iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Lipšic ako generálny prokurátor? Matovič: Bol by výborný

Podľa prezidentky Zuzany Čaputovej sú aj v radoch prokuratúry schopní ľudia, ktorí by mohli zastávať pozíciu generálneho prokuratúra. Prezidentka to uviedla dnes po tom, ako si pripomenula výročie smrti Milana Rastislava Štefánika v Ivanke pri Dunaji. „Pokiaľ ide o mená, ktoré sú zvnútra prokuratúry, som presvedčená o tom, že prokuratúra má schopných prokurátorov. Schopných nielen odborne, ale aj osobnostne,“ povedala Čaputová. V nedeľu 3, mája sa však objavili informácie, že jedným z kandidátov na pozíciu generálneho prokurátora je aj advokát a bývalý politik Daniel Lipšic.

Ten v minulosti spôsobil smrteľnú dopravnú nehodu, za ktorú si odpykáva podmienečný trest. Ak by so koalícia dohodla na jeho mene, musela by následne meniť zákon. „Pokiaľ ide u úvahu o zmene zákona v súvislosti s jedným z konkrétnych mien, najskôr by som sa o tejto téme porozprávala s pánom premiérom,“ vysvetlila.

V prípade uvoľnenia prísnych opatrení, ktoré na Slovensku platia pre koronavírus, prezidentka uviedla, že je dôležité počkať na rozhodnutie odborníkov. „Samozrejme, tie čísla sú natoľko priaznivé, že úvaha o uvoľňovaní opatrení je absolútne na mieste. Sama som zvedavá, či dôjde k rozšíreniu uvoľnenia týchto opatrení alebo či nastúpi druhá fáza, alebo tam príde aj k uvoľneniu nad rámec toho, čo v nej bolo predpokladané,“ uviedla.

Čaputová dodala, že je dôležité, aby sa venovala pozornosť následkom spôsobeným koronavírusom. „To znamená najmä finančná a ekonomická pomoc ľuďom, podnikateľom a zamestnávateľom,“ povedala. Pomer poskytnutej pomoci voči žiadostiam podľa nej vôbec nie je „tragický“. Myslí si, že je potrebné ľudí povzbudiť k tomu, aby o túto pomoc žiadali. Pomoc zo strany štátu by tak mala byť podľa prezidentky sprístupnená čo najľahšou a najdostupnejšou cestou.

Kollár: Lipšic je kvalitný kandidát

Strany vládnej koalície sa zatiaľ na koaličnej rade nebavili o menách potenciálnych kandidátov na funkciu nového generálneho prokurátora. Na tlačovej besede to dnes uviedol predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina).
„Neprišlo to na radu. Každopádne ja rešpektujem každého kvalitného kandidáta," povedal Kollár. Kvalitným kandidátom je podľa neho aj advokát Daniel Lipšic, ktorého v súvislosti s funkciou generálneho prokurátora spomínal aj minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).

Podľa Kollára sa však v súvislosti s funkciou generálneho prokurátora už spomínali viaceré mená. „Hovorilo sa o prokurátoroch, ktorí bojovali proti tej hydre, proti tej korupcii, proti tomu unesenému štátu," povedal Kollár, pričom spomenul mená prokurátorov Jána Šantu, Maroša Žilinku alebo Vasiľa Špirka.

„Keď príde k tomu na koaličnej rade, že sa budeme baviť, rozhodne sa budeme snažiť navrhnúť takého kandidáta, aby spĺňal tieto predpoklady. Aby sa prokuratúra mohla zaoberať a mala rozviazané ruky smerom ku všetkým korupčným kauzám," dodal Kollár.

Matovič: Lipšic by bol výborný

Lipšic by bol výborný kandidát aj podľa Igora Matoviča. Premiér však dodal, že súčasný zákon jeho nomináciu neumožňuje. „Daniel Lipšic je jeden z ľudí, o ktorých sa rozpráva. Myslím si, že by bol výborným generálnym prokurátorom,“ uviedol Matovič s tým, že aj ostatné mená, ktoré sa spomínajú, sú kvalitné. Poznamenal, že nech bude šéfom prokuratúry ktokoľvek z nich, bude lepší ako súčasný.

V súvislosti so zmenou legislatívy a zákona o prokuratúre priblížil, že navrhovať kandidátov by mohli viaceré inštitúcie, rozšíriť by sa mohol i okruh osôb, ktoré môžu byť nominované. Zmena podľa neho môže ísť aj cestou poslaneckého návrhu. Skonštatoval, že v tom nevidí problém, keďže je to obsiahnuté aj v programovom vyhlásení vlády.

Súčasného generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára menoval do funkcie v júli 2013 vtedajší prezident Ivan Gašparovič. Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva hlava štátu na návrh parlamentu. Jeho funkčné obdobie je sedem rokov. Podľa aktuálnej legislatívy sa funkčné obdobie predlžuje až do zloženia sľubu novým generálnym prokurátorom. Zároveň tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za generálneho prokurátora./agentury/

X X X

Kto povedie prokuratúru? Padajú prvé mená

Jednu z najvyšších ústavných funkcií má v júni po siedmich rokoch opustiť Jaromír Čižnár a parlament musí vybrať nového generálneho prokurátora. Ešte predtým sa však vládna väčšina chystá meniť spôsob výberu. Zvolia si zákonodarcovia bývalého politika a advokáta Daniela Lipšica, prokurátora Jána Šantu, ktorý dostal za mreže Mariana Kočnera, či už raz zvoleného, ale nevymenovaného generálneho prokurátora Jozefa Čentéša?

Funkčné obdobie terajšieho prokurátora Jaromíra Čižnára sa končí 17. júna. On sám podľa zákona už druhýkrát kandidovať nemôže. Vo funkcii by však dočasne zostal, kým by parlament nezvolil jeho nástupcu.

Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala voľbu vrcholných predstaviteľov prokuratúry zmeniť. Má byť otvorenejšia. Personálne návrhy, ktoré v súčasnosti môžu podávať iba poslanci Národnej rady, by po novom mohli podať aj zástupcovia všetkých právnických povolaní a dekani právnických fakúlt. Výberové konanie by následne prebiehalo verejne, podobne ako v prípade ústavných sudcov.

Zmena kvôli Lipšicovi?

Vo vládnom programe sa nespomína, že by sa generálnym prokurátorom mohol stať aj niekto, kto nie je aktívnym prokurátorom. Z prostredia hnutia OĽaNO však vychádzajú informácie, že by si na čele prokuratúry želali bývalého ministra vnútra Lipšica, dnes advokáta známeho najmä zastupovaním rodiny zavraždeného Jána Kuciaka.

Matovič o Lipšicovi hovorí zatiaľ vyhýbavo. „Myslím si, že by bol výborným generálnym prokurátorom. Dnešný zákon ale neumožňuje, aby kandidoval. Nech to bude ktokoľvek z mien, o ktorých sa hovorí, bude diametrálne lepší ako ten súčasný a nebe a dudy oproti Dobroslavovi Trnkovi,“ reagoval v pondelok Matovič a poukázal na súčasného a predchádzajúceho generálneho prokurátora.

Lipšic tvrdí, že otázka jeho prípadnej kandidatúry je bez zmeny zákona bezpredmetná. „Vzhľadom na to, že v súčasnosti nemôže kandidovať nikto, kto nie je prokurátorom, nemám dôvod túto tému kometovať,“ reagoval pre Pravdu Lipšic.

V minulosti Lipšic dral poslanecké lavice spolu v Matovičom. Navyše strana NOVA, ktorú Lipšic zakladal, jej súčasťou koaličného zoskupenia okolo obyčajných. V prípade kandidatúry bývalého ministra vnútra by sa teda najsilnejšia vládna strana musela vysporiadať s pochybnosťami o konflikte záujmov. Meniť zákon, ktorý by umožnil Lipšicovi zvolenie, by pre vládu navyše znamenalo aj podozrenie z účelovosti takejto zmeny. Navyše, Lipšicovi až v októbri uplynie trojročný podmienečný trest za neúmyselné zrazenie a zabitie chodca v septembri 2016.

Radšej prokurátor

Tento nápad sa nepozdáva ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej (Za ľudí), ktorá preferuje, aby boli kandidáti vyberaní primárne spomedzi prokurátorov. „Osobne sa prikláňam k tomu, aby generálny aj špeciálny prokurátor boli vyberaní z prokurátorov, pretože je dôležité, aby mal generálny prokurátor nielen politickú legitimitu, ale aj odbornú legitimitu na výkon tejto funkcie. Politickú získava voľbou v parlamente a odbornú získava tým, že splní požiadavky na vstup do povolania, teda sa už stal prokurátorom. Myslím, že medzi prokurátormi máme silných kandidátov s odbornou, morálnou aj spoločenskou legitimitou,“ uviedla ministerka.

Lipšica však ani neodmietla, keďže konečné rozhodnutie bude musieť byť konsenzom celej koalície. „Rozumiem však tomu, že tu máme aj osoby ako napríklad Daniel Lipšic, ktorý je vnímaný ako bojovník za spravodlivosť a je dôležité, aby generálny prokurátor mal aj takýto typ dôvery. Rozšírenie okruhu kandidátov preto z tohto pohľadu možno vnímať ako legitímne. To, či sa rozšíri okruh kandidátov aj mimo prokuratúry a na kom bude na konci dňa zhoda v koalícii, je ešte predmetom koaličnej diskusie,“ doplnila Kolíková.

Podobne sa vyjadrila aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá by Lipšicov prípad ešte radšej s Matovičom prediskutovala. „Som presvedčená, že prokuratúra má nielen odborne, ale aj osobnostne schopných prokurátorov. Pokiaľ ide o úvahy o zmene zákona v súvislosti s jedným z konkrétnych mien, najskôr by som sa o tejto téme porozprávala s pánom premiérom,“ reagovala Čaputová.

Šanta pripravený, Čentéša už aj oslovili

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) okrem Lipšica ako jedného z možných kandidátov spomenul aj prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Jána Šantu. Ten sa podieľal na úspešnom trestnom stíhaní daňových podvodov zemplínskeho kráľa Mikuláša Varehu, verejnosť ho spoznala najmä ako prokurátora dozorujúceho prípad falšovania zmeniek za takmer 70 miliónov eur, za ktoré boli zatiaľ neprávoplatne odsúdení Marian Kočner a bývalý minister Pavol Rusko.

„Pokiaľ by prišiel relevantný návrh od subjektu, ktorý chce skutočne budovať právny štát, bojovať s korupciou a súvisiacimi neduhmi, takýto návrh by som veľmi zodpovedne a detailne zvážil. Ak by tieto podmienky boli splnené, viac-menej by som nemal dôvod povedať nie. Zatiaľ ma oficiálne neoslovil nikto, takže je to bezpredmetné,“ pripustil Šanta pre Pravdu. Kollár medzi kandidátmi spomenul aj Šantových kolegov zo špeciálnej prokuratúry Maroša Žilinku a Vasiľa Špirka.

Medzi horúcich kandidátov patrí aj zástupca riaditeľa trestného odboru generálnej prokuratúry a vysokoškolský pedagóg Právnickej fakulty Univerzity Komenského Jozef Čentéš. Na rozdiel od ostatných potvrdil, že výzva na kandidatúru mu už prišla.

„Bol som oslovený a v prípade, že budem cítiť reálnu podporu, som pripravený sa voľby zúčastniť. Inak kandidovať nebudem,“ povedal v pondelok pre Pravdu. „Nebudem ale konkretizovať kým, pretože by to nebolo z mojej strany korektné,“ dodal Čentéš.

Čentéš už za generálneho prokurátora zvolený bol. Za vlády Ivety Radičovej ho ale vtedajší prezident Ivan Gašparovič odmietol vymenovať, čo neskôr aj Ústavný súd označil za nezákonné. Po predčasných voľbách zvolila parlamentná väčšina poslancov vládneho Smeru napokon v júni 2013 Jaroslava Čižnára.

Generálneho aj špeciálneho prokurátora do funkcie volí parlament. Generálneho na základe neverejného výberového konania a toho špeciálneho zasa generálny prokurátor priamo navrhuje. Sedemročná funkcia generálneho prokurátora sa končí Čižnárovi 17. júla 2020. Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorý od 12. mája 2004 odslúžil už dve päťročné funkčné obdobia a 1. septembra 2020 sa mu skončí tretie – už sedemročné, predvlani avizoval, že svoju pozíciu nemieni zastávať až do skončenia funkčného obdobia. /agentury/

X X X

Špirko sa ku kandidatúre na post generálneho prokurátora nechce vyjadrovať

Prokurátor dozoroval aj vyšetrovanie exministra Kaliňáka vo veci kúpy podielu vo firme B. A. Haus od Ladislava Bašternáka. Ku kandidatúre v nadchádzajúcich voľbách na post budúceho generálneho prokurátora SR nepovažuje prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Vasiľ Špirko za vhodné sa vyjadrovať. „Napriek medializovaným informáciám o možnej kandidatúre som doposiaľ nebol oslovený s takouto ponukou a preto v tejto chvíli nepovažujem za vhodné sa k nej vyjadrovať,“ uviedol pre TASR Špirko.

Na ÚŠP pôsobí od roku 2013, a to na odbore ekonomickej kriminality. Predtým pôsobil vo vojenskej prokuratúre v Bratislave a Okresnej prokuratúre v Pezinku. Špirko pracoval na trestných činoch riaditeľov rôznych daňových úradov, napríklad podnikateľov Salmanovcov.

Je známy z kauzy daňových podvodov, konkrétne neoprávnených vratiek DPH za desiatky miliónov eur na východe Slovenska, keď podal trestné oznámenie na niekdajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka a exministra financií či dopravy Jána Počiatka.

Prokurátor uzatvoril dohodu o vine a treste s odsúdeným daňovým podvodníkom Ľubošom Vargom a ako súčasť dohody Špirko s Vargom spísali na Kaliňáka trestné oznámenie. Varga to však poprel a tvrdil, že trestné oznámenie spísal pod nátlakom a jeho podpis na ňom je sfalšovaný, nebol pri tom prítomný jeho advokát a prokurátor ho podľa neho dal neskôr podpísať aj zapisovateľke, ktorá vraj pôvodne nebola prítomná.

Voči Špirkovi sa viedlo disciplinárne konanie a zároveň ho Národná kriminálna agentúra (NAKA) obvinila z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Generálna prokuratúra (GP) SR zrušila v auguste 2016 uznesenie v časti o vznesení obvinenia voči nemu. Podľa názoru GP SR toto uznesenie nebolo dostatočne odôvodnené v tom smere, že skutok sa stal a že ho mal spáchať práve Špirko.

Pokus o diskreditáciu

Prokurátor dozoroval aj vyšetrovanie exministra Kaliňáka vo veci kúpy podielu vo firme B. A. Haus od Ladislava Bašternáka. Začiatkom marca 2018 pred novinármi povedal, že Počiatek a Kaliňák mali počas ich pôsobenia v politike prostredníctvom podozrivých aktivít pri rôznych zákazkách v ich pôsobnosti nadobudnúť prostriedky vo výške 200 miliónov eur, ktoré sa snažili zlegalizovať. Informoval tiež, že na Kaliňáka podáva trestné oznámenie za pokus o diskreditáciu jeho osoby.

Podľa Špirkových slov mala byť nariadená jeho diskreditácia. V novembri 2019 sa objavili mediálne informácie, že advokát Marek Para mal s Marianom Kočnerom komunikovať cez aplikáciu Threema práve aj o jeho diskreditácii.

„Všetky takéto útoky predstavujú vážny zásah nielen do integrity dotknutého prokurátora, ale aj útok na podstatu prokuratúry ako dôležitého štátneho orgánu,“ vyhlásila po zverejnení tejto informácie rada prokurátorov. Tá vyzdvihla občiansku statočnosť Špirka, ktorá podľa nej v kontexte aktuálnych informácií nadobudla nový rozmer, aktuality.sk

X X X

Marek Vagovič: Lipšic sa môže Matovičovi vrátiť ako bumerang

Existuje niekoľko dôvodov, prečo by sa mal stať generálnym prokurátorom Daniel Lipšic. Ale aj viacero pochybností, prečo to nie je najlepší nápad. Ako sa vysporiadať s týmto právnym, etickým aj politickým rébusom v situácii, keď má mafia stále svojich ľudí na polícii, prokuratúre aj súdoch?

Predtým, než si rozoberieme za a proti Lipšicovi, však treba povedať, že vládna koalícia odkomunikovala túto tému veľmi nešťastným spôsobom. Presnejšie jeden z jej členov – konkrétne predseda SaS a minister hospodárstva Richard Sulík – ako prvý vypustil povestný balónik.

V nedeľu totiž v Markíze priznal, že jedným z kvalitných kandidátov na šéfa prokuratúry, o ktorých sa v koalícii diskutuje, je aj advokát Lipšic. A dodal, že sa zrejme bude meniť zákon, ktorý sa týka voľby generálneho aj špeciálneho prokurátora. Sulík tým zrejme povedal aj viac, ako chcel.

Zdržanlivosť

V zasvätených kruhoch sa síce o možnosti, že by sa mohol stať šéfom prokuratúry Lipšic, hovorilo prakticky od vzniku Matovičovej vlády. Nikto to však nechcel potvrdiť oficiálne. Jednak preto, že stále nie je nič definitívne isté, hoci Lipšic má predbežne podporu OĽaNO, SaS aj Sme rodina.

Na zvolenie by to stačilo, aj keby časť poslancov Za ľudí podporila iného kandidáta spomedzi rešpektovaných prokurátorov (Hrivnák, Šanta, Žilinka, Špirko). Zdržanlivosť koaličných lídrov však mala svoje opodstatnenie aj preto, že vláda deklarovala transparentnú voľbu s verejným vypočutím kandidátov.

Prostorekosť

Kto z potenciálnych kandidátov by išiel s kožou na trh (robil stafáž), ak by bolo vopred jasné, že favoritom s najväčšou šancou uspieť je Lipšic?

Inými slovami, najskôr mala byť ohlásená možnosť vstúpiť do ringu. Potom mali poslanci (slobodne) navrhnúť konkrétnych kandidátov. Následne malo prebehnúť ich verejné vypočutie. A na konci mala vládna koalícia schváliť generálneho prokurátora, na ktorom by sa zhodla väčšina.

Aj vtedy by čelila výčitkám, že to bolo len divadlo, no formálne by splnila pravidlá hry. Aj vďaka Sulíkovej prostorekosti si však vyrobila problém navyše.

Odstup

Predseda SaS upriamil pozornosť na Lipšica aj spomínanou poznámkou o zmene zákona o voľbe generálneho prokurátora, ktorá sa javí ako účelová. Umožniť kandidovať do tejto funkcie aj ľuďom z iných právnických profesií je pritom legitímnym príspevkom do verejnej diskusie.

Človek zvonka systému má menej zviazané ruky, takže by mohol ísť v reforme prokuratúry, personálnych aj obsahových veciach až na hranu. A to aj za cenu konfliktov s podriadenými, ktorí mu budú hádzať polená pod nohy. V tomto smere je Lipšic dobrý kandidát, ktorý by ustál aj väčší tlak.

Manažéri

Otvorenie systému však v sebe nesie aj viaceré riziká. Menším problémom je, že výhrady voči kandidátom z iných profesií majú samotní prokurátori. Argumentujú najmä tým, že generálnym prokurátorom by sa mal stať výlučne prokurátor, sudcom Ústavného súdu iba sudca a podobne.

Dá sa to pochopiť, keďže existuje predpoklad, že lepšie poznajú pomery vnútri systému. Nevýhodou sú však spomínané väzby na jednotlivé články. Okrem toho: ani ministrami sa nestávajú len ľudia z fachu (odborníci z rezortu). Často ide najmä o to, aby to boli schopní a odvážni manažéri.

Doktor Fico

Väčším rizikom je, že ak parlament umožní kandidovať aj neprokurátorom, niekto z poslancov môže do tejto dôležitej funkcie navrhnúť aj doktora Fica. Formálne má právnické vzdelanie, v minulosti bol tiež agentom SR v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva. Kandidoval aj na Ústavný súd.

Nehovoriac o tom, že v mladosti veľmi túžil práve po funkcii šéfa prokuratúry, hoci na to nemal potrebný vek. Ani kvôli nemu však nikto nemenil zákon. Momentálne nemá žiadnu šancu, ale raz môže vystreliť motyka. Na čelo prokuratúry by sa tak postavil kovaný politik, navyše s pochybným morálnym profilom.

Cez koleno

Pri spätnom pohľade, kto doteraz viedol generálnu aj špeciálnu prokuratúru, možno namietať, že ani ľudia zvnútra systému neboli žiadne terno. Stačí si pripomenúť mená a kauzy „odborníkov“ ako Trnka, Tichý, Šufliarsky, Čižnár či Kováčik. Dnes je však ponuka neporovnateľne lepšia.

Aj preto je na zváženie, či stojí za to lámať zákon cez koleno, hoci situácia je naozaj vážna. Mafia má totiž stále svojich ľudí na polícii, prokuratúre aj súdoch. Lenže aj Lipšic je dlhoročný politik, hoci osobnostne (charakterovo) aj konkrétnymi rozhodnutiami (krokmi) ma míle vzdialený od doktora Fica.

Konflikt záujmov

Má však nadštandardné vzťahy naprieč koaličnými stranami, jedného z jej lídrov (Kisku) dokonca zastupuje ako advokát v jeho daňovej kauze. Ak by sa stal Lipšic generálnym prokurátorom, všetky rozhodnutia jeho podriadených v citlivých prípadoch by išli automaticky na jeho vrub.

Pozitívne aj negatívne, podanie obžaloby aj zastavenie stíhania. Vždy by boli interpretované ako zásahy do vyšetrovania, aj keby o nich nič netušil. Lipšic by sa skrátka ocitol v podobnom konflikte záujmov ako jeho spolupracovník Gábor Grendel. Ten sa aj preto nestal ministrom vnútra.

Smrteľná nehoda

Veľa sa diskutuje aj o nešťastnej udalosti, keď Lipšic autom usmrtil chodca. Súd mu vymeral podmienečný trest, ktorý vyprší o dva roky. Keďže išlo o nedbanlivosť, podľa zákona to nie je prekážka v jeho prípadnej kandidatúre. No faktom je, že sa kvôli tomu stiahol z politiky.

Je možné, že jeho kritici by mu spomínanú nehodu pripomínali aj po vypršaní podmienky, ak by sa uchádzal o nejakú verejnú funkciu. Podobná vec sa pritom môže stať každému z nás. Lipšic však voči sebe vyvodil zodpovednosť, čo bolo správne gesto, hoci išlo o nezavinené konanie.

Aj z tohto dôvodu by bolo preto rozumnejšie počkať, kým uplynie trest – a potom sa autonómne rozhodnúť, akým spôsobom sa vrátiť do verejného života.

V prvej línii

Napriek všetkému platí, že Lipšic má predpoklady, aby sa stal razantným generálnym prokurátorom, ktorý môže vyčistiť túto inštitúciu od podlahy. Bol úspešným ministrom vnútra aj spravodlivosti, bojoval s oligarchami aj s Kočnerom. Roky stojí v prvej línii, vďaka čomu utŕžil aj dosť veľa rán.

Niet pochýb, že raz by zrejme za svoje zločiny – aj vďaka jeho húževnatosti – pykali veľké ryby z najvyšších poschodí politiky či bezpečnostných zložiek. Lipšic budí u gaunerov rešpekt až strach. Mafia by pravdepodobne po jeho zvolení do čela prokuratúry vyhlásila na svojom území výnimočný stav.

Zbytočný úskok

Existuje niekoľko dôvodov, prečo by sa mal stať Lipšic generálnym prokurátorom. Ale aj viacero pochybností, prečo to nie je najlepší nápad. Okrem iného aj pre spôsob, akým zrejme koalícia obchádza vlastné programové vyhlásenie. Raz to už urobila pri voľbe do súdnej rady.

Hoci v programe vlády sa píše, že výkonná a zákonodarná moc budú navrhovať za jej členov len nesudcov, dostali sa tam aj sudcovia. Koalícia jednoducho využila časové vákuum, kým nebolo jej programové vyhlásenie schválené v parlamente. Zbytočný úskok, ktorému sa mohla vyhnúť.

Ušité na mieru

Vzhľadom na dlhoročnú harabinizáciu súdnictva sa dá pochopiť, že vláda chcela mať v súdnej rade aj tzv. reformné krídlo slovenskej justície. Menej pochopiteľné je, prečo to rovno nenapísala do programového vyhlásenia – to znamená, že členmi rady by sa mohli stať sudcovia aj nesudcovia.

Formulácia o zmene pravidiel pri voľbe generálneho prokurátora sa dá interpretovať rôzne. Explicitne z nej však nevyplýva, že kandidovať by mohli aj neprokurátori. Aj preto to dnes vyzerá, že koalícia chce meniť legislatívu kvôli jednému, hoci kvalitnému kandidátovi. A vo vzduchu visí aj ďalšia sporná zmena.

Precedens

Do éteru ju vypustil spomínaný Sulík, keď naznačil, že sa môže zmeniť aj zákon o špeciálnej prokuratúre. Inými slovami, odvolať jej šéf Dušan Kováčik. Niežeby si to nezaslúžil, tento človek sa nikdy ani len nemal stať špeciálnym prokurátorom. Ibaže to znovu zaváňa účelovosťou.

V koalícii sa totiž diskutuje aj o možnosti, aby ho mohol generálny prokurátor odvolať z funkcie. Kováčikovi by tak o rok skrátili jeho mandát.Táto zmena by sa však mohla kruto vypomstiť. Ak by sa k moci znovu dostal Smer, zrejme by sa pokúsil vymeniť generálneho aj špeciálneho prokurátora.

Bumerang

Koalícia sa vydala na tenký ľad, hoci v tejto chvíli nič neriskuje. Stanovila si vysoké ciele, ktoré však môže dosiahnuť len ohýbaním formálnych pravidiel. Ak zníži politickú korupciu, obmedzí vplyv oligarchov a vyženie z verejného života organizovaný zločin, nikto súdny voči tomu nebude namietať.

Slovensko po Kočnerovi je naozaj v svrabe, ktorý treba čo najskôr odstrániť. Ale nie tak, že v prípade zmeny vlády sa vráti ako bumerang. A rozmetá všetko, čo sa podarilo presadiť. Účel by nemal vždy svätiť prostriedky. Najmä ak existuje pri voľbe generálneho prokurátora solídna alternativa, aktuality.sk

X X X

Klamal Mamojka o komunikácii s Kočnerom? Ústavný súd musí konať, tvrdí Šeliga

Predseda ústavného súdu Ivan Fiačan by mal konať vo veci ústavného sudccu a exposlanca Smeru-SD Mojmíra Mamojka. Po zverejnení nových skutočnosti ohľadne kontaktov Mamojku s Marianom Kočnerom to vyhlásil podpredseda parlamentu a strany Za ľudí Juraj Šeliga.

Podľa prepisov komunikácie cez mobilnú aplikáciu Threema sa chcel Kočner osobne stretnúť s Mamojkom. Exposlanec Smeru-SD a dnes ústavný sudca to ale popiera. Podľa Šeligu by preto mal šéf ústavného sudcu podať disciplinárny návrh, ktorý by mohol dať odpoveď na to, ako to bolo so stretávaním sa Mamojku s Kočnerom.

Podpredseda Za ľudí upozornil tiež, že o kontaktoch Mamojku s Kočnerom či jeho niekdajšou pravou rukou Petrom Tóthom sa hovorí od začiatku roka, no napriek tomu Fiačan nekonal.

„Nerozumiem, prečo po piatich mesiacoch ešte nie je Mojmír Mamojka disciplinárne stíhaný. Sudca ústavného súdu má okrem odborných kritérií spĺňať aj morálne kritéria. Má byť nielen nezávislý, ale aj sa javiť nezávislý. Pri Mojmírovi Mamojkovi máme o tom veľké pochybnosti," skonštatoval.

Mamojka nemá čo robiť na ústavnom súde

Šeliga pripomenul, že Mamojka nepoprel kontakty s Kočnerom a nenahlásil ich ani Fiačanovi. Tým podľa podpredsedu parlamentu znížil autoritu ústavného sudcu. Navyše podľa aktuálnych informácií to vyzerá podľa neho tak, že sa niekto snažil ovplyvniť Mamojku, aby rozhodol v prospech Kočnera.„Mojmír Mamojka nemá čo robiť na ústavnom súde. A Ivan Fiačan by mal začať konečne konať," dodal podpredseda Za ľudí, aktuality.sk

X X X

Najskôr sa vyhrážali žalobou, teraz vedenie štátneho Agrokomplexu priznalo finančné problémy

Štátny podnik Agrokomplex nemá dostatok prostriedkov, aby vrátil všetky peniaze nábytkárskym vystavovateľom za zrušený veľtrh. Ešte koncom marca manažment národného výstaviska Agrokomplex odmietal, že by tento štátny podnik bol v zlej finančnej kondícii. Aktuality.sk vtedy zverejnili článok, v ktorom opísali zlé hospodárenie tejto firmy.

Situácia v tom čase zašla tak ďaleko, že väčšinu peňazí z 3-miliónového úveru, ktorý si Agrokomoplex zobral koncom minulého roka, už vedenie stihlo minúť. Navyše, vystavovateľom sa zdráhali vrátiť peniaze za neuskutočnený veľtrh Nábytok a bývanie.

Napriek týmto skutočnostiam firma žiadala stiahnutie článku a vyhrážala sa žalobou. Vo svojej tlačovej správe redakciu Aktuality.sk obvinila z publikovania zavádzajúcich a nepravdivých informácií. Manažment tvrdil, že podnik je v dobrom stave, nič mu reálne nehrozí a navyše poškodení vystavovatelia nemajú nárok na vrátenie zaplatených zálohových faktúr. Po vyše mesiaci je však všetko inak.

Napokon cúvli

Generálny riaditeľ Agrokomplexu Branislav Borsuk, ktorý je nominantom SNS, napokon zmenil svoju rétoriku. Teraz sa rozhodol, že vystavovatelia majú nárok na vrátenie peňazí. Vyplýva to z listu (foto na konci článku), ktorý koncom apríla zaslal Agrokomplex poškodeným nábytkárom.

„Náš pretrvávajúci záväzok voči vám si uvedomujeme a rovnako je pre nás dôležité zachovať si vynikajúce obchodné vzťahy so všetkými vystavovateľmi veľtrhu Nábytok a bývanie,“ uviedol Borsuk v úvode svojho listu.
Štátna pomoc

Vrátenie peňazí má však jeden podstatný háčik. Podnik už nemá dostatok prostriedkov, a tak manažment navrhol vyplatenie iba 20 percent z hodnoty zálohových faktúr. No a doplatenie zvyšku podmieňuje pomocou od štátu.
„V nasledujúcich mesiacoch sa budeme zo všetkých síl snažiť o ďalšie dobropisovanie zvyšných častí z vašich faktúr, ktoré je ale podmienené finančnou pomocou zo strany vlády SR a príslušných inštitúcií,“ uviedol ďalej v liste Borsuk.
Kvôli neprepúšťaniu

Ako sme spomenuli, Agrokomplex chce teraz vrátiť nábytkárom len pätinu sumy z faktúr preto, že je vo finančnej tiesni. Podľa hovorcu Agrokomplexu Martina Lužbeťáka sa do nej dostala firma preto, že stále nepristúpila k prepúšťaniu a tým pádom má veľké náklady na svojich zamestnancov, aj keď jej príjmy padli na nulu.

„Všetci máme nákladné záväzky voči zamestnancom, náklady na energie, stráženie či dane. A príjmy z výstav prakticky neprichádzajú. Veríme, pán redaktor, že ďalej vám už netreba vysvetľovať, že tento stav poklesu tržieb na 0 eur zasiahol mnoho podnikateľov a s tým sú spojené určité obmedzenia voči zamestnancom, dodávateľom, prenajímateľom a nájomcom, veriteľom, klientom či vystavovateľom. Veríme, že táto otázka je raz a navždy vysvetlená,“ dodal Lužbeťák.
Vedenie spoločnosti ešte nevie, kedy by mal podnik dostať nejakú pomoc od štátu a v akej výške. Zároveň však odmieta, že by chceli peniaze navyše, teda na úkor ostatných spoločností, a žiadali nejakú špeciálnu štátnu dotáciu na záchranu podniku.

Prešľapy vedenia

Rezort pôdohospodárstva (MPRV), pod ktorý Agrokomplex spadá, zatiaľ situáciu vo firme pozorne sleduje. Aktuálne v nej totiž robia vnútornú kontrolu. Výsledky ešte ministerstvo nechcelo zverejniť, keďže nie je definitívne ukončená.
Podľa našich informácií kontrolóri zistili niekoľko prešľapov manažmentu. Napríklad aj to, že niektoré faktúry podnik vyplácal vopred, keď ešte neboli dodané všetky zmluvne dohodnuté služby.

K otázke možnej výmeny najvyšších predstaviteľov Agrokomplexu sa rezort pôdohospodárstva nevyjadril jasne.
„Vedenie ministerstva chce pri takomto rozhodovaní postupovať transparentne, na základe odborných predpokladov a čestne. Takýto postup sa nedá urýchliť. Vedenie MPRV sa podrobne oboznamuje so situáciou vo všetkých štátnych podnikoch a plánuje konať v záujme pre spoločnosť,“ uzavrel Daniel Hrežík z odboru komunikácie a marketingu MPRV, aktuality.sk

X X X

KBS: Seniori nech zvážia účasť na bohoslužbách

Konferencia biskupov Slovenska (KBS) zdôrazňuje, že napriek uvoľňovaniu opatrení je účasť na bohoslužbách síce fyzicky možná, no stále ostáva na dobrovoľnej báze. Ako píše KBS na svojej oficiálnej webovej stránke, týka sa to aj nedelí a sviatkov. Vysielania bohoslužieb bude možné aj naďalej sledovať prostredníctvom katolíckych a verejnoprávnych médií.

Predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) na pondelkovej tlačovej konferencii informoval, že od stredy 6. mája sa budú môcť za sprísnených podmienok konať aj bohoslužby, pri ktorých budú musieť veriaci nosiť rúško a dodržiavať odstupy. Kostoly a chrámy by taktiež mohli na odporúčanie premiéra v nedeľu vyčleniť čas na jednu omšu, na ktorej sa budú môcť zúčastniť len seniori. Na bohoslužbách zároveň nebudú môcť participovať ľudia, ktorí sú v povinnej karanténe.

„Nesmieme zabudnúť, že koronavírus je spojený s väčším zdravotným rizikom pre starších. Svoju prítomnosť na bohoslužbách nech preto veriaci vo vyššom veku ešte zvážia. Kňazov vo farnostiach zároveň prosíme, aby jednu nedeľnú bohoslužbu vyčlenili práve pre ľudí nad 65 rokov a seniorov požiadali prednostne využiť toto slávenie," priblížila KBS.
Konferencia ďalej vyzýva kňazov, aby vhodným a viditeľným spôsobom označili miesta, kde veriaci môžu v laviciach či v radoch stoličiek sedieť pri zachovaní pravidla obsadenia každého druhého radu a dvojmetrových odstupov.

„Podobne treba na podlahe chrámu ‚do hviezdice' označiť miesta určené na státie, aby medzi jednotlivými veriacimi zostali minimálne dvojmetrové rozostupy. Ak je pred kostolom k dispozícii priestor na státie, možno ho po naplnení kapacity chrámu využiť, takisto s upozornením na rozostupy. Je vhodné zabezpečiť vonkajšie ozvučenie tam, kde je to po prípadnej dohode s miestnou samosprávou uskutočniteľné," odporúčajú biskupi.

KBS ďalej apeluje na kňazov, aby v kostoloch zabezpečili vetranie a pravidelnú dezinfekciu kľučiek a kontaktných plôch. „Sväté omše nech majú kratšie trvanie. To treba zohľadniť aj pri príhovoroch. Znak pokoja vynechávame alebo nahrádzame úklonom hlavy. Sväteničky zostávajú prázdne, v laviciach nech nie sú spoločné knižky, texty či ružence," ozrejmuje konferencia.

Sväté prijímanie sa na základe dovolenia biskupskej konferencie rozdáva do rúk. „Ruky si každý pri vstupe do chrámu má vydezinfikovať, prípadne môže mať so sebou vlastný malý dezinfekčný prostriedok. Kto by z vážneho zdravotného dôvodu nemohol prijať Eucharistiu do rúk, nech na to upozorní kňaza pred bohoslužbou a príde na sväté prijímanie na záver, ako posledný," vysvetľuje KBS a všetkých povzbudzuje k trpezlivosti a ohľaduplnosti./agentury/

X X X

Francúzsko malo zrejme prvý prípad koronavírusu už v decembri

O tri mesiace bude v Spojených štátoch viac ako 134-tisíc obetí koronavírusu, hovoria prognózy. Aj americká vláda počíta s horšími číslami. Odkedy sa nový koronavírus po prvý raz objavil v Číne v decembri 2019, nakazilo sa ním celosvetovo už viac ako 3,5 milióna ľudí. V Európe sa infikovalo viac ako 1,5 milióna osôb - ich počet však môže byť značne vyšší, keďže mnohé krajiny testujú len tie najzávažnejšie prípady.

Za uplynulých 24 hodín pribudlo vo Fínsku ďalších 85 pozitívne testovaných na koronavírus SARS-CoV-2. Fínsky inštitút pre zdravie a zdravotnú starostlivosť v utorok uviedol, že celkový počet nakazených vo Fínsku sa zvýšil na 5 412. Ochoreniu doposiaľ podľa údajov inštitútu podľahlo 240 ľudí a približne 3000 pacientov sa uzdravilo, informovala agentúra TASS.

Belgické úrady očakávali, že v priebehu tohto týždňa dôjde k prekročeniu osemtisícovej hranice obetí na chorobu Covid-19. Stalo sa tak už v priebehu pondelka, keď na nový typ koronavírusu zomrelo ďalších 97 pacientov, čo znamená, že krajina od vypuknutia nákazy eviduje 8016 úmrtí. Uviedla to tlačová agentúra Belga. Za posledných 24 hodín bolo hlásených 242 nových potvrdených prípadov kontaminácie a celkový počet prípadov sa tak v Belgicku zvýšil na 50 509. V utorok ráno sa v nemocniciach nachádzalo 3082 pacientov nakazených novým koronavírusom, z čoho 646 bolo na jednotkách intenzívnej starostlivosti.

Televízna stanica RTBF v utorok upozornila, že v súvislosti s prvou etapou uvoľňovania ochranných opatrení, ktorá sa začala v pondelok 4. mája, by všetci občania mali mať možnosť zakúpiť si ochranné masky, ktoré už budú môcť zakúpiť aj v supermarketoch. Ich nosenie je totiž povinné v prostriedkoch verejnej dopravy a ľudia ich používajú aj pri styku s úradmi, v čakárňach pri návšteve u lekára a pri ďalších príležitostiach. Kvôli ich nedostatku v lekárňach boli ochranné masky vyhradené predovšetkým pre zdravotnícky personál, policajtov a pre úradné potreby.

Počet potvrdených prípadov nákazy koronavírusom stúpol v Slovinsku v pondelok o šesť na 1445. Pritom v sobotu a nedeľu neboli zaznamenané žiadne nové prípady, hoci cez víkend bolo urobených aj menej testov. V pondelok otestovali 1338 ľudí, informovala v utorok krátko pred poludním slovinská tlačová agentúra STA.

Ruský premiér Michail Mišustin, ktorý je nakazený novým koronavírusom, sa vo všeobecnosti cíti dobre a lieči sa podľa predpísaného harmonogramu. Informovala o tom v utorok agentúra TASS s odvolaním sa jeho hovorcu Borisa Beľakova. „Michail Vladimirovič sa nachádza v jednom zo štátnych zdravotníckych zariadení pod dohľadom lekárov,“ povedal Beľakov.

V Maďarsku v pondelok obnovili zdravotnú starostlivosť, ktorá bola od 16. marca obmedzená iba na naliehavé prípady. Obnovu sprevádzali problémy a nedostatok informácií, pretože viaceré vyšetrenia a úkony sú podmienené negatívnym testom na nový druh koronavírusu, uviedol v utorok spravodajský server Mérce.hu. V súvislosti s procesom testovania nedostali potrebné informácie zdravotné inštitúcie, ale ani pacienti. „Mnohých pacientov bez negatívneho nálezu na koronavírus poslali domov bez ošetrenia,“ píše server.

Pacient, ktorému 27. decembra neďaleko Paríža diagnostikovali zápal pľúc, mal v skutočnosti koronavírus. Informuje o tom spravodajský portál BBC s odvolaním sa na jeho lekára. Doktor Yves Cohen povedal francúzskym médiám, že vzorky, ktoré v tom čase pacientovi odobrali, nedávno otestovali aj na COVID-19 a boli pozitívne. Päťdesiatnik sa medzičasom úplne zotavil a vraj netuší, kde sa mohol nakaziť, pretože nebol v žiadnych infikovaných oblastiach.
Znamená to však, že sa vírus dostal do Francúzska takmer o mesiac skôr, ako sa pôvodne predpokladalo. Až dosiaľ boli prvé tri prípady potvrdené 24. januára, pričom dvaja nakazení boli v čínskom Wu-chane a tretí bol ich blízky príbuzný.

Okrem obvyklých príznakov nákazy novým koronavírusom, akými sú teploty, suchý kašeľ a dýchavičnosť, môžu byť ďalším prejavom ochorenia aj takzvané covidové prsty. Viac v tomto článku.

India zaznamenala v utorok najvyšší denný nárast počtu úmrtí v dôsledku nákazy koronavírusom, ktorý prišiel v čase uvoľňovania opatrení. Informovala o tom agentúra DPA. Zza uplynulých 24 hodín v krajine spôsobila choroba COVID-19 195 úmrtí. Celkový počet úmrtí vzrástol na 1 568. Ministerstvo zdravotníctva potvrdilo 3 900 nových prípadov nákazy. Celkovo India hlási už 46 433 prípadov. Uzdravilo sa 12 849 infiko¬vaných.

Za uplynulých 24 hodín pribudlo v Rusku ďalších 10 102 pozitívne testovaných na koronavírus SARS-CoV-2. Federálny krízový štáb v utorok ďalej podľa agentúry TASS informoval, že celkový počet nakazených vo všetkých regiónoch sa zvýšil na 155 370. Ochoreniu doposiaľ podľa údajov krízového štábu podľahlo 1 451 ľudí a 19 865 pacientov sa uzdravilo. Približne 4 961 nových infikovaných pacientov nevykazuje žiadne symptómy.

Do utorňajšieho rána zomrelo v Maďarsku na ochorenie COVID-19 ďalších 12 chronicky chorých pacientov a počet potvrdených nakazených stúpol o 30 na 3065, vyplýva z aktuálnych údajov vládneho krízového štábu zverejnených na stránke koronavirus.gov.hu. Počet obetí vzrástol na 363. Z ochorenia sa vyliečilo 709 pacientov.

V pondelok potvrdili na Slovensku osem nových prípadov ochorenia Covid-19. Informovalo o tom Národné centrum zdravotníckych informácií. Celkovo tak Slovensko eviduje 1 421 ľudí pozitívnych na toto ochorenie. Viac v tomto článku.

Česku je už 7 841 potvrdených prípadov koronavírusu. V noci na utorok pribudlo 22 infikovaných. Počet obetí stúpol od pondelňajšieho večera o jednu na 252. V utorok ráno o tom informoval český spravodajský portál Novinky.cz. Aktuálne sa na chorobu COVID-19 lieči v Česku 3 773 ľudí. Počet vyliečených stúpol na 3 816. Urobených bolo 269 093 testov.

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás predĺžil neskoro v pondelok núdzový stav v dôsledku koronavírusu až do 5. júna. Niektoré opatrenia však budú uvoľnené, píše agentúra AFP.Núdzový stav platí pre všetky palestínske oblasti na západnom brehu rieky Jordán. Územie pásma Gazy riadi vláda pod vedením hnutia Hamas, ktorá už začala opatrenia uvoľňovať.

Južná Kórea hlásila v utorok tri nové prípady nákazy koronavírusom, ale všetky sú donesené z iných krajín, žiadne prípady miestneho prenosu infekcie neboli zaznamenané. Informovala o tom juhokórejská tlačová agentúra Jonhap. Počet úmrtí stúpol od pondelka o dve na celkovo 254.

Po celom svete zomrelo s ochorením Covid-19 k dnešným 07:00 SELČ 251 562 ľudí a koronavírusová infekcia sa potvrdila u 3 584 118 osôb. Vyplýva to z údajov zhromaždených americkou Univerzitou Johnsa Hopkinsa (JHU), ktorá vývoj pandémie celosvetovo monitoruje.

Podobný počet potvrdených infikovaných ako Spojené štáty zaznamenala tiež Európa. Podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) sa k dnešnému ránu v európskych krajinách potvrdil Covid-19 u 1 164 91¬2 obyvateľov. Zomrelo ich tu 136 347, teda takmer dvakrát viac ako v USA.

Počet potvrdených prípadov nákazy koronavírusom v Nemecku stúpol o 685 na 163 860, uviedla dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na údaje Inštitútu Roberta Kocha (RKI). V krajine s 83 miliónmi obyvateľov počet úmrtí kvôli nákaze vzrástol počas pondelka o 139 na 6 831. Počet novo registrovaných infekcií v posledných dobe výrazne klesá. Najviac postihnutou spolkovou krajinou zostáva Bavorsko.

Turecko zmierni od nedele zákaz vychádzania pre osoby nad 65 rokov, a o pár dní na to aj pre mladých ľudí do 20 rokov. Oznámil to v pondelok turecký prezident Recep Tayyip Erdogan ako jeden z krokov postupného uvoľňovania opatrení. Erdogan uviedol, že od 11. mája budú môcť v krajine opäť vykonávať svoju činnosť holičstvá aj kaderníctva a otvoria sa aj nákupné centrá.

Fínsko povolí od 1. júna znovuotvorenie reštaurácií či zariadení pre verejnosť ako sú knižnice, divadlá či športoviská. S odvolaním sa na vyjadrenie tamojšej vlády o tom v pondelok informovala agentúra Reuters. Od rovnakého dátumu sa tiež na 50 zvýši počet ľudí, ktorí sa budú môcť stretnúť na verejnosti na rovnakom mieste. V krajine dosiaľ zaznamenali 5 327 prípadov nákazy koronavírusom a 240 úmrtí na ochorenie COVID-19.

V Spojených štátoch do 4. augusta na komplikácie súvisiace s chorobou COVID-19 zomrie najmenej 134 000 ľudí. V aktualizovanom modeli to podľa televízie CNN uviedol Inštitút pre meranie a vyhodnocovanie zdravia (IHME) pri Washingtonskej univerzite. Nový prepočet tak očakáva zdvojnásobenie bilancie obetí koronavírusu, ktorých je teraz v USA podľa Univerzity Johnsa Hopkinsa zhruba 68 000. Šéf Ihne Christopher Murray uviedol, že inštitút dôkladne prehodnotil stratégie modelových výpočtov a pristúpil k hybridnému systému s využitím dát od štyroch mobilných operátorov. Za najdôležitejšie zmenu Murray označil zahrnutie vplyvu predčasného uvoľňovania sociálneho odstupu, čo malo na rast očakávaného počtu obetí zásadný dopad. Doterajšie odhady IHME boli považované za presné.

S výrazným nárastom infikovaných aj obetí počíta podľa informácií denníka The New York tiež vláda prezidenta Donalda Trumpa, ktorá tlačí na rýchle obnovenie hospodárskeho života v krajine. Podľa interných vládnych dokumentov, ktoré denník získal, sa očakáva k 1. júnu denný prírastok 3000 mŕtvych, čo by bol takmer dvojnásobok aktuálneho stavu. Vládne odhady podľa The New York Times sú vytriezvením zo zlepšujúcej sa situácie, keď sa jednotlivé štáty USA začínajú vracať k normálnemu životu. Uvoľnenie karanténnych opatrení tak môže viesť k zhoršeniu situácie./agentury/

X X X

Poslanecký bufet zostáva otvorený. Zastal sa ho aj Matovič

Hlavnému hygienikovi Jánovi Mikasovi sa nepáčia obvinenia, že používa dvojaký meter. Týka sa to bufetu, ktorý funguje v Národnej rade.Kým iné stravovacie zariadenia môžu jedlo zatiaľ podávať iba cez okienko, poslanci si môžu v parlamentnom bufete sadnúť za stôl.

Mikas podotkol, že vôbec netušil, že v Národnej rade je takéto zariadenie. „Opatrenia sa týkali iba zariadení verejného stravovania, pričom parlamentný bufet medzi ne nepatrí,“ vysvetľoval s tým, že podobne fungovali aj prevádzky v zdravotníckych zariadeniach či iných firmách.

"Je to poučenie aj pre mňa. Mal som tušiť, že v Národnej rade existuje bufet,“ dodal hlavný hygienik.

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) má za to, že poslanci sú zamestnancami ľudu a ich pracovným miestom je Národná rada.
„V čom sú poslanci iní od ostatných zamestnancov, ktorí pracujú vo fabrikách? Zamestnancom vo fabrikách dovolíme mať jedáleň a poslancom nedovolíme, lebo je to populárne? Pripadá mi to ako nefér voči zamestnancom ľudu,“ odkázal premiér s tým, že otvorený parlamentný bufet nevnímal ako zvýhodňovanie poslancov oproti ostatným./agentury/

X X X

Čo spája šéfa daňových kriminalistov a jeho zástupcu? Rovnaká SBS-ka, rovnaké rodisko

Kontroverzný šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó má za zástupcu rodáka z Jelenca. V minulosti pracovali pre rovnakú SBS-ku. Ministerstvo financií sa chystá nomináciu preveriť.

Kým smerácky exminister a aktuálny šéf regulačného úradu Ľubomír Jahnátek mal ako zdroj personálnych kádrov na štátnych postoch vyše štvortisícové rodné Komjatice v novozámockom okrese, šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó sa zas spoľahol na vyše dvojtisícový Jelenec v Nitrianskom okrese. Všetko naznačuje tomu, že aj on, hoci nie v takom rozsahu ako Jahnátek, zalovil pri výbere kľúčového podriadeného v dôverne známom prostredí svojho rodiska.

Zástupcom riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) je Ladislav Nagy z Jelenca. Šéf i jeho podriadený bývajú v obci dodnes – domy majú postavené necelý kilometer od seba. Pravú ruku najvyššie postaveného muža útvaru, ktorý vyšetruje závažné colné podvody či úniky na spotrebných daniach, však spája s Makóom omnoho viac.

Nagy podľa viacerých dôveryhodných zdrojov Aktuality.sk pracoval pre bezpečnostnú službu ABAS, kde pred nástupom do funkcie pôsobil Makó – a to na poste konateľa SBS-ky. Voľba jedného rodáka sa však nemusí zdať na prvý pohľad problematická.

Pripomeňme, že Makó nemá po odchode Pellegriniho kabinetu dôveru nového ministra financií Eduarda Hegera (OĽaNO). Otázniky vyvolávajú nielen početné majetky šéfa daňových kriminalistov a jeho družky Dagmar Kapusníkovej v Jelenci, ale aj Makóove prepojenie na firmu s miliónovými tržbami.

Bez výberového konania

Finančná správa potvrdila, že Nagy bol do ich radov prijatý v septembri 2014, a to na základe žiadosti o prijatie do služobného pomeru.

Z dostupných informácií vyplýva, že neprešiel výberovým konaním. „Výberové konanie pre ozbrojenú časť finančnej správy platí až od 1. júla 2019,“ reagovala hovorkyňa finančnej správy Ivana Skokanová na otázku, či Nagy prešiel výberovým konaním.

Zároveň nás ubezpečila, že „Nagy spĺňal všetky predpoklady pre ustanovenie do funkcie“.Skokanová spresnila, že o tom, kto bude ustanovený do funkcie námestníka riaditeľa KÚFS, rozhoduje prezident finančnej správy. „Finančná správa neselektuje svojich zamestnancov na základe trvalého pobytu či predchádzajúcich zamestnávateľov,“ dodala Skokanová.

Imrecze: Rozhodol Makó

Vtedajší šéf finančnej správy František Imrecze, ktorý Nagya do funkcie námestníka riaditeľa daňových kriminalistov vymenoval, tvrdí, že Nagyovu nomináciu schvaľoval iba formálne. Nagy bol podľa neho vymenovaný na základe návrhu Ľudovíta Makóa. „Nevedel som, že býva v Jelenci a že pracoval pre vami spomínanú firmu,“ uzavrel Imrecze.

Námestník Nagy na zaslané otázky neodpovedal. Nepotvrdil ani nevyvrátil tak spoločnú profesionálnu minulosť s Makóom – pôsobenie v bezpečnostnej službe Abas. Odpovede na otázky Aktuality.sk nezaslala ani bezpečnostná firma Abas, kde mal Nagy podľa viacerých dôveryhodných zdrojov pracovať a kde pôsobil aj Makó.

Reakcie sa zdržal aj samotný šéf daňových kriminalistov Makó.

Na Nagya si posvieti ministerstvo

Prípad však vzbudil pozornosť na ministerstve financií, pod ktoré spadá celá finančná správa vrátane daňových kriminalistov. Nové vedenie úradu na čele s ministrom Hegerom (OĽaNO) potvrdilo, že bude preverovať aj možné konexie a pôsobenie Nagya.

„Je potrebné riešiť všetky typy vzťahov a spojenectiev, ktoré vystavili v minulosti finančnú správu a jej vrcholné riadenie ostrej kritike zo strany verejnosti vrátane podozrení z nekalej činnosti,“ uviedol tlačový odbor ministerstva.

„Minister financií sa bude zaoberať najvyššou úrovňou riadenia tak, aby bola výsledkom dôveryhodná finančná správa ako celok. Od vedenia finančnej správy, ktoré vzíde z výberových konaní, očakáva takú personálnu politiku, aby sa uvedený cieľ realizoval v praxi,“ spresnilo ministerstvo.

Tiene nad Makóom

Šéf daniarov Makó nedokáže už vyše roka vysvetliť početné majetky v rodnom Jelenci ani prepojenia na miliónové firmy. Nedôveru mu vyslovil aj minister financií Heger, ktorý chce vymeniť vedenie finančnej správy na základe výberového konania.

Makó na seba upozornil po prvý raz už pred rokmi, keď riadil KÚFS trištvrte roka bez bezpečnostnej previerky. Ide pritom o kľúčový úrad pri odhaľovaní daňových podvodov, disponujúci vlastným sledovacím a odpočúvacím oddelením.
Otázniky vyvolávali aj jeho možné väzby na nitrianskych oligarchov Bödörovcov. V rozhovore pre Aktuality.sk Makó priznal, že pre spájanie s Bödörovcami mu ušiel post šéfa finančnej správy aj viceprezidenta policajného zboru. Akékoľvek prepojenie na majiteľa SBS-ky profitujúcej na štátnych zákazkách Miroslava Bödöra či jeho syna Norberta Bödöra však rezolútne repoprel.

Z šifrovanej konverzácie cez aplikáciu Threema medzi Marianom Kočnerom a Norbertom Bödörom pritom vyplýva, že Makó mal Bödörovu podporu. „Teraz som hovoril s Ferom. Tak Lajo sa už teší, že má tvoju a kamošovu podporu. Len nerozumie, prečo tá ku..a Denisa ho tam nechce,“ písal Kočner oligarchovi z Nitry.

Makó odmieta komentovať aj významné majetky v Jelenci, ktoré spoluvlastní s družkou Dagmar Kapusníkovou.
Dištancuje sa aj od firiem, za ktorými oficiálne stoja jeho rodinní príslušníci či bývalí kolegovia. V areáli patriacom do jeho realitného portfólia parkujú kamióny miliónovej logistickej firmy Guarding. Na Makóových pozemkoch v Jelenci tiež vyrástli viaceré čierne stavby.

Personálne otázniky

Nominácia námes

tníka nie je jediná, ktorá vyvoláva podozrenie na možné „rodinkárstvo“ pri obsadzovaní postov na KÚFS už aj v minulosti.
Pre daňových kriminalistov pracoval bývalý agent komunistickej ŠtB Miroslav Kriak, ktorý sa podieľal na sledovaní zavraždeného novinára Jána Kuciaka.

„Áno. Prvý deň, keď som nastúpil na KÚFS, on z KÚFS odišiel,“ komentoval Makó Kriakovo pôsobenie v rozhovore pre Aktuality.sk. Kriakov synovec Peter Kriak pracuje pre KÚFS dodnes.

Podozrenia vzbudilo aj pôsobenie švagra poslanca Erika Tomáša (Smer), ktorý k daňovým kriminalistom nastúpil koncom roka 2016. Predtým pritom u daniarov ani colníkov nepôsobil – a nastupoval s maturitou zo školy s neekonomickým zameraním.

Nejasnosti sa týkajú tiež pôsobenia firmy manželky námestníka KÚFS Stred Petra Blahu. Spoločnosť zarábala ako subdodávateľ na štátnych zákazkách na tuneli Višňové.

Na tuneli Višňové sa darilo aj firmám s prepojeniami na Makóa – LAMA SK a Guarding. Obe spoločnosti pre podozrenie o ich skutočnom vlastníkovi preveruje Okresný súd Žilina.

Firma blízka Makóovi v rukách exšéfa inšpekcie

Ďalším človekom z Jelenca, ktorý sa vyskytuje v blízkosti Ľudovíta Makóa, je bývalý šéf policajnej inšpekcie Zoltán Perhács.Ten je formálnym vlastníkom firmy Guarding, ktorej kamióny parkujú na Makóovom pozemku. Iba za rok 2018 si Guarding pripísal tržby vo výške 5,6 milióna eur.

„Šéfom inšpekcie je človek, ktorý sa pozná s Jánom Rejdom, a neviem si predstaviť, že by sa na inšpekcii pustili do vyšetrovania takej kauzy. Lebo voľakedy robili spolu tu na korupcii a osobne sa poznajú,“ znie vyjadrenie bývalého vyšetrovateľa Gorily Branislava Jendrušáka v knihe Gorila Toma Nicholsona. Vyjadrenie pochádza z čias, keď inšpekcii šéfoval Zoltán Perhács. Ján Rejda je bývalý šéf Úradu boja proti korupcii, ktorému mala Penta prostredníctvom Zoltána Vargu odovzdávať 50- až 100-tisíc korún mesačne.

Perhácsova manželka Andrea pôsobí ako riaditeľka útvaru kontroly policajnej inšpekcie, aktuality.sk

X X X

Koronavírus zredukoval počet cestujúcich maďarskej Wizz Air v apríli o 98 %

Maďarská nízkonákladová letecká spoločnosť Wizz Air oznámila prepad počtu cestujúcich za minulý mesiac, v máji však
očakáva omnoho lepšie výsledky.

Aerolínie Wizz Air v utorok informovali, že v apríli prepravili celkovo 78 389 pasažierov. Oproti aprílu minulého roka to znamená prepad o 98 % po tom, ako pandémia nového koronavírusu viedla k odstaveniu takmer celej leteckej prepravy.
Tento mesiac však firma počíta s výrazným zlepšením situácie, keďže je jednou z prvých európskych aerolínií, ktorá od 1. mája začala obnovovať komerčné lety z Viedne a londýnskeho letiska Luton.

Letecká spoločnosť už koncom apríla informovala, že prvými destináciami, do ktorých začne lietať z Viedne, budú Solún, Dortmund, Lisabon, Oslo a Eindhoven. V priebehu mája začne postupne obnovovať lety aj do ďalších destinácií./agentury/

X X X

Kto povedie prokuratúru? Padajú prvé mená

Jednu z najvyšších ústavných funkcií má v júni po siedmich rokoch opustiť Jaromír Čižnár a parlament musí vybrať nového generálneho prokurátora. Ešte predtým sa však vládna väčšina chystá meniť spôsob výberu. Zvolia si zákonodarcovia bývalého politika a advokáta Daniela Lipšica, prokurátora Jána Šantu, ktorý dostal za mreže Mariana Kočnera, či už raz zvoleného, ale nevymenovaného generálneho prokurátora Jozefa Čentéša?

Funkčné obdobie terajšieho prokurátora Jaromíra Čižnára sa končí 17. júna. On sám podľa zákona už druhýkrát kandidovať nemôže. Vo funkcii by však dočasne zostal, kým by parlament nezvolil jeho nástupcu.

Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala voľbu vrcholných predstaviteľov prokuratúry zmeniť. Má byť otvorenejšia. Personálne návrhy, ktoré v súčasnosti môžu podávať iba poslanci Národnej rady, by po novom mohli podať aj zástupcovia všetkých právnických povolaní a dekani právnických fakúlt. Výberové konanie by následne prebiehalo verejne, podobne ako v prípade ústavných sudcov.

Zmena kvôli Lipšicovi?

Vo vládnom programe sa nespomína, že by sa generálnym prokurátorom mohol stať aj niekto, kto nie je aktívnym prokurátorom. Z prostredia hnutia OĽaNO však vychádzajú informácie, že by si na čele prokuratúry želali bývalého ministra vnútra Lipšica, dnes advokáta známeho najmä zastupovaním rodiny zavraždeného Jána Kuciaka.

Matovič o Lipšicovi hovorí zatiaľ vyhýbavo. „Myslím si, že by bol výborným generálnym prokurátorom. Dnešný zákon ale neumožňuje, aby kandidoval. Nech to bude ktokoľvek z mien, o ktorých sa hovorí, bude diametrálne lepší ako ten súčasný a nebe a dudy oproti Dobroslavovi Trnkovi,“ reagoval v pondelok Matovič a poukázal na súčasného a predchádzajúceho generálneho prokurátora.

Lipšic tvrdí, že otázka jeho prípadnej kandidatúry je bez zmeny zákona bezpredmetná. „Vzhľadom na to, že v súčasnosti nemôže kandidovať nikto, kto nie je prokurátorom, nemám dôvod túto tému kometovať,“ reagoval pre Pravdu Lipšic.

V minulosti Lipšic dral poslanecké lavice spolu v Matovičom. Navyše strana NOVA, ktorú Lipšic zakladal, jej súčasťou koaličného zoskupenia okolo obyčajných. V prípade kandidatúry bývalého ministra vnútra by sa teda najsilnejšia vládna strana musela vysporiadať s pochybnosťami o konflikte záujmov. Meniť zákon, ktorý by umožnil Lipšicovi zvolenie, by pre vládu navyše znamenalo aj podozrenie z účelovosti takejto zmeny. Navyše, Lipšicovi až v októbri uplynie trojročný podmienečný trest za neúmyselné zrazenie a zabitie chodca v septembri 2016.

Radšej prokurátor

Tento nápad sa nepozdáva ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej (Za ľudí), ktorá preferuje, aby boli kandidáti vyberaní primárne spomedzi prokurátorov. „Osobne sa prikláňam k tomu, aby generálny aj špeciálny prokurátor boli vyberaní z prokurátorov, pretože je dôležité, aby mal generálny prokurátor nielen politickú legitimitu, ale aj odbornú legitimitu na výkon tejto funkcie. Politickú získava voľbou v parlamente a odbornú získava tým, že splní požiadavky na vstup do povolania, teda sa už stal prokurátorom. Myslím, že medzi prokurátormi máme silných kandidátov s odbornou, morálnou aj spoločenskou legitimitou,“ uviedla ministerka.

Lipšica však ani neodmietla, keďže konečné rozhodnutie bude musieť byť konsenzom celej koalície. „Rozumiem však tomu, že tu máme aj osoby ako napríklad Daniel Lipšic, ktorý je vnímaný ako bojovník za spravodlivosť a je dôležité, aby generálny prokurátor mal aj takýto typ dôvery. Rozšírenie okruhu kandidátov preto z tohto pohľadu možno vnímať ako legitímne. To, či sa rozšíri okruh kandidátov aj mimo prokuratúry a na kom bude na konci dňa zhoda v koalícii, je ešte predmetom koaličnej diskusie,“ doplnila Kolíková.

Podobne sa vyjadrila aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá by Lipšicov prípad ešte radšej s Matovičom prediskutovala. „Som presvedčená, že prokuratúra má nielen odborne, ale aj osobnostne schopných prokurátorov. Pokiaľ ide o úvahy o zmene zákona v súvislosti s jedným z konkrétnych mien, najskôr by som sa o tejto téme porozprávala s pánom premiérom,“ reagovala Čaputová.

Šanta pripravený, Čentéša už aj oslovili

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) okrem Lipšica ako jedného z možných kandidátov spomenul aj prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Jána Šantu. Ten sa podieľal na úspešnom trestnom stíhaní daňových podvodov zemplínskeho kráľa Mikuláša Varehu, verejnosť ho spoznala najmä ako prokurátora dozorujúceho prípad falšovania zmeniek za takmer 70 miliónov eur, za ktoré boli zatiaľ neprávoplatne odsúdení Marian Kočner a bývalý minister Pavol Rusko.

„Pokiaľ by prišiel relevantný návrh od subjektu, ktorý chce skutočne budovať právny štát, bojovať s korupciou a súvisiacimi neduhmi, takýto návrh by som veľmi zodpovedne a detailne zvážil. Ak by tieto podmienky boli splnené, viac-menej by som nemal dôvod povedať nie. Zatiaľ ma oficiálne neoslovil nikto, takže je to bezpredmetné,“ pripustil Šanta pre Pravdu. Kollár medzi kandidátmi spomenul aj Šantových kolegov zo špeciálnej prokuratúry Maroša Žilinku a Vasiľa Špirka.

Medzi horúcich kandidátov patrí aj zástupca riaditeľa trestného odboru generálnej prokuratúry a vysokoškolský pedagóg Právnickej fakulty Univerzity Komenského Jozef Čentéš. Na rozdiel od ostatných potvrdil, že výzva na kandidatúru mu už prišla.

„Bol som oslovený a v prípade, že budem cítiť reálnu podporu, som pripravený sa voľby zúčastniť. Inak kandidovať nebudem,“ povedal v pondelok pre Pravdu. „Nebudem ale konkretizovať kým, pretože by to nebolo z mojej strany korektné,“ dodal Čentéš.

Čentéš už za generálneho prokurátora zvolený bol. Za vlády Ivety Radičovej ho ale vtedajší prezident Ivan Gašparovič odmietol vymenovať, čo neskôr aj Ústavný súd označil za nezákonné. Po predčasných voľbách zvolila parlamentná väčšina poslancov vládneho Smeru napokon v júni 2013 Jaroslava Čižnára.

Generálneho aj špeciálneho prokurátora do funkcie volí parlament. Generálneho na základe neverejného výberového konania a toho špeciálneho zasa generálny prokurátor priamo navrhuje. Sedemročná funkcia generálneho prokurátora sa končí Čižnárovi 17. júla 2020. Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorý od 12. mája 2004 odslúžil už dve päťročné funkčné obdobia a 1. septembra 2020 sa mu skončí tretie – už sedemročné, predvlani avizoval, že svoju pozíciu nemieni zastávať až do skončenia funkčného obdobia./agentury/

X X X

V bitke o firmu sa vynorila aj sudkyňa z Kočnerovej Threemy, aj zadržaný exfunkcionár PPA

Napriek dlhoročným súdnym sporom manažéri niekdajšieho Ekotrendu podnik zveľaďovali. Hrozí, že o vynovenú budovu prídu. Po zadržaní Kočnera sa roztrhlo vrece s podozreniami o ovplyvňovaní úradných a súdnych rozhodnutí.
V roku 2013 sa do sľubne rozbehnutej firmy na výrobu biopotravín s tržbami takmer tri milióny eur dostala spoločnosť ostrieľaného finančníka.

Na začiatku odstavili zakladateľa firmy. Udialo sa tak cez prostredníka, ktorý spoločnosť zadlžil – na jej meno si zobral pôžičky od pražskej akciovky. Väčšinu minul na údajne nepotrebné nákupy alebo ako pôžičku pre poľnohospodárske družstvo..

Keď sa nespokojný zakladateľ firmy v strachu, že o svoje „dieťa“ príde, zbavil kontroverzného konateľa, pražská akciovka začala vymáhať pôžičky. Akonáhle nové vedenie v obave o existenciu firmy vyrovnalo väčšinu z nich, hoci úvery považovalo za nezákonné a napadlo ich na súde, vynorili sa ďalšie pohľadávky a súd vyhlásil konkurz.

Keď jeden správca konkurznej podstaty odmietol uznať pohľadávky, nahradil ho nový. Jeho nástupca záväzky uznal a dnes hrozí, že hoci firma splatila väčšinu kontroverzných dlhov, príde o kľúčový majetok.

Taký je v skratke príbeh spoločnosti EKOTREND z myjavských kopaníc. V zákulisí čudných rošád sa objavili viaceré známe mená. Nejde len o expartnera Penty Jozefa Špirka.

V kontexte nedávych policajných akcií Dobytkár a Búrka, zameraných na zadržanie vysokých štátnych funkcionárov či sudcov podozrivých z korupcie, je jedným z nich niekdajší výkonný riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) Ľubomír Partika, aktuálne stíhaný vo väzbe pre zločin brania úplatku.

Druhou je sudkyňa Katarína Bartalská, ktorú Marian Kočner v Threeme označoval za jednu zo svojich sudkýň a ktorá sa po podozreniach zo spolupráce s mužom z tzv. mafiánskych zoznamov načas tiež ocitla vo väzbe.

Konkurzná sudkyňa Okresného súdu Bratislava I síce akúkoľvek spojitosť s Kočnernom odmieta, priateľské vzťahy s Kočnerovou „opičkou“ Monikou Jankovskou či jej sestrou, sudkyňou Andreou Haitovou však nepoprela. Dodajme, že práve Bartalská uznala reštrukturalizáciu Váhostavu, vďaka čomu neprišiel oligarcha Juraj Široký ani o podnik, ani o profit z ďalších štátnych zákaziek.

Zmrazená agrodotácia

Výrobca biopotravín Ekotrend vznikol v roku 2001 a založil ho Dušan Janovíček, konateľom sa stal Vladimír Hradský. Zakladateľ mal vo firme len menšinový podiel, väčšinu držalo poľnohospodárske družstvo (PD) z obce Poriadie, ktorého predsedom bol Hradský. Neskôr podiel prevzala materská firma PD Poriadie – družstvo Polianka.

Ekotrend Myjava vyrábal špaldovú krupicu, špaldové celozrnné tyčinky, tarhoňu aj cestoviny a postupne zvýšil tržby na viac než milión eur ročne. Začiatkom roka 2013 sa však spustil sled udalostí s ďalekosiahlymi následkami pre potravinárov z myjavských kopaníc.

Väčšinový vlastník Ekotrendu – družstvo Poriadie – sa už skôr dostalo do finančných problémov. Hlavným dôvodom bol fakt, že mu škandálmi opradená PPA nevyplatila schválenú dotáciu 740-tisíc eur. Prečo sa tak stalo, nám súčasné vedenie štátnej agentúry z poskytnutých údajov pribížiť nevedelo.

V čase meškajúcej dotácie sa mal na scéne objaviť Špirko a vtedajší výkonný riaditeľ PPA Ľubomír Partika. „Podľa vlastných slov Ing. Jozefa Špirka, Partika je jeho dobrý priateľ. (...) Vtedy som od Ing. Jozefa Špirka dostal informáciu, že zadržanú platbu 740-tisíc eur dokáže vybaviť,“ napísal vtedajší predseda družstva Poriadie Vladimír Hradský v stanovisku pre políciu o udalostiach z roku 2013.

V súčasnosti väzobne stíhaného Partiku, počas ktorého úradovania získali zaujímavé dotácie aj podniky z portfólia nitrianskeho oligarchu Norberta Bödöra, preslávila videonáhravka podnikateľa s vínom Štefana Duča o piatich percentách. V roku 2016 dala pokyn na Partikovo odvolanie ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nominantka SNS).

Reakcia Jozefa Špirka

Šéf predstavenstva spoločnosti Aspin Jozef Špirko na otázky portálu Aktuality.sk reagoval návrhom na osobné stretnutie.
Na stretnutí povedal, že Marián Chylik je jeho dlhoročný spolupracovník a Aspin spolupracuje aj so spoločnosťou GB management.

Zároveň predložil vlastnú verziu príbehu, podľa ktorej sa členovia PD Polianka na čele s Vladimírom Hradským snažili tunelovať PD Poriadie. K prípadu poskytol niekoľko trestných oznámení. Po ich preštudovaní sme Jozefa Špirka oslovili znovu, pretože v predložených materiáloch sme nenašli zmienku, prečo Marián Chylik vzal v mene EKOTRENDU státisícove úvery. Na otázky položené emailom nereagoval.

Následne Špirko inicioval ďalšie osobné stretnutie – tentoraz so šéfredaktorom Petrom Bárdym. Na ňom zopakoval svoju verziu o tunelovaní PD Poriadie a pridal obvinenie, že EKOTREND podvádzal na daniach pri obchodovaní s niektorými komoditami.

Na námietku, že sme stále nedostali odpovede o Chylikovej úlohe v EKOTRENDE a že údajné daňové podvody sa podľa predložených dokadov diali, keď bol konateľom Chylik, reagoval, že ich zodpovie len na osobnom stretnutí. Kládol si však podmienky, ktoré vedenie redakcie považuje za neprimerané a ďalšie osobné stretnute s Jozefom Špirkom sme neakceptovali.

Špirkova firma ako záchranca

Aspin ponúkol vtedajšiemu predsedovi družstva Poriadie aj vlastnú finančnú výpomoc. Na oplátku žiadal majetkový podiel v materskom družstve Polianka – teda väčšinovom vlastníkovi firmy Ekotrend Myjava. Hradský pod hrozbou exekúcie privolil. „Rozhodli sme, že toto vydieranie najlepšie dopadne, keď ich vpustíme do PD Polianka,“ dodal Hradský vo vyjadrení pre políciu.

Otvoril tým dvere pre pomyselného trójskeho koňa aj do Ekotrendu Myjava. V júni 2013 sa konateľom biovýrobcu stal Marián Chylik, o ktorom sa Špirko vyjadril ako o dlhoročnom spolupracovníkovi (Hradský sa v súvislosti s vymenovaním Chylíka do funkcie konateľa podpísal pod trestné oznámenie vo veci vydierania, podľa vyšetrovateľa však skutok nebol trestným činom).

Chylik vzápätí zaťažil Ekotrend Myjava úvermi od spoločnosti GB management so sídlom v Prahe. Podľa dokladov, ktoré sa „objavili“ v roku 2014, vzal v mene Ekotrendu Myjava najprv úver vo výške 162-tisíc eur a neskôr ďalší úver vo výške 400-tisíc eur (neskôr pribudol ďalší záväzok vo výške 400-tisíc eur).

Na akciovku bez firemného webu so sídlom v bytovom dome na pražskom Břevnově sa nám nepodarilo dohľadať žiaden kontakt. V minulosti vo firme pôsobil Peter Ondro. Rovnaké meno má aj Špirkov spoločník v Aspine, ktorý sa dlhé roky venoval ozdravovaniu firiem.

Informácie o zadlžení firmy vyplávali na povrch až neskôr. V účtovníctve totiž podľa Janovíčka úvery zapísané neboli.
No po odvolaní Chylika z konateľskej pozície Ekotrendu Myjava ich GB management začal vymáhať. Kokrétne 18. marca 2014 poslal výzvu na uhradenie 162-tisíc eur s úrokmi do troch pracovných dní. V rovnaký deň prišla aj ďalšia výzva – tentoraz na uhradenie 400-tisíc eur aj s úrokmi.

Od Partiku k Bartalskej

Ekotrend Myjava sa pustil do splácania a peniazmi z predaja budov do polovice roka 2015 väčšinu z dlhu splatil.
K splátkam pristúpil napriek tomu, že Janovíček bol presvedčený o nezákonnosti úverov a napadol ich.

Keďže išlo o pôžičky od zahraničnej spoločnosti, spor sa v máji 2014 dostal na Okresný súd Bratislava I. Svojho času tam pôsobil aj Kočnerov lokaj v justícii a niekdajší podpredseda spomínaného súdu Vladimír Sklenka, ktorý policajtom opísal, ako dochádzalo k manipuláciám súdnych rozhodnutí a aké úplatky sa mali za to vyplácať.

„Vyzerá, že by sa nám mohlo podariť v dohľadnej dobe znížiť počet konkurzných sudcov na OS BA1 z troch na dvoch. Ostal by Vlado a Bartalská,“ písal Kočner cez šifrovaciu aplikáciu Threema nitrianskemu oligarchovi Norbertovi Bödörovi.

Prípad Ekotrendu Myjava celé roky stál. Hýbať sa začal až v roku 2017, keď už biovýrobca čelil konkurznému konaniu. Konkurzný správca Róbert Antal využil svoje právomoci a obrátil sa na bratislavský súd so žiadosťou o stiahnutie žaloby. Ekotrendu Myjava by tým znemožnil pokračovať v spore o podstate veci – či Chylik pri zadlžení spoločnosti postupoval zákonne.

Janovíček sa preto domáhal, aby bol tiež účastníkom konania v pozícii takzvaného intervenienta. Nestalo sa.
Sudkyňa Bartalská zastavila 2. marca 2019 konanie s tým, že Janovíčka do konania nepripustila a rozhodnutie mu vraj ani neoznámila. „Súd konanie v tejto právnej veci zastavil bez vedomia a súhlasu intervenienta,“ napísal Janovíček v odvolaní k verdiktu, ktorý mu doručili približne po roku – 10. marca 2020.

Stalo sa tak len deň predtým, ako polícia v rámci akcie Hmla zadržala 13 sudcov vrátane Bartalskej, jednu bývalú sudkyňu, jednu správkyňu konkurznej podstaty, advokáta a dve civilné osoby. Obvinení boli z korupcie, zasahovania do nezávislosti súdu či marenia spravodlivosti.

Ako sa zrodil pojem konkurzná mafia

V roku 2004 ministerstvá spravodlivosti a vnútra oznámili, že na Slovensku pôsobí takzvaná konkurzná mafia. Niektoré skupiny zneužívajú konkurzné konanie tak, že si vyhliadnu firmu, ktorá má nejaké pohľadávky.

Pohľadávky skúpia, prípadne si doslova vymyslia ďalšie. Následne ich predajú ďalej, neraz „bielym koňom“ bez adresy, takže keby aj niekto chcel reálne či fiktívne dlhy splatiť, nemá ako. Spriaznený sudca následne vyhlási konkurz a povôdný majiteľ príde o majetok.

Promptná Bystrica

Konkurz na majetok Ekotrendu Myjava vyhlásil Okresný súd v Banskej Bystrici. Spoločnosť tam načas presunula svoje sídlo.

S pohľadávkou sa opäť prihlásil GB management. K nej sa pridali pohľadávky od ďalších dvoch spoločností a splnili tým formálnu podmienku na konkurz. Konkurzné konanie sa začalo v novembri 2015. Keďže vtedajší právny zástupca Ekotrendu Myjava, v tom čase už pod názvom Cycle, na súdnu výzvu nereagoval, sudkyňa Zuzana Antalová vyhlásila konkurz. Za jeho správcu určila Miloša Levrinca.

Správca Levrinc však pohľadávky poprel.

Prípad sa od sudkyne Antalovej presunul k sudkyni Ľubici Mojžišovej, ktorá začiatkom roka 2016 priznala GB managementu takzvané hlasovacie práva. Na otázku portálu Aktuality.sk, prečo tak rozhodla, keď na bratislavskom súde ešte nebol rozhodnutý spor o zákonnosti úverov od GB managementu a správca Levrinc pohľadávky poprel, nás odkázala na svoje rozhodnutie. V ňom okrem iného tvrdí, že „pohľadávka popretého veriteľa existuje“, ale zároveň píše, že „sporná je jej výška a právny dôvod vzniku“.

Hradský pred súdom

Vladimír Hradský sa mal podľa obžaloby z februára 2016 podieľať na falšovaní verejnej listiny.

„Hlavné pojednávanie je odročené na neurčito, súdny spis sa nachádza v znaleckom ústave, ktorého úlohou je vypracovať kontrolný znalecký posudok.

Jeden znalecký posudok bol zadovážený v prípravnom konaní orgánmi činnými v trestnom konaní a jeden znalecký posudok predložila obhajoba na hlavnom pojednávaní v júni 2019.

Znalci v týchto posudkoch dospeli k výrazne rozdielnym záverom o všeobecnej hodnote posudzovaných nehnuteľností, preto súd pribral do konania Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, ktorý vypracuje k týmto dvom znaleckým posudkom kontrolný znalecký posudok,“ odpísal k prípadu pre Aktuality.sk v marci 2020 hovorca Krajského súdu v Trenčíne Roman Tarabus.

Otázny je podľa zástupcov Ekotrendu aj spôsob, akým GB management získal rozhodnutie o hlasovacích právach. Jeho právna zástupkyňa si ho údajne vyzdvihla zavčas ráno priamo na súde v Banskej Bystrici, hoci súdne rozhodnutia sa posielajú poštou.

GB management si za nového konkurzného správcu vybral Róberta Antala. Ten pohľadávky nielenže priznal, ale ešte aj podal žiadosť na stiahnutie spomínanej žaloby na bratislavskom súde.

Čo má sudkyňa na mysli?

Sudkyňu Mojžišovú sme oslovili opätovne. Pýtali sme sa, či pri priznaní hlasovacích práv prihliadala na záložné právo GB managementu na majetok Ekotrendu.

Chylik ho údajne podpísal ešte ako konateľ 13. januára 2014, ale do notárskeho centrálneho registra záložných práv bol zmluvný dodatok zapísaný až dva mesiace po jeho odvolaní – 4. apríla 2014. Mojžišová tvrdí, že „súd pri rozhodovaní o priznaní hlasovacích a ďalších práv neoznačil za kľúčový predmetný dodatok, ale pri rozhodovaní komplexne posudzoval okolnosti“.

„Zdôrazňujem, že ide o rozhodnutie majúce povahu neodkladného opatrenia, teda súd opiera svoje rozhodnutie len o skutočnosti, ktoré považoval za osvedčené, nie preukázané,“ dodala. Čo konkrétne bolo v tomto prípade „osvedčené“, hoci nie „preukázané“, nespresnila. Správca Antal sa ku konkrétnym okolnostiam prípadu vyjadriť odmietol, pretože je vraj viazaný mlčanlivosťou. Ďalšie pojednávanie vytýčila sudkyňa Mojžišová na tento mesiac, aktuality.sk

X X X

Nová Threema: Ako chcel Kočner odstaviť vyšetrovateľa Lásku falošným kompromateriálom

Mafián Kočner chcel za každú cenu dosiahnuť, aby kauzu Zmenky nevyšetroval policajt Jaroslav Láska. Peter Tóth preto využil svoje skúsenosti z SIS a vyrobil falošnú spravodajskú informáciu. Na políciu ju chceli dostať cez Bödöra.

Marian Kočner mal zrejme kauzu zmeniek televízie Markíza poistenú na viacerých frontoch. V prospech Kočnera mali konať sudcovia, ale aj policajti. Jedných mal podľa výsledkov vyšetrovania ovládať cez vtedajšiu štátnu tajomníčku
Moniku Jankovskú, druhých zasa cez nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra a jeho dobré kontakty na vedenie polície.

Ak by jeho plán vyšiel, súdy by mu odklepli miliónové zmenky, policajti by konštatovali, že všetko bolo v súlade so zákonom a z Kočnera by bol ešte bohatší človek. Napokon sa všetko skončilo inak a mafián je pre falšovanie zmeniek neprávoplatne odsúdený na 19 rokov väzenia.

Na začiatku však všetko hralo v jeho prospech. Dnes už trestne stíhaná sudkyňa Zuzana Maruniaková mu prisúdila prvú zmenku a policajti z Národnej protikorupčnej jednotky konštatovali, že vyšetrovať netreba, lebo nevideli trestný čin.
Problém pre Kočnera nastal, keď sa prípadu chopil vyšetrovateľ Jaroslav Láska. A preto ho chcel Kočner za každú cenu odstaviť. Ukazuje to jeho komunikácia s oligarchom Norbertom Bödörom v aplikácii Threema, ktorú Aktuality.sk získali v rámci projektu Kočnerova knižnica.

Kočnerova knižnica

Najnovšie zistenia Aktuality.sk vyplývajú z komunikácie medzi Kočnerom a ľuďmi z jeho adresára v šifrovacej aplikácii Threema, ktorá doteraz nebola zverejnená. Redakcia získala správy z Kočnerovho mobilu vďaka dátam medzinárodnej siete investigatívnych novinárov Organized Crime and Corruption Reporting Project. OCCRP ich sprístupnila skupine žurnalistov v rámci projektu Kočnerova knižnica.

Národná kriminálna agentúra začala stíhanie v kauze zmenky v máji 2018. Jedenásteho júna bol Kočner na výsluchu u Lásku. O štyri dni nato už strácal trpezlivosť. „Musíme toho Lásku poslať do...e. Hocijako. Už aj viem ako,“ písal kamarátovi Bödörovi. Cestou bol zrejme jeho vtedajší dobrý priateľ a spolupracovník Peter Tóth a jeho bohaté skúsenosti z tajnej služby.

Tóthovo kompro

Bývalý šéf kontrarozviedky SIS totiž 18. 6. o 16:25 posiela Kočnerovi správu, ktorá sa tvári presne ako spravodajská informácia tajnej služby.

Podsúva v nej podozrenie, že Láska vynáša informácie z vyšetrovania kamarátovi, ktorý má mať cez ďalších ľudí kontakty na Kočnera. Spomínaným kamarátom má byť Martin Katriak, ktorý stále pracuje ako vedúci kancelárie súdnej rady. Kočner do správy pripísal aj zmienku o údajnej korupcii pri konkurze istej spoločnosti, kde sa mal Katriak zasadiť v jeho prospech.

Dôkazom únikov informácií z vyšetrovania má byť fakt, že mafián vedel o policajtoch, ktorí ho monitorovali v posledných dňoch - po výsluchu u Lásku. Správa tiež opisuje stretnutie vyšetrovateľa Lásku s Katriakom v nákupnom centre.
Text od Tótha Kočner vyšperkuje. Pridá úvod, ktorý umocňuje spravodajský dojem informácie a pošle na ukážku svojmu advokátovi Marekovi Parovi. Potom 17:22 už posiela Bödörovi správu aj s inštrukciami.

„Toto nech mu Béďo zaspieva, vezme spis na kontrolu aspoň na 2 týždne (dorobíme posudky) a potom nech ho pošle na detektor. Ale myslím že sa sám vzdá,“ píše mafián kamošovi s policajnými kontaktmi. Ten odpovedá: „Zajtra sa spojím s Bedom.“ Béďom mohli myslieť bývalého riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernarda Slobodníka.
Kočnerova správa pre Bödöra, ktorú vyrobil Tóth

• Spravodajskou cestou boli získané poznatky o osobe Marian Kočner, ktoré nasvedčujú tomu, že menovaný využíva svoje styky a vplyvné postavenie na ovplyvňovanie a korumpovanie OČTK v prípade známom ako zmenky proti televízii Markíza.

• Cestou informátora pôsobiaceho v záujmovom prostredí bolo zistené, že osoba Marian Kočner pravdebodobne dostáva informácie o priebehu vyšetrovania v kauze „zmenky“ priamo z prostredia OČTK. Je pravdepodobne detailne informovaná o pripravovaných krokoch a pláne vyšetrovania.

•Táto skutočnosť sa plne prejavila v čase od 11. – 13. 6. 2018, ked’ boli odhalení pracovníci sledovacieho útvaru PZ, ktorí vykonávali monitoring osoby Kočner. Zo správania sledovaného bolo zrejmé, že od prvej chvíle o sledovaní vedel.

• Kočner dňa 11. 6. 2018 absolvoval výsluch na Račianskej ulici v Bratislave v sídle NAKA na 5. poschodí u vyšetrovateľa pplk. Jaroslava Lásku. V tejto súvislosti bolo agentúrnou cestou zistené prepojenie Lásku na osobu Mgr. Martin Katriak.

• Katriak napomáhal v minulosti Kočnerovi ovládnuť konkurz istej spoločnosti.

• Prostriedkami operatívnej techniky bolo zadokumentované dňa 3. 5. 2018 stretnutie pplk. Lásku a Katriaka v nákupnom centre Polus.

• Malo ísť o stretnutie, na ktorom mali byť pozitívnym spôsobom ovplyvňované záujmy Mariana Kočnera.
Nikde neukazovať

Keďže mafián vedel, že materiál na Lásku nie je zo SIS ani od polície, ale z jeho dielne, pochopiteľne nechcel, aby koloval po polícii. „Prosím Ťa tá správa pre Béďa je len aby si ju dal do hlavy. Nikde neukazovať ,“ upozorňoval Bödöra. Na materiál bol taký pyšný, že ho poslal aj svojej volavke Alene Zsuzsovej a priateľke Miriam Hatinovej.

Mafiánovi plán na diskreditáciu a odstavenie vyšetrovateľa Lásku zjavne nevyšiel. Už o dva dni – 20. júna – si totiž po Kočnera prišli policajti. A hoci ho Špecializovaný trestný súd nevzal do väzby, Najvyšší súd tak urobil a vo väzbe sedí dodnes.

Bernard Slobodník, ktorý by mal byť spomínaným Béďom zo správ, v reakcii pre Aktuality.sk vyhlásil, že s Bödörom sa videl naposledy asi v roku 2016 alebo 2017. Tvrdí, že sa s ním nikdy nebavil o práci ani od neho nedostal informácie o Láskovi. „V žiadnom prípade. Nikdy som nič také nepočul. O ňom neboli žiadne pochybnosti,“ povedal.

Aktuality.sk kontaktovali cez komunikačný odbor policajného prezídia aj vyšetrovateľa Lásku. Ten však reagoval, že vzhľadom na prebiehajúce trestné konania nie je možné poskytnúť žiadne informácie.
Kočner a Pavol Rusko sú už síce pre falšovanie zmeniek Televízie Markíza neprávoplatne odsúdení, stále však pokračuje stíhanie Kočnerovho spoločníka Štefana Ágha.

Katriaka s Láskom sledovali

Katriak vraví, že o žiadnej vykonštruovanej spravodajskej informácii na Lásku doposiaľ netušil. A nevedel ani to, že sa v nej má spomínať jeho meno. Pamätá sa však na sledovanie, z ktorého zrejme vychádza správa, keď opisuje ich vzájomné stretnutie.

„Vieme, že nás začiatkom mája 2018 niekto sledoval. Jedného z nich (sledovačov – pozn. red.) Láska na parkovisku aj konfrontoval. Dvakrát nás išli dokonca skontrolovať, či sme sa stretli. Nevedeli sme, kto to je, a doteraz nemám potuchy, kto to bol. Mal som z toho osobné obavy, čo to môže znamenať,“ reagoval pre Aktuality.sk.

Pokiaľ ide o konkurz na istú spoločnosť, ktorou by mala byť firma Dixia, akékoľvek podozrenia odmieta. „Neexistuje. Nikdy som nezobral žiadne peniaze,“ tvrdí. S Kočnerom sa podľa vlastných slov ani nezdravil.

„Bol to povýšenecký, zlý človek. Aspoň tak ho evidujem ja. Keď som ho aj uvidel na nejakej akcii, tak som sa otočil. Aj on sa o mne vyjadroval s dešpektom. Nemal som s ním žiaden vzťah,“ zdôraznil Katriak. Láska a Katriak sa poznajú už celé roky. „Nikdy by som si však nedovolil ho o čokoľvek žiadať v súvislosti s jeho prácou.“

Nové správy aj o Mamojkovi

Nadácia Zastavme korupciu v takzvanej novej Threeme objavila aj správy medzi Marianom Kočnerom a jeho milenkou Miriam Hatinovou. Tá ho podľa zistení nadácie mala odviezť na stretnutie s ústavným sudcom.

„Nemôžem ísť k sudcovi Ústavného súdu svojím autom a aj telefón nechám v mojom aute.” písal Kočner Hatinovej. Mamojka stretnutie s Kočnerom v minulosti vysvetľoval zmätočne. Podľa sudcu mal dávať Kočnerovi obchodno-právnu radu.

Kočner z väzby v takzvanom motáku spomínal Mamojku znovu. „Chcem vedieť, prečo zlyhal Mamojka. RF to mal vybaviť!” mal odkázať Kočner Petrovi Tóthovi. Tóth ako svedok potvrdil, že Kočnerovi právnici ho požiadali aby navštívil Mamojku a odovzdal mu obálku s neznámym obsahom.

Tiež mal sudcovi odkázať, že ho Kočner pozdravuje a žiada ho aby sa angažoval vo veci jeho podania na Ústavný súd.

Mojmír Mamojka stretnutie s Kočnerom popiera. „Vôbec neviem, o čo v danej komunikácii malo ísť, neuskutočnilo sa žiadne stretnutie,“ doplnil sudca Ústavného súdu.

Pokiaľ ide o jeho ďalší osud na Ústavnom súde, hovorkyňa reagovala, že predseda súdu kontinuálne zabezpečuje podklady pre zodpovedné rozhodnutie v danej věci, aktuality.sk

X X X

Britská ekonomika je na ceste k bezprecedentnému medzikvartálnemu poklesu

Podobne strmý pád odhalil minulý týždeň prieskum v britskom výrobnom sektore. Britská ekonomika je na ceste k bezprecedentnému medzikvartálnemu poklesu o 7 % po zavedení vládnych opatrení na spomalenie šírenia nového koronavírusu minulý mesiac. Uviedla to v utorok spoločnosť IHS Markit s odvolaním sa na výsledky najnovšieho prieskumu.

Ten ukázal, že index nákupných manažérov (PMI) z kľúčového britského sektora služieb klesol v apríli na 13,4 z 34,5 bodu v marci. A hoci je tento výsledok o málo lepší ako 12,3 bodu pri rýchlom odhade, spresnená aprílová hodnota indexu je zároveň najnižšia od začiatku prieskumov v roku 1996.

Podobne strmý pád odhalil minulý týždeň prieskum v britskom výrobnom sektore.

Podľa IHS Markit tieto údaje poukazujú na najhlbší pokles hospodárstva v "živej pamäti".
Kombinovaný PMI pre oba sektory, služby aj výrobu, sa v apríli znížil na 13,8 bodu z 36 bodov v marci. Je tak hlboko pod hranicou 50 bodov, ktorá oddeľuje rast aktivity v danom odvetví od jej poklesu.

„Údaje z aprílového prieskumu zodpovedajú medzikvartálnemu poklesu ekonomiky približne o 7 %, ale očakávame, že jej skutočný pád by mohol byť ešte väčší,“ uviedol ekonóm IHS Markit Tim Moore. PMI britského sektora služieb totiž nezahŕňa maloobchodníkov, ktorých najviac zasiahlo zatvorenie tzv. nedôležitých predajní od 23. marca, ani mnohé samostatne zárobkovo činné osoby, aktuality.sk

X X X

Letecký útok na východe Sýrie si vyžiadal životy 14 bojovníkov

Štrnásť bojovníkov prišlo v noci na utorok o život na východe Sýrie pri leteckých útokoch, ktorých cieľom boli pozície milícií, podporovaných Iránom, a ich spojencov. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) so sídlom v Londýne.

Bezprostredne nebolo jasné, kto podnikol nálety v púšti neďaleko mesta Majadín v provincii Dajr az-Zaur. SOHR pripomenulo, že k útokom došlo len niekoľko minút po tom, čo sýrska protivzdušná obrana zachytila rakety vypálené Izraelom nad severnou časťou Sýrie.

Agentúra SANA s odvolaním sa na zdroje z milícií v pondelok neskoro večer informovala, že lietadlá izraelských síl vypálili niekoľko rakiet na vojenské sklady v okolí mesta As-Safíra, juhovýchodne od Aleppa. O útokoch v provincii Dajr az-Zaur, ktorá hraničí s Iránom, sa však nezmienila, všíma si agentúra AP.
)
Podľa šéfa SOHR Rámího Abdala Rahmána je „pravdepodobné“, že operáciu na východe Sýrie, pri ktorej zahynulo niekoľko irackých a iránskych bojovníkov, vykonal Izrael. Izrael, ktorý sa len zriedka prizná k náletom v susednej Sýrii, sa k tomuto útoku bezprostredne neprihlásil./agentury/

X X X

Ako zabezpečiť byt pre synovca? Zo starostovskej stoličky a cez pochybné nariadenie

V Hornej Strede pri Piešťanoch si roky nikto z kompetentných nevšimol, že obecné byty sa prideľujú cez údajne chybné nariadenie. Na prešľap sa prišlo, až keď starosta pridelil byt svojmu synovcovi. Výhoda pre rodinu alebo neporiadok na obecnom úrade? Dlhoročný starosta Hornej Stredy sa dostal do sporu s poslancami za to, že pridelil obecný byt svojmu synovcovi. Kým on tvrdí, že postupoval v súlade s platným nariadením, obecní poslanci odkazujú na staršie nariadenie a zaužívanú prax.

Starosta Ľubomír Krajňanský (Smer-SD) rozhodol o pridelení obecného bytu pre príbuzného na základe všeobecne záväzného nariadenia (VZN) z roku 2011, vďaka ktorému vraj disponuje právom určovať, kto bude bývať v obecných bytoch. Sám, bez súhlasu obecného zastupiteľstva.

Hornostredskí poslanci namietajú, že o záhadnom nariadení roky nikto netušil. A upozorňujú, že do vlaňajška rozhodovali o prideľovaní bytov práve oni na obecnom zastupiteľstve – na základe nariadenia z roku 2008. Starosta následne schválené zmluvy podpisoval. Potvrdzujú to aj uznesenia a nájomné zmluvy z posledných rokov.

Zaujímavé je, že starosta využil údajnú právomoc prideľovať obecné byty, danú záhadným nariadením z roku 2011, práve v prípade svojho synovca.

Obecní poslanci sa v tejto veci obrátili aj na políciu, ktorá však pochybenia nenašla.

Volení zástupcovia vyše tisícovej obce poslali podnet aj na Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Ten však podľa jeho vlastných vyjadrení z minulosti nemá už roky plán ani kapacity na vykonanie kontroly v Hornej Strede. Zhodou okolností trenčianskej pobočke NKÚ, pod ktorej právomoc obec spadá, šéfuje podľa nespokojných poslancov príbuzný nájomníka spomínaného bytu v obci.

Dve rôzne nariadenia

Bizarný príbeh s obecnými bytmi v Hornej Strede sa začal písať v septembri minulého roka, keď si viacerí poslanci obecného zastupiteľstva všimli, že starosta odklepol jednoizbový obecný nájomný byt Pavlovi Zigovi – svojmu synovcovi.
Trojročná nájomná zmluva bola podľa nich uzavretá v rozpore so zákonom. „Poukázali sme na nezákonné prideľovanie nájomných bytov starostom, ktorý pridelil obecné nájomné byty bez vedomia obecného zastupiteľstva, na čo starosta obce reagoval, že sa to už nebude opakovať,“ opísal nezávislý poslanec Martin Lednický priebeh septembrového zastupiteľstva.

Viacerí poslanci sa napriek prísľubu starostu obrátili na políciu s trestným oznámením. Boli presvedčení, že o prideľovaní nájomných bytov nemal rozhodovať starosta, ale obecné zastupiteľstvo na základe všeobecne záväzného nariadenia z roku 2008. Potvrdzuje to aj dlhoročná prax.

Po podaní podnetu na políciu sa na domovskom webe Hornej Stredy objavilo záhadné všeobecne záväzné nariadenie z roku 2011. Dokument, vďaka ktorému mal starosta získať právomoc rozhodovať o obecných bytoch na základe návrhov komisie ustanovenej obecným zastupiteľstvom.

Dôveryhodné zdroje však upozorňujú, že o nariadení nikto nevedel a komisia roky neexistovala. Obec ju zriadila až vlani na decembrovom zastupiteľstve, teda zhruba rok po pridelení bytu starostovmu synovcovi.

Sedem rokov rovnaká chyba

Keď polícia začala prípad vyšetrovať, vypočula aj starostu. Krajňanský argumentoval, že jediné platné nariadenie na prideľovanie bytov je z roku 2011 – teda to, vďaka ktorému rozhoduje o obecných bytoch on.
Skutočnosť však naznačuje opak. Aj po inkriminovanom roku 2011, keď sa na obecnom webe objavilo spomínané nariadenie, rozhodovalo o prideľovaní bytov obecné zastupiteľstvo a nie starosta. Dokonca aj nájomná zmluva na obecný byt so starostovým synovcom Pavlom Zigom sa odvoláva na nariadenie z roku 2008.

Krajňanský to pred policajtmi zdôvodnil chybou nevšímavej úradníčky obecného úradu. Uviedol, že na všetkých nájomných zmluvách po roku 2011 došlo k chybnému odvolaniu sa na nesprávne nariadenie obce.
Otázkou zostáva, ako je možné, že si chybný zápis vyše sedem rokov nikto nevšimol. Údajný omyl úradníčky prehliadol aj Krajňajský, ktorý Hornej Strede šéfuje už niekoľko funkčných období. V posledných komunálnych voľbách v roku 2018 mu na zvolenie stačilo 339 hlasov – o 70 hlasov menej, ako dostala najpopulárnejšia poslankyňa v Hornej Strede.
O novšom nariadení netušili

Nemenej pozoruhodné sú aj okolnosti vzniku všeobecne záväzného nariadenia z roku 2011, vďaka ktorému mohol starosta priklepnúť byť svojmu synovcovi bez vedomia obecných poslancov. Keď sa ho policajti na túto skutočnosť pýtali, tvrdil, že hoci o byt mali záujem dvaja ľudia, podmienky splnil jeho synovec, ktorého nijakým spôsobom
nezvýhodňoval.Starosta ďalej tvrdí, že v súčasnosti platné nariadenie bolo schválené uznesením 34/2011.

„Máme podozrenie, že veta o schválení nariadenia bola dodatočne vložená do textu uznesenia, keďže uvedené nariadenie nebolo ani v programe rokovania zastupiteľstva. Dokonca ani poslankyňa zastupiteľstva, ktorá bola v zastupiteľstve aj v roku 2011, si nespomínala, že by také uznesenie bolo niekedy schválené, resp. že by sa o ňom rokovalo,“ upozorňuje obecný poslanec Lednický.

Zo zápisnice z decembra 2011 je jasné, že takáto zásadná vec skutočne v programe vtedajšieho zastupiteľstva nebola. Keď sa redakcia pokúsila zistiť, či vôbec poslanci o danom nariadení rokovali a hlasovali, nepochodila. Redakcia oslovila vtedajšiu poslankyňu, na otázky však neodpovedala.

Súčasný kontrolór obce Marián Lazarčík upozorňuje, že o spomínanom nariadení nikto nevedel. Poslanci sa mali o dokumente dozvedieť až vďaka policajnému uzneseniu, ktorým polícia stopla vyšetrovanie.
Navyše, nariadenie z roku 2011 sa podľa kontrolóra objavilo na oficiálnom webe Hornej Stredy až minulý rok, a to dokonca štyri dni pred Vianocami. Paradoxne, dnes by ste ho však na stránke hľadali márne.

„V súčasnosti už na webe nie sú zverejnené žiadne nariadenia. Starosta sa všemožne snaží prekaziť kontrolnú činnosť. Zatiaľ sa len mesiac márne pokúšam získať zoznam platných všeobecne záväzných nariadení,“ približuje kontrolór Lazarčík aktuálnu situáciu.

Väzby na NKÚ

Redakcia chcela od obce získať odpovede aj prostredníctvom infožiadosti. Nikto však na zákonnú žiadosť nereagoval. Otázky redakcia adresovala aj starostovi Krajňanskému, ktorý na ne neodpovedal. Viacerí z obecných poslancov sa opakovane obrátili aj na NKÚ, ktorý ako nezávislý kontrolný orgán štátu preveruje dodržiavania zákona zo strany vlády, ministerstiev, žúp, obecných samospráv a pod. Časť z podnetov bola postúpená aj na expozitúru v Trenčíne. Reakcie NKÚ sa však väčšinou niesli v znení, že nemôže kontrolu vykonať pre obmedzené časové a personálne kapacity.

Jeden z podnetov na NKÚ dokonca upozorňoval na rodinné väzby medzi starostom Hornej Stredy a riaditeľom expozitúry NKÚ v Trenčíne Pavlom Zigom. Podľa našich informácií ide o príbuzného už spomínaného Pavla Zigu, ktorému starosta priklepol obecný byt na základe sporného nariadenia. Hovorca NKÚ Marek Papajčík sa k príbuzenstvu týchto ľudí nevyjadril, hoci redakcia adresovala svoje otázky priamo na trenčiansku expozitúru NKÚ.

„V zmysle nestrannosti a objektívnosti pri kontrole má úrad nastavené pravidlá, ktoré vylučujú z kontroly osoby s možným konfliktom záujmov. Ak by bola kontrola v Hornej Strede v budúcnosti zaradená do plánu kontroly, tak by jej výkon realizovala iná ako trenčianska expozitúra,“ uvádza v stanovisku Papajčík.

Keď sa ale pred tromi rokmi jeden z poslancov obrátil na NKÚ s podnetom na vykonanie kontroly v Hornej Strede, bol postúpený práve na trenčiansku expozitúru. V odpovedi poslancovi úrad napísal, že kontrola v obci môže byť naplánovaná práve na základe návrhu riaditeľa príslušnej expozitúry. Hovorca NKÚ ďalej napísal, že prvotnú kontrolu v obci majú robiť poslanci a kontrolór. Ten má ale v tomto prípade problém dostať od starostu akékoľvek informácie.

Podivná samospráva

Redakcia Aktuality.sk už viackrát upozornila na čudné praktiky starostu Hornej Stredy, pri ktorej buduje automobilka Porsche technologické centrum za 14 miliónov eur. Nemecký výrobca luxusných áut adresoval vedeniu obce list, v ktorom vyjadril znepokojenie nad konaním starostu. Žiadala od obce záruky, že sa investícia nepredraží, prípadne nebude ohrozená.

Pozemky, kde mala hala vyrásť, susedili s pozemkami firmy, za ktorú vystupuje miestny pozemkový kšeftár Miloš Černok. Starosta Krajňanský mal za obec potajomky uzavrieť s Černokovou firmou zmluvu k budúcej zmene územného plánu s tým, že lokalita by sa zmenila na obytnú zónu.

Výsledok? Černok by mohol stavať na svojich pozemkoch v susedstve budúceho areálu Porsche. Keďže obytné územie je nadradené priemyselnému, Porsche by muselo vybudovať protihlukové steny. Skomplikovali by sa aj príjazdové cesty a celá výroba by sa musela posudzovať, akoby prebiehala niekde na sídlisku. Keď sa starostova tajná dohoda s Černokom prevalila, prednosť dostali záujmy automobilky, ktorá v Hornej Strede buduje nové centrum, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: V Maďarsku obnovili zdravotnú starostlivosť

Šéf rezortu ľudských zdrojov Miklós Kásler v pondelok oznámil, že obnovia fungovanie obvodných, zubných a odborných ambulancií. V Maďarsku v pondelok obnovili zdravotnú starostlivosť, ktorá bola od 16. marca obmedzená iba na naliehavé prípady.Obnovu sprevádzali problémy a nedostatok informácií, pretože viaceré vyšetrenia a úkony sú podmienené negatívnym testom na nový druh koronavírusu, uviedol v utorok spravodajský server Mérce.hu.

V súvislosti s procesom testovania nedostali potrebné informácie zdravotné inštitúcie, ale ani pacienti. „Mnohých pacientov bez negatívneho nálezu na koronavírus poslali domov bez ošetrenia,“ píše server.
Generálna tajomníčka Maďarskej lekárskej komory Anikó Kárászová pre komerčnú televíziu ATV povedala, že lekári nedostali žiadne informácie o tom, kto, kde a za koľko vykoná povinné testy.

Šéf rezortu ľudských zdrojov Miklós Kásler v pondelok oznámil, že obnovia fungovanie obvodných, zubných a odborných ambulancií, kam sa pacienti budú musieť na vyšetrenie prihlásiť telefonicky. Obnovili sa aj niektoré formy transplantačných zákrokov, ako aj jednodňová chirurgia.

Testovanie je predpísané v prípade rizikových foriem zdravotnej starostlivosti, akými sú chirurgické zákroky či ušno-nosno-krčné ošetrenia. V prípade návštevy zubára sa vyžaduje iba vyplnenie dotazníka, na základe ktorého lekár rozhodne, či pacient nie je podozrivý z nákazy koronavírusom. V prípade pochybností pacient musí pred ošetrením absolvovať testovanie.

Internetové vydanie týždenníka Heti Világgazdaság (HVG) uviedlo, že náhle uvoľnenie obmedzenia zdravotnej starostlivosti bez prípravných etáp s patričným vybavením ambulancií ochrannými prostriedkami podľa vyjadrenia komory dentistov vytvára kritickú situáciu, aktuality.sk