iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Trošková sa sťažovala, že nechce byť Vadalov biely kôň...

... Vadala: Som smerák, sú to moji kamaráti: Z komunikácie bývalej asistentky expremiéra Roberta Fica s odsúdeným Vadalom vyplývajú ďalšie podozrenia o dosahu talianskej mafie na funkcionárov Smeru. Mária Trošková a taliansky mafián Antonino Vadala si písali aj v čase, keď stála Trošková po boku vplyvných ľudí v Smere. Okrem súkromných záležitostí sa bavili aj o praní špinavých peňazí, vládnych nomináciách či vybavovaní vecí u daniarov.

Aktuality.sk získali správy medzi Troškovou a Vadalom vďaka dátam od medzinárodnej siete investigatívnych novinárov Organized Crime and Corruption Reporting Project (OCCRP). Tá ich sprístupnila skupine žurnalistov v rámci projektu Kočnerova knižnica.

Veľká časť zachytenej komunikácie je z roku 2014, keď Trošková pracovala ako asistentka poslanca Viliama Jasaňa (Smer). Ale aj z rokov 2016 a 2017, keď pôsobila na Úrade vlády pod Robertom Ficom. V lete 2017 si dokonca Vadala s Troškovou dohadovali spoločnú dovolenku v Miláne.

Jasaň vybaví u daniarov

Keď bola Trošková asistentkou Viliama Jasaňa, Vadala ju úkoloval úlohami pre „Vila“. „Prosim ta Monika ti poslala jeden odvolanie daj vilovi! to ma rozhodovat daňoví úrad blave a povec vilovi ze treba aby rozprával zo šéfom lebo ked rozhoduje dobre teraz blave mi vrátia vsetki peniaze co mi stoja kosice a hned dam aj jemu spat !! Mame malú cas a teraz záleží na jeho kamarat Bratislava !!!“ písal Vadala Troškovej v októbri 2014.

„Vilovi som papiere vytlacila, cakam ho v kancelarii, potom ti dam vediet, co mi povedal. A dakujem, ze si mi poslal peniaze. Zaktra Rano ma koli tomu stretnutie,“ reagovala Trošková.
Nejde pritom o jedinú podozrivú zmienku o Jasaňovi v spomínanej konverzácii. „Duc na mna tlaci, chce sa stretnut s Vilom. Co mam robit?“ pýta si Trošková radu od talianskeho mafiána Vadalu, odsúdeného na deväť rokov za pašovanie drog.

Štefan Duč je kontroverzný podnikateľ prezývaný aj kráľ Tokaja, ktorý bol minulý rok zatiaľ neprávoplatne odsúdený na 10 rokov za subvenčný podvod, pretože zneužil dotáciu z eurofondov.
Trošková s Vadalom ho spomínajú opakovane, pričom z ich konverzácie vyplýva, že Vadala s Dučom mali spoločné aktivity aj častú komunikáciu.

Prostredníkom medzi Vadalom a Dučom je však často Trošková. Talianskemu mafiánovi pripomína, aby sa Dučovi ozval alebo nezabudol na stretnutie.
Vadalova práčka

Trošková tiež Vadalovi viackrát vyčítala, že sa nemohla dostať k lepšej práci, lebo bola označená ako jeho biely kôň. Takéto prirovnanie použila už v roku 2014, keď ešte neboli známe jej väzby na Vadalu, ktoré sa snažila bývalá vláda bagatelizovať.

„Lebo nechcem byt bieli kon!!! Mam toho dost a bojim sa, o co ti ide??!!! Das mi peniaze a ja ti ich vratim. Mas s tym problem????“ zdôvodňovala Trošková v septembri 2014, prečo chce vrátiť Vadalovej firme peniaze.

Neskôr bola nahnevaná, že Vadala uhrádzal platby z karty, ktorá bola viazaná na bankový účet s jej menom.
„Do p**e, ty nemas svoju kartu??!!! Hned zajtra zrusim ucet!! Nepotrebujem, aby si cez moje meno pouzival kartu a peniaze!!! Koli tebe som nedostala pracu!!! Lebo vyslo ze cez mna prepieras peniaze!!! Chod uz do riti!!! Zajtra rusim ucet, mam toho dost!!! Ked chces, povedz si manzelke a ona ti otvori ucet!!!“

Vadala na spomínaný účet opakovane posielal aj peniaze, ktoré používala Trošková napríklad na zaplatenie nájmu. Podľa jej vyjadrenia bola evidovaná ako Vadalov biely kôň aj v SIS.

„Siska ma eviduje ako tvojho bieleho kona ty chuj a mam to od najvyssieho cloveka!!! Sa spametaj!!! Nic uz od teba nechcem!! Mohla som mat skvelu pracu a klud od idiotov!! Koli tebe mi vsetko padlo a som bez penazi!! Daj mi pokoj!!!“ sťažovala sa Trošková v októbri 2014.

Vadala v spoločnej komunikácii poprel, že by bola Trošková jeho bielym koňom, pričom tvrdil, že on také veci nerobí. „Po preverení poznatkových fondov nebolo zistené, že by SIS v minulosti vykonávala spravodajskú činnosť priamo voči vami uvedenej osobe,“ reagovala SIS na otázky, či sa počas Ficovej vlády zaoberali Troškovou.

„Amore zober si 150 EUR na ten ucet co mame spolu som dal vložiť cmuk. Laska nechaj mi 850 e záber si 150,“ vysvetľoval Vadala Troškovej, ako má nakladať s peniazmi na účte, ktorý má na svoje meno.

Colnica v Michalovciach

Hoci Vadala sa Troškovej prevažne líškal alebo ju žiadal o láskavosti u jej šéfa Jasaňa, občas vyceril aj zuby a pripomenul jej, komu má byť vďačná za to, že sa dostala tak vysoko.

„Nezabúdaj že sme prežili veľa spolu a si tam lebo som tá dal ja u Vilo inak by si bola domov máj srdce a vychádzame a nie robte intrigi dozadu,“ reagoval Vadala po tom, ako čelil spŕške vulgárnych správ na svoju adresu.
Napriek tomu, že veľká časť ich konverzácie je súkromnej povahy, okrem peňazí spolu riešili aj nominácie, o ktorých chcel zistiť Vadala viac práve cez Troškovú.

„Papera prosím tá zistuj a rob niečo žeby dali za riaditeľa na colníci do Michalovce ten pekarik lebo skrachujeme keď dajú iný chcuj,“ písal Vadala v marci 2017 Troškovej, ktorú familiárne oslovoval Papera.

Slovo papera označuje v taliančine kačicu. Trošková reagovala podráždene, že jej to Vadala opätovne pripomína.
„Prepáč nechcel som tá pochybnit len že sme dali z Bruno veľké peniaze na kauciu do Turecka a prídeme o tím keby neurobíme prácu a bez toho človeka nie vieme lebo nestiahne nakladať kamiónu na čas pracovne dobe a koniec som nervózni lebo všetko stoj a jediná ty môžeš trocha pomoc prepáč,“ zdôvodňuje Vadala, prečo je preňho riaditeľ colníkov v Michalovciach mimoriadne dôležitý.

Trošková odmieta, že by sa nesnažila. „Pytala som sa a minister povedal, ze on take veci neriesi. Takze sa musim opytat na vychode alebo priamo na vedeni colnice“. Ministrom financií za Smer bol v tom čase dnešný guvernér NBS Peter Kažimír.

„Nie som si vedomý žiadnej komunikácie medzi mnou a Máriou Troškovou na uvedenú tému a nemal som ani dôvod sa takou vecou zaoberať,“ reagoval Kažimír. Žiadny zamestnanec s menom Pekarík sa riaditeľom colnice nestal.

Láska k Smeru

Vadala sa zároveň v konverzácii s Troškovou sťažoval na SNS. „Ja som povedal že sú buzeranti SNS a prví je tam Jano Holko,“ napísal o Hoľkovi, ktorý pôsobil za minulej vlády ako šéf úradu ministerstva obrany.
Práve Hoľko, ktorý je priateľom Andreja Danka, zoznámil podľa Denníka N Antonina Vadalu s Viliamom Jasaňom. Hoľko v minulosti tvrdil, že ho Vadala podviedol.

Vadala sa počas celej komunikácie s Troškovou hlásil k Smeru. „A prečo kvoly mna ti padlo? Lebo si bola frajerka? Ze som ti dal prácu? Peniaze? Vilko? Co? Daj si hlavu do poratku ja som zmerak nie som opozície a nie vidím prečo mi majú robit intríg,“ písal v roku 2014. „Vieš že mám rada smer aj premiér keď nepoznám osobne lebo 12 rokov som bojoval pre smer a budem ďalej lebo veľa sú môj kamaráti,“ zopakoval aj v roku 2017.

Po prechode na Úrad vlády bola Troškovej komunikácia s Vadalom opatrnejšia, vtedajšieho premiéra Roberta Fica takmer nespomínali. Jediné vyjadrenie, ktoré by sa ho mohlo týkať, je označenie „šéf“, ako o Ficovi v Threeme hovorili aj Marian Kočner a Norbert Bödör. Trošková na otázky Aktuality.sk nereagovala. Redaktorovi televízie JOJ zložila telefón a neskôr pred ním ušla do vchodu bytovky, v ktorej býva. Odpovede neposkytli ani Viliam Jasaň a Robert Fico. Hovorca strany Smer Ján Mažgút sa totiž vyjadril, že na otázky adresované zástupcom tejto strany nebudú odpovedať, aktuality.sk

X X X

V Malackách zasiahla pre korupciu NAKA, zadržala primátora mesta

Národná kriminálna agentúra (NAKA) zasiahla v Malackách, kde dokumentuje korupčnú trestnú činnosť. Počas akcie s krycím názvom Staviteľ zadržali policajti dve osoby, a to J. Ř. a M. L. Polícia o tom informuje na sociálnej sieti. Jeden zo zadržaných je Juraj Říha, primátor Malaciek.

Potvrdila to aj hovorkyňa Malaciek Ľubica Pilzová s tým, že druhá zadržaná osoba M. L. nie je zamestnancom mesta.
Začiatkom roka mal podľa polície zástupca mesta Malacky ponúknuť cez sprostredkovateľa úplatok developerskej spoločnosti. V tomto prípade nešlo o peniaze, ale o „výmenný obchod“. „Developer čakal na vydanie kolaudačného rozhodnutia v prípade jeho bytového domu. Všetky zákonom stanovené podmienky splnil. Napriek tomu mal zástupca mesta developerovi ponúknuť bezproblémové a urýchlené kolaudačné rozhodnutie za splnenia ešte jednej podmienky,“ spresnila polícia.

Za vydanie kladného stanoviska mal na oplátku žiadať, že developer svojím vplyvom zabezpečí na okresnom dopravnom inšpektoráte vydanie kladného stanoviska v prospech mesta Malacky v súvislosti s výstavbou multifunkčnej haly mestom. „V tomto prípade aj napriek nesplneniu zákonných podmienok na jeho vydanie,“ podotkla polícia.

Policajný vyšetrovateľ momentálne realizuje procesné úkony. O ďalšom postupe bude polícia informovať.
Mesto Malacky pre TASR uviedlo, že sa nebude k informáciám, ktoré polícia zverejnila na sociálnej sieti, vyjadrovať./agentury/

X X X

Premiér Matovič: Keď bude po koronakríze, bude aj po Sulíkokríze

Nielen koronakríza, ale aj tá komunikačná medzi predsedom vlády Igorom Matovičom (OĽaNO) a vicepremiérom Richardom Sulíkom (SaS) zamestnáva koaličný štvorlístok. Napriek tomu premiér zostáva optimistom a tvrdí, že vláda vydrží v súčasnom zložení celé štyri roky. „Bude po koronakríze, bude aj po Sulíkokríze. Trošku niekto tlačí na pílu, ale nechcem robiť z toho vedu,” vyhlásil Matovič v televízii Markíza.

Podľa neho sa na túto tému rozprávali aj v utorok večer na koaličnej rade. „Ja si myslím, že sa to uprace.”
Premiér a minister hospodárstva sa nezhodovali predovšetkým na tom, či a ako má štát pomôcť podnikateľom, ktorí platia nájmy.

Predseda parlamentu a Sme rodina Boris Kollár ale tvrdí, že už našli kompromis.

„S vysokou pravdepodobnosťou sa bude vykonávať masívna podpora pre podnikateľov, ktorí majú nájmy. Bude to veľmi rýchlo oznámené,” skonštatoval Kollár.

Školy len dobrovoľne a najskôr od júna

Šéf vládneho kabinetu Igor Matovič ale nechcel predbiehať, čo sa týka ďalšieho kola uvoľnenia prísnych hygienických opatrení. Tie sa týkajú aj prípadného otvorenia škôl. „Verím, že v pondelok po stretnutí konzília oznámime zase pozitívnu správu pre verejnosť,” odkázal rodičom so školopovinnými deťmi.

Isté ale je, že ak sa školy opätovne sprístupnia, bude to len dobrovoľné a pre žiakov na 1. stupni. Najskôr sa tak pritom môže stať až od 1. júna. „Ak budú rodičia pociťovať strach, nebudú musieť poslať svoje deti do školy. (…) Čím lepšie čísla budú, tým odvážnejšie do toho pôjdeme,” prisľúbil premiér.

Minister školstva Branislav Grohling (SaS) nechcel byť o nič viac konkrétny. Tvrdí, že majú týždeň na to, aby pripravili jasné usmernenie. „Dovoľte mi týždeň na tom pracovať, aby sme potom upokojili všetkých,” odkázal.

Otáznik nad karanténou aj rúškami

Veľký otáznik stále visí nad povinnou štátnou karanténou. Jasnú odpoveď o jej budúcnosti nedal ani predseda vlády.
„Mojim cieľom je oznámiť presný termín ešte tento týždeň,” reagoval Matovič neurčito.
Odborníci však majú podľa Matoviča rozhodnúť aj o tom, kedy by sme mohli dať dole rúška. Sám verí, že by sa tak mohlo stať do konca mája.

„Ak budeme mať tie čísla, tak dobré, ako v posledných dňoch, o to intenzívnejšie môžeme dúfať, že sa prestanú nosiť rúška vonku. O čo viac zodpovednosti, o to viac slobody,” odkázal ľuďom premiér, aktuality.sk

X X X

Ján Šikuta: Sudcom v hľadáčiku polície preruším funkciu

Súdna rada ho včera zvolila za predsedu Najvyššieho súdu. Stane sa ním, až keď ho vymenuje prezidentka Čaputová. Ján Šikuta je celoživotným sudcom, v minulosti bol slovenským sudcom Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Prekvapivo ho podporili sudkyne z Threemy, väčšinu reformných sudcov a nominantov novej koalície si nezískal.

Na vypočutie ste prišli s „akčným plánom očisty justície“. Čo to znamená? Čo spravíte ako prvé a ako chcete očistiť justíciu?

Nepochybne sme v komplikovanej dobe, pokiaľ ide o stav slovenskej justície. Všeobecne sa hovorí o zvyšovaní vierohodnosti a očiste justície, ale je potrebné si definovať, čo očista znamená.

Každý si pod tým predstavuje niečo iné. Niekto si môže myslieť, že budeme stíhať a vyhadzovať sudcov.
V takej citlivej situácii, v akej sa justícia nachádza, je nepochybne potrebné robiť zmeny, ale ide o to, aby sa zadefinovalo, aké zmeny a čo znamená očista.

Ste zvoleným kandidátom, k funkcii vám chýba už len menovanie prezidentkou. Čo znamená očista justície, sa preto pýtam ja vás.

Je to proces, v ktorom by sa mali ustanoviť pravidlá, čo očista znamená a ako sa bude vykonávať. Je potrebné si uvedomiť, že jedna vec sú vyhlásenia o tom, kto čo všetko urobí, ale druhá vec je, že pokiaľ sa neprijmú pravidlá, pokiaľ očista – či už personálna, alebo iná – nebude prebiehať v súlade s pravidlami a zákonom.

Niektoré zákony, ako napríklad zákon o majetkovom priznaní, sú v dnešnej dobe prakticky bezzubé. Vidíme situácie, že sudcovia nadobudnú nejakým spôsobom majetok a neprevedú ho na seba, ale na rodinných príslušníkov.
Toto všetko treba zadefinovať a povedať si ako na to. Niektoré veci si budú vyžadovať zmenu predpisu. Ide mi o to, aby sa to urobilo perfektne a zodpovedne, aby sa to následne nevrátilo ako bumerang.

Dotknuté osoby sa budú nepochybne brániť, je to ich právo, budú mať aj pocit, že sa voči nim dejú neprávosti. Aby sa to následne nevrátilo, že budú v prípadných súdnych konaniach súdy vyhrávať a potom sa celý proces dostane do kontraproduktívnej polohy.

Niektoré veci ako previerky a majetkové priznania bude navrhovať ministerka a schvaľovať Národná rada. Čo môžete urobiť vy z pozície predsedu Najvyššieho súdu?

Na niektoré nástroje, ktoré by sa v rámci akčného plánu prijali, je potrebná súčinnosť aj iných kľúčových hráčov ako ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo vnútra alebo generálna prokuratúra.

Sú oblasti, kde môže sám Najvyšší súd, ako aj predseda a vedenie prijať určité opatrenia. V otázke zvýšenia právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí je potrebné trvať na tom, aby sa zjednotila rozhodovacia prax. Aby aj súdy nižších stupňov – okresné, krajské – rešpektovali ustálenú judikatúru, ktorú tvorí Najvyšší súd. Len tak sa dá zvýšiť právna istota, aby občan vedel, akú má pravdepodobnosť na úspech alebo neúspech v podobnom konaní, ktoré už bolo súdom vyriešené.

Ak ide o očistu, tak to znamená, že niekto asi bude musieť odísť. Už dlhšie sa hovorí, že akcia Búrka vyšetrovacieho tímu Hmla bude pokračovať. Že možno aj Najvyšší súd príde o ďalších sudcov a niektorí vaši ďalší kolegovia skončia v putách.
Ak vás vymenuje prezidentka, stanete sa šefom aj týchto ľudí, ktorí sú v hľadáčiku polície. Akým spôsobom chcete od nich očistiť súd?

Ak sú v hľadáčiku polície, pravdepodobne to dospeje do situácie, v akej sa nachádzame teraz s trinástimi sudcami, voči ktorým bolo vznesené obvinenie. Potom nepochybne platí pravidlo, že títo sudcovia nemôžu vykonávať svoj úrad.
Preto je potrebné prerušiť im funkciu po dobu trestného stíhania, pokiaľ sa zistí, či sú, alebo nie sú vinní. Je to personálna otázka, ktorú môže robiť predseda súdu.

Na Najvyššom súde chýba celkovo veľa sudcov. Je potrebné doplniť stavy, vypísať výberové konania a ustanoviť výberové komisie tak, aby garantovali, že sa všetci sudcovia krajských a okresných súdov dozvedia o tom, že sa hľadajú sudcovia do výberových konaní. Treba ustanoviť komisie, ktoré budú garantovať, že sa za sudcov Ústavného súdu dostanú tí najlepší z najlepších. To všetko je v kompetencii predsedu Najvyššieho súdu.

Keď sa pozrieme na to, kto za vás hlasoval – keďže hlasovanie bolo tentoraz verejné –, dá sa povedať, že niektorí z reformných sudcov boli skôr proti alebo sa zdržali hlasovania. Hlasovali za vás napríklad sudkyne, ktoré sú v Threeme. Ako to čítate?

Momentálne to nečítam, pretože som stále prekvapený. Tí, o ktorých som pochyboval, že mi hlas dajú, mi ho nakoniec dali, a naopak, tí, o ktorých som si myslel, že mi hlas dajú, mi ho nedali. Preto vám teraz na túto otázku celkom neodpoviem. Sám si musím vyhodnotiť, čo sa stalo. Či v tom bolo moje vystúpenie a s niečím zásadne nesúhlasili, alebo či už boli rozhodnutí pred mojím vystúpením.

Cítite sa byť teraz zástupcom aj tých sudkýň, ktoré sú v Threeme, ktoré vám dali hlas a vy o tom viete?

Keď mi dali hlas, tak mi dali hlas. Na toto vám neviem odpovedať. Dostal som od nich hlas, sú členkami súdnej rady a majú právo hlasovať, čo aj zrealizovali. Čo vám mám na to odpovedať, že som mal odmietnuť ich hlas?

Elena Berthotyová zo združenia Za otvorenú justíciu vám vyčítala, že ste sa dostatočne nepostavili proti podpredsedníčke Najvyššieho súdu, ktorá nakoniec skončila v rukách polície, že ste nepodpísali vyhlásenie proti nej. Cítite sa na strane reformných sudcov, ktorí vám nedali hlas, alebo sa cítite viac na strane tých druhých?

Cítim sa aj na strane reformných sudcov, preto som prekvapený, že niektorí z nich mi nedali hlas. Musím nad tým porozmýšľať a rozanalyzovať, čo bolo toho príčinou.

Hlas vám nedali ani nominanti parlamentu a vlády, tí, ktorých súčasná koalícia v súdnej rade vymenila. Zároveň ste vo svojej prezentácii povedali, že súhlasíte s niektorými bodmi programového vyhlásenia vlády v oblasti justície, napríklad s previerkami sudcov. Do akej miery sa naozaj stotožňujete s tým, čo vláda v programovom vyhlásení nazýva očistou justície? Je niečo, v čom nesúhlasíte so súčasnou ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou?

Nemám zásadné výhrady proti vyhláseniu vlády a myšlienkam, ktoré prezentuje ministerka spravodlivosti. Preto som očakával podporu od jej nominantov. Ale nie je to celkom tak, ako hovoríte, dal mi hlas aj člen súdnej rady menovaný vládou.

Áno, ale väčšina z nich vám ho nedala. Keď zrátame nominantov vlády a parlamentu, je ich päť a z toho ste dostali jeden hlas...

Preto hovorím, že tomu nerozumiem. Pretože ak súhlasím, aj keď sa nemusí so všetkým súhlasiť na sto percent...

S čím z tých krokov, ktoré plánuje súčasná vláda spraviť v justícii, nesúhlasíte?
(Ticho.)

Sú tam napríklad majetkové previerky sudcov, o ktorých ste povedali, že sú potrebné. Máte nejakú výhradu?
Pri previerkach si treba zodpovedať, kto stráži strážnika. Ak niekto bude preverovať sudcov, je potrebné zistiť, či tí, ktorí preverujú, nemôžu tieto previerky zneužiť na iné účely.

Otázka je aj so súdnou mapou, kde by sa uvažovalo, že nejaká agenda bude presahovať rámec okresu. Nedá sa povedať, že nesúhlasím. Len som vzniesol otázku, že aj v minulosti bolo niečo podobné, kde boli špecializácie a agendy, ktoré okresný súd riešil až cez kraj a neskôr sa ukázali nedostatky.

Preto to dávam na diskusiu. Nie je to v čierno-bielej rovine, že áno alebo nie. Sú určité veci, ktoré môžu byť prospešné, ale treba o nich diskutovať, pretože sa môže ukázať, že môžu priniesť aj negatívne elementy. Potom treba zvážiť, čo prevláda, či tie negatívne alebo pozitívne stránky.

ŠTRASBURG NA SLOVENSKO?

Boli ste sudcom za Slovensko na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Je niečo, čo chcete „poeurópštiť“ v slovenskom súdnictve, čo si prinesiete ako skúsenosť a aplikujete to na slovenskú justíciu?

Vedel by som si predstaviť veľa vecí, čo by sa dali priniesť do slovenskej justície. Aj takých, ktoré by nemali nároky na štátny rozpočet . To sú veci, ktoré sa týkajú napríklad vzťahov na pracovisku. Dobre vieme, že mnohí sudcovia na súdoch sú poznačení minulosťou a časom sa vytvorili nie dobré vzťahy medzi jednotlivcami alebo skupinami.

Myslíte tým Harabinových sudcov a tých ostatných či nejaké ďalšie skupiny?

Podľa toho, čo som sledoval v médiách, vnímam, že medzi sudcami je inštitucionálna pamäť a kolegovia vedia, kto bol s kým a kto proti komu. To stále pretrváva. Viem si predstaviť, že by sa to mohlo obrusovať tak, že by sa konečne vytvoril na pracovisku jeden pokojný vzťah, aby sa sudcovia mohli v kľude venovať svojej práci a nie riešiť iné veci.

Tak isto je to otázka vzťahu medzi sudcami navzájom a medzi sudcami a zamestnancami. V Štrasburgu, či to boli sudcovia, správny aparát alebo administratívny aparát, zamestnanec súdu pozdravil sudcu.U nás je situácia, že ani nevieme, kto je na súde zamestnanec, pretože nikto nikoho nepredstaví. Nikto nevie, pokiaľ s ním nepracuje, keď niekoho stretne na chodbe, či to je asistent alebo sudca z iného kolégia.

Takže takú štábnu kultúru myslíte...

Áno, určite.

Keď ste pred štyrmi alebo piatimi rokmi prišli zo Štrasburgu na Najvyšší súd, povedali ste mi, že to, čo v Štrasburgu funguje a u nás nie, je, že v Štrasburgu majú sudcovia viac asistentov, viac aparátu a ľudí, ktorí dokážu spraviť mravčiu prácu za sudcov. Na Slovensku také možnosti nemáme? Ako by ste porovnali úroveň a služby štrasburského súdu s Najvyšším súdom na Slovensku? Čo by sa s tým dalo robiť?

To by mohol byť taký ideál, že by sudca mal troch až piatich asistentov.

Teraz má jedného, ak sa nemýlim.

Áno, na Najvyššom súde majú jedného asistenta. Ako sme dnes počuli na súdnej rade, kolegovia z krajských a okresných súdov povedali, že nemajú ani jedného. Situácia je rôzna. Ale treba vychádzať z ekonomických aj priestorových možností. Asistent musí mať kanceláriu, počítač a iné veci, čo s tým súvisia.

Budete sa ako predseda snažiť vystačiť si s tým, čo máte? Nebudete napríklad žiadať viac peňazí na viac asistentov?
Budem sa snažiť dosiahnuť to, aby jeden sudca mal viac asistentov. Určite nebudem mať hneď päť, ale viem si predstaviť, že keď dnes má každý sudca jedného asistenta, postupne by sa dalo tlačiť na to, aby mal dvoch.

Nejde o komfort sudcu. Ide o to, aby občan, ktorý sa obráti s vecou na súd, aby to bolo vybavené čo najkvalitnejšie a v primeranom čase. Je logické, že pokiaľ by sudca nemal žiadneho asistenta, tak si ten nápor tristo vecí do roka musí riešiť sám. Musí kontrolovať celý spis a robiť úkony, na ktoré sa nevyžaduje vysoká odbornosť.

Keď má jedného asistenta, je to lepšie. To je aj súčasný stav, ale bolo by to ešte lepšie, keby mal dvoch až troch asistentov. Dôležitý je aj výber asistentov. Mali by to byť asistenti, ktorí sú kvalitní a schopní. Mal by za to zodpovedať sudca, aby boli vybratí takí asistenti, ktorí mu budú pomáhať, aby sa celý proces so spisom urýchlil. Nie je to len o výbere sudcov na Najvyšší súd, ale aj o výbere právnikov, asistentov. Najlepšie by to bolo z krajského, okresného súdu, kde už získali určitú prax. Je to komplexná vec.

Ako som v akčnom pláne spomínal, ide o viacero bodov, ktoré by program tvorili. Na vytvorení aj na garancii programu sa musia podieľať všetky kľúčové inštitúcie, ktoré do toho majú čo povedať. Predseda Najvyššieho súdu sám neurobí nič.

V programovom vyhlásení sa píše, že by mala vzniknúť nová inštitúcia – Najvyšší správny súd. Správne súdnictvo, ktoré by mal nový orgán riešiť, je momentálne pod Najvyšším súdom. Ako si to predstavujete, že to bude vyzerať? Odčlení sa
správne kolégium od Najvyššieho súdu v podobe, v akej je teraz, a stane sa z neho samostatný Najvyšší správny súd?

Tendencia vytvoriť Najvyšší správny súd je legitímna. Je aj v okolitých štátoch, je to agenda správne súdnictvo, ktorá sa najrýchlejšie rozrastá a je najdynamickejšia. Konanie pred správnym súdom má svoje špecifiká oproti civilnému konaniu.
Najjednoduchším spôsobom by bolo, aby tí sudcovia, ktorí dnes vykonávajú administratívne správne súdnictvo, prešli na Najvyšší správny súd. V minulosti sa to dialo, keď na začiatku deväťdesiatych rokov existovala štátna arbitráž. Išlo o spory medzi štátnymi podnikmi.

Z arbitrov sa z nich stali sudcovia, čo bola ešte väčšia zmena, ako keby malo vzniknúť samostatné správne súdnictvo, kde by sudcovia, ktorí túto agendu už dnes vykonávajú, prešli pod iný subjekt.

No nie je to len o tom, že by sa formálne vytvoril Najvyšší správny súd, sú tam aj iné konzekvencie. Napríklad v Českej republike má Najvyšší správny súd aj agendu, ktorú majú disciplinárne súdy. Aj táto agenda by mohla aj u nás prejsť pod Najvyšší správny súd.

Necháte si zobrať z rúk správne súdnictvo? Teraz, ak budete šéf Najvyššieho súdu, necháte ho odísť aj so sudcami na nový orgán, ktorý bude nezávislý od vás?

Vyžaduje si to diskusiu. Nie som typ človeka, ktorý buchne do stola a povie, že to bude takto. Najskôr potrebujem vedieť názory ostatných sudcov. Obyčajne sa pri takýchto rozhodnutiach robia analýzy. Pokiaľ to bude na prospech toho, aby vzniklo samostatné správne súdnictvo, ako je to v iných krajinách, nevidím dôvod, prečo by som to mal brzdiť.
Nevidím to tak, že by som si nechal zobrať časť súdu. Treba vždy hľadieť na záujem justície ako takej. Nie partikulárne na to, že ide o krajský, okresný alebo Najvyšší správny súd. Ak je to na prospech veci a podložené objektívnymi analýzami, prečo nie.

PRACOVAL S UTEČENCAMI

Na verejnom vypočutí ste spomínali, že ste kedysi pracovali s utečencami. O čo išlo?

Pôsobil som ako právny poradca vysokého komisára OSN pre utečencov – UNHCR. Je to zvláštna agentúra OSN, ktorá pôsobí po celom svete. V každom regióne má UNHCR rozdielne úlohy. Napríklad v strednej a východnej Európe, v štátoch ktorých som pôsobil ako právny poradca, bolo úlohou UNHCR pomáhať vládam prijímať legislatívu týkajúcu sa azylu, migrácie.

My sme boli do roku 1990 štátom, ktorý produkoval utečencov a teraz po pristúpení k dohovoru o utečencoch sme ich zrazu mali prijímať. To je veľká zmena v myslení ľudí, úradníkov aj polície. Našou úlohou bolo pomáhať vládam pripraviť legislatívu, aby mohli prijímať utečencov, aby bola v súlade s medzinárodnými štandardmi.

Boli ste aj v teréne? Napríklad v utečeneckých táboroch?

UNHCR je zvláštna organizácia vtom, že na princípe rotácie aj právni poradcovia a iný odborný aparát bol vysielaný na dobu troch mesiacov alebo pol roka do regiónu, kde boli iné problémy, ako prijímanie legislatívy v súlade s medzinárodnými štandardmi.

Uprostred ničoho bol zrazu konflikt a prichádzali desaťtisíce ľudí na územie iného štátu, kde boli relatívne v bezpečí. Úlohou UNHCR a iných agentúr OSN bolo sa o nich postarať.

Kam poslali vás a čo ste tam robili?

Pôsobil som aj v bývalom Sovietskom zväze. Bola to činnosť spojená s registráciou prichádzajúcich utečencov.
Túto skúsenosť som spomenul, lebo som od člena súdnej rady dostal otázku, ktorá smerovala k riadiacim skúsenostiam na súde. Tým som chcel vysvetliť, že som bol v rôznych situáciách a kontexte, kde človek musel riešiť nielen justičné problémy, ale aj krízové problémy, kde konáte v strese a pod tlakom.

Čiže to bol utečenecký tábor, v ktorom ste pracovali?

Áno. Také tábory boli aj v strednej Európe, na Slovensku.

V ktorom tábore ste boli?

Pôsobil som napríklad na Ukrajine v záchytnom tábore v Užhorode, kam chodili utečenci z východnejších častí bývalého Sovietskeho zväzu, ale aj z Afriky. Bolo to různorodé, aktuality.sk

X X X

Dago Daniš: Stíhanie Trnku za Gorilu zrejme uviazne

Minulý rok bývalý generálny prokurátor Trnka konečne narazil. Bol zadržaný a stíhaný za dve celkom jasné kauzy. Dnes však hrozí, že jeho prípad uviazne. Trnku najskôr podržali kolegovia z prokuratúry v kauze Tipos. Jeho zadržanie aj stíhanie v tejto veci zrušili.

O podobný scenár sa pokúša Trnka aj pri kauze Gorila. Vyšetrovateľ ho stíha za zneužitie právomoci – konkrétne za to, že ukrýval zvukovú nahrávku zo spisu Gorila, ktorú získal jeho kamarát Kočner.

Trnka sa bráni

Trnka podal mimoriadny podnet na generálnu prokuratúru, aby jeho stíhanie zrušila ako nezákonné. Pripomíname, že Trnku pomerne jasne usvedčuje nahrávka medzi ním a Kočnerom z roku 2014 (našla sa v Kočnerovom archíve). Z nahrávky vyplýva, že Kočner si v trezore vtedajšieho generálneho prokurátora ukryl nahrávku Gorily, s ktorou predtým obchodoval. Neskôr sa mal pokúšať o obchody s nahrávkou aj Trnka.

Rozhovor Trnka - Kočner však ukazuje aj niečo iné a oveľa vážnejšie. Podnikateľ z mafiánskych zoznamov Kočner mal byť na generálnej prokuratúre niečo ako neformálny kancelár. Vybavovač a pokladník Trnku. Kočner mal obchodovať s rozhodnutiami generálnej prokuratúry. A vykonávateľa Trnku mal vyplácať, resp. odkladať mu peniaze.

Z nahrávky je zrejmé, že podnikateľ Kočner sa k Trnkovi správal ako k podriadenému. A korumpoval ho.
Po zverejnení rozhovoru Kočner - Trnka z roku 2014 vyzeralo stíhanie bývalého generálneho prokurátora ako holá nevyhnutnosť a jasná vec.

Lenže – dnes to vyzerá o niečo zložitejšie.

„Gorila? Také neexistuje“

V skratke: obchodovanie či vydieranie cez nahrávky Gorily všetci popreli. A úspešné stíhanie Trnku len za to, že ukrýval nahrávku zo spisu Gorila, teda utajované informácie SIS, je otázne.

Tajná služba totiž pracovala na akcii Gorila len za Dzurindovej vlády, keď odpočúvala šéfa Penty Haščáka a jeho ľudí (2005, 2006). Po nástupe prvej Ficovej vlády dostala SIS úlohu zlikvidovať všetko, čo malo akúkoľvek súvislosť s akciou Gorila. Skartovali sa spisy, nahrávky, zničili sa všetky stopy...

Teda: ak potom Kočner zohnal od siskárov Gorila-nahrávku, obchodoval s ňou a kópiu si uložil u Trnku, nešlo už o tajné dokumenty SIS, chránené zákonom, ale o odpad. O niečo, čo nemalo existovať a s čím prokuratúra ani polícia nemohli oficiálne pracovať.

Trnka sa teraz môže brániť, že v trezore držal len nejaké pochybné dokumenty neznámeho pôvodu, s ktorými ako prokurátor nemohol vôbec nič podniknúť. Inými slovami, držanie údajnej nahrávky z údajnej akcie, ku ktorej sa nikto nehlásil a ktorú súd označil ako protiprávnu, nemuselo byť trestné. Trestné by bolo len zneužívanie nahrávky na vydieranie Haščáka či Fica, alebo jej predaj.

A to nie je preukázané.

Z nahratého rozhovoru Kočner - Trnka z roku 2014 síce jasne vyplýva, že Trnka sa pokúšal vydierať Haščáka, no ten to poprel. Poškodený neexistuje. Po právnej stránke prípad ostáva v polemickej rovine tvrdenia proti tvrdeniu. Vlastne Kočnerovej nahrávky proti tvrdeniu.

Vyšetrovateľ sa točí v kruhu.

Sluha a pán

Pri stíhaní Trnku by zrejme bolo schodnejšou cestou otvoriť jednu staršiu kauzu, pri ktorej existuje dostatok dôkazov (aj listinných) o zneužívaní právomoci prokurátora v prospech Kočnera.

Ide o kauzu Glance House. Prokurátor Trnka preukázateľne a v rozpore so zákonom pomáhal Kočnerovi ovládnuť majetok (byty), o ktoré sa viedol spor. Prípad je síce premlčaný, no mohol by sa po zistení nových skutočností a prekvalifikovaní trestného činu obnoviť.

Prokurátor Trnka v roku 2012 podpísal sporný list, ktorý umožnil Kočnerovi podvodne ovládnuť dovtedy zablokovaný majetok Glance House. Trnka sa bránil, že nešlo o Kočnera, ale o spor podnikateľov (Číža a Šľachtovej) a majetok napokon nezískal Kočner, ale Agh.

Kočnerov ukážkový podvod

Dnes už pritom vieme, že Jana Šľachtová vystupovala vo viacerých majetkových podvodoch Kočnera ako nastrčená figúra. A Štefan Agh spravoval Kočnerove firmy ako jeho spoločník, resp. biely kôň. A hlavne: vieme aj to, že prokurátor Trnka mal v minulosti vykonávať pokyny Kočnera, ktorý sa pasoval za jeho kancelára, pokladníka a neformálneho šéfa.

V prípade Glance House tu teda máme podozrenie, že Trnka zašiel za hranu a zneužil svoje právomoci na objednávku. Konkrétne na objednávku Kočnera. Navyše, máme tu podozrenie, že tým spôsobil značnú škodu. A za takéto zneužitie právomoci je vyšší trest a hlavne vyššia premlčacia doba.

Vyšetrovatelia by sa mali zamerať na tento starý prípad a dotiahnuť ho do konca. Vystupujú v ňom všetky postavy, ktoré dôverne poznáme aj z iných káuz: podvodník Kočner, jeho „opička“ Šľachtová, biely kôň Agh a prokurátor na telefóne Trnka. Okrem toho tu máme poškodeného (okradnutý developer Číž) a listinný dôkaz. Teda dokument, ktorý protiprávne a účelovo spísal prokurátor Trnka v roku 2012, čo Kočnerovi a jeho ľuďom umožnilo okradnúť pôvodného vlastníka a ovládnuť bytový dom v Bernolákove.

Ak Trnka nehoráznym spôsobom zneužil svoju funkciu prokurátora v prospech Kočnera, tak v tomto prípade.
Po deviatich rokoch dozrel čas, aby za to zaplatil, aktuality.sk

X X X

Policajný prezident Milan Lučanský prišiel o ochranku a šoféra

Úrad na ochranu ústavných činiteľov prekvapujúco odobral policajnému prezidentovi Milanovi Lučanskému výhodu, ktorú využíval viac ako dva roky. Šéf policajného zboru Milan Lučanský už nemá viac k dispozícii ochranku a vlastného vodiča. Podľa portálu čas.sk šoféra a bodyguarda v jednej osobe mu odobral Úrad na ochranu ústavných činiteľov, ktorý spadá pod rezort vnútra.

Lučanský využíval tieto služby dva roky od jeho nástupu na pozíciu policajného prezidenta. „Od 1. mája však nariadením z útrob ministerstva vnútra o túto službu prišiel a šoférovať na dôležité schôdzky a rokovania musí sám,“ uvádza čas.sk.
Lučanský pre portál povedal, že je to rozhodnutie riaditeľa Úradu na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií, ktoré rešpektuje. Viac sa na túto tému odmietol rozprávať.

Viac svetla do tohto náhleho rozhodnutia nevnieslo ani ministerstvo. Hovorkyňa rezortu Petra Friese len odkázala na rozhodnutie riaditeľa úradu, pričom dodala, že podobne postupoval aj v ďalších štyroch prípadoch.

Kto ďalší prišiel o svoju ochranku a vodiča, ale nekonkretizovala.

O bodyguarda za peniaze daňových poplatníkov nedávno prišiel aj expremiér Robert Fico. Tomu bývalé vedenie ministerstva vnútra pravidelne predžovalo lehotu na zákonnú ochranu, aktuality.sk

X X X

Odmietol si nasadiť rúško, dostal pokutu 1000 eur

Blokovú pokutu tisíc eur si vyslúžil muž, ktorý niekoľkokrát ignoroval výzvu policajnej hliadky, aby si nasadil v aute ochranné rúško. Stalo sa tak pri bežnej kontrole v noci z pondelka na utorok na Vajnorskej ulici v Bratislave. Informuje o tom polícia na sociálnej sieti.

„Vo vozidle sa zároveň okrem vodiča nachádzal aj spolujazdec, ktorý bol policajtom vyzvaný, aby si nasadil ochranné rúško. Muž sa k policajtovi správal arogantne a na výzvu nereagoval. Ani na opakované výzvy policajta muž nereagoval, výzvy ignoroval a ochranné rúško si odmietol nasadiť,“ približuje polícia s tým, že muž sa svojim konaním dopustil priestupku v zmysle zákona o civilnej ochrane obyvateľstva.

Polícia v tejto súvislosti upozorňuje, že hoci sa niektoré opatrenia v súvislosti s pandémiou COVID-19 uvoľňujú, na nosenie ochranných rúšok alebo inej adekvátnej náhrady na verejnosti netreba zabúdať. Táto povinnosť sa nevzťahuje na deti do dvoch rokov, osoby so závažnou poruchou autistického spektra či vodičov MHD v uzavretých kabínach./agentury/

X X X

Minister zdravotníctva Krajčí modlitbou „oslobodil“ muža, ktorý cvičil jogu. Slovenskí jogíni nechápu

Cirkev má s jogou problém. Jej cvičeniu sa na Slovensku pritom venuje asi 50 000 ľudí.

Marek Krajčí o svojej skúsenosti s Duchom svätým:

Jedným z najkonzervatívnejších predstaviteľov vlády Igora Matoviča je minister zdravotníctva Marek Krajčí, ktorý sa otvorene hlási ku kresťanstvu. O svoju „osobnú skúsenosť s Bohom“ sa podelil s čitateľmi napríklad na webe mojpribeh.sk.
Fakt, že Krajčí je silne veriaci, dokazuje aj video, ktoré sa v posledných dňoch zdieľa na Facebooku.

„Modlili sme sa za jedného konkrétneho brata, ktorý tam bol a zistili sme, že mal dočinenia niečo s okultizmom a jogou, cítil sa poviazaný, keď sme sa začali modliť za naplnenie Duchom svätým,“ rozprával Krajčí.

Muž, za ktorého sa modlili, vraj potom padol a vykríkol, že už je slobodný.

Ftáčnik vs. cirkev

Skutočnosť, že je Krajčí veriacim človekom, je jeho osobná vec. Viacerých Slovákov však zaskočilo, že nový minister zdravotníctva môže mať problém s jogou, ktorej sa aj u nás venujú tisícky ľudí.

Prečo vlastne Krajčí hovoril o človeku, ktorý cvičil jogu, akoby robil niečo zlé a môže byť joga nebezpečná?
Rozprávali sme sa s hovorcom Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Martinom Kramarom aj prezidentom Slovenskej asociácie jogy Gejzom Timčákom.

Hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová naše otázky odignorovala.

Veľmi veľa sa o joge na Slovensku hovorilo pred 20 rokmi. Vtedajší minister školstva Milan Ftáčnik chcel jogu dostať do škôl. Narazil však na obrovský odpor mnohých rodičov, ale aj katolíckych biskupov. Ftáčnik napokon musel ustúpiť.

Biskupi: Sú tam riziká

Čo sa cirkvi na joge nepáči? Kramara vysvetľuje, že jogu ako sústavu telesných cvičení neodmietajú.

Cirkev však podľa neho upozorňuje, že joga je zvyčajne súčasťou východného, najmä hinduistického filozoficko-duchovného smeru, ktorý má radikálne odlišný spôsob nazerania na svet, než má kresťanstvo a západná civilizácia.
„V niektorých kresťanských kruhoch je tiež joga vnímaná v súvislosti s fenoménom New age, ktorý je synkretizmom rôznych náboženských, duchovných, ezoterických i sekulárnych prvkov, s kombináciou medicíny, vedy, umenia, zdravého životného štýlu, neraz však aj s presahom k paranormálnym javom či k okultizmu,“ dodáva.

Viaceré kresťanské spoločenstvá preto podľa neho vnímajú jogu ako možné riziko pre autentický duchovný život kresťana.

Jogíni: Joga nie je náboženstvo

Šéf Slovenskej asociácie jogy Gejza Timčák zasa hovorí, že v kresťanských kruhoch je časté, že sa snažia vytvoriť u veriacich ľudí strach alebo obavy o svoju duchovnú integritu, ak budú cvičiť jogu.
„Pritom z technického hľadiska je to dosť nepochopiteľné, lebo nie je známe, že by joga pôsobila proti náboženstvu a joga samotná taktiež nie je náboženstvo, takže nepredstavuje konkurenciu,“ tvrdí Timčák.

O joge však podľa neho obyčajne hovoria najmä tí z kléra, ktorí s ňou žiadne skúsenosti nemajú.

Čo sa týka samotného Krajčího videa, podľa Timčáka je paradoxné, že sa muž, za ktorého sa mal minister modliť, cítil poviazane.

„Cieľom jogy je práve uvoľnenie a oslobodenie človeka od svojich vnútorných pút, ktoré mu produkujú problémy v živote. Joga – pokiaľ sa pestuje správne, pozitívne vplýva na psychické aj fyzické zdravie.“

Jogu podľa Timčáka na Slovensku cvičí asi 50 000 ľudí. Vyjadrenia ministra Krajčího, ktoré zaznievajú na spomínanom videu, ich podľa Timčáka morálne znevýhodňujú.

„V prípade, že ide o video, ktoré bolo publikované predtým, než sa stal ministrom, bolo by vhodné ho odobrať z Facebooku, aby nebudilo dojem, že ide o názor ministra zdravotníctva,“ dodal Timčák, aktuality.sk

X X X

Šeliga podáva trestné oznámenie pre Troškovej informácie

Pokiaľ disponovala utajovanými informáciami osoba bez bezpečnostnej previerky, bol by to trestný čin, hovorí Šeliga.
Video: Tlačová konferencia Juraja Šeligu Podpredseda koaličnej strany Za ľudí Juraj Šeliga podáva trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie z úniku informácií zo Slovenskej informačnej služby.

Jeho krok súvisí so zverejnenou komunikáciou medzi Máriou Troškovou a mafiánom Antoninom Vadalom, podľa ktorej mala bývalá asistentka Roberta Fica vedieť o tom, že ju tajní sledujú. „Siska ma eviduje ako tvojho bieleho kona ty chuj a mam to od najvyssieho cloveka!!!” sťažovala sa Trošková Vadalovi.

Podľa Šeligu by mala polícia preveriť, či a odkiaľ tieto informácie Trošková mala. „

„Odkiaľ Mária Trošková vedela, čo robí SIS? Odkiaľ mala takéto informácie? Logika nepustí. Mohla ich mať od pána Jasaňa? Alebo od Roberta Fica? Alebo ich mala od tretej osoby? Toto je otázka, ktorá musí byť vyšetrená, pretože nie je možné, aby človek bez bezpečnostnej previerky disponoval informáciami, ktoré podliehajú utajeniu,” povedal Šeliga.
Pokiaľ ich mala, išlo by podľa Šeligu o trestný čin. Preto podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, aby orgány činné v trestnom konaní preverili, či bývalá Ficova asistentka disponovala utajovanými informáciami, aktuality.sk

X X X

Peter Bárdy: Cenzúra v RTVS je zradou a neúctou voči verejnosti

Podozrenia z cenzúry v RTVS v prospech konkrétnej politickej strany už ľudí v médiách veľmi nevyrušujú, pretože sa objavujú dosť často.

Verejnoprávne médiá majú na Slovensku jeden vážny problém. Politici si zvyknú zamieňať médiá verejnej služby s médiámi, ktoré slúžia politikom. Nie je to nič nové, deje sa to od roku 1993. Aj preto nás dnes už veľmi neprekvapí, že v RTVS malo dôjsť k cenzúre v prospech konkrétnej politickej strany. Tentoraz sa to má týkať SNS.

Predseda mediálneho výboru parlamentu Kristián Čekovský (OĽaNO) povedal, že vedenie RTVS v prípade kauzy telefonátov medzi Alenou Zsuzsovou a Andrejom Dankom preferovalo záujem predsedu SNS.
Aj keď nás toto podozrenie neprekvapuje, neznamená to, že máme takéto praktiky tolerovať, prehliadať či považovať za normálne. Normálne to nie je.

Lebo akékoľvek účelové zasahovanie do žurnalistiky, ktorého cieľom má byť manipulácia v prospech (aj neprospech) niekoho, je absolútnym pošliapaním elementárnych princípov novinárčiny.

Totiž, novinár by mal byť lojálny v prvom rade k verejnosti – k svojim čitateľom, divákom, poslucháčom. V žurnalistike musí ísť o verejný záujem, ktorý nemusí korešpondovať so záujmom politikov, inzerentov či iných skupín.
Pokiaľ médiá a novinári nadbiehajú politikom a inzerentom, nemôžu sa stať dôveryhodnými. Časť verejnosti s nimi môže súhlasiť, ale vždy je to len tá časť, ktorá sa politicky integruje so stranami a hnutiami, ktorých záujmy konkrétne médiá zastupujú.

To sa roky deje v slovenských verejnoprávnych médiách. Ich dôveryhodnosť sa mení vždy s režimom, ktorý obsadí manažment.

Keď sa v programovom vyhlásení vlády objavila časť o vládnych schránkových novinách, bol som jedným z tých, čo nechápavo krútili hlavou. Načo?

Na margo toho mi niekoľko ľudí napísalo, že nechápu, prečo chce mať Igor Matovič vládne noviny, keď má RTVS.
To je absolútne nepochopenie veci.

Nie je možné, aby sme sa zmierili s tým, že vlády budú kontrolovať verejnoprávne médiá, a je tragédia, že časť verejnosti to prijala ako fakt. Namiesto práva prvej noci tu máme právo ovládnuť verejnoprávne médiá?

Vláda Igora Matoviča by mala otvoriť tému médií verejnej služby a v prvom rade si položiť otázku, či tu chceme mať verejnoprávne médiá.

Ak áno, tak treba zadefinovať, čo je ich úlohou a nastaviť ich financovanie. Potom treba vytvoriť podmienky aj pre nestrannú voľbu generálneho riaditeľa.

No a potom ho treba nechať pracovať – hoc by sa aj v spravodajstve a publicistike objavili kritické príspevky o konkrétnych vládnych politikoch. Znie to jednoducho, ale zatiaľ to tu nefunguje.

Namiesto toho tu manažment aktuálneho šéfa RTVS Jaroslava Rezníka vytvoril prostredie, z ktorého odišli seniórni reportéri spravodajstva a publicistiky.

Časť odišla sama, časť vyhodili, nepredĺžili im zmluvy. Kvalita spravodajstva a publicistiky sa prepadla.
Poznáme viacero prípadov, keď zaznievajú hlasy o autocenzúre alebo priamo cenzúre, ako to malo byť v prípade Dankových telefonátov so Zsuzsovou.

Zaujímavé bolo tiež počuť, ako Jaroslav Rezník reagoval na prerušenie vysielania relácie Reportéri, ktorú zvyknú nazývať aj investigatívou: „Nerozumiem, prečo sa nepýtate, prečo sme zastavili Famíliu alebo Moju diagnózu. Je to na mojom rozhodnutí a mojich kolegov. Nemyslím si, že investigatíva zásadne utrpela.“ Veľmi špecifický postoj.

Pokiaľ vedenie média zasahuje do obsahu redakcie preto, aby chránilo politikov alebo lobovalo v prospech inzerentov, tak je to absolútna neúcta k žurnalistike a dôkaz, že si nevážia vlastných novinárov. Že nie sú lojálni voči svojim divákom, poslucháčom, čitateľom, aktuality.sk

X X X

Poslanec OĽaNO Čekovský upozorňuje na čierne diery v RTVS za milióny eur

Zatiaľ čo inde musia dvakrát obracať každé euro, vedenie RTVS podľa poslanca OĽaNO Kristiána Čekovského rozhadzuje vo veľkom. Niekedy navyše z toho profitujú aj priamo členovia manažmentu telerozhlasu.

Takým príkladom je podľa neho aj inscenácia Nero a Seneca, ktorej výroba stála RTVS 484-tisíc eur. Tento program, ktorý sledovalo menej ako 40-tisíc divákov pritom navrhol vyrábať a zároveň si aj sám schválil programový riaditeľ RTVS Marek Ťapák. „Vyplatil si aj odmenu 12-tisíc eur. To je v priamom rozpore so štatútom zamestnanca RTVS," skonštatoval predseda parlamentného výboru pre média a kultúru Kristián Čekovský.

Pre Aktuality.sk pritom potvrdil, že vedenie RTVS plánuje s firmou vlastného programového šéfa podpísať aj ďalšie zmluvy.
„V centrálnom registri zmlúv je aj ďalšia zmluva na triptych Sľuk. A podľa našich informácií sa pripravujú aj ďalšie projekty," reagoval Čekovský.

Drahá maškrta bez obstarávania

Spomínaná inscenácia pritom nebola jediným programom, ktorá podľa Čekovského smrdí.

Takým príkladom je podľa neho aj projekt Zdravá maškrta, ktorý má dodávať firma moderátorky Ivety Malachovskej, ktorej dcéra ho zároveň moderuje. Celková cena na jeho výrobu presahuje 450-tisíc eur. Jeden diel tak stojí približne 2400 eur.
Podľa šéfa mediálneho výboru je problémom, že námet na túto reláciu neprešiel centrálnym registrom zmlúv, ktorý je akousi formou interného obstarávania.

„Do tohto systému by mali prísť všetky návrhy a námety na výrobu televíznych programov. RTVS tento systém často obchádza a vzniká priestor pre netransparentnosť," varuje Čekovský Výroba podobnej a zároveň dlhšej relácie Tajomstvo mojej kuchyne podľa neho stojí aj vďaka sponzoringu len 300 eur. „Je otázka, prečo sa aj v tomto prípade nevyužije forma sponzoringu."

DNA: Plytvanie

Za najväčší problém spomedzi sporných projektov, ktoré schválilo vedenie RTVS v poslednom čase ale predseda mediálneho výboru považuje titul DNA: Hrdina.
Ide o sériu dokumentov za viac ako 800-tisíc eur. Tie sa pritom týkajú rovnakých osobností, o ktorých už boli dokumenty vyrobané v rámci eventu Najväčší Slovák, ktorý sám o sebe stál približne milión eur.

„To je viac ako 80-tisíc eur za jednu časť 40-minútového dokumentu. Obvyklý koprodukčný vklad RTVS do dokumentu je 12 až 24-tisíc eur," upozornil Čekovský. Aj preto to to označil za nehorázne plytvanie, pri ktorom zlyhalo nielen vedenie telerozhlasu, ale aj členovia Rady RTVS, ktorí majú dozerať práve na hospodárne vynakladanie financií daňových poplatníkov.

Už skôr sa do povedomia verejnosti dostal aj kontroverzný program Folklorika. Zaujal nielen spracovaním, ale najmä cenou takmer 900-tisíc eur.

Napriek tomu RTVS podľa poslanca OĽaNO nevlastní na program exkluzívne vysielacie práva a relácia sa tak môže vysielať aj na súkromnej rovnomennej televíznej stanici Folklorika.

Neexistujúci rebranding za 70-tisíc eur

Osobitným príkladom je vynaloženie čiastky 70-tisíc za prípravu nového vizuálneho obalu telerozhlasu. Ten sa pritom doteraz vôbec nerealizoval. S jeho prípravou sa ale začalo ešte v čase, keď politici SNS mali výhrady k dvojbodke v logu RTVS.

„Doteraz sme sa na výbore nedozvedeli, aký to malo význam," odkázal Rezníkov šéf mediálneho výboru.
Všetky tieto zistenia sa parlamentný výbor rozhodol posunúť vláde a ministerstvu kultúry.

„Odporúčame vykonať v RTVS finančný audit alebo inú formu hospodárskej kontroly. Okrem toho predložíme národnej rade návrh, aby sa najbližšom rokovaní uzniesla, že Rada RTVS si neplní povinnosti ustanovené zákonom, podľa ktorého rada dohliada na hospodárnosť a efektívnosť nakladania s verejnými prostriedkami," vyhlásil Čekovský.

Pripomenul tiež, že ak sa parlament dvakrát v priebehu šiestich mesiacov uznesenie, že Rada RTVS si neplní svoje úlohy, poslanci môžu odvolať všetkých členov tohto orgánu.

RTVS hovorí o zavádzaní

Hovorkyňa RTVS Erika Rusnáková v reakcii pre Aktuality.sk označila tieto informácie za zavádzaujúce a vytrhnuté z kontextu.
„Nie je zjavné, na základe akých konkrétnych údajov a porovnaní Výbor NR SR pre kultúru a médiá vychádzal pri svojich tvrdeniach o ich nehospodárnosti a predražení. Vo vysielaní RTVS stúpol podiel pôvodnej tvorby a v súčasnosti vyrába programy za nižšie ceny ako pred niekoľkými rokmi," tvrdí.

Rusnáková presviedča, že všetky zmluvy aj programy prechádzajú viacstupňovou kontrolou, ktorá eliminuje možnosti uprednostňovania akéhokoľvek typu programu. Podľa nej ide navyše len o zámienku zakrývajúcu „ataky na RTVS z čisto politických dôvodov", aktuality.sk