iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Sulík: Nájomné obchodných prevádzok SR znížime o 80 %

Nájomcom obchodných prevádzok zatvorených štátom pre pandémiu ochorenia COVID-19 by malo nájomné počas obmedzení klesnúť o 80 %. Približne polovicu z tejto zľavy by mali znášať prenajímatelia, druhú polovicu štát. Presnejšie podmienky bude riešiť koaličná rada. Povedal to vo štvrtok po rokovaní vlády minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).
„Ja už na to tlačím niekoľko dní. Je to niečo, čo potrebujeme spraviť,“ povedal Sulík.

Podľa ministra je veľa drobných predajní, kde je práve nájomné najväčšia nákladová položka. Koalícia sa už na takomto princípe podpory drobných podnikateľov podľa ministra zhodla. „Robiť to budeme a teraz sa musíme baviť o konkrétnom nastavení,“ povedal Sulík.

Toto opatrenie bude podľa šéfa rezortu hospodárstva za dva marcové týždne, kedy boli prevádzky zatvorené, stáť štátny rozpočet približne 40 miliónov eur. Skutočné náklady budú možno nižšie, lebo v rýchlom odhade nebolo spresnené, koľko prevádzok je v majetku obchodníkov a koľko podnikateľov si prevádzku prenajíma od spriaznenej firmy.
Energie však podľa Sulíka štát preplácať nebude. „Potrebujeme zabezpečiť, aby nedošlo k masívnemu krachovaniu týchto prevádzok, lebo kým sa to obnoví, tak to budú roky, nie mesiace,“ dodal minister.

Sulík: SR musí byť medzi prvými štátmi, ktoré dokážu využiť peniaze z EÚ

Slovensko musí byť medzi prvými krajinami, ktoré dokážu využiť prostriedky vyčlenené Európskou úniou (EÚ) na boj s následkami šírenia ochorenia Covid-19. Povedal to vo štvrtok počas rokovania vlády SR minister hospodárstva Sulík. Slovensko by malo dostať takmer 2,5 miliardy eur.

Podľa šéfa rezortu hospodárstva v súčasnosti prebiehajú rokovania s veľkými firmami o štátnej pomoci na udržanie zamestnanosti v týchto spoločnostiach. Tá bude zrejme z veľkej časti financovaná práve zo zdrojov EÚ.
Podľa Sulíka zatiaľ nie je jasné, ako bude štátna pomoc vyzerať. „Ide o to, nájsť primeranú rovnováhu medzi tým, aby to štát veľa nestálo, ale aby oni neposielali ľudí na nezamestnanosť,“ povedal.

Veľké firmy podľa Sulíka majú určité rezervy, na konečné riešenie preto môžu aj niekoľko týždňov počkať. „Budeme veľmi intenzívne hľadať riešenie najmä pre veľké firmy. Pre tie malé, kde potrebujeme univerzálne riešenie, pretože ich je strašne veľa, sa to našlo,“ dodal minister.

Jednou z možností štátnej pomoci firmám je takzvaný kurzarbeit, teda združenie prostriedkov štátu a zamestnávateľa na mzdy zamestnancov počas krízy. Pokiaľ by zamestnávateľ zamestnancov prepustil, musel by po obnovení výroby sčasti hľadať nových pracovníkov a mal by náklady s ich zapracovaním. Štát by, naopak, musel platiť nezamestnaným sociálne dávky.

Spoločnú európsku schému riešenia rizika zvyšovania nezamestnanosti s využitím kurzarbeitu navrhuje Európska komisia (EK). Podľa europoslankyne Lucie Ďuriš Nicholsonovej (SaS) vytvára návrh komisie jednotný a jednoduchý spoločný mechanizmus pre všetky členské štáty, ako čo najlepšie a najefektívnejšie dotovať ohrozené pracovné miesta./agentury/

X X X

Koronavírus: Šéfovia Volkswagenu, BMW a Daimleru mali krízový telefonát s Merkelovou

Šéfom automobiliek robia najväčšie starosti dodávateľské reťazce.

Nemecké automobilové koncerny mali v stredu (1. 4.) krízové telefonické rokovanie s kancelárkou Angelou Merkelovou. Šéfovia Volkswagenu, BMW a Daimleru v stredu telefonicky hovorili s Merkelovou o tom, ako obnoviť výrobu, uviedol denník Handelsblatt.

Automobilky odstavili výrobu v mnohých svojich závodoch, keďže vlády po celom svete prijali reštriktívne opatrenia na zastavenie šírenia nového koronavírusu. Šéf Volkswagenu Herbert Diess minulý týždeň povedal, že koncern možno bude nútený prepúšťať, ak sa nepodarí dostať pandémiu pod kontrolu, keďže stále týždenne míňa 2 miliardy eur.

Podľa Handelsblattu šéfom automobiliek robia najväčšie starosti dodávateľské reťazce. Zdroj z Volkswagenu povedal pre agentúru Reuters, že výrobcovia diskutovali o situácii v odvetví a o tom, ako by mohli obnoviť výrobu po koronakríze. Existuje zhoda, že opätovné naštartovanie produkcie bude vyžadovať celoúnijný prístup.

„Nepomôže, ak jedna krajina s tým pokročí a zatiaľ v Taliansku alebo v Španielsku bude stále odstávka,“ uviedol zdroj. Dodal, že takýto scenár by spôsobil len trhliny v dodávateľských reťazcoch.

Podľa zdroja rozhovory dospeli k dohode, že sa vytvorí pracovná skupina, ktorej súčasťou budú predstavitelia vlády, výrobcov a Ústavu Roberta Kocha a ktorá stanoví štandardy ochrany zamestnancov, ktoré sa budú musieť dodržovať po obnove výroby, aktuality.sk

X X X

Koronavírusom sa po celom svete nakazilo už milión ľudí

Počet hlásených prípadov nákazy koronavírusom na celom svete prekročil milión. Vo štvrtok večer krátko po 21.00 h SELČ o tom informovala tlačová agentúra AFP, ktorá pri svojom výpočte vychádzala z oficiálnych údajov. Počet aktuálnych prípadov nákazy vo svete je však podľa predpokladov odborníkov vyšší, pretože mnoho krajín robí testy iba v najvážnejších prípadoch alebo u pacientov vyžadujúcich si hospitalizáciu. Dianie sme sledovali online.
Na Slovensku bolo k 1. 4. 2020 pozitívnych na koronavírus 426 osôb. Celkový počet negatívnych vzoriek bol 9 862. Vo svete je nakazených viac ako 900-tisíc ľudí.

Domov zo zahraničia sa dostalo už približne 350 000 občanov Európskej únie. Asi 250 000 uviazlo mimo EÚ v dôsledku opatrení v boji proti koronavírusu. Uviedol to zdroj z prostredia Únie, ktorého vo štvrtok citovala agentúra AFP. EÚ pomáha svojim členským štátom a niektorým susedným krajinám ako Spojené kráľovstvo, Nórsko či Island v repatriácii svojich občanov, ktorým boli v dôsledku pandémie koronavírusu zrušené lety. Únia na tento účel zriadila špeciálny tím v rámci civilnej ochrany. Ten vypracoval zoznam 25 problémových krajín, ktoré zoradila podľa toho, aké náročné je dostať z nich občanov Únie domov.

Mexiko kvôli pandémii koronavírusu uzavrelo svoje pláže. Na príslušnom opatrenia, ktoré dnes nadobudlo účinnosť v letoviskách ako Cancún či Acapulco, sa dohodlo ministerstvo zdravotníctva s vládami jednotlivých federálnych štátov. Zavrieť budú musieť tiež hotely. Úrady doteraz zaznamenali v krajine 1 378 nakazených a 37 úmrtí.

Malawi vo štvrtok oznámilo prvé tri prípady nákazy koronavírusom. Informovala o tom agentúra AFP. Prvá infikovaná osoba, staršia žena, sa nedávno vrátila z Indie. Pozitívny výsledok testov mali aj ďalšie dve osoby, s ktorými bola infikovaná žena v kontakte. Spolu s Komorami, Lesothom, Svätým Tomášom a Princovým ostrovom a Južným Sudánom bolo Malawi jednou z posledných afrických krajín, kde až doteraz nebolo potvrdené ochorenie COVID-19. Celkovo bolo na africkom kontinente, kde pandémia prepukla s oneskorením, zaznamenaných už viac než 6 720 prípadov nákazy a najmenej 273 úmrtí.

V Iraku sú v skutočnosti tisíce ľudí nakazených koronavírusom, nie iba 772 osôb, ako tvrdia úrady. Informovala o tom vo štvrtok agentúra Reuters, ktorej to pod podmienkou anonymity povedali traja irackí lekári. Lekári, ktorí sa podieľajú na testovaní chorých v Bagdade, uviedli, že počet nakazených sa pohybuje v rozmedzí od 3 000 do 9 000. Iracké ministerstvo zdravotníctva informácie o tisícoch nakazených v krajine odmietlo. „Je to nesprávna informácia,“ uviedol hovorca ministerstva zdravotníctva. Podľa oficiálnych údajov zomrelo v Iraku na nový koronavírus dosiaľ 54 ľudí.

Prezidentka Zuzana Čaputová uverejnila na sociálnej sieti rozhovor, kde sa naživo pomocou videohovoru rozprávala s pánom doktorom Jozefom Valkym, primárom Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici. Zhovárali sa aj o tom, s čím všetkým sa musia v aktuálnej situácii vysporiadať lekári a zdravotnícky personál.

Ministri zahraničných vecí Severoatlantickej aliancie vo štvrtok prostredníctvom videokonferencie poverili najvyššieho vojenského veliteľa NATO posilnením boja Aliancie proti „neviditeľnému nepriateľovi“, ktorým je pandémia koronavírusu. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na tlačovej konferencii, prenášanej prostredníctvom videoprenosu, spresnil, že diplomati touto úlohou poverili amerického generála Toda Woltersa. Jeho úlohou bude zlepšiť koordináciu medzi 30 spojencami z Aliancie, aby sa potrebný zdravotnícky materiál mohol rýchlejšie doručiť krajinám, ktoré ho najviac potrebujú.

Počet hlásených prípadov nákazy koronavírusom na celom svete prekročil milión. Vo štvrtok večer krátko po 21.00 h SELČ o tom informovala tlačová agentúra AFP, ktorá pri svojom výpočte vychádzala z oficiálnych údajov. Najmenej 1 000 036 naka¬zených, vrátane 51 718 mŕtvych, bolo zaznamenaných celkovo v 188 krajinách. AFP využila oficiálne údaje od jednotlivých krajín a od Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Počet aktuálnych prípadov nákazy vo svete je však podľa predpokladov odborníkov vyšší, pretože mnoho krajín robí testy iba v najvážnejších prípadoch alebo u pacientov vyžadujúcich si hospitalizáciu.

Počet oficiálne potvrdených úmrtí v dôsledku nákazy od vypuknutia pandémie prekročil vo štvrtok celosvetovo 50 000. Z celkovo 51 364 úmrtí na koronavírus SARS-CoV-2 zaznamenali 37 709 v Európe. V dvoch najpostihnutejších krajinách sveta – v Taliansku a v Španielsku – zaznamenali 13 915 a 10 003 úmrtí v dôsledku ochorenia COVID-19. Vo Francúzsku už majú 5 387 úmrtí a v Spojených štátoch si nákaza vyžiadala 5 316 obetí na životoch.

Na budapeštianskom Medzinárodnom letisku Ferenca Liszta pristáli vo štvrtok dve lietadlá, ktorými z USA a Kanady pricestovalo domov 240 Maďarov a 28 občanov susedných krajín uviaznutých pre pandémiu koronavírusu. Informoval o tom spravodajský server Origo.hu, podľa ktorého na palube strojov bolo okrem Maďarov 17 Slovákov, desať občanov Slovinska a jeden Chorvát. Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó v tejto súvislosti povedal, že prebieha najväčšia repatriačná akcia v dejinách Maďarska. Doteraz vláda pomohla vrátiť sa do vlasti 5 500 maďarským občanom.

Vo Francúzsku podľahlo nákaze koronavírusom za posledných 24 hodín 471 ľudí. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP s odvolaním sa na úrady. Celkovo si nákaza v krajine vyžiadala životy 4 503 ľudí. Do počtu úmrtí sú vo Francúzsku zahrnuté len osoby, ktoré ochoreniu spôsobenému koronavírusom podľahli v nemocničných zariadeniach. Počet potvrdených prípadov nákazy sa v krajine za 24 hodín zvýšil z 56 989 na 59 105./agentury/

X X X

Minister vnútra Mikulec má nového poradcu. Je ním bývalý policajný šéf Spišiak

Roman Mikulec a Jaroslav Spišiak boli posledných sedem rokov kolegovia v Slovnafte.
Bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak je od stredy prvého apríla poradcom ministra vnútra Romana Mikulca. Pre Aktuality.sk to potvrdil priamo šéf rezortu.

Poradcom bol svojho času aj bývalý policajný prezident Tibor Gašpar. Denise Sakovej na ministerstve vnútra radil v oblasti znižovania rómskej kriminality. Aká presne bude Spišiakova poradcovská rola určené nie je.
„Ešte je to veľmi krátko. Zatiaľ riešime veci spoločne, potom si to postupne rozdelíme,“ uviedol minister vnútra.
Spišiak a Mikulec boli posledné roky kolegovia v bratislavskom Slovnafte, kde niekdajší policajný prezident šéfuje bezpečnosti.

Do rezortu vnútra sa Spišiak vracia po necelých ôsmich rokoch. V máji 2012 ho po predčasných voľbách minister vnútra Robert Kaliňák odvolal a nahradil spomínaným Tiborom Gašparom.

Ten z funkcie odišiel po úkladnej vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a následných masových protestoch v uliciach. Z objendávky vraždy novinára Aktualít je obžalovaný Marian Kočner. Jeho komunikácia v aplikácii Threema odhalila jeho vplyv na políciu cez Gašparovho príbuzného Norberta Bödöra. Ten to na súde poprel.

Gašpar odišiel z čela polície až vtedy, keď sa vedenia rezortu dočasne ujal vtedajší premiér Peter Pellegrini. Krátko na to svoj odchod oľutoval a označil ho za chybný krok.

Gašpara najprv dočasne nahradil na poste policajného prezidenta dovtedajší šéf policajnej inšpekcie Milan Lučanský. V apríli minulého roka sa stal aj riadnym policajným prezidentom po tom, čo vyšiel víťazne z výberového konania podľa novely, ktorá určila pravidlá pre voľbu policajného prezidenta a šéfa inšpekcie. Jeho funkčné obdobie zákon stanovuje na štyri roky od vymenovania.

Policajného šéfa môže minister vnútra odvolať z funkcie len v odôvodnených prípadoch. Tie musí najskôr trojpätinovou väčšinou schváliť parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť. Vzťahy Spišiaka a Lučanského boli v minulosti napäté. Lučanský bol jedne z policajtov, ktorí na Spišiaka podali trestné oznámenie za ohováranie pre jeho vyjadrenie o kauze Mello. Žiadali tiež odškodné 300-tisíc eur, aktuality.sk

X X X

Poslanci zvolili Dostála za predsedu ľudskoprávneho výboru

Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok zvolili Ondreja Dostála (SaS) za predsedu parlamentného výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Dostál avizoval, že po sfunkčnení výboru sa funkcie vzdá. Poslanci opätovne nezvolili predsedu výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva (VOS). Podľa pôvodnej dohody poslaneckých klubov mala oba výbory obsadiť opozícia.

Voľbou predsedov výborov plénum ukončilo druhý rokovací deň štvrtej schôdze NR SR.
Dostál sa svojej funkcie plánuje vzdať po zvolení podpredsedov výboru. Na post šéfa ľudskoprávneho výboru opätovne kandidoval aj Ľuboš Blaha (Smer-SD), ktorý nezískal potrebný počet hlasov.

Na funkciu predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti VOS kandidoval opätovne Marian Kotleba (ĽSNS) a o funkciu sa uchádzal aj Juraj Gyimesi (OĽaNO). Ani jedného do funkcie poslanci nezvolili. Voľba sa bude opakovať. Kotlebu a Blahu plénum zvolilo za členov výborov.

S kandidatúrou Kotlebu a Blahu za šéfov uvedených výborov mali problém koaliční poslanci. Po opakovaných neúspešných voľbách sa rozhodli kandidovať koaliční poslanci Dostál a Gyimesi, ktorí tak chceli tieto výbory sfunkčniť a následne sa svojich postov vzdať.

Vzhľadom na to, že do programu štvrtej schôdze parlamentu pribudli dva vládne návrhy zákonov, bude rokovanie pokračovať aj v piatok (3. 4.). Poslanci sa zídu o 9.30 h, rozhodovať majú o návrhu zákona o sociálnom poistení a návrhu o mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením choroby COVID-19 v oblasti zdravotníctva. Prerokovať ich majú v skrátenom legislatívnom konaní./agentuy/

X X X

Premiér si len zaväzuje „nevyspytateľný“ klub OĽaNO, Rómov treba na armádu v osadách pripraviť

Ide len o dosiahnutie lojality v nevyspyteľnom klube OĽaNO,“ - tak vidí nový formát podpisovania koaličnej zmluvy poslancami celej vládnej väčšiny politológ Michal Cirner. Ak politici hovoria o historickosti momentu, on o pragmatizme moci.
K podpisom lídrov sa na koaličnej zmluve pridružilo 95 poslancov vládnej väčšiny. A hoci politici hovoria o historickom počine v záujme jednoty krajiny, pozorovatelia reagujú, že poslaneckými podpismi si Igor Matovič „zaväzuje“ najmä „svojich“, ktorí sa takými len javia.

Poslanecký klub OĽaNO je aj podľa Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity, rôznorodým zoskupením. Jeho kolega Michal Cirner z prešovskej UPJŠ hovorí o „zmesi všetkého“, nad trvácnosťou ktorej už teraz visí otáznik.
A ak lídri sľubovali koaličnú zmluvu zverejniť po jej podpise, najnovšie s tým otáľajú do najbližšieho pondelka. My sme sa napriek tomu k dokumentu dostali a v dnešnom podcaste z neho aj citujeme.

Pozrieme sa aj na pripravované masové testovanie Rómov z marginalizovaných skupín na Covid-19. Vláda do osád už zajtra posiela armádnych lekárov. Odborníci tvrdia, že pred takouto misiou je potrebné široké vysvetľovanie a budovanie dôvery.

Rozprávali sme sa so starostom jednej z tridsiatky obcí, kde budú armádni lekári Rómov testovať - s Júliusom Rusnákom z obce Ochtina na východe Slovenska. A tiež s Jurajom Čokynom z iniciatívy Teach for Slovakia, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Z USA a Kanady doviezli dve lietadlá uviaznutých Maďarov a Slovákov

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó v tejto súvislosti povedal, že prebieha najväčšia repatriačná akcia v dejinách Maďarska. Na budapeštianskom Medzinárodnom letisku Ferenca Liszta pristáli vo štvrtok dve lietadlá, ktorými z USA a Kanady pricestovalo domov 240 Maďarov a 28 občanov susedných krajín uviaznutých pre pandémiu koronavírusu. Informoval o tom spravodajský server Origo.hu, podľa ktorého na palube strojov bolo okrem Maďarov 17 Slovákov, desať občanov Slovinska a jeden Chorvát.

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó v tejto súvislosti povedal, že prebieha najväčšia repatriačná akcia v dejinách Maďarska. Doteraz vláda pomohla vrátiť sa do vlasti 5500 maďarským občanom. "V zahraničí je ešte uviaznutých niekoľko tisíc Maďarov. Pracujeme na ich dopravení domov, možnosti sa ale stále viac zužujú," konštatoval Szijjártó vo štvrtok pre agentúru MTI.

Lietadlá Airbus A321neo spoločnosti Wizz Air odleteli v utorok z Budapešti a s technickým medzipristátím v islandskom Keflavíku smerovali do Toronta, Chicaga, Miami, New Yorku a Los Angeles. Podľa leteckého servera simpleflying.com išlo o prvý transatlantický let lietadiel nízkonákladovej spoločnosti Wizz Air., aktuality.sk