iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Zranení v SR vo Vrútkach sú v stabilizovanom stave...

...útočníka už raz podmienečne odsúdili: O útočníkovi sa medzičasom dozvedáme, že s nožom už raz vo Vrútkach útočil a to zhruba pred rokom. Stav dvoch detí, učiteľky a dvoch policajtov, ktorí po útoku bývalého žiaka školy skončili v martinskej nemocnici, je dobrý.Nemocnica potvrdila, že viacerí podstúpili ešte vo štvrtok náročné operácie a dnes sú všetci v stabilizovanom stave. O možnom prepustení oboch policajtov, ktorí mali ľahšie zranenia, neinformovala.

Učiteľka absolvovala náročnú reoperáciu

V súvislosti so štvrtkovým útokom 22-ročného Ivana vo vrútockej škole prijala Univerzitná nemocnica v Martine päť zranených ľudí, pričom traja boli dospelí a 2 deti.

„Učiteľka je s vážnymi bodnými poraneniami hrudníka a brucha hospitalizovaná na Klinike anesteziológie a intenzívnej medicíny UNM. Včera absolvovala náročnú operáciu, aktuálne je jej zdravotný stav stabilizovaný,“ uvádza v stanovisku hovorkyňa nemocnice Katarína Kapustová. Podľa medializovaných informácií mala učiteľka podstúpiť ešte vo štvrtok druhú operáciu.

Dvaja policajti, ktorí sa zranili pri zásahu, sú so strelnými poraneniami nôh hospitalizovaní na Traumatologickom oddelení UNM.
Pri neľahkom a špecifickom zásahu ich mala zasiahnuť odrazená guľka. Ich zranenia však boli ľahšieho charakteru, o ich prepustení do domácej liečby však nemocnica zatiaľ neinformovala. Zraneného školníka, ktorý útočníka prenasledoval aj napriek tomu, že ho predtým poranil, ošetrili na mieste a nebola potrebná jeho hospitalizácia.

Deti sú po operáciách v poriadku

Medzi zranenými boli aj dve deti, ktoré chodili na prvý stupeň základnej školy. Obe ešte vo štvrtok poobede podstúpili náročné operácie.„Dievčatko bolo prijaté na jednotku intenzívnej starostlivosti Kliniky detí a dorastu UNM. Malo bodné poranenia hrudníka, podstúpilo operáciu a je v stabilizovanom stave. Chlapec, ktorý utrpel bodné poranenia hrudníka a brucha je rovnako po náročnej operácii. Je hospitalizovaný na Klinike detskej anesteziológie a intenzívnej medicíny UNM a jeho zdravotný stav je aktuálne stabilizovaný,“ uviedla Kapustová.

Po 17-tej hodine ich bol na Klinike detí a dorastu UNM pozrieť aj minister zdravotníctva Marek Krajčí.
Hrdinu si uctili pietnou spomienkou

Polícia prípad stále vyšetruje. Okolie školy aj vedľajšiu ulicu, kde bol útočník zneškodnený, zaistila páskami a dôkazy zabezpečovala do neskorého večera.

Znemožnila tak aj spomienkovú akciu priamo pri budove školy, ktorú zorganizovali študenti a bývalí kolegovia zástupcu riaditeľky školy Jaroslava Budzu. Sviečkami a tichou spomienkou si hrdinu, ale tiež kolegu, učiteľa a priateľa uctili o niečo ďalej od školy.
Nožom útočil už v minulosti

O útočníkovi sme sa doposiaľ dozvedeli, že mal 22 rokov a bol bývalým žiakom školy, kde vo štvrtok útočil. Podľa miestnych ľudí mal byť na tejto škole šikanovaný. Psychické problémy, ktorými trpel, potvrdil aj policajný prezident Milan Lučanský. Muž mal byť psychiatrickým pacientom.

Polícii však ani v minulosti nebol úplne neznámy. Približne pred rokom s ním riešila podobný incident, kedy mal nožom napadnúť výpravkyňu vlaku na železničnej stanici vo Vrútkach. Už vtedy ho podmienečne odsúdili za nebezpečné vyhrážanie sa. Zhabali mu vtedy aj dva nože. Potvrdil to žilinský krajský súd.

Súd mu uložil trest odňatia slobody na osem mesiacov s podmienečným odkladom na 18 mesiacov.
Logicky sa natíska otázka, či sa tragickej udalosti nedalo predísť, ak už polícia raz riešila s útočníkom podobnú situáciu.
Podľa policajného prezidenta Milana Lučanského je najdôležitejšie zistiť príčinu, prečo muž útočil.

Ako sa tragická udalosť odohrala

K tragickej udalosti došlo vo štvrtok dopoludnia. Útočník, ktorým bol bývalý žiak školy, sa do budovy školy dostal aj napriek zamknutým dverám a to tak, že rozbil dvojitú sklenenú výplň. Ako prvý mu mal klásť odpor zástupca riaditeľky školy Jaroslav Budz, ktorý mal v škole na starosti gymnaziálnu časť. Útočník ho však zranil smrteľne.

Ivan, ako útočníka volali miestni, potom vbehol do najbližšej triedy, kde napadol učiteľku a dve deti. Potom sa útočník z miesta činu dal na útek, v pätách už mal školníka, ktorého tiež stihol zraniť. Počas úteku ho už začala prenasledovať aj privolaná polícia. Keďže sa stále aktívne bránil nožom a ohrozoval svoje okolie, polícia použila zbraň. Padlo niekoľko výstrelov, jeden z nich zasiahol útočníka do srdca, aktuality.sk

X X X

Európska komisia vyjadrila solidaritu Slovensku po útoku na škole

Už vo štvrtok sa k útoku na škole vo Vrútkach vyjadril aj slovenský eurokomisár a podpredseda EK Maroš Šefčovič, keď uviedol, že smúti spolu s Vrútkami. Európska komisia zdieľa šok a smútok Slovákov z tragédie, ktorá sa vo štvrtok stala vo Vrútkach, kde si útok na miestnej škole vyžiadal dvoch mŕtvych a viacero zranených vrátane detí. Uviedol to v piatok na pravidelnom brífingu hlavný hovorca komisie Eric Mammer.

Spresnil, že v mene predsedníčky eurokomisie Ursuly von der Leyenovej by chcel vyjadriť sústrasť a úprimnú podporu príbuzným a priateľom zástupcu riaditeľa, ktorý pri útoku zahynul.

„Zomrel pri nezištnom statočnom čine, keď chránil svojich kolegov a študentov - zachraňoval ich životy,“ uviedol Mammer.
Na Slovensko odkázal, že exekutíva Európskej únie si praje rýchle uzdravenie zranených, medzi ktorými sú riaditeľka školy, dvaja študenti a dvaja policajti, a vyjadruje úprimnú solidaritu s obyvateľmi Slovenska.

Solidarita a spolupatričnosť

Na jeho slová nadviazal v slovenčine Peter Stano - hovorca šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella -, ktorý pre TASR potvrdil, že zastrelený učiteľ Jaroslav Budz bol v minulosti jeho triednym učiteľom. Stano v úvode svojho príhovoru uviedol, že jeho slová sú určené ľuďom na Slovensku a týkajú sa solidarity a spolupatričnosti Európskej únie.

„Rovnako ako vy, aj my sme šokovaní tragédiou vo Vrútkach a zdieľame váš smútok a bolesť. Dovoľte mi vyjadriť - v mene predsedníčky Európskej komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť - úprimnú sústrasť rodine, priateľom a bývalým študentom profesora Jaroslava Budza, ktorý bol aj mojím triednym učiteľom. Počas svojej kariéry vyučoval matematiku a chémiu. Jeho posledná lekcia však bola z ľudskosti: o odvahe, nezištnosti a sebaobetovaní. Zaplatil za ňu svojím životom, no zachránil životy iné. Česť jeho pamiatke!“ povedal Stano počas videokonferencie s novinármi a vyjadril nádej, že zranená riaditeľka školy, študenti a policajti sa čoskoro uzdravia.

Už vo štvrtok sa k útoku na škole vo Vrútkach vyjadril aj slovenský eurokomisár a podpredseda EK Maroš Šefčovič, keď uviedol, že smúti spolu s Vrútkami. „O to viac, že škola by mala byť jedno z najbezpečnejších miest. Zo srdca úprimnú sústrasť rodine učiteľa, ktorý za svoju odvahu zaplatil tú najväčšiu daň, a veľkú podporu všetkým zraneným,“ uviedol Šefčovič, aktuality.sk

X X X

V Turecku uväznili opozičnú novinárku, ktorá vyzradila štátne tajomstvo

Yildizová bola pôvodne obvinená zo špionáže, čo súd neskôr zmenil na obvinenie z vyzradenia štátneho tajomstva.
Turecký súd poslal do väzby prominentnú opozičnú novinárku, ktorá sa postaví pred súd pre obvinenia z odhalenia tajných informácií týkajúcich sa zapojenia Turecka do konfliktu v Líbyi. Müesser Yildizovú, ktorá je v Ankare šéfredaktorkou on-line média OdaTV, zadržali ešte v pondelok, avšak podľa agentúry Reuters ju oficiálne zatkli až vo štvrtok po jej vypočutí.

Uväznili ju spoločne s jedným príslušníkom armády, ktorého meno úrady uviedli iba iniciálmi E.B.
Polícia s Yildizovou zadržala a vypočúvala aj Ismaila Dükela, predstaviteľa televízie TELE 1, ktorého však neskôr prepustili na kauciu.

Yildizovej článok, uverejnený v decembri, sa zaoberal tým, ktorý z tureckých veliteľov sa stretol s líbyjským poľným maršalom Chalífom Haftarom bojujúcim proti medzinárodne uznávanej vláde so sídlom v Tripolise, ktorú podporuje aj Turecko.
Ďalší článok, z januára tohto roku, informoval o príslušníkovi armády, ktorého Ankara poslala do Líbye s cieľom dohliadať na zapojenie sa Turecka do líbyjského konfliktu.

Obvinenie zo špionáže

Líbya má po zvrhnutí dlhoročného režimu líbyjského diktátora Muammara Kaddáfího dve konkurenčné vlády. Jednu v Tripolise a druhú v meste Tobruk na východe, za ktorou stojí práve Haftar.

Yildizová bola pôvodne obvinená zo špionáže, čo súd neskôr zmenil na obvinenie z vyzradenia štátneho tajomstva.
Pred časom boli dvaja novinári Oda TV zatknutí kvôli zverejneniu správy o pohrebe príslušníka tureckej spravodajskej služby, ktorý bol údajne zabitý v Líbyi.

Po neúspešnom pokuse o prevrat z roku 2016 boli v Turecku uväznení už mnohí novinári a desiatky médií boli zrušené. Erdogan sa po pokuse o puč týmto spôsobom pokúša upevniť si postavenie a umlčať kritikov svojej vlády, aktuality.sk

X X X

Vypočúvanie kandidátov na ústavného sudcu i šéfa generálnej prokuratúry má byť v septembri

Poslanci majú zvoliť dvoch kandidátov, z ktorých má prezidentka Zuzana Čaputová vymenovať jedného.
Vypočúvanie kandidátov na ústavného sudcu by malo byť začiatkom septembra, v rovnakom termíne by mohol byť aj verejný híring kandidátov na generálneho prokurátora. TASR to povedal predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽaNO). Koaliční poslanci zatiaľ nemajú návrhy na kandidátov na sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR, podávať sa môžu do 10. júla. Na tomto súde sa uvoľnilo miesto sudcu potom, čo sa Mojmír Mamojka vzdal funkcie. Zanikla mu na konci mája.

Vetrák by chcel, aby sa v jeden deň vypočúvali kandidáti na sudcu ÚS a na druhý kandidáti na generálneho prokurátora. Šéf výboru nemá kandidáta, ktorého by chcel navrhnúť na post ústavného sudcu. Nevie zatiaľ ani o žiadnom mene, ktoré by navrhovali poslanci za OĽaNO.

Strana Za ľudí chce, aby sa do výberu dostalo čo najviac vhodných kandidátov, meno ešte nenavrhla.

„Táto debata sa pomaly začína rozbiehať, ešte nie sme v rovine, že by sme prišli s konkrétnym menom, ale určite chceme byť v tejto diskusii aktívni,“ povedal pre TASR podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí), ktorý považuje za najdôležitejší verejný híring.

„Budem veľmi rád, ak bude navrhnutých čím viac dobrých kandidátov, aby sme si vedeli ako parlament dobre vybrať, zvolili dvoch a pani prezidentka si takisto vybrala, pretože ústavný súd potrebuje sudcu alebo sudkyňu, ktorá bude odborne a morálne zdatná,“ dodal.

Návrh nevylučuje ani Smer-SD

O menách kandidátov na ústavného sudcu ešte nehovorili ani poslanci zvyšných strán koalície. „Neviem o tom, že by boli vyrokované mená,“ povedala pre TASR predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová, podobne sa vyjadril aj Peter Pčolinský (Sme rodina). Poslanec Juraj Blanár (Smer-SD) zatiaľ nevie, že by niekto z poslancov opozičného Smeru-SD chcel navrhovať kandidáta na ústavného sudcu.

„Nevylučujem, že môže taký návrh prísť,“ doplnil.

Parlament má voliť kandidátov na ústavného sudcu na septembrovej schôdzi NR SR, ktorá začína 16. septembra. Poslanci majú zvoliť dvoch kandidátov, z ktorých má prezidentka Zuzana Čaputová vymenovať jedného. Okrem poslancov NR SR môže kandidátov navrhovať napríklad predseda Najvyššieho súdu SR, ministerka spravodlivosti, šéfka Súdnej rady SR a jej členovia, ako aj právnické fakulty, aktuality.sk

X X X

Jaromír Čižnár navrhuje zmeny v prokuratúre vrátane voľby jej šéfa

Kandidátov na generálneho prokurátora by mohli navrhovať do parlamentu okrem poslancov aj prokurátori, predseda Ústavného súdu, Súdnej rady, akademická obec a aj ombudsman.

Právni čakatelia prokuratúry by mali povinné psychotesty a v disciplinárnych komisiách by nesedeli už len prokurátori. Vyplýva to z novely zákona o prokuratúre, ktorú do medzirezortného pripomienkového konania predložil generálny prokurátor Jaromír Čižnár.
Kandidátov na generálneho prokurátora by okrem poslancov mohli podľa návrhu predkladať do parlamentu aj samotní prokurátori. Dialo by sa tak na prokurátorských zhromaždeniach, kde by predseda Rady prokurátorov SR vyhlásil voľby. Z tých by napokon boli do parlamentu predložení traja kandidáti s najvyšším počtom hlasov. Svojho kandidáta by vedel predložiť aj samotný generálny prokurátor.

Okrem prokurátorov by mohli vyberať kandidátov aj predseda Ústavného súdu, predseda Súdnej rady na základe uznesenia Súdnej rady, verejný ochranca práv a aj vedecké inštitúcie pôsobiace v oblasti práva.
V komisiách by sedeli aj neprokurátori

Novela by sa dotkla aj disciplinárnych komisií. V tých by po novom mohol sedieť aj neprokurátor, ktorého by vybrala Súdna rada.
Zmeny navrhuje prokuratúra aj vo výberovom konaní na funkciu rádových prokurátorov. Po novom by výberové komisie neboli zostavené len z prokurátorov, ale otvoriť by sa mohli aj súdnej moci. Tá by bola zastúpená prostredníctvom jedného z piatich členov výberovej komisie, ktorého by menovala Súdna rada. Mohla by zvoliť do komisie právnika, ktorý nie je prokurátorom a pôsobí v inom právnickom povolaní, v akademickej oblasti alebo v treťom sektore.

Zmeny by sa mohli dotknúť aj právnych čakateľov prokuratúry. Tí by museli predložiť pri záujme o prokurátorské povolanie aj psychologický posudok nie starší ako dva roky.

Zavedenie adaptačnej praxe

Návrh počíta aj so zavedením tzv. adaptačnej praxe, ktorá by umožnila nahradiť časť praxe právnych čakateľov inou praxou právnického povolania. Takíto právnici by nemuseli absolvovať trojročnú prax, ale mohli by si časť z nej nahradiť. Prax na prokuratúre by však pred vymenovaním do funkcie museli absolvovať aspoň jeden rok.

Návrh zákona vypracovala podľa hovorkyne Generálnej prokuratúry (GP) SR Andrey Predajňovej expertná pracovná skupina, v ktorej pôsobili okrem zástupcov GP SR a rady prokurátorov aj zástupcovia rezortu spravodlivosti, splnomocnenec vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti, zástupca Súdnej rady a zástupca tretieho sektora prostredníctvom Via Iuris.

„Svoje pripomienky k navrhovanej právnej úpravne môžu uplatniť nielen štátne orgány a inštitúcie, ale aj široká odborná a laická verejnosť vrátane zástupcov občianskej spoločnosti," doplnila Predajňová, aktuality.sk

X X X

Trnka zostáva naďalej obvinený, neuspel s opravným prostriedkom

Bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka zostáva naďalej obvinený zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v kauze Gorila.Trnka na Generálnej prokuratúre (GP) SR neuspel s podaním mimoriadneho opravného prostriedku. TASR o tom informovala hovorkyňa GP SR Andrea Predajňová.

„Návrhu na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa Trestného poriadku nebolo vyhovené," dodala hovorkyňa. Trnka je aktuálne aj disciplinárne stíhaný, disciplinárna komisia GP SR mala vo veci prvé ústne pojednávanie 2. júna. Odročené konanie, na ktorom sa má vykonať ďalšie dokazovanie, je pred komisiou predsedu Attilu Izsáka vytýčené na 23. júna.
Disciplinárneho priestupku sa mal Trnka dopustiť tým, že v októbri 2019 poskytol rozhovor televízii Markíza. Týkal sa zverejnenej nahrávky rozhovoru s podnikateľom Marianom K. v prípade kauzy Gorila. Ďalším dôvodom stíhania je časť rozhovoru pre túto televíziu k prepusteniu podnikateľa Jozefa M. z väzby z roku 2004.

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár v októbri 2019 Trnkovi dočasne pozastavil výkon funkcie, keďže bol naňho v ten deň podaný disciplinárny návrh za spomínané dva skutky. Trnka je obvinený zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, keďže neodovzdal orgánom činným v trestnom konaní nahrávku Gorila.

Trnku v januári zadržala Národná kriminálna agentúra (NAKA) a obvinila z ďalšieho trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Vyšetrovateľ mu navrhoval väzbu v prípade medializovaného rozhovoru s exministrom financií Jánom Počiatkom okolo kauzy Lemikon.

Rozhovor zachytila kamera, ktorú mal bývalý generálny prokurátor nainštalovanú v kancelárii. Z policajného zadržania ho však na príkaz prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) prepustili, aktuality.sk

X X X

Myslím, že by bolo lepšie, keby sa Daniel Lipšic nestal generálnym prokurátorom, hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk poslanec Za ľudí Ján Benčík.

V parlamente ste nováčikom, čo zatiaľ hovoríte na prácu poslanca?

Pomaly si zvykám. Napriek viac ako zrelému veku je pre mňa táto pozícia novinkou. Nie vo všetkom ma to napĺňa.

V rozhovore s Jánom Benčíkom sa dočítate:
– o čom sa v parlamente rozprával s Kotlebom,
– prečo si myslí, že by Šeliga nemal byť predsedom Za ľudí,
– v čom zlyhal Andrej Kiska,
– či si myslí, že je Matovič dobrý premiér,
– čo si myslí o statusoch predsedu vlády.

Prečo?

Zloženie parlamentu je také, aké je. Z času na čas sa objavia aj rušivé momenty, ako bolo napríklad nevzatie na vedomie správy ombudsmanky, na ktorom sa veľkou mierou podieľala aj časť koaličných poslancov. Vládne veci však zatiaľ prechádzali jednomyseľne.

Ako vnímate kotlebovcov? Napísali ste o nich sériu blogov, dnes sú vaši kolegovia.

Akoby mali dve tváre. Samotný Marian Kotleba ako predseda strany hlavne v brannobezpečnostnom výbore vystupuje veľmi korektne a mimoriadne slušne.

Slušne argumentuje a je vidieť, že má veci naštudované. Ale niekedy to čertovo kopýtko vykĺzne a potom najmä v pléne hovorí o projekte COVID-19 a zapredaných slovenských novinároch a podobne.

Kolegovia hovoria, že podobne je to aj s ďalšími kotlebovcami v iných výboroch. Vo výboroch nie sú kamery ani mikrofóny, nenatáčajú sa tam videjká pre ich priaznivcov, takže sú tam veľmi slušní. No ich vystúpenia v pléne sú diametrálne odlišné. Akoby naozaj mali dve tváre.

Máte pocit, že sú v parlamente izolovaní alebo k nim ostatní pristupujú úplne normálne?

Celkom izolovaní nie sú. Veď Marian Kotleba, keď kandidoval na predsedu výboru, mal 55 hlasov a to boli aj hlasy z koalície. Nebudem menovať stranu, ktorá to bola, ale to je jasné. Takže izolovaní celkom nie sú.

Ako s nimi vychádzate vy?

Ja som sa akurát rozprával párkrát s pánom Kuffom starším, toho nepokladám za fašistu. Má názory diametrálne odlišné ako ja, ale dá sa s ním rozprávať. Navyše už aj odišiel z klubu ĽSNS.

Poslanci ĽSNS sa vás nepokúsili nejako konfrontovať? Vôbec ste spolu nehovorili?

Pri prvom náhodnom stretnutí na mňa vykrikovali.

Čo na vás kričali?

Čo iné. Eštebák, udavač a tak. (smiech) Aj s Marianom Kotlebom som prehodil nejaké slovo. Takmer sme sa zrazili pri našom poslaneckom klube, oni majú vedľa kancelárie.

To muselo byť zaujímavé stretnutie.

Týkalo sa to toho, že ja som sa v pléne v úvodzovkách zastal Mazureka. Rozšírila sa totiž jedna fáma, že Mazurek hádzal dlažobné kocky na arabskú rodinu. No a Mazurek potom vždy povedal – a mal pravdu – že ukážte mi záber, kde ja hádžem nejaké dlaždice.

No tak ja som v pléne povedal, že nehádzal žiadne dlažobné kocky, ale nerobí to z neho nijakého hrdinu.
On bol jedným z tých, ktorý najviac vyprovokoval ten útok svojím vulgárnym vystúpením a potom sa ako chlap, ktorý cvičí s činkami, nebol schopný zastať žien a malých detí. Tak o tomto sme sa s Kotlebom bavili.

Vrátim sa ešte k voľbám. Bol pre vás výsledok Za ľudí veľkým sklamaním?

Bolo to sklamanie. Ale nič iné sa nedalo ani čakať. Veď vieme, čo sa počas kampane odohralo, ako sa líder strany počas kampane správal.

Ten výsledok bol odrazom toho všetkého. Jedna vec sú útoky, ktorým predseda čelil, druhá vec je, že bol v závere úplne neviditeľný. Ľudia to museli vycítiť, že do toho nešiel na 100 percent.

Nadviažem na to, čo hovoríte. Na Facebooku ste zdieľali slová Jána Štrassera, ktorý vlastne napísal, že za ten výsledok môže do veľkej miery Andrej Kiska tým, ako vajatavo pristupoval ku kampani aj k vlastnej strane. Bolo by dobré, ak by Kiska skončil ako predseda Za ľudí?

Nechcem sa k tomu veľmi vyjadrovať, nie som členom strany. Myslím si, že vzhľadom na svoj zdravotný stav počíta s tým, že skončí a stranu bude viesť niekto iný.

Kto by bol lepším predsedom – Juraj Šeliga alebo Veronika Remišová?

Myslím, že predsedníčkou bude Veronika Remišová. Čas Juraja Šeligu ešte príde, je mladý a talentovaný.

Prieskumy zatiaľ ukazujú, že Za ľudí by sa ani len nedostala do parlamentu. Kde vidíte stranu o pár rokov? Myslíte, že prežije v koalícii popri Matovičovi, Sulíkovi a Kollárovi?

Sú tu dva momenty, ktoré ovplyvňujú moju na odpoveď na túto otázku. Jedna vec je, že nie som členom strany, druhá je môj vek. Ja už nemám žiadne ambície do ďalšieho volebného obdobia, takže tieto veci na mňa nepôsobia ako na ľudí, ktorí sú len na začiatku politickej kariéry.

Beriem to teda trochu flegmaticky. Držím im palce a verím im, že to zvládnu. Strany Za ľudí by bola škoda, je v nej mnoho čestných a naozaj kvalitných ľudí.

Mikuláš Dzurinda pre Denník N povedal, že sa mu zdá, že sa Igor Matovič upol na Kollára a že nepristupuje ku svojim koaličným partnerom rovnako. Napísali ste k tomu, že tieto slová „sú pravdivé a chirurgicky presné“. Ako teda vidíte vzťah Igor Matovič – Za ľudí? Máte pocit, že ste v tejto koalícii menejcenným partnerom, než je Sme rodina?

Volebný výsledok Matoviča poznamenal jeho správanie k ostatným koaličným partnerom. Nielen Za ľudí, i keď asi hlavne, ale aj SaS akoby trochu prehliadal. Akoby išlo o strany, na ktorých mu nemusí veľmi záležať.
Berie to stále tak, že môže vybabrať buď s jednou, alebo druhou stranou. On potrebuje len jednu z týchto strán. Za ľudí aj SaS urobili jednu veľkú chybu. Tieto strany mali vytvoriť akoby koalíciu v koalícii, mať jednotný postup, pretože bez týchto dvoch strán by OĽaNO a Sme rodina nemali dostatok hlasov.

Nemali by žiadnu inú možnosť vytvoriť vládu, pretože vytvoriť vládu so Smerom alebo ĽSNS neprichádzalo do úvahy. Matovič by teda musel rešpektovať podmienky týchto dvoch strán a Za ľudí a SaS by tak mohli vyrokovať oveľa lepšie postavenie vo vláde.

Prečo teda SaS a Za ľudí nepostupovali spoločne?

Ja som počul, že pán Sulík to veľmi nechcel. Údajne veril, že jeho postavenie v koalícii by bolo silnejšie bez strany Za ľudí.

Ako by ste zatiaľ oznámkovali Igora Matoviča ako predsedu vlády?

Nechcem mu dávať známku. Vláda nastúpila v podmienkach, aké tu za 30 rokov od pádu komunizmu neboli, takže ťažko hodnotiť. Krízu sme zvládli, i keď to nie je len zásluha Igora Matoviča alebo vlády. Je to zásluha šťastných okolností.
My sme periféria, pomerne homogénna spoločnosť a radi sedíme doma. Samozrejme, podiel na tom má aj vláda a Matovič. Druhá vec bude, ako zvládne prepad ekonomiky.

Beriem to ako takú malú pochvalu pre premiéra. Urobil Matovič niečo, s čím ste boli vyslovene nespokojný alebo ste sa s tým nedokázali stotožniť?

Niekedy sa mi nepáčia jeho statusy na Facebooku. Občas sa nad tým dá len pousmiať, inokedy je to už na vážne zamyslenie. A nejde len o Facebook, ale aj o vystupovanie na verejnosti. Mal by pamätať na to, že je premiér krajiny a nie protestný opozičný politik.

Keď majitelia fitnescentier chceli blokovať diaľnicu, na Facebooku sa im vyhrážal, že z toho spraví trestný čin. To je jeden z tých prejavov, o ktorých hovoríte?

Vnímal som to veľmi negatívne. Je možné mať vážne výhrady a námietky voči blokovaniu diaľnice, ale vyhrážať sa prijatím zákona, ktorý spraví z protestu trestný čin, to je už za čiarou. To sa mi nepáčilo.

Tak teda na rovinu. Je Igor Matovič dobrý premiér?

Bez komentára. (smiech)

Aj to je odpoveď, poďme teda ďalej. V koalícii to už párkrát zaškrípalo. Ukázali sa rozdiely medzi vami a hnutím Sme rodina, napríklad pri voľbe členov súdnej rady, kde si kollárovci pretlačili svoju kandidátku aj bez vašich hlasov. Pri hlasovaní o správe
ombudsmanky celý klub Sme rodina aj väčšina poslancov OĽaNO hlasovali proti. Vnímate nejaké hodnotové rozdiely?

Hodnotové rozdiely tam určite sú. Veď vieme, že Sme rodina má priateľské vzťahy so stranami, ktoré sú označované za krajne pravicové, či už je to strana Salviniho, alebo Le Penovej.

Sú tam aj konkrétni poslanci, nebudem ich menovať, ktorí v minulosti ulietavali na konšpiračných teóriách a podobne.

Nemôžu byť práve tieto veci v budúcnosti kameňom úrazu, na ktorom môže padnúť vláda?

Môžu byť. Veď ani nie je tajomstvo, že preto Igor Matovič chcel čo najširšiu koalíciu, aby sa poistil, ak budú niektorí poslanci vymýšľať a hlasovať inak. Nielen z iných strán, ale z jeho vlastného hnutia.

Nemáte niekedy obavy, že táto vláda nevydrží celé štyri roky?

Zatiaľ nie. Áno, v hodnotových otázkach sme iní, čo sa týka fungovania vlády, nevidím tam zatiaľ odstredivé tendencie.

Prezidentka v správe o stave republiky vyzvala koalíciu, aby nezabúdali ani na 20 percent občanov, ktorých hlasy prepadli. Konkrétne hovorila o pretláčaní rôznych kultúrno-etických tém bez odbornej diskusie. Vy ste skôr liberál či konzervatívec?

Ja na tých 20 percent myslím a tak trochu sa cítim byť aj ich poslancom. A v našom klube nie som sám, ktorý je liberálnejšie orientovaný.

Čo hovoríte na snahu niektorých koaličných poslancov, ktorí rozvírili debatu o sprísnení či zákaze interrupcií?

Je to zničujúca debata, ktorá zavádza do centra pozornosti problém, ktorý síce je relevantný aj vážny, ale myslím, že dnes nie je prioritný. Je tu obrovský hospodársky prepad a musíme sa vysporiadať s následkami vlády Smeru a jeho spojencov. Toto by mala byť priorita.

Ako by hlasoval váš klub, ak by sa rozhodovalo o zákaze interrupcií?

Pokiaľ viem, aj u nás sú konzervatívne orientovaní poslanci či poslankyne, ale myslím, že väčšina by takýto návrh nepodporila.
Prezidentka tiež v prejave uviedla: „Nielen správny cieľ je dôležitý, ale aj správnosť cesty, ktorá k nemu vedie.“ Zrejme tak trochu narážala aj na zmenu zákona, ktorým chce koalícia umožniť stať sa generálnym prokurátorom aj neprokurátorom. Podľa vás je to v poriadku?

Je to, samozrejme, problém. Najčistejší by bol vládny návrh. Ale bola tu aj iná, ešte kontroverznejšia možnosť, a to vládny návrh v skrátenom legislatívnom konaní.

Aj ten by sa dal teoreticky odôvodniť, keďže súčasnému generálnemu prokurátorovi sa čoskoro končí volebné obdobie. Čiže toto je taký kompromis. Zlým momentom je, že sa stále hovorilo, že je to zákon šitý na mieru jednému človeku. Ale nie je to tak.

Chceli by ste, aby sa stal generálnym prokurátorom Daniel Lipšic?

Ja osobne som Daniela Lipšica prvýkrát stretol bezmála pred 30 rokmi na pôde VPN. Bol vtedy mladý študent práva a predseda ODM. Celý čas ho sledujem. Ale je tu rozpor.

Akonáhle by sa stal generálnym prokurátorom, tak už potom zbytočne môžeme hovoriť, že to nebolo šité na mieru práve jemu. Myslím, že by bolo lepšie, keby sa ním nestal.

Nie preto, že by som proti nemu niečo mal, naopak. Podľa mňa by bol veľmi dobrý generálny prokurátor, ale vzhľadom na okolnosti to nepovažujem za najvhodnejšie.

Súhasíte so snahou OĽaNO obsadiť všetkých 72 postov prednostov okresných úradov?

Mne sa stranícke nominácie vôbec nepáčia, hoci chápem potrebu vyčistiť priestor od nominantov predchádzajúcej vlády. Pokiaľ by to bolo dočasné a potom by sa do konca roka urobili výberové konania, tak prosím.

Ale prečo by to malo byť jedno hnutie, ktoré ani nemá regionálne štruktúry?

Keď je nejaká strana dlhodobo zorganizovaná, má svojich ľudí, to je iné. Ale ani tam nie je garancia, že by tam nedali neschopného člověka, aktuality.sk

X X X

Mikulec zatiaľ nepovedal, či Lučanský zostane šéfom polície

V prípade, že by Lučanský vo funkcii skončil, bolo by podľa ministra ideálne vyberať jeho nástupcu už podľa nových, prehodnotených kritérií. Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) zatiaľ nechce oznámiť, či prezident Policajného zboru Milan Lučanský zostane vo funkcii. Odvoláva sa na dohodu s Lučanským, na základe ktorej nebude prezentovať žiadne závery, až kým neprijme šéf polície definitívne rozhodnutie. Mikulec to uviedol v rozhovore pre TASR.

„My sme s pánom Lučanským mali rozhovor, výsledkom toho rozhovoru bola určitá dohoda a dohodli sme sa aj na tom, že o výsledkoch, dôvodoch a detailoch nebudeme komunikovať do doby, keď bude rozhodnutie pána Lučanského definitívne,“ vysvetlil Mikulec.

V prípade, že by Lučanský vo funkcii skončil, bolo by podľa ministra ideálne vyberať jeho nástupcu už podľa nových, prehodnotených kritérií. Zároveň však upozorňuje, že príprava nového spôsobu voľby si vyžaduje nejaký čas.
„Samozrejme, my na tom pracujeme veľmi aktívne, pokiaľ to už bude k dispozícii, respektíve to budeme vedieť predstaviť, tak áno, pokiaľ nie, tak by sme dočasne poverili niekoho výkonom tejto funkcie,“ načrtol minister, aktualikty.sk

X X X

Rezort vnútra hovorí o personálnych zmenách v polícii, ale až po prijatí novej koncepcie

Informácie z výjazdov do regiónov Slovenska zužitkuje rezort vnútra pri tvorbe koncepcie, ktorá bude základom pre reformu Policajného zboru. Pre TASR to povedal minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO).„Chceme urobiť reformu polície, koncepcia by mala riešiť problémy, s ktorými sa policajti stretávajú v teréne. Aby to nebola len koncepcia vytvorená zo zeleného stola, ale aby odzrkadľovala reálne problémy Policajného zboru," skonštatoval minister.

Ako dodal, po vytvorení koncepcie budú riešiť aj personálne otázky.„Či budeme meniť okresných alebo krajských policajných riaditeľov, bude záležať na tom, ako bude koncepcia vytvorená a čo nám povie. Potom podľa toho budeme riešiť aj personálne otázky," doplnil Mikulec, aktuality.sk

X X X

Plán expremiéra Pellegriniho je známy: Na jeseň chce predstaviť zaregistrovanú stranu

Záverečná tlačová konferencia volebnej noci v centrále Smeru-SD.

Odchádzajúci podpredseda Smeru-SD Peter Pellegrini konkrétnejšie načrtol, aký má plán so vznikom svojej novej stany.
„Nasledujúce týždne budeme informovať slovenskú verejnosť, akým spôsobom by sme sa jej spolu s kolegami chceli prihovoriť a ponúknuť alternatívu našej politiky,“ povedal to v relácii TV JOJ Na hrane.

Pellegrini uviedol, že k založeniu zoskupenia treba splniť niekoľko administratívnych záležitostí. „Musíte požiadať o registráciu strany, snažiť sa nájsť podporu ľudí a vyzbierať primeraný počet podpisov. Zrejme už bude vyskakovať v prieskumoch pod mojím menom alebo pseudonymom,“ myslí si.

Zakladanie strany môže prebiehať počas leta, predpokladá expremiér. „Možno na jeseň by sme ju chceli predstaviť – ako oficiálne zaregistrovanú,“ vyhlásil. Peter Pellegrini podotkol, že zatiaľ nevie, ako toto zoskupenie pomenuje. „Teraz skôr chceme hovoriť, akú politiku budeme robiť. Vymyslieť názov nie je jednoduchá vec. Ale možno nebude treba vymýšľať niečo svetoborné a nakoniec to môže byť nejaký štandardný názov,“ dodal.

Pridajú sa ďalší

Pellegrini v stredu oznámil, že končí v Smere-SD a vzdáva sa funkcie podpredsedu. Značku Smer-SD podľa vlastných slov necháva „otcovi zakladateľovi" Robertovi Ficovi. Pellegrinimu vyjadril podporu ďalší smerácky podpredseda Richard Raši a do avizovanej strany by sa rád pridal aj poslanec Peter Kmec. Expremiér by podľa TASR mohol k sebe ďalej pritiahnuť exministerku kultúry Ľubicu Laššákovú či poslanca Matúša Šutaja Eštoka.Rozhodnutie o politickej budúcnosti má čoskoro oznámiť bývalá ministerka vnútra Denisa Saková, aktuality.sk

X X X

Štátne pohľadávky z divokých 90. rokov kupovala Penta aj Zoroslav Kollár

Slovenská konsolidačná predala v rokoch 2001 až 2015 pohľadávky za 2,6 miliardy eur. Väčšinu kúpili finančné skupiny, menšie objemy skončili aj v rukách pochybných podnikateľov. Do ťažko vymožiteľných pohľadávok investovali v závislosti od veľkosti aj desiatky miliónov eur. Často šlo o toxické úvery, ktoré poskytli slovenské banky v divokých deväťdesiatych rokoch mečiarovským privatizérom či podnikom, ktoré neodhadli svoje možnosti, potácali sa na hranici krachu alebo ich noví vlastníci tunelovali.
Dnes tvrdia, že návratnosť investícií do pohľadávok nedokážu zhodnotiť. Niektorí sa odvolávajú na pridhlý čas, ktorý uplynul od ich nákupu, iní pre istotu nekomunikujú.

Reč je o majiteľoch miliónových pohľadávok Slovenskej konsolidačnej, za ktorými stoja známe finančné skupiny, kontroverzné mená slovenskej podnikateľskej scény aj ľudia medzičasom obvinení z daňových machinácií. Hoci ide o legitímny biznis vymáhania peňazí od dlžníkov, dodnes nie je jasné, koľko z vyše dvojmiliardového balíka pohľadávok Slovenskej konsolidačnej sa ich novým vlastníkom podarilo získať. Nezodpovedaná zostáva aj otázka, prečo niekto investoval milióny do starých a na prvý pohľad dubióznych pohľadávok.

Rizikové investície, neznáme zisky

Rizikovosť pohľadávok z hľadiska možných finančných prínosov pritom naznačili aj autori dôvodovej správy k novele zákona, ktorá od januára 2015 stopla predaj štátnych pohľadávok súkromným firmám.

Predpokladali, že tzv. výťažnosť pohľadávok štátu spred roka 2013 nepresiahne vzhľadom na ich vek a stav jedno precento z nominálnej hodnoty. V praxi to znamená, že z pohľadávky v hodnote 100 eur by jej majiteľ nezískal viac ako jedno euro.
Pri pohľade na ďalšie čísla bola odhadovaná výťažnosť ešte nižšia. Pri celkovej nominálnej hodnote pohľadávok štátu po lehote splatnosti vo výške 1,2 miliardy eur bol výnos na úrovni čosi vyše štyroch miliónov eur, čo znamená úspešnosť vo výške 0,35 percenta z nominálnej hodnoty pohľadávok štátu, píše sa v správe.

Redakciou oslovení ekonómovia sa zhodli, že ide o rizikový biznis s veľkým potenciálom. Hoci riziká sú značné, výnosy môžu byť obrovské. Aké mohli byť v prípade predaných pohľadávok Slovenskej konsolidačnej, si však netrúfli odhadnúť.

Finanční žraloci mlčia

Pohľadávky, predávané v rokoch 2001 až 2015 aj za pár percent nominálnej hodnoty, zaujali viaceré finančné skupiny. Jedny z najväčších objemov skončili v rukách spoločnosti s prepojením na Pentu či v portfóliu Prvej slovenskej investičnej skupiny, ktorá vlastní aj 60-percentý podiel vo vydavateľstve Petit Press. Finančné skupiny sa dostali k pohľadávkam často ako víťazi súťaží inzerovaných vo vtedajších médiách. Na ilustáciu postačí pár príkladov.

V roku 2001 kúpila spoločnosť Vinaco Holdings, spojená s Pentou, od Slovenskej konsolidačnej pohľadávky v nominálnej hodnote prevyšujúcej 431 miliónov eur, pričom za ne zaplatila čosi vyše 14 miliónov eur. O rok neskôr kúpila pohľadávky v hodnote prevyšujúcej 38 miliónov eur za čosi vyše 14 miliónov. Pri prvom nákupe zaplatilo Vinaco Holdings 3,32 percenta z celkovej nominánlej hodnoty pohľadávok, v druhom prípade to bolo desaťkrát viac – takmer 37 percent.

Pohľadávky nakupovala aj spoločnosť Majetkový Holding z portfólia Prvej slovenskej investičnej skupiny, ktorá pred februárovými parlamentnými voľbami prispela sumou 15-tisíc eur strane Spolu. V roku 2004 zaplatil Majetkový holding za pohľadávky v nominálnej hodnote 1,3 miliardy eur sumu prevyšujúcu 27 miliónov, čo boli zhruba dve percentá z ich nominálnej hodnoty.

Ďalšie pohľadávky nakupoval Majetkový holding v rokoch 2005, 2007, 2008 a 2009, vďaka čomu si na účet pripísal pohľadávky v nominálnej hodnote 1,4 miliardy eur. Menšie objemy sa ušli aj finančníkom z J&T. Spoločnosť Capital Industrial z ich portfólia sa v roku 2002 dostala za necelých 17-tisíc eur k pohľadávke v nominálnej hodnote prevyšujúcej 253-tisíc eur, čo zodpovedalo takmer siedmim percentám z hodnoty pohľadávky.

Žiadna z oslovených finančných skupín neposkytla bližšie informácie o obchodoch so štátnymi pohľadávkami.
„Bohužiaľ, nevieme uviesť konkrétne podrobnosti k jednotlivým obchodom, keďže ide o transakcie, ktoré sa konali pred cca 20 rokmi,“ dôvodil hovorca Penty Gabriel Tóth.

Spoločnosti J&T ani Majetkový holding na zaslané otázky vôbec neodpovedali.

Zoroslav Kollár aj košický Bašternák

V roku 2008 nakupovala pohľadávky aj firma Castis Invest, ktorej šéfom dozornej rady a jediným majiteľom bol Zoroslav Kollár. Známy právnik, ktorý sa v divokých 90. rokoch špecializoval na konkurzy, neskôr podnikal s Norbertom Bödörom či kúpil byt od Mariana Kočnera.

Castis Invest zaplatila za pohľadávku voči firme Ekouni v nominálnej hodnote 451-tisíc eur zhruba 1,5 percenta nominálu – 18 588 eur. O dva roky skôr – v roku 2006 – kupovala pohľadávky aj spoločnosť Gabriela Kleina, prezývaného aj košický Bašternák podľa právoplatne odsúdeného daňového podvodníka Ladislava Bašternáka.

Kleinova firma Affes zaplatila 106-tisíc eur za pohľadávku voči firme Bratislava Print v nominálnej hodnote prevyšujúcej 670-tisíc eur, čo zodpovedá takmer 16 percentám nominálnej hodnoty. Klein, obžalovaný z daňových podvodov za 20 miliónov eur, neodpovedal na otázky týkajúce sa nákupu pohľadávky. Odpovede sme sa nedočkali ani od Zoroslava Kollára.

Ako vznikli toxické pohľadávky bánk

Desaťročie po páde komunizmu sa ocitol slovenský bankový sektor v rozvrate. Nemalý podiel na tom mala neprehľadná situácia v divokých deväťdesiatych rokoch a mečiarovská privatizácia označovaná za najväčšiu krádež v histórii Slovenska, vďaka ktorej skončil v rukách „našich ľudí“ štátny majetok za miliardy.

Privatizéri mečiarovského strihu si na nákup niekdajších štátnych podnikov požičiavali aj od bánk. Finančné domy pritom poskytovali pôžičky – či už z neznalosti alebo vedome – bez dôkladného zváženia rizík, čo využili mnohí zástupcovia „slovenskej kapitálotvornej vrstvy“ a úvery nesplácali, čím spôsobili bankám obrovské škody.
Ďalším problémom boli pôžičky, ktoré si brali samotné podniky. Keď po čase nedokázali splácať dlžnú sumu ani úroky, bankám sa začali hromadiť tzv. zlé úvery. Koncom deväťdesiatych rokov už dominovali medzi záväzkami podnikov práve podlžnosti voči bankám.

Keď sa k tomu pripočítali úvery poskytnuté finančnými domami pred pádom železnej opony, objem „toxických“ úverov sa stal rizikom pre celú ekonomiku. Štát – presnejšie kabinet Mikuláša Dzurindu – sa preto rozhodol ozdraviť bankový sektor.
Na reštrukturalizáciu finančných domov postupne vynaložil podľa denníka SME 105 miliárd slovenských korún (3,5 miliardy eur). Nesplatené úvery sa vo forme pohľadávok voči bankám zhromaždili v jednej štátnej firme – Slovenskej konsolidačnej, ktorá pohltila Konsolidačnú banku. A tá ich predala ďalej.

Pohľadávky pre funkcionárku

Jedna z pohľadávok skončila aj vo firme, ktorú neskôr zastupovala šéfka Slovenskej konsolidačnej Mária Papcunová.
Papcunová šéfovala Slovenskej konsolidačnej v rokoch 2001 až 2003. K predaju pohľadávky voči spoločnosti Pasinvest v nominálnej hodnote necelých 12-miliónov eur došlo v roku 2002, miliónovú pohľadávku získala firma Union Trading za 799 633 eur.

O pár rokov nato, konkrétne v rokoch 2006 až 2015, bola Papcunová vedúcou spoločnosti Union Trading.
Redakcii Aktuality.sk sa zatiaľ nepodarilo získať kontakt na Papcunovú. Akonáhle budeme mať jej odpoveď, do článku ju doplníme.

Lesostav Dankovcov

Majetkový holding získal aj pohľadávku voči Lesostavu Danker. Pohľadávku v nominálnej hodnote 148 799 eur kúpil za osminu sumy. Ide o podnik, ktorý získal v rámci mečiarovskej privatizácie otec bývalého predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS). Politik dokonca sedel v predstavenstve sprivatizovanej firmy v rokoch 1996 až 2001, ktorá neskôr skrachovala.
Denník N už skôr upozornil, že hoci účtovná hodnota podniku pred privatizáciou bola 60 miliónov slovenských korún (približne 2 milióny eur), Dankov otec ho kúpil iba za 10 miliónov slovenských korún (331-tisíc eur).

Podľa Denníka N dostal Dankov otec na kúpu podniku úver, za ktorý ručil majetkom Lesostavu. Potvrdzuje to aj Slovenská konsolidačná, ktorá evidovala pohľadávku vo výške necelých 150-tisíc eur voči podniku Lesostav Danker.
Andrej Danko si na detaily týkajúce sa pohľadávky nespomína. Tvrdí však, že firmu Majetkový holding ani jej majiteľov nepozná. Nie je teda jasné, ako bola pohľadávka vymáhaná a či bola splatená.

Ako funguje biznis s pohľadávkami

– Podstata tkvie v tom, že firma kúpi od inej spoločnosti jej vlastnú pohľadávku a peniaze vymáha od dlžníka namiesto pôvodného veriteľa.
– V zásade platí, že firme špecializujúcej sa na vymáhanie pohľadávok sa darí vymocť peniaze efektívnejšie ako pôvodnému vlastníkovi pohľadávky.
– Koľko peňazí z dlžnej sumy sa podarí získať, závisí od viacerých faktorov. V zásade platí, že čím je pohľadávka staršia, tým ťažšie sa peniaze vymáhajú.
–Rovnako platí, že čím je suma nižšia, tým skôr sa podarí peniaze vymôcť.
– Úspešnosť pri vymáhaní pohľadávok závisí aj od dlžníka – či ide o súkromnú firmu a z akej oblasti, štátnu inštitúciu alebo fyzickú osobu.
– Priemerná výťažnosť bežných pohľadávok sa pohybuje v desiatkach percent ich pôvodnej hodnoty.
– Výnimočne sa podarí vymôcť aj viac ako 100 percent z nominálnej hodnoty, a to po započítaní úrokov, úrokov z omeškania, pokút a pod.

Zaplatili viac ako polovicu hodnoty

Najväčšiu časť hodnoty odkúpenej pohľadávky zaplatila spoločnosť Astiro z Prešova. Za pohľadávku v nominálnej hodnote 96-tisíc eur zaplatila 53-tisíc eur, čo je viac ako 55 percent nominálu.

Naopak, najmenej zaplatil Juraj Szilvási, ktorý pohľadávky voči trom ruským firmám v nominálnej hodnote 22 miliónov eur kúpil za symbolických 30-tisíc eur, teda za 0,14 percenta ich nominálnej hodnoty. Priemerná výška kúpnej ceny za pohľadávku bola 12 percent. Vážený priemer kúpnej ceny bol však iba 3,19 percenta. V praxi to znamená, že kupujúci, ktorí kupovali najväčšie balíky pohľadávok, mali od štátu omnoho nižšiu kúpnu cenu v pomere k nominálnej hodnote pohľadávok.
Odborníci: problémové pohľadávky

Dôvody vedúce k nákupu ťažko vymožiteľných pohľadávok mohli byť rôzne: od snahy zarobiť aspoň na jednej z nich a vykriť tak „straty“ z ostaných, de facto nedobytných pohľadávok cez vyčkávanie na vhodnú chvíľu s cieľom získať 100 percent miliónovej pohľadávky vrátane úrokov až po vytváranie tlaku na dlžníkov s mocenskými ambíciami v politike.

Čo z toho mohlo rozhodovať a či vôbec niečo, nám nikto z oslovených ekonómov nevedel jednoznačne povedať.
Portfóliový manažér hedžového fondu Infinity Capital Strategies Peter Bálint pripomenul, že nákup pohľadávok bánk je obľúbený biznis.

„U nás sa na to zameriava Slavia Capital, v zahraničí sa tomu venujú veľké firmy, ako napríklad Kruk v Poľsku alebo Intrum vo Švédsku. Pohľadávku kúpia napríklad za 10 percent nominálnej hodnoty. Majú call centrá a intenzívne komunikujú s dlžníkmi. Navrhnú im plán, ako dlžobu postupne splatiť, a keď sa im podarí vymôcť 20 percent, tak majú 100-percentný výnos na kapitáli,“ vysvetlil Bálint.

Zároveň upozornil, že Slovenská konsolidačná, predtým Konsolidačná banka, nie je úplne rovnaký prípad. „Neviem presne mechanizmus, ako a ktoré pohľadávky sa tam dostali. Môže tam byť aj nejaký iný zámer, ale nevidím do toho.“ Bálint však odmietol, že by za tým mohla byť napríklad optimalizácia daní.

Ďalší odborník z bankového sektora Ladislav Vaškovič tvrdí, že v tom čase smerovali do Slovenskej konsolidačnej zlé aktíva. Prekvapilo by ho, ak by niektorý z majiteľov vymohol napríklad 50 percent nominálnej hodnoty pohľadávky.
„Šlo o nerentabilné pohľadávky, niektoré z nich mali nulovú hodnotu,“ dodal.
Najväčší nákupcovia pohľadávok od Slovenskej konsolidačnej

Názov subjektu Hodnota odkúpených pohľadávok v eurách
Majetkový holding 1 397 588 857
Vinaco 469 882 226
Genaro 420 297 930
SZRB 88 242 261
HAVK 54 979 070
Delta inkaso 45 887 195
Crown continental 33 159 688
Garen dražební, s. r. o. 24 097 624
Juraj Szilvási 22 007 101
JUDr. Marcel Boris 18 576 999

Exekútori vidia otázne predaje

Od januára 2015 vymáha Slovenská konsolidačná pohľadávky vo vlastnej réžii. Spravuje pritom nielen pohľadávky bánk z deväťdesiatych rokov, ale aj pohľadávky úradov, daniarov či iných štátnych inštitúcií.Predchádzajúcu prax – teda predaj pohľadávok ďalším subjektom – však nepovažuje Slovenská komora exekútorov za dobrý krok.
„Slovenská komora exekútorov dlhodobo poukazuje, že postúpenie pohľadávok na vymáhanie inak ako cestou súdnych exekútorov, znamená v konečnom dôsledku len ich nízku vymožiteľnosť alebo postup na hrane zákona,“ vysvetlila hovorkyňa komory Stanislava Kolesárová, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Nemecká vláda schválila dočasné zníženie DPH na 16 %

Nemecká vláda schválila v piatok dočasné zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH). Ako uviedla, je to súčasť opatrení na posilnenie spotreby, a tým aj celkovej ekonomiky. Uviedol to pre agentúru Reuters vládny zdroj.
Daň z pridanej hodnoty sa znižuje z 19 % na 16 %, pričom znížená DPH bude platiť na všetky tovary, a to od 1. júla do konca decembra. Odhaduje sa, že opatrenie na podporu ekonomiky zasiahnutej pandémiou nového koronavírusu bude stáť približne 20 miliárd eur.

Na mimoriadnom piatkovom zasadnutí vláda schválila aj príspevok pre rodičov na každé dieťa vo výške 300 eur.
Obidve opatrenia sú súčasťou rozsiahleho balíka na zotavenie nemeckej ekonomiky po koronakríze v celkovej hodnote 130 miliárd eur, ktorý vláda oznámila minulý týždeň. Ako vtedy povedal minister hospodárstva Peter Altmaier, je to najväčší balík na podporu ekonomiky od roku 1949, aktuality.sk

X X X

Raši a Kmec deklarovali podporu Pellegrinimu

Podpredseda Smeru Richard Raši stojí za Petrom Pellegrinim, ktorý oznámil svoj odchod zo strany Smer. Uviedol to na sociálnej sieti. Poslancovi Petrovi Kmecovi bude cťou pripojiť sa k Pellegriniho rozhodnutiu. Exministerka kultúry Ľubica Laššáková je pripravená zapojiť sa do diskusie o podobe a vízii nového politického subjektu, považuje za predčasné hovoriť o jeho personálnom zložení. Ponuku na vstup do Pellegriniho strany by prijal poslanec Smeru Matúš Šutaj Eštok. Svoje rozhodnutie čoskoro oznámi aj exministerka vnútra Denisa Saková.

„Vnímam silný dopyt ľudí po novom štýle sociálnodemokra¬tickej politiky na Slovensku. Rozhodnutie Petra Pellegriniho pre mňa znamená, že program zodpovednej zmeny sa zrejme nepodarí naplniť v rámci strany Smer,“ skonštatovala pre TASR Laššáková. Pellegriniho zmena je jej blízka, komentovanie novej strany však považuje za predčasné.

Šutaj Eštok vníma Pellegriniho rozhodnutie ako snahu o dokončenie zodpovednej zmeny, ktorú komunikoval už vo volebnej kampani. Poznamenal, že je jeho dlhoročný spolupracovník, pozná jeho štýl politiky aj predstavu o tom, ako by mala do budúcna fungovať sociálna demokracia. Dodal, že ak príde ponuka vstúpiť do Pellegriniho novej strany, odpovie na ňu kladne.
„Odchod pána Petra Pellegriniho zo Smeru považujem za čisto jeho osobné rozhodnutie. Čo sa týka mojej osoby, svoje rozhodnutie oznámim v priebehu najbližších dní,“ povedala pre TASR Saková.

Raši pripomenul, že posledné dva roky stál po boku Pellegriniho ako podpredseda jeho vlády a chce byť pri ňom aj naďalej. Kmec uviedol, že program zodpovednej zmeny pokračuje a osobne sa teší na diskusiu o podobe a vízii nového politického subjektu. „Je mi cťou pripojiť sa k rozhodnutiu Petra Pellegriniho vytvoriť nový sociálno-demokratický projekt,“ skonštatoval.
Podporu Pellegrinimu a jeho politike už deklaroval aj poslanec Smeru Ján Ferenčák. O odchode do novej strany zatiaľ nediskutovali. Viacerí poslanci už uviedli, že čoskoro oznámia svoje rozhodnutie, medzi nimi napríklad Erik Tomáš i Peter Žiga. Žiga priznal, že Pellegriniho názory a štýl politiky sú mu blízke.

Pellegrini v stredu oznámil, že končí v strane Smer, vzdáva sa funkcie jej podpredsedu a značku Smer podľa vlastných slov necháva „otcovi zakladateľovi“ predsedovi Ficovi. Pellegrini tvrdí, že oficiálnu ponuku od Fica na post predsedu nedostal. Nevylúčil založenie novej strany, nechce prevziať už existujúci subjekt. Naďalej chce ísť cestou sociálnej demokracie. /agentury/

X X X

Rezort obrany informuje o budúcotýždňových presunoch vojenskej techniky

Ministerstvo obrany (MO) SR upozorňuje obyvateľstvo na budúcotýždňové presuny vojenskej techniky zahraničných ozbrojených síl cez územie Slovenska. Naplánované sú od 15. do 21. júna. TASR o tom informovala hovorkyňa rezortu Martina Kovaľ Kakaščíková. Celkovo by malo ísť o tri cestné presuny zahraničných spojeneckých ozbrojených síl. Pôjde o presuny českých vojakov v súvislosti s konferenciou k cvičeniu CLEAR SIGN 2020 a taktiež o presun poľských vojakov.

„Rezort obrany zdôrazňuje, že presuny boli schválené v zmysle opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky," poznamenala hovorkyňa. Rezort obrany dáva do pozornosti aj presuny nadrozmerného nákladu techniky Ozbrojených síl SR na trasách Michalovce - VVP Valaškovce - PC Biela Hora a späť, Nitra - Nemecká a späť, Prešov - Michalovce - Trebišov a späť, Hlohovec - Martin a späť a na trase Hlohovec - Prešov a späť. Plánovaný je tiež železničný presun na trase Z. Kostoľany – Kuchyňa, aktuality.sk

X X X

Dag Daniš: Matovičove čistky môžu byť užitočné

Matovičovej strane sa vyčíta, že rozbieha čistky v štátnej správe a okresoch. Tie sú však nutné. A môžu byť užitočné. 2. Pellegrini rozbieha novú stranu. Otázne je, pre koho. 3. Štátnu sieť Govnet preverujú vyšetrovatelia. 4. Protesty „Black Lives Matter“ sa rozrástli na kultúrnu revolúciu, ktorá zasahuje viaceré mestá Západu.

1. Čistky? No a čo.

Matovičovi sa už druhý týždeň vyčíta, že plánuje čistky v regionálnej štátnej správe. Chce vymeniť 72 šéfov okresných úradov. Nahnevaná je opozícia. A nahnevaní sú aj koaliční partneri, ktorí si zabudli podeliť regióny v koaličnej dohode.
Tento obraz sa tu maľuje prakticky po každých voľbách: odborníci vraj budú vymenení len preto, aby si na ich miesta mohla vládna strana dosadiť svojich ľudí.

Problém je, že prvá časť vety je legenda. Výmysel. A druhá je zas samozrejmosť.
Šéfmi okresných úradov vo väčšine prípadov nie sú skúsení byrokrati, ale servilní straníci. Kvalifikuje ich spravidla len mávadlo správnej farby. V tomto prípade ide o farby Smeru, SNS alebo Mosta.

Pri ministrovi vnútra Mikulcovi môžeme predpokladať, že povolebné zmeny nebudú len prirodzené, ale aj užitočné. Po rokoch čisto straníckej personálnej politiky sa môže stať, že figúry z okresnej ligy Smeru nebudú plošne nahradené figúrami z okresnej ligy Obyčajných. Šancu zrejme dostanú aj úradníci. Pretože v OĽaNO nie sú stovky hladných krkov, ktoré roky čakali na korisť. Obyčajní majú len pár desiatok členov a veľká časť z nich už nastúpila na ministerstvá.
Nových šéfov úradov nebude vyberať len strana a jej okresní náčelníci, ale aj – len si to predstavte – minister, ktorý to má v kompetencii a v náplni práce.

2. Mečiar – Fico – Pellegrini

Pellegrini konečne povedal nahlas to, čo si frflal pod nos už rok: s Ficom a Smerom skončil. A založí stranu.
Priamemu útoku predchádzala, ako kážu príručky, delostrelecká príprava. Podpredseda Smeru nadával na predsedu a varoval ho, že ak neodíde, skončí ako Mečiar či Dzurinda. Potom zamával nad hlavou prieskumom, ktorý mu nameral cez 20 percent.
Pellegrini tvrdí, že nechce zakladať „nový Smer“.

Iste, iste... Veríme mu.

Treba však dodať, že o podobe novej strany nebude rozhodovať len Pellegrini. Nie je to tak celkom jeho projekt.
Už od začiatku vyzerá skôr ako projekt „našich ľudí“ z obchodného pozadia Smeru. Tých, ktorí stáli pôvodne pri Mečiarovom HZDS. Neskôr, keď HZDS vyšlo z módy, stáli pri zrode Smeru. Aby sme nepoužívali len zámená, môžeme ich pokojne vymenovať. V pozadí Smeru na seba narážali Brhel, Široký, Poór, Tkáč z J&T. Ďalšou generáciou oligarchov boli Výboh a Bödörovci. A s miernym odstupom spolupracovali aj Fiľo, Kmotrík či Haščák...

Dnes, keď nad Smerom krúžia vrany, časť oligarchov presúva svoje nádeje do Pellegriniho a jeho strany. Po HZDS a Smere tu bude niečo ako tretia generácia politickej agentúry, ktorej poslaním je obsluhovať záujmy „majiteľov Slovenska“.

3. Sieť

Koalícia sa tento týždeň postarala o kuriózny škandál. Poslala Národnú kriminálnu agentúru na Úrad vlády, aby preverila, či štátna komunikačná sieť Govnet nebola v minulosti „napichnutá“ a sledovaná.
NAKA hľadala stopy a zariadenia, ktoré by dokazovali, že zo zabezpečenej vládnej siete unikali citlivé informácie. Cez Govnet komunikujú všetky kľúčové úrady: kancelária prezidentky, vláda, ministerstvá, NBÚ, prokuratúra.
Či naozaj z Govnetu unikali informácie a kto mohol byť „konečným užívateľom výhod“, nevieme. A nevedia to zatiaľ ani vyšetrovatelia a bezpečnostné služby.

Jediné, čo zatiaľ uniklo, sú informácie z čudného zásahu NAKA a jej vyšetrovania. Vicepremiérka Remišová a premiér Matovič sú zhrození. Situáciu dokonca komentuje aj riaditeľ tajnej služby. Alebo minister obrany. V oboch prípadoch však chýba obsah a pointa. Z najvyšších miest sa komentuje niečo, čo sa ešte len bude vyšetrovať.

Lídrom koalície a ich ľuďom v bezpečnostných službách by sme mohli pripomenúť jedno zlaté pravidlo: podozrenia zo sprisahaní a sabotáží majú najskôr v tichosti preveriť bezpečnostné služby (tak, aby o ich postupe prípadní páchatelia nič nevedeli). Ak sa podozrenia potvrdia, treba ich vyšetriť. A potom, na konci, sa informuje verejnosť. O zisteniach úradov. Nie o dojmoch a pocitoch lídrov.

Páni a dáma však zvolili obrátený postup. A pri takom sa ťažko dopracujete k úspešnému výsledku.

4. „Kultúrna revolúcia“

Pred týždňom sme varovali, že nepokoje a masové protesty by sa mohli zo Spojených štátov preniesť aj do Európy. Dnes je to realita. Protesty, za ktorými pôvodne stáli nahnevaní a frustrovaní Afroameričania, sa nerozšírili len v priestore, ale aj v zábere a cieľoch.

Demonštranti požadujú obmedzenie či dokonca zrušenie poriadkovej polície. Okrem toho žiadajú odstrániť symboly koloniálnej éry a obchodu s otrokmi (sochy, názvy ulíc a námestí). Mottom protestov je spravodlivosť pre všetkých, nielen pre „bielych“.
Za protestmi nie je len sociálny rozmer, ale aj kultúrny. Západné veľkomestá s prekvapením zistili, že ich historické symboly a tradície sú poburujúce pre čoraz početnejšie menšiny a imigrantov (aj pre časť pôvodných obyvateľov). V britskom Bristole nahnevaní demonštranti strhli sochu Edwarda Calstona, obchodníka s otrokmi. V Spojených štátoch dav zničil sochy Krištofa Kolumba či Jaffersona Davisa, exprezidenta Konfederácie.

Protesty v mnohom vyzerajú ako „kultúrna revolúcia“. Ikony Európy a Ameriky padajú. Pretože poburujú menšiny. Je to smutné, ale prirodzené. V čom vidí európska kultúra symbol rozmachu a zlatej éry, v tom vidí kultúra menšín symboly útlaku, skazy a zotročenia. Viacerí progresívni lídri v Európe či Spojených štátoch sa predháňajú v populistických prísľuboch meniť názvy ulíc, odstraňovať symboly, ktoré sú „politicky nekorektné“, a prepisovať dejiny.

Niektorí americkí guvernéri sľubujú obmedzenie či likvidáciu policajných oddelení. Na druhej strane bojiska stojí čoraz viac opustený Donald Trump, ktorý odmieta ustupovať a nalieha na obnovenie verejného poriadku.

S demonštrantmi sa dá súhlasiť v ich zápase za spravodlivosť. Aj v ich odpore k zotročovaniu ľudí na základe ich rasy. Na druhej strane – je to práve Západ, ktorý je dnes najďalej v garantovaní základných práv, slobôd, v podpore menšín a v potláčaní rasizmu. Nefunguje to ideálne, ale určite lepšie ako v Afrike či v Ázii.

Navyše, protesty sa čoraz viac zvrhávajú do anarchie.

V americkom Seattli vyhlásili zradikalizované skupiny demonštrantov „autonómnu zónu“. Samozvaní ochrancovia zóny, ovešaní automatickými zbraňami, kontrolujú doklady miestnych obyvateľov a sľubujú, že nahradia nepotrebnú políciu.
Majitelia obchodov a reštaurácií hlásia pokusy o obťažovanie a vydieranie. Polícia sa zdráha zakročiť, pretože protesty majú masívnu podporu liberálnych politikov, ľavicových médií, aktivistov.

To už nie je boj za spravodlivosť. To je anarchia a návrat do čias divokého západu, kde mali posledné slovo muži so zbraňami, no bez policajného odznaku.

Ďalším problémom je zneužívanie protestov a nahnevaných demonštrantov na politické ciele.

Ľavicoví aktivisti a spin-doktori sa pokúšajú preformátovať starý rámec sociálnych nepokojov na „progresívny“. V roku 2016 sme v Spojených štátoch videli vzburu väčšiny proti elitám, resp. proti dlhoročnej vládnucej menšine okolo Clintonovcov, Demokratov a ich sponzorov. Vzbura väčšiny viedla k víťazstvu radikála Trumpa a jeho programu America first.
Dnes sa má rebélia pootočiť – zo sociálneho problému na rasový. A zo vzbury proti nadnárodnej oligarchii na vzburu proti národnej vláde, zastupovanej Trumpom.

V pozadí sa pokúša aktívne podporovať protesty za spravodlivosť Joe Biden. Jedna z prominentných – a skorumpovaných – figúr Demokratov. A oligarchov.

Absurdné, aktuality.sk

X X X

Juraj Šeliga v najbližších dňoch oznámi, či bude kandidovať za šéfa Za ľudí

V strane Za ľudí prebieha diskusia o lídrovi, povedal to jej podpredseda Juraj Šeliga. V relácii TV JOJ Na hrane potvrdil, že s doterajším predsedom Andrejom Kiskom sa v stredu zhovárali o budúcnosti tohto koaličného zoskupenia.
„Mali sme dlhú debatu. Koncom júla alebo začiatkom augusta budeme mať snem. Ale na tom sa uznesie predsedníctvo. Myslím, že celá verejnosť to cíti a debata u nás prebieha,“ zopakoval.

Na otázku, či chce prevziať vedenie po Kiskovi, reagoval: „Nebudem klamať, bavili sme sa aj o tomto. Ja oznámim v krátkom čase, ako som sa rozhodol a čo chcem urobiť. Je faktom, že som do strany Za ľudí nevstupoval preto, aby to bola strana na jedno použitie,“ vyhlásil.

Šeliga podotkol, že na politickej scéne rastie nový súper v podobe vznikajúceho zoskupenia okolo Petra Pellegriniho a stredo-pravá scéna sa podľa neho vyprázdňuje. „Je dôležité ju konsolidovať a zjednotiť, lebo potom nás budú fackovať populistii alebo komunisti. Toto beriem za svoju úlohu. Dať sily dokopy a vstúpiť do zápasu,“ povedal podpredseda parlamentu.
Potrebujeme mať lídra pri sebe, hovorí Šeliga

Andrej Kiska podľa neho oznámi verejnosti sám svoje ďalšie pôsobenie v politike. „Nie som jeho hovorca,“ povedal.
„Bavíme sa o tom, ako by mala strana Za ľudí pokračovať. Bolo jasné, že po voľbách sme (v prieskumoch, pozn.) klesli, pretože Andrej Kiska sa musel stiahnuť zo zdravotných dôvodov. Voliči vo voľbách nám vystavili veľmi tvrdé vysvedčenie. Na druhej stane, dostali sme šancu byť v parlamente, vo vláde a ukázať, že sme si to zaslúžili. A že strana Za ľudí má priestor,“ myslí si.

Juraj Šeliga poznamenal, že v strane potrebujú mať lídra pri sebe a ktorý potiahne stranu. „Andrejovi Kiskovi to momentálne nedovolí jeho zdravotný stav. To je fakt,“ dodal, aktuality.sk

X X X

Euroskupina si zvolí svojho nového šéfa na začiatku júla

Portugalsk ýminister financií Mario Centeno, ktorý je aj šéfom Euroskupiny, čiže združenia ministrov financií eurozóny, vo štvrtok večer potvrdil, že sa nebude uchádzať o druhý mandát na čele Euroskupiny a svoju funkciu ukončí v júli.
Centeno to uviedol po skončení rokovaní členov Euroskupiny, ktoré sa konali formou videokonferencie. Šéfom tohto neformálneho združenia je od decembra 2017, keď funkciu prebral od Holanďana Jeroena Dijsselbloema.
„Dnes som svojich kolegov ministrov informoval, že sa nebudem usilovať o druhý mandát. Predsedom Euroskupiny zostanem až do konca svojho mandátu, teda do 12. júla," uviedol Centeno v správe pre médiá.

Zároveň dodal, že ministrov financií oboznámil o postupe pri voľbe nového predsedu. Spresnil, že ministri z 19 krajín, ktoré sú členmi „euroklubu", budú môcť predložiť svoju kandidatúru v priebehu júna. Následne Euroskupina zvolí svojho nového šéfa na dva a polročný mandát na svojom zasadnutí 9. júla.

Ďalší šéf Euroskupiny bude mať do roku 2023 čas na dokončenie bankovej únie, návrhu celoeurópskeho systému poistenia v nezamestnanosti, revíziu fiškálnych pravidiel EÚ a predovšetkým boja s hlbokou recesiou, ktorá eurozónu a EÚ postihla v dôsledku koronakrízy.

Mená možných Centenových nástupcov zatiaľ nie sú známe, ako však koncom januára naznačil spravodajský portál EurActiv, medzi favoritov patrí španielska ekonómka, akademička a podpredsedníčka vlády pre ekonomické otázky Nadia Calviňová. Má dlhoročné skúsenosti aj z pôsobenia v Európskej komisii, kde vykonávala funkciu generálnej riaditeľky na Generálnom riaditeľstve pre rozpočet.

Súperom kandidátky z tábora európskych socialistov môže byť liberál a luxemburský minister financií Pierre Gramegna alebo írsky minister financií Paschal Donohoe, ktorý je z rodiny Európskej ľudovej strany (EPP), aktuality.sk

X X X

NKÚ: Verejná správa nezabezpečuje ochranu osobných údajov dostatočne

Verejná správa nedostatočne zabezpečuje ochranu osobných údajov, nezrozumiteľnosť legislatívy predstavuje komplikáciu. Štát nevie, koľko peňazí potrebujú inštitúcie, aby plnili ustanovenia podľa nariadenia EÚ o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov (GDPR). Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) zistili, že 82 % subjektov - najmä menších samospráv - na to nemá dostatok financií. Informoval o tom úrad v piatok.

V máji 2019 uplynul rok od účinnosti GDPR, NKÚ preto vykonalo kontrolu na reprezentatívnej vzorke 62 subjektov miestnej a krajskej samosprávy či kľúčových inštitúcií štátu. Proces ochrany osobných údajov ohodnotil úrad známkou 2,87 a v systéme vidí značné rezervy.

„Kontrolóri zistili, že kvalita ochrany osobných údajov vo verejnom sektore klesá najmä s veľkosťou inštitúcie. Čím menšia samospráva, tým menej financií si môže dovoliť na zaplatenie počítačovej techniky či odborníkov pre oblasť informatiky či práva," uviedol úrad s tým, že takmer 30 % subjektov považuje legislatívu GDPR za nezrozumiteľnú a ťažko aplikovateľnú. Zhruba polovica jej rozumie, ale potrebuje odbornú pomoc pri aplikácii.

Samosprávam chýbajú financie

Ako dodal úrad, samosprávam v tomto kontexte chýbajú financie na informačné systémy i ľudské zdroje. "NKÚ upozorňuje, že štát nemá prehľad o tom, koľko stojí agenda ochrany osobných údajov vo verejnej správe. Ministerstvo financií doteraz nepripravilo takúto analýzu a v konečnom dôsledku náklady ostávajú na pleciach orgánov verejnej správy," zdôraznil úrad.

Úrad tiež upozornil na to, že mnohé samosprávy si objednali externé firmy, ktoré im zabezpečujú agendu GDPR. Tie však nepodliehajú žiadnej kontrole ani povoľovaniu, pričom majú prístup k citlivým osobným údajom. "Sankcie za nedodržanie povinností vyplývajúcich zo zákona, respektíve z nariadenia EÚ však hrozia len subjektom verejnej správy, nie súkromným spoločnostiam, ktoré verejným inštitúciám poskytujú službu," dodal úrad.

NKÚ odporúča štátu medzi inými aj zaoberať sa zmenami vo vnútroštátnej legislatíve. Takisto odporúča, aby Úrad na ochranu osobných údajov v spolupráci so zodpovednými inštitúciami prehodnotil, či GDPR bolo do slovenskej legislatívy prevzaté dostatočne zrozumiteľne pre prevádzkovateľov a občanov, aktuality.sk

X X X

British Airways, Ryanair a easyJet podnikli právne kroky proti karanténe

Letecké spoločnosti British Airways, Ryanair a easyJet oznámili, že podnikli právne kroky voči britskej vláde za jej rozhodnutie o zavedení 14-dňovej karantény pre cestujúcich prichádzajúcich do Británie. Ako uviedla agentúra Reuters, aerolínie požiadali o urýchlené súdne preskúmanie rozhodnutia.

Spoločnosti tak splnili hrozbu zo začiatku týždňa. Karanténa vstúpila do platnosti 8. júna a podľa britskej vlády má zabrániť novému nástupu choroby COVID-19. Londýn zároveň uviedol, že rokuje s niektorými krajinami s nízkou mierou nákazy o „leteckých mostoch“.

Podľa leteckých spoločností však 14-dňová

karanténa pre všetkých prichádzajúcich do Británie ohrozí cestovný ruch a povedie k ďalšiemu prepúšťaniu v aerolíniách. Ako uviedol šéf Ryanairu Michael O'Leary, Briti síce o destinácie v zahraničí majú napriek karanténe stále záujem, zahraniční turisti však do Británie prichádzať nebudú.

V súvislosti s najnovšími krokmi aerolínií právnici uviedli, že ak budú letecké spoločnosti úspešné, vláda bude musieť predložiť vedecké dôkazy o opodstatnenosti karantény. Podľa leteckých spoločností žiadny vedecký dôkaz podporujúci zavedenie takých prísnych opatrení neexistuje.

Aerolínie odmietli aj alternatívu v podobe „leteckých mostov“. Ako sa uvádza v ich vyhlásení, vláda zatiaľ nepredložila ani ako, ani kedy sa navrhované „letecké mosty“ medzi Britániou a ďalšími krajinami budú realizovať, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Experti varujú, že v Európe môže nastať ďalšia vlna nákazy

Väčšina z 27 členských krajín EÚ už prekonala vrchol pandémie, ale ľudia sa začali správať menej zodpovedne.
Predstavitelia Európskej únie a odborníci sa obávajú, že Európa by v dôsledku hromadných protestov proti rasizmu a policajnému násiliu mohla v nasledujúcich týždňoch zažívať nárast počtu infikovaných novým koronavírusom SARS-CoV-2. Informovala o tom vo štvrtok agentúra Reuters.

V rámci prejavu solidarity s demonštráciami v Spojených štátoch, ktoré vyvolalo zabitie Afroameričana Georgea Floyda, protestovali v uplynulých dňoch v mnohých európskych mestách desaťtisíce ľudí. Floyd zomrel 25. mája pri zatýkaní belošským policajtom v meste Minneapolis v štáte Minnesota.

„Ak všetkým odporučíte, aby medzi sebou mali odstup jeden a pol metra, ale všetci stoja vedľa seba a držia sa, nemám z toho dobrý pocit," povedal Jozef Kesecioglu, prezident Európskej spoločnosti pre intenzívnu medicínu.
Pôvodne mala prísť až po lete

Na otázku novinárov, či k nárastu infekcií môže podľa neho dôjsť už v nasledujúcich dvoch týždňoch, odpovedal: „Áno, ale dúfam, že sa mýlim.“Väčšina z 27 členských krajín EÚ už prekonala vrchol pandémie. Z tohto dôvodu krajiny postupne otvárajú ekonomiku i hranice. Pôvodne odborníci očakávali druhú vlnu pandémie až po lete, aktuality.sk