iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

EÚ zakáže vstup na územie, v ČR vyše 430 nakazených

Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Krajiny zavádzajú rázne opatrenia.V USA a Rusku už začali testovať vakcínu proti koronavírusu. Na celom svete sa nakazilo už vyše ako 194 000 ľudí. Viac ako 7 800 ľudí chorobe Covid-19 podľahlo. Dianie sledujeme online.

Srbské úrady sa v boji proti šíreniu nového koronavírusu rozhodli uplatniť aj zákaz nočného vychádzania v čase od 20.00 h do 05.00 h. Opatrenie má platiť od stredajšieho večera, informovali v utorok tlačové agentúry APA a DPA. Pre obyvateľov miest vo veku nad 65 rokov platí od stredy 10.00 h celodenný zákaz vychádzania. Na vidieku, kde je obyvateľstvo zatiaľ ohrozené v menšej miere, platí takéto opatrenie pre ľudí starších ako 70 rokov. Najstaršej generácii má byť umožnené zaobstarať si najnutnejšie potreby v supermarketoch, ktoré budú osobitne pre tento účel otvorené každú nedeľu v čase od 04.00 do 07.00 h. Zásobovanie seniorov má zabezpečovať aj sieť pomocníkov.

Dánsko dočasne zatvára nákupné strediská, nočné kluby, kryté športoviská, reštaurácie a bary v snahe zabrániť šíreniu ochorenia COVID-19 spôsobovaného koronavírusom.** Krajina tiež od stredy zakazuje zhromaždenia s účasťou viac ako desať ľudí. Oznámila to dánska vláda, píše agentúra DPA. Tieto opatrenia nadobudnú účinnosť od stredy 10.00 h SEČ do 30. marca, povedala dánska premiérka Mette Frederiksenová. Zostanú otvorené iba lekárne a predajne potravín, ktoré musia zabezpečiť, aby si ľudia udržiavali dostatočnú vzdialenosť a mali pre nich dezinfekčné prostriedky na umytie rúk, dodala premiérka.

Francúzsko by mohlo občanom Británie zakázať vstup na svoje územie, ak Londýn neprijme v boji s pandémiou nového koronavírusu rovnako prísne opatrenia ako Paríž. Podľa agentúry AFP to v utorok povedal francúzsky premiér Édouard Philippe. Ak Británia takéto opatrenia neprijme, „ťažko budeme na svojom území akceptovať britských občanov, ktorí sa vo svojej krajine voľne pohybujú a potom prídu do Francúzska“, povedal Philippe.

Belgicku v dôsledku šírenia epidémie COVID-19 začne od stredy od poludnia platiť zákaz vychádzania. Tento stav by mal trvať do 5. apríla.** V utorok večer o tom rozhodla Rada národnej bezpečnosti (CNS). Za dôsledné presadzovanie zákazu vychádzania bude zodpovedná polícia. Obyvatelia krajiny boli vyzvaní, aby zostali doma. V prípade núdze môžu ísť do obchodu s potravinami, do lekárne, na poštu, do banky alebo s autom na čerpaciu stanicu. Supermarkety budú pod prísnym dohľadom, čo znamená, že na ploche 10 štvorcových metrov môže byť iba jeden zákazník a v obchode môže pobudnúť najviac 30 minút. Večierky a obchody s nočnou prevádzkou budú musieť ukončiť predaj o 22.00 h.

Európska komisia (EK) oznámila v utorok vytvorenie vedeckej expertnej skupiny pre chorobu COVID-19, zostavenej z epidemiológov a virológov z rôznych členských štátov EÚ. Cieľom tejto poradnej skupiny bude sformulovať na základe vedeckých údajov usmernenia EÚ týkajúce sa opatrení na riadenie rizík. Expertnej skupine, ktorá bola vytvorená na základe mandátu od členských štátov, bude predsedať predsedníčka EK Ursula von der Leyenová a spolupredsedať eurokomisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidisová.

Európska únia v dôsledku pandémie koronavírusu zakáže na 30 dní občanom iných krajín vstup na územie svojich 27 členských štátov. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Nemecký minister vnútra Horst Seehofer nariadil obmedziť vstup občanov krajín mimo Európskej únie do Nemecka, čím chce zmierniť nebezpečenstvo nakazenia ďalších ľudí novým druhom koronavírusu. Tlačová agentúra DPA o tom informovala s odvolaním sa na vyhlásenie Seehoferovho rezortu, zverejnené v utorok večer.

V Českej republike potvrdili už 434 prípadov nákazy. Aktualizované údaje platné k 18.00 h zverejnilo na svojom webe české ministerstvo zdravotníctva. Od pondelkového večera tak pribudlo v krajine 90 prípadov nákazy. Informovala o tom televízna stanica ČT24.
Najviac chorých na COVID-19 má Praha (154), nasleduje Stredočeský kraj so 48 prípadmi a Olomoucký kraj s 38 prípadmi. Traja pacienti sa z ochorenia vyliečili v Ústeckom kraji na severozápade ČR. Podľa údajov českého ministerstva zdravotníctva už v krajine celkovo vykonali viac ako 6 300 testov. Traja pacienti sú vo veľmi vážnom stave.

V karanténe musí ostať posádka Záchrannej služby Košice, ktorá v utorok zasahovala v jednom z košických hotelov v súvislosti s úmrtím ubytovaného zahraničného hosťa. „Vzhľadom na to, že tam bola pozitívna cestovateľská anamnéza, o ktorej sme nevedeli, tak posádka ostáva v karanténe najbližších minimálne 48 hodín, keď budeme čakať na výsledok testov,“ uviedol hlavný zdravotnícky záchranár košickej záchranky Vladimír Hosa. Na prípad upozornil portál Aktuality.sk.

Slováci, ktorí bývajú na maďarskom pohraničnom území, budú môcť cestovať za prácou na Slovensko. Informoval o tom Petar Lazarov, hovorca ministerstva vnútra. Dohoda medzi slovenským a maďarským ministerstvom vnútra zabezpečí voľný cezhraničný pohyb občanov Slovenska, ktorí bývajú alebo pracujú na území Maďarska najviac do 30 kilometrov od svojich hraníc a rovnaké pravidlá budú platiť pre občanov Maďarskej republiky, ktorí žijú alebo pracujú na Slovensku.

„Voľný cezhraničný pohyb týchto Slovákov bude platiť od štvrtka 19. marca 2020. Týmto opatrením sa vyrieši aj situácia slovenských občanov v Rajke a susedných obciach. Na túto skupinu slovenských občanov sa nevzťahujú povinné karanténne opatrenia,“ informuje Lazarov s tým, že rovnaké pravidlá budú platiť pre občanov Maďarskej republiky, ktorí žijú alebo pracujú na Slovensku. „Akékoľvek ďalšie úpravy tejto bilaterálnej dohody budú závisieť od nárastu výskytu pozitívnych prípadov koronavírusu na dotknutých územiach,“ dodal hovorca.

V Taliansku podľahlo nákaze koronavírusom ďalších 345 ľudí, čím sa počet úmrtí na ochorenie COVID-19 v tejto krajine za 24 hodín zvýšil na 2503. Infikovaných je 26 062 ľudí. Informovala o tom v utorok agentúra ANSA.

Na 71 mŕtvych stúpol v Británii počet obetí nákazy koronavírusom, čo je nárast o 14 osôb za deň. Informovala o tom spravodajská televízna stanica Sky News. Najnovšie prípady hlásili z Anglicka. Pacienti, ktorí podľahli ochoreniu COVID-19, boli vo veku 45 až 93 rokov a všetci mali vážne zdravotné problémy. Počet prípadov nákazy stúpol v Británii na 1950, čo je o štvrtinu (407) viac ako v pondelok. Do utorka rána bolo v krajine otestovaných 50.442 ľudí, z ktorých 48.492 malo testy negatívne.

Nemecká metropola Berlín plánuje postaviť novú nemocnicu, v ktorej bude možné ošetrovať až 1 000 pacientov trpiacich ochorením COVID-19. Dilek Kalayci, minister zdravotníctva vo vláde Berlína, ktorý má štatút samostatnej spolkovej krajiny, uviedol, že nová nemocnica má vzniknúť v priestoroch mestského výstaviska. Výstavba má podľa neho prebiehať v spolupráci s armádou. V Nemecku bolo dosiaľ potvrdených viac ako 6000 prípadov nakazenia koronavírusom SARS-CoV-2. Celkove 13 ľudí v dôsledku nákazy zomrelo.

K dnešnému dňu pribudlo na Slovensku 25 nových prípadov na ochorenie COVID-19. Spolu tak máme 97 nakazených./agentury/

X X X

Slovensko má náskok pred vírusom, ochorieť mohla polovica obyvateľov

Ak by krízový štáb neprijal opatrenia, ochoreli by dva milióny obyvateľov. Vrchol nákazy sa čaká v druhej polovici júna.
Počet pacientov, u ktorých bol potvrdený koronavírus, sa zvýšil na 97 (stav v utorok podvečer). Z nich je 22 hospitalizo¬vaných v nemocniciach, dvaja sú umiestnení na jednotke intenzívnej starostlivosti, nie sú však napojení na umelú pľúcnu ventiláciu. Zvyšok sa lieči v domácej karanténe.

Pellegrini naznačil, že krízový štáb uvažuje nad rozšírením núdzového stavu v zdravotníctve aj na súkromný sektor. Podľa prezidenta Slovenskej spoločnosti infektológov Pavla Jarčušku by však mal štáb pristúpiť ešte k jednému výraznému obmedzeniu – dočasnému zrušeniu mestskej hromadnej dopravy. "Nemyslím si, že ho vláda neprijme,“ mieni Jarčuška.
Vysvetľuje, že k tomuto kroku zatiaľ pristúpilo Slovinsko, hoci ide o drastické opatrenie, vozidlá mestskej dopravy sú v súčasnosti miestom, kde sa ľudia zhlukujú. "Takéto opatrenie by prinútilo ľudí zostať doma a obmedziť pohyb,“ tvrdí infektológ.

Opatrenia, ktoré Slovensko prijalo – zatvorenie hraníc, obmedzenie vlakovej a autobusovej dopravy len na územie krajiny, zrušenie leteckej prepravy, zatvorenie škôl, sú síce prísne, ale ukazuje sa, že sú nevyhnutné.

"Prijaté opatrenie výrazne dopomohli k tomu, aby sa šírenie koronavírusu pozastavilo,“ hodnotí generálny riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky rezortu zdravotníctva Martin Smatana. Podľa matematických modelov totiž COVID-19, ktorý spôsobuje koronavírus, dosiahne svoj epidemiologický vrchol na 110. deň od 15. marca, teda 22. až 23. júna. "Vtedy bude mať toto ochorenie desať percent obyvateľov,“ dodal.

Analýza inštitútu vychádza zo simulácie prenosu koronavírusu po Slovensku na základe migračných tokov medzi obcami podľa modelu na základe článku z časopisu Nature. Na jej základe môže Ústredný krízový štáb pripraviť ďalšie opatrenia. Podľa Smatanu sa model aktualizuje každý deň o nové čísla, pričom ďalšia analýza by mala byť hotová 23. marca.
Smatana zdôrazňuje, že ak by Slovensko neprijalo žiadne opatrenia, do 26 dní by ochorelo až 45 percent populácie, čo sú približne dva milióny Slovákov. "Vďaka opatreniam bol nárast počtu pacientov posunutý v čase,“ prízvukuje šéf inštitútu s tým, že Slovensko tak získalo čas na ďalšie opatrenia alebo nákup potrebného zdravotníckeho vybavenia.

Podľa Smatanu máme na najbližšie dva mesiace všetko, čo potrebujeme. "Máme vyše 550 respirátorov pre najťažších pacientov, predpokladáme, že do dvoch mesiacov od 15. marca bude intenzívnu zdravotnú starostlivosť potrebovať 532 ľudí,“ pokračoval s tým, že práve prísnymi opatreniami si Slovensko kúpilo čas. "Čo je benefit, ktorý iné krajiny ako Taliansko alebo Španielsko nemajú, preto tam teraz majú katastrofické scenáre,“ myslí si.

Ak bude 537 391 nakazených, očakáva sa, že v 100. deň od 15. marca bude mať symptómy 322 435 z nich. Ak rátame súčasnú vekovú distribúciu, tak bude 7,43 percenta symptomatických pacientov vyžadovať podľa štúdie hospitalizáciu. Počíta sa s tým, že z nich bude zase 13,75 percenta potrebovať akútnu starostlivosť.

Model ďalšieho vývoja nákazy koronavírusom však predpokladá, že opatrenia budú pokračovať aj v ďalších týždňoch. Aktuálna analýza už brala do úvahy, že sú zatvorené všetky školy a zastavila sa výroba v automobilkách Volkswagen a PSA.
"Slovensko má 60 dní na to, aby buď dokúpilo prístroje alebo dokázalo aplikovať opatrenia na problémové časti populácie,“ upozornil Smatana s tým, že najlepšie by bolo, aby ľudia vôbec alebo minimálne vychádzali./agentury/

X X X

Koronavírus: Trumpova administratíva pripravuje rozsiahle stimuly

Americký prezident Donald Trump chce veľký balík stimulov na podporu ekonomiky a zmiernenie dôsledkov pandémie nového koronavírusu. V Kongrese pokračujú rokovania medzi zákonodarcami a predstaviteľmi vlády o podporných balíkoch, ktorých celkový hodnota by mohla dosiahnuť 800 miliárd až 1 bilión dolárov (728,5 miliardy až 910,6 miliardy eur).
Minister financií Steven Mnuchin na tlačovej konferencii v Bielom dome povedal, že federálna vláda chce poslať občanom priamo hotovosť. „Skúmame možnosť, že by sme Američanom okamžite poslali šeky," uviedol Mnuchin s tým, že by sa to mohla stať v najbližších dvoch týždňoch. "Američania v tejto chvíli potrebujú hotovosť,“ dodal.
Podľa Mnuchina takáto pomoc je rýchlejšia než daňové úľavy, ktoré presadzoval Trump. Trvalo by totiž mesiace, než by sa dostali k ľuďom.

Americká centrálna banka (Fed) v utorok ohlásila nový program na pomoc firmám s krátkodobým financovaním. V jeho rámci bude nakupovať krátkodobé firemné dlhové cenné papiere, aby zabránila zamrznutiu trhov s krátkodobým financovaním pre firmy.

Trumpova administratíva tiež uvažuje o úveroch pre malé firmy a o záchranných balíkoch pre niektoré odvetvia tvrdo zasiahnuté pandémiou nového koronavírusu, ako je napríklad letecká doprava.

Wall Street pozitívne prijala správy o pripravovaných stimuloch a hlavné indexy zvýšili predchádzajúce zisky. Americké akcie sa spamätávajú z pondelkového (16. 3.) prepadu, ktorý bol najprudší od roku 1987. Kľúčový americký index Dow Jones Industrial Average sa o 19.56 h SEČ nachádzal so ziskom 731,99 bodu alebo 3,63 % na 20.920,51 bodu, keď predtým bol na krátko v pluse o viac ako 1000 bodov,aktuality.sk

X X X

Koronavírus: V Belgicku platí od stredajšieho poludnia zákaz vychádzania

V Belgicku v dôsledku šírenia epidémie COVID-19 začne od stredy od poludnia platiť zákaz vychádzania. Tento stav by mal trvať do 5. apríla. V utorok večer o tom rozhodla Rada národnej bezpečnosti (CNS).
Členmi CNS sú okrem predsedu a podpredsedov vlády, ministri niektorých rezortov, zástupcovia regiónov, ktoré tvoria súčasť federácie, a šéfovia bezpečnostných služieb.

Za dôsledné presadzovanie zákazu vychádzania bude zodpovedná polícia. Obyvatelia krajiny boli vyzvaní, aby zostali doma. V prípade núdze môžu ísť do obchodu s potravinami, do lekárne, na poštu, do banky alebo s autom na čerpaciu stanicu.

Supermarkety budú pod prísnym dohľadom, čo znamená, že na ploche 10 štvorcových metrov môže byť iba jeden zákazník a v obchode môže pobudnúť najviac 30 minút. Večierky a obchody s nočnou prevádzkou budú musieť ukončiť predaj o 22.00 h.

Podniky boli vyzvané, aby pridelili prácu z domu pre všetky funkcie, ktoré to dovoľujú. Ak to nie je možné, vedenie podnikov musí dbať na sociálny odstup medzi pracovníkmi. Ak tieto povinnosti nie je možné splniť, príslušné spoločnosti budú musieť svoju činnosť uzavrieť. V prípade nerešpektovania týchto pravidiel boli stanovené prísne finančné pokuty.

Podľa CNS je povolená fyzická aktivita vonku: ľudia môžu ísť na prechádzky, venovať sa džogingu či jazde na bicykli, a to buď osamotene alebo spolu s blízkou osobou, s ktorou žijú pod jednou strechou. Pri stretnutiach s neznámymi ľuďmi je potrebné zachovať odstup 1,5 metra.

Verejná doprava bude aj naďalej fungovať, cestujúci však musia zachovať medzi sebou istý odstup. Cestovanie mimo hraníc Belgicka je zakázané do 5. apríla, aktuality.sk

X X X

Matovič zatiaľ nepovedal, kto bude vo vláde

Budúci premiér Igor Matovič (OĽaNO) už druhý deň sľubuje, že verejne predstaví vládu. Ani dnes sa však zrejme mená nedozvieme. "Všetko závisí od okolností dňa. Máme veľa práce okolo koronavírusu a príprav po prebratí vlády," povedal pre Pravdu Eduard Heger (OĽaNO), budúci minister financií. Zástupcovia strán zvolených do Národnej rady (NR) SR si na utorkovom rokovaní poslaneckého grémia rozdelili pozície v jednotlivých parlamentných výboroch.

Novozvolení poslanci NR SR si na piatkovej ustanovujúcej schôdzi zvolia okrem predsedu parlamentu aj dvoch podpredsedov. V piatok tiež podá demisiu dosluhujúca vláda, prezidentka SR Zuzana Čaputová vymenuje novú v sobotu. Zvyšných dvoch podpredsedov NR SR by mali poslanci zvoliť v pondelok, kedy už nominant Smeru Peter Pellegrini nebude premiérom. Predstavitelia parlamentných hnutí a strán o tom hovorili na utorkovom poslaneckom grémiu.
Líder OĽaNO Igor Matovič, ktorý je poverený zostavením novej vlády, nechcel povedať, koho hnutie nominuje na post podpredsedu parlamentu. Rozhodnúť by o tom podľa jeho slov mali novozvolení poslanci za hnutie.

Konkrétne mená Matovič v pondelok povedal prezidentke Zuzane Čaputovej. Tá vyhlásila, že akceptuje všetky predložené mená. Ministrom zdravotníctva bude Marek Krajčí (OĽaNO), financií Eduard Heger (OĽaNO), šéfom hospodárstva a podpredsedom vlády pre ekonomiku bude Richar Sulík (SaS), jeho kolega Branislav Gröhling povedie školstvo. Mária Kolíková (Za ľudí) by si mala sadnúť na stoličku ministerky spravodlivosti.

Koaličné strany si rozdelili výbory

Zástupcovia strán zvolených do Národnej rady (NR) SR si na utorkovom rokovaní poslaneckého grémia rozdelili pozície v jednotlivých parlamentných výboroch. Dvanásť pripadlo budúcej koalícii. Sedem výborov vrátane piatich kontrolných si majú rozdeliť strany budúcej opozície, teda Smer a ĽSNS. Líder hnutia OĽaNO Matovič, ktorý je poverený zostavením vlády, zatiaľ nepovedal, v ktorých výboroch budú predsedať poslanci za OĽaNO. Nekonkretizoval ani posty podpredsedov.

Hnutie Sme rodina by malo obsadiť predsednícke posty vo výbore pre regionálny rozvoj a verejnú správu, predsedom by mal byť jeho poslanec Jozef Lukáč. Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie by mal zas šéfovať za Sme rodina Jaroslav Karahuta.

Okrem toho obsadia nominanti hnutia pozície podpredsedov v troch výboroch. Podpredsedom brannobezpečnos¬tného výboru má byť Peter Pčolinský, podpredsedníčkou výboru pre sociálne veci Petra Krištúfková a v ústavnoprávnom výbore to má byť Petra Hajšelová. Predsedom poslaneckého klubu Sme rodina má byť Pčolinský.

Predsedom Národnej rady by mal byť Boris Kollár.

SaS navrhne za podpredsedu parlamentu Klusa

SaS podľa slov svojho predsedu Richarda Sulíka získa výbor pre financie a rozpočet, kde bude predsedom jej poslanec Marián Viskupič. „Je to súčasťou dohody, kompenzácie toho, že nie som na ministerstve financií,“ vysvetlil s tým, že dostanú aj predsednícky post v zdravotníckom výbore pre Janu Cigánikovú.

Sulík skonštatoval, že posty sa majú deliť podľa získaných mandátov jednotlivých strán. „Máme dva výbory, ale máme dôležité výbory pre stranícku politiku,“ odpovedal na otázku, či je s rozdelením spokojný. Dodal, že SaS získala tiež dvoch podpredsedov výborov, v zahraničnom výbore to bude napríklad Peter Osuský.

Strana SaS by mala za podpredsedu parlamentu nominovať Martina Klusa. Jeho nomináciu schválila podľa šéfa liberálov Sulíka Republiková rada SaS. Nemusí to však znamenať, že bude nominovaný. V hre by mala byť totiž možnosť, že Klus bude štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí.

Kiska sa vzdal mandátu

Post predsedu výboru pre európske záležitosti by mal podľa slov podpredsedníčky strany Za ľudí Veroniky Remišovej obsadiť ich kandidát Tomáš Valášek. Skonštatovala, že je to dlhoročný diplomat. „Myslím si, že európsky výbor bude fungovať úplne ináč, ako fungoval za minulej vlády,“ podotkla.

Pozíciu predsedu výboru pre sociálne veci, ktorá pripadá strane Za ľudí, by mohla podľa jej slov obsadiť Jana Žitňanská. Dodala, že strana bude mať aj troch podpredsedov výborov, jedného napríklad vo výbore pre verejnú správu.
Smeru a ĽSNS podľa slov Remišovej a Kollára ponúkli toľko výborov, na koľko majú nárok. Budúca koalícia čaká, o ktoré výbory strany prejavia záujem. Remišová priznala, že strana Za ľudí by mohla mať problém s nomináciami na niektoré posty ĽSNS vo výboroch.

Exprezident Andrej Kiska oznámil, že sa vzdáva mandátu poslanca NRSR zo zdravotných dôvodov. Predsedom strany Za ľudí zostáva. Koaličné strany si prerozdelia celkovo 12 postov a opozičné sedem, zatiaľ však nie je známe koľko predsedov kontrolných výborov bude mať strana Smer a Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko. Šéf strany Smer – sociálna demokracia (Smer) Robert Fico tiež zopakoval, že podpredsedom NR SR bude Peter Pellegrini (Smer)./agentury/

X X X

Andrej Kiska nenastúpi do parlamentu

O možnom odchode Kisku z politiky sa špekuluje už dlhšie.

Bývalý prezident a líder strany Za ľudí Andrej Kiska si neuplatní svoj poslanecký mandát a podľa informácií Aktuality.sk do parlamentu nenastúpi. Informuje o tom aj portál tvnoviny.sk. Informáciu už potvrdila aj podpredsedníčka strany Veronika Remišová. „On to vysvetlí sám osobne a povie ľuďom aj dôvody,“ vyhlásila.

Andrej Kiska vzápätí zverejnil status na Facebooku, kde svoje rozhodnutie bližšie vysvetlil. Mandátu sa vzdáva pre svoj zdravotný stav.„Roky politického zápasu o lepšie a spravodlivejšie Slovensko sa podpísali aj na mojom zdraví, preto potrebujem nejaký čas na regeneráciu,“ napísal. Tvrdí, že naďalej zostáva predsedom strany Za ľudí.

O jeho odchode sa hovorilo dlhšie

O možnom odchode Kisku z politiky sa špekuluje už dlhšie. Exprezident pôvodne ani nechcel zakladať politickú stranu, po vražde novinára Jána Kuciaka však svoj názor zmenil.

Kiska sa netajil premiérskymi ambíciami. Naopak, pred voľbami dlhodobo odmietal odpovedať na otázku, či si vie predstaviť aj pôsobenie vo funkcii ministra alebo radového poslanca. Vo voľbách získala strana Za ľudí len niečo cez päť percent a stala sa najslabšou súčasťou novej štvorkoalície pod vedením Igora Matoviča.

Problémy so srdcom

Kiska má navyše zdravotné problémy, len prednedávnom absolvoval operáciu srdca. „Zákrok mi pomohol len čiastočne a problém sa mi v poslednom čase opakovane vracia. Na základe odporúčania lekárov tak na najbližšie obdobie upravím svoj pracovný program,“ napísal na Facebooku 9. marca.

Kiska sa preto nezúčastňuje ani na rokovaniach s budúcimi koaličnými partnermi. Zastupuje ho Veronika Remišová.
V novej vláde získala Kiskova strana dve miesta. Mária Kolíková bude ministerkou spravodlivosti, Remišová zasa vicepremiérkou pre regionálny rozvoj, investície a informatizáciu.

Sulík: Neprekvapuje ma to

Kiskov koaličný partner Richard Sulík sa o odchode šéfa Za ľudí dozvedel až od novinárov. „Ak sa naozaj vzdá, poviem len to, čo som povedal aj v minulosti, že ma to príliš neprekvapí," komentoval Sulík.
Budúci premiér Igor Matovič mu zasa ďakuje a praje pevné zdravie. „Ďakujem, že nám pomohol v boji s mafiou a mrzí ma, že už s nami nebude bojovať ďalej.“

Hovorca parlamentu Tomáš Kostelník zasa novinárom povedal, že Kiska ich ešte o vzdaní sa mandátu neinformoval.
„Ak sa poslanci rozhodnú svoj mandát vykonávať, v piatok na ustanovujúcej schôdzi zložia sľub. Alebo sa rozhodnú ho nevykonávať, v tom prípade napíšu list, že sa mandátu vzdávajú,“ vysvetlil. Ak kancelária národnej rady list dostane a Kiska sa skutočne mandátu vzdá, jeho náhradníkom by sa v parlamente mal stať Tomáš Lehotský, aktuality.sk

X X X

Na Slovensku možno zatvoria aj niektoré čerpacie stanice

"Našou spoločnou misiou, ako zodpovedných spoločností, je zabezpečiť Slovensku, občanom a obyvateľom nepretržitý prísun palív a ďalších produktov. Pri zvýšených núdzových opatreniach prevádzkovatelia nevylučujú ani optimalizáciu počtu otvorených čerpacích staníc, avšak za tých podmienok, aby plynulosť zásobovania bola zachovaná," povedala riaditeľka Slovenskej asociácie petrolejárskeho priemyslu a obchodu Zuzana Oprchalová.

Čerpacie stanice zároveň prosia všetkých zákazníkov, aby rešpektovali nové pravidlá, ktoré si vyžaduje mimoriadna situácia v súvislosti so šírením koronavírusu a na čerpacie stanice vstupovali len s rúškom alebo prekrytím tváre látkou.
„V snahe zníženia sociálneho kontaktu takisto vyzývajú na vstup do predajní v bezpečných odstupoch, pričom zákazníci by mali pri platbe uprednostniť platobné karty,“ uvádza sa ďalej v tlačovej správe. Prevádzkovatelia čerpacích staníc postupne zavádzajú zvýšené hygienické pravidlá na predajniach, zaviedli používanie ochranných prostriedkov, obmedzili ponuku gastro produktov, či zmenili otváracie hodiny.

Zvýšené hygienické nároky sa dotýkajú aj prepravných spoločností. Asociácia preto žiada všetkých vodičov medzinárodnej cezhraničnej prepravy, aby nevstupovali do priestorov čerpacích staníc bez ochranného rúška a ochranných pomôcok. V koordinácii s Políciou SR chce takisto predísť nebezpečnému hromadeniu ľudí v priestoroch čerpacích staníc, ktorí tranzitujú cez Slovensko.

Asociácia pripomína, že v mimoriadnej situácii má špeciálne postavenie spoločnosť Slovnaft, keďže jeho sieť čerpacích staníc je predmetom kritickej infraštruktúry štátu. To znamená, že zabezpečuje palivá pre záchranné a bezpečnostné zložky./agentury/

X X X

Bratislavský župan Droba zahmlieva o apartmáne v Kočnerovom hoteli. Aj v majetkovom priznaní

Marian Kočner v minulosti označil Juraja Drobu za majiteľa apartmánu v jeho hoteli na Donovaloch. Droba to popiera, jeho majetkové priznanie však vzbudzuje pochybnosti.

Bratislavský župan Juraj Droba zavádzal o apartmáne v Kočnerovom hoteli na Donovaloch. A podľa všetkého sa vyhol aj povinnosti deklarovať svoje nehnuteľnosti v majetkovom priznaní verejného funkcionára. Kočner označil Drobu v roku 2012 za priateľa a majiteľa apartmánu v Residence Hoteli. Kočner sa o Drobovi takto vyjadril v SMS správe, ktorú poslal predsedovi SaS Richardovi Sulíkovi.

„De jure som ten apartmán nekúpil, bol celý napísaný na môjho kamaráta, ale de facto som jeho 50-percentným spolumajiteľom,“ opísal Droba v roku 2017 svoj vzťah k spomínanému apartmánu denníku SME.
Napriek tomu, že Droba sa vtedy označil za polovičného vlastníka apartmánu v Residence Hoteli na Donovaloch, v majetkovom priznaní túto skutočnosť nikdy neuviedol.

Podobným spôsobom spoluvlastnil aj ďalšie apartmány v Smokovci a rakúskom Semmeringu. Oficiálnym majiteľom bol podľa katastra Peter Lím, reálne však polovica patrila Drobovi.

Horúca linka

Droba zároveň v septembri 2017 s Kočnerom konzultoval, ako bude o apartmáne na Donovaloch informovať médiá.
„Mám tu slabý signál. Ak by ti volali, ja hovorím presne toto: S Marianom Kočnerom sa nestýkam,“ písal Droba Kočnerovi cez aplikáciu Whatsapp. „Naposledy sme sa videli pred šiestimi či siedmimi rokmi. Ak by sa pýtali. O. k. a vďaka,“ dodal Droba.

„Odmietam akékoľvek dohadovanie. Ctím si zásadu, že osobu, o ktorej sa vyjadrujem do médií, o tom informujem. Rovnako som konal aj v tomto prípade,“ reagoval Droba v minulosti pre týždenník Plus 7 dní.
Ďalšie trhliny

Dnes tvrdí, že jeho vyjadrenie pre denník SME bolo nepresné. Žiadny apartmán na Donovaloch vraj nevlastní, kamarátovi Límovi len požičal peniaze na jeho kúpu.

„V minulosti som sa nepresne vyjadril, keďže som ich kúpu pomohol financovať. V tomto zmysle som sa cítil ako spolumajiteľ,“ uviedol Droba pre Aktuality.sk.

V jeho majetkových priznaniach však nie je ani záznam o pohľadávke voči Petrovi Límovi, na ktorého je napísaný apartmán na Donovaloch. Droba tak preukázateľne obišiel zákon. Podľa prepisov z aplikácie Whatsapp niekoľko rokov komunikoval aj s Alenou Zsuzsovou. K ich stretnutiu však nedošlo, správy sú výlučne súkromnej povahy.

Komunikácia Juraja Drobu s Marianom Kočnerom v septembri 2017:

Droba: Sme sa do mna obúva kvôli nepodstatnej hlúposti. Riesim to po vlastnej linke. Teba spomínať nebudem. Viem že v tom nemáš prsty, len Ta používajú.

Kočner: Tak
Kočner: Banda prašivá pisálkovská

Droba: Mám tu slabý signál.
Droba: Ak by ti volali, ja hovorím presne toto:
Droba: S Mariánom Kocnerom sa nestykam.
Droba: Byt na Donovaloch som nekupoval, kúpil ho môj kamarát a ja som mu naň poskytol časť peňazí. Bodka. Koniec príbehu.

Kočner: Presne to som už 3 krát dnes povedal

Droba: Naposledy sme sa videli pred šesť sedem rokmi. Ak by sa pýtali.
Droba: Ok a vďaka.

Kočner: Niet zač, aktuality.sk

X X X

Jaguar obmedzí koncom týždňa prevádzku v Nitre

Spoločnosť dočasne pozastaví výrobu vozidiel, pričom posledný výrobný deň bude piatok 20. marca.
Aktivity týkajúce sa nábehu výroby vozidla Defender budú pokračovať v nevyhnutnom rozsahu. "Spoločne so zástupcami odborových organizácií pôsobiacich v našom závode v Nitre sme vypracovali plán, pri ktorom sme zohľadňovali vyvážený prístup k ochrane zdravia zamestnancov, ako aj k ochrane nášho podnikania v lokálnom aj globálnom meradle.

V stredu 18. marca oznámime zamestnancom spoločne so zástupcami odborov podrobnosti," informovala manažérka pre firemné vzťahy Miroslava Remenárová.

Všetky závody spoločnosti Jaguar Land Rover v Británii zostávajú otvorené. Spoločnosť bude podľa Remenárovej naďalej pozorne sledovať vývoj celkovej situácie./agentury/

X X X

Zomrela vdova po Gagarinovi - prvom človeku vo vesmíre

Vo veku 84 rokov zomrela v utorok Valentina Gagarinová, vdova po niekdajšom sovietskom kozmonautovi Jurijovi Gagarinovi, ktorý sa stal prvým človekom vo vesmíre. Tlačovej agentúre TASS to povedal nemenovaný hovorca ruského Strediska prípravy kozmonautov J. A. Gagarina pri Moskve.

Valentina Ivanovna Gagarinová, rod. Goriačevová, sa narodila 15. decembra 1935 v Orenburgu. Po absolvovaní miestnej zdravotníckej školy pracovala v laboratóriu strediska pre riadenie vesmírnych misií. Za Gagarina sa vydala v októbri 1957.
Po smrti manžela v marci 1968 Gagarinová neposkytovala žiadne rozhovory, zúčastňovala sa však na rôznych podujatiach venovaných Gagarinovi. V posledných rokoch žila v Hviezdnom mestečku pri Moskve, kde sa nachádza aj spomínané výcvikové centrum.

Jurij Alexejevič Gagarin, dôstojník sovietskeho armádneho letectva, sa dostal do kozmického priestoru ako prvý človek v dejinách 12. apríla 1961. Zahynul 27. marca 1968 pri leteckej havárii neďaleko dediny Novosiolovo vo Vladimirskej oblasti, aktuality.sk

X X X

Stopka pre ďalšiu IT firmu, ktorá má prepojenia na spoločnosť s väzbami na Počiatka a Brhela

Pomyselný bič na firmy s nejasným vlastníckym pozadím opäť zafungoval. Česká IT firma Barclet, známa 16-miliónovou zákazkou, sa nebude môcť uchádzať o štátne zákazy. Nepresvedčila súd, že jej skutočnou vlastníčkou je česká daňová poradkyňa. Státisícové výbery v hotovosti, nepresvedčivé dôkazy o oficiálnej vlastníčke aj zavádzanie súdu. To sú hlavné dôvody, prečo sa česká IT firma s miliónovými tržbami a so sídlom v paneláku nebude môcť uchádzať o štátne zákazky na Slovensku.

Inkriminovanou spoločnosťou je akciovka Barclet z Prahy, ktorá sa u nás preslávila najmä 16-miliónovou zmluvou na dodávku telekonferenčného systému.

Zaujímavé je však aj možné vlastnícke pozadie firmy. Hoci oficiálnou majiteľkou je česká daňová a účtovná poradkyňa Ilona Vošvrdová Prstecká, súd o tom nedokázala presvedčiť. Naopak, za Barcletom možno vďaka inej IT spoločnosti vystopovať prepojenia na niekdajšieho smeráckeho ministra Jána Počiatka a podnikateľa Jozefa Brhela, označovaného za sponzora Smeru.

Kto je skutočným vlastníkom firmy, nemožno jednoznačne povedať. Faktom je, že Okresný súd v Žiline ju v marci vymazal z protischránkového registra, čím Barcletu znemožnil čerpanie peňazí plynúcich zo zmlúv so štátom.
V praxi to znamená, že odo dňa výmazu sa nesmie uchádzať o štátne zákazky ani čerpať viac ako 250-tisíc eur ročne od štátnych inštitúcií a samospráv alebo 100-tisíc eur jednorazovo.

Podozrivý advokát

Česká daňová poradkyňa Vošvrdová Prstecká figuruje v protischránkovom registri ako konečná užívateľka výhod v akciovke Barclet. Ako skutočnú vlastníčku IT firmy ju osvedčili advokáti Dušan Hrnčiar z advokátskej kancelárie SHM Partners a Peter Svitok zo Svitok a spol.

Peter Svitok je bývalým zamestnancom advokátskej kancelárie Martina Čižmárika – muža označovaného za Počiatkovho advokáta, ktorý mal viacero spoločných aktivít aj s bývalým ministrom vnútra a korunným princom Smeru Robertom Kaliňákom.

Čižmárik, presnejšie jeho kancelária BADUCCI Legal zastupovala ministerstvo dopravy v kauze Tipos, kde štát prišiel o milióny eur. Tie skončili v cyperskej schránke, pričom hrozba finančných strát pre Slovensko bola oveľa vyššia. Na prípad však upozornil český novinár Miroslav Motejlek a k vyplateniu ďalších desiatok miliónov eur nedošlo. Ministrom financií bol v tom čase Počiatek, ktorý zaplatenie „pokuty“ obhajoval.

Ďalšia Čižmárikova firma figurovala v kauze zámeny budov pre klientske centrum v Martine v réžii ministerstva vnútra na čele s Kaliňákom, ktorému advokát predával garáž v Bratislave. Čižmárik tiež zastupoval Počiatka v spore s Martinom Daňom.

Späť však k Petrovi Svitokovi, ktorý istý čas spoluvlastnil spoločnosť BRAIN:IT. Spoločnosť s ručením obmedzením mala väzby na IT firmu Anext, spájanú s Počiatkom a Brhelom. Obaja v minulosti prepojenia odmietli.
Spojenia s kontroverzným Anextom

S IT firmou Anext je spojená aj spoločnosť Barclet. Kontaktná osoba tejto akciovky Nelly Drescherová totiž roky pracovala aj pre českú pobočku slovenského Anextu.

Pripomeňme, že aj slovenský Anext, dnes LeikTec, vymazal žilinský súd z protischránkového registra. Stalo sa tak z podobných príčin ako v prípade akciovky Barclet – nejednoznačné vlastnícke pozadie. Medzi majiteľov pritom patrila od polovice roka 2018 do februára 2019 aj Vošvrdová Prstecká.

Ďalším spojivkom medzi firmami Barclet a Anext je spomínaná 16-miliónová zmluva na telekonferenčný systém. O zákazku sa okrem Barcletu uchádzal ako konkurent aj Anext, tretím záujemcom bola firma Soitron. Anext a Barclet si „konkurovali“ aj pri zákazkách v Českej republike.

Oficiálna majiteľka Barcletu tvrdí, že nejde o nič zvláštne. „Nie je nič výnimočné, že na malom českom a slovenskom IT trhu si pri niektorých projektoch spoločnosti navzájom konkurujú a pri iných projektoch zas navzájom spolupracujú,“ uviedla Vošvrdová Prstecká pred súdom.

Firmy Barclet a Anext podľa nej spolupracovali napríklad na kontroverznom projekte eHealth, ktorý sa vlečie už od roku 2008.

Prstecká pred súdom priznala aj spoluprácu uvedeného tandemu na telekonferenčnom systéme. Neskôr sa však opravila, že Anext so systémom nemal nič spoločné.

„Obete“ protischránkového registra

Najvýznamnejšou firmou, ktorú žilinsky súd vymazal z protischránkového registra, je Anext. IT firma zarábala takmer výhradne na štáte a v najlepšom roku mala tržby 60 miliónov eur. Spoločnosť Anext sa podieľala na kontroverzných projektoch eHealth či slovensko.sk a bola spájaná aj s exministrom Jánom Počiatkom a oligarchom Jozefom Brhelom.

Žilinský súd vymazal aj firmu JHS, spojenú s exšéfom úradu regulujúcim energie Jozefom Holjenčíkom. Niekdajší vysoký štátny funkcionár sa síce tváril, že s firmou nemá nič spoločné, súd však jeho tvrdeniam neuveril. Holjenčík okrem iného vyberal státisíce z firemného účtu.

Historicky prvým výmazom bol výmaz Unicredit bank Czech and Slovakia. Súd vymazal pobočku zahraničnej banky z dôvodu, že do registra zapísala iba členov manažmentu slovenskej pobočky, nie však medzinárodných manažérov.

IT firma Barclet je štvrtou firmou, ktorá sa nebude môcť uchádzať o štátne zákazky.

Významným prípadom na žilinskom súde bola aj kontrola zápisu Infra Services v registri. Firmu súd síce nevymazal, avšak vďaka podnetu reportéra SME Adama Valčeka a následnému preverovaniu súdu sa Ivan Kmotrík priznal, že vlastní necelú polovicu firmy, ktorá dodáva bratislavským vodárňam služby za desiatky miliónov eur. Kmotrík však tvrdil, že akcie kúpil len deň pred pojednávaním, na ktoré bol predvolaný.

Doba kešu

Okresný súd v Žiline vymazal Barclet z protischránkového registra preto, že oficiálna majiteľka neuniesla dôkazné bremeno pri povinnosti preukázať, že jej firma skutočne patrí.

Česká daňová poradkyňa si situáciu skomplikovala sama. Jej vysvetlenie bolo podľa žilinského súdu „v rozpore s podaním (...), kde uvádzala, že zisk vyplatený v roku 2018 použila okrem iného aj na výdavky na investíciu do nehnuteľnosti vo vlastníctve v Českej republike vo výške 3,2 mil. Kč (124-tisíc eur, pozn. red.).“
V skutočnosti vybrala z účtu omnoho vyšší obnos.

Prstecká tiež nevedela jednoznačne zdôvodniť, prečo počas ôsmich dní v roku 2018 vyberala z účtu firmy päťkrát v hotovosti státisíce eur. Presné sumy boli v rozhodnutí súdu vyčiernené. Z počtu cifier je však zrejmé, že ide o vysoké sumy.

Prstecká tvrdila, že hotovosť vkladala do trezoru a uhrádzala z nej výdavky na rekonštrukciu domu. „Takéto vysvetlenie považuje súd za nedôveryhodné,“ uviedol predseda súdu Jaroslav Macek v rozhodnutí. Podľa neho je podozrivé, keď päťkrát v priebehu ôsmich dní vyberie majiteľ firmy vysoké sumy peňazí na rekonštrukciu domu v Česku v eurách.
Barclet mal podľa účtovnej uzávierky za rok 2018 tržby 52 miliónov českých korún, v prepočte viac ako 1,7 milióna eur.

Umyli si ruky

Všetci, ktorí majú nejakú spojitosť s vymazanou IT firmou Barclet, akýkoľvek omyl odmietajú.
Vošvrdová Prstecká trvá na tom, že akciovku vlastní: „Podcenila som to, je mi ľúto, že to takto vyzerá, naozaj som si myslela, že som všetko preukázala.“

Česká daňová poradkyňa tvrdí, že z účtov firmy vybrala v hotovosti dohromady asi 330-tisíc eur a všetky minula na vlastné potreby, prípadne zostali v trezore. Bývalá spolumajiteľka Anextu je presvedčená, že Barcletu poškodili prepojenia na firmu Anext, s ktorou je dnes podľa vlastných slov „vo vojne“.

Vošvrdová Prstecká odmieta, že by sa poznala s Počiatkom alebo Brhelom.

Zástupca advokátskej kancelárie Svitok a spol., ktorá zapísala Barclet do protischránkového registra v júni 2017, na naše otázky neodpovedal.

„Vo vzťahu k právnym službám poskytovaným klientom našej advokátskej kancelárie sa nemôžeme vyjadriť, pretože nám to neumožňuje zákonná povinnosť zachovávať mlčanlivosť o poskytovaných právnych službách,“ uviedol zástupca advokátskej kancelárie SHM Partners Dušan Hrnčiar. Ten je v registri dodnes vedený ako oprávnená osoba firmy Barclet.

Bývalý minister financií a dopravy Počiatek aj oligarcha Brhel dlhodobo odmietajú podozrenia z prepojenia na IT firmy, ktoré profitovali na štátnych zákazkách. Žilinský súd pritom už dve z nich, oficiálne patriace iným osobám, vymazal z protischránkového registra práve pre nepresvedčivé vlastnícke pozadie.

Zákazky od CVTI

Zmluvu na telekonferenčný systém uzavrelo s firmou Barclet štátne Centrum vedecko-technických informácií (CVTI) spadajúce pod ministerstvo školstva.

Centrum v minulosti podpísalo viacero miliónových zmlúv s kontroverznými IT firmami, pričom viackrát čelilo škandálom týkajúcich sa jeho základnej činnosti – zabezpečenia vedeckej literatúry a prístupov pre slovenských vedcov do medzinárodných databáz.

Zmluvu s centrom, a to za 9,6 milióna eur, uzavrela aj spomínaná spoločnosť Anext s väzbami na Počiatka a Brhela.
Šéfom CVTI je od roku 2007 Ján Turňa, ktorý na tomto poste prežil prvú vládu Roberta Fica (Smer-SD), Radičovej kabinet a neskôr aj druhú a tretiu vládu pod taktovkou Smeru-SD. V dosluhujúcom kabinete mali ministerstvo školstva pod palcom nominant SNS Peter Plavčan, ktorý škončil po škandáloch s eurofondami určenými na vedu, a Martina Lubyová, niekdajšia nominantka národniarov, ktorá vstúpila do strany pár mesiacov pred parlamentnými voľbami.
Turňa bol v minulosti odvolaný z pozície šéfa Vedeckého parku Univerzity Komenského pre podozrenia súvisiace s nezákonným tendrom, ktorý získal Váhostav Juraja Širokého – Turňa totiž so Širokým v minulosti podnikal.
Stanovisko CVTI doplnené o 12:45

Na základe zmluvy CVTI SR so spoločnosťou Barclet, a.s. bola v roku 2015 vybudovaná Národná teleprezentačná infraštruktúra. Súčasťou predmetnej zmluvy a zaplatenej ceny diela je aj poskytovanie rozšírenej 5-ročnej záruky na hardvérové zariadenia, preto je trvanie zmluvy plánované až do novembra 2020. Služby rozšírenej záruky boli do dnešného dňa riadne poskytované a nemáme informáciu o tom, že by spoločnosť zamýšľala svoje záväzky zo zmluvy prestať plniť.

Zároveň zdôrazňujeme, že všetky finančné záväzky CVTI SR vyplývajúce zo zmluvy boli uhradené ešte v roku 2015, odkedy nie sú na základe predmetnej zmluvy realizované žiadne ďalšie platby a s platbami sa nepočíta ani v budúcnosti.

Na základe uvedených dôvodov sa nazdávame, že by nebolo rozumné predmetnú zmluvu vypovedať, avšak budeme danú záležitosť ešte konzultovať s právnikmi a novým vedením ministerstva.

Na záver pripomíname, že Národná teleprezentačná infraštruktúra (NTI) pozostáva z vyše 190 miestností po celej SR, vrátane centrálneho manažmentu, správy a prevádzky systému, centrálnej streamovacej platformy pre živé vysielanie a multimediálneho archívu podujatí (www.nti.sk).

NTI je od konca r. 2015 v plnej nepretržitej prevádzke a predovšetkým zo strany akademickej komunity je o jej využívanie veľký záujem. Aktuálne v súvislosti s mimoriadnou situáciou na Slovensku prebehla rekonfigurácia infraštruktúry na jej využitie na účely komunikácie a operatívnych stretnutí krízových štábov na jednotlivých úrovniach (Ústredný krízový štáb, krízové štáby ústredných orgánov štátnej správy, VÚC, okresov a obcí), aktuality.sk

X X X

Wall Street sa čiastočne zotavila z prepadu

Wall Street sa v utorok čiastočne zotavila z pondelkového prepadu, ktorý bol najprudší od roku 1987. Investori totiž počítajú s masívnymi vládnymi stimulmi na boj s ekonomickými dôsledkami pandémie koronavírusu.
Kľúčový americký index Dow Jones Industrial Average si v utorok pripísal 1048,86 bodu alebo 5,20 % a uzavrel na 21.237,38 bodu. V pondelok stratil takmer 3000 bodov alebo 13 %.

Širší index S&P 500 v utorok vzrástol o 6 % na 2529,19 bodu a technologický index Nasdaq Composite o 6,23 % na 7334,78 bodu.

Náladu na Wall Street zlepšili správy, že Biely dom chce do ekonomiky naliať až 1 bilión USD (910,6 miliardy eur), aby zmiernil dôsledky pandémie nového koronavírusu. S Mariánom Búlikom z OVB Allfinanz Slovensko o tom, ako majú bežní ľudia nakladať s úsporami v dňoch, keď koronavírus rozkolísal finančné trhy.

Fiškálny balík stimulov by mal obsahovať aj priame platby Američanom, uviedol zdroj oboznámený so záležitosťou. Vláda uvažuje o tom, že Američanom v najbližších dvoch týždňoch priamo pošle šeky, povedal novinárom minister financií Steven Mnuchin. „Američania teraz potrebujú hotovosť“.

Mnuchin dodal, že firmy si budú môcť odložiť platenie daní až do výšky 10 miliónov USD a jednotlivci až do výšky 1 milión USD.

Americká centrálna banka (Fed) okrem toho v utorok ohlásila nový program na pomoc firmám. V jeho rámci bude nakupovať krátkodobé firemné dlhové cenné papiere, aby zabránila zamrznutiu trhov s krátkodobým financovaním pre firmy./agentury/