iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Pellegrini avizoval založenia vlastnej strany v SR

Smer prišiel o Pellegriniho, Fico mu drží palce: Smer, ktorý dvadsať rokov tvrdil muziku na slovenskej politickej scéne, je na rázcestí. Už pred parlamentnými voľbami bolo badať, že tandem predseda strany a predseda vlády neťahá vždy jedným smerom. Spory medzi šéfom Smeru Robertom Ficom a vtedy ešte premiérom Petrom Pellegrinim sa však vždy podarilo držať pod pokrievkou.

Po februárových voľbách, v ktorých strana získala ako druhá najúspešnejšia 18,29 percenta a dostala sa do opozície, napätie začalo eskalovať. Vyvrcholilo odchodom Pellegriniho z postu podpredsedu Smeru a avizovaním založenia vlastnej strany.
„Zanechávam značku a politickú stranu Smer jej otcovi zakladateľovi. Vzdávam sa postu podpredsedu a svoju ďalšiu politickú budúcnosť už nevnímam ako potenciálny predseda alebo významný predstaviteľ strany Smer. A oznamujem, že v najbližších dňoch a týždňoch budem podstupovať kroky, ktoré ma dovedú k definitívnemu odchodu zo strany Smer,“ vyhlásil Pellegrini v Banskej Bystrici.

Tvrdí, že za jeho rozhodnutím odísť sú tri dôvody. Priznal, že si nevie ďalej predstaviť politickú budúcnosť s Ficom. „Sú to dva svety, ktoré sa jednoducho nemôžu spojiť. Pre mňa je to svet minulosti a budúcnosti, ktoré sa nedajú spojiť za jedným stolom,“ vysvetľoval Pellegrini.

Pripomenul predvolebný sľub voličom o dokončení zodpovednej zmeny, tretím dôvodom je jeho silná voličská podpora, vo voľbách dostal 413 555 prefe¬renčných hlasov, Fico 243 463. „Štvrtý dôvod vychádza z poznania, že sociálna demokracia musí mať jasné miesto na Slovensku a nesmie byť odkázaná na pobyt v opozícii. Nesmie byť stranou, ktorá síce má veľkú sympatiu ľudí, ale nikto si s ňou nechce sadnúť za stôl a nepredstavuje alternatívu súčasnej vláde,“ vysvetľoval Pellegrini s poukazom na nedávne vyhlásenia ostatných parlamentných strán, ktoré vylúčili možnú spoluprácu so Smerom.

Podľa májového prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza by strana Petra Pellegriniho v parlamentných voľbách skončila druhá so ziskom 21,4 percenta, Smer s Ficom by si vybralo 9,6 percenta voličov. Víťazom volieb by bolo hnutie OĽaNO s 21,8 percenta hlasov.

Takto verejne Pellegrini odmietol ponuku, ktorú dostal od Fica pred niekoľkými dňami. Ako zdôraznil Pellegrini, ponuka nebola oficiálna a podľa nej by on zastával post predsedu strany a Fico by sa stal popredným predstaviteľom Nadácie Alexandra Dubčeka. „Zachoval by si právo veta pri kandidátskych listinách,“ komentoval Pellegrini ponuku.

Smer sa oficiálne k odchodu jedného zo svojich piatich podpredsedov vyjadrí vo štvrtok. Medzitým však Fico na sociálnej sieti napísal, že mu drží palce v ďalšej politickej ceste. „Mrzí ma, že ponuku stať sa predsedom strany Smer neprijal. Je mi úprimne ľúto, že po dvadsiatich rokoch v strane odmietol túto ponuku, najmä po tom, čo ho strana nominovala na post štátneho tajomníka, ministra, predsedu parlamentu, podpredsedu vlády a napokon premiéra,“ pripomenul Fico všetky funkcie, do ktorých strana nominovala Pellegriniho. „Smer pokračuje svojou ľavicovou cestou a naďalej bude razantne chrániť sociálny štát. Toto sa nezmení ani po odchode Petra Pellegriniho,“ dodal Fico.

Dalo sa odchodu predísť?

O sporoch medzi Ficom a Pellegrinim sa hovorilo dlhšie. Narážali na seba najmä z pozícií predsedu vlády a predsedu strany, ktorá Pellegriniho na post premiéra nominovala. Pred parlamentnými voľbami však vystupovali spolu a Fico bránil premiérove kroky, ktoré kritizovala vtedajšia opozícia.

Samotná predvolebná kampaň sa však už držala dvoch línií – v jednej bol ústrednou postavou Pellegrini, v druhej Fico. Po voľbách, ktoré boli pre Smer, s ambíciou zostavovať po štvrtý raz vládu, prehrou, ešte sem-tam vystúpili na verejnosti bok po boku. Objavovali sa už prvé špekulácie, že buď sa Pellegrini stane predsedom strany, alebo si založí stranu vlastnú. Koncom mája vyzval po boku niekoľkých členov predsedníctva, aby Fico odstúpil z čela strany. Na Pellegriniho stranu sa pridali aj niektoré regionálne organizácie Smeru.

Viacerí podpredsedovia Ficovi vyčítali, že sa nezišlo predsedníctvo a nevyvodila sa zodpovednosť, pričom naznačovali, že pod vyvodením zodpovednosti chápu Ficov odchod z pozície šéfa strany. Ten reagoval verejným vyhlásením, že je pripravený zmeniť „svoj vzorec správania“, ale hneď dodal, že „nemám kam odísť“.

Ponuka, ktorá sa (ne)odmieta

Dvaja prví muži Smeru sa nedohodli. Nepomohla ani ponuka, ktorú Fico poslal Pellegrinimu – hoci nie oficiálne – už pred niekoľkými dňami. Existenciu tohto dokumentu pre Pravdu potvrdil hovorca Smeru Ján Mažgút. „Podľa ponuky by sa Pellegrini stal predsedom strany a Fico by sa stiahol na pozíciu predsedu, prezidenta alebo inak povedané vrcholného predstaviteľa Nadácie Alexandra Dubčeka,“ vysvetlil Mažgút.

Podľa neho by sa z Pellegriniho stal predseda so všetkými kompetenciami a právomocami. Pellegrini tiež potvrdil, že ponuku dostal, nešlo však podľa neho o oficiálnu ponuku. Podľa neho si Fico chcel zachovať isté právomoci v rámci strany, ako napríklad veto na kandidátskej listine či nad financiami strany.

„Budem sa vždy hlásiť, že som dvadsať rokov strávil v Smere. Ide o značku, ktorá patrí a bude patriť k najúspešnejším politickým projektom v novodobej histórii Slovenska,“ vyhlásil Pellegrini s dôvetkom, že jeho svet a Ficov svet sa od seba vzdialili a nevidí možnosť, aby si sadli za jeden stôl alebo sa stretli v spoločnom projekte.

Budúca strana

Pellegrini ohlásil, že založí vlastnú stranu postavenú na princípoch sociálnej demokracie. Nechcel povedať, kto zo súčasného poslaneckého klubu Smeru sa pridá na jeho stranu. Očakáva sa, že ďalšie vyhlásenia alebo odchody zo strany sa rozbehnú na budúci týždeň.

Budúci predseda budúcej strany avizoval, že chce vybudovať poctivú a novú stranu nezaťaženú minulosťou, nevylúčil, že počas leta bude zbierať podpisy potrebné na jej založenie. V septembri sa zrejme vzdá postu podpredsedu parlamentu, na ktorý ho nominoval Smer.

S Pellegrinim odíde aj časť poslancov Smeru

Parlamentný poslanecký klub strany Smer-sociálna demokracia (Smer) by sa mal zúžiť po tom, čo podpredseda strany Peter Pellegrini oznámil odchod z vedenia Smeru a zámer založiť nový politický subjekt. Klub Smeru má momentálne 37 členov. Pred časom z neho odišiel poslanec Ján Podmanický.

„Neviem povedať, to sa bude ešte kreovať. V najbližšom čase sa dozviete, aká skupina poslancov odchádza s pánom Pellegrinim,“ povedal poslanec Smeru Peter Kmec, ktorý patrí k prívržencom Pellegriniho. Podľa Kmeca bude snaha o civilizovaný rozchod. „Taký mierový rozvod,“ podotkol.

Do okruhu ľudí okolo Pellegriniho by mali patriť podpredsedovia Smeru Richard Raši a Peter Žiga. Ďalej by to mali byť poslanci Denisa Saková, Ľubica Laššáková, Matúš Šutaj Eštok, Ján Ferenčák a Peter Kmec. Podľa informácií sa rozhodujú aj ďalší poslanci, napríklad Erik Tomáš.

Podľa Kmeca nová strana, ktorú chce založiť Pellegrini, bude orientovaná sociálnodemokra¬ticky. „Bude pokračovať v tých hodnotách, ktoré zastával Smere doteraz. Ochrana starších, chudobnejších, slabších, rodiny s deťmi,“ vymenoval Kmec. Na otázku, či bude prístup nového subjektu ku kultúrno-etickým témam liberálnejší alebo konzervatívnejší, Kmec odpovedal, že tieto témy sa nebudú ideologizovať./agentury/

X X X

Kočner dostal do väzby poštu, ktorú nik neskontroloval. Vďaka falošnej pečiatke súdu

Nedovolenú zásielku sa podarilo doručiť do Kočnerovej cely vďaka sfalšovanej pečiatke bratislavského súdu. Hlavný aktér najzávažnejších káuz vraj poštu určenú pre iného roztrhal a spláchol. Marian Kočner zažil v januári 2019 nezvyčajnú prehliadku svojej cely v leopoldovskej väznici. Príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) prevrátili celú miestnosť naruby. Hľadali obsah obálky, ktorá mu prišla pár dní predtým na jeho meno.

Keďže odosielateľom mal byť Okresný súd Bratislava I, väzenská stráž poštu pre Kočnera neotvorila. Zákon totiž hovorí jasne: pošta z polície, súdov či od advokáta sa väzobne stíhanému nekontroluje.
Ako sa však neskôr ukázalo, Kočnerov prípad bol iný – v skutočnosti nešlo o oficiálnu korešpondenciu medzi súdom a hlavným aktérom viacerých závažných káuz vrátane vraždy novinára Jána Kuciaka.

Pečiatku na obálke s Kočnerovým menom zrejme niekto sfalšoval. Pravda vyšla najavo až po niekoľkých dňoch, keď na súd prišla doručenka z leopoldovského ústavu.

Pošta pre Mariana

Bratislavský súd sa obratom spojil s väznicou a od zásielky pre muža neprávoplatne odsúdeného v kauze televíznych zmeniek za 69 miliónov eur sa dištancoval. Okamžite tak bolo jasné, že nešlo o oficiálnu poštu.
Kto bol skutočným odosielateľom a čo bolo v obálke, vie dnes zrejme iba Kočner, ktorý už krátko po zadržaní políciou v kauze zmenky v júni 2018 začal posielať z väzby motáky s inštrukciami určenými pre svoju niekdajšiu pravú ruku Petra Tótha.

Tentoraz mala pošta s neznámym obsahom a falošnou pečiatkou Okresného súdu Bratislava I putovať ku Kočnerovi. Pri prehliadke jeho cely sa však nič podozrivé nenašlo. Podľa zdrojov z prostredia justície Kočner tvrdil, že zásielka bola zo súdu, ale nebola určená jemu. A tak ju vraj na cele roztrhal a spláchol.

Aktuality.sk oslovili aj väznicu v Leopoldove. Hovorkyňa ZVJS Monika Kacvinská bola však v reakcii na Kočnerovu záhadnú poštu strohá. Potvrdila, že väzenská stráž obálku z bratislavského súdu zaevidovala. Bližšie sa však vyjadriť nechcela s tým, že incidentom sa zaoberá polícia. „Vzhľadom na to, že vec bola odstúpená na prešetrenie orgánom činným v trestnom konaní, nebudeme sa bližšie k danej problematike vyjadrovať,“ uviedla.

Falošná pečiatka

Okresný súd potvrdil, že doručenku z údajnej zásielky pre Mariana Kočnera dostal, no nesúvisela so žiadnym spisom.
„Vzhľadom na evidentnosť nepravosti zasielanej zásielky, kde číslo použitej údajnej pečiatky bolo v rozpore s vydanými pečiatkami Okresného súdu Bratislava I, podalo vtedajšie vedenie súdu trestné oznámenie. O jeho výsledku nemá vedenie súdu žiadnu vedomosť,“ uviedol hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak.

Podľa našich zistení bolo trestné stíhanie pre marenie výkonu väzby začaté, v súčasnosti je však prerušené.
Článok pokračuje pod boxom o kontrole pošty väzobne stíhaných osôb.

Ako sa kontroluje pošta vo väzbe?

Obvinený môže korešpondenciu prijímať a odosielať každý pracovný deň neobmedzene. Do pošty obvineného môže nahliadnuť riaditeľ ústavu alebo poverený pracovník zboru. Obvinení v kolúznej väzbe, čo je aj Kočner, posiela a prijíma poštu prostredníctvom súdu alebo orgánu činného v trestnom konaní.

Kedy zásielku zadržia?

Ak korešpondencia obsahuje nedovolenú informáciu alebo vec, z obsahu môže vzniknúť podozrenie na spáchanie trestného činu alebo by jej doručením mohol byť marený účel väzby.

Ktoré zásielky sa nekontrolujú?

Korešpondencie, ktorá je:

– medzi obvineným a jeho obhajcom;
– medzi obvineným a kanceláriou prezidenta, Národnou radou, úradom vlády, ministerstvom spravodlivosti, generálnou prokuratúrou alebo verejným ochrancom práv;
– medzi obvineným a orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom;
– od diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu;
– medzi obvineným a našimi štátnymi úradmi alebo Slovenskom uznávanými medzinárodnými organizáciami, ktoré sa zaoberajú podnetmi alebo sťažnosťami týkajúcimi sa ochrany ľudských práv.
Kočnerove motáky

Prípad záhadnej pošty z roku 2019 nie je prvým, keď sa polícia musí zaoberať nedovolenou korešpondenciou Kočnera.
Od septembra minulého roka čelí muž z tzv. mafiánskych zoznamov aj obvineniu pre motáky, ktoré z väzby posielal rodine a blízkym. Časť z nich polícii odovzdal Kočnerov niekdajší kamarát a bývalý šéf kontrarozviedky SIS Tóth, keď začal spolupracovať s vyšetrovateľmi vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Motáky mal z väzby vynášať Kočnerov advokát Andrej Šabík, ktorého vyšetrovateľ vypočul len nedávno. V minulosti akékoľvek podozrenia v tejto súvislosti odmietol.

Z motákov je zrejmé, že Kočner sa chcel za každú cenu dostať z basy. Na jednom z listov sa sťažoval, že jeho kontakty zlyhali a nedostal sa na slobodu: „Chcem vedieť, prečo zlyhal Mamojka! RF to mal vybaviť.“
Na ďalších motákoch inštruoval blízkych, napríklad ako postupovať pri prevode nehnuteľností alebo s účtami.

Spálil a spláchol

Podozrivé zásielky sa objavili aj v inom mediálne známom prípade. Obvinenému v kauze vraždy exprimátora Hurbanova – Romanovi Ostružlíkovi – našla justičná stráž v ilavskej väznici tri listy. Problém bol v tom, že zásielky neboli zaevidované a na celu sa dostali bez kontroly. „V súvislosti s uvedeným bolo dňa 9. septembra 2019 začaté trestné stíhanie pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia,“ uvádza dozorujúci prokurátor v obžalobe.

O tajných listoch porozprával polícii aj Ostružlíkov spoluväzeň. Justičná stráž podľa svedka neustrážila päť až sedem listov, ktoré si muž obvinený z objednávky vraždy svojho politického rivala Lászlóa Basternáka potajme preniesol.
Až dvojnásobný počet listov sa vraj podarilo Ostružlíkovi odoslať. Čo sa stalo s jedným z nich, opísal väznený Patrik P. polícii.

„Roman (Ostružlík, pozn. redakcie) potom išiel na záchod a ten list spálil na záchode. V liste bolo písané niečo po maďarsky,“ píše sa v obžalobe z prípadu vraždy exprimátora.

Pochybila kontrola?

Obžalovaný Ostružlík podal na spoluväzňa trestné oznámenie, jeho advokátka Kristína Vajliková akékoľvek odovzdávanie tajných listov poprela. „Sú to listy súkromného charakteru medzi mojím klientom a jeho známymi,“ vysvetlila obhajkyňa Vajliková ešte v apríli tohto roka. Odmietla, že by si jej klient tajne a v rozpore so zákonom posielal poštu s Alenou Zsuzsovou, spoluobžalovanou v prípade vraždy exprimátora.

Aj keď Ostružlíkovi prehľadali celu a našli v nej neskontrolované listy, situácia sa zopakovala.
V inom balíku opäť dostal nezaevidovaný list. Tento incident už Ostružlík podľa slov advokátky sám iniciatívne nahlásil justičnej stráži, aktuality.sk

X X X

Súdna mapa by mala priniesť špecializáciu sudcov, avizuje ministerka Kolíková

Sudcovia by sa mohli v budúcnosti špecializovať na jednotlivé agendy, ako napríklad rodinné či trestné právo. Takýto cieľ si dáva nová súdna mapa, ktorú chce presadiť ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí).
Ako vysvetlila v rozhovore pre TASR, špecializácia by sa dosiahla aj zväčšením súdnych obvodov. Súdy by sa podľa jej slov nemali rušiť, ale meniť.

„Súdna mapa je kľúčová pre reformu justície, lebo nám umožní urobiť špecializáciu sudcov na hlavné agendy," uviedla Kolíková. Ministerka sa nazdáva, že špecializácia prinesie rýchlejšie a kvalitnejšie rozhodnutia súdov.
Rovnako chce sprehľadniť systém. Súdna mapa by tak mala jasne ukázať, koľko sudcov je kde potrebných a ako reagovať na javy ako práceneschopnosť, materská dovolenka alebo vzdanie sa funkcie sudcu. "Hneď ako máte viac sudcov v rámci jednej agendy, môže aj predseda súdu zabezpečiť plynulý chod v jednotlivých veciach," uviedla Kolíková.

Súčasný problém vysvetlila na príklade rodinnoprávnej agendy. Na menších súdoch podľa ministerky dochádza k situáciám, keď sú na túto agendu pridelení dvaja sudcovia, z ktorých jeden rodinné právo robí a druhý nie. Aby bol však splnený zákonný náhodný výber a aby mohol súd fungovať, nastaví sa značný nepomer prideľovania vecí, ktorý je len zdanlivý.

„Potom je naozaj ťažko zabezpečiť nestrannosť, najmä na tých menších súdoch, kde sa tí ľudia poznajú a vedia, že túto vec bude riešiť iba jeden človek," vysvetlila. Podľa ministerky majú aj samotní sudcovia záujem sa špecializovať na hlavnú agendu. „Nechcú chvíľu robiť službu v treste a rozhodovať o väzbách, odpočúvaniach a potom rozhodovať ako rodinný sudca," doplnila.

Ministerka hovorí o zväčšovaní obvodov

Kolíková vysvetlila, že nejde rušiť súdy, ale meniť a zväčšovať obvody. Priznáva, že môže nastať situácia, keď konkrétny súd bude riešiť už napríklad iba rodinnoprávnu agendu a sudca bude musieť zvážiť, či zostane alebo sa presunie inde.
Ministerka však hovorí, že by sa sudcovia museli presúvať veľké diaľky, keďže nechce spájať obvody až na úroveň krajov. "Podľa mňa tam bude veľký priestor, aby si to predseda súdu usporiadal, aby každý našiel vo svojom systéme nejaký komfort a súčasne bol špecializovaný," dodala.

V súvislosti so súdnou mapou by sa tak do budúcna mohla začať aj debata, či sa neoplatí sudcov brať do systému ako špecializovaných, čo za súčasného stavu ministerka nepovažuje za možné.

X X X

Politologička Malová: Odchod Pellegriniho neznamená koniec pre Smer

Úspech potenciálnej strany Petra Pellegriniho závisí od toho, kto z členskej základne Smeru sa k nemu pridá, ale aj ako osloví voličov Dobrej voľby a iných stredoľavých projektov. Otázkou je tiež financovanie nového subjektu. Pre TASR to uviedla politologička Darina Malová. Myslí si, že Smer bude naďalej prežívať, keďže časť voličov stále sympatizuje s predsedom Robertom Ficom.

Pellegrini podľa Malovej stále stavia na pozitívnom vnímaní verejnosti ako bývalého premiéra. „Šanca vytvoriť stranu tu je, úspech bude závisieť aj od toho, kto z členskej základne, funkcionárov sa pridá a akým spôsobom prídu ľudia a voliči z Dobrej voľby a iných stredoľavých projektov,“ načrtla.

V prípade straníckych funkcionárov sa podľa nej zdá, že má zatiaľ lepšiu pozíciu Smer. Silnejšie karty má aj v otázke financovania, pretože má ako legitímny parlamentný subjekt na základe volebných výsledkov nárok na financovanie zo štátu. Naopak, Pellegrini musí začať od nuly.

Pre Smer však odchod Pellegriniho neznamená okamžitý koniec, myslí si Malová. Poukázala na to, že ani HZDS sa v minulosti nestratilo zo straníckeho systému zo dňa na deň. „Musíme sa asi pripraviť, že nejakú dobu bude Smer spoluexistovať s novou stranou Petra Pellegriniho,“ dodala.

Politológ z Univerzity Komenského Pavol Baboš hovorí, že Smer je silná značka a Pellegrinimu bude trvať dlho, kým sa od neho odpúta. Odchod Pellegriniho nemusí nevyhnutne znamenať aj koniec Smeru. Baboš približuje, že to do veľkej miery bude záležať aj na tom, kto v Smere ostane a kto s Pellegrinim odíde, prípadne k akým ďalším zmenám v strane dôjde. „Potenciál Petra Pellegriniho v tom, koľko voličov môže od Smeru odlákať, je určite veľmi veľký,“ poznamenal politológ.

Uviedol, že Pellegriniho potenciálna nová politická strana by mohla mať v najbližších voľbách aj 20 percent. Všetko však bude podľa Baboša závisieť od situácie v Smere a aj medzi ostatnými stranami.
Pellegrini v stredu oznámil, že končí v strane Smer. Viac s ňou nespája svoju politickú budúcnosť, vzdáva sa funkcie jej podpredsedu a značku Smer podľa vlastných slov necháva „otcovi zakladateľovi“, predsedovi Robertovi Ficovi./agentury/

X X X

Po prvýkrát v histórii existuje alternatíva pre voličov Smeru, hovorí Mesežnikov

Po prvýkrát v histórii existuje alternatíva pre voličov strany Smer-sociálna demokracia. Takto okomentoval odchod Petra Pellegriniho zo Smeru politológ Grigorij Mesežnikov. Rozhodujúcim pri tomto rozhodnutí pre podpredsedu sociálnodemokra-tickej strany bol podľa politológa prieskum, ktorý nedávno zverejnila televízia Markíza a podľa ktorého by Pellegriniho ešte neexistujúca strana presiahla hranicu 20 percent. Zároveň to bol podľa Mesežnikova dôvod, prečo predseda Smeru Robert Fico podľa medializovaných informácií ponúkol Pellegrinimu predsednícku stoličku. Mesežnikov očakáva, že Smer sa po odchode svojho podpredsedu bude meniť na radikálnu až komunistickú ľavicu. Tiež predpovedá, že Pellegriniho strana bude brať voličov najmä Smeru, z vládnych strán je najviac ohrozené hnutie Sme rodina.

„Teraz je to prvýkrát v histórii, čo pre voličov Smeru existuje ďalšia alternatíva, predtým nebola. Samotný Fico bol alternatívou pre HZDS, a preto veľa jeho voličov stiahol ku sebe. Ale samotný Fico nikdy nemal nikoho, kto by mu bral voličov a teraz mu Pellegrini toto urobil,“ povedal Mesežnikov.

Podľa neho je Pellegrini pre voličov Smeru „veľmi akceptovateľný“ a ak príde k ďalšiemu sklamaniu voličov z Fica, tak k nemu môžu veľmi rýchlo prebehnúť. Mesežnikov si však nemyslí, že Pellegrini bude schopný osloviť elektorát vládnej koalície. V ohrození je podľa neho akurát hnutie Sme rodina. To je podľa neho aj dôvodom, prečo sa jej predseda Boris Kollár snaží hnutie vyprofilovať za ľavicové. Politiológ to označil za predbežnú snahu zabráneniu strát.

Spoluprácu strán súčasnej vládnej koalície s Pellegrinim očakáva iba v prípade „veľmi dramatických“ situácií. Podobných tým v roku 2016, kedy po parlamentných voľbách so Smerom-SD išli vládnuť Most-Híd a Sieť. „Z vládnych strán je vidieť nedôvera, pretože on na nich dosť často útočil, aj neférovo, a budú odmietať spoluprácu. Pokiaľ sa jej bude dať vyhnúť, tak ju odmietnu, ale bavíme sa v horizonte niekoľkých rokov. Spolupráca s ním bude ich posledná možnosť. Určite je jeho koaličný potenciál ale vyšší ako má Smer,“ komentoval.

Mesežnikov by však nepodceňoval mienkotvornosť samotného Roberta Fica. „V tom typickom ľavico-radikálnom-smeráckom prostredí je stále akceptovateľný a stále viac oslovuje starších ľudí z menších miest a viac ľavicovo zmýšľajúcich. Do 10 percent by stále mohol mať, čo nie je v súčasnej politickej situácii na zánik strany,“ zhodnotil budúcnosť strany Smer-SD bez Pellegriniho. Dodáva však, že Smer sa rétoricky mení na „komunistickú ľavicu“.

Fico sa už v minulosti vyjadril, že sa strana nemôže sať „slniečkarskou“, čo Mesežnikov označil za „dosť hlúpy“ útok na Pellegriniho. „Zľakol sa, že Smer úplne padne. Ale naznačilo to, ako Fico uvažuje, že je proti princípom otvorenej a občianskej spoločnosti. A to je presne ten ľavicový radikalizmus v štýle súčasných komunistov a nacionalistov. Tu už Fico je mentálne dávno. Smer sa asi formálne netransformuje na komunistickú stranu, ale názorovo to bude dosť blízke,“ uzavrel politológ s tým, že strana podľa neho neprežije svojho predsedu zakladateľa a bude chradnúť s ním na čele a budú jej odchádzať voliči./agentury/

X X X

Peter Bárdy: Fico stále nikam neodchádza

Robert Fico skončí v politike až vtedy, keď sa rozhodne. Alebo keď urobí väčšiu chybu, ako je Pellegriniho odchod. Robert Fico mohol udržať Petra Pellegriniho v strane len za predpokladu, že by z nej sám odišiel.
Sľubovať mu predsednícky post nestačilo, pretože Peter Pellegrini dobre vedel, že ho Robert Fico bude chcieť riadiť.
Tvrdiť však dnes, že odchod populárneho politika znamená koniec Roberta Fica, je asi predčasné. Aj keď je viac ako jasné, že jeho koniec sa pomaly, ale isto blíži.

Robert Fico však nie je bezbranný. Okrem nesporných politických skúseností má stále svoju podporu aj nemalé finančné zdroje. Aj oficiálne. Čas zháňania peňazí vlastnou hlavou, plus financie za úspešné volebné výsledky, to všetko vytváralo v Smere zázemie, o akom v iných stranách mohli len snívať. Pokiaľ teda Robert Fico niečo vedel a možno ešte stále vie, tak robiť populistickú politiku, zaviazať si ľudí a zohnať peniaze. A to nie je málo.

Určite to už nie je ten Fico, ktorého si pamätáme z rokov 1998 – 2016, ale pri všetkej tej frustrácii, pri hneve a smútku môže byť schopný zamiešať karty. Aj nečisto, ak to bude treba. Fico totiž vie hrať hru. Keď ide na rokovanie, na stretnutie, vie, čo chce dosiahnuť. Je to stratég, ktorý do poslednej chvíle pracoval na záchrane silného Smeru – s Pellegrinim.

Vedel pritom, že by nebolo správne, keby sa napriamo postavili proti sebe vo voľbe predsedu.

Toto Robert Fico nemohol dopustiť. Priama konfrontácia na straníckej pôde jednoducho nemohla prebehnúť.
Mal len dve možnosti. Buď prehovoriť Petra Pellegriniho, aby sa stal predsedom Smeru, alebo sa s ním dohodnúť, že odíde zo strany, čo vlastne Pellegrini nepriamo naznačoval už skoro rok.

Predseda Smeru bol pripravený na obe možnosti. Mal dosť času sa pripraviť.

Toto sú presne tie situácie, keď by sme chceli mať krištáľovú guľu a veštiť, čo sa bude diať.
Na jednej strane tu máme optimistické prieskumy v prospech Petra Pellegriniho, na strane druhej Roberta Fica v skutočne nepriaznivej situácii. Logika nás tlačí do úvah, že vznik Pellegriniho strany bude znamenať zánik Smeru.
Lenže skutočne nepodceňujme Fica. To, či sa blíži jeho koniec, má v rukách predovšetkým on sám, aktuality.sk

X X X

Napĺňanie fondu pomoci škrípe, Matovič už ďalšiu výplatu neposlal

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) sľúbil, že bude do Fondu vzájomnej pomoci posielať celú výplatu, kým "boj s koronou nevyhráme". Poslal len jedinú, za marec. Ďalšia neprišla. Vyplýva to zo stavu transparentného účtu k 9. júnu, ktorý má fond zriadený v Štátnej pokladnici. Kým sa nezačnú peniaze aj rozdeľovať, nebudem nikomu vyčítať, že neprispieva, povedal premiér.

Vytvorenie Fondu vzájomnej pomoci ohlásil premiér spolu s koaličnými partnermi 1. apríla. Fond mal určitým spôsobom nahradiť zníženie platov politikov, ktoré pôvodne sľúbili strany naprieč politickým spektrom v parlamente, kým nezistili, že tento krok by ovplyvnil nielen platy politikov, ale aj ďalších verejných funkcionárov.

Matovič uviedol vznik fondu týmito slovami: „Chceme ukázať našu spolupatričnosť s ľuďmi, a to, že nás mrzí, že nedokážeme priamo zákonne pomôcť každému, chceme nahradiť tým, že sme sa rozhodli na úrade vlády zriadiť Fond vzájomnej pomoci, ktorým sa budeme snažiť riešiť práve tie individuálne životné príbehy. Fond vzájomnej pomoci bude fond, do ktorého budú prispievať naši koaliční poslanci, naši koaliční ministri aj iní ľudia, ktorí s nami spolupracujú, každý slobodne, podľa svojho uváženia,“ povedal na tlačovej besede.

„Vzdávam sa celého môjho premiérskeho platu a budem ho odvzdávať do tohto fondu, dokedy boj s koronou nevyhráme,“ prisľúbil premiér.

Optimistický bol aj šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár: „Vytvoríme zoznam a tam každý jeden človek uvidí tú osobnú mieru solidarity s ľuďmi, akým spôsobom je ten poslanec alebo prípadne člen vlády ochotný pomôcť obyčajným bežným ľuďom, lebo bude vedieť, akou sumou prispel. Som pevne presvedčený, že to je najrýchlejšie riešenie, najlepšie možné a bude adresné“.

Členovia vlády sa prispievať nehrnú

U členov vlády tieto slová odozvu zatiaľ príliš nenašli. Za premiéra poslala výplatu jeho manželka Pavlína, za marec vo výške 1 491,20 eura s dovetkom „Prva vyplata premiera IM“. Bola prvá a zatiaľ posledná. Pravidelne prispieva minister školstva Branislav Gröhling (SaS), na účet nabehla jeho výplata za marec (1 349,30 eura) aj apríl (2 349,30 eura). Vicepremiérka Veronika Remišová poslala v apríli 1000 eur, vicepremiéri Richard Sulík (SaS) a Štefan Holý (Sme rodina) nič. Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) a minister zahraničných vecí Ivan Korčok prispeli v apríli každý tisíckou, Milan Krajniak (Sme rodina) dvakrát po tisíc eur (v apríli a máji). Nikto ďalší z ministrov neprispel.

Poslanci tiež zabúdajú

Peniaze od poslancov OĽaNO, ktorí fond najviac propagovali a v poslaneckom klube sa dohodli na príspevku 500 eur z platu, v apríli chodili takmer vzorne (len šiesti nedali), v máji však už prúdili pomenej. Na transparentnom účte k poslednému pracovnému dňu mája chýbali alebo sa nedali identifikovať príspevky od 24 poslancov. Medzi tými, ktorí prispeli v apríli, ale už nie v máji, boli zo známejších mien napríklad tenista Karol Kučera či zabávač Jozef Pročko. Na druhej strane, Anna Remiášová dala aj v apríli, aj v máji z poslaneckého platu po 1000 eur a Romana Tabák si aprílovou platbou 1500 eur „predplatila“ príspevok na tri mesiace.

Matovič zatiaľ nikomu nič nevyčíta

Najväčším prispievateľom do fondu, v ktorom bolo k 9. júnu 657 056,60 eura, tak zostáva podnikateľ Milan Filo, ktorý vložil na účet 500-tisíc eur. Slabne aj prúd peňazí od bežných darcov, ľudí či podnikateľov. Fond sa iba napĺňa, neboli z neho vyplatené žiadne peniaze. Úrad vlády zatiaľ ešte len hľadá spôsob, ako bude pomoc distribuovať ľuďom.

„Kým nie je spustený mechanizmus prerozdeľovania peňazí z Fondu vzájomnej pomoci, nikomu nebudem vyčítať, že do fondu neprispieva. Keď budeme vidieť, že to funguje, potom bude na mieste aj výčitka, že niektorí koaliční poslanci či ministri neprispievajú," uviedol nedávno Matovič podľa agentúry SITA. Pri otázke, kedy sa budú tieto peniaze prerozdeľovať, odporučil obrátiť sa na vedúceho úradu vlády Júliusa Jakaba, ktorý má tuto agendu na starosti. „Túto otázku smerujte na neho. Ja som nekontroloval nijakého poslanca alebo ministra, či do tohto fondu nejakým spôsobom prispel," dodal Matovič.

Prispievať do fondu už skôr odmietli politici opozičných strán./agentury/

X X X

Pročko škrtil, Blaha nadával? Parlament sa zmenil na arénu

Ľuboš Blaha (Smer) tvrdí, že ho Jozef Pročko (OĽaNO) chytil v bufete pod krk. Podal preto trestné oznámenie. Pročko to vidí inak.„V parlamentnom bufete ma práve fyzicky napadol poslanec Pročko. Chytil ma rukami za krk, škrtil ma a zúrivo so mnou lomcoval, kým nezasiahol čašník,“ napísal Blaha na sociálnej sieti. Pročka, ktorý je poslancom prvé funkčné obdobie, prirovnal k mafiánom z deväťdesiatych rokov minulého storočia.

„Kompletne zmyslov zbavený. Ten človek je reálny agresívny psychopat, nevie sa ovládať,“ pokračoval Blaha s tým, že on útok neopätoval, „spory násilím neriešim“. A dodal, že bol u lekára a podá trestné oznámenie.
Pročko však udalosť popisuje trocha inak. „Blaha pocas rozpravy mi nadaval do kkt a opic,“ napísal zasa bývalý zábavač. Ohradil sa, že si neželá, aby mu poslanec z opozície takto nadával. „Tak mi povedal, ze ty chudak, kto ti t…ka zenu,“ pokračoval v statuse Pročko.

Spor pokračoval aj v parlamentnom bufete. Pročko sa obrátil na Blahu s tým, aby mu ešte raz zopakoval slová z rokovacej sály. „Začal vrieskať: Pročko ma napadol,“ dodal samotný Pročko. Dosiaľ zrejme naznámejším konfliktom medzi poslancami sa datuje do februára 1999. Vtedy mal poslanec Peter Baco z HZDS tiež v bufete dať facku Ľubomírovi Andrassymu z SDĽ. Baco všetko vysvetľoval, že len šermoval rukami./agentury/

X X X

Na kauciu prepustili jedného z policajtov, ktorí zatýkali Floyda

Thomasa Lanea prepustili po zložení kaucie vo výške 750 000 dolárov.

Reuters: Jedného z policajtov obvinených z napomáhania a navádzania k vražde Afroameričana Georgea Floyda, ktorý zomrel 25. mája v meste Minneapolis pri policajnom zásahu, prepustili v stredu popoludní miestneho času z väzenia na kauciu. Informovala o tom agentúra AP s tým, že 37-ročného Thomasa Lanea prepustili po zložení kaucie vo výške 750 000 dolárov z väzenia v okrese Hennepin v štáte Minnesota.

Zvyšní dvaja policajti obvinení z rovnakých trestných činov aj štvrtý policajt obvinený z vraždy Floyda ostávajú podľa záznamov väzenského zariadenia naďalej vo väzbe.
Prepustený Lane je obvinený z napomáhania a navádzania k vražde druhého stupňa pri zatýkaní 46-ročného Floyda. Ten zomrel po tom, ako mu iný policajt, Derek Chauvin, vyše osem minút kľačal na krku, hoci sa Floyd opakovane sťažoval, že nemôže dýchať.

Laneov právny zástupca Earl Gray sa k prepusteniu svojho klienta bezprostredne nevyjadril. Minulý týždeň však povedal, že Lane bol na polícii nováčikom a jediné, čo pri zatýkaní Floyda spravil, bolo, že mu držal nohy tak, aby nemohol kopať. Uvádzal tiež, že Lane vyjadril pri zatýkaní znepokojenie a Chauvina sa dvakrát spýtal, či by Floyda nemohli pretočiť na bok. Chauvin, ktorý je v súčasnosti obvinený z vraždy druhého stupňa, to však odmietol.
Laneov právnik zároveň uviedol, že jeho klient vykonal v sanitke kardiopulmonálnu resuscitáciu a Floyda sa pokúsil oživiť. Denníku Star Tribune právnik povedal, že má v pláne podať na súde návrh na stiahnutie obvinení voči jeho klientovi, aktuality.sk