iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Exgenerálny prokurátor Trnka sa chce zbaviť obvinenia...

... Skúša to u Čižnára:Trnku obvinili, lebo minimálne sedem rokov disponoval nahrávkou Gorily a nedal ju polícii. Vyšetrovateľ predpokladá, že ju chcel speňažiť. Bývalý generálny prokurátor sa chce obvinenia zbaviť. Podal preto podnet na generálnu prokuratúru.Elitní policajti z Národnej kriminálnej agentúry koncom minulého roka obvinili dnes už bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku zo zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Dôvodom bol fakt, že Trnka celé roky disponoval nahrávkou Gorily, ktorá mohla byť dôležitá pre policajné vyšetrovanie. Polícii ju však neposunul, práve naopak, podľa výsledkov vyšetrovania sa s ňou pokúsil obchodovať. Kľúčom pre Trnkovo obvinenie bola zrejme nahrávka rozhovoru medzi ním a Marianom Kočnerom, ktorá sa našla pri vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

„Ako verejný činiteľ nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z Trestného poriadku a po prevzatí zvukovej nahrávky zo spravodajskej operácie SIS pod krycím názvom Gorila, z ktorej vyplývalo podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov od osoby M. K., túto ukrýval a neodovzdal orgánom činným v trestnom konaní,“ napísali policajti pri jeho obvinení 18. decembra.

M. K. je v tomto prípade Trnkov dávny kamarát Marian Kočner. Práve on si u Trnku zrejme Gorilu odložil. Polícia predpokladá, že sa s nahrávkou obchodovalo a profitovať mali nielen Trnka a Kočner, ale aj ďalšie osoby.
Teraz sa Trnka rozhodol obvinenia spojeného s nahrávkou Gorily zbaviť. Obrátil sa pritom práve na generálnu prokuratúru, ktorej v minulosti šéfoval a stále je jej zamestnancom.

Zatiaľ nerozhodli

Využiť chce mimoriadny opravný prostriedok, ktorý môže generálny prokurátor použiť ak zistí, že bol porušený zákon.
Pre Aktuality.sk to potvrdila hovorkyňa generálnej prokuratúry Andrea Predajňová. Trnka podal svoj podnet pred niekoľkými týždňami.„Doposiaľ rozhodnuté nebolo. Za účelom rozhodnutia si prokurátor vyžiadal potrebný príslušný spisový materiál, až následne bude rozhodnuté,“ doplnila Predajňová.

Oskár dostal nápad

Obvinenie Trnku sa opiera o nahrávku z roku 2014. Na viac než hodinovom zázname Kočner po vtedajšom generálnom prokurátorovi kričí a vyčíta mu, že poza jeho chrbát obchodoval s nahrávkou Gorily. Prvý o tom informoval Denník N.
Trnka sa Kočnerovi priznal, že spolu s Oskárom Bereczkom a právnikom Lorántom Kósom chceli zobchodovať Gorilu.
„Oskár dostal nápad, že by sa to dalo speňažiť. Že by sme to nahrali. Povedal som, že si to necháme premyslieť hlavou,“ rozprával v minulosti Trnka Kočnerovi.

Na nahrávke hovoria o vydieraní partnera finančnej skupiny Penta Jaroslava Haščáka. Kočner v nej nadáva Trnkovi a baví sa s ním aj o úplatkoch. Správa sa k Trnkovi ako vyšetrovateľ k podozrivému.
„Neviem, čo s takým objemom peňazí. Neviem, kam by som si ich pichol...“ vyjadruje sa na nahrávke Trnka. Kočner sa ho pýta na to, koľko peňazí si pýtali Trnkovi kumpáni za nahrávku Gorily. Hnevá sa, že bývalý šéf prokuratúry chcel zobchodovať jeho „materiál“.

Trnku zadržali a zasa pustili

Trnkovi už jedno obvinenie zrušili – šlo o kauzu Tipos a nahrávku zo špeciálne upravenej šperkovnice od Mariana Kočnera. Na zázname sa vtedajší generálny prokurátor rozpráva s dnes už bývalým ministrom financií Jánom Počiatkom. V tomto prípade bol Trnka dokonca nakrátko zadržaný.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Rastislav Hruška však vzápätí konštatoval, že na zadržanie nebol dôvod a nevidí dôvod ani na trestné stíhanie. Obvinenie preto zrušil.

Podľa neho nebola v danom prípade naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Prokurátor však naznačil, že rozhovor oboch aktérov môže zakladať podozrenie z ekonomickej trestnej činnosti. Práve tým smerom podľa Hrušku má polícia zamerať svoju pozornosť.

Trnka má pozastavený výkon činnosti. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár tak urobil vlani v októbri po tom, ako vyšlo najavo, že si za Kočnerovej inštruktáže nahrával návštevy vo svojej kancelárii. Takto si nahral aj spomínaného exministra financií Jána Počiatka, keď rozprával o kauze Tipos aj o emisiách.
Trnka v minulosti podozrenia odmietol a vyhlásil, že nikdy nevzal žiadny úplatok, aktuality.sk

X X X

Najvyšší súd povedie Ján Šikuta

Najvyššiemu samosprávnemu orgánu justície sa po dlhých mesiacoch konečne podarilo zvoliť nového šéfa Najvyššieho súdu. Stal sa ním niekdajší sudca Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu Ján Šikuta. Vo verejnom hlasovaní získal podporu 12 členov Súdnej rady, traja boli proti a dvaja členovia sa zdržali. Rumanu nepodporil nikto, deviati boli proti a osmi sa zdržali.

Súdna rada po zmene zákona z dielne ministerstva spravodlivosti už všetky svoje zasadnutia vysiela v živom prenose. Dokonca aj jeden z členov Ján Mazák, ktorého opatrenia okolo koronavírusu pripútali k Luxumburgu, sa zasadnutia rady zúčastnil prostredníctvom online prenosu. Na zvolenie potrebovali kandidáti presvedčiť aspoň desiatich zo sedemnástich aktuálnych členov rady, ktorej jedno miesto nie je obsadené.

Obaja kandidátky mali najprv predstaviť svoju víziu rozvoja Najvyššieho súdu, zhodnotiť stav slovenského súdnictva a nakoniec odpovedať na otázky členov Súdnej rady. Žreb rozhodol, že ako prvý sa predstaví Ján Šikuta, ktorého do výberového konania navrhla Sudcovská rada Okresného súdu Bratislava III. Ten v minulosti pôsobil ako sudca na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, na Najvyššom súde je od roku 2015.

„Mám skúsenosť z národných súdov všetkých stupňov aj medzinárodného súdnictva, kde som videl veľa organizačných, personálnych postupov. Neprijal som túto kandidatúru kvôli teplému miestu, ktoré skôr než teplé bude veľmi horúce a na zvoleného predsedu čaká veľa práce,“ priblížil Šikuta motiváciu za svojou kandidatúrou. Tvrdí, že mu nejde a nielen o kariérny postup. „Vrchol kariéry som dosiahol, keď som sa stal sudcom Európskeho súdu pre ľudské práva. Považujem svoju kandidatúru za ponuku služby pre slovenskú justíciu,“ uviedol.

Medzi svojimi cieľmi Šikuta spomenul podstatné zvýšenie dôveryhodnosti justície a otvorene hovorí, že slovenská justícia sa nachádza v zlej kondícii. „Túto situáciu je evidentne potrebné zmeniť. Všetky orgány, čo majú čo o justícii povedať, by na tom mali pracovať. Očista justície nie vec na deň ale proces, ktorý musí byť pripravený, riadený, transparentný a diskutovaný,“ poznamenal s tým, že na očistu treba pripraviť aj nejaký akčný plán.

Očiste súdnictva by podľa neho pomohli majetkové priznania sudcov. Tie sú dnes síce detailnejšie ako u iných ústavných činiteľov, stále však nespĺňajú svoju úlohu. „Vidíme, že nevyhovujú. Sme svedkami toho, že niektorí kolegovia mesačne zarobia 50 tisíc a disponujú miliónovým majetkom ale napísané to majú na deti alebo na rodičov. Je namieste ich ešte viac zdetailniť,“ zdôraznil Šikuta.

Okrem majetkových priznaní by podľa neho pomohol aj pevný vek odchodu do dôchodku, niekde na úrovni 67 rokov, reforma súdnej mapy, lepšia komunikácia sudcov, ale aj už dlhšie diskutované previerky sudcov. „Kam sa súdnictvo vďaka niektorým sudcom dostalo, sa len ťažko bude brániť previerkam,“ myslí si Šikuta.

Šikuta po svojom predstavení čelil veľkému množstvu otázok. Len na ne odpovedal zhruba tri hodiny. „Mám pocit, že toto verejné vypočutie sa konečne začína podobať na vypočutie,“ skonštatoval člen rady Pavol Žilinčík. Za pravdu mu dal aj samotný kandidát. „Ďakujem za grilovačku, som ugrilovaný,“ rozlúčil sa Šikuta.

Po krátkej prestávke nasledoval druhý kandidát – Ivan Rumana, ktorý na Najvyššom súdu pôsobí od roku 2005. Do výberového konania ho navrhlo 12 členov Súdnej rady, z toho ale len 7 súčasných. „Pre mňa je rozhodujúce zdravé pracovné prostredie zamerané na riešenie odborných problémov. Na Najvyššom súde mi chýba. Chcem sa zamerať aj na rozhodovaciu činnosť súdu,“ priblížil motiváciu svojej kandidatúry.

Sám sa rozhodol vyjadriť aj k téme Štefana Harabina, s ktorým, ako priznal, si roky tyká. „Išlo o prezieravo inteligentného človeka, ktorý nemal problém zakročiť proti človeku, ktorý proti nemu vystúpil a vždy to dokázal urobiť v dikcii zákona,“ povedal.

Rumana niekdajšiu situáciu v justícii prirovnal k postavám z príbehu o čarodejníkovi Harry Potterovi. Kým Harabina označil za hlavného zloducha príbehu Voldemorta, Rumana voči nemu otvorene nevystupoval ale pôsobil voči nemu ako „Severus Snape“. Svojím konaním však podľa vlastných slov nakoniec zabezpečil, že bol Harabin odstavený z vrcholných pozícií v justícii. Aj keď viacerí členovia rady ospravedlnili svoju neznalosť týchto príbehov pre deti, Rumanovi ale bolo vytknuté, že Najvyššiemu súdu by mal šéfovať skôr múdry a dobrý čarodejník Gandalf, ktorý vystupoval ako vedúci síl dobra.

Aj keď s niektorými jeho činmi mal problém, verejne proti nemu nevystúpil a kolegom vytkol, že bol kvôli tomu ostrakizovaný. „Od roku 2007 som sa kariérne nikam neposunul, lebo ma vždy blokovala jedna, alebo druhá strana,“ uviedol. „To obdobie sa skončilo v roku 2014 a mali by sme hľadať cesty ako ďalej,“ dodal.

Rumana považoval na potrebné sa vyjadriť aj k hodnotovým otázkam. „Nemám výhrady k registrovaným partnerstvám. Manželstvom by ale malo byť označované iba spolužitie muža a ženy,“ zdôraznil s tým, že je praktizujúci kresťan.
Najväčšmi sa Rumana zasekol na svojom vyhlásení, že je pripravený sa kandidatúry vzdať v prospech Šikutu. Viacerí členovia rady sa ho preto opakovane pýtali, ako to myslel. „Neviem presne prečítať ten váš postoj,“ sťažovala sa jedna z členiek rady. Rumana nakoniec pomerne kostrbato vysvetlil, že chcel len, aby už bol konečne predseda Najvyššieho súdu zvolený. Keby vraj stratil podporu v Súdnej rade, bol pripravený verejne podporiť Šikutu, aby sa voľba už nemusela ďalšej opakovať.

V pondelok sa predseda Najvyššieho súdu volil na pôde Súdnej rady už štvrtýkrát. V predchádzajúcich dvoch voľbách sa už o tento post uchádzalo šesť sudcov. Na začiatku septembra kandidovala bývalá predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková (získala 1 hlas), bývalý minister spravodlivosti a zakladateľ politickej strany Vlasť Štefan Harabin (0), Bajánková (8) a Mesiarkinová (7 hlasov). V druhej voľbe na konci novembra kandidoval získal Šikuta osem a Alena Šišková iba dva hlasy. V tretej voľbe na konci januára sa o funkciu uchádzala Jana Bajánková s 9 hlasmi a Soňa Mesiarková so siedmymi.

Funkcie predsedu Najvyššieho súdu je uvoľnená už od začiatku októbra 2019, kedy ju opustila Daniela Švecová. Dočasne po nej prevzala vedenie súdu podpredsedníčka Jarmila Urbancová. Tá však bola spolu s ďalšími 12 sudcami 13. marca v rámci policajnej akcie Národnej kriminálnej agentúry pod názvom Búrka zadržaná a obvinená z podplácania a odišla do predčasného dôchodku. Na základe rýchlej novely ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej v takýchto prípadoch inštitúcie po novom vedie profesne najstarší člen. Od apríla tak Najvyššiemu súdu dočasne šéfuje sudca Peter Szabo./agentury/

X X X

Nového šéfa justície zvolili aj sudkyne z Threemy. Chce čistiť justíciu

Najvyšší súd bude mať zrejme nového predsedu – súdna rada dnes nečakane zvolila sudcu Jána Šikutu. Aby sa stal šéfom Najvyššieho súdu, potrebuje ešte, aby ho menovala prezidentka Zuzana Čaputová.
Ján Šikuta prekvapivo nedostal hlasy niektorých reformných sudcov. Naopak, do funkcie ho zvolili aj dve sudkyne, o ktorých sa v Threeme píše, že sa zúčastnili zabíjačky s Marianom Kočnerom, aktuality.sk

X X X

Dvaja exsudcovia z Kočnerovej Threemy usvedčujú bývalých kolegov

Vladimír Sklenka a Miriam Repáková sa už vzdali funkcie sudcov a spolupracujú s policajtmi. Exsudcovi Vladimírovi Sklenkovi za spoluprácu odložili obvinenie. Informovala o tom dnes TV Markíza s tým, že televízii to potvrdil aj Úrad špeciálnej prokuratúry. Sklenku aj jeho exkolegyňu Miriam Repákovú vyšetruje NAKA oddelene.

Obaja priznávajú svoj podiel viny a rozkrývajú možnú trestnú činnosť ďalších sudcov. Sklenka bol podľa Kočnerovej Threemy dvorným lokajom tohto mafiána. Zamietol žalobu spoločnosti Prvá produkčná proti Slovenskému
vodohospodárskemu podniku. Firma chcela od štátneho podniku vymôcť vyše 14 miliónov eur.

Sklenka sa údajne rozhodoval, či za úplatok dá za pravdu žalobcovi alebo - rovnako za úplatok - rozhodne v prospech žalovaného. Ponuky dostal z jednej aj druhej strany. Bývalá sudkyňa Repáková zas bola v kontakte s Kočnerom pre kauzu Technopol, aktuality.sk

X X X

Koalícia sa stále nedohodla na pomoci s nájmami. Sulík hovorí o spore s Matovičom

Ako by sa mala vyriešiť problematika nájmov podnikateľov, sa ešte stále nevie. Sulík ukazuje prstom na Matoviča, ten podľa neho blokuje prijatie návrhu.„Vec, ktorá ostáva otvorená, sú nájmy. O tom vedieme s pánom premiérom dlhú dobu spor," uviedol dnes pred rokovaním vlády minister hospodárstva Richard Sulík. Podľa neho nie je na nájmoch zhoda v koalíci „a Igor Matovič blokuje prijatie takéhoto návrhu."

Inak situáciu vníma minister financií z OĽaNO Eduard Heger. Podľa neho nejde zo strany straníckeho šéfa a predsedu vlády Igora Matoviča o bojkotovanie. „Nemyslím si, že to je tým, že by to niekto blokoval, ale tým, že sa čaká na poslednú informáciu, na základe ktorej sa dohodneme," vysvetlil s tým, že bolo potrebné zistiť, či nebude opatrenie v rozpore s ústavou.

Problém je, že stále neexistuje presná dohoda na vyriešení problematiky nájmov. Ani po dnešnom rokovaní vlády nie je jasné, ako konkrétne by mohla vyzerať pomoc štátu s nájmami. Jeden návrh hovorí o finančnej pomoci štátu, druhý bez nej.

Sú návrhy s finančnou pomocou štátu a bez

Minister hospodárstva Richard Sulík pred rokovaním vlády predstavil návrh ako vyriešiť problematiku nájmov. Hovorí o dohode medzi prenajímateľmi, štátom a nájomcami. „Bude spočívať v tom, že prenajímatelia sa zrieknu veľkej časti nájmu, 40-45%, druhú veľkú časť prispeje štát, povedzme 45% až 50%, tak aby samotnému nájomcovi ostalo iba 10%," uviedol svoju predstavu Richard Sulík s tým, že pomôcť nájmom sa má za to obdobie, kedy museli podnikatelia z nariadenia vlády zavrieť.

Podľa Sulíka by prenajímatelia dostali na výber, že buď znížia nájom a vtedy prispeje štát, alebo ak nebudú na pomoc reflektovať, budú musieť počkať dva roky a v tej dobe nebudú môcť navyšovať cenu.

„Návrh je na svete, už sa na ňom musí iba koalícia dohodnúť. Tie nájmy riešim asi už dva mesiace," tvrdí Sulík.
To, že je v hre aj ďalšia alternatíva ako vyriešiť problematiku nájmov, potvrdila po rokovaní vlády ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Nekonkretizovala však, o akú alternatívu by malo ísť.

„Ako som sa dozvedela dnes je záujem hľadať iné riešenie a my sme pripravení ponúknuť odbornú pomoc.
V zásade jedno s finančnou podporou a druhé bez finančnej podpory. Jedno s finančnou podporou je na stole a teraz sa hľadá, ktoré by nebolo s finančnou podporu, ale tiež by to mohlo znamenať veľkú pomoc," uzavrela ministerka spravodlivosti, aktuality.sk

X X X

Galko dostal nový flek. A Sulík facku od Matoviča?

Po takmer desiatich rokoch od škandálu s odpočúvaním novinárov sa Ľubomír Galko vracia k vojakom. Terajší minister obrany Jaroslav Naď si exministra vybral do čela štátnej spoločnosti Letecké opravovne Trenčín.

Opozícia túto nominácia považuje za verejné poníženie podpredsedu vlády Richarda Sulíka (SaS), s ktorým mal Galko vážne osobné spory. Toho však bývalý spolustraník vraj vôbec nezaujíma. Minister tvrdí, že chcel len bojovníka proti korupcii.

Rezort obrany potvrdil, že Galko sa stal ich zamestnancom a v súčasnosti prebieha proces preverovania jeho bezpečnostnej spoľahlivosti. Na otázky Pravdy neodpovedal, ale pre agentúru TASR potvrdil, „že v súčasnosti som štátnym zamestnancom na ministerstve obrany“.

Galko patril k zakladajúcim členom strany Sloboda a Solidarita. Vlani v októbri sa nedostal na kandidátku a spolu s niekoľkými ďalšími ľuďmi okolo protestnej platformy Demokratické jadro stranu opustil. Neodchádzali potichu, naopak Sulíka označovali za iracionálneho, nedemokratického, nečestného, sebeckého a dvojtvárneho diktátora. Napokon Galko v tohtoročných parlamentných voľbách kandidoval zo štvrtého miesta za Demokratickú stranu, ktorá získala iba 0,14 percent.

Matovičova pomsta?

Opozícia preto Galkov návrat na rezort obrany označila za Matovičovu pomstu Sulíkovi. „Matovič s ministrom obrany Naďom sa rozhodli oživiť ďalšiu politickú mŕtvolu. Galka, ktorého zo strany vyhodil Sulík a z politiky voliči. Sme v opozícii a aj by sme si užívali, ako opakovane Matovič verejne ponižuje podpredsedu vlády Sulíka. Ako Matovič vyčíta Sulíkovi nedostatok lojality k vláde a na oplátku „lojálne“ angažuje jeho úhlavného nepriateľa Galka. Ako Matovič cez médiá vyzýva Sulíka neodkazovať si cez médiá a ako sa vládna koalícia rozkladá sama zvnútra v priamom prenose. Vlastne, ako si ju rozkladá sám premiér,“ napísal v pondelok na sociálnu sieť podpredseda Smeru Richard Raši.

Naď odmieta, že by bola Galkova nominácia nejakou snahou o potupenie strany SaS či jej predsedu. „Je to čisto moje rozhodnutie. Potrebujem bojovníka proti korupcii a za transparentnosť. Nič iné za tým hľadať netreba,“ dodal pre Pravdu minister obrany. Sulík dokonca tvrdí, že ho to ani nezaujíma. „Minister hospodárstva túto nomináciu nevníma ani negatívne ani pozitívne, nijako sa tým totiž nezaoberá,“ odkázala hovorkyňa SaS Katarína Svrčeková.
Odvolali ho pre odpočúvanie

Ako minister obrany prišiel Galko v novembri 2011 o miesto vo vláde Ivety Radičovej pre nezákonné odpočúvanie. Zistilo sa vtedy, že vojenskí tajní odpočúvali troch novinárov denníka Pravda, bývalých spravodajských dôstojníkov, podnikateľa blízkeho SaS, Galkovu sekretárku, bývalého riaditeľa televízie TA3, zamestnankyňu ministerstva hospodárstva, či dokonca vodiča kamiónu, ktorý šiel náhodne za Galkovým autom.

Galko sa vtedy trestnoprávne zodpovednosti vyhol, jeho piati podriadení ale boli súdení za zneužietie právomoci verejného činiteľa. O odpočúvanie mali údajne žiadať na monitorovanie názorov smerujúcich k politickej strane SaS./agentury/

X X X

Naď nevylúčil, že by Galko mohol šéfovať opravovniam alebo inému podniku

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) po pondelkovom zasadnutí vlády potvrdil, že bývalý šéf rezortu Ľubomír Galko opäť pôsobí na ministerstve. Nevylúčil, že by Galko mohol viesť Letecké opravovne Trenčín (LOTN) alebo iný podnik ministerstva. Naď rozhodne o Galkovej budúcnosti v rezorte po bezpečnostných previerkach.

„Vôbec nevylučujem ani to, že ho využijem aj pri riadení podnikov ako takých, či to budú letecké opravovne alebo nejaký iný podnik, to sa ešte rozhodnem,“ vyhlásil Naď. Podotkol, že nech sa s Galkom spájajú akékoľvek kauzy, nikto nemôže spochybňovať to, že bojoval proti korupcii a netransparentnosti. „A práve takéhoto človeka v rezorte potrebujem,“ skonštatoval minister.

Letecké opravovne Trenčín sa dostali podľa Naďa za bývalých manažmentov do „absolútne katastrofálnych čísel“. Deklaroval preto v podniku zmeny, ktoré povedú k transparentnosti. Napríklad šéf LOTN sa má vyberať na základe výberového konania.

Ako doplnila hovorkyňa MO SR Martina Kovaľ Kakaščíková, Galko nastúpil na rezort obrany 27. apríla. Do vypísania výberového konania ho prijali do dočasnej štátnej služby. Obsadil radové miesto na pozícii hlavného štátneho radcu v podriadenosti generálneho tajomníka Služobného úradu MO SR.

„Na uvedené miesto nepochybne spĺňa kvalifikačné predpoklady, ako aj predpoklady na prijatie do štátnej služby, inak by prácu na tejto pozícii v zmysle platnej legislatívy vykonávať nemohol,“ dodala hovorkyňa.

Galko pôsobil ako minister obrany za stranu SaS počas vlády Ivety Radičovej. Z funkcie ho odvolali pre kauzu odpočúvania novinárov spojenú s vtedajším Vojenským obranným spravodajstvom (VOS).

Po konflikte v SaS Galko spolu s viacerými tvárami od „sulíkovcov“ odišiel. V tohtoročných parlamentných voľbách neúspešne kandidoval za Demokratickú stranu, ktorá vo voľbách získala 0,14 percenta hlasov, aktuality.sk

X X X

Fond pomoci má aj Matovičovu výplatu, vybavila to jeho žena

Vo Fonde vzájomnej pomoci je aj výplata premiéra Igora Matoviča za marec. Sumu 1 491,20 eura tam v apríli poslal Pavlína Matovičová s poznámkou že ide o prvú výplatu premiéra. Za seba pridala 3000 eur s odkazom "Drzime palce_ matoviciatka ;)".

Na transparentnom účte, ktorého vznik Matovič s ďalšími koaličnými partnermi ohlásil začiatkom apríla namiesto zníženia poslaneckých platov, bolo k 7. máju 628 437,75 eur. Poslanci poctivo posielajú po päťsto eur, ale nájdu sa aj súkromní darcovia, ktorí tiež posielajú stovky eur – ale aj centy. Peniaze na účte iba pribúdajú, výber zatiaľ nebol žiadny.

Medzi poslancami vedie Romana Tabák, ktorá do fondu poslala na jeden šup poldruha tisícky a do správy pre príjemcu uviedla: „Romana s dlouhyma nohama xx“. Medzi darcami sú aj ďalší poslanci, ktorí poslali viac peňazí. Ombudsmanka Mária Patakyová poslala tisícku. Sumu 1 349,30 € poslal minister Branislav Gröhling. Najväčším darcom fondu zostáva podnikateľ Milan Filo, ktorý do neho poslal v polvici apríla 500-tisíc eur.

Päťtisíc poslal Nodari Giorgadze, honorárny konzul Gruzínska s poznámkou: „Nakaziť sa dá aj dobrom“. Od platcu ÚMČP na Slovensku prišlo 26-tisíc eur s poznámkou „Prispevok Cinanov zijucich na slovensku na pomoc v boji proti covid-19“.

Bežní občania posielajú desiatky eur, sú medzi nimi sumy po desať, tridsať či päťdesiat eur. Aj úplné drobné ako 1,46 či 9,99. V správe pre príjemcu sa zvyčajne objavujú slová ako treba si pomáhať alebo spolu to zvládneme či jeden za všetkých, všetci za jedného. No aj poznámky ako: „Na nové fusakle pre premiéra“ alebo „Nebola kaderníčka, zostalo na fond“ či „P. premier, drzime vam palce“, no aj „Znizte si platy farizeji, al. zite len z darov obcanov“.
V poznámkach možno nájsť aj praktické rady: „keby dal kazdy euro, mali by sme 5 mil… jednoduche“/agentury/

X X X

Najvyšší ústavní činitelia podpísali deklaráciu o zahraničnom smerovaní SR

Traja najvyšší ústavní činitelia dnes podpísali spoločné vyhlásenie pri príležitosti Dňa Európy. Dokument v priestoroch Oranžéria na Bratislavskom hrade slávnostne podpísali prezidentka SR Zuzana Čaputová, predseda Národnej rady SR Boris Kollár a predseda vlády SR Igor Matovič. Poprední predstavitelia štátu sa v deklarácií prihlásili k pokračovaniu proeurópskeho smerovania Slovenska a plneniu záväzkov vyplývajúcich z členstva v Severoatlantickej aliancii (NATO).
VIDEO: Brífing po podpise Deklarácie o zahranično-politickom smerovaní SR najvyššími ústavnými činiteľmi SR. Hovorí o proeurópskej orientácii Slovenska, ale aj zvýšení príspevku do NATO na dve percentá HDP.

„Slovenská republika je slobodný, suverénny a demokratický štát. Sme členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Naše členstvo v týchto organizáciách bolo našou slobodnou voľbou. Je vyjadrením našej príslušnosti k najvyspelejším štátom sveta, ktoré spájajú hodnoty slobody, demokracie, právneho štátu, ochrany základných ľudských práv a slobôd, dodržiavania medzinárodného práva, a tiež solidarity a vôle žiť a rozvíjať sa v mieri,“ zdôrazňujú ústavní činitelia.

„Som rada, že sa tak stalo v deň, keď oslavujeme mier a jednotu. Dali sme jednoznačne najavo, že nám záleží na jednotnej zahraničnej politike, jednotnej európskej politike a jednotnej bezpečnostnej politike,“ povedala po podpísaní deklarácie prezidentka Zuzana Čaputová.

Podľa premiéra Matoviča sa už nesmie stať, že poprední ústavní činitelia budú vystupovať nejednotne. Tiež pripomenul, že referendum o vstupe do EÚ bolo jediným platným na území Slovenska. „Mohli sme sa hrajuškať na vlastnom piesočku, ale dobrovoľne sme sa rozhodli, že budeme súčasťou európskeho projektu,“ zdôraznil premiér s tým, že práve EÚ garantuje mier v Európe viac ako 75 rokov.

„Diplomacia je o symboloch, aké vyšleme, také sa nám vráti. V minulosti o Slovensku hovorili, že sme malí. Keď sa budeme tváriť ako malí, tak to, čo vyšleme, to sa nám aj vráti,“ povedal predseda parlamentu Kollár a zdôraznil, že Slovensko by si malo brať príklad z krajín, ktoré sú síce malé, ako napríklad Luxembursko, Dánsko či Fínsko, no ich hlas

Slovensko si pripomína Deň Európy

Najvyšší ústavní činitelia sa zaviazli k tomu, že Slovensko by malo do roku 2024 prispievať do NATO dve percentá svojho hrubého domáceho produktu (HDP) či k vytvoreniu a schváleniu nových strategických dokumentov, ako sú Bezpečnostná a Obranná stratégia SR. Slovensko ich má od roku 2005 neaktuali¬zované, pretože Slovenskej národnej strane (SNS) ako súčasti predošlej vládnej koalície prekážala pasáž, v ktorej sa Rusko spomína ako bezpečnostná hrozba. V dokumente sa píše, že budú bojovať proti dezinformáciám či podporovať taký rozpočet EÚ, ktorý bude postavený na zelenej obnove a transformácii ekonomiky. EÚ sa v texte vyhlásenia spomína viackrát.

Dokument tiež konštatuje, že prezidentka Čaputová, predsedovia parlamentu a vlády Kollár a Matovič sa budú snažiť, aby bola európska politika vnímaná ako domáca a spomína sa v nej aj Visegrádska štvorka (V4). „Hlavným kritériom nášho pôsobenia sa stane podpora presadzovania záujmov SR a to, aby V4 prispievala k spoločným riešeniam v rámci EÚ,“ píše sa v spoločnom vyhlásení. Zaviazali sa aj k tomu, že budú „aktívne a otvorene“ vystupovať pri obrane hodnôt slobody a demokracie, právneho štátu a medzinárodných pravidiel, „vrátane ochrany suverenity i územnej celistvosti štátov, a budeme dbať o to, aby sa tieto princípy stali kľúčovým kritériom pri presadzovaní záujmov SR v bilaterálnych aj multilaterálnych vzťahoch. /agentury/

Kajetán Kičura bude definitívne stíhaný väzobne

Bývalý predseda Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR) SR Kajetán K. bude stíhaný väzobne. Rozhodol o tom v pondelok senát Najvyššieho súdu (NS) SR, ktorý tak zamietol sťažnosť obvineného voči rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) ako nedôvodnú. TASR o tom informovala hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová.
„Senát NS SR na dnešnom neverejnom zasadnutí zamietol ako nedôvodnú sťažnosť obvineného Kajetána Kičuru, trestne stíhaného pre obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku v súbehu s pokračovacím obzvlášť závažným zločinom legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Senát NS SR dospel k záveru, že dôvody kolúznej väzby, v tomto štádiu konania, sú dané. V predmetnej veci rozhodoval senát 4T v zložení Pavol Farkaš, Martina Zeleňaková a Peter Hatala,“ konkretizovala Važanová.

O väzobnom stíhaní Kičuru rozhodol ŠTS v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica 23. apríla, keď dva dni predtým ho prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) obvinil z prijímania úplatku a legalizácie príjmu z trestnej činnosti.
„Sudca pre prípravné konanie skonštatoval, že v tomto štádiu konania nie je preukázané, ani vo forme dôvodného podozrenia, že by sa obvinený dopustil korupčného konania. Dôvodom väzby, ako aj trestného stíhania je výlučne tá skutočnosť, že na jeho žiadosť iná osoba pozmenila zmluvu o pôžičke staršieho dáta z roku 2016,“ zdôraznila vtedy hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková.

Kajetán Kičura bol ešte donedávna predsedom SŠHR. Nová vláda ho odvolala 24. marca. Dôvodom boli pochybenia pri obstarávaní zdravotníckeho materiálu. Odmietal obvinenia súvisiace s uzavretím zmlúv SŠHR, ako aj podozrenia spojené s dvoma bytmi, ktoré kúpil jeho syn. Národná kriminálna agentúra ešte v marci začala trestné konanie pre medializované informácie o pochybeniach SŠHR pri obstarávaní zdravotníckeho materiálu v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 a kúpe bytov na Konventnej ulici v Bratislave.

ÚŠP však upozornil, že v skutočnosti bolo obvinenie vznesené v súvislosti s uzatváraním zmlúv, ktoré nemajú žiadny súvis s nákupom zdravotných pomôcok a podozrivé kontrakty, ako aj podozrivé platby prebehli skôr, ako prepukol nový koronavírus. Konečná suma predpokladaných úplatkov je zároveň vyššia, ako bolo uvádzané v médiách.
Kičura a jeho obhajca Rastislav Palovič hneď po obvinení podali aj sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Podľa Trestného poriadku o tejto sťažnosti musí rozhodnúť iba generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár./agentury/

X X X

Šéf štátneho Agrokomplexu, ktorý je v problémoch, sa vyhýba ministrovi pôdohospodárstva

Nový šéf rezortu pôdohospodárstva Ján Mičovský prišiel osobne odvolať generálneho riaditeľa Agrokomplexu Branislava Borsuka za zlé hospodárenie. Ten však do práce neprišie a zostal doma na péenke.

Seriál o šafárení vedenia štátneho národného výstaviska Agrokomplex bude mať zrejme ešte dlhšie pokračovanie.
Portál Aktuality.sk zverejnil viacero článkov, ako vrcholový manažment hospodáril v tejto firme a nakoniec doviedol spoločnosť do katastrofálneho stavu.

Za generálneho riaditeľa Branislava Borsuka, ktorý bol nominantom strany SNS, stihol Agrokomplex nerozvážne minúť nielen všetky nasporené peniaze z minulosti, ale aj väčšinu z trojmiliónového úveru. A to navyše ešte Agrokomplex dlží státisíce eur nábytkárskym vystavovateľom, ktorí uhradili faktúry za neuskutočnenú výstavu.

Nechal čakať ministra

Vedenie ministerstva pôdohospodárstva, pod ktoré spadá táto štátna firma, sa rozhodlo vzniknutú situáciu riešiť.
Aj preto sa minulý týždeň šéf rezortu Ján Mičovský spolu so štátnym tajomníkom Samuelom Vlčanom ohlásili u Borsuka na návštevu. Ten sa však neunúval s ministrom a tajomníkom stretnúť. Ako informoval portál polnoinfo.sk, Borsuk minulý týždeň vo štvrtok neprišiel do práce.

Najvyšší predstavitelia ministerstva čakali na generálneho riaditeľa od ôsmej hodiny ráno, ten sa však v budove neukázal. „Prišla len jeho manželka, ktorá doniesla potvrdenie o práceneschopnosti,“ uviedol portál polnoinfo.sk na základe dvoch nezávislých zdrojov.

Po niekoľkohodinovom čakaní Mičovský s Vlčanom odišli, pretože ich ešte v ten deň čakalo rokovanie vlády v Bratislave.
Podľa našich informácií prišli generálnemu riaditeľov oznámiť odvolanie z jeho funkcie.

Rovnako tak do práce neprišla ani jeho pravá ruka, ekonomická námestníčka Natália Antošová, dcéra bývalej poslankyne za SNS. Pričom deň predtým bola v podniku do neskorých večerných hodín.

Výmena zámkov a zapečatené dvere

Čo sa bude diať ďalej, zatiaľ nie je jasné. Hovorca ministerstva pôdohospodárstva Vladimír Machalík neodpovedal na naše otázky vzhľadom na pracovnú vyťaženosť šéfa rezortu.

Ako sa však podarilo redakcii Aktuality.sk zistiť, vedenie ministerstva už stihlo zamedziť prístup vrcholovému manažmentu do podniku, pretože na vstupných dverách do kancelárie generálneho riaditeľa sa vymenili zámky a priestory ostali zapečatené.

Pokiaľ by Borsuk zostal na péenke dlhšie, tak ho minister nebude môcť odvolať vzhľadom na Zákonník práce.
Štát už v minulosti prehral viacero sporov, keď musel spätne uhrádzať príjem takto prepustených štátnych zamestnancov.

Choré srdce

Konkrétnych odpovedí sme sa nedočkali ani od hovorcu Agrokomplexu Martina Lužbeťáka. Ten nám síce prisľúbil reakciu do včera do 16. hodiny, nakoniec však neposlal žiadne odpovede na naše otázky.

Jedinú informáciu, ktorú nám Lužbeťák prezradil, bol zdravotný stav generálneho riaditeľa, ktorý nie je dobrý.
Borsuk má mať totiž veľké problémy so srdcom, údajne mu funguje len na 20 percent a bude musieť podstúpiť operáciu.
Či sa ešte predtým vzdá svojej funkcie, už ale neprozradil, aktuality.sk

X X X

Budaj odvolal šéfa vodohospodárov Stanislava Gáboríka

Slovenský vodohospodársky podnik do výsledku výberového konania povedie Ladislav Glinda, ktorý doteraz riadil piešťanský podnik Správa povodia Stredného Váhu II.

V rezorte životného prostredia ide v poradí už o tretiu zmenu na riadiacich pozíciách podnikov, ktoré riadi ministerstvo.
Ešte koncom apríla odvolal Ján Budaj šéfa Vodohospodárskej výstavby Daniela Kvoceru, minulý týždeň šéfa Štátnej ochrany prírody Martina Lakandu a dnes šéfa vodohospodárov Stanislava Gáboríka. Aktuality.sk o tom informoval minister rezortu Ján Budaj.

Výberové konanie na jeho pozíciu plánuje rezort vyhlásiť tento týždeň, to znamená, že do leta by podnik mohol mať nové vedenie.

Problematická zmluva

Odvolanie Stanislava Gáboríka z funkcie súvisí aj s verejným obstarávaním rámcovej zmluvy, ktorú vodohospodári podpísali ešte v roku 2017 so združením Komplexná centrálna záchranná služba v Gabčíkove na 900-tisíc eur. Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) zistil, že pri jej podpise došlo k porušeniu zákona a podniku vyrúbil aj 45-tisícovú pokutu.
Stanislav Gáborík sa v mene podniku voči tomuto rozhodnutiu ÚVO odvolal na súd. Nám prostredníctvom svojho hovorcu odkázal, že podnik podľa neho konal v súlade so zákonom.

Pripomeňme, že pre zmluvu s gabčíkovským združením už minister odvolal minulý týždeň aj šéfa Štátnej ochrany prírody Martina Lakandu, pri ktorej tiež ÚVO zistilo porušenie zákona.

Neuznal zlé obstarávanie

Budaj neuvažuje nad tým, že by ministerstvo, ako nadriadená inštitúcia, vzalo túto žalobu za podnik vo svojej správe späť.

„Potrebujeme zistiť, či riaditeľ konal v prospech podniku, čo necháme preskúmať súdu,“ povedal Budaj pre Aktuality.sk.
Niekdajší riaditeľ SVP Stanislav Gáborík v tejto veci nevyužil možnosť, ako by mohol ušetriť peniaze daňových poplatníkov. Ak by uznal, že podnik obstarával spomínanú zmluvu zle, Úrad pre verejné obstarávanie by mu odpustil polovicu z 45-tisícovej pokuty. Gáborík túto možnosť podľa Budaja nevyužil.

Okrem toho hrozí podniku ďalšia pokuta od ÚVO za podpis ďalšej rámcovej zmluvy s gabčíkovským združením z roku 2018, na ďalších 900-tisíc eur.

Koniec lacnej vody pre podniky

SVP je strategickým štátnym podnikom. Zabezpečuje starostlivosť o vodné toky a na nich vybudovaný hmotný majetok, stará sa o kvantitu a kvalitu povrchových a podzemných vôd, ako aj o protipovodňovú ochranu a vytváranie plavebných podmienok.

Podľa Budaja je to zároveň aj jeden z najproblematickejších podnikov, ktoré má rezort vo svojej štruktúre. V súčasnosti sa stará až o 55-tisíc kilometrov brehov ako aj o vodné diela, ktoré sa na riekach prevádzkujú a viaceré sú v havarijnom stave.

Vodu, ktorú v riekach spravuje, ďalej podnik predáva rôznym priemyselným podnikom, ktoré ju potrebujú napríklad na chladenie. Takým príkladom sú napríklad ružomberské papierne.

Budaj naznačil, že štátny podnik musí za tieto služby, ktoré poskytuje rôznym závodom, nastaviť také ceny, aby sa dostal do trvalo udržateľného stavu a aby sa nestávalo, že sa takýmto spôsobom daňoví poplatníci dotujú veľké podniky.
NKÚ: Stratové hospodárenie v SVP

Na zlú finančnú situáciu, v ktorej sa podnik nachádza, upozornil aj Najvyšší kontrolný úrad ešte vo februári 2020.
Strata štátneho vodohospodárskeho podniku dlhodobo rastie a ku koncu roka 2018 presiahla sumu 169 miliónov eur.
Nedostatok verejných financií sa podpisuje pod zlý technický stav vodných stavieb, viaceré z nich sú v havarijnom stave a môžu ohroziť obyvateľov v ich okolí. Kontrolóri v správe spomenuli diela Palcmanská Maša, Dobšiná, Hričov či Bešeňová.

Zastarané stroje a nedostatok vyškolenej obsluhy v štátnom podniku Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) môžu podľa NKÚ tiež spôsobiť, že Slovensko nedokáže plniť svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce z Belehradského dohovoru o režime plavby na Dunaji.

Chýbajú krajinní ekológovia

Minister Ján Budaj chce zmeniť aj spôsob, akým vodohospodári vykonávajú protipovodňové opatrenia.
Ekológovia a ochranári už dávnejšie upozorňujú na to, že podnik na spevnenie brehov využíva nevhodný betón, ktorý zničí pôvodné ekosystémy, ktoré v rieke plnili svoje funkcie.

„Niet sa čo čudovať, že to takto fungovalo, keď na ministerstve nie je žiadny krajinný ekológ,“ poznamenal Budaj. Miesto pre krajinných ekológov tak plánujú vytvoriť buď na ministerstve alebo v rámci štruktúry Slovenského vodohospodárskeho podniku, aktuality.sk

X X X

Šéfka správy rezerv: Po Kičurovom odchode viacerým odľahlo

Dočasná šéfka Správy štátnych hmotných rezerv Lucia Gocníková v rozhovore pre Aktuality.sk hovorí aj o vzťahoch s Jahnátkom, mimosúdnej dohode s Bonulom či postoji k oligarchom za stranou Most-Híd.
Od roku 2017 pôsobila v Správe štátnych hmotných rezerv (SŠHR) ako zástupkyňa Kajetána Kičuru, ktorý dnes sedí vo väzbe s obvinením z brania úplatku na krku. Hoci k vysokému postu prináležal plat presahujúci 3-tisíc eur a kažodoročne niekoľkotisícové odmeny, dnes tvrdí, že ako Kičurova zástupkyňa „bola fakticky vylúčená zo všetkých procesov na úrade“.

Lucia Gocníková sa na Správu štátnych hmotných rezerv, ktorá má podľa zákona vytvárať, dopĺňať a zabezpečiť doplnenie rezerv pri riešení krízovej situácie, dostala ako manažérka s bohatými skúsenosťami zo štátnej správy.
Za smeráckeho exministra Ľubomíra Jahnátka získala v roku 2010 vedúci post na ministerstve hospodárstva. Aj keď pochádza z jeho rodiska – vyše štvortisícových Komjatíc, odkiaľ smerovalo na štátne úrady viacero Jahnátkových rodákov, podľa Gocníkovej sa spoznali až po jej príchode na ministerstvo hospodárstva.

Na SŠHR sa po medializácii predražených nákupov zdravotníckeho materiálu za vášho predchodcu Kajetána Kičuru, aktuálne vo väzbe pre inú vec, spustila vlna kritiky. Zlyhali rezervy pri nákupe?

SŠHR štandardne neskladuje tento druh zdravotníckeho materiálu. V decembri 2019 začal problém s koronavírusom v Číne. Akonáhle vypukla pandémia, Čína uzavrela hranice pre vývoz zdravotníckeho materiálu. Aj keby sme zareagovali hneď vtedy, bol by problém dostať sem materiál už aj v tom čase.

Preto je ťažké hodnotiť, či SŠHR zlyhala, keďže žiadna správa rezerv v žiadnej krajine nebola na takú situáciu pripravená. Vzniknutá situácia je zároveň ponaučením pre všetky krajiny Európy. Teraz už vieme tento stav analyzovať a pripravujeme aj potrebné legislatívne zmeny.

Čo sú najzávažnejšie veci, ktoré sme na Slovensku počas koronakrízy podcenili?

Na všetko sa pripraviť nedá. Aj v minulosti sa vyskytol SARS, vtáčia chrípka, prasacia chrípka a SŠHR sa pripravila, no nakoniec sa potrebný zabezpečený materiál nepoužil.

Štandardne je správa rezerv pripravená na lokálne problémy. Keď sú povodne, správa rezerv na mieste poskytuje pomoc, napríklad dočasné premostenie. Na globálnu krízu, ako je pandémia koronavírusu, sme neboli pripravení desaťročia. Nebolo treba a Európa stratila ostražitosť. Dokonca aj extrémne opatrné krajiny boli zastihnuté nepripravené.

Nákupy za Kajetána Kičuru

Na úrade ste pôsobili už za Kajetána Kičuru, ktorý je za inú vec obvinený z brania úplatku a legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Kritiku si však vyslúžil aj za nákupy rúšok. Kto bol autorom podmienok nákupu vrátane toho, že záujemcovia o zákazku musia prísť s ponukou osobne na úrad?

Zákon o verejnom obstarávaní v postupe priame rokovacie konanie postup neurčuje striktne. Je to postup, ktorý má byť flexibilný a má v krátkom čase zabezpečiť urgentnú a nevyhnutnú potrebu.
Podľa expertov na verejné obstarávanie však netreba prísť osobne ani pri takzvanom rokovacom konaní.
Nie som odborník na verejné obstarávanie a nebola som súčasťou komisie. Rozhodnutia sa diali mimo mojej kompetencie.

Boli kritizované nákupy za Kičuru výhodné?

Postavili sme sa k nim najlepšie, ako sme vedeli. Dodaný tovar sme skontrolovali a čo nezodpovedalo štandardom, sa nedodávalo, alebo boli vyrokované zľavy.

Vy ste neboli pri vytváraní tímu, ktorý mal na starosti obstarávanie. Do súťaží mali prísť desiatky ponúk...

Nie, nebola. Do súťaží prišli stovky ponúk. Okrem renomovaných distribútorov aj množstvo obchodníkov, sprostredkovateľov, medzi ktorými je ťažké relevantne vyselektovať, kto tovar naozaj dokáže dodať. Niektorí ponúkajú dodanie do štyroch týždňov a na celú dodávku žiadajú platbu vopred – rokovanie s takými uchádzačmi nás pripravilo o veľa času.

Aby sme sa tomuto vyhli, v uplynulých dňoch sme v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva spustili elektronický obstarávací systém. Na SŠHR aj ministerstve sa transparentne zbierajú ponuky, automaticky sa vyhodnocujú a systém zjednodušuje nákup aj pri množstve uchádzačov. Na túto novinku som veľmi pyšná.

Prečo taký systém vznikol až teraz?

Predtým sme ho nepotrebovali. Po vypuknutí pandémie sme museli pristúpiť k riešeniam, ktoré predtým neboli potrebné.

Robili by ste v procese obstarávania niečo inak ako váš predchodca, ktorého ste boli od roku 2017 zástupkyňou?

Určite. Nevravím, že sa nestali chyby, vždy sa dajú veci robiť lepšie. To je aj dôvod, prečo som prijala ponuku riadiť správu.

„Ani Kočner by to lepšie nevymyslel.“ Tak jeden z veľvyslancov komentoval pravidlá pre nákupy štátnych rezerv za Kičuru. Nemohli totiž poslať ponuky zo zahraničia, lebo nedostali odpoveď, alebo len takú, že treba prísť osobne.
Na začiatku bolo podmienkou uzatvárania zmluvných vzťahov byť partnerom verejného sektora. Až neskôr bola táto podmienka zrušená. Teraz sme so zastupiteľskými úradmi v pravidelnom kontakte, mnohí z nich tiež poslali ponuky do nového systému a komunikujeme s nimi na dennej báze.

Zatiaľ ste odstúpili iba od jednej z miliónových zmlúv na dodanie zdravotníckych pomôcok. Stačí to?

Áno, odstúpili sme od zmluvy s A-testingom, ktorý nedodal desať miliónov rúšok. Čo sa týka firmy Lacorp, po zistení nedostatkov sme vyvinuli právny tlak, výsledkom ktorého bolo zníženie celkovej ceny takmer o 8 miliónov eur.

Dali by ste ruku do ohňa za transparentnosť pri výbere dodávateľov za Kičuru?

Nechám to na posúdení kompetentných. Komunikujeme s Úradom pre verejné obstarávanie, bola tu Národná kriminálna agentúra a je tu aj Najvyšší kontrolný úrad. Verím, že to bude riadne vyšetrené a do ukončenia nemám dôvod sa k tomu vyjadrovať.

A dáte ruku do ohňa za výber dodávateľov počas vášho vedenia?

Samozrejme. Myslím, že sme vyrokovali to najlepšie, čo sa dalo.
Následne sme spustili systém, ktorý by, ako pevne veríme, mohol byť vzorom pre činnosť aj iných orgánov štátnej správy. Vzorom nám bolo ministerstvo zdravotníctva. Od spustenia elektronického systému sme však už neuzatvárali zmluvy iným spôsobom. Spoliehame sa už len na transparentnosť tohto systému, aby nebolo možné spochybniť naše kroky.
Napriek tomu správa rezerv kúpila po Kičurovom odchode ešte drahšie respirátory…

Treba rozlišovať, že respirátory sme nakupovali v rôznych cenách. Od 2,40 až po niekoľkonásobne viac eur v závislosti od dostupnosti. Nie je respirátor ako respirátor. Keďže sa v tom čase na Slovensku nič iné nenachádzalo a vzhľadom na zákaz vývozu zdravotníckeho materiálu z tretích krajín, boli sme nútení akceptovať aj ponuky s vyššími cenami.
Mnohé z respirátorov však boli určené na opakované použitie. Navyše, bolo to iba niekoľko tisíc respirátorov v čase, keď bolo nutné rýchlo reagovať.

Mali sme viacero ponúk vo vyšších cenových hladinách. Akonáhle sa objavila nižšia cena, prijali sme túto ponuku a pokračovali sme v nákupe za nižšie ceny.

Čo vám napadlo, keď zadržali Kajetána Kičuru?

Ako sa hovorí – padni komu padni.

Ako reagovali zamestnanci?

To je otázka skôr na nich, ale vnímam atmosféru ako pokojnejšiu.

Vládol Kičura systémom samovládcu?

Odpoviem inak – ja ako jeho zástupkyňa som bola fakticky vylúčená zo všetkých procesov na úrade.

Vplyv úplatkov na platné zmluvy

Aký vplyv na zmluvy SŠHR bude mať fakt, že zmluva na muníciu so ZVS Holding má byť spojená s možným prijímaním úplatku?

Všetky zmluvy týkajúce sa spoločnosti ZVS Holding a iných personálne prepojených spoločností sú predmetom auditu. Na niektoré sa už dopytovali aj orgány činné v trestnom konaní.

Na nich je vyšetrenie trestnej činnosti, nie zodpovednosť za výhodnosť zmlúv. Oni za rezervy výhodnejšiu zmluvu nevyjednajú, ani zmluvu nezrušia.
V tejto chvíli sa neviem vyjadriť ku konkrétnym zmluvám. Akonáhle príde podnet od polície alebo iných orgánov, okamžite ho preveríme.

Orgánom činným v trestnom konaní poskytujeme maximálnu súčinnosť.

Bude sa prípadné preverovanie týkať aj zmluvy na uvoľňovacie tanky dodávané firmou MSM, za ktorou tiež stojí rodina zbrojára Jaroslava Strnada?

Áno, postupne pristupujeme k auditu všetkých zmlúv.

Tanky boli nakúpené na základe rozhodnutia vlády, ktoré rozšírilo rezervy o sto tankov, transportérov a podobných vozidiel, ktoré znejú ako vozidlá pre armádu. Bude všetky kupovať SŠHR?

Požiadavky nevznikli u nás, ale v spolupráci s ministerstvom vnútra. S nimi budeme riešiť nákup aj skladovanie.

Nákup prebehol tesne pred zmenou vlády. Uvažovali ste nad tým, že sa spojíte s novým ministrom vnútra a preberiete tieto záležitosti?

S ministrom vnútra, pánom Mikulcom, sme už v kontakte a rokovali sme aj o ďalších postupoch v predmetnej veci. O výsledku budeme informovať.

Potvrdili vám, že potrebujú desiatky tankov, transportérov a podobných vozidiel?

Táto otázka je v zmysle vyššie uvedenej odpovede predmetom ďalších rokovaní s MV SR.

Je pravdepodobné, že veľkú časť tejto techniky tiež dodajú firmy z portfólia Jaroslava Strnada?

Víťaz vzíde z riadneho verejného obstarávania.

Pri tankoch bola napríklad len jedna ponuka.
Aj postup pri verejnom obstarávaní je predmetom auditu.

Politické konexie

Ako by ste popísali váš vzťah s Richardom Sulíkom?

Poznáme sa približne 12 rokov. Strana SaS ma nominovala na úrad Normalizácie, metrológie a skúšobníctva.

Prekvapilo vás, že vás poverili vedením SŠHR?

Keďže sa poznáme s pánom Sulíkom, prijala som toto poverenie ako krízový manažér s cieľom zastabilizovať situáciu a naštartovať ozdravné procesy na úrade. Napriek tomu, že som zatiaľ nerozhodovala, poznám úrad a jeho procesy veľmi dobre. Určite je tu však priestor na zlepšenie.

Viete si predstaviť, že by ste SŠHR šéfovali aj po zmene?

Mojím cieľom je v prvom rade so cťou vyviesť SŠHR z tejto neľahkej situácie, nie je priestor na debaty o budúcnosti.

Denník N upozornil na spor vašej firmy s SBS-kou Bonul Miroslava Bödöra. Čoho sa týkal?

Stráženia firemnej budovy. Objekt strážili ďalšie tri rôzne firmy. Do sporu sme sa dostali pre spochybňovanie výšky faktúr.
Predtým, ako to rozhodol odvolací súd, mimosúdne sme sa dohodli a spoločnosť dlh uhradila.

Splatili ste celú výšku dlhu?

Áno, aj s príslušenstvom.

Rokovali ste o tom s pánom Bödörom?

Nie.

Poznáte sa s ním?

Nie.

Nevidíte teda vo vašej mimosúdnej dohode možnosť konfliktu záujmov pri dohliadaní na zmluvy SŠHR s Bonulom?

Nie.

Aký je váš vzťah s Ľubomírom Jahnátkom (nominant Smeru-SD), pod ktorým ste pôsobili na ministerstve hospodárstva?
Pod pánom Jahnátkom som pôsobila veľmi krátko, spoznali sme sa až na ministerstve.

Pochádzame síce z jednej obce, ale neznamená to, že sa všetci musíme poznať. Komjatice majú vyše 4-tisíc obyvateľov.

Ako ste vnímali kauzu Komjatice, keď dnes už bývalý minister Jahnátek – aktuálne šéf kľúčového úradu určujúceho ceny energií – rozdal funkcie viacerým rodákom?

Určite ma to mrzelo. Bolo to do veľkej miery spolitizované. Keď je v nejakom rezorte veľa ľudí napríklad z Popradu, tak sa to nemedializuje.

Takže to nepovažujete za problém?

Nielen pre štátnu správu platí, že je logické, ak si so sebou na dôležitý post beriete tím, s ktorým viete pracovať. Minister si vždy prinesie svojich najbližších ľudí.

Patrí váš brat Marek Gocník medzi najbližších ľudí exministra Jahnátka?

To si nedovolím tvrdiť. To je otázka na neho.

V minulosti bol označovaný za Jahnátkovho človeka, za minulej vlády bol nominovaný do orgánov viacerých štátnych firiem. Máte s bratom spoločnú pracovnú históriu či debaty o práci?

Nie. Z Komjatíc som sa odsťahovala v 18 rokoch. Nie sme v dennodennom kontakte, neobchodovali sme spolu ani nepodnikali. Ostatné sú otázky na neho.

Čiže akékoľvek je jeho politické pozadie, nezdieľate ho?

Naša minulosť je taká rozdielna, že v nej nie je možné vidieť žiadne paralely.

V minulosti ste vyhlásili, že vás do funkcie nominoval Most-Híd. Poznáte sa s politikmi tejto strany?

Nikdy som sa nestretla s Bélom Bugárom. V minulosti ma Most-Híd nominoval ako nečlena – odborníka.

SŠHR darovala 400-tisíc rúšok firma CZ Slovakia Štefana Czucza. Ako sa o dare rokovalo?

Prišli nám viaceré dary. Všetky boli inicované zo strany darujúceho. Prijali sme dary z Číny, Taiwanu, Vietnamu aj USA

V Kyneku vlastníte pozemok vedľa Jána Ďurišina, bývalého šéfa NDS.

Áno, boli sme kolegovia. Tento pozemok som kúpila od neho v čase, keď som pracovala pre Energotel.

O NDS pod vedením Ďurišina sa často písalo v súvislosi s viacerými škandálmi. Ako ste ich vnímali?

Nevnímala som ich.

Mohol vám k funkcii pomôcť aj on?

Som presvedčená, že k nominácii mi pomohla len odbornosť. S pánom Ďurišinom nie sme v kontakte.

Pán Ďurišin v minulosti pracoval pre Transpetrol, ktorý viedol Štefan Czucz. Jeho firma SŠHR darovala rúška. Súvisí vaša známosť s Ďurišinom s týmto darom?

Nesúvisí. S pánom Czuczom sa nepoznám.

Ďurišin je cez bývalú firmu svojej manželky napojený aj na bödörovcov. Neohrozuje táto väzba váš dohľad nad zmluvami SŠHR a Bonulu?

Ide o otázku na pána Ďurišina. Za mňa uvediem len toľko, že zmluvy spoločnosti Bonul sú predmetom auditu.

Manžel šéfky závodu SŠHR Brodnianka predal byty synovi Kajetána Kičuru. Preverovali ste pani Hečkovú?

Pani Hečková je zamestnankyňa SŠHR. Otázky od médií na pani Hečkovú sme postúpili p. Hečkovej na jej vyjadrenie.

Vy ste jej nadriadenou. Ako ju preveríte?

Budeme konať striktne v zmysle platných právnych predpisov. Aj v tomto prípade konáme najrýchlejšie, ako nám umožňuje zákon.

Otázky boli na stole už pred mesiacom, pani Hečková médiám neodpovedá.

Vec je v štádiu preverovania.

Manžel pani Hečkovej kupoval uvedené byty od Miroslava Mareka, ktorý pracoval pre Transpetrol, s ktorým ste spojená aj vy. Vyzerá to ako posúvanie bytov pod cenu organizovanou skupinkou. Poznáte týchto ľudí?

Pána Hečka nepoznám. Pán Marek je generálnym riaditeľom v Agentúre pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov.
Poznáme sa výlučne z pracovných rokovaní. Čo sa týka bytov, neprináleží mi to hodnotiť. Každopádne verím, že to bude riadne vyjasnené.

Transpetrolu šéfuje Ivan Krivosudský. Poznáte sa? Aké sú vaše vzťahy?

Poznáme sa, ale iba z môjho pôsobenia v Energoteli.

Ako vnímate jeho šéfovanie Transpetrolu?

Je to odborník na správnom mieste.

S Krivosudským sa spájajú podozrenia týkajúce sa zmlúv Transpetrolu, ale aj pozemkových káuz.

To je otázka naňho. O tom počujem prvýkrát.

Myslíte, že už vám vypadli všetci kostlivci zo skrine?

Dúfame, že áno, aktuality.sk

X X X

Žilinskí poslanci schválili predaj Mestského hokejového klubu

Slovenský hokejový klub MsHK Žilina prešiel do rúk súkromného investora. Predaj 100 percent akcií akciovej spoločnosti Mestský hokejový klub (MsHK) Žilina v nominálnej hodnote 25.000 eur spoločnosti LUPIZA, s.r.o., Žilina za cenu 31.925 eur schválili na pondelkovom zasadnutí poslanci Mestského zastupiteľstva (MsZ) v Žiline.
Podľa vedúceho odboru právneho, majetkového a verejného obstarávania Mestského úradu (MsÚ) v Žiline Erika Štefáka má Žilina dať spoločnosti LUPIZA podľa zmluvy hokejový štadión za jedno euro, finančnú dotáciu vo výške 75.000 eur ročne a štyri hodiny ľadovej plochy denne.

„Žilina získa, že A-mužstvo hokeja zostane v meste. Zároveň dostaneme 31.925 eur za akcie, ktoré majú dnes znaleckú hodnotu nula. Spoločnosť LUPIZA sa zároveň zaviaže, že v prípade fungovania v extralige prispeje navrch k dotácii od mesta do rozpočtu 450.000 eur a v prípade pôsobenia v prvej lige prispeje 150.000 eur,” uviedol Štefák.

„Tvrdím, že sme využili príležitosť, ktorá sa žilinskému hokeju ponúkla. Prejde konečne z mestských rúk do rúk niekoho, kto prejavil aj v dnešnej dobe úprimnú snahu hokej posunúť ďalej. Hokej naozaj prešiel dlhou a veľmi strastiplnou cestou. Výsledok je dobrý nielen pre žilinský hokej, ale aj pre budúcnosť športu v Žiline. Lebo je to príklad, ako môžeme veci riešiť, ako môžeme postupovať. Ako sa môžeme zjednotiť na spoločnom výsledku a tlačiť šport ďalej,” povedal žilinský primátor Peter Fiabáne.

CHCÚ PRINIESŤ MODERNÝ ŠTÝL RIADENIA

Konateľ spoločnosti LUPIZA Maroš Jakubek konkretizoval, že do klubu slovenského majstra z roku 2006 chcú priniesť moderný štýl riadenia, profesionálny manažment, inovácie, dátovú analýzu.

„Veci, ktoré fungujú v zahraničí. Veríme, že keď bude na týchto základoch postavený klub, dokáže aj s podporou mesta fungovať dlhodobo, udržateľne a s vyrovnaným rozpočtom. Do športovej stránky nebudeme z pozície akcionára zasahovať, na to budú športoví odborníci. Na druhej strane, hokejový klub Žiliny vidíme v extralige, lebo je to štvrté najväčšie mesto. Myslíme si, že tam patrí a urobíme všetko pre to, aby sme videli Žilinu v extralige čo najskôr,” dodal.

„Dnešný deň je šťastný z môjho hľadiska hlavne pre hokej. Dnes sa ukončila snaha, ktorá trvala viac ako dva roky. Ktorá začala tým, že sa konsolidoval hokej v Žiline, splácali sa staré dlhy, konsolidovalo sa po hráčskej stránke mužstvo. S tým, že sme konečne našli investora, ktorý dnes ten hokej preberie,” uzavrel predseda predstavenstva MsHK Žilina Peter Durmis, aktuality.sk