý robila práve pre Asociáciu moderných benefitov, 51 percent opýtaných by príspevok použilo na iné účely ako stravovanie, napríklad na šetrenie. Išlo by najmä o zamestnancov s nižšími príjmami, aktuality.sk

X X X

Maltský politik spájaný s vraždou novinárky sa vzdal funkcie vo vládnej strane

Cardonu zavraždená novinárka pri svojej práci nešetrila.

Podpredseda maltskej vládnej Strany práce Chris Cardona sa dnes vzdal straníckej funkcie. Došlo k tomu po tom, ako ho svedok na súde spojil s vraždou investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej-Galiziovej. Informovala o tom agentúra DPA.
Spomínaný svedok vypovedal na súde pred dvomi týždňami. Cardonu na odchod zo straníckej funkcie vyzval aj predseda strany a premiér Robert Abela, ktorý to v utorok oznámil aj verejne.

Následne Abela v stredu uviedol, že Cardonovu demisiu už má na stole. Obsah listu, v ktorom Cardona oznamuje svoj odchod z funkcie, nebol zverejnený.

Koniec po rokoch

Strana práce bude teraz voliť nového podpredsedu. Očakáva sa, že sa tak stane v polovici júla.Cardonova demisia v strane vrhla tieň na jeho 24-ročnú kariéru v politike, keď posledné štyri roky bol podpredsedom Strany práce a šesť rokov zastával aj post ministra hospodárstva.

Tento blízky spojenec bývalého premiéra Josepha Muscata z vlády odišiel v januári, keď sa do čela vládneho kabinetu postavil Abela. Neskôr, koncom apríla, sa Cardona vzdal aj poslaneckého mandátu. Jeho meno sa opäť v médiách pretriasalo začiatkom júna, a to v súvislosti so súdnym procesom vo veci vraždy novinárky Caruanovej-Galiziovej.

Upozornila na prešľapy politikov

Pred súdom vtedy vypovedal údajný sprostredkovateľ v kauze vraždy maltskej novinárky, ktorý tvrdil, že predpokladaný plánovač vraždy mu povedal, že Cardona zaplatil aj najatým vrahom novinárky.

Cardona, ktorý na Caruanovú-Galiziovú podal pred jej vraždou žalobu za tvrdenia, že počas pracovnej návštevy v Nemecku zavítal aj do verejného domu Acapulco Sauna Club vo Velberte, rozhodne odmieta tvrdenia, že má s novinárkinou vraždou niečo spoločné.

Novinárka Caruanová-Galiziová písala protikorupčný blog. Svojho času sa dostala k dokumentom uniknutým z panamskej spoločnosti Mossack Fonseca - ide o škandál známy ako Panama Papers - pričom sa sústredila na maltských politikov, ktorých mená v tejto kauze figurujú. Bola investigatívnou novinárkou a ostrou kritičkou maltskej vlády i opozície a miestnych korupčných praktík, aktuality.sk

X X X

Ďalší tvrdý pád. V Európe sa v máji predaje prepadli o 52,3 percenta

Odbyt áut na európskom trhu v máji medziročne opäť prudko oslabil, a to o 52,3 percenta. Informovalo o tom v stredu na svojej internetovej stránke Európske združenie výrobcov automobilov (ACEA).
Združenie uviedlo, že hoci v mnohých krajinách sa minulý mesiac zmiernili opatrenia proti šíreniu ochorenia Covid-19, v Európskej únii sa predalo iba 581 161 osobných áut, pričom v rovnakom mesiaci vlani to bolo viac ako 1,2 mil. vozidiel.
V rámci štyroch hlavných trhov odbyt áut v máji medziročne najviac klesol v Španielsku, a to o 72,7 percenta. Vo Francúzsku predaj áut oslabil o zhruba polovicu (-50,3 percenta) a podobný pokles bol aj v Taliansku (-49,6 %) a v Nemecku (-49,5 %). Za január až máj sa dopyt po osobných autách na trhu Európskej únie znížil o 41,5 percenta./agentury/

X X X

Pracujúca chudoba? Možno až 80 % slovenských zamestnancov

Milan Kuruc je zakladateľom občianskeho združenia Pracujúca chudoba. Slovensko má podľa neho obrovský problém - väčšina zamestnancov žije od výplaty k výplate a nie je schopná si sporiť či napríklad cestovať. Polovica Slovákov zarába menej ako 721 eur.

Kto sa dá na Slovensku považovať za pracujúcu chudobu a aký veľký problém to na Slovensku je?

Základný problém je, že ľudia majú pocit, že sa to dá zadefinovať cez hranicu príjmu. Hranica chudoby na Slovensku je 373 eur. Otázkou však je, či človek, ktorý má príjem iba kúsok nad touto hranicou, už nie je chudobný.
Chudobný pracujúci človek je pre mňa opakom človeka strednej triedy. Ten sa teší ekonomickej istote, stabilite, je schopný zabezpečiť si bývanie, vzdelanie sebe a svojim deťom a je schopný si šetriť.
Takisto je schopný akumulovať osobné bohatstvo, hoci aj skromné, môže sa rozhodnúť naštartovať malý súkromný biznis a takisto vie míňať peniaze aj na iné ako nevyhnutné výdavky.

Ak má niekto nestabilnú prácu, je napríklad živnostník a nevie si zo svojho príjmu našetriť, tak je chudobný?

Podľa toho ako to definujeme my v našom občianskom združení, je naozaj chudobným pracujúcim.
Keby sme to chceli zadefinovať nejakým číslom, môžeme použiť mzdový medián, ktorý je na Slovensku 721 eur v čistom. Medián rozdeľuje pracujúcich na dve polovice - polovica zarába do a druhá nad 721 eur.

Z toho by vyplývalo, že aspoň polovica Slovákov je chudobných, pretože s príjmom do 721 eur nemôžete veľa ušetriť.
Presne tak. Neviete si poriadne financovať bývanie, neviete sa poriadne osamostatniť, nieto ešte mať auto alebo si zakladať rodinu.

Hranicou chudoby je síce 373 eur, no polovica slovenských zamestnancov - čo je milión ľudí - zarába do 721 eur a treba sa zamyslieť, či sa z tohto dá vôbec vyžiť.
V našom združení hovoríme, že hranica, pri ktorej sa človek na Slovensku už necíti chudobným, je príjem zhruba 1000 eur v čistom, ak odhliadneme od regionálnych rozdielov.

Vtedy už prestávate cítiť existenčný stres. Takto sme si my zadefinovali tú hranicu a v Českej republike pri niekoľko-mesačnej analýze vyrátali veľmi podobné číslo.
1000 eur alebo viac avšak zarába iba 20% zamestnancov. Tvrdíme teda, že chudobnými pracujúcimi je vlastne 80% zamestnancov na Slovensku.

Sú tí ostatní - živnostníci a malí podnikatelia - na tom lepšie alebo nie?

Ak si niekto vyberie, že ide podnikať, tak asi vie prečo to robí a vyráta si, či sa mu to oplatí viac ako byť v zamestnaneckom pomere- Nevieme to porovnať.
Teraz to kvôli koronakríze trochu kolíše, ale na Slovensku máme zamestnaných okolo 2 milióny ľudí. Akoý veľký je problém pracujúcej chudoby? Podľa čísel obrovský.

Nie je to problém len pre tých, ktorí zarábajú málo, ale je to problém pre celú ekonomiku, pretože keď majú ľudia viac peňazí, podnikatelia majú viac zákazníkov a následne viac zamestnancov.
Silná ekonomika tvorí podhubie pre to, aby aj malí podnikatelia vedeli rásť a prosperovať.

Ako je to s regionálnymi rozdielmi? Môže sa stať, že v Bratislave spĺňa človek kritériá pre chudobného pracujúceho aj pri príjme 1500 eur, vzhľadom na vysoké náklady na život?

Môže sa to stať. Človek si samozrejme musí uvedomovať, čo si môže v rámci svojho platu dovoliť.
Aj keď má vyšší príjem, neznamená to automaticky, že má ašpirovať na trojizbový byt. Ľudia s vyššími príjmami sa ale viac zadlžujú a čelia potom tomu, že ak sa zmenia okolnosti - ako napríklad teraz kvôli pandémii - môžu sa začať cítiť ako chudobní pracujúci.

Spomínali ste trojizbový byt. Je mimoriadne ak človek alebo pár vlastní trojizbový byt v Bratislave? Je to už nadštandard?
Nie, v žiadnom prípade, obzvlášť ak ide o páry plánujúce rodinu. Trojizbové byty boli kedysi štandardom.
Teraz nás realitky presviedčajú, že ľudia nechcú žiť v takých veľkých bytoch, no skutočnosť je, že na také byty nemajú. Trojizbový byt ale určite nie je nadštandard.

Prečo je situácia na Slovensku taká, že podľa vás až 80% zamestnancov sa dá považovať za chudobných pracujúcich?
Má to viacero dôvodov. Prvý dôvod je celý historický transformačný proces. My sme jednoducho uverili neoliberalizmu - deregulácia pravidiel, deregulácia trhov, nízke dane a nízke mzdy.

Povedali sme si, že ak budeme konkurovať nízkymi mzdami, pritiahneme sem investície a potom, vďaka medzitým vyvrátenému konceptu stekajúcej ekonomiky, z toho bohatstva stečie niečo aj na tých dole.
Tomuto sme prispôsobovali naše opatrenia a politiky, takto sme prezentovali Slovensko v zahraničí.
Nezabralo to do určitej miery? Máme tu automobilky a mnohé zahraničné firmy, ktoré, ak by tu nebola lacná pracovná sila, išli by do inej, lacnejšej krajiny a mali by sme oveľa viac nezamestnaných.

Áno, do istej miery to splnilo svoj účel. Aj keď sa to už pomaly zlepšuje, stále propagujeme politiku nízkych miezd. Reprezentanti zamestnávateľov stále tvrdo propagujú, že mzdy sú u nás vysoké, a že máme jedny z najvyšších nákladov práce v Európe.

To ani len nie je pravda - my patríme medzi krajiny s najnižšími nákladmi práce. Takže síce to ten zmysel splnilo, mali by sme sa posunúť ďalej.

Ako sme na tom v porovnaní s inými krajinami Európskej Únie? Aj inde majú takýto podiel pracujúcej chudoby?

Ak sa pozrieme iba na hranicu chudoby, Slovensko vychádza ako jedna z najlepších krajín. Podľa tohto ukazovateľa to vyzerá, akoby sme mali najmenej chudobných ľudí v EÚ spolu s Českou Republikou a Fínskom. Pri ukazovateli materiálnej deprivácie - ktorý hovorí napríklad o tom, že si neviete dovoliť dovolenku alebo financovať nepredvídateľné výdavky - sme už na tom horšie, ale stále sme v prvej desiatke.

Pri týchto oficiálnych ukazovateľoch sme na tom teda v rámci EÚ dobre, no realita je trochu iná a tieto ukazovatele sú do veľkej miery skreslené. Rozdiel je v tom, že iné štáty majú lepšie občianske služby ako napríklad regulované nájomné bývanie. Ďalším rozdielom je, že západné krajiny sa snažia zvyšovať mzdy a aj po zohľadnení cenovej hladiny majú oveľa vyššie minimálne mzdy ako my.

Prečo je to tak? Prečo majú napríklad v Nemecku alebo v Rakúsku vyššie platy ako my na Slovensku?

Jedna vec je štrukturálny problém - my robíme pre zahraničné firmy, ktoré sem chodia kvôli nižším zamestnaneckým štandardom. Nemáme toľko vlastného kapitálu, vlastných firiem. Druhý rozdiel je, že na západe je veľmi silné odborové organizovanie pracujúcich. Kolektívne tam vyjednávajú a kolektívne si bránia práva.

Čo sa dá s problémom chudobných pracujúcich u nás robiť? Ako by mal zasiahnuť štát?

Štát môže robiť veľa vecí. Pri probléme odborovej organizácie by napríklad pomohlo, ak by sa do zákonníka práce pridala povinnosť zamestnávateľa odovzdať všetky kontakty odborovej organizácii, aby daná organizácia mohla vyvíjať činnosť smerom k zamestnancom.

Veľmi by to pomohlo zamestnancom pri obhajovaní ich práv. Pri bankách alebo firmách ako Lidl alebo Kaufland, ktoré majú pobočky po celom Slovensku, je ťažké združovať zamestnancov. Je to pritom malá zmena, ale spôsobila by veľké veci.

Pri obchodných sieťach je teraz aktuálna otázka nedeľného predaja. Premiér Matovič argumentuje tým, že ak by obchody ponúkali iba výhradu vo svedomí, nefungovalo by to, nakoľko zamestnávateľ je silnejší a pritlačil by predavačky pracovať aj v nedeľu. Čo na to hovoríte? Nie je absurdné, že premiér, ktorý je zodpovedný za vymožiteľnosť práva, hovorí, že to právo nie je vymožiteľné?

Nie je to absurdné, pretože celé pracovné právo je postavené na princípe ochranárskeho práva. Pracovné právo si uvedomuje, že zamestnanec je slabšia strana a snaží sa kompenzovať tento nerovný vzťah.
Ale zdá sa, že premiér priznal, že tu sa to kompenzovať nedá.

To je ako s nadčasmi - zamestnávateľ môže zo zákona nariadiť 150 hodín nadčasov a ďalších 250 hodín môže dohodnúť iba s vašim súhlasom.

Ľudia ale dajú súhlas vlastne vždy, pretože ak ho nedajú, vyskočia v očiach zamestnávateľa ako problémoví. Zamestnávateľ má vždy nejaké páky, ktoré môže voči vám používať - vrátane hrozby vyhadzovu.
Stáva sa aj to, že zamestnávatelia nariaďujú zamestnancom výkon práce, ktorý nemajú dohodnutý v zmluve.
Zamestnanec má zo zákonníka práce právo odmietnuť, ale je veľký rozdiel, ak sa voči tomu postavíte sám a ak sa voči tomu postavia štyridsati.

Premiér má teda, bohužiaľ, pravdu. Síce vás právo chráni a na súde sa dá vynucovať, no ľudia závislí na príjme sa často boja konzekvencií takéhoto konfliktu. Výhrada vo svedomí by preto nefungovala, ľudia sa budú báť si ju uplatňovať.
Čo robíte pre riešenie pracujúcej chudoby vy vo vašom občianskom združení? Aké riešenie máte?
Jednou vecou sú štrukturálne problémy. Mali by sme byť znalostnejšia ekonomika, mali by sme sem ťahať úplne iný druh investorov a pýtať sa ich, aké mzdy chcú ľuďom dávať.

My sme urobili iniciatívu „18 opatrení pre civilizované pracovné prostredie“, kde navrhujeme rôzne veci. Ako najväčší problém, okrem nízkych miezd, sme identifikovali časté porušovanie práv zamestnancov, ktoré vzniká z ich nedostatku informovanosti o tom, na čo majú právo a ako sa brániť.

Navrhujeme preto zavedenie predmetu pracovného práva na stredných a učňovských školách, kde by sa študentom vysvetlilo čo je to odborové organizovanie a aké sú ich práva a povinnosti, aktuality.sk