iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Kauza Kuciak: Na súde v SR prečíta Kočnerova Threema

... Zsuzsová správy nepopiera: Pokračuje pätnásty deň hlavného pojednávania v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Zsuzsová si berie slovo a vysvetľuje, že Kočner pomáhal s modelingovou kariérou pre jej dcéru. Tvrdí, že v správach sa bavili o bilboardoch s fotografiami jej dcéry. „Pán Kočner chcel a slľúbil mi, aby sa moja dcéra stala tvárou jednej luxusnej značky, bolo potrebné, aby moja dcéra dosiahla nejaké výsledky," povedala obžalovaná.

„Pán Kočner je typ, že „dajže, Bože, ale ihneď, mne to tak rýchlo nešlo," vysvetľuje obžalovaná. Dodáva, že „vylepenie billboardov išlo pomaly, lebo hsuto snežilo. On sa pýtal, prečo to tak dlho trvá, lebo už chcel poslať fotky do zahraničia."
09:59 - Prokurátor pokračuje v správach zo 16. februára 2018. Bolo to päť dní pred vraždou.

Užívateľ píše Zsuzsovej: „Tak keď u Teba veci nefungujú musím sa začať starať sám. Vlastne ako vždy. Čo si neurobím sám, to nie je. Je to tak celý môj živoť. Tisíckrát som sa presvedčil že sa môžem spoliehať len sám na seba. A nechcem k tomu ŽIADEN TVOJ KOMENTÁR. ANI SLOVO."

Zsuzsová už aj včera žiadala senát, aby mohla vypovedať.

Na pojednávanie prišli aj rodičia Jána Kuciaka - Jozef a Jana Kuciakovci a Zlata Kušnírová - matka Martiny Kušnírovej.

Marian Kočner sa na pondelkovom pojednávaní do poslednej chvíle snažil spochybniť správy z Threemy. Najprv jeho advokát prišiel s návrhom, aby sa tunajší Špecializovaný súd obrátil na Luxemburg. Obhajca Marek Para totiž tvrdí, že na získanie dát z mobilu nemali vyšetrovatelia súhlas súdu.

Neskôr prišiel Kočner s údajnými dôkazmi o tom, že do zaistených telefónov ktosi zasahoval pred ich odovzdaním na polícii. Malo to byť v októbri 2018. Obžalovaný tiež doplnil, že cez jeho konto sa niekto prihlásil do aplikácie v júni 2019 a že má dôkazy o manipulácii s Threemou. „Nevieme kým, ale vieme, kedy,“ reaguje s tým, že sa k týmto zisteniam ešte vyjadrí.

Predsedníčka senátu Ružena Sabová napokon Kočnerovi oponovala, že vo viacerých vyjadreniach nehovorí pravdu. Zopakovala, že súd potvrdil Threemu ako zákonne získaný dôkaz.

Zsuzsová: „Moje správy s Kočnerom“

Pri zaistení sa polícii najprv podarilo získať vyše 80-tisíc správ. Prokurátor v návrhu na dokazovanie vybral tie konverzácie, ktoré podľa neho súvisia s vraždou.

Ide predovšetkým o správy s užívateľom, ktorého mal Kočner uloženého ako „Dušan Keményi“ s aliasom „XY“. Podľa doterajších zistení má ísť o spoluobžalovanú Alenu Zsuzsovú. Tá sa ku komunikácii nepriamo priznala aj pred súdom.
Keď sa v pondelok predsedníčky senátu opýtala, ktoré konkrétne dni komunikácie prokurátor navrhol prečítať, použila výraz „moje správy s pánom Kočnerom“. Sudkyňa skonštatovala, že ide o užívateľa pod menom „Dušan Keményi alias XY“.

Zsuzsovej advokát Štefan Neszméry zasa na súde vyhlásil, že by sa mala prečítať „celá komunikácia Threemy, pretože sa domnievame, že z obsahu komunikácie medzi Kočnerom a Zsuzsovou vôbec nie je žiadny dôkaz, ktorý by preukázal akúkoľvek účasť na skutku, ktorý tu prejednávame“. Tiež tak nepriamo potvrdil, že správy od „Dušana Keményiho alias XY“ sú v skutočnosti od jeho klientky.

Aj v deň vraždy

Zsuzsová si s Kočnerom cez šifrovanú aplikáciu Threema vymenili viac ako 18-tisíc správ. O plánovaní vraždy nikdy nepísali priamo. Používali však viaceré heslá a krycie výrazy ako bolesť zubov, svrab alebo roztopenie snehu. Ich komunikácia tak často vyzerala ako nesúvisiaca a bez zmyslu, obaja však vedeli reagovať aj na zdanlivo nesúvisiace správy.

V stredu 21. februára 2018 v deň vraždy Kočner Zsuzsovej poslal správu so štyrmi emotikonmi : symbol 50, šípku doprava s nápisom „soon“ (v preklade „čoskoro“) a za ňou symbol smrtky. O dve hodiny nato novinára aj jeho snúbenicu zavraždili v rodinnom dome vo Velkej Mači.

Odsúdený sprostredkovateľ vraždy Zoltán Andruskó pred súdom povedal, že za vraždu dostal od Zsuzsovej 50-tisíc eur, ktoré rozdelil medzi seba a dvojicu Miroslav Marček a Tomáš Szabó.

Nahrávka Kočner – Trnka ako dôkaz

Podľa informácií Aktuality.sk sa bude na súde čítať aj z komunikácie medzi Kočnerom a užívateľom Peter Agent Woland. Z obsahu správ vyplýva, že má ísť o krycie meno pre Petra Tótha. Svedok vo svojej výpovedi pred súdom potvrdil aj viaceré skutočnosti, o ktorých si s Kočnerom písal cez Threemu.

Rovnako by sa mala čítať aj časť správ medzi Kočnerom a užívateľom s aliasom N. Toto písmeno s emotikonom svalnatej ruky má patriť Norbertovi Bödörovi.

Na návrh právneho zástupcu rodiny Kuciakovcov súd do dokazovania zahrnul aj nahrávku Kočnera s Dobroslavom Trnkom. Na nej sa rozprávajú o kauze Gorila, o kupovaní poslancov aj o vydieraní. Nahrávku zverejnil Denník N v októbri 2019.

Na verdikt súdu čaká trojica obžalovaných Marian Kočner, Alena Zsuzsová a Tomáš Szabó. Bývalý vojak Miroslav Marček sa priznal k vražde novinára, jeho snúbenice a aj k likvidácii podnikateľa z Kolárova. Súd ho neprávoplatne odsúdil na 23 rokov väzenia. Definitívne rozhodne až Najvyšší súd.

Trest už pozná aj sprostredkovateľ vraždy Zoltán Andruskó. Ten spolupracoval od zadržania a dnes si odpykáva 15-ročné väzenie.

Predsedníčka senátu zatiaľ nariadila ďalšie tri termíny hlavného pojednávania, a to 1. júna, 17. a 19. júna.

X X X

Prokurátor a splnomocnenci poškodených navrhli senátu čítať správy medzi Marianom Kočnerom a Alenou Zsuzsovou z obdobia krátko pred a po vražde novinára. V aplikácii si mali obžalovaní písať jazykom, ktorý splnomocnenec poškodených Kuciakovcov Daniel Lipšic nazval šifrou. Debatovať o vražde novinára sa malo aj prostredníctvom odkazov na sneh alebo cez vypadávanie zubov. Správy o stave chrupu Aleny Zsuzsovej z jej zdravotnej poisťovne sú súčasťou spisu, rovnako ako správy o počasí vo Veľkej Mači v čase vraždy.

Do rozsahu dokazovania súd zahrnul v pondelok aj už medializovanú zvukovú nahrávku medzi Kočnerom a bývalým generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom. V nej sa rozprávajú aktéri nahrávky o vydieraní akcionára Penty Jaroslava Haščáka zvukovou nahrávkou z kauzy Gorila.

Kočnerov brat odmietol pred súdom vypovedať

V kauze vraždy novinára Jána Kuciaka dnes pred Špecializovaným trestným súdom (ŠTS) v Pezinku odmietol brat obžalovaného Mariana Kočnera, Ivan, vypovedať. Tento krok mu zákon umožňuje, keďže je príbuzným obžalovaného. V prípravnom konaní pred policajným vyšetrovateľom však Ivan Kočner vypovedal. Na návrh obhajoby sa táto výpoveď pred súdom čítala.

Jedného novinára treba dať „dolu“, potom ešte jedného a potom dajú pokoj. Vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom to minulý rok uviedol svedok Ivan Kočner ako citát jeho brata. Jeho svedeckú výpoveď čítala predsedníčka senátu ŠTS Ružena Sabová potom, čo Ivan Kočner odmietol vypovedať.

Citát, ktorý spomenul vo svojej svedeckej výpovedi brat obžalovaného, mal zaznieť pred rokmi počas ich spoločnej debaty na oslave ich rodičov. Marian Kočner mu mal tiež spomínať, že má k dispozícii nahrávku z kauzy Gorila. Ostatných obžalovaných vrátane Aleny Zsuzsovej mu nikdy nespomínal.

Vo výpovedi, ktorú urobil svedok v máji 2019, povedal, že naposledy sa s Marianom Kočnerom videli v roku 2013 a aj predtým sa stretávali sporadicky a príležitosti na stretnutia nevyhľadávali, keďže mali rôzne spôsoby života. „Čo sa týka jeho údajnej trestnej činnosti, ja nemám o tom vedomosť a ani sa nezaujímam,“ povedal Ivan Kočner.

Spomenul tiež, že keď v roku 2012 dostal výpoveď z Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS), brat sa ho opýtal, či tam chce ostať. „Ak tam chceš ostať, tak zavolám Robovi Ficovi (Smer), ale budeš musieť poslúchať,“ povedal podľa Ivana vtedy Marian. On však jeho ponuku odmietol. V inom rozhovore mu vraj brat spomínal kauzu Gorila. „Keby som otvoril archív, mnohí by sa čudovali,“ citoval svedok svojho brata. Následne vraj Marianovi navrhol, aby založili investigatívnu televíziu, ktorá by sa tomuto venovala. „Dlho by sme neprežili,“ odpovedal mu brat.

Trestný poriadok umožňuje Ivanovi Kočnerovi nevypovedať. Potom, ako to odmietol, navrhla obhajoba zahrnúť do dokazovania jeho rozhovor, ktorý vyšiel minulý rok v Denníku N. Senát návrhu vyhovel.

Kočner považuje svojho brata za nedôveryhodného

Marian Kočner má svojho brata za umelca, ktorý nehovorí fakty a považuje ho za nedôveryhodného svedka. Vo svojej reakcii na čítanie jeho výpovede upozornil, že sa s bratom nestýkajú a dodal, že na oslave rodičov ho iba pretrpel. „Hovorí veci, ktoré sa nikdy nestali,“ povedal. Pokiaľ ide o výrok o „daní novinára dole“, je podľa Mariana Kočnera zaujímavé, že jeho brat použil tú istú vetu, ako vo výpovedi povedal Peter Tóth. „Svedok je ovplyvňovaný médiami,“ povedal na margo svojho brata s tým, že z niekym, s kým sa dlho nebavil, by sa nerozprával o takejto záležitosti. Marian Kočner tiež spochybnil viaceré tvrdenia svojho brata o ich spoločnom detstve.

Zsuzsová spochybnila priznanie Marčeka

Posudok znalkyne z oblasti trasológie (skúmania stôp) nedokazuje tvrdenie Miroslava Marčeka, ktorý sa priznal k zastreleniu novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej, že bol na mieste činu. Vo vyjadrení k posudku znalkyne Jany Vitekovej to dnes povedala obžalovaná Alena Zsuzsová.

Viteková v posudku porovnávala zaistené topánky obžalovaných Miroslava Marčeka a Tomáša Szabóa so stopami zaistenými vo Veľkej Mači, kde dvojicu zastrelili. Podľa znalkyne však nie je možné potvrdiť, ale ani vylúčiť zhodu stôp a zaistených dôkazov.

„To znamená, že nie je dôkazná stopa, ktorá by dokazovala prítomnosť Miroslava Marčeka na mieste činu,“ uviedla Alena Zsuzsová. Podľa nej sa navyše na oblečení zavraždeného Kuciaka v oblasti stehna a chrbáta našli stopy, čo naznačuje, že na telo niekto stúpil. To je podľa obžalovanej tiež v rozpore s tvrdeniami Miroslava Marčeka.

Alena Zsuzsová dnes na začiatku pojednávania vyjadrila záujem vyjadriť sa k tvrdeniam obžaloby, pričom doteraz v prípade vypovedať odmietala. Predsedníčka senátu jej však povedala, že priestor na opätovný výsluch obžalovaných bude až po dokončení dokazovania.

Obhajobe sa nepáči spôsob získania dát mobilov

Obhajcovi obžalovaného Kočnera sa nepáči spôsob, akým orgány činné v trestnom konaní získali dáta z mobilných telefónov obžalovaného. Ako dnes advokát Marek Para uviedol na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, o zabezpečení dát z telefónov totiž rozhodla polícia bez súhlasu súdu.

„Policajný orgán za žiadnych okolností nespĺňa podmienky nezávislého správneho orgánu,“ povedal Para. Z tohto dôvodu by chcel ohľadom celej veci zaslať takzvané prejudiciálne otázky na Súdny dvor Európskej únie, aby sa ten k veci vyjadril. Za účelom zaslania otázok Para navrhol súdu prerušenie aktuálneho konania.

Prejudiciálna otázka je v právnom poriadku definovaná ako otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Na jej rozhodnutie však nie je príslušný súd, pred ktorým sa uskutočňuje konkrétne konanie, ale iný orgán, prípadne iný súd. Prokurátor ani právni zástupcovia poškodených však na takýto krok nevidia dôvod. Senát Špecializovaného trestného súdu sa k Parovmu návrhu zatiaľ nevyjadril.

Z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sú obžalovaní neprávoplatne odsúdený Miroslav Marček, Tomáš Szabó, Alena Zsuzsová a Marian Kočner. Ten si mal podľa obžaloby objednať vraždu ako pomstu za Kuciakove články o jeho ekonomickej trestnej činnosti. Jána Kuciaka a jeho snúbenicu zastrelili 21. februára 2018 v ich dome v obci Veľká Mača v okrese Galanta. Kuciak bol investigatívnym novinárom portálu Aktuality.sk a okrem iného sa zaoberal kauzami podnikateľa Kočnera./agentury/

X X X

Generálnym prokurátorom môže byť aj neprokurátor.

Po novom nebude v rámci koalície voľba generálneho prokurátora žiadnou dohodou za zatvorenými dverami. Novela zákona je už v parlamente. Po novom nebude v rámci koalície voľba generálneho prokurátora žiadnou dohodou za zatvorenými dverami.

Podľa informácií Pravdy vládna koalícia v piatok aj v nedeľu riešila detaily novely, podľa ktorej by mal byť už v júli zvolený nástupca Jaromíra Čižnára. Príslušnú novelu už do parlamentu predložili poslanci Juraj Šeliga (Za ľudí), Alojz Baránik (SaS), Ondrej Dostál (SaS), Petra Hajšelová (Sme rodina) a Milan Vetrák (OĽaNO). Voľba bude v parlamente verejná.
Predseda parlamentu Boris Kollár pre Pravdu povedal, že voľbu generálneho prokurátora zrejme vyhlási na júnovej schôdzi.

Vicepremiérka pre investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí) v diskusnej relácii TA3 zdôraznila verejné vypočutie kandidátov i samotnú voľbu. Podľa nej budú mať poslanci v tomto smere voľnú ruku.

Dodala, že voľba generálneho prokurátora je najdôležitejšou voľbou tohto volebného obdobia. „Je to najsilnejší muž, ktorý bude zodpovedný za to, či naozaj budeme bez rozdielu a spravodlivo stíhať mafiánov, gaunerov a rôznych príživníkov, ktorí vyciciavajú štát. Vo vládnej koalícii bolo dôležité, aby sme sa zhodli na procese voľby,“ podotkla Remišová.

Podľa našich informácií sa v piatok podvečer na Úrade vlády stretla koaličná rada a rokovala o detailoch voľby generálneho prokurátora. V nedeľu aj za prítomnosti ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) sa pripravoval návrh, ktorý bol predostretý v parlamente ako poslanecký návrh.

Kollár: Máme zelenú kartu

Remišová spresnila, že po novom sa bude rozširovať okruh kandidátov i navrhovateľov. „To znamená, aby sa do voľby mohol prihlásiť skutočne čo najširší okruh kandidátov. Koalícia sa zhodla na tom, že sa budú môcť prihlásiť aj neprokurátori,“ uviedla vicepremiérka. Keďže pôjde o poslanecký návrh, podľa jej slov bude aj priestor na pozmeňujúce návrhy. Cieľom však zostáva, aby Jaromír Čižnár nepresluhoval. „Nie je žiaden dôvod, aby sme mu dávali nejaké dva, tri mesiace navyše vo funkcii,“ dodala vicepremiérka.

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) sa stotožňuje s touto zmenou. „Predtým som bol za to, že by to mal byť len prokurátor, ale len hlupák nezmení názor, keď sa zmenia okolnosti. Myslím si, že by to mohol byť aj niekto z akademickej obce,“ uviedol pre Pravdu Kollár. Na otázku aké konkrétne okolnosti zmenili jeho názor, nechcel bližšie odpovedať. „Nechcem to bližšie komentovať, pokiaľ sa ďalej nedohodneme v koalícii. Ale máme zelenú kartu,“ dodal.

Koalícia sa podľa Remišovej zhodla, že do voľby na tento post sa bude môcť prihlásiť aj neprokurátor. Mimoriadne dôležité podľa nej je, že nepôjde o žiadnu dohodu za zatvorenými dverami. „Nebudeme si predsa z ľudí robiť dobrý deň, že vyhlásime, že bude verejné vypočutie, ale vládna koalícia sa za zatvorenými dverami dohodne na nejakom kandidátovi a to verejné vypočutie bude iba divadielko,“ skonštatovala vicepremiérka.

(Ne)zhody v koalícii

Z neprokurátorov sa skloňuje meno bývalého viacnásobného ministra Daniela Lipšica, ktorý v súčasnosti pôsobí ako advokát. „K voľbe generálneho prokurátora sa nemám dôvod vyjadrovať,“ zopakoval pre Pravdu Lipšic.

Ešte minulý týždeň však pre Pravdu podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga povedal, že sa podľa neho systém nebude účelovo meniť kvôli žiadnemu možnému záujemcovi na tento post, ani kvôli advokátovi Danielovi Lipšicovi. „Systém sa bude meniť, to je dnes faktom. Nemyslím si však, že sa bude meniť účelovo kvôli komukoľvek. Za seba však viem povedať, že nebudeme meniť systém kvôli Danielovi Lipšicovi,“ uviedol Šeliga.

Lipšica ako kandidáta na šéfa prokuratúry spomenuli premiér Igor Matovič (OĽaNO) i minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Ako uviedol Kollár pre Pravdu, spomína sa približne štyri až päť mien. „Ján Šanta, Maroš Žilinka, Daniel Lipšic či Vasiľ Špirko. Títo sa spomínajú,“ potvrdil Kollár.

Do júla na stoličke generálneho prokurátora sedí prokurátor Jaromír Čižnár, ktorého vymenoval do funkcie v júli 2013 vtedajší prezident Ivan Gašparovič. Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva hlava štátu na návrh parlamentu. Jeho funkčné obdobie je sedem rokov a podľa zákona sa mu predlžuje až do zloženia sľubu novým generálnym prokurátorom./agentury/

X X X

Marek Vagovič: Lipšicove šance byť šéfom prokuratúry stúpli

Po vlne kritiky v prípade voľby generálneho prokurátora sa koalícia dohodla na jasných pravidlách. Ustúpil predseda vlády aj ministerka spravodlivosti. Hlasovanie v parlamente však môže skončiť patom, ktorý predĺži funkčné obdobie Ficovho spolužiaka Čižnára.

Keď Richard Sulík pred dvomi týždňami verejne pripustil, že novým šéfom prokuratúry sa môže stať aj advokát Daniel Lipšic, vládu Igora Matoviča tým vmanévroval do pozície, v ktorej určite nechcela byť. Podľa súčasnej právnej úpravy totiž môžu do tejto funkcie kandidovať len prokurátori. Po Sulíkovom prerieknutí, že v hre je aj Lipšic, sa preto logicky ozvali hlasy, že koalícia ide meniť zákon len kvôli nemu.

Precedens

Tým viac, že Lipšic nebol len jedným z potenciálnych, ale najvážnejším kandidátom na generálneho prokurátora. Podporovali ho všetky koaličné strany s výnimkou ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí).
Nehovoriac o tom, že keď sú karty rozdané vopred, len ťažko možno hovoriť o férovej súťaži. Nikto z kandidátov predsa nechce robiť stafáž – a už vôbec nie pri „grilovaní“ v parlamente, pred zapnutými kamerami.

Koalícia čelila búrke, že chce ohýbať formálne pravidlá – a zároveň tým môže založiť nebezpečný precedens, ktorý sa po zmene vlády vráti ako bumerang. Napríklad v podobe doktora Fica na čele prokuratúry.

Popri výhradách o účelovej zmene legislatívy sa diskutovalo aj o Lipšicovej podmienke. Alebo o možnom konflikte záujmov, v ktorom by sa mohol ako bývalý politik ocitnúť pri vyšetrovaní toxických káuz.

Štandardný proces

Na poslednej koaličnej rade však došlo k dôležitému posunu, pričom každý z kľúčových aktérov sporu v niečom ustúpil. Ministerka Kolíková už netrvá na tom, že generálnym prokurátorom sa môže stať len prokurátor.

V praxi to znamená, že na čele tejto inštitúcie môžu byť aj ľudia z iných právnických profesií – advokáti, sudcovia a podobne. Predtým musí koalícia zmeniť zákon, neurobí to však v skrátenom legislatívnom konaní.
Otvorenie dverí pre neprokurátorov umožní poslanecký návrh zákona, ktorý predložia do parlamentu zástupcovia všetkých vládnych strán. Potom sa uskutoční verejné vypočutie jednotlivých kandidátov na šéfa GP.

No a napokon samotná voľba, pri ktorej však budú mať koaliční poslanci voľnú ruku. V tomto ustúpil premiér Matovič požiadavke strany Za ľudí, za ktorú vyjednáva – po Kiskovom stiahnutí sa z politiky – Veronika Remišová.
Najlepší kandidát

To, čo sa javí ako obojstranne výhodný kompromis, však v sebe nesie aj riziká. Dôsledkom voľnej ruky pri hlasovaní môže byť, že v prvom – a možno ani v druhom kole – nebude zvolený ani jeden z kandidátov.
Voľba v parlamente tak môže skončiť patom, ktorý predĺži funkčné obdobie Ficovho spolužiaka Čižnára. Keďže takýto scenár si neželá nikto z koalície, nakoniec sa zrejme bude aj tak hľadať politická zhoda na jednom mene.

S tým rozdielom, že spoločnému hlasovaniu bude predchádzať štandardná, nie zrýchlená zmena zákona. A transparentné verejné vypočutie kandidátov, ktoré môže niekomu pomôcť – a inému naopak uškodiť.
Nech už to dopadne akokoľvek, zostáva veriť, že poslanci zvolia za generálneho prokurátora najlepšieho z kandidátov, o ktorých sa dnes hovorí, alebo sú reálne v hre (Lipšic, Šanta, Žilinka, Špirko, Hrivnák, Čentéš).

Figúrky aj systém

Medzičasom sa pritom môžu objaviť aj ďalšie mená z radov prokurátorov (Kandera, Remeta), prípadne sudcov (Kliment). Kľúčové je, aby zmenil nový šéf prokuratúry túto mimoriadne dôležitú inštitúciu naozaj od podlahy.
Smerom dovnútra, aby skončili tí, ktorí jej robia hanbu (Trnka, Šufliarsky, Kováčik). Ale aj navonok, aby niesli trestno-právnu zodpovednosť nielen vykričaní mafiáni a kšeftári, ale aj ich sluhovia vo verejných funkciách.

To znamená skorumpovaní politici, policajti, prokurátori, sudcovia a vysokí štátni úradníci. Treba vymeniť figúrky aj systém. A nastaviť ho tak, aby ho nemohla zlodejsko-extrémistická „alternatíva“ šmahom ruky zničiť, aktuality.sk

X X X

Platforma poslancov Smeru a ĽSNS má dohru. Nemôžu sa spriahať s extrémistami, odkazuje Pellegrini

Založenie Platformy za hodnotové Slovensko štvoricou poslancov Smeru-SD a kotlebovcami najnovšie jasne kritizuje aj podpredseda strany a expremiér Peter Pellegrini.Ako Aktuality.sk ešte vo štvrtok informovali, zakladatelia tejto platformy tvrdia, že im ide ochranu normálneho Slovenska.

„Ak sa jedná o hodnotové záležitosti, ak sa jedná o ochranu normálneho, prirodzeného Slovenska, v takom prípade sa poslanci naprieč politickým spektrom vedia spojiť,” obhajoval spoluprácu s extrémistami poslanec Smeru-SD Ján Podmanický.

Jeho vlastní kolegovia mu ale odkazujú, že takto to nepôjde. Podpredseda Smeru-SD Peter Pellegrini rozhodnutie Podmanického a Mariána Kéryho označil za chybný krok. Zároveň jasne odkázal, že ich vlastná strana by mala zaujať k tejto téme jasný postoj.

„Môžeme diskutovať o hodnotách, ale je neprípustné viesť takúto debatu s extrémistickou stranou. Sociálna demokracia na Slovensku sa nesmie spriahať s extrémistami, ktorí dodnes spochybňujú napríklad Slovenské národné povstanie," upozornil expremiér.

Zároveň dvojici straníckych kolegov odkázal, aby si uvedomili svoju chybu a nepokračovali v „spolupráci s kotlebovcami v diskusiách o budúcnosti krajiny". Pellegrini pritom nie je prvý z podpredsedov Smeru-SD, ktorí sa ostro kriticky vyjadril k spolupráci ich poslancov s Kotlebovcami.

Žiga hovorí o kolaborácii s extrémistami

Ďalší z podpredsedov Peter Žiga ešte v nedeľnej relácii TV Markíza Na telo dvojici Podmanický-Kéry pripomenul, že extrémistov odmietajú.

„Buď chcú ísť so Smerom-SD alebo budú kolaborovať so stranami, s ktorými my nechceme spolupracovať,” vyhlásil.
Rovnako ako Pellegrini si navyše myslí, že ich konaním by sa malo zaoberať stranícke vedenie.
„Budeme sa rozprávať, čo to malo znamenať. Pokiaľ nebudú zdieľať hodnoty strany Smer, budú musieť vyvodiť zodpovednosť,” tvrdí Žiga.

X X X

Trump užíva liek, u ktorého sa nepreukázala účinnosť v boji s koronavírusom. „Myslím si, že je to dobré,“ tvrdí

Americký prezident Donald Trump v pondelok oznámil, že preventívne užíva liek na maláriu hydroxychlorochín, ktorý má v prípade nákazy novým druhom koronavírusu zmierniť príznaky ochorenia. U tohto liečiva sa však dosiaľ nepreukázala jeho účinnosť proti infekčnej chorobe COVID-19, informuje tlačová agentúra AP. Trump novinárom povedal, že hydroxychlorochín užíva denne už „približne týždeň a pol“, pričom ako podporu užíva tiež zinok.

Trump presadzuje toto antimalarikum ako potenciálny liek proti COVID-19 už niekoľko týždňov, a to napriek varovným radám od mnohých popredných zdravotníckych profesionálov z jeho administratívy. Tento liek u niektorých pacientov spôsobuje závažné vedľajšie účinky.

Trump uviedol, že hydroxychlorochín mu neodporučil jeho lekár, ale prezident si ho vyžiadal od lekára Bieleho domu. „Začal som ho brať, pretože si myslím, že je dobrý. Počul som o ňom mnoho dobrých príbehov,“ vyhlásil.

Trump zdôraznil, že bol negatívne testovaný na koronavírus a nemá žiadne príznaky ochorenia.
Šéf Bieleho domu často bagatelizuje riziká choroby COVID-19; naposledy minulý týždeň, keď uviedol, že ochorenie ohrozuje iba malý počet ľudí, napísala tlačová agentúra AFP.

Trump dokonca odmieta nosiť tvárové rúško - a to napriek odporúčaniam odborníkov a skutočnosti, že väčšina členov jeho administratívy sa na verejnosti chráni takýmto spôsobom. Spojené štáty evidujú už takmer 90 000 úmrtí na COVID-19. Ukazujú to údaje, ktoré v nedeľu večer miestneho času zverejnila americká Univerzita Johnsa Hopkinsa.

USA sú krajinou, ktorú pandémia koronavírusovej choroby COVID-19 zasiahla najťažšie, pokiaľ ide o počet úmrtí i počet potvrdených prípadov infekcie. V sobotu večer tam hlásili 1680 obetí za uplynulých 24 hodín, aktuality.sk

X X X

Ruský plynovod narazil na nemeckého regulátora. Aký osud čaká projekt Nord Stream 2?

Veľké ruské plány spľasli. Plynovod, ktorý v Baltskom mori Rusi plánujú dostavať aj napriek americkým sankciám, budú môcť využiť len na polovicu. Najprv americké sankcie, teraz zamietavé stanovisko nemeckého energoregulátora.
Plynovod Nord Stream 2 alebo Severný prúd 2, ktorý má z Ruska do Nemecka prepravovať miliardy kubíkov plynu ročne, narazil na ďalší problém.

Nedostal totiž výnimku, ktorá by ruskému Gazpromu umožňovala monopolný prístup k využívaniu plynovodu.
„Severný prúd 2 odvážne stavali bez súhlasu antimonopolného európskeho úradu. Ten však prijal nové pravidlá, ktoré hovoria o tom, že operátor a majiteľ plynovodu nesmie byť monopolným vlastníkom plynu, ktorý sa v danom plynovode transportuje,“ vysvetľuje Marek Příhoda z Ústavu východoeurópskych štúdií Filozofickej fakulty Karlovej univerzity.
V skratke, vlastník potrubia a plynu, ktorý v ňom tečie, nesmie byť ten istý.

Navyše, k potrubiu musia mať prístup aj tretie strany, čo podľa Příhodu znamená, že v plynovode by sa mohol objaviť aj plyn iných dodávateľov.

„Problém, ktorý nastal, je ten, že toto odporuje ruskému federálnemu zákonu a odporuje to i zámerom Gazpromu, ktorý sa samozrejme deliť nechce. Jeho pôvodná predstava bola, že bude ovládať infraštruktúru a bude i monopolným dodávateľom plynu,“ približuje ďalej expert.

Výnimka sa nekoná

Výnimku mohol Gazpromu v tomto prípade priznať nemecký energetický regulačný úrad Bundesnetzagentur.
A ten, ako sa podľa odborníkov čakalo, koncom minulého týždňa rozhodol, že ju neudelí.
Súvisiace články k téme

• Ruskú agresiu voči Ukrajine by Nemci vedeli zastaviť jediným vyhlásením

• Ako plyn rozdeľuje a panuje v Európe

Argumentuje tým, že udeliť by ju mohol len v tom prípade, ak by došlo k technickému dokončeniu plynovodu do mája 2019, teda pred prijatím direktívy Európskej komisie o plyne, ktorá rozšírila platnosť regulačných opatrení pre prevádzku plynovodov aj na ich morské úseky vo vodách členských krajín.
To sa ale nestalo.
Gazprom však tvrdí, že plynovod investične – odhadovaná investícia do plynovodu, na ktorom sa podieľa aj ďalších päť ťažiarskych spoločností, sa pohybovala pri sume 9,5 miliardy eur –, i projektovo pripravili tak, že je to v zásade hotová vec.

Budú sa musieť deliť

Výnimka mala podľa analytika Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexandra Dulebu spočívať v tom, aby iní dodávatelia plynu nemali prístup k využívaniu tohto plynovodu. To, že nemecký regulátor výnimku neudelil, podľa neho znamená, že Gazprom bude môcť tento plynovod využívať len na polovicu. Druhá polovica má byť k dispozícii ostatným dodávateľom.

„Aj keď sa plynovod s kapacitou 55 miliárd kubíkov plynu ročne dostavia, Gazprom bude môcť využívať len polovicu tejto kapacity. Aj keď bude potrubie dostavané, tak to nebude dostavané s takými očakávaniami, aké Gazprom mal. Znamená to mínus minimálne 20 miliárd kubíkov, ktoré budú musieť byť dopravované inými cestami, a tým pádom aj cez Ukrajinu a nás. Alebo Poľsko,“ hovorí odborník.

Poliaci sa podľa Dulebu teraz snažia čím skôr dokončiť plynovod Baltic Pipe, ktorý by mal čoskoro privádzať do Poľska 10 miliárd kubíkov nórskeho plynu.

„V roku 2022 im končí kontrakt s Gazpromom a od Rusov už nakupovať nechcú,“ dopĺňa.

Akademik Čerskij budú musieť prebudovať

Rusi boli odhodlaní plynovod i napriek americkým sankciám či rozhodnutiu regulátora dostavať. K nemeckému pobrežiu im aktuálne chýba už len 160 kilometrov, práce sa zastavili neďaleko dánskeho ostrova Bornholm.
Ich plány z konca vlaňajšieho roka rátali s tým, že prvé dodávky plynu by cez tento plynovod do Európy mohli smerovať už na konci roka 2020.

Podľa Příhodu však Gazprom momentálne nemá vlastné technické prostriedky, aby plynovod dostaval.
Napríklad lode, ktoré sú schopné klásť na dne Baltského mora potrubie, si aj tento gigant musí požičiavať. Po amerických sankciách sa však plavidlá, ktoré si prenajímal od švajčiarsko-holandskej spoločnosti, stiahli.
Gazprom si preto z Ďalekého východu povolal svoj „truboukladčik” Akademik Čerskij. Plavidlo pred pár dňami zakotvilo v nemeckom Mukrane.

Podľa Příhodu však panuje skepsa, či sú jeho technické parametry schopné potrubie položiť.
„Pozrel som sa aj na názor jedného z najväčších ruských expertov pre túto oblasť Michaila Krutichina a ten hovorí, že túto loď by bolo treba technicky prebudovať. Loď je síce potrubie schopná klásť, no nie v týchto prírodných podmienkach. Iným slovami, stavba stojí,“ hovorí.

Vrátia sa im investície?

Rozhodnutie regulátora pre projekt znamená veľkú ranu.

Příhoda pripomína, že Severný prúd 2 nie je len potrubie na dne mora. Zarátať treba podľa jeho slov aj investície, ktoré Rusi vložili do výstavby nového koridoru, ktorý plyn k moru privádza zo západnej Sibíri.
„Dnes je jasné, že aj keď Severný prúd spustia, bude ekonomicky nerentabilný. Navyše, v súvislosti s koronakrízou sa očakáva pokles dopytu, svetový trh zaznamenáva prebytok zemného plynu, význam projektu Severného prúdu 2 sa znižuje,“ hodnotí.

A čo z projektu bude mať bežný Rus? Podľa Příhodu dokopy nič.

„Na projekte sa skôr priživili hlavní dodávatelia, ktorí sú v spojení s okolím prezidenta Putina. No z hľadiska občanov či zlepšenia štátneho rozpočtu by som na otázku, či im to niečo prinesie, odpovedal: Nie,“ hovorí.

Pôjdú na súd, zrejme zbytočne

Podľa energetického analytika Karla Hirmana sa dá očakávať, že sa dcéra Gazpromu, spoločnosť Nord Stream 2, obráti na nemecký súd, prípad zrejme skončí aj na Európskom súdnom dvore.
„Vzhľadom na jasné znenie direktívy však ťažko očakávať iný rozsudok,“ podotýka expert.
„Európsky súd už rieši žalobu proti rozhodnutiu Európskej komisie a nemeckého regulátora, ktorý pred rokom a pol zrušili pôvodné obmedzenia pre iný nemecký plynovod Opal, ktorý distribuuje plyn z Nord Streamu 1. Súd zatiaľ rozhodnutie EK pozastavil a opäť zaviedol obmedzenia,“ pokračuje.

Tieto dva prípady budú podľa jeho slov kľúčovým precedensom. „A minimálne do času ich definitívneho rozhodnutia budú pre Gazprom znamenať veľké komplikácie a straty,“ upozorňuje s tým, že pôjde aj o precedens pre južný plynovod Turkish Stream.

Hirman pripomína aj iné súdne konanie, ktorému Rusko čelí v Holandsku ešte v súvislosti s Jukosom, ktorému šéfoval oligarcha Michail Chodorkovskij.

Tomu ako aj ďalším pôvodným spoluakcionárom Jukosu odvolací súd v Haagu prisúdil vo februári odškodnenie vo výške 50 miliárd dolárov za nezákonné zoštátnenie majetku. Podľa Hirmana už Rusko podalo proti rozsudku mimoriadne dovolanie, aktuality.sk

X X X

The Guardian: Malta najíma súkromné lode na odvážanie migrantov do Líbye

Malta využíva súkromné lode na odvážanie migrantov späť do konfliktnej zóny v Líbyi, uviedol v utorok britský denník The Guardian, ktorý sa odvoláva na výpoveď migrantky a zistenia investigatívnych novinárov.
Maltská vláda údajne najíma súkromné lode, ktoré konajú v mene jej ozbrojených síl. Tieto lode následne zachytávajú plavidlá migrantov na mori a vracajú ich do líbyjský detenčných zariadení.

Výpoveď o tejto praktike poskytla jedna z migrantiek, ktorá sa spoločne s ďalšími ľuďmi pokúšala dostať do Európy v polovici apríla. Plavidlo zastavila loď najatá maltskými úradmi, ktorá všetkých na palube odviezla do líbyjského hlavného mesta Tripolis.

„Posádka lode nám povedala, že nás neprišli zachrániť, ale pracujú pre Maltu,“ uviedla migrantka. V tom čase už na plavidle migrantov zomreli siedmi ľudia. Ďalší dvaja zomreli pri zachytení plavidla a ďalší traja počas cesty naspäť do Líbye. Celkovo prišlo o život 12 migrantov.

Okrem výpovede to podľa The Guardian dokazujú aj hlasové správy získané tímom investigatívnych novinárov. Výpoveď migrantky sa takisto zhoduje s inými výpoveďami migrantov, ktorí volali na horúcu linku organizácie Alarm Phone pre migrantov v Stredozemnom mori. Práve Alarm Phone bola prvá, ktorá na problém upozornila.

V apríli sa prípadu venovali novinári z The New York Times a talianskeho denníku Avvenire. V čase začínajúcej pandémie koronavírusu v Európe podľa nich Malta najala niekoľko lodí, ktoré mali zabezpečovať zachytávanie migrantov a ich návrat do Líbye, takisto v spolupráci s líbyjskou pobrežnou strážou.
Maltská vláda bezprostredne po zverejnení článku odmietla záležitosť komentovať, aktuality.sk

X X X

Uber prepustí ďalších 3000 ľudí, celkovo zruší takmer štvrtinu pracovných miest

Americká spoločnosť Uber Technologies zruší ďalších 3000 pracovných miest. Urobila tak iba dva týždne po tom, ako informovala o prvej vlne prepúšťania.

Celkovo tak o prácu príde v spoločnosti takmer štvrtina zamestnancov.

Prevádzkovateľ alternatívnej taxislužby v pondelok večer (18. 5.) oznámil, že s cieľom vrátiť sa k zisku zredukuje investície do viacerých „vedľajších projektov“ a zároveň prepustí ďalších 3000 zamestnancov. Už pred dvomi týždňami pritom firma oznámila zrušenie 3700 pracovných miest.

Uber tak prepustí vyše 23 % zo svojej pracovnej sily. Pred nástupom pandémie nového koronavírusu mala firma 28 600 zamestnancov. V rámci prvého prepúšťania na začiatku mája firma oznámila rušenie miest najmä v oblastiach zákazníckej podpory a náborových tímov, teraz sa rušenie pracovných miest dotkne prakticky všetkých oblastí.
Šéf Uberu Dara Khosrowshahi uviedol, že Uber musí byť sebestačnou firmou, ktorá nebude závislá od externého kapitálu. Veľké nádeje vkladá šéf firmy do platformy rozvozu jedál Uber Eats, ktorá má podľa neho „mimoriadny rastový potenciál“.

Už v apríli oznámil prepúšťanie aj americký konkurent Uberu, firma Lyft. Ako spoločnosť uviedla, o prácu príde 17 % z celkového počtu zamestnancov, aktuality.sk