iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Trump dal preskúmať, či vírus nie je z vo Wu-chane

Americký prezident Donald Trump v stredu oznámil, že sa jeho vláda snaží zistiť, či koronavírus pochádza z laboratória v čínskom Wu-chane. Americký minister zahraničia Mike Pompeo medzitým povedal, že Peking by "mal ísť s pravdou von" a oznámiť, čo vie. Informovala o tom agentúra Reuters.

Zdroj vírusu zostáva záhadou. Šéf zboru náčelníkov štábov Mark Milley v utorok oznámil, že velenie americkej armády sa prikláňa k názoru, že pôvod terajšej globálnej nákazy je prírodný a že koronavírus nebol vyvinutý v čínskych laboratóriách, ale nemožno to povedať s úplnou istotou.

Americká televízia Fox News v stredajšej reportáži uviedla, že koronavírus pochádza z wuchanského laboratória. Za jeho vývojom ale podľa televízie nebola snaha Pekingu vytvoriť biologickú zbraň, ale skôr sa Čína snažila dokázať, že má rovnaké či väčšie schopnosti identifikovať a likvidovať vírusy ako Spojené štáty.

Podľa reportáže sa v laboratóriu, kde sa vykonávajú experimenty s vírusmi, v dôsledku nedostatočných bezpečnostných opatrení niekto koronavírusoom nakazil, a nákaza sa potom objavila na neďalekom trhovisku, kde sa predávajú divoko žijúce zvieratá.

Trump na tlačovej konferencii uviedol, že si je správ o úniku vírusu z laboratória vedomý. „Veľmi dôkladne skúmame túto príšernú situáciu, ktorá sa stala,“ povedal. Na otázku, či o tom hovoril so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom americký prezident odpovedal, že to nechce komentovať. „Jednoducho o tom nechcem hovoriť, v tejto chvíli to nie je vhodné,“ zdôraznil.

Prezident Trump sa počas trvania pandémie snaží klásť dôraz na pevné americko-čínske vzťahy. Agentúra Reuters v tejto súvislosti pripomenula, že USA až doteraz záviseli na čínskych ochranných pomôckach, ktorých bol v amerických zdravotníckych zariadeniach zúfalý nedostatok.

Wuchanský inštitút virológie, ktorý je podporovaný štátom, už vo februári odmietol tvrdenie, že bol koronavírus umelo vytvorený v jednom z jeho laboratórií.

Pompeo v rozhovore s Fox News po tlačovej konferencii Trumpa uviedol, že americká vláda vie, že koronavírus pochádza z Wu-chanu a že inkriminovaný trh sa nachádza len niekoľko míľ od laboratória. „Čínska vláda musí ísť s pravdou von,“ povedal šéf americkej diplomacie s tým, že by Peking mal pomôcť vysvetliť, ako sa vírus začal šíriť.

Fox News na webe citovala aj denník Washington Post, ktorý uviedol, že úradníci veľvyslanectva USA v januári 2018 varovali pred nedostatočnou bezpečnosťou vo virologickom laboratóriu vo Wu-chane a informovali o rizikovom vedeckom výskume koronavírusu z netopierov.

Podľa vedeckých poznatkov sú zdrojom nového koronavírusu SARS-CoV-2 práve netopiere.
Trump a ďalší politici vyjadrili nedôveru voči tvrdeniu Pekingu, že v Číne koronavírusu podľahlo okolo 3000 ľudí a domnievajú sa, že skutočný počet je mnohonásobne vyšší.

Trump v stredu zopakoval, že USA majú viac potvrdených prípadov, pretože viac testujú. S odkazom na čínske oficiálne údaje o počte infikovaných a mŕtvych Trump poznamenal: „Naozaj tomu niekto ver

X X X

Koronavírus: Počet obetí koronavírusu v Európe prekročil hranicu 90 000

Počet infikovaných v Európe sa aktuálne približuje k jednému miliónu.

Koronavírus SARS-CoV-2 si v Európe vyžiadal už viac ako 90 000 obetí na životoch. Vyplýva to z bilancie, ktorú vo štvrtok zverejnila agentúra AFP. Dodala, že počet obetí v Európe predstavuje 65 percent obetí pandémie na celom svete.
AFP pri vypracúvaní svojich bilancií pracuje s údajmi úradov jednotlivých štátov a s informáciami Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

Vyplýva z nich, že Európa je pandémiou najviac zasiahnutým kontinentom: chorobe COVID-19 tam do dnešného predpoludnia podľahlo 90.180 ľudí. Najvyššie počty obetí majú Taliansko (21 645), Španielsko (19 130), nasledované Francúzskom (17 167) a Britániou (12 868). Celosvetovo si pandémia vyžiadala 137 499 obetí.

Európska sekcia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vo štvrtok varovala, že počet prípadov nákazy koronavírusom SARS-CoV-2 v Európe rastie napriek istým „pozitívnym“ signálom z niektorých najviac postihnutých krajín.
Európska pobočka WHO poskytla vo štvrtok pravidelný týždňový online brífing pre médiá. Uviedla na ňom, že počet infikovaných v Európe sa aktuálne približuje k jednému miliónu.

„Stále sa nachádzame v oku búrky,“ povedal šéf sekcie WHO pre Európu Hans Kluge. Európske krajiny vyzval, aby zabezpečili primerané kontrolné mechanizmy predtým, ako začnú zmierňovať zavedené karanténne obmedzenia.
Kluge pripomenul, že zo všetkých prípadov nákazy na celom svete sa približne 50 percent nachádza v Európe, napísala agentúra Reuters.

Na celom svete sú nakazené vyše dva milióny ľudí, uviedla AFP, ktorá súčasne upozornila, že týchto prípadov môže byť v skutočnosti oveľa viac, keďže mnohé štáty testujú len v prípadoch, keď sa prejavia vážne príznaky choroby COVID-19, ktorú koronavírus vyvoláva, aktuality.sk

X X X

Polícia preveruje, ako boli vyplácaní Kočnerovi špióni. Či mali zmluvy, platili dane a odvody

Členovia tzv. sledovacieho komanda dostávali od Petra Tótha tisícky eur mesačne. Sledovaním novinárov „na čierno“ sa mohli dopustiť aj ekonomickej trestnej činnosti. Miroslav Kriak, Štefan Mlynarčík a Juraj Škrip. Traja muži, ktorí sledovali niekoľko mesiacov – na objednávku Mariana Kočnera – viacerých slovenských novinárov.

Medzi nimi aj Jána Kuciaka z Aktuality.sk, ktorý bol neskôr so svojou partnerkou Martinou Kušnírovou zavraždený v ich dome vo Veľkej Mači. Špehovanie novinárov koordinoval Kočnerov spolupracovník Peter Tóth. Práve on si najal a vyplácal Kriaka, Mlynarčíka a Škripa.

40-tisíc eur

Tóth na súde k prípadu vraždy Kuciaka a Kušnírovej vypovedal, že pred sledovaním vybral Kočner z banky asi 30 alebo 40-tisíc eur. Za tieto peniaze mala byť nakúpená spravodajská technika a zaplatení ľudia, ktorí zabezpečovali monitorovanie investigatívnych žurnalistov. „Bolo to 1000 až 1500 eur mesačne v hotovosti, nebolo to pravidelné," povedal dnes na súde Škrip o odmene, ktorú dostával za sledovanie.

V podobnom duchu sa vyjadrili aj ďalší členovia Kočnerovho komanda. Kriak dokonca priznal, že pri vyúčtovaní podvádzali, keďže fakturovali jednu osobu navyše.

Neplatili dane

„Bola tam aj položka lustrovanie. V skutočnosti išlo o položku, o ktorú ma požiadal Peter Tóth. Niečo si potreboval vyfakturovať a preto som tam zadal toto,”vypovedal pod prísahou Kriak.

„Vyúčtovanie nákladov som predkladal Tóthovi, rozdeľovalo sa to na štyri osoby. Pôvodne sme rátali s tým, že skupina bude rozšírená. Napokon sme boli poddimenzovaní, u Tótha som to reklamoval,” dodal Kriak. Dane z príjmu podľa Škripa neodvádzali, pretože si vraj mysleli, že pracujú pre tajnú službu. Ich konanie už preveruje polícia.

Polícia: Zbierame dôkazy

Sledovaním novinárov „na čierno“ sa totiž mohli členovia komanda dopustiť aj ekonomickej, respektíve daňovej trestnej činnosti.„Uvedeným konaním sa polícia intenzívne zaoberá vykonávaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dostatočného rozsahu dôkazov nevyhnutných na vydanie ďalšieho rozhodnutia,“ potvrdil hovorca polície Michal Slivka.
Na otázku, či už bolo začaté trestné stíhanie vo veci, respektíve voči konkrétnym osobám, Slivka odpovedal: „Bližšie informácie z dôvodu možného zmarenia vykonávaných úkonov v súčasnom štádiu nie je možné poskytnúť.“, aktuality.sk

X X X

Počet nakazených rekordne vzrástol. Pribudlo 114 infikovaných a 2 úmrtia

Za stredu sa na Slovensku rekordne zvýšil počet infikovaných koronavírusom a pribudli 2 úmrtia. Pribudlo 114 pozitívne testovaných pacientov, čo predstavuje doposiaľ najväčší nárast za celé obdobie pandémie. Rekordný bol aj počet testovaných. V priebehu stredy bolo otestovaných 2967 vzoriek. Celkový počet nakazených COVID-19 stúpol na 977. Celkový počet s negatívnym výsledkom je 33 481.

Informovala o tom hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.

Aktuálne je podľa štatistík NCZI hospitalizovaných 165 pacientov, z toho u 73 je potvrdené ochorenie COVID-19, 92 pacientov má podozrenie na toto chorenie. Na JIS je 7 pacientov, 2 sú na umelej pľúcnej ventilácii. 167 ľudí sa z choroby vyliečilo.

Najmladšia osoba s ochorením COVID-19 zo štatistík rezortu má jeden rok, najstaršia 97 rokov.
MZ SR doplnilo, že 12 pacientov evidujú v karanténnej stanici, respektíve v karanténnom centre, jeden prípad je v karanténnom stredisku Donovaly a 11 prípadov v Akadémii Policajného zboru v Bratislave.

V domove sociálnych služieb v Spišskom Bystrom potvrdili u klienta COVID-19

V domove sociálnych služieb v Spišskom Bystrom potvrdili ochorenie COVID-19 u klienta. Uviedla to hlavná epidemiologička Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Poprade Mária Pompová. Upozornil na to RTVS.
Podľa epidemiologičky ide o viac ako 90-ročného muža. V súčasnosti je hospitalizovaný v prešovskej nemocnici.

Testovať sa budú aj ľudia, ktorí boli v blízkom kontakte s ním, či už na izbe, spoločnej chodbe alebo v jedálni. Zo zariadenia nám zatiaľ nehlásia žiadne príznaky ochorenia COVID-19 u klientov. Testy sa odporúčajú až na piaty deň od posledného kontaktu, tvrdí Pompová. Dodáva, že klienti tohto zariadenia sú izolovaní a zároveň tam platí zákaz návštev.

Pribudli 2 úmrtia

Za stredu boli tiež potvrdené dve nové úmrtia na koronavírus. Celkovo si tak nákaza na Slovensku vyžiadala 8 obetí.
MZ SR priblížilo, že v stredu zomrela vo Fakultnej nemocnici J. A. Reimana v Prešove pacientka s onkologickou diagnózou, ktorá bola pozitívne testovaná na koronavírus. Hospitalizovali ju na oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny s obojstranným zápalom pľúc.

Taktiež v stredu zomrel ďalší pacient v Univerzitnej nemocnici Bratislava. Išlo o muža z Domova sociálnych služieb (DSS) Pezinok. „Jeho stav bol počas dňa stabilizovaný, náhle sa ale zhoršil, napriek enormnej snahe zdravotníkov v nemocnici sa mu, žiaľ, nepodarilo pomôcť,“ uviedla Eliášová.

Pozitívne však podľa rezortu zdravotníctva je to, že z ochorenia sa na Slovensku vyliečilo doteraz 167 ľudí. Z tohto počtu bolo 43 osôb hospitalizovaných v nemocniciach a 124 sa vyliečilo v domácej izolácii. Údaje o vyliečených hlásia regionálne úrady verejného zdravotníctva Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.

Riaditeľka DSS v Pezinku vo funkcii končí

Riaditeľka Domova sociálnych služieb (DSS) v Pezinku Viola Schmidtová končí vo svojej funkcii. Pracovný pomer má ukončiť k piatku (17. 4.). Na jej pozíciu nastúpi krízová manažérka, doterajšia zamestnankyňa úradu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). Na štvrtkovom tlačovom brífingu o tom informoval predseda BSK Juraj Droba. Po ukončení karantény sa podľa jeho slov uskutoční v zariadení kontrola s cieľom zistiť, či nedošlo pochybeniam pri poskytovaní starostlivosti.

Krízový štáb kraja prijal vo štvrtok aj ďalšie opatrenia, ktoré bude BSK realizovať už v najbližších dňoch. „Hľadáme všetky dostupné spôsoby, ako posilniť personálne obsadenie,“ priblížila riaditeľka Úradu BSK Patrícia Mešťan. Doplnila, že v zariadení sa nachádzajú potvrdené pozitívne prípady nákazy novým koronavírusom a objekt je v izolácii, ide o rizikovú prácu. Kraj bude motivovať personál aj finančne.

Na Hrnčiarskej ulici v Pezinku zriadi BSK tiež karanténne centrum. „Budú sa v ňom nachádzať iba klienti BSK, ktorým vyšli testy na nový koronavírus pozitívne,“ vysvetlila Mešťan. BSK ráta s tým, že budú pribúdať i ďalšie prípady.
Z celkového počtu 93 klientov DSS v Pezinku bolo 55 pozitívnych, 32 negatívnych a na výsledky šiestich vzoriek sa ešte čaká.

Naď: Máme potvrdených 5 prípadov nakazenia príslušníkov rezortu obrany

Do štvrtka bolo potvrdených päť prípadov nakazenia príslušníkov rezortu obrany ochorením COVID-19. Z toho štyria sú profesionálni vojaci a jeden civilný zamestnanec. Vo štvrtok o tom informoval minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) pri otvorení karanténneho mestečka pre ľudí bez domova v Bratislave.

Minister spresnil, že jeden profesionálny vojak a jeden civilný zamestnanec boli medzičasom preliečení a tri prípady sú nové, ktoré súvisia priamo s nasadením Ozbrojených síl (OS) SR pri plnení úloh súvisiacich s bojom proti novému koronavírusu. „Vyhodnocujeme aj s Úradom hlavného lekára OS SR a vojenským hlavným hygienikom ďalšie kroky. Tí ľudia prišli do styku aj s ďalšími príslušníkmi OS SR. Budeme veľmi dôkladne monitorovať situáciu a prijímať opatrenia, aké budú nevyhnutné. Zatiaľ sú však všetky tieto prípady bezproblémové,“ povedal Naď.

Profesionálni vojaci sú podľa potreby nasadzovaní do nemocníc, na hraničné priechody či v karanténnych miestach, ale tiež v krajských mestách na zabezpečenie poriadku a dodržiavania epidemiologických opatrení vlády SR. Tí, ktorí sú priamo zapájaní do rizikových aktivít, sú podľa zástupcu hovorcu OS SR Petra Poldruháka priebežne testovaní.

„Po zistení pozitívnych nálezov postupujeme podľa vlastných stanovených postupov, koordinovaných Vojenským ústavom hygieny a epidemiológie, a pokynov hlavného lekára OS SR,“ poznamenal Poldruhák s tým, že napriek striktnému dodržiavaniu všetkých zásad ochrany zdravia a epidemiologických opatrení sa ochoreniu nedá vždy zabrániť.
Karlova Ves nevidí význam v dezinfikovaní verejných priestranstiev

Chemické postreky verejných priestranstiev síce majú priaznivý psychologický vplyv, no z medicínskeho hľadiska je ich efekt na elimináciu šírenia nového koronavírusu nulový. Tvrdí to bratislavská mestská časť Karlova Ves, ktorá sa rozhodla, že k takýmto postrekom nepristúpi. Dôvodom je podľa samosprávy aj podporné stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave.

„Vírus na verejnom priestranstve eliminuje už aj ultrafialové slnečné žiarenie. Detské ihriská sú momentálne uzavreté, a preto teraz nie je dôvod na ich špeciálnu dezinfekciu. Je potrebné dbať na zvýšenú hygienu, nosenie rúšok a rukavíc,“ povedala starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová. Tvrdí, že povinnosťou je chrániť najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, najmä starých a chronicky chorých ľudí. „Táto kríza nečakane ohrozuje veľkú časť populácie, ktorej bude tiež potrebné podať pomocnú ruku,“ podotkla Čahojová.

Karlova Ves považuje postreky verejných priestranstiev za plytvanie finančnými zdrojmi, pracovnými silami a považuje ich za populistické a nerozumné. Mestská časť, naopak, rozhodne nespochybňuje pravidelnú dezinfekciu vozidiel MHD a aj vnútorných spoločných priestorov bytových domov.

Šéf komory zubných lekárov Moravčík: Hovoriť o dostatku ochranných pomôcok, je ilúzia

Hovoriť o dostatku osobných ochranných pracovných pomôcok (OOPP) je v dnešnej dobe ilúzia. Pre TASR to uviedol prezident Slovenskej komory zubných lekárov (SKZL) Igor Moravčík. Potrebu takýchto pomôcok bude treba podľa jeho slov riešiť z dlhodobejšieho horizontu, pretože, ako zdôraznil, pandémia nového koronavírusu nebude trvať jeden alebo dva týždne.

Moravčík priblížil, že trvalo tri týždne, kým sa zubným lekárom podarilo získať vysokovýkonné respirátory, štíty a ochranné celotelové plášte. „Od začiatku šírenia ochorenia COVID-19 sme apelovali na všetkých kompetentných o zabezpečenie dostupnosti osobných ochranných pracovných pomôcok. Zubní lekári sú v prvej línii rizikovosti nakazenia a možného ďalšieho šírenia nového koronavírusu na svojich pacientov, pretože ošetrujú pacienta vo vzdialenosti 20 až 30 centimetrov od ústnej dutiny. Posun, čo sa týka pomôcok, nastal po trojtýždňových apeloch a výzvach na kompetentných,“ komentoval.

Koronavírus:Všet¬ky informácie na jednom mieste

Podľa slov šéfa SKZL prezidenti regionálnych komôr aktívne od začiatku pandémie komunikujú so samosprávnymi krajmi. „Začiatkom minulého týždňa sa po prvý raz, v spolupráci s vyššími územnými celkami, začali distribuovať ochranné pomôcky zo štátnych hmotných rezerv aj pre zubné ambulancie,“ povedal s dôvetkom, že ide však len o prvú vlnu, ktorá vystačí možno na pár dní. Poukázal na to, že pandémia sa neskončí zo dňa na deň, a teda ochranné pomôcky budú zubní lekári používať dlhodobo. Moravčík však verí, že prísun do zubných ambulancií bude plynulý a verifikovaný štátom tak, aby bola zabezpečená dostupnosť certifikovaných OOPP pre zdravotnícky personál.

Rovnako poukázal na to, že keďže nikto nevie, dokedy bude pandémia trvať, je nevyhnutné vydať hygienicko-epidemiologický režim a štandardné postupy pri ošetrovaní pacienta v zubnej ambulancii tak, aby bol počas pandémie chránený zdravotnícky personál, ako aj pacienti. „Komora na štandardoch aktuálne pracuje a verím, že v krátkom čase budú vydané Úradom verejného zdravotníctva SR,“ mieni Moravčík, pričom odkázal na to, že SKZL odporúča zubným lekárom riadiť sa metodickým usmernením.

Komora v súčasnosti neodporúča vykonávať preventívne prehliadky. „Otázku ich vykonávania počas pandémie riešime v pripravovaných postupoch poskytovania zubno-lekárskej zdravotnej starostlivosti,“ dodal prezident SKZL Moravčík./agentury/

X X X

Online: Gatesovci vyzvali na globálne očkovanie proti Covid-19

Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov vyzvala v stredu na celosvetovú spoluprácu v príprave vakcín proti ochoreniu Covid-19, ktoré pomôžu siedmim miliardám ľudí. Na celom svete sú nakazené vyše dva milióny ľudí. Koronavírus SARS-CoV-2 si v Európe vyžiadal už viac ako 90-tisíc obetí na životoch. Vyplýva to z bilancie, ktorú vo štvrtok zverejnila agentúra AFP. Dodala, že počet obetí v Európe predstavuje 65 percent obetí pandémie na celom svete. Dianie sledujeme online.

Mesto Bratislava otvorilo vo štvrtok na Zlatých pieskoch „karanténne mestečko“ pre ľudí bez domova. Ide o jedno z opatrení pre zamedzenie šírenia nového koronavírusu. V hlavnom meste je podľa odhadov asi 4 000 ľudí bez domova. Doteraz podľa bratislavského primátora Matúš Valla medzi nimi neevidujú ochorenie COVID-19. Kapacita karanténneho mestečka je aktuálne pre 50 ľudí, Bratislava je však pripravená v prípade nutnosti ju zväčšiť na 230.

V britských nemocniciach zaznamenali vo štvrtok ďalších 861 obetí nákazy spôsobenej koronavírusom SARS-CoV-2, čím sa ich počet zvýšil na 13 729. Informovala o tom spravodajská televízia Sky News. Najviac mŕtvych hlási Anglicko, kde doposiaľ koronavírusu podľahlo 12 396 ľudí. V Škótsku si choroba od začiatku epidémie vyžiadala 779 obetí, vo Walese 495 a v Severnom Írsku 158.

Známy britský streetartový umelec Banksy v čase pandémie koronavírusu premenil na umelecké dielo vlastnú kúpeľňu. Na Instagrame Banksy zverejnil fotografiu, na ktorej vidieť niekoľko potkanov namaľovaných na stene kúpeľne a na WC doske. Okolité predmety, ako napríklad nakrivo otočené zrkadlo či rozvinutá rolka toaletného papiera váľajúca sa po zemi, sú naaranžované tak, aby to pôsobilo dojmom, že neporiadok v kúpeľni spôsobili potkany.
Banksy k tomuto dielu napísal komentár: „Moja žena neznáša, keď pracujem z domu.“

V maďarských nemocniciach je hospitalizovaných 722 dospelých a sedem detí s nákazou Covid-19. Na jednotkách intenzívnej starostlivosti je na pľúcnu ventiláciu napojených 60 pacientov. Podľa spravodajského servera 24.hu infekciu koronavírusom zaznamenali doposiaľ v 11 sociálnych zariadeniach pre seniorov.

Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba požiadal riaditeľku Domova sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov (DSS ) Pezinok o okamžité skončenie vo funkcii. Uviedol to na dnešnom tlačovom brífingu. Dôvodom podľa Drobu bolo, že sa objavili nové skutočnosti, ktoré neumožňujú jej ďalšie zotrvanie vo funkcii, bližšie ich však nechcel špecifikovať.

Počet potvrdených prípadov infekcie na Ukrajine sa k štvrtkovému ránu za uplynulých 24 hodín zvýšil o 397 na 4161. Z tohto počtu 116 ľudí nákaze podľahlo a 186 sa uzdravilo. V ukrajinských ozbrojených silách sa za posledných 24 hodín potvrdilo päť nových prípadov ochorenia COVID-19.

Európsky parlament schválil pomoc pre zdravotníctvo vo výške troch miliárd eur. Peniaze pôjdu najmä na spoločný nákup materiálu, prevozy chorých medzi členskými štátmi, či na výrobu testovacích súprav, uviedol europoslanec a vedúci slovenskej delegácie pri Európskej ľudovej strane Ivan Štefanec (KDH). Rozhodnutie bolo prijaté na mimoriadnom plenárnom zasadnutí EP venovanému boju proti pandémii COVID-19.

V Španielsku zaznamenali za posledných 24 hodín 5 183 nových potvrdených prípadov nákazy koronavírusom. Oproti predchádzajúcim dňom je to nárast počtu, to je však podľa ministra zdravotníctva spôsobené aj tým, že krajina začala vo veľkom používať nové rýchlotesty, pomocou ktorých sa dá odhaliť, či má testovaná osoba protilátky proti koronavírusu. Takto začalo Španielsko odhaľovať aj osoby, ktoré ochorenie prekonali, no mali slabé alebo nemali žiadne príznaky. Počet úmrtí na ochorenie COVID-19 sa v Španielsku za posledných 24 hodín zvýšil o 551, celkovo tak v krajine zomrelo už 19 130 ľudí./agentury/

X X X

Petr Bárdy: Keby niečo, Sulíka vo vláde udrží určite Fico

Pandémia koronavírusu nebolo to, čo mali Igor Matovič, Richard Sulík, Boris Kollár a Andrej Kiska v pláne riešiť.
Igor Matovič a jeho OĽaNO chceli bojovať proti korupcii v štáte. Vyčistiť políciu, justíciu, štátne organizácie.
Chceli zabrániť tunelovaniu štátneho rozpočtu a „vrátiť ľuďom majetok ukradnutý politikmi“.

Richard Sulík a SaS mali v agende najmä ochranu verejných financií, daňové témy a zodpovedné hospodárenie.
Andrej Kiska a jeho strana Za ľudí zas chceli „vrátiť Slovensko ľuďom“. No a Boris Kollár presviedčal voličov, že dokáže myslieť svalom – srdcom.

Povedať, že v prípade týchto štyroch strán ide o hodnotovo prepojené subjekty, to by asi neobstálo. To, čo ich však spájalo a spája, je Robert Fico a Smer-SD. Minimálne trom zo štyroch lídrov týchto politických subjektov sa dalo veriť, že s Ficom a Smerom nepôjdu do vlády. A keď voľby dopadli, ako dopadli, neostalo im nič iné, len ísť do koalície spolu.

Toto je dôležité si pripomínať. Tejto vláde nepredchádzala predvolebná dohoda o povolebnej spolupráci. Vláda vznikla do veľkej miery ako z núdze cnosť, na myšlienke, že Fico a Smer už nesmú vládnuť.

Veľmi tomu nie je čo vyčítať. Podobne vznikla aj koalícia SDK-SDĽ-SMK-SOP (1998). Tá mala okrem porážky Mečiara aj víziu dostať Slovensko na cestu do Európy, sveta, do demokracie. Aktuálna koalícia chcela poraziť Fica a upratať štát.
Matovičova koalícia však narazila na problém. Koronavírus zmenil úplne všetko. Mnoho vecí sa odsúva, aj keď je pravda, že na ministerstve obrany sa už pomaly začínajú diať veci. Odchod šéfa vojenských tajných do dôchodku je dobrou správou. A malo by ich byť viac, pretože je čo upratovať.

Kým Igor Matovič sa okamžite našiel v epickej úlohe predsedu vlády, ktorý chce zachrániť krajinu a ľudí v nej, jeho koaliční partneri sa akosi stratili. Veronika Remišová, ktorá „nahradila“ Andreja Kisku, sa v tichosti venuje eurofondom, Boris Kollár sa ako predseda parlamentu fotí so slovenskými sympatizantmi Nočných vlkov a v čase obmedzenia pohybu nakrúca videá na Donovaloch (na služobke).

No a Richard Sulík musí ako vicepremiér a minister hospodárstva len reagovať na Igora Matoviča.

Namiesto šetrenia a ozdravovania verejných financií vidí, ako sa pripravujú nové a nové záchranné balíčky, ktoré zaťažia štátny rozpočet. Namiesto fungujúcej ekonomiky musí potichu sledovať jej prepad a vie, že nemá možnosť, čo s tým urobiť.

Keď Igor Matovič povie, že o uvoľnení ekonomiky majú rozhodovať epidemiológovia a infektológovia, nie ekonómovia a politici, dá sa to vysvetliť aspoň dvoma spôsobmi. Buď len neobratne opísal, že to budú vedci, kto poradí politikom a ekonómom, kedy a ako budeme postupne oživovať ekonomiku, alebo odkázal tým, ktorí ju oživovať chcú, že na to môžu zabudnúť.

Richard Sulík je v tejto koaličnej štvorici zjavne tým, kto sa v nej cíti najmenej dobre. A to sú spolu len mesiac.
Spomeňme si však na začiatok tohto komentára. Koalícia OĽaNO, SaS, Sme rodina a Za ľudí nevznikla, pretože mali odjakživa túžbu spoločne vládnuť. A nevznikla ani za účelom boja proti koronavírusu. Vznikla, aby odstavila Fica.

A odstavenie Fica, resp. to, aby sa nevrátil k moci, bude asi najsilnejšia motivácia pre Richarda Sulíka, prečo ostať v koalícii s Igorom Matovičom. Bude to tak aspoň do chvíle, kým sa v koalícii nebudú môcť venovať tomu, čo sľúbili voličom v predvolebnej kampani, aktuality.sk

X X X

Lehel Horváth alias Hrobár, spájaný s gangom sátorovcov, pôjde do väzby

Lehel Horváth, ktorý je spájaný s gangom sátorovcov a je obvinený zo zločinu založenia, zosnovania a podpory zločineckej skupiny, ako aj z viacerých vrážd, pôjde do väzby. Rozhodol o tom Najvyšší súd (NS) SR na štvrtkovom pojednávaní, zrušil tak rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS). Po skončení pojednávania o tom informoval jeho advokát Juraj Gavalec.

„NS rozhodol s konečnou platnosťou, my to musíme akceptovať, aj to akceptujeme. Je tam ešte možnosť podať to na Ústavný súd SR,“ povedal Gavalec s tým, že sa o tejto možnosti ešte poradia.

Dôvodom vzatia obvineného do väzby bola podľa slov hovorkyne NS Alexandry Važanovej obava, že by mohol ujsť alebo sa skrývať, aby sa vyhol stíhaniu či trestu. Rovnako z dôvodu, že by mohol pokračovať v trestnej činnosti. „Senát NS väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradil,“ doplnila.

Začiatkom apríla sudca pre prípravné konanie ŠTS v Banskej Bystrici nezobral Lehela Horvátha do väzby. Voči rozhodnutiu podal prokurátor sťažnosť.

Príslušníci Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) zadržali Horvátha, známeho ako „hrobára“ skupiny sátorovcov, začiatkom apríla tesne po tom, ako bol prepustený z vyšetrovacej väzby v Leopoldove./agentury/

X X X

Slováci prídu o svoje zlaté vajce. Kde by mohli nájsť nové?

Pandémia koronavírusu zmení svet viac, než sa môže zdať v tejto chvíli.

V roku 2009 si Slováci kúpili približne 74 700 nových osobných automobilov. Už o rok neskôr pod tlakom hospodárskej krízy aj napriek šrotovnému predaj padol na 64-tisíc a predkrízový stav sa podarilo prekonať až v roku 2015.
Vlani sa u nás predalo až takmer 101 600 áut, no prichádzajúca ekonomická megarecesia dopyt podľa očakávaní výrobcov zásadne zníži. A to na celom svete.

Pre Slovensko, ktoré kupuje mnohonásobne menej vozidiel, než vyrobí, to bude mať mimoriadne následky.
Vďaka tomu, že ľudia v zahraničí platili za vozidlá vyrobené pod Tatrami, mali desaťtisíce Slovákov prácu. Ak sa svetový záujem obnoviť nepodarí, pričom automobilový priemysel už pred prepuknutím pandémie koronavírusu smeroval k zásadnému obratu — masívnejšiemu nástupu elektromobilov — vyrábať milión vozidiel ročne skrátka nebude mať zmysel.

Práve preto odborníci apelujú, aby Európa pod tlakom ekonomiky neskúšala zvrátiť dejinný vývoj a neodklonila sa od zámeru čoraz viac využívať obnoviteľné zdroje energie. Tam totiž môžu vznikať nové pracovné miesta, zatiaľ čo udržiavanie závislosti na fosílnych palivách (aj cez automobilový priemysel) bude len predlžovaním agónie s tragickým koncom.

Kde zamestnať masy?

S nástupom traktorov či nasadením umelých hnojív sa zavŕšil stáročný proces, ktorým sa masy ľudí oslobodili od hrdlačenia na poliach. Mnohí z nich sa presunuli do priemyselnej výroby a priemysel ostával dôležitou zložkou hospodárstva aj po rozmachu sektoru služieb.

Pracovné miesta, ktoré môže zničiť kríza:

Východoeurópske štáty po krachu socializmu a kolapse zbrojoviek našli záchranu v automobilovom priemysle.
Na Slovensku v tejto oblasti pracuje viac než 170-tisíc ľudí (nepriamo dokonca až 275-tisíc) spomedzi približne 700-tisíc zamestnaných v priemysle (celkovo u nás pracuje okolo 2,6 milióna ľudí). Veľkú časť priemyselnej výroby exportujeme a hoci Slovensko aj importuje, patríme spolu s Nemeckom alebo Čínou medzi krajiny, ktoré viac vyvážajú než dovážajú.

Trumpova vzbura

Na otázku, ako dlho môže fungovať systém, keď niektoré štáty bohatnú na úkor iných, ekonómovia odpovedali, že v špecifických prípadoch teoreticky aj navždy. Americký prezident Donald Trump sa však nepriaznivú obchodnú bilanciu s Čínou rozhodol zvrátiť a zavádzal clá na čínske tovary.

Obchodnú vojnu napokon zatienila pandémia koronavírusu, no základná otázka ostáva rovnaká — dokedy môžu Slováci vyvážať viac, než dovážajú.Z analýzy Národnej banky Slovenska vyplynulo, že najviac áut vyrobených u nás smerovalo do Nemecka, Francúzska, Číny, Veľkej Británie a USA.

Ako sa darí krajinám, ktoré medzi úspešných exportérov nepatria - USA, Francúzsko či Veľká Británia - ukazuje rast ich verejného dlhu. Zvlášť v USA stúpol mimoriadne prudko. Kam smerovalo v rokoch 2010 až 2014 najviac z áut vyrobených na Slovensku a ako v týchto krajinách vyvíjal verejný dlh v prepočte na obyvateľa:
krajina import áut zo Slovenska verejný dlh na hlavu

Iný svet

Ekonomika hnaná dlhmi vyprodukovala v predošlých rokoch v USA toľko pracovných miest, že v septembri 2019 klesla nezamestnanosť na 3,7 percenta — päťdesiatročné minimum.

Aktuálne hrozí, že vyletí na 30 percent.

Portfóliový manažér Peter Bálint, ktorý recesiu očakával už v prvej polovici roka 2019, v rozhovore pre index.sme.sk upozornil, že pád akciových trhov pripomína kolaps z roku 1929. Namiesto relatívne rýchleho oživenia, aké prišlo po roku 2008, bude podľa Bálinta zotavovanie omnoho zdĺhavejšie.

Znížený dopyt Američanov zasiahne ekonomiku celej planéty a podľa analytikov sa jednoducho treba pripraviť na iný svet, než sme poznali do februára 2020.

Ľuďom pracujúcim v automobilkách na Slovensku môže načas v súboji o miesta pomôcť, že sú stále lacnejší než Francúzi či Nemci. No ak by sa aj nejako zázračne spamätala ekonomika, vedci dávno bili na poplach, že hospodárske úspechy dosahujeme drancovaním prírodných zdrojov.

Ak by chcelo Slovensko vyrobiť všetku elektrickú energiu napríklad solárnymi panelmi, bolo by do infraštruktúry potrebné investovať približne 13 miliárd eur.

Zelené energie síce nezabránia tomu, že aj u nás môže byť nezamestnanosť na úrovni 20 percent, no skúšať nové cesty je podľa odborníkov rozhodne lepšia možnosť, než čakať, kým sa doterajší spôsob fungovania spoločnosti zosype.

X X X

Minister dopravy verí v dostavbu Tunela Višňové do troch rokov

Minister dopravy a výstavby SR Andrej Doležal (nominant Sme rodina) verí, že do konca roka 2020 sa ukončí súťažný dialóg na zhotoviteľa dostavby Tunela Višňové a jeho dostavba je reálna do troch rokov. Povedal to vo štvrtok na brífingu pred Tunelom Višňové po obhliadke diaľničného úseku D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka.

Súťaž na Tunel Višňové bude podľa ministra dopravy rozdelená na tri časti. „Stavebnú samotné sekundárne ostenie tunela, druhá časť bude zameraná na technológiu tunela a tretia časť na obslužnú budovu diaľničnej prevádzky. Je to síce ambiciózne, ale stále chceme veriť, že do konca roka 2020 budeme mať zhotoviteľa minimálne na stavbu tunela,“ podotkol.

„Úsek Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka sme pripravení odovzdať. Ale sám o sebe nedáva prakticky žiadny zmysel, musíme dokončiť privádzač do Žiliny. Podľa posledných informácií veríme, že do konca roka 2020 tento privádzač sprejazdníme,“ uviedol minister dopravy.

Vysvetlil, že úsek Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka sprístupnia pre osobnú dopravu a nákladná doprava bude pokračovať v pôvodnom smere. „Minimálne nateraz bude otvorený iba v smere na Žilinu, a nie aj na Rajec. Ale s primátorom Žiliny Petrom Fiabánem sme riešili aj posilnenie takzvaného bajpasu na kruhovom objazde pri Metre. Uvedomujeme si, že to extrémne zaťaží Žilinu. Preto odtiaľ vylučujeme nákladnú dopravu a posilňujeme práve kruhový objazd,“ dodal Doležal.

Doležal: Hĺbkový audit v NDS preverí diaľničné stavby

V Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) sa uskutoční hĺbkový audit. Preverí 2,5-násobné predraženie stavby diaľničného privádzača Lietavská Lúčka, ale aj ďalšie diaľničné stavby. Minister dopravy a výstavby SR Andrej Doležal (nominant Sme rodina) to oznámil vo štvrtok na brífingu pred tunelom Višňové.

„Som rozhorčený, že to financuje NDS z vlastných zdrojov. To je pre mňa absolútne neakceptovateľné. Preto bude po dohode s generálnym riaditeľom hĺbkový audit v NDS, aby sa takéto situácie neopakovali. Nemáme záujem nič skrývať. Chcem dať aj verejný prísľub, že budeme veľmi otvorení v komunikácii. Popíšeme skutočný stav, hneď ako sa oboznámime s výsledkami auditu,“ povedal minister dopravy.

Generálny riaditeľ NDS Juraj Tlapa zdôraznil, že sa ešte nestretol so stavbou, ktorá by bola na konci 2,5-krát drahšia ako na začiatku. „Ide skutočne o hĺbkový audit, nielen stavieb, čo sme videli. Lebo počúvam, že aj na iných sú problémy. A budeme sa pýtať, zrejme aj našich predchodcov konkrétne, kto bol za čo zodpovedný,“ dodal Tlapa./agentury/

X X X

Dobré správy. Na Slovensku by mohli vzniknúť stovky pracovných miest

V čase, keď sa skloňuje predovšetkým nárast nezamestnanosti, minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) avizuje možné nové pracovné príležitosti. Na stole mu totiž leží niekoľko desiatok žiadostí slovenských aj zahraničných firiem, ktoré by v prípade poskytnutia štátnej pomoci mohli vytvoriť nové pracovné pozície.„Chcem tieto firmy vyzvať, aby kopli do vrtule, ak majú záujem o investičnú pomoc. My sme pripravení,” odkázal šéf rezortu hospodárstva.

Finančné injekcie budú podľa Sulíka smerovať predovšetkým tým firmám, ktoré zvažujú investovať v najmenej rozvinutých regiónoch, ale dôraz bude kladený aj na to, v akom odvetví zamestnanecké pozície budú vznikať.
„Budeme mať snahu podporovať pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou, teda tie, ktoré sú sofistikovanejšie. A keď budeme podporovať, radšej cez zníženú daňovú úlohu než priamu finančnú pomoc,” skonštatoval.

Možnosť, že by tieto firmy nakoniec ustúpili zo svojich investičných zámerov síce podľa ministra hospodárstva existuje, ale neočakáva, že by sa to dialo vo väčšom počte.„Viaceré investície sú za desiatky miliónov eur. Takéto strategické investície nemeníte zo dňa na deň,” poznamenal Sulík, aktuality.sk