iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Trump nariadil zníženie počtu vojakov USA v Nemecku

Reuters: Americký prezident Donald Trump nariadil zníženie početného stavu amerických vojsk rozmiestnených na území Nemecka. Informoval o tom v piatok denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na vyjadrenia amerických vládnych predstaviteľov. Prezident podľa nich nariadil Pentagónu, aby sa do septembra 2020 znížil počet amerických vojakov v Nemecku o približne 9500. Na nemeckom území je v súčasnosti trvale umiestnených 34 500 príslušníkov armády USA.

Spojené štáty už vlani v lete pohrozili stiahnutím časti amerických vojakov z Nemecka. Stalo sa tak v kontexte napätia medzi Berlínom a Washingtonom okolo nemeckých príspevkov do NATO a zahraničných misií. Americká veľvyslankyňa v Poľsku vtedy naznačila, že by sa americkí vojaci, ktorí by boli stiahnutí z Nemecka, mohli presunúť do susedného Poľska, uviedla stanica Deutsche Welle.

Nemenovaný americký predstaviteľ citovaný v piatok agentúrou Reuters povedal, že Trumpovo najnovšie rozhodnutie nesúvisí s napätím medzi ním a nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou.

Podľa iného amerického činiteľa už taký veľký kontingent vojakov USA v Nemecku nie je potrebný vzhľadom na celkové zvýšenie vojenských výdavkov NATO. Časť z odsunutých vojakov sa podľa neho presunie do Poľska a iných spojeneckých krajín, zatiaľ čo zvyšok sa vráti do vlasti. V Nemecku by po znížení početného stavu malo zostať približne 25-tisíc príslušníkov americkej armády.

X X X

Vtiahne Trump Ameriku do občianskej vojny? Na demonštrantov chce vyslať armádu

Nasadenie armády Trumpovi neodporúčajú ani jeho vlastní. Naposledy sa k niečomu podobnému odhlal pred bezmála dvoma desaťročiami ešte jeho predchodca George Bush starší. Američan Rodney King nebol žiadne neviniatko. Na slobodu ho prepustili len na podmienku za pokus o lúpež a keď ho v to marcové ráno v roku 1991 prenasledovala polícia, nielen že bol opitý, ale so svojím autom uháňal nepovolenou rýchlosťou a mužom zákona odmietol zastaviť.

No to, čo sa udialo krátko po tom, ako ho policajti konečne dolapili, šokovalo celú Ameriku. Všetko odhalili zábery z jeho zatýkania, ktoré z priľahlého balkóna natočil náhodný svedok, istý George Holliday. Štvorica policajtov na záberoch Kinga brutálne bije obuškami, kope ho do hlavy a keď už je jasné, že sa nevládze hýbať, jeden z príslušníkov mu dá ranu elektrickým paralyzátorom.

Američania boli svedkami podobne brutálnych policajných zákrokov voči Afroameričanom aj predtým. Ich skutočný hnev však prišiel až o rok neskôr, keď zodpovedných policajtov súdna porota zložená prevažne z belochov oslobodila. Americké Los Angeles už krátko na to zasiahli jedny z najväčších, najnásilnejších a najtragickejších protestov za posledné roky.

Vyžiadali si desiatky obetí až sa vtedajší prezident George Bush odhodlal, že na demonštrantov vyšle armádu.
Prvýkrát od nepokojov v Los Angeles z roku 1992 hrozí, že regulérni vojaci budú opäť povolaní proti vlastným občanom. Pre súčasné nepokoje v súvilosti so zabitím Afroameričana Georgea Floyda túto možnosť najnovšie zvažuje aj prezident Donald Trump.

„Ak mesto alebo štát odmietne prijať nevyhnutné opatrenia… potom vyšlem americkú armádu,“ vyhlásil pred pár dňami.
No ani samotní členovia jeho vlády nie sú nápadom nadšení. A bývalého Trumpovho ministra obrany Johna Mattisa dokonca Trump týmto vyhlásením „nahneval“.

Návrat do 19. storočia

Americkým prezidentom vyslanie armády umožňuje staručký zákon nazvaný Insurrection Act (v preklade Zákon o vzbure).
Prijali ho ešte v roku 1807 za éry prezidenta Thomasa Jeffersona. V 19. storočí ho aplikovali viackrát, ale v modernej histórii tak urobil naposledy až George Bush starší. V minulom storočí ho aktivovali najčastejšie v 50. a 60. rokoch.

V uliciach desiatok amerických miest, ktoré zachvátili súčasné protesty, už v skutočnosti aj dnes hliadkujú vojaci. Ale tí sú členmi len Národnej gardy, teda záložných síl a nepodliehajú len federálnemu veleniu ale aj veleniu samotných štátov USA, kde pôsobia.
Členovia Národnej gardy sú v skutočnosti spravidla civilisti, ktorí vojenský tréning absolvujú len jeden víkend v mesiaci.

Už aj ich nasadenie pritom mnohí kritizujú. Sú slabo vytrénovaní, nemajú dostatočný výcvik a nemajú skúsenosti. „Ich nasadenie počas protestov bolo v minulosti kontroverzné,“ tvrdí pre ABC bostonský profesor Tom Nollan. „Nemajú skúsenosti s hliadkovaním v mestských oblastiach a s konfrontovaním veľkého počtu protestujúcich,“ tvrdí.

V súčasnosti sú vyslaní v 22 štátoch USA. Z ich prítomnosti však nie sú nadšení mnohí guvernéri. Viacerí z nich vyzvali svojich obyvateľov, aby členov Národnej gardy príliš neprovokovali.

Trump ešte prilieva do ohňa

No ak by Trump do miest povolal armádu, vďaka Zákone o vzbure z 19. storočia by tak mohol urobiť aj bez súhlasu miestnych guvernérov.
Podľa analytikov by to protesty mohlo ešte zhoršiť. Naznačil to dokonca aj Trumpov súčasný minister obrany Mark Esper. „Mala by to byť len posledná možnosť a len v prípade najnaliehavejších a krajných situácií. V tejto situácii v súčasnosti nie sme," cituje ho Business Insider.

Mnohí guvernéri, najmä z tábora konkurenčných demokratov, však tvrdo odmietajú vyslanie regulérnych vojsk do svojich vlastných štátov. „Odmietam, aby prišli do Illinois,“ povedal pre CNN guvernér tohto štátu na stredozápade USA J.B. Pritzker. „Trump zbytočne prilieva olej do ohňa,“ vyhlásil tento týždeň.

Protesty proti rasizmu v USA neutíchali ani v piatok. Doteraz si vyžiadali už 17 obetí, ďalších viac ako 11-tisíc demonštrantov polícia zatkla, aktuality.sk

X X X

Jankovská sa vzdala funkcie sudkyne

Monika Jankovská sa vzdala funkcie sudkyne. Oznámila to v liste adresovanom Kancelárii prezidenta SR. Potvrdil to hovorca hlavy štátu Martin Strižinec. Monika Jankovská je bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti za Smer a doteraz mala pozastavenú funkciu sudkyne. S Marianom Kočnerom, obžalovaným v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, si mala cez Threemu vymeniť tisíce správ. Spolu si mali písať o množstve káuz vrátane civilného sporu o zmenky TV Markíza.

V rámci neho mal Kočner cez Jankovskú ovplyvňovať sudkyne Denisu Cvikovú, Zuzanu Maruniakovú a Andreu Haitovú. Jankovská bola zadržaná v marci 2020 pri policajnej akcii Hmla. V súčasnosti čelí vo väzbe trestnému stíhaniu pre korupčnú trestnú činnosť.

Jankovská z funkcie štátnej tajomníčky odišla v septembri 2019 po tom, ako sa objavili informácie o jej kontaktoch s Marianom Kočnerom. Jankovská však autenticitu tejto komunikácie i akékoľvek kontakty s obžalovaným odmieta. Ozrejmila, že funkcie štátnej tajomníčky sa vzdáva pod tlakom, ktorý sa dotýka jej rodiny. /agentury/

X X X

Kočner dal lustrovať aj kritikov z Facebooku. Pre komentár nasadili aj volavky

Vzdelanie, vzťahy, rodičovské spory i bytové pomery. Podrobný prehľad o zamestnaniach zo Sociálnej poisťovne aj údaje o deťoch. Marian Kočner dal lustrovať aj kritikov na sociálnych sieťach. V polovici júna 2018 spustil Marian Kočner na YouTube vlastnú reláciu Na pranieri, kde znevažoval prácu vybraných novinárov a vyťahoval na nich informácie zo súkromia.

O špinách, trtkoch či vyje..ných k.k.toch, ako Kočner novinárov nazýval, si nezisťoval všetko sám. Prostredníctvom bývalého novinára a exsiskára Petra Tótha si najal sledovacie komando zložené z vtedajšieho zamestnanca daňových kriminalistov a exsiskára, bývalého policajta a niekdajšieho zamestnanca ústredia práce.

Trojica mužov mapovala život viacerých novinárov. Zaujímala sa o to, kam chodia, s kým sa stretávajú a čo robia po práci. Medzi sledovanými bol aj Ján Kuciak, ktorého zavraždili spolu so snúbenicou v ich rodinnom dome vo Veľkej Mači vo februári 2018.
Keď Kočner začal zverejňovať relácie Na pranieri na Facebooku, do diskusie sa zapojil mladý muž s prezývkou. Ondrej mal vtedy 31 rokov, zaujímal sa o politiku a bol voči Kočnerovi kritický. Podobne ako ďalší traja mladí ľudia, ktorých dal hlavný aktér viacerých medializovaných káuz lustrovať.

Na jednom z USB kľúčov, ktorý zaistila polícia pri vyšetrovaní vraždy Jána a Martiny, sa našla zložka s názvom „ODHALENE IDENTITY2“. Šlo o štyri priečinky o štyroch ľuďoch, ktoré obsahovali podrobnosti zo súkromia či dokonca snímky obrazovky webu s prehľadom zamestnaní o „poistencovi“ zo Sociálnej poisťovne.

Kočner tak pri zbieraní špiny a vŕtaní nezostal len pri novinároch. Muž z tzv. mafiánskych zoznamov si zisťoval aj informácie o majetkových pomeroch, partneroch, deťoch, rodinných sporoch či dokonca domácich miláčikoch svojich kritikov z Facebooku.
Oklamal aj Bödöra

Kritik Ondrej pod videami konfrontoval Kočnera s jeho kauzami a pridával odkazy na články. Svojimi komentármi ho zjavne vyprovokoval.

Kočner si o ňom písal cez šifrovaciu aplikáciu Threema aj so svojou volavkou Alenou Zsuzsovou, ktorá spolupracovala na relácii Na pranieri a spravovala stránku na Faceboku.

V rovnakom čase riešil s Norbertom Bödörom aj údajné kompromateriály na vtedajšieho premiéra Petra Pellegriniho zo Smeru. Pod zámienkou, že chce zistiť viac o citlivých fotografiách na politika, si dal cez nitrianskeho oligarchu prelustrovať práve Ondreja.
„Pátram po tých fotkách. Potrebujem pomoc. Zistiť adresu Ondrej..., … 1986, r. č. 86…….. Poprípade všetko čo k nemu je. Je to je.o Za slušné Slovensko... Silno aktívny,“ požiadal Kočner o pomoc Bödöra.

Zďaleka nešlo o prvú požiadavku tohto typu. Z Kočnerovej Threemy vyplýva, že Bödör zisťoval pre muža z tzv. mafiánskych zoznamov cez svoje čulé kontakty na polícii informácie o vytypovaných ľuďoch prakticky bežne.
O dve minúty neskôr Kočner pridal do zoznamu aj ďalšieho diskutéra z facebookovej stránky Na pranieri, ktorý si na jeho adresu dovolil kritické poznámky.

„Druhá osoba: Martin..., … 1991, potrebujeme vedieť kde pracuje, mohol by dokonca pracovať v PZ,“ zisťoval Kočner u Bödöra.
Hneď na druhý deň ráno poslal vplyvný Nitran, ktorý vedel vopred aj o plánovanom zadržaní vlastnej osoby a na polícii sa prihlásil sám, odpoveď.

Aktuality.sk získali správy z Kočnerovho mobilu vďaka dátam od medzinárodnej siete investigatívnych novinárov Organized Crime and Corruption Reporting Project (OCCRP). Tá ich sprístupnila skupine žurnalistov v rámci projektu Kočnerova knižnica.

Odhalené identity

„Ondrej... má pobyt bezdomovca - Bratislava 2, Bratislava - Ružinov, ten ko.ot sa nahlásil na pobyt na mestský úrad, čiže tam mu chodí pošta,“ odpísal Bödör.

„Zmrd. Nevadí, nájdem si ho,“ reagoval Kočner podráždene. „Robíme aj my,“ opätoval mu Bödör.

Adresa Ondrejovho bydliska bola tým jediným, čo sa Kočnerovi nepodarilo zistiť. Inak o svojom kritikovi vedel prakticky všetko. Dátum narodenia, rodné číslo, čísla dokladov a mobilov, bývalé adresy, rodinné pomery, vzdelanie, údaje o malom synovi, informácie o konflikte jeho rodičov či o tom, že mu ukradli notebook. Nechýbali ani mená psa a kocúra.

Autor takzvaného „reportu“ sa snažil zistiť aktuálnu adresu podľa staršieho inzerátu. V dokumente pre Kočnera poznamenal: „Z inzerátu je jasne vidno, že pôvodne kocúr býval na Brečtanovej ulici (Koliba) a neskôr na ulici Mokráň záhon (neďaleko Avionu). Inzerát pochádza z XX.XX.2017. Z tohto vyplýva, že niekedy v lete 2017 sa ... presťahoval na ulicu Mokráň záhon v Ružinove.“

Pomsta v komentári

V zložke s názvom Ondrej sú aj dokumenty mapujúce Ondrejove politické názory a správanie na sociálnych sieťach po vražde novinára. „Zdieľa statusy FB stránky STOP ĽSNS – je možné, že za ňou aj stojí. Po vražde Kuciaka sa aktívne zapája do internetových výziev ‚Postavme sa za slušné Slovensko‘. Kritika procesov v RTVS. Kritika SNS. Vystupuje výrazne proti SMER.“
Všetko nasvedčuje tomu, že Kočner neváhal použiť získané informácie na demonštráciu vlastnej moci priamo na sociálnej sieti. Ondrejovi pod jeden z jeho komentárov odpísal štipľavú odpoveď, pričom použil viaceré zistenia, ktoré sa našli v zložkách na zaistenom USB kľúči.

O príbehu IT-čkára len nedávno písal bloger Jakub Pohle.

V Ondrejovej zložke mal Kočner okrem textových dokumentov uložené aj viaceré fotografie mladého muža, jeho psa, mačky a bicykla. Nechýba ani snímka monitoru s údajmi o Ondrejovi ako o poistencovi. Z obsahu vyplýva, že ide o Ondrejov prehľad zamestnaní s presnými časovými údajmi Sociálnej poisťovne. Zo záznamu v registri je zrejmé, kedy a kde presne človek robil a kto zaňho odvádzal poistenie štátu.

Sociálna poisťovňa, ktorej šéfuje dlhoročný smerák Ľubomír Vážny, nepotvrdila, či snímka monitora pochádza z ich systému. Odvolala sa na ochranu osobných údajov. Prisľúbila však, že preverí prípad lustrácie Ondreja.
„Vašu otázku s priloženou dokumentáciou považujeme za podnet, ktorý je hodný interného vyšetrenia,“ reagoval hovorca poisťovne Peter Višváder.

Lustrovaný muž zvažuje, že podnikne právne kroky: „Som znechutený z rozsahu informácií, ktoré o mne mala táto osoba k dispozícii takmer na počkanie. Takéto hrubé porušenie zákonov musí byť poctivo vyšetrené.“

Nasadili aj volavku

Prvým nenovinárom, o ktorého lustrácii sa verejnosť dozvedela, bol Martin. O jeho prípade napísal koncom mája bloger Jakub Pohle. Kočner dal Martina lustrovať, lebo kriticky komentoval jeho facebookovú stránku Na pranieri.
Okrem rodných čísel mladého muža aj rodiny obsahuje report aj Martinov kompletný životopis, pracovnú históriu, fotografie so synom či fotografiu jeho bývalej priateľky. Nechýba ani zmienka o víťazstve v televíznej súťaži či záľubách.

Kočner dokonca nasadil aj volavku, ktorá mala o Martinovi získať ďalšie informácie.

„Pôvodne bola na MK nasadená volavka – FB profil s názvom Andrea Jureková. Žiadosť o priateľstvo bola pôvodne akceptovaná, Andrea tam stihla nahliadnuť, ale cca. za 3 minúty bolo priateľstvo zrušené. Počas tejto krátkej chvíľky nebolo možné extrahovať ani emailovú adresu MK, ani žiadne iné kontaktné údaje. Za tie tri minúty bolo možné ‚ustanoviť‘ počet jeho priateľov – 205, ako aj nazrieť do kategórie ‚videá‘ – kde bolo vidieť ako pri nejakom výcviku strieľa z ostrej krátkej guľovej zbrane. Z daného prístupu K.... je možné vidieť, že je veľmi opatrný a len tak niekoho cudzieho za ‚priateľa‘ neakceptuje,“ uvádza sa v správe označenej ako „report“ s Martinovým priezviskom.

Neskôr nasadili volavky aj na Martinových priateľov na Facebooku. „Predmetné osoby žiadosť o priateľstvo prijali, čo umožnilo pozrieť sa aj na ‚skryté príspevky‘ MK,“ konštatuje autor reportu.

Spomína aj možnosť jasného porušenia zákona pri ďalšom postupe. „Môžem sa zajtra pokúsiť cez svojich známych vylustrovať MK cez REGOB. Údaje, ktoré máme, celkom postačujú,“ uvádza autor reportu, ako možno získať ďalšie citlivé údaje o človeku, ktorý sa „previnil“ kritickým komentárom na sociálnej sieti. REGOB je register obyvateľstva, ktorý je jedným zo základných registrov informačných systémov verejnej správy.

Kto konkrétne zbieral informácie pre Kočnera, z dokumentu nie je jasné – dáta o pôvodnom autorovi súboru chýbajú. Písal o sebe v jednotnom čísle a v mužskom rode.

Spoločné trestné oznámenie

Lustrácie i samotný rozsah zistených informácií Martina škovali: „Bolo to niečo neskutočné, bol som z toho v šoku. O informácie z Facebooku nejde, ale tie osobné údaje, rodičov, mňa, súrodencov…“

Dôvodom detailnej lustrácie bol pritom iba Martinov komentár. „Ešte som sa ho potom spýtal, či to je vyhrážanie, potom komentár zmazal,“ dodal Martin na adresu Kočnera, ktorý spravoval stránku Na pranieri.

Martinova rodina stále nevie, že Kočner si zohnal aj ich osobné údaje. Martin je však rozhodný spojiť sa prostredníctvom blogera Jakuba Pohleho s ostatnými poškodenými a spoločne žiadať vyšetrenie celej záležitosti. „Chceme asi podať spoločné trestné oznámenie, riešim to cez Jakuba,“ uzavrel Martin.

Jozef spomenul Jána Kuciaka

Treťou zo štyroch lustrovaných fyzických osôb je Jozef. Report z lustrácie Jozefa je najkratší, obsahuje však množstvo citlivých údajov. Číslo občianskeho, pasu, rodné čísla Jozefa, jeho brata aj rodičov.

„Štvalo ma, čo sa deje v tejto krajine. Na stránku Na pranieri som napísal kritický komentár, spýtal som sa na Jána Kuciaka,“ spomína si Jozef na možný dôvod, prečo o ňom začal Kočner zháňať informácie.

„Už ma to ani neznepokojuje v týchto časoch,“ priblížil Jozef pocity z toho, že o ňom zbieral informácie muž obžalovaný z objednávky vraždy novinára.

Jozef tvrdí, že trestné oznámenie podať neplánuje. „Ak by som si myslel, že to má zmysel, tak by som to riešil,“ uzatvára so zjavnou nedôverou v úspešné vyšetrenie sledovania.

„Provokatér – Slniečkar“

„Pozri si spravy fb. To co je???“ napísala Zsuzsová Kočnerovi cez Threemu podvečer 18. júna 2018. V jednej zo správ spomína priezvisko ďalšieho muža. Tak ako v prípade Ondreja, Martina i Jozefa aj Adam sa zrejme zapojil do debaty o relácii Na pranieri tak, že to Kočnera vyrušilo.

„Ok. Vybavený. Provokatér. Ale slabučký,“ zhrnie Kočner lakonicky s tým, že diskutéra uzemnil. „Kuk jak som ho rozbil,“ pochváli sa Zsuzsovej.

V skutočnosti sa však Kočner zaujímal o Adama oveľa intenzívnejšie. Na spomínanom USB je aj zložka s menom tohto muža. Okrem fotiek obsahuje aj informácie, kde sa Adam narodil, kde žije, kto sú jeho súrodenci, kde pracujú rodičia a aké má názory.
„Je jedným z hlavných organizátorov (spoločne s Davidom...) rôznych protestných demonštrácií a pochodov: Postavme sa za nezávislú RTVS, Pochod za Jána Kuciaka, Protikorupčné pochody. Pritom bolo preukázané, že tieto protesty ako aj ľudia (....., …….) sú riadení niekým iným, …. nemal ani šajnu o čom sú kauzy, proti ktorým vystupujú,“ píše sa v reporte.

„Presvedčením – absolútny ‚slniečkár‘,“ zhodnotil autor dokumentu na záver. Čo presne Kočnera nahnevalo, či využil nazbierané informácie a použil ich proti Adamovi na Facebooku, sme sa nedozvedeli. Na naše správy reagovať nechcel. „Momentálne som nedostupný a teraz ani nemám záujem o kontakt,“ uviedol mladý muž.

Komando vec nevysvetlí

Z dostupných informácií uvedených v jednotlivých zložkách nie je jasné, odkiaľ pochádzali citlivé osobné údaje lustrovaných osôb.
„Lustrácie sú úplne mimo mňa. Nezháňal som o vami menovaných žiadne informácie,“ reagoval Miroslav Kriak na otázku, či pre Kočnera vybavoval citlivé údaje o mladíkoch.
Peter Tóth nezdvíhal telefón, na zaslané otázky neodpovedal.

Polícia si dáva načas

Hoci prvé podozrenie z lustrácií osôb, ktoré neboli funkcionármi ani novinármi, zverejnil Jakub Pohle už pred 12 dňami 25. mája, policajná inšpekcia tvrdí, že ešte len plánuje zistiť, či a akým spôsobom sa dané lustrácie uskutočnili.

„Príslušný útvar Úradu inšpekčnej služby sa bude v rozsahu svojich kompetencií zaoberať tým, či tieto osoby boli lustrované, kým a za akým účelom. Na základe zistených skutočností budú príslušníci úradu ďalej postupovať v zmysle platnej legislatívy,“ uviedla Petra Friese z tlačového odboru ministerstva vnitra, aktuality.sk

X X X

Hľadá sa šéf prokurátorov. Koalícia chce diskutovať, ale odborníkov nepočúva

Najočakávanejšia voľba roka. Výber nového generálneho prokurátora je už na pôde Národnej rady. Koaliční poslanci predstavili nové pravidlá pre zvolenie hlavy prokuratúry. Dve novinky však postavili do pozoru nielen opozíciu, ale aj odborníkov, mimovládne organizácie a prezidentku. Koalícia mierne ustúpila a sľubuje na túto tému debatu.

Novela rozširuje okruh osôb a inštitúcií, ktoré môžu navrhnúť kandidátov na post šéfa prokuratúry. Dnes takúto možnosť majú len poslanci parlamentu. Záujemcovia o funkciu by mali tiež prejsť verejným vypočutím na ústavnoprávnom výbore a voľba v pléne parlamentu by mala byť verejná.

Generálny prokurátor dohliada na dodržiavanie zákonnosti, základných ľudských práv. Jeho povinnosťou je stíhať všetky trestné činy, má ich vyhľadávať, objasňovať a podávať žaloby na súd.

Prvým kameňom úrazu je však novinka, že prokuratúru nemusí viesť prokurátor, ale aj celoživotný advokát, notár alebo exekútor. Druhým je rozšírenie dôvodov na odvolanie generálneho prokurátora, špeciálne ustanovenie, že bude môcť byť odvolaný, ak svoju funkciu nevykonáva riadne, čestne a nestranne.

„Trváme na tom, aby to bol prokurátor, pretože ten pozná pomery, prostredie a celý systém prokuratúry. Veď si predstavte, že by Najvyšší súd neviedol sudca, ale manažér. V tomto monokratickom systéme prokuratúry je však generálny prokurátor najsilnejším človekom, ktorý má oveľa viac právomocí. Veľmi ťažko to môže zvládnuť človek, ktorý prokuratúru nepozná,“ povedal v rozhovore pre Pravdu predseda Rady prokurátorov Juraj Purgat.

Podobne sa v sérii rozhovorov pre denník Pravda vyjadrili aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí), profesor a prokurátor Jozef Čentéš, Tomáš Strémy z Katedry trestného práva PF UK či profesorka trestného práva a rektorka Akadémie Policajného zboru Lucia Kurilovská. Verejne rovnaký názor prezentovali aj viaceré neziskové organizácie, ktoré sa téme spravodlivosti venujú, ako aj prezidentka a celý súbor odborníkov na trestné právo, ktorých pozvala na spoločné stretnutie.

„Väčšinový názor bol, že vedúci človek prokuratúry by mal byť z radov prokurátorov,“ vyhlásila minulý týždeň v utorok po stretnutí s odborníkmi Zuzana Čaputová. Aj čerstvo zvolený predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta poukázal na možné riziká, ktoré by mohlo priniesť, ak by sa generálnym prokurátorom stal právnik z niektorých zo slobodných právnických profesií.

Baránik: Čo chce ľud

Predkladateľmi koaličného návrhu sú zástupcovia všetkých štyroch vládnych strán – Juraj Šeliga (Za ľudí), Alojz Baránik, Ondrej Dostál (obaja SaS), Petra Hajšelová (Sme rodina) a Milan Vetrák (OĽaNO). Ani po dvoch týždňoch od predloženia návrhu do Národnej rady a opakovaných výzvach odbornej verejnosti ale zatiaľ ustúpiť nechcú a trvajú na svojom.

„Keď sa do vedenia prokuratúry dostane človek s iným pohľadom, bude nedotknutý predchádzajúcim fungovaním prokuratúry, pretože tak, ako fungovala prokuratúra doteraz, to je ten najhorší spôsob,“ tvrdí Baránik. „Je potrebné urobiť zásadnú zmenu a existuje oprávnená obava, že nikto z prokurátorov nemá dostatočnú predstavivosť, ako si túto zásadnú zmenu predstavuje slovenský ľud,“ dodal Baránik.

Šeliga je však miernejší a tvrdí, že nie je cieľom zvoliť neprokurátora. „Nehovoríme, že bude zvolený neprokurátor, hovoríme len, že im treba dať šancu. Hovoríme: otvorme okná a dvere,“ vyhlásil Šeliga. „Chceme zmeniť podmienky, aby prokuratúra bola transparentnejšia a otvorenejšia, ale debata sa, žiaľ, začala zo zlého konca,“ tvrdí. Podľa Šeligu to spôsobilo priskoré spomenutie mena expolitika a advokáta Daniela Lipšica, ktorého ako vhodného kandidáta označil premiér Igor Matovič (OĽaNO), či predseda SaS Richard Sulík.

Opozícia v tejto súvislosti začala hovoriť o účelovej zmene, ktorej jediným cieľom je, aby sa generálnym prokurátorom mohol stať práve bývalý poslanec za OĽaNO-NOVA a mohol tak vláde pomôcť naplniť sľuby o zatváraní a likvidovaní jej politických oponentov. Zákon preto opozícia označila za lex Lipšic.

Medzi možnými kandidátmi sa okrem Lipšica spomínali prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry Maroš Žilinka, Ján Šanta, Vasiľ Špirko, ale aj profesor trestného práva, prokurátor, pedagóg a nevymenovaný generálny prokurátor Jozef Čentéš.

Šeliga však tvrdí, že o budúcom prokurátorovi ešte nie je rozhodnuté. „Nepríde mi korektné, že niekto pod zámienkou odbornej diskusie robí politickú personalistiku. V tejto chvíli žiadna z koaličných strán nevyberá žiadneho kandidáta, ale mení sa systém. Debata o kandidátoch príde na rad, až keď bude verejné vypočutie,“ ubezpečuje Šeliga a tvrdí, že ani ministerka Mária Kolíková (Za ľudí) s jeho návrhom nemá až taký veľký problém. „Ministerka povedala, že toto nie je taká zásadná vec, aby zložila funkciu alebo opustila koalíciu,“ priblížil.

Politická bábka

Druhým kritickým bodom koaličného návrhu je rozšírenie dôvodov na odvolanie generálneho prokurátora. Špeciálne ustanovenie, že bude môcť byť odvolaný, ak svoju funkciu nevykonáva riadne, čestne a nestranne. „Je to gumený paragraf, ktorý dáva priestor na výmenu generálneho prokurátora, keď si to aktuálna vládna garnitúra zmyslí. Veď pojem plnenia funkcie riadne, čestne a nestranne nie je ničím merateľný. Keď príde nová garnitúra, generálny prokurátor rovno skončí. Je to krátkozraké videnie,“ argumentoval Purgat. A aj v tomto bode sa s ním zhoduje celý zástup odborníkov, ktorí hovoria o ohrození nezávislosti prokuratúry a jej politizácii.

Ani pochybný dôvod na odvolanie nie je podľa koaličných poslancov hodný prehodnotenia. Podľa Baránika sú vyjadrenia proti tomuto uzneseniu iba nepochopením súčasného stavu prokuratúry a zámerov vládnej koalície.

„Ak niekto hovorí, že by mohlo ísť o politický krok, nepochopil, v akej situácii je dnes Slovensko a prokuratúra, a nepochopil, prečo bol tento parlament a vláda zvolené. Jadrom je, že očistíme túto krajinu od korupcie a kľúčom k tomu je prokuratúra a najmä jej vedenie,“ argumentuje Baránik. „Ak by sa naozaj stalo, že parlament aj prezidentka uvážia, že poslanci odvolali niekoho, kto byť odvolaný nemal, je možnosť, aby sa generálny prokurátor obrátil na Ústavný súd, aby ten rozhodol, či vykonával svoju funkciu riadne a čestne,“ dodal.

Nepočúvajú, ale chcú diskutovať

Prezidentka vyjadrila tiež miernu nespokojnosť s tým, že tento návrh nebol predložený vládou, ale poslancami. Koalícia tým obišla štandardné legislatívne konanie a vylúčila verejnosť z možnosti pripomienkovania. Šeliga ale vysvetľuje, že odbornú diskusiu na túto tému vedú už rok a pol. K sporných častiam ich návrhu ale táto diskusia nedospela. Navyše, na diskusiu bude podľa Šeligu priestor ešte aj v parlamente.

„Odborná verejnosť opakovane povedala, že musíme zmeniť spôsob voľby. Legislatívno-technicky to nie je žiadna komplikovaná novela. Je prvé čítanie, ďalší mesiac na diskusiu a potom bude ešte druhé čítanie a tretie,“ tvrdí Šeliga.

„Tu nikto nechce obchádzať verejnosť a odbornú verejnosť, vôbec nie. My sa diskusii nebránime a každú formuláciu či posun zoberieme a budeme sa nimi zaoberať,“ sľubuje Šeliga, ktorý je ochotný v diskusii ešte pokračovať. „Tak ako sme sľúbili, budeme organizovať verejnú odbornú diskusiu, aby sme odborne prebrali veci, ktoré sú súčasťou tohto zákona,“ vyhlásil Šeliga. Pozvať chcú prokurátorov, kanceláriu prezidenta, akademikov, médiá aj širokú verejnosť. „Jednoducho širokú odbornú verejnosť,“ dodal. Stretnutie sa má uskutočniť 24. júna.

X X X

Čaputová pomenovala problémy a poslala koalícii niekoľko veľmi konkrétnych odkazov

Prezidentka Zuzana Čaputová v národnej rade prvýkrát vystúpila so správou o stave republiky.
Nevracajme sa do stavu spoločnosti pred koronou. Prezidentka Zuzana Čaputová takto sama definovala hlavné posolstvo svojej správy o stave republiky, s ktorou dnes ráno vystúpila v národnej rade.

Hlava štátu využila možnosť prehovoriť pred poslancami parlamentu prvýkrát. Jej predchodca Andrej Kiska tak robil pravidelne. Ivan Gašparovič, ktorý bol prezidentom 10 rokov, zasa so správou o stave republiky vystúpil len dvakrát.

Prezidentka na Facebooku už niekoľko dní vopred avizovala, že jej správa o stave republiky bude iná ako všetky doterajšie. Čaputová rečnila asi polhodinu a vo svojom prejave sa dotkla mnohých tém.

Pokúsila sa však poukázať najmä na to, čo nám o fungovaní štátu prezradila doznievajúca koronakríza. Niektoré svoje posolstvá formulovala jasne a vláde Igora Matoviča poslala zopár veľmi konkrétnych odkazov.

Vláda všetkých občanov

Premiérov Petra Pellegriniho i Matoviča pochválila za opatrenia, ktoré v boji s koronavírusom prijali. Vláde však pripomenula, že musí vedieť, kedy si už bezpečnostná alebo hygienická situácia obmedzenie slobôd nevyžaduje.
„Pretože akákoľvek reštrikcia a obmedzenia sú len nástrojom, a nie cieľom samotným,“ vyhlásila.

Čítať medzi riadkami možno aj odkaz hlavy štátu konzervatívnym silám koalície, ktoré rozvírili debatu o sprísnení či zákaze interrupcií. Podľa Čaputovej by dnes našou najväčšou snahou malo byť zachovanie súdržnosti. Prezidentka však pozoruje pravý opak.

„Mám na mysli hlasy volajúce po zmene právnej úpravy v rôznych kultúrno-etických témach bez toho, aby im predchádzala poctivá spoločenská a odborná debata, aby im predchádzalo empatické počúvanie názorov oponenta,“ uviedla.
„Po voľbách ste vy, vrcholní predstavitelia koaličných strán, sľúbili, že budete vládou aj pre tých viac ako 20 percent občanov, vrátane príslušníkov národnostných menšín, ktorí v tejto sále nemajú zastúpenie svojich poslancov,“ dodala.

Vírus korupcie

Pomerne obsiahlo sa Čaputová v správe venovala justícii a boji proti korupcii. Stav republiky v tejto oblasti v poslednom období podľa nej ukazuje potenciál zlepšenia.

Prostredie v justícii je však podľa Čaputovej nateraz nastavené tak, že sa v ňom vírusu korupcie môže dariť.
„Ak si to niektorí zo sudcov a prokurátorov neuvedomujú, mali by zvážiť svoje zotrvanie vo funkciách,“ povedala.
Zásadné zmeny podľa nej potrebuje systém disciplinárnej zodpovednosti sudcov a prokurátorov, ale aj prokuratúra ako taká.
„Súčasný model prokuratúry je potrebné vylepšiť, zbaviť ho politických vplyvov posilnením verejnej kontroly a procesnej nezávislosti prokurátorov. Tieto zmeny musia byť dôkladné, premyslené a ich súčasťou musí byť riadny legislatívny proces s odbornou a verejnou diskusiou,“ doplnila.

Prezidentka: vopred vám oznamujem

Súčasná koalícia chce zmeniť spôsob voľby generálneho prokurátora tak, aby sa ním mohol stať aj neprokurátor.
Zákon, ktorým chce koalícia zmenu dosiahnuť, do parlamentu predložili niekoľkí poslanci a neprešiel tak riadnym pripomienkovým konaním.

Čaputová to už koalícii vyčítala aj predtým a v dnešnej správe tak urobila znovu. Naznačila tiež, že ak parlament zákon prijme, zrejme ho vetuje.

„Pre dobré nastavenie našich vzťahov však chcem vopred oznámiť, že pre mňa budú ťažko akceptovateľné zákony v zrýchlenom legislatívnom procese, ak na ne nebude zákonný dôvod, a tiež zákony prijaté v podobe takzvaného prílepku. Teda zákony prijaté v rozpore s pravidlami legislatívneho procesu. Kvalitný proces pripomienkovania zákonov a odbornú diskusiu k nim považujem za legitímny nárok verejnosti a za základ budovania dôvery v štát.“

Zmeny v školstve

Prezidentka v správe neobišla ani školstvo a zdravotníctvo. Mnohí rodičia počas koronakrízy podľa nej zistili, že deti sa v škole učia aj veci, ktoré vôbec nepotrebujú. Vyzvala preto na veľké zmeny v školstve. Na zdravotníctvo treba podľa Čaputovej myslieť najmä v čase prijímania štátneho rozpočtu. Kríza podľa hlavy štátu tiež ukázala, ako veľmi je Slovensko odkázané na automobilový priemysel.

„Skutočnosť, že Slovensko je dielňou svetových automobiliek, by sme mali považovať za prechodné obdobie, ktoré malo svoje plusy, ale musíme sa z neho dostať podporou domáceho podnikateľského prostredia ako miesta rozvoja, inovácií a modernizácie.“
Čaputová sa v prejave dotkla aj témy životného prostredia, dezinformácií či kultúry a umenia, aktuality.sk

X X X

Matovič: SMK ma podviedla

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) reagoval na Memorandum maďarskej komunity tvrdými slovami. "Podal som im priateľskú ruku a oni mi doslova do nej napľuli," povedal vo štvrtok. Memorandum mu vedenie Strany maďarskej komunity odovzdalo v utorok na podujatí s názvom Minulosť sme nepísali, budúcnosť je v našich rukách.

„Dnes je veľký deň, ktorý si pripomínajú Maďari všade vo svete, a aj my by sme si ho mali pripomínať. Nebojím sa pozrieť tomuto výročiu zoči-voči do očí, a aj preto som zorganizoval stretnutie s predstaviteľmi maďarskej komunity na Slovensku. Chcel som Maďarom na Slovensku vyslať signál, že ich považujeme za rovnoprávnych občanov a budúcnosť chceme písať spoločne. Veľmi ma preto mrzí, ako toto podujatie, túto podanú ruku zneužili predstavitelia SMK. Považujem to za úplne hlúpe zneužitie podanej ruky. Doslova by som povedal, že podáte niekomu ruku a on vám do nej napľuje,“ zdôraznil Matovič.

Obsah memoranda aj jednotlivé požiadavky sú podľa Matoviča nepodstatné a ani ich nečítal. „Stačilo mi, aký štýl zvolili. Takýmto štýlom sa nikto so mnou ani so Slovákmi na Slovensku baviť nebude. Ja som podal v mene vlády priateľskú ruku a niekto, kto si nedovidí ďalej od nosa, chcel túto situáciu zneužiť, aby tu znovu rozdúchal národnostné vášne. Túto hru hrať nebudem,“ odkázal premiér.

Na utorňajšie stretnutie Úrad vlády pozval stovku obyvateľov južného Slovenska, boli medzi nimi politici, umelci, učitelia, významné osobnosti. Zúčastnili sa na ňom ministri hnutia OĽaNO a minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS). Predstavitelia ostatných strán na podujatí chýbali. Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) tvrdí, že sa s premiérom o memorande ešte nerozprával. „V pondelok budeme mať k tejto téme koaličnú radu a predpokladám, že premiér nás bude na nej informovať. Dovtedy sa nechcem k tomu vyjadrovať,“ reagoval Sulík.

Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) na margo memoranda uviedla, že je dôležité pozerať sa dopredu a prestať lamentovať nad tým, čo bolo.

Bugár: Neúprimné a bez šance na úspech

Donedávna ešte predseda strany Most-Híd Béla Bugár nepovažuje utorňajšiu iniciatívu za úprimnú, ani jej nedáva veľkú šancu na úspech. „Stretnutie môže byť dobrý začiatok. Ja však pána Matoviča poznám a viem, že takéto veci on nikdy nedotiahne do konca. Keby chcel reagovať na slovensko-maďarský historický problém Trianonu a budúcnosť vzájomných vzťahov, sadol by si s maďarským premiérom a mohli by sa na riešení budúcnosti dohodnúť,“ hovorí najvplyvnejší ponovembrový maďarský politik na Slovensku.

„Musím veľmi jednoznačne povedať, že SMK vždy vyťahovala otázku autonómie ako nejakú zbraň, ale s nikým o tom ani nerokuje a nikdy to nedokončili. Nechcem reagovať na to, čo sa deje v SMK. Keď ale o tomto memorande nevedel ani ho nepodpísal bývalý predseda strany József Berényi, svedčí to o tom, že to neprerokovali s nikým, ani v rámci SMK, a len to tak pichli do ruky premiérovi a myslia si, že sa to takýmto spôsobom samo vyrieši. Ak chcú normálne niečo riešiť, treba o tom viesť diskusiu,“ tvrdí Bugár.

V tejto súvislosti preto pripomína, aké ťažké bolo presadiť „jednoduchú vec“, ako záchranu menšinových škôl alebo maďarské názvy v obciach a na železničných staniciach. „To nie je len o tom, že sa niečo položí sa stôl a samo sa to vyrieši. Treba to dobre pripraviť, mať argumenty a potom trpezlivo rokovať. Nebolo to tak, že sme to dali na stôl a koaliční partneri to okamžite odsúhlasili. My sme museli prísť s argumentmi a ukázať, ako sa menšinové názvy riešia v rámci Európskej únie. SMK to ale asi nevie robiť,“ priblížil Bugár. „Otvárať etnickú autonómiu je vážna téma a ja si nemyslím, že je to v tejto dobe šťastné riešenie,“ dodáva Bugár.

Iniciatíva SMK v súvislosti s memorandom nepotešila ani opozíciu. „Prenikli informácie, ktoré zaváňajú žiadosťami o zmenu preambuly našej ústavy a snahou o autonómiu v niektorých oblastiach. Myslím si, že to je veľmi nebezpečné. Myslím si, že v minulosti sa urobilo veľa posunov vo vzťahu ku všetkým menšinám na Slovensku. A nevidím dôvod, aby sme sa museli posúvať ďalej – pretože to zbytočne otvorí nejaké rany a bude to zbytočne traumatizovať naše vzťahy. Dnes nie je potreba nejakým spôsobom robiť špeciálne zmluvy s časťou obyvateľstva Slovenska. My sme tu pre všetkých ľudí, ktorí na Slovensku žijú, doteraz sme sa o nich starali a pravdepodobne sa budeme o nich starať rovnako ako o vlastných,“ reagoval expremiér Peter Pellegrini (Smer).

Opozícia: Matovič by mal podobné kroky koordinovať

Pochvalné slovo ale nenašiel ani pre svojho nástupcu v premiérskom kresle. „Mrzí ma, že pán predseda vlády nekoordinuje s ostatnými najvyššími ústavnými činiteľmi pripomenutie si tohto výročia. Je to naozaj citlivá záležitosť a preferoval by som jednotný postoj prezidentky, predsedu vlády a predsedu Národnej rady, ktorý nás jediný pozval na nejaké spomienkové oslavy. Aktivita predsedu vlády bola individuálna, nebol tam nikto z parlamentu,“ dodal Pellegrini.

Na sté výročie Trianonskej mierovej zmluvy si spomenula aj prezidentka Zuzana Čaputová, podľa ktorej sa jej podpisom začala nová etapa v spolužití Maďarov a Slovákov. Memorandum alebo stretnutie premiéra s predstaviteľmi slovenských Maďarov však nekomentovala.

„A aj keď našu spoločnú históriu nevnímame vždy rovnako, naša spoločná minulosť, naše spoločné zážitky, rodinné vzťahy, kultúrne hodnoty a naše spoločné výsledky nás silno spájajú. Spolu sa nám podarili veľké veci. Maďari žijúci na Slovensku boli pri tom, keď sme v roku 1989 bojovali za slobodu, aj keď sme o pár rokov neskôr bránili demokraciu. Boli sme spolu pri vzniku Slovenska aj pri vstupe do EÚ a NATO. Spoločne sme stáli na námestiach a spoločne sme čelili pandemickej kríze.

Bez aktívnej účasti Maďarov na Slovensku by sme toto všetko nezvládli. Pre našu spoločnú budúcnosť je dôležité, aby sme hľadali to, čo nás spája ako ľudí a občanov. Zároveň rešpektujeme a rozvíjame jazykové a kultúrne odlišnosti, ktoré nás zas vzájomne obohacujú,“ vyzvala Čaputová na sociálnej sieti./agentury/

X X X

Vyšetrovateľ odmietol trestné oznámenie na Pellegriniho

Rozhovor v týždenníku Slovenka a pridelenie dotácie rovnomennému občianskemu združeniu z rezervy premiéra nemá súvislosť, tvrdí vyšetrovateľ. Pred parlamentnými voľbami padalo najmä z radov vtedajšej opozície jedno trestné oznámenie za druhým. Medzi inými napadli politickí oponenti vtedajšej vlády aj pridelenie dotácie občianskemu združeniu Slovenka z rezervy predsedu vlády. Videli za tým predvolebnú korupciu.Trestné oznámenia podali ešte vo februári vtedajší predseda Spolu Miroslav Beblavý a podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga.

Zmluva mesiac pred voľbami

Nepozdávalo sa im udelenie dotácie vo výške 50-tisíc eur pre občianske združenie Slovenka na popodru folklórneho festivalu Deň kroja. Na samotnej dotácii by nebolo nič zvláštne. Rovnakú sumu Pellegrini zo svojej rezervy vyčlenil pre OZ Slovenka aj v apríli 2019. Problém bol, že zmluva bola uzavretá 4. februára 2020, teda ani nie mesiac pred voľbami.

A deň po jej uzavretí sa dosluhujúci premiér objavil na titulnej stránke týždenníka Slovenka, ktorému poskytol rozsiahly rozhovor. Občianske združenie vedie rovnaká osoba, ktorá šéfuje aj vydavateľstvu týždenníka, Mária Reháková. A rozhovor s Pellegrinim viedla šéfredaktorka Slovenky Mária Miková, ktorá spolu s Rehákovou riadi aj občianske združenie.
Šeliga s Beblavým to považovali za zneužívanie dotácie a aj právomoci verejného činiteľa. Preto podali v polovici februára trestné oznámenia.

Napísali v nich, že Pellegrini konal v rozpore so zákonom, pretože rozpočtová rezerva premiéra podľa zákona vzniká na „krytie nepredvídaných výdavkov nevyhnutných na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia alebo na krytie zníženia rozpočtovaných príjmov”.

Rezerva nemá zákonné obmedzenia

Namiesto toho však podľa politikov vládna strana a jej volebný líder takýmto spôsobom získavali mediálny priestor zadarmo. Inak by zaň vraj museli platiť.

No polícia sa pri preverovaní trestného oznámenia s interpretáciou politikov nestotožnila. Vyšetrovateľ odmietol, že by expremiér porušil zákon pri prideľovaní dotácie, a nenašiel ani spojitosť medzi udelením dotácie a uverejnením rozhovoru.
V uznesení, ktoré má naša redakcia k dispozícii, vyšetrovateľ argumentuje, že premiérova rezerva síce vzniká za nejakým účelom, no jej využitie nie je zákonom nijako obmedzované.

Podľa neho, keby to zákonodarcovia chceli urobiť, urobili by to. Zároveň však pripúšťa, že môže ísť aj o nedokonalosť zákona.
Na základe toho konštatoval, že Pellegrini sa nemohol dopustiť zneužitia právomoci verejného činiteľa, keďže dotáciu môže využiť podľa ľubovôle.

„Predseda vlády pri nakladaní s rezervou nemá v podstate žiadne zákonné obmedzenia a z uvedeného dôvodu sa svojím rozhodnutím o poskytnutí dotácie občianskemu združeniu Slovenka v žiadnom smere nedopustil konania objektívne spôsobilého naplniť objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu zneužívanie právomoci verejného činiteľa, nakoľko predseda vlády výkonom svojich právomocí neporušil a ani neobišiel žiadne zákonné ustanovenie pri poskytovaní predmetnej dotácie,” píše vyšterovateľ v uznesení.

Vyšetrovateľ: Dotácia a rozhovor nesúvisia

Hoci môže podľa polície konanie Pellegriniho vyzerať navonok podozrivo, nie je možné ho postihnúť prostriedkami trestného práva. Vzhľadom na to, že využitie rezervy nemá žiadne obmedzenie, nepriamo podľa neho môže slúžiť aj na propagáciu osoby premiéra, „ako aj na dosiahnutie iných politických aj nepolitických cieľov”.

Vyšetrovateľ odmietol aj súvislosť medzi poskytnutím dotácie a rozhovoru. Podľa neho „je logické, že z rozhovoru s osobou v postavení predsedu vlády má záujem vyťažiť aj samotný vydavateľ napr. zvýšením predajnosti, zviditeľnením časopisu”.
Zároveň počas preverovania zistil, že o dotácii bolo rozhodnuté 6. decembra minulého roku a rozhovor s Pellegrinim sa uskutočnil až 21. januára tohto roku, „čo teda nenaznačuje z časového hľadiska podmieneniu poskytnutia dotácie občianskemu združeniu zverejnením rozhovoru v časopise Slovenka”. Na základe týchto argumentov vyšetrovateľ 15. apríla trestné oznámenia Beblavého aj Šeligu odmietol. Jeho rozhodnutie je právoplatné od 7. mája.

Proti spájaniu dotácie a rozhovoru sa ohradil aj týždenník Slovenka.

„Rozhovor nebol iniciovaný predsedom vlády SR, redakcia ho plánovala osloviť v súvislosti s cestou k pápežovi a cestou do New Yorku, namiesto toho premiér dal rozhovor iným médiám – okrem iného štvorstranový rozhovor týždenníku ŽIVOT, tiež spojený s titulkou. Redaktori týždenníka SLOVENKA boli na každú žiadosť o rozhovor termínovo odsúvaní pre premiérovu zaneprázdnenosť, čo v perexe rozhovoru aj naznačili,” napísala okrem iného v stanovisku šéfredaktorka Slovenky Miková, aktuality.sk

X X X

Lučanský pripustil koniec. Kandidátov na nového šéfa polície je viac

Policajný prezident Milan Lučanský je v úrade dva roky. Teraz po prvý raz pripustil, že z funkcie odíde predčasne.
Lučanský už dostal niekoľko odkazov, že má ako policajný šéf skončiť. Sám cíti, že vláda Igora Matoviča má o poste policajného šéfa svoju predstavu. Pre Nový Čas naznačil úvahy, že skončí sám.

„Som tomu naklonený, pretože vravím, že ak mám byť nechceným a majú iné chápanie toho, ako by ten policajný zbor mal vyzerať, a ja sa ich snažím presviedčať o tom, že sú to nezmysly, tak to nemá cenu,“ povedal pre Nový Čas. Ešte sa však vraj presne nerozhodol.

Premiér Igor Matovič len pred pár dňami v rozhovore pre náš portál naznačil, že s policajným šéfom má férový vzťah, ale „zrejme aj jeho čas sa raz naplní a príde k výmene na jeho poste.“ Matovič zdôraznil, že je rozhodnutie je v kompetencii ministra vnútra Romana Mikulca.

„Ale na jeho mieste by som to nijako neznásilňoval. Chcel by som, aby to prebehlo úplne normálne, korektne a dôstojne. Žiadne krvavé oči. Pán Lučanský sa nesprával nepriateľsky voči tejto vláde, ale keď má pán minister inú predstavu, treba sa porozprávať a dohodnúť sa s ním na slušnom rozchode.“ Lučanský sa ocitol aj na zozname ľudí na výmenu, ktorý zverejnila vicepremiérka Veronika Remišová.

Práve k avizovanému rozchodu by malo podľa našich informácií prísť už v najbližšom období. Spôsob, ako bude vedenie polície fungovať ďalej, je však otvorený. Ak by sa Milan Lučanský vzdal svojho postu, môže minister vedením polície dočasne poveriť iného funkcionára. Do úvahy tak prirodzene pripadá jeden z viceprezidentov. Najčastejšie sa v tejto súvislosti skloňuje meno prvej viceprezidentky Jany Maškarovej.

Maškarová či Bozalka?

V minulosti pôsobila na Národnej kriminálnej agentúre a má skúsenosti s riešením závažných káuz aj riadením ľudí. Aj dnes z titulu svojej funkcie Lučanského zastupuje počas jeho neprítomnosti. Ďalším možným kandidátom na poverenie vedením polície je viceprezident Róbert Bozalka.

Otázkou je, či dôjde k rozchodu po dobrom, kedy by Milan Lučanský sám zložil funkciu, alebo nie. Podľa dnes platného zákona môže totiž minister odvolať šéfa polície. Ale len vtedy, ak odvolanie na základe odôvodneného návrhu odporučí parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť aspoň trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých členov výboru.

Prísne podmienky

Riadnym policajným prezidentom sa však dnes môže stať iba človek, ktorý vzíde z výberového konania. Jeho pravidlá nastavila ešte predchádzajúca vláda, pripravil ich Tomáš Drucker a predložila Denisa Saková. Na ich príprave mal spolupracovať aj dnes už bývalý policajný šéf Tibor Gašpar.

Práve podľa týchto pravidiel bol ako prvý na post policajného šéfa zvolený Milan Lučanský. Vzhľadom na prísne kritériá je okruh možných kandidátov pomerne úzky. Šéfom polície sa totiž môže stať len človek, ktorý je v polícii minimálne desať rokov a päť rokov z toho na vrcholovej funkcii, kde riadil iných funkcionárov.

Podmienky sedia prakticky len na krajských policajných riaditeľov a niekoľkých šéfov iných útvarov. Kandidátmi, ktorých mená sa skloňujú už od marca a majú za sebou dosť rokov odkrútených v polícii na riadiacich pozíciách, sú šéf elitných kukláčov z Lynx Commanda Štefan Hamran, alebo niekdajší bratislavský krajský šéf Csaba Faragó. Hamran zvažoval kandidatúru na policajného prezidenta už pred dvoma rokmi, keď kandidoval a napokon uspel Lučanský.

Nová vláda priamo v programovom vyhlásení avizovala, že prehodnotí súčasný spôsob menovania aj odvolávania policajného prezidenta tak, aby mal na voľbu väčší vplyv šéf rezortu. Stretla sa však hneď na začiatku s ostrou kritikou zo strany policajných odborov aj Nadácie Zastavme korupciu. Nateraz sa teda podľa hovorkyne rezortu vnútra Barbary Túrosovej zmena zákona nepripravuje.

Juhás, Láska, Chudý?

Ak by sa vláda rozhodla neskôr zákon zmeniť, Roman Mikulec by si mohol svojho šéfa polície vybrať sám tak, ako to doteraz robili jeho predchodcovia.

Do úvahy by tak pripadali aj vyšetrovatelia zo skúsenosťami z tímu Kuciak, ktorí pracovali na objasnení úkladnej vraždy mladého novinára a jeho snúbenice. Či už je to bývalý šéf tímu Peter Juhás, alebo starší vyšetrovateľ tímu Igor Harajbič.
Z policajtov, ktorí pracovali na závažných ekonomických kauzách, by sa na vyššie funkcie mohli dostať Róbert Hrušovský – ktorý vyšetroval napríklad pána Zemplína Mikuláša Varehu, alebo Adriana Štrpková. Spomína sa aj meno vyšetrovateľa Jaroslava Lásku, ktorý riešil kauzu zmenky Televízie Markíza, kde sú Marian Kočner a Pavol Rusko neprávoplatne odsúdení na 19 rokov väzenia.

Z pôvodnej Národnej protizločineckej jednotky by do úvahy podľa výsledkov pripadali František Vojtuš a Miroslav Chudý, ktorý robili prakticky na všetkých veľkých zločineckých skupinách, aktuality, sk

X X X

Trump označil starostku Washingtonu za neschopnú

Americký prezident Donald Trump reagoval v piatok na list starostky americkej metropoly Washington Muriel Bowserovej, v ktorom ho žiada, aby z hlavného mesta stiahol všetky federálne bezpečnostné sily. Tie sú tam rozmiestnené v súvislosti s demonštráciami vyvolanými násilnou smrťou Afroameričana Georgea Floyda, ktorý v meste Minneapolis zomrel pri policajnom zásahu.

„Neschopná starostka Washingtonu @MayorBowser, ktorej sa rozpočet totálne vymkol spod kontroly a neustále nás žiada o ‚príspevky‘, teraz bojuje s Národnou gardou, ktorá ju…počas predchádzajúcich niekoľkých nocí zachránila pred veľkým zahanbením. Ak s týmito mužmi a ženami nebude slušne zaobchádzať, povoláme inú skupinu mužov a žien!“ napísal na Twitteri americký prezident.

Bowserová na Trumpov príspevok reagovala na tlačovej konferencii ku koronavírusovej kríze, počas ktorej už v USA zomrelo takmer 110-tisíc ľudí. „Všetci musíme preorientovať svoju pozornosť na to, že náš národ je ubolený. Potrebuje liečbu a vedenie na všetkých úrovniach, od úplného vrcholu, až po starostov, ako som ja,“ povedala Bowserová s tým, že politici by mali ľudí spájať, nie ich rozdeľovať.

Okrem listu zaslaného Trumpovi nechala Bowserová v piatok premenovať námestie pred Bielym domom na Black Lives Matter Plaza a zároveň odhalila niekoľko desiatok metrov dlhý žltý nápis rovnakého znenia na ulici vedúcej k sídlu amerických prezidentov.

Starostka tak urobila v reakcii na udalosti uplynulých dní, keď celé Spojené štáty zaplavila vlna demonštrácií a protestov. Tie vyvolala násilná smrť Afroameričana Floyda v meste Minneapolis v štáte Minnesota, ktorého pri zásahu usmrtil belošský policajt./agentury/

X X X

V Europole vznikla nová centrálna na boj proti finančným zločinom

Európska policajná agentúra v piatok odštartovala činnosť novej centrály na boj proti finančným zločinom. Cieľom je pomôcť členským štátom pri vymáhaní výnosov z organizovaného zločinu a zločinov tzv. bielych golierov, a to „sledovaním peňazí".
Európske centrum pre finančné a hospodárske zločiny v sídle Europolu v Haagu sa zameria na zločinecké skupiny, ktoré sa stali ešte agresívnejšími počas pandémie nového koronavírusu, uviedla riaditeľka agentúry Catherine De Bolleová. Organizovaný zločin stojí Európsku úniu (EU) ročne viac ako 110 miliárd eur, vyhlásil Europol.

"Ako ich zraníme najviac? Keď im vezmeme peniaze, ktoré získali," povedala De Bolleová agentúre AFP. Spresnila, že nové oddelenie bude spolu s členskými štátmi sledovať peniaze a dodala, že je potrebné urobiť preto oveľa viac a lepšie ako v minulosti.

Podvody „patria medzi najrýchlejšie rastúce zločinecké hrozby v Európe", skonštatoval Europol vo svojej správe, podľa ktorej sú on-line podvody "jednými z najviditeľnejších zločinov počas pandémie ochorenia COVID-19".
Nové stredisko bude koordinovať vyšetrovanie podvodov a trestných činov, ako sú pranie špinavých peňazí a vymáhanie majetku a tiež predaj falšovaných tovarov.

Každý rok sa v EÚ vedú stovky medzinárodných vyšetrovaní finančnej trestnej činnosti. No aj napriek tomu, že často vedú k zatknutiu a rozloženiu zločineckých skupín, viac ako 98 % aktív z trestnej činnosti sa stále nepodarilo získať späť, pripomenul Europol.

Podľa De Bolleovej sa vyšetrovatelia v novej centrále zamerajú na nájdenie prepojenia medzi informáciami o zločineckých skupinách a ich financiami. Nové centrum bude zamestnávať približne 65 finančných vyšetrovateľov z agentúr z celej Európy, aktuality.sk

X X X

Svetoví meteorológovia upozorňujú na rekordné hodnoty v súvislosti s klimatickou zmenou

Priemerná globálna teplota v máji bola podľa programu Copernicus o 0,63 stupňa Celzia vyššia než je priemer rokov 1981-2010. Svetová meteorologická organizácia (WMO) upozornila v súvislosti s klimatickou zmenou na dva znepokojujúce ukazovatele, ktoré dosiahli rekordné hodnoty: Máj bol podľa údajov európskeho monitorovacieho programu Zeme Copernicus najteplejším mesiacom od začiatku týchto meraní v roku 1979 a stanica na Havaji namerala doteraz najvyššiu koncentráciu oxidu uhličitého v atmosfére.

"Ukazovatele klimatickej zmeny dosiahli novú úroveň," povedala podľa agentúry DPA v piatok v Ženeve hovorkyňa WMO Clare Nullisová. "To má veľký dosah na biodiverzitu a prírodu," uviedla pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia vyhláseného OSN v roku 1974. Jeho tohtoročným mottom je "Čas pre prírodu".

Priemerná globálna teplota v máji bola podľa programu Copernicus o 0,63 stupňa Celzia vyššia než je priemer rokov 1981-2010. Najvyššie nadpriemerné hodnoty boli namerané v niektorých oblastiach na Sibíri, kde bolo až o takmer desať stupňov teplejšie ako zvyčajne. Výrazne teplejšie bolo v priemere aj na Aljaške či v Antarktíde. V Európe bol máj o niečo chladnejší ako je priemer.

Meracia stanica na havajskej sopke Mauna Loa zasa zaregistrovala priemernú mesačnú koncentráciu CO2 v atmosfére na úrovni 417,1 častíc na jeden milión (ppm). Je to najvyššia priemerná hodnota, aká tam bola doteraz nameraná počas jedného mesiaca, informoval vo štvrtok americký Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA). Hodnota bola o 2,4 ppm vyššia než v máji 2019.

Mimoriadne vysokú koncentráciu CO2 tento rok nameral Spolkový úrad životného prostredia (UBA) aj na najvyššej hore Nemecka Zugspitze. V marci sa tam po prvý raz priemerná mesačná koncentrácia CO2 zvýšila na takmer 418 ppm, čo je

Zuzana Čaputová predniesla svoju prvú správu o stave republiky. Vlády pochválila za zvládnutie krízy. Politikov kritizovala pre hroziace kultúrne vojny. Prvá správa o stave republiky prezidentky Zuzany Čaputovej napriek kritickým častiam vyvolala v prítomných poslancoch a členoch vlády prevažne pozitívne reakcie.

Premiérovi Igorovi Matovičovi prekážala hlavne kritika vyvolávania kultúrnych vojen. Podľa neho v tejto téme urobili nadprácu skôr médiá, ako poslanci vrátane tých z klubu OĽaNO.

Matovič: médiá z nás robili bubákov

„Keď budem v jednej veci kritický voči pani prezidentke, myslím si, že skôr médiá strašili takýmito zmenami a robili aj z našich poslancov bubákov, ktorých sa treba báť a omnoho menej to bolo v súlade s realitou,” povedal Matovič.
Inak považuje prejav prezidentky za „vyrovnaný, dobrý, férový voči Slovensku, voči politikom aj ľuďom na Slovensku”.
Hlava štátu sa okrajovo dotkla aj blížiacej sa voľby generálneho prokurátora. Koalícia plánuje rozšíriť okruh kandidátov aj o ľudí, ktorí nie sú prokurátormi. Robí tak cez poslanecký návrh, ktorý nemusí prejsť pripomienkovým konaním ministerstviev a verejnosti.

Matovič sa však voči kritike ohradil: „Téma prokuratúry tam trošku zaznela, trošku som spozornel, ako to pani prezidentka odkomunikuje. Ak bolo medzi riadkami myslené, že poslanecký návrh nie je riadny legislatívny proces, v tom prípade treba zmeniť ústavu a zobrať poslancom právo predkladať zákony. Ja považujem aj poslanecký návrh zákona za riadny legislatívny proces.”

Valášek: stali sa chyby

Prezidentka sa dotkla aj pomaly prideľovanej ekonomickej pomoci, čo však premiér nevnímal ako kritiku súčasnej vlády. Podľa neho to bol odkaz hlavne na peniaze rozkradnuté na informatizáciu, čo spôsobilo, že štátna pokladnica bola prázdna a vláda tým pádom nemohla poskytnúť okamžitú pomoc.

Ani predseda parlamentného eurovýboru a poslanec koaličnej strany Za ľudí Tomáš Valášek si nemyslí, že prezidentka kritizovala koalíciu pre pomalú pomoc. Priznáva však, že sa stali chyby: „Prvých pár mesiacov sme míňali hanebne málo. A to je dôležité, lebo rýchlosť pomoci je ešte dôležitejšia ako jej rozsah.” No podľa neho sa to dnes už zlepšilo.
O tejto téme sa vedie podľa jeho slov živá diskusia aj v rámci celej koalície.

Ako šéf eurovýboru vyzdvihol, prezidentka sa venovala aj chystanej niekoľkomiliardovej pomoci od Európskej únie. „Keď sa budeme pozerať spätne na rok 2020, tak okrem covidu bude druhou najvýraznejšou správou, ktorá bude definovať našu spoločnosť na dlhé roky, bude balík EÚ a čo s ním urobíme,” povedal Valášek.

Fico: jedno hovorí, druhé robí

Predseda Smeru Robert Fico bol k prezidentke najmä kritický. Podľa neho niečo rozpráva a niečo iné robí.
„Na jednej strane avizovala, že sa jej nepáči skrátené legislatívne konanie a zákony, ktoré nie sú riadne prediskutované a pripravené, a potom bez zaváhania podpíše špicľovací zákon, ktorý bol prijatý v skrátenom konaní,” narážal Fico na zákon, cez ktorý chcela vláda monitorovať kontakty nakazených ľudí. Poslanci Smeru sa pre tento zákon obrátili na Ústavný súd. Následne bol návrh zákona upravený a Ústavný súd sa ním tak už zaoberať nebude.
Pozrite si vystúpenie prezidentky Zuzany Čaputovej:

Raši: tri silné momenty

Podpredseda Smeru Richard Raši bol k prezidentke zmierlivejší. Zo správy vyzdvihol tri časti.
„Ako veľmi silný a jasne pomenovaný moment cítim skrátené legislatívne konania v prípadoch, keď nie sú nevyhnutné. Myslím si, že pani prezidentka jasne povedala, že nesúhlasí s tým, akou formou prebieha voľba generálneho prokurátora, a takýto zákon mal ísť štandardným legislatívnym konaním,” konštatoval Raši.

Druhým momentom pre neho bolo poďakovanie vláde Petra Pellegriniho, ktorej súčasťou bol aj on, a Igora Matoviča za zdravotnícke zvládnutie koronakrízy. „A veľmi jasne spomenula to, že na to, aby sme tu nemali pandémiu nezamestnanosti, potrebujeme naplno otvárať a podporovať ekonomiku,” povedal Raši.

Tretím momentom bola pre neho téma dezinformácií, ktoré sa šíria spoločnosťou. Podobne ako prezidentka, aj Raši uznal, že ide o veľmi škodlivý fenomén, ktorému sa treba postaviť, aktuality.sk

X X X

Kotleba: Prejav prezidentky bol kultivovaný a vecný, vnímame ho pozitívne

ĽSNS vníma správu o stave republiky zo strany prezidentky SR Zuzany Čaputovej pozitívne. Predseda strany Marian Kotleba skonštatoval, že jej prejav bol kultivovaný, vecný a trefný. Ocenil najmä jej slová v súvislosti s rôznymi prílepkami k zákonom počas legislatívneho procesu v Národnej rade (NR) SR.

„Veľmi konkrétnou vecou, ktorá sa týka tohto volebného obdobia, sú prílepky, ktoré spomínala, ktoré v zákonoch vláda ako keby zatajene noveluje, mení, a to je v rozpore s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov," skonštatoval s tým, že je to vec, s ktorou sa stretávajú od začiatku tohto volebného obdobia. Dodal, že ak prezidentka svoje slová v prejave myslela úprimne a bude robiť aj praktické kroky pre ich naplnenie, môže to znamenať posun pre Slovensko, aktuality.sk