iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Matovič: Pokiaľ nebude nakazených, nenosiť rúška

Premiér Matovič: Pokiaľ nebudeme mať niekoľko dní nakazených, nebudeme musieť nosiť rúška:Igor Matovič sa vyjadril aj na adresu voľby generálneho prokurátora. Prezradil, kto by bol ideálny kandidát. Predseda vlády Igor Matovič pripustil, že by sme už onedlho nemuseli nosiť ochranné rúška. Ako povedal v diskusnej relácii televízie TA3 V politike, rúškami sa budeme musieť chrániť dovtedy, pokiaľ nevyhráme vojnu proti koronavírusu.

Chápem, že v letných mesiacoch to môže byť nepríjemné. Keby sme nemali toľko krikľúňov, štrajkokazov, tak už sme sa ich mohli zbaviť,“ uviedol Matovič Zároveň pripustil, že pokiaľ na Slovensku nebudeme evidovať žiadnych nakazených vírusom COVID-19 niekoľko dní, tak by mohlo prísť k ďalšiemu uvoľneniu, vrátane nosenia týchto ochranných prostriedkov.

Ďalšie opatrenia

Rovnako by sa mohla postupne znižovať maximálna výmera v obchodoch na jedného kupujúceho zo súčasných 25 metrov štvorcových na 20, prípadne 15 metrov štvorcových. Premiér ďalej prezradil aj pripravované uvoľňovania pohybu osôb medzi Českom a Slovenskom.

Slováci a Česi by tak mohli voľne cestovať medzi spoločnou hranicou v prípade, že pôjde o jednodňovú návštevu krajiny. O tejto možnosti budú v najbližších týždňoch rokovať Matovičov kabinet s vládou Andreja Babiša.

Kto bude generálnym prokurátorom?

Premiér Matovič okrem iného odmietol, že chystaná zmena, ktorá sa týka voľby generálneho prokurátora, je robená v prospech Daniela Lipšica. Chceme, aby viacerí mohli navrhovať a viacerí kandidovať a aby poslanci mohli vyberať najlepšieho. Možno to bude sudca, možno to bude advokát,“ priblížil.

Na margo kritiky prokurátorov, ktorým sa nepozdáva chystaná zmena, odpovedal, že „kapre si sami rybník nevypustia“.
Podľa Matoviča sme európsky unikát, kde 13 sudcov išlo do väzenia a nemali by sme sa tváriť, akoby sa to netýka aj prokuratúry.

„Máme to v programovom vyhlásení vlády. Mne je jedno, kto to bude, či sudca, prokurátor alebo advokát. Musí to byť najmorálnejší človek, ktorý sa vyzná v právnom poriadku,“ uzavrel premiér. aktuality.sk

X X X

Matovič: V SR môže byť 2 500 infikovaných ľudí, ktorí o tom nevedia

Približne 2 500 pozitívnych ľudí na ochorenie COVID-19 sa môže pohybovať po Slovensku. Môžu byť prenášačmi vírusu a nie sú identifikovaní. Uviedol to premiér Igor Matovič (OĽaNO) v relácii V politike na TA3 s tým, že vychádza zo štúdií.
„Môžu byť prenášačmi vírusu. Sú bezpríznakoví, nejdú k lekárovi, nejdú na test, a tým pádom sú šíriteľmi vírusu. Musíme byť opatrní,“ povedal.

Rúška budú musieť ľudia nosiť dovtedy, kým nebude na Slovensku viac dní po sebe nula, hovorí Matovič. Dátumy, kedy by sa mohlo prestať s nosením rúšok, tipovať nechcel. „Uvedomujem si, že každým dňom bude teplejšie a budeme sa pod tým potiť,“ poznamenal premiér.

Matovič tento týždeň komunikoval aj s českým premiérom Andrejom Babišom o otváraní hraníc. „Musíme si dohodnúť spoločnú politiku na hraniciach,“ poznamenal. O tom, či sa hranice budú otvárať, by mali rozhodnúť aj odborníci, epidemiológovia a infektológovia. Je blízko doba, keď počet nakazených bude v oboch krajinách podobný, hranice potom podľa premiéra strácajú zmysel. „Na Slovensko prišiel tento vírus zo zahraničia, a preto keď sa nám tu darí vírus eliminovať, musíme si to chrániť,“ uviedol.

Koronavírus:Všet¬ky informácie na jednom mieste

Pri otváraní škôl je Matovič opatrný. Treba si podľa neho nachystať všetky technické otázky pre otvorenie škôl. „Nechceme, aby sa z našich detí robili pokusní králici,“ poznamenal. V pondelok by mal o tom diskutovať s odborníkmi.
Štátna a domáca karanténa

Predseda vlády tiež povedal, že sa snažia, aby podmienky v povinnej karanténe boli pre všetkých čo najlepšie. Momentálne má štát k dispozícii na karanténu 10 000 miest, doteraz využil 4 000. Ľudia by si podľa neho sami mali zhodnotiť, či je 13-eurový poplatok za karanténnu adekvátny, alebo nie je.

Podľa vlastných slov chce, aby do konca budúceho týždňa začala fungovať domáca karanténa. „Štátna karanténa by sa mohla uvoľniť, ak budú prichádzajúci ľudia súhlasiť, že prídu o časť slobody a budú sledovaní mobilným telefónom a budú si robiť fotografie, že dodržiavajú domácu karanténu,“ dodal Matovič.

Štvrtá fáza uvoľňovania ekonomiky

Štvrtá fáza uvoľňovania opatrení proti šíreniu koronavírusu by mohla byť 20. mája. Predpokladom sú však dobré výsledky nakazených. Všetky prevádzky z poslednej fázy by sa však nemali otvoriť naraz, povedal ďalej predseda vlády.
Ak by počet pozitívne testovaných stúpol, niektoré prevádzky sa začnú znova zatvárať. Závisieť to bude od kĺzavého mediánu, čo je priemer pozitívne testovaných ľudí za posledný týždeň. „Dnes je medián stanovený na 50, aby sme začali späť zatvárať prevádzky. Ak to bude pod 25, tak ich budeme otvárať ďalej,“ vysvetlil Matovič.

Koronakríza spôsobila prepad ekonomiky, má dosah na verejné financie a spoločný rozpočet. „Zároveň sme našli úplne prázdnu špajzu, bez nejakých zásob urobených do budúcna,“ podotkol premiér. Na margo rušenia niektorých sociálnych opatrení Matovič povedal, že koalícia sa postaví pred ľudí a spoločne im povie, čo si Slovensko môže dovoliť a čo nie. „Nehovorím, že budú sociálne opatrenia rušené, niektoré možno prídu na rad neskôr a nebudeme si ich môcť dovoliť, lebo Pellegrini a Fico nám tu nenechali nič,“ povedal premiér.

Voľba generálneho prokurátora

Nový generálny prokurátor by mal byť podľa premiéra čo najmorálnejší človek a mal by sa vyznať v právnom poriadku. V programovom vyhlásení vlády je, uviedol Matovič, aby za generálneho prokurátora mohli kandidovať aj ľudia mimo prokuratúry s právnickým vzdelaním. Taktiež tam je zahrnuté, aby sa rozšíril okruh navrhovateľov. „Poďme vyzvať ľudí, aby sa prihlásili do najlepšieho, najtransparen¬tnejšieho výberového konania a nech sa poslanci slobodne rozhodnú a vyberú najlepšieho,“ povedal predseda vlády.

Verí, že kandidovať budú kvalitné mená. Najväčší strach z čestných ľudí má podľa Matoviča slovenská mafia. „Tí vedia, že musia mať na tomto poste človeka, ktorého budú môcť ovládať a bude prižmurovať oči pri skutkoch mafie,“ skonštatoval.

Premiérovi je jedno, či bude generálny prokurátor sudca, právnik alebo prokurátor. Na pozíciu chce najlepšieho človeka s právnickým vzdelaním. „Generálny prokurátor je alfa a omega v boji proti korupcii, čo je moja srdcovka,“ hovorí.
Advokát Daniel Lipšic sa spomína ako možný kandidát na nového generálneho prokurátora. Na margo toho Matovič uviedol, že Lipšic je už tri a pol roka mimo politiky a nechce sa do nej vrátiť. „Tým pádom si myslím, že je to človek, ktorý je odstrihnutý od politiky,“ podotkol./agentury/

X X X

Takmer polovica opýtaných neverí, že Matovičova vláda vydrží celé funkčné obdobie

Z prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza vyplýva, že takmer polovica ľudí neverí, že vláda Igora Matoviča (OĽaNO) vydrží celé funkčné obdobie.

Ľudia v prieskume odpovedali na otázku: „Čo si myslíte, ako dlho vydrží súčasná vláda Igora Matoviča?“ V to, že nová vláda vydrží celé funkčné obdobie, verí 38,1 percenta respondentov. Odpovedať nevedelo 14 percent opýtaných.
Možnosť, že Matovičova vláda vydrží rok, si vybralo 29,9 percenta opýtaných a odpoveď dva až tri roky uviedlo ďalších 18 percent respondentov. V zotrvanie vlády počas jej celého funkčného obdobia verí 38,1 percenta respondentov.

Pri rozdelení voličov podľa toho, koho v posledných voľbách volili, majú v tejto otázke najviac jasno voliči Matovičového hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO). Až 80,5 percenta odpovedalo, že vládny kabinet vydrží celé štyri roky. Najskeptickejší zo strán vládnej koalície sú voliči hnutia Sme rodina, 41,4 percenta z nich verí, že táto vláda vydrží celé funkčné obdobie, 31 percent uviedlo, že to bude jeden rok a 20,5 percenta opýtaných voličov Sme rodina dáva Matovičovej vláde dva až tri roky.

Voliči opozície sú skeptickejší. Podľa prieskumu si takmer 61 percent voličov Smeru myslí, že Matovič nebude vládnuť viac ako rok a necelých 24 percent to vidí na dva až tri roky. Možnosť, že kabinet vydrží do roku 2024 označilo 6,6 percenta voličov Smeru. V prípade voličov Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) si viac ako polovica myslí, že Matovič bude vládnuť iba rok (50,8 percenta), takmer 17 percent uviedlo, že to budú dva až tri roky. V zotrvanie vlády počas jej celého funkčného obdobia verí 23 percent voličov ĽSNS./agentury/

X X X

Ľubomír Jaško: Kto si praje predčasný koniec Matovičovej vlády

Otázka „Ako dlho vydrží Matovičova vláda?“ je len inou verziou otázky „Páči sa vám, že je táto vláda pri moci?“
Proroctvo alebo len želanie?

Nový Focus skúmajúci trvanlivosť súčasnej vlády nemôže po niekoľkých týždňoch priniesť nič výnimočné, a žiaľ ani užitočné. Polovica opýtaných očakáva predčasný koniec a druhá polovica predpokladá, že to vláda dá až do svojho prirodzeného konca o štyri roky.

Znovu sa objavuje staré rozdelenie na takmer rovnako početné (a názorovo úplne rozdielne) polovice voličov.
Romantici, ktorí sa rozochvejú pri spomienke na premiéra Pellegriniho a s nimi kopec ďalších, ktorí majú najradšej politické ruiny a anarchiu, jednoducho Matovičovej vláde nechcú dopriať plný politický úväzok.

Predčasný koniec je ich želanie, nič viac. Nejde o výsledok žiadnej špeciálnej analýzy. A skúsenosť s neprekonateľnými rozpormi vo vládnej koalícii je extrakrátka a vlastne smiešna.

V zálohe nie je nič dobré

Pár prekáračiek medzi Sulíkom a Matovičom ešte nie je to isté ako rýchla a definitívna samovražda tejto vlády.
Návraty v čase a pripomínanie ako „Sulík položil vládu Ivety Radičovej“ nemajú veľkú hodnotu. Všeličo je teraz inak. Nehovoriac o tom, že Radičovej vládu vtedy položil svojím hlasom aj súčasný premiér.

Po skončení korony príde na rad kopec háklivých tém a „časovaných náloží,“ ale dovtedy sa dá predpokladať aj rast politických skúseností a aspoň aké-také dozrievanie vládnych strán.

Prípadný predčasný krach novej vlády by napriek oprávnenej kritike (predovšetkým vo vzťahu k jej predsedovi) znamenal podstatnejší krach dôvery, že je možné poraziť politiku založenú na korumpovaní a porušovaní pravidiel.
V zálohe totiž nečaká žiadna slušná B-partia, ale len spolky tých, ktorí chcú rýchlo zahladiť svoju minulosť a bez hanby pokračovať v rozklade.

Jednoducho, to najlepšie čo môže Matovičova vláda spraviť je ukázať, že najnovší Focus vyjde z jednej (skeptickej) polovice na smiech, aktuality.sk

X X X

Putin si „strelil do kolena“. Kontruje Trumpovi a Johnsonovi

Všetkých troch koronavírus vyziekol do naha.

„Podarilo sa nám zabrániť hromadnému prenikaniu a šíreniu pandémie,“ vyhlásil ruský prezident Vladimír Putin podľa správy zverejnenej 17. marca 2020. „Situácia je všeobecne pod kontrolou aj napriek vysokej úrovni rizika,“ dodal.
V tom čase sme na Slovensku už štyri dni (od 13. marca) mali zavreté reštaurácie či krčmy a pribúdali prísne obmedzenia na boj s pandémiou.

Rusko na výzvy odborníkov, aby zasiahlo podobne, ako väčšina štátov Európy, reagovalo opovržlivo a témou bola - aspoň na vonok - vojenská prehliadka k výročiu konca druhej svetovej vojny. Ešte 6. apríla vyšla správa, podľa ktorej Kremeľ pokračoval v jej prípravách na 9. mája 2020.

V súčasnosti je Rusko jeden z najzasiahnutejších štátov sveta. Ohlasovaná prehliadka nielenže je dávno odložená (Putin to oznámil 16. apríla), ale s rovnakou výzvou, s akou sa na Moskvu obracal svet - aby zasiahla - sa pred pár dňami Moskva obracala na suseda z Bieloruska. Kremeľ kritizoval plán prezidenta Alexandra Lukašenka organizovať 9. mája veľkú vojenskú prehliadku.

V podobnom rozsahu si počas aktuálnej pandémie — ako sa hovorí „strelil do kolena“, alebo parafrázujúc štavnatú ľudovú múdrosť „našpinil do úst“ — zrejme len britský premiér Boris Johnson a americký prezident Donald Trump. Všetkých troch politikov koronavírus vyzliekol donaha a neváhajú dnes povedať úplný opak toho, čo hovorili včera.

Dve fázy troch mužov

Všetci traja prešli ako cez kopír dvomi fázami.

Prvou bolo popieranie a zľahčovanie problému. „Z tejto situácie sa určite dostaneme a môže to byť skôr,“ spochybňoval Putin 26. marca odhady expertov zo západu, že zastavenie epidémie môže byť dlhý proces.

„Sme dobre pripravení na prípady v Spojenom kráľovstve, používame osvedčené postupy, aby sme zabránili ďalšiemu šíreniu,“ písalo sa v oficiálnom vyjadrení Johnsonovhu úradu z 24. februára. Aj v prvej polovici marca premiér odmietal obmedziť pohyb obyvateľstva - populáciu chcel takzvane premoriť, aby si ľudia vybudovali prirodzenú imunitu.
Donald Trump vyslovene „machroval“. „Myslím, že to dopadne dobre," vyhlásil 19. februára. "Myslím, že až bude apríl, v teplejšom počasí, že to má na to veľmi negatívny vplyv, na tento typ vírusu," filozofoval.

V druhej fáze politici otočili o 180 stupňov.

Ako komunisti ovládli polovicu Európy:

Putin už žiadny skorý koniec pandémie odrazu nevidel a o 7. apríla vypustil vyhlásenie, že šírenie koronavírusu v Rusku ešte nedosiahlo vrchol. V krajine vtedy evidovali 7500 nakazených. V súčasnosti je ich viac než 150-tisíc a Putin sa stiahol do rezidencie Novo-Ogariovo, kde návštevy prijíma až potom, ako ich otestujú.

Johnson mesiac po vyjadrení o dobrej pripravenosti krajiny už vyzýval ľudí na obmedzenie pohybu pod hrozbou zákazu a po tom, čo ho koronavírus takmer usmrtil, sa začiatkom mája zaspomínal, že nemohol uveriť, ako rýchlo sa mu zhoršil stav.

Trump niekoľko dní po skončení apríla, v ktorom malo pôvodne podľa jeho predpovede vírus kosiť teplé počasie, 7. mája vyhlásil, že pandémia zasiahla USA ťažšie než japonský útok na základňu Pearl Harbor počas druhej svetovej vojny či teroristické útoky z 11. septembra 2001.

Posledný frajer na scéne

Posledným európskym vládcom, ktorý sa tvári, že žiadna pandémia neexistuje, je Lukašenko.
Či sú tamojší ľudia natoľko zbedačení, že ich už z miery nevyvedie ani zvýšený počet úmrtí spôsobených koronavírusom, nevedno. Lukašenko však nenariadil žiadne obmedzenia a v Bielorusku ostali otvorené krčmy a fanúškovia chodili v tisícoch na futbal, aktuality.sk

X X X

Štiavnica znovu ožila, turisti sú späť

Vyvýšený chodník v centre Banskej Štiavnice nazývaný trotuár bol v sobotu plný turistov.Autor: Eva Štenclová, Pravda
S uvoľnením opatrení a minimálnymi číslami pozitívnych na koronavírus,začínajú byť Slováci menej ostražití. Mestá a obce ožívajú zvyčajným ruchom.

Historická Banská Štiavnica zažila v sobotu nápor, na aký bola zvyknutá predtým. Motorkári, cyklisti aj peší turisti zaplnili jej ulice, reštaurácie na terasách nemali núdzu o zákazníkov. Pri zmrzlinárni sa tvorila šóra, v meste bol ruch ako za čias pred koronou.

Horúce víkendové počasie pritiahlo k jednému z najpopulárnejších banskoštiavnických tajchov množstvo ľudí.
Na pláži Počúvadlianskeho jazera oddychovali celé partie turistov, motorkárov, rodín. Mnohí si vychutnávali čas na slnku bez rúšok, našli sa aj odvážlivci, ktorí vošli do vody. Všetky okolité parkoviská boli plné, nájsť voľné miesto chcelo poriadnu dávku trpezlivosti./agentury/

X X X

Proti vláde protestovali v Hongkongu opäť stovky ľudí

Stovky hongkonských prodemokratických aktivistov sa zhromaždili v nedeľu na protestoch na Deň matiek, na ktorých požadovali nezávislosť a vyzvali správkyňu Hongkongu Carrie Lamovú, aby odstúpila. Informovali o tom agentúra DPA a AFP. Maskovaní demonštranti sa zišli v nákupných centrách v najmenej šiestich štvrtiach Hongkongu. V nákupnom centre Moko v štvrti v Mong Kok policajt použil voči demonštrantom a novinárom paprikový sprej po tom, ako niekto z prítomných hodil do skupiny policajtov fľašu vody.

Polícia zatkla najmenej 11 ľudí vrátane 12-ročného dievčaťa a udelila pokuty desiatkam ďalším osobám za porušenie nariadenia, ktoré zakazuje verejné zhromaždenia s účasťou viac ako osem ľudí. Niektorí demonštranti zabarikádovali cesty pred nákupným centrom Moko oplotením a dopravnými kužeľmi. Polícia tieto prekážky rýchlo odstránila.
Poriadková polícia v priebehu dňa zastavila a prehľadala desiatky mladých ľudí na rôznych miest/agenturyach vrátane nákupných centier, kde sa zhromaždili protestujúci.

Protesty v Hongkongu sa začali v júni 2019 keď prodemokratickí demonštranti vtedy žiadali, aby vláda stiahla sporný návrh zákona, ktorý by umožnil osoby podozrivé zo spáchania trestných činov vydávať do pevninskej Číny. Neskôr boli protesty zamerané najmä voči zasahovaniu Číny do osobitného autonómneho štatútu Hongkongu, ktorý je založený na zásade „jedna krajina, dva systémy“. Demonštrácie trvali viac ako sedem mesiacov, pričom z najskôr pokojných prešli neskôr do výrazne násilnejších./agentury/

X X X

Ministerstvo školstva pracuje na novele zákona o športe

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR začalo pracovať na novele zákona o športe.Má zjednodušiť administratívu a byrokraciu športových organizácií, ktorú im predpisuje súčasná legislatíva. Informoval o tom odbor komunikácie a protokolu ministerstva školstva.

Novelou by sa mala zvýšiť prehľadnosť a zrozumiteľnosť právnej úpravy športu. Odstrániť by sa mali aj nástroje regulácie, ktoré sa v praxi neosvedčili. Rezort tvrdí, že sa tým prinesie aj viac slobody do športového sektora výmenou za zachovanie a upevnenie transparentnosti.

Návrh zákona ďalej predpokladá oddelenie rekreačného športu od súťažného športu. "To znamená, že malí poskytovatelia služieb v športe nebudú zaťažení množstvom povinností, ktoré teraz majú všetky športové subjekty bez rozdielu - tie, ktoré sú prijímateľom veľkých finančných 'čiastok' z verejných zdrojov, ale aj tie, ktoré nedostávajú žiadne," povedal štátny tajomník MŠVVaŠ SR pre šport Ivan Husár. Dodal, že v návrhu bude riešená aj možnosť elektronického vzdelávania a preukazovania odbornej spôsobilosti v športe.

Ministerstvo chce podľa Husára v prípravnej fáze zbierať podnety k riešeniam jednotlivých problémov, názory na mieru regulácie, transparentnosti, financovania, vzdelávania a informatizácie. Z toho dôvodu bola zriadená aj emailová adresa. Na ňu môžu športové subjekty a verejnosť posielať svoje podnet, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Francúzsko zaznamenalo najnižší počet obetí od 17. marca

Francúzsko začne od 11. mája uvoľňovať karanténne opatrenia prijaté v dôsledku pandémie. Francúzsko zaznamenalo za posledných 24 hodín ďalších 70 úmrtí na nový koronavírus, informovala v nedeľu agentúra AFP. Podľa nej ide o najnižší denný počet obetí od 17. marca.

Celkovo tak vo Francúzsku - v nemocniciach a opatrovateľských domovoch - podľahlo ochoreniu COVID-19, ktoré je spôsobované novým koronavírusom SARS-CoV-2, 26.380 ľudí, uviedla AFP s odvolaním sa na ministerstvo zdravotníctva.

Francúzsko začne od 11. mája uvoľňovať karanténne opatrenia prijaté v dôsledku pandémie.

Ako informoval vo štvrtok premiér Édouard Philippe, že tento proces bude prebiehať pomalšie v tzv. červených zónach, ktoré sú sústredené na severe a východe krajiny a zahŕňajú Île-de-France (región Paríža), Hauts-de-France, Grand Est a Bourgogne-Franche-Comté. Patrí k nim aj zámorské územie Mayotte ležiace neďaleko Madagaskaru v Indickom oceáne.
V ostatných častiach krajiny, označených za zelené zóny, by sa mohli podľa od začiatku júna znovu otvárať stredné školy, kaviarne a reštaurácie za predpokladu, že tam nedôjde k výraznému nárastu počtu infikovaných osob, aktuality.sk

X X X

Profil nového riaditeľa SIS Pčolinského: Zákulisný hráč, ktorý sprevádzal Palka, Lipšica aj Kollára

Bývalý minister vnútra Vladimír Palko si ho so sebou zobral z KDH na rezort. Neskôr mu funkciu zveril aj Daniel Lipšic.
V polovici apríla Hlavnú sálu Prezidentského paláca zapĺňa čestná stráž a novinári. Na jednom jej konci stojí nenápadný muž v okuliaroch, s čiernym rúškom na tvári a čaká. Ľavú stenu koridoru, ktorým o chvíľu prejde, tvorí premiér Igor Matovič a minister vnútra Roman Mikulec.

Na opačnom konci tejto krátkej slávnostnej uličky ho čaká prezidentka Zuzana Čaputová. A menovací dekrét, po prevzatí ktorého sa Vladimír Pčolinský stáva oficiálne desiatym riaditeľom Slovenskej informačnej služby.

O jej šéfoch sa toho s výnimkou Ivana Lexu veľa nezverejňuje. V médiách sa riaditelia tajných snažia vystupovať čo najmenej a svoje súkromie si starostlivo chránia. A to aj napriek tomu, že ide o politicky dosadzovaných manažérov.
Nevydarený úvod

Nový riaditeľ Vladimír Pčolinský nemal byť výnimkou. Hneď na úvod zostal verný svojej stratégií z posledných rokov – držať sa v úzadí.

No nevydržalo mu to ani mesiac. Minulý týždeň totiž musel vysvetľovať podozrenia, že spolu s bratom, poslancom a podpredsedom hnutia Sme rodina Petrom Pčolinským mali zabezpečovať kompromitujúce fotografie bývalého premiéra Petra Pellegriniho.

Poslanec aj nový šéf tajných popreli, že by takéto zábery zháňali. „Videl som dve fotografie. Na jednej interiér auta a ruka, ako drží 500-eurové bankovky. Na druhej dve osoby v spodnom prádle v hotelovej izbe, sú otočené chrbtom a nie je vidieť, o koho ide,“ reagoval pre medzinárodnú sieť investigatívcov OCCRP riaditeľ SIS Pčolinský.

Pri KDH od puberty

Napokon, kontakt s politikou mal vďaka svojej mame Marcele od ranej puberty. Tá patrila k zakladajúcim členom Kresťanskodemokratického hnutia, ktoré vzniklo v roku 1990. Samotný nový šéf SIS spomínal v rozhovore pre Sme z roku 2019, že na mítingu tejto strany bol už v roku 1994. Neskôr sa stal súčasťou KDH. Podľa vlastných slov hnutie opustil v roku 2007.

Práve tu sa zoznámil s politikmi, s ktorými neskôr strávil roky na ministerstvách aj v ďalších stranách.
Prvým kľúčovým človekom bol bývalý podpredseda KDH Vladimír Palko. „Spoznal som ho niekedy okolo roku 2000 ako mladého priaznivca KDH, kde som bol vtedy podpredsedom. Potom pôsobil na mojom sekretariáte v KDH,“ spomína pre náš portál Palko.

V roku 2002 sa stal niekdajší podpredseda kresťanských demokratov ministrom vnútra v druhej vláde Mikuláša Dzurindu. Na rezort išli spolu s ním aj jeho verní. Medzi nimi aj Pčolinský. „Veľmi sa osvedčil, čiže keď som sa stal ministrom, tak bol riaditeľom mojej kancelárie a patril medzi mojich najbližších spolupracovníkov na ministerstve vnútra,“ vysvetľuje Palko.

Opisuje ho ako precízneho a racionálneho človeka s analytickým myslením. Hoci Pčolinský hovorí, že v bezpečnostných kruhoch sa pohybuje od roku 1998, exminister si nespomenul, že by sa tejto téme venoval pred nástupom na rezort vnútra.

„Ale potom sa v tej oblasti udomácnil veľmi dobre. A pokračoval v tom oboznamovaní sa s problematikou aj potom, keď už nebol na ministerstve,“ dodáva Palko.

Politické putovanie

V roku 2008 Palko z hnutia po nezhodách odišiel a založil stranu Konzervatívni demokrati Slovenska. Kontakty s Pčolinskými sa však nepretrhli. Do nového subjektu sa totiž pridala aj Pčolinského mama. Rok nato sa konali voľby do vyšších územných celkov a Palkova strana nominovala súčasného šéfa SIS do Ústrednej volebnej komisie. Stal sa jej predsedom.

Politické spojenectvo sa definitívne pretrhlo po roku 2010. Konzervatívni demokrati pre finančnú situáciu nekandidovali v parlamentných voľbách. No kým Palko sa v podstate lúčil s politickým životom, Pčolinský bol späť – starý známy z KDH a čerstvý minister vnútra Daniel Lipšic z neho urobil riaditeľa svojej kancelárie.

Pčolinský, ktorý mal už roky blízko k svetu bezpečnostných zložiek, si zároveň odvtedy mohol obliekať policajnú uniformu. Za Lipšica ho totiž prijali aj do Policajného zboru a rovno s hodnosťou kapitána, čo vtedy čelilo kritike.
No z plánovaných štyroch rokov na ministerstve sa pre predčasné voľby zdržala vláda Ivety Radičovej na svojich postoch len dva. Triumf Smeru v roku 2012 dal do pohybu politickú scénu a ambiciózny Lipšic opustil KDH. Kým Pčolinského brat Peter patril k organizátorom protestov Gorila, Vladimír sa spolu s mamou presunuli do Lipšicovho projektu Nová väčšina.

Odchod od Lipšica

Hnutie však nesplnilo očakávania a dva roky po svojom vzniku sa začalo rozpadávať. Opustili ho Krajniak aj mama a syn Pčolinskí To sa už ale pomaly rodil projekt podnikateľa Borisa Kollára Sme rodina. Ideológom strany sa stal Milan Krajniak, jednou z popredných tvárí Pčolinského brat Peter, ktorý Vladimíra s podnikateľom zoznámil.

„Presvedčil ma svojím analytickým myslením, tým, že presne vedel pomenovať problém, vedel nastoliť riešenia, vedel chápať veci aj v širších súvislostiach,“ vysvetľuje Boris Kollár, čím ho nový šéf SIS oslovil v čase, keď sa stretli.
Pčolinský sa však tentoraz rozhodol, že zostane v pozadí ešte o čosi viac ako bežne a do Kollárovej strany nevstúpil. „Nikdy som nebol členom hnutia Sme rodina, päť rokov nie som členom žiadnej politickej strany,“ vysvetľoval po svojom vymenovaní za šéfa SIS.

Namiesto seba do strany zaangažoval svoju manželku Adrianu, ktorá sa v roku 2016 spolu s jeho bratom Petrom dostala Národnej rady.

Funkcia aj v opozícii

Keďže Sme rodina vtedy zostala v opozícii, veľa funkcií na rozdávanie nemala. Pre Vladimíra sa však jedna našla: hnutie ho nominovalo do komisie na kontrolu volieb a financovania politických strán, kde strávil celé štyri roky.

Popri tom sa aj naďalej venoval oblasti bezpečnosti a pôsobil v komisii pre ochranu verejného poriadku Bratislavy.
Do komisie sa dalo prihlásiť vďaka výzve zverejnenej na webe mesta. „Vtedy sa prihlásilo 17 záujemcov a v tajnom hlasovaní zvolili členovia komisie štyroch. Pán Pčolinský bol ‚platný‘ člen komisie a celkom často a vecne sa vyjadroval k preberaným témam. Vnímal som ho ako apolitického. Držal si odstup a mimo komisie som sa s ním nikdy nestretol,“ opisuje Pčolinského pôsobenie jeho kolega z komisie Jozef Uhler.

Pčolinský bol na rozdiel od brata odjakživa skôr nenápadný zákulisný hráč. Preto jeho pôsobenie vzbudzovalo otázniky. Mal prístup k informáciám, ktoré sa bežne nedostávali na verejnosť. Vylúčil však, že by bol agentom SIS.
„Nikdy v živote som nebol ani príslušníkom, ani spolupracovníkom tajnej služby, ale žiadny príčetný človek, ak by spolupracoval so spravodajskou službou, by vám takúto vec nepotvrdil. Ale ja vám hovorím, že naozaj nikdy som nebol a ani ma to nejakým spôsobom nelákalo,“ povedal v rozhovore pre Sme.

No priznal, že sa pozná s bývalými príslušníkmi tajnej služby, okrem iných napríklad Pavlom Forischom. Ten sa dostal do pozornosti najmä v súvislosti s tým, že dodával informácie bývalému poslancovi SaS Jozefovi Rajtárovi. Do pozornosti sa dostal aj minulý rok, keď sa pokúsil zdiskreditovať europoslankyňu Luciu Ďuriš Nicholsonovú s pomocou zmanipulovaného dokumentu kanadskej polície.

Taktiež podal trestné oznámenie na organizátorov demonštrácií Za slušné Slovensko.

Dôkazom jeho zapojenia v tomto prostredí je nielen nedávno zverejnený článok o kompromitujúcich záberoch Pellegriniho, ale aj situácia okolo sociálneho zariadenia Čistý deň.

Kollárovo kompro

Bol to práve Vladimír Pčolinský, kto odfotil stretnutie mafiána Mariana Kočnera, jeho pobočníka Petra Tótha a šéfky zariadenia Zuzany Tománkovej. Neskôr v rozhovore pre Sme Pčolinský vysvetľoval, že údajne tri mesiace vedel o tom, že sa chystá kompromitácia Borisa Kollára, len nezistil detaily.

Kollár neskôr iniciatívne zverejnil, že si vymieňal správy s chovankyňou zariadenia. Bránil sa, že nevedel, že nie je plnoletá. Predseda hnutia Sme rodina však vylučuje, že Pčolinský by pre neho robil akéhosi zhromažďovača informácií. „Nie. Pán Pčolinský na toto nie je určený,“ reagoval Kollár pre náš portál, aktuality.sk

X X X

Let v rúšku a meranie teploty v hoteli? Čo nás čaká v cestovaní po koronavíruse

Hotelové zariadenia, zdieľané ubytovanie aj podmienky na palube lietadiel budú iné ako pred pandémiou koronavírusu.
Opatrenia proti šíreniu koronavírusu sa pomaly uvoľňujú a krajiny sa chystajú na návrat k cestovaniu. Či to bude za mesiac alebo za pol roka, cestovanie a pobyty v hoteloch budú vyzerať inak, ako si ich pamätáme z obdobia pred pandémiou.

Hotely a letecké spoločnosti sa pripravujú na novú situáciu a zavádzajú opatrenia, s ktorými by sme sa mali mimo domovov cítiť bezpečne.

Zmeny v hoteloch

Pandémia koronavírusu vyhnala turistov z hotelov. Tie ale neostali prázdne, poskytli izby zdravotnému personálu. Ubytovaní sú denne v kontakte s vírusom, preto hotely rýchlo prijali nové pravidlá. Začínajú ich uplatňovať veľké siete ako Four Seasons, Hilton alebo Marriot. Prvý z menovaných je akýmsi priekopníkom. Zmeny, ktoré zaviedol, sú drastické.
Hotely vyzerajú, akoby sa z nich vytratili hostia a zamestnanci. Pri vstupe hosťom zmeria teplotu zdravotná sestra, potom sa o nich stará technológia. Check-in nespraví recepčný, ale webová stránka, aplikácia. Hostia si vyberú izbu cez smartfón, ktorý nahradí kľúč. Upratovacia služba počas pobytu do izby nevstúpi.

Hostia dostanú 3 vrecká na uteráky, posteľnú bielizeň a smeti. Ak ich potrebujú vymeniť alebo vyniesť, naplnia ich a nechajú pred dvermi. Služba sa o to postará.

Iné sú aj hotelové izby

Zrušený je aj „room service“, reštaurácia, bar a kaviareň sú zatvorené. Nahradili ich hotové jedlá v krabičke, ktoré sú k dispozícii v chladničke v hale.

Ubytovaní sa nestretávajú ani navzájom. Do výťahu a telocvične vstupujú len po jednom. Z izieb im zmizli minibary, zbytočné vešiaky a posteľná bielizeň. Menej vecí znamená menej potenciálne kontaminovanej plochy. Tie sa, samozrejme, odstraňujú dôkladným čistením. Po odchode hosťa je izba 24 hodín prázdna, následne je hĺbkovo vyčistená, a potom sa nechá prázdna ďalších 24 hodín.

Čistota - nový nárok hotelových hostí

Niektoré opatrenia sa uvoľnia, iné budú novou realitou. Už teraz vieme, že cestujúcich bude zaujímať najmä hygiena. Ubytovacie zariadenia to prinúti zaviesť nové postupy. Častejšie dezinfikovať spoločné priestory. Konečne vyčistiť časti izby, ktoré sa dosť zanedbávali, ako prikrývky, vypínače, kľučky diaľkové ovládače.

Niektoré hotely si k tomu prizvali na pomoc odborníkov, iné stavili na čistiace prostriedky z nemocníc či začali používať elektrostatické rozprašovače. Pravdepodobne ostane aj minimalizmus. Z izieb sa rozšíri do hál, kde menej nábytku pomôže zachovať vzdialenosť medzi ľuďmi.

Cvičenie na izbe a meranie teploty

Hotely dali, zrejme nadlho, zbohom bufetom, a musia sa zamyslieť nad tým, ako budú podávať jedlo. Meniť začali aj telocvične, hovorí sa o možnosti prihlásiť sa na konkrétny čas. Hilton dokonca zvažuje cvičenie v izbách.
Diskutuje sa tiež o kontrole teploty. Niekde ju chcú, podľa vzoru z Ázie, nechať. Inde by k nej pridali aj zisťovanie zdravotného stavu pri rezervácii. To je ešte vo hviezdach. Isté je, že technológia viac nahradí osobný kontakt. Smartfón využijeme počas celej cesty na check-in na letiskách a v hoteloch, na vstup do izieb, na digitálne platenia a check-out.
Ako sa zmení zdieľané ubytovanie

Ťažko si prestaviť, že cestovatelia hneď zamieria „k niekomu domov“. Minimálne zo začiatku uprednostnia miesta a aktivity bez davov. Ubytovanie s vybavením, ktoré budú mať pod kontrolou oni. Teda s kuchyňou, práčovňou alebo práčkou. A s garanciou čistoty. Vie to aj spoločnosť Airbnb, a preto prichádza s novými hygienickými štandardmi.

Podobne, ako pri hoteloch vychádzajú z projektu, ktorý poskytuje ubytovanie zdravotníkom. Platia od mája. Zaväzujú hostiteľov používať dezinfekciu, ktorú schválili oficiálne regulačné orgány. Pri upratovaní musia nosiť rúška a rukavice.
Do izby alebo bytu môžu vstupovať až po 24 hodinách od obchodu hosťa. Ako alternatívu prísneho protokolu môžu prenajímatelia využiť takzvaný „booking buffer“. Je to nástroj, ktorý automaticky znemožní rezervovať ubytovanie tak, aby medzi pobytmi bolo 72 hodín. Počas tejto doby sa do objektu môže vstúpiť len za účelom upratania.

Masky a rukavice nezložíme ani v lietadle

Korona ovplyvní aj lietanie budúcnosti. Niektoré portály prirovnali situáciu k tej po 11. septembri. Vtedy sa zaviedli opatrenia, aby sme cestovali bez zbraní. Teraz chceme cestovať bez vírusu. Vyzerá to tak, že kvôli tomu si rúška (a rukavice) nezložíme ani v lietadle. Skoro všade sú povinné pre personál. A stávajú sa realitou aj pre cestujúcich, ktorí musia mať na letisku a počas celého letu zakrytý nos a ústa.

Pár prepravcov masky a antibakteriálne utierky pasažierom aj poskytne. Ďalší stavili na dodržanie odstupov medzi ľuďmi. Obmedzili ich počet na palube. Stredné sedadlá nechali prázdne, a chcú ich odstrániť natrvalo alebo sa možno spoľahnú na inovácie ako sedadlá „Janus“. Skladajú sa z 3 radov, stredné sedadlo je však otočené naopak. Sľubujú odstupy medzi cestujúcimi, ktorí sedia vedľa seba, trojstranné ochranné štíty a materiál, ktorý sa ľahko čistí.

Doplatia na to aj nízkonákladovky

Čistota bude alfou a omegou aj na palubách. V súvislosti s ňou sa spomína sanitácia batožiny pred naložením a zákaz príručnej batožiny (okrem notebooku, kabelky, tašky pre dieťa). A dôkladné čistenie interiéru. S ním asi príde koniec krátkych otočiek, ktoré využívajú nízkonákladovky.

Mení sa i proces nástupu do lietadla. U niektorých spoločností ľudia vchádzajú v malom počte, aby sa nezhlukovali v uličke. Realitou sa stáva aj meranie teploty alebo rovno testy na prítomnosť vírusu, ako to nedávno predviedli v Emirates. Všetky spomínané opatrenia procedúry pred odletom zrejme predĺžia. Skrátiť ho, a pomôcť v boji za neinfekčné lietanie, by mali technológie. Hlavne tie bezdotykové – ovládané biometricky, skenovaním kódu, pomocou hlasu alebo gestami, aktuality.sk

X X X

Z Wu-chanu hlásia po vyše mesiaci prvý prípad koronavírusu

Čínsky Wuhan dočasne patrí medzi najizolovanejšie mestá sveta

Čínske mesto je epicentrom vírusu, objavil sa v ňom prvýkrát v decembri minulého roku. Čínske úrady dnes oznámili po vyše mesiaci prvý prípad ochorenia COVID-19 v meste Wu-chan, ktoré sa koncom minulého roka stalo epicentrom celosvetovej pandémie, píše agentúra AFP.

Národný zdravotný výbor Čínskej ľudovej republiky tiež informoval o prvom dvojcifernom náraste počtu prípadov ochorenia COVID-19 v krajine za takmer desať dní, pričom uvádza, že potvrdených bolo 14 nových prípadov. Podľa výboru boli dva prípady dovezené do krajiny zo zahraničia. Vírus sa prvýkrát objavil vo Wu-chane, hlavnom priemyselnom a dopravnom centre v strednej časti Číny, v decembri minulého roka.

Odvtedy sa ním nakazili takmer štyri milióny ľudí na celom svete, vyžiadal si viac ako 270-tisíc životov a ochromil globálnu ekonomiku. V Číne sa od vypuknutia pandémie nakazilo novým koronavírusom 82.901 ľudí a 4633 nákaze podľahlo. Už takmer mesiac nie sú z Číny hlásené žiadne nové úmrtia v dôsledku tohto ochorenia, aktuality.sk

X X X

Polícia začala v Trenčíne udeľovať pokuty za nenosenie rúšok

Pre rúška padali v Trenčíne aj nebezpečné vyhrážky.

Sedemnásť prípadov nedodržania povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest na verejnosti odhalili počas troch dní policajti z Obvodného oddelenia Policajného zboru v Trenčíne. Ako informovalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne na sociálnej sieti, policajti riešili aj prečin nebezpečného vyhrážania. Dopustiť sa ho mal muž v Trenčíne, ktorý sa vyhrážal lekárke. Tá ho odmietla ošetriť, keďže na sebe nemal ochranné rúško. Policajti mu udelili 200-eurovú pokutu.

„Okrem toho udelili trenčianski policajti pokutu aj mužovi, ktorý nastúpil do mestskej hromadnej dopravy bez ochranného rúška," informuje polícia s tým, že v kontrole opatrení proti šíreniu nového koronavírusu budú pokračovať, aktuality.sk

X X X

Didi Kirsten Tatlow roky pracovala ako novinárka pre prestížne západné médiá vrátane New York Times. Dnes pôsobí ako analytička na vzťahy s Čínou v prestížnom nemeckom inštitúte DGAP.

Čína chce zmeniť svetový poriadok. Nemôžeme jej to dovoliť, hovorí pre Aktuality.sk analytička a bývalá novinárka Didi Kirsten Tatlow. Narodila sa európskym rodičom v Hongkongu, ale považuje sa aj za Ázijčanku. Na Západ sa v skutočnosti prvýkrát dostala, až keď mala 19 rokov. Dnes žije v Nemecku.

Didi Kirsten TATLOW dlhé roky pracovala ako ázijská spravodajkyňa pre New York Times aj pre ďalšie svetové médiá. Dnes pôsobí ako analytička v prestížnom inštitúte Nemecká rada pre zahraničné záležitosti (DGAP) a spolupracuje aj s českým portálom venujúcemu sa Číne Sinopsis.

Ako novinárka pokrývala už niekoľko ázijských pandémií. Tvrdí, že Čína v skutočnosti súčasnú koronakrízu nezvládla lepšie ako Západ. „Klamali nám a mali konať skôr," hovorí Tatlow v rozhovore pre Aktuality.sk.

Európanka narodená v Ázii

Aké to bolo vyrastať v Hongkongu ako dieťa európskych rodičov?

Bolo to zaujímavé, pretože sa cítim byť Európankou aj Ázijčankou. Moja mama je Nemka, otec Ír. Neboli sme však súčasťou koloniálnej strany, boli sme na opačnej strane. Ír a Nemka, to v Hongkongu pre Angličanov vtedy nebola veľmi populárna kombinácia.

Prečo?

Lebo k Nemcom mali Briti povedzme že nie veľmi priateľský vzťah v súvislosti s druhou svetovou vojnou. A Írsko bolo zase pre nich bývalou kolóniou. Takže povedala by som, že som mala pomerne komplikovanú situáciu. Narodila som sa a vyrastala som v britskej kolónii, ktorá mi ale umožnila zostať mimo systému, aby som ju analyzovala a dokonca kritizovala.

Hongkong vtedy ešte nebol formálne súčasťou Číny ale Spojeného kráľovstva. Aká to bola vtedy krajina?
Hongkong bol úžasné miesto, nádherné, veľmi bezpečné, energické, ambiciózne, ťažko pracujúce a optimistické. Zároveň bol veľmi blízko Číne, ale bol chránený od komunistického systému. Hongkong bol aj nebol súčasťou Číny, bol súčasťou Británie aj ňou nebol. Takže bolo to veľmi zaujímavé miesto. Myslím, že roky strávené v Hongkongu mi pomohli väčšmi pochopiť čo sa deje v Číne a o čo ide tamojšej komunistickej strane.

Ako veľmi bola segregovaná takzvaná koloniálna časť a tá, ktorú obývali etnickí Číňania ešte pred rokom 1997, keď sa ho Briti museli vzdať a formálne ho odovzdali Pekingu?

Hongkong bol určite segregovaný, jazykovo aj spoločensky. Ale jedna vec, kde tomu až tak nebolo, bol biznis a ekonomika. Lenže my sme neboli až tak oddelení od čínskej populácie. Môj otec je univerzitný profesor a matka bola fyzioterapeutka pracujúca s ťažko postihnutými deťmi. Otec učil mnoho čínskych študentov a matka zase pracovala s rôznymi vrstvami spoločnosti.

Takže áno, bolo to segregované miesto, ale bolo to zároveň miesto, ktoré mnoho ľuďom ponúkalo enormné príležitosti a slobodu na dosiahnutie toho, čo si zaumienia. Musíte si uvedomiť, že mnoho Číňanov žijúcich v tom čase v Hongkongu v skutočnosti utieklo z Číny pred komunistickou stranou ale aj pred hladomorom a vojnami. A mnoho ľudí útek do Hongkongu ani neprežilo.

Briti mali takzvanú politiku kontaktu. To znamená, že ak sa niekomu podarilo dostať do Hongkongu, bol už v bezpečí a prijali ho. Áno, život pre týchto ľudí bol často ťažký, Briti im toho nedávali veľa, títo ľudia často žili v chudobe, ale dostali základné bývanie a vzdelanie. Ale ak ste pracovali tvrdo, boli ste odmenení. Znie to ako klišé, ale je to pravda.
Briti síce boli koloniálnou veľmocou, ale zároveň boli demokratickou veľmocou. Takže sme mali nezávislé súdy, polícia bola síce skorumpovaná ale fungovala. Pre mňa to bola skvelá príležitosť ako veľmi zblízka pochopiť Čínu a dnes aj to, čo robí čínska komunistická strana a prečo to robí. Bohužiaľ, tu v Európe, kde teraz žijem, ľudia nemajú túto skúsenosť a je to vidieť.

Vy vo východnej Európe ste vzhľadom na vašu históriu v trochu lepšej pozícii, oveľa lepšie chápete, o čom sú tieto politické režimy ako ten, ktorý teraz panuje v Číne. Samozrejme, niektorým ľuďom u vás sa tieto systémy páčia a iným sa nepáčia, ale faktom je, že ich dokážete lepšie pochopiť. Toto mi na Západe chýba.

Prečo nechápeme Čínu?

Čo teda podľa vás ako Západ najviac nechápeme na Číne?

Myslím, že podceňujeme plány, snahy a energiu čínskej komunistickej strany stať sa dominantnou silou vo svete do roku 2049, čo je súčasťou jej dávno ohlásenej takzvanej Globálnej iniciatívy.
V Európe máme dlhodobo tendenciu podceňovať ľudí z Ázie. A myslím, že aj preto plány komunistickej strany neberieme príliš vážne.

O tejto téme ste ešte v roku 2018 napísali článok s názvom Čínsky kozmologický komunizmus. Píšete o tom, že Čína odmieta západné koncepty nazerania na svet. Spomínate čínsky výraz tianxia, ktorým sa riadia čínski komunisti a ktorý prekladáte ako „spoločenstvo ľudského osudu“. Čo máme pod tým presne chápať?

Znamená to niečo ako humanita, osud, komunita. Je to koncept čínskej komunistickej strany a jej súčasného vedenia na čele so Si Ťin-pchingom. Zjednodušene povedané je to koncept o globálnom vládnutí. Nie je to západný štýl univerzalizmu založeného na právach jednotlivcov alebo oddelenia jednotlivých mocí štátu. No nie je jasné, čo presne tento koncept znamená, čínski komunisti ho ani nevysvetľujú. Pretože ak by to spravili, dostali by sa do problémov.
Schválne tento koncept nechávajú zahalený rúškom tajomstva, aby ho mohli vysvetľovať tak, ako sa im hodí. Ja by som ho opísala ako vozidlo, ktoré má doviesť svet ku globálnym zmenám a z tejto zmeny musí benefitovať čínska komunistická strana.

Viete uviesť nejaký konkrétny príklad z nedávnej minulosti, kedy sme tento koncept videli v praxi?

Videli sme to napríklad na prestavbe medzinárodných inštitúcií napríklad v prípade Organizácie Spojených národov (OSN) a jej Rady pre ľudské práva (HRC) či Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) alebo aj Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Čínski komunisti sa pokúšajú zmeniť tieto globálne inštitúcie tak, aby pracovali v prospech Číny.
Peking napríklad využíval Svetovú obchodnú organizáciu na agresívne investovanie po celom svete, ale nedovolil, aby tieto investície uskutočňovala aj v Číne. Vidíme to aj pri rozmachu telekomunikačných technológií. Všimnite si, že západné telekomunikačné firmy nemôžu konkurovať tým čínskym v samotnej Číne. Ale čínske spoločnosti to môžu robiť a aj to robia na Západe. Takže toto nie je rovnocenná súťaž.

O čo teda ide Číne?

Všetko to smeruje k tomu, aby mohla rozšíriť svoju ekonomickú a fyzickú silu ale zároveň nestratila túto rovnakú silu aj doma. A presne preto je to príklad jej túžby o prebudovanie svetového poriadku založeného v roku 1948, ktorý bol do veľkej miery postavený na fungovaní OSN. Samozrejme, malo to svoje problémy.

Ale Čína chce tento poriadok zmeniť na niečo, čo jej umožní zvýšiť svoju silu po celom svete a zároveň neohroziť vlastnú silu doma, silu komunistickej strany.

Takže o tom je podľa mňa tento koncept, na ktorý ste sa pýtali.

Vy sama ste kritikom takzvanej dvojtvárnej politiky voči Číne a ako príklad uvádzate Nemecko, kde teraz žijete. Teda na jednej strane my v Európe kritizujeme porušovanie ľudských práv zo strany čínskych komunistov, ale na druhej strane si užívame všetko to, čo nám Čína ekonomicky prináša, napríklad v podobe lacnej pracovnej sily a v konečnom dôsledku lacných výrobkov. Mali by sme sa zmieriť s Čínou a akceptovať ju, alebo by sme ju mali kritizovať a snažiť sa, aby fungovala podľa pravidiel, ktoré my považujeme za kľúčové? Teda napríklad dodržiavanie ľudských práv?

Nie, samozrejme, že by sme sa nemali vzdať kritiky voči Číne a akceptovať ju takou, aká je dnes. V Číne dnes žije obrovské množstvo ľudí, ktorí potrebujú, aby sme hovorili o týchto veciach verejne. Pretože oni to nemôžu robiť.
Bolo mnoho pokusov o zmenu pomerov v Číne, začalo sa to na Námestí nebeského pokoja v roku 1989. Stovky tisíc ľudí, ktorí chceli zmeniť Čínu, zatkli, uväznili a prenasledovali či popravili. Je veľmi ťažké až takmer nemožné zmeniť veci zvnútra Číny. O to viac je dôležité, aby ľudia, ktorí majú možnosť o tom hovoriť, o tom aj hovorili. Je to môj osobný názor, nie Nemeckej rady pre zahraničné otázky (DGAP), pre ktorú pracujem.

Dôvodom, prečo by sme nemali prijať túto víziu o odlišnom svetovom poriadku, ktorý presadzuje Čína, je hlavne ten, že to nie je bezpečné pre nás, pre svet ani pre naše deti.

Koronu Čína nezvládla

Nebola táto koronakríza v tejto súvislosti budíčkom pre Západ?

Mala by byť. Ale teraz naplno uvídíme, akú majú západné vlády guráž smerom k čínskym komunistom. A ako sa poučia z tejto krízy a aké z toho vyvodia dôsledky. Dôvodom, prečo to musia urobiť, je podľa mňa opäť ten, že to nie je bezpečné. Nemôžeme skrátka riskovať zdravie ľudí u vás na Slovensku či u nás v Nemecku tým, že budeme aj naďalej podporovať systém, ktorý umožňuje tajiť nám veci a ohrozuje nás tým.

Zoberte si prípady čínskych lekárov, ktorí sa snažil varovať svet pred touto krízou a boli za to potrestaní a vírus sa preto ďalej šíril. Ešte dlhé týždne počas januára, predtým, ako čínska vláda čokoľvek priznala, asi 5 miliónov ľudí opustilo mesto Wu-chan a odcestovali na rôzne miesta sveta. A mnoho z nich tento vírus prinieslo sem.

Krajiny ako USA vtedy vyhlásili, že zakážu lety z Číny a Čína reagovala, že toto si vyprosíme, toto je rasistické. Samozrejme, že to nemá nič spoločné s rasizmom, je to otázka verejného zdravia. Tu musím zdôrazniť, že čokoľvek hovorím o Číne, nemám na mysli čínsky ľud, hovorím len o vláde. Nekritizujem Číňanov, kritizujem len tamojší komunistický režim, ktorý cenzuruje, potláča ľudské práva a utláča vlastných občanov. Číňania sú v skutočnosti skvelí ľudia a doplácajú na režim, ktorý im vládne.

Čo teda bolo našou najväčšou chybou, ktorú sme urobili pri tejto koronakríze? Bola to chýbajúca jednota v rámci Európskej únie, alebo to bolo to, že sme sa báli zakročiť ráznejšie voči tomu všetkému, čo počas koronakrízy robila Čína a čo ste teraz pomenovali?

Boli to obe tieto veci, ktoré spomínate. Nemyslím si však, že je príliš neskoro. My v Európe by sme mali teraz trvať na tom, aby sme sa dozvedeli, čo sa presne stalo v Číne a čo je toto v skutočnosti za vírus. Ako sa rozšíril a odkiaľ v skutočnosti prišiel. Napríklad ak sa tento vírus rozšíril od divokých zvierat na trhu vo Wu-chane, prečo sme počuli o mnohých skorších prípadoch, ktoré nemali nič spoločné s týmto trhom? To je veľká otázka.
Viete ja som na čínskych sociálnych sieťach a v rozhovoroch s priateľmi už dávno zachytila niečo o nejakom čudnom víruse ešte v decembri. Hneď som si povedala, že toto môže byť obrovský problém. Pretože som to zažila už niekoľkokrát.

Spomenula som si na Hongkong a rok 1997 keď sme tu mali vtáčiu chrípku. V rokoch 2002 a 2003 sme tu mali Sars-1, tento koronavírus je vlastne Sars-2. Potom sme mali mnohé iné vírusy, prasaciu chrípku a podobne. A všetky tieto prípady spájala jedna vec – prenos zo zvierat na ľudí v prostredí, kde sa pohybujú davy.

Ak ste krajina, kde sa toto deje veľmi často, a v Číne sa to deje často, musíte si uvedomovať riziká, ktorým v týchto prípadoch čelíte. Pripadá mi to, že v tomto prípade sa tomuto problému nevenovala dostatočná pozornosť. Medzinárodné spoločenstvo malo konať oveľa skôr, malo zasiahnuť už v decembri. A potom prišla čínska vláda, ktorá 20. januára oznámila, že máme tu taký a taký vírus a môže to byť problém. Lenže to bolo už 7 týždňov po. Bolo to neskoro.

Doktori vo Wu-chane o tom všetkom vedeli. Vyhrážali sa im, trestali ich a povedali im, aby boli ticho. A mnoho z nich aj zomrelo. Čína má skvelých doktorov, výborne vzdelaných. Ale nemajú žiadnu nezávislosť a tento faktor hral výraznú rolu pri tejto koronakríze. Nemôžu hovoriť politikom, spravte toto a toto a politici potom nemôžu reagovať. Vidíte tú spojitosť medzi zdravím a hovorením pravdy?

Ale v rovnakom čase stále mnoho ľudí aj u nás verí tomu, že Čína v skutočnosti reagovala veľmi rázne, efektívne a rýchlo. A že my ako Európska únia sme boli v skutočnosti nepripravení, reagovali sme pomaly a málo razantne. Ale vy v skutočnosti hovoríte, že to bolo naopak. Čo by ste týmto ľuďom odkázali?

Áno, poznám tento argument. V prvom rade, krajiny ako Čína, ktoré majú také bohaté skúsenosti s podobnými zdravotníckymi problémami a produkujú smrteľné vírusy, ktoré sa prenášajú zo zvierat na ľudí, by nikdy nemali dovoliť, aby sa rozšírili po celom svete. Takže tuto zlyhali.

Samozrejme, že zasiahli brutálne, efektívne, nariadili štátnu karanténu a podobne. Ale spravili to neskoro. Spôsobilo to sekundárny problém v Európe a USA. Lenže my sme krajiny, ktoré nemajú žiadnu skúsenosť s podobnými nákazami. A museli sme veľmi rýchlo reagovať na túto enormnú zdravotnú výzvu spôsobom, ktorý sme nikdy predtým nezažili. Bola to pre nás všetkých na Západe obrovská lekcia.

Pozrite si ako túto a podobné pandémie zvládli demokratické krajiny v Ázii ako Taiwan, Hongkong či Južná Kórea. Na rozdiel od Číny sú to všetko krajiny, ktoré majú otvorené a demokratické politické systémy. Takže veľmi by som polemizovala s tým, že Čína túto krízu zvládla lepšie. Myslím, že oveľa lepšia kombinácia na zvládanie podobných kríz je, keď ste pripravená ale aj demokratická krajina.

Vy ste ako novinárka v minulosti pre svetové médiá pokrývali viaceré tieto pandémie. V čom sa líšia ázijské epidémie z rokov 1997 či 2003 a táto korona epidémia?

Rozdiel je v tom, že Čína je teraz, nazvala by som to, internacionalizovanejšia. Ale spôsobom, ktorý je najhorší z možných. Želala by som si, aby ostatné krajiny konečne pochopili, že nemôžu kontrolovať fakty rovnakým spôsobom, ako to robí Čína. Je to obrovské riziko pre celý svet.

Zrušíme si počas korony demokraciu?

Mnohé európske krajiny na zvládnutie pandémie využili aj kontroverzné sledovanie nakazených ľudí či iné spôsoby, ktoré obmedzujú slobodu. Špeciálne v Maďarsku ale napríklad aj na Balkáne vidíme, že tamojší autoritárski politici túto krízu zneužívajú na ešte väčšie posilnenie moci. Kde je hranica medzi verejným blahom a zachovaním slobody?

Tieto všetky opatrenia musia byť dočasné, anonymné a musia byť pod kontrolou súdov. Čo mimochodom nie je prípad Číny. Potrebujeme vládu zákona, aby sme porazili túto nákazu. Ale nemôžeme zájsť na tejto ceste príliš ďaleko.

Je na tejto celej koronakríze vôbec niečo pozitívne, čo si z nej odnesieme, keď odznie?

Verím, že to tak bude. Jedna z vecí, ktorá z toho všetkého musí vzísť, je pravda. Teda dozvedieť sa, ako sa to celé stalo a prečo. Na to potrebujeme nezávislé vyšetrovanie vnútri Číny. Ale musí byť skutočne nezávislé, nie len formálne. Mnoho medzinárodných vlád na to vyzýva.

Každá jedna členská krajina Európskej únie by na to mala vyzývať a prispieť tak k vyvinutiu tlaku na Čínu. Čínska komunistická strana má dlhú históriu vytvárania Potemkinovských dedín a určite viete o čom hovorím. My ako Západ sme možno nikdy neboli v lepšej pozícii, ako zatlačiť na Čínu, aby skoncovala s cenzúrou a zakrývaním faktov, ako sme dnes, aktuality.sk

X X X

Kto je najlepší tenista histórie? Ivan Lendl to vyriešil jednoducho

Nekonečné debaty o tom, kto je najlepší hráč histórie v ére profesionálneho tenisu, by Ivan Lendl vyriešil jednoducho. Bude to ten, ktorý získa najviac grandslamových titulov. A je zrejmé, že v blízkej budúcnosti to môže byť len jeden z trojice Roger Federer, Rafael Nadal a Novak Djokovič. Na pripomenutie - Federer aktuálne vlastní 20 titulov z turnajov "grandslamu", Nadal devätnásť a Djokovič sedemnásť.

"Je to iba medzi Novakom, Rafom a Rogerom, ak berieme do úvahy otvorenú tenisovú éru od roku 1968. Určite musí byť rozhodujúci faktor počet grandslamových titulov. Momentálne je najväčšia legenda Rod Laver. To sa však bavíme o období pred zlúčením amatérskeho tenisu s profesionálnym," myslí si Ivan Lendl, cituje ho portál tennis365.com a predtým austrálska televízia Channel Nine.

Víťaz ôsmich grandslamových turnajov Lendl, ktorý pred dvoma mesiacmi oslávil šesťdesiatku, bol kedysi považovaný za najväčšieho "pracanta" a profesionála na súťažných kurtoch. Dnes je podľa neho najlepší v príprave na zápasy a dodržiavaní životosprávy Djokovič, ale Federer a Nadal sa vo všeobecnosti tešia väčšej obľube u fanúšikov. To však podľa Lendla nie je dôležité vo výbere najlepšieho hráča histórie.

"Nebavíme sa o tom, kto je najpopulárnejší, ale najlepší. Roger má drobný náskok, ale tie preteky sa ešte zďaleka neskončili. Rafa má o päť a Novak dokonca o šesť rokov menej. Takže obaja môžu hrať ešte dlho a teda náskok majú oni. Rozhodnutie o tom, kto je najlepší, padne až vtedy, keď všetci traja skončia," myslí si Lendl.

Hoci sa čoraz viac hovorí o výmene generácií vo svetovom tenise, trio velikánov má stále veľkú výhodu pred ostatnými. Stačí jednoduchý fakt, že posledných 13 grandslamových turnajov sa v mužskej dvojhre skončilo triumfom Federera, Nadala alebo Djokoviča. A to majú všetci traja v poslednom čase za sebou viaceré zdravotné problémy či dlhodobejšie pauzy. Posledným tenistom, ktorý narušil hegemóniu "veľkej trojky na GS" bol Švajčiar Stan Wawrinka a jeho triumf na US Open v roku 2016.

Svetový tenis je momentálne v čase koronakrízy zastavený do polovice júla. Najoptimistickejšie predpovede hovoria o tom, že sa začne hrať v auguste alebo septembri turnajmi na tvrdom povrchu v zámorí. Z grandslamových turnajov v riadnom termíne tento rok stihli odohrať Australian Open. Organizátori zatiaľ oficiálne zrušili slávny Wimbledon a Roland Garros presunuli na jesenný termín 27. 9. - 11. 10. O osude US Open sa rozhodne v najbližších týždňoch, aktuality.sk