iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Danko klamal o kontaktoch so Zsuzsovou od Kočnera...

... Máme nahrávky ich telefonátov: Danko minulý rok kontakty so Zsuzsovou pred médiami zapieral. Nahrávky dokazujú, že sa plánovali stretnúť. Nahrávky sme získali vďaka dátam od medzinárodnej siete investigatívnych novinárov Organized Crime and Corruption Reporting Project (OCCRP). Tá ich sprístupnila skupine novinárov v rámci projektu Kočnerova knižnica. Predseda Národnej rady a SNS Andrej Danko o svojich kontaktoch s Alenou Zsuzsovou, obžalovanou z objednávky vraždy Jána Kuciaka, nehovoril pravdu.

Keď sa ho na ne minulý rok pýtali novinári, tvrdil, že sa nepoznajú. No skutočnosť je trochu odlišná. Dôkazom je hneď niekoľko nahrávok telefonátov medzi politikom a volavkou Mariana Kočnera, ktoré sa podarilo redakcii získať.
Aj tieto rozhovory dokresľujú obraz toho, ako mohol Kočner využívať Zsuzsovú.

Tri telefonáty

Počas troch telefonátov si obaja vykajú. Napriek tomu sa rozprávajú neformálne, miestami dokonca flirtovne. „Tak vás bozkávam všade,“ nadhodí predseda Národnej rady na konci jedného z hovorov. Nahrávky vznikli postupne 12. a 13. novembra a 4. decembra 2016. Podľa hlasu ich zrejme vyhotovovala Zsuzsová. Ich základom je pokus dohodnúť si stretnutie. „Dobre, tak okolo siedmej vás zoberiem niekde pri Avione, dobre?“ navrhuje predseda Národnej rady.

Zsuzsová na Dankovu otázku, či sa teší, odpovedá, že najviac na svete.

Dankov hovorca: So Zsuzsovou sa nestretol

Danko sa momentálne nachádza v Portugalsku na oficiálnej návšteve. Jeho hovorca Tomáš Kostelník povedal, že telefonáty bližšie komentovať nebudú. Ako jeden z dôvodov uviedol, že je len 33 dní pred voľbami. Tým ďalším bolo, že otázky, ktoré vyskladali viaceré redakcie s prístupom k nahrávkam, označil za navádzacie a účelové.

„Predseda NR SR sa jasne vyjadril už v minulosti. Ako vtedy uviedol, s Marianom Kočnerom sa stretol osobne len raz. Nikdy s ním nerealizoval žiaden obchodný kontrakt. S pánom Tóthom a ani pani Zsuzsovou sa osobne nikdy nestretol.
Predseda NR SR bol do roku 2016 advokát a jeho číslo bolo od 2003 viacerými médiami zverejnené, čo spôsobilo to, že ho od tej doby kontaktovali desaťtisíce ľudí.

To, či sa stal terčom záujmu predmetných osôb musia overiť orgány činné v trestnom konaní. Oficiálne nemá vedomosť o Vami uvádzaných súvislostiach a doteraz ho nik k predmetnej veci nekontaktoval. Ak by došlo v minulosti k vydieraniu od predmetných osôb bezodkladne by kontaktoval príslušné zložky a podal by trestné oznámenie,” skonštatoval Kostelník.
Kontakt naposledy zaprel

Novinári sa o Zsuzsovú a Danka začali zaujímať minulý rok. Najprv o ich kontaktoch vypovedal Zoltán Andruskó, dnes odsúdený za sprostredkovanie Kuciakovej vraždy. V auguste 2019 pribudli k Andruskóovej výpovedi aj prepisy medzi Zsuzsovou a Kočnerom z aplikácie Threema.

„Skús kontaktnúť Andreja, že či idú ďalej alebo budú nové voľby,“ písal Kočner Zsuzsovej napríklad 4. marca 2018, teda len niekoľko dní po tom, čo sa verejnosť dozvedela o vražde novinára a jeho snúbenice. Danko svoje kontakty so Zsuzsovou pred médiami popieral. „S nikým z nich – či s Petrom Tóthom, Zoltánom Andruskóm, alebo Alenou Zsuzsovou – si netykám. Dotyčných ani nepoznám,“ vysvetľoval médiám. „Meno Zsuzsová mi nič nehovorí, nikdy sme sa nestretli,“ dodal na margo Kočnerovej volavky, aktuality.sk

X X X

Petr Bárdy: Andrej Danko má väčší problém, ako je Alena Zsuzsová

Andrej Danko sadol na lep Kočnerovej volavke. Problémom je, že je druhým najvyšším ústavným činiteľom.
Andrej Danko čelí konfrontácii pre jeho vzťahy s Alenou Zsuzsovou, obžalovanou v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Zdá sa, že sadol na lep Kočnerovej volavke. Treba férovo povedať, že nebol jediný.

Telefonáty predsedu SNS so zjavnou notorickou klamárkou, ktorá namotávala vplyvných mužov na fotografie z internetu, odkrývajú, ako sa Andrej Danko pomaly stával súčasťou Zsuzsovej čriedy „ovečiek“.Bol tam po boku bývalého prokurátora Reného Vaneka, Borisa Kollára zo Sme rodina, smeráckeho „maznáka“ Martina Glváča, bratislavského župana Juraja Drobu a ďalších.

Andrej Danko bol v podstate obeťou hier Kočnera a jeho volavky.

„Tak vás bozkávam všade,“ povedal do telefónu Zsuzsovej...Danko bol v čase flirtovania so Zsuzsovou predsedom parlamentu. Nebol „obyčajným poslancom“, ktorý si chcel spestriť svoj sexuálny život.

Je to druhý najvyšší ústavný činiteľ, ktorého osoby, ako je Zsuzsová, mohli a môžu vydierať. Nahrávky telefonátov medzi Dankom a Zsuzsovou sa totiž našli v mobile Mariana Kočnera! Vydieranie, snaha ovplyvňovať rozhodnutia prokuratúry, súdov, vplyv na politikov – to boli najpravdepodobnejšie motívy, prečo sa Alena Zsuzsová, zrejme aj po dohode s Kočnerom, kontaktovala so svojimi „ovečkami“.

„Ešte mi napadol aj Andrej Danko, že vraj mali spolu sex, ale či cez Skype alebo naživo sa stretli, neviem uviesť,“ uvádza vo v jej výpovedi k vražde Jána Kuciaka dnes už odsúdený Zoltán Andruskó. U neho si mala Alena Zsuzsová objednať zavraždenie nášho kolegu: „Spomínala aj Andreja Danka, napríklad na Danka povedala, že je úchylák.“

Kočner so Zsuzsovej kontaktmi akosi počítal. Pár dní po vražde Jána a Martiny píše svojej volavke: „Skús kontaktnúť Andreja, že či idú ďalej alebo budú nové voľby.“Tá odpovedá: „Oki, ale až zajtra, lebo dnes je nedeľa, je s tou svojou a určite sa chystá na to svoje vystúpenie, takže by mi aj tak neodpovedal.“

Len pripomeňme, že v ten deň mali všetci traja najvyšší ústavní činitelia (prezident, premiér, predseda parlamentu) vystúpenie v televízii. Zaujímavá je aj komunikácia, keď pred jednou televíznou diskusiou píše Kočner Zsuzsovej: „Kapitánovi som dnes poslal podklady.“

Ešte raz a pomaly. Andrej Danko sa zjavne nechal namotať na Kočnerovu volavku a uniknutá Threma ukazuje, že Kočner mal minimálne pocit, že má dosah na predsedu parlamentu. Tento Kočnerov pocit, pretože dôkazy (zatiaľ) nemáme k dispozícii, mohol vychádzať práve z premisy, že Zsuzsová mohla Andreja Danka vydierať.

No a vydierateľnosť vysoko postaveného ústavného činiteľa je dôvod na vážne znepokojenie. Danko disponuje dôležitými informáciami. Nominanti jeho strany zastávajú strategické posty.

V prípade Andreja Danka sa všetko odvíja od jeho postu predsedu Národnej rady. Inak sa pozeráte na proruské blúznenie poslanca Ľuboša Blahu a inak na to, keď predseda parlamentu udržuje vzťahy s politikmi zo sankčných zoznamov. A je nad slnko jasnejšie, že v parlamentných laviciach sedí mnoho zákonodarcov, ktorí sú menej rečnícky aj vedomostne zdatní, ako je Andrej Danko.

Inak zarezonuje flirtovanie Zsuzsovej s poslancom Kollárom, inak s predsedom Národnej rady. Na predsedu parlamentu kladieme vyššie nároky. V kombinácii s tým, že sa vyjadruje ku všetkému – a rád, stáva sa často problémom pre našu zahraničnú politiku, pre jeho stranícku politiku, aj pre seba samého.

Pripomeňme, že pol roka po voľbách v roku 2016 bol Danko a SNS najvážnejším ašpirantom na konkurenta Smeru. Dnes mu hrozí, že SNS vo voľbách neprekročí hranicu 5 percent. Pokiaľ chcel mať Andrej Danko pokoj, nemal byť predsedom parlamentu. Vypomstila sa mu do veľkej miery práve jeho ctižiadostivosť a túžba po uznaní a rešpekte, aktuality.sk

X X X

Kočnerova Threema: Sudkyni Cvikovej pozastavili výkon funkcie

Sudkyňa Denisa Cviková si najbližšieho pol roka neoblečie talár. Rozhodla o tom Súdna rada na návrh ministra spravodlivosti Gábora Gála. Cviková pôsobí na Okresnom súde Bratislava 1. Zajtra už nemusí prísť do práce. Dnešným dňom jej totiž plynie pozastavenie výkonu funkcie o ktorom rozhodla Súdna rada.

Cviková sa často objavuje v Threeme Mariana Kočnera obžalovaného z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka v súvislosti s kauzou zmenky televízie Markíza spolu so sudkyňou Zuzanou Maruniakovou.

V tomto prípade ide o desiatky miliónov eur. Marian Kočner čelí spolu s bývalým šéfom televízie Pavlom Ruskom obžalobe z falšovania zmeniek. Súd speje do finále. Znalkyne tento týždeň vypovedali, že zmenky sú falošné.
Zatiaľ čo Maruniaková mala podľa inštrukcií vtedajšej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej rozhodnúť v zmenkovom spore v prospech Kočnera. Cviková jej v tom ako skúsenejšia sudkyňa mala pomáhať.

Na pokyn Jankovskej mala Maruniaková rozhodovať o dôkazoch aj o dátumoch pojednávania. Všetko tak ako si želal samotný Kočner.

Ten sa všemožne snažil, aby zmenky uzavrel do volieb. Obával sa, že potom už nebude vhodná atmosféra. „Takže treba zabrať so Zuzou, nech máme aspoň zarobené, lebo po voľbách už to nebude možné, je reálny kupec. Stačí mu jedno právoplatné rozhodnutie, nech nám uvoľní zmenku, a do 10 dní má posudok. A na január môže vyhodiť pojednávanie,“ písal Kočner Jankovskej.

Maruniaková sa vraj rozhodnutia v kauze zmenky bála. Štátna tajomníčka však Kočnera upokojovala, že napriek obavám je všetko v poriadku. „Tak nech robí, čo má. Lebo skončí ‚na Kuciaka’,” tlačil Kočner. Sudkyňa v minulosti pôsobila na Jankovskej sekretariáte na rezorte spravodlivosti a vďaka nej sa stala sudkyňou.

O hľadaní právnych kľučiek

Rovnaký návrh podal Gál aj na Maruniakovú. Tá však momentálne funkciu sudcu nevykonáva, keďže je na rodičovskej dovolenke. Súdna rada aj preto jeho návrh neschválila. Odhlasovala však návrh na jej disciplinárne stíhanie, to napokon čaká aj Cvikovú. Obom hrozí vyzlečnie z talára. Šéfka súdnej rady Lenka Praženková už potvrdila, že návrhy podá.
Cviková podľa Gálovho návrhu mala hľadať právne kľučky, aby rozhodovanie v prospech Mariana Kočnera nebolo príliš nápadné, pripravovať reakcie na podania právnych zástupcov televízie a prijímať inštrukcie od Jankovskej. Za svoju pomoc mala podľa návrhu prijať peniaze od Jankovskej či Kočnera.

O Cvikovej informoval denník N. „Deni je super,“ chválil Cvikovú priamo v komunikácii Kočner, keď sa pýtal, ako sa jej zavďačiť.

„Daj jej nejaké € fakt. Za pomoc,“ odpísala Jankovská. „Samozrejme,“ reagoval Kočner, ktorý sám iniciatívne začal uvažovať, že by ju mohol pozvať na dovolenku.Kočner si vypýtal excelentný rozsudok. Očakával, že s ním pomôže práve Cviková. „Rátam, že Zuze pomôže aj kolegyňa z BA 1,“ napísal Jankovskej. „To musím dať Denise. Zuza je jedna absolútna hlupaňa. Všetko riešila Denisa,“ zareagovala Jankovská.

Cviková sama akékoľvek podozrenie odmieta.

Návrh šéfa rezortu spravodlivosti voči nej považuje za nekonkrétny a neurčitý. Označeniu, že mala vymýšľať „právne kľučky“, podľa nej chýba definícia, o čo malo vlastne ísť. Tiež sa odvoláva na to, že nemôže nijako ovplyvniť komunikáciu tretích osôb, ktoré navyše samotnú komunikáciu odmietajú. Dnes na súdnu radu neprišla ani jedna z dotknutých sudkýň. Obe poslali písomné vyjadrenie, kde sa z účasti ospravedlnili a zároveň pridali svoje stanoviská.

Poľské a maďarské riziko

Gál využil celkom novú právomoc, ktorú mu dala novela zákona o sudcoch a prísediacich. Tá má pomôcť čo najrýchlejšie zakročiť proti sudcom, ktorí svojim konaním spochybňujú dôveryhodnosť justície.

Niektorí členovia Súdnej rady však nové ustanovenie kritizujú.

„Musíme si dávať pozor na to, aby sme sa nevydali poľskou či maďarskou cestou, kde dochádza k závažným zásahom do nezávislosti justície," vyhlásila šéfka osobitnej komisie Eleny Barthotyová.

Pripomenula nedávne obdobie, kedy súdna rada pod vedením Štefana Harabina pozastavovala výkon funkcie sudcom, ktorí kritizovali vnútorné pomery v súdnictve. „Máme prostriedky na to, ako sa takýchto sudcov zbaviť, či už cez disciplinárne návrhy, alebo pozastavenie výkonu funkcie zo strany predsedníčky Súdnej rady," dodala Barthotyová.

Odfláknutý návrh?

S kritikou sa stretol aj samotný návrh ministerstva spravodlivosti. Viacerí členovia súdnej rady signalizovali, že ak by obe sudkyne neriešila aj osobitná komisia, mali by problém takýto návrh podporiť. Člen súdnej rady Pavol Žilinčík ho označil dokonca za odfláknutý.

„Do budúcna by som uvítal keby návrhy prichádzali na kvalitatívne vyššej úrovni,“ uviedol. Ministerský návrh vychádzal totiž len z medializovaných informácií. „Podnet dal minister spravodlivosti, ale rozhodujú členovia súdnej rady, takže zneužitie nie je možné. Nedôvera v súdnictvo je veľmi vysoká, preto boli potrebné nové legislatívne pravidlá," reagovala hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Zuzana Drobová. Ministerstvo podľa nej nemá prístup ku spisu, preto muselo v argumentácii využiť mediálne výstupy.

Úspech Kočnera

Osobitná komisia už pred časom vypočula obe sudkyne, spolupracovala s NAKA a nahliadka do trestného spisu. Pozná aj obsah komunikácie v Kočnerovej Threeme.

Tvrdenie oboch sudkýň, že nevedia vysvetliť, prečo sa v správach ocitli a nemôžu za to, majú podľa šéfky komisie Barthotyovej vážne trhliny, lebo fakty do seba zapadli. „Malo to dejovú líniu so zámerom, ktorý aktéri komunikácie sledovali, a to je úspech Kočnera v tomto zmenkovom spore," zdôraznila šéfka komisie.

Napriek tomu, že poskytli vysvetlenie a odpovedali na otázky, neposkytli podľa nej uveriteľné vysvetlenie, najmä čo sa týka participácie Denisy Cvikovej na zasadnutí, kde Maruniaková vyhlásila rozhodnutie o zmenke.
Nevysvetliteľné náhody

Sudkyne argumentovali tým,že je to bežný postup,keďže je to funkčne staršia sudkyňa. Komisia sa s takouto praxou však dodnes nestretla. Cviková tiež nedokázala povedať žiadny ďalší prípad, kedy by bola pri vyhlásení iného rozhodnutia.
Nie je tiež jasné, prečo Maruniaková tak rýchlo vyriešila práve takúto zložitú kauzu, keď mala až dve tretiny starších vecí, než boli zmenky a vyskytli sa v nich aj prieťahy.

Časový sled udalostí potvrdzoval komunikáciu z aplikácie Threema.Príkladom je prípad, keď na viaceré súdy bola nahlásená bomba a preto sa nepojednávalo. Ďalší termín bol vytýčený práve na termín, ktorý navrhol Kočner.
„Nevysvetliteľných náhod bolo v tomto prípade veľmi veľa a jediný bod, ktorý ich spája bola práve Monika Jankovská," konštatovala Berthotyová.

Komisia ide ďalej

Komisia nekončí. Práve včera začala riešiť ďalšie podozrenie, ktoré vyplynulo zo zmenkovej kauzy. Berthotyová však nechcela hovoriť nič bližšie, aby nevarovala dotknuté osoby. Sudcov a vyšších súdnych úradníkov si v tomto prípade chcú predvolávať priamo na konkrétne zasadnutie komisie. Predsedu dotknutého súdu vyzvú, aby zabezpečil účasť konkrétneho sudcu, aktuality.sk

X X X

Harabinova Vlasť prišla o niekoľkých kandidátov na poslancov

Z volebného boja o kreslo poslanca v Národnej rade (NR) SR vypadlo ďalších päť kandidátov. Kandidatúry sa vzdali traja uchádzači zo strany Vlasť a jedného uchádzača z tejto kandidátky odvolali. Vyplýva to z informácií na webe ministerstva vnútra.

Kandidatúry sa vzdali Jozef Škultéty, Natália Balanová a Roman Hudok (všetci traja Vlasť). Jeden kandidát, Ivan Hriczko, bol z kandidátky Vlasť odvolaný. O jedného kandidáta menej má aj koalícia Progresívne Slovensko (PS)/Spolu. Erik Radačovský odstúpil v reakcii na informácie o jeho rasistickej minulosti. Pred časom sa kandidatúry vzdali aj Renáta Knezović a Alexander Koreň (obaja Slovenská liga), z kandidátky ĽSNS zároveň odvolali Mareka Beláka.

Aktuálne sa o mandát poslanca v NR SR uchádza 2 733 kandidátov. Počet kandidátov sa do volieb môže ešte zmeniť. Kandidáti sa môžu vzdať kandidatúry alebo môžu byť odvolaní najneskôr 48 hodín pred začatím sa volieb. Odstupovať teda môžu do 27. februára do 7.00 h.

Okrem jednotlivých kandidátov môže strana do 27. februára vziať späť aj celú svoju kandidátnu listinu. Vo voľbách kandiduje 25 politických subjektov, z toho 24 strán a hnutí a jedna koalícia. Parlamentné voľby sa budú konať 29. februára, stáť budú viac ako 12,6 milióna eur. Na Slovensku sú viac ako štyri milióny oprávnených voličov./agentury/

X X X

Trump navrhol vznik samostatného palestínskeho štátu

Americký prezident Donald Trump v utorok navrhol vznik palestínskeho štátu ako súčasť svojho mierového plánu pre Blízky východ. Povedal to na tlačovej konferencii v Bielom dome, ktorú odvysielala britská televízia BBC.„Nezvolili ma, aby som riešil malé veci alebo sa vyhýbal veľkým problémom,“ vyhlásil Trump na spoločnej tlačovej konferencii s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, na ktorej sa však nezúčastnili nijakí palestínski predstavitelia.

Osemdesiatstranový dokument predpokladá, že Jeruzalem zostane nerozdeleným hlavným mestom Izraela. Trump však zároveň povedal, že východný Jeruzalem má potenciál stať sa hlavným mestom palestínskeho štá¬tu.
V oblastiach, ktoré by sa mali stať súčasťou nového štátu, plán navrhuje pozastavenie rozvoja izraelských osád na štyri roky.
Netanjahu podľa agentúry AFP vyhlásil, že USA uznajú izraelské osady na západnom brehu Jordánu ako súčasť Izraela. Ten by si mal zároveň zachovať suverenitu nad údolím Jordánu. Palestínski utečenci nebudú mať právo vrátiť sa do Izraela.

Netanjahu dodal, že je otvorený rokovaniam s predstaviteľmi palestínskej autonómie.Aby palestínsky štát vznikol, musia však Palestínčania najskôr uznať Izrael ako židovský štát.

Hamas odmietol Trumpov mierový plán

Palestínske militantné hnutie Hamas odmietlo mierový plán, ktorý v utorok predstavil americký prezident Donald Trump, informovala agentúra AP.

„Sme si istí, že naši palestínski občania tieto sprisahania nenechajú prejsť. Takže všetky možnosti sú otvorené. Okupácia (izraelská) a vláda USA ponesú zodpovednosť za to, čo urobili,“ uviedol vysoko postavený líder Hamasu Chálil Hajja.
Podľa agentúry AFP Hajja zdôraznil, že Palestínčania neprijmú „žiadnu náhradu za Jeruzalem ako hlavné mesto palestínskeho štátu“.

Friedman: Izrael nemusí pri anexii osád na západnom brehu čakať

Americký veľvyslanec v Izraeli David Friedman v utorok v reakcii na mierový plán amerického prezidenta Donalda Trumpa vyhlásil, že Izrael nemusí pri anexii židovských osád na západnom brehu Jordánu vyčkávať. Píše o tom agentúra AFP.

Jordánsko naopak podľa agentúry AP pred anexiou „palestínskych území“ varovalo. Riešením môže byť iba návrat k hraniciam spred šesťdňovej vojny v roku 1967. Spojené kráľovstvo v utorok mierový plán pre Blízky východ amerického prezidenta Donalda Trumpa opatrne privítalo. Hovorca premiéra Borisa Johnsona vyhlásil, že „plán môže znamenať krok vpred“. O „jednoznačne vážnom návrh“ hovoril britský minister zahraničných vecí Dominic Raab.

Námestník ruského ministerstva zahraničných vecí a osobitný vyslanec ruského prezidenta pre Blízky východ a africké krajiny Michail Bogdanov vyhlásil, že Rusko plán „bude analyzovať“. Podľa neho je dôležité vypočuť si takisto názor Palestínčanovov a Arabov.

Izraelská liberálna mimovládna organizácia Peace Now vyhlásila, že Trumpov plán „nie je životaschopný“ a je „odtrhnutý od reality“. Trumpovo riešenie podľa nich neprinesie stabilitu.

EÚ zostáva verná svojmu záväzku na riešenie v podobe dvoch štátov

Európska únia zostáva „jednotne a neochvejne“ oddaná svojej snahe o dosiahnutie mierovej dohody medzi Izraelom a Palestínčanmi, ktorej výsledkom bude vytvorenie dvoch štátov. Uviedol to v utorok podľa agentúry AFP šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. Vyjadril sa tak po tom, ako americký prezident Donald Trump predstavil svoj mierový plán pre Blízky východ.

„Európska únia preštuduje a posúdi predložené návrhy,“ povedal na Borrell na margo Trumpovho plánu. Dodal však, že k takémuto posúdeniu dôjde len na základe „platného stanoviska EÚ a jej neochvejného a jednotného záväzku voči dohodnuteľnému a realizovateľnému riešeniu v podobe dvoch štátov, ktoré zohľadňuje legitímne túžby ako
Palestínčanov, tak aj Izraelčanov a rešpektuje všetky relevantné rezolúcie OSN i medzinárodne dohodnuté vymedzenia“.
Borrell ďalej uznal, utorňajší plán USA „poskytuje príležitosť na opätovné začatie nevyhnutne potrebného úsilia smerom k dohodnuteľnému a životaschopnému riešeniu izraelsko-palestínskeho konfliktu“. EÚ je pripravená „usilovať sa o obnovenie zmysluplných rokovaní“ na dosiahnutie trvalého mieru.

Borrell obe strany konfliktu zároveň vyzval, aby prostredníctvom politiky aj činov preukázali „skutočný záväzok“ k riešeniu v podobe dvoch štátov ako jedinému realistickému spôsobu ukončenia konfliktu. Spojené arabské emiráty Trumpov mierový plán privítali, Liga arabských štátov zvolala mimoriadne zasadnutie

Spojené arabské emiráty (SAE) označili mierový plán pre Blízky východ, ktorý v utorok predstavil americký prezident Donald Trump, za dôležitý východiskový bod na obnovenie rokovaní medzi Izraelom a Palestínčanmi. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

SAE veria, že Palestínčania a Izraelčania môžu s podporou medzinárodného spoločenstva dosiahnuť trvalé prímerie a spolužitie, uviedlo na Twitteri veľvyslanectvo SAE vo Washingtone. Ministri zahraničných vecí Ligy arabských štátov (LAŠ) sa v súvislosti s Trumpovým plánom zídu v sobotu v Káhire na mimoriadnom zasadnutí. Arabské krajiny o stretnutie požiadal palestínsky prezident Mahmúd Abbás, napísal denník The Times of Israel./agentury/

X X X

Katalánsko bude jedného dňa opäť hlasovať o nezávislosti, vyhlásil líder

Katalánsky líder Oriol Junqueras vyhlásil, že referendum o sebaurčení je normálna vec.Katalánsko bude jedného dňa opäť hlasovať o nezávislosti. Vyhlásil to v utorok v tamojšom parlamente líder katalánskych separatistov Oriol Junqueras. Píše o tom agentúra Reuters.„Referendum o sebaurčení je normálna vec. Chceme toto právo uplatniť znova... a znova ho aj uplatníme,“ povedal v parlamente v Junqueras, bývalý katalánsky vicepremiér.

Junqueras je jeden deviatich odsúdených separatistov, ktorých súd uväznil za pokus o vyhlásenie nezávislosti v roku 2017. Šesť z nich v utorok dočasne prepustil, aby mohli vypovedať v katalánskom parlamente. Ich prítomnosť si podľa agentúry AFP vyžiadala katalánska vláda, ktorá sa stavia za nezávislosť.

Ide o prvé verejné vystúpenie separatistických lídrov od ich odsúdenia v októbri 2019. Separatistov pri parlamente vítalo niekoľko stoviek podporovateľov s heslami ako „Nezávislosť“ či „Slobodu pre politických väzňov“. Miesto chránili policajné zložky.

Španielsky premiér Pedro Sanchéz sa 6. februára v Barcelone zúčastní na rokovaniach o politickej situácii v Katalánsku. Plánované rokovania medzi Madridom a katalánskou vládou Junqueras označil za krok vpred. Vzhľadom na prechádzajúce sklamania v rokovaniach so socialistickou vládou v Madride však ostáva skeptický.

Dialóg s Madridom bol podmienkou separatistickej strany Republikánska ľavica Katalánska (ERC) pri podpore Sanchézovej vlády. Dohodu ERC so Sanchézom silno kritizovali pravicové politické strany.
Katalánsku v súčasnosti hrozia predčasné voľby, ktoré iniciuje práve ERC pre nezhody so stranou Spoločne pre Katalánsko, s ktorou tvoria koalíciu. „Dialóg ponúkame všetkým,“ dodal Junqueras, aktuality.sk

X X X

EÚ rozšírila sankčný zoznam súvisiaci s Krymom o ďalších sedem mien

Osoby na zozname sú spájané s narušením územnej celistvosti a nezávislosti Ukrajiny.

Európska únia pridala v utorok ďalších sedem mien na sankčný zoznam osôb, ktoré sú spájané s narušením územnej celistvosti a nezávislosti Ukrajiny. Na rozšírení sankčného zoznamu sa zhodli ministri pre európske záležitosti v rámci zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Bruseli.

Zoznam, na ktorom je po novom 177 fyzických osôb a 44 právnych subjektov, bol zriadený po tom, ako Rusko v marci 2014 prevzalo kontrolu nad ukrajinským polostrovom Krym a prístavom Sevastopol. Diplomati EÚ rozhodujú každý polrok o tom, či uvedený sankčný zoznam bude predĺžený, prípadne či naň zaradia ďalšie mená alebo podniky a organizácie.

Príprava komunálnych volieb

Rada ministrov v utorok navrhla doplniť na čiernu listinu EÚ sedem nových osôb, ktoré boli priamo zodpovedné za prípravu komunálnych volieb na Kryme, v septembri 2019, organizovaných ruskými orgánmi. Uvalené sankcie pre dotknuté osoby znamenajú zmrazenie aktív a zákaz akýchkoľvek finančných operácií na území EÚ ako aj zmrazenie cestovných víz do členských krajín Únie.

Mená sankcionovaných osôb už zverejnili v Úradnom vestníku EÚ a podľa stanice Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda je medzi nimi aj Jurij Gocaňuk, považovaný za "hlavu" krymskej vlády. Očakáva sa, že premiéri a prezidenti krajín EÚ na summite v marci predĺžia o ďalších šesť mesiacov aj hospodárske sankcie, ktoré sú zamerané na konkrétne odvetvia ruského hospodárstva. Tie sú v platnosti do 31. júla 2020, aktuality.sk

X X X

Profesorka Bieliková sa zatiaľ na FIIT nevráti. Neplnia sa dohody, odkazuje

Bývalá šéfka fakulty kritizuje nezverejnenie výsledkov volieb do akademického senátu.

Profesorka Mária Bieliková, ktorá nedávno dostala na Fakulte informatiky a informačných technológií (FIIT) Slovenskej technickej univerzity (STU) výpoveď, sa v najbližšom období do zamestnania nevráti. O svojom ďalšom pôsobení sa chce rozhodnúť až neskôr.

Návrat na pôvodné pôsobisko však nevylúčila. „Odchádzam, ale nebalím sa,“ komentovala. Má vraj ponuky aj z iných škôl na Slovensku či v Česku. Do budúcnosti nevylučuje pôsobenie v žiadnom sektore. „Nikdy nehovor nikdy, ale do politiky by som sa teraz nerada zapájala,“ vyhlásila v reakcii na otázku, či nie je vylúčená jej ďalšia kariéra v súkromnom sektore alebo v politike.

Ohrozenie demokratických princípov

Za príčinu odchodu označila problémy s fungovaním demokracie na fakulte a neplnenie dohody z polovice januára s vedením školy. Konkrétne skritizovala postup po konaní volieb do akademického senátu fakulty, ktorý bol nefunkčný od júna.

Pripomeňme, že voľby z polovice januára tohto roka boli vyhlásené za neplatné. Koľko hlasov voliči odovzdali a akú podporu jednotliví kandidáti získali, škola nezverejnila. Bieliková si myslí, že voľby za neplatné vyhlásené byť nemali. „V našich predpisoch sa nič nehovorí o tom, že by nejaké voľby mali byť neplatné a čo sa vtedy robí,“ opísala.

Argumentovala rozsudkami Ústavného súdu SR s tým, že vždy sa stávajú chyby. „Neexistuje niečo také, že by niečo bolo neplatné. Ale keď sa volí, tak hlavným cieľom je vyjadrenie skutočnej vôle voličov,“ vyhlásila na tlačovej konferencii.

Po zmarení volieb Bieliková podľa svojich slov stratila vieru v očistný proces na fakulte. Podľa nej už mal byť senát dávno sfunkčnený, no namiesto toho sa odďaľovali riešenia a podmieňovali dohodami. Okrem toho sa predlžovali lehoty v zásadách volieb a zmenila štruktúra senátu, priblížila bývalá dekanka.

„Vyhlásenie volieb za neplatné, respektíve zrušenie ich výsledku z dôvodu neplatného porušenia ustanovenia zákona o voľbách totiž vytvára možnosti pre vedomú manipuláciu s voľbami,“ citovala postoj súdu.

Nechcela už hovoriť, aké riešenie by mala škola zvoliť. „Každý, kto má len trochu základné znalosti o tom, ako funguje demokracia, si dokáže ten proces potom vyhodnotiť, či bol férový alebo nie. Plne dôverujem mojim kolegom a zamestnancom,“ avizuje. Rozhodnutie o prípadnom budúcom návrate tak chce uskutočniť na základe toho, ako výsledok prijmu zamestnanci. Podotkla ale, že ešte musí byť aj záujem z druhej strany.

Prečo je senát kľúčový

• navrhuje odvolanie dekana z funkcie
• schvaľuje návrh rektora na odvolanie dekana
• schvaľuje návrh dekana na vymenovanie a odvolanie prodekanov a členov vedeckej rady fakulty
• schvaľuje návrh rozpočtu fakulty, ktorý predložil dekan, a kontroluje nakladanie s finančnými prostriedkami fakulty
• schvaľuje dlhodobú stratégiu fakulty

Zaskočené vedenie

FIIT v stanovisku vyjadrila ľútosť, že sa informáciu dozvedeli z médií. „Deje sa to práve v čase, keď prebiehajú intenzívne rokovania na úrovni univerzitného senátu a rektora, ako aj na fakulte s cieľom, aby bolo zabezpečené jej ďalšie štandardné fungovanie,“ napísala.

Poukázala na skutočnosť, že fakulta aj rektor STU Miroslav Fikar opätovne vyvíjali snahu o komunikáciu v snahe upokojovať situáciu na fakulte a viacstranných rokovaní sa zúčastňoval aj mediátor, predseda Správnej rady STU Milan Ftáčnik.

Prepusteniu Bielikovej predchádzal anonymný podnet, ktorý spomínal dlhodobé vyplácanie štipendií študentom za prácu na zmluvnom výskume pre súkromné spoločnosti, čím malo dochádzať k porušeniu legislatívy SR. „So mnou nikto nič nekonfrontoval. Tým pádom žiadne obvinenia momentálne neprijímam,“ komentovala s tým, že momentálne ani poriadne nevie, kde je problém.

Prípadom sa stále zaoberá Útvar hlavného kontrolóra STU. Na dnes bola opakovane pripravená dohoda na podpis, ktorá by umožnila jej návrat na fakultu, dodala škola. Bieliková s odvolaním sa na právnika spresnila, že ešte chýbal minimálne jeden ďalší krok na dotiahnutie.

„Odchádzam, ale nebalím sa,“ povedala profesorka Bieliková počas stretnutia s novinármi.Zdroj: Ján Trangel
Samotná STU je z rozhodnutia Bielikovej zaskočená, informoval hovorca Fedor Blaščák. „Vnímame ho ako legitímny, no zároveň krajný pokus o riešenie situácie, ktorý je vedený v dobrej viere, snahou profesorky Bielikovej o upokojenie napätej situácie vo vnútri fakulty,“ píše sa v stanovisku.

Univerzita súčasne vníma dôvody kroku, ktoré Bieliková prezentovala, ako vážne a je jej povinnosťou sa nimi zaoberať. „Aby nevznikali pochybnosti o jasnom hodnotovom a demokratickom nastavení najlepšej technickej univerzity na Slovensku,“ ubezpečuje.

Rektor hovoril o náhode

Predchádzajúca šéfka fakulty stojí za názorom, že voľby a referendum sú najdôležitejšie nástroje demokracie. „Neexistuje nič horšie, ako keď sa zmaria voľby. Lebo toto je absolútny atak na hodnoty, absolútny atak na celý systém. Keď toto prejde, tak už potom vlastne prejde komukoľvek čokoľvek,“ dodala

Podľa jej informácií sa volieb zúčastnilo okolo 50 ľudí z oprávnených 63 zástupcov zamestnaneckej obce. Popísala, že všetkých voličov komisia preverila, urnu skontrolovala a nakoniec sa zistil len jeden chýbajúci podpis na prezenčnej listine.

„Mám za to, že prezenčná listina, pokiaľ volebná komisia garantuje, že volili voliči, sa môže hodiť do koša. Dôležité sú odovzdané lístky. Chyba sa mohla stať rôznych spôsobom a je irelevantné, ako sa stala,“ prezentovala názor Bieliková.
Nový dekan Ivan Kotuliak v reakcii na voľby ešte pred Bielikovou povedal, že zodpovedal len za vhodné podmienky pre priebeh volieb a nemal dosah na organizáciu samotných volieb. „Volebná komisia bola nominovaná členmi akademického senátu STU bez členov z fakulty,“ priblížil.

Rektor STU Fikar zmarenie volieb považuje za náhodu, konštatoval pre Sme.sk. „Je to normálny demokratický proces, čo tam teraz prebieha. Prebehla nejaká formálna chyba pri voľbách, mňa to veľmi mrzí, lebo vyzeráme ako babráci, ale skutočne bola to náhoda podľa mňa,“ myslí si.

Chyby boli vždy

Ako je možné, že aj pri takých malých voľbách môže dôjsť k chybe? Bývalá dekanka FIIT uviedla, že nedostatky vždy boli a budú. „Ide o to, akej sú intenzity a či sa preukázala vôľa voličov,“ tvrdí.

Do budúcna si myslí, že FIIT môže z aktuálnej situácie napriek všetkému vzísť posilnená a spolu s ňou celá univerzita. „Verím v dobro, som v tom nenapraviteľná, ale kto chceme robiť dobro, musíme byť omnoho ráznejší a omnoho jasnejšie komunikovať veci. Nebáť sa, pretože my akademici nie sme v tomto ani trénovaní, ani to nemáme vo zvyku a dokonca sa cítime nepríjemne, keď to máme robiť,“ myslí si.

Budúcim potenciálnym študentom odkázala, že by sa na ich mieste neobávala. „Keby som mala poradiť nejakému uchádzačovi, určite by som mu poradila, aby zdravo zariskoval a išiel tam, kde nájde 1 200 angažovaných mladých ľudí. Možno 100-percentne nie je angažovaných 1 200, ale aj ten najneangažovanejší je viac angažovaný ako možno niekde inde,“ upokojuje.

Na záver ešte apelovala na kolegov: „Možno aj toto moje vystúpenie pomôže tomu, aby si všetci uvedomili, aký veľký problém to je. A tak, ako ich poznám, verím, že len tak nezbalia kufre a neodídu., aktuality.sk

X X X

Zničil firmy aj životy. Podnikateľ z Oravy dlhuje milióny eur

Ľuboš Hlavatík neplatí faktúry, viaceré firmy dostal do veľkých problémov. Nedávno sa objavil na futbale s Martinom Glváčom zo Smeru.

Keď Aktuality.sk nedávno informovali o čudných praktikách Ľuboša Hlavatíka, išlo o neznámeho podnikateľa, ktorý prepisoval zadlžené firmy na biele kone. Po zverejnení článku sa redakcii ozvali ďalšie firmy a ľudia, ktorým Hlavatík, respektíve jeho spoločnosti spôsobili nemalé problémy. Vyzerá to tak, že tento podnikateľ z Oravy má toho za ušami naozaj dosť.

Jedna z firiem, v ktorej bol Hlavatík konateľom, dlhuje rôznym spoločnostiam milióny eur za vykonané práce. Tieto firmy sa neskôr pre chýbajúce peniaze dostali do konkurzov, čo malo zlý vplyv na ich majiteľov. Prípady dnes vyšetruje prešovská kriminálka ako závažné trestné činy podvodu. Poškodených firiem je však oveľa viac – rovnako aj čudných aktivít Ľuboša Hlavatíka.

Milióny eur

V roku 2016 spojila prešovská polícia vyšetrovanie viacerých prípadov, v ktorých figurujú firmy spriaznené s Ľubošom Hlavatíkom. Subdodávatelia robili pre jeho spoločnosti stavebné práce na rôznych stavbách na Slovensku aj v Česku. Od Hlavatíka však nedostali peniaze za niektoré faktúry.

Zvoľte fakty namiesto emócií. Odhaľte odvrátenú stranu moci a peňazí v magazíne Kauzy 2019. Výťažok z predaja pôjde na podporu profesionálnej a nezávislej žurnalistiky. Vyšetrovanie sa týka troch poškodených spoločností, ktorým firmy zastúpené Ľubošom Hlavatíkom dlhujú podľa vyšetrovania vyše 4,9 milióna eur.

Aktuality.sk hovorili so zástupcami poškodených firiem. Oficiálne stanovisko však neposkytli, keďže ide o citlivú vec v štádiu vyšetrovania.

„Odbor kriminálnej polície KR PZ Prešov vedie trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin podvodu, kde došlo k spojeniu viacerých vecí. Vyšetrovanie ešte nebolo ukončené, stále prebiehajú procesné úkony,“ uviedla hovorkyňa prešovskej krajskej polície Jana Ligdayová.

Biznis model: neplatiť

Jednou z poškodených je popradská firma Krypton, ktorá vykonala v roku 2012 pre Hlavatíkovu firmu Otnava stavebné práce na predajniach v Bánovciach nad Bebravou.

Otnava najskôr faktúry za práce platila, stavba bola aj skolaudovaná. Časť z nich však zostala nevyplatená, a to vo výške 756-tisíc eur. Podľa Kryptonu sa ale celková súvisiaca škoda pohybuje až vo výške okolo dvoch miliónov.
V ďalšom prípade zastupoval Hlavatík českú firmu Quinn Invest, ktorá si v Jablonci nad Nisou objednala zhotovenie obchodného centra. Zhotoviteľom bola humenská eseročka Štich. Ani jej neboli zaplatené všetky faktúry, čím jej vznikla škoda 1,9-milióna eur.

Zrejme najhoršie obišla firma zo Starej Ľubovne, ktorej meno redakcia pre citlivosť prípadu nezverejňuje. Táto spoločnosť robila pre Hlavatíkovu Otnavu stavebné práce na bardejovskej SAD-ke a predajniach v Starej Ľubovni. Podľa polície mala prísť pre nevyplatené faktúry o viac ako dva milióny eur.

Podnikatelia, s ktorými hovorili Aktuality.sk, majú na Hlavatíka ťažké srdce a neradi spomínajú na spoluprácu s ním. Jeho praktiky dostali tieto firmy do konkurzov a reštruturalizácií, z ktorých sa spamätávajú dodnes. Príkladom je nemenovaná spoločnosť zo Starej Ľubovne. V jednom z uznesení Krajského súdu Žilina sa táto firma spomína v súvislosti s Hlavatíkovou Otnavou a nevyplatenými faktúrami.

Dlžná suma sa mala pohybovať vo výške viac ako troch miliónov eur, čím sa firma dostala do konkurzu. Vzniknutá situácia mala údajne zlý vplyv na jedného zo zástupcov spoločnosti, ktorý dostal mozgovú príhodu a stal sa invalidom.
A ako z toho všetkého vyšla Hlavatíkova Otnava? Časom zmenila názov na Otttava a bola prepísaná na ľudí z Česka. Svoje dlhy nevyplatila a sama skončila v konkurze.

Ďalší podvedení

Spomínané prípady sa začali už v rokoch 2012 až 2013. V rokoch 2015 až 2017 – teda aj v čase vyšetrovania – uzatvoril žilinský samosprávny kraj pod vedením Juraja Blanára (Smer) viacero zmlúv s eseročkou TLM Investment, kde je Hlavatík generálnym riaditeľom.

Týkali sa hlavne opráv budov, ktoré vlastní župa. Aj v týchto prípadoch uplatnil Hlavatík rovnaký biznis model: neplatiť. Príkladom je dokončenie Oravskej polikliniky v Námestove z roku 2016.

Aktuality.sk napísali, že dokončenie stavby spoločnosťou TLM Investment meškalo. Ďalšia, v tom čase Hlavatíkova subdodávateľská firma Otnava Dolný Kubín, nezaplatila inému subdodávateľovi za nainštalovanú vzduchotechniku desaťtisíce eur. Zaujímavé je, že Otnava Dolný Kubín odovzdala župe práce bez dokumentácie od vzduchotechniky.
Súčasné vedenie žilinskej župy uvádza, že dokumentáciu k vzduchotechnike odovzdávala firma TLM Investment, na základe ktorej prebehla aj kolaudácia. Kraj teraz pripúšťa, že bol v prípade odovzdania dokumentácie Hlavatíkovou firmou zavádzaný.

Po zverejnení článku sa redakcii ozvala aj dolnokubínska firma Krovmont, ktorá tiež pracovala na Oravskej poliklinike pod Otnavou Dolný Kubín, rovnako aj na nemocnici v Liptovskom Mikuláši.

„Táto firma nám dlhuje 33-tisíc eur za faktúry. Hlavatík nás jednoducho nevyplatil. Prípad sa dostal aj na súd, kde Krovmont vyhral a Hlavatíkovi prikázal vyplatiť dlžnú sumu, no dodnes sa to nestalo,“ povedal konateľ Krovmontu Marián Chmelár.

Na Oravskej poliklinike – a pod rovnakou Hlavatíkovou firmou – pracovala na elektrotechnike spoločnosť PP Elektro, ktorú zastupoval Patrik Pisarčík. Po tom, čo nebol vyplatený, opísal celý prípad v internetovom videu: „Naša firma za tieto práce nedostala ani cent. Práce sme potom prerušili, lebo sme vystavili faktúru, ktorú nechceli zaplatiť. Celková nevyplatená suma potom presiahla 15-tisíc eur. Pre moju firmu to bolo likvidačné.“

Hoci Otnava Dolný Kubín pracovala na Oravskej poliklinike, od roku 2016 nevykazuje žiadne tržby ani zisky. Aj tejto firmy sa Hlavatík na jar 2018 zbavil, skončila v rukách českého občana. Počet poškodených firiem z Oravskej polikliniky pritom nemusí byť konečný.

Blanár: Nevedel som

Hovorkyňa žilinskej župy nedávno napísala, že v prípade Oravskej polikliniky nemohla župa zasahovať do ďalších zmluvných vzťahov, ktoré mala TLM Investment a Otnava Dolný Kubín. Údajne preto, že išlo o zle nastavenú zmluvu a dostavba polikliniky bola vecou bývalého vedenia župy – župana Juraja Blanára (Smer).

Ten prostredníctvom svojho asistenta reagoval, že „už dva roky počúvame výhovorky súčasného vedenia na údajne zle nastavenú zmluvu. Zmluva bola vytvorená štandardne v zmysle platnej legislatívy. Vnímam to ako výhovorky súčasnej županky Jurinovej a zastieranie jej nečinnosti.”

Blanár tvrdí, že sa s Hlavatíkom nepozná. V čase súťaže vraj župa nemala informácie o jeho spôsobe podnikania, tie sa mali objaviť až neskôr.

Hlavatík a firma TLM Investment mali urobiť aj stavebné práce na urgentnom príjme v nemocnici v Liptovskom Mikuláši. Aj v tomto prípade však práce meškali – a nakoniec ani neboli dokončené, pretože zmluva medzi TLM Investment a župou bola rozviazaná.

„Do začiatku decembra 2017, keď nastúpila do funkcie p. Jurinová, neboli práce dokončené a stavba nebola odovzdaná. Na kontrolných dňoch stavby, ako aj samostatnou korešpondenciou bolo TLM upozornené na neplnenie zmluvných podmienok s tým, že vyhodnotenie splnenia sa malo urobiť pri dokončení a prevzatí stavby,“ tvrdí Blanár.

Kraj pod vedením Eriky Jurinovej (OĽaNO) zas uvádza, že župa v tomto prípade doplatila na nekvalitný projekt, ktorý pripravilo vedenie Juraja Blanára.

„Vysúťažený zhotoviteľ stavby meškal s realizáciou stavby a neplnil zmluvné termíny, pričom sa odvolával na nekompletnú a nepostačujúcu projektovú dokumentáciu. Po zvážení všetkých okolností a po vzájomnej dohode bol zmluvný vzťah so zhotoviteľom ukončený. Projektová dokumentácia musela byť pripravená nanovo, čo celý proces výstavby urgentného príjmu spomalilo," napísala hovorkyňa kraja Martina Remencová.

Nekvalitná robota firmy TLM Investment sa podľa hovorkyne podpísala aj v dolnokubínskej nemocnici, kde firma robí rekonštrukciu hygienických zariadení. „Aj v tomto prípade sú práce sprevádzané problémami – nízka kvalita odvedených prác, či nedodržiavanie termínov," uvádza Remencová.

Sused Hlavatík

Ľuboš Hlavatík sa nedostal do sporu len s podnikateľmi a firmami, ale aj s vlastnými susedmi v petržalskej bytovke. Asi päť rokov dozadu potrebovala opraviť strechu, pretože niektorým obyvateľom z vrchných poschodí počas dažďov zatekalo.

Na opravu strechy mala byť najatá firma, ktorá však údajne svoju prácu odflákla. Jedna z Hlavatíkových susediek tvrdí, že vyhodil pôvodných robotníkov – a namiesto nich začala robiť strechu jeho firma TLM Group. Súčasťou strechy má byť aj terasa bytu, v ktorom býva Hlavatík. Keď sa práce skončili, obyvatelia bytu dostali faktúru, ktorú nečakali.

„Svojvoľne rozhodol, že schváleného dodávateľa na opravu strechy vymení za svoju spoločnosť. Následne bytovému domu vyfakturovali štvornásobok schválenej sumy. Keď vlastníci odmietli zaplatiť, zažaloval ich a prestal platiť do fondu opráv aj na účet domu, v ktorom chýbajú desiatky tisíc eur na nutné opravy a údržbu,“ uvádza Hlavatíkova suseda, ktorá chce zostať v anonymite.

Faktúra z roku 2016 od firmy TLM Group pre spomínanú bytovku je vo výške 60-tisíc eur.

Vlastníci bytov poslali Hlavatíkovej firme list podpísaný niekdajším správcom domu, kde sa píše, že „faktúru neakceptujeme, nakoľko sme od vašej spoločnosti žiadne práce neobjednali a ani neprevzali. Konali ste svojvoľne, na vlastnú päsť, bez akéhokoľvek schválenia zo strany vlastníkov alebo stavebného úradu. V prípade, že neprestanete s týmito bezočivosťami a vykonštruovanými obludnosťami, budeme nútení sa obrátiť na príslušné orgány.“
Keďže obyvatelia bytovky nezaplatili celú sumu, firma TLM Group na nich podala žalobu o úhradu škody za viac ako 52-tisíc eur.
Hlavatík na otázky Aktuality.sk, ktoré sme mu zaslali mailom, nereagoval. Nedvíhal ani telefón, neodpovedal na SMS, aktuality.sk