iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Štát nás bude v SR „sledovať“. Zatiaľ nevieme, ako...

... bude využívať dáta: Pri boji s novým koronavírusom majú štátu pomôcť údaje od telekomunikačných operátorov. Otázkou ostáva, ako ich bude spracovávať a čo všetko bude o nás vedieť. Ešte v utorok prerokovali v parlamente návrh zákona, podľa ktorého sa Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) bude môcť dostať k údajom od operátorov. Tieto údaje by mal ÚVZ zbierať, uchovávať a spracovávať len na identifikáciu fyzických osôb v záujme ochrany života a zdravia, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie.

Znenie časti zákona, ktorá sa zaoberá poskytovaním telekomunikačných údajov štátu, má len pár riadkov, a tak medzi verejnosťou, odborníkmi a politikmi vzbudil aj negatívne reakcie. Poslanci dnes nakoniec schválili upravenú verziu zákona.
Návrh zákona neurčoval presne, aké údaje môže ÚVZ žiadať od operátorov a koho sa tieto údaje majú týkať. V schválenom zákone však poslanci nakoniec pridali aspoň čiastočne detaily, ako by malo nakladanie s dátami vyzerať.

ÚVZ bude môcť spracovávať neobmedzene, teda dáta všetkých užívateľov, len v anonymizovanej podobe. Z týchto údajov bude možné vyčítať napr. pohyb obyvateľstva po krajine. O konkrétne dáta jednotlivých osôb bude musieť úrad žiadať písomne. Urobiť tak bude môcť len v období trvajúceho núdzového stavu, nanajvýš však do konca roka.
Čiže v skratke, od dnes do konca tohto roka a potom kedykoľvek, keď vyhlási núdzový stav, bude môcť štátna autorita zbierať a vyhodnocovať informácie o užívateľoch mobilných sietí.

V dôvodovej správe sa síce hovorí o lokalizačných údajoch, no samotný zákon dovoľuje úradu narábať so všetkými údajmi okrem obsahu prenášaných správ alebo hovorov. Operátori by tak na požiadanie museli poskytnúť napríklad výpisy hovorov, lokalizačné údaje či podrobnosti o dátovom pripojení, teda napríklad aj to, aké stránky ste navštevovali.

Smer so zbieraním dát nesúhlasí

Zákon sa nepáči opozičnému Smeru. Jeho poslanci predložili aj pozmeňujúci návrh k zákonu, aby bod o poskytovaní dát ÚVZ bol zo zákona vyčiarknutý.

Pozmeňovací návrh chcel predložiť aj podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí). V návrhu chcel presne špecifikovať, v akom rozsahu by sa dáta mali zbierať. Šeliga navrhoval, aby sa poskytovali len dáta o ľuďoch v karanténe a o tých, s ktorými sa títo ľudia mohli stretnúť.

Tiež navrhoval, aby údaje boli len v rozsahu mena, priezviska, trvalého pobytu a lokalizačných údajov zariadenia.
Znenie prijatého zákona nakoniec tieto zmeny obsahovalo len čiastočne. Na rozdiel od Šeligovho návrhu bude môcť ÚVZ spracúvať všetky dáta okrem obsahov správ a hovorov.

Aktivisti nabádajú k transparentnosti

Organizácia Slovensko.Digital, ktorá dlhodobo monitoruje štátne IT, vidí v zákone výhodu: „Cieľom momentálne diskutovaného riešenia má byť výhradne pomoc pri spätnom trasovaní pohybu človeka (spomínaní si) po potvrdení jeho nakazenia koronavírusom. Zjednodušene povedané, má to pomôcť vyriešiť úlohu, s ktorou sa stretne každý nakazený: ‚Skúste si spomenúť, kde, kedy a s kým ste boli v predchádzajúcich 14 dňoch.‘“

Vláde tiež odporúčajú, aby čo najtransparentnejšie vysvetlila, ako budú dáta spracovávané a kto k nim bude mať prístup.
Zverejniť žiadajú aj detailnú technickú dokumentáciu pre softvérové riešenie. Združenie však samotné využívanie dát na boj s chorobou COVID-19 podporuje.

Viac dát majú giganti

V súvislosti s prístupom k údajom sa vynára aj otázka, či verejnosť nevníma aktivity štátnych inštitúcií veľmi citlivo. Odborníci upozorňujú na fakt, že väčšina z nás sprístupňuje množstvá údajov rôznym digitálnym gigantom – napríklad pre Google alebo Facebook.

K lokalizačným údajom zas ľudia často povolia prístup napríklad fitness aplikáciám, ako sú Strava alebo Endomondo.
Je pravda, že pri všetkých týchto povoleniach nás chráni európsky zákon GDPR. Vďaka nemu môžete napríklad požiadať o vymazanie takýchto údajov, prípadne ich sprístupnenie.

Štát pritom už prístup k citlivým dátam má. V minulosti za vlády Roberta Fica bola prijatá novela telekomunikačného zákona. V zákone z dôvodu ochrany proti kybernetickým hrozbám sprístupnili všetky telekomunikačné dáta Národnému bezpečnostnému úradu.
Ten tak má prístup nielen k lokalizačným a prevádzkovým údajom, ale aj k obsahu správ či telefonátov.

Anketa expertov

Miroslav Pikus – IT špecialista a publicista

„Využiť lokalizačné dáta pre boj s koronavírusom preto neznamená, že ideme vytvárať niečo, čo tu predtým nebolo. Nebude to tiež zďaleka prvýkrát, čo poznatky z týchto dát využije štát. Údaje o mobilných telefónoch boli napríklad kľúčové pri nájdení vrahov Jána Kuciaka a jeho snúbenice.

Štátni zdravotníci by zďaleka neboli jediní, čo majú dáta o našej polohe. Kde sme a kam chodíme, už vedia Google, sociálne siete, banky (z platieb), obchody (z vernostných kariet), navigácia a nespočet iných aplikácií vo vnútri smartfónu. Zaujímavé je, že tieto dáta im poskytujeme vedome a zdarma.

Aj štát už má ďaleko citlivejšie dáta o nás než sú tie lokalizačné, napríklad má elektronické zdravotné karty. Má už aj dáta o našom pohybe, napríklad mýtne brány na cestách čítajú ŠPZ-ky. Preto je dôležité, aby naše úrady dostali od operátorov len tie poznatky o pohybe ľudí, ktoré sú naozaj potrebné pre boj s vírusom.

Je tiež dôležité, aby úradom boli tieto možnosti odobraté, keď na to pominie potreba.

Nech naši zákonodarci smelo rozhodnú v prospech využitia lokalizačných dát na boj s vírusom. Slovenskí informatici majú dostatočné znalosti použiť tieto dáta a nástroje tak, aby priniesli čím viac úžitku a nespôsobili nežiaduce neduhy. Nedajme im však viac dát a na dlhšie než treba."

Pavol Lupták – bezpečnostný expert firmy Nethemba

„Účel je zatiaľ limitovaný, podobne doba prístupu, nemáme ale garancie toho, či sa to v budúcnosti nerozšíri, a ani toho, že sa to skutočne zruší.

Kľúčové je podotknúť, že táto legislatíva sa týka plošného zberu všetkých občanov, pri ktorej už nie je potrebný súdny príkaz (ktorý bol doteraz nevyhnutný).

Osobne vyjadrujem veľkú skepsu nad tým, či Úrad verejného zdravotníctva dokáže tieto citlivé informácie skutočne ochrániť – a to ako pred hackerskými útokmi, tak pred únikom zo strany interných zamestnancov.

Plošné špehovanie obyvateľstva v EÚ sme už mali – tzv „data retention“ direktíva, ktorá vynucovala ukladanie metainformácií zo strany všetkých mobilných a internetových poskytovateľov o akejkoľvek komunikácii všetkých ľudí na dobu 6 mesiacov až 2 roky. Táto legislatíva bola napadnutá na Európskom súdnom dvore ako „protiústavná“, porušujúc prezumpciu neviny a nakoniec zrušená.

Teraz jediný argument na takúto legislatívu je „špeciálny výnimočný stav“ a „ohrozenie obyvateľstva“, ktorý sa na práve Slovensku využil. Je to ale svojím spôsobom dosť drastická legislatíva, ktorá môže znamenať nebezpečný precedens.Tiež by ma zaujímalo, prečo sa štát neinšpiroval inými ázijskými krajinami, ktoré získali kontrolu nad epidémiou bez týchto zásahov do súkromia.

Okrem informácií o polohe každého obyvateľa od mobilných operátorov štát zbiera vďaka eKasa detailné informácie o všetkých realizovaných nákupoch občanov. Malou úpravou legislatívy dokáže tieto dve databázy prepojiť a do veľkej miery deanonymizovať. A teda zistiť, kto si presne čo nakupuje.

Drobnými úpravami legislatívy štát dokáže získať prehľad o vašich nakupovacích návykoch, kde sa nachádzate, koho navštevujete, aké máte preferencie atď. Tieto údaje potom stačia na vytvorenie totalitného „scoring systému“, ktorý v Číne už úspešne používajú."

Victor Breiner – riaditeľ a hlavný analytik Infosecurity.sk

„Plošné sledovanie mobilných zariadení v réžii akejkoľvek vlády je veľmi zlý nápad. Okresávanie občianskych slobôd v mene bezpečnosti je princíp podľa ktorého by sme sa riadiť nemali. Nikdy.

Pretože, keď raz začneme, už to neprestane. Na Slovensku je navyše pandémia relatívne pod kontrolou, a to do veľkej miery práve vďaka mimoriadnej poslušnosti občanov a ich ochoty spolupracovať s nariadeniami úradov.
Prečo potom tento nový zákon? Ide o flagrantné zneužitie situácie a hovorí o silovej politike novej vlády všetko, čo potrebujete vedieť.", aktuality.sk

X X X

Pompeo: Lídri G7 sa zhodli, že Čína šíri dezinformačnú kampaň o koronavíruse

Pompeo Číne vyčítal, že zatajovala a vedome šírila nepravdivé informácie o začiatku pandémie.
Ministri zahraničných vecí skupiny siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta (G7) sa počas stredajšej videokonferencie venovanej kríze spôsobenej pandémiou nového koronavírusu zhodli na tom, že Čína o nej šíri dezinformačnú kampaň. Vyhlásil to šéf americkej diplomacie Mike Pompeo, informovali agentúry DPA a AFP.

"Každá krajina, ktoré sa zúčastnili dnešného stretnutia, si bola hlboko vedomá dezinformačnej kampane, ktorú vedie Komunistická strana Číny a snaží sa tak obrátiť pozornosť od toho, čo sa skutočne stalo," povedal Pompeo novinárom po skončení videokonferencie.

Pompeo Číne vyčítal, že zatajovala a vedome šírila nepravdivé informácie o začiatku pandémie. "Boli ste prvou krajinou, ktorá vedela o rizikách tohto vírusu pre celý svet a opakovane ste zabránili posunutiu týchto informácií," povedal.
Americký minister zahraničných vecí Čínu ďalej obvinil, že na svoje územie nevpustila vedcov a odborníkov z USA. Vysoko postavení funkcionári komunistickej strany podľa Pompea navyše šírili "šialené reči", že vírus do Číny priniesli Spojené štáty.

"Komunistická strana Číny predstavuje veľkú hrozbu pre naše zdravie a náš spôsob života, čo jasne ukázalo epidémia vírusu vo Wu-chane," povedal Pompeo. Ministri G7 sa počas videokonferencie nedohodli na spoločných zásadách v boji proti koronavírusu. Hlavným dôvodom bolo podľa DPA to, že USA trvali na tom, aby sa v záverečnom vyhlásení zdôraznilo, že nový koronavírus má pôvod v Číne.

Koronavírus SARS-CoV-2 sa po prvý raz oficiálne objavil koncom roku 2019 v stredočínskom meste Wu-chan v provincii Chu-pej, odkiaľ sa rozšíril do celého sveta. V Číne doposiaľ zaznamenali 81.200 prípadov ochorenia COVID-19 a 3281 úmrtí, aktuality.sk

X X X

Končí sivá eminencia rezortu obrany. Jána Hoľka odvolali

Nenápadný muž získal za predchádzajúcej vlády významný vplyv v rezorte obrany, ktorý viedol nominant SNS a bývalý vojenský dôstojník Peter Gajdoš. Sivá eminencia rezortu obrany dnes prišla o funkciu. Vláda na dnešnom rokovaní odvolala generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva obrany SR Jána Hoľka. Novým generálnym tajomníkom na obrane bude od štvrtka Peter Kozák. Na návrh ministra obrany Jaroslava Naďa ho dnes do funkcie vymenovala vláda.

Ale späť k Hoľkovi. Nenápadný muž získal za predchádzajúcej vlády významný vplyv v rezorte obrany, ktorý viedol nominant SNS a bývalý vojenský dôstojník Peter Gajdoš. Hoľko mu spočiatku robil poradcu, neskôr sa stal šéfom služobného úradu. Podľa informácií zvnútra rezortu však ministerstvo prakticky viedol.

Denník N v minulosti informoval, že Hoľko po revolúcii dlhé roky podnikal s posledným šéfom ŠtB Alojzom Lorencom, s ktorým pracoval napríklad pre skupinu Penta. Bol tiežl susedom lídra národniarov Andreja Danka v obci Miloslavov neďaleko Bratislavy. V roku 2007 spolu zakladali bratislavskú firmu S&D House, v ktorej Danko neskôr podnikal so svojimi rodičmi, dodnes si v nej ponechal podiel.

„Do politiky som išiel s tímom mnohých ľudí, k nikomu z nich nemám bližší vzťah. Bol som pätnásť rokov advokátom, zastupoval som asi 120 spoločností a asi 500 klientov. Jedným z nich bol aj pán Hoľko,“ povedal Danko v decembri 2016 pre Denník N.

Ako ministerský úradník sa Hoľko vyjadroval k stíhačkám aj k nákupom terénnych vozidiel. „Jednomotorové stroje sú zlé kvôli letisku Sliač, ktoré je obklopené bohatou faunou. Je tam veľa vtákov, ktoré ten jeden motor môže nasať,“ vysvetľoval napríklad Hoľko, ktorý favorizoval vo svojom súkromnom technickom názore dvojmotorové stíhačky, akými sú napríklad ruské MiG 29.

Napokon sa Slovensko rozhodlo kúpiť americké stíhačky F-16 za 1,6 miliardy eur. Obstarávať sa bude spolu 14 strojov, letecká výzbroj, logistická podpora, munícia a výcvik leteckého aj pozemného personálu. Štyri stíhačky by sme mali dostať do roku 2022, zvyšné o rok neskôr. V cene je zahrnutý aj servis, avšak len na prvé dva roky.

Aj pri podpise zmluvy vznikol chaos. Nominanti SNS totiž podpísali zmluvu bez požehnania rezortu financií. Vtedajší premiér Peter Pellegrini im preto odkázal, že zmluvy sú neplatné. Situácia sa riešila dodatočne.

Pokiaľ ide o nákup osemkolesových a štvorkolesových transportérov za ďalšiu miliardu eur, ten sa ministerstvu obrany nepodarilo dotiahnuť. Pellegrini ho ešte ako predseda vlády stopol, keď tendre začal preverovať Úrad pre verejné obstarávanie. Nákupy kritizoval práve súčasný minister obrany Jaroslav Naď, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Saková kúpila milión zbytočných a predražených testov, 9 miliónov eur pôjde do Dunaja, tvrdí Matovič

Premiér oznámil, že dnes v noci letka ministerstva vnútra zabezpečila dovoz 100-tisíc kusov dôležitých respirátorov FFP3, ktoré majú slúžiť predovšetkým lekárom a zdravotným sestrám v prvej línii.

Premiér Igor Matovič dnes upozornil na ďalší podozrivý nákup zdravotníckeho materiálu bývalou vládou. Ministerstvo vnútra pod vedením Denisy Sakovej podľa neho nakúpilo milión rýchlotestov na koronavírus za 8,90 eur za kus. Tieto rýchlotesty sú však podľa predsedu vlády úplne nepoužiteľné a ešte aj predražené.

Matovič vraj na nákup prišiel včera večer počas rozhovoru so zamestnankyňou rezortu vnútra, ktorá mu ukazovala, aké zmluvy za Sakovej urobili.

„A zrazu pozerám, že rýchlotesty. Milión rýchlotestov za 8,90. Kičura za 30 eur, tuto ministerstvo vnútra za deväť eur a v Číne sú za dve eurá, čiže kúpili to 4,5-krát drahšie,“ povedal Matovič dnes ráno pred rokovaním vlády.
Rýchlotestov už máme podľa neho haldu, no nemáme s nimi čo robiť. Deväť miliónov eur, ktoré dá štát za tieto rýchlotesty, tak podľa neho môže ísť rovno do Dunaja.

Prišla taká ponuka

„Pýtal som sa tej pani, že ako na to prišli, že potrebujeme milión testov. No že prišla taká ponuka. A spýtali ste sa ministerstva zdravotníctva, či ich potrebujeme? Že nie, že bola taká ponuka,“ hneval sa Matovič.
Vláda tak podľa neho musí plniť aj zlodejské zmluvy, ktoré boli podpísané ešte pred jeho nástupom.

Premiér zároveň oznámil, že dnes v noci letka ministerstva vnútra zabezpečila dovoz dôležitých respirátorov FFP3, ktoré majú slúžiť predovšetkým lekárom a zdravotným sestrám v prvej línii.

„Letka ich doviezla 100-tisíc, dnes začíname distribúciu z centrálneho skladu v Slovenskej Ľupči, aby boli čo najskôr k dispozícii,“ dodal. Dovoz kľúčových respirátorov na Slovensko sprevádzali podľa ministra vnútra Romana Mikulca komplikácie.

Sklad sa zapĺňa

Pôvodne ich mala doviezť spoločnosť DHL, materiál sa však nepodarilo precliť v čase, v akom sa počítalo, a tak respirátory nechali na letisku v Istanbule. Vláda preto rozhodla, že do Turecka pošle vládny špeciál. „V ranných hodinách pristáli v Bratislave a respirátory sú tu,“ ozrejmil minister.

Respirátory nie sú určené pre ktoréhokoľvek zdravotníka, ale podľa Matoviča len pre tých, ktorí prichádzajú do kontaktu s ľuďmi, ktorí môžu byť alebo už sú infikovaní.

„Keď budeme s respirátormi rozumne hospodáriť, môžeme v pokoji žiť a nemusíme sa strachovať o životy,“ dodal.
Premiér tiež pripomenul, že do skladu v Slovenskej Ľupči prišli ako dar od skupiny J&T 25-tisíc kusov ochranných okuliarov, 20-tisíc kusov jednorazových oblekov a tiež polmilióna jednorazových rúšok. Štát by mal ešte dnes získať aj dodávku 10 miliónov jednorazových chirurgických masiek.

Ekonomické opatrenia

Naďalej rokuje Úrad verejného zdravotníctva a dnes opäť zasadá aj vláda. Rozhodovať by sa malo aj o ekonomických opatreniach, ktoré musí štát prijať v súvislosti s avizovaným prepadom ekonomiky zapríčineným epidémiou koronavírusu.
O konkrétnych opatreniach zatiaľ premiér hovoriť nechcel. „Potrebujeme sa trochu nadýchnuť, kľud a prijať zodpovedné rozhodnutia. Ide tu o stámilióny, nie sú to drobné,“ dodal.
Pripomenul, že podľa odhadov NBS Slovensku môže hroziť až takmer 10-percentný prepad ekonomiky, aktuality.sk

X X X

Nový funkcionár na zdravotníctve: dohadoval obchod s Kočnerom, spájali ho s kauzou na doprave

Marián Kolník na Špecializovanom trestnom súde v kauze zmenky.

Novopečený tajomník služobného úradu ministerstva zdravotníctva Marián Kolník rokoval koncom 90. rokov s Marianom Kočnerom o predaji Markízy. Akého kupca zastupoval, si už dnes nespomína.

Vo vedení ministerstva zdravotníctva, ktorému šéfuje detský kardiológ a zakladateľ platformy Kresťania v meste Marek Krajčí (OĽaNO), sa objavil Marián Kolník. Nový tajomník služobného úradu nie je v politike nováčikom. V minulosti pôsobil ako poradca na ministerstve dopravy, jeho meno sa spájalo aj s kauzou koučingu za desiatky tisíc eur.

Niekdajší poradca ministra dopravy Jána Figeľa (KDH) donedávna pracoval ako lektor v spoločnosti FranklinCovey. Práve jej česká pobočka získala v čase, keď Kolník radil Figeľovi, zákazku od Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). Po medializácii kauzy sa Kolník bránil, že vo FranklinCovey bol len lektorom a v čase poradcovania pozastavil svoje aktivity.

Počas Kolníkovho pôsobenia na ministerstve dopravy upozornili médiá aj na jeho početné stretnutia so zástupcami biznisu a politiky na pôde úradu. Poradca ministra mal rokovať napríklad s majiteľom Istrokapitálu Máriom Hoffmannom či Danielom Jakubovičom, ktorý skončil v NDS pre väzby na J&T. Hoci stretnutia boli zapísané v knihe návštev, predstavitelia iných štátnych úradov považovali počet a rozsah schôdzok za nezvyčajný.

Pred časom sa Kolník objavil aj na súde, a to v ostro sledovanej kauze televíznych zmeniek za 69 miliónov eur. Predvolala si ho obhajoba, Kolník však svojou výpoveďou nepomohol ani Marianovi Kočnernovi, s ktorým sa v minulosti dva- či trikrát stretol, ani Pavlovi Ruskovi.

Koučingová kauza

Kolník po prvý raz zaujal médiá ako poradca niekdajšieho ministra dopravy Figeľa, neslávne známeho „vďaka“ kauze byt. Dlhoročný šéf kresťanských demokratov totiž získal štvorizbový byt v centre Bratislava za babku. Pôvodne mestský byt si v roku 2000, keď bol starostom Starého Mesta jeho stranícky kolega Andrej Ďurkovský, prenajal. Neskôr nehnuteľnosť s rozlohou 156 metrov štvorcových od mesta kúpil za 54 390 slovenských korún, v prepočte 1805 eur.

Späť však ku Kolníkovi, ktorý mal svojho času aj nemalé politické ambície. Figeľ ho vraj chcel za podpredsedu strany, „ale v centrále KDH ma nechceli a urobili všetko, aby som neprešiel,“ opísal svoj neúspech pre portál Môj príbeh.
Kolník nazval svoje pôsobenie v politike „úletom“, ktorý však má „svoje dejiny“. Odchod z politiky označil za nutnosť: „...potom sa objavila politická hydra a otázka bola stále nástojčivejšia – buď odídem, alebo ublížia ministrovi... V decembri 2011 som požiadal Jána (Figeľa, pozn. redakcie) o uvoľnenie zo služby a od januára 2012 som sa vrátil do normálneho života.“

Pravdou je, že práve v tom čase začali predstavitelia vtedy opozičného Smeru tvrdiť, že nie Figeľ, ale Kolník v skutočnosti šéfuje ministerstvu dopravy. Za šedú eminenciu rezortu ho označovali aj médiá. Napokon, bol to práve Kolník, kto sa na pôde ministerstva stretával s kľúčovými hráčmi biznisu i politiky.

Jeho meno sa však skloňovalo aj v súvislosti s nákupom školení a učebníc za desiatky tisíc eur od českej pobočky spoločnosti FranklinCovey, kde Kolník pôsobil, a firmy Demján patriacej lektorovi FranklinCovey Zoltánovi Demjánovi. Školenia si bez súťaže objednala Národná diaľničná spoločnosť (NDS) patriaca pod ministerstvo dopravy.
Diaľničiari tvrdili, že výberu konkrétnej firmy predchádzal prieskum trhu. Zoznam oslovených firiem však nezverejnili. Výsledkom ministerského prieskumu boli zákazky na koučing zamestnancov v luxusnom hoteli a ďalšie semináre a učebnice v súčte za desiatky tisíc eur.

„Vyvoláva to možno nepodložené, ale veľmi logické otázky a pochybnosti,“ pripustil vtedy minister Figeľ pre Hospodárske noviny. Po medializácii ďalších priamych nákupov za 300-tisíc eur odvolal z funkcie vtedajšieho šéfa NDS Alana Sitára. Kolník u Figeľa zostal.

Svedok obhajoby

Novopečený šéf služobného úradu ministerstva zdravotníctva pôsobil do minulého týždňa vo FranklinCovey ako „konzultant a lektor so zameraním na osobné vedenie, vedenie iných ľudí a realizáciu cieľov“. Do politiky sa tak vracia po viacročnej prestávke po boku Krajčího, ktorý si ho podľa našich informácií osobne vybral za svoju pravú ruku.

Kolníka si však verejnosť pripomenula aj pred pár mesiacmi. Bol predvolaný ako svedok v kauze miliónových zmeniek televízie Markíza – vlani v novembri vypovedal pred senátom Špecializovaného trestného súdu.
Kolník bol predvolaný ako svedok obhajoby, dvojici obžalovaných však veľmi nepomohol. Povedal, že o zmenkách nič nevie, nepozná ich a s Kočnerom sa o nich nerozprával.

Rusko s Kočnerom dostali za falšovanie dokumentov 19 rokov, rozsudok však nie je právoplatný. Obaja sa odvolali, rovnako urobil aj dozorujúci prokurátor a definitívne tak rozhodne Najvyšší súd.

Vyjednávač

Kolník na spomínanom súde aj pre Aktuality.sk pripustil, že sa v minulosti s Kočnerom stretol, a to dva- alebo trikrát. Kto stretnutia inicioval, si vraj nepamätá.

Kočner na súde, naopak, tvrdil, že si to pamätá veľmi presne. Rozhovory vraj inicioval práve Kolník a stretli sa vo vchode akejsi budovy v centre mesta na druhom alebo treťom poschodí.

„Nebol som tam sám, budeme vedieť preukázať stretnutie,“ tvrdil pred súdom Kočner. Kolník mal podľa neho do budúcnosti záujem o kúpu Markízy, ak by mala licenciu. Kupovať však podľa Kočnera nechcel pre seba.
„Bolo mi zvláštne, že sa pán Kolník zaujíma o tento biznis,“ vysvetľoval Kočner na súde. Ako dodal, firma Lafarge, kde vtedy Kolník podľa Kočnera pôsobil, vyrábala cement a s médiami vôbec nesúvisela.

„Nebavili sme sa o cemente, bavili sme sa o Markíze. Povedal, že zastupuje určitú skupinu ľudí, respektíve investora, ktorý má záujem s nami rokovať o kúpe spoločnosti,“ opísal Kočner pred súdom stretnutie s Kolníkom.

Pre koho pracoval?

Muž z tzv. mafiánskych zoznamov tvrdil že Kolník vtedy vyjednával o kúpe Markízy za Vincenta Hegedüša. Ide o človeka v minulosti spájaného so stranou kresťanských demokratov. Kolník pred súdom priznal, že Hegedüša pozná. Kočnerove slová však pred súdom nepotvrdil.

„Dvakrát som ho stretol, tak som si to pamätal. Bolo to dávno dávno v súvislosti s Gamatexom,“ uviedol Kolník o stretnutí s Kočnerom pre Aktuality.sk.

Nevedel však povedať, či zastupoval záujmy investora Hegedüša, ako to tvrdil na súde Kočner. „Je to tak dávno, že si tie detaily vôbec nepamätám,“ dušoval sa Kolník.

Nespomenul ani pôsobenie v podniku na výrobu cementu, ktorý na súde spomínal Kočner. Kolník naopak tvrdil, že v tom čase robil vo Viedni pre Creditanstalt. „Či to bolo v tejto súvislosti? Vtedy ma občas niekto poprosil, aby som sa ako bankár pozrel na nejaké čísla, možno to bolo preto,“ dodal.

Svedok: „Hral na dve strany“

Kolník dnes nevie, prečo ho na súde vypočúvali. „Ja som nevedel, kto ma tam pozval. Sudca mi povedal, že to navrhol Kočner. Akoby ma chcel do niečoho vmanipulovať v spojitosti s KDH, ale ja som nikdy nebol členom hnutia. Možno si to spojil s tým, že som robil poradcu na ministerstve dopravy, keď bol ministrom Ján Figeľ,“ vysvetľoval Kolník, ako sa dostal do pozície svedka v ostro sledovanej kauze.

Kolníka spomínal na ďalšom pojednávaní v zmenkovej kauze aj svedok Pavol Varga, niekdajší štatutár Gamatexu. Ten mal pre Kolníka a Hegedüša zháňať investora na kúpu Markízy. Napokon zo spolupráce vycúval.
„Ich konanie ma vyrušilo. Predpokladám, že Kolník a Hegedüš hrali na dve strany, pre viaceré záujmové skupiny,“ povedal pred súdom bývalý Kočnerov obchodný spoločník Varga. Akých záujemcov Kolník mohol zastupovať, svedok nevysvetlil.

Petková: Treba to preveriť

Šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková je presvedčená, že by mal minister dôsledne preveriť nielen Kolníkovu minulosť, ale aj vzťahy, ktoré sa spomínali na tzv. zmenkovom súde.

„OĽaNO vyhralo voľby aj na sľube, že zo štátu vymetie Kočnerovu mafiu. Akékoľvek spájanie nominantov koalície s menom Kočnera či s jeho biznisom môže Matovičovým voličom nielen priniesť sklamanie, ale celkovo znížiť dôveru verejnosti v politický systém a demokraciu,“ zhrnula Petková, aktuality.sk

X X X

Licenčná rada začala voči Markíze správne konanie

Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR) na svojom stredajšom zasadnutí odňala jednu licenciu a jednu frekvenciu.
Bratislava 25. marca (TASR) - TASR o tom informovala hovorkyňa RVR Ivana Čaučíková.
RVR odňala licenciu na terestriálne rozhlasové vysielanie vysielateľovi Iniciatíva, ktorý prevádzkuje programovú službu Rádio Roma.

Rada odňala aj frekvenciu 97,7 MHz Spišská Nová Ves vysielateľovi D.Expres a jeho programovej službe Expres. Dôvodom v oboch prípadoch bolo, že o to vysielateľ RVR požiadal, uviedla Čaučíková. RVR zároveň predĺžila platnosť na rozhlasové vysielanie Rádiu Rebeca do 10. 7. 2029.

Rada tiež zamietla zmenu licencie na rozhlasové vysielanie vysielateľa C.S.M. group v časti Názov programovej služby pri zmene názvu Rádio Jazz na Rádio Mária a v časti podielov programových typov. RVR zároveň neudelila predchádzajúci súhlas s prevodom 100-percentného obchodného podielu na základnom imaní a hlasovacích práv držiteľa licencie na rozhlasové vysielanie C.S.M. group zo spoločníka - prevodcu Stredoeurópske Mediálne Družstvo na nadobúdateľa Rádio Mária Slovensko, ktorý by prevodom 100-percentného obchodného podielu z prevodcu na nadobúdateľa získal 100-percentný podiel na základnom imaní a na hlasovacích právach spoločnosti C.S.M. group.

Rada začala aj tri správne konania. Prvé voči vysielateľovi C.S.M. group z dôvodu možného nevyužívania frekvencie 91,1 MHz Rimavská Sobota na účely, na ktoré mu bola pridelená.

Druhé správne konanie RVR začala voči vysielateľovi Markíza - Slovakia v súvislosti s tým, že 24. decembra 2019 v čase o 19.28 h odvysielal program Dva a pol chlapa, ktorý označil ako nevhodný pre maloletých divákov do 12 rokov, čím mohlo dôjsť k nesprávnemu uplatneniu JSO.

Tretie správne konanie začala RVR voči vysielateľovi Raj Production v súvislosti s tým, že nedodal rade na jej vyžiadanie súvislý záznam vysielania programovej služby TV Raj z dní 21. januára, 27. januára, 28. januára, 31. januára a 1. februára 2020 do 15 dní od doručenia žiadosti rady, tiež v súvislosti s tým, že vo vysielaní z 21. januára, 22. januára, 27. januára, 28. januára, 31. januára a 1. februára 2020 mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti trvalo označiť na obrazovke svoju programovú službu nezameniteľným logom, a v neposlednom rade v súvislosti s možným poskytovaním audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie bez oznámenia údajov rade.

RVR tiež začína správne konanie voči vysielateľovi TV Mistral v súvislosti s tým, že 2. januára 2020 približne o 0.00 h, 2.00 h, 4.00 h, 6.00 h, 8.00 h, 10.00 h, 12.00 h, 16.00 h, 18.00 h, 20.00 h, 22.00 h odvysielal program Novoročný príhovor primátora, ktorý mohol naplniť definíciu politickej reklamy.
Rada uznala za neopodstatnené štyri sťažnosti, respektíve ich časti, aktuality.sk

X X X

Koronavírus je vraj Boží trest za to, že svet urážal Rusko

Šírenie nákazy koronavírusu je pre tento svet Boží trest. Myslí si to niekdajšia skvelá gymnastka a momentálne členka ruskej Štátnej dumy Svetlana Chorkinová. Dvojnásobná olympijská víťazka a deväťnásobná majsterka sveta v rozhovore pre Sport-Express okrem iného povedala aj to, že svet vo veľkom uráža Rusko a toto je jeden z dôsledkov.

"Podľa môjho názoru je to nejaký Boží trest. Aj v našej hymne sa spieva, že našu zem ochraňuje Boh. Svet si toho príliš veľa dovolil voči Rusom aj našim športovcom. My sme napriek tomu stále pripravení všetkým pomáhať. Sme si vedomí, že nie je nič silnejšie, ako keď všetci bojujú spoločne za dobré veci - za priateľstvo, naše deti a stále lepšiu ekonomiku," vyhlásila Chorkinová.

Členka dolnej komory ruského parlamentu vyjadrila aj svoj názor na odloženie olympijských hier v Tokiu na rok 2021.
"Každý z nás máme len jeden život a ten je najvyššia hodnota. Z tohto pohľadu je to správne riešenie. Finančné či morálne straty nestoja za risk, ktorý by sme podstúpili pri zdraví toľkého počtu ľudí. Rusko by malo túto situáciu využiť na to, aby sa lepšie pripravilo v súvislosti s procesmi na Športovom arbitrážnom súde. Máme šancu, aby sme na budúci rok vyriešili všetky naše problémy s medzinárodnými športovými federáciami," vysvetlila Chorkinová, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Francúzske mesto odstraňuje lavičky, pre vírus tam zomrelo ďalších 231 ľudí

Lavičky po zrušení zákazu vychádzania vrátia.

Mesto La Madeleine v severnom Francúzsku odstraňuje desiatky verejných lavičiek, ktoré stále priťahujú obyvateľov - aj napriek celoštátnemu zákazu vychádzať z domu s výnimkou nevyhnutných prípadov. Zákaz má zastaviť šírenie pandémie nového koronavírusu, napísala v stredu tlačová agentúra AFP.

„Keď ani len pokuty neodradia niektorých nerozvážnych ľudí od porušovania pravidiel počas pandémie, ostáva už len jedno riešenie: verejné lavičky odmontovať,“ napísal na Twitteri Sébastien Lepretre, starosta mesta s približne 21.000 obyvateľmi neďaleko Lille.

„Lavičky po zrušení zákazu určite vrátime,“ dodal starosta. Evidentne nahnevaný Lepretre neskôr agentúre AFP povedal, že toto rozhodnutie je „otázkou života a smrti“.

„Teraz je to už ôsmy deň, čo sa ľudia napriek zákazu stále chodia von slniť, diskutovať, prechádzať,“ uviedol.
„Pri takejto nerozvážnosti nemáme inú možnosť, len urobiť opatrenia, o ktorých by som si nikdy nemyslel, že ich budem musieť urobiť,“ dodal starosta.

Mesto dá odstrániť približne 40 lavičiek na verejných priestranstvách. Opatrenie sa nebude týkať lavičiek, ktoré sa nachádzajú v parkoch a záhradách, už zatvorených na základe už skôr nariadených obmedzení pohybu.

Obete pribúdajú

Vo Francúzsku podľahlo nákaze novým koronavírusom za posledných 24 hodín 231 ľudí, čím celkový počet mŕtvych stúpol na 1331. Informovala o tom v stredu agentúra AFP s odvolaním sa na úrady.

Celkovo je hospitalizovaných 11 539 ľudí, uviedol generálny riaditeľ francúzskeho úradu verejného zdravotníctva Jérôme Salomon. V utorok francúzske úrady informovali o 240 mŕtvych a 10 176 hospitalizovaných, v pondelok o 186 mŕtvych a 8675 hospitalizovaných.

Podľa AFP sa úrady domnievajú, že infikovaných je viac, keďže sa zvyčajne testujú iba tí ľudia, ktorí vykazujú závažné príznaky. Celkovo v krajine potvrdili vyše 25 000 prípadov nákazy, aktuality.sk

X X X

Dvojkou na doprave je advokátka, ktorá robila pre firmu spájanú s oligarchom Hodorovským

Katarína Bruncková ešte ako advokátka zapísala do protischránkového registra známu firmu TSS Grade. Hoci býva spájaná s oligarchom Hodorovským, jeho meno tam nefiguruje. Zápis preveruje súd.

Nová štátna tajomníčka ministerstva dopravy Katarína Bruncková prichádza do štátnych služieb z prostredia advokácie, kde pracovala pre firmu TSS Grade. Túto spoločnosť spájajú médiá s oligarchom Františkom Hodorovským.

Podľa týždenníka TREND ide o najkontroverznejšieho človeka veľkého slovenského biznisu. Jeho povesť mala v minulosti viesť k tomu, že keď sa pokúsil ovládnuť Doprastav, banky zastavili jeho financovanie. Hodorovský začínal v deväťdesiatych rokoch ako šéf Správy štátnych hmotných rezerv, neskôr sa dal na podnikanie.

Práve novopečená vysoká úradníčka Bruncková ešte ako advokátka zapísala TSS Grade do protischránkového registra. Jej postup dnes pre podozrenia preveruje Okresný súd v Žiline.

Hodorovský či jeho švagor?

O prepojení firmy TSS Grade s Františkom Hodorovským už písali Hospodárske noviny a viackrát aj týždenník TREND. Okrem toho mala Hodorovského firma Ennel záložné právo na byt člena predstavenstva TSS Grade Mareka Chomu.

Napriek tomu je ako oficiálny vlastník stavebnej firmy v registri zapísaný Hodorovského švagor Branislav Gábriš, ktorý s Františkom Hodorovským pôsobil vo viacerých firmách. Hodorovský a Gábriš spoločne figurujú aj v spoločnosti Tatry Mountain Resorts (TMR), ktorej väčšinu vlastnia partneri skupiny J&T.

Akcionárom TMR je Hodorovského firma Forest Hill Company. Hodorovský pôsobí v dozornej rade TMR, Gábriš je od rovnakého času v predstavenstve. Takéto „rozvrhnutie síl“ navodzuje dojem, že Gábriš môže v lyžiarskych rezortoch zastupovať záujem Hodorovského.

Práve pre vyššie spomínané možné prepojenia stavebnej firmy TSS Grade na Františka Hodorovského sa žilinský súd rozhodol preveriť, či je jej vlastníkom naozaj Gábriš – a či advokátka Bruncková ako tzv. „oprávnená osoba“ postupovala správne. Konanie súdu sa začalo v máji 2018, zatiaľ nie je ukončené.

Bruncková záväzky nedáva

Štátna tajomníčka Bruncková v telefonáte odmietla, že by sa s Hodorovským poznala. TSS Grade označila ako jedného z množstva svojich klientov.

„Nebudem sa vyjadrovať k niečomu, čo ešte nenastalo,“ odpovedala Bruncková na otázku, či odstúpi z funkcie, ak by žilinský súd rozhodol, že jej zápis v protischránkovom registri nebol v poriadku. V minulosti pre porušenie protischránkového zákona Pellegriniho vláda odvolala Juraja Bugalu, ktorý bol v tom čase podpredsedom Úradu pre verejné obstarávanie.

Bruncková tvrdí, že svoju súčasnú funkciu vykonáva ako nezávislá. Podľa vlastných slov nie je politickou nominantkou, na ministerstvo išla ako odborníčka.

„V mojej dlhoročnej advokátskej praxi som sa venovala okrem iného aj témam a projektom v oblasti: Letecká doprava, železničná doprava, lodná doprava, cestná doprava aj v prepojení na štátnu pomoc, EU fondy, výstavba,“ vyjadrila sa Bruncková k svojej kvalifikácii.

Do vedenia rezortu dopravy ju nominovali kollárovci, čo hnutie pre Aktuality.sk aj potvrdilo.
„Pani Katarína Bruncková je nominantkou strany Sme rodina,“ uviedlo tlačové oddelenie Sme rodina.
Hodorovský: Žiadny vzťah

Podľa podnikateľa, ktorý zbohatol najmä na problematických konkurzoch, je vzťah medzi ním a Brunckovou „žiadny“.
„O tejto informácii som sa dozvedel od vás :) Politike, politikom a akýmkoľvek lobistom sa posledných 25 rokov absolútne vyhýbam,“ odpovedal Hodorovský, či mal vplyv na vymenovanie Brunckovej.

„Pani Bruncková podľa mojich vedomostí pre mňa ani pre žiadne spoločnosti, kde vystupujem ako spoločník, akcionár resp. štatutár, neposkytuje ani neposkytovala žiadne právne služby,“ uzavrel Hodorovský.

Firma s históriou

TSS Grade dlho patrí medzi najväčšie stavebné firmy na Slovensku. V minulosti ju spoluvlastnil železničný magnát Ivan Petríček, svoj vplyv v nej údajne mával aj oligarcha Vladimír Poór.

Firma v roku 2013 uzavrela zmluvu na modernizáciu železničnej trate za 245 miliónov eur. Pre problémy s verejným obstarávaním hrozilo, že Európska komisia modernizačný projekt nepreplatí. Boj o eurofondy napokon ministerstvo dopravy pod vedením Jána Počiatka vzdalo a rozhodlo sa zaplatiť projekt zo štátnej kasy.

TSS Grade sa neskôr dostala do dlhov a prešla reštrukturalizáciou. Veriteľom zaplatila iba 15 percent pohľadávok. Posledné verejne známe tržby spoločnosti sú z roku 2018, keď dosiahli 68 miliónov eur.

Blízka advokátka

Firma TSS Grade nebola jediným klientom Brunckovej s podobným pozadím. Do protischránkového registra zapisovala aj ďalšie firmy Hodorovského švagra Gábriša: Sanus real a Traťová strojní stanice Olomouc.
„Týchto pánov evidujem výlučne ako členov štatutárnych orgánov a spoločníkov vo vzťahu k niektorým spoločnostiam pre ktoré advokátska kancelária Winton s.r.o, vykonávala služby oprávnenej osoby,“ tvrdí Bruncková o Gábrišovi a Chomovi.
Rovnakú službu poskytla aj firmám spomínaného člena predstavenstva TSS Grade Mareka Chomu Macho consulting a Macho developing.

V rokoch 2015 až 2017 sídlila Brunckovej advokátska kancelária Winton na rovnakej bratislavskej adrese ako spoločnosť TSS Grade. Na tejto adrese nevlastní žiadnu nehnuteľnosť TSS Grade ani Bruncková. Desiatky priestorov v nej však patria firme Forest hill company Františka Hodorovského.
Autor článku podal Okresnému súdu v Žiline podnet na preverenie zápisu spoločnosti TSS Grade, aktuality.sk

X X X

Doneckí separatisti zaradili Porošenka na zoznam hľadaných osôb

Predstavitelia samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) oznámili, že bývalého prezidenta Ukrajiny Petra Porošenka zaradili na "zoznam hľadaných osôb", a to v súvislosti s likvidáciou veliteľa síl DĽR Arsena Pavlova, známeho ako Motorola.

Ako informovala v stredu agentúra UNIAN s odvolaním sa na oznámenie separatistov, tzv. úrad generálneho prokurátora DĽR začal trestné konanie proti Porošenkovi pre podozrenie z organizovania vraždy Arsena Pavlova.
Porošenko podľa prokuratúry DĽR schválil plán na vraždu Pavlova, ktorú mali vykonať ukrajinské špeciálne služby, za čo mu hrozí 15 – 20 rokov väzenia alebo doživotie.

Veliteľ síl DĽR Arsen Pavlov zahynul v októbri 2016 pri výbuchu na diaľku odpálenej nálože vo výťahu svojho bytu v Donecku. Niekoľko ďalších ľudí utrpelo zranenia.

Pavlov bol veliteľom doneckého práporu Sparta, ktorý sa zúčastnil na mnohých bojoch proti ukrajinským vládnym silám, napríklad pri Ilovajsku, Debaľceve, Slovjansku a na doneckom letisku. Terčom neúspešného pokusu o atentát sa stal v júni 2016, keď páchatelia odpálili bombu pri traumatologickom stredisku v Donecku.

Na vojenskej základni neďaleko Donecka prišiel vo februári 2017 o život ďalší známy veliteľ síl DĽR, Michail Tolstych, známy pod bojovým menom Givi. Tolstycha, veliteľa práporu Somali, údajne zlikvidovali výstrelom z reaktívneho plameňometu Šmeľ.

Tolstych sa zúčastnil na bojoch o Slaviansk a Ilovajsk a o letisko v Donecku. Niekoľkokrát bol terčom pokusov o atentát. Jeho smrť označilo ministerstvo obrany DĽR za teroristický útok a „pokračovanie teroristickej vojny začatej vedením v Kyjeve proti obyvateľom Donbasu“./agentury/

X X X

Kauza Technopol: Dohodnime sa alebo ťa nechám zavrieť, odkazoval Kočner Pávkovi

Keď dlhoročný člen vedenia Technopolu Pavel Pávek nechcel ustúpiť v spore s Kočnerom po dobrom, nasledovala vyhrážka, že ho obvinia. Prípad skončil v Košiciach, vyšetrovateľ však stíhanie nezačal.

„Povedz Pávkovi, nech sa so mnou dohodne, inak ho nechám zavrieť.“ Takýto odkaz dostal v máji 2017 dlhoročný člen vedenia Technopolu Pavel Pávek cez svojho známeho priamo od mafiána Mariana Kočnera.

Kauza Technopol sa týka nepriateľského prevzatia spoločnosti, ktorá vlastní majetok v hodnote asi 20 miliónov eur a patrí jej aj známy petržalský dvojvežiak. Jej strojcom bol priamo Marian Kočner, ktorého len nedávno v tejto kauze obvinila polícia. Spolu s ním sú stíhaní aj ďalší ľudia, ktorí su mafiánovi blízki.

Na začiatku však bola dnes už exmanželka Pavla Pávka. Denisa Pávková po manželských nezhodách v roku 2015 nezákonne vybrala akcie spoločnosti z trezoru a doplnila na ne svoje údaje ako majiteľky. V tejto súvislosti je stíhaná za krádež akcií. Snažila sa však kartu obrátiť a stíhanie presmerovať na bývalého manžela. Inštruktáž pri tom údajne dostala od Kočnera.

Pávek v rozhovore pre Aktuality.sk pripustil, že po zastrašovaní sa s ním muž z mafiánskych zoznamov chcel dohodnúť. Keď na dohodu nepristúpil, spustila sa vraj príprava na jeho odstíhanie.

Palo, bacha, prídu pre teba

Pávek sa cez známych dozvedel, že mu hrozí obvinenie, ktoré má zabezpečiť NAKA Východ. Táto zložka elitnej polície sídli v Košiciach.

„Z dvoch zdrojov som dostal informáciu: Palo, bacha, vyčisti si dom a počítač, priprav sa na to, že si pre teba prídu, je sprocesované tvoje vzatie do CPZ (cely policajného zaistenia). Zasmejete sa, ale ja som si dával ráno na piatu budík, aby mi nerozbili dvere,“ opísal v rozhovore Pávek.

Košice sa podľa neho spomínajú aj v obvinení jeho exmanželky Denisy Pávkovej z prania špinavých peňazí. „To je údajne prípad, kde podľa inštrukcií Kočnera mala ísť Pávková vypovedať, že som ju chcel okradnúť výmenou tých ukradnutých akcií za novú emisiu, že to bolo protizákonné a na základe toho som mal byť zavretý,“ upresnil.
Denisa Pávková skutočne podala v tejto súvislosti trestné oznámenie a prípad skutočne skončil na východe – v Košiciach. Podľa Pávkových informácií mal istú rolu zohrať vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar. Rozhodnutie však urobil vtedajší šéf NAKA Peter Hraško.

Prečo má bratislavský prípad riešiť košický vyšetrovateľ, nijako nezdôvodnil. Pávek si dokonca spomína, ako sa tomu čudoval policajt, ktorý riešil samotné nepriateľské prevzatie Technopolu ľuďmi okolo Kočnera.

Rozhodoval Hraško

„Na vyšetrovanie trestnej veci oznamovateľky bola určená Národná protizločinecká jednotka expozitúra Východ z rozhodnutia vtedajšieho riaditeľa NAKA Petra Hraška,“ potvrdilo policajné prezídium.
Trestné oznámenie sa týkalo výmeny 130 kusov akcií, ktorú sprocesoval Pávek spolu so svojimi právnikmi. Denisa Pávková je totiž stíhaná, že pôvodné akcie Technopolu ukradla. Pávek s právnikmi vyhlásil tie ukradnuté akcie za neplatné a nahradil ich novými.

Pávková podala svoje trestné oznámenie v Košiciach osobne ešte v januári 2017 a šéf Národnej protizločineckej jednotky NAKA Východ vec pridelil konkrétnemu vyšetrovateľovi. Hoci na začiatku reťazca má byť Kočner, vyšetrovateľ cez tlačové oddelenie policajného prezídia odkázal, že sa mu do práce nikto neplietol.

„Pri postupe vyšetrovateľa po prijatí trestného oznámenia neboli preukázané žiadne snahy o ovplyvnenie vyšetrovateľa alebo zasahovanie do jeho práce,“ uviedol policajný hovorca Slivka. Vyšetrovateľ napokon trestné oznámenie Pávkovej exmanželky zamietol.

Vlastník je len jeden

Pávek v rozhovore spomínal, že jeho stíhaniu zabránil neznámy prokurátor. Vyšetrovateľ však vysvetlil, že postupoval sám a oprel sa najmä o rozhodnutie generálnej prokuratúry, ktorá preverovala Pávkovej trestné stíhanie.
Cez generálnu prokuratúru chcel Pávkovú zbaviť obvinenia jej advokát prostredníctvom špeciálneho opravného prostriedku, ktorý jej dáva právo zrušiť právoplatné rozhodnutie policajta či prokurátora, ak došlo k chybe. Generálna prokuratúra chybu nenašla a Pávkovej obvinenie tak požehnala.

Vyšetrovateľ osobne kontaktoval Úrad špeciálnej prokuratúry, aby ho informoval o Pávkovej trestnom oznámení. Podľa predpokladanej škody, presahujúcej 15-miliónov eur, by totiž prípad spadal do jeho právomocí.

Vyšetrovateľ sa tiež rozhodol znovu vypočuť Pávkovú a zabezpečiť potrebné písomné dôkazy. Podklady pre vyšetrovanie si pýtal aj od vtedajšej dvojice vyšetrovateľov Štefana Jombíka a Jaroslava Barochovského. Obaja v polícii skončili. Vyšlo najavo, že vyšetrovali v prospech Kočnera. Oslovil aj obchodný register.

Kľúčovú rolu pri jeho práci však zohralo rozhodnutie generálnej prokuratúry o Pávkovej trestnom stíhaní. Jej advokát sa totiž až na najvyššej inštancii snažil docieliť zrušenie jej obvinenia. Na generálnej prokuratúre však neuspel.

Právnik od Kočnera

Tým, že generálna prokuratúra nevyhovela žiadosti Pávkovej obhajcu a nezbavila ju obvinenia, odobrila rozhodnutie vyšetrovateľa aj dozorujúceho prokurátora. Vyšetrovateľ tak konštatoval, že konanie, ktoré opísala v trestnom oznámení Pávková, nemohlo byť podľa tohto trestným činom a trestné oznámenie odmietol.

Pávková na policajné výsluchy v tomto prípade chodila sama. Inde ju však zastupoval advokát Tibor Timár a neskôr Marek Para. S oboma viedol Kočner živú komunikáciu cez aplikáciu Threema, rovnako ako s Pávkovou samotnou.
Zo správ vyplýva, že Timára platil práve Kočner. Neskôr jej dosadil aj svojho dvorného advokáta Mareka Paru, ktorý ho zastupuje v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Kočner podnikateľke pomohol aj v ďalšom spore, kde išlo o rodinný dom. Pávková ho na papieri predala Kočnerovi a v dome zostala ako nájomníčka. Podľa správ z Threemy však aj platenie nájmu mohlo byť len naoko.

Pomoc prokurátorky

Denník N teraz zistil, že v kauze Technopol sa angažovala aj prokurátorka Katarína Roskoványi. „Táto prokurátorka sprevádzala na rôzne vyšetrovacie úkony Denisu Pávkovú, ktorá je obvinená, že manželovi ukradla akcie Technopolu. Policajti Denníku N neoficiálne priznali, že nerozumeli tomu, aká je úloha Roskoványi v celej veci a prečo chodí s Pávkovou,“ napísal denník.

Malo sa to tak stať v prípade výsluchu v Bratislave.

„Pani Pávková bola presvedčená, že z dôvodu nezhôd budú voči nej robené kroky, aby jej bolo ublížené. Nie je pravdou, že by som ju sprevádzala na jej výsluch v Košiciach. V Bratislave som ju bola odprevadiť, pretože mala strach,“ cituje jej slová denník. Na otázky o Kočnerovi nereagovala.

Ten ju však v minulosti spomínal v Threeme. „Jaroslav Mojto, Katarína Roskoványi, Pavol Galovič, všetci z GP SR. Jozef Sonderlich, okresný prokurátor KE. Pošli Dušanovi, či má proti niektorému z nich niečo. Oni o ničom nevedia,“ písal Norbertovi Bödörovi v januári 2018 Kočner o tom, koho má podchyteného na generálnej prokuratúre (GP), aktuality.sk

X X X

Proces v prípade útoku na časopis Charlie Hebdo odložili

Začiatok súdneho procesu so 14 osobami obvinenými z napomáhania džihádistom, ktorí v januári 2015 zaútočili na redakciu satirického časopisu Charlie Hebdo a ďalšie miesta v Paríži, odložili na neurčito v dôsledku pandémie koronavírusu a opatreniam, ktoré na zamedzenie šírenia nákazy prijali vo Francúzsku. Informovala o tom v stredu agentúra AFP.

Udávanie ako prostriedok

Sudca, ktorý mal predsedať pojednávaniu pôvodne naplánovanému na 4. mája, vydal nariadenie, v ktorom uviedol, že prísne obmedzenia o domácej izolácii znemožňujú, aby sa na súde v tomto termíne zúčastnili „všetky strany, svedkovia i experti“ a aby boli pre nich zaistené nevyhnutné ochranné opatrenia.

Nový termín začiatku procesu nateraz nestanovili, avšak prokuratúra uviedla, že ho zrejme posunú až na jeseň.
Prokuratúra nedávno informovala, že celý proces sa bude nakrúcať. Takáto praktika je vo Francúzsku bežne zakázaná, avšak výnimka platí pre prípady, ktorých archivácia je pre tamojšiu justíciu považovaná za dôležitú, uvádza AFP.

Pri zmienených parížskych útokoch prišlo o život dovedna 17 ľudí. Bratia Chérif a Said Kouachiovci najskôr zabili 7. januára 2015 v kanceláriách Charlie Hebdo 12 ľudí. V priebehu nasledujúcich dvoch dní tretí ozbrojenec Amedy Coulibaly zastrelil mladú policajtku a zabil aj štyroch ľudí v židovskom supermarkete. Všetkých troch ozbrojencov, ktorí sa prihlásili k oddanosti džihádistickým skupinám, zastrelili policajti.

Štrnásti podozriví sú obvinení z poskytnutia logistickej podpory páchateľom. Jedenásti z nich sú momentálne vo väzbe.
Traja ďalší však majú byť súdení v neprítomnosti. Je medzi nimi aj Coulibalyho niekdajšia priateľka Hayat Boumedienneová, o ktorej francúzske úrady tvrdia, že ešte počas útokov odišla do Iraku či Sýrie. Pred spravodlivosťou ušli okrem nej aj ďalší dvaja podozriví, bratia Mohamed a Mehdi Belhoucineoví, ktorí odišli z Francúzska taktiež tesne pred zmienenými útokmi. Podľa dosiaľ nepotvrdených správ všetci traja zahynuli pri náletoch na pozície militantnej organizácie Islamský štát. /agentury/

X X X

Koronavírus: 20 vojakov NATO v Litve malo pozitívny test

Dvadsať vojakov NATO nasadených v Litve malo pozitívny test na koronavírus. Oznámil to v stredu hovorca tamojšieho mnohonárodného práporu NATO, holandský kapitán Evert-Jan Daniels. Podľa agentúry AFP potvrdil, že dvaja infikovaní holandskí vojaci boli prepravení za účelom liečby do Holandska. Odmietol však zverejniť občianstvo ďalších infikovaných vojakov.

NATO nasadilo štyri mnohonárodné prápory s približne 1000 vojakmi v Litve, Lotyšsku, Estónsku a Poľsku pred tromi rokmi, aby posilnilo obranu na svojom východnom krídle po ruskej anexii ukrajinského Krymu v roku 2014.
Prápor vo vyhlásení uviedol, že pokračuje vo svojej misii, zatiaľ čo "vykonáva redukované cvičenia", aby si udržal svoju pripravenosť, aktuality.sk

X X X

Názor: Čo robiť v SR, aby teraz neskolabovala ekonomika

V rubrike Politická aréna uverejňujeme komentáre osobností verejného života na aktuálne témy. Dnes píše exminister školstva Juraj Draxler.

Prvé správy o tom, aké kroky pripravuje nová vláda na boj s ekonomickými dôsledkami pandémie, ukazujú, že vôbec nepochopila, o čo dnes skutočne ide.

V susednom Rakúsku je najskloňovanejším vládnym opatrením garancia, že aj tí, ktorí budú v najbližšej dobe kvôli pandémii bez práce, dostanú 80 až 90 percent (podľa odvetvia) svojej mzdy. A to vďaka príspevku vlády.
Tá okrem toho ponúkla rozsiahle garancie a úvery na preklenutie najhorších časov. V Českej republike štát bude desať dní preplácať firmám mzdy pracovníkov v karanténe a 80 percent mzdy ľudí, ktorí nemôžu pracovať v dôsledku opatrení proti šíreniu epidémie. 20 percent doplatí zamestnávateľ.

U nás sa v tejto chvíli pozornosť sústreďuje len na to, že treba ľuďom a firmám ponúknuť úľavy na daniach a odvodoch či splátkach lízingu a pôžičiek. To ale vôbec nestačí.

Treba si uvedomiť, že v najbližších dňoch a týždňoch bude veľká časť slovenskej ekonomiky riešiť doslova existenčné problémy. Ak idete zavrieť firmu, lebo nemáte komu predávať, posunutie splatnosti dane vás z toho nevytrhne.
O kríze sa dá rozmýšľať v troch časových horizontoch, podľa toho, kedy treba začať nasadzovať jednotlivé skupiny opatrení.

Prvé kroky: udržať kúpyschopnosť ľudí

A to tak, aby si mali za čo kupovať potraviny a iné základné veci. Zároveň udržať dlhodobú solventnosť jednotlivcov a pri živote väčšinu firiem.

Základom je predpoklad, že po kríze sa takmer všetko zhruba vráti do normálu, ľuďom a firmám treba len pomôcť preklenúť obdobie niekoľko týždňov až mesiacov. Ide presne o to, čo sa spomína na začiatku článku: preplácanie miezd a garancie či krátkodobé úvery. Toto sú veci, ktoré treba začať zavádzať čo najskôr.

Opatrenia treba zavádzať vždy na nejakú dobu a potom ich predlžovať a prípadne upravovať. Je síce pravda, že na európskej úrovni sa v tejto chvíli prestávajú prísne sledovať výdavky krajín, takisto úpravy nášho zákona o dlhovej brzde by nemali byť politickým problémom. Ale aj tak nemusí byť práve múdre udržiavať rovnaké štátne príspevky na mzdy tri týždne, potom tri mesiace a nakoniec rok.

Situácia sa totiž môže vyvinúť tak, že bude mať zmysel intervenovať najmä cez priame platby obyvateľom. Napríklad vtedy, keď časť firiem už aj tak nebude mať zmysel udržiavať pri živote. Otázkou potom bude, či to riešiť úpravami výšky niektorých dávok alebo či proste nepripísať každému občanovi na účet nejaký mesačný krízový príspevok od štátu.

V tejto chvíli by ale bolo múdre okamžite zaviesť príspevky štátu na mzdy (kľudne presne rovnako, ako Česi) a na nejaké obdobie finančne podržať firmy (malé, stredné, veľké). Popri tom dočasne štedrejšie nastaviť napríklad detské prídavky, ako to nedávno navrhol bývalý poslanec Miroslav Beblavý.

Zložitá otázka je, čo so živnostníkmi, ktorých máme veľa a je to veľmi rôznorodá skupina. Osobne by som to riešil najskôr špeciálnou pôžičkou, s veľmi nízkym alebo nulovým úrokom, splatnou napríklad do päť rokov. Dá sa uvažovať aj o rozšírení poistenia v nezamestnanosti aj na nich, len tam sa vynára veľa legislatívnych aj praktických otázok.
Druhý balík opatrení: udržať ľudí v pracovnom režime

V druhej vlne treba premýšľať, ako ľudí dočasne zamestnať a podľa možností tak, aby sa v krajine robilo niečo užitočné. Aj keby sme totiž formálne ľudí a firmy udržiavali plne solventné, len čísla na účte nám prácu nedajú. V strednodobom horizonte, so začiatkom už o niekoľko týždňov a koncom pred odznievaním krízy, by preto štát mal organizovať alebo platiť rôzne druhy programov.

Takých, kde treba niečo robiť, pretože si to kríza vyžaduje. To sú napríklad rôzne druhy dočasných sociálnych či edukačných služieb. A najmä takých, ktoré by v zásade využívali krízu na to, aby sa pracovalo tam, kde máme napríklad investičný dlh.

Ideálne sú programy drobných infraštruktúrnych zlepšení. Väčšina prác by si totiž nevyžadovala vysokú kvalifikáciu, navyše práca pod holým nebom je oveľa menej riziková z hľadiska šírenia nákazy, ako napríklad sedenie v kancelárii.
Hovoríme o čistení verejných pozemkov či budov, budovaní školských či iných ihrísk, vylepšovaní dopravného značenia (zvlášť priechody pre chodcov sú dlhodobo zle značené), úpravách železničných staníc či budovaní parkovísk.
V kríze sa dá veľa dizajnovať: napríklad parky, ktoré sa potom po kríze dajú budovať. Tým sa dostávame k poslednému balíku.

Tretia vlna: oživenie

Hlavný nápor krízy bezpochyby v nejakom relatívne krátkom čase pominie. Možno do šesť mesiacov, ako tvrdí pár politikov, na čele s Donaldom Trumpom. Možno o rok a pol, ako hovoria tí, ktorí poukazujú na to, že dovtedy sa COVID 19 rozšíri dostatočne na to, aby sme získali niečo podobné kolektívnej imunite. Ale dostatočne postupne, takže nám neskolabujú zdravotné systémy.

Prípadne, že bude vakcína. Tu sa treba pripraviť, že to nebude zázračné riešenie, rovnako, ako sme vakcínami doteraz nevedeli vyhubiť bežnú chrípku. V každom prípade, už v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch bude dôležité, ako budú vyzerať pokrízové plány. Ak vláda bude mať jasne pripravené investičné plány, pomôže tým udržiavať dôveru v budúcnosť.

A dá signál, kde má cenu udržiavať kapacity či smerovať dočasné úvery. Ideálne sú infraštruktúrne investície, pretože tie majú silný multiplikačný efekt, navyše pri nich nebudeme takí ovplyvnení prípadnými pokračujúcimi globálnymi turbulenciami.

Navyše, táto krajina jednoducho potrebuje lepšiu dopravnú sieť, ideálne environmentálne prívetivejšiu, ako len cesty a diaľnice, aj lepšie verejné budovy či krajšie obytné štvrte.

Nejde o žiaden svetoborný nápad, podobne budú reagovať aj iné vlády. Tá britská už napríklad oznámila veľmi rozsiahle infraštruktúrne plány, od zriadenia dva a pol miliardového fondu na opravy vozoviek (populárne nazývaný „fond proti výmoľom“) po väčšie projekty.

Pamätáte sa, ako v prvej polovici februára Taliani húfne chodili lyžovať a na futbalové zápasy, a dnes tam mŕtvych pochováva armáda? Nástup epidémie sme zatiaľ úspešne stlmili, ale aj tak sme na začiatku takejto dramatickej trajektórie - v ekonomickej oblasti.

Ak nezačneme dostatočne rýchlo a kompetentne reagovať.
Autor pôsobí v SAV, v minulosti bol ministrom školství, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Kremeľ sa v Taliansku chytil príležitosti, doma ho čaká zaťažkávajúca skúška

To, prečo Rusi zareagovali, by mohlo súvisieť aj s budovaním si vlastnej pozície do budúcna.
V čase, keď talianske zdravotníctvo volá SOS, pohotovo nasadajú do lietadiel a vyrážajú aj s pomocou do ťažko zasiahnutého regiónu. Nechýbajú komentáre, že prichádzajú vo chvíli, keď zlyháva Európa a Taliani si osvojujú výraz „v núdzi spoznáš priateľa“.

Rusi im vyslali osem zdravotníckych brigád a stovku ďalších expertov, vrátane epidemiológov a virológov.
Medzi nimi majú byť i špecialisti, ktorí majú skúsenosti s africkým prasacím morom či antraxom, a boli i pri vývoji vakcíny proti ebole. Rusi zároveň tvrdia, že ich experti do Talianska mieria aj preto, aby sa bližšie zoznámili s bojom s koronavírusom a svoje skúsenosti potom dokázali preniesť do Ruska, ktoré zatiaľ vykazuje zhruba 500 nakazených.
Tí, ktorí sledujú vývoj v Rusku, však pri pomoci z Kremľa spozorneli.

A to i preto, že ruské štátne médiá už niekoľko týždňov v krajine vytvárajú v súvislosti s koronavírusom dojem, že nie je dôvod na paniku. Navyše, existujú podozrenia, že ruské úrady počty nakazených buď nepoznajú, alebo si ich nechávajú pre seba.

„Oáza stability“

Marek Příhoda z Ústavu východoeurópskych štúdií Filozofickej fakulty Karlovej univerzity pripomína, že dnes Rusom nikto neupiera hodnotu aktu pomoci krajine v núdzi.

„Je to skvelé. Na druhej strane sa treba ale pozrieť, ako sa s touto informáciou narába. Tá sa doma predáva ako: na Taliansko sa vykašľali jeho spojenci a Rusko pomáha,” všíma si to, ako tému uchopili ruské štátne médiá.
„Obrázky toho, ako Rusov a ich pomoc vítajú, potom kontrastujú s obrázkami, že Európa je v rozklade.“
Kremeľ pritom niekoľko týždňov Rusov upokojoval, že nie je dôvod na paniku.

Zapojila sa aj hlavná tvár prokremeľskej propagandy Dmitrij Kyseľov, ktorý pri uvádzaní témy, ktorá dnes Ruskom hýbe viac než koronavírus – zmeny v ústave –, spomenul v kontexte situácie vo svete aj to, že kým sa iné štáty vyfarbili svojím národným egoizmom, „Rusko je oázou stability a tichým prístavom”.

„Toto je obraz, ktorý sa občanom predáva dlhodobo,” hovorí Příhoda s tým, že zatiaľ nám chýbajú dáta z prieskumov, ktoré by poodhalili, ako situáciu okolo koronavírusu vnímajú samotní Rusi, hoci námatkový pohľad na televízne ankety ukazuje, že hrozbu skôr podceňujú.

Pozitívne zapôsobiť

Aj odborník na Rusko z Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity Karel Svoboda hovorí, že by Rusom neupieral humanitárnu stránku ich angažovanosti.

„Poskytnutie vojenských lekárov je konkrétna vec, ktorú je vidieť a cítiť. Je to čosi iné, ako keď niekde pošlete peniaze. Rusi teraz ukazujú: kým vy ste sa dovolávali európskej solidarity, my sme pomáhali. Z rozhovorov s mojimi kamarátmi, ktorí žijú v Taliansku, sa ukazuje, že si to myslia aj Taliani - ich prosby o pomoc ostali nevypočuté,“ približuje expert.
Ide pritom podľa jeho slov už o druhý pocit sklamania. Ten prvý sa ukázal v súvislosti s migračnou krízou.
To, prečo Rusi zareagovali, by však mohlo súvisieť aj s budovaním si vlastnej pozície do budúcna.

„Talianom sa teraz bude ťažšie dvíhať ruka, pokiaľ pôjde o hlasovanie o predlžovanie sankcií. O dosť horšie sa totiž bude vysvetľovať, prečo by mali na Rusko uvaľovať sankcie, keď boli jedni z mála, ktorí im pomohli. Aspoň takto sa to podáva (v ruských médiách, pozn. red), hoci realita je iná. Rusi logicky využili situáciu. Robí to každý štát - ak má šancu silne pozitívne zapôsobiť, tak sa tej šance chytí,” poznamenal s tým, že si treba uvedomiť aj to, že Taliansko je aktuálne najsledovanejšia krajina sveta.

„A nemá dostatok lekárov. To, že Rusi im nejakých pošlú, hoci v symbolickom počte, no zasa nie zanedbateľnom, je pochopiteľne hneď vidieť,” podotýka Svoboda.

From Russia with Love

Kremeľ však spájanie s postrannými úmyslami odmieta. Ústami svojho hovorcu Dmitrija Peskova odkazuje, že neexistuje nič také, ako pokusy dostať Rím na svoju stranu v prípade zrušenia sankcií, a pomoc, ktorú Kremeľ do Talianska vyslal - mimochodom s nálepkami From Russia with Love (S láskou z Ruska, pozn. red) - je výlučne gestom dobrej vôle.
„Nehovoríme tu o žiadnych podmienkach, kalkuláciách alebo nádejách,“ cituje Peskova Reuters.

Příhoda však pripomína, že Taliansko je tradične vnímané ako slabý článok Západu.

„Ako krajina, ktorá minimálne ústami svojich slávnych predstaviteľov dlhodobo uvažuje o tom, že sankcie proti Rusku by sa mali zrušiť, vtiahnuť Rusko späť do svetovej politiky a podobne,” vysvetľuje.

Väzby Talianov a Rusov majú hlbšie korene, v istom zmysle sú späté i s osobnými väzbami medzi Vladimirom Putinom a expremiérom Silviom Berlusconim, ktorý podľa Příhodu patril medzi advokátov Ruska v Európe.

„Tento trend v zásade pokračuje dodnes. V medzinárodnom meradle je talianska politika ale zatiaľ konzistentná. Taliansko má možnosť sankčnú politiku Európskej únie (voči Rusku, pozn. red) vetovať, čo ale neurobilo,” komentuje.

Na prvom mieste zmeny ústavy

Ruskou osobitosťou je dnes najmä to, že témou číslo jeden sú v krajine zmeny ústavy, hoci prezident Putin sa už stihol v médiách mihnúť v ochrannom obleku počas návštevy nemocnice, kde ležia pacienti s koronavírusom.

Rusi mieria k plebiscitu, ktoré by sa malo uskutočniť 22. apríla, hoci ruské vedenie naznačuje, že sa odloží.
„Toto je pre Moskvu priorita. Pritom tu panuje podozrenie, že sa skrývajú skutočné čísla, koľko je v Rusku nakazených. Existujú podozrenia, že chorí na koronavírus sa schovávajú pod iné diagnózy. Vzniká tak dojem, že ruské vedenie dáva prednosť politickým záujmom,” komentuje Příhoda.

Ten zároveň upozorňuje, že v Rusku sa momentálne stretáva viacero skúšok naraz: stagnácia, pokles životnej úrovne, fatálny pád cien ropy, prepad rubľa a koronavírus.

Rusi navyše odpúšťajú dlhy, napríklad krajinám afrického a ázijského kontinentu, a to vo chvíli, keď sa zvyšuje daňová záťaž a pripravuje dôchodková reforma. Svoj rozpočet má i angažmán v Sýrii či Venezuele.

„A v tejto situácii ruskú elitu primárne zaujímajú zmeny ústavy. Toto sa niekomu môže vymstiť a vrátiť sa ako bumerang, pretože ľudia sa v čase, keď bude kríza vrcholiť, budú pýtať,” hovorí expert.

Zaťažkávajúca skúška len príde

To, či je na koronavírus ruské zdravotníctvo pripravené, ukáže čas.

„Zaťažkávajúca skúška zdravotníctva ešte neprebehla. Existujú elitné nemocnice, ktoré sú určite pripravené. Do zdravotníctva sa v Rusku investovalo. Ale som skeptik v tom, či takúto krízu unesie ako celok. Vidíme totiž, že aj v krajinách, kde je zdravotníctvo funkčné, sú ťažkosti,” podotýka Příhoda.

Otázne je najmä to, ako situáciu zvládne provinčné zdravotníctvo, kde v posledných rokoch dochádzalo k škrtom - v počte zdravotníkov, ale i nemocníc.

Podľa Svobodu netreba zabúdať ani na to, že Rusi už problém s jednou epidémiou dávno majú - epidémiou vírusu HIV, ktorým je v Rusku nakazených 1,2 milióna ľudí.

„Nepreceňoval by som ruskú schopnosť tejto kríze v zdravotníctve čeliť. Dnes má možno výhodu, že tam epidémia nastupuje neskôr, ale zasiahne ich to rovnako, ako všetky ostatné krajiny,” komentuje odborník s tým, že v Rusku aktuálne plánujú spustiť napríklad systém inteligentnej karantény, teda vyhľadávanie kontaktov a oznamovanie potenciálneho kontaktu s nakazeným.

“Veľmi by som si prial, aby bolo Rusko ušetrené od týchto vecí, ale mám obavy,” dodáva Příhoda.
Koronavírus a dezinformácie

Kým sa Európska únia usiluje popasovať s pandémiou koronavírusu, jej informačný priestor zaplavujú dezinformácie, ktoré k nám opäť raz prúdia z východu.

To, že internetový priestor zaplavujú nové fake news, si všimol európsky útvar strategickej komunikácie StratCom. Ten od 22. januára evidoval približne 80 prípadov dezinformácií, ktoré sa u nás rozšírili v súvislosti s koronavírusom.

Čo mali spoločné? V značnej miere pochádzali z Ruska, alebo zo zdrojov blízkych Kremľu.

„Je tu politická kampaň, ktorá sa snaží podkopať dôveru občanov vo verejné inštitúcie v rámci EÚ, spochybňuje Úniu ako projekt, keď tvrdí, že EÚ je pre Európanov katastrofa a že Únia nie je pripravená pomôcť svojim krajinám, že záchrancom musí byť Čína," citovala hovorcu šéfa diplomacie EÚ Petra Stana agentúra TASR.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa Reuters v tejto súvislosti odkázal, že ide o nepodložené tvrdenia, ktoré sú „pravdepodobne výsledkom antiruskej posadnutosti“.
Ruskí boháči skupujú pľúcne ventilátory

Z umelých pľúcnych ventilátorov sa v uplynulých dňoch stalo jedno z najžiadanejších zdravotníckych vybavení a mnohé štáty aktuálne robia všetko preto, aby nimi posilnili svoje nemocnice.

Príklad Talianska im totiž ukázal, že boj s koronavírusom sa, pokiaľ ochorenie významne priťaží pacientovi, bez zdravotníckeho vybavenia nezaobíde.

Lenže o život zachraňujúce prístroje prejavili záujem i ďalší hráči - tí, ktorí na to majú.

Denník Moscow Times opisuje situáciu na príklade jednej z najbohatších rodín v Rusku s majetkom v hodnote miliardy dolárov, nehnuteľnosťami v Londýne a na juhu Francúzska a so sídlom v moskovskej Rubľovke, kde má svoje luxusné rezidencie ruská elita.

„Zatiaľ sme boli schopní zohnať jednu (pľúcnu ventiláciu, pozn. red) a pokúšame sa získať ďalšie dve,“ povedal denníku jeden z členov rodiny pod podmienkou anonymity s tým, že zdravotnícke zariadenie stálo 1,8 milióna rubľov, teda zhruba 21-tisíc eur. „Je na ne osemmesačný čakací zoznam.“

Majú viac ventilácií, ale...

V Moscow Times podobných rozhovor absolvovali viac a zistili, že bohatí Rusi si vo svojich domoch vytvárajú provizórne kliniky, aby sa uistili, že o nich bude postarané v prípade, že sa nakazia.

V ruských štátnych nemocniciach je dnes podľa dát technologickej firmy Headway Group, ktorá monitoruje vládne tendre, zhruba 42- až 43-tisíc pľúcnych ventilácií. V priemere tak na stotisíc ľudí pripadá 29 ventilácií.

Pre porovnanie, v prípade Talianska to bolo 8 ventilácií, čo, ako pripomína denník, stavia Rusov do výhodnejšej pozície.

Problém je však v tom, že štvrtina z nich je sústredená do metropol, teda Moskvy a Petrohradu.

Pavel Brand, ktorý vedie sieť rodinných kliník v Moskve, upozornil, že mu niektorí kolegovia z regiónov hlásili, že u nich pripadá menej než šesť ventilácií na stotisíc obyvateľov, navyše sú zastaralé a v zlej kvalite. „Zostáva len dúfať, že nákaza sa nerozšíri v regiónoch,“ cituje Branda Moscow Times.

Najviac vybavená je Moskva

Na stav ventilácií v Rusku sa pozreli aj novinári z Meduzy.

Tí v prehľadnej tabuľke ukázali, ktoré oblasti sú ako vybavené.

Moskva je na tom s ventiláciami vybavená najlepšie, má viac ako päťtisíc prístrojov, no web pripomína, že nejde o ventilátory, ktoré sú kedykoľvek k dispozícii, pretože už dnes sú na ne napojení mnohí pacienti, ktorí nedokážu dýchať sami.

Pripomína aj to, že pľúcne ventilácie vie používať len vyškolený personál a bez potrebných špecialistov, ktorý ho vedia obsluhovať, je prístroj zbytočný.

Aby vláda regionálne rozdiela znížili, vyčlenila už na ventilácie finančné prostriedky. Napríklad Tomská oblasť dostala peniaze na nákup približne štyroch špičkových pľúcnych ventilátorov.

Či sa im ich podarí kúpiť, je otázne, pretože niektoré ruské spoločnosti už hlásia: sme vypredaní a aj my sa spoliehame, že nám prídu dodávky od našich medzinárodných partnerov. Zdroj: Moscow Times/Meduza,. aktuality.sk