iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Kuffu na protest nepustil biskup. Farár odkázal Čaputovej

... aby ustúpila alebo odstúpila: Zapamätajte si štyri strany, ktoré chválim - Smer, SNS, Sme rodina a ĽSNS, zneli slová Mariána Kuffu na modlitbovom stretnutí, ktoré vraj malo byť nepolitickou akciou. Transparenty s Pannou Máriou a Ježišom, v rukách ružence, ale aj veľké kríže vysvietené ledkami.

V dave množstvo bežných ľudí, ale aj politici, ktorí sa o ich priazeň budú uchádzať už o necelé tri týždne v parlamentných voľbách. Chýbal len ten, ktorý to všetko vymyslel a inicioval – katolícky farár Marián Kuffa. V Bratislave pred úradom vlády sa dnes zišla asi tisícka ľudí na vopred ohlásenom modlitbovom stretnutí proti Istanbulskému dohovoru, ktoré Slovensko podpísalo ešte v roku 2011.

Stretnutie organizoval Slovenský dohovor za rodinu, ktorý vyzýva prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby oznámila Rade Európy, že sa nehodláme stať zmluvnou stranou Istanbulského dohovoru.

Kuffa: Biskup mi zakázal

Hoci ten rieši, ako predchádzať násiliu na ženách, podľa Kuffu je „v ňom prefíkane ukrytá škodlivá ideológia gender“, ktorá je proti bohu aj prírode.

Na protest sa prišli ukázať viacerí predstavitelia SNS na čele s Andrejom Dankom, predseda ĽSNS Marian Kotleba aj líder Vlasti Štefan Harabin, samotný Kuffa však chýbal. „Ja na toto stretnutie neprídem len preto, lebo mi to výslovne zakázal môj diecézny biskup Mons. Štefan Sečka,“ informoval svojich fanúšikov už vopred.

Aj napriek tomu, že do Bratislavy neprišiel, zhromaždení si mohli vypočuť jeho pomerne ostré slová. Na veľkoplošnej obrazovke totiž organizátori podujatia pustili video záznam z jeho najnovšej kázne. Keď sa zjavil na plátne, protestujúci zajasali. „Nech žije Kuffa!“ kričali. „Prezident Kuffa!“ zvolal niekto.

Zapamätajte si štyri strany

Biskup farára do hlavného mesta nepustil, pretože sa obával politizácie akcie. Na stretnutie totiž v televízii pozýval líder extrémistickej ĽSNS Marian Kotleba. Jedným z predstaviteľov Slovenského dohovoru za rodinu je zasa Erik Zbiňovský, ktorý kandiduje za SNS. Kuffa v prehrávanej kázni hovoril, ako sa rozhodol biskupa poslúchnuť, hoci si nemyslí, že Sečka koná správne.

Kotlebovci ani ľudia SNS si na stretnutie vlastné vlajky nepriniesli. Sám Kuffa sa však v kázni často miešal do politiky a dokonca menoval konkrétne strany. „Zapamätajte si tieto štyri strany – smeráci, SNS, kollárovci a kotlebovci. Hlasovali jak jeden muž a hlasovali správne,“ zneli námestím kňazove slová. Kuffa spomínané štyri strany verejne chválil za to, že v národnej rade vlani hlasovali za zastavenie Istanbulského dohovoru.

Ustúpiť alebo odstúpiť

Naopak, kňaz ostro kritizoval prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorá podľa neho nemá dobré úmysly a čaká na novú vládu, ktorá potom dohovor ratifikuje. „Pani prezidentka má len dve možnosti – ustúpiť alebo odstúpiť. Ak je to tak, že je to proti jej svedomiu, nech odstúpi z úradu,“ hovoril na videu. Dav na jeho slová reagoval potleskom. Po tom, ako sa niekoľko hodín modlili ruženec, pohli sa spred úradu vlády priamo pred Prezidentský palác, kde kričali, že dohovor nechcú.

Prezidentka sa už včera kvôli Istanbulskému dohovoru stretla s predsedom parlamentu Dankom a premiérom Petrom Pellegrinim. Protestujúci, ale aj Danko od hlavy štátu žiadajú, aby dohovor odmietla.
Čaputová však tvrdí, že Istanbulský dohovor musí najskôr odmietnuť národná rada. V dvoch uzneseniach, ktoré parlament schválil minulý rok, sa tak totiž podľa nej nestalo.

Mimoriadna schôdza

Pellegrini však už dnes oznámil, že sa ešte do volieb pokúsia zvolať mimoriadnu schôdzu, na ktorej by odhlasovali 13. dôchodky, ale riešil by sa na nej aj Istanbulský dohovor. Koaličný Most-Híd už stihol oznámiť, že schôdzu nepodporí. Podľa Bélu Bugára zo snahy zvolať ju cítiť populizmus pred voľbami.

„Ako sme sa modlili, premiér s predsedom parlamentu sa dohodli, že zvolajú mimoriadnu schôdzu a urobia to tak, ako to žiada prezidentka. Vyhraté ale ešte nemáme, vojna sa neskončila,“ oznámil po dvojhodinovom ruženci jeden z organizátorov. Modliť sa vraj možno budú aj na budúcu stredu, aktuality.sk

X X X

Po Merkelovej je opäť diera. Extrémisti odstavili jej nástupkyňu

Radikálna Alternatíva pre Nemecko (AfD) spôsobila napätie na celej politickej scéne v krajine. Merkelovej nástupkyňu prinútili odstúpiť. Mala byť dôstojnou nástupkyňou najmocnejšej ženy Európy. Aj preto ju od chvíle, keď pred vyše rokom na čele najsilnejšej strany CDU nahradila Angelu Merkelovú, prezývali „pani Mini-Merkel“.

Pre dovtedy málo známu krajinskú premiérku najmenšej spolkovej krajiny Sársko to nebola posmešná prezývka. Annegret Kramp-Karrenbauerová tým titulom hrdila, no vydržala jej len niečo vyše roka. V pondelok definitívne vyhlásila, že odstupuje z čela CDU a Merkelovú po budúcoročných voľbách nenahradí v kresle nemeckej kancelárky.

Pre najsilnejšiu stranu, ktorá krajine vládne neptrežite už od roku 2005, tá správa ťažko mohla prísť v horšom čase. Ale rovnako to platí o celej krajine. Merkelovej konzervatívcov dobiehajú zelení ale rastú aj radikáli z Alternatívy pre Nemecko (AfD). Rast nemeckej ekonomiky sa spomaľuje. A posledné, čo si teraz Európa po odchode Británie z Únie môže dovoliť, je slabé a rozhádané Nemecko.

Merkelová stále vedie. Aj keď odchádza

AKK, ako Karenbauerovú podľa skratky jej mena volajú nemecké médiá, bola od začiatku v trochu znevýhodnenej pozícii. Nahradiť najpopulárnejšiu političku v krajine bolo oveľa ťažšie, ako dúfali jej straníci. Merkelová si aj po ohlásení rezignácie stále drží viac ako polovičnú podporu celej verejnosti, teda nielen u svojich voličov. Platí to dodnes.
Karenbaurovej čísla popularity pritom nikdy výrazne neprekročili číslovku desať. Málo dôvery nemala len u verejnosti, ale aj v samotnej strane. Definitívne sa to ukázalo minulý týždeň po škandále, ktorý ju napokon prinútil rezignovať.

Odohral sa vo východnom štáte Turínsko, ale dopad mal na celú nemeckú politickú scénu. Koalícia CDU a liberálov z FDP si tam za premiéra chcela zvoliť ich kandidáta Thomasa Kemmericha, no dokázali to len s pomocou radikálnej Alternatívy za Nemecko. Bolo to prvýkrát v histórii krajiny, kedy sa pri podobne dôležitom hlasovaní museli takzvané štandardné strany opierať o podporu extrémistov.

Pre Karrenbauerovú, ale aj pre celú normálnu časť politickej scény v krajine, bolo hlasovanie ponížením. Minimerkelová nedokázala naďiaľku presvedčiť straníkov z CDU, aby od hlasovania ustúpili a radšej vyvolali predčasné voľby.
Rovnako ju však ponížila aj samotná Merkelová. Po hlasovaní v Turínsku sa ozvala až z ďalekej Juhoafrickej republiky, aby osobne odsúdila krok svojich straníkov a označila ho za „neodpustiteľný“. Porušila pritom tradíciu, podľa ktorej sa nemeckí kancelári zásadne vyhýbajú komentovaniu domácej scény počas oficiálnych zahraničných návštev.

Prežije Merkelovej odkaz?

Merkelovej strana mala už pred škandálom problémov viac ako dosť. Napríklad ten, že v prieskumoch už CDU začínajú dýchať na krk Zelení, ktorí sa v posledných mesiacoch prehupli cez číslo 20 percent a teoreticky môžu vyhrať voľby v roku 2021. Alternatíva pre Nemecko tiež rastie a dnes by ju volilo asi 14 percent Nemcov.

O nástupcoch Karrenbaurovej už nemecké médiá začali špekulovať dávnejšie a ak to je dôkaz, akú malú dôveru mala Minimerkel. Zjednodušene by sa dali rozdeliť do dvoch táborov – zástancov Merkelovej a jej kritikov.
K tým prvým patrí Armin Laschet, premiér najľudnatejšej nemeckej spolkovej krajiny Severné Porýnie Vestfálsko.
Nemecký denník Handelsbatt ho už v roku 2018 označil za horúceho kandidáta na šéfa CDU.

Päťdesiatosemročný politik je Merkelovej blízky vo viacerých veciach. Je známy svojimi liberálnymi postojmi a Merkelovej sa zastal aj počas migračnej krízy. Aj preto ho (Merkelovej odporcovia) prezývajú trochu posmešne „Turecký Armin“.
Navyše, Laschet má veľmi dobré vzťahy aj so Zelenými, s ktorými pravdepodobne CDU bude musieť vytvoriť vládu po voľbách 2021. Chodí s nimi pravidelne na víno.

Kandidátom z opačného tábora, ktorý by mohol nahradiť Karrenbaurovú, je Friedrich Merzm jeden z najhlasnejších Merkelovej kritikov. Zelení ho dokonca nazývajú rasistom. Keď sa naposledy pred dvoma rokmi uchádzal o post šéfa CDU, s Karrenbauerovou prehral len veľmi tesne v pomere 482 k 517 hlasov. To môže naznačovať, že strana je v otázke, či pokračovať alebo nepokračovať v Merkelovej politike, skutočne rozdelená

Nasledujúce mesiace zažije tradične pokojná nemecká CDU možno najturbulentnejšie časy za posledné roky. Merkelovej postupný odchod ukázal, že popularita strany do istej miery padá a stojí na nej. Ale škandál s extrémistami v Turínsku zase tradičným stranám pripomenul, že hoci AfD stále nie je schopná ovplyvňovať najvyššiu politiku, prvýkrát ukázala, že ju dokáže aspoň nabúrať, aktuality.sk

X X X

Pellegrini: Vláda schváli vyššie prídavky a 13. dôchodok pred voľbami

Vláda bude v stredu (12.2.) schvaľovať návrh zákona o zdvojnásobení rodinných prídavkov od roku 2021 a rovnako úpravu zákona, ktorým bude garantované vyplatenie 13. dôchodku vo všetkých kategóriách už v decembri 2020.
Poslanci Smeru-SD by rovnako mali iniciovať zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady SR, na ktorej by sa spomínané návrhy, v rámci skráteného legislatívneho konania, ešte pred parlamentnými voľbami (29.2.) mali prijímať. Uviedol to premiér Peter Pellegrini (Smer-SD).

Na tlačovej konferencii legislatívnu iniciatívu vlády predstavil premiér s vedúcim Úradu vlády SR Matúšom Šutajom Eštokom a poslancom Národnej rady SR, členom parlamentného výboru pre sociálne veci Erikom Tomášom (Smer-SD).
Pellegrini vysvetlil náhle rozhodnutie tým, že Smer-SD chce predísť situácii, aby po februárových voľbách, v prípade víťazstva strán terajšej opozície, nevznikla situácia, že sociálne opatrenia a ďalší progres opatrení v prospech seniorov či mladých rodín zastaví „nemohúcnosť (terajšej-pozn. TASR) opozície sa na hocičom dohodnúť“.

Koaliční partneri sú o predkladanej iniciatíve informovaní

Koaliční partneri podľa jeho slov sú o predkladanej iniciatíve informovaní. „S vysokou pravdepodobnosťou môžem povedať, že zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu by mala podporiť strana SNS,“ dodal premiér. „Verím, že sa nájde dostatok poslancov, ktorí schvália program schôdze a budú o našich návrhoch hlasovať,“ dodal.
Náklady na realizáciu opatrení odhadol v prípade zdvojnásobenia rodinných prídavkov na vyše 300 miliónov eur na rok 2021, pokiaľ ide o dôchodky, ide o sumu okolo 500 miliónov eur, od ktorej však treba odrátať sumu alokovanú na vyplatenie vianočných príspevkov.

„Dôchodcovia dostanú 13. dôchodok vo výške priemerného starobného dôchodku – 460 eur, rovnako v priemernej výške sa ich poberateľom vyplatí invalidný či sirotský dôchodok,“ priblížil Pellegrini. Na tlačovej konferencii odpovedal na otázku, či takéto náklady unesie štátny rozpočet. „Bude musieť, vždy sme v rozpočte takéto prostriedky našli,“ povedal. Dodal, že sa budú hľadať rezervy, no dúfa aj vo zvýšenie daňových príjmov prostredníctvom očakávaného efektívnejšieho výberu daní.

Mimoriadne rokovanie parlamentu by malo podľa jeho slov byť spojené aj s témou Istanbulského dohovoru. „Ak bude predseda parlamentu Andrej Danko ako predseda parlamentu chcieť urobiť rozhodnutie o Istanbulskom dohovore procedúrou na pôde parlamentu, nepôjdeme cestou stiahnutia podpisu, ktorý som deklaroval ako možnosť,“ pripustil predseda vlády.

Ministerstvo financií (MF) SR uviedlo, že nepozná presné parametre pripravovanej legislatívy, preto nateraz nebude hovoriť o kvantifikácii a vplyvoch týchto opatrení. „V prípade, že vláda návrhy schváli, bude ministerstvo financií v rámci možností rozpočtu hľadať zdroje na ich krytie. Už teraz však môžeme povedať, že vzhľadom na výdavkové limity na tento rok to bude veľmi náročná úloha,“ priblížila riaditeľka tlačového odboru MF SR Alexandra Gogová.

Most-Híd nepodporí návrhy

Koaličná strana Most-Híd nepodporí návrhy strany Smer-SD na zdvojnásobenie rodičovských prídavkov a uzákonenie 13. dôchodku. Dôvodom sú blížiace sa parlamentné voľby a stabilita verejných financií, ako povedal v utorok na tlačovej konferencii predseda strany Béla Bugár.

„My nemáme problém s takými návrhmi sociálnych zákonov,“ uviedol Bugár. Pripomenul však decembrovú koaličnú dohodu, že v parlamente budú prerokované už iba návrhy zákonov vrátených prezidentkou Zuzanou Čaputovou. „Tak sa aj stalo, a preto sme odmietli aj návrhy opozičných partnerov. Dané slovo musí platiť, a práve preto nemienim meniť naše stanovisko,“ povedal Bugár.

Druhým dôvodom odmietnutia návrhov koaličného partnera podľa Bugára je, že niekoľko dní pred voľbami považuje schválenie zákonov, ktoré vytvoria výdavky v štátnom rozpočte vo výške 800 miliónov eur, za nezodpovedné. „Tých 800 miliónov bude musieť nájsť budúca vláda v štátnom rozpočte,“ povedal predseda Mosta-Híd a zároveň pripomenul, že vláda už prijala návrh, podľa ktorého by výdavky mali byť zastropované.

SNS a Smer sa dohodli na mimoriadnej schôdzi

Predseda parlamentu a SNS Andrej Danko sa dohodol s premiérom Petrom Pellegrinim (Smer-SD) a predsedom Smeru-SD Robertom Ficom na zvolaní mimoriadnej schôdze parlamentu. Dankovou podmienkou je, aby vláda predložila na rokovanie aj Istanbulský dohovor. Na mimoriadnej schôdzi chce Smer-SD prerokovať zdvojnásobenie prídavkov pre rodičov a zavedenie 13. dôchodku. Ďalšou podmienkou Danka je zrušenie diaľničných známok pre fyzické osoby či živnostníkov s vozidlami do 3,5 tony.

Šéf parlamentu potvrdil, že mimoriadnu schôdzu zvoláva poslanecký klub Smeru-SD a SNS. „Predpokladám, že budeme mať viac ako 50 podpisov, nielen 30, ktoré potrebujeme. Chcem pomôcť predsedovi vlády so zákonmi, ktoré sú dôležité, a súčasne mojou podmienkou na túto podporu bolo, aby vláda predložila na rokovanie aj Istanbulský dohovor,“ povedal na utorkovej tlačovej konferencii.

Ďalšia Dankova podmienka – zrušenie diaľničných známok – by sa podľa slov predsedu parlamentu mala dotknúť aj právnických osôb a živnostníkov s vozidlami do 3,5 tony. „Priznávam, že je to jedna z politických podmienok mimoriadnej schôdze a je to súčasne aj moja výzva, aby sa úplne zmenili zákony, ktoré určujú výšku nielen diaľničných známok, ale aj mýta, a aby sa zmenil systém výstavby diaľnic,“ podotkol Danko, ktorý chce, aby ľudia vedeli, že štát zodpovedne koná a „nechce od ľudí niečo, čo si nezaslúži“. Zároveň podotkol, že toto opatrenie „nie je žiadnym výstrelom do tmy“.

Danko tiež dodal, že kontaktoval aj ďalšieho koaličného partnera, predsedu Mosta-Híd Bélu Bugára. „Ponúkol som mu aj to, aby sme si zvolali ešte Koaličnú radu, aby pochopil všetky súvislosti. Podľa mňa nemá všetky informácie, a verím, že aj Most-Híd ešte prehodnotí postoj k tejto mimoriadnej schôdzi,“ pripomenul.

ĽSNS podporí zvolanie mimoriadnej schôdze

Opozičná ĽSNS podporí zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu. „Podporíme všetky aktivity proti nebezpečnej LGBT propagande,“ uviedol pre TASR hovorca ĽSNS Ondrej Ďurica.
Vláda by mala predložiť aj návrh na zrušenie diaľničných známok pre ľudí

Vláda by sa mala v stredu (12. 2.) zaoberať aj návrhom na zrušenie diaľničných známok pre fyzické a právnické osoby, či živnostníkov s vozidlami do 3,5 tony. To je ďalšia z politických podmienok mimoriadnej schôdze parlamentu, ktorá sa má uskutočniť. Avizoval to predseda SNS Andrej Danko. „Sám som chodil päť hodín z Revúcej do Bratislavy a späť niekoľko rokov. Nechcem sa hanbiť pred ľuďmi, že štát od nich berie poplatky za diaľničné známky,“ vyhlásil v utorok Danko.
SaS: Smer-SD predvádza volebnú korupciu najhrubšieho zrna

Mimoriadna schôdza parlamentu, na ktorej chce Smer-SD rokovať o vyšších rodičovských prídavkoch ako aj o 13. dôchodku, je podľa opozičnej SaS volebnou korupciou. V stredu (12. 2.) sa má týmito návrhmi zaoberať aj vláda.
„Volebná korupcia, ktorú tu predvádza Peter Pellegrini (Smer-SD) a celý Smer-SD, je nehoráznosť. Svojimi návrhmi na zvýšenie rodičovského príspevku a presadeniu 13. dôchodku ukázali populizmus najhrubšieho zrna, ktorým chcú zakryť svoje každodenné rozkrádanie,“ uviedla SaS v stanovisku pre médiá.

Podľa opozičnej strany sa Smer-SD bojí, že vo voľbách si ľudia zvolia poctivých politikov, ktorí vytrhnú Slovensko z rúk korupčníkov a mafie. „Uvedomujú si svoj koniec a ešte na poslednú chvíľu chcú využiť dane a štátne peniaze na zaplatenie vlastnej kampane. Navyše, je absolútne neprípustné, aby tu končiaca vláda takto hospodárila s peniazmi nás všetkých a nechávala tu za sebou spálenú zem,“ tvrdí SaS. Vyzvala preto orgány činné v trestnom konaní, aby sa touto „volebnou korupciou Smeru-SD“ zaoberali./agentury/

X X X

Kočner rozhádal sulíkovcov a exsulíkovcov, Blahová hovorí o obskúrnych postavičkách

Roztržka medzi predsedom strany SaS Richardom Sulíkom a bývalou členkou strany Natáliou Blahovou (DS) pokračuje. Blahová obviňuje Sulíka, že sa obklopuje pochybnými ľuďmi a že Demokratickú stranu označil za "lajno". SaS hovorí o prekrúcaní významu a o zúfalom človeku. Konflikt vypukol cez víkend. Blahová na sociálnej sieti začala Sulíkovi vyčítať, že sa trinásťkrát stretol s podnikateľom Marianom Kočnerom, ktorý dnes čelí žalobe v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka.

„Táto informácia odznela z úst Sulíka a nemal ani potrebu informovať ostatných členov vlastnej strany o takýchto závažných skutočnostiach,“ opísala Blahová pre Pravdu situáciu tesne pred odchodom skupiny poslancov od Sulíka. Keď sa ho politici snažili s faktom konfrontovať, vznikali konflikty. „Keď sme zistili, že naše hodnoty sa rozchádzajú, vtedy sme sa rozhodli odísť,“ dodala Blahová.

Sulík vo viacerých diskusiách uviedol, že sa s podnikateľom stretol v rokoch 2010 – 2011, teda v čase, keď bol predsedom parlamentu. „Dôležité bolo aj to, o čom sa rozprávali – o voľbe generálneho prokurátora. Práve sa začalo znovu otvorené vyšetrovanie o tom, kto prijímal úplatky pri jeho voľbe. Vieme, že tieto vyšetrovania sú otvorené na základe nových informácií, ktoré sa našli v aplikácii Threema alebo v trezore Mariana Kočnera. Táto záležitosť dosiahla obludné rozmery,“ dodala Blahová. Sulík a strana SaS by tak podľa nej nemala ani kandidovať vo voľbách. „Ľudia, ktorí už len komunikáciu s Kočnerom verifikovali, sú dnes preč z politiky či zo súdov,“ pripomenula Blahová.

Zdôraznila, že strana SaS má na svojej kandidátke „viaceré obskúrne postavičky“. Ich mená prezradiť nechcela. „Viem mená, a čo sa za nimi skrýva, ale keďže nemám k tomu podané trestné oznámenia, ktoré som plánovala podať, tak nebudem konkretizovať. Ale myslím, si, že tie mená sa vynoria,“ naznačila Blahová. Sulíka odsúdila aj za to, že Demokratickú stranu v reakcii na Blahovú nazval „lajnom“. "Musí to byť strašný pocit vyskočiť z dobre rozbehnutého vlaku rovno do kravského lajna,“ uviedol Sulík vo svojom statuse.

Strana SaS si z vyjadrení Blahovej vrásky nerobí. „Zúfalí ľudia robia zúfalé veci,“ reagovala hovorkyňa strany Katarína Svrčeková. Obvinenie, že hanlivým označením mienil Sulík Demokratickú stranu, odmietla. „Richard Sulík v žiadnom prípade nenarážal na stranu, ale na vzniknutú situáciu, v ktorej sa bývalá kolegyňa Blahová ocitla. Táto téma je pre nadchádzajúce voľby tak okrajová, že nevidíme dôvod sa k nej vyjadrovať,“ dodala Svrčeková.

Podľa Sulíka je Blahová frustrovaná z odchodu zo strany. „V strane SaS mala svoje pevné miesto, patrila k tým ľuďom, na ktorých sme stavali a na ktorých som sa vždy mohol spoľahnúť. Boli sme skvelý tím. Bohužiaľ, nechala sa opantať intrigami a štvanicami, uverila hlupákom, ktorí jej vydávali klamstvá ako pravdu a spravila najväčšiu chybu svojho politického života, keď odišla zo svojej rodnej strany,“ dodal na sociálnej sieti Sulík s tým, že na situáciu nebude detailnejšie reagovať. Natália Blahová bola súčasťou skupiny poslancov a členov strany za SaS, ktorí sa dostali do sporu so súčasným vedením strany, ktoré predstavuje Richard Sulík. Ona aj ďalší, napríklad Ľubomír Galko či Jozef Rajtár, stranu opustili a snažia sa dostať do parlamentu ako členovia Demokratickej strany./agentury/

X X X

Líderka Sinn Féin tvrdí, že EÚ by mala podporiť zjednotenie írskeho ostrova

Európska úniu by mala podporiť projekt zjednotenia írskeho ostrova, teda Írskej republiky s britskou provinciou Severné Írsko. Podľa tlačovej agentúry AFP to v utorok uviedla líderka strany Sinn Féin Mary Lou McDonaldová, pričom pripomenula podporu Európskeho spoločenstva (predchodca EÚ) pre znovuzjednotenie Nemecka.

Výzva McDonaldovej nasleduje po nečakane dobrých výsledkoch pre ľavicovo-republikánsku stranu Sinn Féin v sobotňajších parlamentných voľbách v Írsku. Víťazom volieb sa stala opozičná konzervatívna strana Fianna Fáil, Sinn Féin bola druhá a až na treťom mieste skončila stredopravicová strana Fine Gael premiéra Lea Varadkara.
Sinn Féin sa netají, že ak sa po zisku 37 mandátov v 160-člennom parlamente stane súčasťou novej vládnej koalície, tak aj v súvislsoti s brexitom nastolí otázku zjednotenia Írskej republiky, člena EÚ, so Severným Írskom, ktoré je súčasťou Spojeného kráľovstva.

McDonaldová v tejto súvislosti pripomenula, že v referende o brexite z júna 2016 sa väčšina voličov Severného Írska vyslovila proti vystúpeniu z EÚ. Aj preto by podľa jej názoru Európska únia mala projekt zjednotenia Írska podporiť.
Šéfka Sinn Féin je presvedčená, že EÚ „musí zaujať stanovisko“ k Írsku podobne ako to urobila keď podporovala znovuzjednotenie predtým rozdeleného Nemecka. A zaujať rovnaký pozitívny prístup, aký má voči etnicky rozdelenému Cypru. Vo vyhlásení pre BBC spresnila, že rozdelenie Írska bola „katastrofa“ a správnou cestou vpred je „zjednotenie, zmierenie a dobré vzťahy s blízkymi susedmi“.

AFP pripomenula aj postoj bývalého írskeho premiéra Bertieho Aherna (za stranu Fianna Fáil), ktorý viedol krajinu v rokoch 1997 – 2008 a podľa ktorého je referendum o zjednotení ostrova „nevyhnutné“.

Strana Sinn Féin bola dlho považovaná za politicky „nevhodnú“ kvôli jej úzkym vzťahom z minulosti s Írskou republikánskou armádou (IRA), polovojenskou organizáciou, ktorá po desaťročia viedla násilnú kampaň na území Severného Írska a Británie zameranú na znovuzjednotenie ostrova./agentury/

X X X

Británia vyzvala OSN na hlasovanie o prímerí v Líbyi

Návrh rezolúcie požaduje uzavretie trvalého prímeria medzi medzinárodne uznanou vládou národnej jednoty v Tripolise a silami Líbyjskej národnej armády. Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN) by mala v stredu hlasovať o rezolúcii podporujúcej prímerie v Líbyi. S odvolaním sa na diplomatov o tom v utorok informovala agentúra AFP.

O hlasovanie požiadala v utorok Británia, hoci nie je jasný postoj Ruska, ktoré pred týždňom návrh rezolúcie zablokovalo.
Návrh rezolúcie požaduje uzavretie trvalého prímeria medzi medzinárodne uznanou vládou národnej jednoty v Tripolise a silami Líbyjskej národnej armády (LNA) poľného maršala Chalífu Haftara, ktorý podporuje konkurenčnú vládu v Tobruku.

Slabá vláda premiéra Fájiza Sarrádža, ktorá sídli v Tripolise a je uznaná OSN, momentálne kontroluje už len líbyjskú metropolu a malú časť územia na západe krajiny. Už od apríla 2019 pritom čelí ofenzíve maršala Haftara, ktorý sa snaží Tripolis dobyť. Haftarom podporovaná vláda ovládla v posledných rokoch celý východ a juh Líbye vrátane kľúčových ropných polí.

V severoafrickej Líbyi vypukol chaos po povstaní z roku 2011, ktoré leteckými údermi podporila aj vojenská aliancia NATO. Povstanie v rámci tzv. arabskej jari viedlo k pádu dlhoročného režimu líbyjského diktátora Muammara Kaddáfího a k jeho smrti, aktuality.sk

X X X

V Taliansku skrachovali regionálne aerolínie Air Italy

Taliansko má okrem záchrany skrachovaných aerolínií Alitalia ďalší problém v oblasti leteckej dopravy. Akcionári regionálnych aerolínií Air Italy, ktoré patria ku Qatar Airways, v utorok oznámili ich likvidáciu. Ako dôvod uviedli "pretrvávajúce štrukturálne trhové problémy".

K rozhodnutiu o likvidácii dospela dozorná rada. Odteraz do 25. februára budú iné letecké spoločnosti garantovať plánované lety Air Italy. Cestujúci, ktorí majú rezervované lety po 25. februári, dostanú peniaze naspäť. Celkovo sa to dotkne 35.000 cestujúcich.

Likvidácia spoločnosti Air Italy, ktorá zabezpečovala napríklad letecké spojenie medzi Sardíniou a talianskou pevninou, je zlou správou pre taliansku vládu. Tá sa už dlhé mesiace snaží o záchranu Alitalie. V decembri vymenovaný konkurzný správca Giuseppe Leogrande aktuálne vypracováva nový tender na predaj aerolínií.
Air Italy so sídlom v meste Olbia na Sardínii zamestnáva 1400 ľudí. Podľa expertov je dôvodom krachu spoločnosti konkurencia nízkonákladových aerolínií rovnako ako štátom podporovanej Alitalie, aktuality.sk

X X X

Akciové indexy v USA a v Európe lámali rekordné maximá

Hlavné akciové indexy v USA a v Európe v utorok dosiali nové rekordné maximá. Naopak, zlato zlacnelo a dolár voči euru po dosiahnutí 4-mesačného maxima oslabil. Zlepšili sa vyhliadky dopytu po rope, ktorá zdražela. Dôvodom je pokles obáv z ekonomických dôsledkov nákazy novým koronavírusom, čo zvýšilo rizikový apetít investorov.

Z Číny prichádzajú správy, že epidémia koronavírusu by mala byť v apríli zvládnutá. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sa stále obáva, že nový vírus predstavuje veľké globálne nebezpečenstvo. MSCI All Country World Index (ACWI) stúpol o 0,64 % a dostal sa na rekordné maximum. Nový rekord stanovil aj paneurópsky index STOXX Europe 600, kľúčový nemecký index Dax a hlavné americké indexy Dow Jones Industrial Average, S&P 500 a Nasdaq Composite.

Dax si v utorok pripísal 0,99 % a uzavrel na 13.627,84 bodu, keď počas obchodovania sa dostal až na rekordných 13.668,43 bodu.

Hlavný francúzsky index CAC 40 vzrástol o 0,65 % na 6054,76 bodu, taliansky FTSE MIB o 0,74 % na 24.688,89 bodu a britský FTSE 100 o 0,71 % na 7499,44 bodu. Index blue-chipov z eurozóny EuroStoxx 50 sa zvýšil o 0,86 % na 3825,84 bodu a paneurópsky index STOXX Europe 600 o 0,90 % na 428,48 bodu, aktuality.sk

X X X

Peter Bárdy: Voľby 2020. Smer-SD má stratégiu, ktorá smeruje k porážke

Ešte donedávna sa zdalo, že Smer si udrží pohodlných niečo cez 20 percent. Voľby 2020 však pre nich môžu dopadnúť katastrofou, aj pre kampaň postavenú na tom, čo Smeru v istom momente prestalo fungovať. Niekdajší stratég Smeru Marek Maďarič bol jedným z prvých, o ktorých sa hovorilo ako o korunnom princovi Roberta Fica. Presvedčený ľavičiar a katolík nahradil na poste stratéga Smeru Fedora Flašíka. Bolo to v roku 2006, ešte predtým, ako sa Fico posadil do vlády so Slotom a Mečiarom.

Fico vyhodil z kandidátky Fedora Flašíka aj jemu blízkych ľudí vrátane jeho vtedajšej manželky Moniky Flašíkovej-Beňovej, tieňového ministra životného prostredia Ota Majzlana, ako aj zakladajúceho člena Smeru Richarda Demoviča.
Špekuluje sa, že Ficovo vybavovanie si účtov s Flašíkom stálo kariéru 12 – 13 ľudí blízkych Flašíkovi.
Nič to nemení na veci, že ministrom kultúry a hlavným stratégom Smeru sa stal Marek Maďarič.

Bezkonflikný Maďarič je mýtus

Maďarič. Ten sa pri kampani nebránil konfliktu. Konflikt k politike patrí. Maďarič sa naň spoliehal predovšetkým vtedy, keď za ním videl víťazstvo a úspech. Nešiel do konfliktu za každú cenu.
Je pravdou, že voľby 2010 znamenali pre Smer porážku, ale prišiel rok 2011, pád vlády Ivety Radičovej, kauza Gorila a Smer mal vo voľbách 2012 neuveriteľných 44,41 % hlasov.

V tomto treba vyzdvihnúť veľmi kvalitnú komunikačnú stratégiu Smeru, ktorý vyťažil ešte aj z kauzy gorila, v ktorej sa priamo objavil Robert Fico a ktorá odkrývala možné oligarchické vplyvy v pozadí Smeru, ako aj spôsob financovania strany.

Namiesto toho, aby sa Smer po boku SDKÚ-DS zmietal v korupčnej kauze, umnou komunikačnou stratégiou pomohol utopiť politického rivala a vo voľbách získal neuveriteľných 83 poslaneckých kresiel.
Antikampaň proti Kiskovi

Fico dôveroval Marekovi Maďaričovi ako hlavnému stratégovi aj vo voľbách, kde sa mu už tak nedarilo. Typickým príkladom sú prezidentské voľby v roku 2014.

Po prvom kole bol medzi prvým Robertom Ficom a druhým Andrejom Kiskom rozdiel asi 76-tisíc hlasov. V týchto voľbách sa Smer a jeho sympatizanti uchýlili k špinavej antikampani a šli do otvoreného konfliktu aj za cenu šírenia nenávistných vyhlásení – napríklad obviňovania Andreja Kisku, že je úžerník, alebo spájania so scientológiou.
Druhé kolo bolo pre Fica katastrofou. Kiska ho porazil o takmer 20 percentuálnych bodov. Hlasovalo za neho o vyše 400-tisíc ľudí viac ako za Fica!

Politickí analytici sa zhodli, že Ficovi nijako nepomohlo šírenie konšpirácií ani urážanie Andreja Kisku.
Konflikt ako hlavný bod kampane znamenal pre Fica hanebnú porážku. Po nej nasledovalo abdikovanie Mareka Maďariča z postu podpredsedu strany.

Maďarič bol zodpovedný za voľby, hoci sa už začalo šepkať, že pod stratégiou kampane bolo viac cítiť rukopis Erika Tomáša, blízkeho spolupracovníka Roberta Kaliňáka.

Erik Tomáš je totiž človekom, ktorý sa nebojí konfliktu, resp. ktorý ho nemá problém vyvolať. A to bez dopredu premyslenej taktiky, čo z neho chce vyťažiť. Konflikt mu je vlastný podobne ako Igorovi Matovičovi.
Pár mesiacov po zbabraných voľbách bol Marek Maďarič znovuzvolený za podpredsedu strany a pred voľbami 2016 bol opäť šéfom kampane.

Konflikt a hrotenie tém sa stalo čoraz bežnejšou praxou smeráckej taktiky. Strana získala 28,28 % hlasov, čo znamenalo pohodlné víťazstvo, ale pomerne kostrbaté skladanie vlády.
Zlyhania

Aj v tejto kampani bolo cítiť prácu Erika Tomáša. Bolo to najmä v kauze daní Igora Matoviča. Práve Erik Tomáš mal poradiť Robertovi Ficovi, aby viedol túto diskreditačnú kampaň proti šéfovi OĽaNO.
Neváhali pritom použiť materiály, ku ktorým by sa nemali zákonným spôsobom ako dostať.

Neskôr sa sám Erik Tomáš angažoval v kauze Čistý deň. Postavil sa za riaditeľa resocializačného zariadenia. Útočil na tých, ktorí odkrývali, čo sa dialo medzi múrmi Čistého dňa. Išiel do konfliktu s médiami… A tento stret prehral.
Fico prehral súboj s Matovičom v tejto kauze dane a Erik Tomáš prehral svoju bitku v kauze Čistý deň, ale aj napriek tomu bol stále viditeľnejší a jeho vplyv na stratégiu strany rástol.

Marek Maďarič sa síce opätovne stal ministrom kultúry, ale vzťah s Ficom už nebol taký pevný ako roky predtým. Aj stratégia strany sa zmenila. Do Ficovho najbližšieho tímu sa vrátil Erik Tomáš.

Pomsta za eurofondy?

Predchádzal tomu konflikt. Erik Tomáš, ako štátny tajomník ministerstva školstva, sa dostal do sporu s ministrom školstva Petrom Plavčanom (SNS).

A hoci Tomáš tvrdil, že mu chcel minister oklieštiť právomoci, po chodbách ministerstva školstva aj úradu vlády sa hovorilo, že Plavčan nechcel ambiciózneho Tomáša pustiť k eurofondom. Návrat Tomáša bližšie k Ficovi sprevádzal konflikt s predsedom parlamentu Andrejom Dankom. Erik Tomáš mal bulváru dodať fotografie Andreja Danka. Tie neboli zverejnené. Lenže Danko sa to dozvedel. Mala to byť pomsta za to, že SNS nepustila Erika Tomáša k eurofondom...
Konfliktov pribúdalo.

Vražda odkryla realitu

Spindoktori Smeru navyše absolútne nezvládli to, čo nasledovalo po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Zavraždený novinár ostatné roky upozorňoval na biznis ľudí blízkych Smeru – Kaliňáka, Bödöra, Kočnera, Bašternáka, Glváča, Rašiho... a ďalších.

Jánov posledný článok, ktorý sme zverejnili po vražde, spájal Talianov s kontaktmi na ‘Ndranghetu s blízkymi spolupracovníkmi Roberta Fica – s Máriou Troškovou a Viliamom Jasaňom.
Fico a jeho okolie správne pochopili, že neudržia vládu v takom zložení, v akom bola. Nepomohlo milión eur v keši na stole na úrade vlády. Fico odišiel. Lenže odchod nezvládol a opäť ho sprevádzal konflikt. Strašenie Sorosom, urážky organizátorov protestov Za slušné Slovensko, pokračujúce ataky na médiá…

Maďaričov koniec

Odchod Mareka Maďariča z predsedníctva aj poslaneckého klubu Smeru len dokresľuje, čo sa v strane stalo. A potom dohoda so SNS, že novým šéfom verejnoprávnej RTVS bude Jaroslav Rezník, človek blízky SNS, ktorý verejnoprávne médiá zmenil na vládne.

To, čo politickí stratégovia Smeru predviedli s prezidentským kandidátom Marošom Šefčovičom, len dokazovalo, že Smer sa vydal na cestu konfliktov – často nepremyslených, bez jasného cieľa, bez vidiny víťazstva, zisku.
Šefčovič, ktorý sa v Bruseli tešil rešpektu európskych diplomatov a politikov, sa zmenil na neautentického hejtera migrantov a zástancu konzervatívnej politiky. Aj preto dnes máme prezidentku Zuzanu Čaputovú. Ľudsky a ideovo vyprahnutý Smer nemal čo a koho ponúknuť. A nemá ani dnes.

Ide im o všetko

Je nepochopiteľné, že sa v istej fáze predvolebnej kampane vytratili z bilbordov tváre Roberta Fica a hlavných ťahúňov politiky tejto strany. Namiesto toho tam boli ľudia z platených fotobánk doplnení o bezobsažné slogany.
Primitívne videá plné klamstiev a konšpirácií, ktorými chcú zaujať na sociálnych sieťach, nefungujú.
Ľuboš Blaha dostal zelenú na zverejňovanie čohokoľvek a útoky na kohokoľvek. Stal sa kladivom, ktoré používa Fico na svojich oponentov – politických, mediálnych…

Konflikt je dnes už vlastne posledným nástrojom, ktorý v Smere ostal. Už aj Peter Pellegrini sa podvolil a útočí na zahraničných Slovákov, z ktorých mnohí opustili Slovensko, pretože si tu aj vďaka vládam Smeru nedokázali nájsť vhodnú prácu.

Útočí na Bratislavu, ktorú nazýva bublinou, hoci práve Bratislava je prvou nárazníkovou zónou pre ľudí, ktorí si nevedia nájsť prácu v regiónoch, odkiaľ pochádzajú, tak musia odísť žiť inam. Smer zrušil mítingy, ktoré mu vždy robili výborný imidž v ich cieľovej skupine. Fico a jeho ľudia nepriniesli už ani finálnu fázu predstavenia kampane Smeru.

Koniec sa blíži

Smer končí. Kým ešte pred pár týždňami sa držali na úrovni 21 – 22 %, dnes už aj ministerka vnútra Denisa Saková dúfa, že budú mať aspoň 17. To by znamenalo, že nemusia vyhrať voľby.

Erik Tomáš a jeho tím spindoktorov ženie Smer cez taktiku postavenú na konflikte smerom k porážke. Lebo kým pred rokmi ešte asi 40 % voličov verilo takémuto štýlu politiky Roberta Fica, zvyšných 60 % to hnevalo, frustrovalo, odrádzalo voliť. Dnes Smer už len hejtuje, vyvoláva konflikt, ale nijako tým nemobilizuje voličov. A ak áno, tak nie v prospech Smeru, aktuality.sk

X X X

Golfové ihriská veľkopodnikateľov dostávajú peniaze od Tiposu. Cez ich vlastnú agentúru

Tipos si platí reklamu v golfových rezortoch Ivana Kmotríka a Jána Kaspera. Štátna akciovka neposiela peniaze priamo, ale cez agentúru patriacu veľkopodnikateľom. Medzi hráčmi kráľovskej hry propaguje lotériu. Štátna lotériová spoločnosť Tipos zaplatí za reklamu v golfových rezortoch Penati v Šajdíkových Humenciach pri Senci a Golf Resort v Skalici vyše 35-tisíc eur. Objednávka z februára 2019 platí na osem mesiacov reklamných služieb. Štátna akciovka bude hráčov golfu lákať na lotériu Eurojackpot.

Informáciu o tom, kde končia peniaze národného lotériového gigantu s ročnými tržbami v stovkách miliónov, na jeho domovskom webe nenájdete. Tipos totiž nemá zmluvu s golfovými rezortmi.

Reklamu v golfových areáloch si objednáva na základe zmluvy s mediálnou agentúrou Unimedia. Jej vlastníci pritom patria medzi spolumajiteľov rezortov, ktoré Tipos podporuje, a radia sa medzi najbohatších Slovákov.
Konflikt záujmov odmietajú

Skalický golfový rezort patrí podľa domovského webu do skupiny Grafobal Ivana Kmotríka. Ako sa ďalej píše na webe, „kráľovská hra“ sa hrá v „kráľovskom meste“ od roku 2009.

Väčšinový podiel v Penati Golf Resort zas vlastní spoločnosť Renomé, ktorú zastupuje Ján Kasper. Medzi ďalších akcionárov patria rodiny Brhelovcov, Kiňovcov a Hatinovcov či firmy spojené s Máriou Blaškovou a Jurajom Pčolinským.
Kasper s Kmotríkom sú zároveň vlastníkmi agentúry Unimedia, ktorá Tiposu sprostredkovala vzťah s golfovými rezortmi.
A keďže Unimedii prináleží za mediálne služby odmena v aktuálnej výške 5,75 percent z objemu reklamy, za sprostredkovanie si na účet pripíše zhruba dvetisíc eur. Kasper a Kmotrík tak získajú na jednom reklamnom biznise za 35-tisíc eur dvakrát – v úlohe spomajiteľov golfových areálov i spolumajiteľov Unimedie.

Kasper tvrdí, že Penati Golf Resort si zaslúži podporu Tiposu. „Je to poctivá štandardná rozvojová aktivita, ktorá na Slovensko láka aj turistov,“ argumentuje. Zdôrazňuje, že 35-tisíc eur z Tiposu predstavuje pre miliónové golfové rezorty skôr symbolickú podporu. „Je to kvapka v mori,“ dodáva.

Konflikt záujmov odmieta aj Kmotrík. „Nemyslím si, že je tam konflikt záujmov. Každý športový i podnikateľský subjekt má právo podnikať aj v reklamnom prostredí. Inak by nemohol prežiť žiaden športový areál,“ hovorí oligarcha, ktorý naposledy zaujal ako staviteľ národného futbalového štadióna.

Cena športoviska sa vyšplhala na 100 miliónov eur, čo je o 23 miliónov viac ako sa počítalo v zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Štadión by mali prostredníctvom ministerstva školstva na čele s Martinou Lubyovou (SNS) zaplatiť daňoví poplatníci.

Lotériová hra pre bohatých?

Národný lotériový gigant, ktorého odvody slúžia na podporu športu, umenia či kultúry – od roku 1993 do roku 2018 odviedol na všeobecne prospešné služby vyše 581 miliónov eur, považuje reklamu na golfových ihriských za efektívny nástroj propagácie.

„Predmetný mediálny priestor bol vybraný na základe reklamnej a marketingovej stratégie našej spoločnosti,“ uviedol hovorca Tiposu Rastislav Čépe na otázku, prečo zvolili za reklamného partnera práve golfové rezorty patriace Kmotríkovi a Kasperovi.

„Zámerom Tiposu bolo podporiť značku Tipos a tiež našu kľúčovú nadnárodnú hru Eurojackpot v prostredí golfových rezortov, ktoré z pohľadu cieľovej skupiny a cenovej úrovne predstavujú vhodný prienik do určitej miery luxusného športu a našej najdrahšej číselnej lotérie Eurojackpot,“ uzavrel Čépe.

S návrhom na nákup mediálnych služieb prišiel podľa Čépeho odbor marketingu a TIPOS TV. Šéfkou marketingu v Tipose bola v tom čase Mária Klimeková, ktorá v minulosti pracovala v Kmotríkovej televízii TA3. Od 31. januára tohto roka už v Tipose nepôsobí, odišla na vlastnú žiadosť.

Kmotríkovi ľudia v Tipose skončili

Rozhodnutie odísť zo štátnej akciovky je podľa Klimekovej spôsobené aj medializáciou jej práce. Dnes už exšéfka marketingu v Tipose zdôvodnila svoj odchod tiež tým, že nechce byť spájaná s objednávkami týkajúcimi sa golfových rezortov či iných spoločností z Kmotríkovho portfólia. Tvrdí, že návrhy na tieto služby jej pritom posielali iné odbory.

V národnom lotériovom gigante skončil aj ďalší človek spájaný s Kmotríkom. Róbert Depeš pôsobil v štátnej akciovke ako zástupca pre predajné miesta Tiposu. Dohliadal aj na vzťah Tiposu s Kmotríkovou firmou GGT. V minulosti pritom pracoval v Kmotríkovom Mediapresse, ktorý je sesterskou firmou GGT.

Reťazec GGT získal od Tiposu v posledných dvoch rokoch prostredníctvom Unimedie zákazky za viac ako milión eur.
Klesla aj odmena pre Unimediu, a to z iniciatívy samotnej agentúry. Z pôvodných sedem percent, čo označili viacerí ľudia z oblasti marketingu za nadštandardné, sa znížila na 5,75 percenta. Kasper odôvodnil rozhodnutie o znížení odmeny medializáciou kontroverzného kontraktu.

A pravdepodobné je aj to, že „subdodávky“ v Tipose cez zmluvu o mediálnych službách čoskoro skončia. „Požiadame Tipos, nech nám to dá napriamo,“ vyjadril sa spolumajiteľ Unimedie a Penati golf resort Ján Kasper v rozhovore pre Aktuality.sk.

„Realizácia mediálneho nákupu je v súčasnosti podriadená upraveným a tiež sprísneným pravidlám komunikácie s dodávateľom,“ uviedol k téme hovorca Tiposu Rastislav Čépe.
Kauzy štátnej akciovky Tipos

Bývalý šéf Tiposu Ján Barczi a jeho šéf IT Miloš Prelec sú momentálne vo väzbe pre podozrenie z krytia prania špinavých peňazí.

Dôvodom je kauza fiktívnych hráčskych kont, cez ktoré si „hráči“ medzi sebou mohli prelievať peniaze bez toho, aby skutočne hrali hazardné hry, čím mohli legalizovať peniaze z trestnej činnosti či kryť poskytovanie úplatkov.

Tipos čelil škandálom aj v minulosti. Na základe žaloby z roku 2003 žiadala schránková firma Lemikon od Tiposu 60 miliónov eur. Napriek tomu, že spor nebol ukončený, vtedajší minister financií Ján Počiatek rozhodol o uvoľnení 13 miliónov eur, ktoré boli zaslané na účet Lemikonu.

Kamera Mariana Kočnera zachytila rozhovor medzi vtedajším ministrom financií Jánom Počiatkom a generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom, na ktorom Počiatek od Trnku žiadal krytie svojho postupu. Pre podozrenia vyplývajúce z videa Trnku vzali do väzby, prokurátor ho však následne nariadil prepustiť a zrušil aj jeho obvinenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa.

Lemikon v roku 2020 od Tiposu opäť žiada 33 miliónov eur.

Spoločníci z golfu, konkurenti v Tipose

Zmluva národného lotériového gigantu s mediálnou agentúrou Unimedia je dlhodobo terčom kritiky. Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) odporučili vedeniu Tiposu už v roku 2012 uzavrieť nový kontrakt.
Tipos však dlhodobo obchádzal odporúčanie kontrolórov na vyhlásenie tendra. Do plánu verejných obstarávaní ho zaradil štyri roky nasledujúce po sebe bez toho, aby ho v skutočnosti vyhlásil.

Tipos napokon vyhlásil tender na služby mediálnej agentúry až po šiestich rokoch od rozhodnutia NKÚ. Tendra sa zúčastnili dve agentúry – Unimedia a Starmedia. Konateľ Starmedie Richard Hudec je pritom Kasperovým spoločníkom v spomínanom golfovom rezorte Penati.

Väčšinový vlastník Unimedie Kasper tvrdí, že nejde o konflikt záujmov. Vzťahy s Hudecom komentoval nasledovne: „Iba v súvislosti s golfom. Nie v súvislosti s činnosťou Starmedie.“

Zakliaty tender

Tiposu pokus o novú súťaž na dodávateľa mediálnych služieb nevyšiel, a tak stále platí zmluva s Unimediou. Dlhoočakávaný tender Tiposu na mediálne služby totiž zrušil Úrad pre verejné obstarávanie ako diskriminačný.
Národný lotériový gigant teda vyhlásil nový tender, stalo sa tak len štyri dni pred Vianocami 2019.

Problematický bol aj starý tender, na základe ktorého bola uzavretá pôvodná zmluva s Unimediou. Tender z roku 2011 uvádzal, že víťaz zákazky bude Tiposu dodávať služby do konca roka 2013. Zmluva však platí dodnes, sedem rokov po vypršaní pôvodného termínu.

Podľa oznámenia o vyhlásení súťaže sa kontrakt týkal iba nákupu mediálneho priestoru, dnes sa na jej základe realizujú aj iné činnosti vrátane nákupu reklamy v golfových rezortoch.

V minulosti sa tri milióny ročne, ktoré Tipos Unimedii vyplácal, použili najmä na nákup reklamy v televíziách. Odkedy si však Tipos reklamu do médií zadáva sám, v zmluve pribudli aj iné činnosti. V tendri síce Unimedia súťažila sama so sebou – rozhodovať sa však malo na základe ceny. Keďže zadanie tendra hovorilo len o mediálnych službách, nie je jasné, ako by Unimedia vedela preukázať najnižšiu cenu služieb, ktoré sa začali vykonávať až neskôr.

Tender pre Tipos realizovala externá agentúra PP&P Co., ktorú založil Ladislav Veselský. Človek s rovnakým menom pôsobil v deväťdesiatych rokoch v orgánoch Tiposu.

Redakcia Aktuality.sk si prostredníctvom infozákona vypýtala od Tiposu skeny objednávok od začiatku roka 2019. Štátna akciovka pod vedením Jána Barcziho odmietla informácie poskytnúť. Redakcia sa k nim dostala až v roku 2020 po odvolaní Barcziho, ktorý je momentálne vo väzbe pre podozrenie z krytia prania špinavých peňazí.
Šéf NKÚ: Informovali sme Kažimíra

Zmluvu medzi Tiposom a Unimediou v roku 2012 napadli kontrolóri z Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) ako nezákonne uzavretú a odporúčali uzavrieť novú. Neskôr už síce kontrolóri v oficiálnych protokoloch NKÚ zmluvu nenapádal, avšak šéf NKÚ Karol Mitrík najnovšie uviedol, že o téme diskutovali s Petrom Kažimírom.

„V roku 2017 sme po kontrole Tiposu s ministrom hovorili aj o tejto téme. My, bohužiaľ, nemáme páky na faktickú zmenu,“ vyjadril sa predseda NKÚ v decembri 2019 na tlačovej konferencii.

„Spomínaná vec spadá plne do kompetencie spoločnosti Tipos, a. s., a je za ňu plne zodpovedná,“ odpovedal hovorca Národnej banky Slovenska Peter Majer na otázky mierené na guvernéra NBS Petra Kažimíra, aktuality.sk