iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Vo vražde Kuciaka v pondelok vypovedať Haščák, Bödör

Norbert Bödör sa podľa Petra Tótha skladal spolu s Marianom Kočnerom na sledovanie novinárov. V kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej by mali pred senátom Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v pondelok (20. 1.) vypovedať spolumajiteľ finančnej skupiny Penta Jaroslav Haščák a nitriansky podnikateľ Norbert Bödör.

Haščák potvrdil, že sa pozná s obžalovaným Marianom Kočnerom približne 15 rokov. Mesiac pred vraždou novinára mu mal vulgárne napísať, že pracuje na niekoho odstránení. Podľa Haščákových slov z prípravného konania rozprával o dnes už bývalom vyšetrovateľovi kauzy Gorila Lukášovi Kyselicovi a jeho odstavení z vyšetrovania prípravy vraždy Sylvie Volzovej. Z tej je obžalovaný exriaditeľ TV Markíza Pavol Rusko.

Vypovedať má v pondelok pred súdom aj Bödör, ktorý sa podľa niekdajšieho príslušníka Slovenskej informačnej služby a exnovinára Petra Tótha skladal spolu s Marianom Kočnerom na sledovanie novinárov. Tóthovi sa mal zveriť aj so záujmom sledovať opozičných politikov aj členov Smeru-SD. Tóth je presvedčený, že sa Bödör na objednávke vraždy Kuciaka nepodieľal, mal však pravidelné informácie zo stavu vyšetrovania.

Vražda z pomsty

Z vraždy novinára a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sú obžalovaní Marian Kočner, Alena Zsuzsová, Tomáš Szabó a Miroslav Marček Marian Kočner si mal podľa prokuratúry objednať Kuciakovu vraždu z pomsty za Kuciakove články o jeho ekonomickej trestnej činnosti. Ku vražde novinára sa priznal Zoltán Andruskó, ktorý je za vraždu už právoplatne odsúdený po schválení dohody o vine a treste.

Ku samotnej streľbe sa priznal Miroslav Marček, v prípade je naďalej obžalovaný. Údajný objednávateľ Marian Kočner, sprostredkovateľka Alena Zsuzsová a jeden z vykonávateľov Tomáš Sz. naďalej trvajú na svojej nevine, aktuality.sk

X X X

Kočnerova knižnica: Tóthov telefón prezrádza, s kým boli v Chorvátsku

Marian Kočner na dovolenke v Chorvátsku, na lodi bola s ním aj Zuzana Tománková-Miková

Telefón kľúčového svedka v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej obsahuje video z dovolenky s Marianom Kočnerom. Jeden z kľúčových svedkov v prípade vraždy novinára – Peter Tóth – zrejme pred súdom nepovedal všetko. Na dovolenke, kde mal Kočner priznať plány na likvidáciu novinára, neboli sami. Vďaka dátam, ktoré získala mezinárodná sieť investigatívnych novinárov Organized Crime and Corruption Reporting Project (OCCRP) a sprístupnila ich slovenským médiám, Aktuality.sk získali nahrávku z Chorvátska.

Okrem Kočnera a Tóthovej ženy je na nej aj advokátka Zuzana Tománková-Miková z Čistého dňa. Prečo ju Tóth pri svojej výpovedi pred súdom nespomenul, nie je jasné.

Zmizne novinár a bude pokoj

Bolo leto 2017 a Marian Kočner pozval rodinu jeho najbližšieho spolupracovníka Petra Tótha na spoločnú dovolenku v Chorvátsku.„Prechádzali sme sa po prístave. Marian Kočner mi rozprával, akí sú slovenskí novinári, že manipulujú verejnou mienkou, že zneužívajú právo, že aj niektorí politici sú takí. Dával som mu za pravdu.“ povedal Tóth na súde.

„Vtedy sa Marian Kočner nie prvý a nie poslednýkrát vyjadril predo mnou tak, že ‚by stačilo, keby sa fyzicky odstránil, zavraždil, zlikvidoval jeden novinár a bol by pokoj‘," doplnil svoju výpoveď Tóth.

O niekoľko mesiacov neskôr našli vo Veľkej Mači zavraždeného investigatívneho novinára, ktorý o Kočnerovi intenzívne písal a upozorňoval na jeho miliónové podvody. Bývalý siskár a novinár Tóth o Kočnerových nenávistných plánoch povedal aj pred súdom v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

„Kto bol ešte s nami na dovolenke?“ pýtal sa Kočner v pojednávacej miestnosti a na stoličke svedka ostalo chvíľu ticho. „Váš pes Brenda,“ ironicky poznamenal Tóth. Na opakovanú otázku odvetil, že si nepamätá.

V jednom z množstva mobilných telefónov zadržaných políciou pri vyšetrovaní vraždy sa však nachádza krátke video, ktoré naznačuje, aké meno chcel Kočner počuť. Krátke, pár sekundové video z lode ukazuje smejúcu sa Tóthovu manželku, Kočnera za kormidlom a Zuzanu Tománkovú-Mikovú. Podľa ostatných videií a fotografií v telefóne sa dá predpokladať, že išlo o telefón Petra Tótha. Ten na naše otázky nereagoval.

Nový svedok?

Kočner nepovedal, prečo chcel od Tótha vedieť meno ďaľšej osoby z dovolenky. Viac nechcel prezradiť ani jeho obhajca Marek Para. „Dôvody vedúce svedka Petra T. vo svojej výpovedi vedome jednak zamlčiavať fakty a tiež uvádzať nepravdivé okolnosti musí skúmať v prvom rade súd. Svoj názor a ani faktické poznatky zaťiaľ z pohľadu obhajobnej stratégie a objektívnosti vedenia konania nemôžem prezradit, nakoľko do úvahy prichádzajú výsluchy konkrétnych osôb, ako aj konfrontácie medzi svedkami navzájom.“

Z jeho odpovede teda vyplýva, že Kočnerova obhajoba môže ešte navrhnúť, aby súd vypočul Tománkovú-Mikovú, prípadne ju s Petrom Tóthom konfrontovať.

Samotná Tománková-Miková sa k tejto veci odmietla pre médiá vyjadriť.

Kto je Zuzana Tománková-Miková:

• manželka riaditeľa a spoluzakladaťelka bývalého resocializačného centra Čistý deň;
• v kauze Čistý deň išlo o zneužívanie klientiek resocializačného centra jej zamestnancami, resp. o nedodržiavanie správnych postupov;
• Tománková-Miková verejnosti prezradila, že jednej z klientiek mal písať nevhodné návrhy aj Boris Kollár;
• v minulosti pracovala na úrade vlády za čias Roberta Fica, v tom istom období centrum získalo dotáciu 130-tisíc eur;
• po prepuknutí kauzy bola Tománková-Miková odfotená v spoločnosti Mariana Kočnera a Petra Tótha, s komunikáciou kauzy jej pomáhal aj Erik Tomáš zo Smeru;
• je jednou z advokátok Mariana Kočnera, aktuality.sk

X X X

Danko tvrdí, že SNS nevytvorí koalíciu so Smerom, ĽSNS a Sme rodina

Slovenská národná strana (SNS) nevytvorí po februárových parlamentných voľbách koalíciu so Smerom, ĽSNS a Sme rodina. V nedeľnej diskusnej relácii Televízie Markíza Na Telo to povedal predseda parlamentu Andrej Danko (SNS), ktorý sa s ĽSNS nechce spájať.

Spoluprácu s ĽSNS vylúčil aj líder mimoparlamentnej strany Za ľudí a exprezident Andrej Kiska. Zároveň uviedol, že každé zlyhanie politikov, ktoré sa ukazuje, nahráva extrémistom. Na otázku, či by bol radšej v koalícii s hnutím OĽaNO alebo Sme rodina, exprezident uviedol, že by si zvolil radšej Matoviča.

„Vidíme, že ľudia odchádzajú od strany Smer a inklinujú k extrému. Pokiaľ však vidíme, ako Marian Kočner úkoluje generálneho prokurátora (bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, pozn. red.), ak vidíme, ako sa rozpráva minister financií (exminister Ján Počiatek, pozn. red.) s Trnkom o miliónoch eur, tak ako majú potom ľudia veriť v spravodlivosť," spýtal sa Kiska.

V súvislosti s prepustením bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku z policajného zadržania Danko uviedol, že ho prekvapilo vyjadrenie prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Podľa neho by ústavní činitelia mali byť v tejto súvislosti viac zdržanlivejší, on sám nechce vynášať rozsudky.

Kiska v diskusnej relácii nevylúčil, že strana Za ľudí bude mať po voľbách záujem o ministerstvo vnútra. Nepokladá za fér, aby sa už teraz diskutovalo, kto bude mať po voľbách toto ministerstvo. Tvrdí však, že na čele tohto ministerstva on stáť nechce.

Jednou z tém diskusie bol aj Ľubomír Vážny, ktorý pôsobí ako šéf Sociálnej poisťovne, kvôli jeho rozhodnutiam o mýte vo funkcii ministra dopravy. Danko poznamenal, že na jeho odvolávanie nebude tlačiť. „Nie je to v mojej kompetencii, ale je to v kompetencii vlády SR a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny,“ povedal Danko. Zároveň verí, že v súvislosti s mýtom bude vyvodená aj zodpovednosť. Kiska takisto volá po vyvodení zodpovednosti. Podľa jeho slov by konal tak, že by SkyToll požiadal o zmenu zmluvy.

Danko v diskusnej relácii Na telo nepovedal, či by v prípade vypadnutia SNS z parlamentu už nebol predsedom strany. „Pokiaľ by sme nemali päť percent, musel by som konať,“ komentoval s tým, že mu v marci zaniká funkcia predsedu SNS. Ako doplnil, namiesto neho by nemal byť prípadným predsedom Jaroslav Paška, ale „mala by prísť generačná obmena“./agentury/

X X X

Čaputová: Fašizmus pestuje v ľuďoch hnev a pohŕdanie inými

Fašizmus pestuje v ľuďoch hnev a pohŕdanie inými. Politiku, ktorá má byť správou vecí verejných vo verejnom záujme, mení na organizovanie nenávisti. Počas nedeľného spomienkového podujatia pri príležitosti 75. výročia vypálenia obcí Ostrý Grúň a Kľak v okrese Žarnovica nacistickými jednotkami to skonštatovala prezidentka SR Zuzana Čaputová.
VIDEO: Prezidentka Zuzana Čaputová a predseda vlády SR Peter Pellegrini sa zúčastnili spomienkového podujatia.
„Dnes sa fašizmus priživuje na pocite spoločenskej, sociálnej či hospodárskej krivdy, ktorý zasiahol nemalý počet našich spoluobčanov,“ uviedla prezidentka.

Ako ďalej konštatovala vo svojom príhovore počas spomienkového zhromaždenia, na ktorom sa zúčastnili stovky ľudí, aj v 20. a 30. rokoch minulého storočia si mnohí mysleli, že sa nenávistné reči nikdy nedostanú ďalej. „Dnes už vieme, ako veľmi sa mýlili. História nás poučila, kam chodník nenávisti a vylučovania vedie, ak naň spoločnosť raz vykročí. Je to chodník, ktorý vedie k tragédiám a k zločinom, aké sa stali aj tu v Kľakovskej doline,“ pokračovala.

Podľa prezidentky je nesmierne dôležité pamätať na tieto udalosti a pravidelne si ich pripomínať aj osobnou prítomnosťou, a to aj vzhľadom na to, že myšlienky fašizmu nie sú u nás mŕtve. „V istej podobe tu stále pretrvávajú tieto tendencie a je veľmi dôležité pamätať na to, čo to znamená a že to je naozaj veľké utrpenie,“ skonštatovala Čaputová a dodala, že akékoľvek šírenie nenávisti je nebezpečné.

Pellegrini: Nerezignujme na demokratické hodnoty a túžbu po slobode

Žijeme v čase, keď fašistické myšlienky opäť ožívajú a hľadajú si svoje plazivé cesty k ľuďom. Preto je dôležité nerezignovať na demokratické hodnoty a túžbu našich predkov po slobode. Počas nedeľného spomienkového podujatia to vyhlásil premiér Peter Pellegrini.

Ako ďalej uviedol vo svojom príhovore počas stretnutia, je dôležité odolať pokušeniu rýchlych a vábivých sľubov, ktoré nie sú žiadnymi skutočnými riešeniami našich spoločných problémov. Naopak, tie dosiahneme len v spolupráci v národnom zmierení a vzájomnej tolerancii.

„Som veľmi rád, že spolu s pani prezidentkou tu dnes spoločne vysielame jasný signál, že urobíme všetko pre to, aby sme spoločnosť viedli k tomu, aby sa takáto zvrátená ideológia, ktorá bola počiatkom týchto tragických udalostí, nikdy na Slovensku nedostala k moci a tieto udalosti sa nemohli nikdy zopakovať,“ skonštatoval premiér.

Pellegrini vyhlásil, že v roku, keď si pripomíname 75. výročie ukončenia 2. svetovej vojny, chcú spustiť veľký celoslovenský projekt obnovy všetkých vojnových hrobov a pamätníkov vo všetkých obciach a mestách, a tiež miestach, kde boli ťažké boje. V najbližších dňoch sa preto chce stretnúť s predstaviteľmi Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a s ministerkou vnútra.

„Náklady očakávam rádovo v státisícoch. Vláda počas výjazdových rokovaní na sklonku minulého roka už na východe Slovenska pravidelne vyčleňovala peniaze na obnovu pamätníkov, ale chcem, aby to neboli len čiastkové lokálne rozhodnutia, ale aby to bol vládou prijatý národný program obnovy všetkých týchto pamätných miest, pretože je to našou povinnosťou a myslím si, že to aj patrí k prejavu jednej vyspelej demokratickej spoločnosti, uctiť si a pamätať tých, ktorí bojovali a padli za našu slobodu,“ dodal premiér.

Nacistické jednotky SS spolu so slovenskými prisluhovačmi postrieľali 21. januára 1945 v oboch dedinách spolu 148 obyvateľov. Mala to byť odplata za pomoc partizánom. Toto hnutie odporu malo totiž práve v tejto časti Slovenska silné zázemie./agentury/

X X X

Britská vláda zvažuje presídlenie Snemovne lordov z Londýna do Yorku

Iniciatíva je súčasťou ústavnej reorganizácie, ktorá sa začne na jar tohto roku. Snemovňa lordov, horná komora britského parlamentu, by mohla opustiť Londýn a presťahovať sa viac na sever Anglicka. Informovala o tom v nedeľu stanica Sky News s odvolaním sa na vládne zdroje.

Ako nové lokality pre Snemovňu lordov sa zvažujú mestá York a Birmingham. Iniciatíva je súčasťou ústavnej reorganizácie, ktorá sa začne na jar tohto roku.

Predseda Konzervatívnej strany James Cleverly potvrdil, že britský premiér Boris Johnson vážne zamýšľa presunúť politickú moc z Londýna do regiónov, kde konzervatívci v nedávnych parlamentných voľbách zaznamenali nárast podpory.
Cleverly dodal, že ministri preverujú „celú škálu možností, ako zabezpečiť, aby sa každá časť Spojeného kráľovstva cítila náležite prepojená s politikou“.

„Keď premiér deň po voľbách vystúpil s prejavom a vyhlásil, že toto bude vláda pre ľudí, myslel to vážne. To znamená prepojiť obyvateľov s vládou a politikou. Domnievam sa, že referendum z roku 2016 nebolo iba o našom vzťahu s Európskou úniou, ale aj o miliónoch ľudí a ich vzťahu s celkovou politikou,“ tvrdí Cleverly.

Nevyužívaný pozemok

Najväčším favoritom na presídlenie hornej komory je York, kde sa podľa Sky News nachádza nevyužívaný pozemok vo vlastníctve vlády. Členovia Snemovne lordov sa beztak v roku 2025 budú na šesť rokov sťahovať z Westminsterského paláca, ktorý čaká plánovaná rekonštrukcia za 3,5 miliardy libier.

Schádzať sa dočasne majú v Centre kráľovnej Alžbety II., ktoré sa nachádza blízko, ale Johnson hodlá túto príležitosť využiť na to, aby sa komora presídlila do účelovej budovy v severnej časti Anglicka.

Zatiaľ čo trojhodinová cesta vlakom medzi Londýnom a Yorkom je považovaná za prijateľnú, otázky vyvstávajú v súvislosti s ďalšími nákladmi vrátane výdavkov na výstavbu a bezpečnost, aktuality.sk

X X X

Turecko obvinilo Úniu z predsudkov voči cyperským Turkom

Turecko začalo vlani s vrtmi blízko Cypru, aj napriek varovaniam EÚ, a napriek tomu, že to vedie k zvyšovaniu napätia so susedmi - Gréckom a Cyprom.

Cyprus v nedeľu obvinil Turecko z „pirátstva“ po tom, ako Ankara ohlásila nové plány na ťažbu ropy a zemného plynu pri pobreží rozdeleného ostrova, aj napriek hrozbe sankcií zo strany Európskej únie (EÚ). „Turecko sa mení na pirátsky štát vo východnom Stredozemí,“ uviedol Cyprus, podľa ktorého sa Turecko vydalo „nezákonnú cestu“.

Ankara „opakovane ignorovala výzvy medzinárodného spoločenstva, najmä EÚ, aby ukončila svoje nezákonné aktivity“ v pobrežných vodách Cypru, uviedla vláda v Nikózii. Turecko na to v nedeľu reagovalo výzvou, aby EÚ skoncovala s predsudkami voči cyperským Turkom a ich právu na prieskumné vrty pri stredomorskom ostrove.

Turecko začalo vlani s vrtmi blízko Cypru, aj napriek varovaniam EÚ, a napriek tomu, že to vedie k zvyšovaniu napätia so susedmi - Gréckom a Cyprom, ktorí sú členmi bloku.

Turecký minister energetiky Fatih Donmez v piatok (17. 1.) povedal pre štátnu tlačovú agentúru Anadolu, že turecká vrtná loď Yavuz sa vydáva na Cyprus, čo podnietilo EÚ k varovným vyhláseniam.

„EÚ od roku 2003 mlčí, pokiaľ ide o uzurpovanie práv našej krajiny a práv cyperských Turkov vo východnom Stredomorí,“ uviedol v písomnom vyhlásení hovorca tureckého ministerstva zahraničných vecí Hami Aksoy

„Európska únia musí v prvom rade ukončiť túto politiku pod rúškom solidarity v Únii, ktorá je vzdialená realite, jej predsudkom a vykazuje dvojaké normy.“

Licencia na prieskum

Cyprus je rozdelený na dve časti od tureckej invázie v roku 1974, ktorú podnietil prevrat na gréckej strane. Turecko ako jediné vo svete podporuje separatistickú Severocyperskú tureckú republiku na severe ostrova.

Hovorca EÚ pre zahraničné záležitosti Peter Stano v reakcii na oznámenie o nových vrtoch v sobotu (18. 1.) uviedol, že sú potrebné konkrétne kroky na vytvorenie prostredia vedúceho k dialógu. „Zámer Turecka začať ďalší prieskum a vrty v širšom regióne ide, žiaľ, opačným smerom,“ uviedol vo vyhlásení Stano.

Aksoy informoval, že loď Yavuz mieri na juh Cypru do oblasti, v ktorej úrady separatistickej Severocyperskej tureckej republiky v roku 2011 udelili tureckej spoločnosti licenciu na prieskum.

Cyperská medzinárodne uznávaná vláda objavila ložiská plynu v pobrežných vodách v roku 2011, čo viedlo k vážnym sporom s Tureckom o právo na tieto morské zóny. Cyprus už pritom udelil licencie nadnárodným spoločnostiam na prieskum ropy a zemného plynu.

Turecko, ktoré nemá diplomatické vzťahy s cyperskou vládou, tvrdí, že niektoré oblasti sa nachádzajú buď na tureckom kontinentálnom šelfe, alebo v zónach, kde má separatistický štát cyperských Turkov právo na akékoľvek nálezy, aktuality.sk

X x x

Kollár má podmienky pre vstup do koalície. Beblavý chce prioritne celkovú zmenu

Líder hnutia Sme rodina Boris Kollár má niekoľko zásadných podmienok na vstup do povolebnej koalície, vylúčil však stranu Smer a ĽSNS. Povedal to v diskusnej relácii televízie TA3 V politike.

Predseda strany Spolu – občianska demokracia Miroslav Beblavý považuje za kľúčovú skôr celkovú zmenu systému na Slovensku. Obaja politici sa zhodli na tom, že je potrebné urobiť zásadné reformy v zdravotníctve, školstve či v justícii.
„Nevstúpim do vlády, ak nebudú splnené niektoré naše podmienky. Prvou vecou je, že sa nemôžu rušiť sociálne opatrenia. Chcem stavať nájomné byty, zbaviť ľudí exekúcií a neotvárať témy, ako sú napríklad registrované partnerstvá," povedal Kollár.

Beblavý nepovažuje stanovovanie si podmienky za vhodné riešenie. „Je to nezodpovedné, náš program nikoho nevydiera. Najdôležitejšie je vymeniť túto vládu, zabrániť vláde fašistov a dohodnúť sa,“ uviedol Beblavý.

Poslanci Národnej rady SR počas diskusie riešili aj súčasné problémy v justícii či na prokuratúre. Podľa Kollára je v oblasti kľúčové odstrihnutie záujmových skupín. „Korupcia vychádza z financovania politických strán. Oligarchiu musíme odstrihnúť od politiky, a tým sa musí začať,“ dodal Kollár.

Beblavý vníma ako problém voľbu kľúčových postov v justícii či prokuratúre. Podľa neho je dôležité zmeniť spôsob voľby a aj detailnejšie kontrolovať jednotlivých kandidátov. „Ide o zmenu voľby generálneho prokurátora a špeciálneho prokuratúra. Je potrebné, aby fungoval podobný systém, ako pri voľbe ústavných sudcov. Okrem verejného vypočutia je dôležité aj skontrolovať majetkové pomery a sfunkčniť mechanizmy, ktoré máme," uzavrel Beblavý./agentury/

X X X

Účastníci konferencie o Líbyi sa dohodli na dodržiavaní zbrojného embarga

Účastníci nedeľňajšej medzinárodnej konferencie o Líbyi v Berlíne sa dohodli na dodržiavaní zbrojného embarga a jeho prísnejšej kontrole, oznámila nemecká kancelárka Angela Merkelová. Účastníci summitu sa dohodli aj na tom, že nebudú poskytovať ďalšiu vojenskú podporu bojujúcim stranám v Líbyi, kým tam trvá prímerie, uviedla Merkelová po približne štvorhodinovej konferencii.

Ako poznamenala agentúra AP, Nemecko v nedeľu spojilo kľúčových aktérov dlhotrvajúcej líbyjskej občianskej vojny s cieľom obmedziť zahraničné vojenské zásahy, upevniť prímerie a pomôcť obnoviť politický proces, aby sa zastavil chaos v tomto severoafrickom štá¬te.

Nemecká kancelárka privítala na summite lídrov 11 krajín (mimo Líbye), ako aj zástupcov OSN, Európskej únie, Africkej únie a Ligy arabských štátov. Na konferencii sa zúčastnili napríklad ruský prezident Vladimir Putin, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, francúzsky prezident Emmanuel Macron, taliansky premiér Giuseppe Conte, britský premiér Boris Johnson a minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo.

Do Berlína prišli aj kľúčoví rivali – šéf líbyjskej medzinárodne uznanej vlády Fájiz Sarrádž a veliteľ Líbyjskej národnej armády (LNA) Chalífa Haftar. Merkelová a jej minister zahraničných vecí Heiko Maas sa pred začiatkom summitu stretli s oboma mužmi. Na skupinovej fotografii na začiatku konferencie sa však dvojica neobjavila a ďalšie podrobnosti o ich účasti neboli bezprostredne zná¬me.

Ako vyplýva z návrhu dokumentu, ktorý má agentúra TASS – ako tvrdí – k dispozícii, proces urovnania konfliktu v Líbyi bude rozdelený na šesť častí – prímerie, zbrojné embargo, politický proces, reforma bezpečnostného sektora, hospodárska a finančná reforma, dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv.
Sarrádžova delegácia sa odmietla stretnúť s Haftarom

Delegácia líbyjskej medzinárodne uznanej vlády premiéra Fájiza Sarrádža sa odmietla stretnúť v nedeľu v Berlíne s veliteľom Líbyjskej národnej armády (LNA) Chalífom Haftarom. Podľa agentúry DPA o tom informovali členovia tejto delegácie.

Na medzinárodnú konferenciu obaja zavítali. Účasť Haftara a Sarrádža na summite nebola spočiatku plánovaná, ale Nemecko zmenilo svoje rozhodnutie po tom, ako „Rusko a ďalší hráči na tom trvali“, uviedol týždenník Der Spiegel.
Haftar bojuje proti Sarrádžovej vláde sídliacej v metropole Tripolis a podporuje konkurenčnú vládu sídliacu v Tobruku na východe krajiny. V Líbyi vypukol chaos po povstaní z roku 2011, ktoré leteckými údermi podporilo aj NATO. Viedlo k pádu režimu Muammara Kaddáfího i jeho smrti.

Guterres: Je potrebné zabrániť občianskej vojne v Líbyi

Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval v nedeľu medzinárodné spoločenstvo, aby okamžite a rozhodne konalo s cieľom zabrániť občianskej vojne v Líbyi, ktorá by mala katastrofálne následky na celý región. Jeho slová zazneli na začiatku summitu.

„Pre Líbyu neexistuje vojenské riešenie. Nastal čas na okamžité a rozhodné kroky, aby sa zabránilo rozsiahlej občianskej vojne,“ povedal Guterres. „Takýto konflikt by mohol viesť k humanitárnej nočnej more a spôsobiť, že krajina by sa mohla natrvalo rozdeliť,“ varoval šéf OSN, ktorého citovala agentúra TASS.

Guterres naliehal aj na ukončenie dodávok zbraní do Líbye. „Nehanebné porušovanie zbrojného embarga uvaleného Bezpečnostnou radou OSN sa musí skončiť,“ zdôraznil. Taktiež vyzval znepriatelené strany v Líbyi, aby začali dialóg o riešení krízy, pričom prisľúbil, že OSN toto úsilie podporí.
Lídri museli pred spoločným fotením čakať na ruského prezidenta Putina.

Macron kritizoval nasadenie zahraničných bojovníkov v Líbyi

Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas medzinárodnej konferencie kritizoval v nedeľu nasadenie zahraničných bojovníkov v Líbyi. Podľa neho takáto intervencia môže zintenzívniť konflikt a vytvoriť nové riziká pre všetkých. Macron vyjadril „naliehavé obavy z príchodu sýrskych a zahraničných bojovníkov do mesta Tripolis“. Zdôraznil, že „toto sa musí skončiť“.

Podľa agentúry AFP čelí Turecko obvineniu, že do líbyjskej metropoly Tripolis poslalo stovky sýrskych bojovníkov, aby podporili medzinárodne uznanú vládu premiéra Fájiza Sarrádža. Rusko zas údajne vyslalo do Líbye žoldnierov, aby poskytli podporu veliteľovi Líbyjskej národnej armády (LNA) Chalífovi Haftarovi.

Sarrádžovu vládu uznáva OSN. Haftar proti nej bojuje a podporuje konkurenčnú vládu sídliacu v Tobruku na východe krajiny. V Líbyi vypukol chaos po povstaní z roku 2011, ktoré leteckými údermi podporilo aj NATO. Viedlo k pádu režimu Muammara Kaddáfího i jeho smrti.

Prísne bezpečnostné opatrenia

Do ulíc nemeckého hlavného mesta Berlín, kde sa v nedeľu konala medzinárodná konferencia o riešení situácie v Líbyi, nasadili tisíce policajtov. Niektoré časti berlínskej štvrte s vládnymi budovami uzavreli a obmedzili aj prístup na námestie Pariser Platz pri Brandenburskej bráne, informovala agentúra DPA.

Policajti boli spozorovaní na rôznych miestach po celom meste. Pod policajným dohľadom sú aj hotely a veľvyslanectvá, hosťujúce účastníkov nedeľňajšieho summitu. Pred luxusným hotelom Adlon na námestí Pariser Platz autá diplomatov prehľadávali aj policajné psy. Na strechách budov nasadili ostreľovačov a polícia hliadkovala aj na rieke Spréva.
Miestnych obyvateľov upozornili na dočasné dopravné obmedzenia. Berlínska polícia na Twitteri uviedla, že v uliciach hlavného mesta bolo počas víkendu nasadených 4 600 jej príslušníkov. Tieto bezpečnostné opatrenia súviseli aj s protestami klimatických aktivistov či pokračovaním zápasov futbalovej Bundesligy.

Niektoré obmedzenia hlásili aj na berlínskom známom Postupimskom námestí (Potsdamer Platz), kde sa zišla zhruba stovka ľudí na protest proti tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi.

Európsku úniu zastupujú šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady Charles Michel ako aj vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell./agentury/

X X X

Turecko obvinilo Úniu z predsudkov voči cyperským Turkom

Turecko začalo vlani s vrtmi blízko Cypru, aj napriek varovaniam EÚ, a napriek tomu, že to vedie k zvyšovaniu napätia so susedmi - Gréckom a Cyprom.

Cyprus v nedeľu obvinil Turecko z „pirátstva“ po tom, ako Ankara ohlásila nové plány na ťažbu ropy a zemného plynu pri pobreží rozdeleného ostrova, aj napriek hrozbe sankcií zo strany Európskej únie (EÚ). „Turecko sa mení na pirátsky štát vo východnom Stredozemí,“ uviedol Cyprus, podľa ktorého sa Turecko vydalo „nezákonnú cestu“.

Ankara „opakovane ignorovala výzvy medzinárodného spoločenstva, najmä EÚ, aby ukončila svoje nezákonné aktivity“ v pobrežných vodách Cypru, uviedla vláda v Nikózii. Turecko na to v nedeľu reagovalo výzvou, aby EÚ skoncovala s predsudkami voči cyperským Turkom a ich právu na prieskumné vrty pri stredomorskom ostrove.

Turecko začalo vlani s vrtmi blízko Cypru, aj napriek varovaniam EÚ, a napriek tomu, že to vedie k zvyšovaniu napätia so susedmi - Gréckom a Cyprom, ktorí sú členmi bloku.

Turecký minister energetiky Fatih Donmez v piatok (17. 1.) povedal pre štátnu tlačovú agentúru Anadolu, že turecká vrtná loď Yavuz sa vydáva na Cyprus, čo podnietilo EÚ k varovným vyhláseniam.

„EÚ od roku 2003 mlčí, pokiaľ ide o uzurpovanie práv našej krajiny a práv cyperských Turkov vo východnom Stredomorí,“ uviedol v písomnom vyhlásení hovorca tureckého ministerstva zahraničných vecí Hami Aksoy.

„Európska únia musí v prvom rade ukončiť túto politiku pod rúškom solidarity v Únii, ktorá je vzdialená realite, jej predsudkom a vykazuje dvojaké normy.“

Licencia na prieskum

Cyprus je rozdelený na dve časti od tureckej invázie v roku 1974, ktorú podnietil prevrat na gréckej strane. Turecko ako jediné vo svete podporuje separatistickú Severocyperskú tureckú republiku na severe ostrova.

Hovorca EÚ pre zahraničné záležitosti Peter Stano v reakcii na oznámenie o nových vrtoch v sobotu (18. 1.) uviedol, že sú potrebné konkrétne kroky na vytvorenie prostredia vedúceho k dialógu. „Zámer Turecka začať ďalší prieskum a vrty v širšom regióne ide, žiaľ, opačným smerom,“ uviedol vo vyhlásení Stano.

Aksoy informoval, že loď Yavuz mieri na juh Cypru do oblasti, v ktorej úrady separatistickej Severocyperskej tureckej republiky v roku 2011 udelili tureckej spoločnosti licenciu na prieskum.

Cyperská medzinárodne uznávaná vláda objavila ložiská plynu v pobrežných vodách v roku 2011, čo viedlo k vážnym sporom s Tureckom o právo na tieto morské zóny. Cyprus už pritom udelil licencie nadnárodným spoločnostiam na prieskum ropy a zemného plynu.

Turecko, ktoré nemá diplomatické vzťahy s cyperskou vládou, tvrdí, že niektoré oblasti sa nachádzajú buď na tureckom kontinentálnom šelfe, alebo v zónach, kde má separatistický štát cyperských Turkov právo na akékoľvek nálezy, aktuality.sk

X X X

Veľkolepý návrat kráľa Conora McGregora. Kovboja Cerroneho poslal k zemi brutálnym kopom

| Iba štyridsať sekúnd trval ostro sledovaný súboj medzi Conorom McGregorom a Donaldom Cerronem vo welterovej váhe na turnaji UFC 246 v americkom Las Vegas.

Pôvodne mali súperi absolvovať vo vypredanej T-Mobile Arene päťkolový zápas, lenže 31-ročný Conor McGregor pri svojom návrate do oktagonu nepripustil pochybnosti o možnom víťazovi. Nemilosrdný Ír už po 20 sekundách presne miereným kopom na hlavu poslal o päť rokov staršieho Američana na zem a ten sa už nepozviechal. Conor McGregor dosiahol 22. víťazstvo v 26. súboji v kariére, aktuálna bilancia Donalda Cerroneho je 36-14.

Pre McGregora je to prvé víťazstvo od novembra 2016, keď v kategórii „lightweight” zastavil Američana Eddieho Alvareza, a stal sa prvým bojovníkom UFC, ktorý v rovnakom čase vlastnil dva majstrovské opasky.
Potom utrpel dve celosvetovo sledované a značne kontroverzné prehry. V roku 2017 v čisto boxerskom súboji nestačil na skúseného amerického profíka Floyda Mayweathera a v októbri 2018 už opäť v MMA utrpel škandálnu prehru s Rusom Chabibom Nurmagomedovom, po ktorej sa takmer pobili realizačné tímy oboch súperov.

Potom Conor McGregor vyhlásil, že končí kariéru v oktagone, ale toto rozhodnutie mu dlho nevydržalo. Po roku nečinnosti a niekoľkých aférach mimo športu sa „The Notorious” vrátil vo skvelej forme, čo si odniesol veterán UFC Donald Cerrone.

Welterová váha:

CONOR MCGREGOR (ÍR.) - DONALD CERRONE (USA)

TKO (údery, 1. kolo, 0:40 min)

„Milujem súboje v tejto hmotnostnej kategórii. Cítim sa dobre, keď sa pobehuje hore-dolu. Odišiel som z boja nezranený a v dobrej forme. Nemyslím si však, že som už naspäť v plnej sile. Ešte potrebujem jeden zápas, aby som bol tam, kde kedysi. Som však späť a pripravený,” vyhlásil Connor McGregor, cituje ho BBC Sport.

„Nikdy som niečo také nezažil. Najprv ma trafil do nosa a začal som krvácať. Potom ustúpil a kopol ma do hlavy,” skonštatoval „kovboj” Donald Cerrone. „Takto rýchlo ma ešte nikto nenakopal do zadku. Budem však pokračovať, lebo tento šport milujem,” dodal.

Keď bojuje Conor McGregor, nemôže ísť o malé peniaze. Ryšavý Ír už pred súťažným návratom do oktagonu pre ESPN uviedol, že súboj v Las Vegas by mu mal vyniesť až 80 miliónov dolárov. To ak sa k odmene za víťazstvo prirátajú sponzorské peniaze a tiež tie, ktoré pochádzajú z platených „streamov” od fanúšikov.

Súboj v T-Mobile Arene sledovali aj celebrity šoubiznisu. Nechýbali boxer Tyson Fury, legenda amerického futbalu Tom Brady, herec Matthew McConaughey či raper Ludacris, aktuality.sk