iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Matovič sa nadýchol až v Maďarsku, keď otváral hranice

Igor Matovič si pochvaľoval, že keď prekročil hranice do Maďarska, nemusel používať rúško a poďakoval sa maďarskej strane za túto slobodu aj otvorenie hraníc.„To, čo sa usmievam, je to, že pre mňa je to dnes prvá tlačová konferencia v pozícii premiéra bez rúška. Čiže prídem na územie Maďarskej republiky a zrazu mám slobodu,“ povedal premiér v piatok ráno, keď sa na priechode Medveďov-Vámosszabadi stretol s maďarským podpredsedom vlády Zsoltom Semjénom.

Matovič poukázal, že u našich južných susedov nie je nosenie rúška striktne povinné. Na Slovensku vláda Igora Matoviča ponechala povinnosť nosiť rúška vo vicarerých prípadoch, aj na verejnosti, ak sú osoby vo vzdialenosti menšej ako dva metre. "Stojíme tu symbolicky na hraniciach a pozeráme sa do budúcna,“ pokračoval premiér s tým, že otvorením hraníc sa azda skončí ďalší symbol boja s koronavírusom.

"Pandemická kríza už ustupuje, preto môžeme pristúpiť k otváraniu hraníc, a obmedzenia, ktoré sťažovali našim občanom voľný pohyb a cestovanie, budú zrušené,“ povedal Semjén.

K susedom opäť bez kontrol

Rad áut na rakúsko-slovenskej hranici sa v piatok ráno posúval pomerne rýchlo. Vodiči áut so slovenskými značkami mali pripravené potvrdenia, že pracujú v Bratislave a okolí. Milo sa pozdravili a policajt skontroluje doklady. Niektorých už pozná tuším aj po mene, lebo hranicu z Rakúska prekračujú pravidelne. Bol piatok ráno, krátko pred siedmou. V tom čase na maďarsko-slovenskej hranici kontrolovali prechádzajúcich veľmi podobne, navyše im merali teplotu. O hodinu bolo všetko ináč. Krátko po ôsmej sa takéto kontroly skončili. Policajti rutinne preletia očami už len občianske preukazy či pasy. Slovensko otvorilo hranice vzájomne s Českou republikou, Maďarskom a s Rakúskom.

Voľný pohyb bez časového obmedzenia, bez preukazovania negatívneho testu na koronavírus a bez povinnej karantény platí len pre ľudí, ktorí majú trvalý alebo prechodný pobyt v niektorej z týchto krajín. Ak nemajú potvrdenie o trvalom pobyte, môžu sa preukázať najmenej dvoma hodnovernými dokladmi. Hoci nájomnou zmluvou, preukazom zo zdravotnej poisťovne či potvrdením o platbe inkasa alebo zriadení účtu.

Ženy v strednom veku s kuframi na kolieskach nová situácia na petržalskej hranici doslova zaskočila. "Naozaj môžeme voľne prejsť?“ pýtali sa prekvapene opatrovateľky seniorov v Rakúsku. "Kontroly sa uvoľňujú,“ s úsmevom pod rúškom odpovedal policajt, skontroloval ich občianske a už sa ponáhľali k autu, ktoré ich viezlo domov, na stredné Slovensko.

Z piatkového rokovania ministrov vnútra členských krajín Európskej únie vyplynulo, že väčšina krajín chce hranice vo vnútri spoločenstva otvoriť do 15. júna. Koncom mesiaca by už mohol byť pohyb vo vnútri únie bezproblémový. Vonkajšie hranice by mohli byť otvorené v júli. Slovensko otvorilo hranicu s Českou republikou o polnoci zo stredy na štvrtok. V piatok ráno, o ôsmej, otvorilo hranicu s Maďarskom a Rakúskom. V pondelok by konzílium odborníkov malo rozhodnúť o otvorení ďalších hraníc, resp. o určení krajín, do ktorých je pre Slovákov bezpečné cestovať.

Matovič sa k otváraniu hraníc vyjadril aj na priechode Bratislava-Berg, kde stál s ministrom vnútra Romanom Mikulcom (OĽaNO). "Nastáva nová doba a opäť budeme môcť slobodne cestovať do Rakúska,“ povedal premiér. Mikulec bol emotívnejší. "Odovzdávam občanom pomyselné žezlo zodpovednosti. Budeme sa voľne pohybovať v Českej republike, Maďarsku a v Rakúsku, ale korona sa nekončí úplne a zodpovednosť stále zostáva na nás všetkých,“ adresoval šéf vnútra odkaz najmä tým, ktorí sa budú vracať z rizikovejších krajín.

Matovič dodal, že otvorené už sú všetky hraničné priechody. "Môžeme povedať, že slovensko-rakúska hranica je deravá. Chodiť môžeme aj cez zelenú hranicu, alebo pre mňa za mňa, keď to niekto prepláva, tak to prepláva,“ vtipkoval.

Policajti na hraniciach zostanú

Policajti však na hraniciach zostávajú. "Budú kontrolovať občianske preukazy, pasy všetkých, ktorí prechádzajú,“ spresnila hovorkyňa policajného prezídia Denisa Bárdyová. Nepredpokladá, že by špekulanti chceli zneužívať otvorenie hraníc. Stále totiž platia opatrenia, ktoré treba dodržiavať po príchode z iných krajín. Repatrianti, ktorí neprichádzajú z Česka, Maďarska alebo Rakúska, ešte stále musia dodržiavať povinnú karanténu. Výnimka platí pre vycestovanie do 48 hodín do krajín ako je Nemecko, Poľsko, Slovinsko, Chorvátsko a Švajčiarsko.

Podľa neho v najbližších dňoch budú rokovať aj s ďalšími krajinami, ktoré sú z pohľadu vírusu bezpečné. Vyriešiť sa ešte musí pohyb z tretích a rizikových krajín. "Tam musia byť opatrenia také, aby sme si aj my mohli byť istí, že sa k nám pozitívni ľudia nedostanú,“ naznačil Mikulec. Premiér dodal, že by mali byť kontrolovaní pri prvom vstupe na územie Schengenu a ak by išlo o Slovákov, ktorí by boli pozitívne testovaní a podrobení karanténe, myslí si, že by Slovensko malo tiež dostať tieto informácie.

Ako uvádza agentúra ČTK, eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová po piatkovom rokovaní ministrov vnútra uvítala rýchlosť, s akou členské krajiny pristupujú k rušeniu obmedzení na hraniciach. Podľa nej by už koncom júna mohol schengenský priestor opäť fungovať naplno a bez hraničných kontrol. "Záležať to však bude na tom, či bude pokračovať priaznivý vývoj nákazy ochorenia COVID-19 v jednotlivých členských krajinách, ktoré majú rozhodnutia vo svojich rukách,“ dodala eurokomisárka. Brusel už v máji odporúčal členským krajinám postupné a koordinované rušenie hraničných kontrol./agentury/

X X X

Matovič považuje výmenu všetkých prednostov OÚ za očistenie štátnej správy

Predseda vlády Igor Matovič vidí za zámerom svojho hnutia OĽaNO vymeniť všetkých 72 prednostov okresných úradov (OÚ) očistenie štátnej správy. Šéfovia úradov majú byť podľa neho predĺženou rukou ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO), ich podriadení majú byť apolitickí odborníci.

Niektorí koaliční partneri majú voči tomu výhrady, o výmene prednostov majú diskutovať aj na koaličnej rade. Premiér nevedel povedať, na koľko postov už majú vybraných ľudí, má to podľa neho na starosti poslanecký klub hnutia.

Matovič tvrdí, že politickí nominanti budú len prednostovia OÚ. „Vymeníme 72 ľudí, ktorí budú predĺženou rukou ministra ako prednosta okresného úradu a všetko ostatné bude rozhodovať čisto odbornosť. A práveže tých ľudí, ktorí tam dnes sú a ich jediná legitimácia je, že majú nejakú správnu farbu straníckej knižky, odtiaľ bez hanby vyhodíme. A nahradíme ich odborníkmi z tých úradov, ktorí sa dlhé roky nemohli posunúť vyššie,“ vysvetlil premiér.

Matovič zámer hnutia považuje za transparentný cieľ. Poukazuje na potrebu vytvorenia hranice, kde politika začína a končí. „My sme tú hranicu urobili za prednostom. Doteraz bolo zvykom, že politické strany po výhre vo voľbách vymenili niekoľko tisíc až desaťtisíc ľudí na týchto úradoch v štátnej správe. Po dohode s našim poslaneckým klubom sme povedali, že vymeníme 72 ľudí a všetkým ostatným desiatkam tisícom ľudí doprajeme apolitickosť,“ skonštatoval.

Podpredsedníčka Za ľudí Veronika Remišová nedávno pre TASR povedala, že chce presadzovať, aby sa funkcie prednostov okresných úradov obsadzovali transparentným výberovým konaním. Jej stranícky kolega Juraj Šeliga dodal, že namiesto transparentnosti si „jedna strana vytvorila vlastné komisie s vlastnými pravidlami, ktoré rozhodujú o tom, kto bude ovládať ktorý úrad.“ Šéf Sme rodina Boris Kollár nevidí problém v tom, že by prednostov nominovalo len OĽaNO. Predseda SaS Richard Sulík sa k téme vyjadrí až po tom, čo o nej budú diskutovať koaliční partneri, čo sa zatiaľ nestalo./agentury/

X X X

Oslavy vylodenia v Normandii sa niesli v komornom duchu

Takmer bez veteránov sa tento rok museli zaobísť oslavy 76. výročia vylodenia západných spojencov v Normandii počas druhej svetovej vojny. Pietne akcie sa kvôli pandémii Covidu-19 niesli skôr v komornom a formálnom duchu, uviedla agentúra AFP.
V mestečku Vierville-sur-Mer, kde sa nachádza známa pláž Omaha, sa zišla necelá stovka ľudí. Podľa AFP medzi nimi boli veľvyslanci ôsmich spojeneckých krajín (USA, Kanada, Dánsko, Británia, Poľsko, Belgicko, Nórsko a Holandsko) a tiež nemecký veľvyslanec.

Francúzsko zastupovala štátna tajomníčka z ministerstva obrany Geneviève Darrieussecqová, ktorá ocenila, že sa pietna akcia uskutočnila aj napriek pandémii. Prezident Emmanuel Macron si výročie pripomenul aspoň prostredníctvom sociálnej siete Twitter. Napísal, že Francúzsko nikdy nezabudne na hrdinov, ktorí ho oslobodili.

Na miesto podľa agentúry AP dorazil jediný americký veterán, 95-ročný Charles Shay. Som veľmi smutný," povedal muž, ktorý sa v roku 1944 vylodil ako 19-ročný armádny medik. „Pre koronavírus tu nikto nemôže byť. Rád by som nás tu videl viac,“ dodal veterán, ktorý žije neďaleko pláže Omaha.

V Normandii sa podľa AFP konalo aj niekoľko ďalších menších pietnych podujatí. Rozsah osláv sa ale nedá ani zďaleka porovnať s minuloročnou pripomienkou vylodenia. Pri príležitosti 75. výročia dorazili okrem iného americký prezident Donald Trump, francúzsky prezident Emmanuel Macrona či vtedajší britská premiérka Theresa Mayová.

Najväčšia vyloďovacia operácia vo vojenských dejinách zo 6. júna 1944 znamenala začiatok oslobodzovania západnej Európy od nacizmu. Počas jediného dňa sa na piatich vyloďovacích plážach (Utah, Omaha, Gold, Juno a Sword) vylodilo 156 000 spoje¬neckých vojakov. V Deň D podľa odhadov zahynulo najmenej 10 000 vojakov protihitlerovskej koalície a 4 000 až 9 000 vojakov nemeckého wehrmachtu. /agentury/

X X X

V Bratislave sa konalo protestné zhromaždenie proti vláde

Organizátori ho ohlásili na sociálnej sieti a pozvali „všetkých nespokojných občanov Slovenskej republiky vyjadriť svoju frustráciu“ v súvislosti s praktikami vlády, rovnako tak s pretrvávajúcimi protiepidemio¬logickými opatreniami a naďalej platným núdzovým stavom, ktorý podľa nich nemá opodstatnenie.

Informácie o počte zúčastnených sa líšia, od 400 do viac ako 1 500 účastníkov. Iniciátori protestu zdôrazňujú že ide o apolitický protest, ktorí organizujú radoví občania. Priznávajú zároveň, že cieľom protestu je demisia celej vlády a vypísanie predčasných volieb. Protestujúci sa z Námestia slobody presunuli i pred Prezidentský palác, kde mali požadovať odstúpenie prezidentky.

Hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Bratislave Veronika Slamková pre TASR uviedla, že počas protestu k žiadnym mimoriadnym udalostiam neprišlo. „Nezaznamenali sme prípady narušenia verejného poriadku, prítomní policajti nemuseli zasahovať,“ informovala./agentury/

X X X

Núdzový stav nechceme predlžovať, deklaroval premiér

Skôr ako po 90 dňoch sa núdzový stav rušiť nebude.

Po rokovaní ústredného krízového štábu to uviedol predseda vlády SR Igor Matovič (OĽaNO), ktorý dodal, že ak bude prevládať priaznivá epidemiologická situácia, núdzový stav sa predlžovať nebude. Matovič upozornil, že zrušením núdzového stavu sa život na Slovensku žiadnym spôsobom výrazne nezmení oproti súčasnému stavu.

„Je to mýtus, ktorý tu niektorí rozvíjajú," povedal Matovič, poukázal pritom na uvoľňovanie opatrení, ktoré bežný život čoraz viac približujú situácii pred vypuknutím pandémie. Práve naopak, „dobehnutie" núdzového stavu podľa neho umožní analyzovať aj efekt posledných opatrení, či nespôsobil opätovný nárast infekcie.

Upozornil aj na to, že koniec núdzového stavu nesúvisí ani s koncom povinnej karantény. "Pri pokračujúcom otváraní hraníc bude povinná štátna karanténa strácať zmysel. Budeme sa opäť vracať k výzvam na osobnú zodpovednosť, prechádzame teda postupne do módu utlmovania štátnej karantény, ale to má súvis práve s uvoľňovaním režimu na hraniciach," zdôraznil šéf kabinetu.

Minister vnútra SR Roman Mikulec (OĽaNO) oznámil, že na ďalšom zasadnutí vlády bude pripravený návrh na zrušenie zákazu zhromažďovania. Matovič v tejto súvislosti poukázal na to, že ani v súčasnosti nie je toto právo úplne zakázané.
„Niekedy pred týždňom som pred úradom vlády videl skupinu ľudí, babičky tam držali transparenty, že nesúhlasia s NATO, s 5G, s Matovičom. Ale zasa, išlo o nahlásené zhromaždenie do 100 ľudí," pripomenul, aktuality.sk

X X X

Cez aplikáciu sa nahlásilo už vyše 86 000 turistov, ktorí chcú dovolenkovať v Chorvátsku

Viac ako 86.000 cudzincov deklarovalo v priebehu týždňa svoj úmysel navštíviť Chorvátsko prostredníctvom webovej stránky tamojšieho ministerstva vnútra. Informovala o tom vo štvrtok agentúra HINA.„Internetová stránka entercroatia.mup.hr bola spustená 28. mája a odvtedy svoj príchod do Chorvátska ohlásilo 86.636 ľudí,“ uviedol na štvrtkovom zasadnutí vlády v Záhrebe minister vnútra Davor Božinovič.

Väčšinou ide o občanov Slovinska, Nemecka a Rakúska. Registračná aplikácia je v súčasnosti dostupná v angličtine, češtine, nemčine, slovinčine, slovenčine, maďarčine a poľštine. Jej využitie cudzincom skracuje čakanie na chorvátskych hraniciach.

Chorvátsko 28. mája otvorilo svoje hranice pre obyvateľov desiatich členských štátov Európskej únie, na ktorých sa už pri vstupe na jeho územie nevzťahujú žiadne obmedzenia. Záhreb chce týmto spôsobom oživiť svoj kľúčový sektor cestovného ruchu zasiahnutý koronavírusovou pandémiou.

Do Chorvátska tak môžu bez obmedzení vstupovať občania Česka, Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Nemecka, Poľska, Rakúska, Slovenska a Slovinska. Cestovný ruch vytvára pätinu ziskov chorvátskej ekonomiky, v tomto roku sa však podľa odhadov pre koronakrízu prepadne až o 70 percent. Chorvátsko vlani navštívilo zhruba 20 miliónov turistov, ktorí vyhľadávajú predovšetkým tamojšie pobrežie a blízke ostrovy.

Zatiaľ čo letecká doprava zostáva naďalej komplikovaná, Záhreb dúfa, že prístup po cestách z Rakúska, Nemecka a Slovinska prispeje k zachovaniu prílevu návštevníkov. Úrady tiež predpokladajú, že sa posilní i dopyt po kempovaní a dovolenkách na lodi./agentury/

X X X

Protesty proti rasizmu sa konali na troch kontinentoch

Desaťtisíce ľudí sa zišli v sobotu v mestách v Austrálii, Ázii aj Európe, aby vyjadrili hnev nad smrťou Afroameričana Georgea Floyda a žiadali koniec rasovej diskriminácie a policajnej brutality. Stalo sa tak v rámci hnutia Black Lives Matter, ktoré sa medzičasom rozšírilo do celého sveta.

Demonštrácie sa konali v Sydney, Brisbane, Melbourne, Londýne, Paríži, Berlíne, Neapole, Tokiu či Soule. Mnohí účastníci mali pre pokračujúcu pandémiu koronavírusu na tvárach rúška. Niesli transparenty s nápismi proti násiliu a skandovali slogany proti rasizmu. Doteraz najväčšia demonštrácia sa však očakáva neskôr počas dňa vo Washingtone.

Štyridsaťšesťročný Floyd zomrel 25. mája po tom, ako mu biely policajt Derek Chauvin niekoľko minút kľačal na krku, zatiaľ čo on spútaný ležal tvárou na ceste a lapal po dychu. Chauvina obvinili z vraždy a hrozí mu 40-ročné väzenie.

Mrazivé video pomaly umierajúceho Floyda z mobilného telefónu sa rýchlo rozšírilo po celých Spojených štátoch a následne aj do zvyšku sveta a vyvolalo masívne protesty proti policajnej brutalite, rasizmu a nerovnosti, ktoré miestami prerástli do násilností./agentury

X X X

Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska sa stala Bihariová

Predsedníčkou hnutia Progresívne Slovensko (PS) sa stala Irena Bihariová. Zvolili ju delegáti hnutia na sneme, ktorý sa konal elektronicky v sobotu. PS o tom informuje na sociálnej sieti. Protikandidátom bol Michal Truban. Bihariová získala 105 hlasov, Truban 100 hlasov. Predsednícke kreslo ostalo prázdne po tom, ako sa Truban vzdal funkcie po prehratých parlamentných voľbách.

Víťaznej kandidátke zablahoželal a zároveň vyjadril podporu aj jej oponent vo voľbe. „Nikto tu nie je pre funkcie, ale pre hodnoty a vízie, ktorým veríme,“ vyhlásil Truban na sociálnej sieti. „Budeme hlasno, aktívne a konštruktívne bojovať za práva, slobody a ašpirácie našich voličov, ktorí nám dali dôveru a naďalej pri nás stoja,“ zdôraznil.

Bihariová: S Trubanom sme mali rovnaké hodnoty ale iné stratégie

Bihariová na sobotnej tlačovej konferencii uviedla, že s Trubanom mali rovnaké hodnoty, ale rozchádzali sa v stratégii a cestách, ako ich dosiahnuť. Nová predsedníčka by chcela klásť dôraz na obhajobu liberálnych slobôd, sociálny a zelený pilier. „Budeme musieť reagovať, aj v kontexte koronavírusu, na výzvy, ako sú elektronizácia vzdelávania, digitalizácia, dlhodobé investície do zelenej obnovy, vedy, výskumu. To sú veci, ktoré by malo PS v najbližšom období nastoľovať a prinášať v nich riešenia,“ uviedla s tým, že sa to od progresívcov očakáva.

PS sa hlási k centrizmu. To podľa nej znamená, že ak si ich cieľ bude vyžadovať ľavicové riešenie, použijú ľavicové, ak pravicové, použijú to.

Za svoju politickú prioritu považuje líderka hnutia férový štát. Priblížila, že to chápe ako prístup ľudí k najkvalitnejším verejným službám, aby sa mohli tí, ktorí sa ocitnú v núdzi, spoľahnúť na štát. Taktiež, aby sa ľudia na okraji politického záujmu nemuseli cítiť ponížení, keď sa dožadujú svojich základných práv.Snem PS v sobotu rozhodol aj o nových podpredsedoch. Stali sa nimi Truban, Ivan Štefunko, Zora Jaurová, europoslanci Michal Šimečka a Martin Hojsík.

Lídri koalície Miroslav Beblavý (Spolu) a Michal Truban (PS) po neúspechu vo voľbách vyvodili politickú zodpovednosť a strany začali znova fungovať ako dva samostatné politické subjekty. Beblavý sa vzdal funkcie predsedu Spolu a oznámil svoj definitívny odchod z politiky. Truban vyhlásil, že hnutie PS povedie do novej voľby predsedu, no opätovne sa už o túto funkciu uchádzať nebude. Po pár mesiacoch však zmenil názor a 15. mája oznámil svoju kandidatúru za predsedu hnutia. Odôvodnil to silnejúcou podporou členov hnutia voči jeho osobe.

„Napísal som našim členom dlhú analýzu, v ktorej som úprimne zhodnotil voľby a napísal, kde všade sme spravili chyby, a kde všade som spravil chyby aj ja osobne. Postupne mi ale členovia začali písať, aby som opäť kandidoval, že zodpovednosť som prijal ale na sneme mi chcú dať vysvedčenie, a zároveň aj takto rozhodnúť o budúcnosti PS a mať viacerých kandidátov na predsedu,” ozrejmil v polovici mája Truban. /agentury/

X X X

Na Slovensku zrealizovali minulý rok rekordný počet transplantácií

V priebehu roka 2019 sa na Slovensku realizoval rekordný počet 259 transplantácií, takmer 200 sa týkalo transplantácie obličiek. Na tlačovej konferencii to pri príležitosti sobotňajšieho Svetového dňa transplantácií uviedli minister zdravotníctva SR Marek Krajčí (OĽaNO) a odborníci na transplantácie.

Šéf rezortu zdravotníctva zvýraznil fakt, že i v tomto roku má ministerstvo záujem podporou zintenzívniť darcovský a transplantačný program a prekonať minuloročné čísla, a to aj napriek pandémii nového koronavírusu. „I počas pandémie sa nezastavila transplantačná aktivita, uskutočnilo sa desať transplantácií, z toho 15. mája hneď osem,“ informoval minister.

Prezident Slovenskej transplantologickej spoločnosti Ľuboslav Beňa spresnil, že z 259 transplan¬tácii uskutočnených v SR bolo takmer 200 transplantácií obličiek, 21 transplantácii srdca a 41 pečene. „Napriek rekordným číslam je stále na listine čakateľov signifikantný počet pacientov, ktorí čakajú na náhradný orgán,“ upozornil. Z 313 čakateľov je väčšina tých, ktorí potrebujú novú obličku, na transplantáciu srdca čaká 36 pacientov, sedem na transplantáciu pečene a rovnako je sedem čakateľov na náhradu pľúc, tento zákrok sa však v SR nevykonáva.

Hlavný transplantačný koordinátor Martin Chrastina zvýraznil zvýšený počet darcov orgánov 100 vhodných orgánov na transplantáciu orgánov sa týkalo mŕtvych darcov a 21 živých darcov. „Je to rekordné číslo, od ktorého sa odvíja napokon aj rekordný počet transplantácií,“ upozornil. Poukázal zároveň na to, že Slovensko sa posunulo v rebríčku transplantačnej aktivity európskych krajín. „Už nie sme na chvoste ako v minulosti, predbehli sme Nemecko, dostali sme sa na úroveň Fínska či Švajčiarska,“ do¬dal.

Zvyšovať záujem o darcovstvo a celkovo povedomie o dôležitosti darcovského a transplantačného programu pomáhajú podľa hlavnej odborníčky Ministerstva zdravotníctva SR pre orgánové transplantácie Zuzany Žilinskej mediálne kampane, ktoré zapájajú do témy nielen pacientov a medicínskych pracovníkov, ale aj laickú verejnosť. „Čím viac budeme všetci vedieť o darcovstve a transplantácii a budeme vnímať, že je to prostriedok záchrany života ľudí, ktorí nemajú inú možnosť, ako dostať náhradný orgán, tým ľahšie sa bude rozvíjať odberový a transplantačný program,“ upozornila. I preto tohtoročnou témou v kampani Sedem životov, ktorá sa realizuje od roku 2015, je myšlienka o čiare života. „Ideou je ukázať, že darcovstvom orgánov poskytujeme možnosť predĺžiť život niekomu inému,“ objasnila Žilinská. /agentury/

X X X

Kosovská vláda zrušila obchodné reštrikcie voči Srbsku

Kosovo, bývalá srbská provincia obývaná prevažne Albáncami, vyhlásilo v roku 2008 jednostranne nezávislosť.
Kosovská nová vláda v sobotu - len tri dni po nástupe k moci - zrušila všetky obchodné bariéry voči Srbsku. Podľa agentúry DPA sa tak otvára cesta pre obnovenie rozhovorov sprostredkovaných EÚ s cieľom normalizovať vzťahy medzi Prištinou a Belehradom.

Nový predseda vlády Avdullah Hoti však zdôraznil, že ide iba o dočasné rozhodnutie a Kosovo ho môže zvrátiť v prípade, ak Srbsko odmietne prestať blokovať snahy o jeho medzinárodné uznanie.„Očakávame, že Srbsko ukončí kampaň blokujúcu snahy o uznanie Kosova,“ povedal Hoti na tlačovej konferencii. Kosovo podľa jeho slov taktiež očakáva, že jeho partneri, Európska únia a Spojené štáty, budú vyvíjať nátlak na Belehrad.

Kosovská vláda koncom mája oznámila zákaz dovozu výrobkov zo Srbska, ktoré nie sú označené pečiatkou „pre Kosovskú republiku“. Kosovo pritom v apríli zrušilo 100-percentné clo na dovoz tovarov zo Srbska. V novembri 2018 Kosovo uvalilo tieto clá v reakcii na snahy Srbska blokovať vstup Kosova do medzinárodných organizácií.
Reakcia Západu na tento krok bola nesúrodá: zatiaľ čo Európska únia s ním vyslovila spokojnosť, Spojené štáty vyhlásili, že toto opatrenie Kosova je nedostatočné a clá voči Srbsku treba zrušiť úplne.

Kosovo, bývalá srbská provincia obývaná prevažne Albáncami, vyhlásilo v roku 2008 jednostranne nezávislosť. Jeho suverenitu uznali USA a väčšina štátov EÚ. Srbsko ani jeho spojenec Rusko k takémuto kroku nepristúpili, pričom vzťahy medzi Belehradom a Prištinou sú stále napäté aktuality.sk