iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Miliardy z Bruselu nedokáže SR vyčerpať, priznáva Klus...

... Požiadame o čas: Slovensko by zrejme svoj podiel z navrhovaného 750-miliardového európskeho záchranného balíka na podporu ekonomiky po pandémii koronavírusu podľa načrtnutých pravidiel ani nestihlo vyčerpať. Skonštatoval to po pondelňajšom zasadnutí komisie pre európske záležitosti štátny tajomník rezortu zahraničných vecí Martin Klus.

Slovensko preto bude na rokovaniach vedúcich predstaviteľov únie žiadať, aby boli zdroje z tohto balíka možné čerpať nie dva, či štyri nasledujúce roky, ale možno až do konca nasledujúceho programového obdobia v roku 2027.

Potrebujeme ministra zázrakov a zbožných želaní. Zíde sa

„Predstava, že Slovenská republika, ktorá dlhodobo patrí k rekordmanom v nečerpaní prostriedkov Európskej únie, bude teraz schopná ich vyčerpať v priebehu napríklad dvoch alebo štyroch rokov, je ťažko predstaviteľná v našich podmienkach,“ uviedol Klus na brífingu po zasadnutí komisie. Podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Ľuboša Jančíka sa pritom z nástroja pre budúce generácie, ako Európska komisia svoj návrh záchranného balíka nazvala, pre Slovensko črtá zhruba 6,6 miliardy eur.

Slovensko pritom súhlasí s navrhovanou výškou balíka, ako aj s nastavenými alokačnými programami. „Sme pripravení a ochotní intenzívne diskutovať o pravidlách, ktoré majú tento rámec sprevádzať,“ tvrdí Klus. Priznáva však, že napríklad pri otázke kľúča, podľa ktorého sa majú prostriedky z balíka medzi jednotlivé krajiny rozdeľovať, má momentálne bližšie ku krajinám ako Portugalsko, či Slovensko, než k susedným Čechom a Maďarom, ktorí s alokačným kľúčom nesúhlasia.

Podľa Klusa bude tiež dôležité, aby financovanie tohto nástroja nespôsobilo vyššie daňové zaťaženie občanov na Slovensku. Brusel si totiž na financovanie tohto balíka plánuje požičať na finančných trhoch, úvery tak bude musieť roky z niečoho splácať. Podľa Klusa je tak práve v súčasnosti priestor diskutovať o postupnej eliminácii rabatov, teda zľavách čistých prispievateľov pri odvodoch do rozpočtu Európskej únie.

Slovensko bude podporovať aj návrhy smerujúce k financovaniu nástroja z nových zdrojov Európskej únie, ktoré však nebudú navyšovať zaťaženie slovenských občanov. Podľa štátneho tajomníka rezortu financií môže ísť napríklad o zaťažení tretích krajín, ktoré chcú vstúpiť na trh Európskej únie, ale aj o zdaňovanie technologických gigantov, ktoré na európskom trhu pôsobia, dane však platia v daňových rajoch.

Komisia sa tiež bavila o tom, kam by prostriedky z európskeho balíka na obnovu ekonomiky po pandémii koronavírusu mohli smerovať. Brusel hovorí predovšetkým o projektoch spojených so zelenou ekonomikou či digitalizáciou. Záujmom Slovenska by však bolo využiť tieto zdroje aj na financovanie reforiem zdravotníctva, vzdelávania, dôchodkového systému či systému správy daní./agentury/

X X X

Zastavme korupciu podáva podnet na prešetrenie Ficovho pobytu v kaštieli

Pobyt expremiéra Roberta Fica (Smer) v kaštieli vo Vinosadoch mohol byť neoprávneným darom. Na svojej internetovej stránke to uvádza Nadácia Zastavme korupciu (NZK). Organizácia preto podala podnet na Výbor Národnej rady SR (NR SR) pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý by podľa nej mal preveriť, či nedošlo k prípadnému porušeniu zákona. Samotný kaštieľ má nejasné majetkové pozadie, za ktorým sa podľa NZK môže skrývať Jozef Brhel, údajný sponzor strany Smer.

„Mám známych, ktorí mi ponúkli v čase, kedy potrebujem intenzívnejšiu rehabilitáciu a šport ako inokedy, dobre viete, že mám problém so zdravím. Keďže všetko je pozatvárané, dostal som ponuku využiť rehabilitačnú časť tohto zariadenia, ja som ju niekoľkokrát využil, aj ju využijem, pretože nevidím žiadny dôvod, prečo by som sa mal obmedzovať,“ povedal Fico médiám 3. júna.

Fico: Nebývam v kaštieli vo Vinosadoch, je to absolútny nezmysel

Podľa NZK pritom z jeho vyjadrení nie je jasné, či a ako presne sa uskutočnila odplata za pobyt v kaštieli. Využitie rehabilitačnej časti kaštieľa sa tak môže javiť ako neoprávnene prijatý dar. Zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov pritom uvádza, že „verejný funkcionár nesmie prijímať dary, navádzať iného na poskytovanie darov alebo získavať iné výhody v súvislosti s výkonom svojej funkcie“.

Pochybnosti vyvoláva aj majetkové pozadie samotného kaštieľa vo Vinosadoch. Podľa NZK v ňom môže figurovať údajný sponzor Smeru Jozef Brhel. Kaštieľ oficiálne patrí firme Obnova kultúrnych a historických pamiatok, za ktorou stojí schránková spoločnosť Johnson Developments LLC, so sídlom v New Jersey. NZK si vyžiadala výpis z registra, z ktorého však nie je možné určiť konečného užívateľa výhod. Za schránkovou spoločnosťou v New Jersey je totiž ďalšia schránková spoločnosť – Fagot Managment LtD so sídlom na Seychelských ostrovoch.

Na adrese sídla spoločnosti zároveň sídlia desiatky iných schránkových firiem, z ktorých mnohé zakladala právna kancelária Mossack Fonseca, známa z kauzy Panama Papers. Jej služby využívali podnikatelia a politici z celého sveta, aby optimalizovali dane alebo zakrývali skutočného vlastníka domácich obchodných spoločností. Podľa informácií NZK bol investorom kaštieľa vo Vinosadoch práve podnikateľ Jozef Brhel. Firmy, ktorých je konečným užívateľom výhod, dostávali zákazky od štátnych subjektov.

NZK bola založená v roku 2014. Jej hlavným poslaním je zvyšovať povedomie o korupcii, aktivizovať širokú verejnosť v otázkach verejného záujmu, pomáhať whistleblowerom, podporovať investigatívnu žurnalistiku a presadzovať systémové opatrenia, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou efektívneho boja proti korupcii./agentury/

X X X

Pellegrini: Vládna koalícia nie je transparentná

Podpredseda Národnej rady (NR) SR Peter Pellegrini (Smer) vyzval vládnu koalíciu a premiéra Igora Matoviča (OĽaNO), aby šli pri výmene prednostov všetkých okresných úradov (OÚ) transparentnou cestou, vypísali riadne výberové konania a garantovali, že vyhrá ten najlepší.

Uviedol to na pondelkovej tlačovej konferencii s tým, že vládna koalícia neplní svoje sľuby spred volieb a funkcie prednostov plánuje obsadzovať po straníckej línii. Tvrdí, že hnutie OĽaNO tak obchádza sľubovanú transparentnosť, a kritizoval procesy výberu do riadiacich funkcií zo strany vlády.

„Nedá sa mlčaním prechádzať fakt, že občania krajiny sú dennodenne klamní, zavádzaní a že neplatí nič, čo im bolo pred voľbami sľubované,“ uviedol Pellegrini s tým, že vládna koalícia neplní ani najzákladnejšie sľuby, ktoré predseda vlády Igor Matovič dal voličom. Pripomenul, že ústrednou témou volebnej kampane OĽaNO bola okrem boja proti korupcii aj transparentnosť a je zakomponovaná aj v programovom vyhlásení vlády (PVV). Poukázal aj na slová prezidentky Zuzany Čaputovej zo správy o stave republiky, že aj cesta za transparentnosťou by mala byť transparentná.

Pellegrini spochybňuje postup vládneho hnutia pri výmene všetkých 72 okresných prednostov. Tvrdí, že zháňa ľudí cez svojich známych, aby im boli blízki. Nepovažuje preto za férové „hrať sa na spravodlivých“ a vyberať si len na základe politickej príslušnosti či kamarátstiev z detstva. Dodal, že OĽaNO si pokojne môže vybrať všetkých 72 prednostov, zdôraznil však potrebu transparentného výberu. Nemalo by podľa neho platiť heslo „Vyhraj voľby, môžeš všetko“.

V tejto súvislosti kritizoval aj slová predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina), že jemu krok premiéra neprekáža, pretože hnutie Sme rodina má pod sebou stavebné úrady a tiež by ich vedenie obsadilo samo.

Poslanec NR SR Matúš Šutaj Eštok (Smer) kritizoval aj netransparentné obsadzovanie pozícií na ministerstve dopravy zo strany ministra Andreja Doležala (nominant Sme rodina). Poukázal aj na zmeny v rezorte zdravotníctva či pôdohospodárstva./agentury/

X X X

Kotleba chce sudkyni pustiť Rytmusa a predvolať Kaliňáka, sám na ďalší súd nepríde

Súdne pojednávanie s obžalovaným Marianom Kotlebom sme sledovali online.
To najdôležitejšie:

redseda ĽSNS Marian Kotleba je obžalovaný v súvislosti so šekmi v hodnote 1488 eur, ktoré rozdával ako župan pred troma rokmi,

v prípade dokázania viny mu hrozia štyri až osem rokov za mrežami,

na dnešnom pojednávaní Kotleba podal námietku zaujatosti voči samosudkyni Ružene Sabovej,

námietku sudkyňa zamietla, o jeho sťažnosti tak rozhodne Najvyšší súd, čím sa môže ďalšie pojednávanie oddialiť, vypovedali manželia Koleňovci, ktorým Kotleba daroval 1488 eur. Podujatie, na ktorom peniaze dostali, vnímali ako benefičný koncert,

trojica historikov označila ĽSNS za jedinú relevantnú neonacistickú stranu na Slovensku, Kotleba sa snažil spochybniť ich odbornosť,

Kotlebovi advokáti navrhujú predložiť niekoľko nových dôkazov, sám Kotleba na na ďalšie pojednávanie nepríde, keďže bude rokovať NR RS.

Marian Kotleba po pojednávaní novinárom oznámil, že na pojednávanie 14. júla určite nepríde, keďže bude rokovať parlament. Aktuality.sk už upozornili, že Kotleba v minulom volebnom období patril k najväčším absentérom z klubu ĽSNS.
„Pre mňa je výkon mandátu poslanca určite dôležitejší, ako podieľať sa na takejto politickej súdnej záležitosti,“ odpovedal dnes na našu otázku, či takéto pojednávanie nie je dostatočne relevantný dôvod na to, aby sa z rokovania NR SR ospravedlnil.

Súdu sa chce Kotleba včas písomne ospravedlniť. S pojednávaním vo svojej neprítomnosti určite súhlasiť nebude.
Najvyšší súd by mal do 14. júla rozhodnúť aj o sťažnosti voči zaujatosti samosudkyne, ktorú chce Kotleba podať. Podľa
prokurátora špeciálnej prokuratúry Tomáša Honza by Najvyšší súd o sťažnosti mohol rozhodnúť do troch týždňov od podania.

Samosudkyňa odročila hlavné pojednávanie na 14. júla. Kotleba chcel namietať, že vtedy rokuje národná rada, sudkyňa
ho však zahriakla, že nedostal priestor, aby hovoril. Platí teda, že pojednávať by sa malo 14. júla.

Kotlebova obhajoba navrhla predvolať aj exministra vnútra za Smer Roberta Kaliňáka a bývalého šéfa SIS Antona Šafárika. Kaliňák by mal podľa právnikov lídra ĽSNS vysvetliť, ako to bolo s imigračnou hrozbou pred niekoľkými rokmi.
Na pojednávaniach s Kotlebom sa totiž rozoberalo aj to, či je odmietavý postoj k imigrantom definičným znakom neonacizmu.

Kotlebovi právnici navrhujú predvolať aj Frederiku Kotlebovú, exmanželku lídra ĽSNS.

Sudkyňa sa spýtala, či chcú obidve strany predložiť nové dôkazy. Kým prokurátor žiadne nové dôkazy nemá, advokáti Kotlebu predkladajú zoznam zákonov, ktoré poslanci ĽSNS navrhovali v parlamente.

Jedným z dôkazov, ktorý Kotlebovi právnici predložili súdu, je aj album speváka Rytmusa z roku 2006 Bengoro. Na albume je aj pieseň Cigánsky sen. Kotleba sa snaží dokázať, že pojem „Cigán“ sa v praxi používa úplne bežne, a to väčšinou obyvateľstva.
Advokáti predsedu ĽSNS tiež navrhujú na súde čítať z Krátkeho slovníka slovenského jazyka, konkrétne, čo slovník hovorí o slove „Cigán“.

Kotleba sa snaží spochybniť aj historika Jakuba Drábika. Tvrdí, že z dnešnej výpovede Drábika vyplynulo, že nesleduje činnosť ani poslancov ĽSNS a nevie uviesť, aké zákony v parlamente predkladali alebo za ktoré hlasovali.
„Napriek tomu sa svedok vo svojom odbornom posudku odvoláva na komplexné posúdenie činnosti strany a jej členov,“ vyhlásil Kotleba.

Kotleba sa Drábika pýta, či by vedel uviesť aspoň tri kroky jeho ako osoby, ktoré by sa dali hodnotiť ako útoky na demokratický systém. „Konkrétne výroky uviesť neviem,“ povedal Drábik.

„Vedeli by ste povedať o nejakom konkrétnom čine, ktorý by bol dôkazom toho, že ĽSNS chce odstrániť parlamentarizmus?“ pýtal sa historika Kotleba. „Napríklad číselná symbolika 1488,“ reagoval.

Rosina sa ďalej Drábika pýta, či v politickom programe ĽSNS zaregistroval nejaký konkrétny bod, ktorý mal za cieľ odstrániť politický, spoločenský, ekonomický či kultúrny poriadok. „Nie, na to si dávajú veľký pozor, samozrejme,“ odpovedal.

Kotlebov advokát Tomáš Rosina sa Drábika pýta, aký má vzťah ku Kotlebovi. „Je predmetom môjho výskumu, veľmi fascinujúcim predmetom,“ odvetil Drábik.
Rosinu zaujíma, či sa historik o Kotlebovi v minulosti vyjadroval v médiách a ak áno, ako sa o ňom vyjadroval. „Označil som ich za neonacistickú stranu,“ reagoval Drábik.

Ako svedok ďalej vypovedá historik Jakub Drábik, autor knihy Fašizmus. Prokurátor sa ho pýta, prečo je SNP terčom kritiky a útokov extrémistov. „Bolo povstaním proti ľudáckemu režimu, ktoré oni velebia a tým pádom bolo nepriateľským,“ vysvetlil.

Vypovedá historik Michal Švarc. Kotleba sa ho pýtal, kedy vznikla 1. Slovenská republika. „Prvá Slovenská republika vznikla 1. januára 1993,“ odpovedal historik. Kotleba zostal po jeho odpovedi mierne zaskočený. Ako prvý vypovedal historik Ján Hlavinka. Kotleba sa ho pýtal, či okrem Tisa boli v Slovenskej republike aj iní významní politici, ktorí niesli zodpovednosť.

Hlavinka mu odpovedal, že medzi takých patrili premiér Vojtech Tuka či minister vnútra Alexander Mach. „A títo politici mali ústretovejší vzťah k Tretej ríši alebo boli proti?“ pýtal sa líder ĽSNS. „Neviem zodpovedne povedať, či bol ich vzťah k Tretej ríši ústretovejší, ako bol vzťah prezidenta Tisa,“ reagoval historik.

Kotleba sa vzápätí snažil spochybniť Hlavinkovu odbornosť. „Nevedel odpovedať na veľmi jasné historické otázky. Používal termíny ako možno, neviem, myslím si, prejavoval sa nerozhodne,“ zhodnotil Kotleba, aktuality.sk

X X X

NAKA po rokoch pokročila s výbuchom mafiánov Tutiho a Papasa. Obvinila bossa Černáka, pred tým aj Lališa

Prípad sa týka obrovského výbuchu, pri ktorom zahynuli bratia Vladimír a Jozef Danišovci známi ako Tuti a Papas. Vyšetrovateľ obvinil Černáka zo zločinu všeobecného ohrozenia. Po 25 rokoch NAKA pokročila v kauze výbuchu vozidla, pri ktorom zahynuli bratia Danišovci. Polícia o tom informuje na sociálnej sieti. Niekdajšieho bossa banskobystrického podsvetia Mikuláša Černáka obvinili zo všeobecného ohrozenia. V minulosti už obvinila aj bossa bratislavských sýkorovcov Róberta Lališa.

Černák mal dočasne odložené obvinenie, lebo pri objasňovaní mafiánskej minulosti jeho skupiny spolupracuje s políciou. Na usmrtení Vladimíra Daniša, prezývaného Tuti, sa mal dohodnúť s neskôr tiež zavraždeným bratislavským bossom Miroslavom Sýkorom.

Obaja sa mali podľa vyšetrovateľa spolčiť s Róbertom Lališom, Jánom Burgerom a Jozefom Fojtíkom a rozdeliť si naplánované úlohy. Černák mal zabezpečiť trhavinu priemyselného typu.„Tú mal fyzicky obstarať Ján B. Z trhaviny mal s Jozefom F. za účasti ostatných zhotoviť nástražno-výbušný systém," píše polícia.

Výbušninu nainštaloval pod sedadlo Tutiho auta Jozef F. Po jej nainštalovaní ho mali Róbert Lališ, Jozef F. a Ján B. ešte istý čas, až do osudného dňa, sledovať. Ten deň bol 6. júl 1995, kedy do auta nasadol Tuti aj so svojim bratom Jozefom Danišom, prezývaným Papas. Popoludňajšia jazda po Štefanovičovej ulici v Bratislave bola ich posledná. Približne o 13.38 mal Róbert L. odpáliť nálož a centrom Bratislavy sa ozval masívny výbuch. Jeho vysoký expanzný účinok mal za následok rozsiahlu devastáciu tiel oboch bratov, ktoré nemali šancu prežiť," opisuje polícia okolnosti výbuchu. Z auta vtedy zostala len kopa šrotu.

Obťažoval aj podsvetie

Vladimír Daniš alias Tuti bol v Bratislave známy svojim agresívným správaním voči taxikárom, obsluhe v baroch a na diskotékach. Týmto ľuďom údajne zvykol namiesto platenia útraty naopak zobrať peniaze z tržby. Neprekážal len svojmu okoliu a ľuďom, ktorých obťažoval agresívnym správaním. Dostal sa do sporu aj s nastupujúcou generáciou podsvetia, ktorá mala jasnú predstavu o tom, že aj zločin musí mať presné pravidlá.

V polovici 90. rokov sa zrodilo veľké spojenectvo bratislavských sýkorovcov a černákovcov, ktoré Danišovi alias Tutimu nevoňalo. Potvrdzujú to aj slová banskobystrického bossa Mikuláša Černáka.

„Tuti bol brutálny primitív, ktorý v bratislavských baroch znásilňoval mladé dievčatá, strhával im zlaté retiazky a náušnice z tela, bil taxikárov po meste namiesto platenia,“ hovorí Černák. Šéfovia skupín a mocní muži podsvetia sa v máji 1995 stretli v Bratislave, kde si to Vladimír Daniš definitívne zavaril. Robil si posmech z ľudí, ktorí boli na schôdzke a nepatrili k bratislavskej skupine.
„Keď sa napokon dostal takýmto správaním do sporu so mnou a s mojím bratom Vladom v jednej rybárskej reštaurácii v Bratislave, tak bol taký zbabelec, že dva týždne nevychádzal z bytu, pred ktorým sme ho čakali,“ opisuje Černák.
Demonštratívna likvidácia

Ešte predtým údajne šiel za Danišom alias Tutim aj Sýkorov vyslanec Lališ, aby sa s ním porozprával. Tuti ho údajne preplieskal.
Černák sa v minulosti vyjadril, že sa napokon dohodli na demonštratívnej likvidácii Tutiho aj jeho brata Jozefa Daniša, prezývaného Papas. Chceli tak posilniť Sýkorovu pozíciu pred ostatnými bossmi v Bratislave, ktorú Tuti podrýval tým, že ho odmietal rešpektovať.

Akciu spustili 6. júla 1995, keď sa Danišovci Tuti a Papas presúvali červeným Citroënom po Bratislave. Polhodinu popoludní zaznel pri budove ministerstva financií ohromujúci výbuch, auto Danišovcov aj s posádkou sa rozletelo po okolí.
„Obhliadku sme mali rozdelenú na štyri sektory, dostal som na starosť epicentrum explózie. Bolo to naozaj strašné, ľudské ostatky viseli zo stromov. Jeden pán v čase výbuchu odbočoval k ministerstvu a na prednej kapote auta mu pristála hlava obete,“ opísal miesto mafiánskej popravy bývalý policajt z oddelenia vrážd Jozef Vachálek.

O desať minút sa pri policajných páskach objavil Peter Steinhübel alias Žaluď, potom prišli aj ďalší známi ľudia z podsvetia. Všetci boli zvedaví, čo sa stalo. Černák po rokoch priznal, že mal v poprave prsty, pričom ukázal prstom aj na bossa sýkorovcov Róberta Lališa. Ten však všetko popiera, aktuality.sk

X X X

Ako mocní vysvetľujú miliónové majetky: viacerí funkcionári to hodili na rodičov

Dary od žijúcich či dokonca nebohých rodičov poslúžili mnohým vysokým štátnym úradníkom a politikom na zdôvodnenie početných majetkov. Zakryl sa nimi aj bývalý šéf hmotných rezerv Kajetán Kičura, či exriaditeľ vojenských tajných Ján Balciar.
Kým väčšina našincov našetrí za celý život horko-ťažko na vlastný byt a auto, niektorí šťastlivci získajú hneď niekoľko nehnuteľností už krátko po skončení školy. Nejde pritom o potomkov úspešných podnikateľov, ostrieľaných finančníkov či oligarchov, ale rodinných príslušníkov vysokých štátnych funkcionárov.

Pohľad do nedávnej minulosti ukazuje, že jednou z obľúbených výhovoriek vysokých štátnych úradníkov či politikov, ktorí pred voľbami radi presviedčajú voličov o sociálnom cítení a solidarite s najslabšími, sú dary od štedrých rodičov na dôchodku.
Niektorí pri pokuse vysvetliť, ako sa dostali k majetkom prevyšujúcim ich oficiálny príjem, neváhali „použiť“ ani rodičov, ktorí boli v tom čase už po smrti.

Osvedčený trik?

Jedným z najvypuklejších príkladov štátnych zamestnancov, ktorí získali za roky služby miliónové majetky, je dnes už bývalý riaditeľ Vojenského spravodajstva Ján Balciar. S manželkou vlastnia početné nehnuteľnosti vrátane 15 apartmánov v piatich štýlových chatách na Táloch či luxusný apartmán v Chorvátsku.

Zaujímavou nehnuteľnosťou sa môže pochváliť aj Balciarov 31-ročný syn – od jari 2018 mu oficiálne patrí byt v Bratislave s rozlohou 110 metrov štvorcových a so 40-metrovou terasou v odhadovanej hodnote cez 200-tisíc eur. Balciar odišiel z vplyvného postu šéfa vojenských tajných krátko po nástupe vlády Igora Matoviča (OĽaNO) so zdôvodnením, že sa cítil unavený. To už sa jeho majetky niekoľko mesiacov preberali v médiách. Verejnosť sa ale dodnes presvedčivo nedozvedela, ako ich nadobudol.

Hodnota nehnuteľností patriacich rodine štvorhviezdičkového generála, ktorý je absolventom poľnohospodárskej univerzity v Nitre, pritom prekročila tri milióny eur.

Do portfólia Balciarovcov patria aj nehnuteľnosti, ktoré v minulosti vlastnil človek s väzbami na niekdajšiu pravú ruku mafiánskeho bosa Mikuláša Černáka – Jána Kána. Pripomeňme, že Balciarovo meno sa objavilo aj v správe dnes už nebohého Vladimíra Suchodolinského o tuneloví vojenského spravodajstva.

Štedrý otec Kičura

Symbolom nehospodárnosti na najvyšších miestach štátu, neblahého dedičstva troch vlád na čele so Smerom Roberta Fica vrátane posledného bábkového premiéra Petra Pellegriniho, sa stal Kajetán Kičura.

Od apríla 2012 do marca tohto roka šéfoval Správe štátnych hmotných rezerv, ktorá má podľa zákona vytvárať, dopĺňať a zabezpečiť doplnenie rezerv pri riešení krízovej situácie. V čase koronakrízy sa však „preslávil“ najmä pochybnými nákupmi zdravotníckeho materiálu za desiatky miliónov eur aj od firiem so sídlom v byte či rodinnom dome.

Kičura šéfoval úradu s necelou stovkou zamestnancov, o ktorého činnosti väčšina Slovákov ani netušila. Ak nepočítame tých, ktorí si pamätali kauzu predaja platinových sitiek v roku 2011 hlboko pod trhovú cenu.

Kičura bol v tom čase sudcom. Z postu predsedu Okresného súdu v Čadci ho v máji 2011 odvolala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Dnes sedí vo väzbe potom, ako ho obvinili z korupcie pri zákazkách na nákup špeciálneho vojenského materiálu. Počas svojho pôsobenia na čele SŠHR mal zarobiť na úplatkoch od druhého obvineného – podnikateľa Miroslava Solavu – viac ako 220-tisíc eur. Obaja tvrdia, že šlo len o pôžičku.

Zaujímavé sú však nielen majetkové pomery dlhoročného štátneho funkcionára, ale aj jeho najbližšej rodiny. Aj v kauze Kičura, podobne ako v prípade Balciarovcov, figurujú Kičurov otec Rudolf a jeho syn Krištof. Dvadsaťročný Krištof Kičura kúpil v centre Bratislavy na Konventnej ulici podozrivo lacno dva byty bez hypotéky. Za lukratívne nehnuteľnosti na dobrej adrese s rozlohou takmer 120 metrov štvorcových zaplatil približne 200-tisíc eur. Podľa oslovených maklérov ide zhruba o polovicu priemernej trhovej ceny.

Otázna je však nielen cena, ale aj to, kde vzal mladý Krištof Kičura peniaze na kúpu dvoch exkluzívnych nehnuteľností. Jeho otec to na mimoriadnej tlačovej besede ešte ako šéf SŠHR vysvetlil po svojom. Byty bude rodina Kičurovcov financovať z úspor.
„My to zafinancujeme, rodina, chceme bývať spolu,“ povedal Kajetán Kičura, ktorý v roku 2018 oficiálne zarobil 27-tisíc eur. Dvestotisícové byty by mu teda patrili najskôr za takmer 7,5 roka, a to by musel žiť zo vzduchu.

V rovnakej budove ako mladý Kičura kúpil byt aj jeho starý otec Rudolf. Nehnuteľnosť s rozlohou 144 metrov stála 150-tisíc eur, čo podľa kvalifikovaných odhadov zodpovedá zhruba polovici priemernej trhovej ceny. Podozrivo lacné predaje bytov sprevádzala aj jedna smutná udalosť. Ján Hečko, ktorý Kičurovcom predal dva byty, si v čase prevalenia kauzy siahol na život.

Mladý Krištof Kičura sa môže pochváliť aj vlastníctvom ďalšej nehnuteľnosti v hlavnom meste – chaty s pozemkom na Devíne za 110-tisíc eur. Kajetán Kičura na svojej poslednej tlačovej besede pred odvolaním tvrdil, že syn kúpil chatu z darovaných peňazí. Pôvod daru nevysvetlil. Od koho dostal mladý Krištof Kičura na tretiu nehnuteľnosť, sa tak môže verejnosť iba dohadovať. Faktom je, že dar pre syna by musel bývalý šéf SŠHR, ktorý mimochodom ašpiroval podobne ako Fico na ústavného sudcu, uviesť v majetkovom priznaní.

Kajetán Kičura zarobil v rokoch 2012 až 2018 ako riaditeľ štátnej organizácie podľa majetkových priznaní 237 791 eur. Jeho syn získal v rokoch 2018 a 2020 nehnuteľnosti za vyše 300-tisíc eur, pričom na žiadnej z nich nie je záložné právo.

Dar 100-tisíc a nový byt

Štedrým darom sa mohla pochváliť aj niekdajšia tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská, ktorá je aktuálne vo vyšetrovacej väzbe pre prijímanie úplatku. V roku 2018 dostala do daru 100-tisíc eur. Od koho dar dostala, nie je dodnes jasné. Jankovská na to novinárom nikdy neodpovedala.

Komunikácia z Threemy však naznačuje, od koho by mohol pochádzať 100-tisícový dar, ktorý Jankovská uviedla vo svojom majetkovom priznaní. Bývalá štátna tajomníčka písala v minulosti mafiánovi Marianovi Kočnerovi o tom, že jej sestra predala istú nehnuteľnosť za 115-tisíc eur. Či tieto peniaze nejako súvisia so 100-tisícovým darom, nie je jasné.

Otázniky vyvoláva aj luxusný polmiliónový byt pod hradným vrchom v Bratislave, kde Jankovská bývala predtým, než skončila vo väzbe. Byt oficiálne vlastnia jej synovia a Jankovská má právo ho doživotne užívať. Na luxusný byt pritom nie je podľa katastra žiadna hypotéka.

Ani v tomto prípade nie je jasné, kde Jankovská a jej synovia vzali na byt peniaze. Aj tu môže napovedať jej komunikácia s mafiánom Kočnerom. Jankovská sa ho v správach pýtala, či pozná Rezidenciu Hradný vrch v Bratislave a spomenula mu, že si tam chce kúpiť byt.

Práve v tejto rezidencii sa nachádza byt, ktorý vlastnia Jankovskej synovia. V komunikácii z Threemy sa spomínajú i peniaze. „Na pomstu sú potrebné peniaze. Ver mi. Ale tie dám ja. Ty si kúpiš byt a ja platím ostatné,“ mal napísať Kočner Jankovskej.

Peniaze od mladého asistenta

Peniaze musel v minulosti vysvetľovať aj bývalý premiér Peter Pellegrini. V roku 2018 totiž kúpil luxusný byt v bratislavskom podhradí, v komplexe Zuckermandel. Byt za 410-tisíc eur mal financovať sčasti z vlastných úspor a sčasti z hypotéky

Po sčítaní príjmov podľa oficiálnych majetkových priznaní však Pellegrenimu nevychádzala suma, akú vraj zaplatil z našetreného. A tak na scénu vstúpil niekdajší poslanecký asistent Miroslav Čellár. Tomu údajne ešte v roku 2008 Pellegrini predal výrobnú halu a získal tak 55-tisíc eur. Čellár zdroje, ktoré boli potrebné na kúpu haly – mal vtedy 25 rokov – taktiež vysvetľoval sporivosťou. Na jej kúpu som využil vlastné úspory z práce popri štúdiu a v zahraničí a prostriedky od mojej rodiny,“ uviedol vtedy Čellár. Čo konkrétne robil a akou sumou mu rodičia prispeli, už neuviedol.

Peniaze na kampaň

Peniaze sa „zjavovali” aj okolo lídra neúspešnej strany Vlasť Štefana Harabina. Na kampaň minula Vlasť 1,1 milióna eur. Dlho priznávala len pôžičky od 15 ľudí a jednej firmy v celkovej sume zhruba 770-tisíc eur. Darcov, od ktorých mohli mať zvyšok minutej sumy, harabinovci tajili. Navyše ani ľudia, ktorí strane oficiálne požičali, podľa dostupných informácií v niekoľkých prípadoch nemali majetok, aký by im umožňoval poskytnúť úver 100-tisíc eur.

Nuž a do tretice. Aj samotný Harabin akoby v minulosti žil zo vzduchu.
Napríklad v roku 2013 vykázal ako sudca príjmy 71 767 eur. Podľa majetkového priznania však v rovnakom roku ušetril 70-tisíc eur a ešte aj kúpil pozemok, ktorý ho stál 150-tisíc eur. V nasledujúcom roku 2014 zarobil 58 659 eur a v úsporách mu pribudlo 55-tisíc.

Státisíce v batohu

Na mamu, v tom čase už nebohú, si spomenul aj niekdajší vysoký funkcionár Železníc Slovenskej republiky (prevádzkujú trate) Štefan Hlinka. V lete 2017 našiel zamestnanec pumpy neďaleko Tatranskej Štrby tašku, v ktorej bolo 300-tisíc eur. Taká veľká suma v hotovosti automaticky vyvoláva otázky o pôvode peňazí. Napokon sa k peniazom prihlásil Hlinka. Začiatkom roka 2019 oznámil, že eurá našiel pri upratovaní rodičovského domu.
Tvrdenie stačilo aj polícii, pretože sa nepreukázalo, že peniaze pochádzali z ilegálnych aktivít.
Peniaze na Elektru

Otázka „Pán Mečiar, kde ste zobrali peniaze na Elektru?” sa stala legendárnou. V roku 2002 ju položil redaktor TV JOJ Ľuboslav Choluj Vladimírovi Mečiarovi. Otázka ho natoľko vyviedla z miery, že chcel redaktora udrieť päsťou do tváre.
Odkiaľ vzal bývalý premiér peniaze na luxusné sídlo aj sám vysvetľoval rôzne. Namiesto príbuzných bol v jeho prípade naporúdzi majetný podnikateľ. Najprv nemecký podnikateľ Peter Ziegler, neskôr právnická osoba, o ktorej Mečiar povedal, že vlastne nevie ktorá presne to bola, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: WHO: Aj keď sa v Európe situácia zlepšuje, globálne sa zhoršuje

Jednou z najviac postihnutých krajín na svete je Brazília. Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus v pondelok upozornil, že aj keď sa v Európe situácia týkajúca sa koronavírusovej pandémie zlepšuje, globálne sa zhoršuje. Zároveň vyzval krajiny, aby pokračovali v úsilí o zabránenie šírenia nákazy, informovali agentúry AFP a Reuters. V nedeľu bolo na celom svete hlásených viac ako 136 000 prípadov, čo je „doposiaľ najviac (nových prípadov) za jeden deň“, povedal Tedros na strímovanom brífingu pre novinárov.

„Po viac ako šiestich mesiacoch pandémie nie je čas na to, aby ktorákoľvek krajina zložila nohu z plynu,“ dodal.
WHO varovala, že Stredná Amerika ešte nedosiahla vrchol pandémie. Riaditeľ WHO pre mimoriadne situácie Michael Ryan v tejto súvislosti vyzval na medzinárodnú podporu tohto regiónu.

Jednou z najviac postihnutých krajín na svete je Brazília. Táto juhoamerická krajina má druhý najvyšší počet nakazených na svete po Spojených štátoch, pričom v počte obetí predstihla minulý týždeň Taliansko. Hlavná odborníčka WHO pre koronavírus Maria Van Kerkhoveová uviedla, že v Latinskej Amerike je nevyhnutný „komplexný prístup“.

Počet osôb nakazených novým koronavírusom na celom svete presiahol sedem miliónov a ochoreniu COVID-19 doposiaľ podľahlo viac ako 402 000 ľudí. Podľa Van Kerkhoveovej to ani „zďaleka neznamená koniec“.
Mnoho odborníkov na celom svete varuje, že koronavírus sa šíri častejšie od ľudí, ktorí nemajú žiadne príznaky ochorenia COVID-19, čo pravdepodobne vysvetľuje, prečo je také zložité zastaviť šírenie pandémie.
Van Kerkhoveová sa však domnieva, že k takémuto prenosu nákazy dochádza len „veľmi zriedkavo“, aktuality.sk

X X X

Obmedzenia pohybu odvrátili 3 milióny úmrtí v 11 európskych krajinách

Prísne obmedzenia pohybu (lockdown) zabránili približne 3,1 milióna úmrtiam v 11 európskych krajinách, uviedla v pondelok nová modelová štúdia. Väčšina štátov však takéto prísne opatrenia na zastavenie šírenia nového koronavírusu nezaviedla, pripomenula tlačová agentúra AFP.

Výskum poprednej univerzity Imperial College London, ktorej vedci radia britskej vláde v pandémii koronavírusu, zistil, že nariadené obmedzenia, ako napríklad zdržiavať sa doma, pomohli dostať pandémiu pod kontrolu. Univerzita použila údaje Európskeho centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (ECDC) o úmrtiach v 11 krajinách v období do 4. mája – porovnala počet zaznamenaných úmrtí v krajinách s počtom úmrtí, ktoré predpovedal jej model, ak by sa žiadne obmedzenia nezaviedli.

Vedci odhadli, že stratégie týchto štátov odvrátili približne 3,1 milióna úmrtí.

Uvedenými 11 krajinami boli: Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Británia, Španielsko, Belgicko, Rakúsko, Dánsko, Nórsko, Švédsko a Švajčiarsko. Výskumníci tiež vypočítali, že obmedzujúce zásahy spôsobili, že reprodukčné číslo – teda koľko ľudí nakazí koronavírusom jeden infikovaný – kleslo v priemere o 82 percent, pod 1,0.

„Naše výsledky ukazujú, že veľké nefarmaceutické zásahy a predovšetkým lockdown (prísne obmedzenie pohybu ľudí) majú obrovský vplyv na zmenšenie prenosu koronavírusu,“ napísali autori v štúdii, zverejnenej vydavateľstvom Nature Research.
„Prenos koronavírusu SARS-CoV-2 sa dá naďalej udržiavať pod kontrolou, ak budú úrady pokračovať v týchto zásahoch (opatreniach),“ dodali vedci v štúdii.

Vedci odhadli, že v spomínanom období sa koronavírusom nakazilo celkovo od 12 do 15 miliónov obyvateľov 11 krajín – čiže 3,2 až 4 percentá. Medzi krajinami to výrazne kolísalo – v Nemecku sa koronavírusom infikovalo iba 710.000 ľudí, čiže 0,85 percenta obyvateľstva. Pre porovnanie, v Belgicku mali najvyššiu mieru nákazy, osem percent, a v Španielsku sa infikovalo približne 5,5 percenta populácie, teda 2,6 milióna obyvateľov.

Autori upozornili, že opatrenia ako obmedzenie verejných podujatí a zatvorenie škôl sa zavádzali v rýchlom slede za sebou, preto je ťažké určiť účinok každého opatrenia zvlášť. Avšak zistili, že opatrenia v rámci lockdownu ako celku mali citeľný a „zásadný“ účinok – prenos koronavírusu sa znížil odhadom o 81 percent. Autori pripustili jeden nedostatok svojho modelu: predpokladal totiž, že každé opatrenie má vo všetkých krajinách rovnaký účinok. Avšak v realite „bola zaznamenaná rôznorodosť v tom, aký efektívny bol lockdown v rôznych krajinách“./agentury/

X X X

Bývalý spolupracovník maltského premiéra údajne plánoval zabitie sprostredkovateľa vraždy novinárky

Protest proti zavraždeniu novinárky Daphne Galiziovej.

Taxikár Melvin Theuma, ktorý údajne sprostredkoval vraždu maltskej novinárky Daphne Caruanovej-Galiziovej, v pondelok pred súdom vypovedal, že ho podnikateľ Yorgen Fenech a bývalý premiérov spolupracovník Keith Schembri plánovali zabiť. Informovala o tom agentúra DPA.

Fenech je obvinený zo spolupáchateľstva pri vražde Caruanovej- Galiziovej, ktorá prišla o život 16. októbra 2017 pri výbuchu nálože umiestnenej v jej aute. Fenech tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že skutočným strojcom novinárkinej vraždy bol Keith Schembri, "pravá ruka" vtedajšieho premiéra Josepha Muscata.

Schembri poprel akúkoľvek účasť na plánovaní vraždy a zatiaľ nebol obvinený zo žiadneho zločinu.
Theuma pred súdom svedčil, že mu Fenech dal 150 000 eur, aby zaplatil trom nájomným vrahom, ktorí mali zavraždiť Caruanovú-Galiziovú.

Polícia našla v Theumovom dome rukou písaný list, ktorý nasvedčoval, že do plánovania vraždy bol zapletený aj Schembri. Theuma však tvrdí, že nemá spoľahlivý dôkaz o Schembriho účasti na vražde. Novinárka Caruanová-Galiziová písala protikorupčný blog, viedla vyšetrovanie škandálu Panama Papers na Malte a bola investigatívnou novinárkou a ostrou kritičkou maltskej vlády a miestnych korupčných praktík. Jej smrť otriasla krajinou a vyvolala dlhotrvajúce protesty znepokojených občanov, aktuality.sk

X X X

Novým šéfom značky Volkswagen sa stane Ralf Brandstätter

Herbert Diess sa má v budúcnosti v rámci skupiny Volkswagen koncentrovať na celý koncern a vzdá sa vedenia značky VW. Diess od 1. júla prenechá vedenie kmeňovej značky VW doterajšiemu prevádzkovému riaditeľov Ralfovi Brandstätterovi, uviedla v pondelok večer po mimoriadnom zasadnutí dozorná rada automobilky. Na Diessa sa v uplynulých týždňoch vzniesla vlna kritiky pre technické problémy. Od júla by mal mať viac „priestoru pre svoje úlohy šéfa koncernu“ a bude sa primárne venovať vedeniu celej skupiny Volkswagen, aktuality.sk

X X X

V Poľsku prerušia ťažbu v 12 baniach, v ktorých sa rozšíril koronavírus

V Poľsku nariadili zatvorenie 12 uhoľných baní na tri týždne po tom, ako sa medzi ich zamestnancami rozšíril nový druh koronavírusu. Informovala o tom v pondelok agentúra AP s odvolaním sa na oznámenie poľského vicepremiéra Jaceka Sasina. K tomuto opatreniu dochádza v čase, keď vysoký počet nakazených zaznamenali v uhoľných baniach v regióne Sliezsko na juhu krajiny, ktoré je momentálne v Poľsku epicentrom nákazy.

Sasin uviedol, že opatrenie nadobudne účinnosť od utorka a jeho cieľom je zabrániť šíreniu nákazy. Dodal, že baníci budú aj počas trojtýždňového prerušenia ťažby naďalej dostávať riadny plat. V sobotu zaznamenali v Poľsku 576 nových infikovaných a v nedeľu 575, čo predstavuje doteraz najvyšší nárast za dva dni za sebou v krajinách EÚ, poznamenala agentúra AFP.

Ako uvádza poľské ministerstvo zdravotníctva, takmer dve tretiny nových prípadov sú spojené so zamestnancami uhoľnej bane Zofiówka v meste Jastrzebie-Zdrój v Sliezskom vojvodstve a ich rodinnými príslušníkmi. Štátna spoločnosť JSW, ktorá baňu vlastní, v nedeľu na Twitteri uviedla, že vysoký počet nakazených zaznamenali aj v ďalšej bani v obci Pniówek.

V Poľsku doteraz zaevidovali približne 27 000 prípadov nákazy koronavírusom, čo je oveľa menej ako zaznamenali v mnohých ďalších európskych krajinách. Takmer 5000 infikovaných sú zamestnanci uhoľných baní. Ide o mimoriadne vysokú mieru infekcie v tomto odvetví, keďže v štáte s 38 miliónmi obyvateľov je len 82 000 baníkov, všíma si AP, aktuality.sk