iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Písmoznalkyňa: Ruskove podpisy vznikli po roku 2013

Písmoznalkyňa, ktorá skúmala podpisy obžalovaného Pavla Ruska si je istá, že vznikli po roku 2013. Uviedla to pred senátom Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) na pojednávaní v kauze falšovania zmeniek TV Markíza. Podľa obhajoby zmenky vznikli v roku 2000 ako riešenie kauzy Gamatex. Znalci z oblasti písmoznalectva Erika Straková a Milan Nouzovský, ktorých predvolal súd, skúmali podpisy na sporných zmenkách. Na súde sú prítomní obaja obžalovaní Marian Kočner a Pavol Rusko.

„Po tom všetkom, čo som zistila, som si istá, že tie podpisy vznikli po roku 2013,“ uviedla Straková v reakcii na otázku prokurátora Jána Šantu. Tvrdí, že podpisy Pavla Ruska nemohli vzniknúť v roku 2000, ako hovorí on a obhajoba. Na porovnanie mala Straková 399 podpisov, čo považuje za „skutočne úctyhodnú vzorku“.

Vypovedala tiež, že ju v októbri 2018 opakovane kontaktovala znalkyňa Mária Zelenková. Chcela od nej, aby bol posudok neurčitý resp. nulitný. Straková si ju v telefóne následne zablokovala. Potvrdila, že to nikdy v súvislosti s iným znalcom neurobila.

„Ako si dovoľuje táto znalkyňa vstupovať do procesu takýmto nevyberavým spôsobom?“ pýtal sa počas prestávky prokurátor Šanta. Zelenkovej konanie považuje za vplývanie na znalkyňu a pokus o ovplyvňovanie jej záverov v prospech obhajoby.

Prokurátor tiež podotkol, že je to podnet pre Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré má v kompetencii súdnych znalcov. S možným konaním voči tým, ktorí sa snažili proces ovplyvňovať, chce Šanta počkať do rozsudku. Podotkol, že sa nejde iba o jednu osobu.

Na snímke písmoznalkyňa Erika Straková prichádza na pojednávanie v kauze falšovania televíznych zmeniek na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku 10. februára 2020.Autor: TASR, Jakub Kotian
Znalkyňa Zelenková skúmala taktiež podpisy Ruska ešte v civilnom konaní. Komunikáciu o nej medzi Kočnerom a jeho obhajcom Michalom Mandzákom navrhoval v decembri minulého roku čítať splnomocnenec TV Markíza Daniel Lipšic. Podľa neho dokazovala, že má Zelenková nadštandardný vzťah k obhajobe. Obhajca Mandzák to odmieta.
Nouzovský kritizoval Strakovej posudok

Český písmoznalec Milan Nouzovský sa domnieva, že sa nedá objektívne rozhodnúť o dobe podpisu na zmenkách TV Markíza. Robil kontraposudok pre prácu znalkyne Eriky Strakovej. Navrhla ho obhajoba obžalovaných.
„Nemohol som dôsledne preskúmať jej závery. Zoznámil som sa s jej posudkom, ale nemohol som preskúmať jej závery, pretože som nemal rovnaký porovnávací materiál ako ona,“ uviedol Nouzovský. Dodal však, že za svoju prax nezažil, že by znalec stanovil dobu vyhotovenia podpisu jednoznačne.

Posudok znalca Nouzovského má štyri strany, Strakovej posudok ich má stovky.

Ten jej výpoveď spochybnil aj tým, že sa Rusko bežne podpisoval dvojako. Argumentoval, že keď Markíza v 90. rokoch získavala na popularite, tak to od neho žiadali fanúšikovia, ktorí jeho pôvodný podpis nevedeli identifikovať.
Marian Kočner považuje posudok Strakovej za vágny a neurčitý. Vedúca právneho oddelenia Markízy Lucia Tandlich si myslí, že znalecký posudok jednoznačne preukazuje spáchanie trestných činov, a to falšovanie zmeniek a marenie spravodlivosti.
Kauza zmenky

Na ŠTS sa bude pojednávať od pondelka do stredy (12. 2.). Pojednávanie na ďalšie dni súd nevytýčil. Podľa právneho zástupcu televízie Daniela Lipšica sa dokazovanie blíži ku koncu. Myslí si, že pred senátom ŠTS sa vykonalo dosť dôkazov na to, aby mohol rozhodnúť.

Obžalovaní Marian Kočner a Pavol Rusko podľa obžaloby prokurátora po vzájomnej dohode s obvineným Štefanom Ághom, ktorého trestná vec bola vylúčená na samostatné konanie, vyhotovili štyri sfalšované zmenky. Mali ich predložiť ako prílohy na vydanie platobných rozkazov.

Kočner je obžalovaný i z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a v kauze spoločnosti Gatex z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Rusko je obžalovaný z objednávky vraždy Sylvie Klaus-Volzovej./agentury/

X X X

Čaputová sa s Pellegrinim a Dankom na Istanbulskom dohovore nezhodla

Ani dnešné stretnutie medzi prezidentkou Zuzanou Čaputovou, predsedom parlamentu Andrejom Dankom a premiérom Petrom Pellegrinim neprinieslo odpoveď na to, ako by sa malo Slovensko postaviť k tzv. Istanbuskému dohovoru.
Aktualizované 15:58 o stanovisko prezidentky Zuzany Čaputovej.

Premiér pripustil, že ide o špecifickú situáciu, avšak zdôraznil, že táto medzinárodná zmluva na Slovensku vôbec neplatí, nakoľku ju nikto neratifikoval. Preto sa chce vrátiť úplne na začiatok celého procesu v súvislosti so schvaľovaním Istanbulského dohovoru.

Ten začal ešte v roku 2011, kedy ho podpísal vtedajší štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí.
„Vláda rozhodla, že chce tento podpis spod zmluvy stiahnuť. Požiadame pani prezidentku, aby udelila členovi vlády súhlas, aby stiahol svoj podpis,“ vyhlásil Pellegrini spomínanom rokovaní. Ako ďalej uviedol, budúca vláda sa môže k dohovoru vrátiť a bude to na rozhodnutí novej koalície, ktorá vzíde z tohtoročných volieb.

Prezidentka má vlastné riešenie

S takýmto riešením ale nesúhlasí prezidentka Zuzana Čaputová. Tá vidí iné možnosti, ako sa k tejto medzinárodnej zmluve postaviť.„Ak sú tu neustále pochybnosti, či Istanbulský dohovor patrí do nášho právneho a hodnotového prostredia, navrhla som predsedovi vlády, aby sa vláda obrátila na ústavný súd," vyhlásila Čaputová.

Hlava štátu zároveň zopakovala svoj dávnejší sľub, že hoci má na Istanbulský dohovor iný názor než súčasná koalícia, nebude stáť v ceste vôli väčšiny. Musí sa ale o tom rozhodnúť v súlade s ústavou. Podobne ako predseda vlády, aj prezidentka pritom zdôraznila, že Istanbulský rozhovor nie je Slovenskom dnes ratifikovaný a preto nám z neho ani nevyplývajú žiadne záväzky.

„K jeho ratifikácii by mohlo prísť len vtedy, ak by väčšina v parlamente vyjadrila súhlas o pristúpení k dohovoru po prerokovaní jeho textu, čo sa doteraz nestalo. A zjavne k tomu ani nie je politická vôľa," poznamenala.
Aj preto Čaputová hovorí, že nie je žiaden dôvod riešiť túto tému práve necelé tri týždne pred volbami, aktuality.sk

X X X

Saková doplnila nahrávku. Pellegrini nechce, aby o voľbách rozhodla „hŕstka" zo zahraničia

Ministerka vnútra Denisa Saková dokončila časť z useknutej nahrávky, ktorá smerovala na voličov zo zahraničia.
Ministerka Denisa Saková dokončila neúplnú nahrávku, na ktorej sa vymedzuje voči voličom zo zahraničia. „Skutočne len apelujem na vás, nedovoľme takýmto ľuďom, čo žijú v zahraničí celý čas a čo sa o obraze Slovenska dozvedajú iba z médií, aby spolu s voličmi hlavného mesta rozhodli o výsledku v týchto parlamentných voľbách,“ doplnila šéfka rezortu chýbajúcu časť nahrávky. Vyvrátila, že by z jej strany išlo o „zamedzenie voľby zo zahraničia."

Na šéfku rezortu sa počas víkendu zvalila vlna kritiky nielen z iniciatívy Srdcom doma, ale aj opozičných strán. Dnes sa Sakovej zastal predseda vlády Peter Pellegrini. Spolustranníčka podľa premiéra apelovala na voličov všetkých regiónov, aby sa zúčastnili volieb a nenechali rozhodnúť o výsledku len voličov zo zahraničia a z hlavného mesta.
„O voľbách môžu rozhodnúť ľudia z Londýna a z hlavného mesta, ktorí žijú iný život ako ľudia na východe, na strednom Slovensku, na Orave či na Kysuciach," okomentoval Pellegrini.

V Bratislave sa nežije skutočný život? Vypočujte si to najlepšie z dnešnej tlačovky premiéra a ministerky vnútra:
Priznal, že podobne ako Saková na mítingoch mobilizuje ľudí v regiónoch, aby nerezignovali a išli voliť. Voliči zo zahraničia podľa premiéra o situácií na Slovensku nemajú skutočný obraz. Voľby vníma ako súboj medzi hlavným mestom a zbytkom Slovenska.

„V Bratislave sa nežije skutočny život, tak ako sa nežije skutočný slovenský život u ľudí v zaraničí," uviedol Pellegrini.
Premiér tiež tvrdí, že sa nevyhraňuje voči voličom zo zahraničia, len upozorňuje, že do volieb vstúpi „nevídaný počet," 55-tisíc hlasov zo zahraničia. Podľa Pellegriniho to predstavuje značný percentný podiel pre konkrétnu politickú stranu.
Aj dnes apeloval na voličov z regiónov. „Ľudia v slovenských regiónoch poďte voliť a nechajte rozhodnúť vybranu hŕstku zo zahraničia, z ktorých mnohí sa na Slovensko nemienia vrátiť. Navštívia Slovensko, len keď si potrebujú opraviť zuby a zdravotné ošetrenie. Aby o voľbách rozhodli ľudia, ktorí sú schopní sa tu mobilizovať," uviedol.

Kritika Sakovej

Ešte cez víkend, kedy bola nahrávka publikovaná, Sakovú požiadalo o vysvetlenie iniciatíva Srdcom doma, ktorá sa aktivizovala v snahe presvedčiť Slovákov žijúcich mimo Slovenska, aby využili svoje volebné právo. Výzvu Sakovej na vysvetlenie tohto prejavu napísal aj popredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga. Ten pripomenul aj viaceré prípady, podľa ktorých viacerým ľuďom v zahraničí neboli doručené hlasovacie lístky, alebo ich dostali nekompletné.

Pellegrini pritvrdil dnes aj tým, že opozícia a mimovládne organizácie strašia a vyvolávajú emócie založené na lži.
„Chcem vás uistiť, že ja osobne a aj pani ministerka a všetci tí, ktorí sú zodpovední za voľby v tejto krajine si vážia hlasy všetkých tých, ktorí sa volieb môžu zúčastniť a urobia všetko preto, aby sa každý, kto sa volieb zúčastniť chcel, aj tí voliči zo zahraničia, ktorí chcu prejaviť svoj názor, aby tak urobiť mohli," tvrdí.

O čo išlo vo videu

Toto je video, kde šéfka rezortu hovorí o voličoch zo zahraničia.

Spomína v ňom, že tieto voľby budú zvláštnejšie. „V neposlednom rade musím povedať, že tieto voľby budú zvláštnejšie tým, že máme asi 60-tisíc žiadostí od ľudí, ktorí žijú v zahraničí a ktorí si vypýtali volebné lístky a chcú prostredníctvom pošty voliť. Skutočne len apelujem na vás, nedovoľme takýmto ľuďom, čo žijú v zahraničí celý čas a čo sa o obraze Slovenska dozvedajú...,“ hovorí šéfka rezortu na videu.

Šéfka rezortu cez tlačové oddelenie vysvetlila svoj výrok tým, že podľa nej väčšina ľudí, ktorí chcú hlasovať zo zahraničia, je mobilizovaná opozíciou. „Ja ako kandidátka strany SMER-SD chcem rovnako mobilizovať našich voličov z regiónov,“ doplnila Saková, aktuality.sk

X X X

Lavrov: Obama zanechal Trumpovi rusko-americké vzťahy v hroznom stave

Bývalý americký prezident Barack Obama zanechal svojmu nástupcovi Donaldovi Trumpovi "hrozné" dedičstvo, keď odišiel z Oválnej pracovne. Povedal to v pondelok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, citovaný agentúrou TASS. Šéf ruskej diplomacie ďalej tvrdí, že Obama, ktorého „hneval azyl udelený Edwardovi Snowdenovi“, zrušil svoju návštevu Moskvy, kde „sa pripravoval podpis veľmi dôležitého dokumentu o strategickej stabilite“.

„Jeho manierom bolo klásť osobné záležitosti nad riadenie štátu. Ukázal to aj v decembri 2016, keď bol už odchádzajúcim prezidentom — zabuchol za sebou dvere tým, že skonfiškoval ruský diplomatický majetok a vyhnal diplomatov. Tým zanechal Trumpovi vo vzťahoch s Ruskom hrozné dedičstvo, ktoré má stále určitý účinok,“ uviedol Lavrov.
Americké úrady začiatkom septembra 2017 pod zámienkou sankcií zatvorili generálny konzulát Ruska v San Franciscu, ruskú obchodnú kanceláriu vo Washingtone, ako aj jej newyorskú pobočku.

Prvé dva menované objekty sú podľa agentúry TASS ruským majetkom a vzťahuje sa na nich diplomatická imunita, zatiaľ čo posledný zmienený objekt mala Moskva prenajatý. Rusko vníma zhabanie týchto objektov ako nepriateľský krok a vyzvalo USA, aby ich okamžite vrátili. V marci 2018 Washington oznámil zhabanie ruského generálneho konzulátu v Seattli (prenajatého) a sídla generálneho konzula (ruského diplomatického majetku)./agentury/

X X X

Trump: Teplo zahubí koronavírus

Pevninská Čína oznámila v pondelok ďalší nárast prípadov nákazy koronavírusom po dočasnom poklese v predchádzajúci deň. Čínske ministerstvo zdravotníctva informovalo o 3 062 nových prípadoch za posledných 24 hodín. Počet infikovaných v Číne tak dosiahol 40 171. Počet úmrtí stúpol až o 97, čo je najviac za jeden deň, a síce na 908. Americký prezident Donald Trump očakáva, že sa epidémia skončí v apríli tohto roku, keď sa oteplí.

Počet úmrtí na nový vírus je už vyšší, než si vyžiadala epidémia ochorenia SARS (za ktorým stojí iný typ koronavírusu) z rokov 2002–2003, ktorému vtedy na celom svete podľahlo 774 ľudí a vyše 8 000 sa ním nakazilo. Vtedajšia epidémia SARS taktiež začala v Číne.

WHO v sobotu uviedla, že počet prípadov nového koronavírusu nahlasovaných na dennej báze v Číne sa už podľa všetkého „stabilizuje“. Podľa WHO je však stále predčasné tvrdiť, že by epidémia ochorenia v krajine už kulminovala. Mimo Číny zaznamenali vyše 360 prípadov nákazy. Vyliečilo sa 3 283 ľudí.

Trump očakáva, že sa epidémia skončí v apríli

Americký prezident Donald Trump v pondelok vyjadril očakávanie, že sa epidémia nového koronavírusu v Číne, ktorá si už vyžiadala vyše 900 životov, skončí v apríli tohto roku, keď sa oteplí. Informovala o tom agentúra AFP.
„Vírus… odíde v apríli. Teplo, vo všeobecnosti, takéto druhy vírusov zabíja. To by bola dobrá vec,“ povedal prezident novinárom v Bielom dome.

Pozrite si aktuálnu mapu s výskytom koronavírusu.

Trumpove prognózy sú podľa AFP v rozpore s doterajšími opatrnými vyhláseniami popredných amerických zdravotníckych predstaviteľov. Tí varovali, že akékoľvek predpovede ohľadne ďalšieho vývoja epidémie sú zatiaľ predčasné. Podľa expertov nemožno odhadnúť, či teplejšie počasie skutočne prispeje k ústupu epidémie.
Trump v pondelok v Bielom dome opäť vyslovil uznanie Číne a jej prezidentovi Si Ťin-pchingovi za snahy, ktorých cieľom je zamedziť ďalšiemu šíreniu vírusu. Ústup epidémie v priebehu apríla podľa Trumpa očakáva aj čínsky prezident, s ktorým pred niekoľkými dňami o tejto problematike telefonicky hovoril.

Do Číny dorazil tím expertov WHO

Do Číny v pondelok pricestovala skupina expertov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá má podporiť boj proti novému typu koronavírusu. Informoval o tom generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.
Šéf WHO na tlačovej konferencii v Ženeve povedal, že tím skúsených expertov pod vedením Brucea Aylwarda pripraví pôdu pre príchod početnejšieho medzinárodného tímu, uviedla agentúra TASS.

WHO sa s Čínou na vyslaní odborníkov dohodli koncom januára počas Ghebreyesusovej návštevy v tejto krajine.
Ghebreyesus tiež vyzval všetky krajiny, aby zdieľali informácie o novom koronavíruse a zintenzívnili prípravy na možné šírenie tejto infekcie na svojich územiach: prispôsobili vybavenie laboratórií na rýchlu diagnostiku, vyvinuli metódy na sledovanie kontaktov pacientov a ďalšie nástroje na ochranu zdravia širokej verejnosti.

Výskyt nového druhu koronavírusu spôsobujúceho zápal pľúc, ktorý je podobný pôvodcovi ochorenia SARS, hlásili z čínskeho mesta Wu-chan, metropoly provincie Chu-pej, prvýkrát 31. decembra 2019. Nákaza sa odvtedy rozšírila do vyše 25 krajín sveta vrátane napríklad Nemecka, Južnej Kórey, Japonska, Spojených štátov či Kanady, čo viedlo WHO k vyhláseniu stavu globálnej zdravotnej núdze.

Počet prípadov nákazy sa v Británii zdvojnásobil

Počet osôb, u ktorých v Británii potvrdili koronavírus 2019-nCoV, sa v pondelok zdvojnásobil na osem. Informovalo o tom britské ministerstvo zdravotníctva po tom, čo vírus diagnostikovali ďalším štyrom ľuďom. Podľa spravodajskej televízie Sky News sa štvorica infikovala pri kontakte s tretím nakazeným Britom vo francúzskom lyžiarskom stredisku.
Štyroch nových nakazených previezli na oddelenia infekčných chorôb v londýnskych nemocniciach.
Nový typ koronavírusu v Británii prvýkrát pozitívne diagnostikovali u študenta z Univerzity v Yorku a jeho príbuzných 31. januára po návrate z Číny.

U prvého Brita sa vírus potvrdil 6. februára. Úrady majú podozrenie, že tento človek sa po infikovaní v Singapure stal prenášačom, pretože ho spájajú s najmenej siedmimi potvrdenými prípadmi nákazy v Británii, Francúzsku a Španielsku.
Británia v pondelok označila nový koronavírus za vážnu a bezprostrednú hrozbu pre verejné zdravie. S odvolaním sa na vyhlásenie britského ministra zdravotníctva Matta Hancocka o tom informoval portál spravodajskej televízie Sky News.

„Minister vyhlasuje, že výskyt a prenos koronavírusu predstavuje vážne a bezprostredné ohrozenie verejného zdravia. Opatrenia uvedené v týchto nariadeniach sú považované za účinné prostriedky na spomalenie alebo zabránenie ďalšieho prenosu vírusu,“ píše sa vo vyhlásení ministerstva zdravotníctva. Vyhlásenie ministerstva zdravotníctva dáva britskej vláde dodatočné právomoci v boji s vírusom 2019-nCoV /agentury/

X X X

Voľby 2020: Kotleba aj Matovič dájú mikrostranám len drobné. Musia pri tom obísť zákon

IŠtátny príspevok za voľby si strany môžu oficiálne deliť len vtedy, ak vytvoria koalíciu. Taká pred týmito voľbami vznikla len jedna. Už o necelé tri týždne poputujú viacerým politickým stranám na účty milióny eur.
Subjekty, ktorých kandidátky tvoria len ľudia jednej strany, to budú mať jednoduché. No existuje nezanedbateľná skupina strán, kde museli k štátnym peniazom za voľby pristúpiť kreatívnejšie.

Pred voľbami sa totiž v rámci čo najlepšieho výsledku pospájalo pod jednu značku viacero subjektov. A ani tie menšie, ktoré oficiálne nekandidujú, nechcú prísť skrátka.
Pseudokoalície

Takýchto prípadov je hneď niekoľko.

Strana SaS zobrala na svoju kandidátku ľudí z mimoparlamentnej OKS.
Maďarská komunitná spolupatričnosť (MKS) sa skladá z kandidátov trojice maďarských strán SMK, Spolupatričnosť a Maďarské fórum.

Most-Híd zobral pod svoje krídla Šancu aj Maďarskú kresťanskodemokratickú alianciu. Ešte pestrejšie je to v radoch OĽaNO, kde okrem členov Obyčajných ľudí nájdeme aj kandidátov Novy, Zmeny zdola, Kresťanskej únie a dokonca aj viacerých ľudí bez straníckeho trička.

A osamote nejde ani extrémistická ĽSNS. Na jej kandidátku sa dostali ľudia z ďalších štyroch strán – KDŽP, Národnej koalície, Doma dobre a Priamej demokracie.

Ako štát finančne podporuje politické strany:

– každá strana, ktorá získa aspoň 3 percentá v parlamentných voľbách, má nárok na štátny príspevok;
– skladá sa z troch častí:

1. Príspevok za hlasy: za každý hlas dostane strana sumu vo výške jedného percenta priemernej mzdy v roku, ktorý predchádzal voľbám. Stranám sa tak bude vypočítavať príspevok z priemernej mzdy v roku 2019. Tento príspevok je vyplatený naraz a do 30 dní po odovzdaní záverečnej správy o výdavkoch na volebnú kampaň.

2. Príspevok na činnosť: má rovnakú výšku ako príspevok za hlasy. Je však rozdelený na 48 častí a strane sa vypláca priebežne počas celého volebného obdobia.

3. Príspevok na mandát: strana ho získa len v prípade, že má aj poslancov. Jeden mandát prinesie ročne strane 30-násobok priemernej mzdy v roku, ktorý predchádza voľbám. Takto sa zhodnocuje prvých 20 poslaneckých mandátov. Za 21. a ďalšie mandáty dostane strana ročne 20-násobok priemernej mzdy.

Oficiálne pritom existuje len jedna predvolebná koalícia – Progresívne Slovensko a Spolu. Len ona má zákonné požehnanie rozdeliť si peniaze oficiálne.

A zvolili si najjednoduchší mechanizmus. „Koalícia PS-Spolu sa dohodla na rozdelení všetkých príspevkov rovným dielom,“ odpovedala hovorkyňa zoskupenia Silvia Hudáčková.
Kotlebovci sľúbili euro

Tvorivejší prístup museli voliť v ostatných zoskupeniach. Zákon totiž nepovoľuje prelievať peniaze z jedného straníckeho účtu na druhý.

Pokiaľ nejde o oficiálnu koalíciu ako v prípade PS-Spolu, peniaze musia skončiť v pokladnici strany, za ktorú oficiálne kandidujú aj ostatní.

A tak si vnútri takýchto neoficiálnych spojenectiev robia rôzne dohody, ktorými kompenzujú zákonné obmedzenia.
Už z niekoľkých zmlúv je jasné, že veľké strany sa nechcú nechať obrať o veľa peňazí a svojim spojencom venujú len drobné.

„KDŽP, NK, DD a PD vzniká nárok na finančné prostriedky získané po voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020, a to vo výške 1 eura za každý preferenčný hlas ich kandidátov,“ znie dohoda, ktorú majú kotlebovci zakotvenú v memorande s mikrostranami. Za jeden hlas pritom strana dostane zhruba 10 eur. A to je len jedna časť štátnej podpory.

Vašečka, Záborská a desiatky tisíc

Pomerne jednoducho to vyriešili u matovičovcov – žiadna strana okrem Obyčajných ľudí nedostane ani cent. Teda s výnimkou Kresťanskej únie.

A Flourish data visualisation

„V týchto voľbách sme neuzavreli žiadne špeciálne dohody zo žiadnymi stranami okrem dohody s ľuďmi z Kresťanskej únie. Dohodli sme sa, že z celkových prostriedkov určených na našu kampaň vyčleníme 150-tisíc eur na propagáciu ich kandidátov a programu,“ povedal hovorca Obyčajných ľudí Matúš Bystriansky.

Zmena zdola ani Nova tak neuvidia nič. No neznamená to, že zo straníckych peňazí nečerpajú aspoň čosi.
„Takúto dohodu nemáme, ale zo skúseností z uplynulých štyroch rokov musím povedať, že ak by som mal akúkoľvek požiadavku na nejakú politickú aktivitu v rámci OĽaNO, tak nikdy nebol problém zo strany OĽaNO na takúto akciu prispieť. Dôverujeme si a nemusíme sa dohadovať písomne,“ hovorí predseda hnutia Nova Gábor Grendel.
Dohoda s SaS

Na náhodu nič nenechal predseda OKS Ondrej Dostál, ktorý spolu s ďalšími tromi ľuďmi kandiduje pod značkou SaS.
Nie je to prvý raz. Spolu s touto stranou sa dostal do parlamentu už v roku 2016. Rovnako vtedy, ako aj dnes podpísali dohodu, ktorá určovala, koľko peňazí môžu využiť ľudia z OKS.

„Na uplynulé obdobie to vychádzalo 55 946,67 eur,“ spresňuje Dostál. Aby nedochádzalo k nezákonným prevodom, SaS sa zaviazala, že túto sumu použije v súlade s odporúčaním ľudí z OKS.
Doteraz z nej na rôzne diskusie a konferencie minuli približne 14-tisíc. Zhruba 40-tisíc tak zostalo štvorici kandidátov OKS na osobnú kampaň.

Podobne ako v SaS si situáciu ošetrili aj v MKS. Z časti príspevku uhradia pôžičky na kampaň. „Pomer vložených, resp. nárokovateľných prostriedkov nie je striktne stanovený, MKÖ-MKS bude musieť splatiť všetky dlhy za vklady na svoj transparentný účet,“ vysvetľuje tlačový tajomník SMK Róbert Králik.

A časť financií si potom trojica strán podelí podľa prednostných hlasov. „Povedali sme si, že spočítame všetky krúžky dohromady, spočítame krúžky jednotlivých kandidátov z jednotlivých strán a v tomto pomere by sa to malo deliť,“ spresňuje predseda Maďarského fóra Zsolt Simon.

Most-Híd na naše otázky neodpovedal, aktuality.sk

X X X

Dago Daniš: Prečo je Matovič zrazu taký silný

Panika, ktorú spôsobil rast Matoviča, môže byť súčasťou plánu. Minulý rok v júni mnohí Matoviča oplakávali. Mal preferencie päť percent a po voľbách sa s ním veľmi nerátalo. Mal byť jednou z obetí Kiskovej novej strany.

Dnes, tri týždne pred voľbami, sú vraj Obyčajní druhou najsilnejšou stranou. Asi to veľmi nepreženieme, keď napíšeme, že v tábore opozičných strán to vyvolalo paniku. Matovič je zrazu hlavnou postavou kampane (vyhýbame sa termínu líder opozície).

A je aj hlavnou témou kampane. Čo ho nepochybne teší.

Je však možné, že ani samotný Matovič s takýmto scenárom veľmi nerátal. Jeho plány boli skromnejšie. Cez anketu s voličmi chystal celkom obyčajnú mobilizáciu síl. Až trochu neskôr, keď ju spúšťal, prišli správy o tom, že Matovičova strana je v preferenciách druhá za Smerom. Súbeh týchto dvoch udalostí – volebnej ankety Obyčajných a nových prieskumov – spôsobil krik v opozícii.

Presne podľa potrieb tých, ktorí Matovičom radi strašia už roky.
Ako sa zhodla Pravda a TA3...

S odpoveďami, prečo je zrazu Matovič taký silný, treba začať nultým krokom. Dvoma prieskumami, ktoré tvrdia, že Obyčajní sú dvojka za Smerom. Jeden im nameral 12 percent, druhý 13,5...
Ide o prieskumy Polis a AKO. Oba vznikli na objednávku. A prieskumy na objednávku treba brať s rezervou, resp. o niečo viac kriticky než tie ostatné. Jednoducho: niektoré prieskumy nie sú zrkadlom volebnej kampane, ale jedným z nástrojov kampaní strán. Neplatí to o všetkých prieskumoch. Len o niektorých.

Nie, pozor, nepodsúvame sem nijakú konšpiračnú teóriu. Je to holý fakt. AKO priamo na svojej stránke deklaruje, že „preferencie boli zisťované na objednávku TA3“. Polis svoj prieskum urobil exluzívne pre Pravdu.
TA3 aj Pravda patria medzi médiá blízke Smeru. Fakt, že TA3 aj Pravda zadali a zverejnili prieskumy, ktoré robia z Matoviča dvojku (na rozdiel od prieskumu Focusu), zapadá do stratégie Smeru.

Triky Smeru

Smer už roky vyťahuje Matoviča ako hrozbu vtedy, keď potrebuje naplno zabrať. Keď v lete 2017 Danko hučal, že odstupuje od koaličnej dohody, Fico vytiahol Matoviča. To isté zopakoval pri ďalších koaličných krízach. A napokon aj v roku 2018, keď hrozili predčasné voľby.

Matovič v rukách Smeru je „karta,“ ktorá má dva základné účinky v dvoch rovinách. Čiže dokopy má štyri účinky. Vo volebnej rovine strašenie Matovičom mobilizuje voličov Smeru a zneisťuje veľkú časť voličov opozície. Aspoň tú časť, pre ktorú je Matovič ťažko predstaviteľný ako súčasť vlády. A celkom nepredstaviteľný ako líder najsilnejšej vládnej strany..
.
V politickej (straníckej) rovine platí niečo veľmi podobné. Pod transparentom s podobizňou Matoviča sa lídri Smeru cítia o niečo prijateľnejší pre vlastnú stranu (ktorá ich má plné zuby). A dokonca aj pre časť opozície. Povedané na rovinu: ak chcete progresívcov či Kisku dohnať ku kacírskym úvahám o prijateľnosti „Pellegriniho Smeru,“ stačí im ukázať Matoviča. Silného Matoviča.

Slovom: „silný Matovič“ mierne rozširuje koaličný potenciál Smeru (hoci len v podprahovej rovine; nahlas sa to v tejto dobe vysloviť nedá). A mobilizuje voličov koalície.
Scenár oligarchov

Mimochodom, v obchodnom pozadí Smeru už od minulého roka pracujú na núdzovom scenári: odstaviť neprijateľného Fica; vysunúť Pellegriniho ako prijateľnú „zmenu“; ponúknuť „Pellegriniho Smer“ ako partnera pre novú opozíciu, ktorá zrejme bude jadrom novej vlády...

Prvé dva body scenára sa už realizovali. Fica dotlačili k ponižujúcim ústupkom vo vlastnej strane. Pellegrini je volebný líder, resp. líder „zodpovednej zmeny“.Tretí a rozhodujúci bod scenára – podsúvanie Pellegriniho ako možného partnera pre vládu zmeny – sa môže realizovať až po voľbách. No predohru vidíme už dnes.

Dve médiá, ktoré sú súčasťou obchodného pozadia Smeru, zaplatili dva prieskumy. A oba (bez potvrdenia ďalšími prieskumami) prichádzajú s rovnakým prekvapením: Matovič je vraj s náskokom najsilnejšia postava opozície.
Slovo vraj je zatiaľ dôležité. Focus napríklad tvrdí, že Matovič je piaty s deviatimi parcentami. Iné agentúry tiež zaznamenali rast Obyčajných, no nie na druhé miesto.

Dvojku z Matoviča robia len denník Pravda a Kmotríkova televízia TA3, resp. dva prieskumy, ktoré si „objednali“.
Matovič Či je pozícia Matoviča mierne prifarbená, alebo reálna, môžu potvrdiť až ďalšie prieskumy. Podľa možností tie, ktoré si nezaplatia médiá naviazané na Smer.

Napokon, rozhodujúci bude volebný výsledok. Nie prognózy.

Aby sme však úspech Matoviča nezhadzovali: je faktom, že od konca roka 2019 rastie. Možno nie na druhé miesto, ako strašia Parvda s TA3, ale určite blízko k dvojcifernej úrovni.

V lete mal päť percent.

Dnes má približne dvojnásobok (na tom sa zhodujú všetky prieskumy). Matovič je v podobnej váhovej kategórii ako Kotleba a Kiska. Ktorýkoľvek z tejto trojice môže vo voľbách prekvapiť a doťahovať sa bližšie k Smeru.
Navyše, rast Matoviča je celkom prirodzený. Zásadnými a naliehavými témami volieb 2020 sú: privatizácia štátnej moci oligarchami a obchodníkmi zo Smeru, rozkrádanie štátu „našimi ľuďmi“, vražda novinára, ktorý na to upozorňoval a prepojenie politiky na kriminálne skupiny. Mobilizačnou výzvou je boj so Smerom a zásadná politická zmena. Už päť rokov.

Partneri v strese

Realita v opozícii: Sulíka vyčerpal súboj s Galkom; Hlinu sme naposledy videli, keď podpísal progresívcom pakt o neútočení; Truban odišiel do hôr bojovať proti „fašistom“; Kisku zastihla kampaň v papučiach... Jediný, kto sa zakopal na frontovej línii Smer - opozícia, je Matovič. A svižne rastie.

So všetkými následkami (a vedľajšími účinkami), ktoré médiá Smeru ochotne prifarbujú.

Za panikou z úspechu Matoviča sú hlavne opoziční „lídri“, ktorí mu nechali priestor. A čiastočne aj kampaň Smeru, ktorému tieto trendy vyhovujú. Do volieb a možno aj po voľbách budú žiť z obrazu „Pellegrini alebo Matovič“. Podtitul si pripravili už minulý rok. Svoj trik (a svoje plány) nazvali zodpovedná zmena.

Strašenie Matovičom by zrejme spustili aj v prípade, že by mu namerali o polovicu nižšiu podporu. Jeho rast k 10-tim percentám je v kampani Smeru len vítaný bonus.Igorovi Matovičovi a Márii Šofranko môžeme veriť, že aj ich tento obraz kampane zaskočil. Nie veľmi nadšených. A nie veľmi pripravených, aktuality.sk

X X X

Kto nahradí Trumpa? Šialený americký volebný systém má čudné pravidlá

Americký volebný systém patrí k jedným z najkomplikovanejších na svete. Ako sa vyberá americký prezident? Prečo sú voľby vždy len v utorok? Prezidentské voľby v USA sa práve v týchto dňoch naplno rozbiehajú.

„Naše prieskumy sa zrútili. Za pár dní sme spadli o 20 percent,“ posťažoval sa svojim kolegom v to februárové ráno roku 1992 hlavný stratég Billa Clintona v prezidentskej kampani. Politickí poradcovia Demokratickej strany práve rozmýšali, ako predať ich nádejného kandidáta na prezidenta aj bežným voličom.

Hlavným mozgom celej kampane bol istý James Carville a z prepisov jeho rozhovorov je viac ako zjavné, že začínal byť čoraz zúfalejší. „Je to katastrofa,“ reagoval jeho spolupracovník Paul Begala v rozhovore, ktorý neskôr zverejnil New York Times.
Obaja Clintonovi poradcovia si v tej chvíli uvedomovali, že ak má mať ich klient šancu stať sa prezidentom, musí sa stať takmer zázrak.

„Potrebujeme osem dokonalých dní,“ predpovedal Carville.

Napokon mal pravdu. Celú Clintonovu kampaň skutočne zachránilo až spomínaných osem dní.
Rozhodnúť môže miništát

Písal sa 10. február 1992, do primárok v maličkom štátiku New Hampshire zostávalo len niečo vyše týždňa a kampaň pred prezidentskými voľbami sa ešte ani poriadne nestihla rozbehnúť.
Ale všetci vedeli, že ak Clintonovci neuspejú v zabudnutom štátiku na samom severovýchode USA, skončiť môžu skôr, ako vôbec začali.

Týždeň predtým v Iowe totiž Clinton získal len dve percentá.

Clintonovci boli zúfalí. Ich zverenec bol dobrý v prejavoch. Ešte lepší bol pri priamych stretnutiach s voličmi.
Voliči v jeho domovskom Arkansase ho milovali. A pomohla mu aj jeho angažovaná, energická a krásna manželka. Istá Hillary Clintonová.

Lenže Clinton mal problém. Pár dní pred primárkami sa médiám ozvala bývalá prostitútka, s ktorou mal mať konzervatívny demokrat pomer. Aj preto sa v prieskumoch začal rútiť ku dnu.

Charizmatický a predtým ponížený Clinton napokon v primárkach v New Hampshire skončil len druhý, ale pre málo známeho guvernéra bezvýznamného štátu Arkansas to bolo malé víťazstvo.
Bol to bod zlomu a Clinton si odvtedy vyslúžil prezývku „chlapec, ktorý sa vrátil späť do hry“.

Ako už dnes vieme, napokon vyhral aj celé voľby a v roku 1993 sa stal prezidentom.
Práve v New Hampshire sa v utorok opäť konajú primárky Demokratickej strany. A opäť môžu rozhodnúť o tom, koho demokrati postavia ako kandidáta do prezidentských volieb.

Len niečo vyše miliónový miništátik USA je už tradične miestom vôbec prvých primárok v kampani pred prezidentskými voľbami. Republikáni si tento rok nikoho nevolia, keďže ich straník Donald Trump bude opäť kandidovať a opäť postavia jeho. No medzi demokratmi je kandidátov stále neúrekom a práve v utorok sa pole možných favoritov môže dramaticky preriediť.

Len od 70. rokov

Pre vysvetlenie amerického volebného systému sa na začiatok treba vrátiť trochu do minulosti. Prezidentské primárky majú v USA stále pomerne mladú tradíciu. Do roku 1920 ich využívala len necelá polovica štátov a toto číslo neskôr ešte kleslo. Kandidátov na prezidentov si republikáni a demokrati v praxi vyberali len na straníckych zjazdoch. Primárky boli len akýmsi prieskumom verejnej mienky.

Zlomový bol až rok 1968, kedy sa zjazd Demokratickej strany premenil na frašku. Prezidentskú nomináciu si u straníkov vyslúžil viceprezident Robert Humprey. Aj napriek tomu, že primárky nevyhral ani v jedinom štáte.
Systém primárok sa začal meniť až v roku 1972 a dnes už je prirodzenou súčasťou prezidentskej kampane.
A ako vlastne celý systém funguje? Jednoduchá odpoveď by mohla znieť, že „šialene zložito“. A najmä v každom štáte USA je to trochu inak.

Volí sa aj nohami. A vlastne sa ani nevolí

Primárky vyzerajú na prvý pohľad ako klasické voľby. Ale v každom štáte funguje trochu iný systém.
Niekde napríklad za demokratov môžu hlasovať len registrovaní priaznivci Demokratickej strany.
Inde môže za nich hlasovať akýkoľvek Američan, dokonca aj republikán. A sú aj štáty, kde žiadne primárky nie sú, ale konajú sa v nich takzvané volebné zhromaždenia (caucusy).

To bol aj prípad Iowy, kde sa celý volebný kolotoč začal minulý týždeň.

V caucusoch ľudia hlasujú „nohami“. V telocvičniach, na školách či v improvizovaných miestnostiach najskôr živo debatujú o tom, koho budú voliť. Následne sa v miestnosti rozmiestnia do skupiniek, ktoré reprezentujú jednotlivého kandidáta. Ak ich favorit získa menej ako 15 percent, musia sa fyzicky presunúť do inej skupinky a „zvoliť“ si niekoho iného. Aj preto spočítavanie hlasov tento rok v Iowe trvalo tak dlho.

No až o New Hampshire sa hovorí ako o prvom štáte USA, kde prebiehajú klasické primárky, ktoré pripomínajú bežné voľby. Tento rok je okruh favoritov medzi demokratmi široký. Je medzi nimi bývalý viceprezident Joe Biden, ktorý vedie v celonárodných prieskumoch.

O najvyšší post sa uchádza aj „večný prezidentský kandidát“, ľavičiar Bernie Sanders.

Vyhrať môže aj rastúca hviezda demokratov, otvorene homosexuálny starosta 100-tisícového mestečka v štáte Indiana, Pete Buttigieg. Práve on, hoci tesne, vyhral pred týždňom v Iowe.

Obyčajní delegáti aj superdelegáti

Po primárkach si všetci kandidáti rozdelia medzi sebou hlasy delegátov. Ich počet závisí od veľkosti jednotlivých štátov (aj keď nielen od toho). Napríklad v maličkom New Hampshire sa súperí len o 24 delegátov, zatiaľ čo v najľudnatejšej Kalifornii až o 415. Celkovo je do 6. júna, keď sa primárky demokratov skončia, k dispozícii 3979 delegátov. Ten, kto získa minimálne 1991 z nich, stane sa kandidátom Demokratickej strany na prezidenta. Musia ho síce zvoliť demokrati aj na straníckom zjazde 13. júla, ale bude to len formalita.

No opäť prichádza ďalšia komplikácia – demokrati nemajú len „obyčajných“ delegátov, o hlasy ktorých sa súperí v primárkach. Majú aj niečo, čomu hovoria „superdelegáti“.

Sú ich stovky a na straníckom zjazde môžu hlasovať ako len chcú. Superdelegáti sú väčšinou vysoko postavení straníci Demokratickej strany, bývalí guvernéri, exprezidenti či iní funkcionári. Ich úloha sa však teraz zmení. Za prezidentského kandidáta môžu hlasovať až v druhom kole – teda ak by v tom prvom nastal pat a nikto by na zjazde demokratov nezískal väčšinu. Môžu však byť dôležitým jazýčkom na váhach.

A Flourish data visualisation

Malý, ale významný

No späť k New Hampshire a k Billovi Clintonovi. Prečo je teda tento maličký štát v celom volebnom kolotoči taký kľúčový?
Hlavným dôvodom je, že je jednoducho jedným z prvých, kde sa hlasuje. Odborníci na americké kampane vypočítali, že caucusy v Iowe a primárky v New Hampshire majú v USA dokonca väčšie mediálne pokrytie, ako primárky a caucusy vo všetkých zvyšných 48 štátoch dokopy.

Dôležitosť utorkových volieb napokon dokladá aj príklad z roku 1992, keď v New Hampshire zahviezdil Clinton.
Ale bol to aj prípad Donalda Trumpa, ktorý tu takisto (v tom čase veľmi prekvapivo) zahviezdil a na rozdiel od Clintona dokonca vyhral.

Naopak, Barack Obama či George W. Bush skončili rovnako ako Clinton „len“ druhí. Primárky v New Hamsphire teda nemusia nikomu vyhrať voľby. Ale neúspech v nich a v takej skorej fáze kampane môže kandidáta pochovať hneď na začiatku.

A Flourish data visualisation

Rozhodne Superutorok

Jeden z najväčších favoritov na víťazstvo v primárkach však predsa len bude v New Hamsphire chýbať. Reč je o Michaelovi Bloombergovi, bývalom starostovi New Yorku a deviatom najbohatšom Američanovi. Aj jeho absencia však má svoje dôvody. Jeden z tých hlavných sa volá Superutorok (z angl. Super Tuesday). Bloomberg chce všetky financie aj čas začať investovať až počas Superutorka, kedy sa súperí o slušnú porciu hlasov. O hlasy v maličkých štátoch z úvodu kampane zatiaľ nemá záujem.

Ak sú primárky v New Hampshire pre kandidátov kľúčové pre zotrvanie v hre o nomináciu, Superutorok je udalosť, ktorá už môže rozhodnúť o hlavnej dvojici či trojici favoritov. Tento rok pripadá Superutorok na 3. marec a hlasovať sa vtedy bude až v 14 štátoch USA naraz, vrátane spomínanej najľudnatejšej Kalifornie. V hre budú hlasy až 1345 delegátov.

Ale ani po skončení primárok demokratov si kandidáti neoddýchnu. Až vtedy sa totiž začínajú skutočné voľby, teda ostré voľby prezidenta. Aj v nich funguje pre Európanov trochu ťažko pochopiteľný systém. Prezidentom sa totiž nemusí stať kandidát, ktorý získa najviac hlasov voličov. Napokon, bol to aj prípad Donalda Trumpa, ktorý v roku 2016 získal menej hlasov voličov ako jeho súperka Hillary Clintonová.

Ako je to možné?

Je to trochu podobné ako pri primárkach – jednotlivé štáty majú pridelený istý počet delegátov podľa veľkosti ich populácie. Najviac ich má opäť Kalifornia. Súperí sa teda najmä o veľké štáty s veľkým počtom delegátov, ale aj o štáty prezývané „swing states“, ktoré si raz volia demokratov a inokedy zase republikánov. Práve v nich prebieha najostrejšia kampaň.

Navyše, pri ostrých voľbách prezidenta (na rozdiel od primárok) platí pravidlo, víťaz berie všetko. Ak napríklad niekto v tom-ktorom štáte získa 51 percent hlasov, berie všetkých príslušných delegátov. Ak získa 49 percent, získa nulu.
A Flourish data visualisation

Prečo sú Američania posadnutí utorkami?

Prezidentské voľby sa v USA konajú vždy v prvý utorok po začiatku novembra. A nebola by to Amerika, ak by aj toto nemalo svoj dôvod v dávnejšej histórii.

Utorkové voľby sa v krajine konajú v skutočnosti len od polovice 19. storočia, predtým si každý štát volil v deň, kedy chcel. A prečo je to dnes vždy a práve utorok?

Spojené štáty boli kedysi veľmi agrárnou krajinou, farmári tvorili drvivú väčšinu všetkých zamestnancov. V novembri už mali po žatve a teoreticky aj viac voľna. Aj preto sú voľby v novembri. Problémom bolo vybrať len správny deň v týždni.
Nedeľa neprichádzala do úvahy, keďže drvivá väčšina Američanov bola vtedy kresťanská. Voliť nemalo význam ani v stredu, vtedy totiž farmári usporadúvali pravidelné trhy.

Navyše, cestovanie bolo vtedy pomalé, vzdialenosti medzi volebnými miestnosťami často obrovské a preto neprichádzal do úvahy ani štvrtok. Mnohí farmári by sa skrátka z trhov za jeden deň nestihli dostať domov. Do úvahy ešte prichádzal pondelok. Ale nie v novembri, keď mali farmári už voľno a často trávili predĺžený víkend mimo domova.

Utorok bol teda logickou voľbou. Aj keď nie už dnes, keď farmári tvoria len dve percentá americkej pracujúcej populácie.
No ani túto tradíciu Američania stále nezrušili, hoci dnes už nedáva žiadny logický zmysel.Tento rok si Američania prezidenta budú voliť opäť v prvý novembrový utorok, ktorý teraz pripadá na 3. novembra, aktuality.sk

X X X

OSN: Severná Kórea s pomocou Číny obchádza sankcie

Severná Kórea vlani porušila sankcie Organizácie Spojených národov (OSN) dovozom ropy, ale tiež tým, že za pomoci čínskych lodí vyviezla uhlie za 370 miliónov dolárov. S odvolaním sa na dôvernú správu OSN to dnes napísala agentúra Reuters.

KĽDR podľa správy, určenej pre potreby Bezpečnostnej rady OSN, tiež cez odmietavý postoj svetového spoločenstva a jeho sankčné opatrenia naďalej posilňovala svoj jadrový a raketový program. „KĽDR v roku 2019 nezastavila svoje nedovolené programy jadrových a raketových zbraní, v rozpore s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN,“ uvádza sa v šesťdesiatsedem stranovej správe, ktorá má byť zverejnená budúci mesiac. Dokument poukazuje tiež na to, že Pchjongjang využíva aj nepovolené externé obstarávanie niektorých komponentov a technológii.

Severná Kórea je od roku 2006 terčom sankcií OSN, ktoré pätnásťčlenná Bezpečnostná rada postupne ešte posilnila v snahe obmedziť financovanie jadrových a raketových programov KĽDR. Výbor monitorujúci uplatňovanie sankcií v správe s odvolaním sa na poznatky od nemenovanej členskej krajiny OSN upozornil, že KĽDR v snahe vyhnúť sa vplyvu sankcií začala vyvážať milióny ton tovaru za pomoci člnov. A to napriek faktu, že podobný export má od roku 2017 zakázaný.

KĽDR takto dokázala medzi vlaňajším januárom až augustom vyviezť 3,7 milióna ton uhlia v odhadovanej hodnote 370 miliónov dolárov. Väčšina – odhadom 2,8 milióna ton – sa uskutočnila prekládkou zo severokórejských na čínske člny. Severná Kórea tiež vyviezla do čínskych prístavov najmenej milión ton piesku v hodnote asi 22 miliónov dolárov. Čína však opakovane tvrdí, že sankcie OSN dodržiava.

Sankcie od roku 2017 dovoz ropy do KĽDR obmedzili na pol milióna barelov. Podľa správy ale Spojené štáty v minulých desiatich mesiacoch opakovane hlásili, že dovoz ropy „mnohokrát“ prekročil povolené množstvo.

Sankcie OSN síce nemajú poškodzovať severokórejské obyvateľstvo, avšak správa pripustila, že „nepochybne mali nezamýšľaný vplyv na humanitárnu situáciu a poskytnutie pomoci, hoci prístup k údajom a dôkazom je obmedzený a neexistuje žiadna spoľahlivá metóda, ktorá by oddelila sankcie OSN od iných faktorov“.

Obavy Ruska a Číny

Rusko a Čína vyjadrili obavy, že sankcie poškodzujú severokórejských civilistov, a vyjadrili nádej, že uvoľnenie niektorých obmedzení by mohlo pomôcť prelomiť patovú situáciu v rokovaniach o jadrových zbraniach medzi Washingtonom a Pchjongjangom. Ďalší stáli členovia BR OSN, Spojené štáty, Francúzsko a Británia ale usúdili, že ešte nenastal čas o zrušení sankcií uvažovať.

Severokórejský líder koncom minulého roka vyhlásil, že KĽDR už nie je viazaná jednostranným záväzkom zastaviť jadrové a raketové skúšky. Vytkol Spojeným štátom, že nevyužili lehoty k pokroku v rokovaniach o jadrovom odzbrojení v roku 2019, a kritizoval ich za „brutálne a neľudské“ sankcie.

KĽDR podľa správy OSN v minulom roku vykonala 13 raketových skúšok a vypustila najmenej 25 rakiet, vrátane nových typov rakiet krátkeho doletu a rakiet odpaľovaných z ponoriek. Správa vytýka KĽDR tiež hackerské útoky na finančné inštitúcie vo svete. „Tieto útoky viedli k strate peňazí a poskytli KĽDR nedovolené príjmy, ktoré porušovali finančné sankcie,“ uviedla správa. Pre tieto útoky je príznačné chabé riziko, vysoké výnosy a obtiažna zistiteľnosť./agentury/