iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Písmoznalkyňa: Podpisy Kočnera môžu byť ako tvrdia...

Písmoznalkyňa: Podpisy Kočnera môžu byť z neskorších rokov, ako to tvrdia obžalovaní: V kauze falšovania zmeniek TV Markíza vypovedá v pondelok pred senátom Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku znalkyňa z oblasti písmoznalectva Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru (KEÚ PZ) Barbora Geistová Čakovská. Obžalovaný Pavol Rusko sa z účasti na pondelkovom pojednávaní ospravedlnil.

Charakteristika podpisov Mariana Kočnera na dvoch zmenkách, ktorých vyplatenie žiadal od spoločnosti Markíza Slovakia naznačuje, že mohli byť vytvorené v „neskorších rokoch“, ako sú roky 2000 až 2001, v ktorých obžalovaný podľa svojich tvrdení zmenky podpísal. Pred senátom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku to dnes uviedla znalkyňa Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Barbora Geistová Čakovská.

Zdôraznila, že v rámci svojho znaleckého skúmania nemala primárne určiť, z akého roku sú podpisy, no zistila, že sa najviac zhodujú s porovnávacími podpismi Mariana Kočnera z rokov 2014 až 2016. „Dá sa z toho vyvodiť istý záver, ale len pravdepodobnostný,“ uviedla znalkyňa zameraná na kriminalistické skúmanie písma a podpisov.

Znalkyňa mala podľa vlastných slov k dispozícii 331 porovnávacích podpisov a skúmala takzvanú časovú väzbu podpisov Mariana Kočnera. Skúmala, či boli jeho podpisy, z ktorých niektoré boli oficiálne prezentované ako vyhotovené v období rokov 2000 až 2001 a iné vyhotovené v roku 2016 pri podaní žaloby o vyplatenie zmeniek vytvorené v rovnakom čase. Skúmanie podľa nej dokázalo, že boli vytvorené „v jednom momente“ a nenašla na nich znaky falšovania inou osobou. Vývoj podpisu Mariana Kočnera je podľa znalkyne „relatívne konštantný“. Zároveň však uviedla, že na skúmaných podpisoch na zmenkách zaznamenala „nespontnánne prvky“, ktoré nie sú prítomné v skorších alebo neskorších podpisoch.
VIDEO: Daniel Lipšic hovorí, že znalecký posudok preukazuje verziu obžaloby

Na pojednávaní je dnes prítomný obžalovaný podnikateľ Marian Kočner. Exriaditeľ TV Markíza Pavol Rusko požiadal ráno prostredníctvom SMS správy, ktorú poslal svojmu obhajcovi o konanie v neprítomnosti zo zdravotných dôvodov.
Obžalobe z obzvlášť závažného zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov a zo zločinu marenia spravodlivosti čelia väzobne stíhaný podnikateľ Marian Kočner a bývalý riaditeľ televízie Markíza Pavol Rusko. Trestnému procesu predchádzala séria občianskoprávnych pojednávaní, v ktorých Marian Kočner požadoval vyplatenie zmeniek údajne vystavených v roku 2000. Žalovaným v prvom rade bol Pavol Rusko. Keďže ten uviedol, že na vyplatenie nemá potrebné finančné prostriedky, zaplatiť by ich musela spoločnosť Markíza – Slovakia ako žalovaná v druhom rade.

Markíza dlhodobo spochybňuje pravosť zmeniek a najmä tvrdenie, že boli podpísané v roku 2000. Taktiež argumentovala, že Pavol R. pri predaji svojho vlastníckeho podielu v spoločnosti kupujúcim zatajil podpis zmeniek a tie neboli registrované v účtovných dokladoch. Takisto podľa Markízy neevidovali vlastníctvo zmeniek ani spoločnosti Mariana Kočnera, ktoré ich údajne vlastnili, konkrétne Inkasný servis a neskôr Správa a inkaso zmeniek.

Markíza sa tiež odvoláva na znalecký posudok vypracovaný Národnou kriminálnou agentúrou, ktorý spochybňuje, že zmenky boli podpísané v roku 2000. Ešte v občianskoprávnom konaní spoločnosť navrhovala skúmanie zmeniek zahraničným expertom, súd to však zamietol a v prípade jednej zo zmeniek v hodnote viac ako osem miliónov eur dal za pravdu žalobcovi. Markíza sa však odvolala.

Pavol R. trvá na svojej verzii, že zmenky boli súčasťou urovnania kauzy Gamatex. Pokiaľ by ich ako vtedajší riaditeľ televízie nevystavil, mohlo to podľa neho ohroziť existenciu Markízy a hrozila by jej strata licencie.

S návrhom na vystavenie zmeniek prišiel podľa obžalovaných advokát Ernest Valko, ktorý bol vtedy členom licenčnej rady. Viacerí bývalí predstavitelia Markízy však pred súdom popreli, že by o existencii zmeniek vedeli. Pavol Rusko to vysvetľuje tým, že zmenky neuviedol v účtovníctve, keďže bolo podľa neho vinou jeho vtedajšej spoločníčky Sylvie Volzovej v zlom stave. Volzovú pritom viní aj z uznania neexistujúceho dlhu, pre ktorý sa podľa neho televízia dostala do dražby. O zmenkách tiež Pavol Rusko nepovedal novým majiteľom Markízy, ktorým predal svoj vlastnícky podiel. Dôvodom podľa neho bolo, že si myslel, že dlh bude môcť uhradiť sám./agentury/

X X X

Nad Kočnerom sa zmráka: Hlavný dôkaz o falšovaní zmeniek (podcast)

Proti Mariánovi Kočnerovi dnes vypovedali znalkyne – a jedna z nich tvrdí, že podpisy na zmenkách vznikli v tom istom období ako Kočnerove z roku 2016. Tento posudok má byť jeden z hlavných dôkazov, že Marian Kočner a Pavol Rusko zmenky voči TV Markíza sfalšovali – za čo im hrozí 12 až 20 rokov za mrežami.

Budete počuť aj Mariana Kočnera z lavice pre obžalovaných, právnika Markízy Daniela Lipšica aj prokurátora Jána Šantu, ktorý tvrdí, že znalecké výpovede zapadajú aj do ostatných dôkazov.

Ďalší obžalovaný - Pavol Rusko - si myslí opak.

Najvyšší súd naďalej zostáva bez predsedu – Súdna rada dnes nezvolila ani jednu z kandidátok. Na čele súdnictva tak zostáva podpredsedníčka súdu Jarmila Urbancová – ktorá kedysi patrila k podporovateľom Štefana Harabina a ktorá sa spomína aj v Kočnerovej Threeme. Obe kandidátky - Soňa Mesiarkinová aj Jana Bajánková pritom hovorili o kríze dôvery v justíciu, aktuality.sk

X X X

Voľba šéfky Najvyššieho súdu bola aj o Kočnerovej Threeme. Víťazku nevybrali

Súdna rada už po tretí raz volila šéfa Najvyššieho súdu. Jane Bajánkovej chýbal jeden hlas. Jej protikandidátka Soňa Mesiarkinová získala sedem hlasov. Mariana Kočnera dnes na rokovaní Súdnej rady nikto ani raz nespomenul. Aj tak však bol dôležitým motívom aktuálnej voľby šéfky Najvyššieho súdu, kde sa proti sebe postavili dlhoročné sudkyne Jana Bajánková a Soňa Mesiarkinová. Bajánkovú navrhli dvaja členovia Súdnej rady, Ján Burik a Martin Michalanský. Mesiarkinovú navrhol člen Súdnej rady Roman Huszár.

Kandidátky už pri vlaňajších voľbách pred súdnou radou prezentovali svoje predstavy o pôsobení vo funkcii predsedu najvyššieho súdu. Teraz však boli konfrontované s novými informáciami z Threemy a faktom, že ju dva súdy uznali ako zákonný dôkaz.

Obe mali vysvetliť, ako sa vysporiadajú s nízkou dôverou v súdnictvo po prevalení Kočnerovho vplyvu na viacerých sudcov.

Sudkyne sa vyjadrili, že na konkrétne kroky voči kolegom v talároch by potrebovali nahliadnuť do Threemy, aby nerobili unáhlené závery.

„Najskôr by som sa oboznámila s jej obsahom, vyžiadala by som si prepisy rozhodujúcich statí a potom by som vedela odpovedať na otázku. Musia tam byť dôvodné pochybnosti," uviedla Bajánková v súvislosti s otázkou, ktorá sa týkala priamo podpredsedníčky Najvyššieho súdu Jarmily Urbancovej.

Aj o nej komunikovali Kočner a vtedajší podpredseda bratislavského krajského súdu Vladimír Sklenka. Viacerí kolegovia ju vyzvali na odchod, ona sa však rozhodla zostať. „To, že som spomínaná v komunikácii tretích osôb za dôvod na odstúpenie nepovažujem,“ reagovala Urbancová.

Priviedol ju hnev

Mesiarkinová bola vo svojom príhovore pomerne otvorená a kritická. Vyhlásila, že k účasti vo voľbe šéfa Najvyššieho súdu ju viedol aj hnev. „Od prvej voľby, kedy sa zjavili prvé náznaky skutočností, ktoré sa odkryli, som skutočne nahnevaná, ako utrpela povesť justície kvôli ľudom, ktorí zjavne konali v rozpore s poslaním sudcu," vyhlásila.

Na víťazstvo vo voľbe potrebovali dnes kandidátky desať hlasov spomedzi prítomných 17 členov Súdnej rady. Jane Bajánkovej chýbal jediný hlas, keďže získala deväť lasov. Mesiarkinová získala sedem hlasov.

„Súdna rada konštatuje, že ani jedna z kandidátiek nezískala nadpolovičnú väčšinu hlasov. Bude potrebné vyhlásiť ďalšiu voľbu predsedu Najvyššieho súdu," vyhlásila šéfka rady Lenka Praženková. Nový pokus bude 30. marca 2020. Do tejto opakovanej voľby sa nesmie prihlásiť ani jedna z dnešných kandidátiek.

Nesúdia pre Threemu

Šifrovaná komunikácia muža obžalovaného z objednávky vraždy Jána Kuciaka v aplikácii Threema odkryla nepekný pohľad na fungovanie slovenského súdnictva. Kočner si cez svojich ľudí v talároch organizoval rozsudky aj termíny pojednávaní a priebeh dokazovania.

Pre jeho Threemu nateraz funkciu sudcu nevykonávajú viacerí sudcovia.

Pravidelne si písal s niekdajšou štátnou tajomníčkou Monikou Jankovskou, stovky správ si vymenil s dnes už bývalým podpredsedom bratislavského krajského súdu Vladimírom Sklenkom, či bývalým šéfom okresného súdu Bratislava 3 Davidom Lindtnerom. Sudkyňa Miriam Repáková mu ďakovala za výlet na Donovaly.

Bajánková a Mesiarkinová sa v Kočnerovej Threeme ocitli len nepriamo.

Písali si o nich

Prvú spomínal Sklenka v debate o vplyve vtedajšieho predsedu bratislavského krajského súdu Ľuboša Sádovského, ktorý bol aj členom súdnej rady.„On riadi súdnu radu, chce, aby bola predsedníčka NS Bajánková, aby riadil aj NS SR, čo sa mu aj čiastočne darí ,“ citoval Sklenkovu správu Kočnerovi denník N.

Bajánková pre denník reagovala, že so Sklenkom nebola a nie je v žiadnom kontakte. Vraví, že mala vážne výhrady voči tomu, keď sa stal podpredsedom okresného súdu, čo aj osobne tlmočila vtedajšej predsedníčke Okresného súdu Bratislava I. „Som presvedčená o tom, že aj jeho pôsobenie na Najvyššom súde bolo omylom,“ dodala.

Mesiarkinová sa zase podľa denníka N spomína len ako možná spojka na ústavnú sudkyňu Janu Baricovú. V apríli 2018 hľadal Kočner niekoho, koho rady dokáže sudkyňa vypočuť.

„Mesiarkinová z NS alebo predsedníčka ÚS Macejková,“ reagoval Sklenka, ktorý predtým, ako sa stal sudcom, pôsobil ako asistent na Najvyššom súde. „Nikdy ma nikto neovplyvňoval ani neintervenoval. Myslím si, že je to o mne dostatočne známe,“ reagovala na správy z Threemy Mesiarkinová. Sama tvrdí, že je nahnevaná, ako utrpela povesť justície kvôli ľudom, ktorí zjavne konali v rozpore s poslaním sudcu, aktuality.sk

X X X

Kočnerova Threema: Súdna rada rozhodne o sudkyniach Maruniakovej a Cvikovej

Sudkyňa Zuzana Maruniaková po skončení Súdnej rady ignorovala novinárov.

Súdna rada dnes rozhodne o osude dvoch sudkýň, ktoré sa skloňovali v Threeme Mariana Kočnera. Minister spravodlivosti Gábor Gál využil svoju novú právomoc, ktorú mu dala novela zákona o sudcoch a prísediacich, a podal návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudkyniam Zuzane Maruniakovej a Denise Cvikovej. Obe už Threemu vysvetľovali osobitnej komisii, ktorú na tento účel zriadila súdna rada.

Maruniaková je sudkyňou Okresného súdu Bratislava V a rozhodovala v kauze zmenky televízie Markíza. V tomto prípade ide o desiatky miliónov eur. Marian Kočner čelí spolu s bývalým šéfom televízie Pavlom Ruskom obžalobe z falšovania zmeniek. Súd speje do finále. Znalkyne tento týždeň vypovedali, že zmenky sú falošné.

Maruniaková je podozrivá z toho, že za rozhodnutie v prospech Kočnera mohla zobrať úplatok. Podľa Threemy zabezpečovala hladký priebeh celého prípadu bývalá štátna tajomníčka Monika Jankovská, ktorá sa so sudkyňou Maruniakovou dobre pozná.

Skončí na Kuciaka

Na pokyn Jankovskej mala sudkyňa rozhodovať o dôkazoch aj o dátumoch pojednávania. Všetko tak, ako si želal samotný Kočner. Ten sa všemožne snažil, aby zmenky uzavrel do volieb. Obával sa, že potom už nebude vhodná atmosféra. „Takže treba zabrať so Zuzou, nech máme aspoň zarobené, lebo po voľbách už to nebude možné, je reálny kupec. Stačí mu jedno právoplatné rozhodnutie, nech nám uvoľní zmenku, a do 10 dní má posudok. A na január môže vyhodiť pojednávanie,“ písal Kočner Jankovskej.

Zvoľte fakty namiesto emócií. Odhaľte odvrátenú stranu moci a peňazí v magazíne Kauzy 2019. Výťažok z predaja pôjde na podporu profesionálnej a nezávislej žurnalistiky.

Maruniaková sa vraj rozhodnutia v kauze zmenky bála. Štátna tajomníčka však Kočnera upokojovala, že napriek obavám je všetko v poriadku. „Tak nech robí, čo má. Lebo skončí ‚na Kuciaka‘,“ tlačil Kočner. Sudkyňa v minulosti pôsobila na Jankovskej sekretariáte na rezorte spravodlivosti a vďaka nej sa stala sudkyňou.

Cviková pôsobí na Okresnom súde Bratislava I. Podľa medializovaných informácií sedela na súde aj v deň, keď Maruniaková uznala Kočnerovi prvú zmenku. Podľa správ z Kočnerovej Threemy mala práve ona pomáhať pri procese a písaní rozsudku. Riadiť ju mala Monika Jankovská a za pomoc dostala Cviková údajne aj odmenu.

Podozrenia odmietajú

Prípad má aj trestnoprávny rozmer. Viacerým sudcom policajti z NAKA v akcii Hmla vlani v lete odobrali mobilné telefóny. Prebieha aj trestné stíhanie vo veci pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Obvinenie zatiaľ nepadlo.
Dnes na súdnu radu nepríde ani jedna z dotknutých sudkýň. Obe poslali písomné vyjadrenie, v ktorom sa z účasti ospravedlnili a zároveň pridali svoje stanoviská. Akékoľvek podozrenia odmietajú.

Maruniaková vylúčila, že by za rozhodovanie o zmenkách prijala peniaze či čokoľvek iné a odmietla akékoľvek ovplyvňovanie zo strany tretích osôb. K Threeme sa nechcela vyjadriť s odôvodnením, že jej obsah nepozná.
Právne kľučky

Kritizovala tiež, že Gál svoj návrh odôvodnil citovaním článkov z médií. Tvrdí, že nikto nemôže ovplyvniť to, ako sa o ňom rozprávajú iné osoby. Ak by sa správy z Threemy potvrdili, bolo by to vraj aj podľa nej mimoriadne závažné. „Celkom však vylučujem, že by boli vo vzťahu k mojej osobe pravdivé,“ dodala.

Svoj telefón policajtom odovzdala dobrovoľne. Odvtedy ju vraj nepredvolali na žiadny ďalší úkon. Ak by novinové články stačili na prerušenie výkonu funkcie sudcu, bol by to nebezpečný prostriedok na zásah do súdnej moci, poučuje sudkyňa ministra Gála. Podobne sa vyjadrila aj Cviková.

Tá označila návrh šéfa rezortu spravodlivosti voči nej za nekonkrétny a neurčitý. Označeniu, že mala v prípade zmeniek vymýšľať „právne kľučky“, podľa nej chýba definícia, o čo malo vlastne ísť. Tiež sa odvoláva na to, že nemôže nijako ovplyvniť komunikáciu tretích osôb, ktoré navyše samotnú komunikáciu odmietajú.

X X X

Koronavírus vystrašil burzy, európske akcie prudko padali

Európske burzy na začiatku nového týždňa prudko oslabili. Akciové indexy padajú po celom svete. Investorov totiž vystrašilo rýchle šírenie čínskeho koronavírusu.

Počet smrteľných prípadov už vzrástol na 81, uviedli čínske úrady. Infikovaných je už takmer 2900 ľudí. Piaty prípad sa potvrdil v USA a vírus sa už objavil v Singapure, Južnej Kórei, Austrálii, Kanade, Japonsku, Malajzii a Vietname.
Kľúčový nemecký index Dax v pondelok stratil 2,74 % a uzavrel na 13.204,77 bodu. Hlavný francúzsky index CAC 40 klesol o 2,68 % na 5863,02 bodu, taliansky FTSE MIB o 2,31 % na 23.416,13 bodu a britský FTSE 100 o 2,29 % na 7412,05 bodu. Index blue-chipov z eurozóny EuroStoxx 50 sa znížil o 2,68 % na 3677,84 bodu a paneurópsky index STOXX Europe 600 o 2,26 % na 414,07 bodu.

Väčšina trhov v Ázii bola zatvorená, ale japonský Nikkei 225 stratil vyše 2 % a širší index Topix klesol o 1,6 %.
Wall Street odštartovala pondelkové obchodovanie prudkým poklesom. Kľúčový americký index Dow Jones Industrial Average po otvorení obchodovania padol o 521 bodov alebo 1,8 %. Dow neskôr zmazal časť strát a o 18.15 h SEČ sa nachádzal s mínusom 1,29 % na 28.616,51 bodu. Širší index S&P 500 sa znížil o 1,37 % na 3250,20 bodu a technologický index Nasdaq Composite o 1,55 % na 9170,57 bodu./agentury/

X X X

Blokáda hraníc sa vracia. Vláda nevyhovela ultimátu kamionistov

Únia autodopravcov Slovenska (UNAS) od utorka od 8.00 h začína organizovať protestné zhromaždenia na cestných hraničných priechodoch Slovenska a zablokuje ich. Informuje o tom na sociálnej sieti s tým, že vláda odmietla akceptovať ich oprávnené požiadavky a k dohode nedošlo.

UNAS zdôraznila, že neobmedzí osobnú dopravu a dopravcovia v prípade potreby okamžite vytvoria zákonnú „záchranársku uličku“. „Prosíme spoluobčanov o pochopenie a podporu,“ uvádza únia UNAS očakávala od ministerstva dopravy do pondelka 16.00 h odpoveď na návrhy zliav na mýte a od ministerstva financií spracovanie predloženého návrhu na zmenu dane z motorových vozidiel. Únia podotkla, že v opačnom prípade hrozí štrajk.

UNAS sa zároveň na nedeľňajšom mimoriadnom zasadnutí valného zhromaždenia rozhodla ukončiť akúkoľvek spoluprácu so Združením cestných dopravcov SR Česmad Slovakia. „Únia sa dištancuje od akýchkoľvek vyhlásení a podpisov zmlúv s Ministerstvom financií a Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktoré odsúhlasil a podpísal Česmad Slovakia. Od dnešného dňa jedná Únia autodopravcov Slovenska samostatne,“ uviedli dopravcovia v reakcii na postoj zástupcov Česmadu.

Česmad v stredu (22. 1.) prijal návrh rezortu financií na úpravu dane z motorových vozidiel. Ten spočíva v zrušení malusov na vozidlá, ktoré majú viac ako 13 rokov. Aj autá, ktoré sú najstaršieho dáta, by tak mali mať minimálne nárok na 20-percentnú zľavu. Združenie je zároveň pripravené prijať návrh rezortu dopravy na zľavy zo sadzieb mýta od prvého kilometra. Na konci roka by sa malo spočítať, do ktorej zľavy kamión patrí, a podľa toho sa spätne aplikuje zľava od prvého kilometra. UNAS sa k týmto návrhom postavila odmietavo a predložila vlastné.

UNAS sa zároveň jednohlasne uzniesol na rozviazaní akejkoľvek spolupráce so Združením cestných dopravcov SR ČESMAD Slovakia. „Únia sa dištancuje od akýchkoľvek vyhlásení a podpisov zmlúv s Ministerstvom financií a Ministerstvom dopravy a výstavby SR, ktoré odsúhlasil a podpísal ČESMAD Slovakia,“ uviedol UNAS s tým, že odteraz koná samostatne.

UNAS minulý týždeň vo štvrtok predložil ministerstvu dopravy a výstavby návrh na radikálne zvýšenie zliav z mýta a ministerstvu financií návrh na zníženie sadzieb dane z motorových vozidiel. UNAS očakával, že obe ministerstvá sa vyjadria v piatok do 18:00, už skôr pripustil, že ak jeho požiadavky nebudú splnené, môžu obnoviť nedávny štrajk, ktorý trval sedem dní do 13. januára. Táto organizácia autodopravcov, na rozdiel od ČESMAD-u Slovakia, predtým odmietla návrhy oboch rezortov na zľavy z platieb mýta, ako aj na pokles sadzieb dane z motorových vozidiel.
UNAS: Chceme, čo nám patrí

„Nikoho nevydierame, chceme len to, čo nám patrí. Pán premiér jasne povedal na tlačovej konferencii, že máme byť konkurencieschopní voči V4,“ uviedol podpredseda UNAS Stanislav Skala. Tvrdí, že obom ministerstvám predložili návrhy, ktoré sú na úrovni krajín V4. „Chceme, aby sa čím skôr vyhlásil nový konkurz na mýtny systém, ale právnici musia posúdiť všetky dodatky k zmluve (o prevádzke mýtneho systému). Potom sa rozhodne, či táto zmluva je v súlade so zákonom a dá sa zrušiť alebo nie,“ dodal Skala.

UNAS žiada výrazné zvýšenie zliav z mýta pre vozidlá s hmotnosťou do a nad 12 ton v rozsahu 18 % až 26 %, resp. 27 % v závislosti od najazdenia počtu kilometrov (nad 5-tisíc, 10-tisíc, 20-tisíc, 30-tisíc, 50-tisíc a 60-tisíc kilometrov). V súčasnosti sú zľavy od 3 % do 11 %, resp. 12 %. Organizácia tiež napríklad chce zníženie ročnej sadzby dane z motorových vozidiel o 50 % pre hybridné motorové vozidlá, pre motorové vozidlá s pohonom na stlačený alebo skvapalnený zemný plyn, či na vodíkový pohon. Taký istý pokles dane žiada aj pre návesy a prívesy s platným osvedčením o kontrole technického stavu. Pre úžitkové vozidlá a autobusy by chcela nižšiu sadzbu tejto dane o 50 %, 40 %, resp. 30 % podľa emisnej triedy vozidla. Pre hybridné vozidlá, alebo s pohonom na zemný plyn a vodík by mal byť pokles sadzieb o polovicu.

Ministerstvo: Potrebujeme čas

„Ministerstvo financií aktuálne kvantifikuje dosahy návrhu, ktorý rezortu predložilo združenie UNAS, a v ktorom autodopravcovia navrhli úplne nový systém výpočtu dane z motorových vozidiel,“ uviedla riaditeľka tlačového odboru MF SR Alexandra Gogová. Rovnako aj rezort dopravy podľa hovorkyne prepočítava a vyhodnocuje posledný doručený návrh UNAS.

„Je dôležité pripomenúť, že nie je dôvod vyvíjať nátlak a prijať extrémne rýchlo unáhlené riešenie v priebehu niekoľkých hodín či dní. Daň z motorových vozidiel za rok 2020 bude splatná koncom januára 2021 a rovnako tak zľavy z mýta je možné uplatniť až od začiatku júla tohto roka,“ upozornila Gogová. Na nájdenie optimálneho riešenia je podľa nej dostatok času.

Podľa Gogovej minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) v pondelok rokoval o aktuálnom stave v kamiónovej doprave s ministrom financií Ladislavom Kamenickým (Smer-SD). O konkrétnych návrhoch budú ministri v stredu informovať vládu SR./agentury/

X X X

Počet obetí koronavírusu stúpol na 80. V Rakúsku hlásia dve nové podozrenia

Na 80 mŕtvych sa v pondelok zvýšil v Číne počet obetí nového koronavírusu. V najviac postihnutej provincii Chu-pej potvrdili 24 ďalších úmrtí a 371 nových prípadov nákazy. Aktualizované údaje z provincie Chu-pej, kde leží epicentrum šírenia vírusu – mesto Wu-chan -, zvyšujú celkový počet potvrdených infekcií v Číne na celkovo viac ako 2300.
S odvolaním sa na najnovšie údaje miestnych úradov zverejnených v pondelok o tom informuje agentúra AFP.

V Rusku vyvíjajú dve vakcíny

Ruské Štátne výskumné stredisko virológie a biotechnológií Vektor vyvíja proti novému koronavírusu dve vakcíny, ktoré by mali začať byť testované v júni. S odvolaním sa na správu zverejnenú v časopise sibírskeho oddelenia Ruskej akadémie vied (RAN) Nauka v Sibiri o tom v pondelok informovala agentúra Interfax.

„Vyvíjame dve vakcíny, prototypy ktorých by mali začať byť testované už v júni,“ uviedol podľa časopisu riaditeľ centra Vektor Rinat Maksiutin s tým, že stredisko už vytvorilo dve zariadenia určené na diagnostiku nového koronavírusu.
Ako uviedol Interfax, do polnoci z nedele na pondelok zaznamenali v Číne už 2794 prípadov nákazy novým koronavírusom, čo predstavovalo nárast o 769 prípadov za predošlých 24 hodín. Podozrenie na nákazu je pritom u ďalších približne 3800 osôb.

Mimo pevninskej Číny bolo osem prípadov zaznamenaných v Hongkongu a päť v Macau. Na Taiwane sa podľa dostupných informácií nakazili štyria ľudia. Ďalších sedem prípadov zaznamenali v Thajsku, štyri v Austrálii, pričom bol v pondelok potvrdený piaty prípad, štyri v Singapure a Japonsku, po tri v Južnej Kórei, Spojených štátoch, Malajzii a vo Francúzsku, dva vo Vietname a jeden v Nepále, spresnil Interfax. V prípade Japonska hovoria však najnovšie správy už o štyroch nakazených.

Trump ponúka pomoc

Americký prezident Donald Trump oznámil, že Spojené štáty ponúkajú Číne pomoc v boji proti šíreniu vírusu. Informovala o tom agentúra AFP.„V súvislosti s vírusom vedieme s Čínou intenzívnu komunikáciu,“ napísal Trump na Twitteri.

Trump uviedol, že v USA sa síce objavilo „veľmi málo prípadov“ ľudí nakazených novým koronavírusom, avšak uistil, že americké úrady situáciu pozorne monitorujú. „Číne a prezidentovi Si Ťin-pchingovi sme ponúkli akúkoľvek pomoc, ktorá je potrebná. Naši experti sú výnimoční,“ napísal Trump.

Rakúsko má ďalšie dve podozrenia

Dva nové prípady podozrenia na nákazu sa objavili aj v Rakúsku. Dvaja rakúski občania – jeden muž a jedna žena – prišli nezávisle od seba do dvoch viedenských nemocníc s príznakmi typickými pre tento vírus, akými sú kašeľ a horúčka. Informovala o tom agentúra APA s odvolaním sa na združenie viedenských nemocníc (KAV).

Príznaky vírusu sa u oboch Rakúšanov objavili po tom, ako sa vrátili z Číny. To, či boli aj v provincii Chu-pej, ktorá je epicentrom nákazy, nebolo bezprostredne známe. Hospitalizovaní sú na izolačke v Nemocnici Františka Jozefa vo Viedni.
Ako uviedla KAV, obaja pacienti sú vo všeobecnosti v dobrom zdravotnom stave a nie sú ťažko chorí.

V nedeľu bolo v Rakúsku vyvrátené podozrenie na nákazu v súvislosti s čínskou letuškou, ktorú v sobotu večer hospitalizovali s príznakmi chrípkového ochorenia. Druhý podozrivý prípad bol vyvrátený po výsledkoch testov v pondelok. Išlo o Rakúšanku, ktorá bola v Číne na dovolenke a v nedeľu ju hospitalizovali pre podozrenia z tohto vírusu.
Šéf WHO odcestoval do Číny

Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus odcestoval v nedeľu do Číny, aby tam osobne prerokoval vývoj situácie po tom, ako sa v krajine rozšíril nový typ koronavírusu a zabil 56 ľudí. Informovala o tom agentúra AFP.

„Moji kolegovia z WHO a ja by sme radi porozumeli najnovšiemu vývoju a posilnili naše partnerstvo s Čínou pri poskytovaní ďalšej ochrany proti šíreniu choroby,“ napísal na Twitteri šéf tejto medzinárodnej organizácie so sídlom v švajčiarskej Ženeve.

Nemecko zvažuje evakuáciu

Nemecká vláda zvažuje evakuáciu svojich občanov z Wu-chanu. S odvolaním sa na pondelkové vyhlásenie nemeckého ministra zahraničných vecí Heika Maasa o tom informovala agentúra AFP.

„Zvažujeme možnosť evakuácie všetkých nemeckých občanov, ktorí o to budú mať záujem,“ uviedol Maas na tlačovej konferencii s tým, že Peking vyslal do Wu-chanu tím špecialistov, aby poskytli podporu Nemcom, ktorí sa tam momentálne nachádzajú. Tých je podľa slov šéfa nemeckej diplomacie „dvojciferný počet“.

Berlín zároveň svojich občanov vyzval, aby sa v súvislosti so smrtiacim vírusom vystríhali „zbytočných ciest“ do Číny.
„Cestovatelia by mali zvážiť odloženie, prípadne zrušenie akýchkoľvek zbytočných ciest do Číny,“ zdôraznil Maas.

Japonsko evakuuje svojich občanov z čínskeho Wu-chanu

Japonsko plánuje evakuovať stovky svojich občanov zo stredočínskeho mesta Wu-chan, kde sa začala epidémia nového koronavírusu. V pondelok o tom informoval zákonodarca a generálny tajomník japonskej vládnej Liberálnodemo¬kratickej strany (LDP) Tošihiro Nikai, ktorého citovala tlačová agentúra DPA.

Tokio plánuje poslať charterový let do spomínaného hlavného mesta čínskej provincie Chu-pej v utorok a evakuuje odtiaľ japonských občanov, ktorí si želajú vrátiť sa domov. Vláda potvrdila, že v provincii žije približne 560 japonských štátnych príslušníkov, spresnil minister zahraničných vecí Tošimicu Motegi.

V nedeľu zistili v Japonsku štvrtý prípad nákazy smrtiacim vírusom, ktorý sa šíri z Číny. Návštevníkovi pochádzajúcemu z Wu-chanu, mužovi po štyridsiatke, diagnostikovali v strednom Japonsku zápal pľúc spôsobený novým koronavírusom, informovalo ministerstvo zdravotníctva.

Muž pricestoval do Japonska minulý týždeň a v piatok 24. januára išiel do nemocnice v prefektúre Aiči, lebo sa uňho objavila horúčka. Diagnózu mu potvrdili v nedeľu, dodala agentúra Kjódó.

Tokio potvrdilo druhý a tretí prípad v piatok a v sobotu, keď dvom návštevníkom z Wu-chanu – mužovi so ženou – diagnostikovali toto vírusové ochorenie.

Prvý prípad zistili v polovici januára, keď mal čínsky občan žijúci v okolí Tokia pozitívne testy na vírus. Tento Číňan začiatkom januára navštívil Wu-chan.

Malajzia zakázala návštevníkom z provincie Chu-pej vstup

Vstup na svoje územie zakázala Malajzia návštevníkom z čínskej provincie Chu-pej, v ktorej sa nachádza mesto Wu-chan. Informovala o tom agentúra AFP. Ako uviedla kancelária malajzijského premiéra Mahathira Mohamada, úrady prestanú osobám z predmetného regiónu udeľovať víza. „Vláda sa rozhodla pozastaviť dočasne všetky imigračné konania, ktoré sa týkajú občanov Číny z mesta Wu-chan, ako aj provincie Chu-pej,“ uviedla kancelária vo svojom vyhlásení.

Malajzia zatiaľ potvrdila štyri prípady nákazy novým koronavírusom. Nakazené osoby, pôvodom z Wu-chanu, prišli do krajiny na dovolenku cez Singapur. Všetci pacienti, vrátane dvoch detí, sú v stabilizova¬nom stave.

Malajziu navštívilo vlani 2,94 milióna návštevníkov z Číny, pričom krajina si dala za cieľ zvýšiť tento počet na 3,48 milióna.
Petícia zverejnená na stránke change.org s výzvou pre malajzijskú vládu, aby zakázala do krajiny vstup všetkým občanom Číny, medzitým vyzbierala 383 000 z cieľových 500 000 podpisov.

Juhokórejský prezident chce dôkladné kontroly

Juhokórejský prezident Mun Če-in nariadil v pondelok dôkladnú kontrolu všetkých ľudí prichádzajúcich z Wu-chanu. Informácie priniesla juhokórejská tlačová agentúra Jonhap. Na zasadnutí s predstaviteľmi niektorých ministerstiev Mun naliehal, že je potrebné „podniknúť všetky možné opatrenia“, aby sa zabránilo zhoršeniu situácie. Mun v rámci opatrení nariadil svojmu personálu, aby zmobilizoval vojenských lekárov a zdravotné sestry a v prípade potreby využil vojenské zariadenia.

Prezident takisto vyzval na pozorné sledovanie vplyvu koronavírusu na ekonomiku Južnej Kórey. Minister financií bude mať v utorok mimoriadne stretnutie s expertmi na túto tému.Juhokórejský prezident zdôraznil dôležitosť komunikácie a prikázal transparentné a včasné poskytovanie informácií verejnosti.

Mun tiež požiadal svoj personál, aby čo najviac propagoval spôsoby prevencie voči smrtiacemu vírusu a tiež ohlasovanie prípadov infekcie na horúcu linku „1339“ zriadenú vládou.

V meste Wu-chan sa nachádzajú aj Maďari

Maďarský rezort diplomacie zatiaľ nemá informácie o nákaze občanov Maďarska koronavírusom, ale na základe dobrovoľnej registrácie eviduje pobyt šiestich Maďarov v uzatvorenej čínskej provincii. Povedal to v pondelok pre komerčnú spravodajskú rozhlasovú stanicu InfoRádió hovorca ministerstva zahraničných vecí Tamás Menczer.
„Piati sú v meste Wu-chan, z nich štyria pracujú na rôznych pozíciách pri znovuotvorení jednej fabriky. Ich zmluva trvá do začiatku februára a nechcú sa skôr vrátiť do vlasti,“ konštatoval Menczer.

Piaty Maďar by podľa jeho slov chcel opustiť mesto i provinciu, avšak zostáva v Číne, pričom šiesty avizoval snahu z Činy odísť. V tom mu podľa hovorcu pomôže veľvyslanectvo Maďarska v Pekingu.S uvedenými občanmi Maďarska v Číne rezort diplomacie udržiava priebežne kontakt, zdôraznil Menczer a dodal, že všetci šiesti sú zdraví a nepodľahli panike.

Mongolsko dočasne zatvorí univerzity a hraničné priechody

Mongolsko s platnosťou od pondelka do 2. marca uzatvorí všetky univerzity a vzdelávacie inštitúcie s cieľom zabrániť šíreniu nového koronavírusu. Informovali o tom štátne médiá s odvolaním sa na výsledky zasadnutia vlády.
Krajina taktiež od pondelka uzavrie všetky hraničné priechody pre osobnú automobilovú dopravu a chodcov. V Mongolsku budú taktiež zrušené všetky verejné zhromaždenia, píše agentúra Reuters.

Čínsky ministerský predseda Li Kche-čchiang v pondelok uskutočnil svoju prvú návštevu mesta Wu-chan v provincii Chu-pej po tom, ako v meste vypukol smrtiaci vírus, ktorý sa rozšíril po celej krajine a vyvolal globálne obavy pred novou nákazou, informovala agentúra AFP.

Úrady na sociálnych sieťach informovali ako premiér v maskou na tvári osobne dohliada na úsilie na zabránenie šíreniu vírusu. Čína medzičasom zvýšila počet osôb nakazených vírusom na 2744.

Nový koronavírus 2019-nCoV, podobný pôvodcovi ochorenia SARS, spôsobuje zápal pľúc a prenáša sa z človeka na človeka. Jeho inkubačná doba je v priemere desať dní; najkratšia registrovaná doba bola len jeden deň a najdlhšia 14 dní./agentury/

X X X

Katalánsky parlament rozhodol o odobratí poslaneckého mandátu premiérovi Torrovi

Katalánsky regionálny parlament v pondelok rozhodol o odobratí poslaneckého mandátu katalánskemu premiérovi Quimovi Torrovi, ktorému súd zakázal zastávať verejnú funkciu, informovala agentúra AP. Najvyšší regionálny súd Katalánska Torru v decembri 2019 uznal za vinného z neuposlúchnutia úradného nariadenia a odsúdil ho na 18-mesačný zákaz zastávania verejného úradu.

Torra podľa súdu odmietol dodržiavať nariadenia španielskej ústrednej volebnej komisie, a nie je teda spôsobilý zastávať verejný úrad. Komisia na základe verdiktu súdu rozhodla, že Torrovi by mali odobrať poslanecké kreslo.
Torra voči predmetnému rozsudku podal odvolanie na najvyšší súd. Ten však minulý týždeň rozhodol, že Torra by mal byť zbavený poslaneckého mandátu dovtedy, kým najvyšší súd neprijme konečné rozhodnutie v súvislosti so zákazom výkonu verejnej funkcie.

Najvyšší súd nerozhodol o tom, či stratou poslaneckého mandátu bude musieť Torra odstúpiť aj z pozície premiéra, uviedol na svojej webovej stránke denník El País. O tom musí ešte rozhodnúť katalánsky parlament

Rozhodnutie o odobratí poslaneckého mandátu Torrovi prijalo vedenie katalánskeho parlamentu.

Torra je na čele koalície zloženej z dvoch hlavných katalánskych separatistických strán Spoločne pre Katalánsko (JxC) a Republikánskej ľavice Katalánska (ERC).

JxC podľa AFP rozhodnutie volebnej komisie nerešpektovala. ERC však uviedla, že nerešpektovanie rozhodnutia by mohlo viesť o ochromeniu katalánskeho parlamentu.

Ústredná volebná komisia vydala v marci 2019 príkaz, aby z budovy, v ktorej sídli katalánska vláda, odstránili symboly vyjadrujúce podporu nezávislosti Katalánska. Komisia takýto príkaz vydala opakovane v období pred aprílovými parlamentnými voľbami i májovými voľbami do Európskeho parlamentu. Torra podľa vlastných slov príkaz nerešpektoval, pretože bol „nezákonný“./agentury/

X X X

Recept USA na dohodu s EÚ: Presvedčte ľudí, že americké potraviny sú dobré

Európska únia by mala prehodnotiť svoje potravinové a poľnohospodárske normy pri obchodných vzťahoch so Spojenými štátmi, čo Američanom pomôže vyriešiť obchodný deficit s EÚ vo výške 10 až 12 miliárd amerických dolárov. Uviedol v pondelok v Bruseli americký minister poľnohospodárstva Sonny Perdue, ktorého citovala tlačová agentúra DPA.
Perdue sa stretol s novinármi predtým, ako sa dostavil na rokovania so svojimi rezortnými partnermi na zasadnutí Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov.

DPA pripomenula, že prezident USA Donald Trump po zabránení možnej obchodnej vojny s Čínou, obrátil svoju pozornosť na EÚ a chce doriešiť otázku hlbokého deficitu v obchodných tokoch medzi Spojenými štátmi a Úniou. V prípade nedosiahnutia potrebnej dohody hrozí zvýšením ciel pre automobily dovážané z Európy.

Predchádzajúce snahy o dosiahnutie obchodnej dohody medzi EÚ a USA sa nevydarili čiastočne aj pre odmietanie Európanov otvoriť svoj poľnohospodársky sektor dovozom z USA. Európski spotrebitelia sa obávajú, že americký voľnejší prístup k technológiám, ako sú geneticky modifikované organizmy či hormóny povolené v USA, môžu byť škodlivé pre zdravie a životné prostredie.

Perdue zdôraznil, že je zodpovednosť úradov EÚ, aby presvedčili širokú verejnosť, že americké potravinové normy sa zakladajú na spoľahlivých vedeckých metódach a potravinovej bezpečnosti. Zároveň odmietol obavy EÚ, že obchodná dohoda s USA by mohla otvoriť dvere pre teraz zakázaný predaj chlórovaných kurčiat. EÚ rovnako odmieta aj dovoz hormonálne upraveného hovädzieho mäsa, kde americká strana tvrdí, že obavy Európanov spájané s takto upraveným mäsom nikdy neboli vedecky podložené.

„Na ošetrenie kuracieho mäsa nepoužívame chlór,“ uviedol Perdue a spresnil, že na odstránenie patogénov pri chove hydiny sa používa „v podstate ocot“.

Očakáva sa, že agrorezort bude jednou z tém rokovaní o vzájomných obchodných vzťahoch medzi Donaldom Trumpom a šéfkou Európskou komisie Ursulou von der Leyenonovou, ktorá by mala v najbližších týždňoch vycestovať do Washingtonu./agentury/

X X X

Dago Daniš: Pavol Rusko sa preriekol. A priznal farbu

Občas sa advokátovi stane, že svojho klienta neustráži. Ten vybehne medzi novinárov. A porozpráva niečo, čo vyzerá ako priznanie viny. Presne toto sa stalo Pavlovi Ruskovi počas procesu ku kauze zmenky. Začneme októbrom 2019. Vtedy sme v komentári písali o možných dôvodoch, prečo sa Rusko dohodol s Kočnerom. A spoločne prišli s príbehom o zmenkách za 69 miliónov eur, ktoré vraj Kočnerovi nemá zaplatiť nemajetný Rusko, ale ručiteľ (Markíza a jej akcionári).
Predpoklad

V skratke: v komentári sme predpokladali, že Kočner aj Rusko sa niekedy po roku 2015 zhodli, že obaja vycúvali z Markízy lacno. Aspoň v porovnaní s inými (Kováčikom a Fiľom), ktorým americký akcionár vyplatil po miliarde korún. Kočner s Aghom predtým dostali za vycúvanie z televízie 80 miliónov korún. A Rusko menej ako 500 miliónov korún – z ktorých mu ešte odrátali staršie podlžnosti...

Zmenky, podľa prokuratúry falšované a antedatované po roku 2015, mali byť pre Kočnera aj pre Ruska nástrojom na dodatočné „vyrovnanie“ účtov s akcionármi Markízy. Ak by si sumu 69 miliónov za Kočnerove zmenky rozdelili, obaja by mali po odrátaní nákladov niečo cez 30 miliónov eur. Alebo v starej mene miliardu korún. Ako Kováčik s Fiľom.
V pondelok Pavol Rusko počas procesu prišiel medzi novinárov. A preriekol sa. Po otázke redaktorky Aktuality.sk Laury Kellöovej, prečo spolupracuje s Kočnerom, nervózne priznal viac, ako by mu dovolil advokát.

Potvrdenie predpokladu

Rusko vysvetlil, že pred pár rokmi sa rozhodoval, či potvrdí, ako to bolo. Myslel tým Kočnerov príbeh o zmenkách akože z roku 2000. A rozhodol sa spolupracovať s Kočnerom (ktorý ho mal zažalovať na 69 miliónov eur), pretože sa cítil okradnutý. Rusko pripomenul, že jeho partneri Kováčik s Fiľom dostali od amerického akcionára výrazne viac ako on. Bolo to v roku 2007.

Potom prišla opäť otázka na Ruska, prečo spolupracuje s Kočnerom. Odpoveď Ruska: „No preto, preto, lebo som zistil, že ma okradli tí, ktorých som považoval za priateľov.“ Teda CME a jeho spoločínci z Markízy, ktorí na odchode zarobili viac ako on.

Ďalšia otázka redaktorky: takže ste sa spolčili s nepriateľom Kočnerom? Odpoveď Ruska: „To nie je o spolčení, to je o tom, že som sa rozhodol do toho ísť. A povedať, ako to bolo.“ A hneď to zaklincoval ďalším vyznaním: „Lebo bez môjho potvrdenia, ako to bolo, by zmenky nemali cenu. A tí, ktorí okradli mňa a moju rodinu, by sa nám smiali.“

Kto je protistrana

Na záver si ešte Rusko pomýlil protistranu sporu. Tou je formálne Kočner, ktorý si od Ruska, prípadne od ručiteľa (Markízy) nárokoval preplatiť zmenky za 69 miliónov eur. Kočner je v obchodnom spore žalobca, Rusko a Markíza sú žalovaní. Ako údajní dlžníci.

Rusko však za svoju protistranu neoznačil Kočnera, ale Markízu a jej vlastníkov. Po otázke, či rátal so stíhaním a trestom, reagoval: „Rátal som s obrovským vplyvom protistrany, o ktorej som vedel, čoho je schopná... A či to za to stálo alebo nestálo: v jednej chvíli som sa tak rozhodol. A dobojujem to do konca.“

Hm. V jednej chvíli sa tak rozhodol.

Rusko to vystihol. Rozhodoval sa, či ísť spolu s Kočnerom do sporu proti Markíze.

Ak by bol zmenky podpísal v roku 2000, ako to tvrdia spolu s Kočnerom, po roku 2015 by sa Rusko nerozhodoval, či ísť proti „Markíze s obrovským vplyvom“. Kočner by mal predsa platné, nefalšované zmenky z roku 2000, keď bol Rusko konateľom Markízy. A Rusko by sa bol rozhodoval akurát tak o tom, či ísť do sporu s Kočnerom, ktorému mal byť dlžný 69 miliónov.

Záver: Ruskovi sa pomerne dlho darilo krotiť vášne – a popierať, že by bol pri zmenkách vopred dohodnutý a spolčený s Kočnerom. Proti Markíze.

V pondelok sa neovládol a rovno na chodbe súdu pred novinármi priznal farbu. Potvrdil, že sa „rozhodoval“ a potom „spojil“ s Kočnerom, lebo v Markíze ho vraj „najbližší okradli“.

Rusko sa ešte pochválil, že nabudúce povie viac.

Ak dodrží slovo, je tu silné riziko, že jeho (v skutočnosti Kočnerov) advokát to nevydrží.
A skolabuje, aktuality.sk

X X X

Trumpova vláda môže obmedziť vydávanie zelených kariet, rozhodol súd

Vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa môže prisťahovalcom zablokovať získanie trvalého pobytu v USA, ak ich považuje za budúcu záťaž pre sociálny systém. Dnes tak podľa agentúry Reuters rozhodol Najvyšší súd USA, ktorý zvrátil rozhodnutie odvolacieho federálneho súdu.

Trumpova administratíva chce v rámci sprísňovania prisťahovaleckej politiky obmedziť vydávanie takzvaných zelených kariet tým migrantom, u ktorých možno predpokladať, že budú čerpať sociálnu a zdravotnú pomoc, ako sú príspevky na bývanie, potravinové poukazy či prístup do dotovaného zdravotného programu Medicaid. Zelené karty oprávňujú držiteľa na trvalý pobyt v USA.

Kvôli vládnym plánom podalo žalobu niekoľko amerických štátov a tiež mesto New York aj neziskové organizácie. Odvolací súd opatrenie vlani v októbri zablokoval, čo zdôvodnil tým, že plán je nezlučiteľný s ideou amerického sna. Najvyšší súd ale blokáciu zamietol, čím umožnil vláde, aby pravidlo začala uplatňovať.

Verdikt Najvyššieho súdu USA neznamená ukončenie právnej bitky v tejto veci, súdy budú ďalej pokračovať. Vláda ale teraz môže po záujemcoch o zelené karty požadovať, aby doložili, že sa nestanú záťažou amerického sociálneho systému. Ročne o zelené karty žiada okolo 544-tisíc ľudí, nové opatrenie by sa potom podľa vládnych štatistík mohlo týkať až 382-tisíc z nich, uviedla agentúra AP./agentury/

X X X

Policajné helikoptéry museli stáť. Bryantovci si v hmle vypýtali výnimku

Helikoptéra, po páde ktorej v nedeľu zahynul jeden z najlepších basketbalistov histórie Kobe Bryant, dostala v nepriaznivom počasí výnimku na svoj let. Uviedol to denník New York Times s odvolaním sa na audiozáznam komunikácie pilota s riadiacou vežou.

V čase nehody bolo v kopcovitej oblasti neďaleko Los Angeles tak hmlisto, že na zemi museli zostať aj inak patrolujúce policajné helikoptéry. Stroj S-76 Sikorsky, v ktorom boli okrem Bryanta a jeho 13-ročnej dcéry aj ďalší siedmi ľudia, ale dostal povolenie na štart podľa špeciálnych vizuálnych letových pravidiel.
Helikoptéra sa zrútila v blízkosti mesta Calabasas v štáte Kalifornia v nedeľu približne o desiatej hodine ráno miestneho času. Nehodu nikto neprežil./agentury/