iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Vírus zabil bývalého šéfa Realu Madrid, nová nákaza

Argentínsky futbalista Paulo Dybala z Juventusu Turín mal pozitívny test na nový koronavírus. Stal sa tretím hráčom talianskeho majstra s ochorením COVID-19 po Danielem Ruganim a Blaisovi Matuidim. Dvadsaťšesťročný útočník to potvrdil v sobotu večer na Instagrame. Juventus pritom len pred štyrmi dňami kategoricky poprel, že Dybala je nakazený koronavírusom. Vedenie Juventusu dávnejšie informovalo, že vrátane zamestnancov klubu a hráčov je v karanténe 121 ľudí.

„Paulo je v dobrovoľnej domácej karanténe v Taliansku a nemá symptómy choroby. Cíti sa dobre,“ uviedol Juventus v komuniké. Dybala na sociálnej sieti uviedol, že je pozitívna aj jeho priateľka Oriana Sabatiniová, ale „našťastie sme v perfektnej kondícii.“ Spolu je v talianskej Serii A pozitívnych viac ako desať futbalistov.

Portugalský útočník Cristiano Ronaldo je stále v izolácii v rodnej krajine. Tridsaťpäťročný útočník minulý týždeň odcestoval domov na Madeiru navštíviť matku, ktorá utrpela mŕtvicu.

Aj legendárny Paolo Maldini a jeho syn Daniel mali pozitívne testy na nový koronavírus. V sobotu večer to potvrdil klub AC Miláno na svojej oficiálnej stránke."Technický riaditeľ klubu Maldini sa dozvedel o kontakte s osobou, ktorá mala následne pozitívny test na koronavírus, a sám začal prejavovať symptómy ochorenia. Včera podstúpil test, ktorého výsledok bol pozitívny.

Jeho syn Daniel, útočník mládežníckeho tímu AC, ktorý nedávno trénoval s A-mužstvom, mal taktiež pozitívny nález. Obaja sú v poriadku a už absolvovali dvojtýždňovú karanténu. Teraz zostanú v izolácii až do klinického zotavenia," píše sa na webe AC.

Päťdesiatjedenročný Maldini a jeho 18-ročný syn sa pripojili k vyše desiatim hráčom v talianskej Serii A, ktorí mali pozitívne testy. Daniel Maldini len vo februári absolvoval premiéru v A-mužstve AC.

Zomrel bývalý šéf Realu

Lorenzo Sanz, bývalý predseda španielskeho Real Madrid, v sobotu zomrel potom, ako mu diagnostikovali nákazu nového koronavírusu. Od stredy ležal vo vážnom stave v nemocnici. O úmrtí 76-ročného niekdajšieho funkcionára informovali španielske periodikum Marca aj agentúra APA.

Sanz stál na čele Realu v rokoch 1995 až 2000, počas jeho pôsobenia získal Madrid dve trofeje v Lige majstrov. Potom však musel z funkcie odísť pre finančné problémy klubu. Od roku 2006 do roku 2010 bol majiteľom FC Malaga. /agentury/

X X X

Koronavírusu v Taliansku podľahlo už takmer 5000 ľudí

V Taliansku podľahlo nákaze spôsobenej koronavírusom ďalších 793 ľudí, čo je zatiaľ najviac za jeden deň, celkový počet obetí tam dosiahol 4825. Čína zaznamenala nové prípady už len medzi tými, ktorí prichádzajú do krajiny. Celosvetovo sa koronavírusom nakazilo už skoro 300-tisíc ľudí a takmer 13-tisíc ochoreniu podľahlo, naopak vyliečilo sa viac ako 91-tisíc osôb. Takmer miliarda ľudí na celom svete v snahe zastaviť globálnu pandémiu je v domácej karanténe.
Na Slovensku bolo 20. 3. 2020 pozitívnych na koronavírusu 137 osôb, negatívnych 2 570. Viac informácií "o situácii na Slovensku TU. Všetky opatrenia nájdete TU.

Sociálna a mikroblogovacia sieť Twitter odstráni všetky príspevky obsahujúce neoverené a nepravdivé informácie o koronavíruse. Takéto tweety by mohli ľudí vystaviť väčšiemu riziku nákazy a preto ich na základe nových bezpečnostných opatrení budú vymazávať.
Medzi nežiadúce budú patriť napríklad príspevky o tom, že niektoré špecifické skupiny ľudí sú náchylnejšie voči koronavírusu, ďalej tiež neoficiálne rady týkajúce sa spôsobov diagnózy či liečby.

Prvé obete nákazy koronavírusom dnes oznámilo Čile a Portoriko. Čílsky minister zdravotníctva Jaime Mañalich oznámil, že obeťou sa stala 83-ročná žena, krajina celkovo eviduje už 537 prípadov nákazy. V Portoriku, ktoré je nezačleneným územím USA, zomrel na ochorenie Covid-19 pasažier výletnej lode Costa Luminosa.

V snahe zastaviť šírenie koronavírusu dnes latinskoamerické štáty Kolumbia, Bolívia a Guatemala vyhlásili zákaz vychádzania. Bolívia tiež ruší prezidentské voľby, ktoré boli plánované na máj.

Vláda Severného Macedónska sa rozhodla zaviesť nočný zákaz vychádzania v snahe obmedziť ďalšie šírenie nového koronavírusu. Informovala o tom agentúra AP. Opatrenie má platiť od nedele. Obyvatelia nebudú môcť vychádzať na ulice o 21.00 h do 06.00 h miestneho času. Takýto zákaz bol v tejto malej balkánskej krajine zavedený vôbec prvýkrát.

Americká spoločnosť Amazon prestane dodávať tovar do Talianska a Francúzska, ktorý nie je nevyhnutný. S odvolaním sa na dnešné oznámenie spoločnosti o tom informovala agentúra Reuters. Obe krajiny sú ťažko zasiahnuté pandémiou spôsobenou koronavírusom.
Cieľom kroku podľa Amazonu je, aby sa pracovníci firmy v logistike mohli venovať plneniu a doručovaniu tých objednávok, ktoré spotrebitelia teraz potrebujú najviac.

Americký prezident Donald Trump v liste pochválil severokórejského lídra Kim Čong-una za nasadenie, s ktorým chráni svoju krajinu pred pandémiou koronavírusu. Informovala o tom dnes severokórejská agentúra KCNA. Podľa Pchjongjangu je to dôkaz, že obaja politici spolu majú „pevné osobné vzťahy“.

Francúzsky výrobca luxusného tovaru LVHM (Moët Hennessy – Louis Vuitton SE) objednal z Číny desať miliónov rúšok v hodnote piatich miliónov eur. Chce tým pomôcť francúzskej vláde v boji proti koronavírusu, informovala dnes s odvolaním sa na vyhlásenie spoločnosti agentúra Reuters.

Vo Francúzsku podľahlo koronavírusu za posledných 24 hodín 112 ľudí. Celkový počet obetí nákazy sa tak v krajine vyšplhal na 562, informovala agentúra AFP. Vo francúzskych nemocniciach liečia 6172 nakazených, stav 1525 nich je vážny. Na jednotkách intenzívnej starostlivosti je 525 pacientov, z ktorých polovicu predstavujú osoby mladšie ako 60 rokov.

Na dodržiavanie zákazu vychádzania pre väčšinu obyvateľstva, ktorý platí vo Francúzsku od utorka poludnia, by mali začať dozerať aj vrtuľníky a drony. Výnimku zo zákazu predstavujú len nákupy, návštevy lekára a iné nevyhnutné prípady. Dovolené sú aj prechádzky so psami a individuálny beh.

Turecké úrady zakázali ľuďom na 65 rokov a chronicky chorým vychádzať z domovov. Opatrenie, ktoré sa vzťahuje na skupiny obyvateľstva najviac ohrozené koronavírusom, začne platiť o polnoci zo soboty na nedeľu, informovala agentúra AP. Mnohí Turci vrátane seniorov doposiaľ ignorovali výzvy úradov, aby sa zdržiavali vo svojich domovoch a naďalej navštevovali parky a ďalšie verejné priestranstvá.

V Británii už zomrelo 233 ľudí nakazených koronavírusom, za posledný deň sa počet obetí zvýšil o viac ako päťdesiat. Informoval o tom dnes britský štátny zdravotnícky systém NHS. V Británii evidujú už viac ako 5000 potvrdených prípadov nákazy.

Počet potvrdených prípadov nákazy koronavírusom v Českej republike stúpol v sobotu večer na 995. Z ochorenia Covid-19, ktoré vírus spôsobuje, sa vyliečilo už šesť pacientov, informovalo ministerstvo zdravotníctva ČR na svojej webovej stránke.

Americký viceprezident Mike Pence v sobotu oznámil, že sa spolu so svojou manželkou Karen nechá otestovať na prítomnosť koronavírusu. Reagoval tak na skutočnosť, že nákazu potvrdili u jedného z pracovníkov jeho kancelárie, informovala agentúra AFP.
Pence ubezpečil, že ani on, ani prezident USA Donald Trump neprichádzali s infikovaným pracovníkom do priameho kontaktu. Uvedený zamestnanec bol naposledy v Bielom dome v pondelok./agentury/

X X X

Matovič po prvom rokovaní vlády: Od pondelka zváži nové bezpečnostné opatrenia

Novovymenovaný predseda vlády Igor Matovič po prvom rokovaní svojho kabinetu oznámil, že za deň pribudlo 41 nakazených nových koronavírusom. Podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího je viac ako polovica z Bratislavy a jej okolia.

Ide doteraz o najvyšší denný prírastok, ktorý môže byť podľa neho daný aj tým, že narástol aj počet testovaných. Celkovo tak na Slovensku evidujeme k dnešnému dňu 178 potvrdených prípadov ochorenia COVID-19 (koronavírus). Negatívnych vzoriek je spolu 3069, v sobotu ich bolo 399. Aj preto premiér avizuje, že už v pondelok zasadne nielen centrálny krízový štáb, ale ešte predtým aj krízový štáb na každom ministerstve.

„A poobede zasadne vláda, aby sme boli pripravení a nedostali sa do situácie, že to nebudeme vedieť zvládať,” vyhlásil.
Už v nedeľu sa však Matovič stretne s vedením Štátnych hmotných rezerv, ktoré v sobotu podvečer kritizoval. Naznačil, že kompetentní nejednali dostatočne promptne.

“Lekári a zdravotné sestry skoro už dva mesiace čakajú na to, aby mali v dostatočnom počte ochranné prostriedky. Dva mesiace robili s vedomím, že nemajú dosť ochranných pomôcok, aby chránili sami seba,” upozornil.

Čo bude s masívnym testovaním nevedno

Ak kvôli narastajúcemu počtu nakazených, Matovič vyzval seniorov nad 65 rokov, “aby zvážili každý jeden pohyb mimo svojho bydliska”. Na otázku, či je v hre aj vyhlásení núdzovného stavu pre celé Slovensko, priamo neodpovedal.
„Nikto z nás nevie, ako dlho kríza bude trvať. Preto sa musíme správať zodpovedne voči sebe aj voči verejným financiám. Toto sú najlepšie zbrane, ako sa brániť,” skonštatoval.

Zároveň požiadal samosprávy, aby týmto ľuďom čo najviac pomáhali s povinnosťami, ktoré by inak museli vybavovať mimo svojho domova.

Či Slovensko pristúpi k masívnemu testovaniu obyvateľov, nevedel dnes zatiaľ odpovedať. Podľa šéfa vládneho kabinetu síce máme už dosť tzv. rýchlotestov, tie ale podľa neho nie sú dostatočne presné. Pripustil ale, že aj podľa neho v súčasnosti testuje Slovensko príliš málo ľudí nielen v porovnaní s okolitými krajinami, ale aj tými, ktoré sa dávajú za príklad v snahe potlačiť túto nákazu, aktuality.sk

X X X

Právnik: Sme v stave, aký sme ešte nezažili

Mimoriadna situácia, krízový či núdzový stav. To sú slová, ktoré v dnešných dňoch najviac rezonujú slovenskou spoločnosťou. Nejde však o totožné pojmy a z právneho pohľadu je dôležité ich rozlišovať. Advokát z kancelárie h&h Partners Ivan Humeník, ktorý sa špecializuje na zdravotnícke právo, vysvetľuje rozdiely a odpovedá i na otázky súvisiace s náhradou nárokov vyplývajúcich z núdzového stavu, alebo ako postupovať v prípade, že vláda prekročí svoje kompetencie.

Čo sa na Slovensku v týchto dňoch deje z pohľadu práva?

Začal by som trochu širšie. Naša spoločnosť dnes čelí situácii, s ktorou nemá žiadnu praktickú skúsenosť. Slovenský právny poriadok obsahuje normy, ktoré reflektujú na možné plošné ohrozenia. A teda obsahuje aj nástroje na to, ako takýmto ohrozeniam predchádzať a rovnako čo robiť v prípade, ak tie ohrozenia reálne nastanú a je potrebné sa s nimi vyrovnať. Tieto právne normy upravujú postup a kompetencie štátnych orgánov a samospráv v prípade, ak nastane veľké ohrozenie, ktoré kobercovo postihuje celú slovenskú spoločnosť. Ako prvý môžeme spomenúť zákon o ochrane verejného zdravia, ktorý je alfou a omegou – akousi bibliou, – ktorou sa riadi Úrad verejného zdravotníctva. Zákon okrem všeobecných a špeciálnych kompetencií úradu stanovuje aj postup, ktorý má byť v prípade ohrozenia verejného zdravia dodržaný. A na to priamo je aj napojený pojem mimoriadna situácia. To znamená, že ak sa v spoločnosti vyskytujú určité parametre, ktoré svedčia o tom, že verejné zdravie je ohrozené, napríklad nákazlivou chorobou, tak zákon hovorí o tom, aké kroky na jej zvládnutie má úrad realizovať.

Napríklad aké?

Jedným z opatrení je, že ak ohrozenie verejného zdravia dosiahne určitú úroveň, úrad by mal navrhnúť opatrenia orgánom civilnej ochrany. Za organizáciu civilnej ochrany zodpovedá ministerstvo vnútra, ale pod ňu spadajú všetky jednotky, z ktorých sa Slovensko skladá. V rámci civilnej ochrany majú svoje kompetencie určené okresné úrady, obce, ministerstvá, atď. Ide teda o celú sieť civilnej ochrany. Aj na základe takéhoto návrhu úradu príslušný orgán vyhlasuje mimoriadnu situáciu. Toto všetko sa deje na báze zákona o civilnej ochrane, ktorý určuje, čo môžu tie kompetentné orgány robiť.

Aký je teda rozdiel medzi mimoriadnou situáciou a núdzovým stavom?

Keby som ich porovnal, tak sú to mäkšie opatrenia verzus striktnejšie opatrenia. Mimoriadnu situáciu môže vyhlasovať napríklad aj obec, čiže to ohrozenie môže byť aj lokálneho charakteru. Ak nestačia opatrenia, ktoré sú prijímané na báze zákona o civilnej ochrane, a naň nadviazaných predpisov, tak vtedy nastupuje možnosť využiť právny režim ústavného zákona o bezpečnosti štátu, ktorý umožňuje vyhlásiť núdzový stav. To je, samozrejme, len veľmi stručné porovnanie, v čom je rozdiel v následkoch vyhlásenia mimoriadnej situácie a vyhlásením núdzového stavu.

Čo teda znamená núdzový stav?

Najskôr sa letmo dotknem pojmu „krízová situácia“, pretože aj tento pojem v médiách rezonuje. Za krízovú situáciu ústavný zákon označuje obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu. Nástrojmi na zvládnutie krízovej situácie sú vojna, vojnový stav, núdzový stav alebo výnimočný stav. To znamená, že tieto štyri stavy zákon ponúka ako odpoveď, čo robiť, ak nastanú extrémne ohrozenia majúce vplyv vysokej intenzity na bezpečnosť štátu. Núdzový stav je jedným z týchto nástrojov a následkom jeho vyhlásenia je možnosť pre príslušné štátne orgány prijímať určité ináč neštandardné opatrenia na riešenie výziev, ktoré krízová situácia prináša. Ak by totiž núdzový stav nebol vyhlásený, buď by nebolo možné v takom rozsahu prijať niektoré opatrenia, alebo by ich prijatie trvalo omnoho dlhšie, pretože by museli byť napríklad odobrené súdom. Jednoducho, adekvátna reakcia štátu na ohrozenie by trvala omnoho dlhšie ako v prípade, keď vyhlási núdzový stav, čo umožňuje potrebné opatrenia prijímať omnoho pružnejšie. A, samozrejme, ich neplnenie postihovať napríklad v zmysle trestného zákona.

Ako napríklad aké?

Napríklad práceneschopnosť. Ak bola nejakej osobe uložená v súvislosti s riešením krízovej situácie povinnosť a takáto osoba sa dá na péenku, aby nemusela tú povinnosť plniť, tak na to trestný zákon reaguje hrozbou trestu. Trestný zákon v takom prípade hovorí, že ak človek nie je skutočne chorý, alebo dokonca si zámerne ublížil, alebo ak by použil nejaký iný úskok, aby sa vyhol povinnosti, tak sa týmto spôsobom dopúšťa trestného činu s trestnou sadzbou až na dva roky.
Opatrenia zo strany vlády, ktoré boli prijímané ešte v rámci mimoriadnej situácie (napríklad zákaz verejných podujatí a niektorých prevádzok) ako keby skôr spadali pod režim núdzového stavu. Na druhej strane spomínaný zákon o civilnej ochrane, kompetencie na vydávanie spomenutých opatrení neurčuje.

Bol súčasný postup vlády v súlade so zákonom?

Špecifikáciu konkrétnych opatrení, ktorých plnenie môže byť vyžadované v súvislosti s ohrozením verejného zdravia a na to nadviazaného vyhlásenia mimoriadnej situácie sú upravené aj v zákone o ochrane verejného zdravia. Postavenie a kompetencie príslušných orgánov nemusia byť obsahom len jedného predpisu, aj v tomto prípade ide o prelínanie dvoch režimov. Obsah opatrení v tomto prípade vyplýva primárne zo zákona o ochrane verejného zdravia (napríklad v § 48) a proces vyhlásenia mimoriadnej situácie zo zákona o civilnej ochrane.

Je teda možné, že vláda prekročí svoje kompetencie?

Opäť je vhodné upozorniť na fakt, že sme takúto situáciu prakticky nikdy nezažili. To, čo sa dnes deje, predstavuje v podstate z pohľadu aplikácie predpisov zameraných na riešenie krízových situácií aj pre právnikov akoby prvé kroky človeka, ktorý reálne okúsi pocit chôdze. Ťažko mi je teraz hodnotiť, či je vylúčené, že došlo alebo či dôjde k nejakému nadmernému využitiu štátnej sily v prípade núdzového stavu. Jedno je však isté. Núdzový stav umožňuje zaviesť tvrdé opatrenia a právny poriadok aj s takouto extrémnou eventualitou počíta. Veď nakoniec aj preto má táto úprava povahu ústavného zákona. Jej účelom je aj za cenu dočasného obmedzenia práv jednotlivcov umožniť štátu, aby konal rýchlo a chránil bezpečnosť spoločnosti.

V prípade koronavírusu vidíme, že keď sa koná pomaly, škody môžu byť nakoniec omnoho väčšie ako dočasné obmedzenia a škody tým spôsobené. Ale ex post sa nedá vylúčiť, že niektoré opatrenia by mohli byť podrobené napríklad dodatočnému prieskumu súdu. To je momentálne nemožné vylúčiť a ťažko sa k tomu aj vyjadriť, lebo sa nevieme odvolať ani na praktickú skúsenosť, kde by sme niečo obdobné právne riešili skutočne aj v praxi.

Spomínaný ústavný zákon explicitne hovorí okrem iného o náhrade nárokov za prácu nadčas či splnenie pracovnej povinnosti. Náhrada sa však podľa toho ustanovenia vzťahuje len na režim vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu.

O núdzovom stave sa nezmieňuje. Znamená to, že napríklad zdravotníci nebudú mať právny nárok na náhradu za nadčasy?

To je zaujímavá otázka. Ale teoreticky nie, pokiaľ z iných častí zákona nevyplýva iná úprava, čo by asi bolo zvláštn,e ak by vyplývalo, pretože vami uvádzaná časť sa vyslovene venuje otázke nárokov. Je pravdou, že v tejto časti zákona absentuje úprava nárokov na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s núdzovým stavom. Bolo by vhodné pozrieť sa aj na dôvodovú správu ústavodarcu, či toto bolo zámerom ústavodarcu.

Ťažko povedať, či by sme nároky na náhradu škody nemohli oprieť ešte o nejaký iný predpis alebo o základné právne princípy, ktoré vyplývajú z ústavy. Súdiac z textu zákona sa však javí, ako keby mal ústavodarca záujem vylúčiť nároky, ktoré by mali vzniknúť počas núdzového stavu, od nárokov, ktoré si inak môžu tie osoby uplatňovať pri vojnovom stave, vojne a výnimočnom stave.

Čo je dôležité sledovať na pochopenie rozsahu núdzového stavu?

Keď ideme určovať hranice zodpovednosti, tak by som sa na to pozeral cez špecifikáciu subjektov, na ktoré sa zodpovednosť rešpektovať opatrenia uložené v súvislosti s núdzovým stavom vzťahuje. V tomto ohľade je určite nevyhnutné pracovať so znením jednotlivých opatrení, ktoré budú vykonávať uznesenie vlády o vyhlásení núdzového stavu, ktoré bolo v týchto dňoch publikované v Zbierke zákonov.

Opatrenia by mali byť dostatočne jasné, aby nepripúšťali veľmi extenzívny výklad a nemôžu presahovať ústavné mantinely vyplývajúce z ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. Účelom opatrení bude v podstate obmedzovať alebo určitým smerom korigovať určité práva, ktoré má zdravotnícky pracovník garantované. Toto je v podstate zákonom rešpektovaný následok vyhlásenia núdzového stavu, a to že za účelom ochrany verejného zdravia sa môže zasiahnuť do ústavou garantovaných práv osôb. Keďže ide o veľmi delikátnu situáciu, bude dôležité, aby sa jednotlivé opatrenia prijímali len v takom rozsahu a intenzite, ktorá je pre zvládanie ohrozenia skutočne nevyhnutná.

Štát stále ostáva zodpovedný za spôsob výkonu moci a ani v núdzovom stave nemôže rezignovať na rešpektovanie práv a slobôd svojich občanov. Nástroje, ktoré považuje za nevyhnutné na boj s ohrozením, by mali do práv občanov zasiahnuť len v potrebnej miere. Čo je tou „potrebnou mierou“ sa neodvažujem odhadnúť a kompetentným osobám ich zodpovednosť vôbec nezávidím./agentury/

X X X

Extrémistické Krídlo v rámci AfD sa rozpustí

Pravicovo extrémistické zoskupenie Krídlo (Der Flügel), ktoré doteraz pôsobilo v rámci nemeckej najsilnejšej opozičnej strany Alternatíva pre Nemecko (Alternative für Deutschland - AfD), rozhodlo, že sa rozpustí. Uviedla to verejnoprávna televízia ARD. Krídlo, ktoré sa dostalo do hľadáčika nemeckej kontrarozviedky, tak reagovalo na tlak vedenia strany.

Spolkový úrad pre ochranu ústavy (Bundesamt für Verfassungsschutz – BfV), ako sa nemecká kontrarozviedka volá, o rozhodnutí sledovať Krídlo informoval minulý štvrtok. Zdôvodnil to tým, že neformálne zoskupenie s odhadom 7000 stúpencov je krajne pravicové a jeho hlavní predstavitelia – šéfovia AfD v spolkových krajinách Durínsko a Brandenbursko Björn Hock a Andreas Kalbitz – sú pravicoví extrémisti.

Krok kontrarozviedky, ktorý umožňuje nasadenie všetkých prostriedkov využívaných spravodajskými službami, utvrdil v postoji tých politikov a odborníkov, ktorí varujú pred stúpajúcou radikalizáciou AfD. Vo vnútri strany, ktorá rozhodnutie kontrarozviedky považuje za politicky motivované, zase vzbudil obavy z toho, že povedie k strate voličov.

Jeho čelní predstavitelia preto v uplynulých dňoch hľadali spôsob, ako sa k veci postaviť. Jednou z možností bolo, že sa dôrazne dištancujú od Höckeho a Kalbitza, u ktorého sa hovorilo aj o tom, že by mohol byť vylúčený. Nakoniec sa vedenie AfD v piatok uznieslo na nasledovnom:

„Predsedníctvo očakáva, že výsledkom zajtrajšieho (sobotňajšieho) stretnutia Krídla bude vyhlásenie o tom, že sa neformálne zoskupenie Krídlo do 30. apríla 2020 rozpustí.“Hock a Kalbitz sa podľa televízie ARD tomuto rozhodnutiu podvolili a Krídlo rozpustia. Dohodli sa na tom v piatok neskoro večer./agentury/

X X X

Koronavírus: Malta uzavrela svoj vzdušný priestor pre civilné lety

Medzinárodné letisko je otvorené iba pre prepravu tovaru, humanitárne lety a repatriačné lety pre cudzincov.
Vzdušný priestor nad Maltou je od soboty z dôvodu pandémie nového koronavírusu zatvorený. Platí to pre prichádzajúce i odchádzajúce lety s pasažiermi. Tamojšie medzinárodné letisko je otvorené iba pre prepravu tovaru, humanitárne lety a repatriačné lety pre cudzincov, informoval v sobotu denník The Times of Malta.

Na Malte žije približne 490 000 obyvateľov. Okrem toho sa tam stále nachádzajú stovky cudzincov. Pred dvoma dňami odtiaľ letecky alebo trajektmi prepravili na Sicíliu talianskych robotníkov. Školy, bary a obchody v tomto ostrovnom štáte sú zatvorené. Každý, kto nedodrží karanténne predpisy, dostane pokutu 3000 eur. Turizmus, hlavný zdroj príjmu Malťanov, sa úplne zastavil.

Doteraz bolo na Malte hlásených 73 prípadov infekcie novým koronavírusom, aktuality.sk

X X X

Názor historika: Čo majú spoločné španielska chrípka a koronavírus?

Peter Zmátlo: V minulosti trápili ľudstvo viaceré epidémie a pandémie rôznych chorôb, najväčšie však boli dve. Mor (čierna smrť) v 14. storočí, ktorý vyčíňal v Európe v rokoch 1347 až 1351.Podľa odhadov zahynulo asi 25 až 34 miliónov ľudí, čo bola jedna až dve tretiny celkového počtu obyvateľov vtedajšej Európy, pričom celkovo na svete zahubila táto pandémia moru približne 75 miliónov ľudí z celkového počtu cca 445 miliónov.

Druhou bola pandémia španielskej chrípky v rokoch 1918 – 1920 s miliónmi obetí. Menších epidémií, ktoré zabíjali ľudí i zvieratá, bolo aj v našich moderných dejinách viacero. Málo ľudí napríklad vie, že aj v krízovom roku 1938, na sklonku prvej ČSR, sa rozšírila slintavka a krívačka (vírusová choroba hospodárskych zvierat) a preto museli manifestácie na Prvého mája zrušiť v dvoch českých a siedmich moravsko-sliezskych okresoch.

Pôvod „španielky“

O španielskej chrípke (ľudovo „španielka“) a jej pandémii sužujúcej ľudstvo v rokoch 1918 – 1920 je v súčasnosti už dostatok informácií rôzneho druhu – od množstva zahraničnej odbornej literatúry po rôzne články rôznej kvality na internete. Odborníci sa rôznia v hľadaní pôvodu tejto španielskej chrípky. Jedna skupina vedcov tvrdí, že vznikla v Číne a čínski robotníci ju preniesli do USA a Európy.

Olson a jeho vedecký tím v odbornej práci z roku 2005 tvrdil, že jej pôvod by sme mali hľadať v americkom meste New York, kde vypukla na začiatku roku 1918 epidémia tejto chrípky ako pred-pandemická vlna tejto choroby. Iné zdroje tvrdia, že vypukla vo Francúzsku a odtiaľ sa preniesla do Španielska.

Prečo názov španielska chrípka?

Vysvetlenie je jednoduché. Vojnu vedúce krajiny Veľká Británia, Francúzsko a USA už v prvej polovici roku 1918 mali mnoho prípadov chorých a zomierajúcich na chrípku, ale tajili to, lebo v ťažkých vojnových časoch nechceli šíriť paniku medzi svojimi obyvateľmi a vojakmi. Ich tlač bola cenzurovaná, takže obyvateľstvo sa o tejto chrípke takmer nič nedozvedelo.

Španielsko však bolo neutrálne a španielska tlač informovala otvorene a bez cenzúry, aj o chrípke. Keď v Španielsku naplno prepukla a dve tretiny obyvateľov Madridu bolo nakazených, navyše choroba neobišla ani španielskeho kráľa Alfonza XIII., vtedy vznikol mylný dojem, akoby táto chrípka mala pôvod v Španielsku. Vojnu vedúce krajiny túto nepravdu rozširovali a pomenovali ju „španielska chrípka“ a tento názov sa rýchlo udomácnil na celom svete.

Celkový počet ľudských obetí španielskej chrípky

Pri počte mŕtvych následkom tejto chrípky sa názory vedcov rôznia. Patterson a Pyle (1991) odhadli ich počet medzi 24,7 až 39,3 miliónmi. K tomuto počtu sa prikláňa aj popredný slovenský virológ prof. Fedor Čiampor, ktorý nedávno v televízii povedal, že španielska chrípka si vyžiadala od 20 do 40 miliónov ľudských životov.

Iní vedci, Johnson a Mueller, vo svojej často citovanej práci z roku 2002 odhadli počty obetí od 50 až do 100 miliónov, a toto číslo sa objavuje dnes v rôznych ďalších odborných prácach i článkoch na internete. Keby sme prijali počet 50 miliónov, bolo to 2,7 % vtedajšej svetovej populácie a pri 100 miliónoch až 5,4 %.

V najnovšej práci z roku 2018 však Spreeuwenberg s kolektívom spolupracovníkov napísal, že predchádzajúce odhady boli príliš vysoké a uviedol 17,4 miliónov obetí (0,95 % svetovej populácie). Podľa dobovej práce E. O. Jordana Epidemic Influenza: A Survey z roku 1927 zomreli väčšinou mladší ľudia vo veku do 45 rokov. 500 miliónov, teda pol miliardy ľudstva, bolo nakazených. Vtedy na svete žilo asi 1,8 miliardy ľudí.

Pandémia španielskej chrípky vrcholila v zime 1918 – 1919 (presnejšie od septembra 1918 do apríla 1919), pričom je potrebné upresniť, že netrvala len v rokoch 1918 až 1920, ako sa väčšinou uvádza, ale prvé prípady počítané v tisíckach obetí zaznamenávame v dôsledku vojnových útrap už v zime 1915/1916, presnejšie od decembra 1915 do februára 1916 a potom sa to opakovalo vždy v nasledujúcich zimných a včasných jarných mesiacoch, väčšinou od decembra do apríla, pandémia skončila až v marci 1920. V týchto prvých rokoch 1915 až 1917 však ešte nešlo o epidémiu, či dokonca pandémiu, tá vypukla až začiatkom roku 1918.

Obete „španielky“ v našich končinách

Na Slovensku bohužiaľ nemáme podľa historičky Anny Falisovej, ktorá sa zaoberá dejinami zdravotníctva u nás v 20. storočí, relevantné odborné práce, či už monografie alebo štúdie, venované španielskej chrípke v rokoch 1918 až 1920. Poznáme len záznamy počtu obetí z obecných kroník niektorých dedín. Príčin je viacero – rozpadala sa rakúsko-uhorská monarchia, vznikal nový československý štát a v tejto prevratnej dobe zrejme nebolo dostatok odborníkov, ktorí by spracovali túto problematiku.

Ale ani s odstupom času sa nenašli historici, ktorí by sa u nás systematicky venovali výskumu španielskej chrípky. Tento hendikep slovenskej historiografie zrejme doženie len nová nastupujúca generácia slovenských historikov. V Čechách vyšla relevantná odborná práca o tejto chrípke tiež len nedávno. Napísal ju rakúsko-český lekársky historik Harald Salfellner, keď podľa jeho odhadov na území súčasného Česka zahynulo 46 až 77 tisíc ľudí, čo bolo 0,5 až 0,7 % vtedajšej populácie.

Keďže vtedajšie Uhorsko bolo tiež silno zasiahnuté touto chorobou, na Slovensku jej mohlo podľahnúť až do 30 tisíc ľudí. Obyvateľov Slovenska bolo asi 2,9 milióna. V Poľsku zomrelo 200 až 300 tisíc ľudí, čo bolo 0,8 až 1,1 % populácie. V jednotlivých európskych štátoch sa pohybovali počty obetí od 0,5 do 1 % z celkového počtu obyvateľov.
Vírusy španielskej chrípky a súčasnej choroby COVID-19

Pandémiu španielskej chrípky spôsobil chrípkový vírus A/H1N1 s vysoko chráneným hemaglutínovým génom identifikovaným v dvoch antigénnych konfiguráciách. Na to však prišli vedci a odborníci až roku 1933.
Pandémiu španielskej chrípky teda spôsobil chrípkový vírus, no súčasnú pandémiu koronavírus SARS-CoV-2 (nie chrípkový vírus) a túto chorobu označujeme pod názvom COVID-19 (COronVIrus Disease, vypukla v decembri 2019, preto 19), teda po slovensky „choroba koronavírusu 19“. Koronavírus patrí do rodu Betakoronavírusu. Obe choroby sú infekčné a prenášajú sa kvapôčkovou infekciou z človeka na človeka.

Disciplína, zodpovednosť a ohľaduplnosť voči sebe a okoliu – najlepšia obrana proti chorobám

Najlepšou obranou proti šíreniu epidémií a pandémií je disciplinovanosť a čo najväčšia karanténa obyvateľov jednotlivých štátov. Napadá mi v tomto zmysle známy prípad dvoch amerických miest, ktorých obyvatelia museli bojovať v roku 1918 proti epidémii španielskej chrípky. Išlo o Philadelphiu a St. Louis.

Kým vo Philadelphii urobili opatrenia neskoro, až dva týždne po vypuknutí prvého prípadu nakazenia, v St. Louis boli radní mesta rozumnejší a začali robiť opatrenia v podobe ochrany obyvateľov v karanténe a zákazu verejných podujatí už dva dni po prvom prípade nakazeného. Výsledok bol jasný, pochopiteľný a zároveň spravodlivý – v St. Louis zomrelo o polovicu menej obyvateľov ako vo Philadelphii. Na to by sme mali myslieť aj v súčasnej ťažkej dobe a poučiť sa z minulosti.

Rozdiely a podobnosti medzi španielskou chrípkou a chorobou koronavírusu 19

Rozdielov je viacero, podobností už menej. Kým pandémii španielskej chrípky podľahli väčšinou mladší ľudia od 15 do 45 rokov, u súčasného koronavírusu je to naopak – postihuje väčšinou starších ľudí nad 65 rokov. Treba však dodať, že v oboch prípadoch boli postihnuté všetky vekové kategórie, i keď v oveľa menšej miere.

Ďalší rozdiel je v tom, že v období španielskej chrípky väčšina krajín sa snažila potláčať a cenzurovať informácie o rozširovaní španielskej chrípky, kým dnes v období globalizácie sa informácie o koronavíruse rozširujú oveľa rýchlejšie vďaka moderným technológiám a médiám, i keď stav tiež nie je vždy bezchybný. Ďalší rozdiel je v tom, že v súčasnosti máme už vyššiu úroveň zdravotnej starostlivosti, vyššiu úroveň hygieny, lepšiu logistiku, skrátka vyššiu životnú úroveň.

Pred sto rokmi bola vojna, resp. končila a aj v jej dôsledku boli preplnené nemocnice plné vojakov i civilov, bol nedostatok zdravotného personálu, liekov, prístrojov, nízka úroveň hygieny, v dôsledku čoho mnohí ľudia zomierali aj na sekundárne príznaky, napr. rôzne bakteriálne infekcie. Ľudia pred sto rokmi boli sociálne chudobnejší a trápili ich rôzne choroby. Všetky tieto fakty prispievali k rýchlemu šíreniu pandémie španielskej chrípky po celom svete a najmä v krajinách, kde sa bojovalo.

Pandémia španielskej chrípky však pokračovala aj po skončení Veľkej vojny. Vrcholila práve na jej konci – v zime 1918 – 1919. V januári 1919, keď začala Parížska mierová konferencia, bola ešte na vrchole a konferencia v Paríži za účasti stoviek delegátov z celého sveta šíreniu pandémie ešte napomohla.

Podobnosť je jedna a markantná – v oboch prípadoch pandémie sa táto šírila v zimných a prvých jarných mesiacoch, najviac od decembra do marca. Preto je pravdepodobné, že aj súčasný koronavírus bude pomaly slabnúť s príchodom teplejších dní a tým aj jeho šírenie medzi populáciou.

Dnes odborníci predpokladajú rôzne scenáre vývoja tejto koronavírusovej choroby, ale keby sme hľadali poučenie z dejín – z priebehu a vývoja španielskej chrípky – súčasný koronavírus a jeho šírenie by malo u nás dosiahnuť vrchol v marci a apríli a potom od mája s príchodom teplých dní by počty nakazených mali postupne klesať.

V hre budú však rôzne faktory, napr. u nás hrozba nákazy v rómskych osadách a jej nekontrolované šírenie, čím by sa situácia mohla radikálne zhoršiť. Dôležité bude tiež, kedy sa podarí vyvinúť a úspešne otestovať novú vakcínu odolnú voči tejto novej chorobe. Tá sa však môže vrátiť počas ďalšej zimy, hoci i v podobe iného zmutovaného vírusu. Všetko závisí od nás všetkých, od našej sebadisciplíny, zodpovednosti a ohľaduplnosti – voči sebe samým i svojmu okoliu, Peter Zmátlo
Autor je historik, pôsobí na Katedre histórie Filozofickej fakulty KU v Ružomberku, aktuality.sk