iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Čaputová: Ak ĽSNS vyhrá, neznamená, že aj zloží vládu

Prezidentka Zuzana Čaputová bude po parlamentných voľbách z dôvodu rešpektu vôle ľudu rokovať s víťazom volieb aj v prípade, ak to bude ĽSNS. Povedala to po spoločnom novoročnom obede s bývalými prezidentmiRu¬dolfom Schusterom, Ivanom Gašparovičom a Andrejom Kiskom. Gašparovič si myslí, že zostaviť vládu bude po voľbách ťažké vzhľadom na rozličnosť názorov strán. Exprezidenti sa zhodli, že problémom je aj súčasný volebný systém.

Prezidentka zdôraznila, že hoci by k rokovaniu s lídrom ĽSNS pristúpila, neznamená to, že by strana vládu zložila. „Druhým predpokladom je väčšina v parlamente, a tu si musíme naozaj počkať na výsledok volieb. Či a ktorá strana bude spôsobilá vytvoriť koalíciu s dostatočnou podporou v parlamente,“ zdôraznila.

„Prial by som si, aby si občan dobre rozmyslel, koho bude voliť, a aby volil tak, aby bolo možné zostaviť vládu, ktorá bude fungovať po vymenovaní nie pol roka, rok, ale celý mandát,“ zdôraznil exprezident Gašparovič s tým, že hoci to hovorí nerád, má obavy o zostavovanie novej vlády. „Už dnes, či je to opozícia alebo koalícia, je vidieť, že majú rozličné názory na rozličné veci v zahraničnej politike aj vnútroštátnej,“ vysvetlil.

Schuster zároveň zdôraznil potrebu vysokej volebnej účasti. „Treba urobiť maximum, aby čo najviac ľudí prišlo voliť. Tam bude aj väčšia spravodlivosť v tom, kto zostaví vládu,“ podotkol. Skonštatoval tiež, že nech bol premiérom doteraz hocikto, vždy sa to skončilo nedobre. Potrebu vidí preto v zmene volebného systému. „Len to nikto nechce zmeniť, lebo je dobré byť politickým lídrom, ktorý si diktuje, kto bude poslancom,“ uviedol s tým, že systém je potrebné otočiť tak, aby si vyberali naozaj ľudia.

Rovnako to vidí aj Gašparovič. Podľa vlastných slov dlhodobo nesúhlasí so štruktúrou Slovenska a s delením krajiny na súčasné kraje. „Vždy som zastával filozofiu troch krajov plus Bratislava. Tieto kraje by potom boli aj volebnými krajmi,“ vysvetlil. Myslí si, že situácia na Slovensku k tejto zmene vládu napokon prinúti.

Kiska v tejto súvislosti súhlasí so zmenou volebného systému. Zdôraznil tiež, že k súčasnej politickej a spoločenskej situácii na Slovensku prispelo aj to, že vláda ako hrádza proti extrémizmu zlyhala. Myslí si, že ľudia sa utiekajú k takýmto silám aj kvôli nedôvere v justíciu a prerastení mafie do vysokej politiky.

„Bolo to veľmi plodné a zaujímavé rozprávanie,“ zhodnotila obed Čaputová. Exprezidenti jej podľa vlastných slov rozprávali aj o svojich skúsenostiach z obdobia, kedy boli vo funkcii, rovnako ako zo svojho súčasného fungovania v iných oblastiach. „Rozprávali sme sa aj o aktuálnej politickej situácii. Rozprávali sme sa veľa aj o zahraničnej politike a o mieste Slovenskej republiky v medzinárodnom kontexte,“ doplnila.

Gašparovič v súvislosti so zahraničnopoli¬tickou situáciou zdôraznil, že Európska únia funguje spoločne s NATO a preto by aliancia nemala umelo hľadať nepriateľov a nemala by byť armádou len USA. Zdôraznil tiež potrebu spolupráce NATO a EÚ s Ruskom./agentury/
X X X

Čaputová si pre prípad Trnku predvolá Lučanského a Čižnára

Prezidentka SR Zuzana Čaputová si pre prípad bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku predvolá do Prezidentského paláca generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára aj prezidenta Policajného zboru SR Milana Lučanského. Informovala o tom v piatok na sociálnej sieti.

„Všetci sme počuli nahrávky rozhovorov medzi Marianom Kočnerom, Dobroslavom Trnkom a Jánom Počiatkom a to, čoho sme boli svedkami, je v ostrom kontraste s výsledkom postupu orgánov činných v trestnom konaní,“ uviedla s dôvetkom, že v takomto spoločensky vážnom prípade aj s ohľadom na to, že ide o bývalého generálneho prokurátora, takéto rozdielne názory v jednej veci zo strany orgánov činných v trestnom konaní oslabujú dôveru v spravodlivosť.

Trnku, ktorého zadržala vo štvrtok (16. 1.) Národná kriminálna agentúra (NAKA), prepustili z policajného zadržania v piatok. Urobili tak príkazom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Trnka bol zadržaný v súvislosti s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa, vyšetrovateľ mu navrhoval väzbu.

Trnka mal byť obvinený za jeho rozhovor s exministrom financií Jánom Počiatkom okolo kauzy Lemikon. Rozhovor zachytila kamera, ktorú mal Trnka nainštalovanú v kancelárii. Bývalý generálny prokurátor už čelí obvineniu zo zneužívania právomocí verejného činiteľa. Bolo voči nemu vznesené v decembri minulého roka preto, lebo neodovzdal orgánom činným v trestnom konaní nahrávku z kauzy Gorila./agentury/

X X X

Danko k Trnkovi: Mám vážnu obavu, že veci, ktoré zazneli, sa vysvetliť nedajú

Bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka vypovedal viac ako osem hodín pred vyšetrovateľmi Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) v Nitre.

Politici reagujú na prezidentkin krok pozvať si do Prezidentského paláca šéfa polície i generálnej prokuratúry.
Vo štvrtok ho zadržali, o deň nato prepustili. Piatkové rozhodnutie prepustiť z policajného zdržania bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku začalo zaujímať prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorá chce v tejto súvislosti hovoriť s generálnym prokurátorom Jaromírom Čižnárom i šéfom polície Milanom Lučanským.

„Nikdy som si nedovolil hodnotiť prácu polície ani prokuratúry. (...) Mne neprináleží ani hodnotiť, ani si predvolávať prezidenta polície ani prokurátorov, pretože všetko je obsiahnuté v spise. Platia určité procesné trestno-právne pravidlá a nemalo by sa to politicky zneužívať,“ povedal v relácii Sobotné dialógy predseda parlamentu a šéf SNS Andrej Danko.
Doplnil, že verí, že „veci sa vysvetlia, ak sú vysvetliteľné“.

„Mám vážnu obavu, že veci, ktoré zazneli, sa vysvetliť nedajú, najmä to, že taký vysoký funkcionár má vo svojej kancelárii kameru,“ odkázal na margo kauzy okolo Trnku.

Môžu vysvetliť ľuďom to, čo sa stalo

„V situácii, keď prokurátor povie, že to nepovažuje za dostatočný dôvod nielenže na väzbu, ale ani na stíhanie, tak mi zostáva rozum stáť,“ komentoval v rozhlase pre zmenu programový líder PS/Spolu Miroslav Beblavý.
To, že podľa neho prezidentka žiada, aby policajný prezident a generálny prokurátor verejne vysvetlili svoje konanie, považuje za správne. Ako podotkol, súvisí to s prinavrátením dôvery v justíciu.

„Ona ich samozrejme úkolovať nemôže, ani nebude, nie je ich nadriadená. No cez ňu, ako nášho priamo zvoleného zástupcu, môžu vysvetliť ľuďom to, čo sa stalo,“ podotkol Beblavý.

S kamerou v kancelárii

Bývalý generálny prokurátor čelí od decembra obvineniu zo zneužívania právomocí verejného činiteľa v súvislosti s nahrávkou zvuku Gorily.

Podľa polície nahrávku ukrýval a neodovzdal orgánom činným v trestnom konaní. Namiesto toho s ňou zrejme obchodoval. Profitovať z nej mal nielen Trnka, ale aj Marian Kočner a ďalšie osoby, o ktorých sa dvojica rozprávala na inej nahrávke z minulosti.

Vo štvrtok ho NAKA zadržala takisto v súvislosti s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa. Mal byť obvinený za jeho rozhovor s exministrom financií Jánom Počiatkom okolo kauzy Lemikon, ktorý zachytila kamera, ktorú mal Trnka nainštalovanú v kancelárii.
V piatok ho prepustili z policajného zadržania. Urobili tak príkazom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, aktuality.sk

X X X

Dobroslava Trnku prepustili na slobodu

Bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka vypovedal viac ako osem hodín pred vyšetrovateľmi Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) v Nitre.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry nariadil prepustenie Dobroslava Trnku.

Bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorého zadržala vo štvrtok (16. 1.) Národná kriminálna agentúra, prepustili z policajného zadržania. Urobili tak príkazom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).
Informovala o tom hovorkyňa ÚŠP Jana Tökölyová. Trnka bol zadržaný v súvislosti s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa, vyšetrovateľ mu navrhoval väzbu.

„V predmetnej trestnej veci bolo zo strany dozorujúceho prokurátora preštudované uznesenie o vznesení obvinenia D. T., ako aj súvisiaci vyšetrovací spis, pričom bolo zistené, že v danom prípade nebola naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Vzhľadom na absenciu materiálnej podmienky väzby, ktorou je dôvodnosť trestného stíhania, neprichádza do úvahy posudzovanie existencie dôvodov väzby," objasnila hovorkyňa ÚŠP.

Obvinený pre rozhovor s Počiatkom

Na margo medializovanej nahrávky ohľadne rozhovoru Trnku a niekdajšieho ministra financií Jána Počiatka v súvislosti s kauzou Lemikon je možné podľa prokuratúry hovoriť o existencii podozrenia z možného spáchania rôznej ekonomickej trestnej činnosti.

„Bude preto potrebné zo strany polície preveriť ekonomické vzťahy a ich účel v danej veci a v prípade zistenia relevantných skutočností vyvodiť zodpovedajúce právne kroky," uviedla Tökölyová.

Bývalý generálny prokurátor vo štvrtok vypovedal viac ako osem hodín pred vyšetrovateľmi Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) v Nitre. Trnka mal byť obvinený za jeho rozhovor s exministrom financií Jánom Počiatkom okolo kauzy Lemikon. Rozhovor zachytila kamera, ktorú mal Trnka nainštalovanú v kancelárii.

Trnka už čelí obvineniu zo zneužívania právomocí verejného činiteľa. To voči nemu bolo vznesené v decembri minulého roka preto, lebo neodovzdal orgánom činným v trestnom konaní nahrávku z kauzy Gorila, aktuality.sk

X X X

Fico predstavil tri programové priority. Kritizoval aj Čaputovú

V prípade účasti strany Smer vo vláde, chce strana presadiť tri zásadné piliere. Počas programovej konferencie v Banskej Bystrici to uviedol predseda strany Smer Robert Fico. Prvým opatrením je 13. dôchodok pre dôchodcov. Druhý pilier sa týka mladých rodín, ide o 13. rodinný prídavok vyplácaný v auguste. Fico uviedol, že chce, aby lekári na Slovensku po vysokej škole odpracovali desať rokov, alebo zaplatili 55 000 eur za svoje štúdium na Slovensku a mohli odísť pracovať do zahraničia.

Trinásty dôchodok má byť určený pre každého dôchodcu vo výške priemerného dôchodku 460 eur. Podľa Fica na to bude potrebných asi 300 mil. eur. „Rodinám chceme ponúknuť 13. rodinný prídavok vyplácaný v auguste. „Poďme hovoriť o výške napríklad 400 eur, čo by bolo 400 mil. eur na milión detí,“ konkretizoval predseda strany. Tretí pilier volebného programu sa týka zdravotníctva, kde podľa Fica bude v roku 2024 chýbať tritisíc lekárov na Slovensku. „Receptom je, keď štúdium stojí okolo 55– až 60-tisíc eur, aby s účinnosťou od roku 202, buď mladí lekári 10 rokov odpracovali na Slovensku, alebo dostanú šek v cene štúdia na preplatenie,“ objasnil predseda strany Fico.

Vo svojom príhovore Fico uviedol, že žiadna politická strana v histórii Slovenska neprešla takým mediálnym masakrom ako Smer. Zároveň si myslí, že strana má na to, aby vyhrala vo februári parlamentné voľby. Rovnako pochválil prácu vlády SR a premiéra Petra Pellegriniho (Smer). Pripomenul i to, že Smer je čisto antifašistická strana.

Fico tiež pokračoval v kritike, ktorú adresoval prezidentke SR Zuzane Čaputovej za jej reakciu na prepustenie bývalého prokurátora Dobroslava Trnku. Tá si chce predvolať pre jeho prepustenie policajného prezidenta Milana Lučanského aj generálneho prokurátora Jaroslava Čižnára. Kritiku vo svojom prejave počas programovej konferencie v Banskej Bystrici smeroval aj na opozíciu.

Pellegrini: Nepripustíme rušenie sociálnych opatrení

Smer chce pokračovať v sociálnych opatreniach a nepripustí ich rušenie. Vyhlásil to volebný líder strany a premiér Peter Pellegrini na sobotňajšej programovej konferencii Smeru. Z vianočného príspevku chce plnohodnotný 13. dôchodok, sľubuje benefity pre rodiny s deťmi a zlepšovanie postavenia ľudí v práci. Pellegrini hovorí aj o potrebe zlepšiť slovenské zdravotníctvo. V prejave volá tiež po národnom zmierení a rovnakých možnostiach pre každého občana.

Pellegrini zdôraznil, že Smer je jedinou nespochybniteľnou sociálnou demokraciou na Slovensku. „Za Smer dnes hovoria jeho skutky, konkrétne opatrenia pre ľudí, ktoré dvanásť rokov zlepšovali ich každodenný život. Sme vypočítateľnou, demokratickou, stabilnou a ľavicovou stranou,“ podotkol.

Kritizoval opozíciu, poukázal na jej hádky, jej navrhované riešenia označil za neuskutočniteľné. Nesúhlasí so zámermi opozície zrušiť sociálne opatrenia presadené Smerom. „Toto nie je cesta pre budúcnosť sociálneho štátu. Naopak, táto cesta by sociálny štát pochovala,“ uviedol.

Upozornil aj na extrémistické sily. „Sľubujú poriadok a jednoduché riešenia, na hony smrdiace inšpiráciou vo fašistických režimoch,“ povedal Pellegrini. ĽSNS podľa jeho slov vo vedení Banskobystrického kraja už ukázala, že neplnia sľuby, pestujú rodinkárstvo a pre ich chyby prišiel kraj o eurofondy.

V súvislosti so zdravotníctvom povedal, že ho nepovažuje za zaostalé, poukázal na obnovu nemocníc. Zdôraznil ale potrebu lekárov. „Potrebujeme viac lekárov, pripravených ostať na Slovensku a zlepšovať slovenské zdravotníctvo. Už počas súčasnej vlády sa zvýšil počet študentov medicíny a som rád, že sa k rovnakému kroku zaväzujeme aj do budúcnosti,“ povedal.

V prípade prorodinných opatrení spomenul, že došlo k zvyšovaniu materskej, rodičovského príspevku, predĺženiu OČR, zaviedli sa obedy zadarmo. Tieto kroky podľa Pellegriniho výrazne pomohli rodinám s deťmi. „Musíme v tomto trende pokračovať, pretože Slovensko je vážne ohrozené demografickou krízou,“ zdôraznil.

Pellegrini upozornil aj na oblasť digitalizácie, klimatické zmeny a starnúcu populáciu. Svet sa podľa jeho slov mení a zmeny čakajú aj Slovensko. Môžu to byť podľa neho zmeny nezodpovedné, ktoré nebudú brať ohľad na ľudí a budú len pre úzku skupinu vyvolených a bohatých, alebo to budú zmeny zodpovedné, sprevádzané dlhodobou víziou Slovenska na desaťročia dopredu. „Je našou povinnosťou takúto víziu ponúkať a takúto zodpovednú zmenu Slovensku priniesť,“ povedal premiér, ktorý pri Smere hovorí o zodpovednej zme¬ne.

prejave zdôraznil aj potrebu národného zmierenia. „Sme jeden národ a najsilnejší sme vždy vtedy, keď ťaháme za jeden povraz. A preto znovu povedzme, že chceme jednotné a zmierené Slovensko. Chceme sociálne spravodlivé Slovensko, ktoré posilňuje a upevňuje medzigeneračnú solidaritu. Chceme Slovensko, ktoré dokáže zabezpečiť dôstojnú jeseň života pre svojich seniorov a poctivé podmienky pre pracujúcich,“ uviedol Pellegrini.

Volá aj po rovnakých možnostiach pre každého občana, bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza. O spravodlivom Slovensku, kde pravidlá platia rovnako pre všetkých. „Chceme Slovensko, ktoré je bezpečnou domovinou pre svojich občanov,“ doplnil./agentury/

X X X

Stiahnutie investičného zlata je stále v hre, Smer hľadá podporu

Návrh koaličného Smeru-SD týkajúci sa presunu slovenského investičného z Londýna na Slovensko nemá ani v novom roku v parlamente istú podporu.

Po viacerých decembrových neúspešných hlasovaniach, kedy návrh koaličného partnera nepodporili ani poslanci Mosta-Híd, totiž naďalej nemôže Smer-SD s ich hlasmi počítať. Jazýčkom na váhach môžu byť hlasy poslancov za ĽSNS. Tí sa chcú však pred nadchádzajúcou schôdzou, kde sa o presune investičného zlata bude opäť hlasovať, o svojom postupe ešte poradiť.

"O tom sa najprv musí poradiť klub, ktorý bude budúci týždeň,“ odpovedal na otázku agentúry SITA, ako sa ĽSNS pri hlasovaní o investičnom zlate zachová, poslanec strany Martin Beluský. Práve Kotlebovci pritom koncom minulého roka umožnili o presune investičného zlata v parlamente vôbec rokovať, keď dodali svoje hlasy pri schvaľovaní programu mimoriadnej schôdze k tomuto bodu. Pri finálnom hlasovaní sa však už nezaregistrovali a parlament zostal neuznášaniaschopný. Ani na niekoľko pokusov sa preto parlamentu nepodarilo v tejto veci prijať uznesenie, na čo predseda parlamentu Andrej Danko reagoval presunutím hlasovania na začiatok nasledujúcej schôdze, ktorá sa napokon začne v utorok 21. januára.

Prvý návrh nemal podporu

V decembri za návrh uznesenia Smeru-SD, ktorým chceli požiadať Národnú banku Slovenska (NBS) o presun investičného zlata z Londýna na Slovensko, pritom okrem samotných poslancov Smeru hlasovali už iba poslanci za SNS a zopár nezaradených poslancov. Predseda koaličného Mosta-Híd Béla Bugár vtedy hovoril, že podľa vyjadrení NBS by presun zlata na Slovensko znamenal iba stratu a preto uznesenie Most-Híd nepodporí. "O presune investičného zlata sme už hlasovali, poslanci strany Most-Híd budú hlasovať tak, ako v decembri, tento návrh nepodporia,“ dodala pre agentúru SITA hovorkyňa Mosta-Híd Klára Magdeme.

Opozičné strany návrh uznesenia o investičnom zlate od začiatku odmietajú. "Pozrite, komu na tom záleží, kto to predkladá, a tým je Robert Fico osobne. Ja to vnímam ako jeden z posledných pokusov tejto garnitúry ukradnúť, čo sa dá. Tu už vybavili, čo sa dalo, tak ešte dovezme zlato z Anglicka. Je to rozhodnutie bez rozmyslu a Slovensko len ekonomicky poškodí,“ uviedol pre agentúru SITA predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár.

Opozícia hovorí o populistickom návrhu

SaS opakuje svoje vyjadrenia spred mesiaca, podľa ktorých chýbajú analýzy výhodnosti presunu investičného zlata na Slovensko a samotní predkladatelia návrhu neboli schopní dokázať žiadne z rizík, pokiaľ zlato ostane v Londýne.
"Ide o čisto populistický návrh s prízemnou motiváciou hrať na vlasteneckú nôtu, navyše s možným klientelistickým pozadím. V kuloároch parlamentu sa šuškalo, že o jeho dovoz by sa mala totiž postarať práve nechválne známa firma Bonul,“ uviedli v reakcii pre SITA poslanci za SaS Karol Galek a Marián Viskupič. Pripomínajú tiež, že samotná NBS sa vyjadrila k návrhu v negatívnom duchu. "Tento návrh nemá podporu ani koaličnej strany Most-Híd, preto bude zaujímavé sledovať, kde bude strana Smer loviť podporu,“ dodávajú liberáli.

S iniciatívou presunúť zlato na Slovensko prišiel samotný predseda Smeru-SD Robert Fico. Pripomenul, že Slovensko má v britskej Bank of England uložených 31,7 ton investičného zlata v hodnote približne 1,3 miliardy eur. Ročná miera zhodnotenia tohto zlata sa podľa neho pohybuje len na úrovni 0,2 % až 0,4 %. Preto držba zlata v Londýne podľa neho nemá „absolútne žiadny význam“ a je lepšie mať zlato doma pod kontrolou./agentury/

X X X

Západ sa do zmien v Rusku nebude miešať

Rusko ovládol. Vladimir Putin je lídrom krajiny od konca roku 1999. A chce, aby sa na túto éru spomínalo ako na Putinovo Rusko. O tom je presvedčený analytik Mark Galeotti. Nedávno mu aj na Slovensku vyšla kniha Musíme si pohovoriť o Putinovi.

"Zaoberá sa svojím odkazom. Putin sa bude zodpovedať len histórii. Zaujíma ho, ako sa bude o ňom hovoriť. Je to jeden z dôvodov, prečo nemôže len tak odstúpiť. Vníma to tak, že dve prezidentské obdobia sa snažil, aby sa mu Rusko nerozpadlo pod rukami. Teraz pracuje na tom, aby sa krajina dostala na úroveň svetovej veľmoci. Putin chce, aby toto bolo pri jeho mene v historických knihách,“ povedal pre Pravdu Galeotti.

Ruský prezident v stredu oznámil pripravované zmeny ústavy, ktoré trocha ukroja z právomocí hlavy štátu. Putinovo volebné obdobie v Kremli sa končí v roku 2024. Podľa súčasnej ústavy už nemôže opätovne kandidovať. Reformy by však mali smerovať k tomu, aby Putin zostal kľúčovým hráčom režimu, hoci nemusí zostať v pozícii prezidenta.
Celý svet sa snaží vytušiť, akým smerom sa vyberie šéf Kremľa. Vzťahy Západu a Moskvy sa výrazne zhoršili v roku 2014. Rusko vtedy anektovalo Krym a ním podporovaná vojna na východnej Ukrajine pokračuje doteraz.

"Zmeny v štruktúre moci v Moskve sú však vnútornou záležitosťou krajiny. Mali by sme ich sledovať, ale nie ich ovplyvňovať, ani by sme sa o to nemali pokúsiť. Dianie v Kremli momentálne nemá dosah na vzťahy Rusko – Západ. Zahraničná politika zostáva v rukách Putina. Čo bude po roku 2024, to sa ešte uvidí,“ reagovala pre Pravdu Kadri Liiková, expertka na ruskú politiku z Európskej rady pre zahraničné vzťahy.

"Západ so zmenami v ruskej štruktúre moci nič nemá a ani by sa nemal nejakým spôsobom zapojiť do tohto diania. Je to v zásade domáca záležitosť. Keby Západ niečo skúsil, a ešte by to aj nedopadlo dobre, iba by to bola voda na Putinov mlyn,“ povedal Galeotti.

"Iróniou je, že spustené zmeny môžu byť dobrou správou pre demokraciu v Rusku. Všetko, čo oslabuje mimoriadne silný prezidentský systém v krajine, aspoň trošku posilňuje úlohu parlamentu, tak by ho ľudia mohli vnímať vážnejšie. Teraz netvrdím, že Rusko nastúpilo na cestu demokracie. Ale tieto zmeny by možno, azda, vari mohli byť v dlhodobejšom horizonte pozitívne,“ tvrdí britský odborník.

"Nemyslím si, že existuje priame spojenie medzi politickými zmenami, ktoré Putin oznámil, a zahraničnou politikou. Tá sa riadi vlastnou logikou. Ruskí politici si myslia, že zahraničná politika krajiny je úspešná alebo dokonca veľmi úspešná. Ináč povedané, ťažko sa dá uveriť tomu, že by Putin pripustil, že urobil chyby, ktoré mu Západ pripisuje,“ povedal pre Pravdu Sergej Utkin z Primakovovho inštitútu svetovej ekonómie a medzinárodných vzťahov v Moskve. /agentury/

X X X

Zola Mikeš: Trump vydiera EÚ kvôli Iránu. Neustupujme!

Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia oznámili v utorok Teheránu, že spúšťajú „dohadovací mechanizmus“ ohľadne jadrovej zmluvy z roku 2015. A zároveň obvinili Teherán, že túto zmluvu porušuje. Tento krok bol však vynútený administratívou Donalda Trumpa, ktorý týždeň predtým európske štáty ekonomicky vydieral. Neprípustné.

Podľa denníka Washington Post administratíva amerického prezidenta diplomatickými kanálmi týmto trom krajinám na začiatku roka oznámila, že ak neoznačia za vinníka súčasnej krízy Irán, tak USA zavedú 25-percentné clá na import automobilov z únie.

Po prvýkrát v histórii tak USA ekonomicky vydierali svojho najbližšieho spojenca, aby prispôsobil svoju zahraničnú politiku zámerom Washingtonu.
Ale po poriadku.

Vierolomnosť zahraničnej politiky USA

Jadrovú zmluvu s Iránom uzavrelo v roku 2015 päť krajín a EÚ. Teherán sa v nej zaviazal, že nebude obohacovať urán tak, aby sa z neho dala vyrobiť jadrová bomba. V USA bol vtedy prezidentom Barack Obama.
V roku 2018 „nový“ prezident USA Donald Trump dohodu vypovedal a uvalil na Teherán drastické ekonomické sankcie. Chcel nimi dosiahnuť, aby Irán podpísal inú, ešte prísnejšiu zmluvu, ktorá sa bude týkať aj vývoja balistických rakiet.

Teherán samozrejme odmietol tak vierolomnosť americkej zahraničnej politiky, ako aj novú zmluvu. Je nepísaným pravidlom, že dohody v zahraničnej politike veľmocí sa nemenia len kvôli zmene politika, ktorý ich vedie.
Európske štáty držali dohodu len formálne

Európske štáty dali za pravdu Iránu, sankcie na Teherán neuvalili a snažili sa dohodu udržať pri živote. To však bolo de facto nemožné. Trumpova administratíva sankcionovala totiž nielen Irán, ale aj všetky európske firmy, ktoré obchodovali s Iránom.

Európske firmy si museli teda po roku 2018 vybrať. Buď budú obchodovať s Teheránom, alebo s USA. Nuž, žiadna Sofiina voľba. Nikto neobetuje násobne väčší americký trh len preto, aby udržal ten iránsky. Takže Teherán pocítil naplno sankcie USA aj napriek formálnej snahe európskych štátov udržať zmluvu pri živote.

Keď sa životná úroveň v Iráne začali drasticky znižovať a režim ajatoláhov bol ohrozený masovými demonštráciami nespokojných občanov, tí vsadili všetko na nacionalistickú kartu. Hrdý iránsky režim si nenechá od nikoho diktovať a bude obohacovať urán napriek dohode.

Takže dohoda de facto neexistovala, napriek tomu, že európske štáty sa bili do pŕs ako sa ju snažia udržať pri živote.
Obchodná vojna s USA by bola pre EÚ výhodnejšia

Súčasná kritika a prvý krok k vypovedaniu zmluvy zo strany Nemecka, Británie a Francúzska tak Teheránu žily trhať nebude. Európskej únii by však postup Trumpovej administratívy žily trhať mal.

Nie je predsa normálne, aby si najväčší trh na svete – ten európsky – nechal diktovať podmienky od toho menšieho, amerického. Navyše v čase, keď Donald Trump pred súbojom o Biely dom obchodnú vojnu s Európou potrebuje zo všetkého najmenej. Hrozba zavedenia ciel nie je nová a máme plány ako na ne zavedením ciel na americký tovar odpovedať. My sme však hanebne ustúpili.

Je našou spoločnou hanbou, že sme si nechali vnútiť americkú zahraničnú politiku pod hrozbou vydierania. Nie preto, že by nám mal byť Irán bližší než USA. Ale preto, lebo vydierať sa nemáme nechať ani od nepriateľov, nieto ešte od spojencov. A to ani od tých, ktorí zápasia s chybou v systéme pod menom Donald Trump.

Ak by sme mu vypovedali obchodnú vojnu, možno by sme túto chybu v systéme mohli pomôcť Američanom – porážkou Trumpa v nasledujúcich prezidentských voľbách – odstrániť. A potom spolupracovať s novým prezidentom na základe skutočných spojeneckých vzťahov. V nich vydieranie nemá miesto./agentury/

X X X

Brazílski domorodí predstavitelia obvinili vládu z genocídnej politiky

Od Bolsonarovho nástupu k moci sa odlesňovanie tejto džungľovej oblasti takmer zdvojnásobilo.
Prísľub brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara sprístupniť Amazóniu ťažobným spoločnostiam sa rovná „genocíde“, vyhlásili v piatok tamojší domorodí lídri na stretnutí, na ktorom sa postavili proti environmentálnej politike vlády.
Stovky kmeňových náčelníkov sa zišli tento týždeň v dedine Pairacu situovanej hlboko v Amazonskom dažďovom pralese, kde sa dohodli na vytvorení spoločného frontu proti Bolsonarovým zámerom. Od jeho nástupu k moci pred rokom sa odlesňovanie tejto džungľovej oblasti takmer zdvojnásobilo, uvádza tlačová agentúra AFP.

„Naším cieľom je spojiť svoje sily a verejne odsúdiť fakt, že prebieha genocídna, etnocídna a ekocídna politika brazílskej vlády. Neakceptujeme ťažbu, drevorubačov, ilegálnych rybárov alebo vodné elektrárne v našej zemi. Staviame sa proti všetkému, čo ničí prales,“ uviedla skupina vo vyhlásení spísanom na záver stretnutia.

Domorodí vodcovia tiež tvrdia, že „vyhrážky a nenávistné prejavy vlády“ vyvolali násilie namierené proti amazonským komunitám. Požadujú preto potrestanie tých, ktorí stoja za vraždami domorodých predstaviteľov - len za minulý rok ich bolo zavraždených najmenej osem.

Šéf kmeňových zástupcov Raoni Metuktire vo štvrtok vyhlásil, že osobne pocestuje do hlavného mesta Brazíliw, kde hodlá Kongresu predložiť požiadavky, ktoré odzneli na stretnutí domorodých lídrov.
„Chcem sa opýtať Bolsonara, prečo tak škaredo rozpráva o pôvodných obyvateľoch,“ uviedol 89-ročný náčelník kmeňa Kaiapov.

Predbežné údaje zozbierané brazílskym Národným inštitútom vesmírneho výskumu (INPE) ukazujú, že odlesňovanie Amazónie vlani stúplo o 85 percent v porovnaní s rokom 2018, aktuality.sk

X X X

Takmer polovica mileniálov verí, že zažije tretiu svetovú vojnu

54 percent mileniálov, teda ľudí narodených medzi rokom 1980 a začiatkom 90. rokov, sa domnieva, že v nadchádzajúcom desaťročí dôjde k jadrovému útoku. O tom, že zažijú tretiu svetovú vojnu je zase presvedčená takmer polovica z nich. Vyplýva to z prieskumu, ktorý vo štvrtok zverejnil Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK).

Prieskum sa opiera o odpovede 16 000 respondentov vo veku od 20 do 35 rokov, ktorí bývajú tiež označovaní za generáciu Y. Dovedna na otázky týkajúce sa pohľadu na vojnu a medzinárodné humanitárne právo odpovedali ľudia zo 16 krajín, pričom polovica z nich sa bytostne potýka s konfliktmi v ich domovskom štáte. Za absolútne neprijateľné označilo použitie jadrových zbraní 84 percent opýtaných, 54 percent potom uviedlo, že by tieto zbrane mali byť zakázané.
„Mileniálovia vnímajú reálne riziko, že sa za ich života rozpúta zničujúca vojna,“ uviedol prezident MVČK Peter Maurer.

„Je alarmujúce zistiť, že takmer polovica opýtaných si myslí, že za ich života prepukne tretia svetová vojna, a že väčšina je presvedčená, že v najbližších desiatich rokoch dôjde k jadrovému útoku,“ doplnil.

Zároveň podľa MVČK prieskum odhaľuje „znepokojujúci trend, ktorý odráža nedostatok rešpektu k základným ľudským hodnotám obsiahnutých v medzinárodnom práve“. Mučenie považovalo 37 percent respondentov za akceptovateľné v niektorých prípadoch.

Oslovení ľudia pritom boli vopred oboznámení s Dohovorom proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorú v roku 1984 prijalo Valné zhromaždenie OSN. Ďalších 15 percent respondentov sa domnievalo, že bojovníci môžu použiť akékoľvek prostriedky na dosiahnutie cieľa, bez ohľadu na možné civilné obete.

Za povzbudzujúce naopak MVČK označil skutočnosť, že podľa 74 percent respondentov vojnám možno zabrániť a 75 percent opýtaných zároveň verí, že je nutné nastaviť limity pre spôsob boja.

Mileniáli žijúci v oblastiach postihnutých vojnou častejšie uvádzali (46 percent), že očakávajú v budúcnosti menej či žiadne vojny v porovnaní s ich kolegami z krajín, kde je mier (30 percent). Najoptimistickejší podľa MVČK boli respondenti z Ukrajiny a Sýrie, kde sa ich 69, respektíve 60 percent domnievalo, že vojna v ich krajine v nadchádzajúcich piatich rokoch skončí./agentury/

X X X

Odborníci: Samovražda je smrť, ktorá je zbytočná

Samovražda je v niektorých európskych krajinách vedúcou príčinou úmrtia v kategórii mladých ľudí medzi 15. až 24. rokom života.

Samovražda je zbytočnou smrťou. Upozorňuje na to Liga za duševné zdravie. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie spácha každých 40 sekúnd samovraždu jeden človek, v Európe je to približne 150.000 a celosvetovo 800.000 ľudí. Samovražda je v niektorých európskych krajinách vedúcou príčinou úmrtia v kategórii mladých ľudí medzi 15. až 24. rokom života.

"Všetky varovné signály svedčiace pre možnosť samovraždy treba brať vždy vážne. Samovražde môže najlepšie zabrániť najbližšie okolie, ktoré ohrozeného človeka pozná. Nemusia to byť však len najbližší rodinní príslušníci, pred ktorými ohrozený svoje úmysly niekedy tají, ale aj rovesníci a spolupracovníci," zdôraznila Stanislava Knut z Ligy za duševné zdravie.

V tejto súvislosti uviedla, že to najkrajšie na človeku možno nazvať dušou. "Ona sa usiluje porozumieť okolitému svetu, predvídať udalosti a brániť sa ich negatívnym dôsledkom. Ona citlivo vníma vlastné i cudzie radosti a žiale. Ona sa rozhoduje a nabáda k činom. Niet telesného zdravia bez duševného zdravia," prízvukovala.

K duševnému zdraviu napomáha podľa odborníkov niekoľko vecí, medzi nimi napríklad mať niekoho rád skutočnou nepredstieranou láskou, napomáhať dobrej atmosfére v rodine, a to prostredníctvom pozornosti, porozumenia, ocenenia a vzájomného rešpektu.

Dôležité je tiež vedieť si získať a udržať aspoň niekoľkých priateľov, pestovať intenzívne osobné záujmy, viesť zdravý životný štýl, striedať bdenie a spánok, činnosť a odpočinok, hody a pôst, spoločnosť a samotu.

V neposlednom rade odporúčajú dodržiavať denne primeraný pohyb. Preceňovať by človek nemal ani úspechy, ani prehry. Nemal by zabúdať primiešať do situácií trochu humoru. V každom človeku i v udalosti sa podľa odborníkov dá nájsť niečo pekné. Za dôležité považujú nebrániť sa smútku. "Keď nás však premáha, je dobré navštíviť príbuzného, priateľa, lekára, psychológa alebo psychiatra," odporúča Liga za duševné zdravie.

Za najväčšie chyby odborníci považujú ignorovanie psychických ťažkostí, obviňovanie z lenivosti, zľahčovanie, nepochopenie, výsmech prípadne pohŕdanie, príliš veľkú snahu rozveseliť človeka alebo prehnanú starostlivosť, citové vydieranie, falošné ubezpečenia, výčitky, sťažovanie sa na vlastné problémy, ale aj alternatívne liečebné postupy bez odborníka či prísľub zachovania tajomstva o samovražedných úmysloch. Ohrozeného tiež netreba nechať samého.
Záujemcovia sa môžu obrátiť na odborníkov aj prostredníctvom bezplatnej telefonickej linky dôvery Nezábudka, ktorú finančne podporil predseda vlády SR, aktuality.sk

X X X

Aj Ukrajina sleduje proces v prípade vraždy novinára. Stal sa Šeremet obeťou dobrovoľníkov z frontu?

Šeremet zahynul pri výbuchu auta v centre Kyjeva v júli 2016.

Podozrivých majú usvedčovať kamerové záznamy a mobily. Tí svoju účasť na vražde novinára odmietajú.
Malo to byť ráno ako každé iné. Pavel Šeremet krátko pred ôsmou 20. júla 2016 nasadol do auta svojej partnerky Oleny Prytulovej a zamieril do práce, kde ho čakalo vysielanie rannej šou v rozhlasovej stanici Vesti.

Prešiel zhruba 300 metrov, na križovatke kyjevských ulíc Bohdana Chmeľnyckého a Ivana Franka spomalil, aby dal prednosť vozidlu, ktoré sa k nemu blížilo, v tom momente pod ním vybuchla nálož. Známeho bieloruského novinára už zachrániť nedokázali.

Vyšetrovatelia ihneď prišli s niekoľkými verziami: novinára mohli zabiť kvôli jeho práci, ktosi ho mohol dať odstrániť z nenávisti, v hre mala byť aj možná „ruská stopa“.Svet bol pohoršený a zdesený, novinárske organizácie vyzývali Ukrajinu bombový atentát vyšetriť. Okolo prípadu ostávalo napriek vypočutiu niekoľkých tisícok ľudí a prejdení 150 terabajtov kamerových záznamov tri roky ticho. Až prišiel november 2019.

Začalo to zadržaním manželov

Polícia oznámila, že zadržala manželov Vladyslava a Irynu Hryščenkovcov, bývalých účastníkov antiteroristickej operácie na východe krajiny z radov ultrapravicového Pravého sektoru, ktorí sú podozriví z pokusu o vraždu istého Michajla Čekuraka.

Podľa vyšetrovateľov mali Čekurakovi nainštalovať v júli v roku 2018 pod auto výbušné zariadenie. Vybuchnúť však nestihlo, pretože podozrivý predmet si Čekurak včas všimol.

Jeho priezvisko nebolo v meste Kosivo v Ivanofrankivskej oblasti úplne neznáme. Podľa Ukrajinskej pravdy ho regionálne médiá spájali s tzv. avtoritetmi kriminálnych kruhov. Posledné správy hovoria, že 61-ročný Čekurak začiatkom tohto roka zomrel prirodzenou smrťou.

O Hryščenkovcoch sa však v novembri nepísalo len v súvislosti s Čekurakom, novinári si totiž všimli, že do ich prípadu sa pustil vyšetrovateľ Vasiľ Birko, ktorý vyšetruje aj Šeremetovu vraždu.

To, že ich prípad môže nejako súvisieť so Šeremetom, malo naznačovať i meno atovca, ktorého v prípade vraždy novinára predvolali ako svedka. Išlo o Ivana Vakulenka, s ktorým sa Hryščenkovci priatelili a ktorý si mal podľa prokurátora v júli v roku 2018 prenajať auto, a pohybovať sa ním v Kosive.

Podozrivé telefonáty

O mesiac neskôr predstupuje pred novinárov, ale aj pred prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského minister vnútra Arsen Avakov a oznamuje, že Ukrajina zatkla piatich podozrivých zo Šeremetovej vraždy.

Okrem Hryščenkovcov sa na zozname objavilo aj meno rockera známeho pod umeleckým menom Riffmaster a dobrovoľníka z frontovej línie Andrija Antonenka, vojenskej zdravotnej sestry Jany Duharovej a detskej chirurgičky, takisto dobrovoľníčky na fronte Julie Kuzmenkovej.

Polícia na brífingu vychádzala z rôznych kamerových záznamov, odznel napríklad i hovor medzi Hryščenkovou a Vakulenkom, ktorý jej koncom októbra zavolal s tým, že mu prišlo predvolanie. Telefonát je krátky a Hryščenková mu povie len toľko, že „sa teší zaňho, má si vziať advokáta a ísť“. V rozhovore nič nenasvedčuje tomu, že ani jeden z nich nevie, o kom je reč, keď príde na priezvisko Šeremet.

Hryščenková následne volala známym a pátrala po Vakulenkovi, s ktorým sa nevedela spojiť. Volala i manželovi, ktorý má podľa ukrajinských vyšetrovateľov skúsenosti so zostrojením výbušných zariadení, oznamujúc mu, že „zmizol Váňa“.
Vakulenka na druhý deň našli mŕtveho. Polícia jeho smrť kvalifikovala ako samovraždu. Aj k tomu polícia zachytila rozhovor medzi manželmi, v ktorom neprejavujú nad jeho smrťou smútok.

Vypnutý alebo nečinný mobil

Polícia monitorovala aj ďalšie telefonáty, ktoré ukazovali, ako sa po zatknutí manželov mení správanie podozrivých. Prizvala si aj expertov zo zahraničia, ktorí analyzovali chôdzu či rysy ľudí, ktorých z 19. na 20. júla 2016 zachytili pri Šeremetovom aute pouličné kamery.

Podľa vyšetrovateľov mali výbušné zariadenie pod auto nainštalovať Kuzmenková a Antonenko.
Poukazovali napríklad aj na to, že v tom čase mali povypínané mobily, respektíve v prípade Kuzmenkovej - mobil od pol ôsmej večer do deviatej ráno vôbec nepoužila a nechala ho ležať na jednom mieste.

Policajti odsledovali aj telefonát, v ktorom Kuzmenková hovorí o potrebe obete, v jednom z rozhovorov, ktorý policajti pustili novinárom na brífingu, sa so známym baví dokonca o útoku raketovým delostrelectvom na Kyjev.
Piata podozrivá, zdravotníčka Duharová mala podľa polície vykonávať rozviedku - odsledovať na ulici, kde žil Šeremet, všetky kamery. V jej telefonátoch zachytili aj rozhovor o tom, kde Duharová hovorí o tom, že sa obáva razie, pretože v byte, ktorý si prenajíma, má sedem mobilov a sapérsku sadu.

Aký mohol byť motív? Podľa šéfa kriminálnej polície Jevhena Kovaľa to mohla byť snaha o destabilizáciu v krajine zabitím známej osobnosti. Kto si ich konanie mohol objednať, známe zatiaľ nie je.

„Televízor mi zničil život“

Ihneď po brífingu sa začali kopiť otázky: Bol Šeremet naozaj takou známou osobou, aby bol cieľom onej svätej obete? Ako chceli podozriví rozkývať krajinu, keď po Šeremetovej vražde k žiadnym zvláštnym destabilizačným procesom nedošlo?

Niektorí dokonca začali vládu podozrievať z „honu na patriotov“.

Napríklad veteránka a aktivistka Marusja Zvirobij (vlastným menom Olena Sambul) na brífing reagovala slovami, že išlo o „šou pre celú krajinu“. Práve o nej sa Kuzmenková so známou bavila ako o sakrálnej obeti. „Treba si najskôr vypočuť obhajobu a až potom robiť nejaké závery,“ odkázala Zvirobij pre Hromadske.

Doplníme, že ide o známu kritičku prezidenta Zelenského, v jednom z videí Zelenského oslovovala vulgárnym, nenávistným prejavom, a pre výroky o tom, že by si mal prezident dať na seba pozor, aby pod ním na línii nevybuchol granát, sa o ňu začala zaujímať aj polícia.

„Na tom súde (brífing polície, pozn. red), ktorý vysielali v televízore, som nebola. Nič som preto nemohla povedať na svoju obranu. Nebol tam ani môj advokát, neboli tam ani ľudia, ktorí ma podporujú, ktorí ma poznajú. Včera mi televízor zničil život,“ reagovala na podozrenia Kuzmenková.
Podobne ako i ostatní podozriví svoju účasť v prípade vraždy odmieta.

Majú alibi

Prokurátori medzičasom podľa Ukrajinskej pravdy už napríklad pripustili, že vyšetrovanie stále stopercentne nepreukázalo, kto vyrobil výbušné zariadenie.

Pôvodne z toho podozrievali Hryščenkovcov, keďže Hryščenko mal s výrobou nástražných systémov skúsenosti. Hoci polícia na decembrovom brífingu hovorila aj o nich ako o podozrivých, Hryščenka v prípade vraždy Šeremeta vypočuli podľa jeho obhajcov po prvýkrát až 15. januára. V súčasnosti má status svedka.

Aj samotné médiá sa viac zameriavajú na trojicu Antonenko-Kuzmenková-Duharová. Ich obhajoba stavia napríklad na tom, že všetci traja majú na noc z 19. na 20. júla 2016 alibi.

V prípade Antonenka svedok tvrdí, že sa v danom čase nachádzal v mestečku Vorzeľ asi 40 kilometrov od Kyjeva, o čom mali svedčiť i štyria členovia SBS-ky, jeho otec a matka. Alibi však nie je stopercentné, pretože iný zdroj tvrdí, že 19. júla sa rocker nachádzal doma, čo mala potvrdiť jeho žena a dáta z Googlu a Facebooku.

V prípade Kuzmenkovej obhajoba tvrdí, že v tú noc bola doma, čo potvrdil jej bývalý manžel.

Duharová bola podľa svedkov v danom čase v zóne ATO na východe krajiny, dvaja svedkovia súdu v januári tvrdili, že v tie dni bola vo vojenskej nemocnici v Pokrovsku. Navyše na videu, ktorá zachytáva rozviedčičku, je žena bez tetovaní, Duharová má viditeľné tetovania na ruke aj nohe, ktoré si, ako vyplynulo z jej sociálnych sietí, dala urobiť ešte pred rokom 2016.

Antonenko i Kuzmenková zatiaľ ostávajú vo väzbe, Duharová v domácej väzbe.

Reakcia Šeremetovej redakcie

Prípad čerstvo okomentovala aj samotná Ukrajinská pravda, pre ktorú Šeremet pracoval.

Redakcia odkázala, že sa fakty usiluje analyzovať s chladnou hlavou a nemá záujem na tom, aby sa za mrežami ocitli nevinní ľudia, reagujúc aj na to, že podporovatelia podozrivých od novinárov „rezolútne vyžadujú“, aby sa postavili na stranu ich obhajoby.

„Náš postoj znie: odpovede na všetky otázky má dať čestný súd. A my veríme, že v Ukrajine je to možné. Transparentný súdny proces. Bez tlaku na sudcov i prokurátorov z akejkoľvek strany. Bez pohľadov novinárov,“ podotkla.
Ak sa podľa nej verzia a dôkazy, ktoré vyšetrovatelia predložili, nakoniec nepotvrdia, bude to podľa redakcie dôvod na rezignáciu Avakova i plnú rehabilitáciu tých, ktorých mená v decembri ukrajinská polícia spojila s vraždou.
Na príklad vraždy Pavla Šeremeta sa v dokumente v roku 2017 pozrela aj OCCRP, aktuality.sk

X X X

V mladosti nedokončili stredné školy. Dnes sú vzormi pre Rómov v Nitre

Sprava: Ján a Marek Lakatošovci sú v Nitre miestnou poriadkovou hliadkou.

Bratranci Ján a Marek pomáhajú mestskej polícii udržiavať poriadok medzi nitrianskymi Rómami.
V 80-tisícovej Nitre od leta pôsobia dve nové hliadky poriadkovej služby.
Ide o štyroch Rómov, ktorí majú na starosti hliadkovanie v problémových lokalitách v meste pod Zoborom. Sú začlenení pod mestskú políciu.

Rodák z Nitry Marek Lakatoš má 37 rokov a hrdo sa hlási ku komunite olašských Rómov. Strednú školu nedokončil a postupne vystriedal niekoľko zamestnaní.
„V mladosti som robil vyhadzovača na diskotékach, neskôr šesť rokov taxikára,“ začína Marek Lakatoš svoje rozprávanie. Hráva aj v rómskej kapele na svadbách a zábavách.

Život sa mu podľa jeho slov zmenil po narodení dcéry, preto si začal hľadať zamestnanie, pri ktorom by mohol byť večer s rodinou.

„Do automobiliek som zatiaľ nechcel ísť, lebo väčšinou sa tam robí na tri zmeny a v noci som chcel byť s rodinou. Ak by sa mi nepodarila táto práca, išiel by som sa opýtať aj do fabriky,“ pokrčí plecami Marek Lakatoš.
Na ulici v Dražovciach, kde žije, sú jedinou rómskou rodinou.

„So susedmi sme nikdy nemali problémy. Ani oni nás nevnímali inak,“ myslí si Marek.
Keď sa začiatkom leta objavila ponuka od mesta na nové miesto poriadkovej hliadky, neváhal ani chvíľu.
„Musím povedať: vďaka Bohu, že sa to podarilo,“ prizná Marek aj po mesiacoch. Hlavným dôvodom je jeho rodina. „Keď mi prišlo do života dieťa, zmenil sa mi pohľad na svet,“ zopakuje Marek.

Ráno a večer

Prácu má rozdelenú na dve zmeny: jeden týždeň pracuje s kolegami doobeda, druhý týždeň poobede.
Do služby nastupuje so svojim bratrancom Jánom Lakatošom.
„Po základnej škole som sa prihlásil za automechanika do školy v Beladiciach, ale túto školu som nedokončil,“ spomína si 54-ročný muž z nitrianskych Dražoviec.

Písali sa 70. roky a pre mladého Róma bolo lákavejšie ísť si zarobiť peniaze, ako drať školské lavice.
„Od pätnástich rokoch sme mohli pracovať v mestských službách, kosili sme zeleň, upratovali ulice,“ hovorí Ján Lakatoš.

Člen cigánskeho súdu

Postupne pracoval ako robotník, niekoľko rokov bol zamestnaný v nitrianskej fabrike na elektroniku, zopár rokov bol bez práce.

Naposledy pôsobil ako koordinátor pri aktivačných prácach na nitrianskom ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny.
„Pôsobil som tam tri roky s prestávkami, robili sme vždy, keď bol nejaký projekt,“ hovorí Ján Lakatoš, ktorý si tym vybudoval tiež rešpekt medzi miestnymi.

Hovorí priamo a jasne. „Povedzme priamo, sme Cigáni, nebudeme teraz prevliekať kabáty za Rómov,“ požiada hneď na úvod.

Miestna poriadková hliadka v Nitre: Ján (vpravo) a Marek Lakatošovci.

Na autorite v komunite mu zároveň dodáva fakt, že je aj súčasťou nitrianskych „cigánskych súdov“.
Keď sa vyskytne problém v komunite, zasadne neformálny súd zložený z miestnych Rómov a hľadá sa vinník.
Rodina v ich komunite je vnímaná ako to najdôležitejšie.

„Sám pochádzam z fajty, kde mám 80 bratrancov,“ usmeje sa Ján Lakatoš.

Mesto Nitra v lete spustilo pod mestskou políciou pilotný projekt z eurofondov na hliadky, ktoré by dohliadali najmä na udržiavanie poriadku a riešenie problémov medzi miestnymi Rómami.

„Pôvodná predstava bola, že v každej hliadke bude Róm a Neróm. Pri výbere uchádzačov sme však zistili, že ľudia z majoritnej spoločnosti nemajú o tento typ práce záujem,“ potvrdil hovorca nitrianskej radnice Tomáš Holúbek.
Obsadenie postov v hliadkach iba Rómami sa podľa jeho slov ukázalo ako správny krok.

„My nie sme rómska hliadka, nerobíme rozdiely,“ upozorňuje však mladší z dvojice Marek Lakatoš.
Hliadkujú hlavne v mestskej časti Krškany, pri autobusovej stanici, odprevádzajú deti do školy z ulice Borová, kde žijú najmä Rómovia.

Na starosti majú aj hliadky okolo nákupného centra v meste, ktoré v minulosti častokrát čelilo nájazdom „dlhoprstých“ skupín, najmä detí.

„Ráno nasadneme do mestského školského autobusu a dozeráme, aby deti z Bórovej ulice išli skutočne do školy, aby neboli hlučné, neničil sa autobus a tiež aby aj šofér mal pokoj počas šoférovania,“ vysvetľuje Marek Lakatoš.

Medzi svojimi

Časté sú aj riešenia konfliktov medzi vlastnými.
„Keď vznikne medzi rodinami nejaká bitka, my tam ideme, ale nezisťujeme, kto má pravdu a kto je vinník. Oddelíme obe strany sporu od seba a vysvetlíme im, že nech sa upokoja, inak prídu policajti a tam už im nepomôžeme,“ opisuje bežnú prácu Marek Lakatoš.

Naposledy riešili skutočného majiteľa auta, ktoré blokovalo chodník.

„Predalo sa na ruku cez šiestich ľudí, tak sme volali známym a za hodinu sme vedeli, kto ho vlastní,“ prezradí Marek Lakatoš. Obaja Rómovia zdôraznili, že bez kontaktov v komunite nie je možné robiť túto prácu.
Na svoj prvý deň v službe si spomínajú veľmi dobre.

„Nemali sme vtedy nič, žiadne uniformy, ani označenie,“ spomína Ján Lakatoš. Išli do Krškian, aby sa predstavili miestnym.
„Chodili sme po domoch, zazvonili sme, predstavili sa a ukázali zmluvy, že sme poriadková hliadka,“ usmeje sa Marek Lakatoš.

V obchodoch v problémových častiach mesta nechali na seba telefónne čísla.
Za šesť mesiacov sa postupne stali najznámejšími nitrianskymi Rómami.
Marek aj Ján chcú, aby bol v komunite poriadok a nevzbudzovali pozornosť.
„Chceme, aby sa konflikty medzi nami riešili v tichosti a dohovorom, nie zásahmi polície,“ dodajú Ján aj Marek Lakatošovci na záver, aktuality.sk