iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Profesor Krčméry varuje: Vírus môže opäť prísť...

... cez letiská u susedov: Profesor Vladimír Krčméry má skúsenosti s epidémiami chorôb v rôznych krajinách. Je členom Ústredného krízového štábu a varuje pred rýchlym otváraním hraníc v rámci Európy.

Začínajú sa otvárať letiská vo Viedni a v Budapešti. Pristávať tam majú aj lietadlá z Veľkej Británie. Môže to ohroziť aj Slovensko?

Ak sa to stane, budeme na to musieť prihliadnuť pri úprave režimu na hraniciach. Ak budú lietať zo Spojeného kráľovstva, kde je niekoľko desaťtisíc nakazených a tisícky zosnulých, tak to logicky predstavuje určité množstvo nakazených koronavírusom. Musíme sledovať situáciu aj na letiskách v okolitých krajinách. Najmä keď sa pripravuje zmäkčenie pravidiel na česko-slovenskej hranici, je prirodzené, že chceme vedieť, čo sa deje nielen v Brne, ale aj na pražskom letisku. Pristávajú tam totiž lietadlá z krajín, kde je viac prípadov nakazených na stotisíc obyvateľov ako v Číne. Takáto situácia môže priniesť druhú vlnu ochorenia COVID-19 aj na Slovensko. Preto musí krízový štáb sledovať chorobnosť, mortalitu a prevalenciu ochorenia aj v týchto krajinách.

Naozaj by sa mohol koronavírus vrátiť na Slovensko v druhej vlne?

Aj úspešné krajiny doplatili na druhú vlnu. Singapur má po otvorení letiska denne tisíc nakazených, po otvorení prístavu to bolo sedemsto nakazených v jednom dni. Podobná situácia je aj v čínskych mestách, kde neboli prerušené lety s Ruskou federáciou. Druhá vlna je totiž o tom, že takmer všetky prípady ochorenia sú importované.

A to teda hrozí aj našej krajine?

My sme disciplinovaní, ale nejaké neuvážené rozhodnutie o cezhraničnej spolupráci môže pokaziť všetko, čo sme svojou disciplínou dosiahli.

Môže to mať vplyv aj na tzv. pendlerov?

Počty nakazených v okolitých krajinách sú dosť podobné. Nevidím osobne problém s pendlermi z týchto krajín. Ale situácia bude iná, keď sa otvorí letisko vo Viedni. Zaujímavé bude, aké lety sa otvoria, z akých krajín.

Takže by bolo lepšie otváranie krajiny smerom dovnútra?

Áno, chceme postupne otvoriť krajinu dovnútra. Aj čo sa týka cestovného ruchu, ekonomiky, školstva. Otváranie navonok by som odporúčal až vtedy, keď v okolitých krajinách bude podobná situácia ako u nás.

No nie všade to tak vnímajú.

V tomto nie je situácia jednoznačná. Európska únia je proti obmedzeniu cezhraničnej spolupráce. Na druhej strane je scenár choroby v každej krajine Spoločenstva diametrálne odlišný. Tá dobrá snaha Európskej únie o určitú globalizáciu sa zatiaľ prejavuje len v neobmedzenej preprave tovarov. Druhý krok – koordinované otváranie hraníc – môže prísť až vtedy, keď počty ochorení budú porovnateľné. To však zatiaľ nie je, máme príliš veľké rozdiely na to, aby sa mohol robiť nejaký koordinovaný postup.

Týka sa to aj letných dovoleniek?

Hovoriť teraz o júlovej alebo augustovej dovolenke je nepredvídateľné. Nemali by sme riskovať, aby si občania plánovali dovolenku v destináciách, o ktorých by sme boli vnútorne presvedčení, že sú v poriadku. Možno na Malte, Cypre, v Bulharsku. Neviem uviesť inú krajinu, ktorú by som videl perspektívne. Slovensko je však krásna krajina a dovolenkou na Slovensku podporíme náš vlastný turistický ruch./agentury/

X X X

Ústavný súd zamietol volebné sťažnosti koalície PS/Spolu a strán Vlasť i KDH

Ústavný súd (ÚS) SR v stredu odmietol ako zjavne neopodstatnené návrhy koalície Progresívne Slovensko (PS)-Spolu a strany Vlasť, ktoré napadli ústavnosť a zákonnosť februárových volieb do Národnej rady (NR) SR. ÚS rovnako zamietol i opätovnú sťažnosť KDH na minuloročné voľby do Európskeho parlamentu (EP).

K návrhom týchto politických subjektov, ktoré sa do parlamentu nedostali, patrilo vyhlásiť voľby za neplatné a nariadiť ich opakovanie. O rozhodnutí ÚS informovala jeho hovorkyňa Martina Ferencová.

Koalícia PS/Spolu získala vo voľbách 6,96 percenta hlasov, čo jej na mandát ako koalícii nestačilo, keď jej chýbalo 926 hlasov. V podaní na ÚS argumentovala stovkami nezapočítaných preferenčných hlasov pre jej kandidátov a žiadala prepočítanie hlasov.

Zároveň uvádzala dôvodné podozrenie, že sa neumožnilo poštové hlasovanie voličom zo zahraničia, podozrenie o nezákonnom vyhodnotení hlasovacích lístkov ako neplatných či o nezapočítaní odovzdaných hlasovacích lístkov, a to v rozsahu spôsobilom ovplyvniť výsledok volieb.

Poukázala ďalej na menej priaznivé zaobchádzanie v porovnaní s inými faktickými koalíciami, ktoré sa zúčastnili na voľbách. Návrh zahŕňal zrušenie výsledkov volieb, vyhlásenie volieb za neplatné alebo vyhlásenie koalície PS/Spolu za zvolenú do parlamentu s 13 poslaneckými mandátmi.

Podľa ÚS tvrdenia koalície o protiústavnosti a protizákonnosti volieb nemajú oporu v použitej argumentácii ani v návrhoch na vykonanie dokazovania. „Ostali tak v rovine hypotetických tvrdení bez akejkoľvek spôsobilosti privodiť navrhovateľkou požadované rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by boli voľby vyhlásené za neplatné, alebo by bol zrušený alebo zmenený ich výsledok,“ uviedol predseda ÚS Ivan Fiačan.

PS/Spolu rozhodnutie súdu rešpektuje

Koalícia PS/Spolu rešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu. „Rozhodnutie súdu rešpektujeme, konali sme zákonne. Vyzývame však vládnu koalíciu, aby zjednotila prah pre politické strany a odstránila tak pokušenie na obchádzanie zákona,“ povedal predseda strany Spolu Juraj Hipš.

„Aj v súčasnom parlamente sú totiž subjekty, ktoré by sa pri zohľadnení faktickej koalície do parlamentu nedostali,“ konštatuje.

„Vyzývame tiež, aby hlasovanie slovenských občanov zo zahraničia bolo zmenené tak, aby sa predišlo množstvu pochybení, ktoré sme zaznamenali v týchto parlamentných voľbách,“ povedal advokát a člen predsedníctva Spolu Pavel Nechala.

Absencia hodnoverných dôkazov

Strana Vlasť, ktorú vedie Štefan Harabin, získala vo voľbách 2,93 percenta hlasov. Podľa podania pri sčítavaní hlasov dochádzalo k úmyselnému nesprávnemu sčítaniu hlasov voličov a k manipulácii s hlasovacími lístkami, ktoré stranu Vlasť poškodili.

„Navrhovateľka v návrhu neuviedla žiadne hodnoverné dôkazy, ba ani relevantné indície, ktoré by umožňovali prijať odôvodnený záver o inom výsledku volieb, než bol zaznamenaný v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán,“ skonštatoval Fiačan.

Neuspelo ani KDH

Ústavný súd v stredu tiež zamietol i druhý návrh na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu z 25. mája 2019, ktorý podalo Kresťanskodemo¬kratické hnutie (KDH).

KDH považovalo za nespravodlivé, že v eurovoľbách skončilo lepšie ako strana SaS, a predsa nemalo priamo dva mandáty, kým SaS áno. KDH napokon získalo druhý mandát v EP po vystúpení Veľkej Británie z EÚ.
„Nosným dôvodom takéhoto rozhodnutia je skutočnosť, že podľa názoru väčšiny pléna ústavného súdu bol návrh podaný oneskorene,“ uviedol k zamietavému verdiktu ÚS jeho predseda Ivan Fiačan.

Mandáty v EP sa slovenským europoslancom udeľovali podľa novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Tá hovorí, že mandátu sa do termínu brexitu neujme zvolený kandidát tej politickej strany alebo koalície, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia, čo pripadlo na KDH.

Prvú sťažnosť KDH ÚS procesne zamietol 26. júna 2019, pričom plénum ÚS malo vtedy len sedem z 13 členov. Druhý návrh podalo KDH v októbri 2019, plénum ÚS následne rozhodovalo v kompletnom zložení. ÚS v stredu zároveň prijal na ďalšie konanie podanie skupiny poslancov NR SR, ktorí napadli ústavnosť časti zákona o obecnom zriadení a zákona o sociálnom poistení./agentury/

X X X

Ide o pravdu s Matovičom: Nechcem vidieť 3000 krížov na cintorínoch

Čo cítim, to hovorím, a tak aj konám, uviedol o sebe premiér Igor Matovič v relácii Ide o pravdu. Meniť sa určite nebudem, dodal.

O ekonomike

My už nemáme čím naštartovať ekonomiku. Našu ekonomiku naštartuje zahraničný dopyt. To znamená, že keď Nemci, Rakúšania, Taliani, Francúzi sa rozhodnú kupovať naše autá, ktoré sa na Slovensku vyrábajú, vtedy sa naša ekonomika naštartuje. My dnes máme otvorené obchody do 300 m2, služby do 300 m2, kopu prevádzok už otvorených máme, zásadné veci už nemáme zabrzdené hygienickými opatreniami.

O prísnych opatreniach

Ak by sme boli v situácii najhorších krajín, v prepočte na tisíc obyvateľov, na Slovensku by nieže zomrelo dvadsať ľudí, ale tritisíc ľudí. S prísnymi opatreniami a opatrným prístupom sme zachránili tritisíc ľudských životov. Ak mi niekto chce za to hovoriť, že som zlý, nech sa páči, nech si poslúži. Ale ja by som nechcel vidieť tých tritisíc krížov na slovenských cintorínoch.

O školách

Netreba mať veľké oči a maľovať si vzdušné zámky, že hurá, ideme do školy. Čím menšie deti, tým väčšie riziko, že sa nákaza môže preniesť, následne to deti dnesú do svojich rodín a mamy a otcovia to donesú do svojich firiem a máme znovu problém, ktorý sme nechceli. Otvoríme skôr školské kluby s obmedzením počtom detí, aby zabezpečili starostlivosť pre profesie, ktoré sú kľúčové pre chod krajiny v tejto situácii.

O Sulíkovi

Sme tam štyri strany, tri držíme dokopy, a SaS-ka alebo Richard Sulík si denno-denne musí buchnúť do vlastnej vlády a kritizovať niektoré nepopulárne rozhodnutia vlastnej vlády. Všetci ostatní sa pozerajú na seba, čo zase kto dnes zo SaSky s čím príde. Pevne verím, že dospejú, toto je cesta, ktorá viedla k rozpadu Radičovej vlády.

O Kiskovi

Andrej Kiska, predpokladám, že už politiku definitívne zavesil na klinec. Za posledných šesť týždňov s nami vôbec nekomunikoval. Komunikácia prebieha cez Veroniku Remišovú.

O Remišovej

Prirodzená líderka (strany Za ľudí) je Veronika Remišová, aj jej to pasuje. Môžem za seba povedať, že som veľmi rád, že sa náš vzťah napravil. Mrzelo ma, že sa Andrej Kiska na ňu ulakomil a zobral si ju k sebe do strany. Dnes ten vzťah máme veľmi férový a vyrovnaný.

O sebe

Napísať status na sociálnej sieti je otázka dvoch minút. Každému pomôže, keď si po dvoch-troch hodinách nájde dve minútky, napíše status a trošku vyčistí, zresetuje hlavu. Meniť sa určite nebudem. Keď som do politiky prišiel, tak prvú vec, čo mi povedali, že musíš ísť na mediálny tréning. A to čo je? Tam ťa naučia, ako ruky spínať, keď hovoríš, ako sa tváriť, ako sa postaviť, aké slová používať, aké nepoužívať… neverbálna komunikácia… a tým lepšie vieš manipulovať s ľuďmi. Nestojím o to, aby som manipuloval s ľuďmi, chcem hovoriť to, čo si myslím a chcem to hovoriť tak, ako to cítim.
Chcem zostať taký, aký som, možno slon v porceláne, ale budem sám sebou a budem sa cítiť rovno pred samým sebou.
Sú situácie, keď som si povedal, že možno toto som nemusel, ale v tej chvíli som to tak cítil, tak som to tak urobil a keď už je mlieko rozliate, čo už narobíte./agentury/

X X X

Členka Súdnej rady Mišíková: Majetky sudcov by mohla preverovať finančná polícia

„Budem spokojná, keď sa už neobjavia žiadne nové škandály podobné Threeme. Dúfam, že sa nebudú prideľovať spisy vopred vybraným sudcom. Verím, že nebudú ani podozrenia, že s rozsudkami sa manipuluje,“ povedala v rozhovore pre Aktuality.sk bývalá prokurátorka Eva Mišíková, ktorá sa stala členkou Súdnej rady.

Čiže ste hneď súhlasili?

Povedala som, že sa vyjadrím na druhý deň. Vnímala som to ako prejav úcty. Nemala som dôvod, aby som tú ponuku odmietla. Veľmi si ju vážim.

Niekto vás však zrejme odporučil.

Pokiaľ viem, išlo o konsenzus členov vlády s tým, že moja nominácia vzišla z OľaNO. V tomto duchu sa vyjadril aj premiér Igor Matovič. V programovom vyhlásení vlády sa píše, že do Súdnej rady nebude navrhovať sudcov. No keďže ho ešte neschválil parlament, OľaNO a Sme rodina presadili do Súdnej rady aj sudcov, čo sa nepáčilo ministerke spravodlivosti Kolíkovej.

Je takýto postup v poriadku?

Považujem to za trochu nešťastné. Na druhej strane, za nešťastné by som považovala aj to, keby boli z celého procesu vylúčení sudcovia. Majú totiž prirodzene blízko k rezortu spravodlivosti, takže sa môžu vyjadrovať k justícii a rozhodovať v Súdnej rade so znalosťou veci.

Vzhľadom na všetky zverejnené kauzy a veľkú nedôveru verejnosti k súdnictvu by bola škoda, keby nebolo súčasťou rady aj proreformné krídlo.

Tomu rozumiem. No keď to raz dám do programového vyhlásenia, tak sa to potom nesnažím obísť, respektíve využiť časové vákuum. Alebo to naformulujem tak, že umožním kandidovať sudcom aj nesudcom.

S tým súhlasím. Netreba apriori vylučovať jedných ani druhých.

Štyridsať rokov ste pôsobili na prokuratúre, teraz sa budete venovať súdnictvu. Zrejme bude trvať nejaký čas, kým sa zorientujete.

To si nemyslím. Počas svojej praxe som prišla do styku s mnohými sudcami. Poznám problémy justície, takže to pre mňa nebude nič nové.

Rozhodovanie prokuratúry je úzko spojené so súdmi. Keď si naštudujem materiály, o ktorých sa bude hlasovať, nebude to žiadny problém.

Budete to stíhať? Ako advokátka máte dosť veľa prípadov.

Myslím, že áno. Súdna rada rokuje raz za mesiac.

Na rokovanie sa treba aj pripraviť.

Podklady nám musia byť doručené dva týždne pred rokovaním. Predpokladám, že na prípravu budem potrebovať tri, štyri dni v mesiaci. V advokátskej kancelárii to máme rozdelené, určite to stihnem.

Aké bolo prvé rokovanie Súdnej rady, ktorého ste za zúčastnili?

V prvom rade bolo veľmi dobre organizačne zabezpečené. Diskutovalo sa veľmi kultivovane, páčil sa mi aj celkový tón rokovania. Jediný problém bol v tom, že vláda nás schválila len deň predtým (v nedeľu – pozn.), takže som pochopiteľne ťahala za kratší koniec.

Nemala som totiž k dispozícii žiadne podklady k rokovaniu Súdnej rady, takže som súhlasila, aby bolo odročené na iný termín. V tejto situácii som nemohla zodpovedne rozhodovať o takej dôležitej otázke, ako je voľba predsedu Najvyššieho súdu.

Čo sú dnes najväčšie problémy slovenskej justície?

Predovšetkým totálna nedôvera verejnosti k rozhodnutiam súdov. To znamená, že nie sú transparentné, zákonné a spravodlivé. Čiastočne to môže byť aj subjektívny pocit, keď niekto prehrá súdny spor. Objektívne však treba povedať, že najmä Threema potvrdila iný obraz. Praktiky na viacerých súdoch, ktoré sú tam podrobne opísané, totiž vypovedajú o tom, že najväčším problémom je korupcia.

Inými slovami, ak má niekto kontakty, rozsudok si môže kúpiť. Ľudia sú žiaľ presvedčení, že bez toho, aby nejakým spôsobom intervenovali u orgánov činných v trestnom konaní, neuspejú.

Takže vás zrejme neprekvapilo, keď polícia zadržala viacerých vplyvných sudcov, ktorí mali spolupracovať s Marianom Kočnerom.

Nebolo to žiadne veľké prekvapenie. Keď človek tak dlho pôsobí v tomto prostredí ako ja, tak sa k nemu dostanú rôzne informácie.

To znamená, kto môže byť kým ovplyvňovaný pri svojich rozhodnutiach a podobne. Všeličo sa šuškalo, ale väčšinou to bolo len v náznakoch.

Počula som, ako sa tu niektoré veci vybavujú, ale keby som to neuvidela čierne na bielom, tak by som tomu neuverila.
Prekvapil ma aj celkový rozsah, primitivizmus a miera vulgarizmov vo vzájomnej komunikácii. To bola čistá katastrofa a absolútny šok.Nehovoriac o tom, že v Kočnerovej Threeme boli aj vety typu „nech robí (sudkyňa – pozn. red.), čo má, lebo skončí na Kuciaka“.

Ako sa dá v budúcnosti predísť takémuto konaniu? Bezpečnostnými previerkami sudcov, alebo podrobnou kontrolou ich majetku?

Primárne sa treba pozrieť na majetky sudcov aj ich rodinných príslušníkov. Na prípade Kajetána Kičuru totiž vidíme, že úplatky môžu ísť aj cez príbuzných. Každý sudca musí podrobne vydokladovať, ako a z čoho žije. Preverovať by to mohla napríklad spravodajská jednotka finančnej polície.

Čo previerky?

Ústavný súd to považuje za zásah do ich nezávislosti. Je tu isté riziko, že to môže byť zneužité voči sudcom, ktorí rozhodujú o politických kauzách. Keby sa stali nepohodlnými, nemuseli by dostať previerku. Preto to musí byť precízne nastavené – na základe jasných kritérií a prísnych kontrolných mechanizmov.

V programovom vyhlásení vlády sa píše len o „previerkach všeobecnej spoľahlivosti“ u sudcov, ktorých majetky vzbudili dôvodné pochybnosti o ich legálnom nadobudnutí. Čo to znamená?

Neviem. Treba presnejšie zadefinovať, ako sa bude táto spoľahlivosť zisťovať – a ako sa môžu brániť sudcovia, ktorí tým sitom neprejdú.

Veľa sa hovorí aj o transparentnejšom výbere sudcov, keďže mnohí majú na súdoch svojich príbuzných. Ako to nastaviť?

Toto je hlavne agenda ministerstva spravodlivosti. Pokiaľ viem, tak pripravuje legislatívne zmeny, ktoré majú celý proces viac otvoriť. Za užitočné však považujem minimálne verejné vypočutie kandidátov na funkciu sudcu, ako to bolo v prípade nominácií na Ústavný súd. Zrejme vznikne aj Najvyšší správny súd, ktorý bude vyvodzovať zodpovednosť voči sudcom, prokurátorom, exekútorom či notárom.

Mala by to byť aj poistka voči zneužívaniu disciplinárnych konaní, ktoré boli v Harabinovej ére nástrojom šikany voči jeho názorovým oponentom. Presne tak, je to dobrá myšlienka. Určite by bolo oveľa spravodlivejšie, keby o disciplinárnych konaniach rozhodoval nezávislý orgán.

Ak to totiž riešia len ľudia zvnútra systému, môže to byť zneužívané voči nepohodlným a naopak – chrániť tých, ktorí idú po ruke vedeniu.

Čo môže urobiť pre očistu justície Súdna rada, ktorej ste členom?

V prvom rade treba zvoliť predsedu Najvyššieho súdu. Súdna rada je veľmi dôležitý orgán, ktorý rozhoduje nielen o významných personálnych otázkach, ale vyjadruje sa aj k zásadným témam v justícii.

Ako vnímate doterajšie pôsobenie ministerky spravodlivosti Kolíkovej?

Osobne ju nepoznám. Som však presvedčená, že je razantná a pripravená na všetky zmeny. Jej cieľom je skutočná očista súdnictva od negatívnych nánosov, hoci to bude dlhá cesta.

Krátko po nástupe do funkcie oznámila piatim členom Súdnej rady, že nemajú dôveru novej vlády. Zároveň ich vyzvala, aby sa nezúčastňovali ďalších zasadnutí rady. Vzápätí sa všetci vzdali svojich funkcií. Také niečo chce zrejme guráž.
To je pravda. Bolo mi sympatické, že nabrala odvahu urobiť takýto rázny krok. Vnímam ju ako radikálnu v tom najlepšom slova zmysle.

Dôvera k súdnictvu je zrejme po Kočnerovej Threeme na historickom minime. Aká bude vyzerať slovenská justícia o štyri roky?

Budem spokojná, keď sa už neobjavia žiadne nové škandály podobné Threeme. Aby sa skrátka neprevalila ani milióntina z toho, čo vidíme dnes. Dúfam, že sa nebudú prideľovať spisy vopred vybraným sudcom. Verím tiež, že nebudú podozrenia, že s prípadmi a rozsudkami sa manipuluje. Štyri roky sú pritom minimum, ktoré budeme potrebovať na celkovú očistu justície.

Je akcia Búrka, pri ktorej polícia zadržala viacerých vplyvných sudcov, konečná, alebo to ešte bude pokračovať na iných úrovniach?

Myslím, že to ešte neskončilo. Predpokladám, že rozsah tohto prípadu je väčší, aktuality.sk

X X X

Zásah kukláčov na policajnej akadémii: Inšpekcia stíhanie zastavila

Počas razie skončili na zemi pedagógovia, študenti aj niekoľko policajných funkcionárov, ktorí mali práve na tomto mieste školenie. Inšpekcia vyšetrovala zneužitie právomoci. Dôvod na trestné stíhanie však napokon nenašla.
Koncom októbra minulého roka nabehli kukláči do budovy policajnej akadémie, hermeticky ju uzavreli a z akademickej pôdy poodnášali desiatky vriec plných dokumentov. Razia trvala dva dni. Dodnes nepadlo žiadne obvinenie.

Policajný zásah sa stretol s ostrou kritikou. Na osobnej slobode boli totiž obmedzení viacerí pedagógovia. Rektorka akadémie Lucia Kurilovská sa obrátila aj na generálnu prokuratúru. Akciu totiž považovala za neprimeranú. Keďže sa udiala na akademickej pôde, nespokojnosť vyjadrila aj Slovenská rektorská konferencia.

Vo veci začala konať aj policajná inšpekcia. Vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločinu obmedzovania osobnej slobody. „Vyšetrovateľ v tomto prípade trestné stíhanie zastavil. Uznesenie dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť,“ povedala Petra Friese z tlačového odboru rezortu vnútra.

Personálne zemetrasenie

V tejto súvislosti sme kontaktovali aj šéfku akadémie Kurilovskú. „Bolo nám doručené uznesenie vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania a nebudeme ako akadémia proti nemu podávať sťažnosť.“
Podozrenie z rozdávania známok na policajnej akadémii vyšetrujú policajti z tretieho bratislavského okresu. Po akcii tam však prebehlo personálne zemetrasenie. Nový čas informoval, že do civilu sa rozhodlo odísť spolu šesť policajtov, z toho dvaja funkcionári.

Bratislavská policajná hovorkyňa Veronika Slamková pre Aktuality.sk potvrdila, že ku koncu januára na vlastnú žiadosť skončil aj riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III a zástupca riaditeľa Odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III.

Dozorujúci prokurátor, ktorý bol na mieste zásahu, si od začiatku za priebehom akcie stojí.
„Postup vyšetrovateľa, ktorým bolo v zmysle zákonných ustanovení Trestného poriadku pristúpené k vykonaniu samotnej prehliadky iných priestorov, a rovnako postup vyšetrovateľa, akým bola v zmysle zákonných ustanovení Trestného poriadku samotná prehliadka vykonaná, hodnotí ako zákonný a opodstatnený,“ tlmočil jeho vyjadrenie hovorca bratislavskej krajskej prokuratúry Oliver Janíček.

Vyšetrujú rozdávanie známok

Akcia Učiteľ sa týka vyšetrovania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. „Skutok spočíva v tom, že páchateľ mal vplývať na podriadených pri zapisovaní a absolvovaní skúšok z predmetov tvoriacich študijný program,“ potvrdil pre Aktuality.sk hovorca bratislavskej krajskej prokuratúry Oliver Janíček. Hovorkyňa bratislavských policajtov Veronika Slamková doplnila, že stíhanie naďalej pokračuje. Obvinenie zatiaľ nepadlo.

Podľa zistení Aktuality.sk sa celý vlaňajší zásah na pôde akadémie odvíjal od trestného oznámenia, ktoré podala pred necelým rokom bývalá pedagogička akadémie. Niekdajšia nemčinárka tvrdí, že ešte v júli 2017 za ňou prišiel vtedajší prorektor akadémie Štefan Kočan a naliehal na ňu, aby zapísala skúšku jednému zo študentov, a to bez jeho prítomnosti, bez skúšania či testu. O prípade ešte v roku 2018 informoval denník Sme.

Jedna známku nezapísala, druhá už áno

Pedagogička podľa svojich slov známku zapísať odmietla. Neskôr tak však na naliehanie nadriadených mala urobiť jej kolegyňa. „Myslite si o mne, čo chcete, ale ja som to zapísala,“ mala učiteľke a jej kolegovi povedať ďalšia nemčinárka na katedre po tom, ako sa vrátila od Kočana.

Údaj o zapísaní známky sa objavil aj v systéme akadémie, nie však pod aktuálnym dátumom, keďže v danom čase už bolo skúškové obdobie dávno ukončené. Ale o mesiac skôr. Záznam zo systému si nemčinárka vytlačila. Neskôr zistila, že tú istú známku v systéme neskôr mala zapísať iná pedagogička. Zmenu si všimla až v septembri po začatí nového semestra.

Prípadom sa v minulosti na podnet spomínanej pedagogičky zaoberala policajná inšpekcia. Tá trestný čin nenašla a prípad uzavrela posunutím na disciplinárne konanie. Podľa vyšetrovateľky totiž existovali pochybnosti, či učiteľka, ktorá známku napokon zapísala, splnila všetky podmienky.

Kočan odišiel na vlastnú žiadosť

Od jej neskoršieho trestného oznámenia sa zrejme odrazil vyšetrovateľ v aktuálnom stíhaní. Jeho podozrenia však zrejme idú širšie, keďže z budovy akadémie odniesli obrovské množstvo dokumentov od všetkých vyučujúcich.
Kočan akékoľvek podozrenia odmieta. Na inšpekcii v tom čase aj vypovedal, ale len ako svedok. V súvislosti s aktuálnym trestným stíhaním ho polícia dodnes nekontaktovala.

„Tam tá vec bola vyriešená. Postúpilo sa to na disciplinárne konanie. Čoho sa má týkať aktuálne vyšetrovanie, vôbec neviem,“ reagoval pre Aktuality.sk. Na akadémii však už nepôsobí. „K prvému aprílu odišiel na vlastnú žiadosť,“ doplnila Kurilovská. Či jeho odchod súvisí s aktuálnym vyšetrovaním, nechcela komentovať.
Kočan pre Aktuality.sk uviedol, že sa rozhodol naplno venovať advokácii.aktuality.sk

X X X

Dago Daniš: Ako sudca Truban chránil Pentu. A Gorilu

Šéf Špecializovaného trestného súdu Michal Truban bude musieť vysvetľovať majetkové pomery svojej rodiny. Konkrétne penzión Altmayer. Otázok a temných miest, ktoré si zalúžia svetlo, je však oveľa viac. Sudca Truban urobil v roku 2018 jedno mimoriadne podozrivé rozhodnutie. Potešil ním nielen Kočnera, ale zrejme aj jeho kamaráta Jaroslava Haščáka. A Pentu.

Prokurátor žiadal v roku 2018 súd o povolenia na prehliadky v Kočnerových priestoroch. Vec neriešil nijaký z „radových sudcov“, ale predseda Špecializovaného trestného súdu osobne. Na prehliadku niektorých priestorov vydal súhlas (Bernolákovo, Donovaly). No nedal súhlas na Kočnerov dom v Bratislave.

Prokuratúra musela o povolenie bojovať, resp. žiadať opakovane. Uspela až neskôr, keď vec riešil sudca Hrubala.
Otázka, prečo Truban držal pod ochranou Kočnerov dom, patrí medzi záhady. Nevieme.

No môžeme to predpokladať.

Práve v Kočnerovom dome v Bratislave totiž polícia neskôr našla mimoriadne cenný úlovok: zvukovú nahrávku spájanú so spisom Gorila. Nahrávka ukazuje na podozrenie z rozsiahleho korumpovania politikov a úradníkov v réžii finančnej skupiny Penta.

Je možné, že Kočner, prípadne jeho ľudia nechali nahrávku Gorily priamo v jeho dome zámerne. Ako poistku alebo hrubú červenú čiaru, ktorá sa nesmie pri vyšetrovaní prekročiť. Lebo ak by sa prekročila, problém by nemal len Kočner, ale aj oveľa silnejší hráči.

Inými slovami: Kočner mohol poslať kamarátom z Penty stručný odkaz, že je aj v ich životnom záujme držať jeho dom pod ochranou. Nielen stíhaný Kočner, ale aj Penta by bola v takom prípade priamo zainteresovaná v tom, aby súdy „neblbli“ a nevydávali súhlas na prehliadky v Kočnerovej vile.

Mimochodom, presne toto sa stalo. Keď prišiel návrh na domové prehliadky Kočnerových priestorov, súd pri jednom z objektov povedal rozhodné NIE. Konkrétne: rozhodné NIE povedal sudca Truban. Z Kočnerovej Threema-komunikácie pritom vyplýva, že Truban nepatril medzi sudcov, ktorých by mal pod kontrolou. Hľadal spôsoby cez svojich známych, ako sa s ním kontaktovať. A neuspel.

Teda vzhľadom na zvláštne rozhodovanie súdu v roku 2018 je možné, že o ochranu Kočnera – a jeho domu – sa staral aj niekto iný. Silnejší. Nech to však bolo akokoľvek, je faktom, že sudca Truban svojím rozhodnutím z roku 2018 podržal nielen Kočnera, ale aj Pentu. Pretože dom, v ktorom bola nahrávka Gorily, sudca nedovolil prehľadať.

Záver: sudca Truban by mal verejnosti vysvetliť nielen svoje zvláštne majetkové pomery, ale aj svoje zvláštne rozhodnutia. Aby sme vedeli posúdiť, či medzi jedným a druhým je alebo nie je príčinná súvislosť.

X X X

Poslanci ukončili diskusiu k programovému vyhláseniu

Atmosféra počas rokovania 6. schôdze NR SR o programovom vyhlásení vlády SR.Autor: SITA, Kancelária NR SR
Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu po piatich dňoch ukončili diskusiu k programovému vyhláseniu vlády (PVV). Do diskusie sa prihlásilo viac ako 70 rečníkov, niektorí napokon nevystúpili. Okrem poslancov v pléne rečnili aj niektorí ministri a vedenie parlamentu. Hlasovať o PVV a zároveň o dôvere vláde majú zákonodarcovia vo štvrtok o 11.00 h.

Predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina) sa v tejto súvislosti na tlačovej konferencii pred budovou NR SR poďakoval všetkým poslancom za odbornú a kultivovanú diskusiu. „Programové vyhlásenie vlády je jasnou odpoveďou na témy, ktoré trápia spoločnosť a zároveň je reakciou na súčasnú koronakrízu na Slovensku. Je to jedno z najobsiahlejších a najlepších programových vyhlásení, aké som kedy čítal. V tejto súvislosti sa chcem poďakovať poslancom naprieč celým politickým spektrom, že sa rokovanie, až na pár výnimiek, konalo v pokojnom duchu. Nemuseli sme nikoho napomínať či vykazovať z pléna,“ uviedol Kollár.

Vládny program predložil na šiestu schôdzu parlamentu premiér Igor Matovič (OĽaNO) v pondelok (20. 4.). Poslancov vyzval, aby sa nepozerali na jednotlivé priority PVV ako na priority konkrétnej strany, ale aby ho brali ako spoločný záväzok. Zdôraznil, že vládna koalícia má vďaka ústavnej väčšine šancu dramaticky zmeniť Slovensko. Zároveň kritizoval predchádzajúcu vládu, ktorá podľa neho prispela k strate dôvery občanov v kľúčové štátne inštitúcie a spravodlivosť.

Prioritami PVV sú zodpovedný prístup k verejným financiám, boj s korupciou a transparentnosť, zabezpečenie rovnosti pred zákonom a zvýšenie dôvery v štát, ale aj včasná a kvalitná zdravotná starostlivosť, vzdelanie, vytvorenie atraktívneho podnikateľského prostredia, zvýšenie potravinovej sebestačnosti či spravodlivý systém podpory poľnohospodárov. PVV deklaruje rovnosť príležitostí, ambíciu znížiť regionálne rozdiely a zvýšiť ochranu životného prostredia. PVV hovorí aj o dosiahnutí vyrovnaného rozpočtu do roku 2024 za predpokladu, že po kríze príde k zotaveniu svetovej ekonomiky.

• Poslanci schválením vládneho programu vyslovia dôveru vláde. Kabinet premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) potrebuje získať aspoň 76 hlasov poslancov zo 150. Koalícia má v pléne 95 hlasov.

• Nateraz je známe vyjadrenie poslankyne Jany Cigánikovej (SaS), ktorá uviedla, že za vládny program hlasovať nebude. Prekáža jej, že do programového vyhlásenia sa dostal prísľub zaviesť unitárny systém zdravotného poistenia. Fakticky to znamená, že by fungovala len jedna zdravotná poisťovňa.

• Za programové vyhlásenie vlády nebudú hlasovať ani opozičné strany Smer a ĽSNS.

Po vystúpení premiéra sa dokumentom zaoberali parlamentné výbory, ktoré ho odporučili schváliť. Diskusiu k PVV začali poslanci v stredu (22. 4.) popoludní. Expremiér Peter Pellegrini (Smer) vládnemu programu vyčítal, že nereflektuje na aktuálnu krízovú situáciu v súvislosti s pandémiou koronavírusu a nestavia si ciele do budúcna. Tvrdí, že opatrenia v PVV sú mimo dostupných zdrojov, spochybnil ambíciu vyrovnaného rozpočtu. V súvislosti s niektorými opatreniami v PVV upozornil na policajný štát a udavačstvo za odmenu. Dokumentu vyčíta, že opomína širšie sociálne opatrenia a vyhliadky do budúcna.

Opozičný Smer navrhol doplniť uznesenie parlamentu k PVV. Kabinet by mal podľa neho predložiť snemovni vypracovanú stratégiu postupu transformácie slovenskej spoločnosti a ekonomiky po kríze v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu. Snemovňa by mala tiež vysloviť znepokojenie nad neadekvátnym zohľadnením predvolebných prísľubov vlády občanom. Smer chce, aby sa vláda zaviazala k zachovaniu zavedených sociálnych opatrení a sociálneho dialógu na celoštátnej úrovni.

Poslancov čaká na šiestej schôdzi ešte návrh na odvolanie predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov, ako aj dva návrhy, o ktorých majú rokovať v skrátenom režime, a to návrh zákona o štátnej štatistike a návrh zákona o Súdnej rade./agentury/

X X X

Čaputová ocenila programové vyhlásenie v oblasti zahraničnej politiky

Prezidentka Zuzana Čaputová ocenila programové vyhlásenie vlády (PVV) v oblasti zahraničnej politiky. Vyzdvihla hlavne európsku a proatlantickú orientáciu a ukotvenie SR. Hlava štátu to uviedla po stretnutí s ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom (nominant SaS).

Zhodli sa, že Slovensko musí byť v zahraničí vnímané ako spoľahlivý partner a dobrý spojenec, ktorý dodrží slovo a podieľa sa na spolupráci a solidarite. Korčok podotkol, že rezort diplomacie vníma aj silnú úlohu v tom, aby najvyšší ústavní činitelia SR pôsobili koordinovane a komunikovali s partnermi jasne a zreteľne pozície Slovenska.

Čaputová v stredu telefonovala aj s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Prezidentku informovala o spoločnom výskume vakcíny proti ochoreniu COVID-19. „Zhodli sme sa na tom, že táto vakcína musí byť k dispozícii všetkým krajinám sveta rovnako, keďže ide o globálny problém, ktorý si vyžaduje globálne riešenia,“ poznamenala Čaputová.

O európskej pomoci sa podľa prezidentky hovorí málo, „no svojím významom a rozsahom je nenahraditeľná“. „Je jasné, že si sami nedokážeme pomôcť a aj teraz sa ukazuje, ako veľmi dôležité je, že sme súčasťou širšieho spoločenstva,“ povedala.

V súčasnosti má SR možnosť čerpať a použiť viac ako štyri miliardy eur na pomoc občanom a ekonomike. Z nevyčerpaných európskych peňazí za minulé roky je k dispozícii 37 miliárd eur, z toho SR môže čerpať v pomere štyri percentá z HDP. Na ochranu pracovných miest, živnostníkov a podnikateľov vyčlenila Európska únia (EÚ) 100 miliárd eur, kde sa bude môcť Slovensko podieľať, zhrnula Čaputová. Pripomenula aj založenie fondu pomoci, ktorý má pomôcť ekonomikám v členských štátoch po koronakríze.

Korčok skonštatoval, že v kríze spôsobenej novým koronavírusom treba vidieť šancu na modernizáciu krajiny. „Potrebujeme investovať do životného prostredia, digitalizovať a modernizovať štruktúru ekonomiky. Verím, že slovenský hlas bude silno znieť, keď budeme oslovovať partnerov,“ uviedol šéf rezortu diplomacie.

Pri otváraní hraníc by hlava štátu uvítala koordináciu krajín EÚ so zohľadnením na zdravie občanov. Zároveň by otvorenie hraníc malo kopírovať situáciu v jednotlivých členských krajinách. „Je to skôr na bilaterálnej dohode jednotlivých krajín, ale v kontexte toho, že tvoríme jeden celok, tak voľný pohyb tovaru a služieb je jednou z poínt fungovania EÚ,“ hovorí Čaputová./agentury/

X X X

Policajt mal zbiť päť detí v osade, prípad rieši inšpekcia ministerstva vnútra

Karanténa v rómskej osade. Deti sa mali nachádzať v karanténnej oblasti.

Policajt mal v pondelok (27. 4.) zbiť päť detí v rómskej osade v Krompachoch. Upozornila na to Únia Rómov na Slovensku. Ministerstvo vnútra pre TASR uviedlo, že nadriadení policajta krátko po zákroku vec preverili a v prípade už koná inšpekcia.

Splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Andrea Bučková považuje policajný zásah proti deťom za neprimeraný a neadekvátny. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSLP) vyzvalo policajného prezidenta Milana Lučanského, aby prípad preveril.

Deti sa mali nachádzať v karanténnej oblasti. Policajt mal vykonávať obhliadku osady spolu s príslušníkmi armády. Keď policajt uvidel deti, že sú vzdialené od svojich domovov, mal ich napadnúť. Taktiež sa im mal vyhrážať služobnou zbraňou a zbiť ich obuškom, opisuje prípad Únia Rómov na Slovensku.

„Žiadame, aby bol tento incident vyšetrený nezávislou komisiou, pretože už nemáme dôveru v nestrannosť zo strany inšpekcie ministerstva vnútra. Viackrát a opakovane sa stalo, že obdobné zásahy skončili po vyšetrení inšpekciou obvinením samotných poškodených a zásah polície bol definovaný ako oprávnený,“ uvádza únia.

Žiadajú stretnutie s ministrom vnútra a ombudsmankou

V súvislosti s prípadom žiada aj o stretnutie s premiérom Igorom Matovičom, ministrom vnútra Romanom Mikulcom (obaja OĽaNO) a ombudsmankou Máriou Patakyovou.

Tlačový odbor Úradu vlády (ÚV) SR pre TASR spresnil, že incident začala inšpekcia ministerstva riešiť na základe podnetu poradcu premiéra pre rómske komunity Petra Polláka. ÚV tvrdí, že podľa rezortu sú informácie, ktoré o konflikte šíri Únia Rómov na Slovensku výrazne odlišné od skutočnosti. „Násilie na deťoch je citlivá a neprípustná vec, preto budeme celý prípad aj naďalej veľmi pozorne sledovať. ÚV čaká na podrobnú správu o tom, čo presne a ako sa stalo,“ konštatuje tlačový odbor.

Bučková vyzýva policajtov, aby zodpovedne zvažovali použitie svojich oprávnení a donucovacích prostriedkov. „Osobne mi je ľúto, že pribúda počet sporných policajných zásahov voči príslušníkom rómskych komunít. Verím, že v Krompachoch išlo o skratové konanie príslušníkov polície voči rómskym deťom, pretože takéto zákroky neprispievajú k zvýšeniu dôvery v políciu,“ povedala.

Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity plánuje hľadať čo najefektívnejšie spôsoby pre spoluprácu so zástupcami polície, aby sa predchádzalo napätým situáciám a zvýšila sa dôvera Rómov k polícii.

Spustili petíciu za vyšetrenie incidentu

SNSLP vyzýva Lučanského, aby preveril skutočnosti vo veci zbitia detí a aby prijal opatrenia, ak sa postup polície v osade potvrdí. „Ani súčasná situácia a vyhlásený núdzový stav nedávajú autoritám mandát na tak závažný zásah do ľudských práv a dôstojnosti občanov, akým je neprimerané použitie sily a násilia,“ podotkol Tomáš Földes, ktorý je dočasne poverený vedením strediska. Dodáva, že karanténne opatrenia v rómskych komunitách sú nastavené veľmi krehko.

Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť so znepokojením vníma, že dochádza k zásahom ľudských práv mnohých ľudí a skupín. Apeluje na vládu a ostatné orgány a inštitúcie, aby dôsledne, počas trvanie mimoriadnej situácie, dodržiavali ľudské práva a slobody.
Únia Rómov spustila aj petíciu za vyšetrenie incidentu v Krompachoch aktuality.sk

X X X

Kiska by mal v najbližšej dobe povedať, ako pôjde strana ďalej

Predseda Za ľudí Andrej Kiska by mal v najbližšej dobe povedať, ako bude ďalej fungovať strana. Novinárom to povedal podpredseda strany a parlamentu Juraj Šeliga. Kiska stále neodpovedal na otázky o svojej politickej budúcnosti, v líderskej pozícii ho aktuálne zastupuje podpredsedníčka Veronika Remišová. Na utorkovom (28. 4.) predsedníctve strana riešila personálne otázky, dohodli sa tiež na konaní snemu.

„Vnímame situáciu, bola dlhá debata o rôznych aspektoch, dohodli sme sa, že debata bude pokračovať, a dohodli sme sa, že bude snem,“ priblížil Šeliga rokovanie predsedníctva s tým, že viac informácií povie Kiska. Verí, že tak urobí v najbližších dňoch. „Diskusia na predsedníctve bola aj o tom, ako čo najlepšie ukázať aj našim voličom, aj občanom, že hájime hlas rozumu aj v tejto vládnej koalícii,“ doplnil.

Termín straníckeho snemu zatiaľ pre pandémiu nového koronavírusu ešte neurčili. Šeliga dúfa, že by sa mohol konať v auguste. „Snem je najvyšší orgán strany, len on môže voliť predsedu, podpredsedov, nijako inak sa to nedá obísť,“ povedal v súvislosti s tým, či je možná výmena šéfa strany ešte do konania snemu.

Na otázku, či neistota okolo predsedu neuškodí strane, Šeliga povedal, že neprítomnosť predsedu škodí. „Ale kto si vyberá zdravotné problémy? Samozrejme, že nie je úplne šťastné, že sa nemôžeme stretávať, ale ani ľudia sa nemôžu stretávať. Tak to je, tak to prijímam,“ doplnil.

Šeliga sa zároveň v stredu stretol s novým predsedom mimoparlamentnej strany Spolu Jurajom Hipšom a podpredsedom Spolu Erikom Balážom. Dialóg s ďalšími stranami je podľa Šeligu kľúčový, pričom chce viesť stredný prúd. Voliči v parlamentných voľbách podľa neho dali jasné vysvedčenie stranám tým, že oceňujú jednotu.

„Je dôležité, aby stredopravý prúd bol jednotný, aby bol hlas silný,“ skonštatoval s tým, že je v kontakte aj s predstaviteľmi Progresívneho Slovenska či KDH. Šeliga verí, že strana Za ľudí bude kľúčovým prvkom v spolupráci, keďže je parlamentnou koaličnou stranou./agentury/