iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Kto môže za fašistov? Aj vaša rodina, kamaráti...

... kolegovia a spolužiaci. Podľa Fica médiá: Robert Fico odmietol odpovedať na to, či sa stretol s Marianom Kočnerom, aby spolu diskutovali o generálnom prokurátorovi. Zatajil aj to, či bol v tejto veci vypovedať na polícii. Pýtali sme sa ho, či sa necíti zodpovedný za rast Kotlebovcov – keďže Smer za roky svojej vlády nevyriešil osady či sociálne problémy.

Sú za rast fašistov zodpovední politici, médiá alebo voliči? Väčšina politikov tvrdí, že nie všetci voliči Kotlebu sú všetci fašisti.

Sú to aj členovia vašej rodiny, bývalí spolužiaci, kamaráti, kolegovia a susedia. Majú na voľbu fašistov reálny dôvod, alebo žijú v paralelnom svete konšpiračných teórií? A najmä - má zmysel sa s nimi pred voľbami porozprávať?
Pýtali sme sa politológa Pavla Hardoša. Čo sa stane, keď vyhrajú voľby, odpovie expert na extrémizmus, Daniel Milo, aktuality.sk

X X X

Poľský prezident Duda podpísal sporný zákon o trestaní sudcov

Poľský prezident Andrzej Duda v utorok podpísal sporný návrh zákona, ktorý zavádza disciplinárne konanie voči sudcom, informovala agentúra DPA. Na základe schváleného zákona budú hroziť disciplinárne konania a pokuty sudcom, ktorí spochybňujú zákonnosť reforiem justície alebo vymenovanie iného sudcu. Tieto postihy môžu viesť až k vylúčeniu previnilcov zo sudcovského stavu.

Zákon 23. januára po druhý raz schválil Sejm, dolná komora parlamentu. V tej má väčšinu vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá návrh predložila. Poslanci tým prelomili veto opozíciou kontrolovaného Senátu, ktorý predtým spornú legislatívu odmietol.

Hovorca poľskej vlády Piotr Müller v utorok povedal, že nový zákon „stabilizuje systém poľského súdnictva“ a podľa námestníka ministra spravodlivosti Michala Wojcika legislatíva „zabráni anarchii a chaosu v súdnictve“.

Kritici hovoria, že zákon obmedzí nezávislosť súdnictva a môže poľským sudcom zabrániť presadzovať právo EÚ. Odporcovia zákona sa takisto obávajú, že jeho zavedenie do praxe môže byť krokom smerom k odchodu krajiny z EÚ.
Podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová poľský parlament vyzvala, aby v procese schvaľovania zákona nepokračoval predtým, ako bude podrobený rozsiahlym diskusiám.

K zákonu sa pred jeho schválením kriticky vyjadrila aj Benátska komisia, expertný orgán Rady Európy pre otázky ústavného práva.

PiS považuje justičný systém Poľska za skorumpovaný a prospechársky pozostatok komunistického štátu. Strana svoju víziu hlbokej reštrukturalizácie obhajuje. Tieto reformy sa však nestretli s pochopením Bruselu, ktorý sa obáva, že sa tým podkope právny poriadok v Poľsku./agentury/

X X X

Berlín a Paríž chcú koronavírus konzultovať s partnermi v EÚ

Nemecko a Francúzsko chcú spoločne s európskymi partnermi posúdiť jednotný postup proti šíreniu epidémie nového koronavírusu. Nemecký minister zdravotníctva Jens Spahn to vyhlásil v utorok v Paríži po stretnutí so svojou francúzskou kolegyňou Agnes Buzynovou, pričom zdôraznil, že vírus nepozná hraníc.

Podľa francúzskej ministerky zdravotníctva, ktorú cituje agentúra DPA, by sa malo stretnutie uskutočniť v priebehu nasledujúcich ôsmich dní. „Spoločne zastávame názor, že má zmysel uskutočniť neformálne stretnutie ministrov zdravotníctva členských krajín Európskej únie. Preto sme v kontakte s našimi chorvátskymi kolegami

- Chorvátsko v súčasnosti predsedá Európskej únii - jednoducho, aby sme posúdili poznatky jednotlivých krajín, ktoré prijímajú v súvislosti so šírením vírusu, aby sme posúdili otázku cestovania, príchodu z cudziny, pretože sa dotýka nás všetkých,“ povedal Spahn. „Práve z pohľadu na Schengen má prirodzene malý zmysel, keď opatrenia prijíma jedna krajina samostatne. Má to zmysel jedine vtedy, keď konáme spoločne.“

Podľa nemeckého ministra musí byť napríklad objasnené, či existuje riziko nakazenia sa od chorých osôb, u ktorých sa neprejavujú príznaky. „Od toho potom závisí aj otázka možných cestovných obmedzení - alebo aspoň intenzívnejšej kontroly pri príjazde,“ uviedol v reakcii na otázku, či by európske krajiny nemali zvážiť zákaz vstupu cudzincov, ktorí navštívili Čínu, aký zaviedli okrem iných Spojené štáty, ktoré Peking obvinil zo šírenia „paniky“.

Nový koronavírus 2019-nCoV, ktorý je podobný pôvodcovi ochorenia SARS a od vlaňajšieho decembra sa šíri zo stredočínskeho veľkomesta Wu-chan, si vyžiadal už najmenej 425 obetí na životoch, prevažne v čínskej provincii Chu-pej, a vyše 20.400 nakazených. Prípady nákazy medzičasom hlásili z vyše 20 ďalších krajín.

Na opatreniach proti koronavírusu sa podľa DPA už v pondelok zhodli zástupcovia skupiny G7, združujúcej priemyselne najvyspelejšie krajiny sveta.„Chceli by sme... užšiu spoluprácu, aby sme mali vo všetkých krajinách rovnaké opatrenia, aby sme v Európe konali zhodne, pretože máme voľný pohyb osôb a želáme si ho zachovať,“ citovala Buzynovú agentúra AFP, aktuality.sk

X X X

Čínske opatrenia sú vhodnou príležitosťou na zastavenie šírenia vírusu v zahraničí

Šéf WHO vyzval zasiahnuté krajiny, aby neobmedzovali cestovanie ani obchod. Opatrenia, ktoré Čína prijala v súvislosti s koronavírusom, pomohli obmedziť šírenie v zahraničí a poskytli medzinárodnému spoločenstvu „vhodnú príležitosť" na jeho zastavenie. V utorok to vyhlásil riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), píše agentúra AFP.

„Vďaka dôrazným opatreniam Číny v epicentre vírusu máme šancu," povedal generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus zástupcom Organizácie Spojených národov na technickom brífingu k vírusu.

„Neznamená to, že situácia sa nezhorší, ale máme vhodnú príležitosť konať. Nepremeškajme ju," povedal.
Zároveň však obvinil niektoré bohaté krajiny z nedostatočného poskytovania údajov o nových prípadoch.
„Zo 176 prípadov vírusu mimo Číny dostalo WHO kompletné správy iba o 38 percentách z nich. Niektoré bohaté krajiny v zdieľaní dát s WHO zaostávajú," vyhlásil Tedros.

Šéf WHO takisto vyzval zasiahnuté krajiny, aby neobmedzovali cestovanie ani obchod.„Podobné obmedzenia môžu zvýšiť paniku, pričom majú iba malý vplyv na verejné zdravie," dodal, aktuality.sk

X X X

Trump kritizoval volebné zhromaždenia demokratov v Iowe

Americký prezident Donald Trump v utorok na Twitteri označil volebné zhromaždenia Demokratickej strany v štáte Iowa, ktoré ovplyvnili technické problémy, za „zbabrané“ a upozornil na svoje víťazstvo na republikánskych zhromaždeniach.
Americká Demokratická strana v utorok uviedla, že hlasy odovzdané na volebných zhromaždeniach v štáte Iowa, z ktorých vzíde protikandidát republikána Trumpa v novembrových voľbách prezidenta Spojených štátov, sa pre technické problémy sčítavajú manuálne. Zverejnenie výsledkov sa v dôsledku toho posunulo. Zverejnené majú byť v priebehu utorka.

„Demokratická strana to v Iowe skutočne zbabrala, Republikánska strana však nie,“ napísal Trump na Twitteri.
Volebné zhromaždenia v pondelok v Iowe zorganizovali aj republikáni, u ktorých však v súlade s očakávaniami zvíťazil Trump, keďže nemal žiadneho vážnejšieho súpera.

Americký prezident na Twitteri pripomenul svoje víťazstvo na volebných zhromaždeniach republikánov so ziskom viac ako 97 percent hlasov. Trump podľa svojich vyjadrení zvíťazil so ziskom najvyššieho počtu hlasov v dejinách štátu Iowa, čím prekonal predchádzajúci rekord prezidenta Baracka Obamu.

Prvým volebným zhromaždeniam predchádzala rok trvajúca kampaň a konajú sa v čase vrcholiaceho úsilia o odvolanie Trumpa z funkcie prostredníctvom ústavnej žaloby na pôde Kongresu, aktuality.sk

X X X

Ľubomír Jaško: Danko nemá morálne právo varovať pred “istanbulskou” vojnou

Andrej Danko vytiahol pri tlaku na prezidentku (áno, ide o Istanbulský dohovor) nové dôvody. Jeho hre na mierotvorcu uveria len tí, ktorí mu uveria všetko.

Liberálna prezidentka. A čo?

Šéf parlamentu a SNS šiel na to diplomaticky. Najprv zo seba dostal prapodivné ospravedlnenie (nevybočujúce z jeho štylistického štandardu), aby potom dojatú prezidentku opäť požiadal o kuriérske služby. Novinkou je nový dôvod, ktorý Danko použil - varovanie pred násilným stretom, ktorý hrozí počas ružencového stretnutia pred prezidentským palácom.

Namiesto krvavej bitky navrhuje stretnutie ústavných činiteľov. To je v princípe dobrý nápad. Akurát nikto netuší, prečo nechodil rozprávať s prezidentkou o celej situácii už predtým a pokojne aj viacnásobne. Áno, fejsbúkové statusy o liberálnych šialencoch sa píšu ľahšie.

Prezidentke sa do tejto potvorskej šlamastiky okolo Istanbulského dohovoru nechce. Je to pochopiteľné. V prezidentskom súboji dala jasne najavo svoje postoje, a tak nejde o žiadne nové zákernosti. Samozrejme, že uvažuje liberálne. Nebudí sa v noci kvôli hrôze z genderu a dohovoru, ktorý sa pre časť slovenskej spoločnosti stal dôležitejší ako to, čo budeme jesť.

To je úplne v poriadku. Samozrejme takýto postoj rešpektujú len tí, ktorí sa nenakazili dlhodobo hecovanou nenávisťou voči úchylákom, feťákom a liberálnym fašistom.

Danko bez morálneho práva

Na strane prezidentky je dosť primerane uznávaných ústavných právnikov, ktorí sú presvedčení, že v tejto veci nič nemusí. A snaha prezidentky to nechať pred voľbami na pokoji tiež nie je zlá. Nehrozí, že po parlamentných voľbách sa na Slovensku udeje nejaký radikálny liberálny puč. Protiistanbulskí konzervatívci všetkého druhu a intenzity budú s prehľadom znovu vo väčšine, hoci vznikne iné mocenské usporiadanie.

Dankova výzva “Stop násiliu a gender ideológii” je falošná. Jednoducho stavia na jednu úroveň sfanatizovaných odporcov, ktorí chcú pred palácom zamontovať do hry aj Pannu Máriu a ich odporcov.

Nie, nie sú rovnakí. Nejde o dva extrémizmy s opačnými znamienkami. Len jedna časť z nich už mesiace varí v sebe nenávisť, v kostoloch aj mimo nich. S Kuffom i bez neho. A s jeho kolegom Zbiňovským, ktorý kandiduje za SNS.
Títo si odmietajú zistiť, čo je pohlavie a čo je rod. Nechcú si prečítať ani len dva obyčajné riadky o genderi a už vôbec nie celý dohovor.

Veria sebestredným kazateľom viac ako Bohu. Hromžia a nenávidia a majú pocit, že zvyšok neslovenského sveta nemá nič iné na robote, len zlikvidovať naše malé slovenské šťastie. Andrej Danko sa svojou istanbulskou aktivitou k nim pripojil, a tak sa teraz nemôže tváriť ako vystrašený mierotvorca, aktuality.sk

X X X

Šimečku zvolili za podpredsedu európskych liberálov

Michal Šimečka (PS/Spolu) sa stal v Európskom parlamente (EP) podpredsedom liberálnej frakcie Renew Europe. Informoval o tom v tlačovej správe. Po ľudovcoch (EPP) a socialistoch (S&D) ide o najväčšiu politickú skupinu v EP.
„Aj my na Slovensku máme možnosť vplývať na každé jedno rozhodnutie, ktoré sa v Európskej únii prijme. Bol by som rád, keby moje zvolenie za podpredsedu Renew Europe bolo dôkazom, že Európska únia nie je niečo vzdialené a cudzie. Sme jej rešpektovanou súčasťou,“ vyjadril sa europoslanec.

Michal Šimečka je v Európskom parlamente členom Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE). Pôsobí aj ako spravodajca návrhu pre ochranu demokracie a právneho štátu. V eurovoľbách v roku 2019 kandidoval ako líder kandidátky PS/Spolu. /agentury/

X X X

Macron: Dištancovanie sa od Ruska je veľkou chybou EÚ

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok na záver svojej dvojdňovej návštevy Poľska obvinil Rusko z toho, že sa zapája do historického revizionizmu v súvislosti s druhou svetovou vojnou. Dodal však, že silná Európa musí byť otvorená čestnému dialógu s Moskvou.

Macron to povedal v prejave pred študentmi Jagelovskej univerzity v Krakove, informuje tlačová agentúra AP. Francúzsky líder odsúdil nedávne snahy Kremľa obviniť z rozpútania druhej svetovej vojny Poľsko a niektoré západné vlády.
Zatiaľ čo metódy Moskvy je treba mať na pamäti, Rusko je geograficky súčasťou Európy a nemalo by byť izolované v čase, keď sa Európska únia po nedávnom vystúpení Británie z tohto bloku pozerá smerom do budúcnosti, zdôraznil Macron.

„Som presvedčený, že v Európe dokážeme vystavať architektúru stability, mieru a dôvery iba vtedy, ak budeme s Ruskom hovoriť, ale neustupovať mu a nezabúdať, čo spravilo alebo čo robí. Myslím si, že veľkou chybou je, že sa dištancujeme od tých častí Európy, ktoré nám nie sú pohodlné,“ vyhlásil Macron.

Ďalším dôvodom pre Macrona, aby sa zblížil s Ruskom, je jeho rozčarovanie zo zahraničnej politiky amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý robí dôležité rozhodnutia bez konzultácie so svojimi európskymi spojencami.
Vzťahy medzi Poľskom a Ruskom sú napäté, pričom nedávne výroky ruského prezidenta Vladimira Putina o začiatku vojny situáciu iba zhoršili, píše AP. Poľská vláda preferuje zachovanie sankcií EÚ voči Rusku za jeho aktivity na Ukrajine vrátane anexie Krymského polostrova v roku 2014.

Putinov hovorca Dmitrij Peskov uviedol, že poľskí predstavitelia zatiaľ nie sú pozvaní do Moskvy na májové oslavy 75. výročia konca druhej svetovej vojny.

Macron svojou návštevou signalizuje dôležitosť Poľska ako jedného z najväčších členov EÚ, a to napriek vzťahom poznačeným viacerými roztržkami medzi Varšavou a Parížom vrátane klimatickej politiky, vzťahu k NATO či dodržiavania právneho poriadku. Macron v snahe posilniť bilaterálne väzby navrhne nové investičné plány a pokúsi sa nadviazať jadrové aj vojenské partnerstvá, uviedli francúzski a poľskí činitelia./agentury/

X X X

Erdogan: Turecko 'tvrdo' zareaguje na akýkoľvek sýrsky útok

Turecko zareaguje "najtvrdším možným spôsobom" na akýkoľvek nový útok sýrskeho režimu proti svojim vojakom, povedal prezident Recep Tayyip Erdogan v telefonáte ruskému lídrovi Vladimirovi Putinovi. V utorok o tom informovala tlačová agentúra AFP s odvolaním sa na tureckých predstaviteľov.

Erdogan počas telefonátu uviedol, že Ankara bude „naďalej využívať právo na legitímnu obranu tým najtvrdším spôsobom“. Turecký prezidentský úrad to oznámil deň po tom, čo sa turecké a sýrske sily dostali do najkrvavejších potýčok od roku 2016, keď Ankara poslala do Sýrie vojakov.

Ostreľovanie tureckých pozícií sýrskou vládnou armádou v severozápadnej sýrskej provincii Idlib si v pondelok vyžiadalo životy najmenej piatich tureckých vojakov a troch civilistov, oznámila Ankara.

Odvetná paľba Turecka zabila najmenej 13 sýrskych vládnych vojakov, uviedla organizácia Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) so sídlom v Británii. Tieto boje „zasadili úder spoločnému rusko-tureckému úsiliu, ktoré má priniesť mier do Sýrie“, povedal podľa tureckého prezidentského úradu Erdogan Putinovi.

Moskva, ktorá podporuje vládu sýrskeho prezidenta Bašára Asada, a Ankara, ktorá podporuje niektoré protivládne povstalecké skupiny, sú dvoma hlavnými zahraničnými vyjednávačmi v takmer desaťročnom sýrskom konflikte.
Ruskom podporované sýrske vládne sily a milície v posledných týždňoch znovu dobyli desiatky dedín v Idlibe, poslednej bašte protivládnych povstalcov – to donútilo obyvateľov utekajúcich pred bojmi premiestniť sa bližšie k tureckej hranici.
Turecký prezident Erdogan v utorok vyhlásil, že Ankara nedovolí sýrskym silám obsadiť ďalšie územia. „Sýria sa v tejto chvíli pokúša hrať o čas tým, že tých nevinných utrápených ľudí ženie k našim (tureckým) hraniciam. Neposkytneme Sýrii príležitosť, aby tam získala prevahu,“ povedal podľa televízie NTV turecký prezident./agentury/

X X X

Mária Kolíková (Za ľudí): Chcem byť ministerkou spravodlivosti

Väčšina politikov o svojich ambíciách hovoriť nechce. Mária Kolíková, bývalá “dvojka” exministerky spravodlivosti Lucii Žitňanskej, dnes kandidátka strany Za ľudí, ide ale proti prúdu. Jasne hovorí, že po voľbách sa vidí práve na čele tohto rezortu.

A nie je to jediná vec, v ktorej prekvapuje. Kolíková tvrdí, že s výrokom prezidentky Zuzany Čaputovej v relácii Na telo, že by mala problém vymenovať predsedu Za ľudí Andreja Kisku za premiéra v prípade, ak by bol obžalovaný, nemá žiaden problém.

„Určite by sa nám nikomu nepáčilo, keby sme mali obžalovaných ministrov, premiérov. (...) Ako advokátka som si ten prípad ale pozrela a som presvedčená, že tam nie je dôvod, aby bolo vznesené obvinenie ani obžaloba. Podľa mňa je to politický proces, a prezidentka by mala na to prihliadať,” hovorí kandidátka Za ľudí v najnovšom vydaní relácii Fair Play Michala Kovačiča.

Rozhovor s Máriou Kolíkovou vám prinášame v rámci špeciálnych predvolebných vydaní Fair Play Michala Kovačiča, kde postupne predstavíme viaceré ženské kandidátky koaličných aj opozičných zoskupení.
Relácia Fair Play Michala Kovačiča je spoločný projekt Aktuality.sk a TV Markíza. /agentury/

X X X

Pred 3 rokmi ich odtiaľ vyhnali. ĽSNS sa do Rimavskej Soboty vracia a opäť bude čeliť protestu

Protest s názvom Rimavská Sobota proti nenávisti chystajú miestni poslanci a aktivisti, podporia ich však aj viacerí politici. Pred tromi rokmi bol tlak verejnosti taký veľký, že sa kotlebovci do Rimavskej Soboty ani nedostali. ĽSNS si na 14. marca 2017, teda na výročie vzniku Slovenského štátu, v meste naplánovala galavečer.

Protestovali protifašistickí bojovníci, aktivisti či niektorí politici. Omšu, ktorú si Kotleba objednal v miestnom kostole, biskup zakázal. Z galavečera kotlebovcov, ktorý primátor Jozef Šimko, inak veľký fanúšik ĽSNS, pôvodne odmietal zrušiť, nakoniec nebolo nič.

Necelý mesiac pred voľbami je všetko inak. Kotlebovci sú ešte silnejší než pred troma rokmi a Rimavská Sobota je dnes len jednou z ich zastávok. Primátor Šimko už tentokrát žiadny problém nemal. Za ĽSNS aj sám kandiduje, a to zo zvoliteľného desiateho miesta
.
Napätá atmosféra

Predvolebné turné ĽSNS po celom Slovensku trvá už niekoľko týždňov, no práve v dvadsaťtisícovom mestečku môže mať míting Kotlebovej strany špecifickú príchuť. Z viacerých dôvodov. Ide o jeden z najchudobnejších regiónov u nás, ktorý už dlhé roky trápi vysoká nezamestnanosť.

V meste sa navyše stretávajú nielen prívrženci ĽSNS, ale aj ich odporcovia, ktorí chystajú vlastný protest. Do Rimavskej Soboty chcú navyše prísť opäť aj členovia PS/Spolu.

Po minulotýždňovom mítíngu kotlebovcov v Trnave, počas ktorého došlo aj k viacerým incidentom a zásahom polície, panuje medzi obidvoma tábormi napätie. ĽSNS obviňuje progresívcov, že narúšajú ich akcie a sú agresívni. Kotlebovci na sociálnych sieťach šírili video, ktoré ukazuje, ako na nich niekto z davu hodil akýsi predmet.

Podľa Roberta Fica za rast fašistov môžu médiá. Do akej miery sú za Kotlebu zodpovední priamo jeho voliči a dá sa s nimi rozprávať?

Aktivisti aj politici

No faktom je aj to, že to boli práve maskovaní prívrženci Kotlebu, ktorí fyzicky napadli niekoľkých členov Progresívneho Slovenska a zničili im viacero transparentov. Po udalostiach v Trnave sa dnes znepriatelené skupiny stretávajú opäť. Míting ĽSNS sa začína o 18:00 v Mestskom kultúrnom centre. Polhodinu predtým sa v meste stretávajú odporcovia kotlebovcov.

Protestnú akciu organizujú miestni poslanci a aktivisti. Pridáva sa k nim však aj koalícia PS/Spolu. „Nesmieme ich už viac nechávať samých na námestiach a samých pochodovať dedinami. Poďme im aj v Rimavskej Sobote povedať rázne nie,“ avizujú na Facebooku.

Do Rimavskej Soboty chce prísť napríklad aj poslanec SaS Martin Klus. „Je to moja súkromná aktivita, ako strana nič také neorganizujeme,“ povedal pre Aktuality.sk. Protestovať bude aj rodák z mesta Róbert Ondrejcsák, štátny tajomník na ministerstve obrany. „Odmietam akúkoľvek formu zločineckých režimov a hanbím sa za tých, ktorí ich akýmkoľvek spôsobom podporujú, či kolaborujú alebo legitimizujú. Podporujete zlo,“ napísal na Facebooku.

Bez Kisku

K partii okolo Michala Trubana sa nepridáva najbližší spojenec Andrej Kiska. Strana Za ľudí tvrdí, že na mítingy kotlebovcov nechodia jej predstavitelia nikdy. V Levoči sa vraj kiskovci s fanúšikmi ĽSNS stretli na jednom námestí len preto, lebo tam už mali vopred naplánovanú vlastnú akciu.

„A keď to zistili kotlebovci, naplánovali si míting v približne rovnakom čase pár desiatok metrov od nás. Preto sa stalo, že tam bol Andrej Kiska. Nesúviselo to však s kotlebovcami, bol by tam v rovnakom čase aj bez nich,“ odpísali nám z tlačového odboru Za ľudí.

Ak nejakí členovia strany boli protestovať proti ĽSNS na ich mítingoch, bola to vraj len ich dobrovoľná aktivita.
Aktivity členov PS/Spolu, ktorí narúšajú akcie ĽSNS, sa nepáčia lídrovi Obyčajných ľudí Igorovi Matovičovi.
„Ja by som chcel naozaj vyzvať ľudí ako Kiska, Truban, Beblavý, aby sa stiahli, aby miesto toho, čo robia po tých námestiach, aby si robili vlastné mítingy a pozývali si voličov Kotlebu a zaujímali sa o ich problémy,“ uviedol cez víkend v relácii O 5 minút 12.
Matovič však zároveň sám požiadal Kotlebu, aby mu dovolil vystúpiť na mítingu ĽSNS, aktuality.sk

X X X

Košický bašternák predal štátu lukratívne pozemky. A potom ho zažaloval na súde

Gabriel Klein, známy ako košický bašternák, zarobil na pozemkoch pod diaľnicou. NDS mu ponúkla výhodné zmluvné podmienky. Kontroverzný podnikateľ Gabriel Klein kúpil v roku 2010 pozemky pod budúcim prešovským obchvatom. Časť z nich neskôr predal Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). Cena: 2,5 milióna eur.

Do zmluvy s NDS sa mu navyše podarilo dostať unikátnu podmienku, že diaľničiari mu k zvyšným pozemkom postavia cestu. Keďže sa tak nestalo, začal sa s NDS súdiť – a žiadal, aby mu vrátila pozemky, ktoré jej predal. Súd však napokon prehral.

O čo presne išlo

Ide o pozemky v Haniske pri Prešove, ktoré získala spoločnosť Investičná správcovská. Klein túto firmu kontroluje cez schránku z Marshallových ostrovov. K piatim parcelám v katastrálnom území Haniska sa dostal pred výstavbou prešovského obchvatu. V roku 2014 ich od firmy pod kontrolou Kleina vykúpila NDS.

Klein mal pri kúpe pôdy výborný čuch. Získal totiž pozemky, z ktorých neskôr diaľničiari kúpili od jeho firmy až 43 percent. Investičná správcovská im predala 41 679 metrov štvorcových – pri cene 60,5 eura za meter. Kúpna cena teda činila 2,52 milióna eur.

NDS zostali pozemky s rozlohou 55 412 metrov štvorcových. Klein predal diaľničiarom omnoho väčšiu časť pôdy ako skupina miliónových priekupníkov z Bratislavy. Investičná správcovská tvrdí, že pozemky pri Prešove kúpila s cieľom výstavby priemyselného parku Haniska – Záturecká. V tom čase už bolo na časti z nich predkupné právo v prospech ministerstva dopravy.

Spory s NDS

Podľa zmluvy sa NDS zaviazala zabezpečiť Investičnej správcovskej prístup k zostávajúcim pozemkom „formou prístupovej cesty s konštrukciou vozovky, obaľované kamenivo a štrkodrvina“. Napriek tomu, že NDS sa zaviazala k vybudovaniu cesty, nič také neurobila.

Investičná správcovská preto od zmluvy s NDS odstúpila. Tvrdí, že keď diaľničiari nevybudovali cestu ani po štvrtej výzve, vznikla im škoda veľkého rozsahu. NDS s tým nesúhlasila, pričom tvrdila, že cestu stačí postaviť v čase výstavby diaľnice. Keďže NDS nereagovala podľa predstáv Investičnej správcovskej, Kleinova firma ju zažalovala na súde.
Rozhodnutím z roku 2017 však prešovský okresný súd žalobu zamietol. O spore ako prvý informoval denník KOŠICE:DNES.

Diaľničiari dnes tvrdia, že prístupové cesty sú už postavené a skolaudované. Hoci NDS postavila viac prístupových ciest k pozemkom, Investičná správcovská je jediný predajca pôdy pod prešovským obchvatom, ktorému sa podarilo dostať túto povinnosť do zmluvy o výkupe.„NDS uvedené podmienky akceptovala, keďže výstavbu komunikácií mala v pláne realizovať,“ reagovala hovorkyňa NDS Michaela Michalová.

Kauzy košického bašternáka

Tesne pred Vianocami boli Gabriel Klein a ďalších 20 ľudí obžalovaní za zosnovanie zločineckej skupiny a daňové podvody za vyše 17 miliónov eur.

V roku 2015 spôsobil Klein vážne zranenia dôchodkyni, ktorú svojím Porsche zrazil na priechode pre chodcov. Napriek protestu generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára dostal len mierny trest – pokutu 700 eur.

Ľudia okolo Gabriela Kleina pripravili o dom košického obchodníka. Podnikateľovi sa mal Klein vyhrážať zrazením jeho maloletého dieťaťa autom. Od jari je v tejto veci obvinený.

Po zverejnení Kleinovho spôsobu podnikania na Aktuality.sk sa niekto pokúsil na jeho pozemku spáliť 600 kilogramov účtovných dokladov jemu blízkych firiem.

Pre podozrenia z tunelovania zadlženej firmy bol zaistený majetok Kleina v hodnote miliónov eur.

Z inej firmy, ktorá dlhovala pol milióna eur na dani, zase Klein vyviedol majetok do svojich spriaznených společnosti, aktuality.sk

X X X

Záchranky ostávajú v rukách víťazov podozrivého tendra, odvolania nezabrali

O niektorých odvolaniach rozhodoval bývalý predseda úradu pre dohľad, ktorého kvôli súťaži neskôr odvolali. Nespokojné nemocnice teraz ťahajú celú vec na Generálnu prokuratúru SR.
V lete minulého roka sa rozhodovalo o tom, kto bude prevádzkovať záchranky na Slovensku. Tento šesťročný biznis má hodnotu približne 800 miliónov eur.

Tak ako všetky doterajšie súťaže na licencie pre záchranky, ani táto sa nezaobišla bez pochybností. Otázniky vzbudzovalo zloženie výberovej komisie a jej hodnotenie. Padali preto aj podnety na Gerenrálnu prokuratúru SR, jeden dala aj vtedajšia ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská.
Väčšina z piatich členov komisie mala prepojenie buď na záchranársku firmu LSE – Life Star Emergency, alebo na štátne záchranky, prípadne oboma smermi.

LSE aj štátne záchranky sa stali v súťaži aj najúspešnejšími – získali najviac licencií, teda staníc.
A kým na jednej strane vládla spokojnosť, tak neúspešní uchádzači začali podávať odvolania. A opäť neuspeli.

Nezmenené

O licenciách rozhodovala v lete komisia zložená predsedom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) Tomášom Haškom. Vyskladal ju tak, že v nej okrem človeka z úradu sedeli dvaja zamestnanci z ministerstva zdravotníctva, ktoré má pod sebou štátne záchranky – v Bratislave a Košiciach. Ďalším členom komisie bol bývalý štátny tajomník MZ SR Mário Mikloši, ktorý kedysi podnikal s majiteľom LSE. V komisii bol aj Adrián Mifkovič, ktorý v minulosti pôsobil na vysokých spostoch v LSE aj štátnej záchranke.

Predsedu úradu Haška napokon táto súťaž stála funkciu. Nič to ale nemenilo na výsledkoch tendra. Tým, čo uspeli, vydal úrad licencie a postupne tak mohli preberať jednotlivé záchranárske stanice. Nespokojní začali podávať odvolania, o ktorých rozhodoval už predseda úradu ako druhostupňový orgán. O niektorých stihol rozhodnúť ešte samotný Haško, po jeho odvolaní z funkcie to bol zástupca predsedu Ján Kohútik.

Napokon padol verdikt: výsledky súťaže sa meniť nebudú.

„Povolenia na prevádzkovanie staníc záchrannej zdravotnej služby vydané Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v minulom roku ostávajú nezmenené,“ uviedla hovorkyňa úradu Radoslava Muchová.
Platí tak to, čo rozhodla komisia. Dodnes pritom nie je jasné, ako členovia komisie prideľovali body jednotlivým uchádzačom.

Na tento kľúč sa pýtali napríklad aj nemocnice v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja.
Hoci podľa svojich slov spĺňali podmienky, mali ľudí, priestory aj vyčlenené peniaze na nákup záchraniek, licencie dostal niekto iný. Prax je pritom vraj taká, že tí „iní" nemajú ani dostatok zamestnancov, a tak prídu a zoberú tých nemocničných.

Keďže neuspeli ani s odvolaniami, obracajú sa teraz na Generálnu prokuratúru SR. Podľa hovorkyňe ŽSK Martiny Remencovej Kysucká nemocnica už podnet dala, Dolnooravská nemocnica ho práve pripravuje.

Úrad: Nemáme právomoc

A napriek tomu, že najväčšou otázkou bol kľúč, akým komisia hodnotila, tak práve toto úrad v rámci odvolania neposudzoval. „Zákon zveril kompetenciu hodnotenia žiadostí výberovej komisii. Zákon ani iný všeobecne záväzný právny predpis nezveril úradu ako správnemu orgánu právomoc preskúmavať, ako výberová komisia vyhodnotila jednotlivé žiadosti a na základe akej úvahy pridelila body účastníkom výberového konania za jednotlivé hodnotiace kritériá,“ uviedla Muchová.

Úrad v rámci odvolania tak skúmal iba to, či napadnuté rozhodnutia boli vydané orgánom na to príslušným, či obsahuje formálne náležitosti, či vychádza z podkladov výberovej komisie a či obsahuje zákonom predpísané náležitosti.
Podľa toho, čo tvrdí úrad sú možnosti jeho kontroly pravdepodobne len formálne, tvrdí analytik INEKO Dušan Zachar.
„Je potom namieste otázka, či sú pravidlá pre tendre na licencie zachraniek dobre zvolené, alebo či si ÚDZS správne vykladá svoje kompetencie a zodpovednosť za priebeh tendra, ktorý organizoval,“ dodáva k tomu.
Tvorca legislatívy

Úrad pre dohľad organizoval súťaž o licencie prvýkrát. Predtým to roky robilo ministerstvo. Kompetenciu na úrad prenieslo preto, aby sa vyhlo konfliktu záujmov, keďže súťažili aj jeho dve štátne záchranky.
Presunutie kompetencie bolo však jedinou významnou zmenou, ktorú urobilo. Iné prvky, ktoré by posilnili transparentnosť celej súťaže, nezaviedlo.

Úrad nepriamo odkazuje na ministerstvo aj v prípade právomocí, ktoré mu boli, či neboli zverené.
„Keďže ide o osobitnú úpravu lex specialis, nie je možné, aby ÚDZS preskúmaval rozhodnutia komisie, ktorú si na túto činnosť sám menoval,“ reaguje ministerstvo na otázky o možnostiach úradu. Bližšie tieto svoje slová ale nevysvetlilo.
Napriek tomu, že ÚDZS tender už uzavrel, súťažou sa ešte stále zaoberá Úrad pre verejné obstarávanie. Ten aktuálne čaká na vyjadrenie Európskej komisie, na ktorú sa obrátil, aktuality.sk