iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Nemci sa vzopreli Bruselu. Ohrozujú miliardy koronakrízy

Nemecký Najvyšší súd nesúhlasí s pomocou Európskej centrálnej banky. Brusel chce teraz žalovať najväčšiu ekonomiku Európy. Bežní ľudia to poznajú najmä pod trochu nepresným názvom „tlačenie nových peňazí“.Európska centrálna banka už od roku 2015 začala s nakupovaním štátnych dlhopisov v snahe podporiť stagnujúcu ekonomiku a napumpovať do nej viac peňazí.

Podobnú taktiku teraz plánuje využiť pri konoronakríze a profitovať z toho malo aj Slovensko, keďže je členom eurozóny.
Lenže najväčšia ekonomika Európy, lepšie povedané jej Najvyšší súd, je najnovšie proti. Minulý týždeň prišiel z Nemecka verdikt tamojšieho súdu so sídlom v Karlsruhe, ktorý vystrašil aj politikov v Bruseli.

Nemci tvrdia, že takzvané kvantitatívne uvoľňovanie (teda tlačenie peňazí) zo strany ECB nebolo v súlade s nemeckým právom. „Ide skôr o politicky motivované rozhodnutie, Nemci dlhodobo broja proti kvantitatívnemu uvoľňovaniu a celkovo voľnejšej monetárnej politike,“ vysvetľuje pre Aktuality.sk ekonóm Ján Jursa. Niektorí ekonómovia dokonca hovoria o tom, že Nemci týmto vyhlásili vojnu európskym súdom.
V hre je 750 miliárd

ECB ohlásila pomoc štátom postihnutým koronakrízou ešte 18. marca. V prvej fáze chce členom eurozóny pomôcť sumou 750 miliárd eur.Verdikt nemeckého Najvyššieho súdu sa tohto „korona balíka“ netýka, hovorí len o tom, že podobný nástroj používaný v rokoch 2015 až 2018 nebol v súlade s nemeckým právom.

Lenže viacerí európski politici sa teraz obávajú, že nemecký verdikt by mohol novú „koronapomoc“ teraz ohroziť.
Naznačuje to aj Jursa. „Právny spor sa netýka priamo koronakrízových stimulov, no princíp je rovnaký. Takže teoreticky by toto rozhodnutie program ohroziť mohlo, prakticky už menej. Kým sa európske úrady a súdy rozhýbu, bude aj po rozdávaní stimulov,“ myslí si.

Brusel chce žalovať Nemecko

Lenže spor má aj politický rozmer. Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu, ktorý vykladá celoeurópske právo, ešte v roku 2018 rozhodol, že politika ECB bola v poriadku. A práve tohto verdiktu sa týka rozhodnutie nemeckého Najvyššieho súdu. Ten naopak tvrdí, že ECB „tlačením peňazí“ prekročila právomoci nemeckých orgánov.

Do sporu sa už preto zapojila aj šéfka Európskej komisie Ursula Von der Leyenová. Berlínu na svoje pomery nezvyčajne rázne odkázala, že súd EÚ v Luxemburgu je jednoducho nadradený súdom v Nemecku. „Európske právo má prednosť pred tým národným,“ vyhlásila v nedeľu. Von der Leyenová tiež naznačila, že Nemecko môže teraz dokonca čeliť žalobe zo strany Bruselu. Dôvod? Nerešpektovanie verdiktov EÚ.

Krajiny ako Maďarsko či Poľsku už teraz čelia žalobám Bruselu, aj keď v iných veciach. Spochybnenie európskych inštitúcií by im však mohlo teraz hrať do karát – keď sa Únii vzopreli Nemci, prečo by to nemohli urobiť aj vlády v Budapešti či vo Varšave?

Hrozí rozpad eurozóny?

Ale ani ekonómovia sa nevedia zhodnúť v tom, či je pomoc zo strany ECB v boji proti koronakríze v poriadku. Väčšina z nich tvrdí, že by to nemalo mať vplyv na infláciu, teda rast cien.

Juraj Karpiš z ekonomického think-tanku INEKO si však myslí, že nákupy štátnych dlhopisov zo strany ECB aj tak ohrozia ekonomický rast po kríze. „Monetárne stimuly považujem za kontraproduktívne. Zaplatíme za ne ešte nižším rastom, než sme mali po tej poslednej kríze,“ tvrdí pre Aktuality.

Aj keby sa spor medzi Úniou a Nemeckom skončil v prospech Európskej centrálnej banky, už teraz môže nepriamo ovplyvniť fungovanie celej eurozóny. „Ľudia sa teraz budú pýtať: Zvýši to riziko rozpadu eurozóny?“ povedal ešte v pondelok , aktuality.sk

X X X

Eurozóna už dosiahla najnižší bod svojho hospodárskeho poklesu

Eurozóna už dosiahla najnižší bod svojho hospodárskeho poklesu a je pripravená na oživenie v 3. štvrťroku. Uviedol to viceprezident Európskej centrálnej banky (ECB) Luis de Guindos.Po rozsiahlych blokádach na zabránenie šírenia nového koronavírusu, pre ktoré sa však Európa prepadla do najhoršej povojnovej recesie, začínajú štáty eurozóny konečne postupne otvárať podniky.

No aj napriek zlepšovaniu situácie ECB vo svojej projekcii považuje za nepravdepodobné, že by sa výkon hospodárstva bloku vrátil na úroveň pred pandémiou skôr ako v roku 2022. "Myslím si, že sme dosiahli dno poklesu," uviedol Guindos v online diskusii, ktorú usporiadala španielska univerzita ESADE Alumni Annual Gathering.

ECB je na čele boja s krízou a zaviazala sa tento rok kúpiť dlhopisy eurozóny za viac ako 1 bilión eur, pretože vlády musia zvýšiť pôžičky, aby udržali svoje ekonomiky nad vodou. Strážcovia európskej meny zároveň ponúkli bankám veľkorysé podmienky pôžičiek v snahe udržať poskytovanie úverov firmám a domácnostiam, aktuality.sk

X X X

Mojmír Mamojka sa vzdal funkcie ústavného sudcu pre kontakty s Kočnerom

Národná rada bude opäť vyberať nového člena Ústavného súdu. Bývalý poslanec Smeru a ústavný sudca Mojmír Mamojka sa vzdal funkcie po tom, čo sa dozvedeli o jeho kontaktoch s Marianom Kočnerom.
Informuje o tom Denník N, ktorému informáciu potvrdil zdroj z prostredia súdu.

Tajná služba mala potvrdiť kontakt

O kontaktoch Mamojku s Kočnerom podľa denníka vedel predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan od bezpečnostných zložiek. SIS podľa Denníka N Fiačanovi potvrdila, že Mamojka sa s Kočnerom kontaktoval pred jeho vzatím do väzby v júni 2018. Mamojka to popieral, aj napriek tomu, že ho z toho usvedčovali Kočnerove odposluchy.
Predseda Ústavného súdu dnes vyhlásil, že žiadnemu médiu neposkytoval informácie o svojom konaní či nekonaní v Mamojkovom prípade z dôvodu, „aby nezmaril účel toho, čo preveroval.

Ako dodal, zaregistroval rôzne výzvy, aby v prípade Mamojku konal a začal disciplinárku, ale on bude vždy postupovať autonómne. Mojmír Mamojka by bol vôbec prvým ústavným sudcom, voči ktorému by sa začalo disciplinárne konanie. Preto Fiačan podľa vlastných slov najprv dôsledne preveroval všetky medializované informácie. Svedčí o tom administratívny spis, ktorý si doniesol na tlačovú besedu.

„Len pred dvoma týždňami som obdržala jednu správu od orgánu verejnej moci a ešte som čakal na ďalšie informácie sľúbené od orgánov činných v trestnom konaní, “ vysvetľoval svoj postup.

Zrejme naozaj išlo o správu z SIS, čomu nasvedčuje dnešné vyjadrenie jej šéfa Vladimíra Pčolinského.
„Pán Fiačan si niečo dožiadal a my sme mu niečo poslali. To je všetko, čo k tomu môžem povedať,“ vyhlásil Pčolinský.
Vypočujte si reakciu predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana a aj šéfa SIS Vladimíra Pčolinského na Mamojkov odchod:
Kočner prosil o krátky termín

Aby Kočner v lete 2018 neušiel do zahraničia, bezpečnostné zložky štátu ho podľa Denníka N strážili. Mali totiž podozrenie, že sa pokúsi o útek do zahraničia.

A 4. júna 2018 zachytili jeho komunikáciu s niekdajším poslancom vládneho Smeru a vtedy už ústavným sudcom Mojmírom Mamojkom.

„Ahoj prosím Ťa o krátky termín. Asi najlepšie u Teba doma. Termínu sa prispôsobím. Ďakujem,“ napísal Kočner. Mamojka okamžite odpísal: „Som v Košiciach. Doma budem v stredu cca 19. hod. Ak sa ti hodí môže byť. M.“ citoval komunikáciu Denník N.

Dva týždne nato Kočnera zadržali a prokurátor pre neho žiadal väzbu. Na Špecializovanom trestnom súde neuspel.
O väzbe však rozhodol senát Najvyššieho súdu. Kočner podal ústavnú sťažnosť. Tú elektronická podateľňa pridelila senátu, v ktorom bol aj Mamojka.

Senát Kočnerovu sťažnosť napokon v septembri zamietol. Podľa ústavného právnika, ktorý nechcel byť menovaný, však Mamojka v prvom rade vôbec o Kočnerovej sťažnosti nemal rozhodovať. Z ich vzájomnej komunikácie totiž vyplýva, že si tykajú a dobre sa poznajú

Osobné stretnutie s Kočnerom?

Nadácia Zastavme korupciu v takzvanej novej Threeme objavila aj správy medzi Marianom Kočnerom a jeho milenkou Miriam Hatinovou. Tá ho podľa zistení nadácie mala odviezť na stretnutie s ústavným sudcom.
„Nemôžem ísť k sudcovi Ústavného súdu svojím autom a aj telefón nechám v mojom aute.” písal Kočner Hatinovej. Mamojka stretnutie s Kočnerom v minulosti vysvetľoval zmätočne. Podľa sudcu mal dávať Kočnerovi obchodno-právnu radu.

Kočner z väzby v takzvanom motáku spomínal Mamojku znovu. „Chcem vedieť, prečo zlyhal Mamojka. RF to mal vybaviť!” mal odkázať Kočner Petrovi Tóthovi. Tóth ako svedok potvrdil, že Kočnerovi právnici ho požiadali aby navštívil Mamojku a odovzdal mu obálku s neznámym obsahom.

Tiež mal sudcovi odkázať, že ho Kočner pozdravuje a žiada ho aby sa angažoval vo veci jeho podania na Ústavný súd.
Mojmír Mamojka stretnutie s Kočnerom popiera. „Vôbec neviem, o čo v danej komunikácii malo ísť, neuskutočnilo sa žiadne stretnutie,“ doplnil sudca Ústavného súdu len pred niekoľkými dňami.

Podľa šéfa SIS mala tajná služba informácie, ktoré veľmi nepotvrdzovali Mamojkovu verziu. „Urobil Mamojka dobre, keď sa vzdal?,“ pýtali sa novinári. „Neviem, či to bolo dobre pre neho, ale pre spoločnosť nemyslím, že by to bolo najhoršie,“ odpovedal Vladimír Pčolinský, aktuality.sk

X X X

Koalícia chce odstrániť ľudí Smeru. Makó má ďalšiu kauzu, Mamojka skončil po informáciách SIS

Koalícia mení zákon o štátnej službe, opozícia hovorí o čistkách. Vicepremiérka Veronika Remišová otvorene hovorí o odstraňovaní nominantov Smeru. Našli sme ďalšiu kauzu nominanta Smeru – šéfa daňových kriminalistov, Ľudovíta Makóa. Státisíce eur z finančnej správy tečú firme, ku ktorej má blízko. Viac povie náš investigatívny reportér Martin Turček.

Vláda sa chce smeráckych nominantov ako Ľudovít Makó zbaviť – a mení preto zákon o štátnej službe.
Nespráva sa koalícia rovnako, ako predtým Smer? Budete počuť vicepremiérku Veroniku Remišovú a ministra obrany Jaroslava Naďa.

Opozícia má výhrady – Erik Tomáš zo Smeru tvrdí, že vláda nahrádza odborníkov politickými nomináciami.
Jeden z nominantov Smeru dnes skončil dobrovoľne – Mojmír Mamojka odstúpil z funkcie sudcu ústavného súdu – pre svoje kontakty s Mariánom Kočnerom. Budete počuť predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana a aj šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, aktuality.sk

X X X

Minister Mikulec odvolal šéfa „policajnej" nemocnice, ktorý si písal s Kočnerom

Predražený tender za desiatky miliónov eur, vypisovanie s Kočnerom v threeme i utajenie Kočnerovej ponuky - to sú kauzy Nemocnice sv. Michala počas šéfovania Mariana Križka, na ktoré upozorňovali Aktuality.sk. Dnes ho odvolal minister vnútra Roman Mikulec.„Poj**ana esetacka nadacia,“ opisoval Marian Križko Marianovi Kočnerovi v Threeme, čo si myslí o Nadácii Zastavme korupciu.

Tá vyzvala ministra vnútra Romana Mikulca, aby Mariana Križka odvolal pre predražený tender za 22 miliónov eur a dohadovanie tendra s mafiánom Kočnerom obžalovaným aj z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Minister vnútra v ten istý deň Mariana Križka odvolal a vymenoval za šéfa nemocnice Branislava Deleja.
Prieskum trhu cez Threemu

Marian Križko sa po zverejnení jeho konverzácie s Marianom Kočnerom bránil, že si cez Threemu iba robil prieskum trhu na nákup priestorov. Tie chcel Kočner nemocnici prenajímať v neďalekej budove Urbanic, ktorú získal v podozrivom konkurze.

Ich súkromná komunikácia však mala od prieskumu trhu ďaleko. Kočner Križka dokonca inštruoval, ako si predstavuje určenie finálnej ceny v súťaži. „Tzn. dali by sme ponuku vyššiu a potom by si vyrokoval lepšiu cenu. Stlačil by si nás na základe znaleckého posudku,“ písal Kočner 29. septembra 2017.

Križko Kočnerovi posielal aj citlivé informácie, vrátane identity konkurenčných ponúk. „Len ta od Majskych. Bola tu nejaka baba u namestnika dohodnut detaily podania,“ prezradil v Threeme mafiánovi identitu jeho konkurencie.
Križko aj po prepuknutí škandálu odmietol zverejniť ponuku, ktorú nemocnica od Kočnera dostala.

Spoločne za spravodlivejšie Slovensko

Podporiť nás môžete aj po kliknutí na tento link, kde nájdete všetky podrobnosti: https://www.aktuality.sk/plus/ alebo na červený button s textom „Chcem podporiť“, ktorý nájdete pod týmto článkom.
Predražené tendre pre spriaznené firmy

Nemocnica sv. Michala sa preslávila veľkým tendrom na vybavenie za 22 miliónov eur, v ktorom bola veľká časť položiek značne predražených. V tendri nemocnica od firmy E-BA tpz podnikateľky Karin Urbanovej nakupovala dokopy nábytok, zdravotnícke prístroje a vybavenie aj IT infraštruktúru, čo Úrad pre verejné obstarávanie vyhodnotil ako porušenie zákona.

V tendri podľa IT odborníkov nakúpila nemocnica miliónové softvéry a hardvér za dvojnásobnú cenu. Klimatizáciu dokonca nemocnica nakupovala desaťnásobne drahšie ako bola štandardná cena v obchode.
Až trinásťkrát nemocnica porušila zákon pri druhom tendri na stravovanie, ktorý vyhrala firma rovnakej majiteľky Karin Urbanovej.

Klamstvo naživo

O preverovaní cien v tendri Križko viackrát klamal priamo pred kamerami, čo potvrdil bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana.

V novembri 2019 Aktuality.sk požiadali o prezretie položiek s extrémnymi cenami - pracovný stôl za 8 400 eur či 25 stolov, každý po 3 600 eur. Križko osobnú návštevu s prehliadnutím drahého nábytku odmietol.
Marian Križko dnes nezdvíhal telefón, aktuality.sk

X X X

Šéf NAKA Zurian: Peter Tóth nie je beztrestný

Uviedol to v najnovšom videu, ktoré polícia pravidelne uverejňuje na sociálnej sieti a Zurian vysvetľuje, ako pracujú elitní policajti. Tentoraz objasňoval, ako pracujú operatívci a ako príklad si zvolil svoju prácu s Petrom Tóthom, kľúčovým svedkom v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej či v kauze televíznych zmeniek v hodnote takmer 70 miliónov eur.

V oboch prípadoch na lavici obžalovaných sedel kontroverzný podnikateľ Marian Kočner, pričom v prípade falšovania zmeniek bol neprávoplatne odsúdený na 19 rokov väzenia.

Zo Zurianových slov vyplýva, že Tóth sa polícii ozval bezprostredne po vznesení obvinenia vykonávateľom vraždy Kuciaka a Kušnírovej. Prvé kontakty boli opatrné, „až po čase sa Peter viac otvoril a začali sme konkrétne komunikovať nielen o sledovaní novinárov“.

Zurian ako operatívec informácie spísal a poskytol vyšetrovateľom. „Tí na ich základe začali konať, či to bolo sledovanie novinárov, motáky a ďalšie prípady,“ pokračoval šéf NAKA. Tóth mal polícii odovzdať Kočnerovo auto aj s mobilnými telefónami. Priznal, že pre Kočnera sledoval novinárov, medzi nimi aj Kuciaka. Pred senátom vysvetľoval, že sledovaním mal získať informácie, ktoré chcel neskôr Kočner použiť pri príprave relácie Na pranieri. V nej sa kontroverzný podnikateľ chystal vyťahovať kauzy na jemu nepohodlných ľudí.

Neskôr Tóth polícii poskytol aj motáky – lístočky, ktoré Kočner posielal spoza mreží a žiadal o pomoc aj politikov či sudcov.
„Peter Tóth si vybral pravdepodobne mňa a ja som sa snažil z neho dostať čo najviac informácií, aby sa použiť a využiť,“ povedal Zurian v závere niekoľkominútového videa. „Ale to neznamená, že keď s ním komunikujem, že sa stáva beztrestným. To určite nie,“ dodal riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry. /agentury/

X X X

Šéf SIS Pčolinský prehovoril o Troškovej, Kočnerovi, Mamojkovi aj sledovaní novinárov

Nový riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimír Pčolinský sa dnes prvýkrát od nástupu do funkcie vyjadril k viacerým kauzám, ktoré sa v uplynulých týždňoch a mesiacoch riešili na verejnosti.Takou boli aj kontakty bývalej štátnej radkyne na Úrade vlády Márii Troškovej s ľud’mi ako taliansky mafián Antonino Vadala či Marián Kočner.

Pčolinský potvrdil, že napriek tomu, že sa Trošková pohybovala v tesnej blízkosti vtedajšieho premiéra Roberta Fica (Smer-SD), nebola v spravodajskom záujme SIS.

„Politici nemajú radi, keď sa okolo nich motá SIS, polícia alebo ktokoľvek. Majú potom pocit, že sa na nich robí. Dochádza potom k situáciám, ako táto, že sa okolo nich môžu pohybovať pochybné osoby. A s tým sa musia vyrovnať ústavní činitelia,“ regoval na otázku Aktuality.sk.

Zároveň šéf SIS-ky upozornil, že problém s Troškovou by nenastal, keby šéf úradu vlády požiadal o jej bezpečnostnú previerku, keďže mohla dochádzať do kontaktu s utajovanými skutočnosťami.
„V tom prípade by sme sa týmto ľuďom mohli zákonnou cestou venovať. A všetky naše zistenia by sme odstúpili NBÚ,“ vyhlásil Pčolinský.

O kontaktoch Mamojku s Kočnerom

Riaditeľ SIS sa vyjadril aj k čerstvému odstúpeniu teraz už bývalého ústavného sudcu a niekdajšieho poslanca Smeru-SD Mojmíra Mamojku. Ten bol podozrivý, že v minulosti udržiaval kontakty s Kočnerom.

Potvrdil informácie Denníka N, že na rozhodnutí Mamojku odísť z funkcie, sa mohli podpísať aj informácie, ktoré Slovenská informačná služba poslala predsedovi ústavného súdu Ivanovi Fiačanovi. Mamojka pritom doteraz odmietal, že by sa s Kočnerom osobne stretol.

Vypočujte si podcasto tejto téme, aj s vyjadreniami šéfa SIS Pčolinského a predsedu Ústavného súdu SR Ivana Fiačana:
„Pán Fiačan si niečo dožiadal a my sme mu niečo poslali. (…) Nemuseli sme mu nevyhnutne odpovedať to, čo na čo sa pýtal, ale mohli sme odpovedať niečo, čo by mu pomohlo viac,“ povedal šéf SIS-ky.

Pčolinský na otázku Aktuality.sk, či informácie, ktoré SIS poslala Fiačanovi, boli v rozpore s Mamojkovým tvrdením, reagoval pomerne jasne. „Veľmi nepotvrdzovali jeho verziu.“

Čierne ovce sú vraj minulosťou

Riaditeľ SIS potvrdil, že za krátky čas od nástupu urobil aj viaceré personálne zmeny. Konkretizovať ich ale nechcel. Tvrdí ale, že má jasnú predstavu, kto a kde by mal pracovať, čo bolo už naplnené.„Niektorí ľudia odišli do dôchodku. Dochádza k reorganizácií, ľudí meníme, niektorých presúvame inde, iní odchádzajú,“ zareagoval.
Pre Aktuality.sk potvrdil, že našiel aj viaceré pochybenia, ktorých sa mali dopustiť jeho predchodcovia. „Je čas, aby sa tieto veci zmenili.“

Za vybavenú vec ale šéf SIS označil vysporiadanie sa s „čiernymi ovcami“ v rámci tejto inštitúcii.
„Využil som všetky zákonné opatrenia, ktoré som mal. Vždy najviac zabralo dobré slovo,“ tvrdí.

O chúlostivých fotkách aj sledovaní novinárov

Vyrovnať sa musel Pčolinský aj s nedávnymi informáciami, ktoré vyplynuli z tzv. Kočnerovej knižnice. Podľa nich niekto mal záujem vydierať expremiéra Petra Pellegriniho chúlostivými fotkami, pričom v kauze mal figurovať nielen samotný Vladimír Pčolinský, ale aj jeho brat a poslanec Sme rodina Peter Pčolinský. Pellegrini aj bratia Pčolinskí pritom odmietli, že by bol na fotkách Pellegrini. Šéf SIS zopakoval, že mu tieto fotky ponúkala nedôveryhodná osoba.

„Meno Pellegrini som prvýkrát čítal v komunikácii medzi Martinou Ruttkayovou a Mariánom Kočnerom. Ona došla s tým, že by malo ísť údajne o Petra Pellegriniho,“ vyhlásil. Podľa neho by musela mať veľmi bujnú fantáziu, aby tam videla Petra Pellegriniho. „Ale možno, keď chcela to vidieť, tam to tam videla.“

Riaditeľ SIS neobišiel ani kauzu sledovania novinárov, ktoré si mal objednať práve Marián Kočner. Pčolinský odmietol, že by sa na tom podieľala práve táto inštitúcia.„Robili to profesionáli. Robili to ľudia, ktorí to robiť vedeli a robili to tak dobre, že tí, ktorí mali byť údajne špičkoví profíci, si to nevšimli,“ dodal, aktuality.sk

X X X

Lenč: Matovič chce byť viditeľný, svojský a emočný

Dominantné postavenie predsedu vlády, jeho nezodpovedný spôsob komunikácie a citeľné napätie vo vzťahu s vicepremiérom Richardom Sulíkom (SaS). Aj takto možno hodnotiť doterajšie pôsobenie vlády Igora Matoviča (OĽaNO) podľa politológa Jozefa Lenča. Prečo premiér komunikuje svojským spôsobom? Aké dôsledky pre spoločnosť môže mať jeho intenzívna aktivita na sociálnych sieťach?

Ako vnímate spôsob komunikácie predsedu vlády s verejnosťou?

Igor Matovič je svojím spôsobom taký slovenský Trump. Takto sa aj správa v rámci svojej komunikácie. Chce byť viditeľný, chce byť svojský a chce byť emočný. Preto mu práve komunikácia cez sociálne siete a istým spôsobom aj neexistencia hovorcu vyhovuje. On je človek, ktorý chce mať všetko vo svojich rukách, chce všetko riadiť, vrátane toho, čo, kedy a akým spôsobom povie a čo vyhovuje jeho momentálnemu emočnému nastaveniu.

Zástancovia jeho spôsobu komunikácie tvrdia, že to je správny prístup, lebo oslovuje široké publikum a funguje to. Je tento argument legitímny?

Jedna vec je legitimita, štandardnosť alebo efektivita a druhou vecou je to, aké dôsledky to bude mať na spoločnosť. To je to, čo nazývame politická zodpovednosť. Ak si niekto dá ako hlavné kritérium množstvo „lajkov“ (páčikov) a rast percent, tak je to pre neho legitímny spôsob komunikácie. Nemyslím si však, že je to zodpovedný prístup do budúcnosti, pretože tak rýchlo, ako môžu ľudia prejavovať nadšenie a súhlas s daným, v tomto prípade populistickým politikom, tak sa to môže v prípade neúspechu zvrátiť. Tí ľudia plní emócií sa môžu buď utiekať k inému, možno nebezpečnejšiemu populistovi, alebo môžu upadnúť do apatie. A pre demokraciu nie je ani prvý, ani druhý variant dobrý.

Môže to mať teda aj negatívny vplyv na jeho rozhodovanie?

Samozrejme. Ak politik podriadi svoje rozhodnutia nie tomu, čo je zodpovedné, rozumné a správne pre štát a vo všetkom sa riadi tým, či sa to páči ľuďom, alebo či to u nich vyvolá tú správnu emóciu, tak to nie je dobré. Takisto to nie je v kontexte budúcnosti a štátu to najlepšie, čo môže byť. Skôr to môže byť zhubné pre našu demokraciu a najmä našu budúcnosť.

Premiér sa rozhodol osláviť svoje narodeniny netradične, ako hosť relácie Inkognito. Možno hovoriť o vhodnom prostriedku na dosiahnutie účelu – priblíženie sa voličom? Závisí posudzovanie vhodnosti od toho, či ide o súkromnú, či o verejnoprávnu televíziu?

Ak bolo cieľom vystúpenia „priblíženie sa voličom“, resp. využiť mediálny priestor v tzv. prime time pre vlastné PR, tak táto relácia bola vhodným priestorom. PR premiér, akým Igor Matovič jednoznačne je, vie vycítiť, kde a kedy sa prezentovať ako „obyčajný premiér, obyčajný človek“. Obzvlášť to pre neho bolo lákavé z hľadiska toho, že v rovnakej relácii sa pred časom objavila prezidentka Zuzana Čaputová. Ak je však kritériom hodnotenia spôsob prezentácie a zachovanie dôstojnosti inštitúcie, ktorú premiér Matovič reprezentuje, tak forma a najmä obsah jeho vystúpenia boli skôr nevhodné. Opäť v porovnaní s predchádzajúcim vystúpením Čaputovej. Nemyslím si, že kritériom by malo byť to, či ide o verejnoprávnu alebo súkromnú televíziu, ale prednostne formát relácie, forma prezentácie politika a reprezentácia inštitúcie, na čele ktorej politik stojí (úrad predsedu vlády, resp. prezidenta republiky a podobne).

Dá sa na základe toho konštatovať, že zatiaľ čo Matovič zo svojho vystúpenia získal dobré PR, ujmu utŕžila hodnovernosť inštitúcie predsedu vlády ako taká?

To, aký spôsobom vystupoval, znižovalo renomé inštitúcie. No je možné, že fakt, že bol v prime time, teda v hlavnom vysielacom čase, mu osobne neuškodil.

Ako vnímate, podľa doterajšieho pozorovania, vzťahy v koalícii?

Na prvý pohľad je viditeľné, že vzťahy v rámci koalície sú postavené na dominantnej pozícii Igora Matoviča, ktorý nielenže riadi vládu, ale riadi aj komunikáciu vlády a neraz zasahuje aj do kompetencií iných ministerstiev. To by bolo ako prvá vec. Druhá vec, ktorá je viditeľná v rámci fungovania v koalícii, je zjavné napätie medzi Richardom Sulíkom a Igorom Matovičom. A to napriek tomu, že Richard Sulík bol jeden z prvých, kto vyjadril podporu nielen vláde, ale aj Igorovi Matovičovi a chcel byť istým spôsobom jeho tútorom v jeho pozícii predsedu vlády. Byť niekým, kto so skúsenosťami s pôsobením v exekutíve „vedie za ruku nováčika“.

Ďalej je vidieť výraznú blízkosť názorov medzi OĽaNO a hnutím Sme rodina. No a poslednou vecou je istá neviditeľnosť strany Za ľudí. Nielen tým, že jej predseda sa po voľbách vytratil z politiky, ale aj jej nominanti nie sú takí výrazní, čo sa týka vzťahov v rámci koalície a budovania si svojich pozícií. Skôr si plnia len tie rezortné úlohy, ktoré majú, či už ide o Veroniku Remišovú, alebo Máriu Kolíkovú. Takže to sú také štyri viditeľné pozície v rámci vzťahov vo vládnej koalícii.

Prečo je napätie medzi Matovičom a Sulíkom najciteľnejšie?

V prvom rade je to kvôli tomu, že každý z nich má iný pohľad na to, ako by sa malo postupovať v súčasnej kríze. Kým Igor Matovič si dal za hlavné kritérium čo najmenej mŕtvych a primárne chce chrániť životy babičiek a starčekov, Richard Sulík sleduje aj to, čo bude po skončení epidemiologickej časti koronakrízy a snaží sa chrániť slovenské hospodárstvo.
To je prvý dôvod. Druhým je asi to, že sú to veľmi silné osobnosti a každá z nich chce hrať prím vo vládnej koalícii. Zároveň Igor Matovič chce v podstate rozhodovať o všetkom. Vidíme, že svojimi rozhodnutiami obmedzuje manévrovaciu pozíciu iných ministrov a vyhradzuje si právo hovoriť do vecí, o ktorých si Richard Sulík myslí, že má rozhodovať prednostne on. Toto sú také základné dva faktory, prečo je medzi nimi napätie./agentury/

X X X

Eurozóna už dosiahla dno, je pripravená na cestu hore

Eurozóna už dosiahla najnižší bod svojho hospodárskeho poklesu a je pripravená na oživenie v 3. štvrťroku. Uviedol to viceprezident Európskej centrálnej banky (ECB) Luis de Guindos. Po rozsiahlych blokádach na zabránenie šírenia nového koronavírusu, pre ktoré sa však Európa prepadla do najhoršej povojnovej recesie, začínajú štáty eurozóny konečne postupne otvárať podniky.

No aj napriek zlepšovaniu situácie ECB vo svojej projekcii považuje za nepravdepodobné, že by sa výkon hospodárstva bloku vrátil na úroveň pred pandémiou skôr ako v roku 2022. Myslím si, že sme dosiahli dno poklesu, uviedol Guindos v online diskusii, ktorú usporiadala španielska univerzita
ESADE Alumni Annual Gathering.

ECB je na čele boja s krízou a zaviazala sa tento rok kúpiť dlhopisy eurozóny za viac ako 1 bilión eur, pretože vlády musia zvýšiť pôžičky, aby udržali svoje ekonomiky nad vodou. Strážcovia európskej meny zároveň ponúkli bankám veľkorysé podmienky pôžičiek v snahe udržať poskytovanie úverov firmám a domácnostiam./agentury/

X X X

Čína chce podľa USA ukradnúť dáta z výskumu o koronavíruse

Ministerstvo vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických a americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) v stredu varovali pred snahou Číny ukradnúť dáta súvisiace s vakcínou a liečbou koronavírusu od amerických výskumníkov a farmaceutických spoločností. Údajné kybernetické útoky označili za "vážnu hrozbu".

V spoločnom stanovisku uviedli, že zdravotnícky, farmaceutický a výskumný sektor zaoberajúci sa reakciou na COVID-19 „sa môže stať terčom útokov zo strany Čínskej ľudovej republiky“. Zástupcov týchto sektorov upozornili, aby vykonali všetky potrebné kroky na ochranu svojich systémov.

Americká vláda už nejaký čas tvrdí, že Čína sa snaží zneužiť pandémiu na kybernetickú špionáž zameranú na kľúčové inštitúcie bojujúce proti vírusu. Odvolávajú sa pritom na zvýšený počet útokov na americké vládne agentúry a zdravotnícke inštitúcie zaoberajúce sa reakciou na pandémiu.

Predstaviteľ oddelenia národnej bezpečnosti ministerstva spravodlivosti v pondelok vyhlásil, že „by bolo bláznovstvo myslieť si, že Čína nestojí za niektorými kybernetickými útokmi proti americkým farmaceutickým spoločnostiam a výskumným strediskám“, ktoré sa zameriavajú na boj proti vírusu. „Toto je v súčasnosti svätý grál biomedicínskeho výskumu“ a má „obrovskú cenu z komerčného i geopolitického hľadiska“, dodal. /agentury/

X X X

Slovenský veľvyslanec v Bielorusku Jozef Migaš rezignoval

Tanky bieloruskej armády počas vojenskej prehliadky pri príležitosti 75. výročia porážky nacistického Nemecka v Minsku v sobotu 9. mája 2020.

Slovenský veľvyslanec v Minsku Jozef Migaš sa aj napriek koronavírusu zúčastnil začiatkom mája bieloruských osláv konca vojny. Keď sa ministerstvo zahraničných vecí pýtalo Migaša, prečo išiel na oslavy, rezignoval, informuje Denník N.
Bielorusko je jednou z mála krajín, ktorá v súvislosti s pandémiou neuzavrela hranice, neobmedzila podnikanie a pokračuje v organizácií verejných podujatí. Znepokojenie pre organizovanie osláv 9. mája v Minsku vyjadrila aj Svetová zdravotnícka organizácia.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko povedal, že zrušenie prehliadky by bolo neúctivé v súvislosti s pamiatkou tých, ktorí vo vojne položili svoje životy.

Lukašenko obavy v súvislosti s pandémiou koronavírusu už dávnejšie odmietol a označil za „psychózu“. Občanov povzbudil, aby naďalej tvrdo pracovali, najmä na vidieku, pretože traktory a fyzická námaha na poli ich vyliečia.
Do dnešného dňa v krajine evidujú takmer 24-tisíc potvrdených prípadov nákazy koronavírusom.
Oslavy konca druhej svetovej vojny pritom odložilo aj Rusko, aktuality.sk

X X X

Zdravotníctvo v čase koronakrízy: Počet operácií sa znížil aj o polovicu, značné problémy mali onkopacienti

Babičke s pokročilým štádiom rakoviny sa otvorili dva nádory. Neprijímala tekutinu, bola dehydrovaná, mala teplotu a hrozila jej otrava krvi. Sanitka ale s odôvodnením, že je koronavírus, odmietla prísť. Staršia pani bola v domácej opatere, rodina sa o ňu chcela postarať sama. Keď ale nastali vážne komplikácie, boli nútení si zavolať pomoc.

„Vraj im povedali, že ona je chronicky chorá a robia sa výjazdy iba k akútnym pacientom. A babička dehydrovaná, v bolestiach a s rupnutým nádorom,“ opisuje jeden z viacerých príbehov posledných dní, ktoré riešili v občianskom združení Nie rakovine, Jana Pifflová Španková.

Odkedy sa u nás objavil prvý prípad koronavírusu, zdravotníctvo sa podriadilo boju proti novej nákaze. Po hrozivých správach z Talianska nikto nechcel nič zanedbať a univerzálny návod, ako sa pripraviť, neexistoval.
Po dvoch mesiacoch je ale legitímne obzrieť sa, aký vplyv mala táto situácia na pacientov s inými diagnózami.

Komplikácie

Ešte vo februári tohto roka sa pohľady Slovákov začali upierať najmä do Talianska, ktoré už naplno bojovalo s koronavírusom. Keď sa infekcia objavila v marci aj u nás, vláda a ministerstvo zdravotníctva sa rôznymi usmerneniami snažili pripraviť na úplne novú a nečakanú situáciu – na pandémiu ochorenia COVID-19.

Ambulancie a nemocnice sa mali sústrediť len na akútnych pacientov v ohrození života a zdravia. Všetky ostatné kapacity sa mali pripravovať na prípadný nápor pacientov s ochorením COVID-19, ktorých podľa prvej analýzy Inštitútu zdravotnej politiky mali byť tisíce.

Opatrenia sa ale nemali dotknúť onkologických pacientov. Jedno z usmernení ministerstva hovorilo, že aj starostlivosť o pacienta s týmto vážnym ochorením sa považuje za neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Hneď v ďalšom bode sa písalo, že sa aj naďalej mali rutinne robiť všetky diagnostické výkony s cieľom včasného odhalenia rakoviny.
Pifflová Španková zo združenia Nie rakovine ale hovorí, že dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre onkologických pacientov sa znížila, pretože v niektorých regiónoch sa zastavili ošetrenia.

Nemyslí si, že to bolo úmyselné, ale skôr kombinácia viacerých vecí. Na jednej strane to bol strach lekárov v seniorskom veku z možnej nákazy, ďalší zdravotníci si zas mohli nariadenia vysvetliť po svojom.
Pacient sa teda neraz do ambulancie ani len nedovolal. Alebo sa bál niekam prísť, pretože bol presvedčený, že ho aj tak nevyšetria.

Nová situácia sa až tak nedotkla tých, čo už majú nastavenú onkologickú liečbu. Vo väčších problémoch sa ocitli ľudia, ktorí ešte len na vyšetrenie a diagnostiku čakali.

„Ako vysvetlíte mladej žene, ktorá má hrčku na prsníku, že má ešte počkať, že je to ešte odložiteľné vyšetrenie a pritom už čaká druhý mesiac,“ hovorí Pifflová Španková. Pacienta krvácajúceho z konečníka zas lekár „vyriešil“ odporúčaním, nech si nájde kliniku, kde mu pomôžu. Na kliniku sa však nevedel ani len dovolať.

„To sú situácie, ktoré sa tu stávali. Vnímame to ako nepochopiteľné zamerania sa systému najmä na jedno ochorenie. Ťažko sa akceptuje výhovorka, že pre nový vírus vás teraz nemôžeme vyšetriť, previezť, ošetriť, choďte inam, ale kam?“ pýta sa Pifflová Španková.

Vyhľadávanie pacientov formou skríningu je kľúčová forma prevencie pre včasné odhalenie choroby a úspešnú liečbu. Dáta zo zdravotných poisťovní ale ukazujú, že ich počty v marci poklesli. Dátami za apríl ešte nedisponujú.
Najväčšia Všeobecná zdravotná poisťovňa hovorí, že núdzový stav a s ním súvisiace opatrenia proti šíreniu ochorenia COVID-19 viedli k pozastaveniu skríningových vyšetrení.

Ide o tú časť skríningov, na ktoré rizikové skupiny obyvateľov pozýva priamo poisťovňa (populačné skríningy).
„Všeobecná zdravotná poisťovňa v súlade s odporúčaním Ministerstva zdravotníctva SR krátkodobo zastavila zasielanie pozvánok na skríningové vyšetrenia a ďalší postup bude závisieť od aktuálneho vývoja epidemiologickej situácie,“ uviedla poisťovňa.

Pifflová Španková síce oceňuje vládu v tom, ako zvláda boj s koronavírusom. Na druhej strane ale hovorí, že rakovina je ešte väčší zabijak, venuje sa jej však omnoho menej pozornosti a to by sa malo zmeniť.
A Flourish chart
Tretina mala problém

Aj pacienti s inými diagnózami sa počas koronakrízy borili s problémami, pretože sa obmedzil chod ambulancií.
Všeobecní, ale aj ďalší lekári mali podľa usmernenie ministerstva fyzicky ošetrovať len pacientov s akútnymi ťažkosťami. S ostatnými pacientmi mali konzultovať ich zdravotný stav elektronicky a preventívne prehliadky mali pozastaviť.
Rizikoví lekári (napríklad tí, ktorí nemali ochranné pomôcky alebo boli vo vyššom veku či tehotné lekárky) mohli uzavrieť ambulancie a ordinovať výlučne iba po telefóne alebo cez mail.

Pacienti boli vyzvaní, aby pokiaľ nemusia, do ordinácií nechodili.

Všetko išlo o opatrenia, ktoré mali zamedziť šíreniu nákazy, no tieto mali aj svoj nechcený, ale neopomenuteľný efekt.
Niektorí pacienti naozaj prestali chodiť k lekárovi. „V úvode tam neboli ani jednotné postupy, ktoré sa po čase zastabilizovali, aby vedeli (lekári, pozn. red.), ako majú vyšetrovať,“ hovorí prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov SR Mária Lévyová.

Pacientom sa tiež stávalo, že sa nevedeli aj napriek bolestiam dostať na vyšetrenie alebo aspoň dovolať do niektorých ambulancií, pretože mali preťažené linky. Prieskum, ktorý si nechala Asociácia na ochranu práv pacientov urobiť, ukázal, že zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre koronavírus pocítila až tretina ľudí.

Ambulantný lekár a prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth ale hovorí, že v poliklinike, kde pracuje, fungujú všetky ambulancie. Ak je to niekde inak, ide podľa neho o ojedinelú situáciu.

Pripúšťa, že niekde môžu byť starší lekári naozaj vystrašení alebo čerpať dovolenky, takže niektoré ambulancie sú aj zatvorené. Odmieta však, že by sa to dialo plošne.

Lévyová hovorí aj o vážnejších prípadoch, s akými sa streli.

„Bohužiaľ, mali sme aj prípad, že pán išiel na kardiológiu. Kardiologička mu povedala, nech si pridá ešte tabletku, že to musí zvládnuť a po ceste dostal akútny infarkt za volantom a zomrel,“ hovorí Lévyová. Spomína tiež prípad, keď človek v piatok spadol, zlomil si krčok stehennej kosti, no povedali mu, že vozia len pacientov s koronavírusom a akútne stavy, tak na sanitku čakal do pondelka.

„Mnohí sa pýtajú na následky a či boli obete. Ťažko to vyhodnotiť, lebo kompletné výsledky úmrtnosti, o aké ochorenia išlo v tomto období, budeme mať na budúci rok. Veríme, že nebolo veľa takýchto fatálnych zanedbaní,“ hovorí Lévyová.
Uvoľňovanie

Obmedzenia pre koronavírus nastali aj v nemocniciach, ktoré v polovici marca oznámili, že odkladajú plánované operácie, aby sa pripravili na COVID-19.

Niektorí ale varovali, že sa odkladaním operácií môže zhoršiť zdravotný stav pacientov – čo sa aj dialo.
„Môžeme povedať, že časť plánovaných operácií sme zrealizovali aj v čase pandémie, a to z toho dôvodu, že zdravotný stav pacienta si časom vyžadoval neodkladnú zdravotnú starostlivosť, a preto sa plánovaný výkon zmenil na neodkladný, ktorý ak by nebol vykonaný, mohol by vážne poškodiť zdravie pacienta,“ uviedla hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava Eva Kliská.

Dnes nám štatistika ukazuje, že operácie len v najväčších, štátnych nemocniciach poklesli v porovnaní s minulým rokom v rozmedzí od 42 % do 60 %. Špeciálnou témou v rámci operačných zákrokov sa stali interrupcie: teda či by sa mali počas epidémie vykonávať, alebo nie. Minister zdravotníctva Marek Krajčí ich počas epidémie neodporúčal vykonávať, na druhej strane mimovládne organizácie tvrdili, že ich stopnutie je porušením ľudských práv žien.
Štatistiku, ktorá by nám ukázala, či od vypuknutia koronakrízy klesol počet umelých prerušení tehotenstva, ale nateraz nemáme.

„Za tento rok údaje ešte nemáme, keďže sa to spracováva v ročnej periodicite a lekári v čase koronakrízy nahlasovali údaje tak na 40 percent,“ uviedlo Národné centrum zdravotníckych informácií.

Rozbiehajúce sa operácie

Sťažnosti na zdravotnú starostlivosť v čase koronakrízy nedostávajú len pacientske organizácie, množia sa aj na stole ministra Krajčího. Keďže situácia s koronavírusom sa u nás v poslednom čase vyvíja priaznivo a pribúda len málo nakazených ľudí, začalo sa v ostatných týždňoch aj uvoľňovanie v zdravotníctve, čo organizácie vítajú.
Minister vyzval ambulantných zdravotníkov, aby vyšetrovali pacientov a robili aj preventívne prehliadky. Nemocnice zase majú opäť rozbehnúť plánované operácie.

„Hoci nikdy nebolo prikázané, aby plánované operácie boli úplne zastavené, prax bola taká, že v mnohých zariadeniach došlo k úplnému zastaveniu,“ hovoril Krajčí a apeloval na čo najskorší rozbeh.

Podmienkou je, aby pacient pred prijatím do nemocnice absolvoval 14-dňovú domácu karanténu a mal negatívny test na COVID-19. Kým väčšina nemocníc čakala, kým ubehne dvojtýždňová karanténa pacientov, aby mohli začať s operáciami, v nitrianskej nemocnici už v prvý týždeň urobili 43 pozastavených operačných zákrokov.
Nemocnica z nejakého dôvodu tvrdila, že u nich karanténa nie je povinná. Košická nemocnica zase spustila plánované operácie až tento týždeň.

Postupne sa v nemocniciach začali povoľovať aj niektoré návštevy.

Na zhodnotenie dosahu odkladania plánovaných operácií je podľa prezidenta Asociácie nemocníc Slovenska Mariana Petka ešte priskoro. „Či to malo vplyv z hľadiska srdcových infarktov, cievnych príhod, onkologických ochorení, to môžeme vyhodnocovať pri porovnaní roku s rokom,“ hovorí.

Dva mesiace by ale podľa neho nemala byť až taká dlhá doba, aby sa to prejavilo tak ako v iných krajinách v časoch, keď tam prepukla napríklad ebola. Po potlačení epidémie tam zistili, že viac ľudí zomrelo na iné ochorenia ako na tú, kvôli ktorej sa robili opatrenia, aktuality.sk

X X X

Ohrozená skupina, na ktorú štát zabúda. Chudoba ľudí bez domova sa prehlbuje

Denné centrum občianskeho združenia Vagus je otvorené šesť rokov, no ešte nikdy v ňom nebolo tak rušno. V súvislosti s pandémiou ho navštívilo oveľa viac ľudí ako zvyčajne. V ťažkej životnej situácii boli už pred koronakrízou, pandémia však ich problémy ešte prehĺbila.

Mnohí z vyše 20-tisíc ľudí z celého Slovenska, ktorí nemajú domov, prišli aj o drobný príjem z brigád.
Zatvorili sa aj brány zberných dvorov a ťažkosti presiakli aj do samotného ubytovania.Občianske združenie Vagus, ktoré sa už deväť rokov venuje práci s ľuďmi bez domova, zaznamenalo bezprecedentný nárast žiadostí o pomoc.

Len v marci, teda v mesiaci, keď bývalý premiér Peter Pellegrini vyhlásil mimoriadnu situáciu, prišlo do ich denného centra Domec 70 nových ľudí.

V priemere pritom centrum navštívi 45 ľudí mesačne.
„Domec je otvorený šesť rokov, no ešte nikdy sme za také krátke obdobie nemali toľko žiadostí. Výnimkou bolo možno obdobie, keď sme mali denné centrum otvorené prvé mesiace,“ tvrdí riaditeľka združenia Alexandra Kárová.
Moratórium neplatí na ubytovne

Príbehy ľudí hľadajúcich pomoc v dennom centre Vagusu sa zväčša opakujú.

Jednu skupinu tvoria navrátilci zo zahraničia, ktorí v dôsledku koronakrízy spolu s prácou prišli aj o bývanie a vrátili sa na Slovensko. Nečakala ich však otvorená náruč rodiny ani iné miesto, kde by sa mohli nanovo usadiť. Ocitli sa na ulici.
O strechu nad hlavou prišli aj mnohí ľudia, ktorí vďaka drobným brigádam dokázali platiť za bývanie v ubytovni.
Moratórium na nájmy, ktoré platí od 1. apríla do 30. júna tohto roka, sa totiž ubytovní netýka.„Moratórium na ubytovaciu zmluvu neexistuje. Vo všeobecnosti zabezpečili opatrenia vyššiu a strednú vrstvu, ale najnižšiu vrstvu nezachytili,“ povedala Kárová.

Ľudia tak často v rýchlom slede prišli o prácu, ubytovanie, dokonca si nevedeli zabezpečiť základné životné potreby ako jedlo či pitnú vodu. Problémom bol aj nedostatok rúšok. Všetko zostalo v rukách tretieho sektora. „Sme pre nich zdrojom informácií, ale aj ochranných pomôcok,“ tvrdí riaditeľka občianskeho združenia Vagus.

Jedna z najohrozenejších skupín

Ľudia bez domova pritom patria k ohrozeným skupinám. Okrem bývania majú totiž sťažený prístup k zdravotnej starostlivosti či k dostatočnej hygiene. Nachádza sa medzi nimi aj množstvo seniorov, neraz aj podvýživení ľudia so zníženou obranyschopnosťou.

Svoju úlohu zohráva aj zvýšená miera stresu a ďalšie zdravotné problémy.
Sandra Pazman Tordová z OZ Proti prúdu, ktoré vydáva aj časopis Nota Bene, vysvetľuje, že až dve tretiny predajcov majú viac ako 50 rokov a mnohí sú v zlom zdravotnom stave.

„Priemerná dĺžka života ľudí bez prístrešia je 49 rokov. Preto sú za skupinu ohrozenú koronavírusom považovaní už ľudia bez domova nad 40 rokov.“

Napriek tomu prišli opatrenia pre túto skupinu veľmi pomaly.

Občianske združenie Vagus dostalo prvý materiál od štátu až začiatkom mája. Dovtedy mali ochranné pomôcky od dobrovoľníkov, iniciatívy Kto pomôže či od mesta Bratislava.„Opatrenia išli veľmi pomaly a do dnešného dňa sú nedomyslené,“ konštatuje Kárová. Ako príklad uvádza veľkonočné sviatky.

„Vyšlo usmernenie, že ľudia nesmú vychádzať von a keď budú vonku bez rúška, dostanú pokutu. Nikto neriešil, že len v Bratislave je 4 500 ľudí bez domova, ktorí nemajú kde byť,“ tvrdí.

Karanténne mestečko a preventívne bývanie

Dlho tiež chýbalo karanténne zariadenie pre ľudí bez domova. Prvé usmernenie o karanténe ľudí bez domova vydala vláda až 14. apríla.

Keď do denného centra Domec prišiel človek s príznakmi, bolo ťažké rozhodnúť, čo ďalej.

„Keď sa to stalo prvýkrát, na Kramároch nám povedali, že ho neotestujú, lebo má teplotu len prvý deň. Bol to pán, ktorý spával na lavičke. Museli sme sa potom rozhodovať, či ho pošleme preč s tým, aby prišiel na druhý deň na odmeranie teploty. To je nemysliteľné.“

Dnes už majú viac možností, lebo okrem nemocníc môžu kontaktovať aj karanténne zariadenie, ktoré zriaďuje magistrát mesta Bratislava. Karanténne mestečko pre ľudí bez domova funguje na Zlatých pieskoch a je jedným z mála na Slovensku, hoci nariadenie je v platnosti od polovice apríla. Zriaďovať by ho mali mestá s viac ako 20-tisíc obyvateľmi.
Podľa Tordovej sú však karanténa a testovanie len malou súčasťou opatrení. Rada by v systéme videla viac prevencie – ubytovanie pre zdravých, aby sa chránili a napokon ani neskončili v karanténe.

Riešenie vidí v preventívnom ubytovaní. Malo by ísť o garsónky so samostatným sociálnym zariadením.
„Útulky aj nocľahárne su veľmi dôležité zariadenia a je skvelé, že mnohé noclahárne sa rýchlo preorientovali na celodennú možnosť pobytu. Predsa len však fungujú ako hromadné ubytovania a neponúkajú takú možnosť ochrany ako v domácom prostredí.“

Ako pozitívny príklad vidí napríklad Veľkú Britániu, kde vláda samosprávam nariadila ubytovať všetkých ľudí bez domova do bezpečného bývania. Vo Francúzsku či Španielsku pre týchto ľudí vyčlenili hotely či turistické apartmány.

Mali sme šťastie

Koronavírus sa medzi ľuďmi bez domova vo všeobecnosti nerozšíril. Občianske združenie Vagus zobralo na testovanie niekoľko klientov, všetci boli negatívni. „Neverím na zázraky, ale asi to prehodnotím. Som veľmi vďačná, že sa nič závažnejšie neudialo,“ hodnotí situáciu Kárová.

Podobne vidí situáciu aj Tordová. „Na Slovensku sme zatiaľ jednoducho mali šťastie, pretože z pohľadu pomoci ľuďom bez domova sme neboli a ani ešte nie sme systémovo pripravení ľuďom bez domova efektívne pomôcť v čase pandémie.“

Aj predaj časopisu Nota Bene mal v čase pandémie stopku, no vďaka darcom si napokon všetci predajcovia udržali strechu nad hlavou. Časopis by sa mal vrátiť do ulíc už v polovici mája.
Šéfka Vagusu podotýka, že kríza odhalila nedostatky v sociálnej oblasti na Slovensku.

„Koronakríza na Slovensku ukázala dlhodobý problém, a to absolútne neriešenie situácie ľudí bez domova. A ten problém kvôli koronakríze nezanikol. Práve naopak. Ukázalo sa, že ľudia bez domova alebo na pokraji hmotnej núdze sú na tom počas mimoriadnej situácie ešte horšie,“ uzatvára, aktuality.sk

X X X

Kňaz Martin Jarábek: Všetci hovoria o tolerancii, ale keď poviem názor ako kňaz, zrazu mám nálepku zadubenca

Moja sloboda sa končí tam, kde sa začína sloboda druhého. Ale rovnako by som to čakal aj naopak, hovorí kňaz a riaditeľ Rádia Mária Martin Jarábek. Hoci šéfuje katolíckemu Rádiu Mária, nečakajte, že ide o bežného kňaza.
Ako sám hovorí, pre niektorých je príliš liberálny. Tvrdí však, že je rozdiel medzi tým, ako svoj liberalizmus žije on a ako tí, ktorí sa ním len oháňajú.

O katolíckych médiách, o liberálnej demokracii či o tom, prečo nezískali od štátu frekvencie na vysielanie sa Aktuality.sk rozprávali s otcom Martinom JARÁBKOM.

Všetci hovoria o tolerancii, ale keď poviem názor ako kňaz, zrazu mám nálepku zadubenca

Moja sloboda sa končí tam, kde sa začína sloboda druhého. Ale rovnako by som to čakal aj naopak, hovorí kňaz a Hoci šéfuje katolíckemu Rádiu Mária, nečakajte, že ide o bežného kňaza. Ako sám hovorí, pre niektorých je príliš liberálny. Tvrdí však, že je rozdiel medzi tým, ako svoj liberalizmus žije on a ako tí, ktorí sa ním len oháňajú.

V Rádiu Mária je riaditeľom vždy kňaz a do každej krajiny, kde pôsobíme, prichádzame na pozvanie biskupa. Musel som prejsť komplikovaným schvaľovaním priamo v Taliansku, kde som predtým aj študoval.

Bolo to niečo ako „bezpečnostná previerka“?

Nie až tak (úsmev). Vybrali si ma, keď som tlmočil pre maďarskú pobočku Rádio Mária. Keď som išiel potom raz navštíviť zakladateľa Emanuela Ferraria v Taliansku, rovno mi navrhol: „Ty budeš riaditeľ.“

Zaujímavosťou je, že Rádio Mária bolo na Slovensku už v roku 1993. Z neho vzniklo Rádio Lumen.

Práve Rádio Lumen je vnímané dlhodobo ako jedno z hlavných katolíckych médií na Slovensku. Ako sa chcete odlíšiť?

Je to zaujímavá otázka z toho hľadiska, že Rádio Lumen sa chcelo odlíšiť pri svojom vzniku v roku 1994 od Rádia Mária. My sa teda nepotrebujeme odlišovať od nich, oni išli vlastnou cestou.

My sme rádio skôr modlitebne založené na dobrovoľníkoch, keďže nevysielame reklamu a sme financovaní len darmi poslucháčov z celého sveta. Nestoja za nami žiadni oligarchovia ani utajení sponzori.

Lumen má viac zamestnancov, u nás pripravujú vysielanie dobrovoľníci. My nemáme ani spravodajstvo, u nás politiku neriešime. Napriek tomu nám píšu aj neveriaci či veriaci iných náboženstiev, ktorí nás počúvajú.

Takže medzi vami a Lumenom funguje normálna trhová konkurencia?

Nevnímam to ako konkurenciu, ale skôr ako alternatívu. V prípade Lumenu je spoluvlastníkom Konferencia biskupov Slovenska (KBS). Aj preto sa časť kňazov pýta, načo nám je ďalšie katolícke rádio. Sme na začiatku cesty a musíme ukázať našu identitu, ukázať to, čo prinášame.

Aj keď máme úzkoprofilového poslucháča, nemusí to byť problém. Veď sa pozrite, ako dobre sa darí hipsterským kaviarňam a tiež sú pomerne úzko profilované (smiech).

Chápem správne, že vy zo zbierky v kostoloch určenej na katolícke médiá teda nedostávate nič?

Prevažne sú z tejto zbierky financované médiá, ktoré vlastní KBS, čiže TV Lux a Rádio Lumen. Tieto údaje sú aj verejne dostupné. Existuje však projektová schéma, do ktorej sa môžu prihlásiť aj iné médiá. Zatiaľ sme sa ale o takúto formu pomoci neuchádzali.

Považujete za svoju výhodu, že ste finančne nezávislí od príspevkov KBS?

My sme závislí od príspevkov zhora. Hovoríme tomu Božia prozreteľnosť (úsmev). Máme ale päť hodnôt a jedna z nich hovorí o vernosti Cirkvi. Spolupracujeme preto úzko aj s Vatikánskym rozhlasom.
Tým, že ma sem ustanovil biskup, som s ním stále zviazaný. Nehovorí mi ale do štruktúry programu či do toho, koho mám pozývať do vysielania.

Medzi riadkami ste naznačili, že nie všetci kňazi sú stotožnení s vašou existenciou. Čo ste tým mali na mysli?

Niektorí majú stále predstavu, že máme jednu pizzu, ktorá sa krája. A keď je tých hladných detí podľa nich viac, tak sa ujde každému menej. Moja vízia ale je, že nemusí byť jedna pizza. Môžu byť aj dve či štyri.

Stačí napríklad, keď dokážeme získať viac veriacich či znásobiť počet tých, ktorí sa zapájajú aktívne do života farností. My máme dobré skúsenosti napríklad z okolia Komárna, odkiaľ nám volajú, aby sme prišli vysielať svätú omšu.
Príde totiž nielen viac veriacich do kostola, ale aj organista či zbor sa chcú ukázať. A, samozrejme, aj kňaz, lebo ho môže počúvať viac ľudí a dokonca aj biskup. A to všetko spôsobí, že farnosť ožije.

No niektorí kňazi, ktorí ešte Rádio Mária nepoznajú, nás berú ako konkurenciu. My im veriacich nemôžeme kradnúť. Práve naopak, naši poslucháči sa potom ešte viac zapájajú do života farností.

Čiže niektorí kňazi majú obavu, že ľudia neprídu a nedajú peniaze „do zvončeka“ len preto, lebo vysielate omšu z ich kostola?

Skúsenosť je opačná, ľudia počuli, že sa vysiela z ich farnosti, tak išli do ich kostola.

Spomínali ste, že ste súčasťou celosvetovej siete Rádia Mária. V bežnej verejnosti pritom asi najviac rezonoval prípad ultrakonzervatívnej poľskej „pobočky“.

Pôvodné Rádio Mária vzniklo z malého talianskeho farského rádia a do troch rokov sa rozšírilo do celého Talianska.
V 90. rokoch minulého storočia začali vznikať tieto rádiá aj v okolitých štátoch. Poľsko malo v tom čase už registrovaný názov Rádio Mária a nejaký „trademark“ vtedy neexistoval.

Celá sieť sa riadi troma piliermi: žiadna politika, žiadna reklama a práca založená na dobrovoľníkoch. Poľské Rádio Mária hneď na začiatku tento model odmietlo, a preto sa oddelilo.
Tam bolo ale hlavným problémom šírenie myšlienok xenofóbie či antisemitizmu. Za to ich kritizoval nielen európsky parlament či vtedajší poľský primas, ale aj Vatikán.

Je to úplne iné rádio, ktoré nie je súčasťou našej siete, my sa snažíme naopak šíriť porozumenie, lásku, odpustenie.
Už sme spomínali, že na Slovensku pôsobia aj ďalšie katolícke médiá ako TV Lux, Katolícke noviny či Rádio Lumen.
Sledujete, čítate, počúvate ich?

Keby som tu nerobil, tak by som pravdepodobne nepočúval ani Rádio Mária (úsmev). Počúvam v aute rôzne rádiá či čítam na internete iné médiá, kvôli prehľadu a informovanosti. Veľa vecí sa ku mne ale aj tak dostane cez sociálne siete.
Sledujem aj bežné filmy vrátane tých na Netflixe a rád chodím do kina. Aj tam sa dá čerpať inšpirácia pre náboženské vnímanie. Ľudia vždy túžia po univerzálnych hodnotách, ako je spravodlivosť, priateľstvo, dobro, radosť...
Potrebujeme sa dostať z našej bubliny, aby sme v nej neboli zatvorení ako v nejakom gete. V tomto som pre niekoho asi až príliš liberálny (úsmev).

Vy ste už dvakrát, a dvakrát neúspešne, žiadali o vysielaciu frekvenciu po Rádiu Jazz. Viete, kde bol problém?

Zaujímavé bolo hlavne posledné rozhodnutie, kde sme už ani neboli prizvaní s odôvodnením, že už o nás všetko vedia a nepotrebujú sa pýtať.

Z toho, čo som pochopil, bol tam citeľný konflikt s doterajším majiteľom Rádia Jazz Martinom Lengyelom. Štyrikrát totiž radikálne menil štýl rádia počas približne štyroch rokov.

Kým pôvodné Rádio Aktual vítali v rade pre vysielanie a retransmisiu ako niečo nové, niečo, čo na našom trhu nebolo, pri našej žiadosti nechceli zmenu, lebo to bola zmena.

Tiež mali obavy, že nebudeme schopní platiť za vysielače, keďže fungujeme na báze občianskeho združenia. Začul som aj také názory, či by tým finančne práve Lumen neutrpel.
Martin Lengyel mal v minulosti blízko aj k viacerým politikom. Nespomínalo sa aj toto pri rozhodovaní o frekvenciách?
Nie, toto som tam nevnímal. Tu ide len o kúpu techniky.

Veľa sa hovorí o objektivite kresťanských médií, keď sa preberajú otázky interrupcií či partnerstiev osôb rovnakého pohlavia. Vy by ste do diskusie pri takýchto témach pozývali aj opačný tábor?

Čo sa týka spravodajstva, všetky katolícke médiá sa o to úzkostlivo snažia. Viem dokonca o relácii, ktorá musela byť zrušená, pretože protistrana odmietla pozvanie.
Nemôžem ale ani pri týchto témach zamlčať učenie cirkvi. Navyše aj medzi katolíkmi sú na tieto veci rozličné názory.
A to nie je kritika. To tak jednoducho je. Niekedy mám dojem, že objektivita je zbožné želanie ateistov. Stačí, keď sa pozrieme na niektoré médiá, napríklad jednostranne prezentujú kresťanské hodnoty nepriateľsky.)

Čiže mala by byť pozývaná v takýchto prípadoch aj druhá strana?

Mohla by byť. Ale z mojich skúseností mám pocit, že ešte nevieme dobre diskutovať, nevieme sa zbaviť osobných invektív. Ja si s kýmkoľvek sadnem pri káve a vypočujem si ho, ale keď ide o publicistiku, je tu otázka, koho pozvať. Môže to byť napríklad katolík, ktorý chodí do kostola a je za potraty? Otázne je aj, kam by smerovala takáto diskusia…
O tom by mal mať jasno moderátor diskusie…

Skôr som to myslel tak, že čo chceme dosiahnuť tou diskusiou. Aby jedna strana presvedčila druhú? Alebo chceme viac počúvať dôvody, prečo sa kto na to ako pozerá?

Minule som napríklad zdieľal status pani prezidentky Čaputovej. Páčilo sa mi, ako písala o príhovore Svätého otca pri modlitbe Urbi Et Orbi. A takú ostrú kritiku som zožal, že čo si to dovoľujem.

Zrelosť niektorých poslucháčov, divákov či čitateľov je preto niekedy viac než otázna.

Môže si potom niekto vytvoriť reálny názor, keď nepozná protiargumenty?

Tá druhá strana môže názory šíriť v tridsiatich iných rádiách či na internete. Pochybujem, že keby bolo propotratové rádio, tak by tam zavolali kňaza.

Ak by spadali pod Radu pre vysielanie a retransmisiu, tak by mali…

No, som zvedavý, či by išli touto cestou. A otázne je, či by mal byť vlastný názor poslucháča nadradený učeniu cirkvi. Čo je dôležitejšie pre neho? Aby spoznal pravdu alebo aby tú pravdu objavil sám?

Ako má poznať učenie cirkvi, keď nemá informácie?

Veď má rodinu, školskú výchovu, literatúru, internet či iné médiá.

Dobre, ale vieme obaja, že na internete je mnoho dezinformácií. Nemalo by byť teda zodpovednosťou aj kresťanských médií poskytnúť informácie z hodnoverných zdrojov, aj keď nemusia byť v súlade s učením cirkvi?

To už ale hovoríme o nejakých súdoch. A kto rozhodne, čo je a čo nie je hodnoverný zdroj? To je už subjektívne. Som za to, aby bola dodržaná objektivita, ale tá tiež podlieha subjektívnemu názoru.

Napríklad minule som mal ako hostku feministku, ktorá je ale katolíčka a vníma feminizmus úplne inak než ženy, ktoré sú za potraty.

Všetci hovoria o tolerancii, ale keď poviem názor ako katolícky kňaz, zrazu mám nálepky, už som zadubenec. Akoby človek mohol mať len taký názor, ktorý vyhovuje spoločenskému očakávaniu.

Veriacich rozdeľujú nielen témy ako registrované partnerstvá, ale paradoxne aj pohľad na pápeža Františka…
Mal som tu riaditeľa iného rádia a keď videl, že mám na stene pápežské požehnanie od Františka, opýtal sa: „Vy ste ok s týmto pánom?“

Iný človek sa ma zase na facebooku pýtal, či viem na koho strane som, keď kolaborujem s Bergogliom. Tak som mu odpovedal, že viem, kto zvolil Bergoglia, ale neviem, kto zvolil jeho.

Viem, že ľudia Františkovi vyčítajú veľa vecí. Ján Pavol II. bol pre mnohých tiež kontroverzný a dnes je už svätý. A keď si zoberieme Ježiša, ten nebol kontroverzná osobnosť? Dnes keby prišiel, neukrižovali by sme ho?

Vy ste teda zvolenie Františka privítali?

Keďže som mal ale v Ríme profesorov z Argentíny, tak som trochu spoznal, čo to je Teólogia oslobodenia, niečo som sa naučil o situácii v Argentíne. Vďaka tomu viem Františka dobre pochopiť. A tiež mi pomohol film Dvaja pápeži či kniha Nepriatelia pápeža.

My absolútne nechápeme, aká je chudoba v krajinách ako Argentína či Brazília, ako ťažko sa tam žije. U nás, keby išiel biskup električkou, tak by to bolo pre mnohých čudné. Keď tam ale ľudia nemajú nič, len štyri taniere, lyžičku a hrniec, bolo by zase divné, keby k nim prišiel biskup v limuzíne so šoférom.

Môj vzťah k Františkovi sa vyvíja aj vďaka tomu, že každé ráno vysielame s pápežom omšu, ktorú tlmočím. Dnes si myslím, že sme ho pravdepodobne aj potrebovali. To vyžarovanie chudoby a pokory potrebuje nielen cirkev, ale aj súčasný svet.

Časť veriacich ako keby odpovedala na kroky pápeža ultrakonzervatívnou vlnou. Je to preto, že ho považujú za liberála?
U nás to vzniká až teraz, ale vo svete sa to dialo už po koncile, keď nastali mnohé zmeny. Je to túžba vrátiť sa dozadu nie kvôli tomu, že by to bolo lepšie, ale je to vyrovnávanie sa s vlastnými neistotami.

Mnohí by chceli počuť od pápeža jasné stanovisko, ale on nám necháva slobodu. Pre veľa ľudí sa tak stráca istota. Nazval by som to závrat slobody. Máme strach zo zodpovednosti, a preto sme radšej, keď nám niekto niečo nadiktuje, aby sme nemuseli rozmýšľať a niesť za to zodpovednosť.

Ale ono sa to prejavuje aj v iných veciach. Keď sa na Slovensku na omši zatlieska, tak sú všetci pohoršení. Keď som raz povedal v kázni vtip, ľudia na mňa napísali anonym biskupovi aj na nunciatúru. A inde sa pritom aj tancuje. Pre niektorého Afričana, keď omša trvá menej ako štyri hodiny, tak to sa mu to nepočíta.

Čiže problém s Františkom môžu mať aj preto, lebo ukazuje inú cirkev, než sú títo ľudia zvyknutí?

Tak on je Argentínčan. Úplne iná kultúra, úplne iné prostredie. Je to strach z inakosti.

Nielen pre časť veriacich existujú kresťanské médiá a potom tie, ktoré ľudia označujú ako liberálne. Čo pre vás znamená liberálne médium?

Ja som tiež v minulosti dostal takúto nálepku, prípadne že som „napáchnutý Západom“. Inak povedané, akoby som mal byť ten, kto má rozbitý morálny kompas. Čo, samozrejme, nie je pravda.

A liberálne médiá? Vnímam ich tak, že sú často len z princípu protikresťanské, polemické. Niekedy čítam s humorom ich titulky, ktoré sú stále rovnaké, len sa menia osoby a obsadenie. Ale skôr si myslím, že je to o ľuďoch než o médiách, ktoré sú za nimi.

Neviem prečo, ale nálepkujeme. Minule som bol chorý a viete kto mi doniesol domov ovocie? Práve neveriaci kamarát. Poznám pritom stovky veriacich.

Od pomenovania liberálne médium je pritom len krok od toho, ako pejoratívne niektorí ľudia vnímajú pojem liberálna demokracia.
Ja mám vždy zásadný problém s takýmto nálepkovaním. Aj táto koronakríza nám pritom ukázala, že je jedno, kto je čierny, kto je biely alebo či je niekto bohatý alebo chudobný, alebo aké má náboženstvo.

Môže byť demokracia iná ako liberálna?

Otázne je, či je demokracia ideál, keď sa zamyslíme nad volebnými výsledkami a tým, podľa čoho ľudia volia. Považujem za hrozivé množiace sa prejavy ľudí, ktorí demokraciu považujú len za akúsi ilúziu.
Aj na Slovensku nám kauzy ukazujú, že tu je doslova pár ľudí, ktorí vedia pôsobiť na verejnú mienku tak, aby vyhovovala práve im. A liberálna demokracia? Asi by som potreboval vedieť, čo pod tým rozumiete vy…
To, že v nej má mať každý priestor na vyjadrenie sa…

Rozdiel medzi tým, ako ja žijem svoj liberalizmus, a tým liberalizmom, ktorým sa niektorí oháňajú, je, že práve títo ľudia sú často netolerantní voči môjmu spôsobu života.

Raz za mnou prišiel chalanisko s tým, že mu určite nedám rozhrešenie.Tak som sa ho opýtal, prečo si to myslí a ako to môže dopredu vedieť. Mal väčšie predsudky voči mne ako ja voči nemu.

A váš liberalizmus je aký teda?

Snažím sa priblížiť Ježišovi v tom, že bol priateľ hriešnikov a mýtnikov, stretával sa s prostitútkami (úsmev). Na druhej strane, ale keď zachránil hriešnicu povedal jej: „Vieš čo? Nehreš už viac. Stačilo.“
Moja sa sloboda končí tam, kde sa začína sloboda druhého. Ale rovnako by som to čakal aj naopak.

Na druhej strane je ale extrémizmus. Ten by sme mali tolerovať?

Asi to vyplýva z toho, čo som hovoril. Určite hranice treba mať. A v tomto sa zhodneme, dúfam, aj s liberálmi (úsmev), aktuality.sk