iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Rusko na Kryme rozbilo ukrajinskú špionážnu bunku

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v stredu oznámila, že na anektovanom Krymskom polostrove odhalila bunku ukrajinských tajných služieb, ktorej cieľom bola "sabotáž a terorizmus". V danej skupine sa nachádzala aj dôstojníčka ruskej armády, ktorá údajne vyzradila "štátne tajomstvá".

FSB ďalej uviedla, že vojačka odovzdávala tajné dokumenty ukrajinskej vojenskej rozviedke v rokoch 2017 – 2018 a že na príkazy z Kyjeva tiež vykonával špionážnu činnosť aj jeden občan Ukrajiny, informuje spravodajská stanica Slobodná
Európa (RFE/RL) s odvolaním sa na tlačové agentúry TASS a Interfax.

Obaja podozriví sú vyšetrovaní za vlastizradu a špionáž. Ukrajinského občana zatkli, zatiaľ čo ruskú dôstojníčku umiestnili do domáceho väzenia, pretože má dieťa.Špionážnu operáciu viedol plukovník Oleg Achmedov, šéf vojenskej rozviedky v juhoukrajinskom meste Cherson. Údajnú špionážnu činnosť odhalili počas iného vyšetrovania, ktoré v januári spustili voči ďalšiemu podozrivému Rusovi obvinenému z budovania tajných skrýš zbraní na Kryme na príkaz Achmedova, tvrdí FSB.

Načasovanie odhalenia však vyvoláva prekvapenie, keďže prichádza iba deň po tom, ako Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) oznámila, že jeden z jej vrcholových činiteľov bol zatknutý pre podozrenie zo spolupráce s FSB.
Generálmajor SBU Valerij Šajtanov je podozrivý z vlastizrady, keďže v roku 2014 pracoval pre Rusko a plánoval

„teroristický čin“ na Ukrajine. Podľa SBU Šajtanov na základe pokynov FSB zhromažďoval a zasielal informácie okrem iného o tajných operáciách vykonávaných vo vojnovej zóne v Donbase či o medzinárodnej spolupráci ukrajinských bezpečnostných agentúr v otázkach národnej bezpečnosti a obrany.
Šajtanov, využívajúc svoje právomoci, podľa SBU tiež zhromažďoval spravodajské informácie od vyšších aj vrcholných operatívcov SBU.

Oba špionážne prípady prichádzajú pred očakávanou výmenou väzňov medzi ukrajinskou vládou a proruskými separatistami na východe Ukrajiny. Výmena sa má uskutočniť pred pravoslávnou Veľkou nocou, ktorá pripadá na 19. apríla.

Vzťahy medzi Kyjevom a Moskvou sú naštrbené od roku 2014, keď Rusko zabralo ukrajinský Krym, na ktorý predtým vyslalo svojich vojakov a usporiadalo referendum považované najmenej 100 krajinami za nelegitímne. V apríli toho istého roku Rusko začalo podporovať ozbrojených separatistov vo východoukrajinskej Doneckej a Luhanskej oblasti./agentury/

X X X

Minister Gröhling: Konanie maturitných a záverečných skúšok je povolené

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR v stredu povolil konanie maturitných skúšok, záverečných skúšok, záverečných pomaturitných skúšok a absolventských skúšok v dennej i externej forme štúdia. V stredu to vyhlásil minister školstva Branislav Gröhling (SaS). Z opatrenia ÚVZ vyplýva, že konať sa môžu aj prijímacie skúšky na stredné a vysoké školy.

Gröhling: Úrad verejného zdravotníctva povolil konanie maturitných a záverečných skúšok

Ministerstvo školstva v spolupráci so zriaďovateľmi škôl zisťuje technické zabezpečenia škôl a to, či budú schopní dodržať povinnosti, ktoré im uložil ÚVZ. Skúšobná komisia aj študenti musia podľa ÚVZ dodržiavať dvojmetrové odstupy medzi sebou, každý musí byť chránený rúškom a každý musí používať vlastné písacie potreby. Skúšky by sa mali realizovať v najväčšej miestnosti a pred ich začatím je potrebné zmerať teplotu študentom aj členom komisie. Dostupné musia byť aj dezinfekčné prostriedky, potrebné bude aj pravidelné dezinfikovanie povrchov, uvádza ÚVZ.

Pri maturitách a prijímacích skúškach Gröhling chce, aby mali školy „otvorenú myseľ“. „Rozmýšľame nad maturitou v rôznych podobách. Rátajme s tým, že budeme meniť obsah aj formu maturity. Myslím si, že Slovensko po prvýkrát zažije maturitu tak, ako ju nepoznáme,“ hovorí Gröhling, bližšie detaily však povedať nechcel. Minister tiež skonštatoval, že táto situácia ich „núti byť kreatívnymi a vymyslieť iné spôsoby, o ktorých doteraz iba rozprávali“.

Úrad verejného zdravotníctva SR zároveň umožnil konanie sa štátnych skúšok na vysokých školách a univerzitách, v dennej i externej forme štúdia v zdravotníckych študijných odboroch za dodržania protiepidemických opatrení. V rozhodnutí pripomenul, že základným predpokladom zvládnutia pandémie COVID-19 je optimalizácia ľudských zdrojov v zdravotníctve.

Ministerstvo školstva predstaví na najbližšej vláde aj balík zákonov, tzv. „lex korona vysoké školy“, ktorý bude zahŕňať všetky opatrenia pre fungovanie vysokých škôl.

Termín a formu skúšok oznámi Gröhling v priebehu budúceho týždňa. Taktiež ozrejmí, akým spôsobom a za akých podmienok budú môcť byť skúšky realizované.

Krčméry by chcel otvárať škôlky, podľa premiéra by sa mali riešiť iné problémy

Pomaly by sa mohli začať otvárať škôlky a prvé stupne škôl. Myslí si to člen permanentného krízového štábu Vladimír Krčméry. Premiér Igor Matovič (OĽaNO) však hovorí, že by sa mali riešiť iné problémy, ako je otváranie škôlok. Uviedli to pred rokovaním ústredného krízového štábu.

Dôvodom, prečo chce Krčméry otvárať škôlky, je to, že mnoho rodičov, ktorí pracujú ako zdravotné sestry či lekári, musí byť doma na OČR. Sú to profesie, ktoré podľa Krčméryho „budeme potrebovať“.

Europoslanec Peter Pollák (OĽaNO) uviedol, že celkovo otestovali 110 rómskych osád, z toho v 14 sa potvrdilo ochorenie COVID-19. V rómskych osadách to podľa Matovičových slov môže ešte rozhorieť. „Dnes je možno polovica osád pozitívnych. Myslím, že by sme mali riešiť iné problémy, ako je otváranie škôlok,“ poznamenal premiér.
Matovič tiež povedal, že na rokovanie krízového štábu prichádza s veľmi vážnymi opatreniami./agentury/

X X X

Prezidentka: Pápež František všetkých ľudí na Slovensku srdečne pozdravuje

Prezidentka Zuzana Čaputová v stredu poobede telefonovala s pápežom Františkom. Pozvala ho na návštevu Slovenska. Čaputová mala v júni absolvovať audienciu vo Vatikáne, vzhľadom na aktuálne okolnosti nie je isté, či sa uskutoční. TASR o tom informovala Martina Goffová, riaditeľka odboru komunikácie Kancelárie prezidenta SR.

„Hovorila som s ním aj o tom, že ľudia na Slovensku sú veľmi disciplinovaní,“ povedala Čaputová. Pápežovi sa poďakovala za jeho povzbudzovanie ľudí v nádeji. „Verím, že utrpenie, ktoré všetci prežívame, pomôže k vedomiu, že sme spolu na jednej lodi a najviac potrebujeme vzájomnú pomoc a spoluprácu,“ uviedla prezidentka. Doplnila, že Svätý Otec všetkých ľudí na Slovensku srdečne pozdravuje, odkazuje, aby nestrácali nádej, boli disciplinovaní a utvrdzovali sa v odvahe. Tiež vyzval ľudí, aby sa starali o najstarších, lebo oni sú pamäťou spoločnosti.

„Pápež ma informoval o tom, že je zdravý a snaží sa prihovárať veriacim prostredníctvom médií,“ povedala Čaputová. Na jej pozvanie pápež reagoval, že veľmi rád príde, keď to situácia umožní./agentury/

X X X

Koronavírus: Sulík chcel Krízovú ekonomickú radu. Z nápadu vycúval, keď ho predbehol Matovič

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) ešte pred dvoma dňami oznámil, že plánuje založenie Krízovej ekonomickej rady. Jej prvé rokovania malo byť práve dnes. Napokon sa tak nestalo.

Ešte doobeda totiž premiér Igor Matovič (OĽaNO) a minister financií Eduard Heger (OĽaNO) oznámili, že takáto rada vznikne pod patronátom úradu vlády. Sulík tvrdí, že mu približne 70 minút predtým, ako mala jeho krízová rada prvýkrát zasadnúť, volal šéf rezortu financií, ktorý mu oznámil vznik “konkurenčného” projektu.

Pozvánka cez média

Minister hospodárstva síce tento nápad ocenil, keďže podľa neho ekonomický aspekt súčasnej krízy utrpel, no neodpustil si aj miernu kritiku svojho koaličného partnera.

Sulík tvrdí, že sa zatiaľ len z médií dozvedel o tom, že členom premiérovej ekonomickej rady má byť aj on.
„Ak dostanem skutočnú pozvánku, tak prídem,” odkázal. Zároveň dodal, že Krízová ekonomická rada na pôde ministerstva hospodárstva zatiaľ nevznikne.„Nepovažujem za vhodné súťažiť s premiérom. Spolieham sa na to, že v tej premiérovej bude dostatok súdnych ekonómov, ktorí dokážu zabrániť obrovským ekonomickým škodám,” skonštatoval Sulík.

Kritika neotvorenia obchodov

Zopakoval pritom aj svoj nesúhlas s tým, že obchody stále zostávajú zatvorené.

„Už v utorok po Veľkej noci sme mali otvoriť. Neregistrujem jeden prípad, kedy by sa nakazila predavačka. Nerozumiem, prečo musíme desaťtisíce malých obchodov držať zatvorených a čakať, kým nám budú ako hnilé hrušky padať jeden za druhým,” poznamenal Sulík.

Tiež ale dodal, že SaS z vládnej koalície neodíde ani v prípade, že premiér Igor Matovič ani v pondelok nebude súhlasiť s otváraním obchodných prevádzok.

„Väčším škodám vieme zabrániť, keď budeme súčasťou vlády,” presviedča Sulík.Priznal pritom, že už tri týždne nevie na koaličnej rade presadiť návrh, aby vláda pomohla s platením nájomného tým obchodom, ktoré museli kvôli rozhodnutiu vlády zatvoriť.

„Nájmy musíme vyriešiť. Lebo inak im nepomôže ani iná pomoc. Toto bohužiaľ na koaličnej rade doteraz neprešlo,” upozornil Sulík.

Šéf rezortu hospodárstva chcel vo svojej rade napríklad šéfov parlamentných výborov Mariána Viskupiča (SaS), Petra Kremského (OĽaNO), viceguvernéra NBS Ľudovíta Ódora, šéfa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivana Šramka či ekonómov Ivana Mikloša a Juraja Karpiša.

Veľkých zamestnávateľov mal zastupovať šéf Klubu 500 Tibor Gregor a tých menších prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík. Pozvanie dostali aj riaditeľ Úradu hodnoty za peniaze Štefan Kišš a šéf Inštitútu finančnej politiky Eduard Hagara. Ministerstvo financií mal zastupovať samotný Eduard Heger, aktuality.sk

X X X

Megazákazku u cestárov získala firma blízka ich šéfovi. V nahrávke hovorí o Robovi, Norovi a 400 tisícoch

Biznis na kreslenie cestných značiek za 16 miliónov eur vyhrala firma, pre ktorú v minulosti pracoval šéf Slovenskej správy ciest Roman Žembera. Získali sme nahrávku súvisiacu s iným prípadom, v ktorej Žembera hovorí:„...by sme mali Robovi dávať peniaze.“

Šéf Slovenskej správy ciest Roman Žembera je bývalý spolužiak predsedu Smeru Roberta Fica. Správa ciest pred voľbami ukončila súťaž o mnohomiliónovú zákazku – víťaz bude kresliť dopravné značky, teda čiary a šípky na cestách.
Žemberom vedená správa ciest pritom dvakrát vylúčila lacnejšie ponuky. Tender napokon vyhrala firma Sates, pre ktorú Žembera kedysi pracoval. A prepojenia fungujú aj dnes, keďže Žemberova firma Doznako, dnes napísaná na jeho neter, sa neskôr stala dodávateľom Satesu.

Aktuality.sk získali zvukovú nahrávku, na ktorej rozpráva Žembera. Hovorí o peniazoch pre Roba, na ktoré sa ho prišiel pýtať nitriansky oligarcha Norbert Bödör. K stretnutiu s Bödörom sa nám následne Roman Žembera priznal.
Rozhovor s Romanom Žemberom, nahrávku, aj celú genézu tejto kauzy, si môžete vypočuť v našom podcaste:
Lacné čiary nebudú

Tender na obnovu vodorovných dopravných značiek – teda čiar na cestách 1. triedy v Bratislavskom, Košickom, Žilinskom aj Banskobystrickom kraji – vyhodnotili len vo februári. Vo všetkých štyroch krajoch vyhralo to isté konzorcium firiem vedené firmou Sates, a. s.

Sates však v dvoch najväčších častiach zákazky – v Bratislave a Košiciach – neponúkol najnižšiu cenu. Vyhral vďaka tomu, že konkurenti s lacnejšími ponukami boli zo súťaže vylúčení. Dôvody vylúčenia sú pritom zvláštne – napríklad chýbajúce doklady o počte riadiacich zamestnancov.

Otázkou je, či si Slovenská správa ciest nemohla chýbajúce doklady vyžiadať – najmä ak rozdiel medzi najlacnejšou a víťaznou ponukou bol iba v Bratislave takmer pol milióna eur. Správa ciest si interpretuje zákon tak, že doklady dožiadať nemohla a účastníkov súťaže rovno vylúčila.

„Ak k určitej podmienke účasti nie je predložený žiadny dôkazný prostriedok, úrad zastáva názor, že nejde o situáciu upravenú zákonom o verejnom obstarávaní, ktorá by umožňovala využiť inštitút vysvetlenia alebo doplnenia predložených dokladov,“ odpísala nám hovorkyňa Slovenskej správy ciest Lucia Karelová.

Vylúčené firmy podali námietky, o jednej z nich ešte rozhoduje Úrad pre verejné obstarávanie.
Pod súťažami je podpísaný Roman Žembera, generálny riaditeľ Slovenskej správy ciest – dlhoročný nominant Smeru-SD, ktorý chodil s predsedom tejto strany na gymnázium v Topoľčanoch.

Majú veľa spoločného

Víťazná firma Sates a Roman Žembera pritom majú veľa spoločného. Žembera pre Aktuality.sk priznal, že pre Sates kedysi na živnosť pracoval. Jeho firma Doznako sa potom stala subdodávateľom Satesu a tieto dve firmy spolupracujú dodnes.

Doznako sa tiež zaoberá kreslením čiar na cestách. Dnes už Romanovi Žemberovi oficiálne nepatrí. Bol to však práve on, kto túto firmu založil, vlastnil a riadil až do roku 2006, keď sa za prvej Ficovej vlády stal šéfom správy ciest. Dnes firmu vlastní jeho neter Petra Halúzová. Konateľ firmy Doznako Radoslav Bujna spoluprácu potvrdil: „Sme subdodávateľom vodorovného dopravného značenia pre firmu Sates, a. s.“

Na to, že Doznako, ako firma blízka Žemberovi, by mohla byť v skutočnosti subdodávateľom Satesu a Žembera by tým mohol byť v konflikte záujmov, upozorňovali už v minulosti pri iných zákazkách Aliancia Fair-Play a denník Sme.
Firma Sates popiera, že by Doznako malo byť subdodávateľom aj v prípade spomínanej 16,4-miliónovej zákazky.
Roman Žembera však hovorí, že Slovenská správa ciest nevie, koho si víťaz súťaže zazmluvní na reálny výkon práce. Firmy podľa jeho slov bežne spolupracujú, napríklad si prenajímajú stroje. „Ja sa to nedozviem, pre mňa je dôležité, aby bola dodržaná vysúťažená cena a kvalita.“

Vie teda Žembera vylúčiť, že na zákazke, ktorú podpísal, nezarobí jeho neter?

„Na nej môže zarobiť ktokoľvek. Aj tá firma Doznako má nejakých zamestnancov, robí vodorovné značenia. Keď ju niekto osloví už po vyhratej súťaži, ja v tom nevidím problém,“ odpovedá Roman Žembera.

Ďalšie prepojenia

Pre úplnosť treba dodať, že šéf Slovenskej správy ciest nemá väzby z minulosti len na víťaza tendra. V súťaži bola totiž aj ďalšia firma, pre ktorú kedysi Žembera pracoval – Saroute. Ide o firmu syna bývalého riaditeľa žilinskej pobočky správy ciest Ivana Hlavoňa. Saroute sa kedysi oddelil od Satesu. V aktuálne skončenej súťaži ale neuspela, aj ona bola vylúčená.

Nahrávka o „Norovi“ a „Robovi“

Aktuality.sk získali aj nahrávku hlasu Romana Žemberu z iného prípadu, na ktorej šéf SSC hovorí o „dávaní peňazí Robovi“ a o tom, že by sa dalo „spraviť“ 400-tisíc – a že sa ho na tieto peniaze prišiel pýtať „Noro“.

Na nahrávke z úst Žemberu zaznie: „...by sme mali Robovi dávať peniaze, treba zabezpečiť, aby išiel Frekomos cez nás. Tam by sa dalo spraviť 400-tisíc. Ale tie faktúry už teraz chodia a treba to. A Peťo povedal Robovi, že ja mám 400-tisíc. No ja mám h***o, šak tie faktúry mi ešte ani neuhradili. Robo to povedal Norovi a za mnou prišiel Noro, či ja mám v železnej schránke 400-tisíc.“

Roman Žembera na nahrávke svoj hlas spoznal a potvrdil, že ide o jeho slová. Vysvetliť ich nevedel. Spomenul si však na stretnutie s Norbertom Bödörom a tvrdil, že išlo o jeho reakciu na obvinenie.

„Pána Bödöra poznám, bral som od neho kedysi víno na päťdesiatku. Mal záujem tu robiť aj strážnu službu, ale ja tu mám vysúťaženú strážnu službu v dobrých cenách. Ozval sa mi, či sa vieme stretnúť. Stretli sme sa a pýtal sa ma, či je pravda, že som dostal 400-tisíc. Vysmial som sa mu do očí, že to nemyslí vážne, lebo ja som žiadnych 400-tisíc od nikoho nikdy nezobral, to môžem prisahať na svoje deti a na celú rodinu. On povedal, že to povie Robovi.“

Roman Žembera si nevedel spomenúť, za akých okolností nahrávka vznikla ani komu tieto slová rozprával. Najprv tvrdil, že išlo o podnikateľa Petra Hazuchu, no potom povedal, že Hazucha je „Peťo“ z nahrávky, v ktorej o ňom hovoril v tretej osobe niekomu inému. S Robertom Ficom má podľa vlastných slov kamarátsky vzťah.

Peter Hazucha je bývalý obecný poslanec za Smer-SD z obce Hrušovany, rodnej obce Roberta Fica. Hazucha poprel, že by s Ficom niekedy riešil zákazky týkajúce sa Slovenskej správy ciest. „Ja som sa s ním už dlho nevidel,“ dodal Hazucha. Nespresnil však, ako dlho či kedy boli naposledy v kontakte.

„S pánom Žemberom som sa videl pred dvoma týždňami, ale riešili sme iba klobásky,“ uzavrel Hazucha s dôvetkom, že ani so Žemberom nikdy zákazky neriešil.

Frekomos je firma, ktorá robí práce na cestách, ako napríklad frézovanie. So správou ciest má zmluvu na opravu ciest 1. triedy. Konateľ spoločnosti Dušan Klimo nám odpovedal, že s Romanom Žemberom riešil iba omeškanie platieb za túto zákazku, keďže platby od cestárov meškali. Z obsahu nahrávky bol zaskočený. "Stretnutia, kde odzneli tieto slová, som sa nezúčastnil, počul som to prvýkrát a neviem, prečo je to spájané s našou spoločnosťou."

Norbert Bödör na otázky týkajúce sa nahrávky a zákaziek Slovenskej správy ciest neodpovedal.

Na nahrávku reagoval aj Robert Fico: „Netuším, o koho na nahrávke ide, a už vôbec netuším, o čom táto osoba hovorí. Keď som bol 10 rokov predsedom vlády SR, moje meno bolo medzi tretími osobami často používané ako univerzálna výhovorka (pozitívna alebo negatívna),“ odpísal cez tlačové oddelenie Smeru, aktuality.sk

X X X

Bezpečnostný analytik: Koronavírus je podľa teroristov Alahovým hnevom na Západ

Afganskí sikhovia nariekajú nad truhlou počas pohrebnej procesie a kremácie 26. marca 2020 v Kábule. Až 25 mŕtvych si vyžiadal útok na sikhský chrám v centre Kábulu, ku ktorému sa prihlásil Islamský štát.Autor: SITA/AP, Tamana Sarwary
Francúzska protiteroristická polícia vyšetruje útok nožom na juhovýchode krajiny, pri ktorom zahynuli dvaja ľudia a päť ďalších utrpelo zranenia. Útok bol pripomienkou toho, že zatiaľ čo sa médiá zameriavajú hlavne na ochorenie COVID-19, spôsobované koronavírusom SARS-CoV-2, terorizmus zostáva naďalej hrozbou.

Píše o tom austrálsky bezpečnostný analytik Clive Williams v článku „Terorizmus v ére COVID-19“ zverejnenom v stredu na internetovej stránke Austrálskeho inštitútu pre strategickú politiku (ASPI).

Williams konštatuje, že zatiaľ čo teroristické organizácie Islamský štát a al-Káida chápu, že pandémia koronavírusu predstavuje nebezpečenstvo aj pre ich stúpencov, tiež ju vnímajú ako príležitosť získať si viac priaznivcov a zaútočiť na svojich západných nepriateľov, kým sú oslabení a vystrašení.

Najväčšia nočná mora križiakov

Analytik pripomenul, že Islamský štát v marci oznámil nový strategický plán pod názvom „Najväčšia nočná mora križiakov“, v ktorom nalieha na osamelých vlkov, aby vyťažili z paralýzy a strachu „križiackych krajín“ z pandémie, neprejavovali milosrdenstvo a spustili útoky.

Islamský štát a al-Káida svorne tvrdia, že koronavírus je Alahovým trestom pre Spojené štáty – pre ich úhlavného nepriateľa – za kroky proti moslimom. V nedávnom propagandistickom vyhlásení tieto organizácie taktiež tvrdili, že koronavírus je Alahovým hnevom na Západ a „Alahovým vojakom“.

Al-Káidu nepochybne potešilo zistenie, že sudca Kevin Duffy, ktorý v 90. rokoch predsedal trom hlavným procesom s teroristami v New Yorku, podľahol koronavírusu, poznamenal Williams.

Historku o „Alahovej pomste“ ešte podľa neho posilnil relatívne malý počet obetí v regiónoch, v ktorých sú dobre etablované islamistické extrémistické skupiny – napríklad v Afganistane, Pakistane, na Arabskom polostrove a v regióne Sahel v Afrike.

Krvácanie amerického hospodárstva

Al-Káida, píše Williams, velebí koronavírus za to, že náhle zastavil americkú ekonomiku, čo viedlo k miliónom žiadostí o podporu v nezamestnanosti a k záchrannému balíku vo výške dvoch biliónov dolárov. Krvácanie amerického hospodárstva bolo totiž vždy cieľom al-Káidy; finančné náklady po útokoch z 11. septembra 2001 a celkové následky boli niečím, čo vtedajší líder al-Káidy Usáma bin Ládin uvádzal ako jeden zo svojich veľkých úspechov.

Analytik píše aj o tom, ako medzinárodná krízová skupina varovala, že pandémia ohrozuje globálnu solidaritu v boji proti extrémistom a „umožňuje džihádistom lepšie pripraviť efektné teroristické útoky“.

Existenčnú hrozbu terorizmu však pre Západ nepredstavujú len sunnitskí extrémisti. Aj extrémna pravica vníma súčasnú situáciu ako príležitosť na pokrok vo svojej agende. Williams spomína Joshuu Fishera-Bircha, výskumného pracovníka v projekte boja proti extrémizmu, podľa ktorého skupiny ako „Nordic Resistance“ a „Hundred Handers“ sa snažia ťažiť z pandémie a skupina „Generation Identity“ využíva krízu na podporu európskeho etno-nacionalizmu.

Britská protiextrémistická skupina „Hope Not Hate“ zasa tvrdí, že krajne pravicové extrémistické skupiny sa snažia využiť pandémiu na nábor, šírenie rasovej propagandy a plánovanie útokov.

Nábor vďaka karanténe

Podľa Fishera-Bircha „tieto skupiny chápu, že pandémia a hospodársky úpadok im poskytujú príležitosti na podporu konšpiračných teórií, na obviňovanie a ponúkanie riešenia v podobe svojej ideológie“.

Williams varuje, že karanténa v mnohých západných krajinách poskytla islamistickým i pravicovým extrémistom nové online príležitosti na kontaktovanie potenciálnych členov prostredníctvom rôznych sociálnych platforiem. Osobitným cieľom sú mladí ľudia, ktorí sa teraz učia online a sú prístupnejší, ako keby boli v škole. Napríklad al-Káida 1. apríla odporučila, aby nemoslimovia na Západe využili svoj čas v karanténe na štúdium a prijatie islamu.

Krajne pravicové skupiny v Austrálii sú zasa v dobrej pozícii na to, aby využívali falošné správy na vrazenie klinu medzi etnické komunity; napríklad démonizovaním Ázijčanov za šírenie vírusu z Číny, dodal bezpečnostný analytik./agentury/

X X X

Koronavírus: Nemecko otvorí časť obchodov, návrat do škôl sa očakáva v máji

Pred otvorením by školy mali pripraviť takzvané hygienické plány. Nemecký plán uvoľňovania opatrení v boji proti koronavírusu počíta s otvorením menších obchodov budúci týždeň a postupným otváraním škôl od 4. mája. O pláne v stredu rokovala kancelárka Angela Merkelová s predsedami vlád 16 spolkových krajín. Informovali o tom agentúry Reuters a AFP.

Už budúci týždeň by sa v Nemecku mali otvoriť obchody a prevádzky do 800 štvorcových metrov vrátane kaderníctiev, zoologických záhrad a verejných knižníc.

Školy by sa v krajine mali otvárať postupne od 4. mája. Prednosť dostanú nižšie ročníky. Škôlky zostanú zatvorené. Pred otvorením by školy mali pripraviť takzvané hygienické plány. Ostatné opatrenia zamerané na sociálny odstup budú platiť najmenej do 3. mája.

Bary a reštaurácie zostanú zatvorené

Zatvorené ostanú bary a reštaurácie, platí zákaz náboženských a iných verejných podujatí. Masové verejné podujatia sa v krajine nebudú konať až do 31. augusta.

Vicekancelár a minister financií Olaf Scholz vyhlásil, že opatrenia sú aj naďalej potrebné na zníženie rizika infekcie.
Merkelová takisto obyvateľov vyzvala, aby vo vlakoch a autobusoch či pri nakupovaní používali rúška.
„Je odporúčané používať ochranné masky v prostriedkoch verejnej dopravy a počas nakupovania,“ vyhlásila kancelárka.
„Veríme, že každým dňom získame viac týchto rúšok, čo by malo slúžiť na ochranu druhých ľudí, ale veľa tým môžeme urobiť aj pre ochranu seba samého,“ povedala Merkelová.

Nosenie rúšok či inej ochrany tváre však nebude povinné.

Nemecko v stredu takisto predĺžilo kontroly na všetkých svojich pozemných hraniciach, s výnimkou belgických a holandských, o ďalších 20 dní, aktuality.sk

X X X

Čaká nás zelená budúcnosť? O podpore Ekologického dohovoru rozhodne vláda

Minister životného prostredia čelil kritike za to, že Slovensko sa doposiaľ nepodpísalo pod podporu Ekologického dohovoru. Zajtra sa situácia môže zmeniť.Zníženie úrodnosti pôdy, veľké suchá, častejšie návaly horúčav, požiare či hurikány. Všetky tieto problémy sa mali začať riešiť podľa navrhovaného Ekologického dohovoru EÚ, ktorý sa ale pre pandému koronavírusu dostal do ohrozenia.

Prívrženci zelených riešení nabádali politikov, aby od neho neustúpili. Napokon ich hlas zrejme vypočuje aj Slovensko.
Minister životného prostredia Ján Budaj navrhne zaradiť na zajtrajšie rokovanie vlády SR podporu iniciatívy za Ekologický dohovor a Zelenú obnovu európskej ekonomiky.

Slovensko sa zatiaľ nepridalo

Šéf envirorezortu tak reaguje na doposiaľ najväčšiu iniciatívu aká sa v posledných dňoch sformovala na pôde EÚ pod vedením predsedu ENVI výboru Pascala Canfina za to, aby sa neodkladalo prijatie stratégie na záchranu biodiverzity.
Iniciatívu podporilo doposiaľ 79 europoslancov, medzi nimi aj slovenskí poslanci Michal Wiezik a Martin Hojsík, a tiež viacerí ministri životného prostredia európskych krajín. Podpis slovenského ministra však doposiaľ chýba.
Europoslanci ako aj organizácia Greenpeace a WWF Slovensko preto včera i dnes vyzvali ministra životného prostredia Jána Budaja, aby sa Slovensko k tejto výzve pripojilo.

Čo žiadajú v iniciatíve

Ekologický dohovor má byť kľúčovým bodom oživenia ekonomiky po ukončení pandémie spôsobenej ochorením Covid-19. V iniciatíve sa tiež uvádza, že by sme mali odolať pokušeniu krátkodobých riešení v reakcii na súčasnú krízu, ktorými by sme mohli riskovať zablokovanie EÚ v hospodárstve s fosílnymi palivami na ďalšie desaťročia.
„Musíme zvýšiť investície, najmä do trvalo udržateľnej mobility, obnoviteľnej energie, obnovy budov, výskumu a inovácií, obnovy biodiverzity a obehového hospodárstva,“ žiadajú ministri, ktorí iniciatívu podporili.

O podpore iniciatávy rozhodne vláda

Envirorezort uvádza v stanovisku, že minister Ján Budaj konzultoval postoje k tejto iniciatíve na prvom rokovaní vlády po Veľkej noci (teda 14. apríla 2020) s ministrom zahraničných vecí. Dnes, 15. apríla, sa obrátil aj na členov vlády so žiadosťou, aby podporili iniciatívu na podporu Európskeho ekologického dohovoru a Zelenej obnovy európskej ekonomiky, resp. aby vláda SR vzala na vedomie podporné stanovisko ministra životného prostredia.

Na zajtrajšie rokovanie vlády SR navrhne predložiť aj informáciu o spomínanej iniciatíve.
Treba ukončiť ignoráciu ekologizácie Slovenska

Envirorezort uvádza, že iniciatíva na podporu ekologického dohovoru a Zelenej obnovy európskej ekonomiky smeruje k podpore inovačných technológií a environmentálnych riešení, ktoré posunú Európsku úniu dopredu vo všetkých cieľoch, ktoré štáty EÚ sledujú v rámci ekologického dohovoru.

Dá sa očakávať, že „zelená“ obnova oživí hospodárstvo štátov EÚ, zasiahnutých dôsledkami pandémie COVID-19.
Slovenská republika má šancu zaradiť sa do programov zelenej obnovy európskeho hospodárstva, čo môže byť našou šancou, ako získať priaznivú politickú, ale aj ekonomickú pozíciu v rokovaniach o rozpočte EÚ (viacročnom finančnom rámci) na roky 2021 - 2027.

Slovensko zatiaľ zaostáva v mnohých oblastiach environmentálnych politík a nevyužíva príležitosti hospodárskeho rozvoja, postaveného na nových environmentálnych technológiách, obehovom hospodárstve, a ďalších, hospodárstvu prospešných nástrojoch environmentálnej politiky štátov EÚ.

Pripojenie Slovenska k celoeurópskej iniciatíve nám podľa ministerstva môže priniesť zdravšiu krajinu, aj financie a nové pracovné miesta.

„Na úspešný reštart Slovenskej republiky totiž nebude stačiť iba otvoriť obchody a doterajšie prevádzky, pretože Slovensko už potrebuje kvalitatívnu zmenu. Napríklad vo využívaní nových informačných a environmentálnych technológií, prostredníctvom ktorých za môžeme zbaviť rizík jednostranného zamerania slovenského priemyslu, slabej potravinovej sebestačnosti, a konečne začať riešiť aj zaostávanie regiónov. Je najvyšší čas skončiť nie len dobu rozsiahlej štátnej korupcie, ale aj dlhodobé ignorovanie modernizácie a ekologizácie, tzn. ozdravenia Slovenska. Aj o tom je naša skúsenosť s COVID-19. Využime šancu reštartu a urobme Slovensko zdravšou a úspešnejšou krajinou!“ zdôraznil minister Ján Budaj, aktuality.sk