iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Matovič sa háda so Sulíkom, môžu škodiť tri okolnosti

V roku 2010 sa Matovič dostal do parlamentu na kandidátke SaS. A okamžite sa zviditeľnil.„Kvôli 800 mŕtvym na chrípku ročne si ekonomiku nelikvidujeme. Kvôli 500 nakazeným na koronu áno. Po celom Slovensku sa tvoria kilometrové zápchy na inak poloprázdnych diaľniciach. Zavreli sme desaťtisíce malých obchodov a vláda nie je v stave im ani len prispieť na nájomné,“ napísal na sociálnej sieti k veľkonočnému sprísneniu obmedzení pohybu predseda SaS a minister hospodárstva Richard Sulík.

„Nemám rád, ak ľudia spomedzi hráčov koaličného tímu, od ktorých v ťažkej situácii čakáte, že vám podržia chrbát... si hrajú svoje sebecké hry. Neschopnosť podporiť čokoľvek nepopulárne konané vo verejnom záujme a postovať na FB svoje výplody mysle, je v tejto chvíli mimoriadne nezodpovedné,“ kontroval predseda OĽaNO a premiér Igor Matovič.

Podobných mediálnych prestreliek predviedli obaja počas zhruba mesačného fungovania novej vlády hneď niekoľko.
Ako na to zareagujú voliči? Môže Sulík konfrontáciou s predsedom vlády zvýšiť vlastnú popularitu aj napriek tomu, že nálepka hrobára kabinetu Ivety Radičovej ho núti ostať v súčasnej koalícii takmer za každých okolností?
Dva faktory by v súčasnosti mohli hrať v neprospech Matoviča, odhadol analytik spoločnosti Median.sk Michal Mislovič.
Tretí sa rysuje v dlhodobejšom horizonte.

Kritické vystúpenie Sulíka zo 16. apríla 2020:

SaS stúpla v obidvoch prieskumoch

Sulíkova SaS si už pritom oproti voľbám z 29. februára popularitu zvýšila. Vo volebných miestnostiach za sulíkovcov hlasovalo 6,22 percenta ľudí, v prieskume agentúry Focus z 15. až 17. apríla (po Veľkej noci) získala 6,8 percenta a v ankete agentúry AKO zo 14. až 17. apríla dokonca 9,7 percenta.

Prísny proti miernejšiemu

Stav, keď Matovič vystupoval ako ten prísnejší, kým Sulík žiadal uvoľňovanie protipandemických opatrení, zdá sa, prinášalo doposiaľ úžitok obidvom.

Ak však Matovič vo svojich postojoch zotrvá, môže časť voličov sklamať z dvoch dôvodov, upozornil Mislovič.
Prvým je stabilita, respektíve nestabilita tábora Matovičových podporovateľov. „V týždni pred voľbami sa rozhodovalo o podpore strany 28 percent voličov, 14 dní pred voľbami 17 percent a mesiac pred voľbami 44 percent. Len 11 percent voličov strany deklarovalo, že vždy volí rovnakú stranu,“ zhrnul analytik údaje zozbierané agentúrou Median.sk.

OĽaNO pritom podľa Misloviča do výraznej miery zabodovalo vďaka rétorike namierenej proti elitám — tak ako v dávnejšej minulosti Smer-SD Roberta Fica. Víťazstvom vo voľbách sa však elitou stali samotní matovičovci, takže ich lídrovi sa zúžili možnosti, na koho útočiť.

Matovičovo vystúpenie k programovému vyhláseniu vlády zo 16. apríla 2020:

„Značná časť voličov OĽaNO sa rozhodovala na poslednú chvíľu a volili ju často mladí, ktorí sú ochotnejší meniť svoje rozhodnutie. To sú dôvody, pre ktoré sa podpora OĽaNO môže postupne meniť,“ priblížil analytik.
Druhou hrozbou pre popularitu OĽaNO sú, ako to už zvykne bývať, peniaze. „Na Slovensku máme viac ako 28 percent obyvateľov, ktorých čistý mesačný príjem je do 500 eur. Je logické, že ľudia s nižšími príjmami nedokážu ušetriť dostatočné množstvo financií na to, aby dokázali preklenúť niekoľko mesačné výpadky zo svojich príjmov,“ zhrnul Mislovič.
Matovičova politika predlžovania zákazov preto môže hnevať časť jeho doterajších podporovateľov.

Pozbiera SaS nespokojných?

Naopak SaS, ktorá je od svojho vzniku v roku 2009 výrazne zameraná na ekonomické témy, razí uvoľňovanie hospodárstva, aby sa znovu rozbehla výroba a ľudia ďalej neprichádzali o prácu. K voličom, ktorých Sulík od volieb už získal, by tak teoreticky mohli pribudnúť živnostníci či zamestnanci pracujúci v priemysle a sektore služieb, ktorí aktuálne musia sedieť doma bez výplaty.

Napriek všetkým týmto okolnostiam sú však podľa Misloviča možnosti na razantnejší vzostup sulíkovcov limitované. „Nedá sa predpokladať, že by sme mali očakávať veľmi výrazný nárast podpory tejto strany. Stále netreba zabúdať ani na mimoparlamentné Progresívne Slovensko a stranu Spolu,“ načrtol.

Svetové zemetrasenie

Rozhodujúci tak pre ďalšie dianie v koalícii zrejme bude tretí faktor, ktorý sa prejaví až v dlhodobejšom horizonte.
Nákaza prepukla v období, keď svetová ekonomika strácala dych napriek obrovským úverovým stimulom a podľa skeptikov sa životnú úroveň z úvodu roka 2020 nepodarí dosiahnuť ešte dlhé roky (ak vôbec niekedy).
Za rastúcu nezamestnanosť a pribúdajúcu chudobu sa vina zrejme skôr bude pripisovať premiérovi Matovičovi a jeho ministrovi financií Eduardovi Hegerovi než ministrovi hospodárstva.

Napríklad v Spojených štátoch vyletí nezamestnanosť podľa niektorých odhadov až na devastačných 30 percent.
U nás sa zatiaľ spomína vzostup z aktuálnych približne piatich na zhruba 10 percent, no po prepuknutí krízy v roku 2008 sa počet ľudí bez práce postupne rozšíril na vyše 14 percent.

Podpora Smeru-SD, ktorý v rokoch 2006 až 2010 viedol trojkoalíciu so SNS a ĽS-HZDS, naopak klesla zo 48 percent v decembri 2008 na 38 percent v decembri 2009 a 34,8 percenta vo voľbách v marci 2010.

Očakáva sa, že prichádzajúca hospodárska kríza bude horšia než tá predošlá a svet zažije nevídané zemetrasenie.
„Treba upozorniť, že súčasná kríza je v porovnaní s predchádzajúcou finančnou a hospodárskou krízou výrazne odlišná. Dá sa predpokladať, že vláda nebude musieť riešiť po súčasnej pandémii koronavírusu len ekonomické témy, ale aj množstvo ďalších spoločenských tém,“ uzavrel Mislovič.

X X X

Viac NATO, USA aj Ukrajiny. Matovičove programové vyhlásenie vyznieva prozápadnejšie

Nový vládny dokument sa v zahraničnej politike na prvý pohľad nelíši od toho, ktorý poslancom predložila predošlá vláda. Pri detailnejšom pohľade však predsa len vyznieva prozápadnejšie.Programové vyhlásenie vlády Petra Pellegriniho bolo takmer o polovicu kratšie ako jeho nástupcu Igora Matoviča.

Zahraničnej politike venoval súčasný kabinet podobne skromný priestor ako ich predchodcovia na čele so Smerom.
Dôvodom môže byť aj to, že v novom programovom vyhlásení sa najviac spomína boj proti nákaze COVID-19.
Pri pohľade na zahraničnopolitickú časť vládneho dokumentu vyzerajú oba veľmi podobne – hlavným partnerom je pre nás Európska únia, chceme plniť záväzky Severoatlantickej aliancie a budeme pokračovať v spolupráci so susedmi s Vyšehradskej skupiny. V niektorých oblastiach však predsa len cítiť, že Matovičova vláda bude klásť väčší dôraz na spoluprácu so Západom.

Európska únia: Náš partner, ale...

Pellegriniho vláda formálne podporovala členstvo v Európskej únii a dokonca jeho prehlbovanie. Ale v praxi to bolo trochu komplikovaniejšie.

Keď sa Smer rozhodol, že aj po vymenovaní Pellegriniho za premiéra zostane na čele výboru pre európske záležitosti Ľuboš Blaha, vyvolalo to medzi oboma politikmi aj verejný konflikt. Všetko vyvrcholilo v máji minulého roka, keď Blaha na svoj Facebook zavesil status, v ktorom tvrdí, že EÚ je len „banda zakomplexovaných lúzrov“ a je „plná nenávisti voči strednej Európe“.

Aj preto možno programové vyhlásenie vlády treba brať v kontexte politickej praxe. To podpísané Pellegrinim aj to Matovičove sú v oblasti podpory Únie skutočne formálne takmer totožné.

Ukrajina bola tabu. Matovič ju teraz spomína

Pellegriniho aj Ficova vláda sa ku konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou správala pragmaticky – počkala si na spoločné európske stanovisko po anexii Krymu a túto akciu formálne odsúdila a pridala sa k európskemu mainstreamu.
No samotný Fico, vtedy ešte ako premiér, už v roku 2017 vyhlásil, že ak by by sa o ďalších sankciách voči Rusku
štandardne hlasovalo, nikdy by ich už nepodporil.

Aj Ficova a Pellegriniho vláda bola opatrná v jednoznačnom odsúdení vojenskej expanzie Ruska. V programovom vyhlásení oboch vlád sa Ukrajina v tejto súvislosti nespomínala ani raz.

Matovičov vládny dokument je však v tomto iný. Slovenská vláda prvýkrát v programovom vyhlásení aspoň zmienkou spomína, že územie nášho východného suseda bolo definitívne zabraté cudzou veľmocou.„Budeme aktívne podporovať transformáciu a európsku perspektívu Ukrajiny a neakceptujeme narušenie jej teritoriálnej integrity,“ píše sa v programovom vyhlásení novej vlády.

A Flourish chart

Matovič spomína aj USA. Pellegrini nie

Pellegriniho programové vyhlásenie rovnako ako to Matovičovo spomínalo NATO ako hlavného obranného spojenca Slovenska. Ale aj tu však možno nájsť isté rozdiely.

Slovensko dlhodobo nedodržuje záväzok míňať na obranu 2 % hrubého domáceho produktu (HDP), aj keď je to prípad drvivej väčšiny členov NATO. Ani Pellegriniho vláda nesľubovala, že záväzok, ku ktorému sme sa formálne prihlásili, splníme počas jeho funkčného obdobia.

V Matovičovom vládnom programe však už tento prísľub je. Slovensko má míňať na obranu 2% HDP v roku 2024. V nedávnom rozsiahlom rozhovore pre Aktuality.sk to prisľúbil aj nový minister obrany Jaroslav Naď.

Väčšia inklinácia k Západu v prípade Matoviča je zrejmá aj pri pohľade na zmienku o našich mimoeurópskych spojencov. Pellegriniho vyhlásenie napríklad ani raz neobsahovalo slová „Spojené štáty“ či USA“. To Matovičovo aspoň v obrannej politike spomína, že USA považujeme za „kľúčového spojenca vzhľadom na ich jedinečné spôsobilosti nevyhnutné pre kolektívnu obranu, ktorými európski spojenci nedisponujú.“

Napokon, v novom programovom vyhlásení sa prvýkrát spomína aj zmienka o boji proti šíreniu dezinformácií ako jedna z hlavných bezpečnostných hrozieb pre Slovensko, aktuality.sk

X X X

Nemecko je pripravené zvýšiť príspevok do dlhodobého rozpočtu EÚ

Nemecko je pripravené výrazne zvýšiť svoj príspevok do budúceho dlhodobého rozpočtu Európskej únie (EÚ). Vyhlásil to v stredu Michael Roth, nemecký minister pre záležitosti EÚ. Európska komisia označuje budúci sedemročný rozpočtový rámec za kľúč k obnove európskeho hospodárstva, ktoré decimuje pandémia nového koronavírusu.

Takzvaný viacročný finančný rámec by mal nadobudnúť účinnosť od januára 2021. No ešte pred vypuknutím epidémie boli vlády v Únii hlboko rozdelené v otázke, aký vysoký má byť ich príspevok do rozpočtu aj v tom, na čo sa majú použiť tieto financie. Nemecko bolo medzi tými, ktorí obhajovali nižší rozpočet.

Berlín je teraz „pripravený uvoľniť podstatne viac finančných prostriedkov," uviedol Roth. Poznamenal, že ide o sľub, ktorý už dala kancelárka Angela Merkelová.

Očakáva sa, že toto bude jednou z tém štvrtkovej (23.4.) videokonferencie lídrov EÚ, ktorú pripravovali ministri pre európske záležitosti. Roth zdôraznil potrebu preukázať solidaritu a povedal, že európske štáty môžu očakávať, že Nemecko vyvinie „osobitné úsilie".

Zároveň vyzval ostatných členov bloku, aby ukázali ochotu robiť kompromisy. "A možno povzbudíme ostatných, aby sa spolu s nami vydali touto cestou," dodal Roth.

Štáty na juhu EÚ, zvlášť Taliansko, sa totiž snažia presadiť emisiu spoločného dlhopisu, tzv. koronabondu, vďaka ktorej by sa dlhové bremeno rozdelilo medzi členov bloku, zatiaľ čo krajiny na severe, ako Holandsko a Nemecko, sú rozhodne proti. A vzhľadom na to, že debata o tejto záležitosti je veľmi polarizovaná, na štvrtkovom "e-summite" EÚ sa nejaký výraznejší pokrok neočakáva.

Samotný Roth v tejto súvislosti uviedol, že uvíta diskusiu o užšej hospodárskej a sociálnej spolupráci v Európe, varoval však pred presadzovaním nástrojov, ako sú napríklad koronabondy, ktoré by si vyžadovali úplne nový právny rámec.
„Nemá zmysel viesť abstraktné diskusie," uzavrel, aktuality.sk

X X X

Unikli tisíce e-mailov WHO či Svetovej banky

Na niekoľkých internetových platformách sa objavili zoznamy e-mailových adries a hesiel zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) či Svetovej banky. Najprv sa objavili na portáli 4chan a následne na webstránke Pastebin a tiež na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter, ktorá už začala odstraňovať zoznamy. Podľa informácií BBC niektoré údaje pochádzajú zo starších hekerských útokov.

Riaditeľka americkej mimovládnej organizácie SITE Intelligence Group Rita Katz uviedla, že zoznamy zneužívajú krajne pravicoví extrémisti na „obťažovanie“. Nepotvrdila však, či sú autentické, ani kto ich zverejnil.

Uviedla, že 9 938 e-mailových adries sa týkalo Národného zdravotníckeho inštitútu (NIH), 6 857 Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC), 5 120 Svetovej banky, 2 732 Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), 269 Nadácie Billa a Melindy Gatesovcov a 21 Virologického ústavu vo Wu-chane.

Zástupcovia NIH ako jediní z dotknutých pre BBC potvrdili, že začali vyšetrovať únik informácií. Spomínaná nadácia pre noviny The Washington Post uviedla, že jej vyšetrovanie nepreukázalo žiadny únik dát.

Bezpečnostný analytik Robert Potter na Twitteri napísal, že uniknuté informácie WHO boli pravé, no pochádzali zo staršieho útoku. Dodal, že zdravotnícke organizácie „majú dosť zlú kybernetickú bezpečnosť“.

Podľa služby Graphika, ktorá využíva umelú inteligenciu na monitorovanie dezinformácií na sociálnych médiách, zohrávajú pravicové skupiny neprimeranú rolu v šírení falošných informácií o víruse. WHO označila množstvo falošných informácií o ochorení Covid-19 za „infodémiu“./agentury/

X X X

Koronavírus: Na pomoc sme našli miliardu eur, tvrdí vicepremiérka Remišová

Podpredsedníčka vlády pre investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí) predloží vládnemu kabinetu materiál, podľa ktorého sa na riešenie následkov koronavírusovej krízy podarilo alokovať miliardu eur. Povedala to v diskusii na Tablet.tv. Pozitívne výsledky podľa nej priniesli aj rokovania s Európskou komisiou, ktorá súhlasila s flexibilnejším využitím eurofondov tak, aby pomohli sanovať škody spôsobené krízou.

„Predkladáme do vlády materiál, podľa ktorého sme na najurgentnejšie opatrenia, teda pomoc živnostníkom, SZČO, firmám, zdravotníkom a na krízové opatrenia, našli miliardu eur," doplnila Remišová. Tieto prostriedky podľa nej bude možné použiť aj na riešenie výdavkov, ktoré v súvislosti s koronakrízou vznikli doteraz.

Celkové množstvo nezazmluvnených prostriedkov z eurofondov, ktoré by mohli byť využité na riešenie krízy, odhaduje na štyri miliardy eur. "Máme nejaké nezazmluvnené prostriedky, konkrétne vo výške štyroch miliárd, ale tie musíme nájsť v rezortoch, zobrať a použiť na riešenie koronakrízy," konštatovala Remišová.

Aktuálne eurofondové programové obdobie sa vzťahuje k rokom 2014-2020. V tom nasledujúcom, v rokoch 2021-27, chce Remišová znížiť počet operačných programov na jeden, zvýšiť transparentnosť hodnotenia europrojektov aj čerpania eurofondov. Aktuálna vláda podľa nej priebežne rieši nahromadené problémy.

Na Úrade podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu rozbehla audit verejných obstarávaní a dve z nich už zrušila. Bývalý šéf úradu Richard Raši (Smer-SD) hovorí, že zrušením tendra na optimalizáciu nákupov softvérov a hardvérov verejnou správou Remišová znemožní budúce miliónové úspory, ktoré mal projekt priniesť. Remišová si za zrušením stojí. "Úrad hodnoty za peniaze na ministerstve financií toto rozhodnutie privítal, privítala ho aj odborná verejnosť a takto budem pokračovať," reagovala Remišová.

Počas vlád Smeru-SD išla podľa nej do informatizácie miliarda eur, výsledky tomu však nezodpovedajú. "Keď informatizáciu najviac potrebujeme, tak jednoducho nefunguje. Sociálna poisťovňa nevie urobiť obyčajný dotazník, kde by sa naťahali údaje zo štátnych registrov. Keď zvýšime kapacitu dát posielaných cez slovensko.sk, hrozí, že systém skolabuje," tvrdí podpredsedníčka vlády, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Život do normálu sa podľa dvoch tretín Maďarov vráti až koncom leta

Dve tretiny Maďarov si myslia, že súčasný život ovplyvnený opatreniami pre pandémiu koronavírusu sa do normálu vráti až koncom leta. Vyplýva to z výsledkov prieskumu inštitútu Závecz Research, ktoré v stredu zverejnila internetová stránka komerčnej televízie ATV.

Prieskum na reprezentatívnej vzorke 1500 respondentov zisťoval názory obyvateľstva na vládne opatrenia súvisiace s krízou pandémie. Síce prevažná väčšina účastníkov prieskumu vyjadrila miernu spokojnosť s činnosťou vládneho kabinetu, mnohí by podporili aj opatrenia, ktoré navrhovala opozícia.

Až 59 percent opýtaných vyjadrilo názor, že lekári a zdravotnícky personál nemali zabezpečený včas dostatok rúšok a ochranných odevov. A obyvatelia si podľa názoru až 69-tich percent Maďarov nedokázali v potrebnom čase prostriedky na ochranu proti novému druhu koronavírusu zaobstarať, aktuality.sk

X X X

Bývalého šéfa PPA Kožucha zadržala NAKA

Akcia súvisí s kauzou Dobytkár, kde mali na úplatky za agrodotácie pretiecť milióny eur. Z korupcie je podozrivý aj Kožuch. Bývalého šéfa Pôdohospodárskej platobnej agentúry Juraja Kožucha zadržali elitní policajti z NAKA. Pre aktuality.sk to potvrdili dva od seba nezávislé zdroje. Kožuch pôsobil na čele PPA od roku 2016.

Kožuch stále pôsobí na PPA. Polícia ho zadržala priamo pred očami viacerých zamestnancov agentúry a poľnohospodárov. Tí spoločne s novou šéfkou agentúry Beatrix Galandovou a exriaditeľom práve rokovali v budove agentúry. Pre Aktuality.sk to potvrdil zdroj priamo z prostredia PPA. Rovnaký opis udalostí priniesol aj portál polnoinfo.sk.

Zadržanie Kožucha už potvrdila aj polícia na sociálnej sieti. „NAKA v rámci akcie "Dobytkár" v poobedňajšich hodinách v Bratislave vykonáva zaisťovacie úkony a zadržala jednu osobu dôvodne podozrivú zo spáchania korupčnej trestnej činnosti. Po vykonaní prvotných procesných úkonov budú poskytnuté bližšie informácie."

Vo funkcii skončil len pred pár dňami. Pri akcii Dobytkár pred vyše mesiacom mu zadržali mobilný telefón. Práve s touto akciou by malo súvisieť aj jeho dnešné zadržanie. Kožuch sa po odvolaní z vedenia agentúry stal šéfom sekcie priamych platieb. Vrátil sa tak na svoju pôvodnú pozíciu, ktorú zastával predtým, než sa stal generálnym riaditeľom.

Aktuality.sk oslovili ministra pôdohospodárstva, na jeho reakciu čakáme.

V kauze Dobytkár ide o úplatky v rozsahu viac ako 6 miliónov eur. Podľa zistení polície viaceré projekty žiadateľov o eurofondy prešli práve vďaka úplatkom. NAKA už v tejto súvislosti obvinila a zadržala aj bývalého výkonného riaditeľa agentúry Ľubomíra Partiku a Mareka Kodadu, ktorý roky pôsobil na ministerstve pôdohospodárstva.

Podozrivé projekty

Polícia obvinila aj ďalších troch mužov, ktorí mali úplatky vyberať od žiadateľov a následne ich prerozdeľovať. Aktuality.sk disponujú aj uzneseniami sudcu pre prípravné konanie, ktorý rozhodol o väzobnom stíhaní Partiku, Kodadu aj trojice zadržaných mužov. Z dokuemntov vyplýva, že polícia preverila minimálne 14 konkrétnych projektov, ktoré uspeli vďaka úplatkom. Sedem takto schválených zmlúv podpísal priamo Juraj Kožuch alebo jeho zástupca na PPA.

Rošková a Ndrangheta

Meno bývalého šéfa Pôdohospodárskej platobnej agentúry sa v médiach začalo častejšie objavovať po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice.

Kožuch, ktorý predtým pôsobil ako riaditeľ sekcie pre priame dotácie, musel začať vysvetľovať, ako talianski podnikatelia s napojením na 'Ndranghetu hospodárili na východnom Slovensku a poberali štedrú podporu. Rovnako tak hasil problémy, keď sa prevalilo, že bývalá vplyvná poslankyňa za stranu Smer-SD Ľubica Rošková dostávala poľnohospodárske dotácie aj na letisko.

Následne musel čeliť tvrdej kritike nielen od mnohých malých farmárov, ale aj od Bruselu či generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára. Ten vyhlásil, že v PPA vládne chaos a neporiadok. Kožucha prešetrovala aj polícia vo viacerých prípadoch, doteraz však voči nemu nevzniesla konkrétne obvinenie, aktuality.sk

X X X

Prokurátor ÚŠP obvinil Kičuru a navrhuje jeho väzobné stíhanie. Čižnár súhlasí

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) obvinil v utorok bývalého šéfa Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR) SR Kajetána Kičuru z prijímania úplatku a legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Zároveň v stredu predložil generálnemu prokurátorovi SR Jaromírovi Čižnárovi žiadosť o vydanie súhlasu na vzatie do väzby. Informovala o tom hovorkyňa ÚŠP Jana Tökölyová.

„Prokurátor ÚŠP vydal 21. apríla súhlas na zadržanie troch osôb v súvislosti s podozrením z korupčnej trestnej činnosti súvisiacej s činnosťou SŠHR. Všetky tri osoby polícia včera zadržala. Následne po ich vypočutí bola jedna osoba prepustená zo zadržania a voči jednej osobe následne vzniesol prokurátor ÚŠP obvinenie za podozrenie z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku a legalizácie príjmu z trestnej činnosti,“ dodala hovorkyňa ÚŠP.

Rozhodne súd v Košiciach

Prokurátor ÚŠP predložil generálnemu prokurátorovi SR Jaromírovi Čižnárovi podnet na podanie žiadosti o vydanie súhlasu na vzatie Kičuru do väzby Ústavnému súdu (ÚS) SR. Čižnár sa s týmto návrhom stotožnil a zaslal ho ÚS SR. TASR o tom informovala hovorkyňa GP SR Andrea Predajňová.

ÚS SR už dostal žiadosť generálneho prokurátora o súhlas na vzatie do väzby obvineného sudcu a bývalého šéfa SŠHR Kičuru. „Predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan zvolal na 15.00 h neverejné zasadnutie pléna, ktoré vec prerokuje a rozhodne, pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadrila,“ informovala TASR hovorkyňa ÚS Martina Ferencová.

Žiadosť generálneho prokurátora bola podľa hovorkyne doručená o 13.50 h. Vec bola náhodným elektronickým prideľovaním spisov pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi.

O podnete Čižnára musí rozhodovať ÚS SR, keďže v prípade Kičuru ide o sudcu Okresného súdu v Čadci, ktorý má aktuálne prerušený výkon funkcie. Ak ÚS návrhu Čižnára vyhovie, bude o prípadnom väzobnom stíhaní rozhodovať Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica.

V rámci akcie Rezervy vzniesli ďalšie obvinenie

Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) v rámci akcie Rezervy vzniesol obvinenie aj voči osobe M. S. za zločin podplácania. Informuje o tom polícia na sociálnej sieti. Malo by ísť o konateľa firmy ZVS technology Miroslava Solavu.

NAKA v utorok od rána zasahovala na strednom Slovensku. V Žilinskom a Banskobystrickom kraji vykonávala zaisťovacie úkony v súvislosti s korupčnou trestnou činnosťou z prostredia SŠHR SR. V rámci akcie polícia zasahovala u Kičuru v Čadci a aj u jeho otca Rudolfa Kičuru v obci Lopej neďaleko Brezna. Podľa portálu aktuality.sk mal tento dôchodca prijať nedávno na svoj účet v banke zhruba 200-tisíc eur, pričom poslať ich mala práve jedna z firiem, s ktorými jeho syn uzavrel ako šéf štátnych rezerv obchod na dodanie zdravotníckych pomôcok.

„Som veľmi rád, že som hneď druhý deň po vymenovaní našej vlády strávil v štátnych hmotných rezervách a aj keď sa ma snažil opiť rožkom, ešte v ten deň som povedal, že vo funkcii končí. Jemu bolo v očiach vidieť, že je to kovaný zlodej a som veľmi rád, že bude v rukách orgánov činných v trestnom konaní,“ zareagoval premiér Igor Matovič (OĽaNO).

Podozrivá kúpa bytov

Trestné stíhanie začala NAKA z vlastnej iniciatívy ešte 23. marca v súvislosti s medializovanými informáciami o nákupoch hmotných rezerv a Kičurovej kúpe bytov v centre Bratislavy. Aj on sám v ten deň aj pre Pravdu priznal, že v tejto súvislosti už vypovedal na NAKA. Vypovedať by mali aj jeho kolegovia z úradu, ktorí sa zúčastnili sporných obstarávaní zdravotníckeho materiálu.

Sudca s prerušenou funkciou však nehospodárnosť a predraženie obstarávaní odmietol. Kičura tvrdil, že išlo o vtedy najlepšie možné ponuky. Dva byty na Konventnej ulici v Bratislave, ktoré 17. a 18. marca kúpil jeho 20-ročný syn Krištof Kajetán za približne 200-tisíc eur bez hypotéky, s obstarávaniami zdravotníckeho materiálu nemajú podľa Kičuru nič spoločné. O niekoľko hodín neskôr ho vláda na pokyn premiéra a návrh ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) odvolala.

Machinácie pri verejnom obstarávaní

Na Kičuru však ešte predtým podal poslanec za SaS Ondrej Dostál trestné oznámenie. Zmluvami na nákup zdravotníckych ochranných prostriedkov uzatvorenými s firmami Lacorp a A-testing sa mal Kičura podľa Dostála dopustiť trestného činu machinácií pri verejnom obstarávaní a dražbe, prípadne niektorého z trestných činov korupcie.

Hmotné rezervy pod Kičurovým vedením uzavreli ešte 13. marca zmluvu so spoločnosťou Lacorp na jednorazové ochranné obleky, respirátory FFP3, chirurgické rukavice a masky za 12,4 milióna eur. O dva dni neskôr uzavreli ďalšiu zmluvu za 22,5 milióna eur. Spoločnosť pritom v predchádzajúcich rokoch nevykazovala podľa služby Finstat tržby väčšie ako 100-tisíc eur. Jednotková cena za 10 miliónov rúšok bola 0,83 centa.

Spoločnosť A-testing so sídlom v Jelke, ktorá bola zapísaná do obchodného registra len 29. januára tohto roku, zasa štátnym rezervám dodala desať miliónov chirurgických masiek za 13,3 milióna eur. Jednotková cena za 10 miliónov rúšok bola v tomto prípade 1,11 eura. Výčitky politici Kičurovi adresovali aj za nákup rýchlotestov na prítomnosť koronavírusu. S predstaviteľmi týchto dvoch firiem sa nám nepodarilo spojiť. Konateľ spoločnosti Lacorp Jozef Kuric ešte 18. marca odmietol, že jeho ponuka bola predražená. Rovnako aj šéf firmy A-testing Milan Střelec v tom čase poprel nevýhodnosť štátneho obstarávania, na ktorom údajne s maržou štyri percentá zarobí pol milióna eur./agentury/

X X X

Žitný: Programové vyhlásenie? Policajti sa budú tlačiť politikom do zadku

Kapitolu programového vyhlásenia vlády venovanú polícii považuje za guláš s nedobrými ingredienciami. Navrhované opatrenia vníma ako sypanie piesku do systému, ktorý bol na ceste k zlepšeniu. Za najhoršie považuje plán na zrušenie doterajšieho systému izolácie policajného prezidenta od politických vplyvov. Došlo by k zničeniu systému kariérneho postupu, z ktorého by sa stal kariéristický postup, hovorí bezpečnostný analytik Milan Žitný.

Bez istoty a stability sa podľa neho v policajnom zbore začne šíriť servilnosť – nižší policajtní funkcionári sa budú tlačiť politikom do zadku, aby po voľbách dostali funkcie. To je latinsko-americký model, ktorý nepatrí do strednej Európy, EÚ a NATO.

Keď sa pred vyše rokom aj na žiadosť opozičných strán, ktoré sú dnes vo vláde, menila voľba policajného prezidenta, odporcovia tvrdili, že nakoniec musí byť za políciu aj tak zodpovedný minister vnútra. Dnes chce vláda opäť prehodnotiť súčasnú právnu úpravu vymenúvania a odvolávania prezidenta tak, aby sa jeho novou voľbou posilnil vplyv ministra vnútra. Môžeme hovoriť o opätovnej politizácii polície?

Vnímam to v prvom rade ako krok späť od poslednej úpravy. Tá síce nie je dokonalá, ale bol to veľmi dobrý krok vpred. To, čo je vo vládnom programe, preto považujem za návrat k starým časom. Vidím tam aj protirečenie. Píše sa tam, že prestíž polície je závislá od osoby policajného prezidenta, ale zároveň tiež o posilnení pozície ministra vnútra. Tak o koho ide? O prestíž ministra vnútra alebo policajného prezidenta?

Táto formulácia navyše implikuje nedôveru súčasnému policajnému prezidentovi. To je tam zjavne prítomné. Navyše, keď na konci roku 2018 vtedajšia vláda Petra Pellegriniho menila zákon o policajnom zbore, opozícia žiadala, aby výber policajného prezidenta nebol v rukách ministra vnútra. Teraz, keď sú pri vláde oni, chcú voľbu zasa spolitizovať. Protirečia tak sami sebe.

Prečo je to problém, veď aj minister je nepriamo vybratý vo voľbách?

Pamätáme si to z čias premiérovania Vladimíra Mečiara, keď sa menili zákony, aby mohli nejakého funkcionára odvolať. Tak to bolo v roku 1995 pri menovaní riaditeľa SIS. Toto mi ponúka presne takúto interpretáciu. Nepovažujem to za šťastné. Ak sa to takto zmení, minister bude môcť s policajným prezidentom zametať, ako sa mu bude chcieť a z policajného orgánu, ktorý má byť odborným telesom, sa stane spolitizovaný orgán. To je bez debaty.

Podľa niektorých západných modelov je policajný prezident niečo ako štátny tajomník, teda človek v stálej štátnej službe, ktorý nového ministra víta, potom sa s ním zas lúči a víta nového, ale sám na rezorte ostáva. U nás je takýto model štátnej služby nefunkčný. V každom rezorte, rovnako aj policajnom zbore, by mala byť istota, že ľudia môžu dlhodobo odborne rásť a predvídateľne sa kariérne posúvať. Na to ale treba stabilizovaný policajný zbor. Ak sa prijme táto nová úprava z vládneho programu, do policajného zboru sa vnesie znovu neistota.

Aké to môže mať na políciu dopady?

Keď dochádza k zmene farieb vlády, nový minister to vždy využije a dá si do funkcie svojho človeka. Vždy sa to tak robilo, ale toto je po prvýkrát, keď by sa tak nemuselo. Celé koleso sa zas rozhýbe. Nielen policajný prezident, ale aj ďalší funkcionári na špecializovaných útvaroch budú odvolaní a prídu tam iní. Takýto systém vyvoláva tlak na korupčné správanie. Už pre voľbami začnú niektorí nadbiehať politickým stranách, u ktorých vidia potenciál zvíťaziť. To je veľmi zlý postup a určite nie cesta správnym smerom.

Ale vláda v programovom vyhlásení spomína uplatňovanie motivačných nástrojov v systéme odmeňovania policajtov, ktoré bude v súlade so zásadami kariérneho postupu a bude odrážať výkonnosť a kvalitu ich práce ako služby občanom…

Píše sa tam o kariérnom postupe, vidíme, že minister si za poradcu zobral bývalého policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka. Ten sa stal slávny tým, že dodnes radoví policajti škrípu zubami, keď si spomenú na jeho model hodnotenia. Ak je tento človek kľúčovým poradcom ministra, nemám žiadne ilúzie, že ten model bude dobrý. Jeho systém hodnotenia, ktorý kedysi zaviedol, bol katastrofálny.

Kvalitný kariérny postup sa dá dosiahnuť, ak postupuje človek, ktorý má výsledky, ovláda jazyky, je schopný manažér, rešpektovaný vo svojom prostredí. Takýto systém potrebuje stabilitu, a nie vymieňanie všetkých funkcionárov po každých voľbách. Toto je dobrý model pre každý kariérny postup a všetko ostatné sú len hlúposti. Bez istoty a stability sa v policajnom zbore šíri servilnosť – tlačia sa politikom do zadku, aby po voľbách dostali funkcie. To je latinsko-americký model, ktorý nepatrí do strednej Európy, EÚ a NATO.

Policajný prezident, vrcholní predstavitelia polície a inšpekcie ministerstva vnútra majú byť podľa vlády pri prijímaní do riadiacich funkcií podrobení skríningovému vyšetreniu na tzv. detektore lži. Následne takéto vyšetrenie budú absolvovať minimálne jedenkrát ročne. Je to efektívny nástroj na zabezpečenie dobrého vedenia polície?

Polygraf nepovažujem za dobrý nástroj, keďže poznám prípady, že ho ľudia dokázali oklamať. Vo Veľkej Británii detektor lži vôbec nepoužívajú práve pre jeho nespoľahlivosť. Len čo je nejaký systém omylný, do jasného prostredia vnáša prvok nečakanosti. Pokiaľ budú postupovať takýmto spôsobom, neviem si ani predstaviť, ako a kde to celé skončí. Je to veľmi jasné vyjadrenie nedôvery celému policajnému zboru. Navyše, treba pripomenúť, že niekto tie vyšetrenia musí robiť, zhromažďovať informácie, pripravovať test a vyhodnocovať ho. Máme predsa Národný bezpečnostný úrad, ktorý zabezpečuje systém bezpečnostných previerok. Ten je dostatočne silný, zrozumiteľný a čitateľný. Otázok, ktoré musí štátny zamestnanec vyplniť, je obrovské množstvo. Keby niekto v dotazníku uviedol nepravdivé údaje, dá sa to ľahko skontrolovať a sankcionovať. Neviem si predstaviť, že by to s detektorom fungovalo. Navyše je to vyslovenie nedôvery každému jednému policajtovi. O to smiešnejšie vyznieva deklarácia vlády, že zásady budovania efektívneho zboru budú koncipované prioritne na vybudovaní dôvery v tento zbor.

Stalo sa aj to, že bezpečnostné previerky dostali ľudia, o ktorých sa neskôr objavili rôzne vážne pochybnosti…
Národný bezpečnostný úrad vychádza z informácií, ktoré mu zabezpečí polícia alebo spravodajské služby. Previerky navyše nie sú udeľované raz a navždy. Existuje mechanizmus, ktorý ju môže revokovať, ak sa zistí, že ten človek má niečo za ušami. Tento systém je dobrý, neviem, prečo ho máme meniť. Takáto cesta vedie k spochybneniu všetkých doteraz vytvorených nástrojov. Žiadny systém dokonalý, samozrejme, nie je, ale ak je dobre nastavený, netreba ho celý nesystémovo búrať.

Vláda chce pre väčšiu nezávislosť a efektivitu prehodnotiť postavenie Úradu inšpekčnej služby a na základe výsledkov analýzy zváži vznik tzv. Generálnej inšpekcie bezpečnostných zborov. Je to správny krok na očistu polície?
Kedysi, asi desať rokov dozadu, som bol veľkým stúpencom tohto modelu. Ale mal som potom príležitosť viackrát sa stretnúť z ľuďmi z českej polície aj inšpekcie. Dnes si už preto nie som istý, že tento model je dobrý. Jeden zo silných argumentov, prečo Generálna inšpekcia bezpečnostných zborov vo vzťahu k polícii nemusí dobre fungovať, je, že tam začali pracovať ľudia, ktorí vôbec nepoznali policajnú prácu. Nerozumeli jej, nikdy s ňom nemali profesionálnu skúsenosť a začali sa preto dopúšťať chýb. V snahe vyhnúť sa kamarátskym väzbám medzi policajtmi tam zobrali ľudí, ktorí tej práci nerozumejú. Z toho vidím, že sa o tom neradili, nezbierali skúsenosti. Tá formulácia vlády je preto taká opatrná. Sama osebe je dôkazom, že sa na to nepripravovali, ale to len odpísali.

Ak tajné služby zistia korupčné správanie verejných funkcionárov, majú byť podľa vlády povinné takéto zistenia odstúpiť
orgánom činným v trestnom konaní. Prečo dnes nie sú?

Predpokladám, že na tomto sa minister vnútra nepodieľal, pretože spravodajský dôstojník s bohatými skúsenosťami niečo takéto nemôže nikdy povedať. Spravodajská služba NESMIE mať povinnosť oznámiť polícii nejaký trestný čin, o ktorom sa dozvie. Veď to by sme mohli spravodajské služby rovno rozpustiť. Spravodajská služba má zo zákona určené, ktorým orgánom poskytuje informácie. Ak by mala spravodajská služba takúto povinnosť, porušovala by tie úlohy, na ktoré je určená.

V čom by to mohlo spôsobovať problémy?

Predstavme si, že spolupracujú so spriatelenými zahraničnými službami na nejakom transfere zbraní hromadného ničenia cez Slovensko. Podľa tohto znenia by mali povinnosť nahlásiť nejaké všimné a úplatok verejnému funkcionárovi za bezproblémový prevoz. Zasiahla by polícia, zadržala nejakých kamionistov a policajného funkcionára, ale prerušila by sa celá dôležitá reťaz obchodovania so zbraňami hromadného ničenia. Nezistilo by sa, kto na tom participoval, kto z toho profitoval, spriatelené spravodajské služby by už našej radšej nič neoznamovali a akcia zameraná na teroristov by skončila zatknutím kamionistov a nejakého policajného funkcionára pre úplatok. Takáto úprava sa nesmie prijať. Úlohy spravodajskej služby sú úplne niekde inde ako úlohy orgánov činných v trestnom konaní.

Vláda plánuje zaviesť pravidlo, že ak priamy aktér usvedčí toho, kto dáva alebo berie úplatok, súčasťou rozhodnutia súdu bude finančná kompenzácia pre nahlasovateľa vo výške 50 percent z výšky úplatku, ktorú zaplatí iniciátor korupcie. Obdobný princíp chce bude vláda aplikovať pri boji s daňovými podvodmi. Nebude polícia zahltená podaniami
ziskuchtivými podvodníkov? Dá sa to vôbec aplikovať v praxi?

Považujem to za ťažko diskutovateľné. Vyzerá to veľmi populisticky až korupčne. Zdá sa mi to smiešne.

Rozšíri sa aj okruh trestných činov, na ktoré bude možné použiť agenta. Pomôže to?

Bez presnejšieho popisu toho mechanizmu to neviem vyhodnotiť. Treba však povedať, že nasadenie agenta je vždy rizikové v dokazovaní. Máme zatiaľ málo veľkých korupčných káuz, ktoré by sa preukázali aj na súde, keďže korupcia sa veľmi ťažko dokazuje spätne. Ak sa presúvali peniaze elektronickou cestou, dá sa to samozrejme odsledovať, ale väčšinou sa to deje v hotovosti. Nemám pocit, že to pripravovali nejakí ľudia z fachu, ale skôr politici, ktorí si tam dali svoje predstavy a v legislatívnom znení budú narážať na problémy.

Ako by ste teda zhrnuli kapitolu vládneho programu venovanú polícii?

Tie veci, ktoré sme prebrali, vnímam ako sypanie piesku do systému, ktorý bol na ceste k zlepšeniu. Nie je to premyslený systémový modul, kde veci do seba zapadajú, aby to celé fungovalo. Mňa to celé vôbec neoslovuje. Je to taký guláš s nedobrými ingredienciami. Najhorší z toho je plán zrušenie doterajšieho systému izolície policajného prezidenta od politických vplyvov. Došlo by k zničeniu systému kariérneho postupu, z ktorého by sa stal kariéristický postup./agentury/

X X X

Trump nariadil armáde, aby pri ohrození zaútočila na iránske lode

Prezident USA Donald Trump prikázal americkej armáde zničiť akékoľvek iránske plavidlo, ktoré by obťažovalo lode vojenského námorníctva Spojených štátov. Oznámil to v stredu samotný Trump, ktorého citovala agentúra AFP. „Americkému vojenskému námorníctvu som nariadil, aby spustilo paľbu a zničilo akékoľvek iránske delové člny v prípade, že budú na mori obťažovať naše lode," napísal Trump na Twitteri.

Jedenásť menších ozbrojených plavidiel Iránskych revolučných gárd sa minulý týždeň v severnej časti Perzského zálivu tesne priblížilo k lodiam amerického vojenského námorníctva, ktoré v tejto oblasti vykonávali cvičenie. Americké ministerstvo obrany uviedlo, že Iránci sa dopustili "nebezpečných a provokatívnych činov", pri ktorých hrozila zrážka alebo aj horšie následky.

Iránske revolučné gardy naopak v nedeľu americké vojenské námorníctvo obvinili z "neprofesionálneho a provokatívneho správania", ktoré narušilo ich vlastné cvičenia.

Irán a Spojené štáty sa dostali na pokraj vojny po útoku amerického dronu v Iraku, pri ktorom bol 3. januára usmrtený veliteľ jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd Kásem Solejmání. Irán reagoval raketovými útokmi na iracké základne, na ktorých boli umiestnení americkí vojaci, aktuality.sk

X X X

Škody po zemetrasení v Záhrebe vyčíslili na 5,5 miliardy eur

Zemetrasenie, ktoré 22. marca zasiahlo chorvátske hlavné mesto Záhreb, spôsobilo škody vo výške približne 42 miliárd kún (cca 5,5 miliardy eur). Oznámila to v stredu chorvátska vláda, ktorú citovala agentúra Reuters. Krajina sa bude snažiť potrebné financie na obnovu škôd získať zo zahraničia.

Zemetrasenie s magnitúdou 5,3 si vyžiadalo život 15-ročného dievčaťa a zranenia ďalších 27 osôb. V dôsledku poškodených budov muselo mnoho ľudí opustiť svoje domovy. „Naši odborníci, ktorí konzultovali aj so zahraničnými kolegami, odhadujú škody na zhruba 42 miliárd kún. Bezodkladne je potrebné dokončiť opravu komínov, vodovodov a vykurovacích zariadení, aby sa ľudia mohli vrátiť domov,“ uviedol minister výstavby a územného plánovania Predrag Štromar.

Následne podľa jeho slov posúdia opravu poškodených nemocníc a škôl. „Požiadame tiež o (finančnú) pomoc Európsku komisiu a Svetovú banku a taktiež plánujeme darcovskú konferenciu,“ dodal Štromar. Minister financií Zdravko Marič povedal, že Chorvátsko bude v nasledujúcich mesiacoch potrebovať až 70 miliárd kún, aby bolo možné zvládnuť ekonomické dôsledky koronavírusovej krí¬zy./agentury/

X X X

Poslanci začali diskusiu k programovému vyhláseniu

Poslanci Národnej rady (NR) SR začali v rámci šiestej schôdze diskusiu k programovému vyhláseniu vlády (PVV). Plénu ho predložil predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) v pondelok. Následne o ňom rokovali parlamentné výbory, odporučili PVV schváliť a vysloviť dôveru vláde.

Premiér Matovič v pléne nie je prítomný. Do diskusie sa písomne prihlásilo 17 poslancov. Ešte pred nimi vystúpil predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). O slovo požiadali aj podpredsedovia snemovne Gábor Grendel (OĽaNO), Juraj Šeliga (Za ľudí), Milan Laurenčík (SaS) aj Peter Pellegrini (Smer).

Opozícia sa opakovane pokúšala prerušiť schôdzu, podala viaceré procedurálne návrhy. Pellegrini navrhol zvolanie poslaneckého grémia, aby sa vyjasnilo, či rokovanie NR SR nie je v rozpore s uznesením vlády, ktoré zakazuje zhromažďovanie. Po rokovaní grémia poslanci hlasovaním odmietli návrh na prerušenie schôdze, kým jasné stanovisko nezaujme ústavnoprávny výbor. Procedurálny návrh predložil aj predseda ĽSNS Marian Kotleba. Žiadal prerušiť schôdzu, kým nebude v pléne prítomný premiér.

Cigániková PVV nepodporí

Predsedníčka parlamentného zdravotníckeho výboru Jana Cigániková (SaS) sa pred začiatkom schôdze vyjadrila, že programové vyhlásenie vlády nepodporí. Podľa jej slov nemôže súhlasiť s takým PVV, ktoré obsahuje systém unitárnych zdravotných poisťovní. Pred novinármi povedala, že minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) jej prisľúbil kompromis, že táto časť bude z dokumentu vyňatá, čo sa napokon nestalo.

„Ja som jasne komunikovala, že systém, ktorý ruší pluralitu zdravotných poisťovní je pre mňa absolútne za čiarou, a že nebudem súhlasiť s takým PVV, ktoré by toto obsahovalo,“ povedala v stredu novinárom Cigániková. „Akceptujem to, ale nemajú odo mňa čakať, že to podporím,“ dodala s tým, že svoje rozhodnutie neplánuje meniť.

„Som za to, aby bola pluralita zdravotných poisťovňami, to znamená konkurencia medzi nimi, ktoré by sa mali o poistencov biť lepšími službami,“ priblížila Cigániková s tým, že v dôsledku unitárneho systému môže dôjsť k plytvaniu financií, pod čo sa nedokáže podpísať. Podotkla, že vládu plne podporuje, no dokument nepodporí.

Sulík rešpektuje Cigánikovej rozhodnutie

Predseda SaS, minister hospodárstva a vicepremiér Richard Sulík, rešpektuje rozhodnutie šéfky zdravotníckeho parlamentného výboru Jany Cigánikovej (SaS) nehlasovať za programové vyhlásenie vlády (PVV). „Poslankyňa Národnej rady SR Jana Cigániková sa rozhodla uprednostniť svoje ústavné právo pred poslaneckou disciplínou a ja to rešpektujem. O závažnosti dôvodov ma informoval môj štátny tajomník Ján Oravec, ktorý za stranu SaS viedol rokovania o PVV,“ povedal Sulík.

Oravec na rokovaniach podľa vlastných slov opakovane uviedol, že ak budú súčasťou PVV problematické body ako unitárny systém či štátne distribučné spoločnosti, tak hrozí zásadný nesúhlas predsedníčky zdravotníckeho výboru, ktorá využije svoje ústavné právo nehlasovať.

Podľa Matoviča by si mal Sulík nastaviť mód fungovania strany

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) drží palce predsedovi SaS Richardovi Sulíkovi, aby si určité veci v SaS skonsolidoval čím skôr. Vyhlásil to v reakcii na informáciu, že Jana Cigániková neplánuje podporiť PVV, ale napríklad aj na odkazy na sociálnych sieťach.

„Držím palce Richardovi Sulíkovi, aby nastavil mód fungovania v rámci svojej strany, či aj poslaneckého klubu alebo aj mimo neho. Aby bolo čo najmenej odkazov cez facebook, čo najmenej otvorených listov, kde sa podpíše štátny tajomník za tú konkrétnu stranu a vyzýva svoju vlastnú vládu. Myslím si, že to by sme si do budúcna robiť nemali,“ skonštatoval na stredajšej tlačovej konferencii pred parlamentom. Premiér zároveň dodal, že tlaky záujmových skupín rozobrať jednotlivé poslanecké kluby sú obrovské.

Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová uviedla, že zvyšných 12 poslancov za SaS jednoznačne podporí programové vyhlásenie vlády. Postoj Cigánikovej ju mrzí. Z rozhodnutia Cigánikovej je prekvapený aj štátny tajomník rezortu diplomacie Martin Klus (SaS). „Možno to ešte pani poslankyňa do hlasovania prehodnotí,“ doplnil Klus.

Sme rodina a Za ľudí podporia PVV

Hnutie Sme rodina vždy dodržalo to, čo sľúbilo. Vyhlásil to predseda parlamentu a líder hnutia Sme rodina Boris Kollár s tým, že do PVV sa dostali všetky priority, ktoré poslanci hnutia presadzovali aj v predchádzajúcom volebnom období.
„Je tam veľmi veľa zákonov smerujúcich k ľuďom. Je to dobre urobené PVV a v kontexte toho, že sme mali na to málo času, sme ho pripravili dobre. Táto vláda nemala žiadny čas, musela okamžite konať pre nový koronavírus,“ vyhlásil Kollár. Program podľa neho obsahuje 120 strán kvalitných návrhov. „Našou prioritou sú sociálne veci. Vláda si zakladá aj na boji proti korupcii. Chcem dať týmto odkaz, že si ľudia môžu byť istí, že keď sme niečo povedali, tak sme to dodržali,“ doplnil Kollár, že tohto princípu sa budú poslanci držať aj naďalej.

Poslanecký klub strany Za ľudí podporí PVV, pretože je s tým spojená dôvera vláde, povedal novinárom podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí). Podotkol, že vďaka strane Za ľudí sa do materiálu dostali dôležité veci a zároveň sú aj veci, ktoré sa tam vďaka nim nedostali. „Politika je o kompromisoch,“ do¬dal.

Fico: Text PVV je neprofesionálny, Smer ho nepodporí

Text programového vyhlásenia vlády je neprofesionálny a bez finančného krytia. Strana ho preto nepodporí a bude hlasovať proti dokumentu. Na dnešnej tlačovej konferencii pred budovou Národnej rady SR to povedal predseda Smeru Robert Fico. Už v týchto dňoch sa podľa neho vláda správa v príkrom rozpore s tým, čo je v dokumente napísané. Od členov poslaneckého klubu strany preto očakáva, že budú v rozprave k programovému vyhláseniu vlády aktívni a profesionálne poukážu na jeho hlavné nedostatky.

Programové vyhlásenie

Vláda sa v programovom vyhlásení zaväzuje zabezpečiť kvalitné vzdelanie, základom má byť včasná a kvalitná zdravotná starostlivosť. Sľubuje tiež rovnosť pred zákonom a skutky, na základe ktorých sa zvýši dôvera ľudí v štát a ľudí, ktorí ho reprezentujú.

Osobitnú pozornosť chce venovať chudobným, chorým a slabším. Vláda Igora Matoviča (OĽaNO) tiež plánuje zvýšiť potravinovú sebestačnosť Slovenska a nastaviť spravodlivý systém podpory poľnohospodárov.

Celé znenie Programového vyhlásenie vlády

„Rovnosť príležitostí bude základným kritériom akejkoľvek súťaže či výberového konania. Zmysluplnou informatizáciou premeníme Slovensko na inteligentnú, inovatívnu a transparentnú krajinu. Efektívnym využívaním fondov Európskej únie znížime regionálne rozdiely a zvýšime ochranu životného prostredia. Budeme pôsobiť ako spoľahlivý a zodpovedný partner v európskych a medzinárodných vzťahoch," píše vláda vo svojom programovom vyhlásení.

Členovia štátnej komisie zložili sľub

Noví členovia Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán zložili v stredu v priestoroch Bratislavského hradu sľub do rúk predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina). Zložením sľubu sa začalo funkčné obdobie štátnej komisie. Okrem parlamentných strán nominovali do komisie po jednom členovi aj predseda Ústavného súdu (ÚS) SR, Najvyššieho súdu (NS) SR, Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR a generálny prokurátor SR. Komisia má 14 členov.

Členmi komisie sa stali Miroslav Sopko, Jiří Kubáček (delegáti OĽaNO), Peter Zoľák (delegát Sme rodina), Karol Kubela (delegát SaS), Radovan Ondrejka (delegát Za ľudí), Ján Knapp, Augustín Hambálek, Jaroslav Rybanský (delegáti Smeru), Marek Mališ, Radovan Hrádek (delegáti ĽSNS). Ďalšími členmi sú Ladislav Orosz (delegát predsedu ÚS), Juraj Vačok (delegát sudcu NS, ktorý vykonáva úlohy predsedu tohto súdu), Vladimíra Klimentová (delegátka generálneho prokurátora) a Janka Pisková (delegátka predsedu NKÚ).

Šéf parlamentu členom komisie pripomenul, že preberajú na seba zodpovednosť za celé volebné obdobie, pričom budú dohliadať na všetky voľby. Verí, že štátna komisia nájde vždy zhodu a súlad v rozhodovaniach, ktoré budú nezávislé a bez vplyvu politických strán. Predsedu štátnej komisie by mal parlament voliť v stredu v tajnej voľbe zo všetkých členov komisie.

Štátna volebná komisia je nezávislým orgánom zriadeným na kontrolu financovania politických strán a hnutí, riadenie volieb a zisťovanie výsledkov volieb. Kontroluje tiež financovanie a vedenie volebnej kampane.
Súdna Rada

Ústavnoprávny výbor parlamentu dnes uznesením schválil troch kandidátov na členov Súdnej rady SR. Voľba nominantov do súdnej rady dnes nebude. Presunula sa na štvrtok. Poslanci začnú o kandidátoch rokovať ráno o 9.00 h, voľba bude o 17.00 h.

Advokáta Andreja Majerníka navrhol podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí). Bývalého predsedu Ústavného súdu SR Jána Mazáka za člena rady navrhli poslanci Alojz Baránik a Anna Zemanová (obaja SaS) a sudkyňu Najvyššieho súdu SR Alenu Svetlovskú navrhol predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina).

Súdna rada je momentálne nekompletná. Z 18 členov chýbajú traja nominanti vlády a traja nominanti parlamentu. Zvyšnými členmi rady sú deviati sudcovia, ktorých vyberajú v tajnej voľbe sudcovia z celého Slovenska a troch členov rady vymenovala prezidentka SR.

Členovia zákonodarného orgánu budú opakovane voliť aj predsedu parlamentného výboru na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva. V predchádzajúcich štyroch voľbách neuspel líder opozičnej strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) Marian Kotleba./agentury/

X X X

Peter Bárdy: Politici a verejní funkcionári ukrývajú obrovské majetky

Bývalý šéf vojenských tajných Ján Balciar zarobil s odmenou a s preplatenou dovolenkou za marec tohto roku 43-tisíc eur. Na jednej strane to vyzerá ako zlatý padák, na strane druhej ako kamufláž.

Poďme po poriadku.

Majetkom bývalého šéfa vojenských tajných sa redakcia Aktuality.sk venuje už vyše roka. Najprv sme zistili, že má v Chorvátsku apartmán a jeho susedmi sú exministri Mosta-Híd Gábor Gál a László Sólymos.
Samozrejme, že neprezradil ani cenu, ani výšku svojho platu.

Neskôr sme odhalili, že má 15 apartmánov na Táloch. Tri z nich navyše kúpil od človeka s väzbami na Jána Kána, bývalú pravú ruku mafiánskeho bosa Mikuláša Černáka. Po pár mesiacoch sme zistili, že zvyšných 12 z 15 apartmánov dostal Balciar od svojho otca ako dar a ten ich získal od firmy spoločnosti Inglewood Vladimíra Brodňana, bývalého investičného manažéra finančnej skupiny Penta.

Domy, byty, apartmány, pozemky...

Do portfólia rodiny Jána Balciara (bezpodielové vlastníctvo s manželkou) patril podľa katastrálnej mapy aj dnes už predaný byt v bratislavskom Ružinove, 2 byty a rodinný dom v Rimavskej Sobote, chata v Jarabej, pozemok v Bystrej a rodinný dom vo Valaskej. Nič z toho nie je zaťažené hypotékou. A spomínaný apartmán v Chorvátsku.
Na človeka, ktorý prakticky celý život pracoval v polícii a v armáde, to vôbec nie je málo.

Keď sa majetkom Jána Balciara zaoberal na konci marca minulého roka parlamentný výbor, bývalý poslanec SaS Ľubomír Galko prezradil, že Balciarov plat je mimoriadne vysoký.

Podľa našich odhadov, ktoré sme konzultovali s odborníkmi na reality, bola cena nehnuteľného majetku Jána Balciara (spolu s manželkou) takmer 3 milióny eur. Potom sa Ján Balciar rozhodol stavať chatu v Národnom parku Nízke Tatry, neďaleko turistického chodníka v lokalite Lenivá. No a koncom novembra minulého roka sme upozornili aj na ďalší dar, ktorý sa tentoraz pošťastil synovi generála Balciara.

Štedrý 79-ročný starý otec?

Jeho štedrý starý otec, ktorý dal predtým synovi Jánovi 12 apartmánov na Táloch, daroval vnukovi 110-metrový byt v projekte Avidol v bratislavskej mestskej časti Trnávka. Odhadovaná cena 200- až 250-tisíc eur znamenala, že celková hodnota majetku rodiny Blaciarovcov mohla prekročiť 3 milióny.

Takže, tu máme rekapituláciu majetku. Teraz si to porovnajme s platom, ktorý generál Balciar dostával.
Podľa toho, čo vieme, zarobil vo februári tohto roka takmer 12-tisíc eur v čistom a v marci astronomických 43-tisíc v hrubom (po pripočítaní odmien, príplatkov a dovolenky) - čo je v čistom čosi vyše 30-tisíc eur.

Čiže ak by zarábal 12-tisíc eur mesačne a tento plat by mal od apríla 2016, keď sa stal šéfom vojenských tajných, tak by aj s posledným marcovým platom zarobil takmer 600-tisíc eur (bez špeciálnych odmien na konci roku a pod.).
Netreba pritom zabúdať, že je to plat, aký by mohol Balciarovi závidieť aj premiér, dostával podľa našich zistení až po medializácii jeho majetkových pomerov - zhruba od marca minulého roka.

Áno, pre úplnosť treba pripomenúť, že zásadnú časť majetku získal darom od 79-ročného otca na dôchodku.

Ukrývanie majetku

A, samozrejme, generál Balciar nie je jediný, koho majetok vzbudzuje otázky a možno podozrenia.
Spomeňme si na Viktora Stromčeka, šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa, šporovlivého Štefana Harabina, bývalú štátnu tajomníčku Moniku Jankovskú, exministra spravodlivosti Gábora Gála, exposlanca Andreja Hrnčiara a ďalších.

Politici, sudcovia, ľudia na vysokých úradníckych postoch, politickí nominanti majú často potrebu skrývať svoj majetok.
Alebo aspoň spôsob, ako ho nadobudli. V prípade mnohých z nich totiž existujú podozrenia, že na to nestačia ich oficiálne platy.

Aj toto bude jednou z výziev pre novú vládu. Pripraviť systém kontrolných opatrení, aby sa dali skutočne efektívne porovnávať majetkové pomery s príjmami. Aby nebolo podávanie majetkových priznaní len súťažou, kto čo skryje a kto sa bude spravodlivosti a zákonom viac smiať do tváre, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Tureckí zdravotníci vinia vládu za smrť lekárov

Združenie tureckých zdravotníkov (TTB) obvinilo v stredu tureckú vládu, že nie je neschopná dostatočne ochrániť lekárov bojujúcich proti pandémii nového koronavírusu. Stalo sa tak po tom, ako si toto infekčné ochorenie v krajine za posledný mesiac vyžiadalo životy 24 zdravotníkov. Informovala o tom agentúra AFP.

TTB, ktoré zastupuje až 80 percent tureckých lekárov, uviedlo, že príčinou nákaz a úmrtí pomedzi zdravotníkmi bojujúcimi s koronavírusom je nečinnosť zodpovedných úradov.

Ochorením COVID-19, ktorého pôvodcom je nový koronavírus, sa doteraz v Turecku infikovalo približne 3500 zdravotníkov, čo predstavuje zhruba 3,6 percenta zo všetkých potvrdených prípadov nákazy. Medzi 24 zdravotníkmi, ktorí na chorobu zomreli, bolo 14 lekárov.

Ešte začiatkom apríla bolo podľa tureckého ministra zdravotníctva Fahrettina Kocu infikovaných "len" 600 zdravotníkov. Po tom, ako začali do tureckých nemocníc masovejšie prúdiť noví pacienti infikovaní novým koronavírusom, rozšírila sa nákaza prudko aj medzi zamestnancami nemocníc.

Tureckí zdravotníci sú pritom podľa agentúry už roky terčom kritiky zo strany verejnosti, ktorá je dlhodobo nespokojná s dostupnosťou a kvalitou zdravotnej starostlivosti v krajine, aktuality.sk

X X X

Na dopravné značenie najali pochybnú firmu bez sídla a webu. Čudnú prax riešila aj prokuratúra

Starosta Malinova dal zjednosmerniť ulicu, kde býva. Zákazku dostala pochybná česká firma bez webu a sídla. Projekt vypracoval jej majiteľ, ktorý na to nemal podľa prokuratúry oprávnenie. „To, čo píše prokuratúra, je len jej názor,“ konštatoval starosta.

Nezákonné postupy, pochybné okolnosti a záhadná firma namočená vo viacerých problémoch. Aj také boli okolnosti zákaziek za tisíce eur súvisiace s organizáciou dopravy a údržby ciest v Seneckom okrese. Niektoré obce si na uvedené služby najali českú eseročku Dieselex B. T., ktorej konateľ a jediný spoločník Dušan Vojtech nemal podľa prokuratúry ani len oprávnenie na výkon týchto špecifických činností.

Navyše, firma mala v minulosti na krku exekúciu za státisíce eur a figurovala aj v prípade pochybnej pohľadávky za vyše 200-tisíc eur. Otázniky vyvoláva aj oficiálne sídlo Dieselexu B. T. v českej metropole, keďže firma si na uvedenej pražskej adrese neprenajíma žiadne priestory. Česká eseročka nie je vedená ani medzi našimi daňovými subjektmi.

Jednosmerka pre starostu?

Medzi obce, ktoré využili služby Dieselexu B. T., patrí aj tri a pol tisícové Malinovo ležiace na skok od Bratislavy.
Začiatkom leta minulého roka si jeho obyvatelia všimli, že v obci pribudli dopravné značky. Nové značenie zmenilo v časti Malinova organizáciu dopravy, čo sa stretlo s nevôľou viacerých domácich.

Podľa obecného poslanca Attilu Juhásza sa zmena udiala bez toho, aby bola o nej verejnosť informovaná.
„V prvé dni si domáci značky ani nevšimli. Odbočili z hlavnej cesty, za rohom stáli policajti a vyberali pokuty za porušenie zákazu,“ opisuje situáciu krátko po zavedení nového dopravného značenia.

Juhász upozorňuje, že starosta tým obmedzil aj práva Malinovčanov dostať sa autom k domom, používať cestu na cintorín alebo k zdravotnému stredisku. Niektorí obyvatelia dokonca naznačujú, že k zmene dopravného značenia došlo preto, aby ulicou, kde býva starosta, jazdilo menej áut.

Starosta Eugen Janík, ktorý sa uchádzal o verejnú funkciu ako nezávislý kandidát, priznáva, že chcel znížiť premávku na ulici. Osobný prospech však odmieta: „Úprava značenia sa týkala zjednosmernenia jedinej ulice. Všetky ostatné dopravné značky, ktoré pribudli na ďalších uliciach, súviseli s touto ulicou.“

Janík tvrdí, že o zmenách nemuselo rozhodovať ani obecné zastupiteľstvo, lebo to nebolo v jeho kompetencii.
Keďže nové osadenie značiek sa nepozdávalo viacerým obyvateľom, obrátili sa vlani v auguste na prokuratúru s podozrením, že obec porušila zákon. Vyše 20 dopravných značiek malo Malinovo podľa nich osadiť svojvoľne.
Slepé a hluché úrady

Okresná prokuratúra Bratislava III sa k podnetu vyjadrila koncom novembra 2019 a zistila viacero nezrovnalosti.
Nové značky, ktoré od 28. mája minulého roka postupne zjednosmernili jedinú ulicu v Malinove, pribudli aj na cestách druhej a tretej triedy a vozovke, ktorá už nie je v katastri Malinova. Keďže obec môže meniť dopravné značenie len na miestnych komunikáciách, Malinovo tak prekročilo svoje právomoci.

K cestám druhej a tretej triedy totiž mohol vydať stanovisko iba Okresný úrad v Senci. Obec si zrejme prešľap uvedomila a dodatočne podala žiadosť o povolenie, tzv. určenie dopravných značiek. Stalo sa tak až 24. júna 2019. Senecký okresný úrad dal novému značeniu zelenú 1. júla 2019. Teda potom, čo boli nové značky osadené.

„Na Okresnom úrade Senec nemali vedomosť o tom, že dopravné značky sú už na ceste. Námietky k návrhu nevzniesli ani dopravný inšpektorát, ani Regionálne cesty Bratislava,“ odpísali z ministerstva vnútra.

Prokuratúra tiež podotkla, že dokumentácia, ktorú predložila obec seneckému okresnému úradu, obsahuje aj súhlasné stanovisko Regionálnych ciest Bratislava z 27. júna 2019. Otázne je, ako sa mohlo stanovisko ocitnúť v žiadosti zaslanej na senecký okresný úrad 24. júna – teda tri dni po jej doručení.

Súčasťou projektovej dokumentácie bolo aj súhlasné stanovisko seneckého dopravného inšpektorátu z 2. mája 2019. Ako mohol inšpektorát dohliadajúci na dodržiavanie zákonných pravidiel súhlasiť so zmenou organizácie dopravy aj na cestách, ktoré nespadali pod právomoci Malinova, zostáva záhadou.

Prokuratúra upozornila aj na existenciu dvoch totožných povolení, tzv. určení dopravného značenia. Oba dokumenty seneckého okresného úradu majú totožné dátumy, značku a znenie textu. S jediným rozdielom: kým jeden je odpoveďou na žiadosť Malinova, druhý je odpoveďou na žiadosť obyvateľa Senca Gejzu Vargu.

Zaujímavé pritom je, že v rovnakom čase, ako boli vydané povolenia, pracoval na odbore cestnej dopravy seneckého okresného úradu Matej Varga, ktorý má totožnú adresu bydliska so spomínaným Gejzom Vargom.

„Projektant“ bez povolenia

Projektový výkres k zmene organizácie dopravy vypracoval majiteľ firmy Dieselex B. T. Dušan Vojtech, ktorý však na to nemal podľa prokuratúry oprávnenie.

Prokuratúra s odvolaním sa na verejný portál Slovenskej komory stavebných inžinierov upozornila, že dotyčný nezískal oprávnenie na výkon danej činnosti, vyplývajúce zo zákona o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch.

Cestný správny orgán pritom môže povoliť dopravné značenie len na základe riadneho projektu od autorizovaného inžiniera, dodala prokuratúra.

Regionálne cesty Bratislava, ktoré projekt odobrili, sa bránia. „Na projekte bol podpísaný Dušan Vojtech. My nemôžeme skúmať, kto je kto. Jednoducho sme to podpísali,“ reagovala Oľga Noskovičová z Regionálnych ciest Bratislava. Dodala, že projekt „sa nakoniec zrušil a urobil sa nanovo“.

Zrejme pozabudla, že sa tak stalo vďaka prokuratúre.

Starosta: Čo píše prokuratúra, je len jej názor

Okresná prokuratúra Bratislava III nariadila, aby príslušné úrady do 30 dní zrušili kontroverzné zmeny.
Starosta Malinova má však na vec vlastný pohľad: „To, čo píše prokuratúra, je len jej názor. Neznamená to, že naše vydané opatrenia sú nezákonné.“

Podľa Janíka bola de facto napadnutá firma Dieselex B. T. – za to, že nemala oprávnenie na výkon projektantských prác. Aj v tomto prípade má však na vec vlastný názor: „Nie je to pravda. Urobiť taký projekt môže skoro ktokoľvek. Keď to odsúhlasia kompetentné úrady, je to v súlade so zákonom.“

Ministerstvo vnútra, pod ktoré patria okresné úrady, tiež tvrdí, že uvedený projekt nemusí robiť oprávnená osoba. Na rozdiel od prokuratúry sa odvoláva na iný, a to cestný zákon. Existenciu dvoch povolení zo strany okresného úradu označilo za chybu v dokumentácii.

Obišli prokuratúru?

Hoci Malinovo koncom minulého roka nakoniec zverejnilo rozhodnutie, ktorým vyhovelo prokuratúre, viacerí obyvatelia naznačujú, že dopravné značenie nezmizlo a obec ho dodatočne legalizovala cez inú projektantskú spoločnosť.
Nepriamo to potvrdilo aj ministerstvo vnútra: „Malinovo požiadalo o nové určenie použitia dopravných značiek s novou projektovou dokumentáciou. Okresný úrad Senec vydal nové určenie 14. januára 2020, a to po odsúhlasení projektovej dokumentácie dotknutými orgánmi.“

Medzi dokumentmi obce sa skutočne nachádza objednávka pre ďalšiu projektantskú spoločnosť. Rovnako sú na webe zverejnené faktúry od českej spoločnosti Dieselex B. T. a zmluva k projektovým výkresom a organizácii dopravy.
Eseročke s pražskou adresou zaplatilo Malinovo vlani niečo vyše 2,5-tisíc eur. Ďalšie stovky eur sa týkajú zmluvy o dopravnom poradenstve. Ceny sa podľa zmluvy môžu dokonca meniť, a to na základe vzorca spotrebiteľských cien platných nie na Slovensku, ale v Luxemburskom veľkovojvodstve.

Pre Malinovo, ktoré malo v roku 2018 rozpočet na úrovni 2,3 milióna eur, to pritom nemusí byť zanedbateľná čiastka.

Miliónová exekúcia, fiktívna pohľadávka

Konateľom českej spoločnosti Dieselex B. T. je od roku 2010 Slovák Dušan Vojtech, ktorý projektoval výkresy k dopravnému značeniu v Malinove, hoci na to podľa prokuratúry nemal oprávnenie.

Z českého registra firiem vyplýva, že Dieselex B. T. sa venuje prenájmu a obchodným službám. O inžinierskych či dopravných projektoch nie je v registri ani zmienka. Firma nemá ani vlastný web. Pozoruhodná je aj jej minulosť firmy. V rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici sa uvádza, že Dieselex B. T. bola v roku 2014 dlžníkom, proti ktorému bola vedená exekúcia za vyše 25 miliónov českých korún, takmer milión eur. Firma mala dlhovať inej českej spoločnosti.

Ešte v júli minulého roka sa o Dieselex B. T. zaujímal jeden z pražských exekútorských úradov, ktorý chcel firme doručiť písomnosti na oficiálnu pražskú adresu. Zásielku však nemal kto prevziať a nebolo ju možné vhodiť ani do žiadnej schránky, preto ju exekútor dostal späť.

V roku 2015 sa zas Dieselex B. T. snažil prihlásiť k pohľadávke českej akciovky Pellini, kde kedysi pôsobil aj konateľ Dieselexu B. T. Dušan Vojtech. Pellini mala Dieselexu B. T. dlhovať vyše sedem miliónov českých korún, vyše 200-tisíc eur. Insolvenčný správca však pohľadávku spochybnil, pretože Dieselex B. T. nepreukázal, že by dlh skutočne vznikol.
Pochybné sídlo

Podľa českého obchodného registra sídli Dieselex B. T. v budove na okraji Prahy. Vlastník objetku však upozorňuje, že firma si prenajímala priestory pred 10 až 12 rokmi a v súčasnosti o nej nemajú žiadne informácie. Dieselex B. T. si napriek tomu stále uvádza pražskú adresu ako oficiálne sídlo i na faktúrach.

Druhou adresou, ktorú firma používa, je Mierové námestie 19 v Senci, kde sídli aj spoločnosť S. T. O. venujúca sa dopravnému značeniu. Dieselex dokonca používal aj jej bankový účet.
Konateľ S. T. O. Vladimír Krajčovič vysvetľuje, že s Dieselexom mali spoločnú kanceláriu. Malo ísť o slovenskú reprezentáciu firmy so sídlom v Prahe.

„Firma Dieselex B. T. mi prostredníctvom zákazky uhradila polovicu nájmu, ktorú som platil ako prejav istoty, že svoj sľub dodrží. Nepovažoval som to za niečo, o čo by sa mal niekedy niekto zaujímať. Napriek tomu som sa skontaktoval s príslušným daňovým úradom a požiadal o stanovisko. Odpovedali mi, že by sa to dlhodobo nemalo diať a v prípade, ak sa to stalo, tak to už neopakovať,“ napísal Krajčovič.

Dodal, že nevedel o falošnej pražskej adrese ani o tom, že o Dieselex sa v Českej republike zaujíma exekútor.
Problémy s adresou má aj majiteľ Dieselexu B. T. Dušan Vojtech. Podľa českého obchodného registra si uvádza bydlisko v jednom z panelákov na Czambelovej ulici v Košiciach.

V bytovke však žiadny byt nevlastní. Nehnuteľnosť tam má jeho menovkyňa, ktorej zostal byt po bezpodielovom vysporiadaní manželov. Dušanovi Vojtechovi zostala v Košiciach iba garáž, ktorá je zaťažená exekúciou.
Redakcia požiadala Vojtecha o reakciu. Na oficiálny e-mail neodpísal. Nereagoval ani na telefonát, ani na SMS.
Firmu zdedil, jej pozadie neskúmal

Starosta Malinova sa bráni, že služby Dieselexu B. T. zdedil po predchádzajúcom vedení. Na firmu a Dušana Vojtecha mal vraj dobré referencie zo susedných obcí. Históriu a pozadie českej eseročky vraj nemal dôvod skúmať.
„Vojtech za mnou prišiel zhruba pred rokom. Povedal, že na úradoch vybaví všetko on,“ argumentoval Janík.
Dieselex B. T. má zmluvu na projektovú dokumentáciu aj s neďalekou obcou Reca, ktorej firma fakturovala stovky eur. Obec neodpovedala, prečo si vybrala práve českú firmu bez vlastnej webovej stránky.

Tisícové sumy fakturoval Dieselex B. T. aj Sencu, ktorý si u firmy objednal údržby ciest celkovo za desiatky tisíc eur. „Mesto využíva služby viacerých projektantov. Keď ide o aktivity, ktoré treba promptne riešiť, osloví toho, ktorý je aktuálne voľný,“ reagovalo vedenie města, aktuality.sk

X X X

Polícia zadržala bývalého rapera z Londýna, ktorý bojoval v radoch IS

Na videosnímke policajti počas zadržania egyptských extrémistov v španielskej Almérii 21. apríla 2020.Autor: SITA/AP, Spanish National Police Španielska polícia zadržala bývalého britského rapera, ktorý je podozrivý z napojenia na džihádistickú organizáciu Islamský štát (IS). V stredu o tom podľa agentúry AFP informovali španielske justičné zdroje.

Abdel-Majed Abdel Bary, pôvodom zo západného Londýna, svojho času na sociálnej sieti Twitter zverejnil fotografiu, na ktorej pózuje s odrezanou ľudskou hlavou. Zadržaný bol v juhošpanielskom meste Almería, spresnil citovaný zdroj.
Španielska polícia v utorok oznámila zatknutie „jedného z najhľadanejších zahraničných teroristických bojovníkov Dáiš-u“, čo je arabský akronym pre IS.

Zadržaného označila španielska polícia za egyptského štátneho príslušníka, pričom neuviedla meno, ani lokalitu, kde bol zadržaný. Španielsky súdny zdroj pre AFP potvrdil, že zadržaným je Bary.

Britský denník The Independent napísal, že Bary mal britské i egyptské občianstvo. Vláda v Londýne však osobám bojujúcim v radoch IS odobrala britské občianstvo, aby im zabránila v ich návrate.

Podľa dostupných informácií zadržaný nedávno ilegálne a cez severnú Afriku vstúpil do Španielska. Zistilo sa, že sa skrýva v prenajatom byte v Almeríi, kde zatkli aj niekoľko ďalších osôb. Almería leží v regióne Andalúzia na juhu Španielska, odkiaľ v posledných týždňoch hlásili príchod viacerých člnov s ilegálnymi migrantmi, ktorí sa do Španielska snažili dostať z Maroka.

Pred príchodom do Španielska strávil Bary „niekoľko rokov v konfliktných zónach v Sýrii a Iraku“, uviedla polícia. Označila ho za človeka s „veľmi zvláštnymi osobnostnými črtami a extrémne násilným kriminálnym profilom“, ktorými na seba upozornil európske policajné zložky a tajné služby.

Abdel-Majed Abdel Bary je synom Egypťana Adela Abdela Baryho, ktorého v roku 2015 americký súd odsúdil na 25 rokov väzenia za jeho účasť na bombových útokoch na americké veľvyslanectvá v Keni a Tanzánii v roku 1998. Zahynulo pri nich 224 osôb a viac ako 5000 utrpelo zranenia.

Polícia sa snaží chytiť mnoho z desiatok španielskych moslimov, ktorí odišli do Sýrie a Iraku, aby bojovali v radoch IS a teraz by mohli spáchať útoky na domácej pôde, ako napríklad v Barcelone, kde v roku 2017 prišlo o život 16 ľudí./agentury/

X X X

Bratislavský Volkswagen spustí od budúceho týždňa ďalšiu časť výroby

Po pondelkovom (20. 4.) nábehu výroby niektorých SUV automobilov spustí od budúceho týždňa bratislavský Volkswagen ďalšiu časť výroby. Produkcia automobilov bude aj naďalej pokračovať iba v jednozmennej prevádzke. Výroba v ďalších dvoch závodoch Volkswagenu na Slovensku sa od tohto týždňa postupne rozbieha podľa dopytu jednotlivých koncernových závodoch, povedala pre TASR hovorkyňa Volkswagenu Slovakia Lucia Kovarovič Makayová.

"Volkswagen Slovakia pokračuje v postupnom opätovnom nábehu výroby za prísnych opatrení na ochranu zdravia zamestnancov. Od pondelka 27. apríla začína obnovovať výrobu v jednozmennej prevádzke v ďalšej časti výroby bratislavského závodu," uviedla Kovarovič Makayová.

O ktoré modely pôjde, prípadne koľko zamestnancov sa tak po viac ako mesačnej prestávke k výrobným linkám vráti, však hovorkyňa nespresnila. Podľa internetového denníka hnonline.sk, ktorý prišiel s informáciou ako prvý, by sa mali rozbehnúť aj linky vyrábajúce SUV Volkswagen Touareg a Audi Q7 a Q8 či výroba malých mestských vozidiel NSF.
Kovarovič Makayová pripomenula, že Volkswagen Slovakia zaviedol dodatočné bezpečnostné opatrenia proti šíreniu pandémie nového koronavírusu. Pribudlo napríklad meranie teploty každej osobe pri vstupe do závodu alebo do zmluvného autobusu, firma zmenila organizáciu sedenia v spoločných priestoroch a zaviedla aj individuálnu dezinfekciu pracovných nástrojov a okolia pracoviska, aktuality.sk