iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Reakcie na brexit: USA chcú silné vzťahy s Britániou

Spojené štáty plánujú naďalej budovať silné vzťahy s Britániou aj po jej vystúpení z Európskej únie. Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo to vyhlásil po tom, ako Spojené kráľovstvo v piatok oficiálne vystúpilo z 28-členného bloku. Spojené štáty plánujú naďalej budovať silné vzťahy s Britániou aj po jej vystúpení z Európskej únie. Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo to vyhlásil po tom, ako Spojené kráľovstvo v piatok oficiálne vystúpilo z 28-členného bloku.

„Teší ma, že Spojené kráľovstvo a EÚ dospeli k dohode o brexite, ktorá ctí vôľu Britov,“ napísal na Twitteri šéf americkej diplomacie.„Naďalej budeme pokračovať v budovaní silných, produktívnych a prosperujúcich vzťahov s Veľkou Britániou čase keď vstupuje do novej kapitoly,“ dodal podľa správy agentúry AFP Pompeo.

Britská tlač o brexite: Krajina je rozdelená

Britské denníky v sobotňajších vydaniach naznačili, že krajina je v súvislosti s brexitom naďalej rozdelená a panuje v nej neistota, aj keď v piatok o 23.00 h miestneho času (polnoc SEČ) oficiálne vystúpila z Európskej únie.
„Čo ďalej?“ pýta sa podobne ako viaceré ďalšie britské médiá stredoľavicový denník i, zatiaľ čo stredopravicový The Daily Telegraph na titulnej strane zdôrazňuje, že britský premiér Boris Johnson „zvyšuje tlak“ v súvislosti s rokovaniami o dohode o budúcich vzťahoch s Bruselom.

„Odchádzajte, nebojujte,“ uviedol probrexitový bulvárny denník The Sun v odkaze na známe protivojnové heslo „Milujte sa, nebojujte“. Pripomenul tiež, že premiér Johnson prisľúbil urovnanie trpkých rozporov v otázke brexitu.

„Brexit dokončený,“ hlása hlavný titulok jeho bulvárneho konkurenta, denníka Daily Mail.

Ľavicový The Guardian uviedol, že vystúpenie z EÚ je pre niektorých Britov „Dňom nezávislosti“, pre iných však dňom „národného smútku“.

The Daily Mirror napísal, že Spojené kráľovstvo sa prebudí do budúcnosti mimo EÚ, čo označil za „historický moment“. Politických lídrov krajiny však súčasne vyzval: „Teraz vybudujte Britániu, aká nám bola sľúbená…“

Prvým februárovým dňom sa začína 11-mesačné prechodné obdobie, počas ktorého budú pre Britániu aj naďalej platiť európske pravidlá, no nebude už musieť prispievať do rozpočtu EÚ. Kľúčovým bodom je vyrokovanie dohody o budúcich vzťahoch medzi oboma stranami v oblastiach obchodu, bezpečnosti či politickej spolupráce. Predstavitelia v Bruseli varujú, že daný časový rámec je mimoriadne ambiciózny, no Johnson predĺženie prechodného obdobia odmieta.
Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell oznámil, že v Spojenom kráľovstve začína v sobotu ako v tretej krajine pôsobiť nová „delegácia EÚ“ – diplomatické zastupiteľstvo Únie, na ktorého čele bude veľvyslanec Joao Vale de Almeida z Portugalska.

„Hoci ľutujeme rozhodnutie Spojeného kráľovstva vystúpiť z našej Únie, plne rešpektujeme túto voľbu a sme pripravení pohnúť sa vpred,“ uviedol Borrell vo vyhlásení.

Denník The Daily Telegraph vo svojej správe uviedol, že Johnson „sa pripravuje na zavedenie plných colných a hraničných kontrol všetkého európskeho tovaru vstupujúceho do Spojeného kráľovstva po brexite“. Tento sprísnený postoj je podľa správy zameraný na posilnenie pozície britských vyjednávačov voči Bruselu.
R. Whitman: Dôjde k zmene rovnováhy medzi malými a veľkými štátmi

Ekonomický vplyv brexitu na Európsku úniu bude odlišný pre jednotlivých členov, dôjde k zmene rovnováhy medzi malými a veľkými štátmi. Povedal profesor politológie na univerzite v anglickom Kente a pravidelný spolupracovník londýnskeho politického inštitútu Chatham House Richard Whitman.

„V prípade Nemecka, ktoré je významnou exportnou silou už hotových produktov, najmä automobilov, je tu možnosť, že nastane pokles exportu do Británie. Práve tento druh tovaru bude najviac postihnutý ako následok zvýšených bariér v obchodovaní,“ vysvetlil profesor.

Ďalším znevýhodneným štátom bude podľa analytika Írska republika, ktorá zmeny v obchodovaní pocíti najmä v „potravinárskom priemysle a v spracúvaní potravín“. Dodal taktiež, že ak Británia napokon opustí Úniu bez dohody, práve Írsko bude týmto odchodom postihnuté najviac.

Najmenej sa odchod Británie podľa profesora ekonomicky dotkne menších štátov, najmä v strednej Európe. „Zdá sa však, že niektoré z nich sa obávajú toho, čo môže po brexite nastať v oblastiach bezpečnosti a obrany,“ povedal Whitman.

Situácia nemusí však mať na členské štáty nevyhnutne len negatívny dopad, myslí si profesor. „Brexit môže mať aj benefičné následky, napríklad v rámci pohybu pracovnej sily pre Poľsko. Krajina momentálne pociťuje nedostatok pracovných síl, ktoré však pre svoje hospodárstvo potrebuje. Nielenže odíde z krajiny menej Poliakov, ale môže nastať aj tzv. repatriácia poľských pracovníkov, ktorí emigrovali do Británie za prácou,“ vysvetlil profesor.
Skutočnosť, že EÚ opustil jeden z najväčších a najaktívnejších štátov, bude podľa profesora mať vplyv na „celkové nastavenie Únie“.

„Vytváranie európskej politiky je o budovaní koalície a advokačných skupinách. Ak stratíte štát, v tomto prípade veľmi aktívny členský štát, nevyhnutne sa zmení budúca podoba a fungovanie týchto koalícií na dennej báze,“ povedal.
Podľa analytika dlhodobé následky brexitu ovplyvnia najmä európsky rozpočet, riešenie otázok obrany a politickej integrácie a, samozrejme, vzájomného obchodovania. „Potenciálne nastane aj strata jednoduchšieho prístupu k britského kapitálu, k bankovým expertízam z finančného centra Londýna, finančné firmy už nebudú môcť poskytovať svoje služby voľne po Európe,“ dodal Whitman.

Vyrokovanie jasných obchodných podmienok do konca roka 2020 je prioritou pre obe strany, no nie je to jediná oblasť, na ktorej Únii záleží. „Rybolov je veľmi dôležitá téma pre niektoré členské štáty, možno viac ako by sa zdalo, ak vezmeme do úvahy veľkosť tohto sektoru v rámci EÚ,“ vysvetlil profesor. Týmito štátmi sú primárne Španielsko a Francúzsko.
Abrahám: Vstupujeme do prechodného obdobia

Tento rok sa odchodom Spojeného kráľovstva z Európskej únie (EÚ) mnoho vecí nezmení, pretože vstupujeme do prechodného obdobia a nie do tvrdého brexitu, kde by doslovne padli závory a obchod a spolupráca by sa takmer zastavili. Pre TASR to uviedol politológ a rektor na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií (BISLA) Samuel Abrahám.

Zároveň objasnil dôvody, pre ktoré mohlo chcieť Spojené kráľovstvo odísť z EÚ. „Británia má svoju imperiálnu históriu, prepojenie na krajiny Commonwealthu a USA. Užšie a užšie prepojenie na EÚ bolo mnohými vnímané, že Británia stráca kontrolu nad svojou suverenitou. Väčšinou to nie je pravda, pretože EÚ je voľné zoskupenie štátov, ktoré môžu veci postupne meniť a EÚ sa musí prispôsobiť jednotlivým členom, pretože každý člen má vo veľa prípadoch právo veta. Nešťastné referendum z roku 2016 malo umlčať rebelov v konzervatívnej strane, ale vďaka okolnostiam a množstvu klamstiev sa podarilo vyhrať zástancom brexitu,“ povedal. Doplnil, že referendum sa udialo počas utečeneckej krízy a to poskytlo populistom ako Nigel Farage skvelú príležitosť vyvolať strach flagrantnými klamstvami.

„Na druhej strane, do Británie chce isť množstvo občanov EÚ a samozrejme ešte viac tých zvonka. To vytvára obrovský tlak na veľkorysý sociálny a zdravotný systém. A mnoho Britov, hlavne stredná a nižšia vrstva, mala pocit nespravodlivosti, že oni stratia prácu a sociálny systém využívajú prisťahovalci. Na tomto dokázali populisti úspešne pracovať,“ podotkol.

Brexit však bol podľa Abraháma napriek tomu šok. „Mnohým je jasné, že členstvo v EÚ prináša viac benefitov ako strát pre celú krajinu. Ľudia však menej pozerajú na makroekonomické ukazovatele ako do svojej peňaženky a okolo seba,“ upozornil.

Vyjednávanie v ekonomickej sfére medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ bude podľa Abraháma ťažké, pretože obe strany budú chcieť pokračovať v obchode bez veľkých prekážok a Škóti a Severní Íri budú tlačiť na Westminster, aby sa vyjednala čo najslabšia colná únia. „Na druhej strane, EÚ musí chrániť svoje obchodné záujmy a colnú úniu budú podmieňovať tým, aby si Británia nevyberala len tie časti a podmienky, ktoré jej vyhovujú, ale aj tie, ktoré budú len ťažko spĺňať.

EÚ jednoducho nemôže urobiť špeciálnu výnimku pre Britániu. Zároveň, a to je dobre, nebude taká snaha Britániu „potrestať“, aby sa odradili iní členovia EÚ, ktorí by poškuľovali po nejakom exite. Tie konflikty v rámci Británie, ako aj v rámci konzervatívnej strany sa budú postupne vracať, ako sa budeme približovať k 31. decembru 2020,“ uzavrel.

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska oficiálne vystúpilo z Európskej únie v piatok o 23.00 h miestneho času.Ukončenie členstva v medzinárodnej organizácii bolo na ostrovoch predmetom diskusií už od samotného pripojenia Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu (EHS) 1. januára 1973.Prvým februárovým dňom sa začína 11-mesačné prechodné obdobie, počas ktorého budú pre Britániu aj naďalej platiť európske pravidlá, no nebude už musieť prispievať do rozpočtu EÚ.

X X X

Londýnsky starosta Khan je zdrvený z odchodu Británie z Únie

Starosta Khan tiež odmietol špekulácie, že by sa Londýn po brexite mohol stať daňovým rajom.

Londýnsky starosta Sadiq Khan je „zdrvený“ z nadchádzajúceho odchodu Británie z Európskej únie. Občanov krajín EÚ žijúcich v Londýne by rád uistil, že zostávajú váženými priateľmi a členmi jednej rodiny. Khan to v piatok povedal agentúre AP.

„Patrím ku generácii, ktorá vníma našich európskych susedov ako priateľov a spojencov,“ uviedol londýnsky starosta len niekoľko hodín pred brexitom. „Predošlé generácie na nich hľadeli s podozrením... Dôležitou vecou, ktorú som odhodlaný zabezpečiť, je, že aj v budúcnosti budeme k našim priateľom z EÚ naďalej otvoreným, pluralitným a prívetivým mestom,“ dodal.

Khan dlhodobo tvrdí, že Británii by bolo lepšie, ak by zostala v EÚ. V piatok okrem iného agentúre AP povedal, že je hrdý na to, že Londýnčania v referende o brexite z júna 2016 drvivou väčšinou podporili zotrvanie v Únii.
Starosta Khan tiež odmietol špekulácie, že by sa Londýn po brexite mohol stať daňovým rajom, aktuality.sk

X X X

Česi sa obávajú Kotlebovho úspechu vo voľbách

České médiá s obavami sledujú rastúce volebné preferencie strany Mariána Kotlebu. Jeho vzostup spájajú s klesajúcimi preferenciami Ficovho Smeru. A obávajú sa, že podobne by mohlo dopadnúť aj „upratovanie“ po Andrejovi Babišovi u nich.

Denník Lidové noviny v komentári „Kotleba těží z krize Smeru“ cituje prieskum agentúry Focus, v ktorom ĽSNS dosiahlo temer 14 percent. Autor sa obáva, že po sčítaní hlasov pôjde o vyššie číslo. „Řada politologů ale varuje, že u stran jako ĽSNS bývají čísla zjištěná při šetřeních zpravidla o dost nižší, než jaký je konečný výsledek. Jejich příznivci se totiž často zdráhají sdělit, koho by skutečně volili. Ukázalo se to i při posledních volbách. Tehdy jí agentury předpovídaly dvě procenta, nakonec se ale s osmi procenty dostala vůbec poprvé do Národní rady,“ uvádzajú Lidovky.

Za nárastom popularity fašistov vidia pokles Smeru.

Jednoduchší voliči sú dezorientovaní, idú za Kotlebom

Podobne hodnotí situáciu aj Petr Šabata, šéfredaktor Českého rozhlasu Plus na webe seznamzprávy.cz, ktorý však dokonca tvrdí, že kotlebovci majú „nakročené k volebnému víťazstvu.“ Konštatuje, že skorumpovaný štátny systém, ktorého gigantické kontúry vychádzajú na povrch i v procese s páchateľmi vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej oslabujú Smer Roberta Fica. Bohužiaľ, neťažia z toho len demokratické opozičné strany, ale aj ĽSNS. Lebo:

„Ke Kotlebovi se přiklánějí právě bývalí podporovatelé vládního Směru a koaliční Slovenské národní strany a také nevoliči z roku 2016. Jsou znechucení, naštvaní a chtějí rozbít stávající systém korupce a chaosu.
Jaký je rozdíl mezi Marianem Kotlebou, jehož lidé si občas někde zahajlují, a ministrem za Směr a generálním prokurátorem, kteří si na zveřejněné nahrávce domlouvají, jak zametou pod koberec stamilionový podvod? Pro unavené voliče nakonec vlastně žádný. Kotleba jim nabízí jednoduchá řešení a pořádek.“

Najdôležitejšou vetou Šabatovho komentára je však konštatovanie: „Kdyby byla opozice schopná se včas spojit do volebního bloku, dnešní strach části společnosti z neonacistů by jí pomohl. Nestalo se.“

Seznamzprávy.cz následne konštatujú, že v súčasnej situácii musí mať človek veľa fantázie, aby videl pre Slovensko nejakú predvolebnú nádej. A už z prípadného Kotlebovho úspechu vyvodzujú aj možné dôsledky pre celý región a hlavne pre Českú republiku.

„Počítejme s tím, že případné volební vítězství fašistů na Slovensku poškodí pověst celého regionu, tedy i tu naši. A vezměme si ponaučení – aby právě takhle jednou nevypadal úklid po vládách Andreje Babiše,“ uzatvára Šabata.
Presné. Podcenenie synergického efektu, ktorý vďaka Dzurindovmu vytvoreniu SDKÚ viedol k porážke Mečiara sa nám môže škaredo vypomstiť. Hlavne v situácii, keď v oblasti charizmy väčšina lídrov dnešnej demokratickej opozície nesiaha Dzurindovi ani len po členky. Keby sa spojili, ich šance poraziť Kotlebu i Fica by boli väčšie.
Takto tŕpnu nielen Česi, ale hlavne my.

Trump/Schwarzenberg: O pláne pre Izrael a Palestínu

Politicky najvýznamnejšia správa tohto týždňa prišla z USA, kde Donald Trump predstavil svoje riešenie pre Palestínu a Izrael. Podrobnosti celého plánu možno nájsť na webe Bieleho domu. Podstatou plánu je skutočnosť, že Palestínci dostanú ako „štát“ zopár od seba oddelených území, pričom Jeruzalem až na dve okrajové časti pripadne Izraelu.
Nečudo, že podľa Guardianu.com „jediné, čo Trumpovi v pláne chýba, sú Palestínčania“. Plán sa stretol s nadšením Izraelčanov. Palestínske vedenie Trumpovi naopak oznámilo, že si svoju krajinu nedá.

Ako protektorát

Knieža Karel Schwarzenberg nesúhlas Palestínčanov chápe: „Nepřijímají řešení, které by v českých poměrech znamenalo, že hlavním městem českého státu by byla Chuchle a Praha by patřila někomu jinému....“ Následně prirovnal plán pre Palestínčanov k apartheidu v Juhoafrickej republike, respektíve k niekdajšiemu protektorátu v Čechách.
Uviedol pritom, že on sám Izrael miluje, ale v súčasnosti sa jeho politické vedenie voči Palestínčanom správa „mierne povedané nesprávne“.

Pre novinky.cz ďalej uviedol: „Především to považuji za projekt podmíněný vnitropolitickými úvahami. Má pomoci Bibimu (Benjamin Netanjahu) k vítězství v Izraeli a Trumpovi k volebnímu vítězství v USA. O Palestince nikdo dnes ne¬dbá.“
Niet čo dodať.

New York Times: Brexit je vraj porážkou EÚ

Európsky parlament v stredu odhlasoval zákon o odchode Veľkej Británie z EÚ. Od soboty tak Británia už nie je členom únie. Tejto téme sa podrobne venuje okrem iných aj New York Times. V článku autor pripomína celú históriu britského členstva v EÚ a domnieva sa, že Londýn bol vždy „vyvažujúcim“ faktorom európskej politiky. Jeho odchod hodnotí za takú porážku únie, ako keby Texas opustil USA.

Tak to prirovnanie je vcelku trefné, aj keď inak než ho autor myslel. Texas je vskutku nakonzervatívnejším štátom USA a len vďaka americkej ústave nemá také možnosti brzdiť vývoj celej krajiny tak, ako Británia brzdila Európsku úniu. Lebo Londýn nebol nikdy „vyvažujúcim“ faktorom únie, ale jej brzdou. Takže žiadne good bye, žiadne dovidenia, ale zbohom. A konečne.

CNN.com: Trumpova spirituálna poradkyňa a satanistické loná

„V mene Ježiša, nariaďujem všetkým satanistickým tehotenstvám, aby potratili! Satanistické loná potraťte!“ Takýmito a podobnými vyhláseniami prešpikovala svoju kázeň Paula Whiteová v kostole na Floride. (video z kázne tu)
Ide pritom o poradkyňu prezidenta Donalda Trumpa v otázkach viery, ktorá pri jeho inaugurácii prednášala aj oficiálnu modlitbu za úspešný výkon jeho funkcie. Dodnes mu údajne volá každé ráno a dáva mu spirituálne rady.
Normálni kresťania v USA sa podľa CNN nad kázňou pohoršili a napríklad jezuitský kňaz James Martin vyhlásil, že všetky tehotenstvá sú od Boha.
Jediným problémom je, že tých normálnych kresťanov prekričia takmer vždy tí fanatickí. A to nielen v USA, aktuality.sk

X X X

Jankovská neuspela s odvolaním, funkciu má naďalej pozastavenú

Jankovská uviedla vo svojom odvolaní tri dôvody, pre ktoré považovala rozhodnutie v jej prípade za nesprávne.
Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave a bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti za Smer-SD Monika Jankovská neuspela s odvolaním proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu, ktorý ju pozbavil funkcie. Pre TASR to uviedla hovorkyňa kancelárie Súdnej rady SR Veronika Müller.

„Na neverejnom zasadnutí disciplinárneho odvolacieho senátu bolo rozhodnuté o zamietnutí odvolania Jankovskej proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu,“ uviedla Müller. Rozhodnutie je podľa nej právoplatné.

Jankovská uviedla vo svojom odvolaní tri dôvody, pre ktoré považovala rozhodnutie v jej prípade za nesprávne. V prvom rade namietala nezákonné zloženie senátu, keď narážala na člena senátu Petra Paludu, ktorý bol v minulosti kandidátom na šéfa Národného bezpečnostného úradu za opozičnú SaS. Namietala taktiež údajné nedodržanie lehoty na doručenie rozhodnutia a duplicitu návrhu, vzhľadom na to, že bolo proti nej vedené ešte jedno disciplinárne konanie.

Duplicita návrhu

Odvolací senát jej návrh vo všetkých bodoch zamietol s tým, že ustanovenie Petra Paludu do senátu bolo vysvetlené tým, že bol riadne vybraný podľa rozvrhu práce. K údajnému nedodržaniu lehoty argumentuje senát tým, že si Jankovská rozhodnutie iba neskoro prebrala, doručené na poštu bolo podľa senátu včas.

V otázke duplicity návrhu senát uviedol, že prvé konanie nebolo zatiaľ právoplatne ukončené, a zároveň poukázal na to, že samotná Jankovská považuje prvé konanie za nezákonné, pre angažovanie sa vylúčenej sudkyne Lucie Kurilovskej.
Dôvodom stíhania Jankovskej je komunikácia s Marianom Kočnerom cez aplikáciu Threema. Disciplinárne stíhať Jankovskú navrhla Súdna rada minulý rok svojej predsedníčke Lenke Praženkovej. Podľa Threemy Mariana Kočnera mala Jankovská ovplyvňovať sudkyňu Zuzanu Maruniakovú pri rozhodovaní o jednej zo sporných zmeniek TV Markíza.
Za ich falšovanie je Marian Kočner momentálne obžalovaný na Špecializovanom trestnom súde, ktorý rozhoduje aj o jeho vine vo veci vraždy novinára Jána Kuciaka, aktuality.sk

X X X

V Nemecku potvrdili už sedem prípadov nákazy koronavírusom

Šiesti z nakazených sú zamestnancami bavorskej firmy Webasto, ktorá je dodávateľom autodielov.

V Nemecku v piatok potvrdili ďalšie dva prípady nákazy novým koronavírusom šíriacim sa z Číny. Celkový počet nakazených tak v krajine stúpol na sedem. S odvolaním sa na miestne úrady o tom informovala agentúra DPA.
Šiesti z nakazených sú zamestnancami bavorskej firmy Webasto, ktorá je dodávateľom autodielov. Siedmim nakazeným je dieťa jedného z infikovaných zamestnancov, oznámila nemecká vláda.

Novým koronavírusom 2019-nCoV, ktorý je podobný pôvodcovi ochorenia SARS a od vlaňajšieho decembra sa šíri zo stredočínskeho veľkomesta Wu-chan, sa vo svete nakazilo už takmer 10.000 ľudí. V samotnej Číne evidovali v piatok 9692 potvrdených prípadov nákazy a 213 úmrtí. Potvrdené prípady infikovaných okrem Číny hlásili z vyše 20 krajín sveta.

Spoločnosť Webasto sídli v bavorskom Stockdorfe. Celkovo zamestnáva 13.400 ľudí, pričom v Číne má 12 pobočiek. Najväčšiu továreň má práve vo Wu-chane, píše DPA.

Prvý prípad nákazy v Nemecku potvrdili bavorské úrady v pondelok. Išlo o zamestnanca firmy Webasto, ktorý sa vírusom nakazil po tom, ako do centrály jeho spoločnosti prišla na školenie z Číny žena, ktorá v tom čase ešte nevedela, že je infikovaná. Ďalších nakazených hlásili z Bavorska v nasledovných dňoch, aktuality.sk

X X X

Trumpa chce poraziť so 60 miliardami na účte. Bloomberg však nemá nič isté

Už v pondelok sa začínajú v Spojených štátoch demokratické primárky, z ktorých vzíde súper Donalda Trumpa pre novembrové prezidentské voľby. Iowa je už niekoľko desaťročí prvou zastávkou volebných zhromaždení. Práve tento trojmiliónový štát obiehajú kandidáti dlhé mesiace pred hlasovaním a míňajú tu milióny dolárov na kampaň.

Kým v iných, oveľa väčších štátoch voliči kandidátov niekedy nestretnú, práve v tomto štáte ľudia radi vtipkujú, že tu majú najväčšiu pravdepodobnosť stretnúť budúceho prezidenta. Roky platilo, že zhromaždenia v Iowe neignoroval žiadny z kandidátov. Až na multimiliardára Michaela Bloomberga.
Kľúčové štáty

Od volieb v roku 1976 boli za demokratického kandidáta nominovaní iba dvaja, ktorí nezvíťazili v iowských volebných zhromaždeniach (Michael Dukakis v roku 1988 a Bill Clinton v roku 1996). Aj preto je tento volebný súboj pre demokratov dôležitý. Navyše môže úplne vyradiť niektorých kandidátov z volebného zápasu a ostatným zvýšiť šance v očiach voličov.
Bývalý starosta New Yorku Michael Bloomberg sa však rozhodol vynechať stranícku súťaž v prvých štyroch štátoch. Namiesto nich sa pokúsi zvíťaziť v 15 superutorkových štátoch, v ktorých sa hlasuje naraz 3. marca a kandidáti v nich môžu získať až 38 percent (1357) z celkového počtu (3979) straníckych delegátov na tohtoročný nominačný zjazd. Na prezidentskú nomináciu potrebujú získať 1 999 delegátov.

Vynechanie skorších primárok a spoliehanie sa na úspech v neskorších hlasovaniach však doposiaľ nikdy nebolo pre kandidátov úspešné. Zároveň však nikdy žiaden kandidát nemal takú finančnú silu, akú má Bloomberg.
S odhadovaným majetkom 60 miliárd dolárov je podľa Forbes deviaty najbohatší človek v USA. Na kampaň minul už okolo 220 miliónov dolárov čo je desaťkrát viac ako to, čo minuli všetci ostatní kandidáti.

„Každý iný kandidát o tom premýšľa ako o postupnej súťaži. Trávia čas v Iowe a New Hampshire ... dúfajúc, že sa odrazia od jedného bodu k druhému,“ povedal pre agentúru AP riaditeľ Bloombergovej kampane pre jednotlivé štáty Dan Kanninen. „My o tom premýšľame ako o národnej konverzácii,“ dodal.

Odkiaľ má Bloomberg peniaze?

Bloomberg začal svoju kariéru na Wall Street. Pätnásť rokov pracoval v investičnej banke Salomon Brothers, kde riadil obchodovanie s akciami. Neskôr sa ako partner firmy presunul do popredného vývoja systémov a informačných technológií. Keď sa v roku 1981 banka zlúčila so spoločnosťou Phibro Corporation, Bloomberga prepustili a vyplatili mu 10 miliónov dolárov. To mu vydláždilo cestu k novému biznisu.

Založil svoju vlastnú spoločnosť a začal ponúkať terminály Bloomberg – počítačové stanice, ktoré poskytujú svojim používateľom obrovské množstvo aktuálnych finančných údajov.

Ako na Wall Street pokračovala digitalizácia, terminály Bloomberg sa stali absolútnou nevyhnutnosťou pre podnikanie. Za niečo vyše 20 000 dolárov ročne prenajímajú fyzické zariadenie alebo počítačový softvér, ktorý poskytuje prístup k množstvu údajov o finančných trhoch v reálnom čase.

V súčasnosti existuje viac ako 325 000 predplatiteľov terminálov Bloomberg na celom svete. Spoločnosť dnes zamestnáva takmer 20 000 ľudí a jej ročné príjmy sa pohybujú okolo 9 miliárd dolárov. Kandidát, ktorý sa uchádza o demokratickú nomináciu, vlastní 88% podniku.

Môže si Bloomberg kúpiť nomináciu?

Na základe svojho bohatstva si Michael Bloomberg môže dovoliť platiť kampaň zo svojich peňazí a nespoliehať sa na sponzorov. Minulá predvolebná kampaň stála dve hlavné politické strany viac ako dve miliardy dolárov — len Hillary Clintonovú vyšla na 770 miliónov dolárov a Donalda Trumpa na 450 miliónov. Aj keď by Bloomberg skutočne musel utratiť miliardu za svoju kampaň, stále to bude predstavovať iba asi 1,8% jeho celkového bohatstva.

Mnoho ľudí sa preto znepokojuje tým, že si Bloomberg môže nomináciu demokratickej strany kúpiť.
Aj keď je pravda, že kandidát, ktorý míňa najviac, nemusí tráviť čas zháňaním peňazí na kampaň a môže sa sústrediť na program, mnoho štúdií poukázalo na to, že suma, ktorú kandidát utráca, nemá priamo úmerný vplyv na výsledok. Kým bohatstvo poskytuje Bloombergovi množstvo výhod, neumožňuje mu získať nomináciu, píše Yahoo Finance.

Kto bude demokratickým nominantom?

Hlavnými Bloombergovymi témami je zdravotná starostlivosť a kontrola zbraní. No najväčším menovateľom toho všetkého je útok na Trumpa, ktorého označuje za „nebezpečného demagóga“ a požaduje jeho odvolanie z funkcie.
Bloomberg je podľa najnovších prieskumov verejnej mienky na štvrtom mieste za Joeom Bidenom, Berniem Sandersom a Elizabeth Warrenovou. Prieskum vykonaný spoločnosťou Morning Consult mu prisudzuje 12 %. Podľa miliardára sú všetci traja príliš liberálni na to, aby Trumpa porazili.

„Jedným z dôvodov, prečo si myslím, že by som mohol Trumpa poraziť, je, že by som bol prijateľný pre umiernených republikánov, ktorých musíte získať,“ tvrdí Bloomberg.

Demokratický nominant bude oficiálne vybraný v júli. V septembri a októbri sa potom víťaz stretáva v debatách s republikánskym protivníkom, ktorým bude tentokrát úradujúci prezident Donald Trump.
Prezidentské voľby sa v USA konajú 3. novembra 2020, aktuality.sk

X X X

Analytici:Koronavírus zasiahne najmä cestovný ruch

Investori na akciových trhoch sa obávajú nového koronavírusu šíriaceho sa z Číny. Ovplyvniť totiž môže aj niektoré svetové ekonomiky. Šíriaci sa vírus podľa odborníkov najviac zasiahne cestovný ruch, obchod s luxusným tovarom či globálny dopyt po palivách. Pravdepodobne tak bude rásť dopyt investorov po zlate, ktoré je v časoch krízy pre nich bezpečným prístavom.

Analytici Saxo Bank upozornili na to, že výkyvy na finančných trhoch bolo možno pozorovať aj tento týždeň. „Akciový trh si uvedomil, že koronavírus v Číne bude mať výrazný vplyv aj na ekonomiku. Rôzne preventívne obmedzenia postihnú až 56 miliónov ľudí,“ konštatuje akciový analytik Saxo Bank Peter Garnry. Vysvetľuje zároveň, že spomalenie Číny sa automaticky premietne aj do globálnej ekonomiky.

Podľa guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Petra Kažimíra je prirodzené, že neistota vyvoláva na trhoch volatilitu. „Pre každú ekonomiku sveta platí, že každé znepokojenie, neistota vyvoláva istú volatilitu, ďalšiu neistotu, ktorá sa potom odzrkadľuje v príležitostiach na finančných trhoch. Toto je veľmi vážna vec, ktorá sa už preukázateľne odráža aj na niektorých akciových trhoch niektorých búrz a svetových finančných centier,“ skonštatoval v stredu (29. 1.) Kažimír po rokovaní vlády s tým, že pre niekoho to môže byť víťazstvo a pre niekoho porážka. „Všetci si želáme, aby tak ako aj pri iných hrozbách globálneho charakteru sa takýto vývoj dostal pod kontrolu,“ poznamenal Kažimír.

Podľa analytikov Saxo Bank, ak by sa z vírusu stal dlhodobý problém, malo by to vplyv aj na globálny dopyt po palivách. „Zmenil by sa spôsob, akým ľudia po celom svete dochádzajú do zamestnania, cestujú a dovolenkujú,“ doplnil komoditný stratég Ole Hansen. Epidémia tak podľa neho má a bude mať krátkodobý a strednodobý vplyv na globálny dopyt po palivách. „Ropa a všetky súvisiace výrobky už v posledných dňoch zaznamenali výrazný pokles cien. Okrem akciového trhu tak už so správami o čínskom víruse zápasí aj komoditný trh,“ doplnil Hansen. Cena ropy klesla za 10 dní z hodnoty 65 dolárov na 59,8 dolára. „Dôvodom sú okrem iného aj špekulanti a fondy obchodujúce s čiernym zlatom. Dlhodobí investori sa radšej uchyľujú do bezpečného prístavu, ktorý reprezentuje zlato a striebro,“ priblížil Hansen.

Obavy z následkov epidémie postupne začínajú pociťovať aj devízové trhy, podľa Saxo Bank sa však zatiaľ nedá hovoriť o panike. Dôvod, pre ktorý zlato podľa analytikov ešte neatakovalo hranicu 1600 dolárov za uncu, ako to bolo pri americko-iránskej vojnovej hrozbe, je stále nejednotná reakcia trhov, ale aj obavy o objem dopytu z Číny.

Rast ceny zlata v tomto roku očakáva prevádzkový riaditeľ Golden Oak Trust František Burda. „Budú za ním stáť nízke zhodnotenie bezpečných investičných prístavov, akými sú vklady a dlhopisy, spomaľujúca sa celosvetová ekonomika, geopolitické riziká a tiež nový vírus šíriaci sa z Číny, ktorý môže obmedziť cestovný ruch a medzinárodný obchod,“ doplnil Burda. Okrem veľkých investorov môžu využiť výhody žltého kovu aj bežní ľudia.

„Zlato, na rozdiel od peňazí, si uchováva svoju hodnotu v čase a malo by tvoriť aspoň 10– až 15-percentnú časť investičného portfólia. Slováci postupne začínajú objavovať výhody investičného zlata. Dôležité je pochopiť, aké miesto má v portfóliu, pretože má slúžiť ako poistka pred nepredvídateľnými vplyvmi, nervozitou na finančných trhoch, konfliktmi, menovými vojnami a podobne,“ dodal Burda./agentury/

X X X

Proces ústavnej žaloby na Trumpa sa pravdepodobne skončí v stredu

Senátori v piatok tesnou väčšinou zamietli návrh na predvolanie ďalších svedkov v procese, keď proti návrhu hlasovalo 51 zo 100 senátorov,. Záverečné hlasovanie v rámci procesu ústavnej žaloby (impeachment) na amerického republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa sa v Senáte Kongresu Spojených štátov bude konať v stredu (5. februára). Informovala o tom agentúra AP.

Senátori v piatok tesnou väčšinou zamietli návrh na predvolanie ďalších svedkov v procese, keď proti návrhu hlasovalo 51 zo 100 senátorov, pričom s demokratmi, ktorí disponujú 47 senátormi, hlasovali aj dvaja republikáni - Susan Collinsová a Mitt Romney. Zamietnutie predvolania svedkov podľa AP s najväčšou pravdepodobnosťou povedie k oslobodeniu prezidenta spod ústavnej žaloby.

Senát sa po víkendovej prestávke opäť zíde v pondelok (3. februára) o 11.00 h miestneho času (17.00 h SEČ), keď zaznejú záverečné reči obžaloby a obhajoby, na čo bude mať každá zo strán vyhradené štyri hodiny.
Záverečné hlasovanie sa bude konať v stredu, deň po tom, čo prezident Trump prednesie v Kongrese na spoločnom zasadnutí Snemovne reprezentantov a Senátu správu o stave Únie.

Líder demokratov v Senáte Chuck Schumer označil výsledok piatkového hlasovania za „tragédiu nesmierneho rozsahu". Naopak, republikáni ho označujú za "opodstatnený a nevyhnutný". „Čím skôr, tým lepšie pre krajinu. Prevráťme list," povedal na margo piatkového hlasovania republikánsky senátor a Trumpov blízky spolupracovník Lindsey Graham.
O podaní ústavnej žaloby na Trumpa rozhodla 18. decembra druhá komora Kongresu, Snemovňa reprezentantov, v ktorej majú väčšinu demokrati. Podanie žaloby súviselo s obvineniami, že Trump zastavil americkú vojenskú pomoc Ukrajine, aby ju donútil spustiť vyšetrovanie proti jeho možnému rivalovi v prezidentských voľbách Joeovi Bidenovi a jeho synovi Hunterovi, aktuality.sk

X X X

Riadenie a plánovanie obrany štátu má byť efektívnejšie

Riadenie obrany štátu vrátane procesu jej plánovania sa má zefektívniť. Vo februári vstúpila do účinnosti novela zákona o obrane Slovenskej republiky. Novela podľa Ministerstva obrany (MO) SR spresňuje viaceré pojmy ako „obrana štátu“, „systém obrany štátu“ a „riadenie obrany štátu“. Cieľom novely zákona má byť tiež skvalitnenie riadenie obrany štátu vrátane procesu jej plánovania so zameraním sa na jeho komplexné vymedzenie, zahŕňajúce okrem už ustanoveného obranného plánovania a plánovania použitia Ozbrojených síl (OS) SR na účely obrany štátu aj plánovanie ich mobilizácie.

Novela reflektuje na poznatky z aplikačnej praxe, výsledky analýz systému obrany štátu, ako aj na vývoj bezpečnostného prostredia, nové hrozby a ich riziká. Jej cieľom je podľa rezortu tiež zefektívniť prípravu a použitie obranných kapacít a podpory obrany, precizovať terminológiu a niektoré ďalšie ustanovenia zákona o obrane.

Rezort priblížil, že novela zároveň precizuje systém vyhodnocovania politicko-vojenskej situácie a dopĺňa proces identifikovania hrozieb a ich rizík. Tým vytvára predpoklad na spracovanie a aktualizáciu plánov použitia OS v čase vojny či vojnového stavu a na následnú prípravu armády.

Novela tiež ustanovuje vedenie osobných údajov dotknutých osôb v jednotlivých registroch v súvislosti s prevádzkou informačného mobilizačného systému. Ako rezort ozrejmil, systém je určený na zabezpečenie mobilizácie ozbrojených síl.

Podľa rezortu má právna úprava definovať aj jednotlivé registre a informačný mobilizačný systém, ale aj taxatívne vymedziť údaje, ktoré sa v registroch vedú, ako aj dobu, do ktorej sú tieto údaje spracovávané. Ministerstvo vysvetlilo, že tento systém prevádzkuje spoločne s okresnými úradmi v sídle kraja na zabezpečenie mobilizácie OS SR. Aj preto novela upravuje pôsobnosť nielen vlády a samotného ministerstva, ale aj ďalších orgánov štátnej správy. /agentury/

X X X

Mafiánsky boss Róbert Lališ alias Kýbel drží hladovku, nepáčia sa mu podmienky vo väzení

Informácie o hladovkách za múrmi väzení sa objavujú veľmi sporadicky, v minulosti ju držal napríklad aj boss ukrajinsko-slovenského gangu Volodymyr Jegorov. Boss obávanej zločineckej skupiny sýkrovci Róbert Lališ alias Kýbel má stráviť zvyšok život za mrežami. Doživotný trest mu na tretí pokus potvrdil v júni 2018 Najvyšší súd. Podmienky za mrežami sa mu však zjavne nepozdávajú. Aktuality.sk z dobre informovaného zdroja zistili, že Lališ vyhlásil hladovku, čo neskôr potvrdil aj jeho obhajca.

„Dôvodom sú podmienky výkonu trestu, ktoré nie sú v súlade so základnými právami väzňov. Už dlhšie pripravujeme aj právne kroky, ktoré podnikneme,“ uviedol advokát Marek Para, ktorý Lališa právne zastupuje.
Advokáta sme požiadali aj o spresnenie, čo konkrétne mafiánsky boss namieta. Na túto otázku zatiaľ nereagoval.
Nehladuje sám?

Podľa informácii redakcie Aktuality.sk by mal hladovku držať aj ďalší doživotne odsúdený väzeň. Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) takéto informácie nepotvrdzuje, ku konkrétnym menám sa nevyjadruje. ZVJS iba vo všeobecnosti opísal postup, ktorý čaká väzňa po vyhlásení hladovky.

Takýto človek najprv podstúpi lekárske vyšetrenie, kde ho lekár poučí o rizikách hladovky. Jeho zdravotný stav potom kontrolujú najmenej raz za tri dni a v prípade potreby ho umiestnia na lôžkovú časť zdravotníckeho zariadenia priamo vo väzení. Ak by došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, tak by ho eskortovali do Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne.

V roku 2018 pre hladovku presunuli do nemocnice troch väzňov. „V roku 2019 a rovnako ani v roku 2020 nebola nutná hospitalizácia z dôvodu držania hladovky žiadnej väznenej osoby,“ dodal komunikačný odbor ZVJS.
Z uvedených čísel je vidieť, že väzni na Slovensku vyhlasujú hladovku len sporadicky. Posledný medializovaný prípad je z roku 2007. Vtedy ju držal údajný boss ukrajinsko-slovenskej mafiánskej skupiny Volodymyr Jegorov, ktorý tým protestoval proti dlhému väzobnému stíhaniu. Na pojednávania ho neskôr vozili na invalidnom vozíku.

Dlhoročný boss mafie

Róbert Lališ prevzal vedenie najsilnnejšej bratislavskej skupiny podsvetia potom, ako vo februári 1997 zabili jej zakladateľa Miroslava Sýkoru. Pod vládou Lališa, ktorého prezývali Kýbel či Gestapák, rozohrali sýkorovci krvavú vojnu pdosvetia. Lališ je už odsúdený na doživotie za sériu vrážd členov bratislavskej skupiny diničovci z konca 90. rokov, dve vraždy zadané černákovcom Milošom Kaštanom a vedenie zločineckej skupiny, ktoré v roku 1997 prebral po smrti Miroslava Sýkoru. Na tomto súdnom procese spočiatku chýbal, lebo od roku 2012 bol na úteku, chytili ho až v roku 2015 v nemeckom Kolíne nad Rýnom.

Aktuálne čelí obžalobe z ďalšej série vrážd a útokov na konkurentov z bratislavského podsvetia, najmä takáčovcov, ako aj bossa košického organizovaného zločinu Róberta Holuba, či člena vlastnej skupiny. Okrem toho spolu s bývalým šéfom TV Markíza Pavlom Ruskom, Mikulášom Černákom a Milošom Kaštanom sedia na lavici obžalovaných v kauze prípravy vraždy Ruskovej obchodnej partnerky Sylvie Volzovej z roku 1997.
Prípady z kauzy, za ktorú dostal R. Lališ doživotie:

Vražda Miloša Piliara - Došlo k nej ešte v roku 1998. Piliar sa totiž stal nepohodlným pre Černákovho pobočníka Miloša Kaštana. Mal sa na nej podieľať aj boss sýkorovcov Róbert Lališ.
Piliara zabili na chate Martina Biháriho, kam ho vylákali pod zámienkou zmeny úkrytu. Ivan Cupper mu nalial do úst chloroform.

Vraždy bratov Diničovcov - sýkorovci zabili bratov Eduarda a Róberta ešte v roku 1998. Motívom bol konkurenčný boj medzi zločineckými skupinami.

Eduarda zabila nastražená nálož, ktorá vybuchla pred kurtami na Zlatých Pieskoch v Bratislave 9. mája 1998. Uložil a odpálil ju Jozef Roháč, so strážením pomáhali ochrankári Lališa Juraj Billik (Čapatý) a Jurij Fejer (Malý Rus).
Róberta rozstrieľali aj s ochrankárom v bratislavskej Karlovej Vsi 4. októbra 1998. Guľky ich zasiahli v aute pred domom Diničovej exmanželky, keď jej Róbert priviezol dcéry. Strieľal Ivan Cupper (Vincko) a Jozef Roháč (Potkan alebo Čapica), ktorí vybehli zo sledovacej dodávky.

Vražda Alojza Házyho - Došlo k nej 7. júna 1998 nadránom na pokyn Lališa. Jej aktérmi boli Alojz Kromka a Igor Lavrinčík, ktorí sa s Házym v osudný večer vozili v aute po podnikoch. Házy totiž podľa obžaloby preberal zločinecké aktivity po Eduardovi Diničovi, bol nepohodlný pre Miloša Kaštana.

Vražda Dalera Hlavačku - Boss sýkorovcov Róber Lališ naplánoval vraždu tohto muža, ktorého považoval za člena konkurenčného gangu. Došlo k nej 21. mája 1999. Hlavačku sledoval Bilik, zastreliť sa ho pokúsil Lališ, ale zbraň sa zasekla. Smrteľné rany zo samopalu mal napokon dostať od Roháča.

Vražda Romana Deáka - Podnikateľ, ktorého zavraždili 20. októbra 1999, bol vo firme s diničovcami. Jeho popravu si podľa rozsudku objednal Marek Trajter. Polícia ho zadržala na Seychelách. V tomto prípade už nefiguruje, lebo súdy uznali, že v jeho prípade je skutok premlčaný.

Deáka zastrelili pri jeho aute, keď večer vychádzal v bratislavskej Dúbravke z fotoateliéru svojho známeho. Strelcami boli Roháč a Fejer.

Útok na taxikára - prípad z 25. júna 2008. Išlo o príučku mužovi, ktorý spomedzi taxikárov najviac protestoval proti plateniu výpalného.
Lališ odsúhlasil aj oklamanie majiteľa ukradnutého auta, ktorému za odmenu 7-tisíc eur jeho ľudia sľúbili, že mu vozidlo nájdu.
Týmto obvineniam ešte R. Lališ čelí (všetky však nie sú predmetom novej obžaloby):
júl 1995 – výbuch auta Vladimíra Daniša (Tuti) a Jozefa Daniša (Papas) – všeobecné ohrozenie s následkom smrti
prvá mafiánska poprava v podsvetí Bratislavy, na ktorej sa podľa M. Černáka dohodli sýkorvci a černákovci
1995 – príprava vraždy Petra Lepieša
šéf diskotéky, na ktorej zabili Martina Laboša, prvotného spoločníka Mikuláša Černáka
september 1995 – vražda Milana Piliara
riadil SBS-ku, ktorá mala na starosti ochranu areálu, v ktorom dobodali Láboša na diskotéke
september až október 1997 – vražda Róberta Holuba a Štefana Fabiána
na košického bossa poľovala skupina M. Černáka s pomocou sýkorovcov, zabili aj jeho pobočníka
september 1998 – vražda Maxima J. Malkartiho
zápasníka rozstrieľali samopalom v Devínskej Novej Vsi údajne preto, že si založil konkurenčnú skupinu
január 1999 – vražda Tibora Bugára
člen gangu sýkorovcov zabezpečil auto na streľbu po Ivanovi Miškovi, ktorého nezabili - sýkorovci s aobávali vyzradenia
1999 – vražda Vladimíra Cabadaja
člen sýkorovcov, ktorý mal pomáhať komandu smrti, nezvestný od júla 1999, vraj s aho zbavili, lebo chcel zo skupiny odísť
1999 – vražda Jozefa Hamalu
parťák Roháča pri jeho zločinoch v Maďarsku, kde ale zanechal stopy na mieste činu a Roháč sa ho s pomocou sýkorovcov mal zbaviť
november 1999 – streľba na manažéra Ľ. Belfiho
omyl, keď sýkorovci údajne strieľali na nesprávne auto, pôvodne chceli zlikvidovať muža s prezývkou Dlhonosý Alan, ktorý riadil skupinu Ukrajincov
apríl 2000 – vražda Juraja Matzenauera
bratislavský autíčkár, údajne si mohol založiť konkurenčný klan
november 2003 – vražda Róberta Pála
vysokopostavený takáčovec zomrel počas konkurenčného boja
december 2004 - výbuch v Jadrane, namierený na takáčovca Iva Ružiča, vyviazol so zraneniam, aktuality.sk