iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Poslanci v SR zarábajú 5000 eur, od januára ich plat klesne

... aj bez Kotlebovho návrhu: Čím vyšší deficit štát dosiahne, tým menej budú ústavní činitelia zarábať. Tento rok bude zrejme schodok obrovský. Debata o tom, či by nemali ústavní činitelia v čase koronavírusu zarábať menej, na chvíľu – minimálne na sociálnych sieťach – prehlušila aj debatu o samotnej epidémii. Množstvo emócií zo strany ľudí vyvolal návrh, s ktorým v národnej rade prišiel líder ĽSNS Marian Kotleba.

Na schôdzi žiadal v skrátenom legislatívnom konaní odhlasovať, aby sa poslancom, ministrom či prezidentke znížil plat o rovnú tretinu, a to aspoň v čase mimoriadnych opatrení ako prejav solidarity s ľuďmi, ktorí stratili prácu. Za Kotlebov návrh však hlasovala len ĽSNS.

Celá záležitosť má minimálne dva háčiky. Viacerí koaliční poslanci upozornili, že Kotlebovi ani tak nešlo o zníženie svojho platu ako o to, aby zaujal a zapáčil sa širokej verejnosti. Šéf ĽSNS totiž podľa poslanca OĽaNO Jozefa Bubnára neprišiel s normálnym návrhom zákona, ale len s procedurálnym návrhom.

Čím vyšší deficit, tým nižšie platy

„Aj keby sme do nohy, 150 poslancov, hlasovali za, nič by sa neudialo, lebo zákon (v tomto prípade o platoch v štátnej správe) sa nedá zmeniť procedurálnym návrhom, ale iba návrhom zákona, potom následne prvým, druhým a tretím čítaním, až napokon podpisom prezidentky. On to dobre vie. On iba dosiahol presne to, čo chcel. Fejsbukový status o tom, ako si tie nenažrané prasce nechcú znížiť platy,“ napísal Bubnár na Facebooku.

No a Kotleba zamlčal aj skutočnosť, že ústavným činiteľom s najvyššou pravdepodobnosťou klesnú od januára 2021 platy tak či tak.

Ešte v roku 2010 totiž vtedajšia pravicová koalícia upravila zákon tak, aby boli mzdy poslancov odvodené od výšky deficitu. Podľa schváleného pozmeňujúceho návrhu Miroslava Beblavého spred desiatich rokov platí, že ak deficit štátu prekročí hranicu sedem percent, platy zákonodarcov, prezidenta či členov vlády klesnú o 15 percent.

Ak by bol deficit medzi piatimi a siedmimi percentami, ich mzdy by klesli o 10 percent a ak by sa schodok pohyboval v rozmedzí tri až päť percent, znížili by sa o päť percent.

Platy rozmrazili len prednedávnom

Aký presne dosiahne štát deficit v tomto roku, ešte presne nevieme. Zrejme však pôjde o veľmi vysoké číslo. Podľa nového ministra financií Eduarda Hegera z Obyčajných ľudí môže dosiahnuť až deväť percent hrubého domáceho produktu.

V takom prípade by poslanci zarábali od budúceho roku o 15 percent menej. Tak to očakáva aj Beblavý, autor modelu, podľa ktorého sa platy ústavných čniteľov vypočítavajú.
„Keďže je dnes zjavné, že deficit bude nad sedem percent v tomto roku, myslím, že všetci, čo to riešia, by sa mohli vrátiť k podstatnejším témam,“ uviedol na sociálnej sieti.

Poslanci, ktorí nežijú v Bratislave, dnes spolu s paušálnymi náhradami zarábajú okolo 5200 eur mesačne. Tí, ktorí majú trvalý pobyt v Bratislavskom kraji, si mesačne prilepšia o asi 4900 eur.

Ešte donedáva zarábali podstatne menej, v roku 2018 to bolo 3300, resp. 3500 eur. Ich platy nestúpali celé roky, parlament ich totiž každý rok zmrazil. Pred dvoma rokmi sa však poslanci rozhodli so zmrazovaním skončiť, aktuality.sk

X X X

Kočnerove miliónové prevody: Grendelovi zrušili obvinenie

Práve táto kauza bola hlavým dôvodom, prečo Grendel dnes nie je ministrom vnútra novej vlády.
Podpredseda parlamentu Gábor Grendel už nie je obvinený z vyzradenia bankového tajomstva Mariana Kočnera. Jeho trestné stíhanie zastavila bratislavská krajská prokuratúra. Grendel o tom informoval na sociálnej sieti. Podľa krajskej prokurátorky Sone Juríčkovej je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený.

Ešte pred mesiacom však bola situácia úplne iná. Len pár dní pred voľbami podala prokurátorka Beáta Vítková na Grendela obžalobu na súd, a to napriek tomu, že vyšetrovateľ už rok predtým chcel stíhanie stopnúť. Podľa nej mal v roku 2012 Grendel novinárom vyzradiť utajené informácie o bankových účtoch Mariana Kočnera. Práve táto kauza bola hlavým dôvodom, prečo Grendel dnes nie je ministrom vnútra novej vlády.

Bratislavská prokuratúra najprv Vítkovú podržala, už na ďalší deň však rozhodla, že obžalobu treba zo súdu stiahnuť a preveriť vierohodnosť svedkov. Problematická bola najmä svedecká výpoveď novinárky Martiny Ruttkayovej.
Jej komunikácia s Kočnerom v aplikácii Threema naznačuje, že v danej veci vypovedala podľa pokynov mafiána obžalovaného z objednávky vraždy Jána Kuciaka.

Kočnerove policajné duo

Prípad pôvodne riešili „Kočnerovi“ vyšetrovatelia Štefan Jombík a Jaroslav Barochovský. Pôvodne bol obvinený aj vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic.

Stíhanie začali v roku 2016 pre vtedy päť rokov starú tlačovú besedu, ktorú robil Lipšic ako končiaci minister vnútra vlády Ivety Radičovej. Informoval na nej o podozrivej transakcii na účte v Privatbanke, ktorú bankový dom nenahlásil polícii. Neskôr sa ukázalo, že išlo o peniaze na účte Kočnera. Banka za to dostala pokutu, o ktorú sa súdi.

V roku 2016 vyšetrovatelia na návrh Kočnera predvolali novinárku Ruttkayovú. Predložila im policajné dokumenty o policajných prevodoch. Do zápisnice o výsluchu svedka tvrdila, že tieto dokumenty dostala od Grendela „Nebola to pravda,“ dementoval poslanec.

„Na základe tejto výpovede boli vznesené obvinenia Danielovi Lipšicovi a mne o mesiac po tejto výpovedi v októbri 2016. Už vtedy som verejne napísal, že svedkyňa Ruttkayová klame.

Príprava vraždy

Vtedy to mohlo byť vnímané ako tvrdenie proti tvrdeniu, lenže dnes podľa Thremy ide o preukázaný fakt, myslí si Grendel. Má to podľa neho dokazovať Kočnerova správa, ktorú písal svojmu spolupracovníkovi Petrovi Tóthovi vo februári 2018, keď bola Ruttkayová po výmene vyšetrovateľa opätovne predvolaná na výsluch.

„Obávam sa jej výpovede v kauze Lipstein. Tá p… je schopná povedať, že sme ju na to nahovorili a to bude k… veľký prúser. Do pi…, zaškrtím ju,“ píše sa v správe Kočnera.

Daniel Lipšic a Marián Kočner sú v konflikte už roky. Dôvodom je aj spomínaná tlačová konferencia Daniela Lipšica. Kočner v minulosti ponúkol odmenu za akékoľvek informácie, ktoré prispejú k diskreditácii niekdajšieho ministra vnútra.
V rámci vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vyplávalo na povrch, že rovnakí ľudia boli zapletení aj do prípravy vraždy exministra vnútra Lipšica. Obvinení sú aj Kočnerova volavka Alena Zsuzsová, Zoltán Andruskó a Tomáš Szabo, aktuality.sk

X X X

Prezidentka podpísala zákony v boji proti vírusu, ktoré schválil parlament

Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala vo štvrtok dva zákony v boji proti koronavírusu, ktoré v stredu schválil parlament. Ide o zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19 a v justícii, ktorým bude môcť štát napríklad získavať od mobilných operátorov údaje s cieľom identifikovať nakazených, a novelu zákona o sociálnom poistení. Novelou sa zas zavádza takzvané pandemické ošetrovné, nemocenské pri karanténe a umožní sa vyplácanie príspevkov na udržanie pracovných miest. Vo štvrtok o tom informoval hovorca prezidentky SR Martin Strižinec.

Štát teda bude môcť na základe podpisu zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením Covid-19 získavať od mobilných operátorov údaje o zákazníkoch, aby mohol identifikovať ľudí, ktorí sú alebo potenciálne môžu byť nakazení koronavírusom. Tento zákon v stredu schválila NR SR v skrátenom legislatívnom konaní. Za hlasovalo 91 poslancov, proti bolo 43 a štyria sa zdržali. Kompetentní veria, že pôjde o jeden z dôležitých nástrojov, ako zabrániť šíreniu aktuálnej pandémie.

Podobný model použili aj v Južnej Kórei, v Singapure a na Taiwane, kde práve trasovanie potenciálne nakazených osôb prispelo k tomu, že výrazne a veľmi rýchlo dokázali pandémiu znížiť. Pôvodné znenie zákona, ktorý sa venuje tejto téme, bolo pritom podrobené výraznej kritike opozície a napokon prešiel s viacerými pozmeňujúcimi návrhmi.

Ako v pléne priblížil spravodajca zákona poslanec Ondrej Dostál (SaS), ustanovenie okresali len na to, čo je nevyhnutné. Podstatné bolo vypustenie získavania prevádzkových údajov. Poskytnuté informácie budú spracované anonymizovane, iba na štatistické účely a na zachovanie prevencie, na účely identifikácie príjemcu a výlučne v rozsahu potrebnom na identifikáciu. Taktiež sa do návrhu doplnilo, že zbieranie údajov bude možné iba v prípade pandémie alebo šírenia nákazlivej choroby. „Je to v príčinnej súvislosti, je to nutná podmienka,“ objasnil Dostál.

Ďalšou zmenou je, že operátori takéto údaje poskytnú Úradu verejného zdravotníctva iba na základe odôvodnenej písomnej žiadosti. Ten ich pritom bude môcť spracovávať iba počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu, najneskôr však do konca roka 2020. Ak pritom mimoriadna situácia alebo núdzový stav pominú, úrad oprávnenie stratí, ak by trvali aj po uvedenom termíne, parlament bude musieť prípadné predĺženie opätovne schváliť.

WHO: Objavili sa "povzbudivé náznaky", čo sa týka šírenia koronavírusu

Za novelu zákona o sociálnom poistení, ktorú Národná rada SR schvaľovala v skrátenom legislatívnom konaní, hlasovalo všetkých 132 prítomných poslancov. Ošetrovné, takzvané OČR, sa bude po novom vyplácať celé obdobie starostlivosti o dieťa počas uzatvorenia škôlok a škôl, ak ide o dieťa do 11 rokov veku. Ministerstvo práce a sociálnych vecí predpokladá, že pandemické ošetrovné v tomto roku dostane 200-tisíc rodičov s celkovou dĺžkou trvania 101 dní a priemernou dennou sumou 15,8 eura. Ošetrovné tak rodičom Sociálna poisťovňa poskytne za všetky dni počas uzatvorenia školských a predškolských zariadení, teda nie iba za 10 kalendárnych dní. Na takzvané pandemické ošetrovné by sa malo tento rok vynaložiť 319,2 milióna eur.

Zavedie sa tiež nárok na nemocenské pri karanténe alebo povinnej izolácii, ktoré bude vyplácať Sociálna poisťovňa od prvého dňa vo výške 55 % vymeriavacieho základu. V súčasnosti pritom Sociálna poisťovňa vypláca zamestnancom nemocenské od 11. dňa trvania dočasnej práceneschopnosti, do 10. dňa zamestnanci dostávajú náhradu príjmu od svojho zamestnávateľa. „V týchto prípadoch sa teda odbremenia zamestnávatelia od platenia náhrady príjmu pri dočasnej PN,“ uviedol rezort práce a sociálnych vecí.

Pri karanténe alebo povinnej izolácii bude nemocenské v sume 55 % denného vymeriavacieho základu od prvého dňa PN. „Aktuálne je to počas prvých troch dní čerpania nemocenského, respektíve náhrady príjmu pri dočasnej PN iba 25 %,“ upozorňuje ministerstvo práce. Tieto dve opatrenia by si mali v tomto roku zo Sociálnej poisťovne vyžiadať 338,5 milióna eur.

Novelou zákona o sociálnom poistení sa novelizuje aj zákon o službách zamestnanosti. Rozšíri sa okruh aktívnych opatrení na trhu práce o projekty na podporu udržania pracovných miest a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočnej situácie a v bezprostrednom období po ich skončení.

„Otvárame priestor na to, aby sme vedeli zamestnávateľom garantovať výhodnejšie finančné podmienky, ak udržia pracovné miesto a neprepustia zamestnanca, než ako keby ho mali prepustiť,“ povedal minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak (Sme rodina). Zamestnávatelia podľa neho budú môcť na úrady práce poslať žiadosť o vyplatenie takéhoto príspevku. „Príspevok bude nárokovateľný za podmienok, ktoré následne schváli vláda,“ uviedol šéf rezortu. Tieto príspevky by sa mali podľa Krajniaka financovať najmä zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu, prípadne zo štátneho rozpočtu. „Základná podmienka je udržanie pracovného miesta,“ zdôraznil.

Nárok na príspevok bude mať zamestnávateľ, ktorý musel uzatvoriť svoju prevádzku po rozhodnutí Ústredného krízového štábu. „Nárok bude počas obdobia mimoriadnej situácie a určitý počet mesiacov po jej skončení,“ informoval minister práce. Príspevok bude aj pre toho zamestnávateľa, ktorý musel zatvoriť alebo obmedziť svoju prevádzku pre pokles odbytu, stratu zákazok alebo pre problémy u dodávateľov alebo subdodávateľov. Aj v tomto prípade bude nárok na tento príspevok trvať počas mimoriadnej situácie a určený počet mesiacov po jej skončení. „Výška príspevku a stanovenie presných podmienok, napríklad aký musí byť pokles odbytu, toto je rámec, ktorý po schválení zákona určí vláda,“ tvrdí Krajniak. Vláda tak podľa neho určí, aký objem financií na jednotlivé typy projektov pôjde.

Ďalším opatrením bude pomoc pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). „Príspevok bude nárokovateľný pre každú SZČO, živnostníkov, umelcov, samostatne hospodáriacich roľníkov, ktorí splnia podmienky,“ povedal. Základnou podmienkou podľa Krajniaka bude to, aby SZČO pokračovala vo svojej činnosti aj po skončení čerpania príspevku. Nárok na príspevok bude mať ten podnikateľ, ktorý musel zatvoriť svoju prevádzku po rozhodnutí Ústredného krízového štábu SR a bude trvať počas mimoriadnej situácie a určitý počet mesiacov po jej skončení. Príspevok bude aj pre tú SZČO, ktorá musela zatvoriť alebo obmedziť svoju prevádzku pre pokles odbytu, stratu zákazok alebo pre problémy u dodávateľov alebo subdodávateľov./agentury/

X X X

Ruská stíhačka sa nad Čiernym morom stratila z radarov

Stalo sa tak približne 50 kilometrov od krymského mesta Feodosija. Informovala o tom tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany. „Približne desať minút po dvadsiatej hodine miestneho času sa radarová stopa lietadla Su-27 počas jeho plánovaného letu nad Čiernym morom stratila. V danej oblasti sa bezprostredne aktivoval núdzový rádiový signál,“ uviedol rezort.

Podľa predbežných odhadov sa stíhačka zrútila do mora, dodalo vo vyhlásení ruské ministerstvo obrany. Zatiaľ nie sú dostupné žiadne údaje o obetiach či preživších.

Na pátranie bolo z Južného vojenského okruhu vyslané lietadlo typu An-26 a vrtuľník typu Mi-8. „Pátranie po pilotovi sťažujú nepriaznivé poveternostné podmienky,“ dodalo ministerstvo obrany.
Na predpokladané miesto havárie vyplávala aj korveta Čiernomorskej flotily a civilné plavidlá, doplnil Federálny úrad pre námornú a riečnu dopravu (Rosmorrechflot).

Ide už o druhé nešťastie, ktoré v stredu postihlo ruské vojenské letectvo. V Krasnodarskom kraji havarovalo cvičné bojové lietadlo typu L-39. Podľa rezortu obrany pilot, vojenský kadet štvrtého ročníka leteckej školy v Krasnodare, zrejme pri havárii zahynul./agentury/

X X X

Jaroslav Naď nechce predať budovu Vojenských lesov a majetkov SR

Štátny podnik chcel podľa rezortu obrany predať súčasnú administratívnu budovu s úmyslom si ju potom od nového majiteľa prenajať. Minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO) nedovolí predaj budovy Vojenských lesov a majetkov SR v Malackách. Pôvodný zámer štátneho podniku považuje za nehospodárny. TASR o tom informovali z tlačového oddelenia Ministerstva obrany (MO) SR.

Štátny podnik chcel podľa rezortu obrany predať súčasnú administratívnu budovu s úmyslom si ju potom od nového majiteľa prenajať. Minister obrany podľa vlastných slov rozhodol budovu nepredať, a to aj vzhľadom na nehospodárnosť takejto transakcie.

Podľa rezortu obrany je prioritou súčasného vedenia zaviesť v oblasti obstarávania transparentný proces. "Aj týmto spôsobom chceme dosiahnuť, aby tieto procesy boli realizované hospodárne, účelne a transparentne," dodal minister obrany Jaroslav Naď, aktuality.sk

X X X

Kočnerov advokát má problém. Prichytili ho, ako si čosi podávajú z rúčky do rúčky

Marian Kočner už za posielanie motákov z väzby čelí trestnému stíhaniu pre marenie spravodlivosti. Jeho advokáta Andreja Šabíka čaká disciplinárne konanie v advokátskej komore.

Je bežný pracovný deň, advokát Andrej Šabík prichádza do väzby za svojím klientom Marianom Kočnerom. Zrazu príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže vidí, ako muži stoja blízko vedľa seba a čosi si podávajú z rúčky do rúčky.
Vyzve advokáta, aby predmet vydal, ten má však v ruke len prázdnu fľaštičku od kvapiek. Aj keby strážnik Šabíkovi rovno uveril, že to tak bolo, došlo k porušeniu pravidiel.

Dnes vieme, že Marian Kočner skúšal aj nemožné, aby sa dostal z vyšetrovacej väzby. Súčasťou jeho stratégie boli aj vlastnoručne písané motáky, ktoré posielal spoza mreží rodine či dnes už bývalému kamarátovi a exsiskárovi Petrovi Tóthovi. Cez ne sa snažil získať pomoc vplyvných ľudí.

Kočner je v tejto súvislosti už obvinený z marenia spravodlivosti. Otáznik však visí nad advokátom Šabíkom, ktorý mal podľa Kočnerovho exkamaráta Petra Tótha motáky z väzby vynášať.

Nedovolené odovzdávanie

Ešte nedávno pre Aktuality.sk Šabík vyhlásil, že ho v tejto súvislosti polícia zatiaľ ani len nekontaktovala. Riešila ho však Slovenská advokátska komora, a to práve na podnet Zboru väzenskej a justičnej stráže a dnes už bývalého ministra spravodlivosti Gábora Gála, ktorý sa týka príhody z úvodu článku.

Podľa zistení Aktuality.sk bude čeliť disciplinárnemu návrhu. Rozhodla o tom revízna komisia SAK.
„V súvislosti s predmetným podnetom príslušný služobný úrad ZVJS požiadal predsedu SAK o prešetrenie konania advokáta. Ide o prípad, keď počas návštevy obvineného s jeho právnym zástupcom došlo k odovzdaniu nedovolených vecí. Pričom toto konanie je v rozpore s viacerými ustanoveniami zákona o advokácii,“ upozornila hovorkyňa ZVJS Monika Kacvinská.

Od napomenutia po vyčiarknutie

Pripomenula, že zákon o výkone väzby zakazuje obvinenému počas návštevy odovzdávať alebo prijímať peňažné prostriedky, korešpondenciu alebo prijímať iné veci, ktoré neboli schválené riaditeľom ústavu. Veci prijímané a odovzdávané počas návštevy podliehajú kontrole.

„Služobný úrad zboru obdržal od revíznej komisie SAK oznámenie, že na základe jeho podnetu bol podaný návrh na disciplinárne konanie v predmetnej veci,“ potvrdila hovorkyňa ZVJS Monika Kacvinská.
Revízna komisia je čosi ako prokuratúra advokátskej komory. Preverí podnet, ktorý príde na advokáta a ak je oprávnený, posunie ho ďalej disciplinárnemu senátu. Ten môže rozhodnúť, či a ako advokáta potrestá. Sankcie sú rôzne – od napomenutia cez peňažnú pokutu až po vyčiarknutie zo zoznamu advokátov.

RF a Mamojka

„Revízna komisia sa zaoberá každou doručenou sťažnosťou. Ak dospeje k záveru, že sťažnosť je dôvodná, dá návrh na začatie disciplinárneho konania. Bohužiaľ, nemôžem vám dať žiadnu ďalšiu informáciu. Sťažnostné konanie je neverejné a podlieha povinnosti mlčanlivosti. O výsledku preverovania je informovaný len sťažovateľ,“ reagovala hovorkyňa komory Alexandra Donevová.

Šabík pre Aktuality.sk povedal, že o disciplinárnom návrhu nemá žiadne informácie. Pokiaľ ide o trestné stíhanie pre motáky, kontaktoval ho vyšetrovateľ. Najprv však nemohol vypovedať, lebo ho klient nezbavil mlčanlivosti. Ďalší termín je v nedohľadne vzhľadom na pandémiu.

Práve Tóth bol adresátom viacerých motákov. Odovzdal ich polícii, keď sa rozhodol Kočnerovi obrátiť chrbtom a svedčiť proti nemu. Boli plné inštrukcií, koho z politikov, podnikateľov alebo prokurátorov má Tóth požiadať o pomoc, aby ho dostali z väzby. Médiá pôvodne na motáky upozornil anonymný mail.

Kočner chcel podľa motákov pomoc od šéfa Smeru Roberta Fica, exministra vnútra Roberta Kaliňáka cez jeho nástupkyňu Denisu Sakovú, exministra financií a dopravy Jána Počiatka, podnikateľa Norberta Bödöra alebo špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Všetci dotknutí sa od týchto informácií dištancovali.

V jednom z motákov sa spomína aj dnes už sudca Ústavného súdu Mojmír Mamojka, k
torý bol v senáte, čo rozhodoval o Kočnerovej ústavnej sťažnosti. Až neskôr vyšlo najavo, že obaja muži sa poznajú, dokonca si tykajú. „Chcem vedieť, prečo zlyhal Mamojka. RF to mal vybaviť!“ stojí v motáku.

Vraj sa nestretli, len telefonovali

Aby Kočner v lete 2018 neušiel do zahraničia, bezpečnostné zložky štátu ho podľa Denníka N strážili. Mali totiž podozrenie, že sa pokúsi o útek do zahraničia. A 4. júna 2018 zachytili jeho komunikáciu s niekdajším poslancom vládneho Smeru a vtedy už ústavným sudcom Mojmírom Mamojkom.

„Ahoj prosím Ťa o krátky termín. Asi najlepšie u Teba doma. Termínu sa prispôsobím. Ďakujem,“ napísal Kočner. Mamojka okamžite odpísal: „Som v Košiciach. Doma budem v stredu cca 19. hod. Ak sa ti hodí môže byť. M.“ citoval komunikáciu Denník N. Dva týždne nato Kočnera zadržali.

Sudca tvrdí, že sa s Kočnerom nestretol, len s ním telefonoval. „Myslím, že chcel nejakú obchodno-právnu radu, lebo ja som písal komentár k Obchodnému zákonníku,“ hovorí Mamojka pre Denník N. Stretávanie s ním odmietol opakovane aj v roku 2018.

Mamojkovi hrozí už od januára aj disciplinárne konanie. Kočnerov bývalý kamarát Peter Tóth totiž na súde v kauze vraždy Jána Kuciaka vypovedal, že sudcu navštívil v jeho dome vo Veľkom Bieli s odkazom od Kočnera.

„Odovzdal som mu obálku, kde bolo gro toho podania, tá ústavná sťažnosť. Pozdravil som ho od pána Kočnera, on sa ešte opýtal, či je to podané, potvrdil som mu to,“ popísal Tóth pred súdom.

Aktality.sk v rámci projektu Kočnerovej knižnice našli pred časom ďalší moták, ktorý muž odsúdený na 19 rokov nepodmienečne (zatiaľ neprávoplatne) v kauze zmenky televízie Markíza posielal svojej rodine. Cez tento moták inštruoval z väzby dcéru Andreu, čo má robiť s bytmi v centre Bratislavy. Dnes sú majetky prepísané na firmu, kde Andrea figuruje so sestrou Karolínou, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Vojenskí hudobníci a čestná stráž nemajú koho vítať, vykladajú lietadlá

Vojaci pomáhajú vykladať zdravotnícke pomôcky na letisku v Bratislave

Keďže armádna hudba nemá počas pandémie koronavírusu komu zahrať a čestná stráž nemá koho vítať, dali týmto vojakom iné úlohy. Nezvyčajné úlohy v čase pandémie dostali armádni muzikanti a členovia jednotky, ktorá za bežných okolností slúži na reprezentatívne vítanie návštev v rezorte obrany. Členovia vojenskej hudby a čestnej stráže v týchto dňoch vykladajú zásielky ochranných pomôcok, ktoré privážajú lietadlá, a podieľajú sa na zabezpečení hraníc, karanténnych budov a nemocníc v Bratislave a jej okolí.

„Ostatní vojaci pôsobiaci v danom rezorte na útvaroch na to určených (tzn. bojové, protichemické, zdravotnícke a pod. jednotky) sedia doma, na tzv. home office,“ napísal človek z prostredia vojenských jednotiek Aktualitám.
Táto situácia vyplynula z aktuálneho stavu v krajine a prijatých opatrení. Profesionálnych vojakov totiž podľa požiadaviek Ústredného krízového štábu nasadzujú tam, kde ich asistenciu v danej chvíli najviac potrebuje polícia.

„Vzhľadom na obmedzenie počtu protokolárnych aktivít sú príslušníci útvarov Veliteľstva posádky Bratislava (ČS OS SR a VH OS SR) nasadzovaní rovnako ako príslušníci ostatných útvarov OS SR najmä s ohľadom na požadované lokality,“ uviedol Leon Zázrivý z tlačového odboru rezortu obrany.

No a keďže obe tieto zložky sídlia v Bratislave, ocitli sa aj pri vykladaní pomôcok na letisku. Na druhej strane sa v podobnej situácii ocitli aj príslušníci špeciálnych síl. Keďže 5. pluk špeciálneho určenia sídli v Žiline, nasadzujú ich v regióne Kysúc a Oravy, aktuality.sk

X X X

Komu šliape na otlaky protischránkový register? Firmy s väzbami na oligarchov vyradil z biznisu so štátom

Protischránkový register postavil mimo hry viaceré firmy obchodujúce so štátom. Dôvodom boli nejasnosti okolo majiteľov. Niektorých oligarchov zas donútil priznať sa k vlastníctvu firiem napojených na štátne zákazky.
Kladivo na špekulantov, ktorí nechcú priznať biznis so štátom. Tak by sa dal v skratke zhrnúť jeden z hlavných cieľov protischránkového registra, oficiálne známeho ako register partnerov verejného sektora.

Po vyše troch rokoch fungovania pomohol demaskovať oligarchov aj vysokých štátnych úradníkov v pozadí firiem obchodujúcich so štátom. Niektoré súkromné spoločnosti zasa z evidencie vypadli a nemôžu sa uchádzať o veľké štátne zákazky.

Jednu z kľúčových noriem v boji s korupciou a klientelizmom predložilo ministerstvo spravodlivosti pod vedením Lucie Žitňanskej (Most-Híd) a platí od februára 2017. Zámer bol jasný – odhaliť vlastnícke pozadie firiem, ktoré sú v partnerskom vzťahu so štátom, s obcami, vyššími územnými celkami alebo poberajú eurofondy.

Výsledkom trojročného fungovania registra je, že viaceré veľké mená slovenského biznisu museli priznať účasť vo firmách obchodujúcich so štátom. Niektoré spoločnosti zas boli z registra vymazané, pretože nepresvedčili súd o vlastníkoch.

Medzi najväčšie ryby registra zatiaľ patrí polomestský podnik Infra Services, ku ktorému sa priznal oligarcha Ivan Kmotrík, roky spájaný s firmou profitujúcou na bratislavských vodárňach.

Opačným prípadom je IT firma Anext, dnes LeikTec, spájaná s exministrom financií a dopravy Jánom Počiatkom (nominant Smeru-SD) a oligarchom Jozefom Brhelom. Súd ju z registra vymazal, keďže nedokázala preukázať, kto je jej skutočným majiteľom, tzv. konečným užívateľom výhod.

Podobných prípadov, keď protischránkový register spochybnil oficiálnych „vlastníkov“ firiem, je však niekoľko.
Odhalený miliardár

Desiatky tisíc ľudí žijúcich na východ od Bratislavy dôverne poznajú nekonečný príbeh diaľničného privádzača a križovatky Triblavina, ktoré mali významným spôsobom odľahčiť dopravu na frekeventovaných cestách. Obyvatelia vyše päťtisícového Chorvátskeho Grobu či vyše šesťtisícového Bernolákova už roky márne čakajú, kedy sa budú môcť pripojiť na diaľnicu D1, aby sa dostali rýchlo a bezpečne do hlavného mesta.

Z diaľničného privádzača a križovatky medzi Bratislavou a Sencom napokon zostali dva výjazdy, ktoré smerujú na pozemky susediace s diaľnicou. Hodnota pôdy vo vlastníctve Starland Holding stúpla po tom, čo Národná diaľničná spoločnosť upravila projekt Triblavina. Zjazdy z križovatky tak končia kruhovými objazdmi, obkolesenými práve pozemkami firmy Starland Holding.

Vlastnícke pozadie Starland Holding dlhodobo