iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

WHO: Na úplné zastavenie šírenia potrebná vakcína

Koronavírus SARS-CoV-2 je desaťkrát taký smrteľný ako vírus tzv. prasacej chrípky, známy ako H1N1.Na úplné zastavenie šírenia nového koronavírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19, ktoré si celosvetovo dosiaľ vyžiadalo vyše 114.000 úmrtí, bude potrebná bezpečná a účinná vakcína. Uviedla to v pondelok Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), informuje agentúra AFP.

„Naša globálna prepojenosť znamená, že riziko opätovného zavlečenia a obnovenia COVID-19 pretrvá,“ povedal generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus na virtuálnom brífingu zo Ženevy. Zdôraznil, že „v konečnom dôsledku bude na úplné prerušenie prenosu potrebný vývoj a dodanie bezpečnej a účinnej vakcíny“.

Šéf WHO tiež vyzval na len „pomalé“ rušenie opatrení proti šíreniu koronavírusu SARS-CoV-2 s tým, že je desaťkrát taký smrteľný ako vírus tzv. prasacej chrípky, známy ako H1N1, ktorý spôsobil globálnu pandémiu v roku 2009.
„Vieme, že (choroba) COVID-19 sa šíri rýchlejšie, a vieme, že je smrteľná, desaťkrát taká smrteľná ako pandémia chrípky v roku 2009,“ povedal Tedros, aktuality.sk

X X X

Politológ: Smeru by prospelo, keby bol predsedom Pellegrini

Súčasný predseda opozičnej strany Smer Robert Fico má zjavne záujem nasledovať osud Vladimíra Mečiara a „pochová“ stranu s vlastným politickým koncom. Smeru by preto prospelo, keby ho namiesto Fica viedol podpredseda strany a bývalý premiér Peter Pellegrini. Uviedol to politológ z Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík. Strana Smer by mala svojho predsedu voliť na pravidelnom decembrovom sneme.

Robert Fico síce má podľa politológa stále svoje „skalné jadro“ voličov, Peter Pellegrini však získal v tohtoročných parlamentných voľbách o 170-tisíc viac preferenčných hlasov a netají sa ambíciou byť predsedom strany. „Pellegrini má momentálne vyššiu legitimitu viesť stranu ako Robert Fico. Voliči Smeru sa stotožnili s predstavou ‚nového Smeru‘, teda Smeru s novým vedením, a jasne tak vyslali signál, kto má stranu viesť. Navyše, bol Pellegrini predsedom vlády, momentálne je podpredsedom parlamentu, takže je najvyššie postaveným straníkom v hierarchii štátnych funkcií,“ vysvetlil Štefančík.

Fico a Pellegrini ako najvyšší predstavitelia strany v poslednom čase často organizujú tlačové konferencie samostatne, a to neraz k rovnakým témam. Podľa Štefančíka uzavrel Fico s Pellegrinim pred voľbami „sobáš z rozumu“. „Nejde o žiadnu životnú lásku. Títo dvaja politici sa v láske zrejme nemajú, ale vzájomne sa potrebujú. Silnou stránkou Roberta Fica je, že do straníckeho rozhodovania nikdy nevnášal emócie, vždy pristupoval k politike racionálne, s chladným kalkulom. Sobáš z rozumu teda pokračuje aj po voľbách. Takže to, čoho sme svedkami momentálne, je len pokračovaním situácie v strane ešte spred volieb,“ povedal politológ.

Napätie medzi Ficom a Pellegrinim považuje za prirodzenú súčasť straníckeho života v politických stranách, ktoré sú známe aj v západnej Európe. Problém je však podľa politológa ten, že Robert Fico sa ešte na politický dôchodok nechystá, a to aj napriek tomu, že aj jemu musí byť jasné, že ťahá stranu smerom nadol. "Bojí sa, že nový predseda strany by ho zrejme nepodporil a mohol by skončiť tak, ako svojho času Ján Slota, teda vylúčením zo strany. Vyzerá to tak, že Robert Fico má záujem nasledovať osud Vladimíra Mečiara a pochová stranu s vlastným politickým koncom,“ uzavrel Štefančík./agentury/

X X X

Matovič chce trestať za nákazu u seniorov, zatiaľ nevie koho

Päť zamestnancov a 42 klientov pezinského Domova sociálnych služieb je pozitívne testovaných na koronavírus. Sedem z nich je hospitalizovaných v bratislavskej univerzitnej nemocnici na Kramároch, jeden je napojený na umelú pľúcnu ventiláciu.

Budovy domova sú zapáskované, von sa nedostane ani nikto zo zamestnancov. Okolie strážia policajti aj mestskí policajti. Ako spresnil bratislavský župan Juraj Droba (SaS), 22 zamestnancov dostalo postele a v zariadení aj prespávajú. Pracujú na dve zmeny – jedna pracuje a druhá oddychuje. Zariadenie, ktorého zriaďovateľom je Bratislavský samosprávny kraj, je v karanténe od nedele.

Podľa Drobu je vysoko pravdepodobné, že koronavírus rozšíril jeden zo zamestnancov. Odmietol však podozrenia, že by išlo o zatajenú cestovateľskú anamnézu. Aj Pravda dostala anonym, podľa ktorého v zariadení pracovala sestra, ktorá sa vrátila zo zahraničia. Župan to odmietol s tým, že podľa jeho informácií táto osoba absolvovala domácu karanténu a podstúpila aj testovanie, kým opäť nastúpila do práce. Dodal, že od začiatku výskytu koronavírusu na Slovensku do tohto domova neprijímali nových klientov.

Testovanie pokračuje

Do Pezinka prišiel aj minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO), ktorý priznal, že aj k nemu sa dostali informácie, podľa ktorých mali klienti domova dva týždne respiračné problémy. „Ich posúdenie je na lekárovi, nepredpokladalo sa, že ide o toto ochorenie. Za väčšinou príznakov však bude pravdepodobne COVID-19,“ povedal.

V utorok bude pokračovať testovanie zamestnancov a malej časti klientov. Test podstúpia aj zamestnanci, ktorí sú na dovolenke, OČR alebo len čerpali voľno. Primátor Pezinka Igor Hianík spresnil, že budú žiadať o zriadenie mobilnej odberovej jednotky v meste, keďže väčšina zamestnancov sú Pezinčania. Rovnako budú testovaní aj zamestnanci mesta – napríklad mestskí policajti a zamestnanci miestnej nocľahárne.

Krajčí dodal, že v zariadení už pracuje aj klinický tím expertov, ktorý vyšetruje pacientov. Liečení budú priamo v domove, najťažšie prípady prevezú do bratislavskej nemocnice.

Minister zdravotníctva dodal, že v súčasnosti vláda len odporúča testovanie klientov domovov sociálnych služieb. Povinnosťou však je, aby pred nástupom do zariadenia absolvovali dvojtýždňovú domácu karanténu. Krajší priznal, že v súčasnosti nie je možné testovať všetkých zamestnancov podobných zariadení. Podľa neho ide približne o 40-tisíc ľudí a ich otestovanie by trvalo mesiace.

Matovič hľadá vinníka

V pondelok podvečer zareagoval aj premiér Igor Matovič (OĽaNO). Ako inak – statusom na sociálnej sieti s dramatickým názvom „Zločin a trest“.

„Aký trest je podľa vás spravodlivý pre človeka, ktorý opatruje staručkých ľudí v domove sociálnych služieb a zatají, že bol napr. v Taliansku na dovolenke?“ spýtal sa Matovič. Pokračoval ďalšou otázkou, na čo boli dobré manévre celého Slovenska a strádanie ľudí, ak takto trestuhodne sme dokázali „ohroziť život tých najbezbrannejších?“ Opäť zopakoval slová o „pár exotoch, ktorí si myslia, že tojíme zoči-voči len nejakej obyčajnej chrípke“.

Až o čosi neskôr pripísal, že podľa župana Drobu bola nateraz vylúčená nákaza od opatrovateľky. „Keďže noví klienti v týchto zariadeniach sú zväčša ľudia pochádzajúci z akejsi domácej karantény, ich najväčším ohrozením sú paradoxne ľudia, ktorí sa o nich starajú – buďme, prosím, mimoriadne opatrní. Ďakujem zároveň všetkým opatrovateľom za starostlivosť, ktorú svojim klientom venujú,“ dodal premiér.

Župan Droba však už popoludní informoval, že toto zariadenie od začiatku rozširovania koronavírusu na Slovensku nových klientov neprijímalo. V pondelok tak celkový počet pozitívne testovaných stúpol na 816 pacientov. Od 6. marca, keď bolo ochorenie COVID-19 po prvý raz diagnostikované na Slovensku, sa vyliečilo 107 pacientov. Z nich bolo 31 hospitalizo¬vaných, čiže v domácej izolácii chorobu prekonalo 76 ľudí./agentury/

X X X

Koronavírus: Desiatky ľudí z rómskych osád idú do štátnej karantény

Ľudia z rómskych osád na Spiši budú na vlastnú žiadosť presunutí do štátnej karantény.
Niekoľko desiatok osôb z uzavretých rómskych osád na Spiši bude v pondelok na vlastnú žiadosť presunutých do štátnej karantény. Po pondelkovom zasadaní krízového štábu v Krompachoch o tom novinárov informoval minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).

Ak mám správne čísla, malo by to byť 25 ľudí, ktorí budú na dobrovoľnej báze prevezení do štátnej karantény. Oni si aj vyžiadali tento transport, aj preto, lebo sa možno osobne necítili v osade v bezpečí,“ povedal minister. Presunutí budú do karanténneho zariadenia v Humennom.

„Zároveň boli identifikovaní ďalší ľudia, ktorí by mohli byť prevezení a u ktorých sme to odporúčali, ale podpísali hygieničke vyhlásenie, že chcú zotrvať v osade a budú veľmi dôkladne a dôsledne dodržiavať stanovené predpisy v karanténe, pretože doteraz sa im to nie veľmi darilo,“ doplnil Naď.

Spolu okolo 6000 ľudí je od minulého týždňa v karanténe v piatich rómskych lokalitách, kde sa vyskytli pozitívne prípady na nový koronavírus. Tri z toho sú v Krompachoch a po jednej v obciach Žehra a Bystrany v okrese Spišská Nová Ves.
„Tá situácia sa tu zatiaľ vyvíja relatívne pozitívne. Od štvrtka (9. 4.), keď sme tu mali naposledy stretnutie, sa urobilo viacero pozitívnych krokov aj z hľadiska zásobovania jedlom,“ skonštatoval Naď. Nepretržite je pre osady zabezpečená pitná voda.

„Zabezpečili sme aj zdravotnícke spôsobilosti, máme tu lekára, zdravotníkov, ktorí budú k dispozícii tak zasahujúcim jednotkám, ako aj obyvateľom obcí, ktorí sú v karanténe. Samozrejme, ten proces sa vyvíja,“ povedal minister. Poukázal pritom na dôležitosť úlohy ozbrojených síl, ktorú zohrávajú v domácom krízovom manažmente, a plnenie úloh, ktoré by inak museli zabezpečovať iné zložky.

Prvá operácia

Ozbrojené sily (OS) SR v pondelok začali s historicky prvou civilno-vojenskou operáciou pod názvom UMBRELLA 1. Má zabezpečiť občiansky život a bezpečnosť v uzatvorených rómskych komunitách. Špeciálne tímy ozbrojených síl zároveň pokračujú v odoberaní vzoriek na testovanie na ochorenie COVID-19.

Ako uviedol náčelník generálneho štábu Daniel Zmeko, OS boli počas veľkonočných sviatkov v plnom nasadení. Súbežne sa uskutočňujú rôzne operácie v rámci asistenčných služieb pre políciu, odberu vzoriek, ako aj zabezpečenia verejného poriadku a občianskeho života v rámci karanténnych opatrení v uzavretých osadách.

„Aktuálne je v teréne viac ako 1500 profesionálnych vojakov, pričom priamo v okolí Krompách je ich približne 150,“ povedal. V rámci testovania na ochorenie COVID-19 vojaci do pondelka odobrali 1990 vzoriek v 86 komunitách, v pondelok by ich malo pribudnúť ďalších okolo 350.

Prácu vojakov ocenil predseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa (OĽaNO). Pripomenul, že OS SR sú štandardne súčasťou civilného krízového manažmentu a aj v tejto situácii majú svoju nezastupiteľnú úlohu, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Krajiny zatvorili hranice, naši uchádzači o štúdium v Česku sú v neistote

Zatvorené školy, online vyučovanie, odložené maturity. Študenti, ktorí chcú vyskúšať šťastie v zahraničí, narazili pre prijaté opatrenia v súvislosti s koronavírusom na ďalší mantinel – zatvorené hranice.
Spomedzi Slovákov študujúcich v niektorej z európskych krajín je až 70 percent na školách v Českej republike. Odhadom tam v súčasnosti študuje okolo 22-tisíc slovenských študentov.

Medzi uchádzačmi o štúdium v Česku však pre epidémiu koronavírusu panuje veľká nervozita. Dôvodom sú okrem zatvorených škôl najmä zatvorené hranice.

„Dostal som mail od študijného oddelenia, v ktorom mi oznámili, že mi ako zahraničnému študentovi nemôžu garantovať, že budem vpustený na územie ČR,“ obrátil sa na nás 20-ročný Juraj, ktorý sa hlási na lekársku fakultu Masarykovej Univerzity v Brne (MUNI) na odbor všeobecné lekárstvo. Len na tejto vysokej škole študuje 5263 Slovákov, čo predstavuje 17 percent všetkých študentov školy.

Zatvorené hranice a štátne karantény

Od 31. marca platí zákaz vstupu všetkých cudzincov na územie Českej republiky, ktorí tam nemajú trvalý alebo prechodný pobyt. Týka sa to aj občanov Slovenska, s výnimkou tých, ktorí majú platné povolenie pobytu. Pri vstupe do Česka musia navyše všetci prejsť povinnou 14-dňovou karanténou.

V Česku platia s účinnosťou od dnes (14. apríla) po dobu núdzového stavu upravené pravidlá vstupu na ich územie. Žiadne z nariadení sa však nevzťahuje na zahraničných uchádzačov o štúdium.

Viaceré vysoké školy v súvislosti s aktuálnou situáciou už preložili termín prijímacích skúšok. Napríklad rektor Masarykovej univerzity rozhodol, že na tejto škole budú uchádzači o štúdium robiť test študijných predpokladov neskôr, ako sa plánovalo. Ide o skúšku, ktorá je súčasťou prijímacieho konania na sedem z deviatich fakúlt univerzity. Pôvodný termín, ktorý bol 25. až 26. apríla, sa ruší a presúva sa na 20. až 21. júna tohto roku.

Prihlásených uchádzačov budú ešte informovať aj o zmene termínu odborových testov.

A hoci dovtedy je ešte veľa času na to, aby sa opatrenia uvoľnili, slová českého ministra zdravotníctva Adama Vojtěcha, ktoré povedal počas veľkonočnej soboty v ČT24, tomu veľmi nenasvedčujú: „Pokiaľ ide o hranice, tak tam to určite nie je vec nasledujúcich týždňov, možno ani najbližších mesiacov.“

Slovenská strana navyše upozorňuje, že aj keby dostali uchádzači z českej strany výnimku, na základe aktuálnych pravidiel platí, že ak sa niekto bude vracať na územie SR z ČR, bude sa musieť podrobiť následnej karanténe v štátom určenom zariadení (ak sa na neho nevzťahujú výnimky).

O štúdium v Česku sa zaujíma aj Slovenka Bibiána, ktorá zas narazila na iný problém. Ten súvisí s maturitami, ktoré sú na Slovensku odložené najneskôr do 30. júna. Prijímacie skúšky v Česku by mala mať 12./13. júna. „Ak by sa mi prijímacie skúšky prekrývali s maturitou, tak si budem musieť vybaviť náhradný termín,“ hovorí nám uchádzačka o štúdium zubného lekárstva na Masarykove univerzite.

Budú sa prijímačky konať na diaľku?

Termíny prijímacích skúšok si v Česku určuje každá vysoká škola sama. Začiatkom apríla Senát Parlamentu Českej republiky schválil, že si vysoké školy budú môcť určiť nové termíny prijímacieho konania, pričom ich oznámia s najmenej 15-dňovým predstihom. Ak by aj 15 dní pred plánovaným novým termínom prijímacích skúšok zostávali školy zatvorené, škola opäť stanovuje nový termín. Mohol by byť najmenej 15 dní potom, ako sa obnoví výučba.

Školy v Česku sú pre šírenie koronavírusu zatvorené od 11. marca do odvolania. Minister školstva Robert Plaga predpokladá ich otvorenie v druhej polovici mája. Všetko však závisí od vývoja epidémie.
Vysoké školy by prijímacie skúšky mohli vzhľadom na epidémiu koronavírusu uskutočniť prezenčne aj na diaľku, podobne ako štátne skúšky.

„Pre prípad, že by ani v tomto termíne obmedzenia neumožňovali účasť slovenských uchádzačov o štúdium na prijímacích testoch, pripravujeme už teraz alternatívne riešenia a rokujeme s ústrednými orgánmi, všetkými príslušnými ministerstvami, krízovým štábom v SR, ale aj zastupiteľskými úradmi v SR o nastavení takých podmienok, ktoré zaistia ochranu zdravia a zároveň umožnia štúdium slovenských študentov v ČR,“ odpovedala hovorkyňa Masarykovej Univerzity v Brne Tereza Fojtová.

Študenti by mohli dodať maturitné vysvedčenia dodatočne do 30 dní po zápise na vysokú školu.

A čo Slováci, ktorí v Česku už študujú?

Štátne skúšky na českých vysokých školách a obhajoby dizertačných prác by sa mohli robiť aj cez internet. Podmienkou je, aby išlo o komisionálne skúšanie. Ak by sa štátnice nemohli uskutočniť ani na diaľku, mali by sa uskutočniť po otvorení škôl. Školy by navyše mali mať možnosť akademický rok predĺžiť.

Návrh zákona, ktorý schválil český Senát, rieši tiež predĺženie štipendií či odpustenie poplatkov za nadštandardnú dĺžku štúdia. Doba od 1. marca do 31. augusta by sa v tejto súvislosti nemala do štúdia započítavať. Na pokrytie nákladov by mali ísť peniaze z existujúcich rozpočtov ministerstiev školstva a sociálnych vecí.

Prínos alebo záťaž pre českú ekonomiku?

Štúdium v Česku je pre Slovákov populárne aj preto, že je to blízko a naše národy spája spoločná kultúra a história. Netreba zabúdať ani na jazykovú blízkosť češtiny a slovenčiny, vďaka ktorej Slovákom u našich západných susedov odpadá problém s cudzím jazykom. No hlavným dôvodom popularity štúdia na českých a moravských vysokých školách a univerzitách je fakt, že štúdium je pre našich študentov zadarmo.

To však niektorým politikom leží v žalúdku, kedže väčšina zahraničných študentov študujúcich v angličtine platí školné – jeho výšku má každá univerzita (i jednotlivé fakulty) nastavenú inak. Ak však študujú Slováci v češtine, tak sa na nich nazerá ako na českých občanov a platiť nemusia.

Z času na čas sa tak vynoria politici, ktorí chcú spoplatniť aj slovenských študentov. To by však bolo v rozpore s európskou legislatívou. Podľa nej majú všetci občania EÚ vo veci štúdia na vysokých školách rovnaké práva ako občania štátu, kde škola sídli. Spoplatnenie by sa tak muselo dotknúť aj domácich.

Študenti Ekonomicko-správnej fakulty Masarykovej univerzity v Brne pred časom vypočítali, že cudzinec študujúci v češtine, teda bezplatne, stojí štát ročne v prepočte 2600 až 3100 eur. Za rovnakú dobu však do českej ekonomiky prinesie okolo 3200 až 8600 eur. Slovenskí študenti tak predstavujú výnos pre českú ekonomiku okolo 25,5 milióna eur.
Iba polovica sa chce vrátiť

Slovensko sa dlhodobo stretáva s problémom odchodu veľkej časti študentskej populácie na vysoké školy do zahraničia. Oproti priemeru krajín OECD, kde v zahraničí študujú dve percentá celkovej študentskej populácie, Slovensko dosahuje viac ako osemnásobne vyšší podiel študentov učiacich sa v zahraničí (17 percent).

Problémom je, že mnohí sa ani neplánujú vrátiť naspäť. Upozornila na to aj iniciatíva To dá rozum, ktorá v rokoch 2017 – 2019 uskutočnila prieskum medzi 1 404 slovenskými vysokoškolákmi študujúcimi v zahraničí.
Odchod do zahraničia za štúdiom hodnotí iniciatíva pozitívne, keďže sa spája s väčšou samostatnosťou či schopnosťou prispôsobiť sa odlišnému prostrediu. Študenti sa za hranicami zväčša pripravujú na profesie, ktoré sú na Slovensku nedostatkové.

„Skutočným problémom pre Slovensko je, že iba polovica respondentov sa v prieskume vyjadrila, že sa po skončení štúdia alebo niekedy v budúcnosti plánuje vrátiť späť,“ informoval Stanislav Lukáč z iniciatívy To dá rozum.
Podľa neho sa veľká časť z týchto študentov učí za lekárov, IT odborníkov či špecialistov v iných technických smeroch. Podľa iniciatívy prichádza Slovensko o budúcich odborníkov, ktorí by mohli prispievať k celkovému napredovaniu spoločnosti.

Po skončení štúdia sa na Slovensko plánuje vrátiť necelých 15 percent opýtaných študentov. Drvivá väčšina z nich si chce doma hľadať prácu. Ďalších v prepočte zhruba 35 percent sa plánuje vrátiť na Slovensko neskôr, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Premiér Johnson pokračuje v zotavovaní, testy mal už negatívne

Premiér Boris Johnson po odchode z nemocnice vyjadril vďačnosť zdravotníkom.
Britský premiér Boris Johnson pokračuje v zotavovaní sa z ochorenia COVID-19 spôsobovaného novým koronavírusom a na radu svojich lekárov sa zatiaľ nevracia do práce. Oznámil to v pondelok popoludní jeho hovorca, informovala agentúra AP.
Johnsona v nedeľu prepustili z Nemocnice sv. Tomáša v Londýne a následne sa presunul do Chequers, oficiálneho vidieckeho sídla britských premiérov pri severozápadnom okraji hlavného mesta. Hovorca predsedu vlády James Slack tiež potvrdil, že Johnson mal po prepustení z nemocnice už negatívny test na koronavírus. Poprel okrem toho tvrdenia, že by vláda zľahčovala vážnosť Johnsonovho stavu.

Johnsonova bitka s koronavírusom

Johnsonovi (55) chorobu COVID-19 diagnostikovali 26. marca. Do londýnskej Nemocnice sv. Tomáša ho previezli v nedeľu 5. apríla po tom, čo sa jeho stav nezlepšoval. Deň na to ho presunuli na jednotku intenzívnej starostlivosti (JIS) s vysokou teplotou a silným kašľom. V ďalších dňoch dostal kyslíkovú podporu, ale nebol napojený na pľúcnu ventiláciu. Z JIS na bežné nemocničné oddelenie ho presunuli vo štvrtok večer.

Premiér po odchode z nemocnice vyjadril vďačnosť pracovníkom Národného zdravotníckeho systému za záchranu svojho života s tým, že jeho ochorenie sa mohlo vyvíjať "jedným alebo druhým smerom".

Vo videu zverejnenom úradom vlády neskôr vyhlásil: „Porazíme tento koronavírus... a porazíme ho spolu. Aj keď sa tento boj v žiadnom prípade ešte neskončil, v tejto neuveriteľnej národnej bitke dosahujeme pokrok.“

Jeho hovorca Slack v pondelok informoval, že Johnson cez víkend hovoril s ministrom zahraničných vecí Dominicom Raabom, ktorý je jeho zástupcom počas jeho ochorenia, aktuality.sk

X X X

Ivan Korčok – z diplomata politik v čase koronakrízy (názor)

Ministrom zahraničia sa po prvýkrát stane absolvent slovenskej diplomatickej školy.
V predsálí pracovne ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pribudne do galérie portrétov desiatich šéfov slovenskej diplomacie - Milan Kňažko, Pavol Demeš, Jozef Moravčík, Juraj Schenk, Pavol Hamžík, Zdenka Kramplová, Eduard Kukan, Ján Kubiš, Mikuláš Dzurinda a Miroslav Lajčák jedenásty – portrét Ivana Korčoka.

Tento náš úspešný diplomat, bývalý veľvyslanec v Berlíne, Bruseli (EÚ) a donedávna vo Washingtone už bol na MZV aj štátnym tajomníkom – v Dzurindovej i Ficovej vláde. Ministrom zahraničia sa po prvýkrát stane absolvent slovenskej diplomatickej školy - Ústavu medzinárodných vzťahov, ktorý po Nežnej revolúcii založil pri Právnickej fakulte UK doc. Karol Rybárik.

Ministrom po dvojtýždňovej karanténe

Znamením doby je, že do ministerskej funkcie bol I. Korčok menovaný prezidentkou Zuzanou Čaputovou až po dvojtýždňovej domácej karanténe, 8. apríla, kedy skompletizoval Matovičov kabinet s rúškami.

Deň na to predložil minister vláde nomináciu svojej, taktiež karantenizovanej, štátnej tajomníčky Ingrid Brockovej, ktorá sa vrátila z veľvyslaneckej misie v OECD v Paríži. Ťarcha rezortu spojená s akútnymi a hektickými repatriáciami, dovozom zdravotníckeho materiálu a získavaním medzinárodných skúseností s bojom s pandémiou Covid-19 spočívala do ich menovania na pleciach štátneho tajomníka Martina Klusa (SaS), ktorý vhupol do diplomacie z parlamentných lavíc.

Formálne bol dočasným ministrom zahraničia podpredseda vlády a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS), ktorý tak trocha prekvapivo nestraníka Korčoka na post nominoval, tvrdiac, že ide o našu diplomatickú špičku, navyše s adekvátnymi manažérskymi schopnosťami.

Pandémia s nepredvídateľnými dôsledkami

Za ostatných 30 rokov sme zažili mnoho turbulencií a zvratov, ktoré sa prejavili aj na osudoch ministrov zahraničia, ich nástupoch, odchodoch, návratoch či odídeniach. Výnimočné boli najmä roky deväťdesiate, kedy bola rotácia ministrov najväčšia - premiér Vladimír Mečiar ich otestoval 5 a nie všetci mu sadli, resp. on nesadol im.

Ivan Korčok nastupuje do úradu v mimoriadne náročnej dobe - z vnútropolitického, ale i medzinárodného hľadiska. Nikdy doteraz sme nemali také množstvo premenných, neistôt a hrozieb. Koronavírusová pandémia na nás doslova spadla a zachytila svetové spoločenstvo, bez ohľadu na režim a postavenie krajiny, nepripravené – medicínsky, politicky, ekonomicky, sociálne i psychologicky.

Denne prerátavame prírastky nakazených a mŕtvych, testujeme, znehybňujeme obyvateľstvo a život a hľadáme účinné metódy proti šíreniu smrtiacej nákazy. Pandémia má už teraz zásadný dopad na medzinárodné inštitúcie, organizácie a vzťahy, vrátane hrozivého prepadu ekonomík, s nepredvídateľnými dôsledkami.

Neunikne koalično-opozičným prestrelkám

Niet pochýb, že I. Korčok má so svojou takmer tridsaťročnou diplomatickou skúsenosťou všetky predpoklady byť dobrým ministrom. Čo ho pravedepodobne bude testovať najviac je dorastanie do role politika a turbulentná domáca situácia, vrátane fungovania novej vlády a kapacita nekonvenčného premiéra Igora Matoviča zhostiť sa role lídra exekutívy v týchto zložitých časoch.

Samotný deň menovania nemohol mať pre karantenizovaného člena vládneho kabinetu výrečnejší scenár. Tesne predtým ako na poludnie predstavil vicepremiér Sulík dezignovaného ministra Korčoka prezidentke Čaputovej, tak stihol premiérovi zo zapchatej cesty poslať zlostný verejný status na tému korona a vládne obmedzenia.

Igor Matovič od pása vypálil nediplomatickú facebookovú strelu späť a čerstvomenovaný minister bol vzápätí exponovaný prvej novinárskej otázke na vnútropolitickú tému. Tento spor prednaznačuje, že minister Korčok (jediný nestraník vo vláde) bude musieť použiť svoj vyjednavačský a zmierovací talent nielen v zahraničí, ale aj v emotívnom kabinete, operujúcom v mimoriadnych podmienkach. Určite pritom neunikne ani koalično-opozičným prestrelkám, v ktorých si bude musieť nájsť vlastnú polohu.

Nové stratégie

Na samotnom ministerstve (ktorému po Korčokovej nominácii odľahlo), operujúcom v dôsledku epidémie v krízovom móde, ho akútne čaká príprava a presadenie téz pre programové vyhlásenie, ktoré by zakotvili naše zahraničnopolitické smerovanie a pomohli budovať zhodu na našej orientácii a partnerstvách.

Z ministrových vyjadrení pre médiá vyplýva, že si je plne vedomý kritických momentov spojených s euro-atlantickou rodinou hlboko zasiahnutou koronakrízou a dôležitosťou práce s domácou verejnosťou, ktorá je vystavovaná bludom a fámam, podkopávajúcim naše národnoštátne záujmy.

Slovenská zahraničná politika dnes nemá jasné odpovede na kľúčové výzvy súčasnosti a potrebujeme novú zahraničnopolitickú a bezpečnostnú stratégiu ušitú na problémy dneška. Nuž, poriadny batoh, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Hrozí obrovský hladomor, varuje svet. Cítia ho už aj v Európe

Potraviny nechýbajú len v Afrike, ale aj v Bruseli či v Paríži. Najviac ohrozenou skupinou hladomorom sú bezdomovci.
Tridsaťročný Mohammed prišiel do Londýna z africkej Eritrey, kde sa len nedávno skončila krvavá vojna. Aj preto ho britské úrady nevyhostili do jeho vlasti, no azyl mu zatiaľ odmietli dať. A pre opatrenia v súvislosti s koronakrízou mu v britskej metropole hrozí niečo podobné, ako by ho čakalo doma – hlad.

„Všetky miesta, kde sme dostávali podporu, sú teraz zavreté,“ cituje Mohammeda britský Guardian.
Podobne ako milióny ďalších ľudí ohrozených hladomorom ho oveľa viac ako hrozba koronavírusu zaujíma, či na druhý deň bude mať čo jesť.

„Prijmem všetko, čo do môjho života prinesie vírus. Ale obávam sa, že skôr zomriem hladom,“ tvrdí mladý Eritrejčan.
Aj svetové organizácie v posledných týždňoch varujú: boj proti koronavírusu spôsobí možno najväčší nárast hladujúcich, aký si ľudstvo pamätá za posledné desaťročia. Všetko to môže byť otázka len niekoľkých mesiacov, po ktorých sa môže počet hladujúcich dostať na úrovne spred desiatok rokov.

Ohrození zďaleka nežijú len v rozvojových krajinách a hladomor ohrozuje aj mnoho Európanov či Američanov.

A Flourish chart

Zdvojnásobí sa počet hladujúcich?

Počet hladujúcich od roku 2005 kontinuálne klesal, aj keď pomerne pomaly. Ešte pred koronakrízou však krivka začala opäť mierne rásť. V roku 2018 bolo na svete viac ako 800 miliónov hladujúcich ľudí. Z nich každoročne na hladomor umrie asi 9 miliónov ľudí, najmä v Afrike či Ázii.

Výrobcovia potravín teraz varujú, že koronakríza by toto číslo mohla dokonca zdvojnásobiť. Už aj menej rozvinuté štáty zatvárajú svoje hranice a začínajú mať problém s dodávkami potravín. Ich najväčší výrobcovia preto vyzvali svetových lídrov, aby hranice nechali otvorené aspoň pre dodávky jedla.

„Vlády, podnikatelia, občianska spoločnosť a medzinárodné agentúry musia prijať okamžité a koordinované opatrenia a zabrániť tak tomu, aby pandémia COVID-19 prerástla do globálnej potravinovej a humanitárnej krízy,“ napísali v otvorenom liste šéfovia najväčších výrobcov potravín na svete.

To, že najmä chudobné krajiny začínajú mať problém s čoraz väčším počtom hladujúcim, nedokazujú len čísla. V Indii to už na vlastnej koži začínajú cítiť stovky tisíc ľudí, ktorí tam za prácou vycestovali do veľkých miest. Ale teraz nemajú prácu a nemôžu sa ani vrátiť domov.

Indický premiér Nárendra Modi zaviedol celoštátny „lockdown“ a uzavrel hranice medzi štátmi v tejto druhej najľudnatejšej krajine sveta. Opatrenie však oznámil len štyri hodiny predtým, ako sa stalo realitou a milióny Indov nemali čas naň zareagovať.

Mnoho migrantov sa pokúšalo dostať domov aspoň pešo a boli odhodlaní prejsť po vlastných nohách stovky kilometrov. Ale na hraniciach jednotlivých štátov ich už čakali policajti a armáda, ktorí ich rozohnali násilím. Zakázané sú aj cesty diaľkovými autobusmi.

Správy o množiacich sa hladujúcich prichádzajú aj zo Zimbabwe, kde miera nezamestnanosti dosahovala už pred koronakrízou hrozivých 90 percent. Väčšina ľudí tam bola závislá od práce na čierno, ale po zavedení zákazu vychádzania už nemajú šancu privyrobiť si.
Podobne to je v – na africké pomery nie až takej chudobnej – Ugande či Nigérii.

Bezdomovci hladujú v Bruseli, Taliansku aj Paríži

V Európe nie sú hladomorom ohrození len migranti ako Mohammed z úvodu článku, ale aj ľudia, ktorí už pred koronakrízou skončili na ulici. Odhaduje sa, že v súčasnosti je v celej EÚ (vrátane Británie) asi 700-tisíc bezdomovcov. Je to o 70 percent viac ako ešte pred desaťročím.

Akoby nestačilo, že majú oveľa horší prístup k potravinám ako predtým, v Taliansku im po zákaze vychádzania začali policajti rozdávať ešte aj pokuty. „Nemôžu zostať doma, pretože žiadny domov nemajú. Nie sú na ulici pre zábavu,“ odkázala talianskej polícii miestna organizácia na pomoc bezdomovcom.

Ľahké to nemajú ani bezdomovci v metropole Európskej únie v Bruseli. Podobne ako v Paríži im tam začínajú chýbať základné potraviny. Pracovníci, ktorí im ho rozdávali, totiž nemajú dostatok ochranných pomôcok, aby sa chránili pred koronavírusom.

„Nemáme nič,“ posťažoval sa pre Guardian aj Štěpán Ripka z českej mimovládky Platforma pre sociálne bývanie.
„Nedovoľme, aby sa z COVID-19 stali Hry o život (Hunger Games),“ napísal v komentári pre EU Observer šéf organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN (FAO) Čchü tung-jü, aktuality.sk

X X X

Svedectvo predavačky: nejeme, nespíme, nevládzeme a ľudia nás urážajú

Predavačka píše o situácii v obchodoch. Redakcia pozná meno autorky, ktorá sa rozhodla opísať situáciu anonymne z obavy, že by mohla prísť o prácu.

Je štvrtok ráno. Ja som asi pred 7 minútami otvorila svoje opuchnuté, unavené oči a opäť prekliala vstávanie. Nabehla som po dlhej dobe na instac a hneď na mňa pozerá tvoja tvár s drobcom. Čítam status a hneď som vedela, že ti musím napísať. Žiaľbohu, nemôžem pod tvoj status, lebo by ma aj môj zamestnávateľ aj tvoji komentujúci ukameňovali...

Ty vieš, kde pracujem...

Momentálne to vyzerá tak, že už ledva držíme pokope. Všetky z nás...
Denne (okrem nedele) sedíme na zadkoch v pokladniach, sledujeme rad ľudí, ktorý nemá konca a počúvame, že sme lakomé p**e, k***y a nechci vedieť čo všetko...

Že tú múku aj kvasnice máme my, suky lakomé, doma... Ľudia sa osočujú, urážajú, kričia a nedajboh, aby zbadali človeka, ktorý nie je z nášho mesta...

Je ťažko popísať, čo sa deje v obchodoch, ako je ten náš. Momentálne nám denne prejde cez ruky okolo 3 500 zákazníkov. Dovolím si tvrdiť, že 1000 z nich sú, žiaľbohu, bytosti, vďaka ktorým sa toto celé deje a dlho ešte diať bude.
Všetky milujeme svoju prácu, no keď ťa v takejto situácii zákazníčka opľuje kvôli kvasniciam (no ona odmieta platiť v rukaviciach), tak sa modlíš za úplné zatvorenie, potraviny na prídel a armádu v uliciach... (ešteže mám pred pokladňou aké-také plexisklo)

Bohužiaľ, je to tak... Je to tvrdé, no je to úplná realita. Toto je denno-denne. Nejeme, spíme málo, psychicky nevládzeme a fyzicky vládzeme, len kým nás proste nevykot
í...
Denne sa vraciam domov k rodine, k deťom a myslím na to, či som sa chránila dostatočne... A v zápätí ďakujem Bohu za to, že robím, čo robím a mám príjem...

Ľudia si nás nevážia, urážajú nás... Napísať na nete xy statusov o tom, ako všetkým ďakujú a potom sa správať ako HOVÄDO – to už je len vizitka.

A ešte na upresnenie: vzali nám nedele, aby sme si oddýchli... Každú nedeľu tam drieme ako kone a dezinfikujeme od podlahy až po plafón. Samozrejme, len pár hodín, aby nám nemuseli dať príplatok...
To ľudia vidia, že sme prišli o príplatok a skrátením otváracích hodín aj o rizikový príplatok? Na ten musíš, bohužiaľ, odrobiť viac ako 170 hodín...

No nebudem ťa tu ďalej deptať svojim výlevom, len ma úprimne mrzí hlúposť a sebeckosť ľudí... Presne takých, ako bol ten ujo na parkovisku..., aktuality.sk