iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Šéf polície Gašpar založil v SR firmu. Prenajíma si...

... kanceláriu u syna oligarchu: Bývalá firma Tibora Gašpara sídli v budove, ktorú preverovala polícia aj prokuratúra. Prevody podpisoval primátor za Smer. Policajného prezidenta Tibora Gašpara nespájajú s vplyvným oligarchom Miroslavom Bödörom, ktorý má blízko k strane Smer, len rodinné väzby. Gašpar dlhé roky pôsobil v Nitre – najskôr ako učiteľ, potom ako policajt. V tomto meste má svoju základňu aj Bödörova bezpečnostná firma Bonul.

Aktuality.sk teraz zistili, že firma, ktorú pred niekoľkými rokmi založil šéf polície Gašpar, sídli v budove, ktorá patrí Norbertovi Bödörovi – synovi šéfa Bonulu. Bödörovcom sa začalo dariť po nástupe druhej Ficovej vlády. Spoločnosť Bonul stráži ministerstvo hospodárstva, Slovenskú poštu, Sociálnu poisťovňu či Transpetrol. Viaceré firmy, v ktorých má podiel Norbert Bödör, čerpajú štátne dotácie alebo eurofondy – napríklad Pivnica Radošina alebo Trenčianske kúpele.

Bonul, Smer a Gašpar

Bezpečnostná služba Bonul dostala za prvej Ficovej vlády niekoľko zákaziek na ministerstve hospodárstva, ktoré vtedy riadil Ľubomír Jahnátek (Smer). Majiteľ firmy Miroslav Bödör priznal, že sa stretával s Jahnátkom na poľovačkách, na ktoré chodil aj poslanec Smeru Tibor Glenda.

Premiér Robert Fico rečnil v roku 2014 na večierku spoločnosti Bonul v nitrianskom PKO. K bödörovcom mal blízko aj Ficov brat Ladislav. V roku 2013 sa predstavitelia Smeru stretli na večierku v nitrianskom hoteli Zlatý kľúčik, ktorý je tiež spájaný s Miroslavom Bödörom.

Minulý rok sa v tomto hoteli konala narodeninová oslava poslanca Smeru Jozefa Valockého. Zúčastnil sa jej aj policajný prezident Tibor Gašpar, ktorý je rodina s Bödörom.

Nulové tržby aj zisk

Keď zostavil Smer v roku 2012 jednofarebnú vládu, minister vnútra Robert Kaliňák vymenoval za policajného prezidenta Tibora Gašpara. Ten bol vtedy v civile. Gašpar začal podnikať v máji 2011, kedy založil eseročku GEAN. Firma sa chcela sústrediť na sprostredkovanie, poradenstvo, vzdelávanie či prieskum trhu.

Gašpar však zrejme aktívne nepodnikal. Spoločnosť GEAN nemala v čase, keď bol jej vlastníkom a konateľom, žiadne tržby, zisk ani majetok. Gašpar firmu pred nástupom do funkcie policajného prezidenta previedol na svoju manželku Ivetu. Tá ju v roku 2014 prepísala na syna Petra, ktorý mal vtedy 22 rokov. Spoločnosť GEAN následne zmenila meno na WWA. V roku 2015 sa presťahovala do budovy na Kupeckej ulici v Nitre, ktorá patrí synovi oligarchu Bödöra.

Luxusné autá

Za rok 2015, kedy viedol firmu WWA Peter Gašpar, vykázala majetok takmer 100-tisíc eur. Väčšinu tvorili pohľadávky, hnuteľný majetok a peniaze na účte v banke. Gašparov syn rozšíril predmet podnikania o bezpečnostnotechnické služby, vzdelávanie v oblasti ochrany práce a prenájom hnuteľných vecí.

V roku 2015 mala spoločnosť WWA tržby 146-tisíc eur. Zisk bol necelých 30–tisíc eur, hoci podľa poznámok k účtovnej závierke bol priemerný počet zamestnancov vo firme nula. Firma kúpila aj dve luxusné autá: Audi A3 a Golf Comfortline.
Minulý rok stúpli jej tržby na 240-tisíc eur, zisk bol 17-tisíc eur. Spoločnosť WWA kúpila ďalšie dve luxusné autá značky Audi (Q7 a S8).

V poznámkach k účtovnej závierke sa píše, že celé tržby (takmer 240-tisíc eur) zarobila na školeniach o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP). Náklady na školenia spolu so mzdami boli 78-tisíc eur. Ďalších 60-tisíc eur investovala firma Gašparovho syna do reklamy, hoci nemá vlastnú webstránku ani žiadne viditeľné reklamné aktivity.

Gašparova firma: Poznámky k účtovnej závierke za rok 2016 by Ján Kuciak on Scribd

Gašpar: Syn má právo podnikať V sídle spoločnosti WWA v centre Nitry sme minulý týždeň nikoho nezastihli. Firma tu má kanceláriu označenú názvom White Wolf Agency.

Kancelária bola zamknutá. Pani zo susednej notárskej kancelárie nám povedala, že ľudia z firmy sa tu väčšinou nezdržiavajú. Tibor Gašpar hovorí, že firmu zakladal po „vynútenom“ odchode z polície v roku 2010. Nový minister vnútra Daniel Lipšic vtedy vymenoval za šéfa polície Jaroslava Spišiaka.

„Ide o podnikateľskú činnosť môjho syna, na ktorú má v zmysle platných zákonov tejto krajiny právo, bez povinnosti sa Vám o podnikaní spovedať. O to viac, že nemá obchodné vzťahy so žiadnou štátnou inštitúciou, ani ako subdodávateľ,“ tvrdí Gašpar.

Na otázky, prečo sídli firma jeho syna v budove Norberta Bödöra, aký má k nej vzťah a či využíva jej luxusné autá, však policajný prezident neodpovedal. Tibor Gašpar nevysvetlil ani to, prečo jeho bývalá firma sídli v budove, ktorú preverovala polícia aj prokuratúra. Portálu Aktuality.sk však pohrozil žalobou.

Kontroverzný obchod

Syn oligarchu Bödöra sa pritom dostal k budove na Kupeckej ulici, ktorá bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku, za zvláštnych okolností. V júni 2009 ju mesto Nitra zamenilo s Bödörom za priemyselný objekt. Nevypísalo pritom verejnú súťaž ani neoslovilo štát, ktorý mal na budovu predkupné právo. Zároveň malo ísť o nevýhodný obchod. Nitrianska mestská časť Staré mesto totiž výmenu neschválila, pretože cena budovy bola podhodnotená.

Hodnota Bödörovej nehnuteľnosti mala byť zase nadhodnotená. Posudky na obidve budovy dal vypracovať Bödör, ktorý za mestskú budovu doplatil pol milióna eur. Zámenu hneď po schválení napadol nitriansky okresný prokurátor. Nepozdávala sa mu stanovená cena ani to, že nebola vypísaná verejná súťaž.Správa katastra následne prevod budovy na Bödöra zastavila. Mesto ju totiž malo ako kultúrnu pamiatku najskôr ponúknuť ministerstvu kultúry.

Mesto teda oslovilo ministerstvo, ktoré však budovu nechcelo, takže sa k nej dostal Bödör.

V réžii Smeru

V nitrianskom mestskom zastupiteľstve, ktoré výmenu schvaľovalo, mala väčšinu strana Smer. Dokumenty podpisoval primátor Jozef Dvonč. Okresná prokuratúra ho podozrievala z trestného činu. Prokuratúra vychádzala aj z informácie, že Bödör získal v roku 2007 zamieňaný priemyselný objekt asi za päť miliónov korún.

O dva roky neskôr už mal podľa zámennej zmluvy hodnotu 13,5 milióna korún, hoci neboli preukázané „investície do nehnuteľností zo strany Ing. Bödöra”. Primátor Dvonč sa vtedy obhajoval tým, že sám o výmene rozhodnúť nemohol.
„Ja ako primátor som žiadnu cenu neakceptoval, v zmysle zákona o obecnom zriadení schvaľujú predaj aj cenu poslanci mestského zastupiteľstva. Samotný zmluvný úkon zámeny potom zabezpečoval mestský úrad v zmysle schváleného uznesenia, teda nie ja ako primátor.“

Krajská polícia v Nitre napokon prípad v októbri 2010 odmietla. „Krajský policajný vyšetrovateľ vec odmietol, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania,“ povedala vtedy hovorkyňa polície Božena Bruchterová.
Stanovisko policajného prezidenta Tibora Gašpara

Spoločnosť GEAN, s.r.o. som založil v roku 2011 po „nútenom“ odchode z Policajného zboru koncom roku 2010 v súlade s obchodným zákonníkom a v súlade s mojím právom občana SR podnikať.

Predmet podnikania si viete nájsť vo výpise z obchodného registra. Počas obdobia od založenia spoločnosti až do prevodu na nového majiteľa a konateľa (manželku) nevykonala spoločnosť žiadnu obchodnú činnosť.

V marci 2012 som sa rozhodol vrátiť do Policajného zboru a preto som musel v súlade so zákonom o štátnej službe policajtov ukončiť účasť v obchodnej spoločnosti.

Spoločnosť som previedol na moju manželku. Ani počas obdobia, čo bola majiteľom a konateľom, spoločnosť nevykonala žiadnu obchodnú činnosť.

Neskôr sa rozhodol túto spoločnosť využiť náš syn, ktorý rozšíril aj predmet podnikania tejto spoločnosti a zmenil jej názov. Otázky týkajúce sa spoločnosti WWA, s.r.o. zašlite na adresu spoločnosti.

Ide o podnikateľskú činnosť môjho syna, na ktorú má v zmysle platných zákonov tejto krajiny právo, bez povinnosti sa Vám o podnikaní spovedať. O to viac, že nemá obchodné vzťahy so žiadnou štátnou inštitúciou, ani ako subdodávateľ.

Vzhľadom na charakter Vašich otázok sa domnievam, že chystáte účelový článok s množstvom údajov vo Vašich otázkach, ktoré sú len špekuláciou s cieľom bezdôvodne poškodiť moju osobu a zasahovať do fungovania súkromnej spoločnosti, respektíve poškodiť obchodné meno spoločnosti WWA, s.r.o.

Pokiaľ bude Vašim konaním spôsobená škoda na povesti mojej osoby, prípadne poškodené podnikanie spoločnosti WWA, s.r.o., budeme sa domáhať náhrady škody právnou cestou.

Stanovisko Petra Gašpara, majiteľa firmy WWA

Spoločnosť WWA,s.r.o. (White Wolf Agency) počas obdobia celej svojej existencie, a to za pôsobenia ktoréhokoľvek konateľa, nikdy nerealizovala zakázku pre štátnu alebo verejnú správu

A to aj na základe požiadavky môjho otca, policajného prezidenta Tibora Gašpara. Zároveň spoločnosť nemá záujem uchádzať sa o tieto zakázky.

Uvedenú skutočnosť si ľahko overíte prostredníctvom Centrálneho registra zmlúv, v ktorom naša spoločnosť ekonomicky nefiguruje. Zároveň je dôležité podčiarknuť skutočnosť, že naša spoločnosť dodáva svoje služby priamo odberateľom.

To znamená, že spoločnosť nie je v žiadnom subdodávateľskom reťazci, a teda sa ani neskrýva za žiadnymi inými firmami. Nevidím preto jediný legálny dôvod Vášho záujmu o moju spoločnosť.

Z Vašich otázok nepochybne vyplýva, že Vy sám ste neboli schopný sa dostatočne oboznámiť s údajmi z verejne dostupných zdrojov informácii, preto nevidím dôvod prečo by som Vám mal vysvetlovať ako používať register účtovným závierok, či obchodný register.

Tu Vás upozorňujem na skutočnosť, že Vami použité zdroje informácii majú kumulatívny charakter, a Vaša interpretácia týchto informácii je absurdná a chybná. Sumy, ktoré uvádzate sú chybné!

Pokiaľ uverejnením týchto chybných informácií spôsobíte mojej spoločnosti škodu, využijem všetky právne prostriedky k jej vymoženiu.

Chápem zvýšenú potrebu verejnosti po transparentných informáciách, no to čo im ponúkate Vy je síce transparentné, ale nie pravdivé. Z konkurenčného hľadiska je pre nás neprijateľné aby sme zverejňovali naše marketingové a obchodné stratégie.

Zároveň Vás upozorňujem, že akákoľvek naša komunikácia je dôverná, a súhlas s jej zverejnením Vám dávam len za predpokladu, že bude zverejnený celý obsah v pôvodnom a nezmenenom znení.

X X X

Prezidentka Čaputová vymenovala Vladimíra Pčolinského za šéfa SIS

Novým šéfom Slovenskej informačnej služby (SIS) je Vladimír Pčolinský. Na návrh vlády ho v stredu do funkcie vymenovala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Na poste vystriedal Antona Šafárika, ktorý stál na čele tajnej služby od júla 2016. Hlava štátu označila SIS za dôležitý orgán. Musí podľa nej konať autonómne a striktne v duchu zákonných oprávnení, aby dokázala plniť svoje poslanie, nie aby bola štátom v štáte.

Upozornila na politický či stranícky vplyv. „Od vás, pán riaditeľ, budem očakávať predovšetkým osobnú autonómiu a samostatnosť, ktorou budete hájiť politickú nezávislosť informačnej služby, a to vo všetkých aspektoch, v ktorých SIS má a musí byť nezávislá,“ povedala.

Očakáva tiež posilnenie vonkajšej kontroly služby. Právomoci Osobitného kontrolného výboru Národnej rady SR na kontrolu činnosti SIS sú podľa nej len formálne a neumožňujú meritórne preverenie toho, či služba striktne dodržuje zákon. Pripomenula, že SIS má tiež poskytovať informácie o možnej protiprávnej a protiústavnej činnosti kompetentným orgánom, nie o nich informovať len v záverečných správach a primerane by mala informovať aj verejnosť.

Pčolinský zdôraznil, že nie je blízky človek premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) ani stranícky nominant. Odmieta rodinkárstvo s politikmi, hoci jeho brat je poslanec Peter Pčolinský a jeho manželka zas poslankyňa Adriana Pčolinská (obaja Sme rodina). Ocenil, že ho doteraz žiadny politik nežiadal o dosadzovanie vlastných ľudí do tajnej služby. Za aktuálnu prioritu SIS považuje boj s pandémiou nového koronavírusu. Sledovať bude SIS prípadné bezpečnostné riziká, dezinformácie či ohrozenie zdravotníctva kybernetickými útokmi.

Z dlhodobého hľadiska sa chce zamerať na boj proti korupcii na najvyšších miestach v politike, extrémizmu a organizovanému zločinu. Dôraz kladie aj na kontrolu výkonu vnútornej bezpečnosti SIS, personálne zmeny zatiaľ neplánuje. Za dôležitý považuje aj dôsledný výkon bezpečnostných previerok, a to aj v oblasti justície. Čo presne sa od SIS v tomto očakáva, bude podľa neho jasné z programového vyhlásenia vlády.

Doterajšie fungovanie spravodajskej služby a pôsobnosť svojich predchodcov hodnotil pozitívne, s výnimkou 90-tych rokov. Skonštatoval, že Šafárik sa výrazne zaslúžil napríklad o modernizáciu niektorých súčastí SIS a udržal pozitívne renomé SIS. To, ako tajná služba pristupovala k informáciám pri rôznych kauzách, zatiaľ zhodnotiť nevie. Nemá konkrétne informácie, čo sa zo strany SIS dostávalo k orgánom činným v trestnom konaní.

SIS bude podľa jeho slov do budúcna pristupovať k informovanosti verejnosti v zmysle zákona. Na zverejňovanie informácií chce využiť napríklad virtuálny priestor, sociálne siete aj cestu oficiálnych vyjadrení.
Slovenská republika mala doteraz osem riaditeľov SIS. Dvakrát jej šéfoval Vladimír Mitro. Po ňom nasledovali Ivan Lexa, Jozef Magala, Karol Mitrík, Ladislav Pittner, Rudolf Žiak, Ján Valko a posledný Anton Šafárik.

Podľa Fica je rizikom, ak je šéfom SIS človek blízky Borisovi Kollárovi

Predseda opozičného Smeru Robert Fico považuje za veľké riziko, ak sa šéfom Slovenskej informačnej služby (SIS) stal človek, ktorý je podľa neho blízky predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi (Sme rodina). Fico opäť zopakoval vážne pochybnosti o minulosti Kollára. Prekvapilo ho tiež, že prezidentka SR Zuzana Čaputová vymenovala Vladimíra Pčolinského za riaditeľa SIS „bez akéhokoľvek zaváhania“.

„Nielen ja, ale aj mnoho médií sa vyjadrovalo, že je veľkým rizikom, ak má za šéfa SIS ísť človek, ktorý je tak blízko pri Borisovi Kollárovi,“ povedal Fico na stredajšej tlačovej konferencii.

S Kollárom je podľa Fica spojených množstvo bezpečnostných rizík. Je preto prekvapený, že prezidentka akceptovala nomináciu Pčolinského a neotvorila tému pochybnej minulosti Kollára. „Rešpektujeme toto rozhodnutie, ale máme k nemu veľmi vážne výhrady,“ dodal Fico.

Predseda Smeru pripomenul, že je potrebné šéfa SIS „nechať na pokoji“, ale súčasne trvať na tom, že kontrolné mechanizmy musia fungovať. Dodal, že ako premiér nikdy nedával riaditeľovi SIS pokyny.

Predseda parlamentného výboru na kontrolu činnosti SIS Erik Tomáš (Smer) ubezpečil, že výbor bude čo najdôslednejšie, ale v rámci zákonných možností kontrolovať činnosť tejto tajnej služby. Pripomenul, že v minulosti boli tajné služby zneužívané voči občanom či opozičným politikom. Varoval všetkých, ktorí by chceli SIS zneužiť, a podľa svojich slov dúfa, že služba bude pôsobiť len v prospech krajiny.

Nový riaditeľ SIS po svojom stredajšom vymenovaní povedal, že Kollár svoju minulosť už sám vysvetlil svojim vlastným spôsobom. Skonštatoval, že kým pracoval na Ministerstve vnútra (MV) SR, mal viaceré informácie. „Meno pána Borisa Kolára sa nikdy v tomto nevyskytovalo. Boli tam Kollárovia, ale tie krstné mená boli vždy iné,“ skonštatoval, pričom dodal, že nie je straníckym nominantom./agentury/

X X X

V kauze Kuciakovej vraždy sa čítali výpovede svedkov, Kočner vidí rozpory

Marian Kočner prichádza na hlavné pojednávanie v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, 15. apríla 2020Autor: EASYFOTO TASR (Adel Ghannam)

Na pojednávaní v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sa v stredu na Špecializovanom trestnom súde čítali najmä svedecké výpovede svedkov, ktorých nebolo nutné predvolať osobne. Medzi nimi je aj výpoveď expolicajta obvineného v kauze lustrácii. Obžalovaný Marian Kočner v nej vidí rozpor s tvrdeniami svedka Petra Tótha. Po čítaní výpovedí bolo pojednávanie prerušené do zajtrajšieho dňa.

Výpoveď niekdajšieho príslušníka Národnej kriminálnej agentúry Pavla V., ktorý je obvinený v kauze lustrácií novinárov, čítala predsedníčka senátu Ružena Sabová. Pôvodne tvrdil, že lustrácie vykonával na pokyn bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara. Neskôr to odvolal s tým, že to bola iba domnienka.

Z výpovede svedka podľa môjho názoru jednoznačne vyplýva, že lustrácia Jána Kuciaka bola len jedna jediná, prebehla niekedy na konci leta, resp. začiatkom jesene v roku 2017, myslí si Kočner. Poukázal na to, že Peter Tóth hovoril o tom, že mal lustráciu ku Kuciakovi k dispozícii už v úvode roka 2017. Zástupca poškodenej Zlatice Kušnírovej Roman Kvasnica zase pripomenul, že bolo preukázané, že na lustráciu nebol zákonný dôvod.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry čítal aj výpoveď Tibora Gašpara. Odmietol, že by bola lustrácia Kuciaka vykonaná na jeho pokyn. Expolicajta Pavla Vorobjova, ktorý je z lustrácii obvinený, pozná, bývajú spolu na jednej ulici. Vo výpovedi potvrdil, že sa pozná s ďalším svedkom z kauzy vraždy a nitrianskym podnikateľom Norbertom Bödörom. Obaja potvrdili, že sú rodina.

Pred čítaním svedeckých výpovedi obhajca obžalovaného Kočnera Marek Para potvrdil, že trvajú na výsluchu Ivana Kočnera. Podnikateľ je bratom obžalovaného Mariana Kočnera. Pred policajtom vypovedal o hypotéze Mariana Kočnera o vražde novinára. Spomínať ju mal na oslave svojich 50. narodenín.

Prokurátor tiež na pojednávaní čítal svedecké výpovede, ktoré opisovali obchodovanie so SIM kartami. Svedkovia ich registrovali a následne predávali do obchodov s telefónmi. V jednom si kúpil mobily aj Zoltán Andruskó. Neskôr ich odovzdal vykonávateľom vraždy, ktorí ich použili na komunikáciu počas skutku aj prípravy.

Ostrosledovaný proces

Proces s Marianom Kočnerom pokračuje po tom, ako minulý týždeň padol v kauze druhý rozsudok. Po Zoltánovi Andruskóovi, ktorého ŠTS odsúdil právoplatne na 15-ročný trest odňatia slobody, bol neprávoplatne odsúdený aj Miroslav Marček. Ten sa priznal, že zastrelil Jána Kuciaka, Martinu Kušnírovú a koncom roka 2016 aj podnikateľa Petra Molnára. Za tieto vraždy ho senát ŠTS odsúdil na 23-ročný trest odňatia slobody, voči ktorému sa odvolal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Juraj Novocký.

Pred súdom stojí aj bratranec Miroslava Marčeka Tomáš Szabó. Ten mal podľa obžalobnej verzie ako bývalý policajt Miroslava Marčeka osloviť na vraždu novinára a na miesto činu ho aj odviesť. Z objednávky vraždy sú naďalej obžalovaní Alena Zsuzsová a Marian Kočner. Ten si mal vraždu novinára objednať z pomsty za Kuciakove články o jeho ekonomickej trestnej činnosti./agentury

X X X

Greenpeace vyzvala ministra životného prostredia, aby sa Slovensko pridalo ku ekologickej obnove EÚ

Pokračovať v starých koľajach už nie je možnosťou - iba spravodlivá a zelená obnova môžu naštartovať našu ekonomiku a vytvoriť spoločnosť, ktorá bude schopná odolávať krízovým momentom, uvádza programová riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková.

Organizácia Greenpeace požiadala ministra životného prostredia Jána Budaja, aby sa pridal k svojim trinástim európskym kolegyniam a kolegom, ktorí vyzvali Európsku komisiu na začlenenie Európskeho ekologického dohovoru (European Green Deal) pri príprave obnovy ekonomiky EÚ po kríze spôsobenej koronavírusom COVID-19. Podľa organizácie je dôležité, aby sa Slovensko pridalo k tejto iniciatíve a ukázalo tak, že si uvedomuje dôležitosť riešenia klimatickej krízy a úbytku biodiverzity.

„Socio-ekonomická kríza spôsobená koronavírusom si vyžaduje komplexné riešenia. Základným princípom obnovy musí byť odhodlanie zaručiť sa o takú transformáciu, ktorá nás ochráni od budúcich kríz - či už vo forme rastúcej nerovnosti, nedostatku pracovných miest alebo klimatickej krízy. Peniaze, ktoré budú vynaložené na obnovu ekonomiky, majú potenciál od základov zmeniť to, ako fungujeme ako spoločnosť. Pokračovať v starých koľajach už nie je možnosťou - iba spravodlivá a zelená obnova môžu naštartovať našu ekonomiku a vytvoriť spoločnosť, ktorá bude schopná odolávať krízovým momentom,” povedala programová riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková.

Ministri, ktorí sa pod výzvu už podpísali, žiadajú Európsku komisiu, aby už teraz zvýšila klimatické ciele k roku 2030 v súlade s požiadavkami Parížskej dohody.

Vo výzve taktiež píšu, že odpovede na túto krízu musia byť založené na spoločnom úsilí a spájaní sa na princípoch solidarity v boji s pandémiou, stratou biodiverzity a klimatickou zmenou. Vo výzve sa ďalej píše, že EÚ musí zvýšiť investície a to hlavne v sektoroch udržateľnej mobility, obnoviteľných zdrojov energie, obnovy budov, ako aj pre zotavenie biodiverzity.

„Plán obnovy EÚ, vychádzajúci z princípov Európskeho ekologického dohovoru, je dobrým prvým krokom k naštartovaniu ekonomiky a smerom k vytváraniu spoločnosti, ktorá bude nielen spravodlivejšia, ale aj udržatelnejšia. Slovensko sa v tomto historickom momente musí pridať k štátom, ktoré chápu, akú hrozbu ekologická kríza predstavuje, a aká veľká môže byť cena za nečinnosť. Závisí na tom budúcnosť nie len nás, ale aj našich detí,” dodala Juríková.
Pod výzvu sa podpísalo už trinásť ministrov pre životné prostredie a klímu, vrátane Nemecka a Francúzska, aktuality.sk

X X X

Na Slovensku pribudlo 28 infikovaných. Celkový počet je 863

Za včerajší deň pribudlo 28 ľudí s pozitívnym testovaním na ochorenie COVID-19. Podľa štatistík NCZI bolo v utorok 1411 vzoriek negatívnych. Celkový počet pacientov s negatívnym výsledkom je tak 30 628. Celkový počet pacientov s pozitívnym výsledkom je 863. Informuje o tom ministerstvo zdravotníctva.

Z nových potvrdených prípadov je 13 z Domova sociálnych služieb v Pezinku.

Z ochorenia COVID-19 sa na Slovensku doteraz vyliečilo podľa hlásení regionálnych úradov verejného zdravotníctva 151 ľudí. 40 bolo hospitalizovaných a 111 sa vyliečilo v domácej izolácii. Aktuálne je na Slovensku hospitalizovaných v súvislosti s novým koronavírusom podľa údajov NCZI 141 pacientov. V nemocniciach je s potvrdeným koronavírusom 67 ľudí, s podozrením na toto ochorenie 74. Na JIS sa aktuálne nachádza 5 pacientov, na pľúcnej ventilácii 4.

Zubní technici žiadajú o ochranné pomôcky a dezinfekciu

Slovenská komora zubných technikov (SKZT) vyzvala premiéra Igora Matoviča a ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (obaja OĽaNO) o poskytnutie ochranných pomôcok a dezinfekčných prostriedkov proti novému koronavírusu pre tých zubných technikov, ktorí v rámci pohotovosti so zubnými ambulanciami zabezpečujú neodkladné opravy zubných náhrad pre pacientov. TASR o tom za komoru informoval Marcel Lincényi.

Ako priblížila prezidentka SKZT Hana Dohálová, prevažná väčšina zubných technikov zatvorila svoje prevádzky, a to z dôvodu, že zubné ambulancie prestali zadávať protetické práce a poskytujú len neodkladnú zdravotnícku starostlivosť. „Niektoré zubné techniky ostali vykonávať pohotovosti pre zubné ambulancie pre prípad potreby neodkladnej zdravotníckej starostlivosti, ako sú napríklad opravy zubných náhrad,“ komentovala.

Zubní technici, ktorí stále poskytujú neodkladnú zdravotnú starostlivosť pre pacientov, sú podľa jej slov vystavení rizikám, pretože pracujú s odtlačkami zubov a so zubnými náhradami, ktoré boli v ústnej dutine pacienta, takže môžu byť nosičmi nového koronavírusu.

Ochrana obyčajným rúškom je však podľa slov šéfky komory zubných technikov v tomto prípade nedostatočná, pretože živica na zubných náhradách a snímateľných ortodontických aparátoch je schopná prijímať vlhkosť z organizmu a infekcia sa môže šíriť pri brúsení aj z napohľad suchej zubnej náhrady, z ktorej sa pri jej obrusovaní môžu infikované čiastočky rozprašovať do celej prevádzky. „Zubní technici by preto potrebovali špeciálne dezinfekčné prostriedky, a taktiež kvalitné respirátory, ktoré pri opracovaní opravovaných zubných náhrad ochránia zubného technika aj pred uvoľnenými mikročasticami,“ mi¬eni.

Problémom je podľa jej slov legislatíva. Dohálová tvrdí, že bolo problémom aj pre štátnych úradníkov zladiť profesiu zubných technikov s metodikou pre núdzový stav. „Keďže na začiatku vyhlásenia mimoriadnej situácie vládou SR a usmernením hlavného hygienika SR Jána Mikasa nebolo taxatívne stanovené nariadenie pre pracoviská zubnej techniky, vyložilo si každé pracovisko situáciu podľa toho, ako sa špecializuje,“ uzavrela./agentury/

X X X

Pellegrini: Matovič žije z našich opatrení

Okolité krajiny rozhodujú o otváraní ekonomiky, premiér Igor Matovič je stále proti. Je jeho postoj obhájiteľný a čo v tomto období potrebuje Slovensko?

Politika by v tomto období by mala ísť podľa Pellegriniho bokom, ale premiér Igor Matovič každý deň do toho vnáša politiku, keď neustále atakuje bývalú vládu, „hoci by možno mohol chlapsky priznať, že ešte aj dnes žije z opatrení, ktoré prijala ešte moja vláda a krízový štáb pod vedením Denisy Sakovej, pretože tie opatrenia boli jedny z najskorších reakcií v rámci Európy, aj vďaka tomu môže premiér môže ohlasovať také pozitívne čísla, ani jedno z tých rozhodnutí nezrušil, maximálne ich vylepšoval a modifikoval“.

Slovensko pandémiu zvláda

Môžete prijať len také opatrenia, ktoré viete aj reálne vykonať, uviedol Pellegrini. Veľmi rýchlo sme uzavreli hranice pre cudzincov a Slovákom, ktorí sa vracali domov individuálne, sme dali povinnú, nie dobrovoľnú 14-dennú karanténu, uviedol. Do štátnej karantény išli tí, ktorí sa vracali hromadne. Pellegrini to považuje za správne rozhodnutie v tom momente a podotýka, že prípadné následky idú na vrub nedisciplinovanosti ľudí, ktorí sa mali podľa nariadenia správať.

„Je logické, že aj my, keby som bol premiérom ďalej, by sme sa vyvíjali v čase a reagovali,“ uviedol expremiér.
„Príde mi také detinské, keď pán premiér (Matovič) dnes vykrikuje o Slovensku, že nebolo pripravené. Vie mi niekto povedať, ako sa dá na takúto pandémiu pripraviť? Najvyspelejšie krajiny sveta neboli pripravené,“ povedal Pellegrini a dodal, že Slovensko to zvládalo a zvláda bravúrnejšie ako tieto štáty.

K testom a ich množstvu uviedol, že stačí zdravý sedliacky rozum. „Keby sme aj nikoho nestestovali, tak ak niekto ochorie, tak by sa nám musel prejaviť v nemocnici, že nám leží na lôžku, alebo nedajbože na pľúcnej ventilácii,“ povedal expremiér.
Pellegrini zaznamenal aj napätie medzi premiérom Matovičom a vicepremiérom Richardom Sulíkom. Krízová situácia by mala kolektív stmeliť, nie naopak, tvrdí. Nepáči sa mu, že vláda o vážnych rozhodnutiach hlasuje.

„Pri takýchto zásadných rozhodnutiach, ako bolo uzavretie hraníc či zatvorenie kostolov, vláda to musí prijímať konsenzom, a nieže dve strany prehlasujú druhé dve strany, to nie je dobrý signál. Z toho som ako občan nervózny, že vláda nie je ujednotená na tom, čo má ísť ďalej,“ povedal Pellegrini.

Chýba výhľad, čo ďalej

Matovič od začiatku skloňoval slovo plán, ale za tri týždne nedokázal predstaviť, čo bude ďalej, tvrdí Pellegrini a za vzor mu dáva českého premiéra Andreja Babiša, ktorý aspoň naznačil, čo môžu Česi v najbližšom období očakávať. To je podľa expremiéra pozitívny signál pre ľudí aj podnikateľov. Na Slovensku premiér podľa Pellegriniho ohlásil, že o týždeň niečo ohlási. Nepáči sa mu ani to, že podnikateľov zhrnul Matovič do termínu „2 % HDP“. Len v gastropriemysle a hotelierstve robí viac ako stotisíc ľudí, uviedol.

V krokoch vlády vidí amaterizmus a alibizmus. „Toľko štábov povznikalo. Máme permanentný krízový štáb… nakoniec už ani ten nie je dobrý, lebo premiér si založil konzílium epidemiológov a infektológov, ktorí rozhodujú, čo bude s ekonomikou. Doteraz sa ekonomike nevenovali. Chcem oceniť prístup pani prezidentky, že do toho ako hlava štátu zasiahla a konečne dala za jeden stôl dva tábory, tých, ktorí sa starajú o zdravie a tých, ktorí sa starajú o chorú ekonomiku. Toto je líderské. Žiaľ, náš pán premiér miluje tlačovky a ide rozprávať aj o témach, o ktorých nič nevie,“ povedal Pellegrini.

Opatrenia majú byť plošné

Opatrenia na podporu ekonomiky sú podľa Pellegriniho zbytočne roztrieštené a komplikované, napríklad tým, že delia firmy na malé, stredné a veľké. Rozsah ekonomických opatrení je podľa neho nedostatočný a v pomere k HDP menší ako dávajú iné štáty. Bol by za plošné a čo najjednoduchšie opatrenia, ktoré by „kobercovo“ pokryli firmy naprieč ekonomikou.

Podľa Pellegriniho z jeho rokovania so zamestnávateľmi vyplýva, že záchranný balík potrebný pre slovenské hospodárstvo by mal byť v hodnote 17 až 18 miliárd eur. To sú peniaze, ktoré Slovensko vie získať a takýto balík by bol zvládnuteľný, uviedol. Jedna miliarda plus pol miliardy v bankových zárukách, ktoré chce dať do ekonomiky vláda – to považuje za nedostatočné.

Pellegrini je za postupné cielené kroky otvárania ekonomiky, krok za krokom, keď sa v prípade nutnosti bude dať vrátiť o krok či dva späť. Varuje, že ľudia to ešte celkom necítia, ale príklady z iných krajín varujú – spomenul prudké zvýšenie nezamestnanosti v Španielsku či Rakúsku.

Je za vyplatenie 13. dôchodku, pretože pri veľkom balíku, ktorý je potrebné naliať do ekonomiky, sú dôchodky relatívne malou časťou. Ľuďom sa bude čoraz ťažšie žiť. Predpokladá, že vláda sa bude snažiť využiť súčasnú krízu na zníženie sociálneho štandardu občanov./agentury/

X X X

Prenajímatelia a nájomcovia píšu list premiérovi: Ak nepomôžete, prídu nedozierne následky

Prenajímatelia nákupných centier, retail parkov a ďalších slovenských nájomcov vytvorili platformu s názvom „Ako dlho vydržíme“. V stredu adresovali vláde otvorený list s výzvou na rokovanie o pomoci v zložitej situácii.

„Vážený pán predseda Vlády SR, vážené členky a vážení členovia Vlády SR,

Ako dlho vydržíme – nie je to len názov našej platformy, ktorá spája iniciatívu prenajímateľov obchodných priestorov a iniciatívu nájomcov po celom Slovensku. Je to aj úplne reálna a vážna otázka, ktorú si každý deň kladieme. Je to otázka, ktorá trápi nielen veľké obchody, ale aj malé prevádzky v nákupných centrách a retail parkoch vo všetkých regiónoch našej krajiny.

Celý retail sektor - obchodníci ako takí - patrí medzi najviac zasiahnutú časť slovenskej ekonomiky, ktorá zároveň ostala bez adresných opatrení pre tento segment. Prenajímatelia spolu s nájomcami rokujú a snažia sa hľadať cesty, ako spoločne súčasné regulačné obmedzenia zvládnuť. Začína sa však ukazovať, že bez jasnej a priamej intervencie od Vlády SR sa nepodarí prežiť ani malým, ani veľkým.

Tiež musíme bohužiaľ konštatovať, že v iných krajinách sa ocitli prenajímatelia priestorov bez zaplateného nájmu a ich nájomcovia, ktorí nemajú nájom z čoho aktuálne zaplatiť, v podstatne lepšej situácii. Ich vlády im dali jasný signál a plán, ako im priamo a adresne pomôžu a nenechali ich v neistote.

Ak totiž aktuálnu situáciu nezačne vláda spolu s predstaviteľmi nákupných centier a ich nájomcov riešiť, nastane kaskádový efekt s nedozernými následkami - na celý sektor maloobchodu a aj na jeho dodávateľov. Logicky sa raketovo zvýši nezamestnanosť a klesnú príjmy do rozpočtu. Neriešenie sa negatívne prejaví aj v cenách pre spotrebiteľov.
Ak neprežijú prenajímatelia a ich nájomcovia, následne to zasiahne celý rad živnostníkov, ktorí sú existenčne závislí práve na funkčnom obchode. Hroziaci krach veľkých aj malých nákupných centier, retail parkov a veľkej časti maloobchodníkov, taktiež ovplyvní dostupnosť a zabezpečenie základných potrieb ľudí.

Celkovo v segmente maloobchodu a gastro prevádzok na Slovensku priamo pracuje približne 300-tisíc ľudí a ročné tržby sektora sa pohybujú na úrovni 25 miliárd eur. Na týchto číslach sa v drvivej väčšine podieľajú malé spoločnosti a živnostníci dosahujúci minimálne zisky a ich prežitie je tak ohrozené aj krátkym výpadkom príjmov.

Preto by bolo silným signálom začať pracovať na opatreniach, ktoré by adresne riešili situáciu ohľadom nájmov. Rovnako je potrebné diskutovať aj o výhľadovom scenári, kedy by mohli byť retail parky a nákupné centrá opäť otvorené. Ich majiteľom a prevádzkovateľom, rovnako aj nájomcom, by to poskytlo dostatok času pripraviť sa na všetky opatrenia, ktoré by takéto otvorenie podmieňovali.

Nákupné centrá sú moderné budovy, ktoré sa dajú jednoducho dezinfikovať a v rámci ktorých sme schopní zabezpečovať vysoké hygienické štandardy, čo sa aj aktuálne deje. Ak môžu fungovať obchody mimo nákupných centier, za podmienky dodržiavať platné nariadenia vlády a opatrenia hlavného hygienika, nie je dôvod, prečo by sme to nezvládli, spolu s našimi nájomcami, aj my v nákupných centrách či retail parkoch. Naše priestory sú totiž efektívnym priestorom pre nákup potravín, drogérie a liekov na jednom mieste.

Dovolíme si tiež navrhnúť, aby štát aktívne postihnutým nájomcom pomohol s nájomným tak, ako plánuje pomáhať všetkým veľkým firmám. Takýto krok by pomohol výrazne stabilizovať situáciu nás všetkých a zároveň by sa predišlo špirále druhotnej platobnej neschopnosti a kaskádového efektu na tisíce pracovných miest.

V rámci našej komunikácie vieme efektívne tlmočiť požiadavky Vlády SR, resp. krízového štábu, priamo vlastníkom nákupných centier a naopak, výsledok realizácie opatrení v nákupných centrách efektívne zdieľať s príslušnými orgánmi.
Cieľom našej diskusie je primárne osobné rokovanie o aktuálnej situácii, ktorá je veľmi zložitá pre všetkých zúčastnených.

Uvedomujeme si zložitosť situácie, ktorej Slovensko čelí, ale s odkladaním riešenia týchto problémov sa výrazne znižuje šanca na prežitie mnohých maloobchodníkov. V tejto situácii mnohým spoločnostiam nezostáva iná možnosť, než ohlasovať hromadné prepúšťania. Túto situáciu môžu odvrátiť len urýchlene prijaté a adresné opatrenia, ktoré by zabránili úpadku jedného z kľúčových sektorov slovenskej ekonomiky.

Vážený pán premiér a členovia vlády, veľmi oceňujeme nasadenie, s akým Vaša vláda a Vy osobne, čelíte tejto bezprecedentnej situácii. Chceme Vám v tom pomôcť, chceme byť aktívni. Chceme sa podieľať na hľadaní riešenia, ktoré bez spolupráce s Vami a Vašou vládou, sami nájsť nevieme.

Namiesto rozmýšľania nad tým, ako dlho vydržíme, chceme našu energiu využiť konštruktívne a v partnerstve s Vami prispieť k efektívnym riešeniam, ktoré pomôžu v našom spoločnom boji proti COVID-19.
Sme Vám osobne k dispozícii, prípadne prosíme o prepojenie s kompetentnými ľuďmi z Vášho tímu, s ktorými okamžite nadviažeme spojenie a spoluprácu.
S úctou, zástupca Ako dlho vydržíme Peter Papanek"

X X X

Minister Heger: Nezamestnanosť môže vystúpiť k 9 percentám

Slovensko v dôsledku pandémie koronavírusu môže prísť až o 80-tisíc pracovných miest.

Pod Úradom vlády vznikne nový ekonomický krízový štáb. Jeho členmi budú predstavitelia najdôležitejších ekonomických rezortov a renomovaní ekonómovia. Oznámil to minister financií Eduard Heger, ktorý bude stáť na čele tohto štábu.
Zároveň predstavil najnovšiu makroekonomickú prognózu. „Môžeme očakávať, že pandémia koronavírusu prinesie Slovensku v roku 2020 pokles ekonomiky o 7,2 %,“ povedal minister financií. Miera úspor podľa neho dočasne u obyvateľov stúpne a investície sa prepadnú podobne ako počas krízy v roku 2009.

Už o rok by však malo prísť výrazné oživenie, predpovedajú ho vládni analytici z Inštitútu finančnej politiky.
Podľa prognózy by tiež na Slovensku v priebehu roku 2020 na trhu práce mohlo zaniknúť vyše 80-tisíc pracovných miest a miera nezamestnanosti by mohla stúpnuť na 8,8 percenta. Medzi zaniknutými miestami sú však podľa neho aj tie, ktoré boli dosiaľ neobsadené.

Rôzne scenáre

Šéf Inštitútu finančnej politiky Eduarda Hagara upresnil, že nová makroekonomická prognóza, ktorú predstavil minister financií, predpokladá, že pandémia bude trvať ešte dva mesiace.

„Existujú však ešte dva rôzne scenáre. Prvý scenár hovorí o tom, že pandémia bude trvať o mesiac dlhšie. Druhý scenár predpokladá, že sa nepodarí naštartovať ekonomiku v dostatočnej miere. V praxi by sa tak podľa druhého scenára naša ekonomika prepadla o 10 až 11 percent,“ dopĺňa Eduard Hagara.

Súčasťou ekonomického krízového štábu, ktorý vznikne na vláde, má byť aj minister hospodárstva Richard Sulík. Heger povedal, že so Sulíkom komunikuje, podľa Matoviča bude Sulíkova úloha spočívať hlavne v komunikácii so zamestnávateľmi, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: V Maďarsku zomrelo 12 pacientov, automobilky obnovujú výrobu

Na ochorenie COVID-19 zomrelo v Maďarsku za uplynulých 24 hodín ďalších 12 pacientov. Najmladší z nich mal 64 a najstarší 89 rokov, napísal v stredu informačný server krízového štábu koronavirus.gov.hu.
Počet obetí dosiahol už 134, z nich 13-ti boli obyvateľmi budapeštianskeho domova dôchodcov na Peštianskej ceste, kde je infikovaných 212 seniorov.

Z ochorenia sa zotavilo 192 pacientov. Laboratóriá do stredy otestovali 37.326 vzoriek. Nákazu novým druhom koronavírusu (SARS-CoV-2) potvrdili v 1579 prípadoch. V povinnej domácej karanténe je 13.360 osôb.
Po utorňajšom obnovení výroby v automobilke Audi v Győri avizovali pokračovať vo výrobe po nútenej prestávke v reakcii na epidemiologickú situáciu aj automobilky Mercedes v Kecskeméte a Suzuki v Ostrihome. Tam sa výrobné linky čiastočne rozbehnú koncom apríla, uviedlo internetové vydanie týždenníka Heti Világgazdaság, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: V Rusku sa za deň nakazilo po prvý raz viac než 3000 ľudí

Moskva 15. apríla (TASR) - Počet nových prípadov nákazy koronavírusom potvrdených v Rusku v priebehu 24 hodín po prvý raz presiahol hranicu 3000: v 65 federálnych subjektoch krajiny pribudlo až 3388 pacientov s ochorením COVID-19. V stredu o tom informovala agentúra TASS.

Najviac postihnutou oblasťou Ruskej federácie sa stala opäť Moskva, kde bolo potvrdených 1174 nových prípadov, pričom celkový počet chorých na COVID-19 sa v ruskej metropole vyšplhal na 14.776.

Za 24-hodín sa v Rusku z nového koronavírusu vyliečilo 292 osôb, pričom 28 nákaze podľahlo. Celkový počet potvrdených prípadov nákazy tak v Rusku dosiahol číslo 24.490, pričom celkový počet mŕtvych sa podľa oficiálnych údajov vyšplhal na 198.

X X X

Z Afganistanu bolo stiahnutých 29 profesionálnych vojakov zo Slovenska

Rezort obrany stiahol pre opatrenia spojené s pandémiou koronavírusu z operácie Resolute Support v Afganistane 29 profesionálnych vojakov. Na Slovensko sa vrátili v utorok vo večerných hodinách. Spolu s vojakmi dopravil vládny špeciál na Sliač aj jednu repatriovanú civilistku. TASR o tom informovala hovorkyňa
Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

Rozhodnutie stiahnuť vojakov vzišlo z požiadavky veliteľa operácie na minimalizáciu počtu personálu, priblížil minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Stiahnutí boli vojaci, ktorých prítomnosť nebola nevyhnutná na zabezpečenie plnenia úloh. Som veľmi rád, že okrem bezpečného návratu našich vojakov sa nám aj napriek náročnému procesu podarilo pomôcť tiež jednej Slovenke v neľahkej situácii, pretože sa nemala ako vrátiť domov," uviedol minister.

Repatriovaná Slovenka v Afganistane pracovala a pred odletom sa podrobila testom na ochorenie Covid-19. Na základe negatívnych výsledkov jej bol umožnený prílet spolu s profesionálnymi vojakmi. Po pristátí boli príslušníci kontingentu aj s civilnou občiankou prevezení do karanténneho zariadenia Akadémie ozbrojených síl generála M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši.

V Afganistane aktuálne ostáva v rámci operácie NATO nasadených celkovo 20 príslušníkov Ozbrojených síl (OS) SR, ktorí tam plnia úlohy v oblasti výcviku afganských bezpečnostných zložiek. Celkovo pôsobí v zahraničí v súčasnosti v rámci misií a operácií medzinárodného krízového manažmentu 464 členov OS SR./agentury/

X X X

Dag Daniš: Karanténa a ekonomika. Čo Matovič zamlčal

Tlak na uvoľňovanie pandemických opatrení a reštart ekonomiky prináša prvé výsledky. Už aj Matovič sľubuje plán na prehodnotenie pravidiel. A postupné otváranie dverí. Problém je, že niektoré veci skreslil, alebo zamlčal.

Dilema, či pokračovať v karanténnych opatreniach alebo rozbiehať ekonomiku, je pomerne jednoduchá. Jedno aj druhé spolu úzko súvisí. Ak by sme patrili ku krajinám, ktoré nový koronavírus podcenili a nezvládajú epidémiu, debaty o uvoľnení pravidiel by sme museli odložiť. Slovensko však patrí k tým šťastnejším, teda mierne zasiahnutým krajinám. Aj vďaka opatrnosti Pellegriniho a Matoviča..
.
Pridusený štát

Začína nás však dusiť niečo celkom iné – priame a nepriame ekonomické škody. Obmedzená ekonomická aktivita vedie k dočasnému prepadu HDP. Ak by to malo trvať dlhodobo, znamenalo by to prudký rast nezamestnanosti, bankrotov živnostníkov/malých firiem a pokles čistých príjmov veľkej časti pracujúcich... Menšia ekonomika = menšia peňaženka. A väčší nepomer medzi príjmami a nákladmi, resp. dlhmi.

To je jeden z dôvodov, prečo aj premiér Matovič avizuje plán na postupné otváranie podnikov a služieb, ktoré sa museli „vypnúť“.

Matovič má pravdu v tom, že časť ekonomických strát nevieme ovplyvniť. Výkon priemyslu je závislý hlavne od zahraničného dopytu. Nie od kampane „som doma“. Túto tému môžeme zatiaľ posunúť nabok. Aby sme sa mohli zamerať na to, čo ovplyvniť vieme. Teda na oživenie domáceho obchodu, služieb, spotreby – a práce tam, kde je potrebná.

Pozor na čísla

Práve pri tejto téme však premiér operuje skreslenými výpočtami a zamlčanými dátami.

Matovič tvrdí, že povinne zatvorené obchody a služby nám robia škodu len v rozsahu dvoch percent HDP, preto si vraj od toho netreba veľa sľubovať. Toto nesedí. Zrejme to bude viac ako dve percentá ekonomiky.

Navyše, pandemické opatrenia zasiahli aj firmy, ktoré – čisto formálne – môžu ďalej podnikať. No reálne uviazli. Pretože nemajú tržby. Každý, kto dodával tovar, služby alebo prácu hotelom, reštauráciám, obchodom, športovým klubom či väčším pracoviskám (ktoré sú stiahnuté na home-office), má finančné problémy.

Jednoducho: od práce a zdroja príjmov nie sú odrezaní len tí, ktorí povinne zavreli podnik, ale aj sieť okolo nich. A nepriamo aj tí nad nimi. Vypnutie časti domácej ekonomiky vedie k finančným suchotám a k hrozbe prepúšťania či krátenia platov vo väčšine firiem.

Predpovede

Analýzy a modelové prognózy ministerstvo financií nemá. Škoda. Zatiaľ tu máme len veľmi nepresné (zrejme prehnané) grafické pomôcky premiéra, podľa ktorých sa HDP dočasne zmenšil o 30 percent. Ak tým chcel Matovič upokojiť a vysvetliť situáciu, podaril sa mu pravý opak. Prepad ekonomiky o tretinu – akokoľvek dočasný – by mal ničivé následky pre zamestnanosť a životnú úroveň. Slová premiéra vyzneli ako katastrofická správa.

Prišli však aj dobré správy. Premiér sľubuje plán na uvoľňovanie pandemických opatrení a otváranie obchodov a služieb.
Presne toto je cesta, ako sa dajú znižovať straty a zmierňovať následky podchladenia ekonomiky. Musíme mať plán na obnovenie pracovnej (ekonomickej) aktivity. V maximálne možnej miere, akú nám dovolí pandemická kríza a primerané hygienické normy.

Určite sa budeme musieť zmieriť s tým, že masové akcie, zábava a nákupné centrá ostanú dlhšie „vypnuté“. Obchody, služby a športové centrá by sa však mali pomaly otvárať. Pre začiatok aspoň v tých krajoch, ktoré sa nepovažujú za ohniská nákazy.

Ako ďalej

Pri hlavolame, čo robiť a čo nerobiť, by sme sa mohli vrátiť na začiatok. Do prvých dní preventívnych karantnénnych opatrení.

Vtedy sme sa obávali šírenia epidémie, kolapsu nemocníc a stoviek pacientov v kritickom stave.
Nič z toho sa, našťastie, v slovenských podmienkach nenapĺňa. Dnes však vidíme, že nám hrozí kolaps zamestnávateľov. Stovky tisíc ľudí na ulici (pardon, doma) bez práce. A ekonomika v kritickom stave.

Prvú časť úlohy – boj s pandémiou – sme zvládli veľmi dobre. Už čoskoro príde na rad druhá a zrejme ťažšia časť.
V konečnom dôsledku pritom nie je dôležité, či opatrne pootvoreníme dvere, aby sme zachránili nejaké dve, tri alebo štyri percentá z HDP. To predsa vôbec nebude stačiť. Po rozsiahlych stratách, ktoré spôsobila pandemická kríza, bude treba doháňať a zachraňovať oveľa viac.

Slovom: Západ, Európa aj Slovensko sa budú musieť nielen poučiť, ale aj otriasť a poriadne rozhýbať. Tak ako sa rozhýbali Číňania a Kórejčania. Ak zaváhame, rekordne preťažené nebudú nemocnice, ale úrady práce. A charita, aktuality.sk

X X X

Penta diskutuje o dostavaní nemocnice na Boroch, jej otvorenie sa možno posunie

Dokončenie výstavby nemocnice na bratislavských Boroch sa možno posunie. V online diskusii Okrúhleho stola Zdravotníckych novín to pripustil generálny riaditeľ a predseda predstavenstva (CEO) medzinárodnej siete nemocníc a polikliník Penta Hospitals International (PHI) Martin Hrežo.

„Prijali sme niekoľko opatrení, aby sme nejakým spôsobom uchovali keš. Výrazným spôsobom redukujeme obnovovacie investície do budov medicínskych zariadení. Každý z nás chápe, že sú veci, ktoré sa odkladajú v čase. Ak toto čaká väčšinu nemocníc v sektore, tak sa investičný dlh bude len kumulovať,“ povedal Hrežo, ktorý poukázal na to, že viaceré nemocnice sú v súčasnosti v zlom stave.

Podľa jeho slov sa téma týka aj nemocnice Bory. „Táto diskusia je dnes otvorená. Je to horúca téma, ktorú máme na stole,“ doplnil s tým, že sa musia pripraviť na to, akým spôsobom túto situáciu vyriešia. „Diskutujeme o ňom práve z toho kontextu, či naň bude dosť finančných prostriedkov,“ uviedol Hrežo.

Mieni však, že vzhľadom na solídnu finančnú situáciu siete nemocníc sú schopní prevádzkovať svoje prevádzkové a investičné náklady. Pripustil, že ak nedôjde k štandardnému financovaniu zdravotníctva, sieť zrejme bude hľadať možnosti odkladov splátok. „Je mi ťažko predstaviť si, ako sa s možným výpadkom financií budú boriť ostatné nemocnice, ktoré takúto finančnú kondíciu nemajú,“ pripustil.

Hrežo si nevie predstaviť situáciu, v rámci ktorej by muselo prísť k znižovaniu platov zdravotníckych zamestnancov. „Toto je pre mňa absolútne nepredstaviteľné,“ komentoval s tým, že ak sa nebudú starať o takýchto zamestnancov, môžu sa tak vystaviť riziku, že odídu pracovať do zahraničia.

Práve dopyt po nich sa bude podľa generálneho riaditeľa medzinárodnej siete nemocníc a polikliník zvyšovať. „Čiže o to viac máme dbať na to, aby o nich bolo dobre postarané či aby neboli vystavení riziku z pohľadu ich príjmov,“ dodal./agentury/