iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

EÚ zaplatí 2000 eur migrantom z Grécka, ktorí sa vrátia

Európska komisia (EK) vo štvrtok poobede oznámila vytvorenie dočasného mechanizmu, ktorý má podnietiť migrantov k návratu. Mechanizmus sa týka najviac 5000 migrantov, ktorí dostanú 2000 eur na osobu, ak sa vrátia do krajiny svojho pôvodu. Tlačová agentúra DPA citovala eurokomisárku pre vnútorné veci Ylvu Johanssonovú, ktorá v Aténach, počas spoločnej tlačovej konferencie s gréckym ministrom zahraničných vecí Notisom Mitarakisom, uviedla, že cieľom tohto programu je uvoľniť preplnené utečenecké tábory na gréckych ostrovoch, na ktorých v súčasnosti žije okolo 20.000 migrantov neraz v nedôstojných podmienkach pre život.

Šéf gréckej diplomacie zdôraznil, že Grécko a aj Európska únia ako taká čelia „asymetrickej hrozbe“ na svojich pozemných a námorných hraniciach s Tureckom potom ako turecký prezident Recep Tayyip Erdogan koncom februára otvoril hranice do Európy pre utečencov žijúcich v Turecku. Spolu sa v tejto krajine nachádza okolo 3,7 milióna utečencov, väčšinou zo Sýrie. „Turecko využíva zúfalých ľudí ako pešiakov“, opísal situáciu Mitarakis.

Komisárka Johanssonová zároveň oznámila, že sedem členských štátov EÚ – Fínsko, Francúzsko, Chorvátsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko a Portugalsko – spoločne prevezme z gréckych táborov najmenej 1600 maloletých migrantov bez sprievodu dospelých.

„Stále nám chýba spoločná (európska) politika v oblasti migrácie a azylovej politiky a v súčasnosti sa touto otázkou zaoberám,“ odkázala komisárka a spresnila, že v apríli v mene exekutívy EÚ predloží nové návrhy týkajúce sa tejto oblasti./agentury/

X X X

Sulík: Treba predísť bankrotom, ale aj reorganizovať krízový štáb

Predseda SaS Richard Sulík zdôraznil vážnosť šírenia nového koronavírusu. SaS sa bude podľa jeho slov vo vláde snažiť reorganizovať krízový štáb, aby vedel rýchlo a efektívne reagovať.

Rezort dopravy pre koronavírus zavádza mimoriadne opatrenia

Potrebu vidí aj v odškodnení podnikateľov po zatvorení viacerých prevádzok, aby sa predišlo vlne bankrotov. V súvislosti s medializovanými informáciami, že mal odhovárať majiteľa firmy Zornica od zákazky na rúška pre štát, hovorí o nedorozumení. Sulík o tom informoval na štvrtkovej tlačovej konferencii.

Šéf SaS priznal, že pred pár dňami kontaktoval jedného z výrobcov rúšok. Tvrdí, že došlo k nedorozumeniu, keď ho majiteľ firmy Zornica obvinil, že ho nahováral, aby nepristúpil k zmluve so štátom.
„Toto nie je pravda, nedáva to ani logiku, aby som to robil,“ povedal Sulík s tým, že išlo o nedorozumenie. To má podľa jeho slov potvrdzovať aj mailová správa, ktorú od majiteľa podniku dostal.

Podotkol, že opatrenia na zabránenie šírenia nového koronavírusu na Slovensku nebudú lacné. Poukázal však aj na viaceré možné dôsledky bezpečnostných opatrení, ako je zatváranie obchodov a podnikov. Podľa vlastných slov chápe podnikateľské riziko, podotkol však, že vláda musí poškodeným, ktorým bolo nariadené zatvoriť prevádzky, pomôcť a odškodniť ich, aby zabránila veľkej vlne bankrotov.

„Koronavírus je omnoho nebezpečnejší, ako si väčšina ľudí myslí,“ skonštatoval s tým, že vláda Petra Pellegirniho dlho spala. Zdôraznil, že v súčasnosti treba konať. Krajina podľa jeho slov potrebuje v prvom rade rúška, ale aj dezinfekčné prostriedky, ďalšie zdravotnícke pomôcky a testy.

SaS má záujem o ministerstvo financií

SaS naďalej deklaruje záujem o post ministra financií v novej vláde. Vo štvrtok to povedal predseda SaS Richard Sulík. Priznal, že aj to je jednou z otvorených otázok pri tvorbe novej vlády. V piatok (13. 3.) má podľa jeho slov zasadnúť Republiková rada SaS, kde sa má hovoriť aj o prerozdelení rezortov.

Sulík priblížil, že na aktuálnych rokovaniach potenciálnych koaličných partnerov a predstaviteľov hnutí a strán OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí riešia obsadenie jednotlivých rezortov. Poukázal na to, že strana SaS získala vo voľbách šesť percent hlasov voličov a je si toho vedomá. Myslí si, že je preto adekvátne mať vo vláde dva rezorty. Opätovne deklaroval záujem o školstvo a financie.

„Keď toto uzavrieme, vláda by mohla vzniknúť,“ povedal Sulík s tým, že je to jedna z otvorených otázok, ale sú aj iné. Doplnil, že je veľmi dôležité, aby sa rokovania čím skôr posunuli a aby mohli partneri začať čím skôr konať. /agentury/

X X X

OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí nepovedali, či sa dohodli na rezortoch

Šéf OĽaNO Igor Matovič skonštatoval, že chcú rokovania čo najskôr ukončiť. Na stretnutí sa zaoberali aj situáciou v súvislosti so šírením koronavírusu. Matovič tvrdí, že vláda situáciu so šírením koronavírusu zanedbala. „Obávame sa katastrofy, ak to bude v týchto rukách,“ poznamenal s tým, že aj preto budú pokračovať v rokovaniach aj v najbližších dňoch.

V súvislosti so zostavením vlády zatiaľ nekonkretizoval mená ministrov. Naznačil, že sa zatiaľ nedohodli ani na krížovej kontrole rezortov. Podľa jeho slov sú niektorí partneri za, niektorí proti. Dodal, že rokovania budú pokračovať aj v najbližších dňoch.

Na otázku, či konzervatívni poslanci nemajú problém s niektorými nomináciami na ministrov z iných strán odpovedal, že sa zaujímali o post ministra školstva. Podľa vlastných slov ich uistil, že každý minister bude plniť spoločný koaličný program.

Šéf SaS Richard Sulík nepovedal, či sa hnutia a strany dohodli na obsadení pozície ministra financií. „Deklarovali sme svoj záujem, považujem to za primerané, rozumné. Čakajú nás ťažké časy, myslím si, že aj Igorovi Matovičovi pomôže, ak bude vedieť, že financie sú v zodpovedných rukách,“ skonštatoval. Podotkol, že na podrobnosti, ako aj na to, kedy sa rokovania skončia, sa treba pýtať Matoviča.

K podrobnostiam o zložení vlády sa nechcel vyjadriť ani predseda Sme rodina Boris Kollár. Podpredsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová označila rokovania za konštruktívne. „Myslím, že sme sa posunuli ďalej,“ povedala. Rovnako poukázala na aktuálnu situáciu s novým koronavírusom. Tvrdí, že si vážnosť situácie uvedomujú.

Matovič sa zároveň zastal Kollára. Odmieta kritiku predsedu Smeru Roberta Fica na adresu Sme rodina. Hnutie by údajne malo dostať post šéfa Slovenskej informačnej služby, čo Smer-SD odmieta, lebo Kollára spája s mafiou.

Matovič ešte začiatkom týždňa tvrdil, že s potenciálnymi partnermi sú už viac-menej dohodnutí na zložení novej vlády. O jednotlivých menách na konkrétnych postoch zatiaľ informovať nechcel. Neskôr sa však rokovania spomalili. Jaroslav Naď(OĽaNO) v stredu v tejto súvislosti poznamenal, že aj obsadenie menej významného rezortu môže mať vplyv na prerozdelenie miest v tých väčších.

Predseda SaS Richard Sulík vo štvrtok popoludní pripustil, že jednou z otvorených otázok na rokovaniach je to, kto obsadí rezort financií. Záujem oň prejavila SaS. „Keď toto uzavrieme, vláda by mohla vzniknúť,“ povedal. Zoznam mien nových ministrov zatiaľ nie je známy. Predstavitelia strán nechceli jednotlivé mená konkretizovať./agentury/

X X X

Ministerstvo financií bude v dobrých rukách, vyhlásil Sulík po rokovaní s Matovičom

Lídri formujúcej sa vládnej koalície po štvrkovom večernom rokovnaí na pôde hnutia Sme rodina odchádzali spokojní.
Dezignovaný premiér a líder OĽaNO Igor Matovič tvrdí, že sa snaží uzatvoriť rokovania čím skorej. Už začiatkom týždňa pritom hovoril, že sú vo finále či dohodnutí na 99 percent. Ani dnes ale nechcel byť konkrétnejší.

Tak tomu bolo aj pri otázkach novinárov ohľadne obsadenia postu ministra financií. O ten mal záujem nielen nominant OĽaNO Eduard Heger, ale aj predseda SaS Richard Sulík. Práve ten pritom pri svojom odchode zo štvrtkového rokovania vypustil veľavravné dve vety.

„Aj Igorovi veľmi pomôže, keď bude vedieť, že financie sú v zodpovedných rukách. Nevieme do čoho ideme, možno to bude veľmi náročné obdobie," skonštatoval. Eduard Heger na túto tému povedal len jedno slovo - „Rokujeme."
Matovič nechcel ale potvrdiť, či to znamená, že rezort financií povedie líder SaS.„Nebudem vám hovoriť konkrétne pozície. Nepomohlo by to veci. Mal pravdu, že bude v dobrých rukách," poznamenal.

Čas sa mu kráti

Šéf OĽaNO tiež povedal, že sa pokusí dodržať časový limit, ktorý dostal od prezidentky Zuzany Čaputovej. Tá mu dala zatiaľ čas do stredy budúceho týždňa. „Snažíme sa uzatvoriť rokovania čím skorej," zopakoval.
Na otázku Aktuality.sk, či platí kľúč na rozdelenie rezortov medzi potenciálne štyri vládne strany v pomere 8:3:2:2, reagoval Matovič vyhýbavo.

„Viac menej áno. Vychádza to z vôle ľudí. Berme to ako detail."

Predseda Sme rodina Boris Kollár rokovanie bližšie nekomentoval. Jeho stranícky kolega Milan Krajniak povedal len toľko, že prvú hodinu venovali situácii okolo šíriaciej sa nákazy koronavírusu. Prvá podpredsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová tiež pri odchode povedala, že si uvedomujú vážnosť situácie. „Aj vzhľadom na koronavírus. Záujem krajiny pre každého z nás prvoradý," dodala, aktuality.sk

X X X

Ústavný súd súhlasí s väzbou pre 5 obvinených sudcov

Ústavný súd (ÚS) súhlasil s väzbou pri 5 z 13 zadržaných sudcov. Predseda ÚS Ivan Fiačan ich mená nateraz nepovedal. Nie je známe, či je medzi päticou Monika Jankovská. Fiačan zdôraznil, že hlasovanie bolo tajné.

Pôvodne 13 sudcov obvinili z korupčných trestných činov v súvislosti s Threemou Mariana Kočnera.
Následne bude rozhodovať Špecializovaný trestný súd. Ten posúdi, či všetkých piatich sudcov vezme do väzby. Všetci sudcovia však ostávajú obvinení.

Policajti z Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) zadržali v stredu ráno 13 sudcov. Obvinenia padli z trestných činov korupcie, zasahovania do nezávislosti súdu a marenia spravodlivosti.

Zadržaní sudcovia a právnici

Monika Jankovská - bývalá štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti

Andrea Haitová - Jankovskej sestra, sudkyňa bratislavského krajského súdu

Jarmila Urbancová - podpredsedníčka Najvyššieho súdu

Ľuboš Sádovský - bývalý predseda bratislavského krajského súdu

David Lindtner - bývalý šéf Okresného súdu Bratislava 3

Denisa Cviková - sudkyňa Okresného súdu Bratislava 1

Dušan Srogončík - predseda Okresného súdu Bratislava 5

Zuzana Maruniaková - sudkyňa Okresného súdu Bratislava 5

Katarína Bartalská - sudkyňa Okresného súdu Bratislava 1

Gabriela Buľubášová - sudkyňa Okresného súdu Bratislava 1

Eugen Palášthy - sudca bratislavského krajského súdu

Richard Molnár - sudca bratislavského krajského súdu

Angela Balázsová - sudkyňa okresného súdu Bratislava 1

Miriam Repáková - bývalá sudkyňa okresného súdu Bratislava 1

Eva Timár Myjavcová - advokátka a správkyňa konkurznej podstaty

Miroslav Mojto - advokát

Ladislav Mojžiš - podnikateľ

Medzi zadržanými je okrem 13 sudcov aj jedna bývalá sudkyňa, jedna správkyňa konkurznej podstaty, jedna advokátka a dve civilné osoby.

Akciu „Búrka" vykonávala skupina Hmla, ktorá vyšetruje sudcov z Threemy Mariana Kočnera.
Žiadosť o súhlas na vzatie do väzby bola podaná na ÚS vo štvrtok o 0.55 h. „Predmetná žiadosť je na Ústavnom súde SR evidovaná pod evidenčným číslom Rvp 523/2020, sudcom spravodajcom je sudca Ľuboš Szigeti," uviedla následne hovorkyňa ÚS Martina Ferencová.

Podľa zákona žiadosť o súhlas na vzatie do väzby sudcu je oprávnený podať ÚS generálny prokurátor. Predseda ÚS na základe žiadosti „bezodkladne zvolá plénum Ústavného súdu, ktoré vec prerokuje a rozhodne, pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadrila". Zadržaných sudcov po stredajších výsluchoch na NAKA v Nitre previezli do oblasti Košíc, aktuality.sk

X X X

Štúdia: Inkubačná doba koronavírusu je 5,1 dňa, karanténa 14 dní je teda účinná

Priemerná inkubačná doba, pokiaľ sa prejavia možné príznaky ochorenia vyvolávaného novým koronavírusom, trvá 5,1 dňa. Znamená to, že zavádzané 14-dňové karanténne opatrenia sú rozumné, píše sa v najnovšej štúdii vedcov Bloombergovej školy verejného zdravia (JHSPH), ktorá bola zverejnená v pondelok v periodiku Annals of Internal Medicine.

„Na základe našej analýzy verejne dostupných dát, je súčasná 14-dňová odporúčaná doba aktívneho monitorovania alebo karantény opodstatnená,“ povedal autor štúdie a profesor JHSPH Justin Lessler
.
Dvojtýždňovú karanténu pre osoby, u ktorých existuje podozrenia z nákazy koronavírusom, využívajú americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC), ako aj mnohé ďalšie zdravotnícke orgány na celom svete.
Analýza naznačuje, že približne u 97,5 percent ľudí, u ktorých sa prejavili príznaky ochorenia Covid-19, sa tak stalo do 11,5 dňa od nakazenia.

Presný odhad inkubačnej doby nového koronavírusu uľahčuje epidemiológom posúdiť pravdepodobnú dynamiku jeho šírenia a zdravotníckym úradom umožňuje zaviesť účinné karanténne a ďalšie opatrenia.

Iné druhy koronavírusov, ktoré spôsobujú bežnú nádchu, majú kratšiu inkubačnú dobu – približne tri dni.
Vedci pre potreby štúdie analyzovali 181 prípadov nákazy v Číne a iných krajinách, ktoré boli zistené pred 24. februárom, písalo sa o nich v médiách a zahŕňali pravdepodobné údaje o čase nakazenia, ako aj o tom, kedy začali pociťovať príznaky ochorenia. Väčšinu prípadov tvorili ľudia, ktorí cestovali do alebo z čínskeho mesta Wu-chan – ohniska nákazy – alebo boli v kontakte s osobami z provincie Chu-pej.

Epidémia koronavírusu, ktorá bola v stredu Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) označená za pandémiu, vypukla koncom decembra 2019 v 11-miliónovom čínskom meste Wu-chan. V Číne podľa nemeckého denníka Die Welt evidujú 80 932 nakazených, 62 888 vyliečených a 3 172 obetí. Celosvetovo (vrátane Číny) je infikovaných 126 672 ľudí, uzdravilo sa ich 68 305 a vírusu podľahlo 4 638. Okrem Číny sú najviac zasiahnutými krajinami Južná Kórea, Irán a Taliansko./agentury/

X X X

Vedci zo SAV: Koronavírus sa javí 10-krát nebezpečnejší ako chrípka

Ročne je na celom svete evidovaných okolo jednej miliardy prípadov chrípky. Z tohto počtu je od 300-tisíc do 650-tisíc prípadov smrteľných. "Z hľadiska podielu smrteľných prípadov sa nový koronavírus javí byť aspoň desaťkrát nebezpečnejší ako bežná sezónna chrípka," uviedli vedci z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (SAV).

Pripomenuli, že do pondelka (9.3.) do 10.00 h, teda za desať týždňov od prepuknutia, bolo na celom svete evidovaných takmer 110-tisíc prípadov nákazy novým koronavírusom, z toho je viac ako 3 800 smrteľných. Poukázali tiež na to, že chrípka a nový koronavírus majú podobné príznaky.

Zdôraznili, že kým vakcína proti ochoreniu COVID-19 nie je zatiaľ dostupná, chrípke je možné efektívne predchádzať vakcináciou. Odborníci poznamenali, že sezónna očkovacia látka je dostupná a účinná, no napriek tomu ju využíva iba malé percento ľudí.

Vysvetlili tiež, že kým genetická informácia nového koronavírusu je uložená v jednej molekule RNA, vírusy chrípky majú genetickú informáciu uloženú v ôsmich molekulách RNA. Ich vysoká mutačná schopnosť spôsobuje vysokú variabilitu chrípky. Slovenskí vedci tiež komentovali, že chrípka má sezónny charakter, čo pravdepodobne neplatí pre ochorenie COVID-19. Vírusy spôsobujúce COVID-19 a chrípkové ochorenia sa prenášajú podobným spôsobom.

V oboch prípadoch je ťažký proces ochorenia asociovaný s oslabenou imunitou, prípadne pridruženými chorobami. V prípade nového koronavírusu ho ťažko znášajú najmä starší ľudia. Najväčšie nebezpečenstvo koronavírusu SARS-CoV-2 podľa vedcov spočíva v jeho rýchlom a nenápadnom šírení.

„Pri masívnom náraste počtu prípadov vyžadujúcich intenzívnu starostlivosť môže dôjsť k zahlteniu zdravotníckych systémov. Najdôležitejšie sú preto izolačné a karanténne opatrenia, ktoré majú za cieľ šírenie vírusu čo najviac spomaliť a získať tak čas na lepšie zvládnutie situácie,“ dodali vedci zo SAV./agentury/

X X X

Virológ: Koncom jari sa už epidémie nevyskytujú

S blížiacim sa letom by sa mala epidémia koronavírusu postupne zastaviť. „Keď príde teplejšie obdobie a teploty vonku stúpajú nad 25 stupňov, tak kvapôčky vyschnú a vírus zahynie,“ vysvetlil pre Pravdu Fedor Čiampor, virológ zo Slovenskej akadémie vied v Bratislave.

Nekompromisné posielanie cestujúcich do karantény na dva týždne považuje za nevyhnutné a za jediné účinné riešenie. Doma by mali zostať aj tí, ktorí sa vrátili z rizikových krajín ešte pred vyhlásením opatrenia o karanténe.
Objavili sa informácie, že koronavírus prežije na povrchu predmetov ako sklo, látka, plast či papier pri teplote 37 stupňov.

- Je teda pravdivé tvrdenie, že nákaza môže ustúpiť, keď prídu vyššie teploty?

Každý vírus má svoje fyzikálno-chemické vlastnosti. Všeobecne, vírusy bez živej bunky dlho nevydržia, pretože základom ich prežitia je dostať sa do živej bunky a rozmnožiť sa. Vírusy však dokážu určitý čas prežiť v iných podmienkach. V chladnom období dokážu vydržať v kvapôčkach aj niekoľko dní, môže ich rozfúkať vietor, môžu priľnúť na predmety. Viac ako tri-štyri dni nevydržia, kým kvapka neuschne. Keď človek ochorie, ľudský organizmus reaguje zvýšením teploty na 37 stupňov, pri tejto a vyšších teplotách sa vírusy rozmnožujú horšie alebo vôbec. Nie je preto dobré hneď v prvý deň zraziť teplotu, pokiaľ nejde o kritickú teplotu 39 stupňov a viac. Teplota 38 stupňov je užitočná, pretože vtedy organizmus bojuje proti infekcii. Keď príde teplejšie obdobie a teploty vonku stúpajú nad 25 stupňov, tak kvapôčky vyschnú a vírus zahynie. Aj preto sa ochorenie SARS začalo v zime a skončilo sa koncom jari, podobne to bolo aj s MERS. Preto aj chrípka je sezónne ochorenie, začína sa koncom januára a koncom jari sa už epidémie nevyskytujú.

- Čínski vedci skonštatovali, že sú dva kmene, čiže vírus aspoň raz zmutoval.

Ľudské koronavírusy sú známe dva, už desaťročia, a to neškodného typu. Spôsobovali ochorenia ako nádcha, takže im nikto nevenoval pozornosť. Potom sa objavil SARS, čo bol v podstate ľudský koronavírus, ktorý získal ešte nejaké časti svojho genetického materiálu od cicavcov, napríklad netopierov. MERS prešiel z netopierov na ťavy a z tiav na človeka. Takýmito medzistupňami získava koronavírus rôzne vlastnosti. Aj počas chrípkovej epidémie cirkuluje niekoľko kmeňov vírusov. Aj očkovacia látka proti chrípke obsahuje len tie najčastejšie, čiže keď niekto povie, že sa dal zaočkovať a predsa ochorel, znamená to, že chytil iný, minoritný kmeň. Preto tak isto aj tieto mutačné zmeny koronavírusu k lepším či k najhorším môžu v populácii cirkulovať a niekto môže chytiť slabší kmeň, niekto ten najagresívnejší. Existujú dokonca vírusy, ktoré spôsobujú zápaly mozgu a encefalitídy prenášané kliešťami. Niektoré sú také, že spôsobia len zvýšenú teplotu. Existuje viacero variantov. Napríklad SARS mal až 16 sérotypov. Preto aj zo súčasného koronavírusu existujú viaceré kmene s rôznou silou.

- Ako vnímate opatrenie krízového štábu automaticky posielať ľudí, ktorí sa vrátia z Talianska, Iraku, Číny a Južnej Kórey do karantény?

Nemáme inú možnosť, pretože vírus na rozdiel od chrípky, kde ochoriete na druhý deň a ostanete s vysokou teplotou v posteli, tak s koronavírusom beháte 14 dní zdravý a šírite ho tým, že kýchate, rozprávate, kašlete. Karanténa je preto jediná možnosť ako sa chrániť a tým zabrániť tomu, aby ľudia, ktorí sú naoko zdraví, čo neodhalí ani povinné meranie teploty na letiskách. Je potrebné ich čo najviac izolovať a tým zamedziť šíreniu infekcie. Ľudia, ktorí prišli skôr, ako začalo platiť opatrenie 14-dňovej povinnej karantény, by sa mali správať zodpovedne, mali by zostať doma. Musia si uvedomiť, že vystavia riziku aj iných a mali by radšej počkať, či sa ochorenie neprejaví. Existuje aj dosť infekcií bezpríznakových,

- čiže tí ľudia nikdy nezistia, že boli chorí. V tom je tá epidémia nepríjemná a opatrenia musia byť, aj keď sa zdajú zbytočné.

- Ktoré časti obyvateľstva a sociálne skupiny sú najrizikovejšie?

Najzraniteľnejší sú starší ľudia, ktorí majú slabšiu imunitu, to je nad 60 – 70 rokov. Preto je pri nich aj rozdielne očkovanie proti chrípke. Klasicky sa očkuje jednou dávkou na celý rok, pri starších sa odporúčajú dve dávky, jedna každý polrok. Rizikové skupiny sú aj kardiovaskulárni a onkologickí pacienti. Chemoterapia či rádioterapia, ktorú podstupujú, významnou mierou znižujú imunitu. Menej ohrozené sú však ženy, ktoré majú lepšiu imunitu vďaka hormónom, a deti. Tu sa však nevie, či je to otázka imunitného systému alebo ešte nemajú dostatok receptorov, aby tento vírus prijali.

V každom prípade sú deti ohrozené najmenej. Určite medzi rizikových patria aj ľudia, ktorí majú problém s dodržiavaním hygieny či tí, ktorí nikdy nič nerešpektujú. S takýmito ľuďmi sa nedá nič robiť, sami sa vystavujú riziku. Nedávno pravoslávna cirkev vyhlásila, že neruší bozkávanie ikon či prijímanie pod obidvoma spôsobmi či stretávanie sa, pretože oni sa koronavírusu neboja. Je to nanajvýš nezodpovedné, ale nemôžete im to zakázať. To, že obrady dodržiavajú, vystavujú sa riziku, že infekciu rozšíria a potom budú čeliť trestnému stíhaniu.

- Objavili sa sťažnosti, že cudzinci by nemali chodiť do kúpeľov, že sú možným zdrojom nákazy. Sú to opodstatnené obavy?

Absolútne nie. Aj necudzinec môže byť zdrojom nákazy, aj keď vyzerá, že je zdravý. Niekedy tým, že cudzinci občas žijú v menej hygienických podmienkach, majú často vyššiu hladinu protilátok. Príkladom je vírus MERS, ktorý sa začal šíriť z arabských krajín a tie boli nakoniec paradoxne najmenej zasiahnuté.

- Na čo vlastne človek pri koronavíruse umiera? Čo sa v tele človeka stane, že nastane smrť?

Tento vírus spôsobuje to, že sa dostane do pľúcnych mechúrikov – alveol. Tam dochádza k výmene dýchacích plynov medzi pľúcnym aparátom a krvným riečiskom. U starších či slabších ľudí, kde nie je imunita stopercentná a infekcia sa viac rozvinie, tento vírus potom vyvoláva tvorbu špeciálneho proteínu – fibrínu – ktorý pokryje pľúcne alveoly tak, že nedochádza k výmene dýchacích plynov a ľudia sa zadusia, pre nedostatok okysličenia./agentury/

X X X

Krajčí a Cigániková o zdravotníctve a koronavíruse: Sme ako vo vojne

Situácia na Slovensku s koronavírusom sa ešte zhorší, prognózovali Marek Krajčí (OĽaNO) a Jana Cigániková (SaS) v relácii Zuzany Martinákovej Ide o pravdu.

Situáciu v celej krajine a samotnom zdravotníctve výrazne ovplyvňuje koronavírus, zhodli sa.

„Sme ako vo vojne, musíme sa zomknúť, spoločne bojovať, byť zodpovední,“ uviedol Krajčí. Tvrdé opatrenia sú na mieste, aby sa nezopakoval taliansky scenár, kde prudký nárast pacientov vyústil do obrovského náporu na taliansky zdravotnícky systém.

Hnutie OĽaNO zriaďuje tieňový krízový štáb, ktorý chce monitorovať situáciu, pozvalo do neho aj ďalších zástupcov zo strán budúcej koalície. Podľa Krajčího nechcú zasahovať do krokov vlády, a budú dávať len odporúčania. Cigániková uviedla, že je potrebné pýtať sa, ako vieme chrániť zdravotníckych pracovníkov či prečo nemáme tímy, ktoré by chodili testovať ľudí na koronavírus domov.

Nebezpečenstvo koronavírusu vidí Krajčí v tom, že má veľmi dlhú inkubačnú dobu, v priemere 14 dní, ale boli prípady aj 27 dní a dokážu ho prenášať aj ľudia bez príznakov. Podľa neho sú tvrdé opatrenia namieste, aby sa spomalil nástup epidémie a neskolabovali nemocnice.

Cigániková odporúča, aby sa Slovensko už teraz správalo tak, ako keby tu epidémia bola. Znamená to sebadisciplínu, chrániť seba a iných, využívať domácu prácu, používať rúšky. Krajčí podotkol, že keby všetci používali rúšky, tak by to malo efekt, ako keby bola celá populácia zaočkovaná. Obaja očakávajú výrazné dopady kornavírusu na zdravotníctvo, takže nový minister zdravotníctva bude v prvých mesiacoch riešiť túto situáciu.

SaS chce stratifikáciu, OĽaNO nové nemocnice

Slovenské zdravotníctvo má veľký investičný dlh. Podľa Cigánikovej chce SaS podporiť vznik špičkovej nemocnice v Bratislave, ktorá bude poskytovať služby pre celé Slovensko. Nevyhnutná je podľa nej stratifikácia nemocníc, lebo ak by sa „neupratalo“ v nemocniciach, tak by sa peniaze liali do čiernej diery.

„Máme jednu z najhustejších nemocničných sieti v EÚ, čo môže znieť dobre, ale zároveň dávame na pacienta podpriemerné zdroje a za tieto peniaze nemocnice nevieme vybaviť personálom ani prístrojmi, rekonštruovať ich a modernizovať,“ uviedla Cigániková. Podľa nej nové nemocnice nepotrebujeme, podľa Krajčího je lepšie postaviť nové ako modernizovať staré.

Treba si namodelovať potreby krajiny tak, aby sa efektívne pokrylo celé Slovensko, tvrdí Krajčí. Nové nemocnice sa postavia vedľa starých, ktoré podľa neho netreba rušiť. Keď sa postavia nové, presunie sa do nich personálnych z tých pôvodných.

„Rozdiel je len v tom, že nebudeme vrážať peniaze do zlých budov nekvalitných nemocníc a budeme sa snažiť dávať peniaze do nových nemocníc,“ uviedol. Podľa Krajčího sa kvalitná regionálna nemocnica dá postaviť za 50 – 60 miliónov eur. Za absolútnu prioritu považuje dostavbu nemocnice Rászsochy, ktorá by mala byť špičkovou univerzitnou nemocnicou.

Ak zdravotné poisťovne nezačnú medzi sebou súťažiť o pacienta, v núdzovom prípade pripustil Krajčí zavedenie jednej zdravotnej poisťovne. SaS rušiť poisťovne nechce, ale plánuje presadiť zavedenie „efektívnych kritérií“, ktoré umožnia poisťovni mať zisk len vtedy, keď ich splní. Obaja volajú po tom, aby na Slovensku fungoval v zdravotníctve „zdravý trh“, čo tu podľa Cigánikovej nikdy nebolo./agentury/

X X X

Koronavírus: Máme pocit, že vláda je v odchodovom móde. Toto je naše riešenie, odkazuje Matovič

Líder OĽaNO a dezignovaný premiér Igor Matovič dnes pred zasadnutím krízového štábu kvôli nákaze koronavírusom ostro kritizoval končiacu vládu.Matovič vyzval ľudí, ktorí sa vracajú na Slovensku z Talianska, aby sa dobrovoľne podrobili domácej karanténe.„Nie, aby museli byť doma, ale aby nešírili nákazu na organizovaných akciách," vyhlásil.

Nátlakové SMS-ky pre tisíce Slovákov

Oznámil, že jeho hnutie rokovalo aj s najväčším mobilným operátorom Orange, ktorého prostredníctvom identifikovali 16-tisíc ľudí, ktorí sa vrátili z Talianska.„Títo ľudia by mali byť v domácej karanténe, ak sú zodpovední," zopakoval.

Matovič tiež povedal, že zákon o GDPR umožňuje, aby sa mohli spracovávať osobné údaje, ktoré môžu slúžiť na ochranu verejného zdravia. Vyzval preto premiéra Petra Pellegriniho, aby tento súhlas telekomunikačným operátorom udelil.
„Je na mieste aj takáto nátlaková komunikácia zo strany štátu. Operátori sú ochotní pomôcť, posielať SMS zdarma týmto ľuďom každý deň, aby zostali doma," skonštatoval.

Vláda nemá plán

Predsedovi vlády a ministerke vnútra Denise Sakovej zároveň odkázal, aby sa nebalili, ale radšej aby prišli s konkrétnym plánom. „Do minulého krízového štábu neexistoval. Dúfam, že ho predstaví dnes. Toto je krízová situácia a mali by sme mať krízový plán. Aby sme nedopadli rovnako ako pri zháňaní ventilátorov na pľúcnu ventiláciu. Vieme, čo sa deje, vieme, čo máme zabezpečiť, ale vláda začne toto riešiť až vtedy, keď je všetko vypredané," vyhlásil líder OĽaNO.

Tiež vyzval aj nominantov terajších koaličných strán, aby za svoje organizácie pripravili konkrétne opatrenia.
„Mal som pocit z pána Štátnych hmotných rezerv, ako keby pristal z mesiaca," dodal líder OĽaNO, aktuality.sk

X X X

Marek Vagovič: Čo treba urobiť, aby skončili „naši ľudia“ v base

Zadržanie sudcov, ktorí kolaborovali s mafiánom Kočnerom, len umocnilo naliehavosť zásadnej reformy justície. Nevyhnutné zmeny by mali nastať aj vo fungovaní polície a prokuratúry. Pred novou vládou stojí jedna z najväčších výziev od pádu komunizmu.

Predovšetkým Igor Matovič, ale aj iní politici pred voľbami sľubovali, že zatočia s korupciou na najvyšších miestach. Že pošlú do basy elity Smeru a zoberú majetok vplyvným oligarchom a finančným skupinám.
Bola to, samozrejme, populistická skratka, ktorá sa môže jej šíriteľom kruto vypomstiť. Vzbudili totiž priveľké očakávania, takže ak neskončia vo väzení tie najväčšie ryby, frustrácia v spoločnosti bude narastať.

Výsledkom môže byť frontálny nástup pravicového extrémizmu, Smeru s „ľudskou tvárou“ alebo nejakých jeho rafinovaných odnoží. Aj preto treba radšej dvakrát merať a raz strihať – a nesľubovať ľuďom nemožné.
Stačí si spomenúť na Mikuláša Dzurindu. Nejde len o dvojnásobné platy, ktoré avizoval, keď sa dostane k moci. Aj on hovoril, že zločinci s politickým krytím HZDS – napríklad privatizéri – pôjdu sedieť.

Silácke reči

V skutočnosti nešiel za mreže počas dvoch vlád, čo bol Dzurinda premiérom, nikto z významných hráčov Mečiarovej éry. Systém bol ešte príliš zviazaný s gaunermi, politická zmena na to nemala žiadny vplyv.
Dzurindovi nechýbala vôľa, ale nepoznal cestu. Skompromitované figúrky nahradil svojimi ľuďmi, otočiť koleso dejín sa mu však nepodarilo. Nemal skrátka ucelený plán, ako urobiť zo Slovenska spravodlivý štát.

Politici, ktorí si ctia zákon, by nemali nikoho posielať do basy. A to ani vtedy, keď to myslia úprimne – nie ako marketingový nástroj na zvýšenie popularity. Môžu však vytvoriť podmienky: personálne aj legislatívne.
Aj preto je oveľa dôležitejšie, čo plánuje budúca Matovičova vláda v oblasti boja proti korupcii než predvolebné odkazy jej lídrov Ficovi, Kaliňákovi či Haščákovi. Ľudí bude zaujímať len výsledok, nie silácke reči.

Súdy

Pokiaľ ide o justíciu, prioritou OĽaNO sú bezpečnostné previerky sudcov. Matoviča v tejto agende najhlasnejšie podporuje Boris Kollár. Obyčajní chcú tiež presadiť systém trikrát a dosť. To znamená odvolať sudcu z funkcie, ak sa dopustí troch disciplinárnych previnení. Okrem toho majú v pláne zverejňovať hodnotenie ich práce. A priebežne obmieňať ústavných sudcov, aby neboli z jednej politickej liahne.

Sme rodina navrhuje verejnú voľbu sudcov – s tým, že vo funkcii by neboli doživotne. A vyvodzovanie zodpovednosti za prieťahy v konaní. SaS chce sprísniť kritériá pri výbere sudcov. Raz za štyri roky by mali absolvovať aj tzv. atestačnú skúšku – ak neprejdú, vo funkcii končia.

Sulíkovci presadzujú aj posilnenie samosprávnych orgánov – na úkor predsedov súdov. A miesto v disciplinárnych senátoch aj pre nesudcov. Za ľudí chcú zriadiť Najvyšší správny súd – ako nezávislý disciplinárny orgán. A tiež zreformovať Ústavný súd, aby nebol jednofarebný. Kiskovci chcú stanoviť aj lehoty na rozhodnutie v konkrétnych prípadoch. A umožniť, aby sa mohli stať sudcami aj ľudia mimo justície.

Polícia

Tri strany budúcej vládnej koalície – OĽaNO, SaS a Za ľudí – sa zhodujú aj v tom, že treba zmeniť spôsob výberu policajného prezidenta. Kandidáti by museli prejsť príslušným parlamentným výborom – s tým, že jeho členovia by potom navrhli ministrovi vnútra dvoch z nich (OĽaNO).

SaS navrhuje, aby ho menovala vláda – na návrh ministra a dobu určitú. Šéf rezortu vnútra by musel navyše svoj výber podrobne zdôvodniť. Podľa Za ľudí by sa mohli o túto funkciu uchádzať aj ľudia, ktorí nie sú policajtmi. Šancu by mali dostať aj tí, ktorí sú teraz mimo aktívnej služby.

OĽaNO chce zároveň presadiť, aby musel budúci šéf polície zdokladovať majetok – no nielen svoj, ale aj rodiny. A prejsť testom na detektore lži. Za ľudí navrhuje, aby predkladali majetok aj okresní a krajskí funkcionári polície. Plus prísnejšie previerky, ktoré by sa týkali aj vedenia NAKA.

Ambíciou budúcej vlády je tiež posilniť nezávislosť policajnej inšpekcie. A eliminovať neprimerané vstupy nadriadených do práce vyšetrovateľov. Otázny je postoj Sme rodina. Kollár tvrdí, že netreba meniť zákony, ale vybrať do funkcií kvalitných ľudí. Súčasne sa však zastáva šéfa polície Milana Lučanského, ktorého chcú zvyšné strany stiahnuť z obehu.

Prokuratúra

Konsenzus panuje aj v prípade nového nastavenia prokuratúry. Predovšetkým v otázke verejnej voľby generálneho a špeciálneho prokurátora. Za ľudí tiež presadzuje verejné vypočutie kandidátov. Spolu s OĽaNO chcú umožniť, aby ich mohli navrhnúť aj odborníci, nielen poslanci parlamentu.

OĽaNO chce aj na prokuratúre zaviesť systém trikrát a dosť. To znamená odvolať prokurátora za tri disciplinárne previnenia. Zároveň chce oslabiť vplyv generálneho prokurátora na disciplinárne konania, zloženie disciplinárnych komisií a podobne.

SaS plánuje sprísniť kritériá pri výbere prokurátorov. A zakázať nadriadeným svojvoľne im odoberať spisy, ak nie sú zaujatí. Za ľudí presadzuje ich náhodné prideľovanie a povinnosť zverejňovať ročné výkazy. Plus, aby boli v Rade prokurátorov aj ľudia mimo rezortu.

Predstavy Sme rodina o fungovaní prokuratúry nie sú celkom jasné. Vo svojom programe jej táto strana nevenovala špeciálnu pozornosť.Kollár sa však vyjadril, že pokiaľ ide o vedenie prokuratúry, tam má jasno. Na jej čele by rád videl ľudí ako Ján Šanta, Maroš Žilinka a Vasiľ Špirko.

Hmotná zodpovednosť

Budúce strany vládnej koalície navrhujú aj množstvo ďalších opatrení, ktoré majú viesť k väčšej transparentnosti verejného života. Absolútna zhoda je v presadení hmotnej zodpovednosti politikov za rozhodnutia, ktorými preukázateľne poškodia verejný záujem.

OĽaNO chce tiež zvýšiť tresty pre chronických korupčníkov. A odmeňovať tých, čo ich usvedčia. Diskutabilná je však výška „provízie“ (50 percent). Okrem toho presadzuje užšiu spoluprácu úradov pri výmene informácií o trestnej činnosti. Ale aj použitie neoficiálnych nahrávok ako dôkazov. V tomto prípade však treba byť opatrný, aby nedochádzalo k ich zneužívaniu, účelovým provokáciám, manipuláciám a podobne.

SaS chce zakázať zakladanie nových firiem ľuďmi usvedčenými z korupcie. A zúžiť výber pokút za priestupky len na bezhotovostný styk.Za ľudí sa sústredí na zdanenie nelegálnych príjmov a majetku. Podľa OĽaNO by ho mali dokladovať fyzické osoby s majetkom nad milión eur. Program Sme rodina je skôr všeobecný. Hovorí o vyvodzovaní osobnej zodpovednosti a monitorovaní aktivít finančných skupín a oligarchov.

Spravodajské hry

Hovorí sa, že papier znesie všetko. Aj predstavy budúcich strán vládnej koalície vyzerajú na prvý pohľad presvedčivo a kompetentne.Kľúčové však bude, v akej podobe ich schváli parlament – a aký bude odpor tých, ktorých sa bezprostredne dotknú. Zrejme sa to nezaobíde bez obetí.Je totiž možné, že prídu aj pokusy o diskreditáciu ľudí, ktorí budú najviditeľnejšie presadzovať zmenu. Plus spravodajské a mediálne hry.

Treba sa obrniť trpezlivosťou a nepodľahnúť panike, ak všetko nepôjde hladko a hneď. Štyri roky určite nebudú stačiť, minimálne dvakrát toľko.

Raz však treba začať. Matovič a spol. dostali šancu, ktorá sa už nemusí opakovať. Ak ju nevyužijú, ľudia stratia vieru v elementárnu spravodlivosť. Nie je vôbec isté, že v tomto volebnom období pôjde niekto vplyvný natvrdo sedieť. Poznáme aj x prípadov, keď boli „naši ľudia“ prepustení na slobodu.

Zodpovední politici by preto mali menej rozprávať a viac konať. Meniť systém zvonka aj zvnútra – a vytvoriť tak predpoklady, aby sa to konečne zlomilo.Majú na to dosť hlasov, podporu verejnosti – a v tomto segmente aj schopných a čestných odborníkov. Pokaziť si to môžu len sami, aktuality.sk

X X X

Dezignovaný rumunský premiér sa vzdal zostavovania vlády

Dezignovaný rumunský premiér Florin Citu sa vzdal mandátu na vytvorenie vlády, informovala vo štvrtok prezidentská kancelária. Stalo sa tak len niekoľko minúť pred hlasovaním parlamentu o jeho vláde. Informovala o tom agentúra AFP.
Citu, ktorý pôsobil ako minister financií, dostal od Iohannisa poverenie na zostavenie vlády 27. februára, po tom, čo parlament vyslovil nedôveru vláde Ludovica Orbana z Národnej liberálnej strany (PNL), ktorá bola pri moci len tri mesiace.

Agentúra AFP dodala, že meno nového kandidáta na funkciu premiéra prezident Klaus Iohannis oznámi po rokovaniach s hlavnými politickými stranami.

Podľa rumunskej ústavy má prezident právo rozpustiť parlament až po dvoch neúspešných pokusoch o vytvorenie novej vlády v priebehu nasledujúcich 60 dní. Vyvolať predčasné voľby v Rumunsku majú záujem najmä Iohannisovi liberáli, ktorí v prieskumoch popularity dosahujú viac ako 45 percent. Ich snahám však bráni rozhodnutie ústavného súdu, ktorý spochybnil Orbanovo druhé poverenie zostavením vlády, pričom uviedol, že každá nominácia na premiérsky post má mať za cieľ vytvorenie parlamentnej väčšiny.

Kritika ľavice

Opoziční sociálni demokrati nález súdu komentovali tvrdením, že Iohannisovi ide o vyvolanie predčasných volieb, a nie o vytvorenie vlády.

Aj keď Cituova nominácia na post premiéra bola terčom kritiky ako ďalší krok zameraný na vypísanie predčasných volieb, šance na dosiahnutie dohody o jeho vláde sa teraz zdali byť väčšie, a to pre rozšírenie koronavírusu v krajine.
Ešte pred tým, ako Citu odstúpil, líder sociálnych demokratov v parlamente, Alfred Simonis, vyhlásil, že opozícia by jeho vládu mohla podporiť, "kým krízy vyvolaná vírusom pominie".

Rumunsko má nateraz 48 potvrdených prípadov nákazy koronavírusom SARS-CoV-2. V snahe zastaviť alebo spomaliť jeho šírenie už v krajine zavreli školy, zakázali zhromaždenia viac ako sto ľudí a sprísnili hraničné kontroly, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Biden kritizoval Trumpov postup

Uchádzač o nomináciu Demokratickej strany do prezidentských volieb Joe Biden vo štvrtok žiadal rozsiahlu celoštátnu odpoveď na šírenie koronavírusu a povedal, že reakcia prezidenta Donalda Trumpa bola nedostačujúca.
„Nanešťastie, tento vírus odhalil vážne nedostatky súčasnej administratívy," uviedol Biden.„Koronavírus nemá politické spojenie," povedal a dodal, že nákaza "nerozlišuje na základe pôvodu, rasy, rodu alebo poštového smerovacieho čísla".

Ďalší uchádzač o demokratickú nomináciu senátor Bernie Sanders sa takisto plánuje vyjadriť v súvislosti s koronavírusom. Sedemdesiadsedemročný Biden má v súboji o demokratickú nomináciu pred o rok starším Sandersom náskok po tom, ako v utorok zvíťazil v minimálne štyroch zo šiestich primárok demokratov. Sanders zvíťazil v jednom štáte a hlasy štáte Washington sa stále prepočítavajú.

Obaja uchádzači zrušili verejné podujatia v období pred ďalšími primárkami, ktoré sú na pláne budúci utorok. Zdravotnícke úrady v krajine neodporúčajú organizovanie podujatí s veľkým počtom ľudí.
Biden a Sanders sa stretnú v nedeľu v debate televíznej stanice CNN pred prázdnym hľadiskom, aktuality.sk

X X X

Wall Street padla najprudšie od roku 1987

Kľúčový index Dow Jones Industrial Average stratil vyše 2300 bodov alebo 10 % a zaznamenal najprudšie 1-dňové zníženie od októbra 1987. Nepomohli ani nové rozsiahle opatrenia americkej centrálnej banky (Fed) na zaistenie likvidity na trhu.

Po ich oznámení hlavné indexy na chvíľu zmazali takmer polovicu strát, potom však pokračovali strmom páde. Dow Jones vo štvrtok odpísal 2352,60 bodu alebo 9,99 % a uzavrel na 21.200,62 bodu. Kľúčový americký index má za sebou najhorší deň od Čierneho pondelka v roku 1987, keď sa prepadol o 22 %.

Vo štvrtok tesne po otvorení sa obchodovanie na Wall Street opäť automaticky prerušilo na 15 minút podobne ako v pondelok (9. 3.), keďže širší index S&P 500 padol o 7 %. Potom sa situáciu snažil upokojiť Fed, ktorý prudko zvýšil repo operácie, aby peňažnému trhu poskytol dostatok likvidity. To malo len krátkodobý účinok, a potom akcie pokračovali v páde.

Širší index S&P 500 vo štvrtok klesol o 9,51 na 2480,64 bodu a technologický index Nasdaq Composite 9,43 o % na 7201,80 bodu./agentury/