iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Sklamaní slovenskí Maďari hľadajú politické útočisko...

... Záujem majú aj Slováci: Na mítingoch, ktoré sme navštívili, rezonovala obava z nárastu extrémizmu a ĽSNS. Hádky medzi maďarskými stranami, sklamanie, ale aj slabá ponuka od tých slovenských. Slovenskí Maďari chodia k parlamentným voľbám čoraz menej.
Tento rok sa pritom môže stať, že v Národnej rade nebudú mať stranu, ktorá vznikla primárne ako zástupkyňa menšiny.
Jedni po maďarsky, druhí po slovensky Na rozdiel od minulých volebných období sa totiž dnes ani jedna z dvojice menšinových strán nepohybuje nad piatimi percentami. Snažia sa preto čo najintenzívnejšie mobilizovať potenciálnych voličov.

No roztrieštená menšinová scéna to má tento rok o niečo ťažšie: o ich voličov prejavili intenzívnejší záujem aj niektoré primárne slovenské subjekty.

Navštívili sme preto mítingy oboch kľúčových menšinových strán aj koalície PS-Spolu v oblastiach s maďarskou menšinou, aby sme zistili, čím chcú voličov v týchto častiach osloviť. Koalícia PS-Spolu sa na rozdiel od MKS a Mosta-Híd zameriava širšie, a tak usporiadala mítingy len v kľúčových mestách maďarskej menšiny – v Komárne a v Dunajskej Strede. Okrem toho sa jej predstavitelia objavili aj v Rimavskej Sobote, no primárne nešlo o míting, ale protest proti extrémistom z ĽSNS.

Dvojkoalícia nešla naslepo. V regióne s vysokým zastúpením maďarskej menšiny totiž bodovala dnes už prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá v prvom kole prezidentských volieb doslova prevalcovala lídra Mosta Bélu Bugára.
A zoskupenie neutŕžilo hanbu ani v minuloročných eurovoľbách. Napriek tomu bolo vidieť, že juh Slovenska pre nich nie je domácim prostredím.

Večerné stretnutia s voličmi robí koalícia PS-Spolu formou talkshow, ktorú moderuje Ludwig Bagin. V polovici januára s ňou zamierili aj do Komárna. Počas akcie sa snažia navodiť uvoľnenú, neformálnu atmosféru, no tá bola väčšinu času skôr upätá. Rozriediť sa ju snažili aspoň prívrženci koalície v hľadisku.

Okrem Forróa sa prišiel predstaviť aj bývalý predseda Progresívneho Slovenska Ivan Štefunko, odborníčka koalície na kultúra Zora Jaurová a líder témy školstva Juraj Hipš. Prvým výrazným rozdielom oproti mítingom Mosta a MKS bolo, že väčšina osadenstva nehovorila po maďarsky. Podujatie pred zhruba 50-členným publikom, z ktorého bola asi tretina ľudí spojená s koalíciou PS-Spolu, preto prebiehalo v slovenčine.

Maďarčinu pre prípadných záujemcov zabezpečoval tlmočník v kabínke.

Toho MKS ani Most nepotrebovali. V oboch stranách pôsobia slovenskí Maďari, ktorí ovládajú oba jazyky.
Na mítingu Mosta v bratislavských Podunajských Biskupiciach sme tak boli svedkami ústupku. „Rozumiete všetci po maďarsky?“ spýtala sa moderátorka pred začiatkom mítingu. Spomedzi približne 100-členného obecenstva sa zdvihla asi desiatka rúk, ktorá tak naznačila, že nerozumie.

„Budem vás teda sprevádzať po slovensky,“ povedala moderátorka a následne si vypýtala povolenie od maďarskej časti.
Predvolebná akcia MKS v Sládkovičove, ktorá je orientovaná nacionalistickejšie v porovnaní s Mostom a priťahuje tak len maďarskojazyčných voličov, prebiehala v maďarčine.

Míting Mosta bol v porovnaní s PS-Spolu a MKS iný aj v tom, že strana má za sebou štyri roky vo vláde.
Nemusela tak prezentovať len riešenia, ktoré by chcela presadiť. Potenciálnych priaznivcov sa tak snažila nalákať aj na to, čo doteraz dosiahla.

„Nemáme sa za čo hanbiť. Vyčítajú mi, že staviame len na juhu, tak ja neviem, či sú Košice alebo Čadca na juhu,“ vyzdvihne volebný líder Mosta Árpád Érsek stavebné aktivity rezortu dopravy, ktorý vedie.

Dôležitým bodom sú aj spory medzi menšinovými stranami. Voličov totiž trápi, prečo ani po desiatich rokoch od rozdelenia nenašli spoločnú reč. A podľa toho, ktorý míting navštívite, takú verziu sa dozviete.Tá mosťácka znie, že v poslednej chvíli zaúradovala strana maďarského premiéra Viktora Orbána Fidesz, ku ktorej majú predstavitelia MKS blízko.

Podľa verzie bugárovcov vyvinul Fidesz na poslednú chvíľu tlak na vedenie vtedy ešte samostatne postupujúcej SMK, aby dohodu s Mostom neuzavrela.

Zástupcovia z trojice strán združených pod MKS vám zas povedia, že Bugár nebol ochotný krotiť svoje ego a ísť na koniec kandidátky ako človek, ktorý vo voličoch SMK mohol vyvolávať nevôľu.

Druhou podmienkou, ktorú vraj Most nesplnil, bolo, že nedokázal vylúčiť povolebnú spoluprácu so Smerom. Skrátka, každý má svoju verziu. Kostrou mítingu Mosta sú však splnené sľuby, na ktoré nabaľujú aj vysvetlenia, prečo nevystúpili po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej z vlády.

Našli spoločné problémy

A tam sa motívom pretínajú aj s PS-Spolu a dokonca aj s MKS. Je to nárast extrémistickej ĽSNS.
Ich stúpajúca popularita mala Mostu zabrániť v odchode z vlády. PS-Spolu ňou zas vyvoláva obavy a snaží sa tak mobilizovať voličov.

„Nie je úplne príjemné vidieť, že Kotleba je na druhom mieste. Viete, že jedno z mojich detí nie je biele a naozaj sme si zažili, čo je to rasiszmus. Je iné, keď o rasizme čítate, a je iné, keď je to vaše dieťa a povie vám, že odo mňa si ľudia v autobuse odsadajú,“ hovorí o osobnej skúsenosti Juraj Hipš, kandidát, ktorý okrem nepríjemného zážitku z nárastu kotlebovcov hovorí o rozdieloch medzi Bratislavou a lazmi na Zaježovej.

Až pri jeho vystúpení opadne na mítingu PS-Spolu v Komárne akási bariéra a publikum sa začne spontánne baviť.
Nárast kotlebovcov sa spomína aj na mítingu MKS. Tému však neotvoria kandidáti, ale starosta Sládkovičova Anton Szabó, ktorý v tej chvíli prepne do slovenčiny. Varuje pred ich nárastom, ktorý vraj zaznamenal aj vo svojej obci.

„Poďte voliť!“

Kandidáti MKS však považujú za omnoho závažnejší problém existenciu maďarskojazyčných škôlok, ktoré považujú za dôležitú súčasť zachovania maďarskej menšiny na Slovensku. Podľa nich je nárast Kotlebu v tejto komunite viditeľný skôr na zmiešaných územiach než tam, kde drvivú väčšinu tvoria ľudia s maďarskou národnosťou.

Starosta Szabó na záver svojho príhovoru v slovenčine vyzve prítomných, aby išli voliť a aby o to požiadali aj svoje blízke okolie. Stranu neodporúča, no varuje pred extrémistami.

Práve zvýšenie účasti voličov maďarskej národnosti považujú za kľúčové aj v Moste.

„Najmenej 10 rokov klesá volebná účasť v južných okresoch. Obce v rámci týchto okresov, kde nežije maďarské obyvateľstvo, mali oveľa vyššiu účasť, ako mali obce s maďarským obyvateľstvom,“ konštatuje podpredseda Mosta Ábel Ravasz, ktorý zároveň zastrešuje kampaň strany.

Aj podľa neho môže za nezáujem rozdelenie kedysi jednotnej SMK, ale aj 10 rokov trvajúca vojna medzi maďarskými stranami.K demobilizácii podľa neho prispel aj líder OĽaNO Igor Matovič, ktorý tesne pred voľbami v roku 2016 rozoslal do 250-tisíc domácností na juhu Slovenska list s výzvou, aby ľudia volili len strany, ktoré jasne vylúčili spoluprácu so Smerom, teda SaS a SMK.

A práve Matovič môže byť prekvapením týchto volieb na juhu. V závere kampane si OĽaNO naplánovalo hneď päť mítingov v tejto časti Slovenska. Prvý sa uskutoční v sobotu, aktuality.sk

X X X

Voľby 2020: Vláda rozdá 800 miliónov. Pellegrini priznal, že budú aj škrtať

Kabinet Petra Pellegriniho (Smer-SD) necelé tri týždne pred voľbami schválila návrhy zákonov, ktoré vyjdu štátnu kasu na približne 800 miliónov eur. Prvýkrát priznal, že to nepôjde aj bez škrtov v štátnom rozpočte.

Stovky miliónov eur chce vláda získať totiž nielen financovaním z lepšieho výberu daní, ale aj škrtaním výdavkov v rámci niektorých kapitol štátneho rozpočtu. Ktoré ministerstvá prídu o peniaze ale zatiaľ nespresnil.
„Je našou povinnosťou tieto programy zafinancovať,” vyhlásil premiér.

Na otázku, prečo sa vláda rozhodla prijať tieto opatrenia tesne pred voľbami, Pellegrini zdôvodnil tým, že teraz je to na stole. Musia tak pritom urobiť v skrátenom legislatívnom konaní, keďže obyčajným spôsobom by to do volieb už nestihli.
„Teraz sa to dá. Garantujem vám, že by sme urobili to hneď po voľbách. Nedávame sľub do vetra. Vždy sme na naše sľuby našli peniaze,” odkázal.

S Most-Híd nemôžu počítať

Zároveň vyhlásil, že o podpore tohto balíčka nerokovali so žiadnou opozičnou stranou. Hlasy poslancov Smeru-SD a SNS pritom ale stačiť nebudú na jeho schválenie. Pridať sa však môžu extrémisti z ĽSNS, ktorí už povedali, že zvolanie mimoriadneho rokovania parlamentu podporia. Pellegriniho spájanie s touto stranou netrápi.

„Tie opatrenia sú tak pozitívne, že o ich podpore netreba dopredu ani rokovať. (…) Neviem s kým, to môžeme presadiť. Som presvedčený, že to môžeme presadiť so 150-timi poslancami,” tvrdí. Úmysly svojich vládnych partnerov ale nepodporuje Most-Híd. Jeho ministri v stredu ani neprišli na vládu. Štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Edita Pfundtner tvrdí, že to nebola stranícka dohoda. Ona samotná pritom hlasovať nemôže.

Svoj krajec predvolebného balíčka si však odkrojí aj koaličná SNS.

Pellegriniho kabinet súhlasil s jej požiadavkou, aby sa zrušili diaľničné známky pre automobily do 3,5 tony. Týmto opatrením predseda SNS Andrej Danko podmieňoval podporu pre návrhy z dielne Smeru-SD.
Pfundtner pritom povedala, že na rokovaní k tomu nebola takmer žiadna diskusia. „To bude ešte prebiehať diskusia v národnej rade,” vyhlásil predseda vlády.

Nie všetky opatrenia pritom budú platné už tento rok. Rodinné výdavky sa majú zvyšovať až v roku 2021 a rovnako až budúci rok by mali byť zrušené diaľničné známky. Jedine 13. dôchodok chce vláda rozdávať už tento december.
Extra výdavky na zrušenie diaľničných známok bude približne 70 miliónov eur, trináste dôchodky zhltnú viac ako 420 miliónov eur a na zvýšenie rodinných prídavkov pôjde ďalších 320 miliónov eur.

Opozícia hovorí o zlodejskej vláde

Tieto návrhy tvrdo skritizovala opozícia. Tá za tým vidí kupovanie si občanov zo štátnych prostriedkov.
„Je najvyšší čas urobiť koniec s touto zlodejskou vládou, ktorá sa z posledného snaží volebnou korupciou udržať pri moci,“ povedal predseda SaS Richard Sulík.

Predseda strany SPOLU Miroslav Beblavý podľa Denníka N poznamenal, že vláda porušila rokovací poriadok parlamentu. Podľa neho neexistujú dôvody, aby išli tieto návrhy na schvaľovanie v skrátenom legislatívnom konaní.
„Skrátené legislatívne konanie má svoje jasné podmienky a tie nie sú naplnené. (…) Podľa zákona to je predchádzanie živelným pohromám a rozsiahlym hospodárskym škodám,” pripomína Beblavý. Aj preto politici SaS a koalícia PS/SPOLU dnes podali trestné oznámenie na vládu pre podozrenie z prekročenia právomoci verejného činiteľa.

Podpredsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová zase dodáva, že dlhy, ktorá končiaca vládna zostava narobí, budú splácať ďalšie generácie. „Nakoniec na to doplatia tí najslabší - mladí ľudia a dôchodcovia, tak ako sa to stalo v Grécku,“ upozornila.

Kritika aj od Kažimíra

Opozícia však nie je jediná, komu sa predvolebné rozdávanie nepozdáva. Guvernér NBS a bývalý minister financií Peter Kažimír ešte pred rokovaním vlády odkázal, že by kompetentní mali „isto kráčať v ústrety starej slovenskej pravde, ktorá hovorí, že sa máme zakrývať takou perinou, na akú máme".

Podľa neho má Slovensko teraz tri možné scenáre, ako sa vyrovnať s týmto predvolebným balíčkom. Ten najšťastnejší by bol podľa šéfa NBS, keby sa Slovensko vrátilo k štvorpercentnému rastu a zlepšilo výber daní a odvodov.
„Alebo vláda vyškrtá 300-400 miliónov iných výdavkov, alebo parlament prijme nový zákon o štátnom rozpočte, ktorý bude odrážať realitu novoprijatých zákonov," dodal Kažimír, aktuality.sk

X X X

WHO nechce predpovedať, kedy sa skončí epidémia nového koronavírusu

Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus uviedol, že hoci sa počet nových prípadov v Číne v priebehu posledného týždňa stabilizoval.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) považuje za predčasné hovoriť o tom, či súčasná epidémia nového koronavírusu v Číne už kulminovala a kedy by sa mohla skončiť. Informovala o tom agentúra AFP.
"Myslím si, že je momentálne trochu priskoro pokúšať sa hovoriť o začiatku, strede alebo konci tejto epidémie," povedal novinárom v Ženeve Michael Ryan, šéf krízového tímu WHO, čím reagoval na pokles počtu nových prípadov nákazy hlásených z Číny.

Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus uviedol, že hoci sa počet nových prípadov v Číne v priebehu posledného týždňa stabilizoval, je stále potrebná "najvyššia opatrnosť". "Táto epidémia sa ešte môže vydať akýmkoľvek smerom," zdôraznil.

Zároveň varoval pred stigmatizáciou ľudí nakazených novým koronavírusom, alebo krajín, v ktorých sa šíri. Podľa neho to oslabuje spoločné medzinárodné úsilie, ktoré je potrebné v boji proti vírusu.

Šéf WHO v tejto súvislosti ocenil Kambodžu za to, sa rozhodla prijať americkú výletnú loď Westerdam, ktorú predtým _ pre obavy zo šírenia nového koronavírusu _ odmietli štyri ázijské krajiny. Táto loď začala svoju plavbu v Singapure a jej poslednou zastávkou bol Hongkong, kde sa vyskytlo už zhruba 50 prípadov nákazy novým koronavírusom.
"Toto je príklad medzinárodnej solidarity, na ktorú neustále vyzývame," komentoval generálny riaditeľ WHO prijatie lodi Westerdam v Kambodži, kde zakotví vo štvrtok.

Výskyt koronavírusu SARS-CoV-2 (predtým 2019-nCoV), ktorý spôsobuje ochorenie pomenované COVID-19, hlásili z čínskeho mesta Wu-chan, metropoly provincie Chu-pej, prvýkrát 31. decembra 2019. Mimo Číny bol odvtedy zaznamenaný v najmenej 25 krajinách.

Globálny počet nakazených presiahol 45.000, pričom len v samotnej Číne je však infikovaných vyše 44.600 ľudí. Nákaza spôsobená koronavírusom si doposiaľ vyžiadala najmenej 1115 ľudských životov, aktuality.sk

X X X

Súd nariadil Blahovi zmazať nepravdivé statusy o Esete

Súd vydal neodkladné opatrenie voči poslancovi Národnej rady SR Ľubošovi Blahovi za Smer - sociálnu demokraciu (Smer) vo veci tvrdení súvisiacich s údajným ovplyvňovaním volieb spoločnosťou Eset. Poslanec Blaha je tak povinný zdržať sa akýchkoľvek klamlivých tvrdení súvisiacich s údajným ovplyvňovaním volieb spoločnosťou Eset, ako aj zmazať svoje nepravdivé statusy týkajúce sa tejto témy.

Informoval hovorca Esetu Peter Blažečka. Spoločnosť podala 9. januára takýto návrh a Okresný súd Bratislava I jej vyhovel 10. februára.

Ako dodal, v rozhodnutí súdu sa uvádza, že Ľuboš Blaha „chce ako politik kandidujúci za politickú stranu Smer zneužiť žalobcu (spoločnosť Eset) vo volebnej kampani a nepravdivými informáciami o žalobcovi získavať politické preferencie a podporu. Uvedené skutočnosti dostatočne preukazujú dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a nariadenie zákazu šíriť nepravdivé tvrdenia o žalobcovi. V tomto prípade žalovaný (Ľuboš Blaha, pozn. SITA) šíri preukázateľne nepravdivé informácie, ktoré poškodzujú práva a dobrú povesť žalobcu“.

„Neodkladné opatrenie je prvým súdnym rozhodnutím v spore s poslancom Ľubošom Blahom, v ktorom sa spoločnosť Eset súdnou cestou domáha ochrany svojej dobrej povesti. Žalobu na celý rad klamlivých tvrdení podala spoločnosť Eset začiatkom júla 2019," pripomenul Blažečka.

Ľuboš Blaha kandiduje v nadchádzajúcich parlamentných voľbách za stranu Smer-SD na jedenástom mieste kandidátky. Súdnu žalobu spoločnosť Eset podala, pretože Blaha vo svojom facebookovom profile Eset kritizoval a jej majiteľov označoval za oligarchov, ktorí vlastnia médiá a platia viacerých politikov. O Esete natočil sériu videí, v ktorých tvrdil, že Eset je napojený na americkú tajnú službu./agentury/

X X X

Exšéf Tiposu ide na slobodu, rozhodol Najvyšší súd

Bývalý šéf štátneho Tiposu Ján Barczi bude prepustený z vyšetrovacej väzby. Dnes o tom rozhodol Najvyšší súd.
Exšéf štátneho Tiposu Ján Barczi bude po niekoľkých mesiacoch vo vyšetrovacej väzbe stíhaný na slobode. Vyplýva to z rozhodnutia Najvyššieho súdu. Ten sa zaoberal sťažnosťou prokurátora, ktorý dozoruje kauzu Tipos. Ňou sa snažil zvrátiť rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu, ktorý rozhodol o prepustení Barcziho z väzby už pred dvoma týždňami. Spolu s Barczim mieri na slobodu aj bývalý šéf IT Miloš Prelec.

„Senát Najvyššieho súdu na dnešnom neverejnom zasadnutí sťažnosť prokurátora v trestnej veci Jána B. a Miloša P. zamietol, ako nedôvodnú. Senát Najvyššieho súdu sa stotožnil so záverom sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, ktorý dospel k záveru, že dôvody väzby u oboch obvinených, v tomto štádiu konania, pominuli," informovala hovorkyňa najvyššieho súdu Alexandra Važanová.

V štátnej akciovke Tipos mohlo dochádzať k praniu špinavých peňazí. S takýmto podozrením pracuje NAKA a Úrad špeciálnej prokuratúry. V tejto súvislosti už boli vlani v novembri zadržaní šéf Tiposu Ján Barzi a šéf IT sekcie Miloš Prelec.

Nové dôkazy

Sudca Špecializovaného trestného súdu Michal Truban, ktorý ako prvý vyhovel obvineným a prepustil ich z väzby, mal pochybnosti o tom, že sa vôbec stal skutok, za ktorý sú stíhaní.

Počas vyšetrovania totiž do spisu pribudli listinné dôkazy, ktoré tam na začiatku neboli. Podľa sudcu preukazujú tvrdenia obvinených, že prijali potrebné opatrenia na zamedzenie škody. Neobvyklé operácie totiž oznámili Národnej jednotke finančnej polície. Vzhľadom na možnú spôsobenú škodu mal sudca aj pochybnosti o tom, či prípad vôbec patrí na špecializovaný súd.

Celú záležitosť mali navyše pred časom riešiť aj orgány činné v trestnom konaní.

iaditeľ podával trestné oznámenie pre takýto skutok. Vtedy sa konštatovalo, že sa nejedná o trestný čin. Pán Barczi podal sťažnosť a prokurátor potvrdil odmietnutie trestného oznámenia. Zmanená to, že je tu prekážka v rozhodnutej veci. Keď už ste raz boli oslobodení, nemôžu vás stíhať za to isté,“ vysvetľoval Prelecov advokát Martin Krakovský.

Obaja muži sú obvinení z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a z legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Za ich vedenia mali ignorovať porušovanie pravidiel pri online hrách. Špekulantom sa tak podľa polície podarilo preliať 27 miliónov eur z hráčskych účtov na bežné účty v bankách.
Najvyšší súd ich vzal do väzby 5. decembra 2019, aktuality.sk

X X X

Dag Daniš: Ruskovi už nepomôže ani strašenie Američanmi

Proces v kauze miliónových zmeniek sa končí. Všetko nasvedčuje tomu, že Kočner s Ruskom prehrali. Vo finále neukázali nič, čo by spochybňovalo dôkazy prokurátora. Namiesto toho Rusko v utorok naznačoval, že za jeho stíhaním stoja Američania. V stredu sa k nemu pridal Kočner ironickým pokrikom „America forever“. Zjavne ho adresoval verejnosti. Ich tvrdenia zrejme mali zapôsobiť bombasticky – ako odhalenie sprisahania. V skutočnosti sú však celkom banálne.

„Objavil Ameriku“

Ruskovi ich môžeme pokojne uznať. Nie je to predsa nijaká konšpiračná teória, ale opis reality.
Áno, Američania sú už od začiatku súčasťou sporu o zmenky. Pretože práve oni – ako akcionár televízie Markíza – mali byť ručiteľom za údajné zmenkové dlhy Pavla Ruska a televízie.

Americký akcionár Markízy bol v spore jedinou reálnou protistranou Kočnera. Pretože dlžník Rusko vystupoval po jeho boku. CME, resp. Markíza si zaplatila tím právnikov. Medzi nimi aj Daniela Lipšica, na ktorého sa sťažovali Rusko a Kočner.

Právnici Markízy v roku 2018 podali trestné oznámenie na Kočnera s Ruskom za falšovanie zmeniek. Nasledovalo ich stíhanie. A napokon sj proces, ktorý sa pomaly končí.

Faktom je tiež to, že proti Kočnerovi nezasiahli len právnici Markízy, ale aj Spojené štáty. Dali ho na sankčný zoznam. Jedným z následkov tohto kroku bolo to, že Kočnerom zaplatený znalec, Američan La Porte, nemohol prísť na súd vypovedať ako svedok obhajoby.

La Porte v znaleckom posudku napísal, že nič nedokazuje, že zmenky neboli podpísané v roku 2000. Jeho posudok však nepatril medzi tromfy Kočnera, ktoré by mohli zásadne zmeniť dokazovanie. Závery La Porteho boli otvorené – zo zmeniek vraj nie je možné dokázať, kto klame a kto tvrdí pravdu.

Takže: iste, Rusko správne postrehol, že americkí akcionári Markízy boli od samého začiatku súčasťou sporu. A jednou z bojujúcich strán. Pretože Kočner s Ruskom ich chceli obrať o 69 miliónov eur. Napriek tomu, že oboch už v minulosti vyplatili...

Legenda o zmenkách

Druhou vecou, ktorú môžeme Ruskovi pokojne uznať ako celkom jasnú a banálnu vec, je tvrdenie, že Markíze hrozila strata (nepredĺženie) licencie. Rusko musel v roku 2000 hľadať spôsob, ako Kočnerov Gamatex vyplatiť. Aby vypratal ihrisko a neohrozoval budúcnosť televízie.

Na Markízu Slovakia, držiteľa licencie, si robila právny nárok mafia. Obavy z ohrozenia či nepredĺženia licencie boli celkom odôvodnené. Rusko bol pod tlakom CME, aby si upratal a aby neohrozoval investíciu zahraničného akcionára.
Dokonca by sme mohli čisto hypoteticky pripustiť aj to, že pri urovnaní sporu bol aj Ernest Valko ako zástupca majiteľov televízie. Mohol sa podieľať na návrhoch na mimosúdnu dohodu (nie na zmenkách). Markíza potrebovala ukončiť spor s Gamatexom, za ktorým stála mafiánska skupina sýkorovcov.

Napokon, presne toto sa aj stalo. Vlastníci Markízy sa v roku 2000 dohodli s Kočnerom a Aghom, že kupujú ich spoločnosť Gamatex. Za 80 miliónov korún.

Lenže – ani tento Ruskov príbeh, nech má akokoľvek reálne východiská o mafii a ohrození licencie, nič nemení na podstate veci. Teda na tom, že zmenky mali byť sfalšované až v roku 2016. Ruskova legenda dokonca vyvracia samu seba.

Cena

Rusko s Kočnerom tvrdia, že zmenky, podpísané Ruskom, boli tajnou súčasťou dohody o kúpe Gamatexu a urovnaní sporov o televíziu z roku 2000. Dôvod: cena za kúpu Gamatexu bola vraj nízka a mala pokrývať len obdobie do roku 2007. Dovtedy mala Markíza Slovakia platnú licenciu. Zmenky za 500 miliónov korún mali podľa nich slúžiť pre budúcnosť, ak by bola Markíze po roku 2007 predĺžená licencia.

Tieto vysvetlenia Kočnera a Ruska dávajú na prvý pohľad zmysel. No pri hlbšom preskúmaní sú celkom absurdné.
Rusko a „oligarchovia“

Cena za oficiálne odstavenie Gamatexu – 80 miliónov korún – nebola nízka. Skôr prehnane vysoká. Nešlo totiž o cenu za televíziu (tú vlastnili domáci spoločníci plus CME). Bola to len cena za ukončenie otravného obchodného sporu s Kočnerom.

Kočner pôvodne kúpil starú pohľadávku, cez ktorú útočil na Markízu, za jednu korunu. V roku 2000 dostali spolu s Aghom od vlastníkov Markízy 80 miliónov korún. Súčasťou dohody bolo aj to, že Ruskov spoločník Ján Kováčik vyroval staré záväzky Gamatexu za milión dolárov.

Teda: Kočnerov Gamatex bol vyplatený za viac ako 100 miliónov korún. Na tú dobu (rok 2000) išlo o mimoriadne vysokú sumu. Rusko a spol. v rámci sporu s Gamatexom museli použiť peniaze vtedajších „oligarchov“ Kováčika a Fiľa. A stratili dominantné postavenie v televízii.

Kováčik s Fiľom sa stali kľúčovými domácimi vlastníkmi Markízy. Ruska vyplatenie Gamatexu za vyše sto miliónov korún takmer zničilo. V televízii mu po roku 2000 ostal len malý „kontrolný podiel“ s minimálnymi podielmi na zisku.
Predpoklad, že popri tom všetkom by ešte Kočnerovi podpísal dlžobný úpis (zmenky) na 500 miliónov korún, je absurdný. Veď Rusko nemal ani na to, aby vyplatil majiteľom Gamatexu 80, resp. 100 miliónov korún.

Rovnako absurdné je predpokladať, že druhá strana obchodu, Kočner a Agh, by súhlasila so splatnosťou údajných 500-miliónových zmeniek o 15 rokov neskôr, v roku 2015. Navyše bez toho, aby mali zmenky kryté zmluvou, ktorá by špecifikovala, za akých podmienok majú byť preplatené.

Podvod so zmenkami bol zrejme vymyslený niekedy v roku 2015 alebo 2016. V čase, keď mala byť Markíza na predaj. A keď Kočner usúdil, že na televízii zarobil menej, ako Kováčik s Fiľom (tí dostali od CME po miliarde korún za predaj vlastníckych podielov). Podobný dojem mal aj Rusko, čo sám priznal pred novinármi.
Dôkazy

Predpoklad, že zmenky boli sfalšované len pred pár rokmi, potvrdzujú tri dôkazy a indície.

Prvým sú znalecké posudky. Tvrdia, že zmenky Pavol Rusko podpísal pravdepodobne niekedy po roku 2013. Jeden zo znaleckých posudkov to dokonca konštatuje celkom kategoricky, bez obvyklých odkazov na pravdepodobnosť. Znalkyňa Straková uviedla, že zmenky neboli podpísané v roku 2000.

Druhým dôkazom je svedectvo Petra Tótha. Kočner sa mu mal zveriť, že pre antedatované zmenky zabezpečil papier, tonery a pero z roku 2000. Neskôr ho mal Kočner žiadať, aby za úplatok 300 tisíc eur zohnal svedka z tajnej služby, ktorý dosvedčí, že o zmenkách vedel.

Treťou skutočnosťou, ktorá ukazuje na podvod, sú zvláštne udalosti na bratislavských súdoch, ktoré riešili Kočnerovu žalobu na preplatenie zmeniek. Keď sa o zmenky začal zaujímať prokurátor Šanta, Kočner a jeho právnici sa pokúšali zmenky zo súdov stiahnuť. Úradníci ich však odmietali vydať. Kočner mal podľa zaistených Threema správ písať Jankovskej, aby zakročila. Jankovská odpísala: „Idem požiadať Zuzu a slimáka o vydanie zmeniek z depozitu“.
Napokon Kočner predbehol políciu a zmenky zo súdov úspešne stiahol.

Stalo sa to v máji 2018. Dôvodom Kočnerovej nervozity bol čas.

Antedatovanie podpisov na dokumentoch sa dá skúmaním atramentu zistiť do dvoch rokov od ich podpisu. Neskôr to už možné nie je. V máji 2018 zrejme neboli podpisy na zmenkách dostatočne (viac ako dva roky) staré.
Ak si to zhrnieme: verzia Ruska a Kočnera o zmenkách stojí na vode. Naopak, dôkazy prokuratúry a indície o podvode vyzerajú presvedčivo.

Pravdepodobnosť, že Kočner s Ruskom to otočia a uspejú s prípadným odvolaním, je veľmi blízka nule.
Smutné je len to, že presne pred dvoma rokmi si Kočner myslel, že sa zo svojich problémov s prokuratúrou a médiami... Vystrieľa, aktuality.sk

X X X

Cigániková z SaS: Matovič premiérom byť nechce, môže to byť Eduard Heger

Máloktorá poslankyňa na seba pútala za uplynulé štyri roky toľko pozornosti ako Jana Cigániková z SaS. V najnovšom vydaní relácie Fair Play Michala Kovačiča prezradí nielen to, či chce byť ministerkou zdravotníctva, ale aj čo si myslí o lídrovi OĽaNO Igorovi Matovičovi.

Práve on sa totiž spomína ako možný budúci premiér potom, čo preferencie jeho hnutia vyleteli strmo nahor. „Nemyslím si, že Igor bude chcieť byť premiérom. Má tam iných ľudí,” reaguje Cigániková. Možného predsedu novej vlády vidí skôr v poslancovi OĽaNO Eduardovi Hegerovi. „Edo Heger je inteligentný človek. Dokáže spájať a komunikovať.”

Cigániková má však aj jednu „podmienku”. „Tento svet s Igorom Matovičom si viem predstaviť iba vtedy, keď po jeho boku bude Richard Sulík. To je jediný človek na politickej scéne, ktorý mu vie dohovoriť.”Jednoznačne odpovedá aj na otázku, či by možným kompromisom nemohol byť bývalý prezidentský kandidát a dnes nestranník Robert Mistrík:

„Premárnil veľa príležitostí. Čakala som od neho oveľa viac,” hovorí Cigániková.
Michal Kovačič sa s Janou Cigánikovou v ďalšom špeciálnom vydaní predvolebných Fair Play s političkami rozprával aj o tom čo by SaS urobila s 13. dôchodkami, v čom sú Sulíkovci slabší ako Matovičovci a odpovie aj na to prečo ich zdravotnícky program „zľavicovel, aktuality.sk

X X X

V Poľsku obžalovali desať ľudí zo sprenevery peňazí Červeného kríža

Obžalovaným hrozí v prípade usvedčenia až desaťročné väzenie.

Poľská prokuratúra obžalovala desať osôb z toho, že z regionálnej pobočky Poľského Červeného kríža defraudovali peniaze a tovar v celkovej hodnote vyše troch miliónov zlotých (približne 705.000 eur). Informovala o tom v stredu agentúra AP.

Štyria z obžalovaných boli podľa poľských médií v minulosti funkcionármi vo vládnucej strane Právo a spravodlivosť (PiS). Prokuratúra v meste Vroclav na juhovýchode Poľska uviedla, že obžalovaní predávali v rokoch 2014-2017 oblečenie z charitatívnych zbierok, ktoré verejnosť venovala Červenému krížu, a výnosy z tohto predaja si nechávali. Medzi obžalovanými figuruje aj bývalý riaditeľ vroclavského Červeného kríža Jerzy G. a jeho zástupca Piotr B.
Jerzy G. bol podľa poľských médií v minulosti tiež poradcom ministra školstva, zatiaľ čo Piotr B. bol poslancom. Obaja boli členmi vládnej PiS, rovnako ako ďalší dvaja obžalovaní. Šiesti ďalší obžalovaní sú miestni podnikatelia a zamestnanci Červeného kríža.

Prokuratúra predložila obžalobu súdu 31. januára, píše AP. Obžalovaným hrozí v prípade usvedčenia až desaťročné väzenie. Kedy sa má uskutočniť súdny proces nebolo bezprostredne známe, aktuality.sk

X X X

Bezpečnostná rada OSN schválila rezolúciu o prímerí v Líbyi

Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN) v stredu v hlasovaní schválila rezolúciu, ktorá bojujúce strany v Líbyi žiada, aby uzavreli trvalé prímerie, informovala agentúra DPA. Z 15 členov BR OSN ich za rezolúciu bolo 14, Rusko sa hlasovania zdržalo.

Rezolúcia požaduje uzavretie trvalého prímeria medzi medzinárodne uznanou vládou národnej jednoty v Tripolise a silami Líbyjskej národnej armády (LNA) poľného maršala Chalífu Haftara, ktorý podporuje konkurenčnú vládu v Tobruku.
Slabá vláda premiéra Fájiza Sarrádža, ktorá sídli v Tripolise a je uznaná OSN, momentálne kontroluje už len líbyjskú metropolu a malú časť územia na západe krajiny. Už od apríla 2019 pritom čelí ofenzíve maršala Haftara, ktorý sa snaží Tripolis dobyť. Haftarom podporovaná vláda ovládla v posledných rokoch celý východ a juh Líbye vrátane kľúčových ropných polí.

Rezolúcia podľa agentúry DPA podporila výsledky januárovej berlínskej konferencie o situácii v krajine a zdôraznila potrebu trvalého prímeria. Účastníci berlínskej konferencie o Líbyi sa v januári dohodli na dodržiavaní existujúceho zbrojného embarga a jeho lepšej kontrole. Zaviazali sa tiež, že ukončia vojenskú podporu bojujúcich strán a nebudú zasahovať do vnútorných záležitostí krajiny.

Konferencie sa zúčastnili napríklad ruský prezident Vladimir Putin, jeho francúzsky náprotivok Emmanuel Macron, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan alebo americký minister zahraničia Mike Pompeo.
Dnes prijatá rezolúcia tak záverom berlínskej konferencie dodáva právnu záväznosť. Zároveň zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť dlhodobé prímerie a presadzovať dodržiavanie existujúceho pokoja zbraní.

V severoafrickej Líbyi vypukol chaos po povstaní z roku 2011, ktoré leteckými údermi podporila aj vojenská aliancia NATO. Povstanie v rámci tzv. arabskej jari viedlo k pádu dlhoročného režimu Muammara Kaddáfího a k jeho smrti./agentury/

X X X

Macron sa zastal dievčaťa, ktoré kritizovalo islam

Francúzsky prezident Emnmanuel Macron sa v stredu postavil na stranu dievčaťa, ktoré na internete kritizovalo islam a začalo za to dostávať vyhrážky zabitím od islamských fanatikov. Kauza rozdelila francúzsku spoločnosť, mnohí sa dievčaťa zastávajú, no časť verejnosti je k nemu kritická.

„Zákony sú jasné: Máme právo rúhať sa, kritizovať, zosmiešňovať náboženstvá. Protizákonné je podnecovať nenávisť a útočiť na niekoho dôstojnosť,“ vyhlásil v stredu Macron.

Línie sporu sa pritom evidentne tiahnu aj naprieč samotnou francúzskou vládou. Ministerka spravodlivosti Nicole Belloubet napríklad začiatkom týždňa vyhlásila, že výroky dievčaťa na adresu islamu sú „útokom na slobodu vyznania“.
Koreňom sváru je vyhlásenie šestnásťročnej Mily, že islam je „náboženstvo nenávisti“. Schytala za to veľkú kritiku na sociálnych sieťach aj v médiách, začali jej chodiť vyhrážky zabitím a na internete sa objavili aj jej osobné údaje vrátane adresy školy, ktorú navštevovala.

Dievča v reakcii na to radšej prestalo chodiť do svojej pôvodnej školy a minister školstva Gabriel Attal v pondelok oznámil, že pre ňu našli novú školu. Ktorá to je, to zostane z bezpečnostných dôvodov utajené.

Celá kauza sa začala už 18. januára, keď Mila odvysielala na Instagrame naživo príspevok, v ktorom oznámila, že je lesbička, a istý mladý používateľ, ktorý sa hlási k islamu a má zjavne homofóbne názory, jej na to odpísal, že je „špinavá lesba“. „Neznášam náboženstvo. Korán je náboženstvom nenávisti,“ reagovalo na to mladé dievča.

Hoci si Mila pomýlila vieru (islam) a jej svätú knihu (Korán), jej otvorené slová si získali na internete veľa fanúšikov. Rovnako však aj veľa odporcov, ktorí ju obviňujú z hanobenia náboženstva. Francúzski používatelia internetu sa tak rozdelili na tých, ktorí k svojím príspevkom píšu hashtag #JeSuisMila (Ja som Mila), a tých, ktorí píšu #JeNeSuisPasMila (Ja nie som Mila).

Mila sa odvtedy objavila aj vo viacerých televíznych reláciách, a prezentovala sa ako inteligentné dievča, ktoré trvá na svojich názoroch. „Nie som rasistka. Voči náboženstvu sa nedá byť rasistický. Povedala som to, čo si myslím, neprinútite ma, aby som to ľutovala,“ povedala napríklad. Zároveň však vyhlásila, že sa ospravedlňuje ľuďom, ktorí „praktikujú svoju vieru v pokoji“.

Politické body si na mladom dievčati snaží nahnať aj nacionalistická strana Národné zhromaždenie pod vedením Marine Le Penovej. Tá o Mile vyhlásila, že má „viac odvahy ako všetci politici, čo boli posledných tridsať rokov pri moci“./agentury/