iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Na ministerstve obrany v SR desaťtisícové odmeny

Na Ministerstve obrany SR sa za predchádzajúceho vedenia rozdávali zamestnancom desaťtisícové odmeny, potvrdil súčasný šéf rezortu Jaroslav Naď (OĽaNO). Hoci tentokrát nekonkretizoval mená, pred februárovými parlamentnými voľbami sa v tejto súvislosti spomínali viacerí šéfovia sekcií či vtedajšia hovorkyňa rezortu.

Štedrý plat poberal aj vodič niekdajšieho šéfa služobného úradu Jána Hoľka, ktorý si za minulý kalendárny rok priemerne mesačne prilepšil o takmer 4 500 eur. Naď zdôraznil, že obdobné správanie sa odstráni a nebude sa opakovať.
„Dnes môžem povedať, že skutočne sa na ministerstve rozdávali desaťtisícové odmeny. To, čo som hovoril pred voľbami a za čo ma označovali za klamára, sa mi teraz potvrdilo. Obdobne sme si potvrdili aj fakt, že šofér pána Hoľka zarábal viac ako ministri. Takéto záležitosti sa nemôžu jednoducho opakovať a chcem, aby bolo zrejmé, že obdobné správanie nebudeme tolerovať,“ uviedol Naď.

Práve súčasný minister na problém s vysokými finančnými odmenami upozornil v decembri minulého roku. Podľa jeho vtedajších informácií si finančne mali prilepšiť aj hovorkyňa ministerstva Danka Capáková či riaditeľ Úradu investícií a akvizícií Branislav Chlebana. Síce Naď v aktuálnom rozhovore mená nekonkretizoval, uviedol, že tieto informácie sa mu potvrdili.

V predošlom volebnom období riadili ministerstvo nominanti Slovenskej národnej strany (SNS), ktorá sa po februárových voľbách nedostala do parlamentu. Naď chce preveriť aj ďalšie zmluvy či obranné nákupy, ktoré národniari uskutočňovali.

X X X

Hrobár gangu sátorovcov je na slobode, sudca ho nevzal do väzby

Sudca nevyhovel ani jednému dôvodu, pre ktorý žiadal prokurátor pre Lehela Horvátha väzobné stíhanie.
Lehel Horváth, ktorý fungoval ako hrobár gangu sátorovcov z južného Slovenska, je definitívne na slobode. Včera ho najprv oslobodil Okresný súd v Trnave spod obžaloby, že surovo s pomocou syna z predošlého manželstva dokopal manželku Ivetu.

Podľa žalobcu mal potom doráňanú ženu podhodiť domácemu miláčikovi – levici Simbe. Tá sa však ženy nedotkla, tak ju vraj odviezli do Kútnikov k jej matke. Manželka vyzdravela a medzičasom odvolala tvrdenia voči manželovi. Súd Horvátha aj so synom neodsúdil pre procesné chyby pri výsluchu svedkyne a poškodenej.

Syn sa krátko po verdikte dostal z väzby na slobodu, Horvátha staršieho už pri bráne leopoldovskej väznice čakali policajti z NAKA. Čelí totiž obvineniam aj z podielu na mafiánskych vraždách.

Sudca pre prípravné konanie, ktorým bol v tomto prípade sám predseda Špecializovaného trestného súdu Michal Truban, ale Horvátha do väzby nevzal. Prokurátor pritom žiadal pre Horvátha útekovú, kolúznu aj preventívnu väzbu. Redakcii Aktuality.sk to potvrdil obhajca Lehela Horvátha, advokát Juraj Gavalec aj samotný súd.

„Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu pracovisko B.Bystrica dnes rozhodol o prepustení za zadržania na slobodu obvineného L.H. z dôvodu porušenia základného práva zaručeného článkom 17/ods.5 Ústavy SR a článkom 5/ods.3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,“ uviedla hovorkyňa súdu Katarína Kudjáková.
Spomínaný článok ústavy hovorí o tom, že do väzby možno vziať obvineného iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Dohovor v citovanom článku zas uvádza: Každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

V prípade Horvátha mal zavážiť výklad Ústavného súdu, že pokiaľ je obvinený vo väzbe pre jedno obvinenie, je tak k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní aj v ďalších svojich kauzách. Čas väzby obvineného tak môžu využiť aj vyšetrovatelia ostatných prípadov. Horváth bol vo väzbe od marca 2018.

Rozhodnutie o nevzatí do väzby nie je právoplatné, prokurátor podal proti nemu sťažnosť, o ktorej rozhodne Najvyšší súd SR 16.apríla 2020.

V týchto prípadoch figuruje podľa polície Lehel Horváth:

Vražda zástupcu bosa sátorovcov Ándora Reisza v novembri 2006:

Reisz si prišiel do areálu v Čótfe zazimovať loď. Mal tam na neho číhať ozbrojený člen skupiny Kristián Kádár, ktorý mal v gangu na starosti skôr ekonomiku. Na Reisza nevystrelil, údajne ho „zastúpil“ samotný bos Sátor, ktorý strelil Reisza do hlavy. Bos ho totiž začal podozrievať, že z viacerých kšeftov neodviedol toľko, koľko mal. Lehel Horváth jeho telo s pomocou Kádára pomlel v mlynčeku a vylial do Malého Dunaja.

Vražda bratov Raiszovcov 17. septembra 2008:

Bratia Szilárd a Csaba boli obžalovaní z podielu na masakre pápayovského gangu v bare Fontána v Dunajskej Strede, ale počas súdu ich pustili na slobodu. Bos skupiny podozrieval Szilárda Raisza, že spolupracuje s políciou.
Sátorovci vylákali robustných bratov k Zsoltovi Nagyovi alias Čontymu domov a usadili na sedačku v obývačke.

Ak sa všetko udialo podľa vopred dohodnutého scenára, tak jedného z bratov usadili do dvojsedačky, druhého do rohovej sedačky. Sátor mal sedieť na taburetke. Nagy počas rozhovoru odišiel po pištoľ s tlmičom. Csabovi zasadil jednu radu do hrude, Szilárdovi tri, obom prestrelil srdce. Sátor potom z garáže priviedol aj Kristiána Kádára, ktorý priniesol fólie. Telá následne preniesli do auta a previezli do Čótfy, kde ich zakopal Horváth s Jurajom Bugárom.

Vražda bosa Lajosa Sátora 2. decembra 2010:

Členovia sátorovcov Kristián Kádár a František Zakál, ktorí boli na úteku v Maďarsku, sa obávali, že po nich ide vlastný bos. Oslovili teda Horvátha, aby im pomohol s jeho likvidáciou. Ten si od nich na zakopanie tela vyžiadal nový bager.
Strelcom mal byť pôvodne Kádár, ktorý sa ukryl v garáži v areáli v Čótfe. Chceli využiť moment, keď si tam príde Sátor vymeniť plynové bomby. Keď tam prišiel, dal sa s ním Horváth do reči pred garážovou bránou.

Ustúpil kúsok ďalej, aby ho Kádár netrafil, keď bude strieľať. Sátor znervóznel a začal pozerať do garáže, niečo sa mu nezdalo. V tej chvíli vyletel výstrel, ale nie z Kádárovho samopalu. Horváth sa zľakol, že Sátor všetko pochopí a oboch ich postrieľa, tak Kádára predbehol. Na obávaného šéfa zločineckej skupiny vystrelil od chrbta z pištole, ktorú mu dal Kádár. „Ty ko.ot,“ zasyčal na neho Sátor posledný vulgarizmus svojho života, keď padal na zem.
Na bývalom družstve v Čótfe, ktoré patrí Horváthovi, sa našli aj telá bielych koní sátorovcov, aktuality.cz

X X X

Mexický prezident sa dohodol s Trumpom na znížení ťažby ropy

Najväčší producenti ropy z aliancie OPEC+ s výnimkou Mexika vo štvrtok súhlasili so znížením produkcie ropy v máji a júni o 10 miliónov barelov denne. Prezident Mexika, krajiny, ktorá sa vo štvrtok (9. 4.) nepripojila k dohode veľkých producentov ropy o obmedzení ťažby, v piatok vyhlásil, že dosiahol dohodu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom o znížení produkcie.

Mexiko zníži svoju produkciu o 10 000 barelov (1 barel = 159 litrov) denne, povedal prezident Andrés Manuel López Obrador a dodal, že to bol Trump, ktorý ho oslovil. „Trump s nami komunikoval,“ povedal na tlačovej konferencii.
Najväčší producenti ropy z aliancie OPEC+ s výnimkou Mexika vo štvrtok súhlasili so znížením produkcie ropy v máji a júni o 10 miliónov barelov denne.

Alianciu tvoria členovia Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) a jej spojenci na čele s Ruskom. Patrí k nej aj Mexiko, ktoré by malo na základe tohto návrhu znížiť svoju produkciu o 400.000 barelov/deň. S tým však Mexiko vo štvrtok nesúhlasilo a odišlo z videokonferencie OPEC+. Mexiko požaduje zníženie svojho limitu na ťažbu na 100.000 barelov denne.

Snaha o stabilitu

López Obrador ďalej v piatok vyhlásil, že Trump súhlasil so znížením americkej produkcie ropy o 250 000 barelov denne, čo má byť „kompenzácia“ za Mexiko.

Členovia OPEC+ plánujú obnoviť v piatok rokovania s Mexikom. A Saudská Arábia, líder ropného kartelu, usporiada v piatok aj samostatnú videokonferenciu ministrov energetiky zo skupiny 20 najväčších svetových ekonomík - G20 v snahe zabezpečiť „stabilitu na ropnom trhu“.

Aliancia OPEC+ plánuje znížiť svoju ťažbu o objem, ktorý zodpovedá 10 % svetových dodávok. A plánuje tlačiť na Spojené štáty a ďalších výrobcov, aby odstránili ďalších 5 % svetových dodávok, aktuality.sk

X X X

Poľsko si pripomína leteckú tragédiu pri Smolensku

Poľský prezident Andrzej Duda položil kvety na Kaczyňského hrob, nachádzajúci sa na zámku Wawel v Krakove.
Poľsko si v piatok v obmedzenom rozsahu pripomenulo desiate výročie leteckej tragédie pri ruskom meste Smolensk, pri ktorej 10. apríla 2011 zahynulo 96 ľudí vrátane vtedajšieho prezidenta Lecha Kaczyňského.

Premiér Mateusz Morawiecki vyzval pri tejto príležitosti Poliakov, aby v boji so súčasnou koronavírusovou pandémiou prejavili jednotu podobnú tej, ktorá krajinu spojila v roku 2010, uviedla agentúra AFP. „V tejto chvíli sa čas zastavil. Ten výkrik stále znie v ušiach. Prešli sme touto tragédiou ako komunita. Dnes, za iných okolností, potrebujeme tiež jednotu,“ napísal Morawiecki na Twitteri.

Premiér spolu s Jaroslawom Kaczyňským, bratom-dvojčaťom zahynuvšieho prezidenta a predsedom vládnucej konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS), a ďalšími politikmi položili vence k pamätníku obetiam nešťastia vo Varšave. Nasledovala krátka modlitba bez následných príhovorov.

Poľský prezident Andrzej Duda položil kvety na Kaczyňského hrob, nachádzajúci sa na zámku Wawel v Krakove.
Varšava minulý týždeň oznámila, že tento rok nevyšle na spomienkové podujatie do Smolenska oficiálnu delegáciu a obvinila Moskvu z nezodpovedania otázok, ktoré znemožnili „zorganizovať návštevu v súlade s bezpečnostnými opatreniami“ prijatými pre koronavírusovú pandémiu. Moskva toto obvinenie odmietla.

Ani po desiatich rokoch vyšetrovanie leteckej havárie nie je v Poľsku ani v Rusku definitívne ukončené. Samotní Poliaci sú v súvislosti s príčinami havárie rozdelení. Konzervatívna PiS obviňuje vtedajšiu liberálnu vládu Donalda Tuska z nedbanlivosti pri prípravách návštevy delegácie, ktorá si chcela uctiť pamiatku vyše 20 000 poľských dôstojníkov a intelektuálov zavraždených v roku 1940 pri dedinke Katyň príslušníkmi sovietskej tajnej služby NKVD, aktuality.sk

X X X

Muž z východného Slovenska vnikol do domu a napadol manželský pár pred očami detí

Sudca rozhodol v superrýchlom konaní o podmienečnom treste.

V utorok v noci vošiel 40-ročný Humenčan na pozemok jedného z rodinných domov v obci Tušická Nová Ves, kde po tom, čo poškodil na dvore zaparkované vozidlá, búchal na vchodové dvere. Vyhrážal sa a žiadal vydať ženu, ktorá sa však v toto dome nenachádzala, ani v ňom nemá trvalý pobyt.

Následne na deviatich oknách a dverách po stranách domu rozbil sklenenú výplň a vošiel do domu. Fyzicky napadol majiteľa domu a jeho manželku, ktorým podľa predbežnej lekárskej správy spôsobil viacpočetné tržno-rezné rany v oblasti hlavy. Policajti vyčíslili škodu na majetku na takmer 3000 eur.

Páchateľa sa do príchodu policajnej hliadky podarilo spacifikovať príbuzným. Muža umiestnili do cely policajného zaistenia.
Po vykonaní všetkých potrebných procesných úkonov ho vyšetrovateľ obvinil z prečinu porušovania domovej slobody, prečinu nebezpečného vyhrážania a prečinu poškodzovania cudzej veci, a zároveň spracoval podnet na jeho väzobné stíhanie.

Sudca Okresného súdu v Michalovciach v tzv. superrýchlom konaní väzbu nahradil podmienečným trestom.
Páchateľ vyčíňal aj pred vlámaním

Obeť - napadnutý manžel na sociálnej sieti vyčítal policajtom, že nekonali skôr, kedže páchateľ sa mal tesne pred vlámaním dopustiť iného priestupku. „Najhoršie je, že k tomu vôbec nemuselo dôjsť, pretože bol ohlásený už niekoľko hodín predtým jeho rodinou, že ušiel ako nebezpečný, nafetovaný a opitý autom prešiel viac než 50 kilometrov a dostal sa až k nášmu domu, ktorý si vybral úplnou náhodou pretože bol v zúrivej psychóze,“ napísal nahnevaný manžel.
Policajti sa bránia a tvrdia, že k protiprávnemu konaniu muža malo dôjsť mimo okresu Michalovce, ale aj mimo Košického kraja.

„Chceme všetkých ubezpečiť, že riaditeľom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach bolo nariadené okamžité vykonanie kontroly postupu všetkých príslušníkov Policajného zboru Košického kraja, ktorý od doby, kedy bolo prijaté prvé oznámenie, vykonávali vyšetrovanie tejto udalosti. V prípade, ak bude zistené pochybenie zo strany niektorého z policajtov, budú voči nemu vyvodené príslušné opatrenia,“ reagovala pre Aktuality.sk hovorkyňa košických policajtov Lenka Ivanová.

Kedže v tomto prípade boli svedkom celej udalosti 2 maloleté deti, ktoré sa v čase incidentu nachádzali v dome, policajný vyšetrovateľ spracoval podnet na vzatie obvineného do väzby. „K tomu, prečo to sudca neakceptoval, Policajný zbor nie je kompetentný sa vyjadrovať,“ doplnila Ivanová, aktuality.sk

X X X

Rakúsko zostrí režim na hraniciach so Slovenskom, opatrovateľky pustia

Rakúsko rozšírilo zdravotné kontroly svojich hraníc pre koronavírus tiež na hranice s Českou republikou a Slovenskom. Podľa agentúry APA to vyplýva z nariadenia rakúskeho ministra zdravotníctva Rudiho Anschobera, zverejneného v noci na piatok. Rakúšania tak už vykonávajú kontroly na hraničných priechodoch so všetkými svojimi susedmi.

Pri príchode do Rakúska cez ktorúkoľvek hranicu teraz musí každý cudzinec predložiť lekárske potvrdenie, že nie je infikovaný vírusom Sars-CoV-2. Rakúšania a osoby s trvalým pobytom v Rakúsku majú namiesto predloženie potvrdenia možnosť uchýliť sa po návrate do 14-dennej domácej karantény. Naďalej je možné Rakúskom len prechádzať bez zastavenia a tiež cezhraničná preprava tovaru je povolená, uviedla APA.

Rovnaké zdravotné kontroly ako na hraniciach platia pre osoby, ktoré do Rakúska pricestujú letecky. Letová prevádzka je však teraz aj v Rakúsku silne utlmená.

Rakúske veľvyslanectvo na Slovensko má na svojej webovej stránke informáciu, aktualizovanú 9. 4. 2020:
„Od 10.04.2020 00:00 sa na hraničných prechodoch zo Slovenska do Rakúska budú vykonávať hraničné kontroly, nebudú však žiadne obmedzenia pri vstupe na rakúske uzemie. Podľa nariadenia BGBI.II Nr. 87/2020 idgF nie je pri príjazde zo Slovenska do Rakúska povinné preukázať sa lekárskym potvrdením (negatívny SARS-CoV-2 test) a NIE JE povinné ísť ani do karantény. Prejazd (tranzit) cez Rakúsko z Talianska, Švajčiarska, Lichtenštajnska, Nemecka, Maďarska a zo Slovinska je možný bez lekárskeho potvrdenia, pokiaľ sa nebudete počas cesty nikde zastavovať a vstup do cieľovej krajiny (napr. na Slovensko) bude možný. Na základe mnohých otázok Rakúske veľvyslanectvo zdôrazňuje, že slovenské opatrovateľky nepotrebujú pri vstupe do Rakúska lekárske potvrdenie (negatívny SARS-CoV-2 test) a nemusia ísť ani do karantény.“

Slovenské veľvyslanectvo vo Viedni uvádza:

„Vstup na územie Rakúska budú mať povolené osoby, ktoré sa preukážu potvrdením o negatívnom teste na COVID19 v nemeckom, anglickom, francúzskom alebo talianskom jazyku, ktoré nebude staršie ako 4 dni. Vyňatí z tejto povinnosti sú občania Rakúska, alebo osoby s pobytom v Rakúsku, ktorí podstúpia domácu 14-dňovú karanténu (prípadne do doby predloženia potvrdenia o negatívnom teste).

Opatrenie sa rovnako nevzťahuje na tzv. pendlerov pracujúcich v prihraničných oblastiach; prepravu tovaru; osoby, ktoré podliehajú povinnému zdravotnému poisteniu v Rakúsku a využitie lekárskych služieb je potvrdené lekárom na osobitnom formulári; ako aj tranzit cez územie Rakúska. Prejazd územím Rakúska bude umožnený po podpise potvrdenia, že cestujúci z trasy neodbočí a preukáže dôvod svojej cesty (napr. pracovnú zmluvu v inom štáte, do ktorého cestuje), a bude mať plnú palivová nádrž. Opatrenie predbežne platí do konca apríla.“

Česká republika kontroly na hraniciach s Rakúskom, a tiež s Nemeckom, obnovila v súvislosti s hrozbou šírenia nového koronavírusu od soboty 14. marca. Po dvojitom predĺžení opatrenia ju budú vykonávať najmenej do polnoci piatka 24. apríla. Cudzinci majú prakticky zákaz vstupu do krajiny.
Slovensko kontroluje svoje hranice s Českom, Maďarskom, Rakúskom i Poľskom./agentury/

X X X

Firma z kauzy sifóny dobre zarobila na vedeckom centre. Lubyová chcela pokračovanie za 37 miliónov eur

Model vzducholode v hodnote bratislavskej garsónky alebo svetelný simulátor za cenu luxusného vozidla. Takéto sumy lietali, keď ministerstvo školstva cez súkromníka zariaďovalo vedecké centrum Aurelium. Megalomanský projekt môže pokračovať v ďalšich mestách, hoci ani v Bratislave nie je naplno využitý.

Keby nový minister školstva dobre oprášil prach na päť rokov starých zmluvách za exponáty zážitkového centra Aurelium, zrejme by sa nestihol čudovať. Firma Kvant tam dodala poriadne drahé kúsky. Dobrým príkladom je model lietajúcej veternej elektrárne za takmer 83-tisíc eur alebo svetelný simulátor za 60-tisíc eur.

Aurelium v Bratislave zriadilo Centrum vedecko-technických informácií (CVTI) najmä vďaka 11-miliónovej dotácii, ktorú v minulosti odklepol niekdajší minister školstva za Smer Dušan Čaplovič.

Prečo by mala táto stará dotácia zaujímať dnešné vedenie ministerstva? Bývalá šéfka rezortu Martina Lubyová schválila koncom roka 2019 investíciu 37 miliónov eur na vybudovanie popularizačných centier vedy aj v ďalších mestách. Vtedajšia opozícia tento krok hneď označila za lúpež, ale projekt je dodnes v platnosti.

Exponáty za 3 milióny

Redakciu Aktuality.sk kontaktovali ľudia, ktorí mali blízko k projektu Aurelium. Dnes tvrdia, že pri vzniku centra nebolo všetko takpovediac s kostolným poriadkom. Veľká časť vybavenia centra bola podľa nich predražená.
Tender na nákup vybavenia bol pred piatimi rokmi rozdelený na šesť častí, v ktorých sa súťažilo samostatne. Vyhral ten, kto dal najnižšiu ponuku.

V šiestej a zároveň najväčšej časti súťaže sa súťažilo o to, kto zážitkovému centru dodá 47 originálnych vedeckých exponátov. V tejto časti súťaže, ako aj ďalšich troch, uspela bratislavská firma Kvant, so sídlom na Fakulte matematiky Univerzity Komenského.

Spoločnosť dodala 47 exponátov za takmer 3 milióny eur, pričom cena je vrátane DPH. Keďže ide o originály, nemožno ich porovnať s inými modelmi alebo exponátmi. Otázniky však vyvolávajú niektoré položky modelov a ich dodacia cena. Okrem už spomínaného modelu lietajúcej elektrárne v hodnote bratislavskej garsónky či svetelného simulátora za cenu luxusného vozidla inkasovala statisíce aj za ďalšie výstavné kúsky.Napríklad položka roboty a umenie vyšla s daňou na takmer 420-tisíc eur.

Vyrobili a dodali za 2 mesiace

Ministerská organizácia CVTI sa ale bráni a ceny považuje za primerané. „Viaceré exponáty boli prototypy. Z uvedeného dôvodu mohli do ceny vstupovať aj náklady na ich vývoj,“ argumentovala hovorkyňa Eva Vašková.
Aj podľa firmy Kvant je cena za exponáty primeraná. Jej súčasťou má byť aj licencia za exponáty alebo ich servis.

„Prebehlo viacero auditov daného projektu zameraných na technické, ale aj ekonomické parametre projektu a podľa nám dostupných informácií bola realizovaná expozícia v prepočte na relizovanú plochu o tridsať percent lacnejšia, ako sa realizovali obdobné centrá v Česku,“ uviedla Miriam Slobodová z firmy Kvant.

Hoci išlo často o prototypy, firma dokázala veľké množstvo exponátov dodať v rekordnom čase. Zmluvu medzi CVTI a Kvantom totiž uzavreli 24. septembra 2015. Väčšina exponátov mala byť dodaná už o dva mesiace, teda 30. novembra.
Firma expresnú rýchlosť obhajuje tým, že určitú časť exponátov dodali aj ďalší dodávatelia.

„V momente podpísania zmluvy sme vlastnými silami a prostriedkami za úzkej spolupráce partnerských firiem a naším know-how robili všetky potrebné kroky, aby sa termín stihol. Treba si uvedomiť, že dodaním exponátov sa proces neskončil. Jednotlivé exponáty bolo ešte nutné zladiť do komplexného funkčného celku.“

Podobný tovar možno nájsť lacnejšie

Spoločnosť Kvant dodávala do Aurelia – v rámci ďalších častí súťaže – aj sady hier, mikroskopy alebo skenery. Ani v tomto prípade ale nemožno dodaný tovar jednoznačne porovnať s tovarom dostupným na internete alebo inými zákazkami. Dodanému tovaru totiž chýba presný názov alebo značka, preto ho možno porovnať len na základe špecifikácie.

Kvant napríklad dodával tri druhy mikroskopov, všetky presne za 1200 eur s DPH. Obodobné modely od rôznych výrobcov sa na internetových obchodoch predávajú v roku 2020 za približne 400 až 500 eur. V ďalšom prípade CVTI nakupovalo sadu modelovacích nástrojov za takmer 500 eur alebo enkaustické žehličky za 70 eur bez DPH. Podobnú žehličku možno dnes na internete kúpiť do 30 eur.

„V procese verejného obstarávania sme postupovali transparentne a v súlade s vtedy platným zákonom o verejnom obstarávaní. Do súťaže sa mohol prihlásiť ktokoľvek, kto spĺňal podmienky účasti a vedel dodať všetky požadovné položky. Vybrala sa najlacnejšia cenová ponuka,“ reagovalo CVTI na otázku, či nenakupovalo predražene.
Podľa Kvantu zodpovedali ceny dodaných položiek priemerným cenám tovarov s vyhovujúcimi technickými parametrami na trhu v danom čase.

„V cenách je potrebné zohľadňovať aj technické parametre dodaných produktov, nielen názov a obchodné podmienky. Cena zahŕňala aj náklady na odborné zaškolenie, technickú dokumentáciu, dopravu, skladovanie, záruku výmenným spôsobom u zákazníka,“ reagovala Slobodová z firmy Kvant.

Nevyužitý potenciál?

Menšiu časť zákazky na vybavenie Aurelia vyhrala ďalšia bratislavská firma Sova Digital, ktorá sídli na rovnakej adrese ako Aurelium. Do vedeckého centra dodávala napríklad obrábacie stroje alebo kancelárske potreby. Sadu kresliacich potrieb dodávala za 107 eur alebo sadu papierov za 80 eur. Firma však predraženie odmieta a považuje to za neetické.

„Spomínané položky boli našou spoločnosťou nakupované na základe prieskumu trhu a bola vybraná najnižšia cena z ponuky. Naša spoločnosť ich dodala presne v tej cene, v akej boli nakúpené, bez akejkoľvek marže. Tie kancelárske a výtvarné potreby boli určené pre tvorivé dielne v priestoroch Aurelia pre rôzne vekové kategórie detí. Čiže boli na ne kladené určité špecifické požiadavky,“ napísal Martin Morháč z predstavenstva Sova Digital.

Spoločnosť ale poukazuje v Aureliu na iný problém.

„Čo je na tom celom smutné, je to, že predmetný materiál leží nedotknutý už 5 rokov, pretože štát nebol schopný dotiahnuť celý projekt do konca. Aurelium je zariadenie, ktoré je aj v súčasnosti využívané ani nie na 50 % svojho potenciálu, pretože štát nenašiel dostatočné prostriedky na financovanie prevádzky takého významného projektu, akým je zážitkové centrum pre deti a mládež,“ uvádza Morháč.

Jeho kolega Igor Fingerland naráža na to, že v Aureliu mali fungovať tvorivé dielne, v ktorých mali byť použité potreby dodané ich firmou: „Podľa môjho názoru, počas prevádzky Aurelia takéto dielne nefungovali. Ale na to sa, prosím, opýtajte kompetentných na CVTI. Možno ich prevádzkovali niekde inde. Jedna z príčin podľa mňa je, že na prevádzku Aurelia štát nemal peniaze. Celý projekt zostal nedokončený, keďže sa počítalo, že ďalšie financie sa budú čerpať z ďalších výziev.“

Aj toto ale CVTI, ktoré Aurelium zriaďuje, odmieta. Nakúpený materiál do tvorivých dielní mal byť využívaný od otvorenia Aurelia do mája 2017. Časť pomôcok mala byť využitá alebo zapožičaná v iných zariadeniach.
„Dôvodom na dočasné obmedzenie tvorivých dielní boli nedostatočné personálne kapacity na túto aktivitu, ako aj vyčerpanie niektorých zásob. V Zážitkovom centre vedy Aurelium aktuálne zabezpečujeme workshopy pre deti a mládež aj externe,“ uvádza hovorkyňa CVTI.

Rovnaká odpoveď

Aktuality.sk oslovili aj ministerstvo školstva s otázkou, či kontrolovalo využitie udeleného finančného príspevku pre CVTI, v rámci ktorého vzniklo Aurelium, a či boli objavené nedostatky. Rezort školstva ale na otázky neodpovedal a zaslal redakcii rovnaný dokument s odpoveďami, ktorý poslal aj CVTI.

Kto vedie Centrum vedecko-technických informácií

Zmluvy za CVTI podpisuje Ján Turňa, ktorý je aj riaditeľom centra. Rovnako to bolo v prípade podpisovania zmlúv s Kvantom, ktorý zariaďoval Aurelium.

Ján Turňa v minulosti viedol jeden z vedeckých parkov Univerzity Komenského. Keď sa v roku 2014 tento park budoval, Turňa bol šéfom komisie, ktorá rozhodovala o výbere víťaznej stavebnej firmy.

Dvadsaťmiliónovú zákazku na budovanie parku napokon získala firma Váhostav Juraja Širokého. Turňa a Široký sa pritom v minulosti stretli v eseročke Slovgen, čo vyvolávalo podozrenie z konfliktu záujmov. Nadácia Zastavme korupciu súťaž označila za neférovú. Pochybenia v tendri potvrdil aj Úrad pre verejné obstarávanie.

Po viac ako dvoch rokoch nový rektor univerzity preto Turňu z postu šéfa vedeckého parku odvolal.

Centrum vedecko-technckých informácií sa pod vedením Jána Turňu zviditeľnilo v roku 2017 aj tým, že neplatilo prístup do vedeckých databáz, v dôsledku čoho vedci z univerzít startili prístup k odborným publikáciám, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Na COVID-19 doplácajú aj pacienti, ktorí ním nie sú nakazení

Dostať sa na sonografické vyšetrenie, aj keď máte bolesti, môže byť vážny problém. V čase pandémie koronavírusu nemocnice aj ambulancie fungujú v obmedzenom režime. Redakciu Aktualít oslovujú pacienti, ktorí nevedia, ako dostať odbornú pomoc, ak ich zdravie nepodplomil koronavírus.

Matku pani Martiny poslal obvodný lekár na sonografické vyšetrenie brucha. Termín, na ktorý čakala dva mesiace, jej pre opatrenia ohľadom koronavírusu nakoniec zrušili.

Ako zdravotná sestra nechodí k lekárom s hocičím, ale keďže sa jej bolesti neustále zhoršovali, potrebovala sono predsa len absolvovať. Dcéra preto začala obvolávať všetky nemocnice a ambulancie v kraji, kde mama žije.
„V Banskobystrickom kraji sa nedá nikde objednať na sonografické vyšetrenie. V Rooseveltovej nemocnici mi povedali, že musí ísť o život ohrozujúci stav, že človek musí byť v kóme. Iné zariadenia telefón ani nedvíhali. Neviete sa s nimi spojiť, objednať, poradiť, nič,“ opisuje Martina.

Nie všade je to rovnaké

Videli už len možňosť čakať, kým sa bolesti nevystupňujú do takého štádia, že o pomoc budú volať záchranku a mamu rovno v nemocnici hospitalizujú. Pobyt v nemocnici by pritom rodine poriadne skomplikoval situáciu, lebo mama sa stará o ležiacu starú mamu, ktorá potrebuje neustálu starostlivosť.

Pani Martina poukazuje na vlastnú skúsenosť. Aj ona sama potrebovala absolvovať vyšetrenie na CT prístroji a v Bratislave s tým žiadny problém nemala.„Pýtali sme sa obvodného lekára, čo máme robiť. Lebo v Rooseveltovej nemocnici povedali, že keď on povie, že ide o akútny stav, mamu vyšetria. Obvodný lekár povedal, že ani jeho odporúčanie neuznajú, pokiaľ mama nezvracia krv,“ tvrdí Martina.

V obmedzenom režime

Rooseveltova nemocnica, kam sa Martina snažila mamu tiež objednať, odpovedá, že vykonáva všetky vyšetrenia, ale v obmedzenom režime.„Naše ambulancie fungujú v obmedzenom režime, ale akútnu zdravotnú starostlivosť v spolupráci s urgentnými ambulanciami, samozrejme, poskytujeme. Zobrazovaciu diagnostiku pre akútne stavy tiež zabezpečujeme,“ uviedla hovorkyňa nemocnice Ružena Maťašeje
.
Otázka ale je, kde je teda hranica akútneho stavu.

Martina tiež namieta, že na urgent chodia rôzni ľudia a nikto nevie zabezpečiť, či nemôžu byť nakazení. Nechápe, prečo to v jednom kraji funguje normálne a v inom nie. Mamu sa jej napokon podarilo na vyšetrenie dostať, ale sama priznáva, že len vďaka známosti. „Inak sa normálne k sono vyšetreniu stále dostať nedá,“ hovorí.

Na situáciu sme sa pýtali aj na úrade banskobystrického kraja, ako má v takomto prípade pacient postupovať.
„Problémy, s ktorými sa pacientka stretla, nás mrzia, ale keďže nepoznáme detaily tohto konkrétneho prípadu, jediné, čo vieme odporučiť, je v prípade akútnych bolestí navštíviť pohotovosť, v prípade, že ide o život ohrozujúci stav, volať linku 112,“ uviedla hovorkyňa BBSK Lenka Štepáneková.

Čakajú nával

Slovenské nemocnice sa už od polovice marca začali pripravovať na možnosť, že sa aj u nás masovo rozšíri koronavírus.
Pozastavili plánované operácie a sústredia sa len pacientov v akútnych, teda život ohrozujúcich stavoch, ľudí s onkologickým ochorením a pôrody. Okrem toho obmedzili aj vyšetrenia vo svojich ambulanciách. Všetky tieto kroky majú jediný cieľ: pripraviť zdravotníkov, dostatok lôžok aj prístroje na prípadný veľký nárast počtu ľudí s koronavírusom.
Zatiaľ je v nemocniciach 157 pacientov s týmto ochorením.

Kým sa však čaká na nával pacientov s ochorením COVID-19, tak na koronavírus doplácajú ľudia, ktorí ním nie sú nakazení, pretože im odložili operácie alebo sa nevedia tak ako mama pani Martiny, dostať na vyšetrenie.
Do redakcie sa nám ozvali viacerí, ktorí sa s tým stretli, aj keď svoj stav povaźovali za akútny. A to napriek vyhláseniam nemocníc, že akútne stavy riešia. V drvivej väčšine nechceli svoje prípady publikovať. Dožadovali sa len vysvetlenia kompetentných, ako majú postupovať.

Ako ďalej?

Mária Lévyová z Asociácie na ochranu pacientov sa jednoznačne prikláňa k tomu, že ak sa pacient dostane do takejto situácie, tak má ísť na urgentný príjem, lebo nevie, čo sa za jeho bolesťou skrýva. „Žiaľ, do úvahy prichádzajú len urgenty, ktoré sú potom preťažené,“ hovorí a zároveň apeluje na lekárov špecialistov, aby sa dohodli v rámci regiónu a postarali sa o pacientov.

Aj na základe osobnej skúsenosti tvrdí, že bohužiaľ pacientov, ktorí sa buď nevedia dostať na vyšetrenie, prípadne im nemá kto pichnúť injekciu, pribúda.

Problémov je podľa nej veľmi veľa. „Môže sa stať, že si úplne zbytočne vyrobíme akútnych pacientov na lôžkach kvôli zhoršeniu zdravotného stavu, k čomu by nemuselo dôjsť,“ povedala Lévyová. Ako príklad uvádza bolesti žalúdka, pri ktorých by možno stačilo na základe vyšetrení dodržiavať diétu, ale pri neriešení môžu viesť k operácii.

Do toho podľa nej musí vstúpiť aj ministerstvo zdravotníctva s metodickými usmerneniami.
Na prípady, ktoré sú napriek bolesti v nemocniciach odsúvané, sme sa pred časom pýtali aj ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽaNO), podľa ktorého pacienti neznesúci odklad by nemali byť odkladaní.

„V tejto situácii keď máme hospitalizovaných 130 pacientov (k 9. aprílu ich je 157, pozn. red.), tak určite pacienti, ktorí potrebujú neodkladne zoperovať alebo nejaké vyšetrenia, tak títo by mali byť jednoznačne riešení. Nevidím dôvod, prečo by títo pacienti mali byť odkladaní a malo by byť ohrozené ich zdravie alebo dokonca ich život,“ povedal Krajčí pred vyše týždňom.

Prezident Asociácie nemocníc Marián Petko hovorí, že ministerstvo s nimi uplynulé dni diskutuje o tom, že by niektoré nemocnice mohli obnoviť plánované vyšetrenia a operácie.

Išlo by o nemocnice, ktoré momentálne nemajú pacientov s koronavírusom, s tým, že plánovaným zákrokom by sa mohli venovať, kým sa situácia s koronavírusom dramaticky nezhorší. Podľa Petka by takýchto nemocníc mohlo byť okolo 20.

„My sme tomu naklonení a pripravení v časti nemocníc, ktoré momentálne neprijímajú pacientov s COVID-19, aby sme tie zákroky v určitom rozsahu robili,“ povedal Petko s tým, že takýchto nemocníc je zhruba 20 až 30.
Rozhodnutie je podľa neho na ministerstve. Ale tiež poukazuje na to isté, na čo aj Lévyová.

„Osobne si myslím, že k tomu asi bude musieť prísť, lebo potom sa z tých plánovaných vecí začnú stávať čím ďalej, tým viacej akútne a to je vždy oveľa väčšie riziko,“ dodal Petko.

Vyjadrenia ďalších nemocníc:

Fakultná nemocnica Trenčín – „Vo Fakultnej nemocnici Trenčín v tomto období vykonávame kompletnú diagnostiku iba akútnym, hospitalizovaným a onkologickým pacientom.“

Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina –„V žilinskej nemocnici realizujeme CT vyšetrenia, RTG, sono len akútnym pacientom a v prípade potreby onkologickým pacientom. Ambulancie majú obmedzenú činnosť len pre neodkladné stavy a liečbu onkologických pacientov.“

Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove – „Od 16. 3. 2020 sme zrušili všetky plánované operačné zákroky s výnimkou onkologických chirurgických operačných zákrokov a akútnych operácií. Všetky naše oddelenia sú funkčné, pracujú v obmedzenom režime, naďalej vykonávame onkologické chirurgické operačné zákroky a akútne operácie vrátane akútnych zobrazovacích diagnostických výkonov.“

Univerzitná nemocnica Bratislava – „Aktuálne vykonávame neodkladnú zdravotnú starostlivosť, pokiaľ si takýto pacient vyžaduje vyšetrenie zobrazovacou technikou, je mu zrealizované.“

Univerzitná nemocnica L. Pasteura – „V nemocnici naďalej vykonávame tieto vyšetrenia u akútnych a onkologických pacientov, taktiež u suspektných pacientov, ktorí ho potrebujú. Naša nemocnica má vypracovaný hygienicko-epidemiologický režim na každé pracovisko aj pre pacientov pozitívnych, ako aj podozrivých na ochorenie COVID-19.“, aktuality.sk

X X X

Policajt na rizikovej Obchodnej ulici v Bratislave spal počas služby

Policajt prejavil nad svojím zlyhaním ľútosť a je pripravený zaň niesť plnú zodpovednosť.
Mestská polícia v Bratislave sa dnes ospravedlnila za svojho pracovníka, ktorý spal počas služby na policajnej stanici na Obchodnej ulici. Zlyhanie daného policajta bolo zaznamenané na video a kolovalo aj na sociálnych sieťach.
Predstavitelia mestskej polície informovali, že uvedený policajt prejavil nad svojím zlyhaním ľútosť a je pripravený zaň niesť plnú zodpovednosť.

„Táto pracovnoprávna zodpovednosť bude voči nemu s určitosťou vyvodená, a to v miere zodpovedajúcej následkom jeho zlyhania,“ napísali na sociálnej sieti.

Policajnú stanicu na Obchodnej ulici otvorili v auguste minulého roka. Zriadenie stanice bolo reakciou na fakt, že ulica patrí medzi najintenzívnejšie nočné zóny v Bratislave a v posledných rokoch je spájaná s negatívnymi spoločenskými prejavmi, vrátane násilností s tragickými následkami.

V roku 2018 na neďalekom mieste napadol Juraj Hossu Filipínca Henryho Acordu. Ten na následky svojich poranení neskôr v nemocnic, atuality.sk

X X X

Koronavírus: Krížová cesta v Jeruzaleme prebehla bez pútnikov

V Izraeli momentálne platia prísne obmedzenia slobody pohybu. Tradičná krížová cesta, ktorá sa každoročne na Veľký piatok koná v Jeruzaleme, prebehla tento raz bez pútnikov: po Via Dolorosa kráčal len miestny katolícky arcibiskup Pierbattista Pizzaballa. Dôvodom absencie pútnikov bola súčasná pandémia koronavírusu, informovala agentúra DPA.

Pamiatku umučenia Ježiša Krista si každý rok na Veľký Piatok pripomínajú v Jerualeme tisíce kresťanov z celého sveta. Pútnici prechádzajú po Via Dolorosa, ceste v jeruzalemskom Starom meste, ktorá má 14 zastavení pripomínajúcich Ježišovu cestu na miesto, kde bol podľa evanjelií ukrižovaný.

Tentokrát však po Via Dolorosa kráčal len arcibiskup Pizzaballa, ktorý je správcom jeruzalemského latinského patriarchátu, sprevádzaný iba troma spoločníkmi. Svoju púť arcibiskup zavŕšil krátkou modlitbou v Chráme Božieho hrobu, kde sa nachádza posledných päť zastavení jeruzalemskej krížovej cesty.

Táto bazilika je podľa tradície postavená na mieste Ježišovho ukrižovania. V súčasnosti je rovnako ako ostatné miestne kostoly uzavretá pre verejnosť v rámci opatrení proti šíreniu nového koronavírusu.

Obmedzenia slobody pohybu

Cirkvi pôsobiace v Jeruzaleme vydali pred Veľkou nocou spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzdvihli platnosť a silu kresťanského posolstva nádeje aj v období pandémie.„Slávnosť (Ježišovho) vzkriesenia je časom oživenia nádeje, časom obnovy a víťazstva nad smrťou a deštrukciou vo všetkých ich podobách,“ uvádza sa vo vyhlásení.

V Izraeli momentálne platia prísne obmedzenia slobody pohybu. Obyvatelia sa môžu pohybovať len do vzdialenosti 100 metrov od svojich obydlí a túto hranicu môžu prekročiť len výnimočne v nevyhnutných prípadoch. V Izraeli zaznamenali už vyše 10 000 prípadov nákazy novým koronavírusom, 92 úmrtí a viac ako 1000 vyliečených pacientov. Väčšinu infikovaných evidujú práve v Jeruzaleme, aktuality.sk