iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Krízový štáb SR nové opatrenia, v osadách situácia vážna

„Kde sú tie časy, keď sme si hovorili, že máme 14 či 15 pozitívne testovaných. Zrazu sme na číslach, ktoré sú šesťkrát väčšie. Nie je čas povedať si, že už sme za tým a môžeme si užívať čas,“ vyhlásil dnes premiér. Cezhraniční pracovníci alebo tzv. pendleri musia počítať s novými pravidlami. Ústredný krízový štáb rozhodol, že od 1. mája sa budú musieť na hraniciach preukazovať potvrdením o teste na ochorenie Covid-19.

Test musí byť negatívny a jeho výsledky nesmú byť staršie ako 30 dní. Znamená to teda, že pendleri sa budú musieť nechať testovať každý mesiac. Informoval dnes o tom hlavný hygienik Ján Mikas na spoločnej tlačovej besede s premiérom Igorom Matovičom.

Hlavný hygienik tiež poznamenal, že pri pendleroch platí vzdialenosť 30 km po cestnej komunikácii od hraníc Slovenska. Podľa neho sa to v minulosti zamieňalo a niektorí ľudia sa domnievali, že sa myslí 30 km vzdušnou čiarou.
Dve podmienky

Ďalšie nové opatrenie sa týka ľudí, ktorí sa na Slovensko zo zahraničia vracajú a musia ísť do povinnej karantény. Ak išlo o tehotné ženy či onkologických pacientov, do karantény ísť nemuseli.

Po novom však budú musieť pri vstupe na Slovensko predložiť potvrdenie o negatívnom teste na Covid-19, ktoré nemôže byť staršie ako 48 hodín. „Ak tieto dve podmienky splnia, nejdú do štátnej karantény, ale do domácej izolácie,“ dodal Mikas.
Ústredný krízový štáb prijal aj ďalšie rozhodnutia. Ministerstvo zdravotníctva napríklad dostalo za úlohu zabezpečiť zdravotnú službu vo všetkých karanténnych centrách.

Rezort diplomacie zasa musí prepracovať formulár, prostredníctvom ktorého sa nahlasujú ľudia, ktorí chcú prísť na Slovensko. Po novom bude potrebné registrovať sa 72 hodín vopred.

Ťažká debata o osadách

„Nastávali neobvyklé situácie, že sme na hraniciach nevedeli, kedy, kde a kto príde. Bude sa treba registrovať 72 hodín vopred a tí ľudia budú vybavovaní vopred,“ ozrejmil Matovič.

Krízový štáb sa zaoberal aj situáciou v domovoch sociálnych služieb, kde začínajú pribúdať obete koronavírusu. Hlavný hygienik má podľa Matoviča za úlohu vypracovať presný manuál, ako zabezpečťi ochranu seniorov, ktorí sú v domovoch dôchodcov.

Najväčšia a najťažšia rozprava sa podľa Matoviča týkala situácie v rómskych osadách. Podľa hlavného hygienika je dnes celkovo pozitívne testovaných 87 ľudí z 12 obcí. „Ale asi ich ešte pribudne,“ doplnil Mikas.

Matovič: Kde sú tie časy

Situácia v osadách je podľa Matoviča vážna. „87 Rómov bolo pozitívne testovaných, ale treba si to vynásobiť krát 20. A len zlomok z osád sme pretestovali. Problém je veľmi veľký,“ hovorí premiér.

„Kde sú tie časy, keď sme si hovorili, že máme 14 či 15 pozitívne testovaných. Zrazu sme na číslach, ktoré sú šesťkrát väčšie. Nie je čas povedať si, že už sme za tým a môžeme si užívať čas,“ ukončil.
Premiér opäť vyzval všetkých k zodpovednosti a disciplíne, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Ochorenie COVID-19 potvrdili v ďalších dvoch domovoch dôchodcov, oba sú v Martine

Potvrdené ochorenie COVID-19 majú nateraz traja ľudia – jeden klient a dvaja zamestnanci. Na výsledky testov ostatných klientov a personálu sa čaká. V dvoch zariadeniach sociálnych služieb v Martine riešia výskyt ochorenia COVID-19. Obe sú už tohto času v karanténe.

Ochorenie sa potvrdilo u jednej zamestnankyne Centra sociálnych služieb Ľadoveň. Riaditeľka zariadenia Monika Bátoryová hovorí, že v práci bola naposledy pred Veľkou nocou a dovtedy nemala žiadne príznaky. V pondelok s ňou telefonicky hovorila a keďže zamestnankyňa pokašlievala, poslala ju k lekárovi.

„Test vyšiel pozitívne, vieme to od včera rána," povedala Bátoryová.

V centre majú približne sto klientov, prevažne seniorov a 69 zamestnancov. Títo teraz čakajú, kedy budú otestovaní, zatiaľ nemajú informáciu od hygieny, kedy sa tak stane.

Príznaky u nikoho ďalšieho zatiaľ v centre nepozorujú.

Podľa Bátoryovej už štyri týždne merajú klientom dvakrát denne teplotu, a teplotu merajú aj zamestnancom pri vstupe. Teplotu nemal zatiaľ nikto. Centrum je aktuálne v karanténe. „S tým, že sa už nemôžeme stretnúť s príbuznými, čiže sa dnes nemôže vrátiť domov, bolo nám ponúknuté ubytovanie na internáte, prípadne ak niektorí majú chatu kde budú sami, tak môžu ísť tam, ale ostanú spať tu," povedala riaditeľka.
Klienti ostávajú nateraz v zariadení.

Klient aj zamestnankyňa

V ďalšom z martinských domovov – Dom v. Martina sa nákaza potvrdila u jedného seniora a jednej zamestnankyne.
Riaditeľka zariadenia Eva Hromková hovorí, že 78-ročný pán bol od Veľkonočného pondelka pre iné zdravotné problémy hospitalizovaný v Univerzitnej nemocnici v Martine. Príznaky ochorenia COVID-19 v domove podľa nej nemal.

V nemocnici ho ale počas hospitalizácie otestovali a výsledok vyšiel pozitívne. Ide o imobilného pacienta, s viacerými ťažkými ochoreniami, ktorý bol už aj v minulosti opakovane hospitalizovaný. Kde sa mohol nakaziť, nateraz nie je známe.

„Dodržali sme všetky preventívne opatrenia, bol zákaz návštev, zvýšená hygienická starostlivosť. Klient v podstate nebol v kontakte s nikým vonku. Možno sa ani nezistí, či sa nakazil tu, alebo v nemocnici," hovorí riaditeľka.
Zamestnankyňa domova, u ktorej bolo tiež potvrdené ochorenie COVID-19 nebola podľa Hromkovej už mesiac v práci, lebo je na PN. Ochorenie jej potvrdili len pred štyrmi dňami.

Domov sa stará aj o ležiacich klientov v ťažkom stave. Všetci už boli podľa riaditeľky otestovaní, ale výsledky zatiaľ nemajú. „Príznaky vyslovene nemajú ani zamestnanci ani klienti také, že by to vyslovene nasvedčovalo tomuto ochoreniu, ale nemôžem ani tvrdiť, že sa to dá úplne vylúčiť," hovorí Hromková.

Výsledky by mali byť do 48 hodín.

Zariadenie prijalo preventívne opatrenia a je v karanténe. Niektorí zamestnanci sú ubytovaní na internáte.
Už štyri zariadenia

Celkovo tak doposiaľ vieme o štyroch takýchto zariadeniach, kde sa koronavírus vyskytol. Zatiaľ najväčším ohniskom je Domov sociálnych služieb v Pezinku, kde je nakazených viac ako 60 klientov a zamestnancov. Smutnou bilanciou tohto zariadenia je úmrtie štyroch ľudí.

Koronavírus sa potvrdil aj v domove sociálnych služieb na východe v Spišskom Bystrom, podľa informácií televízie JOJ ochorenie má 98-ročný muž. Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) včera hovoril, že vie o ďalších zariadeniach, kde je podozrenie na ochorenie a čaká, či sa potvrdia.

Štát aj napriek tomu zatiaľ nehovorí o plošnom testovaní v týchto zariadeniach. Jediným opatrením, ktoré prijal sa týka nových klientov, ktorí pred nástupom do zariadenia musia absolvovať karanténu a test.
Zametsnanci by mali byť testovaní len v prípade príznakov.

Zariadenia sociálnych služieb sú pritom rizikovými z hľadiska šírenia nákazy aj priebehu ochorenia, pretože v nich zväčša prebývajú starí ľudia a ľudia s viacerými zdravotnými problémami.

Hromková sa prikláňa k plošnému testovaniu. „Práve preto, že sú najviac ohrození, sú to ležiaci klienti, majú mnoho pridružených diagnóz, tak kvôli bezpečnosti, respektíve skorej diagnostike a tým pádom aj čo najskoršej liečbe, aby sa predišlo fatálnym následkom," vysvetľuje. Podľa Bátoryovej by bolo dobré plošne testovať najmä zariadenia, kde sú seniori, pretože sú ohrozenou skupinou, aktuality.sk

X X X

TIS: Štátna firma predávala pozemky v Tatrách za nízke ceny

Štátna spoločnosť Horezza predávala pozemky v Tatranskej Lomnici za nízke ceny. Rozdiel oproti odhadom je podľa mimovládky Transparency International Slovensko (TIS) vo výške 830-tisíc eur. Firma patrí pod Ministerstvo obrany SR a TIS odporúča rezortu, aby vykonal čo najskôr v tejto súvislosti hĺbkový audit, a vyvodil osobnú zodpovednosť.

„V apríli 2017 dostal od štátnej firmy informáciu o jej záujme predať niekoľkých tatranských pozemkov. Horezza mala vypracovaný znalecký posudok, ktorý stanovil ich cenu v priemere na 45 eur za meter štvorcový. Koncom minulého roka nakoniec štátna akciovka podľa zmluvy v centrálnom registri zmlúv predala pozemky v Lomnici Martinovi Halčínovi a Ľubomírovi Bachledovi v priemere za 17,5 eura na meter štvorcový. Celkovo teda Horezza predala nehnuteľnosti o takmer 830-tisíc eur lacnejšie, než bola avizovaná znalecká cena dva a pol roka predtým, a to ceny v regióne sa medzitým zvyšovali,“ uvádza TIS.

Štátna firma otázky od TIS od februára ignoruje. Mimovládka preto iniciovala priestupkové konania pre svojvoľné porušenie informačnej povinnosti. Ministerstvu obrany odporúča, aby nad predajmi vykonalo čo najskôr audit a vyvodilo osobnú zodpovednosť./agentury/

X X X

Podali obžalobu na bosa Kudličku pre vraždu, ktorá mala spojiť takáčovcov so sátorovcami

Za likvidáciu olejára Romana Krajčiho mal mafiánsky bos zaplatiť krvavému gangu z južného Slovenska tri milióny korún.
Olejár Roman Krajči vošiel audionou tri dni pred Vianocami 2006 do dvoru domu na Puškinovej ulici v Prievidzi, kde bývala jeho priateľka s deťmi. Bolo to večer okolo ôsmej hodiny. Keď z auta vystúpil, zasiahlo ho do hlavy a hornej časti tela množstvo striel vypálených zo samopalu Škorpión. Udalosť sa odohrala bez svedkov, bola už tma a strelec mal na hlavni tlmič.

Po brutálnej poprave panovali dohady, že mohla súvisieť s kauzou olejári, v ktorej Krajči figuroval, bol obvinený a dva roky pred vraždou prepustený z väzby. Okrem neho totiž čelili fyzickým atakom aj dvaja ďalši ľudia z tohto prípadu: Ján Kubašiak, ktorého v jeho dome zastrelili 14. novembra 2006. No a po likvidácii Krajčiho niekto strieľal aj na Ernesta Šimončiča, ktorý svedčil najmä proti východoslovenskej vetve obvinených v kauze olejári.

Spojenectvo takáčovci – sátorovci?

Napokon sa ale ukazuje, že všetko bolo zrejme inak. Krajči, ktorý mával blízko aj k prievidzskej skupine okolo bratov Mellovcov, bol zrejme tŕňom v oku bratislavského bosa skupiny takáčovcov Ľubomíra Kudličku, čo vyplýva z policajného obvinenia. Ten si mal objednať Krajčiho likvidáciu priamo u bosa dunajskostredského podsvetia Ľudovíta, resp. Lájosa Sátora. Tento vodca krvavého gangu mal potom osobne Krajčiho zastreliť, vodiča mu podľa vyšetrovateľov robil jeho pobočník Zsolt Nagy alias Čonty.

Kudličku pre túto 14 rokov starú vraždu zadržalli policajti začiatkom novembra 2019 počas razie Lyžiar a vzápäti ho z objednávky popravy aj obvinili. Po piatich mesiacoch podal prokurátor aj obžalobu, o čom ako prvý informoval web topky.sk.

„Obžaloba bola podaná 7. apríla 2020 a napadla do senátu 3T v Bystrici (JUDr. Giertli, JUDr. Hrubala, JUDr. Šutka), termín ešte nie je vytýčený,“ uviedal hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Katarína Kudjáková.

Najprv záloha, potom doplatok

K objednávke Krajčiho vraždy došlo podľa záverov vyšetrovania pravdepodobne dva až tri mesiace pred vraždou v priestoroch bratislavskej reštaurácie, ktorá sa nachádza na Seberíniho ulici.

Na tejto schôdzke sa vraj dohodli, že za vykonanie vraždy bude odmena vo výške tri milióny korún (99 581,76 eur). Počas ďalšieho stretnutia mal Kudlička vyplatiť 1,5 milióna korún (49 790,88 eur) a odovzdať sátorovcom informácie o Krajčím.
Sátorovci potom plánovanú obeť sledovali, zisťovali jej denný režim a zvyky a z posledného sledovania si urobili aj obrazový záznam priestorov okolo bydliska Krajčiho.

Do Prievidze si priviezli dodávku značky Mercedes, ktorú si na ulici odstavili ako prípadnú skrýšu. Jeden až dva týždne po vražde v rovnakej reštaurácii dostali sátorovci doplatok 1,5 milióna korún (49 790,88 eur).
Jeden zo svedkov vypovedal, že motívom vraždy bolo nejaké lyžiarske stredisko. Malo by ísť o stredisko nad Ružomberkom. Podľa vyšetrovateľov boli Krajčiho aktivity v rozpore s majetkovým záujmom Kudličku.

Kudlička odmieta, že by si likvidáciu Krajčiho objednal, podľa neho na ňu chýba aj motív. Tvrdí, že vraždou nastali pre neho iba problémy, pretože konkurz na firmu zo strediska bol po nej zrušený a jemu nastalo 12 rokov neustálych bojov, súdnych konaní, exekúcií, konkurzných konaní a konaní o popieranie pravosti vznesených pohľadávok.

Nový bos

Ľubomír Kudlička sa podľa vyšetrovateľov postavil do čela skupiny takáčovcov po vražde jej zakladateľa Jána Takáča z roku 2003 a náseldných vraždách popredných členov tohto zoskupenia Jozefa Surovčíka a Róberta Pála.
Nový bos prezývaný Kudla, Rabín, Bradatý či Inžinier vraj zmenil vnútornú organizáciu skupiny tak, aby bolo jej fungovanie viac maskované. Jednotlivých členov porozdeľoval do tzv. bublín, aby sa medzi sebou jednotlivé vetvy nepoznali.

Prepustený na kauciu

Kudlička čelil obvineniu v kauze s pozemkami v Rusovciach, kde ale zaznel prvostupňový oslobodzujúci verdikt. Závažné obvinenia si vypočul koncom januára 2017, keď sa po razii Aladin, zameranej na takáčovcov, sám prihlásil na polícii. Vtedy mu vzniesli obvinenie zo založenia zločineckej skupiny a skutok, ktorý súvisel s prípadom Tomáša Matoviča.

Ide o syna trnavského podnikateľa Ladislava Matoviča, ktorého nechala jeho známa Dagmar Pozdechová uniesť pred takmer 15 rokmi priamo z jeho podniku Stará pošta v Trnave a odvtedy ho už nikto nevidel. Po podnikateľovi ostal veľký majetok, najmä pozemky a bytovka. Podnikateľov syn tvrdí, že jeho bývalý advokát Juraj Almáši ho chcel za asistencie takáčovcov o dedičstvo po otcovi obrať.

Kudlička mal od Matoviča mladšieho vymáhať peniaze za jeho fyzickú ochranu. Pre túto kauzu bol aj vo väzbe, z ktorej ho pustili na kauciu 100-tisíc eur.

Akcia Apač

Takáčovci boli v hladáčiku polície už od začiatku týždňa, na ktorého konci zadržali Kudličku. V pondelok 28. októbra 2019 sa rozbehla akcia Apač. Pri nej zadržali 19 ľudí, z ktorých 13 skončilo vo väzbe.

„Vyšetrovateľ NAKA zadržaným osobám vzniesol obvinenie pre rôznu násilnú trestnú činnosť, ako je založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, hrubý nátlak, vydieranie, nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami, všeobecné ohrozovanie, poškodzovanie cudzej veci, ublíženie na zdraví a iné,“ prezradila polícia.
Medzi obvinenými boli aj dve významné postavy gangu: Marián Gaál a Patrik Vidašič. Ďalším zaujímavým menom je bratislavský advokát Martin Ribár, ktorý mal byť podľa polície činný pre skupinu, aktuality.sk

X X X

Poslanci OĽaNO budú pravidelne prispievať do fondu pomoci sumou 500 eur

Poslanci klubu OĽaNO budú pravidelne prispievať sumou 500 eur do Fondu vzájomnej pomoci, ktorý zriadil premiér Igor Matovič (OĽaNO) na pomoc v súvislosti s pandémiou koronavírusu. K zapojeniu sa vyzvali aj opozičných poslancov. Informoval o tom predseda poslaneckého klubu Michal Šipoš na piatkovej tlačovej konferencii.

Kristián Čekovský (OĽaNO) doplnil, že v súčasnosti finalizujú systém podávania žiadostí. Bližšie informácie podľa jeho slov poskytnú v krátkej dobe.

„Chceme ísť príkladom, chceme byť solidárni. (…) Budeme veľmi radi, keď sa pridá čo najviac ľudí, aby sme mohli pomôcť čo najviac ľuďom,“ skonštatoval Šipoš a vyzval aj opozičných poslancov, aby sa pripojili k iniciatíve. Na tento účel je zriadený transparentný účet. Každý tak podľa neho bude vidieť, ako sa s financiami narába.

Poslanec Kristián Čekovský priblížil, že členovia klubu sa nateraz dohodli na pravidelnom príspevku vo výške 500 eur. Vysvetlil, že jednotlivé príspevky ľuďom, rodinám a firmám podľa jeho slov nebudú horibilné, pretože chcú podporiť čo najviac ľudí menšími sumami. Tie však majú byť v takej výške, aby dostatočne pomohli.

Apeloval na žiadateľov, aby boli trpezliví, kým pripravia systém podávania žiadostí tak, aby bol transparentný a efektívny. Následne budú podľa jeho slov o tom informovať. V reakcii na príspevok 500 000 eur od podnikateľa Milana Fiľa Čekovský skonštatoval, že budú radi, ak sa pripoja k iniciatíve aj ďalší.

Do fondu majú prispievať koaliční poslanci či ministri, pridať sa môže aj verejnosť. O prerozdelení financií má rozhodovať komisia tvorená z ľudí z odborných kruhov, verejnosti i zástupcov politických strán. Matovič ponúkol miesta v komisii aj opozícii.

„Strana Smer sa nebude na tejto perfídnej hre pána Matoviča podieľať. My máme vlastný fond a z vlastného fondu podporíme viaceré projekty týkajúce sa nového koronavírusu,“ zdôraznil poslanec Erik Tomáš (Smer). Podľa jeho slov je to lacná prvoplánová iniciatíva, ktorou sa premiér snaží zakryť svoje predvolebné sľuby o znižovaní platov poslancov. Predseda Smeru Robert Fico to vidí podobne, aj vzhľadom na to, že vláda zatiaľ podľa neho nezačala ani vyplácať sľubovanú pomoc podnikateľom.

Richard Raši (Smer) skonštatoval, že OĽaNO má vo vláde všetky možnosti na úpravu sociálnych zákonov tak, aby pomáhali všetkým. Mali by preto podľa neho zanalyzovať, kde sú sociálne diery a opraviť ich. Tvrdí, že v konečnom dôsledku fond pomôže len mizivému percentu ľudí.

Fond má podľa premiéra slúžiť na riešenie individuálnych životných prípadov ovplyvnených krízou súvisiacou so šírením nového koronavírusu.Transparentný účet je aktívny od 7. apríla na webe Štátnej pokladnice pod názvom Fond vzájomnej pomoci. Za jeho fungovanie zodpovedá vedúci úradu vlády. /agentury/

X X X

Hľadajú sa lôžka, značka: ASAP. V Moskve do prvej línie povolávajú už aj medikov

V prvej línii boja s koronavírusom sa ocitajú aj medici. Veteráni písali Putinovi, aby preložil vojenskú prehliadku.
Taliani ich do systému povolali skôr, než stihli zložiť záverečné skúšky. Briti vyzývali zdravotnícke školy, aby zbytočne neotáľali a urýchľovali získavanie potrebnej kvalifikácie pre študentov posledného ročníka. Obe krajiny začali medikov povolávať vo chvíli, keď bolo jasné, že zdravotníctvo už buď narazilo na svoje limity, alebo s nárazom minimálne ráta.

Najnovšie sa medici v prvej línii boja s koronavírusom ocitajú aj v Rusku.

A kým napríklad na Slovensku či v Česku dnes študenti medicíny vypomáhajú na dobrovoľníckej báze napríklad na infolinkách, pri triedení pacientov na centrálnych príjmoch alebo odberoch vzoriek, v Moskve mieria rovno na oddelenia, kde ležia pacienti s podozrením na koronavírus.

Rovno do boja

Medzi nimi je dnes 22-ročná Tatiana, študentka šiesteho ročníka medicíny na jednej z moskovských univerzít, ktorá aktuálne ako zdravotná sestra vypomáha v Kummunarke – nemocnici, ktorá sa stala hlavným zdravotníckym pracoviskom, kde z Moskvy zvážajú pacientov s koronavírusom.

Táňa má sa sebou osem týždňov klinickej praxe a dnes je pomocnou rukou profesionálnej sestry, ktorá sa stará o 17 pacientov. Ako píše denník Moscow Times, mladá medička je jednou zo stoviek študentov, ktorých v Moskve, ktorá je dnes epicentrom nákazy v Rusku, povolali do zdravotníckeho boja.

Dvadsiatnik Alexej už pomohol so 60 pacientmi, u ktorých bolo podozrenie na koronavírus, 22-ročná Maša v uplynulý víkend dozerala na rovnaký počet pacientov s podozrením, že majú koronavírus – ona plus jediná profesionálna sestra počas 24-hodinovej služby v univerzitnej nemocnici číslo 2.
Prečo hovoria o podozrivých? Pretože podľa 23-ročného Alexeja, ktorý takisto vypomáha v jednej z moskovských nemocníc, pacientov netestujú.

Škrtli stovky nemocníc

To, že sa študenti ocitli tam, kde sú, môže podľa Moscow Times naznačovať nedostatok kapacít v ruskom zdravotníctve.

To zároveň dáva do súvislosti s optimalizáciou v zdravotníctve, ktorú si ako jednu z priorít v roku 2012 po návrate do funkcie prezidenta zadal Vladimir Putin. Výsledkom upratovania v zdravotníctve boli následne škrty, ktoré zatvorili stovky nemocníc.

Denník Vedomosti pridal dáta štatistického úradu Rosstat. Podľa nich od roku 2013 do roku 2019 napríklad počet stredného zdravotníckeho personálu klesol o 9,3 percenta. Od roku 2011 klesol i počet infektológov, a to o 10 percent.
Štatistika ukazuje aj to, že napríklad Moskva prišla za posledných deväť rokov o 2200 lôžok. Na druhej strane sa ale v roku 2015 rátalo s tým, že v rajóne Pečatniki vznikne nová infektologická nemocnica s 570 lôžkami.

„V prípade núdze by ju bolo možné využiť. Výsledkom je, že dnes stavajú novú nemocnicu v Novej Moskve,“ citujú Vedomosti šéfa zdravotníckeho zväzu Dmitrija Beliakova.

Hľadajú sa lôžka. Zn.: ASAP

Práve lôžka sa Moskve míňajú veľmi rýchlo a ukazuje sa, že ani tých 2200 škrtnutých postelí by nestačilo.
Agentúra Reuters pred pár dňami citovala zo stanoviska moskovského úradu zdravotníctva, ktorý upozorňoval, že do dvoch až troch týždňov môžu mať nemocnice, kam prúdia pacienti s koronavírusom, nedostatok postelí. Situácia si podľa neho vyžaduje premenu ďalších 24 nemocníc, kde by sa do 10 dní malo sprístupniť ďalších 21-tisíc lôžok.
Samostatnou kategóriou sú lôžka na jednotkách intenzívnej starostlivosti.

Hoci by podľa pneumológa Vasiliho Štabnitského mali tvoriť 10 percent nemocničných lôžok, v Rusku tvoria 5 percent. „To znamená, že nemocnice nie sú pripravené na veľké počty vážne chorých pacientov,“ cituje lekára Moscow Times.
Ten zároveň upozornil, že JIS-ky sú už často obsadené a oddelenia majú len malé rezervy.

Život sa pre koronavírus významne spomalil i v Moskve.

Oficiálnym informáciám skôr neverili

Prvé prípady koronavírusu Rusi evidovali už koncom januára, išlo o dvoch Číňanov, ktorých hospitalizovali v dvoch rôznych mestách na juhu Ruska. Rusi už v tom čase uzatvárali pozemnú hranicu s Čínou.
Vo febuári o prípadoch koronavírusu nebolo takmer počuť, ďalšie sa začali objavovať až v marci. Napríklad k 21. marcu hlásili 253 prípadov. Niektorí kritici vtedy začali oficiálne vykazované dáta spochybňovať.
Práve v tomto čase prieskum verejnej mienky realizovalo Centrum Levada.

Na otázku, či dôverujú informáciám o situácii okolo koronavírusu v Rusku, ktoré uvádzajú médiá, vtedy polovica respondentov odpovedala, že im buď vôbec nedôverujú, alebo dôverujú len čiastočne. V plnej miere im verilo 16 percent opýtaných.

Napríklad na otázku, či si ľudia myslia, že v Rusku začne epidémia, si koncom marca až 41 percent opýtaných myslelo, že je to nepravdepodobné. Centrum Levada sa ich pýtalo aj na to, či je podľa nich ruské zdravotníctvo pripravené na prípadnú epidémiu – zhruba polovica opýtaných odpovedala skôr nie a rozhodne nie.

Presvedčili Putina čísla či veteráni?

Aktuálne Rusi hlásia, že identifikovali vyše 28-tisíc pozitívnych prípadov, čísla sa po tisíckach dvíhali najmä v uplynulých dňoch. Práve rastúce čísla Putina prinútili k tomu, aby nakoniec predsa len presunuli oslavy 75. výročia Veľkého víťazstva, ktoré si Rusi 9. mája každoročne pripomínajú veľkou vojenskou prehliadkou. Na preloženie ho cez týždeň vyzývali združenia veteránov, ktorí prezidentovi pripomínali, že tisícky návštevníkov podujatia by sa mohlo stať zdrojom novej vlny nákazy.

V liste Kremľu adresovali slová, aby prehliadku usporiadal v čase, keď „nebude hrozbou, ale skutočnou oslavou mieru a bezpečnosti pre všetkých účastníkov“.Ako náhradné termíny sa spomínajú 24. jún, teda výročie dňa, keď sovietsky maršal Georgij Žukov viedol vojenskú prehliadku v Moskve v roku 1945, a 2. september, keď kapituláciou Japonska skončila Druhá svetová vojna, aktuality.sk

X X X

Čo robí koronavírus s preferenciami strán a kto môže vyjsť z krízy ako víťaz

I „Premiér pre Slovensko s veľkým srdcom, neberte nám ho v týchto ťažkých chvíľach,“ koloval pred časom na Facebooku obázok s Pellegriniho podobizňou. Nie je vylúčené, že Smer mohol v posledných týždňoch narásť.„Určite koronavírus súvisí s voľbami, určite vám o koronavíruse nepoviem nič,“ reagoval prekvapený a tak trochu asi aj nahnevaný Andrej Danko na otázku moderátorov RTVS, čo nás čaká, ak epidémia, ktorá už zúrila v severnom Taliansku, dorazí aj na Slovensko.

Bol 26. február, tri dni pred parlamentnými voľbami, a otázka, ktorá padla v poslednej predvolebnej debate verejnoprávnej televízie, zaskočila nielen predsedu SNS Andreja Danka, ale aj viacerých divákov.

Naozaj, ako súvisel koronavírus s voľbami? Odpoveď je jednoduchá – takmer nijako. Koronavírus nebol témou volieb a aj diskusia RTVS z 26. februára ukazuje, aká málo predvídateľná bola kríza, do ktorej sa Slovensko dostalo.
Dva týždne po voľbách štát zatvoril školy a Slovákom odporučil, aby zostali doma. Ak sa pred voľbami o koronavíruse až tak nehovorilo, dnes iná téma prakticky ani neexistuje. A to platí aj pre politiku.

Neboli prieskumy

Ak by sa voľby konali teraz, je zrejmé, že by množstvo voličov pozorne sledovalo práve to, ako sa jednotlivé strany ku koronakríze stavajú. Čo teda robí koronavírus s popularitou strán a kto vyjde z krízy ako víťaz?

Odpoveď na túto otázku je pomerne zložitá. A to predovšetkým preto, lebo od volieb neboli zverejnené žiadne prieskumy verejnej mienky. Martin Slosiarik z agentúry Focus hovorí, že nemali objednávky.

Ako by takýto prieskum dopadol v týchto dňoch, by zaujímalo aj samotného Slosiarika. Najzaujímavejšie i najdôležitejšie je podľa neho to, ako sa vyvíjajú preferencie Smeru a Obyčajných ľudí.
Teda strán, ktorých premiéri v čase šírenia koronavírusu prijímali najdôležitejšie rozhodnutia, bolo ich najviac vidieť a niesli najväčšiu zodpovednosť.

„Neberte nám Pellegriniho“

„Keďže nemáme dáta, netrúfnem si odhadnúť, ako sa preferencie strán vyvíjajú. Ale myslím si, že víťazom krízy môže byť buď OĽaNO, alebo Smer,“ hovorí Slosiarik pre Aktuality.sk.

Poukazuje na Petra Pellegriniho, ktorý v závere svojho funkčného obdobia vystupoval veľmi aktívne, každý deň organizoval tlačovú besedu a ľuďom sa prihováral z televíznych obrazoviek. Keď odchádzal do opozície, mnohí za ním úprimne smútili.

„Premiér pre Slovensko s veľkým srdcom, neberte nám ho v týchto ťažkých chvíľach,“ koloval pred časom na Facebooku obázok s Pellegriniho podobizňou. Expremiér nie je neviditeľný ani dnes. Kritizuje Igora Matoviča a útočí na novú vládu.
„Smeru sa podarilo po voľbách zmierniť pocit porážky tým, že sa ujali aktívnej úlohy v boji proti korone. Z ich pohľadu to bol šikovný ťah a ich voličov to mohlo nabudiť,“ myslí si politológ Grigorij Mesežnikov.

Otázne navyše ostáva, ako povolebnú situáciu vyhodnotili voliči strán, ktoré sa do parlamentu nedostali, no k Smeru mali blízko. Reč je najmä o SNS či Vlasti. Nie je teda vylúčené, že Smer mohol v posledných týždňoch narásť.

Víťaz Matovič?

Obyčajní ľudia majú v porovnaní so Smerom jednu veľkú nevýhodu. Ich elektorát rástol pred voľbami neuveriteľne rýchlo, no práve preto ho len ťažko považovať za stabilný a verný. „Hlavným dôvodom, prečo volili ľudia OĽaNO, bol boj proti korupcii, čo teraz objektívne nie je témou číslo jedna,“ vysvetľuje Slosiarik. Matovičovci tak teoreticky mohli poklesnúť, no podľa politológa Radoslava Štefančíka na to nebol dôvod.

„Predsa len, Slovensko je zatiaľ pozitívnym ostrovom, čo sa týka šírenia nákazy či počtu mŕtvych. Ak sa vláda vyhne takým lapsusom, ako to bolo pri uzavretí okresov a kontrolovaní všetkých vozdiel, môže z toho celého vyjsť ako víťaz Matovič,“ tvrdí Štefančík.

Či už ide o voličov Smeru, alebo voličov OĽaNO, rozhodujúce je, ako všetci vnímajú pomerne tvrdé opatrenia zavádzané proti šíreniu choroby COVID-19. Prieskum Focusu pre Denník N ukázal, že až 80 percent Slovákov považuje opatrenia za adekvátne. Približne rovnaký počet ľudí dôveroval Matovičovi aj Pellegrinimu.
Sulíkova kritika

Zvyšok vládnej koalície, teda strany Sme rodina, SaS a Za ľudí nie sú v čase krízy až také viditeľné ako samotný Matovič či jeho ministri zdravotníctva, financií, vnútra a obrany. Šéf SaS Richard Sulík však predsa len trochu vyčnieva. S Matovičom sa pre viaceré prísne obmedzenia dostal do konfliktu. „Kvôli 800 mŕtvym na chrípku ročne si ekonomiku nelikvidujeme. Kvôli 500 nakazeným na koronu áno,“ napísal na Facebooku.

Podľa Slosiarika je možné, že minister hospodárstva Sulík si takýmto postojom získa priazeň ľudí, ktorým sa reštriktívne opatrenia nepáčia. Neočakáva však, že by SaS rástla zásadným spôsobom.
Kotlebovci ako vždy

No a napokon sme nespomenuli ešte poslednú parlamentnú stranu – ĽSNS. Kotlebovcov v čase krízy až tak veľmi nepočuť. Ozývali sa napríklad, keď vláda schvaľovala sledovanie pohybu občanov cez mobilné telefóny.
Inak sa obmedzili na šírenie konšpiračných teórií. Kotleba zverejnil video, v ktorom tvrdil, že šírenie koronavírusu je dôsledkom masovej imigrácie, Milan Uhrík zasa na Facebooku dáva priestor teórii o tom, že COVID-19 nie je skutočnou epidémiou, ale vírus mohol byť vytvorený umelo.

Podľa Slosiarika dnes ĽSNS zrejme žiadnych nových voličov neosloví, no ani nestratí. Kotlebovcom sa už podarilo vybudovať pomerne stabilnú voličskú základňu, aktuality.sk

X X X

Premena cestovnej kancelárie: v čase krízy začali šiť rúška. Zachránili tak svojich zamestnancov a pomáhajú aj

V dôsledku krízy vyplývajúcej z opatrení na prevenciu šírenia koronavírusu je situácia dramatická vo všetkých odvetviach podnikania, no cestovný ruch pandémia dočasne zruinovala. Cestovné kancelárie sú nútené hľadať iné zdroje príjmov.
Podľa slov prezidenta Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr (SACKA) Romana Berkesa, tohtoročná letná sezóna nemusí vôbec začať. Ak začne, tak určite s oneskorením.

Rodinná cestovná kancelária DAKA duchaplne adaptovala predmet svojho podnikania. Zachránila pracovné pozície a príjmy svojich zamestnancov tak, že začali šiť rúška. Prispôsobenie situácii vyžadovalo najmä úplnú zmenu profesného zamerania zamestnancov. Výzvu zvládli a v súčasnosti sprievodkyne vykonávajú prácu externých krajčírok, zo šoférov sa stali kuriéri a z interných zamestnancov skladníci, baliči či žehliči.

Sortiment nového biznisu cestovnej kancelárie, ktorý je dostupný na stránke PeknéRúška.sk, zahŕňa širokú ponuku rúšok, dezinfekčných gélov, respirátorov, ochranných štítov a tiež niektorých druhov potravín. Najpopulárnejšie rúško z edície “Slovensko – Zvládneme to”, ktoré má slovenský znak vyšitý v rohu, je možné denne vidieť aj na tvárach predstaviteľov štátu.

Ďalším zo žiadaných ochranných prostriedkov je ručne vyrábané 2-vrstvové ochranné rúško z antibakteriálnej bavlny s časticami striebra. Objednávky doručujú v Bratislave a okolí do 24 hodín vrátane víkendu, do ostatných lokalít ich prinesie kuriér. Pri objednávkach nad 50 eur je doručenie bezplatné.

Vzhľadom na pretrvávajúcu potrebu nosenia rúška, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou neskončí v blízkej budúcnosti, predajca zaznamenáva aj čoraz väčší záujem o rúška s možnosťou personalizovanej potlače.

Kúpou pomôžete

Každým rúškom prispejete 1 euro na rúška pre tých, ktorí ich najviac potrebujú. Ide najmä o nemocnice, záchranné zdravotné služby, hospice, či organizácie pre pomoc ľuďom v núdzi. “Spolu je to už takmer 2000 rúšok, ktoré sme ušili a bezplatne venovali rôznym neziskovým organizáciám.” povedal konateľ cestovnej kancelárie DAKA, David Gavaľa.

Napriek rýchlej a úspešnej premene na rúškovú výrobu, zostáva cestovanie a teda pôvodné zameranie firmy vytýčeným východiskom z krízovej situácie: „Všetci chceme veriť, že čo najskôr rúška nikto z nás nebude potrebovať a budeme sa môcť vrátiť k nášmu pôvodnému podnikaniu, ktoré nás vždy neskutočne bavilo a tým je cestovanie s Vami”, aktuality.sk

X X X

Zdravie a karanténu kontroluje aplikácia. Hamšík už trénuje v Číne

Slovenský futbalový reprezentant Marek Hamšík je už v Číne a trénuje so svojím tímom FC Ta-lien.

Krajina bola prvé ohnisko nového koronavírusu, po troch mesiacoch sa však už situácia upokojila a podľa 32-ročného stredopoliara sa vracia do normálu. V piatok popoludní v Číne evidovali 82.692 prípadov ochorenia COVID-19 a 4632 úmrtí.
„V Ta-liene sa vrátil život do normálnych koľají. Všetko funguje, akurát pri vstupe do reštaurácií a nákupných stredísk sa musíte preukázať aplikáciou, že ste absolvovali karanténu a že ste zdravotne v poriadku,“ uviedol Hamšík na svojom webe.

Najvyššia čínska súťaž už mala mať za sebou niekoľko kôl nového ročníka, ale pandémia

koronavírusu jej úvod odložila o niekoľko týždňov. Podľa aktuálnych správ by sa v Číne mohlo začať v úvode mája.
Hráči Ta-lienu intenzívne trénujú v nových priestoroch. „Trénujeme každý deň v novom, krásnom futbalovom centre. Pripravujeme sa na novú sezónu,“ dodal Hamšík. V predchádzajúcej sezóne obsadil Hamšíkov klub v 16-člennej čínskej lige 9. miesto./agentury/