iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Pro prof. Válkovou: 70 rokov, odsúdili Miladu Horákovú

Pro prof. Válkovou: Uplynulo 70 rokov keď vo vykonštruovanom procese odsúdili Miladu Horákovú: Pred 70 rokmi sa skončil jeden z najväčších politických procesov v komunistickom Československu.„Pred Štátnym súdom v Prahe si 8. júna 1950 vypočulo nespravodlivé rozsudky 13 bývalých predstaviteľov nekomunistických politických strán na čele s Miladou Horákovou.

Išlo o prvú veľkú súdnu kauzu, na ktorej sa rozhodujúcou mierou podieľali sovietski bezpečností poradcovia. Prvýkrát sa
tu tiež uplatnila dohoda medzi Štátnou bezpečnosťou, prokurátormi a sudcami, že pojednávanie bude postupovať podľa vopred vypracovaného scenára,“ uviedol historik Branislav Kinčok z Ústavu pamäti národa (ÚPN).

Milada Horáková, rodená Králová, sa narodila 25. januára 1901 v Prahe. V roku 1926 ukončila štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej a v rokoch 1927 – 1940 pracovala na pražskom Ústrednom sociálnom úrade. Zapojila sa do protinacistického odboja a po zatknutí 2. augusta 1940 bola väznená až do konca vojny – súd v Drážďanoch jej v roku 1944 vymeral osemročný trest.

Horáková sa angažovala v Československej strane národně socialistickej a vo voľbách v roku 1946 sa stala poslankyňou Národného zhromaždenia. Mandátu sa vzdala 10. marca 1948, v deň pravdepodobne zinscenovanej samovraždy Jana Masaryka. V období nastupujúceho mocenského monopolu Komunistickej strany Československa (KSČ) protestovala proti nútenému prerodu ČSNS na Československú stranu socialistickú (ČSS), ktorá mala byť pod dozorom KSČ.

Bývalí funkcionári zrušených a tzv. obrodených politických strán udržovali kontakty a boli v spojení s exilom aj po februári 1948. Ich aktivity neušli pozornosti Štátnej bezpečnosti, pre ktorú sa stali zámienkou pre zásah.

„Diskutovali o budúcej podobe Československa, pripravovali sa aj na situáciu, keď dôjde k opätovnému návratu parlamentnej demokracie, no zostalo to len vo forme úvah a plánov. Už na známom stretnutí na fare vo Vinoři v septembri 1948 dospeli k záveru, že podpora ilegálnej odbojovej činnosti je v danej situácii beznádejná,“ vysvetlil Kinčok.
Sovietske metódy

Miladu Horákovú zatkli 27. septembra 1949 a v novembri sa začalo vyšetrovanie prvýkrát s použitím sovietskych metód. Jeho výsledkom bolo vykonštruovanie „nebezpečnej protištátnej skupiny“ 13 obžalovaných s Horákovou na čele.
Pojednávanie pred senátom Štátneho súdu v Prahe prebiehalo od 31. mája do 8. júna 1950 pod názvom Proces s vedením záškodníckeho sprisahania proti republike. Senátu predsedal Karel Trudák, štátnu prokuratúru zastupoval okrem iných aj neslávne známy Josef Urválek. Ako dodáva historik, proces sprevádzala mohutná propagandistická kampaň s verejnými schôdzami, hromadným počúvaním rozhlasových prenosov zo súdnej siene a rozsiahlym filmovým a rozhlasovým spravodajstvom.

„Išlo o typický prejav eskalujúcej studenej vojny – vybičovanej atmosféry plnej reálneho strachu z vypuknutia nového svetového vojnového konfliktu. Obžalovaní, prezentovaní ako ‚žoldnieri vojny‘ na strane kapitalistického Západu, boli označení za prekážku svetového mieru, ktorého hlavným garantom bol socialistický tábor na čele so Sovietskym zväzom,“ uviedol Kinčok.

Petície proti obžalovaným spisovali aj deti

Pracujúci a dokonca aj deti v školách spisovali petície, v ktorých žiadali potrestanie obžalovaných. „Bol to výsledok bezprecedentnej manipulácie, keď boli deťom obžalovaní prezentovaní ako monštrá prahnúce po vojne, ako ľudia dopúšťajúci sa rovnakých zverstiev ako nacisti,“ doplnil Kinčok.

Výška trestov bola určená dopredu, v čase, keď obvinení ešte nepoznali ani svoju obžalobu. Milada Horáková obvinená z velezrady a vyzvedačstva bola odsúdená na smrť, takisto aj Jan Buchal, Oldřich Pecl a Záviš Kalandra. Ostatní dostali tresty od 20 rokov po doživotie. Odsúdeným nepomohlo ani odvolanie na Najvyšší súd, ktorý rozsudky 24. júna 1950 potvrdil. O tri dni neskôr boli všetci štyria popravení.

„Na tento hlavný proces nadväzovalo ďalších 35 politických procesov, v ktorých bolo obžalovaných 639 osôb. Z nich bolo na trest smrti odsúdených desať a na doživotie 48 obvinených,“ uzavrel Kinčok. Prvým pokusom o nápravu tohto justičného zločinu bolo rozhodnutie prezídia Najvyššieho súdu v Prahe, ktoré 30. júla 1968 zrušilo rozsudok a prípad vrátilo mestskému prokurátorovi. Plnohodnotnej súdnej rehabilitácie sa odsúdení dočkali až po Novembri 1989./agentury/

X X X

Sulík: Črtá sa dohoda v koalícii týkajúca sa 13. dôchodkov

V koalícii sa črtá dohoda o ponechaní či zrušení 13. dôchodkov. V diskusnej relácii TA3 V politike to uviedol podpredseda vlády SR pre ekonomiku a minister hospodárstva SR Richard Sulík (SaS). Nechcel nič konkretizovať, je presvedčený, že by takéto veci mal oznamovať predseda vlády SR, prípadne minister sociálnych vecí, práce a rodiny. „Samozrejme, stále očakávame aj rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý má v tejto veci rozhodnúť na základe podnetu, ktorý podala pani prezidentka v súvislosti s legislatívnym postupom prijímania zákona. Dúfame, že sa ústavní sudcovia poponáhľajú, lebo koniec roka už máme o chvíľu,“ dodal vicepremiér.

V súvislosti s dôchodkami priznal, že sa v rámci koalície bude viesť aj debata o zrušení dôchodkového stropu. „Je potrebné na to ústavnú väčšinu, no som presvedčený, že dôchodkový strop spôsobí obrovské ekonomické ťažkosti, keďže toto opatrenie vytvorí implicitný skrytý dlh vo výške stoviek miliónov eur, ktorý si ponesú naše deti,“ povedal.
V rámci Koaličnej rady už predstavil aj svoj návrh na zmrazenie minimálnej mzdy. Mieni, že súčasný model nastavovania minimálnej mzdy môže mať v aktuálnych ekonomických podmienkach negatívny dosah na zamestnanosť a uškodí práve ľuďom s najnižšími platmi.

Návrh na zmrazenie minimálnej mzdy je zároveň jedno z 19 opatrení, ktoré chce Sulík predstaviť v najbližších dňoch v rámci krokov na reštart ekonomiky po ukončení núdzového stavu.

V tejto súvislosti sa vyjadril, že on ani strana SaS nemajú zásadný problém s tým, aby sa núdzový stav skončil po 90 dňoch, 14. júna tak, ako to oznámil premiér. „Viackrát som kritizoval Igora Matoviča (OĽaNO), ale v tomto má plnú podporu SaS,“ povedal. Zopakoval, že dôležitejšie je, aby v ďalšom období prišiel efektívny ekonomický reštart krajiny, o to viac, ak čísla poukazujú na výrazný medziročný prepad slovenskej ekonomiky, v 1. štvrťroku dosiahol –3,7 percenta. „Kríza navyše v plnej sile udrela až v polovici marca, a tak je jasné, že z pohľadu celého roka bude pokles obrovský,“ upozornil. /agentury/

X X X

Krajniak: O predĺžení núdzového stavu v súčasnosti nikto neuvažuje

Krajniakov predchodca Richter si myslí, že by bolo vhodné, aby vláda o zrušení núdzového stavu uvažovala aj skôr.
Núdzový stav by sa mal na Slovensku skončiť 15. júna a o jeho predĺžení nikto z kompetentných v súčasnosti neuvažuje. Povedal to minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) v diskusnej relácii RTVS o 5 minút 12. Poslanec NR SR a Krajniakov predchodca na ministerstve Ján Richter (Smer-SD) tvrdí, že vláda sa mohla zaoberať zrušením núdzového stavu už skôr.

„Neviem o tom, že by niekto uvažoval o predĺžení núdzového stavu,“ povedal Krajniak. Minister pripomenul, že núdzový stav sa netýka všetkých občanov, ale iba zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb. „Práve preto, že trvá núdzový stav, ešte môžeme zo štátnych hmotných rezerv zadarmo distribuovať ochranné pomôcky,“ zdôraznil Krajniak. Zostávajúce dni núdzového stavu chce minister využiť na zásobenie týchto zariadení na prípadnú druhú vlnu pandémie.

Richter si myslí, že by bolo vhodné, aby vláda o zrušení núdzového stavu uvažovala aj skôr, ako zanikne po uplynutí 90-dňovej lehoty. Prípadné predĺženie núdzového stavu, ktoré nevylúčil premiér Igor Matovič (OĽaNO), by bolo podľa exministra vyslovene politické rozhodnutie, keďže na to neexistujú žiadne dôvody.

Správu o stave republiky

Obaja politici ocenili správu o stave republiky, ktorú v piatok (5. 6.) predniesla v parlamente prezidentka Zuzana Čaputová ako vyváženú. Krajniak vyzdvihol najmä pasáž o možnostiach Slovenska v prípade, že sa všetci spoja na dosiahnutie spoločného cieľa.

Richter však mal výhrady k vyjadreniu prezidentky, aby sa spoločnosť nevrátila v stave spoločnosti tam, kde bola pred pandémiou.„Ja by som bol veľmi rád, aby sme urobili všetko pre to, aby sme sa sociálne a ekonomicky dostali do tej pozície, v ktorej sme boli pred pandémiou,“ povedal Richter. Uznal však, že prezidentka pravdepodobne myslela na stav justície či vraždu novinára a jeho snúbenice a ďalšie problémy spoločnosti.

Personálne zmeny

Exminister Richter svojmu nástupcovi vyčítal personálne zmeny na úradoch práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Krajniak oponoval, že odvolá iba tých manažérov, ktorí majú zlé výsledky, a pripomenul, že riaditelia sú napriek výberovým konaniam vo väčšine prípadov stranícki nominanti predchádzajúcej vlády.

Minister sa zároveň všetkým zamestnancom ÚPSVaR-u poďakoval za ich nasadenie a za odvedenú prácu pri vyplácaní príspevkov pre zamestnávateľov. Pripomenul, že tieto úrady už vyplatili 320 miliónov eur, zatiaľ čo banky poskytli úvery na pomoc postihnutým firmám vo výške niekoľkých desiatok miliónov eur.

Krajniak zdôraznil, že vláda musí v najbližšom čase podporiť služby. Rámce pomoci a to, koho sa konkrétne táto pomoc bude týkať, by mali zverejniť do leta. Na pomoc zamestnávateľom v službách by mali použiť peniaze zo štátneho rozpočtu.

Aktuálne rastúcu nezamestnanosť by podľa ministra mohla spomaliť podpora výstavby nájomných bytov a podpora zelených investícií. Zároveň je treba podľa oboch politikov v tomto čase obmedziť zamestnávanie cudzincov z krajín mimo EÚ.„Musíme brať ohľad na našich zamestnancov,“ povedal Krajniak. Prípadný lokálny nedostatok zamestnancov podľa neho čiastočne vyrieši práve výstavba nájomných bytov, aktuality.sk

X X X

Trump nariadil stiahnutie Národnej gardy z Washingtonu

Washington, ako aj iné mestá v Spojených štátoch v sobotu zaplavili tisícové davy ľudí, ktoré protestovali proti policajnej brutalite a rasovej nerovnosti. Americký prezident Donald Trump v nedeľu nariadil stiahnutie príslušníkov Národnej gardy z ulíc metropoly Washington. Tí tam boli rozmiestnení v súvislosti s demonštráciami vyvolanými násilnou smrťou Afroameričana, ktorý v meste Minneapolis zomrel pri policajnom zásahu. Informovala o tom agentúra AFP.

„Práve som nariadil našej Národnej garde, aby sa stiahla z Washingtonu, keď je už teraz všetko úplne pod kontrolou,“ napísal Trump na Twitteri. „Pôjdu domov, ale v prípade potreby sa môžu ihneď vrátiť,“ dodal.

Washington, ako aj iné mestá v Spojených štátoch v sobotu zaplavili tisícové davy ľudí, ktoré protestovali proti policajnej brutalite a rasovej nerovnosti. Desiatky demonštrácii v celej krajine zavŕšili týždeň plný protestov, ktoré vyvolala smrť Afroameričana Georgea Floyda z 25. mája. Podľa agentúry AP sa v sobotu pravdepodobne zmobilizovalo vôbec najviac protestujúcich za uplynulé dva týždne.

Trump v pondelok vyzval guvernérov jednotlivých štátov, aby v záujme obnovenia poriadku nasadili proti protestujúcim „dostatočný počet príslušníkov Národnej gardy“, ktorí „ovládnu ulice“. Ak guvernéri nezakročia, povolá do ulíc príslušníkov ozbrojených síl USA, ktorí „za nich problém rýchlo vyriešia“.

George Floyd zomrel 25. mája v Minneapolise v štáte Minnesota pri zásahu belošských policajtov, keď ležal spútaný na zemi a jeden z nich mu niekoľko minút kľačal na krku. Pri zatýkaní sa opakovane sťažoval, že nemôže dýchať.
Sanitka následne odviezla bezvládne telo 46-ročného Floyda do nemocnice, kde ho vyhlásili za mŕtveho. Neprimeraný zásah, ktorý okolostojaci nakrútili na video, vyvolal po celých USA protesty, ktoré vyústili do násilností, aktuality.sk

X X X

Beňová: Fico a Pellegrini by mali diskutovať o situácii v strane

Europoslankyňa je presvedčená, že podľa svojich vyhlásení Pellegrini nemá záujem o vnútrostranícku diskusiu a zo strany chce odísť. Predseda Smeru-SD Robert Fico a podpredseda Peter Pellegrini by sa mali stretnúť a diskutovať o situácii v strane. Uviedla to europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD) v relácii Na telo v televízii Markíza. Žiada tiež členov predsedníctva, aby vytvorili priestor na diskusiu.

Europoslankyňa je presvedčená, že podľa svojich vyhlásení Pellegrini nemá záujem o vnútrostranícku diskusiu a zo strany chce odísť. Tvrdí, že v Smere-SD by sa malo vymeniť vedenie. V krajských a okresných štruktúrach sú podľa Beňovej ľudia, ktorí by mohli kandidovať na post predsedu Smeru-SD. Konkrétne meno však neuviedla.

„Nebudem hovoriť o personálnych nomináciách, nebolo by to fér.“ Beňová neuvažovala ani nad tým, že by odišla do prípadnej novozaloženej strany Pellegriniho.Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) skonštatovala, že pre Slovensko by bolo najlepšie, keby Smer-SD skončil.

„Nevidím rozdiel medzi tým, kto páchal najväčšie kauzy uplynulých rokov, teda Ficom a submisívnou dvojkou Pellegrinim, ktorý sa na to celé roky potichu prizeral,“ poznamenala. Myslí si tiež, že do ľavicového spektra by mohlo nastúpiť mimoparlamentné hnutie Progresívne Slovensko (PS).

Sociálna demokracia má miesto na politickej scéne, povedala poslankyňa Národnej rady SR Anna Záborská (OĽaNO) s tým, že si nevie predstaviť, že by Smer-SD nahradilo PS. "Je ťažké si predstaviť očistu strany, ale nemyslím si, že sociálna demokracia by mala zaniknúť."Beňová poznamenala, že Smer-SD sa nestaral do odchodu Ľubomíra Galka z SaS, takže by bola rada, ak by situácia v strane ostala ich diskusiou, aktuality.sk

X X X

Prieskum: Ako sú ľudia spokojní s prezidentkou Čaputovou po prvom roku?

Aj po takmer roku vo funkcii si prezidentka Zuzana Čaputová udržuje vysoké čísla popularity medzi ľuďmi naprieč politickým spektrom. Pred pár dňami predniesla v parlamente svoju prvú správu o stave republika a onedlho to bude už rok, čo sa stala prvou ženou v prezidentskom paláci. Čo si o jej doterajšom výkone myslia ľudia, to zisťoval prieskum agentúry FOCUS pre TV Markíza.

Veľmi spokojných s výkonom jej funkcie je 27,1 percenta opýtaných a ďalších 46,5 percenta je skôr spokojných.
Možnosť skôr nespokojní si vybralo 15,7 percenta a veľmi nespokojní odpovedalo 5,9 percenta respondentov.
Najspokojnejší sú voliči Za ľudí a OĽaNO. Spomedzi voličských základní jednotlivých politických zoskupení má hlava štátu najviac fanúšikov u strany Za ľudí. Tu až 100 percent opýtaných zvolilo odpovede veľmi a skôr spokojní.

V tesnom závese so 97,7 percentami ich nasledujú voliči OĽaNO. Na pomyselnom treťom mieste sú voliči mimoparlamentného Progresívneho Slovenska. Až 96 percent z nich volilo spomínané dve možnosti.
Na opačnom póle sú potom voliči extrémistickej ĽSNS, spomedzi ktorých len 41,1 percenta odpovedalo, že sú skôr alebo veľmi spokojní s tým, ako si Zuzana Čaputová počínala v prezidentskom kresle počas svojho prvého roka.
Podľa očakávania ich “dopĺňajú” aj voliči druhej opozičnej strany Smer-SD. V tejto skupine odpovedalo 46,4 percenta, že sú s hlavou štátu veľmi a skôr spokojní.

Ako je to s nadstraníckosťou či záujmom o bežných ľudí

Pri otázke, ako je verejnosť spokojná s nadstraníckosťou prezidentky, si možnosti veľmi dobre a dobre vybralo 71,8 percenta opýtaných. Opačne, teda zle a veľmi zle odpovedalo 23,5 percenta.

Agentúra FOCUS zisťovala v tomto prieskume aj to, ako sa Zuzana Čaputová zaujíma o problémy bežných ľudí. Podľa 70,9 percenta respondentov sa zaujíma veľmi dobre a dobre. Viac ako 25 percent si však myslí, že zle až veľmi zle.
Lepšie “skóre” dosiahla prezidentka pri otázke, ako si počína pri reprezentácii Slovenska v zahraničí. Podľa 79,6 percenta opýtaných to bolo dobre a veľmi dobre. Opačný postoj zastáva len 15,7 percenta.

V poslednej otázke prieskumu mali respondenti odpovedať, ako si Zuzana Čaputová vedie pri riešení problémov na domácej politickej scéne. Že je to dobre a veľmi dobre si myslí 67,5 percenta. Názor, že si vedie zle či veľmi zle vyslovilo 26,6 percenta opýtaných, aktuality.sk

X X X

Powell podporil demokratického prezidentského kandidáta Bidena

Powell uviedol, že Trump je „neschopný“ a od svojho nástupu do najvyššieho štátneho úradu sa iba zhoršuje.
Bývalý americký minister zahraničných vecí a niekdajší šéf Zboru náčelníkov štábov Colin Powell v nedeľu podporil demokratického kandidáta na post prezidenta USA Joea Bidena.

Powell sa tak stal prvým významným republikánom, ktorý pred novembrovými prezidentskými voľbami verejne vyjadril podporu tomuto rivalovi Donalda Trumpa, informovala tlačová agentúra Reuters. Powell (83), ktorý viedol americké ozbrojené sily počas vojny v Perzskom zálive (1990-1991), keď bol prezidentom USA republikán George Bush starší, a ktorý neskôr za funkčného obdobia republikánskeho prezidenta Georgea Busha mladšieho stál na čele rezortu diplomacie, uviedol, že Trump je „neschopný“ a od svojho nástupu do najvyššieho štátneho úradu sa iba zhoršuje.

„V žiadnom prípade nemôžem podporiť prezidenta Trumpa v tomto roku,“ vyhlásil v rozhovore pre spravodajskú stanicu CNN Powell, ktorý Trumpa podľa vlastných slov nevolil ani v roku 2016. Na otázku, či dá hlas Bidenovi, odvetil: „Budem ho voliť.“

Biden (77), bývalý dvojnásobný viceprezident USA počas vlády Baracka Obamu (2009-2017) a dlhoročný senátor za štát Delaware, si v piatok zabezpečil nomináciu Demokratickej strany pre novembrové prezidentské voľby, v ktorých bude vyzývateľom súčasného republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa.

Biden je faktickým volebným lídrom demokratov odkedy v apríli zo súboja o nomináciu demokratov odstúpil jeho posledný hlavný súper Bernie Sanders. Na to, aby sa aj oficiálne stal nominantom, však potreboval získať 1991 delegátov v straníckych primárkach v jednotlivých štátoch USA, aktuality.sk

X X X

Britská polícia má stovky nových údajov k prípadu McCannová

Nemecká prokuratúra 3. júna oznámila, že v súvislosti so zmiznutím tohto dieťaťa vyšetruje nového podozrivého.
Britská polícia v nedeľu oznámila, že má približne 400 nových čiastočných informácií vzťahujúcich sa k prípadu maloletej Britky Madeleine McCannovej, ktorá je nezvestná od začiatku mája 2007.

Polícia dostala tieto upozornenia telefónom alebo e-mailom po tom, ako nemecké úrady pred niekoľkými dňami odhalili, že vyšetrujú nového podozrivého, uviedla pre tlačovú agentúru Press Association (PA) hovorkyňa londýnskej Metropolitnej polície.

Madeleine McCannovú, ktorá mala v inkriminovanom čase tri roky, uniesli začiatkom mája 2007 z letoviska Praia da Luz na juhu Portugalska, kde bola so svojimi rodičmi. Nemeckí vyšetrovatelia sú presvedčení, že dievča je už mŕtve, kým britská polícia tvrdí, že na to „zatiaľ neexistuje definitívny dôkaz“, uviedla hovorkyňa Metropolitnej polície.

Nemecká prokuratúra 3. júna oznámila, že v súvislosti so zmiznutím tohto dieťaťa vyšetruje nového podozrivého. Ide o 43-ročného Nemca, ktorý je už odsúdený za pohlavné zneužívanie detí a odpykáva si trest vo väznici v severonemeckom meste Kiel.

Tento muž niekoľko rokov žil na juhu Portugalska, istý čas aj neďaleko miesta, kde sa odohral únos McCannovej.
Zmiznutie Madeleine McCannovej je jedným z najznámejších prípadov nezvestných detí na svete. Rodina McCannovcov rozbehla medzinárodnú kampaň za nájdenie dieťaťa, ich úsilie však zatiaľ nebolo úspešné, aktuality.sk

X X X

Na proteste proti rasizmu v Londýne utrpelo zranenia 14 policajtov

Polícia ďalej uviedla, že na protestoch na začiatku týždňa utrpelo zranenia 13 policajtov a zatkla aj k niekoľko osôb.
Štrnásť policajtov utrpelo zranenia počas sobotňajších protestov proti rasizmu v centre Londýna. Uviedla to v nedeľu komisárka londýnskej metropolitnej polície Cressida Dicková, ktorá správanie demonštrantov označila za „šokujúce a úplne neprijateľné“.

V centre britskej metropoly sa v sobotu zišli tisíce ľudí, aby vyjadrili svoj hnev nad smrťou Afroameričana Georga Floyda. Agentúra Reuters informovala, že až na potýčku menšej skupiny účastníkov protestu s políciou mala demonštrácia prevažne pokojný priebeh.

„Som hlboko zarmútená, že niekoľko demonštrantov sa včera večer v Londýne správalo voči polícii násilne, pričom zranili 14 policajtov,“ uviedla vo vyhlásení Dicková. Podľa jej slov bolo ich správanie „šokujúce a úplne neprijateľné“.
Polícia ďalej uviedla, že na protestoch na začiatku týždňa utrpelo zranenia 13 policajtov a zatkla aj k niekoľko osôb.

Ďalšie protesty sa očakávajú aj v nedeľu. Komisárka varovala, že protesty by mohli zvýšiť riziko šírenia ochorenia
COVID-19 a vyzvala demonštrantov, aby našli iný spôsob, ako vyjadriť svoje názory bez toho, aby vyšli do ulíc Londýna.
George Floyd zomrel 25. mája v americkom meste Minneapolis pri zásahu belošských policajtov, keď ležal spútaný na zemi a jeden policajt mu niekoľko minút kľačal na krku. Zatknutý sa sťažoval, že nemôže dýchať, nakoniec prestal rozprávať a v nemocnici ho vyhlásili za mŕtveho. Jeho smrť vyvolala v mestách po celých USA protesty, ktoré prerástli do násilností, aktuality.sk

X X X

Djokovič kritizuje Američanov.

To, čo od nás chcete, je extrém. Obmedzené tréningy. Len jedna sprevádzajúca osoba. Uzavreté šatne.To sú len niekt
oré z opatrení, s ktorými sa zrejme budú musieť vyrovnať tenisti na tohtoročnom US Open. Newyorský grandslam by sa mal podľa organizátorov uskutočniť od 31. augusta.

Keďže vo svete stále panujú obavy z pandémie koronavírusu, pristúpili aj Američania k mnohým opatreniam. Na US Open preto nebudú môcť hráči počítať s podmienkami, na aké boli roky zvyknutí. Bez výnimky, všetko platí aj pre najväčšie hviezdy.

Najlepšie zarábajúci tenisti

Práve Srb sa vyjadril, že si nevie veľmi dobre predstaviť, ako by podujatie vo Flushing Meadows prebiehalo.
„Tak v prvom rade, nesmeli by sme spať v hoteloch na Manhattane, museli by sme zostať niekde pri letisku. Testovali by nás dva či trikrát do týždňa,“ uviedla svetová jednotka pre srbskú televíziu Prva.

Djokovičovi sa taktiež nepozdáva, že by ho mal v New Yorku sprevádzať len jeden človek. Trojnásobný šampión z US Open je zvyknutý, že na každý turnaj pricestuje s podstatne početnejším štábom – trénerom, kondičným trénerom, fyzioterapeutom.

„Telefonoval som s niektorými z lídrov svetového tenisu. Hovorili sme aj o US Open. Podmienky, aké organizátori nastavili, sa nám zdajú extrémne,“ pritvrdil zverenec slovenského trénera Mariána Vajdu. /agentury/

Najlepší tenisti všetkých čias

Nie je však jediný, kto takto uvažuje. V negatívnom tóne sa vyjadrila aj ďalšia z hviezd – Rafael Nadal.
Španiel by bol zrejme radšej, keby sa US Open tento rok ani nekonalo. „Keby som mal teraz odcestovať do New Yorku a hrať, musel by som povedať, že nie som pripravený,“ povedal štvornásobný víťaz záverečného grandslamu sezóny. /agentury/

X X X

Vlády a centrálne banky presúvajú pozornosť od záchrany k podpore ekonomík

Politici si uvedomujú, že domácnosti a malé podniky budú teraz potrebovať väčšiu podporu, aby sa z krízy nedostatočnej likvidity nestala kríza solventnosti. Vlády a centrálne banky na celom svete presúvajú svoju pozornosť od snahy o záchranu k podpore zotavovania ekonomík z najhlbšieho poklesu od hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia.
Po vyčlenení miliárd eur a dolárov na opatrenia, ktoré mali zabrániť kolapsu hospodárstiev a trhov, teraz zdvojnásobujú tieto sumy, aby podporili zotavenie, keď sa blokády ekonomík spojené s pandémiou nového koronavírusu začínajú uvoľňovať.

Podľa odhadu Bloomberg Economics sa globálny hrubý domáci produkt (HDP) v máji znížil o 2,3 %, čo bol menší pokles ako o 4,8 % v apríli. Politici si uvedomujú, že domácnosti a malé podniky budú teraz potrebovať väčšiu podporu, aby sa z krízy nedostatočnej likvidity nestala kríza solventnosti.Nová vlna stimulov ukazuje, že vlády a centrálne banky zosynchronizovali svoje úsilie, aby zabezpečili pomoc trhom, bankám aj firmám.

Nevyhnutné vytváranie pracovných miest

Európska centrálna banka minulý týždeň oznámila zvýšenie nákupu aktív zo 600 miliárd eur na 1,35 bilióna eur a predĺžila svoj program stimulov minimálne do konca júna 2021. Nemecká vláda schválila nový daňový stimul vo výške 130 miliárd eur. Vyjadrila tiež podporu novému fondu.obnovy Európskej únie vo výške 750 miliárd eur. "Bolo potrebné konať," uviedla tento týždeň na tlačovej konferencii prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová.
Podobná situácia je aj v Ázii. Japonsko, Čína a Južná Kórea už tiež predstavili stámiliardové balíky na pomoc ekonomikám, ktoré tvrdo zasiahla pandémia nového koronavírusu.

Americkí zákonodarcovia pokračujú v diskusii o ďalších fiškálnych stimuloch a Federálny rezervný systém, ktorý sa stretne 10. júna, spustil nový program pôžičiek na podporu ekonomiky a trhov. Najnovšie údaje o vývoji zamestnanosti v USA dávajú nádej, že doterajšie balíky stimulov sa začína premietať do ekonomiky. V máji totiž americkí zamestnávatelia vytvorili rekordných 2,5 milióna nových pracovných miest a miera nezamestnanosti klesla na 13,3 %.

Každému je však jasné, že ani všetky tieto balíky nebudú stačiť na to, aby sa hospodársky rast vrátil na úroveň ako na začiatku roka. Otázne tiež je, dokedy môžu banky svojou menovou politikou pomáhať ekonomikám, kým stratia "palebnú silu". Obavy vyvoláva aj zadlžovanie štátov a riziko návratu k úsporným opatreniam.

Analytici sa zhodujú, že vytváranie pracovných miest bude nevyhnutné na konsolidáciu akéhokoľvek oživenia. Bude si to vyžadovať podporu spoločností na rekvalifikáciu zamestnancov, stimuly na zamestnávanie starších pracovníkov a od vlád, aby pokračovali v subvencovaní miezd. Podľa aprílového odhadu Medzinárodnej organizácie práce viac ako miliarde pracujúcich hrozí vysoké riziko zníženia miezd alebo straty zamestnania. Rýchlejšie oživenie trhu práce pomôže urýchliť ekonomické oživenie a zníži riziko zhoršenia príjmovej nerovnosti a sociálneho stresu, aktuality.sk
X X X

Trojmetrový žralok zabil v Austrálii 60-ročného surfistu

Žralok pláva pri pobreží mesta Kingscliff v austrálskom štáte Nový Južný Wales v nedeľu 7. júna 2020.Autor: TASR/AP
Pri pobreží Austrálie napadol trojmetrový žralok 60-ročného surfistu. Stalo sa tak v nedeľu na severe štátu Nový Južný Wales.

Viacerí ľudia sa snažili mužovi pomôcť, pričom žraloka odohnali a surfistu vytiahli na pláž Salt Beach v pobrežnom meste Kingscliff. Ten však svojim ťažkým zraneniam napriek prvej pomoci na mieste podľahol, uviedla polícia. Okolité pláže následne uzavreli, pričom neprístupné ostanú ďalších 24 hodín.

Išlo pritom už o najmenej tretí smrteľný útok žraloka v Austrálii v tomto roku. V januári zomrel potápač pri pobreží mesta Esperance v štáte Západná Austrália, v apríli zas žralok fatálne zranil 23-ročného ochrancu prírody v oblasti Veľkej koralovej bariéry./agentury/