iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Koronavírus: Predražené testy na koronu. Ďalšie milióny...

... pre firmu z bratislavského bytu: Vlani mala spoločnosť Lacorp tržby približne 75-tisíc eur. Odrazu má zákazky približne za 30 miliónov eur. Biznis s nákupom zdravotníckeho materiálu potrebného na boj s koronavírusom pre Správu štátnych hmotných rezerv sa nekončí. Firma Lacorp z bytovky v bratislavskej Dúbravke dodá ďalšie pomôcky, tentoraz za 19 milónov eur. Už v nedeľu 15. marca dostal Lacorp objednávku od štátu za 12,4 milióna eur.

Aktuálne má zabezpečiť okrem respirátorov či rúšok aj testy odhaľujúce infekciu vírusom COVID-19.
Napriek tomu, že po prepuknutí pandémie ceny žiadaných zdravotníckych pomôcok vyleteli nahor, opäť sa vynárajú pochybnosti, či štát kupoval najefektívnejšie, ako sa dalo.

Nadtrhové ceny

Rúška Lacorp opäť dodáva za 83 centov za kus pri objeme 8,7 milióna rúšok. Aktuality.sk majú k dispozícii ponuky distribútorov pre obchodníkov na úrovni 32,5 eurocenta, resp. 49 dolárových centov za kus – a to pri omnoho menších objemoch.

Rukavice oproti predchádzajúcej zmluve Lacorp zlacneli o 2 centy zo 17 na 15 centov za pár.
Respirátory FFP2 dodá Lacorp o polovicu lacnejšie oproti Respirátorom FFP3 z predchádzajúcej zmluvy – za 8,74 eur bez DPH. Aktuality majú k dispozícii ponuky distribútorov za ceny na úrovni 3,2 dolára (necelé 3 eurá) za respirátor.
Pri cene 8,74 eura bez DPH za jeden respirátor zaplatíme za 600-tisíc respirátorov 5,2 milióna eur. Firmy Petra Kellnera v rámci balíka za 100 miliónov korún (necelé 4 milióny eur) českej vláde poskytli takmer trojnásobok respirátorov – 1,7 milióna a okrem toho aj 1,8 milióna rúšok a 60-tisíc testov na koronavírus.

Po rúškach sú najväčšou položkou testy na koronavírus. Jeden stojí 24,90 eur. Testy pochádzajú od firmy KHB z Číny. Podľa našich zistení sa ceny testov čínskej firmy pohybujú na úrovni do 8 dolárov (7,27 eur). Aktuality.sk majú k dispozícii ponuky distribútorov na rýchlotesty na koronavírus v cenách pod 2 doláre. Laboratórne testy sú k dispozícii podľa nákupcu, ktorý nechcel byť menovaný, momentálne za ceny 5 až 6 eur.

„My sme ponúkli štátu renomované testy najvyššej ligy, od spoločnosti kótovanej na čínskej burze,“ vyjadril sa zástupca spoločnosti Lacorp Jozef Kuric na dnešnom brífingu. Aktuality.sk sú v kontakte aj s ďalším odborníkom v sektore obchodu so zdravotníckym materiálom. Obchodník, ktorý nechcel byť menovaný, potvrdil, že v uplynulých dňoch neprijal ponuku na 1,5 milióna rúšok za 35 centov, pretože ju nepovažoval za výhodnú.

Cena vládou nakupovaných FFP2 respirátorov je podľa neho v rámci trhových podmienok. Za najväčší otáznik považuje, dôvody prečo vláda nenakupuje aspoň časť materiálu od oficiálnych distribútorov, ale od firiem s jedným zamestnancom, ktoré nemajú žiadne referencie či sklad.

„Je to jednoduchá ekonomická odpoveď, je to otázka trhu,“ vyjadril sa na tlačovej besede šéf SŠHR Kajetán Kičura k cenám dodávaných tovarov. „Chodia ponuky za pár halierov, ani jedna sa nenaplnila,“ dodal Kičura. „Ak niekto napíše, že na Heureke sú rúška za 40 centov, pozrite sa nižšie – vypredané,“ uzavrel riaditeľ SŠHR.

Aktuality.sk majú k dispozícii ponuky s nižšími cenami rúšok, testov i respirátorov od oficiálnych distribútorov zdravotníckych pomôcok. Všetky ponuky pochádzajú z posledných dní, teda z času pandémie a vysokého dopytu po pomôckach.

Aj podľa Transparency international Slovensko v tomto prípade nakupuje slovenská vláda drahšie ako česká.

Firma Lacorp mala v rokoch 2018 a 2019 tržby v desiatkach tisícoch eur ročne. Teraz získala zákazky za približne 30 miliónov eur. Do protischránkového registra bola pritom zapísaná len v sobotu 14.marca 2020, deň pred zverejnením prvej zmluvy. Jej majiteľ Jozef Kuric zo Šamorína v minulosti pracoval ako obchodný manažér pre spoločnosť Hartmann group, ktorá dodávala aj zdravotnícky materiál.

V zmluve s firmou Lacorp opäť chýba akákoľvek špecifikácia. Rúška sú v nej označené ako „chirurgická maska“ a nie sú k nim uvedené žiadne ďalšie detaily ani normy, ktoré majú spĺňať. Špecifikácia chýbala aj v prvej zmluve s Lacorp. Zmluva neobsahuje žiadnu prílohu. Lacorp je jedinou firmou, ktorej dodávky pre SŠHR nemajú žiadnu špecifikáciu a ktorej zmluvy neobsahujú žiadne prílohy.

Kičura tvrdí, že špecifikácia síce nie je zverejnená, ale existuje.

„Prečo nie je špecifikácia zverejnená v centrálnom registri zmlúv, to je otázka. Ale dokumentáciu máte u nás,“ odpovedal šéf SŠHR Kajetán Kičura na otázky na tlačovke.
Problematické zmluvy hmotných rezerv

Prvou medializovanou zmluvou SŠHR na nákup tovarov na boj s pandémiou koronavírusu bola prvá zmluva s firmou Lacorp na 12 miliónov s DPH. Zmluva je na 10 miliónov rúšok, 100-tisíc respirátorov a ďalší zdravotnícky materiál.

Firme A-testing, ktorá vznikla v januári, štát za rúška zaplatí 13 miliónov eur s DPH. A-testing sídli v rodinnom dome v Jelke a patrí obchodnému šéfovi firmy VWR Milanovi Střelcovi. Ten rúška dodáva štátu za 1,11 eur za kus.

Najdrahšie rúška SŠHR nakupujú od firmy Green day okresného predsedu SNS Slavomíra Leyseka. Za rúška platia až 1,71 eur, hoci o pár dní skôr ich nakupovali za 50 centov. Firma Green day navyše nebola v čase uzavretia zmluvy zapísaná do protischránkového registra, čím SŠHR porušila zákon, aktuality.sk

X X X

Prekvapením minister vnitra na Slovensku

Víťaz volieb OĽaNO okrem premiérskeho postu pre Matoviča získa sedem ministerstiev. Ministrom financií bude Eduard Heger, ministrom vnútra Roman Mikulec, ministrom zdravotníctva Marek Krajčí, ministrom obrany Jaroslav Naď, rezort pôdohospodárstva povedie Ján Mičovský, ministerstvo životného prostredia Ján Budaj a ministerkou kultúry sa stane Natália Milanová.

Rozhodnutie nevymenovať Gábora Grendela na post ministra vnútra Matovič vysvetľoval i celkovou situáciou v súvislosti s epidémiou koronavírusu. OĽaNO sa rozhodlo nominovať Romana Mikulca za ministra vnútra aj preto, že nepôsobil v rezorte vnútra. Dezignovaný premiér Matovič tvrdí, že je dobré, aby rezort prišiel upratať človek, ktorý v ňom nepracoval. Vyzdvihol Mikulcovu skúsenosť s vedením ľudí. Lukáš Kyselica bude Mikulcovi podľa Matoviča maximálne nápomocný. Matovič si ho vie predstaviť na poste štátneho tajomníka ministerstva, ktorý by riešil hĺbkovú reformu Policajného zboru (PZ).

„Na post ministra vnútra nasadzujeme plukovníka, vojaka, ktorý si svoju hodnosť zaslúžil tak, že preukázal svoje manažérske schopnosti a schopnosť viesť,“ povedal Matovič s tým, že potrebujú rozhodného človeka, ktorý dokáže „zaveliť“. Dodal tiež, že prioritami jeho vlády je nulová tolerancia korupcie.

Výmena policajného prezidenta aj generálneho prokurátora

Líder OĽaNO zároveň nepriamo potvrdil, že budúca vládna koalícia by mohla vymeniť súčasného policajného prezidenta Milana Lučanského. Nepovedal, kto by ho mal nahradiť. Budúci premiér hovoril aj o voľbe generálneho prokurátora. Povedal, že Daniel Lipšic podľa súčasného zákona nemôže ísť na tento post. Nepovedal, kto by mal nahradiť dosluhujúceho Jaromíra Čižnára. Žiadna koaličná strana nemá podľa Matoviča konkrétneho kandidáta na post generálneho ani špeciálneho prokurátora, ktorého by chcela „pretláčať“. „Budeme sa snažiť postaviť na post generálneho prokurátora po dlhej dobe človeka, ktorý bude vzbudzovať naozaj rešpekt a bude zabezpečovať spravodlivosť,“ priblížil Matovič.

Dodal tiež, že riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) nominuje on sám. Koho navrhne, na stredajšej tlačovej konferencii nepovedal.

Krížová kontrola?

Matovič povedal, že na ministerstvách a pri úradníkoch budú ich činnosť kontrolovať orgány činné v trestnom konaní a iné nástroje, ktoré si stanovia. Krížovú kontrolu na ministerstvách podľa neho nepotrebujú, koaličné strany sa napokon dohodli na tom, že to bude na dobrovoľnom rozhodnutí každej strany, keďže niektoré strany podľa neho chceli nominovať svojich odborníkov aj ako štátnych tajomníkov.

Kollár v tejto súvislosti uviedol, že Sme rodina bolo proti krížovej kontrole, no napokon sa rozhodla pre svoje rezorty nominovať štátnych tajomníkov z iných strán. Na ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny budú štátnymi tajomníkmi Jozef Mihál, ktorý aktuálne pôsobí v SaS, a Soňa Gaborčáková, ktorá do parlamentu kandidovala za KDH. Takisto na ministerstvo dopravy podľa Kollára nominujú za štátneho tajomníka odborníka z OĽaNO, ktoré meno nekonkretizoval. „Nejdeme obsadzovať ministerstvá ako korisť,“ podotkol Kollár.

Hnutie Sme rodina získa tri rezorty. Ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny bude Milan Krajniak, ministrom dopravy a výstavby Andrej Doležal a podpredsedom vlády pre legislatívu a strategické plánovanie bude Štefan Holý. Predseda hnutia Boris Kollár je nominantom na predsedu Národnej rady SR.

X X X

Prezidentka vymenuje novú vládu v sobotu

Prezidentka Zuzana Čaputová prijme demisiu vlády Petra Pellegriniho (Smer) v piatok po ustanovujúcej schôdzi Národnej rady NR SR. Demisiu za celú dosluhujúcu vládu podá Pellegrini. Novú vládu pod vedením lídra OĽaNO Igora Matoviča vymenuje prezidentka v sobotu o 13.00 h. Oba akty budú v súvislosti so šírením nového koronavírusu podliehať bezpečnostným opatreniam. Informoval o tom hovorca prezidentky Martin Strižinec. „Čas ústavného aktu sa nedá spresniť vopred, bude závisieť od priebehu schôdze NR SR a spresníme ho počas piatka,“ priblížil hovorca hlavy štátu v súvislosti s piatkovou demisiou vlády.

Hovorca zdôraznil, že v priestoroch paláca nie je plánovaný žiadny mediálny vstup okrem fototermínu po vymenovaní vlády na zadnom nádvorí. Dodal, že si uvedomujú záujem médií informovať verejnosť, poukázal však na aktuálnu situáciu.

Korčok pôjde do karantény

Tri ministerstvá bude riadiť SaS. Ministrom školstva bude Branislav Gröhling, ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí bude Ivan Korčok a ministrom hospodárstva predseda SaS Richard Sulík, ktorý bude zároveň prvým podpredsedom vlády pre ekonomiku.

Ivan Korčok bude musieť ísť pred nástupom do čela ministerstva zahraničných vecí do karantény, keďže sa vráti z USA. Pre jeho nomináciu sa rozhodla SaS preto, že je to diplomatická špička, a to Slovensko, ktoré je v ťažkých časoch, potrebuje. Korčok má úzko spolupracovať s Martinom Klusom z SaS, ktorý má byť jeho štátnym tajomníkom, priblížil počas brífingu líder SaS Richard Sulík.

Strana Za ľudí získa dva rezorty, ministerkou spravodlivosti bude Mária Kolíková a podpredsedníčkou vlády a ministerkou pre investície a regionálny rozvoj Veronika Remišová. Pod tento rezort sa podľa Matoviča postupne presunie celá organizácia a koordinácia čerpania eurofondov, má to byť transformácia súčasného Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.

X X X

Koronavírus prioritou novej vlády

Matovič ešte v pondelok deklaroval, že jediným záujmom novej vlády je postarať sa o situáciu s koronavírusom. Nechcú preto hneď po nástupe robiť personálne zmeny na úradoch, podľa jeho slov sú pripravení s pracovníkmi spolupracovať a požiadať ich o súčinnosť.

„Ideme do toho s plnou zodpovednosťou a vedomím, že nemôžeme zlyhať,“ vyhlásil pred novinármi Matovič. Remišová uviedla, že prioritami jej strany bude očista justície a takisto eurofondov, v týchto oblastiach podľa nej vládne korupcia.
Kollár vymenoval tri priority svojej strany, a to výstavbu nájomných bytov, zrušenie doplatkov za lieky a uplatnenie a spustenie exekučnej amnestie.

V rezorte hospodárstva sa chce Sulík prednostne venovať príprave niekoľkých desiatok opatrení na okamžité zmiernenie ekonomických dosahov krízy spojenej s novým koronavírusom. Sulík chce tiež zlepšovať podnikateľské prostredie, ako aj pripraviť opatrenia na podporu vyššej výstavby bytov, špeciálne nájomných bytov. Matovič zároveň uviedol, že koaličnú zmluvu by mali podpísať v najbližších dňoch.

Od budúceho pondelka bude podľa Matoviča zasadať permanentný krízový štáb, ktorý sa bude zaoberať riešením situácie s koronavírusom. Podpredsedníčka Za ľudí Veronika Remišová doplnila, že snahou novej vlády bude zvládnuť krízu s epidémiou koronavírusu do dvoch mesiacov.

Dosluhujúci premiér Peter Pellegrini pred dnešným rokovaním vlády oznámil ďalších 8 prípadov nákazy koronavírusom, na Slovensku tak oficiálne evidujú 105 prípadov tejto nákazy./agentury/

X X X

Dago Daniš: Zápas o ministerstvo vnútra poznačili intrigy

Predstavenie novej vlády prinieslo jedno malé prekvapenie. Ministrom vnútra nebude Gábor Grendel, s ktorým sa pôvodne rátalo. Cítiť za tým intrigy ľudí, ktorí sú blízki Smeru. Alebo Kočnerovi.

Hneď na úvod treba priznať, že aj Roman Mikulec by mohol byť dobrým ministrom vnútra. V minulosti riadil vojenskú spravodajskú službu a prispel k odhaleniu jej rozkrádania v réžii figúr Smeru. Prípad sa nikdy nevyšetril. Naopak, stíhaný bol Mikulec za údajný únik informácií (súd ho po rokoch oslobodil).

Pokiaľ ide o Gábora Grendela, ten má za sebou veľmi podobný príbeh ako Mikulec. Pred voľbami aj po voľbách bol horúcim kandidátom na ministra vnútra. Zrejme aj preto bol „rozpracovaný“ a diskreditovaný druhou stranou. Skupinami, ktoré chceli zabrániť, aby vnútro ovládol človek s väzbami na exministra Lipšica...

Ostreľovanie v kampani

Útok na Grendela prišiel už krátko pred voľbami. Prokuratúra oznámila, že je obžalovaný za údajné vyzradenie bankového tajomstva v starom prípade z roku 2011.

Obžaloba prišla počas kampane, krátko potom, čo prezidentka Čaputová vyhlásila, že v novej vláde by nemali byť ľudia obžalovaní z trestného činu. Narážala na Andreja Kisku a jeho daňovú kauzu. No napokon sa táto karta nepriamo použila proti Grendelovi.

Tesne pred voľbami sa potom stala ďalšia zvláštna vec. Prokuratúra obžalobu proti Grendelovi stiahla. Stíhaný však ostal ďalej.

Grendel sa tým dostal do zraniteľnej pozície. Bol stíhaný. Hrozila mu obžaloba. No obžalovaný nebol. Zatiaľ.
Matovič nomináciu Grendela na vnútro predbežne riešil s prezidentkou. Tá s jeho vymenovaním nemala problém. Riziká však pociťoval hlavne samotný Gábor Grendel (a časť jeho kolegov). Ak by sa stal ministrom vnútra a jeho stíhanie by sa časom zastavilo, vyvolávalo by to pochybnosti – že to „dal na Kaliňáka“. A ak by stíhanie pokračovalo obžalobou, bol by terčom ešte väčších pochybností.

V zameriavači

Môžeme predpokladať, že skupiny, ktoré chceli zabrániť prípadnej nominácii Grendela (bývalého spolupracovníka Lipšica) na ministra vnútra, rozohrali špinavé hry. Pripravenou obžalobou si Grendela držali na muške. Aby ho mohli kedykoľvek odstreliť. Ministrom vnútra predsa nemôže byť niekto, kto je obžalovaný a stojí pred súdom (hoci aj účelovo a v deväť rokov starej kauze).

Je celkom pochopiteľné, že Grendelove šance to oslabilo. Prevážili obavy a na vnútro napokon smeruje menej zraniteľný Mikulec.

Otázka, kto mohol mať záujem na odstrelení Grendela z nominácie na vnútro, má pomerne jasnú odpoveď. S Grendelom (Lipšicom) mali dlhoročný problém ľudia z obchodného pozadia Smeru, ktorým sa hovorilo „bratislavská skupina“. Tvorili ju nielen straníci, ale aj podnikatelia.

Jej hlavnými postavami boli Kaliňák, Glváč, Bašternák a Kočner. A nepriamo aj ich klientela. Cez Kočnera napríklad Penta. Nielen Kočner, ale aj Penta mala problém s Lipšicom a Grendelom.

Privatbanka a Marian K.

Z Kočnerovej Threema-komunikácie vieme, že táto partia mala vplyv nielen na políciu, ale aj na viacerých prokurátorov (ktorí rozhodujú o podaní alebo stiahnutí obžaloby).

Práve Penta a Kočner tlačili po roku 2011 na stíhanie Lipšica s Grendelom za údajné vyzradenie bankového tajomstva. Dokonca celkom oficiálne. Oboch začali stíhať na základe trestného oznámenia Kočnera. Pobúrilo ho, že Lipšic s Grendelom v roku 2011 preverovali podozrivé transakcie Privatbanky (banky Penty). Na jednej z nich našli tri milióny eur, ktoré prišli Kočnerovi na účet z Malty, resp. z Karibiku.

Hoci sme tu v tom čase mali vládu Ivety Radčiovej, prokuratúru pevne ovládali ľudia z druhej strany brehu. Šéfov prokuratúry nezaujímali podozrenia spojené s Kočnerom a jeho bankármi z Penty. Udreli na Lipšica s Grendelom. Nariadili polícii, aby odovzdala spisy. A krátko nato sa začalo stíhanie Lipšica a Grendela za údajný únik informácií. Presne ako v prípade Mikulca...

Stíhanie pritom stálo roky na vode. Bez dôkazov. Bez svedkov.

„Svedkovia Kočnerovi“

Kočner to však nevzdával. Tlačil na Norberta Bödöra, oligarchu s poskokmi v NAKA, aby polícia „dokončila“ Lipšica. Po roku 2016 dokonca začal iniciatívne hľadať „svedkov“ (vypísal odmenu 100-tisíc eur za informácie).
Našiel. Prihlásila sa novinárka Ruttkayová. Na polícii tvrdila, že informácie o transakciách Privatbanky a Kočnera dostala od Grendela. Ruttkayová pracovala pre jedno z vydavateľstiev Penty.

Dovolenka za nadprácu

Navyše pri vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka sa ukázalo, že Ruttkayová pracovala aj pre Kočnera. Ten jej mal dávať spravodajské úlohy – a za odmenu jej mal zaplatiť dovolenku.

Kočnerove Threema-správy tiež odkryli, že Ruttkayová sa po vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka bála opakovane svedčiť pred vyšetrovateľmi, nespomínala si na predchádzajúce výpovede, váhala. Kočner sa obával, že cúvne a prizná sa, že svedčila na objednávku, čo by bol podľa neho „kur.a prúser“.

Za normálnych okolností by po týchto zisteniach stíhanie Grendela okamžite zastavili. To sa však nestalo.
Verejná podpora pre OĽaNO totiž rástla. A Grendel bol kandidátom strany na ministra vnútra. Namiesto zrušenia stíhania a preverovania výpovede Ruttkayovej prišli tesne pred voľbami čudné ťahy prokuratúry s obžalobou Grendela. Navyše úspešné. Grendel – dlhoročný spolupracovník Lipšica – sa nestane ministrom vnútra.

Poučenie: „druhá strana“ je stále silná. A ostane silná dovtedy, kým jej nová vládna moc nevyrazí z rúk najväčšiu zbraň. Prokuratúru. Konkrétne tú jej časť, ktorá zvykne robiť rozhodnutia s uchom na telefóne, aktuality.sk

X X X

Experti odporúčajú Matovičovi, aby zabudol na svoj sľub o nerušení sociálnych balíčkov

Vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho vôbec nemysleli na ťažké ekonomické časy a vo veľkom miňali verejné financie. Štátna kasa nemá žiadne rezervné peniaze, ktoré by mohla použiť na boj proti koronavírusu. Nový premiér Igor Matovič neustále pred voľbami, ako aj po nich zdôrazňoval, že jeho kabinet nebude rušiť sociálne opatrenia, ktoré schválili predchádzajúce vlády. Ľuďom sľuboval, že žiadne škrty im nehrozia. Tým totiž často strašili smeráci a národniari v predvolebnom boji.

Podľa odborníkov by sa však mal nový predseda vlády veľmi rýchlo vzdať svojich pôvodných plánov. Dôvodom je šíriaci sa koronavírus vo svete a jeho obrovské dopady na globálnu ekonomiku.

Veľká sekera

Ekonómovia sú už dnes presvedčení, že štátna kasa skončí na konci roku v obrovskom mínuse.
„S deficitom rozpočtu sa určite pozrieme pod úroveň 3 percent hrubého domáceho produktu. Kým nebudú schválené opatrenia a ich rozsah a kým nebudeme poznať skutočné výpadky v produkcii, tak sa presné odhady nedajú robiť,“ povedal analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana.

Ako ďalej uviedol šéf inštitútu INEKO Peter Goliáš odchádzajúca vláda nevyužila štedré roky na vytvorenie rezervy na horšie časy. Verejné financie preto teraz majú obmedzený priestor na zmiernenie dôsledkov krízy.
„Je reálne očakávať, že kríza prehĺbi deficit verejných financií a zvýši dlh krajiny,“ priblížil Goliáš.

Pomoc pracujúcim

Ekonómovia sa zhodujú v jednom. Nový kabinet by sa mal prioritne zamerať na dočasnú pomoc, ktorá pomôže zmierniť následky globálnej recesie.

„Diskusiu treba rozlišovať na okamžité a dlhodobé opatrenia, ktoré budú súvisieť s recesiou. Kým ľudia majú obmedzený pohyb a nemôžu si vlastnými rukami zarobiť, nie je vhodný čas škrtať sociálne dávky. Po zrušení núdzového režimu však budú potrebné opatrenia, ktoré znížia náklady na dávky, ale zvýšia ich adresnosť,“ vysvetlil Ďurana.

Nový financmajster Eduard Heger by sa mal pozrieť aj na možnosť zrušenia, prípadne pozastavenia vyplácania 13. dôchodkov. To by výrazne pomohlo štátnej kase.

Experti sú presvedčení, že toto nepopulárne opatrenia by dôchodcovia pochopili. Tam, kde nie sú pracujúci a ich odvody, tak sa nemôžu vyplácať ani dodatočné penzie. Z dlhodobého hľadiska by bolo oveľa lepšie, keby sa tieto peniaze použili na podporu zamestnanosti. Väčší počet nezamestnaných totiž môže ohroziť vyplácanie aj bežných dôchodkov.
Ďalšie škrtanie

Nastupujúca vláda sa zrejme nevyhne ani ďalším nepopulárnym krokom. „V rámci úsporných opatrení bude potrebné viazať či spomaliť rast vybraných výdavkov vrátane mzdových, ako aj odložiť či zrušiť menej naliehavé verejné obstarávania,“ dodal Goliáš.

Ako sa nakoniec zachovajú Matovič so svojim ministrom financií je zatiaľ otázne. V minulosti však Heger razil cestu zdravého verejného rozpočtu a kritizoval bezbrehé míňanie. Či dokáže presvedčiť svojho šéfa o zmysluplnosti držať na uzde verejné výdavky a nenastúpiť na vlnu populizmu ukáže čas a nové programové vyhlásenie vlády.
Marovič už dnes (streda) verejne pripustil, že nás čakajú aj nepopulárne opatrenia, lebo Slovensko ide do veľmi ťažkých časov, aktuality.sk

X X X

V Taliansku podľahlo nákaze za deň 475 ľudí, v ČR je 522 nakazených

Počet obetí koronavírusu SARS-CoV-2 v Európe je už vyšší ako v Ázii. Európa v stredu na poludnie zaznamenala najmenej 3 421 úmrtí, kým v Ázii ich je 3 384. Podľa kancelárky Merkelovej je situácia v Nemecku vážna. Pôvodné epicentrum pandémie koronavírusu, čínske mesto Wu-chan, hlásilo v stredu iba jeden nový prípad nákazy, a to už druhý deň po sebe. Počet prípadov nákazy koronavírusom prekročil v stredu 214 000. Vírusu podľahlo vyše 8700 ľudí, vyliečilo sa z neho viac ako 83 000 nakazených.

Na Slovensku bolo dopoludnia 18. 3. 2020 pozitívnych na koronavírusu 105 osôb, testovaných 1991 osôb, negatívnych

Senát amerického Kongresu v stredu schválil balík finančnej pomoci na boj proti pandémii koronavírusu. Podľa agentúry DPA je navrhnutý tak, aby poskytoval pomoc pracovníkom, ktorí čelia finančným výpadkom v dôsledku šírenia koronavírusu SARS-CoV-2 v krajine. Zahŕňa bezplatné testovanie na koronavírus, rozširuje možnosti uplatnenia platenej práceneschopnosti a posilňuje niektoré dávky poistenia v nezamestnanosti. Zahŕňa taktiež ďalšiu pomoc vo forme potravinových programov.

Španielska prokuratúra v stredu oznámila, že začala vyšetrovať domov dôchodcov v Madride, kde možno podľahlo nákaze koronavírusom 19 ľudí. Spoločnosť, ktorá zmienený domov dôchodcov prevádzkuje, vo svojej správe, ktorú získal denník El País, uviedla, že v tomto zariadení zomrelo 19 ľudí. Prokuratúra vyšetruje na základe trestného oznámenia, ktoré podalo združenie Ombudsman pre pacientov. V liste predseda združenia kritizoval „extrémne nedostatočné zaistenie bezpečnosti a čistoty, personálu a prostriedkov“ v tomto zariadení.

Francúzska polícia udelila viac ako 4000 pokút v súvislosti s nedodržiavaním zákazu vychádzania, ktorý uvalila tamojšia vláda v snahe zabrániť šíreniu koronavírusu SARS-CoV-2. Informoval o tom v stredu minister vnútra Christophe Castaner. Vo Francúzsku od utorka poludnia platí zákaz vychádzania z domu pre väčšinu obyvateľstva, z ktorého výnimku predstavujú len nevyhnutné prípady, ako napríklad nákup.

Rakúska polícia začne od polnoci zo stredy na štvrtok vykonávať aj na hranici s Nemeckom kontroly vrátane testov na koronavírus. Podobne ako na hraniciach s Talianskom, Švajčiarskom a Lichtenštajnskom budú pritom uzatvorené všetky menšie priechody. Ohlásené kontroly sú plánované do polnoci zo 7. na 8. apríla. Osoby, ktoré chcú vstúpiť na územie Rakúska, sa musia preukázať lekárskym osvedčením – výsledkom molekulárno-biologického testu spred najviac štyroch dní. Rakúski občania, ako aj osoby s bydliskom alebo povoleným pobytom v Rakúsku môžu pricestovať aj bez atestu, pokiaľ „bezodkladne“ nastúpia do 14-dňovej karantény. Dodržanie tohto pravidla musia potvrdiť svojím podpisom.

Počet prípadov nákazy koronavírusom prekročil v stredu 214.000. Vírusu podľahlo vyše 8700 ľudí, vyliečilo sa z neho viac ako 83.000 nakazených. Vyplýva to z údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO)a štatistiky americkej Univerzity Johna Hopkinsa v Baltimore. Šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus zdôraznil, že „WHO naďalej odporúča, aby všetky prípady, ktoré lekári zachytia v ranom štádiu, boli izolované v nemocniciach, pokiaľ je to možné“. Ak to možné nie je, štáty by mali využiť verejné budovy, kde umiestnia nakazených pacientov a budú im môcť venovať pozornosť.

Izrael zakázal v stredu vstup do krajiny všetkým cudzincom s výnimkou tých, ktorí majú v krajine trvalý alebo prechodný pobyt. Ide o ďalšie z radu opatrení v boji proti koronavírusu. Informovala o tom agentúra AFP. Izrael dosiaľ potvrdil 433 prípadov nákazy vírusom SARS-CoV-2. Ďalších 44 prípadov potvrdili na území Predjordánska. Desaťtisíce ľudí sa nachádzajú v samoizolácii./agentury/

X X X

Koronavírus: Nemecko čelí najhoršej kríze od druhej svetovej vojny, povedala Merkelová

Situácia, v ktorej sa ocitlo Nemecko v dôsledku koronavírusovej pandémie, je pre túto krajinu najvážnejšou od druhej svetovej vojny. Kancelárka Angela Merkelová to uvádza v televíznom príhovore občanom, ktorý má byť odvysielaný v stredu večer.

Podľa vyjadrení zverejnených v predstihu tlačovými agentúrami DPA a AFP chce šéfka nemeckej vlády apelovať na občanov, aby nehromadili zásoby a prejavovali solidaritu.

„Situácia je vážna. Berte ju vážne. Nikdy od opätovného zjednotenia Nemecka, ba nikdy od druhej svetovej vojny naša krajina nečelila výzve, ktorá by tak veľmi závisela od našej kolektívnej solidarity,“ odkazuje Merkelová.

Inštitút Roberta Kocha (RKI) ako hlavný nemecký orgán pre kontrolu chorôb predtým varoval, že novým koronavírusom SARS-CoV-2 by sa mohlo v Nemecku za menej ako 100 dní nakaziť až desať miliónov obyvateľov. Stalo by sa tak v prípade, že by sa pomocou zavedených opatrení nedarilo šírenie vírusu spomaliť.

Hoci Merkelovej 15-ročné pôsobenie v úrade kancelárky poznačili aj iné vážne situácie, ako bola finančná kríza, utečenecká kríza či odchod Británie z Európskej únie, ešte nikdy sa priamo neobracala na občanov prostredníctvom éteru mimo tradičných novoročných príhovorov, poznamenala AFP.

„Úprimne verím, že môžeme uspieť v tejto úlohe, ak budú všetci občania úprimne chápať svoje vlastné úlohy,“ uvádza v stredajšom prejave.

„Koronavírus v súčasnosti dramaticky zmenil život v našej krajine. Naše predstavy o zvyčajnosti, o verejnom živote, o sociálnej vzájomnosti - všetko je vystavené veľkej skúške ako nikdy predtým. Milióny z vás nemôžu ísť do práce, vaše deti nemôžu ísť do školy alebo do predškolských zariadení, divadlá, kiná a obchody sú zatvorené a čo je snáď najťažšie - všetkým nám chýbajú stretnutia, ktoré sú inokedy úplne samozrejmé,“ dodáva Merkelová.

Spolková vláda i krajinské vlády v uplynulých dňoch nariadili zatvorenie škôl, mnohých podnikov a verejných priestorov v snahe spomaliť šírenie nového koronavírusu, ktorým sa v Nemecku nakazili už tisíce ľudí. Na rozdiel od iných európskych krajín však zatiaľ v Nemecku nie je obmedzený pohyb osob, aktuality.sk

X X X

Rusko sa pustilo do tichej vojny s USA. Čo sa stane s extrémne zadlženým svetom?

Planéta je mimoriadne prepojená. Čína by možno v krátkom čase mohla naplno obnoviť výrobu, no čínske výrobky nebude mať kto kupovať, keďže zvyšok sveta zápasí s pandémiou. A bez prílevu peňazí zo západu sa zasekne aj čínska ekonomika.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent stúpla o tri percentá na 55,60 dolára za barel (159 litrov), hlásala správa z 5. februára 2020. V Číne už síce dávno zúrila epidémia koronavírusu COVID-19, no zvyšok sveta to stále bral len ako nejakú epizódnu záležitosť.

S pribúdajúcimi prípadmi nákazy v Taliansku sa však situácia začala prudko meniť.

V pondelok 9. marca 2020 Saudská Arábia oznámila, že sa nedohodla s Ruskom na obmedzení ťažby a cena ropy Brent spadla na 33,28 USD (29,36 eura) za barel. Saudi navyše ohlásili, že zvýšia produkciu z 9,7 milióna barelov denne na 12,3 milióna.

Rusi neváhali a tiež avizovali nárast ťažby. Spustili tak tichú vojnu, ktorá by mala doľahnúť najmä na USA, konkrétne na tamojších ropných producentov. Mnohí z nich majú totiž na dolovanie kľúčovej energetickej suroviny vyššie náklady.
Analytik Peter Bálint zo spoločnosti Infinity Capital Strategies, ktorý už v prvej polovici vlaňajška upozorňoval na prichádzajúcu recesiu, odhaduje, že Saudsá Arábia a Rusko môžu reálne do dvoch rokov priviesť ku krachu veľkú časť amerických konkurentov. A bez konkurencie by ceny mohli zdvihnúť podľa vlastných potrieb.

Otázne je, ako cenovú vojnu zvládnu samotné Rusko a Saudská Arábia, keďže v obidvoch prípadoch sú príjmy z ropy kľúčové pre tamojšie ekonomiky. A otázne je aj to, čo sa pod tlakom koronavírusu stane so zvyškom sveta, keďže štáty aj domácnosti nakopili gigantické dlhy.

40 USD

USA sa vrátili na ropný trh ako veľký hráč vďaka takzvanému frakovaniu bridlíc. Ide o proces, keď sa do podzemia vháňa voda s chemickými látkami a tie z bridlicového podložia vytlačia ropu.

Je to však výrazne drahšie, než bežná ťažba. Ako rozhodujúca sa v prípade USA spomína suma 40 dolárov za barel, v Permskej panve v západnom Texase by vďaka pokroku z posledných rokov mala byť rentabilná aj ťažba pri cene 35 dolárov. Ak je ropa lacnejšia, tržby nepokryjú náklady na ťažbu. Aktuálne (18. marca 2020) je cena Brentu na úrovni 28,46 dolára a cena americkej ľahkej ropy len 26,43 USD.

Na koľko storočí by mala ropa vydržať Líbyi či Venezuele:

„Veľmi záleží od toho, kde majú ťažiari vrty a aký je ich produkčný mix medzi ropou a zemným plynom. Tí, ktorí majú veľký podiel tržieb zo zemného plynu, to majú najťažšie,“ opísal situáciu v Spojených štátoch Bálint.
Celý sektor bol totiž podľa neho financovaný trhom rizikových dlhopisov. „Ten sa teraz zavrie. Veľa firiem spadlo tak, ako keby mali smerovať do bankrotu. Myslím, že túto kombináciu paniky z vírusu a nízkej ceny ropy veľa z nich neprežije už nasledujúcich 24 mesiacov,“ odhadol.

Ďalšie straty by mohol vykryť len nový prílev peňazí z dlhopisového trhu. „Ten má tendenciu práve v takýchto situáciách nefungovať. Rovnako banky, ktoré financujú bridlicových ťažiarov, sú vo veľkých problémoch a trh skresal hodnotu ich akcií výrazným spôsobom,“ spomenul Bálint.

Menej hráčov na trhu

Ak by napokon Rusko a Saudská Arábia uspeli, mohli by si, aspoň načas, diktovať ceny.

„So zotavením ekonomiky príde rast dopytu a cena pôjde prirodzene nahor, ale trh už budú mať v rukách tí, čo prežijú. Cena sa bez problémov môže vrátiť o niekoľko rokov na 60-80 USD/barel“ zhodnotil Bálint. V dlhodobejšom horizonte však podľa neho môžu na rope znovu zarábať aj ropné spoločnosti z USA. „Ako sa bude vyvíjať technológia, bude ťažba z bridlíc stále viac ekonomická. Americkí producenti nezmiznú, len sa preriedia a príde vlna spájaní a akvizícií,“ myslí si analytik.

Kto koľko znesie?

Otvorenou otázkou však ostáva, ako prežije očakávanú (dvojročnú) cenovú vojnu Saudská Arábia a Rusko.
Saudi aj Rusi majú nízky verejný dlh - Saudská Arábia vykazoval v roku 2018 približne 19 percent HDP (pričom však v roku 2014 bol len 1,6 percenta HDP), Rusko dlhovalo cez verejné záväzky v roku 2018 necelých 15 percent HDP.
Na strane druhej, ekonomikám sa príliš nedarilo. HDP Saudskej Arábie v prepočte na obyvateľa podľa Svetovej banky stúplo v roku 2012 na 25-tisíc dolárov (na Slovensku vtedy bolo 17 500 USD na hlavu), no potom prišiel pád na 19 900 dolárov v roku 2016 a pod historickým vrcholom ostal aj v roku 2018 (23 300 USD).

Ruské HDP dosiahlo vrchol v roku 2013 na úrovni 16 000 USD na hlavu, nasledoval pokles na 8700 dolárov v roku 2016 a potom nárast na 11 300 USD v roku 2018. V USA to bolo naopak. HDP v prepočte na obyvateľa stúpalo nepretržite od roku 2009 zo 47-tisíc dolárov na 63-tisíc dolárov v roku 2018. No ešte rýchlejšie rástli dlhy. Verejné záväzky sa v prepočte na obyvateľa zvýšili z 38 800 USD v roku 2009 na 65 700 dolárov.

Bude kríza trvať desaťročia?

Dlhová pasca

Okrem toho vzrástli aj dlhy domácností — v roku 2019 na približne 43 400 dolárov na hlavu.

Ekonómovia považovali za nepredstaviteľné, že by USA niekedy mohli skrachovať. Najsilnejšia ekonomika sveta dokáže stále produkovať obrovské množstvo tovarov a tak môže „tlačiť“ peniaze, čo si napríklad chudobné Zimbabve dovoliť nemohlo (pred pár rokmi tam prepukla hyperinflácia).

Na strane druhej, niekdajší republikánsky kandidát na prezidenta Ron Paul predpovedal v roku 2009 svojej krajine podobný osud, ako postihol Sovietsky zväz. „Sme na pokraji niečoho, čo sa stalo v roku 1989, keď sa zrútil sovietsky systém,“ vyhlásil Paul. Ekonomický rast bol podľa neho v USA ilúziou, rozmach akciového trhu len ďalej roztváral nožnice medzi bohatými a chudobnými.

„Ak nedostanete krátkodobé úvery, nemôžete nič zaplatiť, nemôžete zaplatiť ani svojich zamestnancov," upozornil tento týždeň bývalý člen rady guvernérov americkej centrálnej banky FED Randall Kroszner. Skeptici už dávno varovali, že keď na krízu 2008 spôsobenú vysokými dlhmi svet reagoval ešte vyššími dlhmi, šlo len o kupovanie času.

Rozdelenie štátov v USA podľa príjmu domácností. Čím bledšia farba, tým chudobnejší štát.

V súčasnosti viacerí analytici tvrdia, že prichádzajúca kríza vyvolaná koronavírusom by nemala byť taká vážna, lebo po utlmení pandémie výroba dobehne zameškané. Akurát nespomínajú, koľko firiem môže medzičasom skrachovať a kam vyskočí nezamestnanosť.

Vysoko zadlžené Taliansko (stále jedna z najbohatších krajín sveta) desilo svet už v roku 2010 či 2011, keď malo verejný dlh na úrovni 115 percent HDP. Vlani to bolo už 135 percent HDP a práve Taliansko zasiahla pandémia mimoriadne ťažko.

Čo by sa mohlo diať, ak by sa planéte nepodarilo dvakrát vstúpiť do tej istej rieky (že sa to nepodarí, je podľa autora výroku - gréckeho filozofa Herakleita z Efezu - jednoznačné), ukazuje vývoj v USA po kríze z roku 1929.
Nezamestnanosť vyletela z 5 percent nad 20 percent v rokoch 1932 až 1933 a ešte aj v čase vypuknutia druhej svetovej vojny v roku 1939 bola nad 15 percentami, aktuality.sk

X X X

Blízko Bali nastalo silné podmorské zemetrasenie, škody nehlásia

Indonézsky dovolenkový ostrov Bali zasiahlo vo štvrtok nadránom miestneho času silné zemetrasenie, zatiaľ však nie je známe, že by si vyžiadalo zranenia ľudí alebo škody na infraštruktúre. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Podmorské otrasy s magnitúdou 6,3 nastali o 1.45 h miestneho času (18.45 h SEČ) na mieste vzdialenom 255 kilometrov od mesta Nusa Dua. Vychádzali z pomerne malej, desaťkilometrovej hĺbky, vyplýva z údajov americkej geologickej služby USGS.

Indonézsky úrad pre meteorológiu a geofyziku oznámil, že v súvislosti s týmto zemetrasením nehrozili vlny cunami.
Otrasy bolo výrazne cítiť na celom ostrove Bali. Podľa vyjadrenia miestneho hotelového pracovníka Indru Kurniawana pre AFP chvenie „nebolo až také silné“ a „netrvalo dlhšie ako minútu“.

Indonézia, kde žije viac ako 250 miliónov ľudí, leží v tzv. Ohnivom kruhu, čo je zóna častého výskytu zemetrasení a sopečných erupcií, ktorá obkolesuje základňu Tichého oceánu, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Lajčákova pravá ruka Ružička je v karanténe. Išiel si po dcéru na rakúske hranice

Lajčák priznal, že štátny tajomník mu v týchto chvíľach „výrazne” chýba. Ministerstvo zahraničných vecí pracuje v posledných dňoch v oslabení. Dôvodom je výpadok prvého štátneho tajomníka rezortu Františka Ružičku. Od soboty je totiž v dvojtýždňovej karanténe.

Dôvodom je, že išiel vyzdvihnúť svoju dcéru, ktorá sa cez víkend vrátila zo zahraničia. Potvrdil to aj šéf rezortu diplomacie Miroslav Lajčák.

„Dcéra pána štátneho tajomníka Ružičku študuje v Anglicku a v sobotu sa vrátila domov. Pán štátny tajomník ju čakal na slovenskej strane hraníc, ale keďže ona má povinnosť nastúpiť do karantény, a tá sa vzťahuje na celú domácnosť, tak aj pán štátny tajomník, ako disciplinovaný občan, je od soboty v karanténe,” povedal Lajčák.

Výpadok na rezorte pocítil aj priamo minister. Lajčák totiž pre karanténu musel nahradiť Ružičku na rokovaniach krízového štábu. „Normálne ju plní prvý štátny tajomník nášho rezortu, vždy to tak bolo, ale momentálne je na rokovaní pán minister,” vysvetľoval hovorca rezortu Juraj Tomaga, kto plní funkciu povereného člena krízového štábu za rezort.
Lajčák priznal, že Ružička mu v týchto kritických chvíľach „výrazne” chýba. Zároveň nechcel komentovať, či neboli aj iné možnosti, ktoré by Ružičku nevyradili zo služby na dva týždne. Podľa neho Ružička hľadal aj iné možnosti, no nepodarilo sa mu to. Preto jeho rozhodnutie rešpektuje.

Ružička sa stal štátnym tajomníkom na rezorte diplomacie pred dvomi rokmi. Do funkcie ho nominoval Smer. Na rezrte nahradil Ivana Korčoka, ktorý odišiel do USA riadiť slovenské veľvyslanectvo. Ružička viedol aj tím ministra Lajčáka v čase, keď bol predsedom Valného zhromaždenia OSN, aktulity.sk

X X X

Wall Street pokračovala v páde

Kľúčový americký index Dow Jones Industrial Average stratil vyše 1300 bodov alebo viac než 6 %. Investori sa naďalej obávajú ničivých ekonomických dôsledkov pandémie koronavírusu. Dow Jones v stredu klesol o 1338,46 bodu alebo o 6,30 % a uzavrel na 19.898,92 bodu. Počas obchodovania strácal až 2300 bodov.

Volatilita na americkom akciovom trhu je aktuálne obrovská. V pondelok zaznamenala Wall Street najprudší pád od októbra 1987, keď Dow Jones stratil takmer 13 %. V utorok sa potom čiastočne zotavila a Dow Jones si pripísal 5,20 %.
Širší index S&P 500 sa v stredu znížil o 5,18 % na 2398,10 bodu a technologický index Nasdaq Composite o 4,70 % na 6989,84 bodu. S&P 500 uzavrel takmer 30 % pod svojím maximom stanoveným vo februári.

Popoludní sa na newyorskej burze opäť na 15 minút zastavilo obchodovanie. Automatické prerušenie spustil pokles širšieho indexu S&P 500 o 7 %./akturality/

X X X

Muž útočil nožom v pražskej električke, policajti ho postrelili

Pražskí policajti zneškodnili v stredu muža, ktorý v električke útočil nožom na ľudí. Podozrivý sa nechcel upokojiť a zaútočil aj na zasahujúcich policajtov, ktorí ho spacifikovali strelou do stehna. Informoval o tom spravodajský server Novinky.cz.

K incidentu došlo v stredu krátko pred 17.00 h pri zastávke Výtoň. Policajtov privolali prostredníctvom tiesňovej linky cestujúci, na ktorých muž útočil vyhrážkami a nožom.

„Na výzvu, aby od svojho konania upustil, nereagoval a bol stále viac agresívny,“ uviedla hovorkyňa polície Lucie Drábková. Muž sa podľa nej proti policajtom rozbehol s nožom v ruke. „Policajti využili svoje zákonné oprávnenie a muža zneškodnili strelou do stehna,“ dodala hovorkyňa. Nikto iný nebol pri incidente zranený./agentury/