iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Na Slovensku je pre vírus ohrozených 15 660 firiem

Na Slovensku je opatreniami prijatými proti šíreniu ochorenia COVID-19 priamo ohrozených 15 660 firiem s celkovým ročným obratom 8,771 miliardy eur. Vzhľadom na výšku tržieb v jednotlivých sektoroch ekonomiky budú najväčšie škody evidovať herne, stávkové kancelárie, firmy podnikajúce v doprave, cestovné kancelárie, hotely a pohostinstvá. Vyplýva to z analýzy, ktorú v utorok zverejnila spoločnosť FinStat.

"Naša analýza prináša rozdelenie spoločností ohrozených novým koronavírusom podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností (SK NACE)," spresnila analytička FinStatu Monika Hrnčárová. Podľa počtu spoločností je najviac ohrozených prevádzok v službách pohostinstiev, kde pôsobí až 3933 firiem a všetky sú v súčasnosti zatvorené. Najviac spoločností, a to 4339, sídli v okresoch Bratislavy a ich ročné tržby spolu tvoria až 5,5 miliardy eur.

Podľa výšky obratu budú pravdepodobne najväčšie straty rátať herne a stávkové kancelárie, ktoré mali v roku 2018 obrat 2,426 miliardy eur. Tesne za nimi, s obratom 2,270 miliardy eur, nasledujú firmy zaradené podľa SK NACE do "ostatných činností v doprave". Viac ako polmiliardový obrat mali pohostinstvá, hotely, turistické kancelárie či firmy zaradené do vedľajších činností v pozemnej doprave.

Okrem Bratislavy, ktorá má najväčší počet ohrozených firiem, zrejme najviac pocítia obmedzenia v Košiciach, kde sídli 1051 takýchto firiem, v okrese Žilina s 568 firmami a viac ako 500 firiem zasiahnutých dôsledkami pandémie nového koronavírusu FinStat eviduje aj v Nitre a Banskej Bystrici.

amestnanosti a možné existenčné problémy viacerých spoločností bude rásť s dĺžkou opatrení proti ochoreniu COVID-19. Premiér Igor Matovič (OĽaNO) v utorok odmietol o dĺžke obmedzení špekulovať. Národná banka Slovenska (NBS) v možných scenároch vývoja ekonomiky predpokladá obmedzenia v dĺžke dvoch mesiacov, aktuality.sk

X X X

Bude vláda pre koronavírus sledovať svojich občanov?

Národná rada (NR) SR v utorok posunula do druhého čítania vládny návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 v justícii. Opatrenie by umožnilo tiež sprístupnenie a využitie dát od mobilných operátorov na určovanie možných epicentier nákazy. O návrhu by mali zákonodarcovia definitívne rozhodnúť v stredu.

Návrh počíta s tým, že by mal Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR možnosť používať dáta od mobilných operátorov, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva s výnimkou obsahu správ. Toto tajomstvo by nemalo zahŕňať iba lokalizačné dáta, ale aj informácie o tom, kto, komu a ako dlho telefonuje. Takéto možnosti by mal ÚVZ v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu s tým, že by zber a uchovávanie týchto dát trvalo najneskôr do konca kalendárneho roka.

Lehoty v súkromnoprávnych vzťahoch, ktorých uplynutie by znamenalo zánik alebo premlčanie práva, by nemuseli plynúť v čase odo dňa účinnosti novely tohto zákona do 30. apríla. Taktiež lehoty, ktoré plynuli po 12. marci, by sa neskončili skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti zákona.

Táto úprava by neplatila pre trestné konanie s výnimkou lehoty na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu. Keby však vec nezniesla odklad z dôvodu ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti, slobody alebo značnej škody, mohol by súd rozhodnúť, že určí sám primeranú lehotu.

Legislatívny návrh predpokladá aj úpravu odvolávania členov Súdnej rady SR. V prípade odvolania člena Súdnej rady by neplynula dvojmesačná lehota, kedy môže ešte chodiť na zasadnutia a hlasovať. Odvolanie člena Súdnej rady by tak bolo účinné deň po doručení takéhoto rozhodnutia. Tí členovia, ktorí by boli odvolaní do dňa účinnosti tohto zákona, budú zase odvolaní v deň po účinnosti, čo by platilo aj pre päť členov Súdnej rady, ktorí sa vzdali svojej funkcie v pondelok (23. 3.).

Súdy by zároveň v čase mimoriadnej situácie alebo v prípade vyhlásenia núdzového stavu mohli vykonávať hlavné pojednávania, pojednávanie a verejné zasadnutie iba v nevyhnutnom rozsahu a zároveň by mohla byť ochrana zdravia dôvodom na vylúčenie verejnosti. Zároveň by mohli právnické osoby zasadať bez osobného stretnutia.
Fico: Koalícia sa chce dostať k údajom občanov

Vládna koalícia chce zneužiť situáciu so šírením nákazy koronavírusom a sledovať svojich občanov. Tvrdí to predseda Smeru Robert Fico v reakcii na vládny návrh zákona, ktorý by okrem iného umožnil ÚVZ SR používať dáta od mobilných operátorov, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva.

Fico si zároveň myslí, že návrh zákona je hrubým porušením základných ľudských práv. „Za klub chcem povedať, že nikdy takýto návrh nemôžeme podporiť,“ uviedol s tým, že koalícia chce len monitorovať ľudí. Viacerí poslanci za Smer v pléne v diskusii tento návrh kritizovali.

Podpredseda NR SR Peter Pellegrini (Smer) v tomto súvise navrhol, aby sa tieto dáta dali využiť, len ak vláda vyhlási núdzový stav. Richard Raši (Smer) si myslí, že by sme mali rozlišovať, na aké osoby sa to bude vzťahovať. Pýtal sa, či by nemali mať štátne orgány prístup len k dátam osôb, ktoré majú byť v karanténe, alebo sa to bude vzťahovať na všetkých občanov. Návrh zákona je podľa neho urobený narýchlo, umožňuje prístup k dátam všetkých osôb.

Opoziční poslanci a expremiéri Peter Pellegrini (vľavo) a Robert Fico (druhý zľava, obaja Smer) s ochrannými rúškami na tvári počas druhej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Bratislava, 24. marca 2020.Autor: TASR (Michal Svítok)
Poslankyňa a bývalá ministerka vnútra Denisa Saková (Smer) uviedla, že vláda a ústredný krízový štáb ešte v minulom týždni rozhodli o vývoji aplikácie, ktorá by zistila, s kým sa za posledných 14 dní stretol človek s potvrdenou nákazou koronavírusom. Ak by sa aplikácia prikázala nainštalovať, vie podľa Sakovej rozoznať, s kým sa daná osoba stretla vo vzdialenosti do desať metrov a strávila približne päť minút.

„Myslíme si, že toto je oveľa účinnejšia aplikácia,“ uviedla s tým, že všetky tieto dáta sa mali zmazať po 21 dňoch. Ak by osoby vracajúce sa zo zahraničia nedodržali povinnú karanténu, aplikácia mala podľa Sakovej tieto osoby upozorniť. Návrh na vývoj aplikácie podľa nej „leží na stole na ministerstve vnútra“./agentury/

X X X

Dago Daniš: Európa opustila Talianov, keď ju najviac potrebujú

Viaceré západné médiá si všimli, že Talianov počas pandemickej krízy opustili ich najbližší: EÚ a jej členské štáty.
Žiaľ, majú v tom pravdu. Taliansko už niekoľko týždňov prehráva boj so šírením koronavírusu. Smrtnosť nákazy sa približuje k desiatim percentám. Aj preto, že nemocnice sú preťažené, zdravotníci sú vyčerpaní (a mnohí z nich mŕtvi), v krajine nie je dostatok testov či ochranného materiálu.

Taliani požiadali Úniu o materiálnu pomoc už začiatkom marca. Cez mechanizmus civilnej ochrany EÚ. Ten má počas krízových situácií koordinovať pomoc členských štátov pre najviac postihnuté krajiny a oblasti. V tomto prípade malo ísť o ochranný materiál pre talianske nemocnice a talianskych zdravotníkov (respirátory, obleky, okuliare, rukavice...).

Obsadené, volajte neskôr...

Pomoc od členských štátov Únie však neprišla. Nereagoval nikto.

Na jednej strane to má objektívne dôvody – každá vláda si stráži zásoby ochranného zdravotníckeho materiálu pre vlastné potreby. Dokonca sú aj také štáty, ktoré majú centrálne „zásoby“ respirátorov a ochranných oblekov v počte nula kusov (napríklad Slovensko).

Na druhej strane je smutné a zahanbujúce, že štáty Únie nepomohli Talianom ani v symbolickej miere. Ako to urobilo napríklad Rusko, Kuba alebo Čína. Práve materiál z Číny „mechanizmus civilnej ochrany EÚ“ preposiela do severného Talianska.

EÚ pri koordinácii krízových opatrení zlyhala (treba dodať, že ako väčšina z nás). A zlyháva aj pri koordinácii pomoci.
Do veľkej miery je to tým, že Brusel nemá na výkon centrálnej politiky dostatočné právomoci. Nástroje EÚ sú prevažne formálne. Obsah im dáva až politika národných vlád. A tie na výzvy z Talianska – a následne z Bruselu – nereagovali.
Krízový manažment

Ďalším faktorom, pri ktorom už výhovorky na „systém“ neobstoja, je nasadenie. Politická vôľa. Alebo politický tlak. Aj formálne nástroje Únie môžu aspoň trochu zabrať, ak sa nepoužívajú len technokraticky (byrokraticky), ale s maximálnym nasadením lídrov.

Tu sme už v teréne osobných schopností. Alebo osobnej autority, ktorou „eurolídri“ disponujú len zriedka.
Lídri Únie – prezident Michel alebo šéfka Komisie Leyenová – mali urobiť maximum pre to, aby EÚ dokázala sprostredkovať aspoň minimálnu pomoc pre Taliansko či Španielsko. Buď z rezerv európskych štátov, ktoré majú nízku mieru nákazy. Alebo od zahraničných vlád.

Krajinou, kde je dnes najviac ochranného materiálu (aj prebytočného), je Čína. Ohniská nákazy už potlačila a časť svojich zásob môže uvoľniť pre problémové štáty, ktoré sú v EÚ. Napokon, aj to urobila. Čínske veľvyslanectvo v Bruseli 16. marca iniciatívne ponúklo materiálnu pomoc, ktorú mala Únia prevziať a doručiť Taliansku. Dúfajme, že podobnú pomoc sa podarí vyrokovať aj s aktívnejším nasadením šéfov Únie a vo väčšom rozsahu.

Je zlé, ak Únia a jej členské štáty pri Taliansku a Španielsku ukazujú neschopnosť mobilizovať pomoc. Znižuje to dôveru európskej verejnosti k Únii a jej úradom.

Práve Európsku úniu pritom budeme počas podobných kríz naliehavo potrebovať. Preventívne opatrenia proti pandémiám nemôžu byť lokálne (národné), ale celoeurópske. Inak nezaberú.

To isté platí o organizovaní európskej pomoci počas prípadných kríz. Výzvy ako potravinová či lieková bezpečnosť sú na úrovni národných vlád nereálne. Veľmi dobre by však mohli fungovať v rámci EÚ.

Nové európske priority

Štáty Únie dokážu vyrobiť a zabezpečiť ochranný zdravotnícky materiál, sety testov proti infekciám, výrobu a distribúciu liekov... Stačí, ak sa skoordinuje deľba práce v rámci EÚ. A ak sa presadia spoločné pravidlá pre prevenciu pandémií a pre pomoc Únie tým, ktorí sú na ňu odkázaní.

Pandémia nového koronavírusu nám ukázala, že v mimoriadnych situáciách sa musíme vzdať časti slobody v prospech vlády. Aspoň dočasne, kým sa ohrozenie a krízový stav nepotlačia. Podobný princíp by mal platiť aj pri dočasnom (krízovom) posilnení pák Únie.

Pri reforme Únie musí mať prioritu spoločná bezpečnostná politika. Vrátane koordinovaného pandemického (krízového) režimu. Aby mohla Európska únia zaručiť bezpečnosť a pomoc Európanom, ktorým ide o život. Toto je dnes výzva a skúška, ktorú môžeme považovať za „európsky záujem“.

Situácia, keď sa zúfalí Taliani nevedia dovolať pomoci od európskych partnerov – a keď musia nádej otočiť na Východ – je zvrátená.

Stav, ktorý to umožňuje, je pritieurópsky.

Žijeme v krízových časoch, keď mnohé slová nadobúdajú nový, skutočnejší význam. Vieme, kto je nepriateľ ľudstva. A vieme aj to, kto je náš človek. Je ním taliansky zdravotník, ktorý je dnes zúfalo vyčerpaný. A ktorý potrebuje pomoc. Inak zajtra zomrie, aktulity.sk

X X X

Vláda odvolala predsedu Správy štátnych hmotných rezerv Kičuru

Urobila tak na návrh ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS). Dôvodom boli pochybenia pri obstarávaní zdravotníckeho materiálu v súvislosti s pandémiou. Vládny kabinet o tom rozhodol v pondelok neskoro večer s tým, že poveril podpredsedníčku správy Luciu Gocníkovú, aby SŠHR od utorka dočasne riadila.

Odvolanie Kičuru a podanie trestného oznámenia avizoval už v nedeľu premiér Igor Matovič (OĽaNO) po kontrole na tomto úrade. Predseda vlády poukázal na to, že Kičura uzavrel napríklad dve zmluvy spolu za 35 miliónov eur s firmou, ktorá mala dovtedy obrat 74 000 eur. Matoviča zaujímalo, akým spôsobom boli vybrané oslovené firmy, keďže predtým napríklad táto firma v podobnej oblasti nepôsobila.

Nazdáva sa, že im správa úmyselne zatajila dve zápisnice. Po ich preštudovaní konštatoval, že komisia uchádzača
objednávku neodporučila ako vhodného, napriek tomu Kičura zmluvy podpísal. Zdôraznil tiež, že SŠHR zabezpečila nákup testov, na ktoré ministerstvo zdravotníctva nedalo objednávku a ktoré nepotrebuje.

V súvislosti s medializovanými informáciami o nákupoch SŠHR a kúpe bytov na Konventnej ulici v Bratislave začala „ex offo“ trestné konanie Národná kriminálna agentúra (NAKA). Zákazky vyhlásené SŠHR pre nový koronavírus preveruje aj Úrad pre verejné obstarávanie.

Kičura v pondelok odmietol obvinenia súvisiace s uzavretím zmlúv SŠHR, ale aj podozrenia spojené s dvoma bytmi, ktoré kúpil jeho syn. Zároveň potvrdil, že niekoľko hodín vypovedal v tejto súvislosti na NAKA.

„Boli sme obvinení z toho, že sme mali postupovať nehospodárne, v rozpore s ochranou verejných financií, hoci, keď bola kontrola pána premiéra a ministra financií, nič sa nenašlo okrem tej jednej výnimky,“ skonštatoval. Predražené testy odmieta, hovorí, že išlo o najlepšiu ponuku. Kičura nesúhlasí ani s tvrdeniami, že sklady SŠHR sú prázdne. Poukázal na to, že vďaka ich zásobám mohla napríklad zasadať aj vláda, ktorá používala rúška z ich rezerv.

Bývalý predseda vlády Peter Pellegrini (Smer) na sociálnej sieti uviedol, že obvinenia na adresu Kičuru treba preveriť. Pripomenul, tiež, že Kičura je sudcom, ktorý má pozastavený výkon funkcie. Vyzval ho preto, aby sa nevrátil do sudcovského talára, kým tieto podozrenia nevyvráti.

„Ak pán Kičura nepochybil a ide len o obvyklé politické divadlo, má právo žiadať ospravedlnenie. Ak však pochybil, nemal by sa do talára vrátiť už nikdy,“ napísal Pellegrini. Kičura vyhlásil, že sa do justície vrátiť v blízkej dobe neplánuje./agentury/

X X X

Byt pod cenu kupoval aj Kičurov otec, vlastní veľký mezonet za 150-tisíc

Tak ako syn, aj otec bývalého šéfa Štátnych hmotných rezerv kúpil výhodne byt. Hoci ide o starší nákup v rodine Kičurovcov, čas tohto obchodu, ako aj cena a adresa bytu sú zaujímavé. Meno Kičura je v Bratislave zjavne zárukou dobrej kúpy nehnuteľností. Potvrdzuje to fakt, že kedykoľvek rodina odvolaného šéfa Štátnych hmotných rezerv Kajetána Kičuru kupovala byty v lukratívnej časti hlavného mesta, vždy boli ich ceny priaznivé.

Okrem Kičurovho syna nakupoval mimoriadne výhodne aj otec bývalého vysokého štátneho úradníka Rudolf Kičura. Patrí mu priestranný mezonet na vrchnom poschodí historickej budovy na Konventnej ulici. Na tejto adrese má od marca za suseda svojho vnuka Krištofa Kajetána, ktorý tu kúpil dva byty za polovičnú cenu.

O stotisíc lacnejšie

Byt otca šéfa Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR) Rudolfa Kičuru má 144 metrov úžitkovej plochy, z toho 94 metrov štvorcových obytnej plochy. Priestranný lukratívny byt v srdci Bratislavy ho stál iba 150-tisíc eur. Odborníci sa zhodujú: je to cena hlboko pod úrovňou trhu.

Podľa šéfky Asociácie realitných maklérov Daniely Danihel Rážovej sa cena za meter štvorcový obytnej plochy bytu v tejto lokalite v roku 2014 pohybovala v rozmedzí 2000 až 2500 eur.

Druhý realitný maklér, ktorý nechcel byť menovaný, ocenil meter štvorcový obytnej časti bytu v čase jeho kúpy na 2000 až 2300 eur. Zvyšných 50 metrov má podľa neho o polovicu nižšiu hodnotu. „Dokopy asi 250-tisíc, ale je to zložité odhadnúť,“ uzavrel maklér.

Podobný byt na rovnakej ulici s rozlohou 149 metrov štvrocových sa aktuálne predáva cez inzerát za 355-tisíc eur.
Zaujímavý je aj čas, kedy Rudolf Kičura byt kúpil – bolo to v decembri 2014. Pripomeňme, že v marci rovnakého roka uzavrela Správa štátnych hmotných rezerv pod vedením jeho syna vyše štvormiliónovú zmluvu s SBS-kou Bonul, patriacou Miroslavovi Bödörovi.

Na byt Rudolfa Kičuru sme sa pýtali aj jeho syna, bývalého šéfa SŠHR. Na zaslané otázky ale neodpovedal.
Kičurove vysvetlenia

Kajetán Kičura mal v pondelok poslednú tlačovku ako šéf SŠHR, v noci ho Matovičova vláda odvolala. Na tlačovke sa okrem nákupov zdravotníckych pomôcok snažil vysvetliť aj okolnosti kúpy dvoch bytov svojho syna. O kauze hovoril iba dovtedy, kým neprišli nepríjemné otázky. Po nich sa odmietol ďalej vyjadrovať k téme majetkov jeho rodiny.

Už predtým ale priznal, že byty pre syna v skutočnosti zaplatí on: „My to zafinancujeme, rodina, chceme bývať spolu.“ Na splatenie 200-tisíc eur za synove byty vraj využije svoje úspory, ktoré si našetril z platu.

„Pán Hečko (predávajúci, pozn. red.) nemohol tie byty dva roky predať, chcel ich predať, keď som ich kúpil, tak sme sa dohodli s týmito podmienkami,“ zdôvodnil Kičura, prečo jeho syn kupoval byty mimoriadne lacno – za približne polovicu trhovej ceny.

Podľa slov Kičuru staršieho nezaplatil jeho syn kúpnu cenu hneď, predávajúcemu ju bude splácať. Na byte pritom nie je žiadne záložné právo, ktoré by garantovalo splatenie takéhoto „úveru“.

„Hádam mám nejaku dôveryhodnosť,“ tvrdil Kičura s tým, že formálne záložné právo na byte byť nemusí.
Kičurove nákupy a majetok od pondelka vyšetruje Národná kriminálna agentura, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Prezidentka Čaputová telefonovala s českým a nemeckým prezidentom

Témou ich rozhovorov bola predovšetkým situácia v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová v utorok telefonovala s českým prezidentom Milošom Zemanom a nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom. Témou ich rozhovorov bola predovšetkým situácia v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu. Hlava štátu o tom informovala na sociálnej sieti.

"S prezidentom Zemanom sme si vymenili informácie o situácii na Slovensku a v Česku a zhodli sme sa, že pre našich obyvateľov je dôležité vidieť, že aj v týchto ťažkých časoch sa krajiny spájajú, aby jedna pomohla druhej," priblížila Čaputová.

Prezident Steinmeier ju informoval o nemeckej pomoci Taliansku, ktoré je najviac postihnuté krízou, a tiež susednému Francúzsku. "Prezidenta som pri tejto príležitosti požiadala o pomoc Slovensku pri zaistení ochranných prostriedkov a najmä kvalitných a účinných testov pre našich obyvateľov," uviedla prezidentka. Ocenila, že Steinmeier vyjadril ochotu hľadať možnosti, ako SR v tejto situácii môže pomôcť.

Prezidentka poznamenala, že v týchto dňoch trápia našich "susedov a priateľov v Európskej únii" rovnaké problémy ako Slovensko. Obom prezidentom aj ich krajinám zaželala úspech v boji proti novému koronavírusu. V najbližších dňoch plánuje kontaktovať aj ďalšie hlavy štátov, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Orbánova vláda obhajovala plánované právomoci

Maďarská vláda potrebuje v parlamente schváliť svoj návrh zákona o predĺžení stavu núdze, aby mohla včas zaviesť opatrenia na ochranu proti nákaze novým druhom koronavírusu. Zdôraznila to v utorok v Budapešti v zákonodarnom zbore predkladateľka návrhu - ministerka spravodlivosti Judit Vargová.

Podľa agentúry MTI šéfka rezortu podotkla, že v pondelok opozícia tým, že nepodporila, aby návrh kabinetu bol prerokovaný v mimoriadnom konaní, výrazne skomplikovala možnosť zasiahnuť proti epidémii a jej následkom a spôsobila omeškanie zavedenia nutných opatrení.

V súvislosti s námietkami opozície, ktorá vyjadrila obavy z neúmerného posilnenia právomocí vlády, Vargová poprela, že by požadované právomoci boli časovo i vecne neohraničené, a dodala, že by trvali iba do ukončenia stavu núdze. Podčiarkla, že vláda v zmysle predloženého návrhu musí pravidelne informovať zákonodarný zbor o všetkých opatreniach na odstránenie stavu núdze.

Opozícia návrhy odmieta

Opoziční poslanci v pondelok odmietli, aby sa vládny návrh o predĺžení stavu núdze, ktorý bol kabinetom vyhlásený 11. marca, prerokoval v mimoriadnom legislatívnom konaní. K tomu ale bola potrebná až štvorpätinová väčšina poslancov. Stav núdze môže v zmysle maďarskej ústavy trvať 15 dní a predĺžiť ho môže iba parlament.

Predseda parlamentnej frakcie vládnej strany Fidesz Máté Kocsis v utorok na tlačovej konferencii odkázal opozícii, že spáchala v krajine obrovské škody. "Platnosť viacerých nariadení sa skončí v piatok 27. marca - napríklad čiastočné uzatvorenie hraníc, vymedzenie osôb, ktoré môžu tieto hranice prekročiť či uzatvorenie univerzít -, v pondelok 30. marca sa zas končí prerušenie súdnych pojednávaní, ako aj nariadenie o tom, že o zatvorení škôl a materských škôlok môžu rozhodnúť starostovia a primátori," spresnil Kocsis.

Opozícia namietala, že by schválením návrhu bol vlastne vyhlásený stav núdze a mimoriadny právny stav na neobmedzenú dobu. O návrhu bude parlament hlasovať síce v skrátenom legislatívnom konaní, ale až na budúci týždeň. V prípade, ak by poslanci v pondelok boli schválili mimoriadne konanie, potom by zákon mohol byť schválený už teraz v utorok, aktuality.sk

X X X

Minister Mičovský odvolal šéfa Lesov SR Mariana Staníka

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský (OĽaNO) odvolal generálneho riaditeľa štátneho podniku Lesy SR Mariana Staníka.

okamžitou platnosťou poveril vedením podniku Mateja Vigodu, ktorý doteraz pôsobil vo funkcii vedúceho lesnej správy Závadka nad Hronom, odštepného závodu Beňuš Lesy SR. Informoval o tom Vladimír Machalík, hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.

Machalík zdôraznil, že Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik sú najväčším správcom lesného majetku na Slovensku. Obhospodarujú necelých 900 000 hektárov lesných pozemkov, čo je takmer 45 % lesného pôdneho fondu Slovenska. Koncom roka 2019 zamestnával podnik takmer 3600 ľudí.

Podčiarkol, že generálny riaditeľ Lesov SR je štatutárnym orgánom podniku, menuje ho do funkcie minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktorému je priamo podriadený. Priamo riadi štyroch riaditeľov úsekov generálneho riaditeľstva a 25 riaditeľov odštepných závodov a ich prostredníctvom celú hospodársku činnosť štátneho podniku.

Hovorca dodal, že generálny riaditeľ vo veciach podniku koná samostatne v zmysle platných právnych predpisov, vnútropodnikových smerníc a pokynov ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Rozhoduje o zásadných a kľúčových otázkach a časť svojich právomocí deleguje na riaditeľov úsekov a riaditeľov odštepných závodov. Usmerňuje a vytvára podmienky pre činnosti organizačných útvarov ktoré sú začlenené na úseku generálneho riaditeľa a dbá o ich účinnosť a efektívnosť, aktuality.sk

X X X

Nie je to čínsky hoax. Poľská rozviedka varovala pred vírusom

Poľská rozviedka už v januári ako jedna z prvých v Severoatlantickej aliancii varovala, že ohrozenie koronavírusom z Číny nie je propaganda, ale vážna vec a že je potrebné pripraviť sa na krízu. Ale vláda túto výstrahu ignorovala, napísal opozičný denník Gazeta Wyborcza na svojej webovej stránke.

Pre poľskú rozviedku je Čína podľa denníka jedným z najdôležitejších smerov, na ktoré sa zameriava. Podobne ako iné služby skúmala, nakoľko informácie o koronavíruse môžu byť prehnané a slúžiť na informačnú vojnu a šírenie paniky. Ale nakoniec ako jedna z prvých v NATO zistila, že koronavírus predstavuje skutočnú hrozbu a že sa epidémia neobmedzí len na Čínu, tvrdí denník.

Informácie poľskej rozviedky sa objavili v dvoch dôverných bulletinoch NATO, ku ktorým majú prístup spojenecké služby. Najvážnejšie k varovaniu podľa zdrojov denníka pristúpilo Estónsko, ktoré si urobilo zásoby ochranných pomôcok, ako sú rúška, kombinézy, dezinfekčné roztoky či mobilné laboratóriá.

Časť krajín, vrátane Poľska, sa ale podľa denníka úporne držala tézy amerického prezidenta Donalda Trumpa, že miera ohrozenia sa preháňa a slúži propagande. A tak Poľsko ešte v polovici februára poslalo do Číny zásielku niekoľkých tisíc ochranných rúšok, ktoré teraz chýbajú.

Dvaja poslanci z opozície a z vládnej strany, ktorí sú členmi výboru pre tajné služby, denníku povedali, že výbor nebol o žiadnom varovaní pred blížiacou sa epidémiou informovaný. Z úradu vlády denník na svoje otázky doteraz nedostal odpoveď./agentury/

X X X

Koronavírus: Rakúsko vytvorí viaceré krízové fondy v objeme 38 miliárd eur

Rakúska vláda v súčasnosti pripravuje viacero štátnych fondov v celkovej hodnote 38 miliárd eur, ktoré majú v rôznych oblastiach hospodárstva pomôcť prekonať krízu spôsobenú šírením nového koronavírusu. Najdôležitejší je tzv. fond pre najťažšie prípady a vláda chce do konca tohto týždňa vypracovať príslušné nariadenie, na ktorom spolupracuje s ministerstvami financií a hospodárstva, ako aj s vicekancelárom Wernerom Koglerom.

Fond pre najťažšie prípady má v súčasnosti najvyššiu prioritu a spravovať ho bude Hospodárska komora. Tá poskytne online formulár, aby sa všetci žiadatelia mohli bez zbytočnej byrokratickej záťaže čo najrýchlejšie dostať k peniazom. Podľa Koglera prvá platba bude po schválení žiadosti nasledovať veľmi rýchlo.

Vytvorenie fondu umožňuje článok 15 druhého zákona o COVID-19 z 21. marca. V ňom sa píše, že minister financií po dohode s vicekancelárom a ministerkou pre digitalizáciu a hospodárstvo Margarete Schramböckovou vypracujú smernicu pre spravovanie fondu určeného pre malé a stredné podniky. Okrem iného musí smernica poskytnúť presnú definíciu "ťažkého prípadu".

Viedeň pripravuje na základe prvého zákona o COVID-19 ďalší krízový fond v hodnote štyroch miliárd eur, z ktorého bude plynúť miliarda eur na fond pre najťažšie prípady. Tento fond bude financovať aj ochranné pomôcky či zvýšené náklady na opatrovanie ľudí.

Okrem toho vznikne rozsiahlejší núdzový fond v hodnote 15 miliárd eur, ktorý sa zameria na sektory s najväčším počtom zatvorených firiem. Jeho úlohou bude napríklad kompenzovať výpadok tržieb. Pre tento fond zatiaľ chýba legislatívny základ, parlament by ho však mohol schváliť ešte tento týždeň.

Prvou pomocou pre firmy boli štátne záruky v hodnote deväť miliárd eur na bankové úvery. Vláda už prvé garancie poskytla, v súčasnosti systém registruje 3500 žiadostí. Do tejto kategórie štátnej pomoci patrí aj možný odklad platby daní.

Pandémia nového koronavírusu sa rozšírila z čínskeho Wuhanu do celého sveta. Na Slovensku je doposiaľ infikovaných 204 osôb. Koronavírus spôsobujúci ochorenie COVID-19 predstavuje nový kmeň vírusu a ochorenie patrí medzi kvapôčkové infekcie. Odhadovaný inkubačný čas ochorenia je 2 až 14 dní, môže však byť aj dlhší. Opatrenia, aktuálne dianie z domova aj zo sveta sledujeme každý deň ONLINE, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Rakúske stavebné sporiteľne ponúkajú klientom odklad splátok

Rakúske stavebné sporiteľne chcú pomôcť klientom, ktorí sa v dôsledku šírenia nového koronavírusu dostali do finančných ťažkostí. Pomoc má byť najmä vo forme odkladu splátok. Napríklad, sBausparkasse ponúkla klientom možnosť odložiť splátky istiny až na 6 mesiacov a počas tejto doby budú splácať iba úroky. „Dostupné bývanie neznamená len rozdávať lacné úvery, ale predovšetkým zabezpečiť, aby si klienti aj v budúcnosti mohli dovoliť financovanie bývania," cituje z tlačovej správy sporiteľne agentúra APA.

Podobne postupuje aj Raiffeisen Bausparkasse, ktorá ponúka odklad splátok na 4 mesiace pre úvery zabezpečené nehnuteľnosťou. V prípade nezabezpečených úverov môže klient 4 mesiace splácať iba polovicu mesačnej splátky. Podľa hovorkyne banky mali v poslednom období zvýšené množstvo otázok práve na túto tému.

Raiffeisen ponúka úľavy aj pri stavebnom sporení. Klienti síce môžu na istý čas prestať platiť, musia však platby dohnať neskôr, aby dosiahli dohodnutú sumu. Ak zákazník nedosiahne dohodnutú nasporenú sumu, bude musieť po 6 rokoch pri vypovedaní zmluvy zaplatiť správne poplatky. Pri dodatočných platbách za uplynulé kalendárne roky navyše prídu o štátnu prémiu.

Start Bausparkasse, ktorú vlastní banka BAWAG, ponúka klientom na základe ich emailu dočasné pozastavenie platieb v rámci zmlúv o stavebnom sporení. Aj v prípade splátok za stavebný úver existujú možnosti odkladu. Sporiteľňa nemá obmedzenia na dobu odkladu, tú poskytne na základe individuálneho posúdenia daného klienta.

Wüstenrot Bausparkasse nemá žiadne pevné pravidlá pomoci pre klientov, ktorí sa pre nový koronavírus dostali do finančnej tiesne. Hovorkyňa sporiteľne uviedla, že v súčasnosti preverujú možné riešenia, ale poradcovia preskúmajú každý prípad individuálne. "Doteraz sa nám vždy podarilo v ťažkých prípadoch nájsť riešenie," dodala pre agentúru APA, aktuality.sk

X X X

Pozor na lieky proti koronavírusu predávané on-line. Môžu škodiť

Európska lieková agentúra (EMA) varovala spotrebiteľov, aby nekupovali na internete lieky, ktoré sú označené ako liek proti ochoreniu COVID-19 spôsobenému novým koronavírusom. EMA upozornila, že môžu ľuďom vážne uškodiť, uviedla agentúra AFP.

Európska lieková agentúra so sídlom v holandskom Amsterdame odporučila internetovým kupujúcim, aby pri nákupe liekov využili registrované on-line lekárne.

„EMA vyzýva širokú verejnosť, aby nekupovala lieky na neautorizovaných webových stránkach a u ďalších predajcov, ktorí chcú ťažiť zo strachu a obáv počas prebiehajúcej pandémie ochorenia spôsobeného koronavírusom,“ uvádza sa vo vyhlásení agentúry.

„Falšované lieky môžu spôsobiť vážne poškodenie zdravia… môžu obsahovať nesprávne alebo neúčinné zložky a dokonca škodlivé látky, ktoré by sa v liečivách nemali nachádzať,“ vysvetlila EMA.
„Verejnosti pripomíname, že v súčasnosti neexistuje žiadna schválená liečba ochorenia COVID-19,“ zdôraznila agentúra. Dodala, že „dostupné sú lieky na liečbu prejavov ochorenia, napríklad horúčky, v súlade s odporúčaním vášho lekára alebo lekárnika“./agentury/