iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Sudca Sklenka pomohol aj Kočnerovmu známemu v SR...

... Objavil sa v kauze Technopol: Mafián Kočner vybavil u kumpána Sklenku aj rozhodnutia v prospech svojho známeho Zubčáka. Ten v inej kauze presviedčal okradnutého majiteľa Technopolu, že všetko je v poriadku.Zdeno Zubčák je bývalým zamestnancom podniku zahraničného obchodu Technopol. V istom období bol dokonca väčšinovým majiteľom Technopolu, ktorý mal nepriateľsky prevziať a tunelovať mafián Marian Kočner a jeho ľudia.

Podľa výročnej správy z roku 2004 bol Zubčák vlastníkom 80 percent akcií spoločnosti Technopol Holding. Jeho meno sa spomína aj v dokumentoch z vyšetrovania kauzy Technopol.

Podľa informácií Aktuality.sk Zubčák ako prvý upozornil, že sa niečo deje, keď sa ľudia okolo Kočnera snažili zmocniť Technopolu. Zubčák však tvrdil, že tieto zmeny sa dejú v záujme dlhoročného šéfa podniku Pavla Pávka, takže všetko je v poriadku.

Podľa zistení Aktuality.sk vybavoval Kočner v prospech Zubčáka súdne rozhodnutie u Vladimíra Sklenku. Sudca Sklenka, ktorý zobral za spoluprácu s Kočnerom úplatky vo výške 150-tisíc eur, dnes spolupracuje s políciou. Odkryl aj úplatkárstvo ďalších sudcov.

„Kedy si vezmeš vianočné?“ pýtal sa ho Kočner v roku 2017. „Budúci týždeň, ak si tu,“ reagoval Sklenka. „Jasné, ako si povieš,“ odpovedal Kočner. Slovami „vianočné“ alebo „depozit“ označovali odmeny za napísané rozsudky.
241 správ

Podľa sudcu Sklenku ovplyvňoval Kočner v prospech Zubčáka konkurz spoločnosti Vuis Nova, ktorý sa začal podľa obchodného registra už v roku 2007. Sudca vydal na Kočnerov pokyn dve neodkladné opatrenia, ktoré sa týkali zákazu nakladania s majetkom firmy.

Kočner Sklenkovi naznačil, že Zubčák sa za rozhodnutie „odvďačí“. „Kočner mu spomenul meno Zubčák, že ho pozná, je jeho známy, chcel by mu pomôcť, lebo ho obrali o 68 alebo 70 mil sk, ide o budovu na Patrónke,“ píše sa v uznesení o vznesení obvinenia vplyvným sudcom, ktorých polícia zadržala v rámci akcie Búrka.

Zubčák si písal s Kočnerom cez aplikáciu WhatsApp, vymenili si 241 správ „Potrebujem návrh NO na USB kľúči,“ pýtal si Kočner od Zubčáka návrh na neodkladné opatrenie v jeho kauze
.
V decembri 2017 chcel Zubčák pomoc aj od Kočnerovho právnika, za ktorú sa plánoval revanšovať. „Ahoj mam jednu prosbu na tvojho pravnika, nesuvisi s našou vecou. potreboval by som ukoncit jednu vec co on ma, nic vyznamne to nie je, je jedno ako sa to ukonci ci kladne alebo zaporne, ta vec nam blokuje jeden zapis v or. ci by sa na to nepozrel je to jeho pripad 37Exre8/2017 ze prosim a ze sa budem revanžovat za vsetko potom. ak sa da dik.“

Zubčák na otázky Aktuality.sk, či žiadal Kočnera o pomoc pri konkurze spoločnosti Vuis Nova – a či mu za to dal aj nejaké peniaze – neodpovedal.

Tučná provízia

Zubčákovi synovia Zdenko a Filip figurovali na mafiánskych zoznamoch v skupine piťovcov. Filipa Zubčáka spomínal už v roku 2009 v jednom z článkov novinár Tom Nicholson.Štát mal za prvej Ficovej vlády podozrivým spôsobom schváliť spornú pohľadávku v prospech Technopolu – desať dní pred jej premlčaním.

Zodpovednou bola štátna firma Veriteľ, ktorá mala na starosti oddlženie zdravotníctva. Štát vtedy vyplatil Technopolu 149 miliónov korún.

Technopol vzápätí poslal 130 miliónov korún spoločnosti Proomont ako „províziu“. Členom jej dozornej rady bol Filip Zubčák. Veľká časť peňazí skončila vo firmách, v ktorých figurovali biele kone. Filip Zubčák preberal aj firmu Magic World – po Linde Čongrádyovej, vdove po jednom z bosov bratislavského podsvetia Petrovi Čongrádym.

Výnosné reštitúcie

Zdenko Zubčák mladší sa venuje biznisu s pozemkami. Spolu s Milošom Ivetičom založili spoločnosť FINAG, ktorá vlastní množstvo parciel v lukratívnych častiach Slovenska.Napríklad v centre turistických obcí Špania Dolina alebo Motyčky vedľa Donovál, ale aj pozemky vedľa hotela Srdiečko pod Chopkom.

Viaceré z nich získala firma FINAG prostredníctvom reštitúcií od Slovenského pozemkového fondu. Zubčák mladší s Ivetičom totiž skúpili nároky pôvodných reštituentov.

Kočnerov kamarát Zdeno Zubčák prebral v minulosti aj firmu Depro – od Ladislava Reháka a Petra Struhára, ktorí kedysi podnikali s Borisom Kollárom. „Robili sme spolu v Technopole, poznáme sa 30 rokov,“ opísal Rehák svoj vzťah so Zubčákom.

„Keď prišla revolúcia, pán Zubčák mal svoj život, riadil si sám svoj biznis. Deti sa navzájom poznajú, vyrastali spolu. Neviem komentovať, prečo sú oni tiež v zozname,“ komentoval Rehák vzťahy mladých Zubčákovcov s piťovcami, aktuality.sk

X X X

Smer sa konzervatívcov radšej zbaví, Podmanický odchádza sám

Úmysel troch opozičných poslancov založiť v Národnej rade konzervatívnu platformu nevyšiel podľa ich predstáv.

V Smere sa od Jána Podmanického a Mariána Kéryho dištancujú a vyhrážajú sa im vyhodením. Tomáš Taraba z poslaneckého klubu extrémistickej ĽS NS sa sťažuje na klamstvá a zvažuje, že od kotlebovcov odíde sám.

Podmanický sa napokon rozhodol odísť sám. Vzdáva sa členstva v strane, ako aj funkcie krajského predsedu Smeru-SD v Žiline. Urobil tak podľa TASR v reakcii na výčitky predstaviteľov strany k jeho záujmu pridať sa k hodnotovej platforme konzervatívnych poslancov, ktorú avizovali členovia klubu ĽSNS. Podľa svojich slov nechce byť príčinou ďalšieho nárastu napätia v Smere-SD.

Zámer založiť tzv. platformu hodnotovej politiky, ktorá by združovala konzervatívnych poslancov, oznámili poslanci Smeru Ján Podmanický a Marián Kéry spolu s predsedom strany Kresťanská demokracia, život a prosperita Tomášom Tarabom. Ten sa do snemovne dostal vo farbách ĽS NS.

„Táto platforma má slúžiť na to, aby poslanci, ktorí majú rovnaký názor na svet ako my, sa vedeli stretávať a pripravovať spoločný postup v týchto veciach,“ vyhlásil Podmanický.

Do platformy pozvali aj koaličných poslancov z klubov Sme rodina a OĽaNO. Preddohodnutú mali údajne spoluprácu s predsedníčkou Kresťanskej únie Annou Záborskou či Richardom Vašečkom (obaja OĽaNO). Tí sa ich však rýchlo zriekli.
VIDEO: Igor Matovič o novele zákona o prokuratúre a Danielovi Lipšicovi, ale aj o tom, či Podmanický neskončí v klube OĽaNO.

Smer: Nech odídu

Aj keď strana Smer ani jej predseda Robert Fico sa zatiaľ k iniciatíve oficiálne nevyjadrili, najvyšší predstavitelia strany hovoria jasne – ak sa neprispôsobia, nech odídu.

Podpredseda Peter Žiga pripomenul, že hodnotová výbava a program strany v otázkach registrovaných partnerstiev a prístupu k interrupciám podporuje súčasný stav. „V tomto duchu by Smer mal pokračovať aj ďalej. Toto beriem ako individuálny akt pánov Podmanického a Kéryho, a vedenie Smeru by sa nimi malo zaoberať,“ uviedol Žiga.

„Sú to poslanci Národnej rady a pokiaľ nebudú zdieľať hodnotovú výbavu strany Smer, budú voči sebe musieť vyvodiť zodpovednosť. Budú sa musieť vyprofilovať. Buď chcú ísť so stranou Smer ďalej, alebo budú kolaborovať so stranami, s ktorými my hovoríme, že nechceme spoluprácu,“ odkázal Žiga. Pripustil, že ak sa nebudú chcieť prispôsobiť, bude im odporučený odchod zo Smeru.

Podobne sa vyjadril aj expremiér a podpredseda parlamentu Peter Pellegrini (Smer), ktorý pred niekoľkými týždňami oznámil zámer prevziať po Ficovi vedenie strany. Akákoľvek spolupráca s extrémistickou ĽS NS je podľa neho chybným krokom, ku ktorému by mal Smer zaujať jasný postoj. „Môžeme diskutovať o hodnotách, ale je neprípustné viesť takúto debatu s extrémistickou stranou. Sociálna demokracia na Slovensku sa nesmie spriahať s extrémistami, ktorí dodnes spochybňujú napríklad Slovenské národné povstanie. Verím, že moji kolegovia si uvedomia svoju chybu a nebudú v spolupráci s kotlebovcami v diskusiách o budúcnosti krajiny pokračovať,“ reagoval Pellegrini.

Hnevá sa aj ĽS NS

Odpor voči tejto spolupráci prišiel aj z opačnej strany a Tarabu odsúdili aj extrémisti na čele s Milanom Mazurekom (ĽS NS). „Pozrel som si verejné vyjadrenia pána Mazureka v jeho internetovej relácii na moju adresu, ktoré sú plné klamstiev. Verziu o spájaní ĽS NS a Smeru pustili do éteru liberálne médiá a je zaujímavé, že Mazurekovi táto verzia lepšie vyhovuje ako pravda. Tlačovka nebola medzi ĽS NS a Smerom, ale medzi mnou a poslancom Podmanickým,“ zdôraznil Taraba.
„Nevraživé zákopové vojny s nikým viesť nebudem a myslím si, že na mojej práci je každému jasné, že viem svoje hodnotové postoje jasne vyjadriť bez toho, aby som sa bál s inými stretnúť a hľadať prieniky v prospech Slovenska. Mňa nikto škatuľkovať do svojho sveta nebude,“ vyhlásil Taraba./agentury/

X X X

Matovič so Sulíkom uzavreli mier. Spolu ohlásili pomoc s prenájmom podnikateľom

Predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) zakopali vojnovú sekeru.
Prvýkrát po niekoľkých týždňoch spolu zasadli pred televízne kamery v štúdiu TV Markíza. Vicepremiér Richard Sulík poznamenal, že premiér má u neho ňoky. Na tie ho pozval k sebe domov tesne po voľbách. Odvtedy si ale viackrát vymenili kritické odkazy už len cez médiá.

„Ja to beriem. Lebo Rišo je veľmi dobrý kuchár," reagoval Matovič. Tvrdí, že si so Sulíkom si vyjasnili vzťahy a koalícia môže pokračovať ďalej. Som rád, že keď je to potrebné, vieme spolu potiahnuť káru. A pevne verím, že budeme tú káru ťahať celé štyri roky," vyhlásil šéf vládneho kabinetu. Zároveň mu ale pripomenul, že pripúšťa kritiku vlády len od ľudí, ktorí sú mimo vlády. „Ako v triede a rodine, musí kritika zostať vnútri."

Sulík síce povedal, že koalícia by mala vystupovať ako jeden muž, čo ale podľa neho neznamená, že to nebude inak.
To je jedna z vecí, s ktorou Igor bude musieť vedieť žiť. Svoj názor som celý život hovoril. Keď som raz minister hospodárstva, a považujem za dôležité sa vyjadriť, tak to urobím," poznamenal šéf rezortu hospodárstva.

Dohoda na prenájme

Na znak upokojenia pomerov vo vládnej štvorke oznámili aj spoločnú dohodu ohľadne štátnej pomoci pre podnikateľov, ktorí musia platiť prenájom svojich obchodných prevádzok.

Na základe tohto návrhu by mal štát prispieť na nájom toľko percent, koľko percent odpustí prenajímateľ nájomcovi. Zvyšok bude môcť nájomca zaplatiť počas nasledujúcich štyroch rokoch bez akejkoľvek prirážky.

„Ak prenajímateľ odpustí svojmi nájomcovi polovicu, štát prispeje druhú polovicu a nájomca neplatí nič. Verím, že prenajímatelia budú ústretoví a uvedomia si, že nie je fér pýtať si peniaze od nájomcu, keď nemal žiadne tržby," odkázal podnikateľom premiér.

Minister hospodárstva doplnil, že ak nebude prenajímateľ súhlasiť s pomerom 50:50, nebude môcť nájomcovi dať výpoveď počas štyroch rokov, keď mu nájomca bude platiť splátky.

„Chceme, aby sa všetci dohodli pol na pol," dodal Sulík, aktuality.sk

X X X

Matovič: Za šéfa prokuratúry by mohol kandidovať každý s právnickým vzdelaním

Predseda vlády Igor Matovič potvrdil, že pri voľbe šéfa prokuratúry chce zmeniť zákon. Prezidentka Zuzana Čaputová to namieta. Šéfom prokurátúry by sa mohol stať aj radový právnik. Taká je predstava predsedu vlády Igora Matoviča. Podľa súčasného zákona môže byť generálnym prokurátorom iba prokurátor.

„Sľúbili sme, že umožníme, aby za šéfa prokuratúry kandidoval ktokoľvek, kto má právnické vzdelanie, justičnú skúšku. Napĺňame, čo sme sľúbili," vyhlásil premiér Igor Matovič v utorok po brífingu k zmenám v karanténe.
Vládna koalícia chce predložiť zákon, vďaka ktorému by do vedenia generálnej prokuratúry mohli kandidovať aj ľudia, ktorí profesne nepôsobia ako prokurátori.

„Mojim cieľom je, aby bolo päť kandidátov prokurátorov a päť kandidátov - perfektných právnikov,” doplnil premier Igor Matovič.

Kandidát Lipšic

Jedným z mien, ktoré sa spomína pri voľbe nového generálneho prokurátora, je bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Líder SaS Richard Sulík pred časom potvrdil, že Lipšic je medzi menami, o ktorých sa vo vládnej koalícii rokuje ako o kandidátoch na šéfa prokurátorov. Za Lipšica sa postavil aj samotný Matovič, ktorý ho označil za dobrého kandidáta. Iný názor má prezidentka Zuzana Čaputová.

„Systém našej prokuratúry sme porovnávali so zahraničnými. Jednoznačne mi z toho vyplývalo, že v rámci románskeho systému prokuratúry, ktorý tu máme, má byť generálnym prokurátorom osoba z vnútra prokuratúry,” uviedla prezidentka Zuzana Čaputová v rozhovore pre Aktuality.sk začiatkom mája. Čaputová v rozhovore naznačila, že zmena zákona by mohla byť účelová, ak by bola robená iba pre Lipšica.
Ďalšie mená

Z ostatných kandidátov sa spomínajú prokurátori Ján Šanta, Maroš Žilinka, Ján Hrivnák, Vasiľ Špirko alebo Jozef Čentéš. Súčasného generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára vymenoval do funkcie v júli 2013 vtedajší prezident Ivan Gašparovič.

Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva hlava štátu na návrh parlamentu. Jeho funkčné obdobie je sedem rokov a podľa zákona sa mu predlžuje až do zloženia sľubu novým generálnym prokurátorom, aktuality.sk

X X X

Zola Mikeš: EÚ by sa mala zadlžiť, my môžme z toho profitovať

Angela Merkelová a Emmanuel Macron predstavili plán pre hospodársku obnovu Európy po koronakríze. EÚ by si mala požičať 500 miliárd eur, ktorými bude dotovať najpostihnutejšie krajiny a sektory ekonomiky. Slovensko so svojím autopriemyslom by mohlo patriť medzi ne.

Francúzsky prezident a nemecká kancelárka musia však pre svoj plán získať všetkých 27 krajín únie. Rakúsko a „klub sporivých“ už signalizovali, že projekt Merkelovej a Macrona sa im zrovna nepozdáva. A to najmä preto, že postihnuté krajiny a sektory ekonomiky by dostávali dotácie a nie pôžičky, ktoré by museli vracať.

Splácať pôžičku by pritom podľa Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) mali všetky krajiny únie podľa kľúča, akým sa prispieva do rozpočtu únie – ale to až po roku 2027. Až potom by totiž 500 miliardovú pôžičku mala EÚ veriteľom vrátiť.
Európska komisia už odporcov projektu začala ukľudňovať, že časť peňazí by sa mohla získať aj zavedením nových daní pre internetové giganty či výrobcov plastu.
Tak či onak, existuje vysoká pravdepodobnosť, že Slovensko by z plánu Merkelovej a Macrona mohlo profitovať.

Slovenskému auto-sektoru by plán mohol pomôcť

V podstate ide totiž o akýsi záchranný euroval, len tentokrát nie pre Grécko, ale proti koronakríze. Iste, nie nepodstatnú časť dotácií by z neho dostali Španielsko a Taliansko. Ak však plán ekonomickej obnovy bude zahŕňať aj najpostihnustejšie sektory hospodárstva, je namieste domnievať sa, že Berlín a Paríž nezabudnú ani na koronakrízou postihnutý automobilový priemysel.

Volkswagen a Peugeot na Slovensku tak dávajú Bratislave nádej, že veľká časť dotácií pritečie nakoniec i k nám. Ako uvádza Süddeutsche Zeitung, tieto dotácie nebudú mať vplyv na výšku štrukturálnych fondov, ktoré menej rozvinuté krajiny, vrátane Slovenska, už čerpajú.

Ak by plán teda prešiel, pre Slovensko by mohol znamenať nezanedbateľné „nové peniaze“ a čistý zisk. Iste, treba počkať na finálnu podobu projektu, ale nádej na profit pre Slovensko vyzerá byť vysoká.

Nie začiatok euroštátu. Naopak, Merkelovej kľučka

Z politického hľadiska sa diskutuje o tom, či plán Francúzska a Nemecka nie je počiatkom premeny EÚ na „euroštát,“ ako naznačuje aj nemecký denník FAZ v inom svojom článku.

Merkelová však zdôraznila, že ide o „jednorázový“ projekt, ktorý si vyžaduje závažnosť koronakrízy. Vydávanie eurobondov či nakupovanie dlhopisov by oproti tomu mohli znamenať skutočný počiatok federalizácie únie, koniec ktorého by nebol viazaný na koniec koronakrízy. Nákupy dlhopisov postihnutýh krajín Európskou centrálnou bankou však zamietol Nemecký ústavný súd.

Dá sa predpokladať, že volanie Talianska a Španielska po koronabondoch či nákupe dlhopisov po schválení dotácií z 500-miliardového plánu Merkelovej a Macrona zoslabne. Merkelová si tak jednorázovým koronaplánom snaží kúpiť čas, aby sa nemusela zaviazať k dlhodobým riešeniam, ktoré by vskutku mohli viesť k vzniku federalizovanej Európy. Aj keď práve tá by bola jediným garantom, aby únia prežila ako celok všetky krízy v budúcnosti. A nielen tú jednu, spôsobenú pandémiou, aktuality.sk

X X X

Na sociálnych sieťach znovu koluje starý hoax o dávkach pre nepracujúcich Rómov

Autori falošnej správy si nedali ani tú námahu, aby uviedli správne sumy niektorých socálnych dávok a na druhej strane podstatné fakty zamlčali, respektíve prekrútili.

Žena so štyrmi deťmi na sociálnych dávkach dostane viac ako žena s rovnakým počtom potomkov, ktorá normálne pracuje. Takto stručne by sa dala charakterizovať správa, ktorá sa v týchto dňoch šíri na Facebooku.
Autor, respektíve autori sa snažia navodiť dojem, že nepracujúci Rómovia vyciciavajú tento štát na úkor zvyšku spoločnosti.

V skutočnosti ide o ďalší z mnohých hoaxov, ktorý je navyše aj starý. Takúto falošnú správu už vyvracala polícia v minulom roku, avšak jej korene vzniku siahajú ešte oveľa ďalej.
Nepravdivé údaje

„Je to hoax, ktorý registrujeme minimálne 7 rokov. Desiatkykrát sme naň už reagovali,“ uviedol tlačový odbor ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR).

Nie je teda pravda, že nepracujúca žena so štyrmi deťmi dostane od štátu 676,48 eur a zamestnaná matka štyroch detí zarobí 630,04 €, ako sa v tvrdí v spomínanej správe šíriacej sa Facebookom.

Podľa rezortu práce autori použili pri vytváraní chybné a zavádzajúce

údaje. Tie neboli správne ani v tom čase, keď uvádzajú, že dvojica so štyrmi deťmi má dávku v hmotnej núdzi 212,30 €.
„Táto suma patrila dvojici s viac ako štyrmi deťmi. Pre dvojicu so 4 deťmi patrila v tom čase suma 172,60 €. Navyše porovnávajú dvojicu so 4 deťmi s osamelou matkou 4 detí, čo nie je tiež v poriadku. Mali by porovnávať porovnateľné,“ priblížilo ministerstvo práce.

Aká je realita?

Pokiaľ by sme mali veci uviesť na pravú mieru, tak sú dve možnosti. Buď budeme porovnávať príjmy iba jedného rodiča, alebo dvoch rodičov. Pokiaľ by sme zobrali do úvahy iba matky, tak v prípade rómskej ženy by bola hmotná dávka v núdzi len 115,10 € (v súčasnosti 126,20€).

Príspevok na zdravotnú starostlivosť bol v minulosti 10 € a dnes už neexistuje.

Rovnako tak aktivačný príspevok by bol len na jedného človeka, teda 63,07 € (v súčasnosti 67,90 €).
„Mimochodom, aktivačný príspevok patrí za aktivitu a poskytuje sa na podporu udržania alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností alebo pracovných návykov. Je to jeden z nárokov pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi. Občana v hmotnej núdzi má motivovať, aby sa aktívne spolupodieľal na riešení sociálnej situácie seba a osôb s ním spoločne posudzovaných,“ vysvetlil tlačový odbor rezortu práce.

Všetci dostávajú rovnako

Pokiaľ by sme porovnávali dvoch rodičov, tak pre úplnosť a korektnosť by sme museli k pracujúcej pani pridať aj zamestnaného manžela. V takom prípade by boli príjmy tejto rodiny vyššie.

„Pracujúci človek má nárok na svoje deti okrem prídavkov aj na daňový bonus v tej dobe vo výške 21,03 € na každé dieťa (na 4 deti 84,12 €), čo autorom hoaxu ušlo. Výška daňového bonusu je dnes 22,72 € na každé dieťa a na dieťa do 6 rokov veku 45,44 €,“ uviedlo ministerstvo.

V neposlednom rade dnes dotáciu na stravu už dostávajú bez výnimky všetky deti v posledných ročníkoch materských škôl a všetky deti základných škôl.

Na záver rezort zdôraznil, že všetky dávky a príspevky na Slovensku sa poskytujú na občianskom, nie etnickom princípe. Ak by sa pracujúca pani ocitla bez práce a nároku na dávku v nezamestnanosti, dostávala by rovnakú podporu ako rómska rodina, aktuality.sk

X X X

Sulík: Nepodriaďme všetko boju proti koronavírusu

Odhadovaný pokles ekonomiky pre pandémiu na tento rok zostáva na ôsmich až desiatich percentách. Vláda ho však plánuje zmierniť. Prijať sa majú ďalšie opatrenia, potvrdil minister hospodárstva Richard Sulík v relácii Ide o pravdu.

Všetky opatrenia by mali byť zahrnuté v súbore lex korona. Ten by mal podľa Sulíka podnikateľom rozviazať ruky. A to tak, aby „mohli tvoriť a štát im nehádzal polená pod nohy,“ povedal minister hospodárstva. Predstaviť by ho chcel na najbližšej schôdzi parlamentu. Jeho schválenie je plánované v skrátenom konaní. „Ak by sme už prvého júla mali na svete platný zákon, bolo by to veľmi slušné,“ povedal Sulík.

Pomoc ekonomike je podľa šéfa rezortu dôležitá aj napriek tomu, že už v stredu sa prejde do štvrtej, poslednej, fázy uvoľňovania. Môže totiž zmierniť odhadovanú krivku. Tá by nakoniec mohla opisovať tvar písmena V. „Znamenalo by to, že síce došlo k prudkému poklesu, ale rýchlo sa vrátime aj naspäť,“ odhadol minister.

Vládna pomoc je však už teraz terčom kritiky za svoju komplikovanosť a neefektívnosť. Podľa šéfa rezortu hospodárstva však za to môže hlavne administratívna náročnosť procesu. Rezort práce, pod ktorý spadá, robí všetko, čo je v jeho silách, tvrdil Sulík. Stále však takýto spôsob pomoci považuje za efektívnejší, ako keby sa peniaze dotknutým len požičiavali „Pomohli sme už pol miliónu ľudí a rozdelili 120 miliónov eur,“ povedal v relácii Sulík. Neprekvapil ho ani počet žiadostí, ktorý sa, naopak, premiérovi Igorovi Matovičovi zdá neprimerane nízky. Nie každý totiž podľa neho spĺňa prísne podmienky.

Za nesmierne pomalé však považuje opatrenie Anitkorona záruka, ktorú predstavil jeho rezort a vyčlenil naň z eurofondov sumu 338 miliónov eur. To malo pomôcť firmám formou preklenovacích úverov. Na dôvod jeho neefektívnosti sa však podľa Sulíka treba pýtať bánk. „Všetko sme nastavili už tri týždne dozadu. Od toho momentu je to v ich rukách,“ povedal. Podľa jeho informácií by však zamestnanci v pobočkách mali byť k tejto problematike školení a pomoc by sa mala postupne urýchliť.

V budúcnosti však nevylúčil ani nevyhnutnosť šetrenia vo verejnej správe. Množstvo peňazí sa totiž podľa neho dá využiť efektívnejšie, a to aj bez toho, aby štát opätovne zaťažil občanov./agentury/

X X X

Názor: Štátne hmotné rezervy potrebujú “blackout”

Bývalé vedenie Správy štátnych hmotných rezerv zneužívalo svoje postavenie na protiprávnu činnosť. K zmene môže dôjsť len vtedy, ak tam prídu noví ľudia, nezaťažení minulosťou. V súvislosti s fungovaním Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR) sú kľúčové tri veci. Narábajú s komoditami vo väčšom objeme, majú ich k dispozícii zväčša hneď a obchod s nimi je možné robiť bez kontroly verejnosti – z dôvodu „prezradenia“ citlivých údajov.

Štát prišiel o milióny

Jeden konkrétny prípad sa odohral ešte pred rokom 2006. Európska únia (EÚ) sa rozhodla pomôcť krajinám Afriky, ktoré vtedy trpeli hladomorom, dodávkami obilia. Peniaze na tento účel uvoľnila Európska komisia (EK).
V tom čase bola cena obilia v krajinách EÚ trojnásobne vyššia oproti cenám, za ktoré prebiehal jeho výkup na Slovensku. Vláda následne rozhodla, že uvoľní „nepotrebné“ obilie, ktoré vlastníkom je štát – a a spravujú ho v jeho mene štátne hmotné rezervy – EK.

Obilie sa nachádzalo v sýpkach, ktoré vlastnia súkromné osoby, takže SŠHR im platili za jeho prenájom. Obilie je zameniteľné, takže hovoríme o jeho objeme v určitej kvalite. Sýpky musia mať neustále konkrétne množstvo obilia, nie konkrétne zrnko.

V nadväznosti na rozhodnutie vlády došlo k príprave odpredaja obilia za ceny výkupu EK, ktoré boli trikrát vyššie oproti cenám obilia na Slovensku. Podklady pripravila konkrétna pracovníčka SŠHR.

Pred uzavretím obchodu však prišiel zásah zhora. Jej nadriadený zobral spis a predal obilie dvom slovenským spoločnostiam, ktoré spájala jedna osoba, za ceny bežné u nás. Tieto firmy následne predali toto obilie EK, Slovensko vtedy prišlo o 27 miliónov korún.

Odstavení vyšetrovatelia

Obilie navyše neopustilo sýpky až do jeho naloženia na vagóny pre EK, takže jeho prenájom platila SŠHR. Spomínané slovenské firmy teda nemali – okrem nákladov na papier, na ktorom boli napísané zmluvy o predaji obilia – žiadne ďalšie výdavky.

Polícia riešila prípad štandardne. Zabezpečila svedkov, listinné dôkazy a obehla aj sýpky, kde bolo obilie pred predajom uskladnené. Dozorujúci prokurátor však vyšetrovanie zastavil.

Policajti, ktorí na prípade pracovali, čelili tlakom zhora, vymysleným a zinscenovaným disciplinárnym konaniam. Ani nie je potrebné uviesť, kto vtedy riadil odbor boja proti korupcii (Tibor Gašpar – pozn. red.).
Spis SŠHR išiel do archívu. Policajti boli rozprášení, alebo odišli do civilu. Za zmienku stojí aj to, že sa predtým museli podrobiť opakovaným testom na polygrafe (detektore lži).

Pozor na detektor

Tento prostriedok je často využívaný najmä pre potreby spravodajských služieb, keď si chcú overiť hodnovernosť tvrdení konkrétnej osoby a podobne. Dodnes však nie je uznaný ako dôkaz v trestnom konaní a dúfam, že to aj tak zostane. Polygraf by mal byť využívaný len vtedy, keď nie je možné zabezpečiť dôkazy pre rozhodnutie inak.
Malo by ísť o konkrétny prípad, ktorý je predmetom dokazovania. Ten, kto vedie test na polygrafe, by mal mať o ňom aspoň základné informácie.

Keďže som pracoval na závažných kauzách – a služobne sa stretával s kriminálno-závadovými osobami – viem, že všeobecné otázky typu zobrali ste niekedy úplatok, alebo prezradili niekomu z podsvetia nejakú informáciu – sú neprofesionálne a zmätočné. Takéto testovanie absolvovalo veľa nepohodlných policajtov. Samozrejme bez výsledku, no s otázkami nadriadených, prečo zmarili vyšetrenie na polygrafe a podobne.

V jednom mojom prípade sa testujúci spýtal: „Zobrali ste niekedy úplatok, okrem odmeny od ministra?“ Aj takto vyzerá skúška na detektore lži v slovenskej realite.

Blackout

Ale späť k SŠHR. Komodity zostávajú a rovnako tak aj slabosť človeka prisvojiť si veci niekoho cudzieho, najlepšie štátneho. Čo robiť v situácii, keď sú krádeže typu predaja obilia bežným fungovaním tejto inštitúcie? Pomôžem si výrokom súčasného premiéra: že by „blackout“?

Inak to zrejme ani nejde, keď vieme, ako bývalé vedenie SŠHR zneužívalo svoje postavenie na protiprávnu činnosť, ktorá bola akceptovaná aj dodávateľmi a odberateľmi.

Je len ťažko predstaviteľné, že dôjde k zmene, pokiaľ nebude takýto úrad vystavaný nanovo, takpovediac na zelenej lúke. S novými ľuďmi, ktorí nebudú zaťažení minulosťou. Podobný „blackout“ sa mal však týkať väčšiny slovenských úradov.
Autor je bývalý policajný vyšetřovatel, aktuality.sk

X X X

Reštaurácie a hotely avizujú, že budú potrebovať dlhodobú pomoc

Slovenskí podnikatelia v cestovnom ruchu vítajú štvrtú fázu uvoľňovania opatrení v SR. Poukázali tiež na to, že Európska komisia (EK) zverejnila odporúčania pre členské štáty Európskej únie (EÚ) na oživenie podnikania v oblasti turizmu a dopravy. Dúfajú, že tieto odporúčania budú čoskoro realizované aj na Slovensku.

Komplexná stratégia podľa zástupcov podnikateľov a dodávateľov pre gastrosektor a cestovný ruch rieši aj to, ako ponúknuť obyvateľom Únie bezpečné možnosti na oddych a rekreáciu, ktoré sú potrebné na zotavenie sa z následkov koronakrízy. Služby v cestovnom ruchu podľa nich prispievajú k hrubému domácemu produktu (HDP) EÚ 10 % a zamestnávajú 12 miliónov ľudí. "V dôsledku koronakrízy je teraz polovica týchto pracovných miest ohrozená," upozornili.

Materiál EK podľa nich predstavuje stratégiu na dlhšie obdobie, ktoré pokračuje aj po roku 2020. "Zaoberá sa témami ako štátna pomoc a poukazy na služby, využitie finančných programov EÚ, nástroje na zachovanie zamestnanosti i podpora lokálneho turizmu. V kontexte týchto problémov závažného rozmeru navrhuje vytvoriť aj program na rozvoj európskeho turizmu v horizonte roku 2050," priblížili. Podnikatelia v cestovnom ruchu a ich dodávatelia združení v celoeurópskych organizáciách preto vítajú snahy EK.

Vláda má plány

Ministerstvo financií (MF) SR pre TASR uviedlo, že si uvedomuje zložitú situáciu, v ktorej sa nachádzajú všetci podnikatelia v tomto sektore. Pripomenulo, že vláda v programovom vyhlásení vyjadrila zámer posúdiť zníženie sadzby DPH na všetky služby v cestovnom ruchu, pričom toto opatrenie by sa vzťahovalo na všetky služby súvisiace s cestovným ruchom. "Keďže DPH predstavuje najväčší príjem rozpočtu SR, presun týchto služieb zo základnej do zníženej sadzby DPH je závislý od aktuálneho stavu verejných financií a vyžaduje si podrobnú kvantifikáciu dosahov," podotklo MF. Zároveň uviedlo, že Slovensko už v súčasnosti uplatňuje zníženú 10 % sadzbu DPH na ubytovacie služby aj na vybrané potraviny.

Odbor komunikácie Ministerstva hospodárstva (MH) SR poznamenal, že šéf rezortu Richard Sulík (SaS) dlhodobo presadzoval otváranie prevádzok, aby boli dosahy krízy spôsobené šírením nového koronavírusu na podnikateľský sektor čo najmenšie.

Celoeurópske organizácie upozorňujú, že európski podnikatelia v cestovnom ruchu očakávajú straty za prvý štvrťrok 2020 vo výške 80 - 90 %. "Bez ohľadu na to, kedy dôjde k úplnému uvoľneniu vládnych reštrikcií, sa podnikatelia v stravovacích službách musia pripraviť na dlhé obdobie fungovania v obmedzenom režime, ktoré bude zároveň spojené so zvýšenými nákladmi na hygienu a bezpečnosť," dodali predstavitelia podnikateľov v cestovnom ruchu.

EÚ podľa nich odporúča vytvoriť program dlhodobej pomoci na obnovenie sektora služieb v reštauráciách, hoteloch, doprave a kultúre. "Medzi navrhovanými opatreniami sú podpora zachovania zamestnanosti, zníženie DPH na stravovacie služby, vybrané druhy potravín a nápojov, rôzne typy poukazov na naštartovanie spotreby," načrtli s tým, že sa nezabúda ani na hygienické opatrenia. Podobne ako hotelieri a dodávatelia potravín a nápojov to vidia aj európski pivovarníci, aktuality.sk

X X X

Kurz: Rakúsko, Švédsko, Dánsko a Holandsko pripravujú alternatívny plán obnovy

Štyri fiškálne konzervatívne krajiny Európskej únie (EÚ) pracujú na alternatívnom pláne podpory obnovy po koronakríze voči návrhu, ktorý v pondelok (18. 5.) predložili Nemecko a Francúzsko, povedal to rakúsky kancelár Sebastian Kurz.
Rakúsko koordinuje odpoveď s Dánskom, Holandskom a Švédskom, ktorú predstavia v najbližších dňoch, povedal Kurz v rozhovore pre rakúsky denník Oberösterreichische Nachrichten.

„Myslíme si, že je možné podporiť európsku ekonomiku a zároveň sa vyhnúť spoločným dlhom na úrovni EÚ," povedal Kurz. Nemecko-francúzsky návrh počíta s tým, že Európska komisia (EK) získa na kapitálovom trhu peniaze na financovanie dotácií pre regióny a sektory najzasiahnutejšie koronakrízou, aktuality.sk