iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Pellegrini rozdal pred odchodom z funkcie státisíce eur...

...Hlavne obciam, kde má starostov Smer: Bývalý premiér obdaroval 12 obcí. Osem z nich má starostov s podporou Smeru, štyria sú nezávislí. Celková suma: 349-tisíc eur. V sobotu odovzdal Peter Pellegrini (Smer) Úrad vlády novému premiérovi Igorovi Matovičovi (OľaNO). Ešte deň predtým však vo veľkom rozdával obciam dotácie zo svojej rezervy.

V piatok 20. marca odobril Pellegrini 18 kontraktov na rekonštrukciu ciest, kultúrnych domov či škôl vo výške 349-tisíc eur. Vyplýva to z Centrálneho registra zmlúv. Zmluvy podpisoval vtedajší vedúci Úradu vlády Matúš Šutaj Eštok. Dnes je poslancom parlamentu za stranu Smer, na predvolebnej kandidátke mal číslo 10.

Dotácie smerovali obciam Paňa, Bačkov, Cejkov, Budkovce, Podhorie, Jenkovce, Doľany, Topoľčianky, Jastrabie nad Topľou, Skýcov, Šarišská Trstená a Stakčínska Roztoka.
Budkovce, Jenkovce, Skýcov a Stakčínska Roztoka majú nezávislých starostov. Starostovia zvyšných ôsmich obcí kandidovali s podporou strany Smer.

Pokým v Jastrabí nad Topľou a Cejkove išlo o koaličných kandidátov, v ďalších šiestich obciach sa stali starostami priamo nominanti Smeru. Strana má pritom na Slovensku len 20 percent starostov.

Rozhodlo sa skôr

Pellegriniho hovorkyňa Patrícia Macíková tvrdí, že o dotáciách sa rozhodlo už začiatkom roka.

„Predseda vlády SR Peter Pellegrini rozhodol o poskytnutí dotácií počas mesiacov január a február. Z dôvodu nasledovného administratívneho procesu, ktorý je plne v kompetencii vedúceho Úradu vlády, boli zmluvy s prijímateľmi podpísané a vypublikované až v uplynulých dňoch. Predseda vlády SR počas svojej funkcie nikdy neprihliadal na politickú príslušnosť starostov či primátorov,“ reagovala Macíková.

Okrem spomínaných obcí získali dotácie z rezervy premiéra aj cirkevné farnosti alebo občianske združenia. Peniaze však išli aj košickému samosprávnemu kraju, kde je županom Rastislav Trnka. Ten bol zvolený za koalíciu OĽaNO, SaS, KDH, NOVA a Šanca, aktuality.sk

X X X

Matovič žiada odvolať šéfa Správy Štátnych hmotných rezerv

Predseda Správy Štátnych hmotných rezerv (SŠHR) SR Kajetán Kičura nemá dôveru vlády. Premiér Igor Matovič (OĽaNO) na pondelkovom rokovaní vlády požiada ministra hospodárstva, aby podal návrh na jeho odvolanie. Matovič to povedal na nedeľnej tlačovej konferencii po kontrole na SŠHR. Kičura podľa neho konal nehospodárne, ohrozujúc verejný záujem aj zdravie obyvateľov, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Kontrolóri preveria zákazky Správy štátnych hmotných rezerv na rúška

Kajetán Kičura na tlačovke k predraženým nákupom rúšok tvrdil, že Úrad pre verejné obstarávanie odobril jeho nákupy. Kontrolóri úradu jeho nákupy dnes preverujú. Správa štátnych hmotných rezerv (SŠHR) kvôli pandémii koronavírusu začala pred pár dňami masívne nakupovať ochranné pomôcky.

Po medializovaných podozreniach spojených s nákupom predražených technických pomôcok od firmy okresného predsedu SNS, firmy z bytu v Dúbravke a ďalšej spoločnosti z rodinného domu v Jelke začali zákazky preverovať kontrolóri Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO).

ÚVO nespochybňuje uzavretie zmlúv napriamo kvôli krízovej situácii, preverí však postup SŠHR pri rokovaniach a hospodárnosť nákupov.

Hlivák má pochybnosti o použití peňazí

“Úrad začal konať okamžite po zverejnení informácií, ktoré môžu signalizovať pochybnosti pri prerozdeľovaní verejných zdrojov,“ vysvetľuje šéf ÚVO Miroslav Hlivák v tlačovej správe.

Preverovanie začali už v utorok 17. marca a momentálne má SŠHR priestor zdokladovať, akým spôsobom dospeli k výberu firiem z bytovky, domu, či z adresy virtuálneho sídla, ako s nimi vyrokoval ceny a či mali k dispozícii aj odlišné ponuky.

„Presné informácie o danom postupe má do doby doručenia informácií iba samotný verejný obstarávateľ,” dodáva Hlivák. Kajetán Kičura sa na tlačovke k nákupom zaštítil práve tým, že ÚVO odobrilo jeho nákupy. Kontrolný orgán však nemal k dispozícii podrobnosti o rokovaniach a cenách pomôcok, vedel odobriť len zrýchlený postup počas krízovej situácie.

„Úrad do procesu nákupov nevstupoval vydaním predbežného opatrenia z dôvodu mimoriadnej situácie súvisiacej s koronavírusom ako aj v kontexte dynamicky sa meniacej situácie na trhu s požadovanými komoditami, aby nebrzdil proces nákupov. Použitie mimoriadnych postupov nezbavuje žiadneho verejného obstarávateľa zodpovednosti za hospodárne a efektívne obstarávanie,“ spresnil HLivák.

Predseda ÚVO uzavrel, že vo vzájomnej komunikácii so SŠHR opakovane zdôraznil povinnosť dodržania princípu hospodárnosti a transparentnosti.

Úrad si tiež vyžiadal zaslanie zoznamu všetkých zmlúv, ktoré boli uzavreté za posledné dva týždne, to zn. v čase od 4. 3. 2020 do 18. 3. 2020, v súvislosti s dodaním tovaru na zabezpečenie mimoriadnej situácie týkajúcej sa ochorenia COVID-19. Keďže tieto nákupy súvisía s mimoriadnou situáciou, ktorá sa momentálne citlivo dotýka každého občana, úrad bude o svojich zisteniach informovať po ukončení konania a v závislosti od jeho záverov sa môže obrátiť na ďalšie príslušné kontrolné orgány.

„Prioritou úradu nie je vyvolávať špekulácie, ale dohliadať na zákonný postup aj v mimoriadnej situácii.” uzavrel M. Hlivák, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Pellegrini: Nás nezachraňujú testy, ale zavreté školy či obchody

Bývalý premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) dnes v médiách zožal kritiku od svojho nátupcu.
Igor Matovič vyhlásil, že bývalá vláda nemala plán, ako postupovať pri zvyšovaní chorobnosti a nezačala s nákupom ochranných pomôcok skôr.

Tvrdí, že tajila verejnosti, že nemáme dostatok testov. Pellegrini reagoval, že je mu ľúto, že Matovič neocenil opatrenia predchádzajúcej vlády ani prácu zdravotníkov a pracovníkov v laboratóriách, ktorí pracujú, koľko vládzu.
„A nás dnes nezachraňujú testy. Nás zachraňujú zavreté školy, zákaz všetkých športových podujatí, zavretie všetkých obchodov, okrem potravín, drogérií. Toto nás zachraňuje a posúva k lepšej časti sveta. Nie to, či máme tritisíc alebo osemtisíc testov,“ povedal Pellegrini v TA3.

Bývalý premiér vidí testy a respirátory len ako malú časť celého komplexu. „Ak by sme dnes na sklade mali dva milióny respirátorov, stotisíc testov a neboli urobili to, čo sme urobili, tak tu dnes máme taký stav ako v Taliansku,“ myslí si.
Dovezené rýchlotesty z Číny majú podľa podpredsedu Smeru-SD efektívnosť v určitom čase choroby, „keď sú v tele protilátky, ktoré tento test zachytáva".

„Expertné testy sú založené skôr na odhaľovaní nejakej molekuly, nie som expert, ktorá zachytí hneď nositeľa vírusu. Treba sa pýtať odborníkov, kedy je ešte potrebné masovo merať a testovať a kedy nie,“ dodal Pellegrini. Ľudia by sa preto mali správať preventívne tak, ako keby vírus mali a obmedzili kontakt s ostatnými ľuďmi.

Expremiér tiež povedal, že Slovensko už desať dní rokuje s firmou dodávajúcou testy, aby poskytla aj ďalšie a snaží sa pracovať na tom, aby sa testy vyrábali aj na Slovensku. Masové testovanie však podľa neho nie je potrebné.
"Dôležité je, aby ľudia, aj tí, ktorí majú podľa testov negatívny výsledok, dodržiavali opatrenia pre zachovanie bezpečnosti všetkých a nechodili len tak po uliciach," myslí si. Aj problém s nákupom rúšok a respirátorov je podľa neho v celej Európskej únii, aktuality.sk

X X X

Pokus Trumpa „olúpiť“ Nemcov o pripravu koronavírovej vakcíny

Sú príbehy, ktoré sa už do histórie zapísali. Pre pohnuté časy, ktoré práve prežívame, sa však v tejto dobe odohrávajú príbehy, čo sa do histórie zapíšu celkom určite. Jedným z nich je pokus o „lúpež“ prípravovanej vakcíny proti koronavíru. A to pokus možno aj úspešný.

Hlavnými aktérmi tejto drámy, ktorá sa odohrávala a možno ešte stále odohráva v časoch, keď ľudstvo čelí výzve celosvetovej pandémie koronavíru, sú nemecká firma CureVac, jej väčšinový vlastník Dietmar Hopp, jej bývalý šéf Daniel Menichella a prezident USA Donald Trump.

Sujet príbehu má svoju časovú postupnosť i dramatickú gradáciu.

Trump sa snaží dohnať zameškané

Na začiatku koronavírusovej pandémie Donald Trump hlboko podcenil jej rozsah a možnosť následkov. Tie v USA môžu byť katastrofálne.

V Spojených štátoch, na rozdiel od EÚ, má prístup ku kvalitnej nemocničnej starostlivosti totiž len úzka skupina obyvateľov, ktorí si kúpili súkromné zdravotné poistenie.

Keď to Trumpovi začalo dochádzať, pochopil, že sa na Spojené štáty valí „prúser“ rýchlosťou orkánu. A začal konať. Tak ako mu to je prirodzené. S aroganciou a neobmedzenými finančnými prostriedkami sa pokúsil dohnať zameškané.
Fakt, že na začiatku pandémiu bagatelizoval, nezaviedol potrebné reštriktívne opatrenia - vrátane nosenia rúšok - by mohla „mediálne prebiť“ len správa, že USA majú na dosah výrobu alebo aspoň klinické skúšky vakcíny.

Nuž, ale na dosah to majú Nemci.

Nemecký majiteľ CureVac-u chce vakcínu pre celý svet

Konkrétne nemecká firma CureVac, ktorej základňa sídli v Tübingene. A jej vlastníkom je z 80-ich percent nemecký miliardár Dietmar Hopp, ktorý má podľa Forbesu 13,4 miliardy dolárov. Ich drvivú časť zarobil sťa spoluzakladateľ svetoznámej softvérovej firmy SAP.

Mimochodom, Hopp je aj majiteľom futbalového klubu FC Hoffenheim. Táto skutočnosť je dôležitá, lebo prispieva k popisu Hoppa ako veľmi univerzálneho až „renesančného“ investora-intelektuála.
Teda človeka, ktorému nejde pri podnikaní len o to, aby zarobil peniaze, ale chce naplniť zmysel života tým, že niečo ľudstvu po sebe aj zanechá.

Dalo by sa povedať, že je taký nemecký Bill Gates. Mimochodom, aj nadácia Billa Gatesa sa podieľa na výrobe vakcíny v jeho CureVacu.

Je teda dosť logické, že Hopp podľa Die Welt chce vakcínu po jej úspešnom vývine ponúknuť solidárne celému svetu. A odmieta predaj a výrobu vakcíny výlučne pre potreby USA.

Presne o to sa Donald Trump pokúsil.

Ako prebiehal Trumpov pokus o „lúpež“

Dňa 2. marca tohto roku si podľa New York Times pozval Trump na „brainstorming“ do Bieleho domu firmy, ktoré by mohli pomôcť v boji proti koronavírusu. Jedinou nemeckou firmou bola CureVac. Zastupoval ju Daniel Menichella, jej výkonný šéf. Na tomto stretnutí predniesol vetu:

„S veľkou dôverou môžme vyhlásiť, že v priebehu niekoľkých mesiacov by sme mohli mať kandidáta vakcíny na koronavírus,“ uviedol Menichella a Trump zbystril.

A pokúsil sa ponukou miliardy dolárov výsledky od nemeckej firmy odkúpiť. Alebo do nej aspoň prostredníctvom americkej firmy vstúpiť. Alebo ju aspoň prilákať dokončiť výskum do USA, kde CureVac má aj druhé vývojové pracovisko v okolí Bostonu.

Ako Hopp a nemecká vláda už potvrdili, tak neúspešne. Či Trump v tomto bode svoje aktivity zastavil, alebo v nich pokračoval, zostáva otázkou, na ktorú nám dá už čoskoro odpoveď budúcnosť.
Šéf CureVacu Daniel Manichella totiž osem dní po stretnutí s Trumpom nečakane rezignoval. Pre túto firmu už už nepracuje. A podľa Die Welt vôbec nie je jasné, kde a pre koho teraz pracuje.

Slabý článok Menichella

Možnosť, že by prijal nejakú Trumpovu zákulisnú lukratívnu finančnú ponuku a spolu s know-how CureVacu odišiel vyvíjať vakcínu proti koronavírusu do tajných laboratórii niekde v USA, pripúšťajú totiž aj nemeckí politici.
„Musíme právne zabezpečiť, aby výsledky nemeckého výskumu, na ktorý prispievajú aj nemeckí daňoví poplatníci, zostali na nemeckom území,“ uvádza pre Die Welt predseda Výboru pre zdravotníctvo nemeckého parlamentu Erwin Rüddel.
Ono je to však v prípade Menichellu dosť ťažké a dosť „po funuse“. Menichella totiž svoje MBA dosiahol na University of North Carolina. A je navyše občanom USA.

Kapitalizmus musí mať svoje hranice

Už len pokus Trumpa arogantným spôsobom „olúpiť“ svojho nemeckého spojenca o výsledky výskumu spolufinancovaného aj nemeckými daňovými poplatníkmi sa zapíše do dejín. Ak sa však potvrdí, že Američania prostredníctvom Menichellu doslova a do písmena ukradli know-how Nemcom, aby získali vakcínu proti koronavíru pre seba, pôjde o lúpež storočia.

„Aj kapitalizmus musí mať svoje hranice, “ uviedol podľa New York Time nemecký zákonodarca a zhodou okolností aj epidemiológ Karl Lauterbach.
Bolo by fajn, keby ich poznal aj Donald Trump, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Premiér pripustil, že vláda nemusí vyplatiť 13. dôchodky

Slovensku hrozí pre opatrenia proti koronavírusu výrazný ekonomický prepad, Predseda vlády je tak pripravený stopnúť schválené 13. dôchodky. Premiér Igor Matovič (OľaNO) to uviedol v diskusnej relácii Markízy Na telo.

„Neviem, aký zdroj financií použijeme. Nebojím sa najmenej, keď si niekto myslí, že sa tu pokakám z toho postaviť sa pred ľudí a povedať: Milí dôchodcovia, viem, všetci si zaslúžite 13. dôchodky, ale keď raz máme ako krajina zahynúť, lebo tie peniaze nebudeme mať, tak tento rok alebo budúci rok ich budeme musieť odložiť,“ odpovedal na otázku moderátora Michala Kovačiča.

Novela zákona o zavedení 13. dôchodkov prišla ako vládny návrh iba pár týždňov pred parlamentnými voľbami.
Poslanci o nej rokovali a schválili ju v skrátenom režime, ktoré bolo podľa vtedajších opozičných politikov účelovo a nezákonne zneužité.
Prezidentka Zuzana Čaputová zákon síce podpísala, ale novelu nechala preskúmať Ústavnému súdu, aktuality.sk

X X X

Chorvátsko zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 5,3

Ťažké zranenia jedného človeka a zranenia viacerých ľudí si vyžiadalo zemetrasenie s magnitúdou 5,3, ktoré v nedeľu zasiahlo chorvátsku metropolu Záhreb a jej okolie. Informovala o tom agentúra AFP.

Riaditeľ detskej nemocnice v Záhrebe Goran Roič pre agentúru HINA uviedol, že ťažko zraneným je 15-ročný chlapec, ktorého stav je „veľmi kritický“. Ošetrenie vyhľadalo aj viacero ďalších osôb.

Podľa Európsko-stredomorského seizmologického strediska (EMSC) malo zemetrasenie epicentrum sedem kilometrov severne od chorvátskej metropoly Záhreb a jeho hypocentrum sa nachádzalo v hĺbke desať kilometrov. Oblasť zasiahlo o 06.23 h. Zaznamenané boli aj dva dotrasy s magnitúdou 5,0 a 3,7.

V dôsledku otrasov došlo podľa svedkov k popraskaniu obvodových múrov viacerých budov, ako aj k poškodeniu striech domov. Ulice v centre Záhrebu boli pokryté troskami. V meste bolo hlásených aj niekoľko požiarov./agentury/

X X X

Koronavírus neobišiel ani zdieľanú ekonomiku. Taxikári či prenajímatelia pociťujú dopady nákazy

Najviac postihnutou oblasťou zdieľanej ekonomiky je ubytovanie. Prenajímatelia nehnuteľností stratili pre obmedzené cestovanie všetkých svojich zákazníkov na najbližšie mesiace. Obmedzenia v rámci boja proti koronavírusu sa už naplno prejavili aj na hospodárení firiem v zdieľanej ekonomike a ľuďoch, ktorí na nej zarábali.

Alternatívna taxi služba Uber na Slovensku pozastavila už od pondelka (16.3.) prijímanie nových objednávok.
Vodiči tak prišli o možnosť zárobku. Na druhej strane by ale veľa kšeftov nemali, keďže ľudia prestali cestovať a svoj pohyb obmedzujú. Podľa oficiálneho vyjadrenia firmy Uber celosvetovo jej poklesli objednávky až o 70 percent.
Okrem toho spoločnosť prisľúbila, že vodičom, ktorí sa nakazia koronavírusom, zaplatí dvojtýždňovú maródku.

Rozvoz jedál a potravín

Šéf Uberu Dara Khosrowshahi napriek nelichotivým vyhliadkam vyhlásil, že firma je v dobrej kondícii. Aj keď spoločnosti výrazne padajú tržby, zároveň jej tiež radikálne klesajú náklady na svojich vodičov.
Tí totiž nepracujú ako klasickí zamestnanci a vedenie im nemusí vyplácať žiadnu mzdu.

Konkurenčný Bolt na Slovensku zatiaľ neprerušil poskytovanie svojich služieb. Okrem toho slovenskí taxikári veľmi rýchlo zareagovali na pokles osobnej prepravy a začali v oveľa väčšej miere poskytovať donášku jedla.
V takmer každom jednom väčšom slovenskom meste ľuďom dnes dovezú objednané jedlo z reštaurácie či fastfoodu. Niektorí vodiči dokonca začali robiť aj nákupy bežných potravín.

Ubytovanie trpí ešte viac

Koronavírus šarapatí aj v ubytovacích službách. Prenájomcovia nehnuteľností cez portál Airbnb ešte oveľa viac pociťujú dopady radikálnych obmedzení. Medzinárodný cestovný ruch je dnes úplne ochromený a turisti rušia svoje rezervácie po celom svete.

Spočiatku si mohli prenajímatelia nárokovať storno poplatky. Lenže Airbnb sa začiatkom marca rozhodol, že ľudia z najviac postihnutých oblastí – Čína, Južná Kórea či Taliansko môžu zrušiť svoju objednávku bez sankcie.
Od polovice marca sa toto nariadenia vzťahuje na všetkých zákazníkov po celom svete. Majitelia nehnuteľností tak prišli na najbližšie týždne o svoje zdroje príjmov.

Na Slovensku biznis s prenajímaním cez Airbnb zatiaľ nie je veľmi rozšírený, preto postihnutých majiteľov domov a bytov nie je až tak veľa. Najviac ich je v Bratislave, kde je v ponuke necelá tisícka nehnuteľností. V ostatných mestách je ponuka na prenájom výrazne nižšia.

Pomoc od štátu

V zahraničí je ale situácia vážnejšia. Preto vedenie Airbnb verejne požiadalo, aby sa tým zaoberal aj americký Kongres a pomohol drobným prenajímateľom. Firma chce, aby zákonodarcovia pre nich schválili daňové úľavy a dovolili im čerpať úvery, ktoré by im pomohli preklenúť túto neľahkú dobu.

Mnoho Američanov totiž využíva svoju nehnuteľnosť na prenájom a z takto zarobených peňazí dokážu splácať svoje hypotéky. Portál Business Insider vo svojom článku citoval mladú Američanku Victoriu Kay, ktorá už 4 roky poskytuje prízemie svojho domu pre cestovateľov a turistov.

Teraz musela zrušiť už 4 rezervácie. Jedna z nich bola dokonca až na 15 dní. Kay uviedla, že tieto peniaze jej budú veľmi chýbať v rodinnom rozpočte. Zároveň pripustila, že bez týchto financií bude musieť predať svoj dom, lebo nedokáže splácať úver.

X X X

Koronavírus:: Orbán rokoval so Srbmi o spolupráci v boji proti epidémii

Zosúladenie krokov v boji proti šíreniu nákazy novým druhom koronavírusu bolo hlavnou témou stretnutia predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána s prezidentom Srbska Aleksandarom Vučičom.
Na schôdzke v niekdajšom karmelitánskom kláštore na Budínskom vrchu sa podľa agentúry MTI zúčastnili aj maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó a srbský minister financií Siniša Mali.

Politici si vzájomne vyjadrili solidaritu a zhodnotili aktuálnu situáciu na spoločných hraniciach.
Orbán sa s Vučičom dohodli na tom, že v čo najväčšej miere zosúladia kroky Maďarska a Srbska v boji proti šíreniu nákazy novým druhom koronavírusu.

Hovorca maďarského premiéra Bertalan Havasi povedal, že predsedovia vlád oboch krajín budú v tejto otázke priebežne udržiavať internetový i osobný kontakt, aktuality.sk

X X X

Peter Bárdy: V súlade so zákonom nemáme rúška ani testy

Štátne hmotné rezervy prakticky nemali rúška ani testy, ale podľa ich šéfa konali v súlade so zákonom. Sklady sú prázdne. A šou Petra Pellegriniho skončila.

Postupne sa ukazuje, že záchranárske práce odchádzajúceho predsedu vlády Petra Pellegriniho boli len jedna PR šou. Dnes máme na sklade 3000 testov, nakupujeme predražené rúška, rýchlotesty, ktoré situáciu neriešia a šéf Štátnych hmotných rezerv Kajetán Kičura opakuje, že postupovali v súlade so zákonom.

To je síce pekné, akurát byť pasívny hoc v súlade so zákonom, je to, čo môže narobiť skutočnú paseku.
Peter Pellegrini sa po voľbách, ktoré rozhodli, že Smer-SD ide do opozície, zameral na sebaprezentáciu v úlohe hrdinu-záchrancu. Po boku s Denisou Sakovou mohli pre laickú verejnosť pôsobiť ako tí, ktorí vedia, čo robia. Odborná verejnosť však videla, že po dlhých týždňoch nič nerobenia už len chytajú mačku za chvost a tá sa im vždy vyšmykne.

Na jednej strane veľmi zodpovedne pozatvárali mnohé maloobchodné prevádzky, obchodné centrá, pohostinstvá, školy, alarmovali pred stretávaním sa vo väčších skupinách, vyhlásili núdzový stav... Na strane druhej to urobili neskoro a navyše sme boli absolútne nepripravení.

A pokiaľ si spomeniete, bol to Bratislavský samosprávny kraj, ktorý prvý rozhodol o zatvorení školských zariadení vo svojej kompetencii. Vláda sa tým začala zaoberať neskôr. Chýbala koncepcia, postup.

Krízový štáb zasadal prvýkrát až mesiac po tom, ako sa koronavírus objavil v Európe. Stretli sa 27. februára, v prvý deň volebného moratória. Čiže, je celkom na mieste pýtať sa, či sa koronavírusom začala Pellegriniho vláda zaoberať až vtedy, keď skončili volebnú kampaň.

Proti pandémii sa dá bojovať rôznymi spôsobmi. Ale nie všetky fungujú. Odborná verejnosť si mnohých ciest vyberá zväčša vedeckú. U nás to bola cesta PR predsedu vlády. Namiesto toho, aby sme testovali ľudí, Peter Pellegrini vyhlasoval politické manifesty.

Keď obvodní lekári aj zdravotníci z nemocníc varovali, že nemajú rúška a že keď ochorejú alebo pôjdu do karantény, nebude mať kto liečiť, Pellegriniho krízový štáb sa obhajoval, že rúška nie sú a že ak ich niekto má, tak sú pripravení priniesť kešové peniaze.

Keš je niečo, s čím v Smere zrejme radi argumentujú. Milión v hotovosti na stole úradu vlády sa objavil aj po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

No a keď už niečo nakúpili, tak to bolo aj od čudných firiem, dokonca s politickým pozadím a za ceny, ktoré násobne prevyšovali ceny, za ktoré nakupovali napríklad v Českej republike. Klaňanie sa tovaru z Číny len dotvára absurdnosť toho celého, čo sa tu ostatné týždne deje.

Nový predseda vlády Igor Matovič dnes povedal, že na skladoch Štátnych hmotných rezerv nie sú jednorázové ochranné obleky ani respirátory. Ono, vždy je lepšie, keď tieto veci sú v rukách tých, ktorí ich potrebujú, ale keďže vieme, v akom stave bolo zásobovanie rúškami, respirátormi a ďalšími pomôckami počas predchádzajúcich 14 dní, tak je vážne podozrenie, že v sklade toho veľa nebolo ani predtým.

Je možné, že šéf Štátnych hmotných rezerv Kičura vo svojej funkcii skončí a je správne, pokiaľ sa nová vláda bude zaoberať aj obstarávaním, resp. nákupom zdravotníckeho materiálu od vypuknutia krízy šírenia koronavírusu.
Smer-SD má bohaté skúsenosti s kamuflážou. Roky sa snažia vzbudiť dojem, že sú sociálno-demokratická strana, ktorej ide o bežných ľudí. A takúto kamufláž robia aj v otázke (ne)zodpovedného prístupu Petra Pellegriniho v prvých týždňoch krízy koronavírusu na Slovensku.

Namiesto kamufláže by sa však malo pristúpiť k vedecky podloženým krokom. Krízový štáb musia riadiť vedci-odborníci a musí mať podporu vlády. Toto nemá byť o sebaprezentácií politikov, ale o ochrane ľudí, aktuality.sk

X X X

Ľubomír Jaško: Matovičova vláda má na politiku iba pár hodín

Politika pri koronavíruse môže trvať len pár hodín. Hneď potom musí prísť organizovanie a profesionalita.

Slovensko pozná tradíciu čiernych kníh, keď nová vláda spisuje hriechy starej. Boli aj také vlády, ktoré si vyslúžili čierne knihy poriadne hrubé.Koniec Ficových vlád (lebo čo si budeme hovoriť, meno Pellegrini bola len taká náhodička) vyvoláva práve takéto pokušenie – pospisovať ich chyby a zlodejiny.

Aj na to príde čas, postupne a podľa jednotlivých sektorov moci. Teraz by však spisovanie čiernych kníh viazalo na seba čas a vzácnu energiu. Nateraz stačí koniec šéfa štátnych hmotných rezerv.

Nová vládna garnitúra bude mať vlastný „rukopis“ v reakcii na koronakrízu. Je to prirodzené. Vírus je síce iba jeden, ale reakcia môže byť rôzna. Alebo skôr poukladaná inak podľa priorít a krátkodobých cieľov. Po šití rúšok a ich nakupovaní skoro pokútnymi spôsobmi prichádza rad na dôslednejšie a masovejšie testovanie. S fotkami ministrov venujúcich sa osvete verejnosti s rúškami na tvárach si nevystačíme.

Informácie a dôvera

Krízový štát potrebuje rozhľadených vedcov a na druhej strane jedného zjednocujúceho lídra, ktorý nesmie váhať. Rozmýšľať môže (vlastne musí!), ale nie verejne a vtedy, keď je už potrebné oznamovať rozhodnutia.
Dôležitá bude pravidelná informovanosť, ktorú si zodpovední nepopletú s vytváraním pozitívneho mediálneho obrazu o sebe. Pri takejto šlamastike si nikto slávu nevyrobí, hoci odchádzajúci premiér Pellegrini si očividne myslel niečo iné.

Dôvera v ľudskú racionalitu je otrasená. Pandémia skôr vyhovuje prorokom (je jedno, že aj falošným) a kazateľom skazy.
Politici – napriek súčasnej nepriaznivej povesti rozumu – okrem rozumných riešení žiadny iný nástroj nemajú. Vieru v zázračné vyliečenia musia prenechať iným.

Jediné, čo okrem profesionálnych a technických riešení môžu ponúknuť, je vzbudzovanie dôvery vo funkčný štát a schopnosť ukázať, že neklamú a nepodvádzajú, aktuality.ak

X X X

Bývalá vláda sľúbovala stopku extrémizmu, zlyhávala v boji s korupciou

V roku 2016 sľúbil premiér Robert Fico v programovom vyhlásení vlády ako prioritu boj proti extrémizmu. V roku 2019 polícia obvinila z extrémizmu poslanca Roberta Fica.

Tiahnutie proti extrémizmu, lepšie meno Slovenska v zahraničí či boj proti korupcii.

Keď nastupoval pred štyrmi rokmi Robert Fico znovu do funkcie premiéra, so svojimi koaličnými partnermi SNS a Mostom-Híd sľubovali na 74 stranách lepšie Slovensko. O dva roky neskôr – po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej – sa vláda rekonštruovala, pričom programové vyhlásenie prebrala.

Čo sa v skutočnosti podarilo zmeniť a kde vláda neuspela? Vybrali sme tri konkrétne a hlavné body z programového vyhlásenia vlády a po štyroch rokoch porovnali s realitou.

Boj s extrémizmom

Sľub:Vláda Roberta Fica a neskôr aj nastupnícka vláda Petra Pellegriniho sľúbila, že extrémizmu nedá šancu.
„Vláda použije všetky právne i politické prostriedky, aby nedala extrémizmu šancu a zastavila tak ďalšiu antisystémovú eróziu parlamentnej demokracie,“ píše sa v programovom vyhlásení vlády. Podľa zásadného dokumentu ide o jednu z priorít.

„Od úspechu dnešnej vládnej koalície závisí aj ďalší vývoj štandardnej parlamentnej a straníckej politiky na Slovensku. Toto je výzva pre všetkých zodpovedných občanov štátu a zároveň politický záväzok a dôvod vzniku dnešnej väčšinovej koaličnej vlády – vlády štátotvornej dohody,“ píše sa v programovom vyhlásení bývalej vlády Roberta Fica, ktoré prebral aj Pellegriniho kabinet.

Skutočnosť:

„Veľmi výrazne dostal liberalizmus po papuli aj pokiaľ ide o zavedenie dôchodkového stropu aj pokiaľ ide o Istanbulský dohovor,“ povedal Fico. „Liberáli hovoria, že minimálna mzda nemá svoje miesto v právnom poriadku, tak dostali po papuli,“ vyhlásil na tlačovej konferencii v marci 2019 roka Robert Fico.

Bývalý premiér týmito slovami reagoval aj na kritiku, ktorá hovorila o tom, že schválenie dôchodkového stropu aj s hlasmi poslancov Kotlebovej ĽSNS rúca hrádzu proti extrémizmu, o ktorej hovorili predstavitelia vládnej koalície po voľbách v roku 2016.

Ficovi sa v parlamente podarilo presadiť ústavný zákon o zavedení dôchodkového stropu a o prijatí zákona, ktorý zastavuje ratifikaciu tzv. Istanbulského dohovoru. Návrh zákona prešiel s pomocou hlasov opozičných kotlebovcov.
Počas uplynulých štyroch rokov v parlamente posilnila Ľudová strana Naše Slovensko svoju pozíciu v regiónoch aj zahraničných štruktúrach. Okrem prítomnosti poslancov v slovenskom parlamente uspela aj v eurovoľbách, kam poslala dvoch svojich kandidátov. ĽSNS bola treťou najčastejšie volenou stranou v minuloročných eurovoľbách na Slovensku.
Šéf ĽSNS Marian Kotleba skončil vlani na štvrtom mieste v prezidentských voľbách za Štefanom Harabinom, Marošom Šefčovičom a Zuzanou Čaputovou.

V nedávných parlamentných voľbách boli kotlebovci štvrtí so ziskom 7,97 percenta hlasov.

Poslanci a extrémizmus

Paragraf o extrémizme sa priamo dotkol aj členov vládneho Smeru. Polícia začala v decembri minulého roka vyšetrovať poslanca Smeru Ľuboša Blahu pre extrémizmus. Polícia pre podozrenie zo šírenia extrémizmu obvinila aj Roberta Fica. Expremiér sa zastal odsúdeného poslanca Milana Mazureka. Ficovo obvinenie ale neskôr zrušil špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.

Úspechom vlády v tejto oblasti bolo nepochybne vypracovanie protiextrémistického balíčka vtedajšej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej.

Vďaka tomuto balíku vznikla nová Narodná jednotka pre boj s extrémizmom a terorizmom pod NAKA. Posilnilo sa tiež postavenie špeciálnych prokurátorov, ktorí sa venujú extrémizmu, a uľahčila sa im práca.To viedlo k viacerým žalobám aj na politikov ako Milan Mazurek, Marian Kotleba, Stanislav Mizík, ale aj konšpirátorov ako Tibor Rostas, Martin Daňo či Rudolf Vaský.

Boj s korupciou

Sľub: „...zvyšovanie právneho vedomia v oblasti prevencie korupcie a boja proti korupcii najmä pri verejnom obstarávaní, prideľovaní dotácií z prostriedkov Európskej únie a zo štátneho rozpočtu...“

Realita: Korupciu považuje väčšina Slovákov za jeden z najväčších problémov. Vyplýva to z januárového prieskumu agentúry Focus pre organizáciu Transparency International Slovensko. Respondenti ju označili za tretí najväčší problém Slovenska. Na prvych priečkach sa umiestnila zlá životná úroveň a zdravotníctvo.

Podľa prieskum väčšina obyvateľov Slovenska po štyroch rokoch vlády koalície Smeru, SNS a Mosta-Híd necíti v tomto smere zlepšenie, i keď v programovom vyhlásení vlády sa uvádza ako priorita.

Vláde sa navyše nepodarilo do konca svojho funkčného obdobia obsadiť jeden z kľúčových postov boja proti korupcii. Šéfa Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie sa nepodarilo zvoliť ani po dvoch verejných vypočutiach kandidátov.
Naopak, keď predseda Úradu pre verejné obstarávanie namietol postup pri búraní nemocnice Rázsochy, expremiér Peter Pellegrini ho kritizoval, že nepostupuje v prospech Slovenska.

Polícia tiež preverovala rozdeľovanie eurofondov na vedu a výskum na rezorte školstva pod vedením exministra Petra Plavčana (SNS) aj zbrojné zákazky na ministerstve obrany za Petra Gajdoša (SNS) či prideľovanie agrodotácií na ministerstve pôdohospodárstva pod vedením exministerky Gabriely Matečnej (SNS).

Pozitívny bod v tejto oblasti sa dá vláde priznať aj pri zavedení registra partnerov verejného sektora a vyčlenenie konkrétneho súdu, ktorý túto agendu rieši. V praxi tak súd prinútil priznať sa k vlastníctvu firiem napríklad Ivana Kmotríka.

Prezentácia Slovenska v zahraničí

Sľub: „Vláda bude implementovať jednotnú prezentáciu Slovenskej republiky v zahraničí a cielenú ambicióznu propagáciu tejto značky krajiny ako výraz modernej sebavedomej krajiny,“ píše sa v programovom vyhlásení vlády.
Realita: Pozornosť svetovej verejnosti sa obrátila na Slovensko najviac po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Svetové médiá priniesli dva dni po nájdení tiel novinára a jeho snúbenice posledný Kuciakov článok, ktorý nedokončil. Text s názvom Talianska mafia na Slovensku. Jej chápadlá siahajú až do politiky prebrali desiatky médií po celom svete v rôznych svetových jazykoch.

Kuciak opísal, ako Antonino Vadala v minulosti podnikal s Máriou Troškovou, ktorá potom pôsobila ako radkyňa na úrade vlady v blízkosti Roberta Fica. Fico nikdy nevysvetlil, čo Trošková na úrade vlády robila.

Antonina Vadalu, ktorý je spájaný s jedným z klanov' Ndranghety, odsúdil taliansky prvostupňový súd vlani na deväť rokov za pašovanie drog. Investigatívni novinári z Talianska v rozhovore pre Aktuality.sk potvrdili, že existuje záznam o telefonáte medzi Ficom a Vadalom. Expremiér to popiera.

Okrem vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa svetové médiá výrazne zaujímali aj o začiatok procesu s obžalovanými z vraždy novinára na čele s Marianom Kočnerom v januári tohto roku. Prezident Andrej Kiska verejne označoval Slovensko ako mafiánsky štát.

Jednou z výrazných marketingových udalostí počas pôsobenia vlády bol vlaňajší hokejový šampionát v Bratislave a Košiciach.

Aktuality.sk sa však boli vlani pozrieť vo Viedni, ako sa Slovensko propagovalo na najväčšom veľtrhu cestovného ruchu u našich západných susedov. Slováci stavili pri lákaní nových turistov na roztlieskavačky s veľkými výstrihmi.
Ďalšie naše regióny ako Nitra a Trnava si zas vo Viedni vystačili s tým, že ich propagačný stánok oslovoval Rakúšanov iba v slovenčine.

Ministerstvo dopravy, ktoré účasť na výstave organizovalo a spadá pod neho cestovný ruch, považovalo účasť za úspech

Dôvera v justíciu

Sľub: „Vláda sa bude usilovať o zvýšenie dôvery verejnosti k súdnej moci a jej orgánom v rozsahu, ktorý by bol zárukou všeobecnej akceptovateľnosti súdnej moci ako garanta nielen zákonnosti, ale aj spravodlivosti, a sudcov ako odborných a morálnych autorít,“ píše sa v programovom vyhlásení vlády.

Realita:Strana Smer po voľbách presadila do funkcie štátnej tajomníčky na ministerstve spravodlivosti Moniku Jankovskú, ktorá za stranu vo voľbách aj kandidovala.

„...lebo ju sama zaj…em. Sľúbila to. Viackrát. Ja som z nej urobila to, čo je a prišiel čas splatiť dlh!!!!! Sľúbila to a sama dala návod a postup, ktorý si dodržal. Tak prišiel čas, aby teraz ona dodržala, čo sľúbila!“ uvádza sa v komunikácii z aplikácie Threema medzi telefónmi Mariana Kočnera a Jankovskej. Kočner žiadal štátnu tajomníčku, aby v jeho prospech ovplyvňovala súdy, najmä pri kauze zmeniek TV Markíza za 69 miliónov eur. Aktuálne je celá skupina sudcov obvinená z toho, že manipulovala kroky súdov aj v prospech Kočnera, Jankovská je vo väzbe.

Jankovská si s Kočnerom vymenila cez šesťtisíc správ.

Kočner mal cez ňu okrem iného úkolovať sudkyňu Okresného súdu Bratislava V a Jankovskej bývalú podriadenú na ministerstve Zuzanu Maruniakovú v tom, ako má rozhodovať v zmenkovom procese. Po tlaku verejnosti z funkcie odstúpila, nevysvetlia však odkiaľ získala peniaze na svoj luxusný majetok.

Na povrch sa dostali aj ďalšie komunikácie medzi bratislavskými sudcami a Marianom Kočnerom, mafián sa snažil ovplyvňovať aj košický súd v kauze Unipharma.

Dôveru v súdnictvo nevzbudila ani verejná voľba ústavných sudcov, do ktorej sa prihlásil aj expremiér Robert Fico. Vtedajší prezident Andrej Kiska minulý rok vyhlásil, že ho Fico vydieral, pretože ho nechcel na Ústavný súd pustiť. Fico to odmieta, podozrenie vyšetrovala aj polícia, ale vydieranie nezistila.

Expremiér Fico sa neskôr snažil cez parlament zmeniť voľbu ústavných sudcov ústavným zákonom. To sa mu nepodarilo.
Podozreniam čelí tiež ústavný sudca Mojmír Mamojka. Bývalý Kočnerov spolupracovník Peter Tóth vypovedal na súde, že k Mamojkovi niesol kópiu Kočnerovho podania na Ústavný súd SR, keď sa mafián snažil dostať z väzby. Mamojka to odmieta, neskôr sa ukázalo, že bývalý poslanec Smeru komunikoval v minulosti s Kočnerom.

Aj Aktuality.sk upozornili na prípad podnikateľov z južného Slovenska, ktorých ako advokát zastupoval bývalý minister spravodlivosti Gábor Gál.

Títo biznismeni obchodujú s ropnými produktmi, teda pohonnými hmotami. I keď sa ich biznis neraz končil daňovými dlhmi, podnikatelia disponujú obrovským majetkom. Keď im daniari odmietli schvaľovať vratky DPH, zažalovali ich a na súde podniakteľov zastupovala advokátska firma bývalého ministra spravodlivosti Gábora Gála.

Posledné súdne rozhodnutie, v ktorom sa Gálova kancelária spomína, je z júna 2018, keď už bol Gál ministrom. Gál obvinenia odmieta, pre pochybenia sudcov presadil tzv. „očistu justície“.

Justícia má dlhodobo nízku dôveru verejnosti, podľa posledného prieskumu Európskej komisie Eurobarometer z januára 2020 až 72 % občanov nedôveruje právnemu štátu na Slovensku. Je to najhorší výsledok od roku 2004, keď sa tieto prieskumy začali robiť aj na Slovensku. Po Chorvátsku je to druhý najhorší výsledok v celej Únii.

Školstvo

Sľub: Vláda sľúbila v programovom vyhlásení vlády zlepšenie školstva.

„Medzi kľúčové oblasti, kde slovenské školstvo potrebuje pridať, patria výsledky v čitateľskej a matematickej gramotnosti, atraktivita učiteľského povolania a schopnosť vzdelávať deti zo sociálne znevýhodneného prostredia,“ píše sa v programovom vyhlásení vlády.

Realita: Slovenskí žiaci sa pri testoch z matematiky dostali na úroveň priemeru krajín OECD – vyplýva to z testovania žiakov PISA 2018. V čítaní a prírodných vedách zostal výkon žiakov pod priemerom. Vláda okrem toho od začiatku roka skokovo zvýšila mzdy pre zamestnancov v školstve o 10 percent. Zásadná zmena vyučovania a reforma školstva sa však neuskutočnili.

Zdravotníctvo:

Sľub: „Vláda zabezpečí v spolupráci s odbornou verejnosťou vypracovanie koncepcie a stratégie rozvoja zdravotníctva SR na 20 rokov,“ uvádza sa vo vyhlásení vlády z roku 2016. Okrem toho chcela vláda pod vedením Roberta Fica „prehodnotenie koncovej siete nemocníc s ohľadom na geografické, finančné a regionálne potreby, ako aj na bezpečnosť pacienta“.

Realita: Vláde pod vedením Petra Pellegriniho sa síce podarilo v spolupráci s exministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou vypracovať strategickú stratifikáciu nemocníc. V parlamente ju však zablokovali poslanci po nesúhlase Roberta Fica, ktorý v roku 2016 predkladal rovnaké programové vyhlásenie vlády.

Skutočný stav zdravotníctva začína preverovať pandémia koronavírusu, počas ktorej zatiaľ ku všetkým zdravotníkom nedorazili ani potrebné ochranné prostriedky, aktuality.sk

X X X

Futbalisti Barcelony na čele s Messim pristúpili na zníženie platov. Prezident klubu vyzýva celú Európu

Lídri futbalového tímu FC Barcelona na čele s Lionelom Messim sa dohodli s prezidentom klubu Josepom Mariom Bartomeuom na znížení platov.

Dôvodom sú predpokladané klubové straty v súvislosti s prehlbujúcou sa pandémiou koronavírusu. Okrem Messiho sa na schôdzke s Bartomeuom zúčastnili aj Sergio Busquets, Sergi Roberto a Gerard Piqué. O koľko sa hráčom španielskeho futbalového majstra v čase prerušenia najvyššej súťaže zredukujú mzdy, zatiaľ nekonkretizovali.
"Súčasná dohoda medzi hráčmi a vedením klubu sa týka iba A-tímu FC Barcelona. Ostatné klubové zložky by sa mohli neskôr pridať," informoval portál sportmediaset.it.

Španielske médiá ďalej informovali, že prezident FC Barcelona sa v najbližších dňoch stretne so zástupcami Európskej asociácie klubov, Európskej futbalovej únie ako aj predstaviteľmi Európskych ligových súťaží, aby prijali spoločný postup pri znižovaní platov svojich hráčov v súvislosti s očakávaným ťažkým obdobím preklenutia strát spôsobených koronavírusom.

"Mal by sa v tomto smere vytvoriť homogénny vzorec pre celú Európu. Najmä čo sa týka krajín najviac postihnutých koronavírusom," tvrdia španielske a talianske médiá, aktuality.sk