iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Lučanský rozhorčený, nezanalyza Vadalov telefón v SR

Policajný prezident Lučanský rozhorčený, že elitný tím nedal zanalyzovať Vadalov telefón: Obsah správ, ktoré si posielala bývalá hlavná štátna radkyňa Mária Trošková s trebišovským podnikateľom Antoninom Vadalom, dnes už odpykávajúcim si trest za pašovanie drôg a pranie špinavých peňazí, prekvapili ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO). Správy sprístupnila medzinárodná sieť investigatívnych novinárov OCCRP.

Trošková, ktorú bolo vídať po boku expremiéra Roberta Fica (Smer), sa Vadalovi sťažovala, že je považovaná za jeho „bieleho koňa“. A on chcel od nej, aby mu pomáhala vybaviť napríklad menovanie šéfa miestnych colníkov. O podnikaní člena talianskej mafie Vadalu na Slovensku písal aj novinár Ján Kuciak. Po jeho vražde polícia Vadalu zadržala, predpokladalo sa totiž, že za Kuciakovou smrťou môže byť práve talianská mafia. Keď vyšiel najavo jeho vzťah s Troškovou, tá odišla z úradu vlády.

„Musím zdôrazniť, že polícia je povinná preveriť každého podozrenie z trestnej činnosti bez ohľadu na to, kde sa spis nachádza,“ napísal na sociálnej sieti minister Mikulec. Podotkol, že hoci bol vyšetrovací tím Kuciak zrušený, ďalšie vyšetrovacie tímy preverujú podozrenia z trestnej činnosti, ktoré „vyplynuli z prípadu, aj keď sa ho priamo nedotýkajú“.

Policajný prezident Milan Lučanský mu dáva za pravdu, polícia je povinná preveriť každé podozrenie z trestnej činnosti, to hovorí aj zákon. „Som však rozhorčený zo situácie, keď elitný tím mal zaistené telefóny z domovej prehliadky u Vadalu z roku 2018 a nedal ich riadne zanalyzovať. To znamená, že my v roku 2020 nevieme presne povedať, čo všetko je obsahom týchto dát,“ napísal Lučanský na sociálnej sieti.

Policajný prezident ohlásil, že odbor kontroly preverí, či nedošlo k pochybeniu. „A budem sa pýtať, kde a prečo nastala prvotná chyba, ktorá sa ťahala až doteraz,“ pokračoval Lučanský. Podľa jeho informácií sa komunikácia medzi Troškovou a Vadalom nachádza „v obrovskom nezanalyzovanom balíku dát, z ktorých sa momentálne iný vyšetrovateľ zaoberá informáciami, ktoré vyplynuli z komunikácie medzi Vadalom a údajným agentom“. Tento vyšetrovateľ komunikuje s Talianskom a spracováva informácie.

Súčasný vyšetrovateľ tu zjavne nevyhodnotil dostatočne situáciu, myslí si Lučanský. „Nevypýtal si výpomoc na spracovanie dát, a preto ho personálne podporíme a postupne sa dostaneme k celej komunikácii „Trošková-Vadala”, ktorou sa budeme ďalej zaoberať,“ dodal policajný prezident./agentury/

X X X

Šéf vyšetrovacieho tímu Kuciak: Nerozumiem kritike policajného prezidenta Lučanského

Vyšetrovateľ Peter Juhás nerozumie rozhorčeniu šéfa polície, že elitný tím nedal mobil Antonina Vadalu zanalyzovať.
Šéf bývalého vyšetrovacieho tímu Kuciak Peter Juhás, ktorý úspešne vyšetril vraždu novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, verejne hovorí len sporadicky. Po kritike policajného prezidenta Milana Lučanského ale urobil výnimku.

Šéf polície sa do tímu pustil potom, ako média teraz – teda dva roky po razii na Talianov z východného Slovenska – zverejnili obsah komunikácie Márie Troškovej, bývalej hlavnej štátnej radkyne počas vlády expremiéra Roberta Fica, s odsúdeným Antoninom Vadalom. Tá priniesla ďalšie podozrenia o možnom dosahu ľudí blízkych talianskej mafii 'Ndrangheta na funkcionárov Smeru.

„Som však rozhorčený zo situácie, keď elitný tím mal zaistené telefóny z domovej prehliadky u Vadalu z roku 2018 a nedal ich riadne zanalyzovať. To znamená, že my v roku 2020 nevieme presne povedať, čo všetko je obsahom týchto dát,“ uviedol policajný prezident na sociálnej sieti.

Vyšetrovateľ chce dať veci na pravú mieru, keďže podľa neho dochádza k intenzívnejšej kritike postupu vyšetrovacieho tímu vo veci vraždy Jána a Martiny. Vedenie polície podľa neho neodkomunikovalo, že zaistené komunikačné prostriedky u Talianov okolo Vadalu boli zanalyzované a posunuli ich do ďalších konaní.

„Predmetné dáta boli v priebehu mesiaca máj doručené vyšetrovaciemu tímu, ktorý ich odovzdal na analýzu príslušníkom Europolu, ktorí z vykonaných analýz produkovali viaceré operatívne zistenia,“ reagoval Juhás.

Stenčili mu tím, všetko odovzdal

V čase analyzovania dát sa jeho vyšetrovací tím zaoberal informáciami, ktoré napokon viedli v septembri 2018 k zadržaniu štyroch ľudí, ktorých obvinili a súdili za dvojnásobnú vraždu.

Tím sa potom sústredil na zabezpečovanie dôkazov voči Marianovi Kočnerovi, ktorý bol neskôr obvinený z objednávky vraždy Jána Kuciaka. Počas prehliadky u Mariána Kočnera zaistili ďalší veľký objem dát. Dáta o vadalovcoch boli vtedy zaradené do skupiny s nižšou prioritou – a to aj preto, že u zadržaných z južneho Slovenska plynula lehota väzby.
Po vznesení obvinenia Kočnerovi došlo k redukcii počtu členov vyšetrovacieho tímu, ktorý sa mal zamerať len na prípad vraždy. Rozkaz o zmenšení tímu vydal práve policajný prezident Lučanský.

Podľa Juhása po tomto kroku došlo k výmene informácií s vyšetrovateľom Národnej protikorupčnej jednotky v Bratislave, „ktorý bol upozornený, že mu budú v rámci preverovania korupčnej trestnej činnosti týchto osôb žijúcich na východnom Slovensku odstúpené všetky dostupné dáta využiteľné v trestnom konaní“.

Dáta mu odovzdali 17. júna 2019 po zadovážení dostatočnej pamäťovej kapacity. Keďźe sa tieto dôkazy nedali využiť vo veci vraždy, podľa Juhása sa tak naplnil účel trestného konania v inej veci.„Bývalý vedúci vyšetrovacieho tímu na základe týchto skutočností nerozumie vyhláseniu toho istého prezidenta PZ,“ vyhlásil Juhás.

Ak by došlo k chybe, zistili by to

Pripomenul, že okrem špecializovaného tímu bola počas vyšetrovania ustanovená aj kontrolná skupina, ktorá mohla prípadné nedostatky odhaliť. Boli v nej všetci najvyšší predstavitelia vedenia NAKA. Počas vyšetrovania však nebol ani z ich strany, ani zo strany dozorujúcich prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry SR konštatovaný žiadny problém, ktorý sa momentálne prezentuje, aktuality.sk

X X X

Hečka, ktorý predal Kičurovi dva byty v Bratislave, našli obeseného

Jána Hečka, ktorý predal bývalému šéfovi štátnych hmotných rezerv Kajetánovi Kičurovi dva lukratívne byty v centre Bratislavy značne pod cenu, našli v noci zo stredy na štvrtok obeseného na jeho chate v Oščadnici. Policajti už vylúčili cudzie zavinenie. Práve tento muž mohol byť dôležitým svedkom pri vyšetrovaní. Informoval o tom portál tvnoviny.sk

Na mieste najskôr zasahovala horská záchranná služba (HZS). „Dňa 13. mája v neskorých večerných hodinách prijala Horská záchranná služba žiadosť o pomoc z chaty Tadeáš v stredisku Veľká Rača, kde našli 45-ročného muža slovenskej národnosti v bezvedomí. Okamžitú laickú kardiopulmonálnu resuscitáciu začala oznamovateľka, v rozšírenej pokračovali po príchode na miesto udalosti horskí záchranári z Kysúc a zároveň záchranári posádky rýchlej lekárskej pomoci. Napriek snahe zúčastnených záchranných zložiek sa život muža zachrániť nepodarilo a prítomný lekár skonštatoval smrť," informuje na svojej internetovej stránke HZS.

Horská služba dodala, že telesné pozostatky nebohého muža následne záchranári transportovali z horskej chaty na Dedovku, kde boli odovzdané príslušníkom polície a obhliadajúcemu lekárovi. Podľa stanoviska žilinskej polície v prípade úmrtia muža ohliadajúci lekár na mieste predbežne vylúčil cudzie zavinenie, pričom bola nariadená zdravotná-bezpečnostná pitva. „Vec je preverovaná ako podozrenie z usmrtenia,“ povedala žilinská policajná hovorkyňa Jana Balogová.

Kičuru stíhajú väzobne

Dva byty s výmerou spolu viac ako sto metrov štvorcových získal Kajetán Kičura pre syna Krištofa iba za 200-tisíc eur, čo je podľa kvalifikovaných odhadov len polovica trhovej ceny. Kajetán Kičura je v prepojení aj s Hečkovou ženou Evou, ktorá bola jeho podriadená. Dodnes šéfuje rezervnému závodu Brodnianka v Kysuckom Novom Meste.

Kičura bol ešte donedávna predsedom Správy štátnych hmotných rezerv. Nová vláda ho odvolala 24. marca pre možné pochybenia pri obstarávaní zdravotníckeho materiálu. On ich však odmietal, ako aj podozrenia spojené so spomínanými dvoma bytmi. V týchto dvoch prípadoch začala trestné konanie NAKA.

Koncom apríla Kičuru zaistila polícia a urobila mu aj domovú prehliadku. Prokurátor ho obvinil z prijímania úplatku a legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Nešlo však o dva predošlé spomínané prípady. Momentálne ho väzobne stíhajú. Úplatky sa mali pohybovať v státisícoch eur./agentury/

X X X

Vláda odvolala dočasnú šéfku štátnych rezerv. Nahradí ju bývalý kandidát SaS

Luciu Gocníkovú nahradí bývalý kandidát SaS do europarlamentu Ján Rudolf.

Len mesiac a pol po odchode Kajetána Kičuru z čelá Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR) a poverení dovtedajšej podpredsedníčky Lucie Gocníkovej riadením rezerv prichádza ďalšia zmena. V stredu vláda schválila návrh na zrušenie jej dočasného poverenia. Štátny podnik prebrala po Kičurovi na konci marca. Podľa materiálu, ktorý vláda schválila, sa novým šéfom rezerv stáva Ján Rudolf.

Od brata sa dištancovala

Gocníková čelila v poslednom období viacerým otázkam novinárov. Podľa Denníka N sa jej bývalá firma súdila s Bonulom. Gocníková v rozhovore pre Aktuality.sk uviedla, že spor s bezpečnostnou službou, ktorá získala milióny aj od SŠHR, urovnala mimosúdne, zaplatila všetky pohľadávky aj s úrokmi a v súdnom spore nevidí konflikt záujmov s postom šéfky SŠHR.

Gocníkovej brat Marek býval médiami označovaný za človeka Ľubomíra Jahnátka. Pod Jahnátkom na ministerstve hospodárstva krátko pracovala aj Gocníková. „Naša minulosť je taká rozdielna, že v nej nie je možné vidieť žiadne paralely,“ vyjadrila sa Gocníková k tomu, či s bratom spoločne riešia pracovné záležitosti.
Expert SaS na eurofondy

Na webe SaS je Ján Rudolf označený ako odborník strany na tému eurofondov. Minulý rok za SaS kandidoval vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Rudolf bol 6 rokov odborným asistentom na Ekonomickej univerzite v Bratislave, v rokoch 2006 – 2007 viedol ako generálny riaditeľ na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja za Slovenskú republiku negociácie s predstaviteľmi Európskej komisie v Bruseli o pridelení finančných prostriedkov z fondov Európskej únie pre Slovensko na programové obdobie 2007 – 2013. Pre nesúhlas s tzv. nástenkovým tendrom bol prinútený odísť z ministerstva. Neskôr v tejto najväčšej eurofondovej kauze, pre ktorú dnes sedia dvaja ministri Ficovej vlády vo väzení, svedčil na súde v pozícii kľúčového svedka.

Podpredsedníčka z SaS

Podpredsedníčkou správy rezerv sa stala Zuzana Šubová, ktorá kandidovala za SaS v parlamentných voľbách. Šubová pracovala na ministerstve pôdohospodárstva v čase, keď rezort viedla nominantka SNS Gabriela Matečná.

Úradníčka napokon verejne prehovorila o rozkrádaní eurofondov a o zákazkách pre spoločnosť Deloitte. Rovnako upozornila aj na praktiky v rezorte životného prostredia, aktuality.sk

X X X

Kotleba neprišiel na súd. Prokurátor chce, aby súd zvážil zatknutie

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Tomáš Honz požiadal súd, aby zvážil zatknutie lídra opozičnej ĽSNS Mariana Kotlebu a predviedol ho na hlavné pojednávanie v kauze kontroverzných šekov. Kotlebovi obhajcovia argumentujú, že na piatkové pojednávanie Špecializovaného trestného súdu nemohol prísť pre povinnosti v parlamente. Súd Kotlebovo ospravedlnenie akceptoval a odročil pojednávanie na 28. a 29. mája.

Honz svoju žiadosť opiera aj o skúsenosti s Kotlebom počas vyšetrovania. Podľa jeho slov si opakovane neprevzal zásielky, nebol prítomný na adrese a nebolo mu možné doručovať listiny. Kotlebovi obhajcovia Tomáš Rosina a Ondrej Mularčík zase apelovali na fakt, že parlament sa momentálne riadi krízovým režimom a rokovania sa zvolávajú na poslednú chvíľu. Na otázku, či nie je bežné, že sa poslanci ospravedlňujú z rokovaní, Mularčík uviedol, že sa rokuje najmä o riešení krízy spôsobenej ochorením COVID-19, a preto je potrebné, aby poslanci sedeli v poslaneckých laviciach.

Pandémia fašizmu je tiež nebezpečná, nielen pandémia COVID-19, reagoval prokurátor Honz. Ospravedlnenie nepovažuje za adekvátne, avšak riadi sa súdom, ktorý ho akceptoval. Kotleba doručil ospravedlnenie súdu vo štvrtok (14. 5.) večer po tom, ako sa podľa vlastných slov dozvedel, že bude schôdza parlamentu pokračovať aj v piatok.

Sudkyňa Ružena Sabová vzhľadom na jeho neúčasť a neudelenie súhlasu na konanie v neprítomnosti odročila pojednávanie na 28. a 29. mája. To namietal Kotlebov obhajca Mularčík, ktorý má informáciu, že aj vtedy bude rokovať parlament. Sudkyňa to však neakceptovala a termín naďalej platí. Zákonná povinnosť poslanca Národnej rady SR je na rovnakej úrovni ako zákonná povinnosť obvineného prísť na pojednávanie, dodal Mularčík.

Obhajca Rosina ozrejmil, že Kotleba nedal súhlas na konanie v neprítomnosti, pretože sa cíti nevinný a nevinu chce aj aktívne preukazovať.

Prokurátor podal obžalobu na Kotlebu ešte v októbri minulého roka. Predseda ĽSNS sa mal trestného činu dopustiť, keď odovzdal trom rodinám finančný dar prostredníctvom symbolických šekov vystavených na sumu 1488 eur. Číslo 1488 považuje obžaloba za neonacistickú šifru, čo na súde potvrdil aj znalec z oblasti nacizmu, fašizmu a neonacizmu. /agentury/

X X X

O nových členoch Bezpečnostnej rady OSN nebudú hlasovať v pléne

O tom, ktorých päť krajín sa stane nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN pre obdobie rokov 2021-22, sa vo Valnom zhromaždení OSN rozhodne prezenčným hlasovaním bez plenárneho zasadnutia. Vyplýva to z listu predsedajúceho VZ OSN, ktorý dostala k dispozícii agentúra AFP.

Predsedajúci VZ OSN, nigérijský diplomat Tijjani Muhammad-Bande, vo svojom liste uvádza, že hlasujúci členovia VZ OSN budú „vyzvaní, aby sa dostavili na miesto konania (hlasovania) v určenom časovom úseku, ktorý im bude vopred oznámený", a zúčastnili sa na hlasovaní.

Podľa AFP bolo hlasovanie naplánované na 17. júna, ale v liste, s ktorým sa AFP oboznámila vo štvrtok, sa uvádzal ako termín len jún, čo môže znamenať, že v závislosti od okolností sa dátum hlasovania zrejme bude môcť zmeniť.
Podľa listu bude 193 členov Valného zhromaždenia hlasovať "tajne bez plenárneho zasadnutia". Aj keď v liste nebolo uvedené žiadne miesto, hlasovanie sa pravdepodobne uskutoční v newyorskom sídle OSN.

Mandát novozvolených piatich nestálych členov BR OSN sa začne 1. januárom 2021. Zatiaľ majú svoje miesto v BR OSN isté len Mexiko a India, ktoré zastupujú Latinskú Ameriku a Áziu.

O dve ďalšie miesta sa budú uchádzať Írsko, Nórsko a Kanada a o ďalší post vyhradený pre Afriku budú súperiť Keňa a Džibutsko.

Každoročne volia 5 nestálych členov

Každý rok VZ OSN volí nových päť nestálych členov na dvojročné obdobie. V nepárny rok sú volení: jeden člen z Afriky, jeden z Ázie, jeden z Latinskej Ameriky a dvaja zo západnej Európy (a ostatných štátov). V párny rok sú zvolení dvaja členovia z Afriky, jeden z Ázie, jeden z Latinskej Ameriky a jeden z východnej Európy. Hlasovanie je tajné a koná sa vždy v hlavnej sále VZ OSN.

Podľa nemenovaného diplomata sa v posledných týždňoch na pôde VZ OSN objavili obavy, že by mohlo dôjsť k odhaleniu ich tajného hlasovania alebo k podvodom, ak by sa hlasovalo elektronicky. AFP poznamenala, že "v hre je veľa" a mnohé krajiny podnikli veľké úsilie, by získali členov VZ OSN pre svoju kandidatúru.

V júni roku 2018 - na úvod svojej kampane za zvolenie do BR OSN - Írsko pozvalo veľvyslancov štátov VZ OSN na koncert írskej skupiny U2 v New Yorku. Kanada podľa denníka Globe and Mail zvolila rovnakú taktiku, ale marcový koncert speváčky Celine Dionovej v newyorskom Brooklyne bol pre epidémiu choroby COVID-19 napokon zrušený, aktuality.sk

X X X

Matovič chce v štátnej správe určiť hrubú čiaru medzi politikou a odbornosťou

Predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) chce v štátnej správe určiť hrubú čiaru medzi politikou a odbornosťou. Uviedol to vo štvrtok po rokovaní vlády. „Musíme ju určiť aj na jednotlivých ministerstvách. Do budúcna to bude znamenať, že ministri a štátni tajomníci sú politické nominácie,“ vysvetlil Matovič. Ako dodal, generálny tajomník služobného úradu jednotlivého ministerstva musí byť človek, ktorému minister dôveruje, a za touto funkciou by sa mala urobiť hrubá čiara. „Za touto pozíciou by už ďalej politika nasledovať nemala. Túto debatu však nemáme v rámci koalície ukončenú,“ uviedol.

Poznamenal, že jeho ambíciou a zároveň aj prioritou je, aby sa takáto hrubá čiara medzi politikou a odbornosťou urobila a aby sa ochránil aj odborný personál na ministerstvách a v štátnej správe od politiky. Ako ďalej doplnil, kým sa takýto krok neurobí, dovtedy sú jednotlivé nominácie na jednotlivé posty v úradoch v rukách jednotlivých ministerstiev. /agentury/

X X X

Remišová dostane ministerstvo, teraz má len úrad

Na Slovensku sa zriadi Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR. Vznikne transformáciou súčasného Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII). Návrh zákona o organizácii činnosti vlády a ústrednej štátnej správy vo štvrtok schválilo plénum Národnej rady (NR) SR hlasmi 82 zo 126 prítomných poslancov. Rokovali o ňom v skrátenom legislatívnom konaní.

Nové ministerstvo prevezme pôsobnosť ÚPVII a do jeho pôsobnosti sa má presunúť aj oblasť regionálneho rozvoja, a to z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. „Cieľom týchto zmien je centralizácia a koncentrácia agendy regionálneho rozvoja a eurofondov na jedno ministerstvo s cieľom zlepšenia koordinácie regionálneho rozvoja, optimalizácie implementačnej štruktúry riadenia eurofondov, posilnenia princípov transparentnosti, efektívnosti, hospodárnosti, účelnosti a výsledkovej orientácie, na ktoré kladie dôraz aj Európska komisia,“ konštatuje sa v dôvodovej správe.

Podpredsedovi vlády sa zároveň podľa návrhu vytvorí právny rámec a inštitucionálne zázemie, aby mohol v oblasti legislatívy plniť úlohy súvisiace s usmerňovaním a koordinovaním plnenia úloh, vykonávať posúdenia interných a externých konzultačných služieb ekonomického, finančného, právneho a iného obdobného charakteru, vykonávaných alebo obstarávaných ministerstvami či ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy. Rovnako tak má vykonávať napríklad aj posúdenia interných a externých právnych služieb a právneho zastúpenia.

Cieľom návrhu zákona je súčasne zveriť do pôsobnosti Úradu vlády SR zabezpečovanie plánovania v oblasti investícií a strategického plánovania a strategické projektové riadenie vrátane vypracovania národného strategického investičného rámca a kontroly jeho implementácie. Zaisťovať má aj koordináciu investičných projektov určených vládou s výnimkou činností zverených MIRRI SR.

S cieľom zvýšiť konkurencieschop¬nosť a produktivitu slovenskej ekonomiky sa tiež zriadi nový poradný orgán, Rada vlády SR pre konkurencieschop¬nosť a produktivitu. Jej predsedom by mal byť minister hospodárstva.
Pre prechod pôsobnosti zanikajúceho ÚPVII na nové ministerstvo sa navrhuje účinnosť 1. júla. Presun pôsobnosti v oblasti regionálneho rozvoja z agrorezortu na MIRRI by mal nadobudnúť účinnosť 1. októbra./aktuality/

X X X

Dezinformácie a hybridná vojna: Slovensko má špeciálne oddelenie

Rezorty postupne posilňujú v boji proti hybridným hrozbám. Cieľom je vytvoriť celonárodný systém. Je to fenomén, s ktorým sa náš štátny aparát začal výraznejšie zaoberať len v posledných dvoch rokoch. Napriek tomu, že minulá vláda prijala koncepciu pre boj s hybridnými hrozbami, rozdelili sa úlohy a začal sa budovať systém, hybridné hrozby naďalej zostávajú problémom, ktorého riešenie len hľadáme.

Popri Situačnom centre na úrade vlády a Národnom bezpečnostnom analytickom centre pri SIS, ktoré sa už hybridným hrozbám venujú, preto prvého mája tohto roku vzniklo na ministerstve zahraničných vecí oddelenie pre hybridné hrozby a posilňovanie odolnosti.

O jeho zriadení sa začalo v rezorte diskutovať ešte minulý rok.

Nárast hrozieb

Pôvodne sa témou v rezorte diplomacie zaoberalo oddelenie strategickej komunikácie, ktoré taktiež vzniklo v minulom volebnom období. Keďže malo na starosti aj iné povinnosti, hybridným hrozbám sa nemohlo venovať naplno.

Vo februári tohto roka, keď dosluhovala vláda Petra Pellegriniho, preto prišlo definitívne rozhodnutie vytvoriť samostatné oddelenie, ktoré by malo na starosti len boj proti týmto hrozbám.

„Viedla nás k tomu jednak rastúca intenzita agendy hybridných hrozieb, ktorá zahŕňa aj otázky boja s dezinformáciami a kybernetickej bezpečnosti, ako aj potreba efektívnej koordinácie v tejto oblasti, ktorá je zo svojej podstaty širokospektrálna a týka sa činnosti viacerých útvarov v rámci rezortu,“ vysvetľuje štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus z SaS, ktorý má oblasť hybridných hrozieb na starosti.

Definícia hybridných hrozieb podľa EÚ:

Je to „súbor rôznych nátlakových a podvratných činností a konvenčných a nekonvenčných metód (napríklad diplomatických, vojenských, ekonomických a technologických), ktoré môžu rôzne štátne aj neštátne subjekty koordinovaným spôsobom využívať na to, aby dosiahli konkrétne ciele bez toho, aby formálne vyhlásili vojnu.

Snahou je obyčajne zneužívať zraniteľnosť cieľa a vytvárať neprehľadné situácie s cieľom narušiť rozhodovacie procesy. Nástrojom týchto hybridných hrozieb môžu byť masívne dezinformačné kampane a využívanie sociálnych médií na propagandu alebo radikalizáciu, nábor a priame ovládanie priaznivcov.”

Pod jednou strechou

Oddelenie má zatiaľ štyroch zamestnancov, ktorí už predtým pracovali v rezorte a problematike hybridných hrozieb či kyberntickej bezpečnosti sa venovali aj v minulosti. Vedie ho veľvyslanec Marcel Peško, ktorý v minulosti pôsobil ako stály predstaviteľ Slovenska pri medzinárodných organizáciách vo Viedni a ako riaditeľ Centra pre prevenciu konfliktov OBSE.

Cieľom bolo vytvoriť platformu, ktorá by nepomáhala len pri domácom boji s hybridnými hrozbami, ale zastupovala by Slovensko v tejto téme aj na medzinárodných fórach a v medzinárodných pracovných skupinách.

„Na domácej úrovni chce ministerstvo zahraničných vecí prispieť k rozvoju národného systému pre posilnenie odolnosti voči hybridným hrozbám. Podobne ako v podmienkach rezortu aj na národnej úrovni vidíme potrebu zefektívniť koordináciu a zlepšiť vzájomnú informovanosť príslušných inštitúcií v rámci štátnej správy,“ vysvetľuje Klus úlohy, ktoré budú čakať na oddelenie.

Posilňuje aj obrana

Zároveň verí, že postupne sa pridajú aj ďalšie rezorty, a to nielen silové. „Aj súčasná pandémia COVID-19 ukázala na potrebu vyvracať šíriace sa škodlivé medicínske informácie, čo je zase prirodzenou doménou ministerstva zdravotníctva,“ dodáva štátny tajomník rezortu diplomacie. Väčšiu pozornosť sľúbil tejto téme venovať aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO), ktorý chce nielen ľudské, ale aj technologické posily.

Plánuje aj zvýšenú prítomnosť odborníkov na školách, ktorí by hovorili nielen o problematike hybridných hrozieb, ale aj o našom členstve v Európskej únii a NATO. Konštatoval, že minulé vedenie túto tému zanedbalo.
Ministerstvo vnútra priamo vo svojej štruktúre zatiaľ o výraznejších plánoch v boji s hybridnými hrozbami nehovorí a s otázkami nás odkázalo na Situačné centrum a na SIS.

Vyzdvihlo akurát facebookovú stránku polície Hoaxy a podvody – Polícia SR, kde policajti informujú o rôznych dezinformáciách a klamstvách, ktoré kolujú internetom. Výrazne sa hybridným hrozbám nová vláda venuje aj v programovom vyhlásení, kde sa ich snažila poňať naprieč rezortmi.

Zapojiť by sa tak postupne aspoň podľa programu mali nielen rezorty diplomacie a obrany, ale aj vnútra, školstva a dokonca aj kultúry. Rezorty by mohla koordinovať napríklad bezpečnostná rada, no je to zatiaľ len jedna z alternatív, na ktorej nie je doposiaľ žiadna zhoda.

Ako konkrétne budú vyzerať systémové opatrenia, však zatiaľ ľudia z vlády nehovoria. Ujasniť si to chcú počas prvých sto dní vlády. Premiér Igor Matovič prebral úrad od Petra Pellegriniho 21. marca. Jeho vláda získala dôveru parlamentu 30. apríla, aktuality.sk

X X X

Postkomunistické štáty EÚ čelia najhoršej recesii od pádu železnej opony

V niektorých krajinách sa hospodársky rast znížil o polovicu. Pandémia nového koronavírusu v 1. štvrťroku tvrdo zasiahla rýchlo rastúcich východoeurópskych členov Európskej únie (EÚ), ktorí čelia najhoršej recesii od pádu železnej opony.
Postkomunistickým štátom EÚ od Baltského až po Čierne more síce nehrozí taký rekordný pokles ako veľkým západoeurópskym ekonomikám, ale zatvorenie tovární, obchodov a služieb podkopalo zisky firiem a zvýšilo nezamestnanosť.

Podľa prieskumov agentúry Bloomberg piatkové štatistické údaje ukážu, že v Poľsku, Maďarsku a Rumunsku sa hospodársky rast od konca roku 2019 znížil na polovicu, zatiaľ čo česká a slovenská ekonomika klesli.
Eurozóna, ktorá je kľúčová z hľadiska vývozu z tohto regiónu, vykáže v 1. štvrťroku rekordný pokles. To len podčiarkuje, akým výzvam čelia výrobcovia vo východnej Európe.

Podľa Klausa-Dietera Schurmanna, člena predstavenstva spoločnosti Škoda Auto, najväčšej českej firmy a kľúčového ukazovateľa stavu výroby v krajine, počas mesačnej odstávky klesla produkcia automobilky o viac ako 100 000 vozidiel. A v prvých troch mesiacoch 2020 sa celkové dodávky automobilov Škoda znížili približne o štvrtinu (25 %) oproti predchádzajúcemu roku.

„Cítime veľmi silný ekonomický vplyv pandémie nového koronavírusu a zavedenia nevyhnutných opatrení na jej potlačenie,“ uviedol Schurmann.

Predpovede blížiacej sa recesie bývalých komunistických štátov vyvolávajú spomienky na bolestnú transformáciu regiónu pred viac ako tromi desaťročiami. V najhoršej fáze sa kumulatívne poklesy hrubého domáceho produktu (HDP) pohybovali od približne 13 % v Poľsku a vtedajšom Československu po 25 % v Bulharsku a Rumunsku a až 40 % v pobaltských štátoch.

Očakáva sa, že dokonca aj Poľsko, ktoré Európska komisia považuje za najodolnejšie voči dôsledkom nového koronavírusu spomedzi 27 ekonomík bloku, zaznamená tento rok pokles HDP o 4,3 %.
Predpovede o oživení

Vzhľadom na to, že sa blokády v Európe začínajú zmierňovať, predstavitelia EÚ čoraz častejšie zverejňujú predpovede o ich oživení po roku 2020. Christophe Dridi, generálny riaditeľ rumunskej automobilky Dacia, dcéry francúzskeho Renaultu, tvrdí, že už eviduje oživenie objednávok v Nemecku, vo Francúzsku a Spojenom kráľovstve.

„Očakávam v Maďarsku oživenie ekonomiky v tvare U,“ povedal Sándor Csányi, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ OTP Bank, najväčšej banky v Maďarsku. „Ak sa eurozóna zotaví relatívne rýchlo, Maďarsko sa tiež (rýchlo zotaví).“

Východoeurópske ekonomiky EÚ budú pravdepodobne naďalej podávať lepší výkon ako ekonomiky západnej Európy aj po ústupe pandémie, pretože sú stále vo fáze dobiehania, skonštatovala Poľka Beata Javorciková, hlavná ekonómka Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR). Pripomenula, že reagovali rýchlejšie na pandémiu ako západné štáty vrátane Francúzska, Španielska a Spojeného kráľovstva, čo viedlo k podstatne menšiemu počtu úmrtí na vírus na východe kontinentu.

„Ochorenie COVID-19 ich zasiahlo neskôr, takže mali výhodu v tom, že videli, čo sa deje v Taliansku,“ povedala Javorciková. "Keď COVID-19 prekročil ich hranice, podnikli včasné a veľmi rozhodné kroky,“ dodala.
Aktuality.sk

X X X

Novým šéfom PPA bude Tibor Guniš

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽaNO) v piatok odvolal z funkcie generálnu riaditeľku Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) Beatrix Galandovú a za nového generálneho riaditeľa agentúry vymenoval Tibora Guniša.
„To, čo sa v týchto dňoch dozvedáme o praktikách v PPA, vďaka orgánom činným v trestnom konaní, ktoré majú počas vlády Igora Matoviča (OĽaNO) odviazané ruky, je neakceptovateľné. Taká významná inštitúcia, ktorá každoročne pracuje so stovkami miliónov eur, musí byť pod kontrolou verejnosti a protikorupčné opatrenia musí mať nielen na papieri, ale aj v praxi. Rozhodol som sa preto na jej najvyššiu funkciu vymenovať pána Tibora Guniša. Je to odborník s dôležitými skúsenosťami z oblasti poľnohospodárskych podpôr aj zo zahraničia,“ povedal Mičovský.

Tibor Guniš vyštudoval Agronomickú fakultu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a využívaniu digitálnych technológií v chove hospodárskych zvierat sa venoval na Hohenheimskej univerzite v nemeckom Stuttgarte. V rokoch 1995 až 2002 pôsobil na ministerstve pôdohospodárstva vo viacerých funkciách. V rokoch 2002 až 2004 bol riaditeľom odboru PPA, kde pracoval aj ako člen predvstupového negociačného tímu SR do EÚ za oblasť poľnohospodárstva. V rokoch 2004 až 2012 pôsobil na agentúre vo funkcii riaditeľa sekcie priamych podpôr. Manažérom bázových údajov v rakúskej platobnej agentúre Agrarmarkt Austria (AMA) bol v rokoch 2012 až 2018. V rokoch 2018 až 2020 pôsobil ako riaditeľ pre stratégiu IT spoločnosti Axasoft.

„Mojimi štyrmi základnými cieľmi sú boj proti korupcii, transparentnosť, odbyrokratizovanie a PPA ako partner, nie postrach poľnohospodárov na Slovensku. Využijem všetky svoje poznatky a skúsenosti z pôsobenia PPA, prácu s najmodernejšími IT technológiami aj najlepšiu prax z rakúskej platobnej agentúry Agrarmarkt Austria, v ktorej som pôsobil 6 rokov,“ doplnil Guniš./agentury/

X X X

Dago Daniš Kočnera sledovali policajti aj tajní

Sudca Ústavného súdu Mojmír Mamojka sa vzdáva funkcie. Konečne. Na tejto správe však nie je zaujímavé len rozhodnutie sudcu skončiť, ale hlavne pozadie. Mamojka nekončí preto, že médiá zverejnili jeho komunikáciu s Kočnerom. Je za tým viac: kontakty Kočnera na sudcu Mamojku z júna 2018 potvrdila tajná služba. Konkrétne SIS.
Čiže: Kočnera pred dvoma rokmi rozpracovala (monitorovala) spravodajská služba.

Vo zveráku

Z iných správ zas vieme, že Kočnera sledovala aj polícia. Pracovala na jeho zadržaní v kauze zmenky a keďže sa obávala jeho úteku do zahraničia, sledovala jeho pohyb. A jeho stretnutia.
O policajnom sledovaní sa Kočner dozvedel a začal pracovať na odstavení vyšetrovateľa kauzy zmenky. Otázne ostáva, či Kočner vedel aj o tom, že na ňom pracovala SIS.

To však nie je až také podstatné. Podstatné je skôr to, že Kočner bol na jar 2018, v čase boja o zmenky za 70 miliónov eur a po vražde Jána Kuciaka, vo zveráku. Polícia aj tajná služba monitorovali jeho komunikáciu. Dokonca môžeme predpokladať, že okrem Kočnera rozpracovali aj jeho najbližšieho spolupracovníka – Petra Tótha.

Monika Jankovská, s ktorou Kočner intenzívne komunikoval a cez ktorú manipuloval rozhodnutia súdu v spore o zmenky, je dnes vo väzbe. Stíhaní sú aj ďalší sudcovia a advokáti, ktorých služby využíval Marian Kočner. A ktorých mal vyplácať cez „depozit“.

Sudca Ústavného súdu Mamojka medzi nimi nie je. Pôvodne kontakty s Kočnerom zapieral. Neskôr, po informáciách SIS smerom k vedeniu Ústavného súdu, sa rozhodol vzdať funkcie. Týmto by sa to však skončiť nemalo. Môžeme predpokladať, že aj Mamojka, hoci v inej lige, patril medzi sudcov vybavovačov.

RF a jeho pák

Z dostupnej Kočnerovej komunikácie vieme, že Kočner žiadal Mamojku o služby dvakrát.
Prvýkrát v čase, keď bol ešte na slobode (aj keď sledovaný). Naliehal na Mamojku, že sa s ním potrebuje stretnúť. Jeho partnerka Hatinová ho mala odviezť na stretnutie. Čo Kočner vtedy potreboval, nevieme.

Druhýkrát Kočner kontaktoval Mamojku z väzby. Cez svoju spojku Petra Tótha mal poslať Mamojkovi obálku. Od sudcu žiadal, aby vyhovel jeho sťažnosti na Ústavnom súde. Kočner, resp. jeho právnik namietal formálne chyby v spise, na základe ktorých Najvyšší súd poslal Kočnera do väzby. Rozhodnutie Najvyššieho súdu považovali za nezákonné a od Ústavného súdu čakali, že vyhovie ich sťažnosti.

Senát Ústavného súdu, v ktorom sedel aj Mamojka, sťažnosť Kočnera po predbežnom prerokovaní odmietol ako neopodstatnenú. Kočnera to pobúrilo. Z väzby poslal cez tzv. motáky odkaz Tóthovi, resp. oligarchovi Bödörovi: „Chcem vedieť, prečo zlyhal Mamojka. RF to mal vybaviť!“ RF bolo zrejme označenie predsedu Smeru Roberta Fica.
Obálka pre sudcu

Vyšetrovatelia by mali v tejto veci vypočuť sudcov Ústavného súdu. A zistiť, či Mamojka akýmkoľvek spôsobom tlačil na vybavenie Kočnerovej sťažnosti. To, že senát Ústavného súdu Kočnerovi nevyhovel, neznamená, že Mamojka v tejto veci nič nepodnikol – a „obálku“ od Kočnerovho posla vyhodil...

Ďalej: vyšetrovatelia by mali zistiť, čo od neho Kočner žiadal začiatkom júna 2018, keď naliehal na stretnutie.
Keďže Mamojka sa vzdal funkcie, môžeme si myslieť, že jeho služby pre Kočnera neboli len kamarátske. A že v „obálke“ od Kočnerovho spolupracovníka Tótha nemuseli byť len pokyny a srdečné pozdravy.

Mamojka by mal vysvetliť, prečo sa pri ňom podvodník Kočner cítil podvedený. A ak by sa vylúčilo korumpovanie sudcu, akú úlohu mal v tomto príbehu zohrať „vybavovač“ RF. Ak by to bolo potrebné, odpovedať by mohol po zákonnom poučení. A s páskou na rukáve, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Česko má prvý prípad nákazy vo väzniciach

Väzenská služba Českej republiky vo štvrtok potvrdila, že do väznice v Brne prijala osobu s ochorením COVID-19, aby jej zabránila v ďalšom šírení nákazy. Informoval o tom v piatok spravodajský portál iROZHLAS.cz. Hovorkyňa väzenskej služby Petra Kučerová uviedla, že nakazenú osobu prijali v stredu. Jej vek a ani pohlavie však nekonkretizovala. Ide o prvého nakazeného v českých väzniciach.

„Okresný súd v Novom Jičíne 12. mája rozhodol o vzatí do väzby obvinenej osoby, ktorá je vo veci trestne stíhaná pre zločin šírenia nákazlivej choroby," povedal sudca Miroslav Čaňo. Dôvodom bola podľa neho obava z páchania ďalšej trestnej činnosti - šírenia nákazy.

V českých väzniciach podľa portálu iROZHLAS.cz doteraz nepotvrdili nijaký príkaz nákazy. Ochorenie však diagnostikovali 11 väzenským dozorcom.

Väzenská služba už od začiatku pandémie zaviedla prísne pravidlá, aby zabránila šíreniu nákazy medzi odsúdenými vrátane merania telesnej teploty a zákazu návštev. Všetky osoby s podozrením na koronavírus musia premiestňovať do brnianskej väznice, kde je pripravené špeciálne oddelenie. Česká republika vo štvrtok zaznamenala 82 nových prípadov nákazy koronavírusom SARS-CoV-2, čo je zatiaľ najvyšší denný nárast v máji. Celkovo sa v ČR infikovalo 8351 ľudí a 293 nákaze podľahlo, aktuality.sk

X X X

Epidémia v Slovinsku sa skončila

Slovinsko ako prvá európska krajina vyhlásila, že epidémia koronavírusu sa na jej území skončila. Vláda krajiny v piatok konštatovala, že šírenie sa ochorenia Covid-19 je pod kontrolou a už nie sú potrebné mimoriadne zdravotnícke opatrenia.
Vláda ďalej uviedla, že občania členských krajín Európskej únie môžu prechádzať slovinské hranice z Rakúska, Talianska a Maďarska cez určené hraničné priechody, ale obyvatelia väčšiny krajín mimo EÚ budú musieť povinne absolvovať 14-dňovú karanténu.

Prvý prípad koronavírusu v Slovinsku zaznamenali 4. marca, pričom išlo o občana, ktorý sa vrátil zo susedného Talianska. Mimoriadnu situáciu v krajine pre epidémiu vyhlásili 12. marca. Do 13. mája v Slovinsku potvrdili 1 467 prípadov koronavírusu, pričom nákaza si vyžiadala 103 obetí na životoch./agentury/

X X X

Dago Daniš: Čo ukrývajú archívy tajnej služby

Sedem dní v skratke: 1. Prominentný sudca Mamojka končí. Tajná služba o ňom zrejme zistila viac, ako je známe z
Kočnerových archívov. 2. Galko sa vracia. Matovičovi Obyčajní prichýlili viacero odídencov z SaS. 3. Do bitky o zadlžovanie eurozóny zasiahol nemecký ústavný súd. 4. NATO naznačilo, ako má vyzerať „biotech“ budúcnosť. Je zaujímavá a zároveň hrozivá.

1. Tajné

Ústavný sudca Mamojka, na ktorého sa spoliehal Kočner pri sťažnosti proti väzbe, končí. Stalo sa to potom, čo tajná služba informovala vedenie Ústavného súdu o...

A práve toto presne nevieme. Šéf tajnej služby naznačil, že predseda Ústavného súdu sa pýtal na vzťah Kočner – Mamojka. A SIS mu podľa svojho nového šéfa mohla poslať odpoveď na jeho otázky, ale aj iné informácie, ktoré mohli zavážiť pri rozhodovaní, čo s Mamojkom.

Teda: Mamojka mohol mať viac podozrivých kontaktov, ktoré zaznamenala tajná služba. Nielen s Kočnerom, ale aj s inými závadovými (sledovanými) osobami. Prípadne: Kočner a Mamojka mohli spolupracovať o niečo intenzívnejšie, než je zrejmé zo zverejnenej Kočnerovej komunikácie.

V každom prípade však platí, že Kočner rátal s Mamojk
om a RF (pravdepodobne Robertom Ficom) pri svojej snahe zvrátiť rozhodnutie Najvyššieho súdu o jeho väzbe. Vyplýva to z motákov, ktoré posielal Petrovi Tóthovi z väzby.

Vyzerá to tak, že tajná služba vedela o pochybných kontaktoch sudcu Mamojku dosť na to, aby musel vo funkcii skončiť. Lenže – až do volieb a nástupu novej vlády sa s týmito informáciami nepracovalo.
Nové vedenie ministerstva vnútra a nové vedenie SIS toto obdobie, poznačené heslom „Fico chráni zlodejov“, môže ukončiť.

Archívy Kočnera zničili Kočnera a jeho sieť.

Archívy tajnej služby by mohli mať širší zásah. Napríklad o aktivitách finančných skupín, oligarchov a ich poskokov v štátnych firmách a v štátnej správe.Prípad Mamojka ukazuje, že spravodajské služby vedeli a vedia pracovať s informáciami. Akurát ich zistenia až do volieb ostávali pod zámkom. A bez pointy.

2. Galko ako kladivo

Bývalý podpredseda SaS, ktorého Sulík vytlačil zo strany, sa vracia do obehu. Postaral sa o neho minister obrany a člen vedenia Obyčajných Naď. Tvrdí, že Galko má byť v rezorte obrany kladivom na korupciu.
Iste, je to možné.

No možné je aj to, že Galkove služby (a Galkove informácie) budú mať iné využitie – ako kladivo Obyčajných na SaS.
Matovičovi Obyčajní a Sulíkova SaS sú už druhý mesiac vo vnútrokoaličnom politickom konflikte. Prejavuje sa nielen mediálnymi a facebookovými prestrelkami.

Napríklad: Matovičovi Obyčajní si osvojili zvláštny zvyk ťahať do svojich služieb ľudí, ktorých Sulík vyhodil. Ivan Štulajter, bývalý komunikačný poradca SaS, je dnes na tlačovom oddelení ministra financií Hegera (OĽaNO).
Tento týždeň hra pokračuje povolaním Galka na ministerstvo obrany. Môžeme predpokladať, že za zmluvou pre Galka nie sú len jeho manažérske schopnosti, ale aj jeho informácie. O Sulíkovi, o SaS, o jej pozadí...

Zrážky Sulíka a Matoviča nie sú len nehodou. V istom zmysle sú súčasťou programu. Obyčajní a SaS už roky súťažia o toho istého voliča, aj keď každý z iného konca. A v konečnom dôsledku súťažia aj o to, kto prežije a porastie – a kto sa unaví a uviazne na okraji.

Volebný boj ukázal, že Matovič má prevahu.
Povolebný boj ukazuje to isté. Zatiaľ.

3. Dlhový plyn, dlhová brzda

V eurozóne sa dejú dôležité veci. Nemecký ústavný súd rozhodol, že politika Európskej centrálnej banky, ktorá nepriamo financuje členské štáty eurozóny (aj tie problémové), môže byť v rozpore s nemeckým právom.
V praxi to znamená, že Nemci majú vycúvať z programu ECB. Pretože by nemali ručiť – ako akcionár ECB – za miliardové dlhy iných, pomerne rizikových členských krajín eurozóny.

Podobný a zrejme dôležitejší zápas sa vedie aj na inom poschodí Únie. Francúzsko, Taliansko a ďalšie vysoko zadlžené krajiny eurozóny tlačia na tzv. eurobodny. Teda spoločné dlhopisy EÚ alebo eurozóny. Nemecko, Holandsko a ďalšie krajiny „severu“ sú proti.

V tomto starom spore ide o konflikt vlastníkov dlhov (Taliani a spol.) a vlastníkov kapitálu (Nemecko). Nemci odmietajú masívne zadlžovanie Únie cez miliardové eurodlhopisy. Názory členských štátov Únie aj názory ekonómov sú rôzne. V debate však trochu chýba aj to najdôležitejšie. Názor daňových poplatníkov. Pretože v hre sú ich peňaženky. Nie peňaženky Macrona a Merkelovej alebo osvietených ekonómov.

V záujme daňových poplatníkov by mala byť nemecká opatrnosť. Lebo: akonáhle sa dá zelená na nákup nových miliardových dlhopisov Únie, skôr či neskôr bude na stole otázka nových príjmov pre Úniu (aby mala z čoho „svoje“ dlhy splatiť). V hre by boli nové dane pre EÚ.

Eurozóna, dusená vysokými dlhmi a nízkym rastom, potrebuje dlhový strop a účinnú dlhovú brzdu (platí to hlavne pre Talianov a Francúzov). Nie dlhový plyn a nové, kreatívne formy zadlžovania = preťažovania peňaženiek daňových poplatníkov.

4. NATO a divoké výzvy budúcnosti

Analytici NATO zverejnili dokument, ktorý ukazuje, ako má vyzerať budúcnosť technológií (nielen tých obranných) počas najbližších 20 rokov. Je to zaujímavé čítanie. A v mnohom desivé. Veľa závisí od toho, či sa budú nové technológie využívať. Alebo zneužívať. Teda či budú, alebo nebudú pod verejnou kontrolou. Zameriame sa na najdôležitejšiu kapitolu: revolučné možnosti, ktoré ponúkajú nové biotechnológie. Najmä Human Enhancement Technologies (HET), zamerané na umelé zásahy do človeka.

Moderné technológie, ktoré sa usilujú kombinovať bio-, nano-, info- a neuročastice, nám umožňujú modelovať ľudské bytosti tak, ako chceme – píšu analytici NATO. Dodávajú, že na modelovanie a „vylepšovanie“ človeka (vojaka) sa budú používať biosenzory či čipy integrované do tela, ich komunikácia so sieťami a umelou inteligenciou a ich riadenie.
V ďalšej forme bude možné človeka, jeho schopnosti a jeho vlastnosti „upravovať“ zásahmi do jeho génov. A popri ľuďoch bude možné vyvíjať celkom nové biosystémy, prepojené s počítačmi a robotikou a použiteľné pri sledovaní, výrobe či boji.

Biotochnológie a bioinžiniering sa podľa správy NATO nebudú zameriavať len na „zdokonaľovanie“ človeka, ale aj na posilnenie patogénov (baktérií, vírusov). Genetická modifikácia umožňuje vytvárať nové patogény s požadovanými vlastnosťami, ako napríklad zvýšená virulencia (nákazlivosť) pre človeka.

Nové patogény, nové biologické zbrane s presne projektovanými a cielenými účinkami a HET-projekty s „umelo vylepšeným človekom“ môžu pre alianciu predstavovať vážnu hrozbu. Najmä ak budú pokročilé biotech programy v rukách krajín so slabšími zákonnými a etickými reguláciami – a so silnou chuťou využiť to na získanie náskoku.
K tejto správe NATO treba dodať, že neopisuje len ďalekú budúcnosť, ale do veľkej miery aj to, čo sa už deje. Biotechnológie urobili za posledných 15 rokov masívny skok dopredu. Najmä vo vojenských projektoch a laboratóriách. Dnes sú už tak ďaleko, že na ne vlastne verejnosť, ale ani jej zástupcovia (inštitúcie) nedovidia. A práve v tom môže byť najväčší problém.

Vedecký a technický pokrok sa nedá zastaviť. Dá sa len využiť – a držať pod etickou kontrolou. Alebo sa dá hrubo zneužiť proti človeku a jeho slobode – na jeho sledovanie, deformovanie a kontrolu, ak niekto stratí zábrany a prekročí hranice.
Vlastne: ak spoločnosť dovolí, aby niekto prekročil hranice, aktuality.sk