iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Kukan: Pri Iráne hrá Trump neférovo, pre publikum USA

Ani veľmoc typu Spojených štátov nemôže podľa bývalého šéfa našej diplomacie Eduarda Kukana porušovať pravidlá. Od medzinárodného spoločenstva očakáva, že USA podrobia „spovedi“, pričom bude požadovať detailné vysvetlenia dôvodov pre likvidáciu iránskeho generála. Napätie však podľa neho nevyústi do väčšieho konfliktu. Podľa Eduarda Kukana americký prezident Donald Trump hrá pri Iráne neférovo a najmä pre domáce publikum.

V čom vidíte vážnosť aktuálnej situácie? Na jednej strane je kritizovaný postup častokrát nevyspytateľného Trumpa, na druhej strane kritizovaná reakcia Iránu v podobe odstúpenia od jadrovej dohody. Vieme, že Irán má ambície stať sa jadrovou mocnosťou. Čo je vážnejšie na týchto miskách váh?

Fakty, ktoré ste spomenuli sú rovnako vážne, dôležité a potenciálne nebezpečné. O nevyspytateľnosti Donalda Trumpa sa hovorilo už vtedy, keď nastúpil do Bieleho domu. Aj keď sa vždy spomínalo, že americký systém má mnoho bŕzd a spôsobov, ktoré dokážu jeho nepredpokladateľné rozhodnutia korigovať, prax ukázala, že to úplnou pravdou nie je.
Treba brať do úvahy aj Trumpove vyhlásenie „America first“- Amerika predovšetkým, ktoré je v pozadí všetkých jeho aktov a rozhodnutí. Práve aj preto je v Spojených štátoch populárny. Myslím si, že bude kandidovať v ďalších voľbách a následne bude zvolený. Takže pripravme sa na život a svet s Trumpom.

Postupy Teheránu, pokiaľ ide o možnosť využitia jadrovej energie pre rôzne účely, keď to tak budeme nazývať, sú dlhodobo známe. Rozhodnutie Trumpa vyviazať sa z jadrovej dohody bolo veľmi negatívne. V tom Európska únia a ďalšie krajiny mali úplne rozdielne stanoviská. Aj dnes majú Nemci, Francúzi, Angličania aj Rusi ešte stále záujem dohodu zachrániť. Na rozdiel od Trumpa, ktorý už od dohody odstúpil. Čiže tam sa prejavuje odlišnosť týchto prístupov.
Celá situácia je veľmi nebezpečná, ale nemyslím si, že povedie k dramatickému konfliktu alebo vojnovým akciám. Stále sa zdôrazňuje, že aj napriek všetkým skutkom, ktoré sa doteraz udiali, to neprešlo do väčšej eskalácie. Ani v prípade útokov Iránu na dve americké základne nedošlo k ľudským obetiam.

Je však otázne, či to bol zámer alebo len nešikovnosť iránskych vojakov.

To je dobrá otázka. Navyše sú informácie, ktoré potvrdzujú, že Američania boli dopredu informovaní o útoku. Takže je to zvláštne, ale aj tak to naznačuje, že si Irán hlavne uvedomuje, že rozsiahlejší konflikt by mu nepriniesol nič dobrého.
Vráťme sa však k tomu bezprostrednému spúšťaču, ktorým bolo zabitie významného iránskeho generála Kásema Sulejmáního, o ktorom iránska strana hovorí, že bol výrazným predstaviteľom v boji proti terorizmu, a tým pádom mal pomáhať Spojeným štátom a aliancii. Aké dôvody vidíte na to, že prezident Trump nariadil jeho zabitie?

Áno, Solejmání bojoval proti teroristom, ale on sám taktiež plánoval mnohé útoky, ktoré priviedli k smrti amerických vojakov a podobne. Čo viedlo Trumpa k tomu, že vydal osobný pokyn na útok, je jeho tvrdá politika toho, čo som spomenul. On si myslí, že bráni Ameriku. Je presvedčený, že to občania Spojených štátov dokážu oceniť. Na druhej strane, keby sme mali pristúpiť k hodnoteniu, tak tu budem opatrný, pretože v takýchto situáciách by sa Slovensko malo postaviť ako člen určitej organizácie a koordinovať svoj celý postup.

K postoju Slovenska sa ešte dostaneme, rád by som to prebral postupne. Vy ste teda naznačili ten Trumpov prístup „America first“, čiže tú jeho rolu, ktorú hrá pred svojim domácim obecenstvom v rámci Spojených štátov? Lebo sú rôzne interpretácie, ktoré hovoria, že sa nachádza vo vážnej situácií nepríjemného impeachmentu, ktorým ho chcú demokrati zbaviť úradu. Spomínali ste tiež, že podľa vás bude kandidovať, no už sú signály, že kandidovať skutočne chce. V podstate to hrá vnútropoliticky. Nie je to cynické, že chce takýmto spôsobom zakryť svoje problémy vyvolaním ďalšej eskalácie na medzinárodnej úrovni?

Slovo cynické by som nepoužil.

A aké by ste teda použili vy?

Že je to nevhodný postup. O Amerike sa vie, že keď je v stave vojny s iným štátom, bez ohľadu na to, ktorý prezident je v úrade, tak ho celý národ podporuje. Tento fakt Trump využíva. Hľadám ešte iné adjektívum, akoby som to povedal, lebo nevhodný je slabé slovo, ale zase cynický na moje pomery až príliš silné. (dlhšia odmlka – poznámka red.) Konjunkturálny, to je ten správny výraz.

Konjunkturálny v zmysle...

V zmysle, že nie férovým spôsobom pre seba využíva politickú situáciu v Spojených štátoch.
Čiže je to celé o osobe Donalda Trumpa? Ak by sme to mali rozšíriť, lebo sú aj iné interpretácie, že je tam zámer ohľadom nerastného bohatstva - ropy a v podstate sa hrá aj o dominanciu v samotnom regióne Blízkeho východu.
Samozrejme, že rozhodujúcu úlohu hrá prezident Trump, pretože všetky tieto eskalácie sa stali až potom, ako sa stal prezidentom Spojených štátov. Keď sa pozrieme naspäť do histórie, už v minulosti boli problémy takéhoto typu. To chce naozaj rozanalyzovať, že či to je v skutočnosti iba Trump, alebo aké ďalšie kruhy a silné skupiny Spojených štátov sú za tým. O impeachmente môžeme hovoriť, ale jeho nikdy neodsúdia. Každý to vie. Aj demokrati. Že je to len politická hra, ktorá im má priniesť podporu verejnosti.

Naznačujete, že váha spomínaného krytia jeho osobných problémov v úrade upadá?

Áno, tak by som to povedal.

Spojené štáty už doručili do Bezpečnostnej rady OSN list, v ktorom označujú tento skutok za „akt sebaobrany“, no bez bližšieho vysvetlenia. Je to štandardné?

Nie je to štandardné. Mnohé doteraz poskytnuté informácie k tomu útoku Spojenými štátmi sú veľmi kusé, jednoduché a neposkytujú dostatok argumentov na podporu toho, čo tvrdia.

Na druhej strane v liste stojí aj to, že Spojené štáty sú pripravené na seriózny dialóg s druhou stranou, čiže s Iránom. Na čo vedenie Iránu reaguje - a zjednoduším ten slovník - že aký seriózny dialóg, ak máme na krku meč ďalších sankcií zo strany Spojených štátov. Ako vnímate túto komunikáciu zo strany USA smerom k Teheránu?

Američania si podľa mňa uvedomujú reálnu moc Iránu a preto vždy silové prvky, ktoré prevažujú v ich vzťahu k Iránu, sú sprevádzané aj ďalšou rétorikou, o ktorej vy hovoríte, že na druhej strane sú pripravení k serióznym rokovaniam a podobne. Američania podľa mňa budú musieť presvedčivejšie dokázať záujem o tie seriózne rokovania a prijať opatrenia, ktoré tento záujem potvrdia.

Vieme, že medzinárodné spoločenstvo vyzýva Spojené štáty, aby vysvetlili situáciu. K tomu sa pripojilo aj Slovensko hlasom prezidentky Zuzany Čaputovej. Zacitujem z jej stanoviska: „Slovensko v Severoatlantickej aliancii požiadalo USA spoločne s ďalšími spojencami o poskytnutie informácií o skutočnostiach a okolnostiach, ktoré viedli k ich rozhodnutiu. V prípade, že predmetný útok nebol vykonaný v reakcii na bezprostredne hroziace nebezpečenstvo, budú na mieste otázky o jeho opodstatnenosti a legálnosti". Možno považovať posledné kroky americkej administratívy a konkrétne jej označenie útoku za „akt sebaobrany“ za dostatočné vysvetlenie? Ako ste naznačili, vám by to nestačilo...

Ja si myslím, že o tejto otázke sa bude naozaj veľmi dôkladne rokovať v správnom formáte na zasadnutí Severoatlantickej aliancie, ktorá je relevantným miestom na takéto diskusie. Keby boli Američania zaslali informáciou svojim spojencom, že idú urobiť takýto krok, tak by to bolo v poriadku. Takto si myslím, že nášho spojenca budeme musieť veľmi dôkladne vyspovedať. Argumenty, ktoré predstavila americká strana – a teraz špekulujeme - budú podľa mňa nedostatočné na tom internom zasadnutí spojencov v rámci NATO.

Povedali ste, že budeme musieť USA vyspovedať. Je to také ľahké „spovedať“ svetovú mocnosť? Dajú sa Spojené štáty dotlačiť k tomu, aby svoj postup vysvetlili dostatočne?

Pozrite sa, ja sa na to pozerám aj z európskeho hľadiska. Keď vznikne vo svete takáto situácia, vtedy sa ukazuje charakter, duša a základ organizácie. Teraz mám na mysli Európsku úniu. V takejto situácií treba naozaj vystupovať veľmi aktívne. Aj Slovensko v rámci našich aliančných povinností. Treba ukázať Američanom, že my máme záujem, aby sa vo svete riešili otázky multilaterálnym spôsobom, na základe existujúcich praktík podľa zaužívaných štruktúr. Mám na mysli OSN a podobne.

Spojené štáty sú superveľmoc, ale len vtedy môžu vykonávať úlohu superveľmoci, keď sa budú voči svojim spojencom správať korektne. My ako Európska únia by sme sa mali jasne prejaviť a požadovať od ich, aby podrobne vysvetlili svoj postup – ak už ako ateista nechcem hovoriť o ich spovedaní. (úsmev – pozn. red.) Ak Európska únia o sebe stále vyhlasuje, že chce byť svetovým hráčom, teraz má príležitosť prejaviť sa.

Hovoríte o potrebe veľmi aktívneho postupu, no od likvidácie generála Solejmáního prešiel týždeň, Európska únia zatiaľ prišla len s jedným vyhlásením. Stačí to? Alebo verejnosť nevidí iné stretnutia a rokovania diplomatov?

K stretnutiu veľvyslancov tam dochádza, bolo ich viacero. Práve, keď je takáto napätá situácia, každý krok musí byť starostlivo uvážený. To je dôvod, prečo je to ešte v procese. Netreba sa nikam ponáhľať s nepremyslenými krokmi.

Keď sa vrátime k Iránu a Iraku. Ich čelní predstavitelia – napríklad prezident Ruhání – opakujú, že ich cieľom je dostať Američanov a spojencov z regiónu. Čo tým získajú?

Získajú väčší pocit vlastnej dôležitosti a nezávislosti.

Čo by tam ale bez tých Američanov bolo?

Zmätok, chaos a neporiadok, až by došlo k tomu, že by sa tam musel niekto vrátiť, aby im pomohol dať situáciu do poriadku.

Pokiaľ ide o Irak, tam prijal rozhodnutie o neželanej prítomnosti Američanov parlament, v skutočnosti je to ale v kompetencii vlády. Všetky vojská, aj našich sedem vojakov, pôsobia v Iraku na pozvanie irackej vlády a plnia úlohy, ktoré stanovila. Ak iracká vláda rozhodne, že sa máme stiahnuť, tak potom naozaj tam nemáme čo robiť.

Potenciálne nebezpečné je vyhlásenie prezidenta Trumpa, že pokiaľ budú trvať na odchode amerických vojsk, tak sa príjmu dodatočné sankcie. To asi netreba takéto veci vyhlasovať. (Medzitým USA ďalšie sankcie voči Iránu aj uvalili. Rozhovor sme robili vo štvrtok 9.1.2020. - pozn. red.)

Vráťme sa ešte k postupu slovenských politikov. S postupujúcim časom sa ukazuje, že o sťahovaní vojakov hovorí Maďarsko, Slovinsko. U nás politici začali hovoriť, že ich treba dopraviť domov, hneď. Do roztržky sa preto dokonca dostali predseda parlamentu s premiérom. Šéf Smeru Robert Fico dokonca navrhol, že postup Spojených štátov by mal odsúdiť samotný slovenský parlament. Ako hodnotíte slovenskú reakciu na dianie na Blízkom východe?
Slovenská reakcia ukázala na nezrelosť našej politickej scény. V situácii, ako je táto, sa ľahko stanete hrdinom, keď vykríknete takéto neuvážené slová, lebo každý tomu venuje pozornosť.

Myslím si, že práve v takejto situácii by sme sa mali správať ako člen Severoatlantickej aliancie, koordinovať postupy s našimi kolegami a neprikláňať sa k jednostranným vyhláseniam a nebodaj aktom. To by bolo veľmi zlé.
Naši vojaci boli premiestnení, tak ako to má byť po dohode. Čítal som vyhlásenie maďarského ministra obrany, že tam zostávajú. Majú tam asi dvesto vojakov, nepovažujú situáciu za takú, aby opustili územie Iraku. Vtedy sa ukazuje sila Severoatlantickej aliancie, ktorá by sa mala prejaviť v koordinovanom prístupe všetkých členov a nie v jednostranných partizánskych aktoch.

Aktuálne to vyzerá, že konflikt a eskalácia „hasne“ a utícha. Ako prognózujete ďalší vývoj? Poslúži to medzinárodnému spoločenstvu na ponaučenie a môžeme konštatovať, že hrozba možného globálneho konfliktu je zažehnaná?
Postup Slovenska by mal spočívať v tom, že pri všetkých možných príležitostiach by sme mali zdôrazňovať, že máme záujem, aby sa konflikty vo svete riešili na multilaterárnej základni a v štruktúrach, ktoré sú na to stanovené. To by bol najlepší spôsob, ako predísť vzniku napätých situácií.

Podľa môjho názoru sa situácia v regióne Iraku a Iránu upokojí do takej miery, že tam nenastanú nové dramatické ozbrojené akcie, ale to momentálne napätie bude naďalej pokračovať. Neviem si predstaviť, že súčasné vlády oboch táborov konfliktu – a teda vlády Iránu a USA - by si vedeli spolu sadnúť a seriózne rokovať. Aj keď to by bol najlepší spôsob riešenia problému. Takže to napätie bude pokračovať, no bez toho, aby vyústilo do globálnejšieho konfliktu, aktuality.sk

X X X

Podľa Johnsona je priznanie Iránu, že zostrelil ukrajinské lietadlo prvý dôležitý krok

Británia bude podľa britského premiéra spolupracovať s Kanadou a Ukrajinou na zaistení nezávislého vyšetrovania.
Priznanie Iránu, že v stredu omylom zostrelilo ukrajinské lietadlo, na ktorého palube bolo 176 cestujúcich, z ktorých nešťastie nikto neprežil, je prvým dôležitým krokom", povedal v sobotu britský premiér Boris Johnson, píše agentúra AFP.
„Budeme robiť všetko, čo môžeme, aby sme podporili rodiny štyroch britských obetí a zabezpečili, že dostanú odpovede, ktoré si zaslúžia," povedal Johnson vo vyhlásení, ktoré vydala Downing Street.

Británia bude úzko spolupracovať s Kanadou, Ukrajinou a ďalšími medzinárodnými partnermi na zaistení „komplexného, transparentného a nezávislého medzinárodného vyšetrovania a repatriácie osôb, ktoré zahynuli", dodal Johnson.
„Táto nešťastná nehoda len posilňuje dôležitosť deeskalácie napätia v regióne," povedal a uviedol, že je nevyhnutné, aby lídri pokračovali v diplomatickej ceste vpred.

Irán vyzvala v sobotu na vyvodenie dôsledkov zostrelenia ukrajinského lietadla aj Európska únia. „Musí dôjsť k prijatiu patričných opatrení, aby sa takáto hrozná nehoda už nikdy nezopakovala," vyhlásil v sobotu v Bruseli hovorca Európskej komisie Peter Stano, ktorého citovala agentúra DPA.

EÚ po prísľuboch iránskeho prezidenta Hasana Rúháního očakáva, že Teherán bude naďalej plne spolupracovať a v súlade s medzinárodnými štandardmi bude dôkladne vyšetrovať, ako mohlo k tejto tragédii dôjsť.

Priznanie Iránu prišlo v sobotu po tom, ako Teherán spočiatku kategoricky odmietal obvinenia západných krajín, že nesie zodpovednosť za zostrelenie lietadla ukrajinskej leteckej spoločnosti Ukraine International Airlines (UIA), ktoré sa zrútilo stredu krátko po vzlietnutí z teheránskeho Medzinárodného letiska imáma Chomejního, aktuality.sk

X X X

Putin a Merkelová sa zhodli na podpore dostavby plynovodu Severný prúd 2

Práce by mohli byť dokončené na konci tohto roku alebo v prvom štvrťroku.
Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu na tlačovej konferencii, ktorá sa konala po stretnutí s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou v Moskve, vyhlásil, že verí tomu, že práce na výstavbe plynovodu Severný prúd 2 (Nord Stream 2) budú ukončené začiatkom budúceho roku. Informovala o tom agentúra AFP. „Dúfam, že koncom tohto roku, alebo v prvom štvrťroku budúceho roku budú práce ukončené a plynovod začne fungovať," povedal Putin.

Merkelová takisto povedala, že plynovod by sa mal dokončiť, keďže jeho výstavbu právne schválila EÚ. Sankcie Spojených štátov, ktoré uvalili v decembri na spoločnosti, ktoré sa podieľajú na výstavbe tohto plynovodu, považuje za nesprávne. Projekt je podľa nej „správny, v prvom rade hospodársky a nie politicky".

Proti výstavbe plynovodu Severný prúd 2, by mal privádzať ruský zemný plyn do Nemecka, sú predovšetkým USA, ale aj niektoré krajiny EÚ, lebo sa obávajú, že Rusko využije dodávky plynu ako páku na západoeurópske krajiny, ktoré sú od dodávok ruského plynu závislé.

Putin na stretnutí s Merkelovou uviedol, že chce podporiť mierovú konferenciu v Berlíne týkajúcu sa situácie v Líbye. „Niektoré veci si ešte vyžadujú prípravné práce, ale bol by to dobrý krok správnym smerom," povedal šéf Kremľa a upozornil na to, že ešte je to potrebné dohodnúť aj s líbyjskou stranou.

Merkelová zdôraznila, že dúfa, že ruské snahy o dosiahnutie prímeria v Líbyi budú úspešné. Konferenciu o Líbyi v nemeckej metropole, ktorá by sa mala konať pod vedením OSN, by podľa nej bola len začiatkom dlhého procesu.
Obaja lídri sa na stretnutí zhodli aj na potrebe zachovať jadrovú dohodu s Iránom. „Rusko a Nemecko sú rozhodnuté, že jadrová dohoda s Iránom sa musí zachovať," povedal Putin. Nemecko je presvedčené, že "Irán by nemal vlastniť a nemal dostať nijaké atómové zbrane," citoval Merkelovú denník Die Welt.

Putin a Merkelová varovali pred otvoreným konfliktom medzi Spojenými štátmi a Iránom. Vojna by bola "katastrofou pre Blízky východ a pre celý svet, humanitárnou, ako aj hospodárskou z hľadiska zásobovania sveta energiou", uviedol Putin.
Merkelová povedala, že priznanie Iránu, že v Teheráne omylom zostrelilo ukrajinské lietadlo, predstavuje dôležitý krok a vyzvala na úplné vyšetrenie tejto udalosti. „Dnes bol spravený dôležitý krok," povedala s tým, že je podľa nej dobré identifikovať vinníkov. Merkelová podčiarkla potrebu "podrobne stanoviť, čo sa stalo, aktuality.sk

X X X

Premiér Pellegrini: S Dankom nás rozdeľuje spôsob komunikácie

Premiér Peter Pellegrini vyhlásil, že útočný status Andreja Danka na jeho adresu bola politická roztržka. Vraj ich rozdeľuje komunikácia. Predseda parlamentu a šéf SNS Andrej Danko minulý týždeň vyzval premiéra Pellegriniho, aby „nebol zbabelec a konal a poslal lietadlo pre našich vojakov“ do Iraku. Líder kandidátky Smer-u reagoval, že obsah Dankovho statusu pripisuje nočnej hodine a aj stopnutým armádnym nákupom.

Dvojica politikov si potom posielala ďalšie odkazy cez médiá.

Aj po týždni je téma živá. Premiér Pellegrini v diskusnej relácii RTVS priznal, že ho s Dankom rozdeľuje spôsob komunikácie. Prístup šéfa národniarov nazval politickou roztržkou, ktorá mu ale nestojí za ďalšie komentovanie.
Spoluprácu s Kotlebovcami vylúčil

Na otázku, či si práve s SNS predstavuje povolebnú spoluprácu ako s jednou z prvých strán, priamo neodpovedal. „Ešte mi tá otázka ani nenapadla,“ reagoval. Tvrdí však, že byť politikom vyžaduje osobitný prístup.„Nemôžete byť vzťahovačný a urážlivý, nemôžete brať všetko osobne. Ja sa v tomto viem povzniesť, aj keď si nerád nechávam brnkať po nose. Ale záujmy Slovenska sú nadradené a som schopný si zahryznúť do jazyka a radšej niektoré veci nekomentovať,“ reagoval predseda vlády.

Chce však počkať na výsledky parlamentných volieb a až potom hovoriť, s kým áno a s kým nie.
„Strana Smer nikdy nevylučuje žiadnu spoluprácu pred voľbami, okrem Ľudovej strany naše Slovensko,“ dodal predseda vlády. Kotlebovci pritom bežne podporujú návrhy zákonov z dielne koalície aj Smeru. Vďaka hlasom ĽSNS, SNS a Smeru napríklad nedávno prešiel zákon o zákaze zverejňovania predvolebných prieskumov až 50 dní pred voľbami.
Platnosť zákona napokon dočasne stopol až Ústavný súd. Reagoval na podanie prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá novelu o predĺžení moratória navrhla pozastaviť.

Pellegrini: Blahu nekomentujem

Pellegrini sa vrátil aj k situácii v Iráne. Verí, že aktéri, ktorí v rámci protivzdušnej obrany údajne omylom zostrelili ukrajinské lietadlo s civilistami na palube, budú potrestaní.

„Je to niečo, čo si nik neželá, ja to chcem odsúdiť. Neoveriť si cieľ, na ktorý sa útočí, je naozaj nezodpovedné,” povedal v Sobotných dialógoch. Napätiu v Iráne predchádzala vražda generála Solejmániho pri raketovom útoku Američanov v Bagdade. Nariadil ju prezident Donald Trump.

Poslanec Ľuboš Blaha zo Smeru poslal oficiálnou poštou, pod hlavičkou eurovýboru, list priamo iránskemu veľvyslancovi. Napísal v ňom, že „väčšina ľudí na Slovensku sleduje s hrôzou, ako americká administratíva Donalda Trumpa arogantne porušuje medzinárodné právo" a že ide o neospravedlniteľný „teroristický a imperialistický krok".
Blaha list podpísal ako šéf eurovýboru, nie ako individuálny poslanec. „Nebudem to komentovať," vyhol sa premiér Pellegrini otázke, či je takéto svojvoľné správanie sa poslanca vhodné, aktuality.sk

X X X

Protesty vo Francúzsku proti dôchodkovej reforme opäť sprevádzali násilnosti

Už 38. deň v poradí pokračovali v sobotu vo Francúzsku protesty a demonštrácie proti vládnemu návrhu dôchodkovej reformy. K odborárom v Paríži sa pridalo aj niekoľko stoviek sympatizantov protivládneho hnutia žlté vesty.
Ako informoval spravodajský portál France 24, demonštranti počas pochodu ulicami Paríža opäť rozbili výklady viacerých obchodov, reštaurácií a bánk, pričom okrem spôsobenia materiálnych škôd ohrozili aj ľudí, ktorí sa v týchto prevádzkach nachádzali.

Demonštranti okrem toho znova podpaľovali odpadkové koše a ničili mestský mobiliár v uliciach. Do hliadkujúcich policajtov a príslušníkov žandarmérie tiež hádzali zápalné fľaše a iné predmety. Polícia preto proti nim zasiahla slzotvorným plynom. Demonštráciu v Paríži zvolal medziprofesijný odborársky syndikát CGT-FO-FSU-Solidaires, ako aj odbory Unef, UNL a CFE-CGC. Podľa CGT sa na nej zúčastnilo 150 000 ľudí.

Denník Le Monde v sobotu na svojom webe informoval, že v nemocnici v Lyone bol v sobotu ráno hospitalizovaný 45-ročný policajt, ktorého počas blokády cesty na lyonskom predmestí Brone úmyselne zrazil vodič dodávky. Vodič je na úteku a polícia po ňom pátra. Policajné a justičné orgány začali vyšetrovanie vo veci podozrenia z útoku na verejného činiteľa.

Francúzske médiá súčasne v sobotu uviedli, že francúzska vláda je ochotná stiahnuť svoj návrh, aby sa zákonný vek odchodu do dôchodku zvýšil z terajších 62 na 64 rokov. Zástupcom odborových organizácií to listom oznámil francúzsky premiér Édouard Philippe.

V súvislosti s týmto rozhodnutím vlády sa v sobotu v Paríži začala schôdzka zástupcov odborových organizácií.
Samotní účastníci demonštrácie v Paríži na ústretový krok vlády uviedli, že sú odhodlaní pokračovať v protestoch až do úplného stiahnutia reformy dôchodkového systému.

Jej predložením a schválením chce vláda zjednotiť komplikovaný a podľa nej aj nespravodlivý systém so 42 rôznymi úpravami a znížiť miliardový deficit dôchodkových fondov, ako aj snaha stabilizovať dôchodkový systém vzhľadom na demografický vývoj, aktuality.sk

X X X

Irán súhlasil s odškodnením pozostalých, pomoc im sľubuje aj vláda v Kyjeve

Irán predbežne súhlasil s vyplatením odškodného rodinám, ktorých príbuzní zahynuli pri stredajšom zostrelení ukrajinského lietadla pri Teheráne. Podľa agentúry Ukrinform to v sobotu uviedol tajomník ukrajinskej Rady pre národnú bezpečnosť a obranu (RNBO) Olexij Danilov, ktorý dodal, že Irán sa zaviazal zaplatiť aj cenu zostreleného lietadla.

„Irán úplne kompenzuje všetko,“ uviedol Danilov v sobotu pre britskú rozhlasovú stanicu BBC. Podľa neho Irán pristúpil na tento krok, pretože oficiálne uznal, že jeho armáda zostrelila ukrajinské lietadlo so 176 osobami na palube. Pád lietadla nikto neprežil.

Danilov spresnil, že nároky na odškodné mali byť aj témou sobotňajšieho telefonického rozhovoru ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s jeho iránskym náprotivkom Hasanom Rúháním.

Prezident Zelenskyj v sobotu vo svojom videoposolstve k občanom Ukrajiny vyhlásil, že ukrajinská vláda poskytne finančnú pomoc rodinám osôb zabitých pri páde ukrajinského boeingu v Iráne a štát im pomôže získať náhrady za spôsobené škody a ujmu.

Spresnil, že „štát sa tiež bude snažiť získať odškodnenie od dopravcu, poisťovacích spoločností a Iránskej islamskej republiky.“

Podľa Zelenského „Ukrajina systematicky a bez hnevu zisťovala príčiny havárie“. Uviedol, že „vysoká profesionalita ukrajinských odborníkov, ktorí sú na mieste nešťastia v Iráne, neumožnila skryť pravdu o tragédii.“
„Chcem osobitne vyzdvihnúť prácu ukrajinských odborníkov v Iráne. Ich vysoká profesionalita a efektívnosť, presvedčivé predbežné zistenia a dôkazy nájdené v Teheráne nedovolili skryť pravdu,“ uviedol Zelenskyj./aktuality.sk

X X X

Francúzska vláda je ochotná ustúpiť odborárom vo veci veku odchodu do dôchodku

Francúzska vláda je ochotná stiahnuť svoj návrh, aby sa zákonný vek odchodu do dôchodku zvýšil z terajších 62 na 64 rokov. Zástupcom odborových organizácií to listom oznámil francúzsky premiér Édouard Philippe. Informovala o tom v sobotu agentúra AFP.

Vek odchodu do dôchodku je najkontroverznejším bodom kritizovaného vládneho návrhu penzijnej reformy, pretože by ľudí v porovnaní so súčasnosťou prinútil pracovať o dva roky dlhšie – do 64 rokov -, aby získali nárok na plný štátny dôchodok.

Philippe vo svojom liste napísal, že je ochotný urobiť ústretový krok voči sociálnym partnerom a predbežne stiahnuť z návrhu zákona opatrenie, ktoré malo s účinnosťou od roku 2027 stanoviť zákonný vek odchodu do dôchodku na 64 rokov.

Zo znenia listu súčasne vyplýva, že Philippe a jeho vláda sa nevzdávajú myšlienky na stanovenie zákonného veku odchodu do dôchodku, keďže v bode 4. sa konštatuje, že „návrh zákona (o dôchodkovej reforme) zabezpečí, aby budúci univerzálny systém zahŕňal zákonný vek odchodu do dôchodku“.

Premiér Philippe napísal tento list vedúcim predstaviteľom odborárskych organizácií a združení deň po tom, čo sa v piatok stretli s cieľom ukončiť štrajk ochromujúci život vo Francúzsku už 38 dní. Tieto rokovania označil Philippe za úspešné a avizoval, že v sobotu oznámi konkrétne návrhy vlády.

Philippe v liste píše, že spôsoby financovania dôchodkovej reformy sa stanovia v apríli v rámci konferencie, na ktorú budú prizvaní aj zástupcovia odborov. Ak sa však táto konferencia skončí neúspechom, vláda v danej veci rozhodne prijatím uznesenia.

Ako informoval spravodajský portál France Info, odborová organizácia CFDT v reakcii na premiérov list uvítala ústretovosť vlády v súvislosti s určením veku odchodu do dôchodku a oznámila, že bude pokračovať v rokovaniach s vládou v rámci ňou navrhovaného formátu.

CFDT je len jednou z odborárskych organizácií vo Francúzsku, ktoré vyzvali na protesty a štrajky proti vládnemu návrhu dôchodkovej reformy. Jej predložením chce vláda zjednotiť komplikovaný a podľa nej aj nespravodlivý systém so 42 rôznymi úpravami a znížiť miliardový deficit dôchodkových fondov, ako aj snaha stabilizovať dôchodkový systém vzhľadom na demografický vývoj./agentury/

X X X

Európska agentúra pre bezpečnosť letectva odporúča vyhnúť sa letom nad Iránom

Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) odporučila leteckým spoločnostiam vyhnúť sa preletom lietadiel v iránskom vzdušnom priestore. Informovala o tom v sobotu agentúra Reuters.Toto preventívne odporúčanie, platné až do odvolania, bolo podľa Reuters vydané „v súvislosti s vyhlásením Iránu, že jeho ozbrojené sily omylom zostrelili ukrajinské civilné lietadlo“. EASA predtým vydala leteckým spoločnostiam odporúčanie vykonávať lety nad Iránom vo výške pod hladinou 7500 metrov.

Podľa EASA naďalej platí odporúčanie na pozastavenie letov nad Irakom.

EASA vo svojom vyhlásení uviedla, že situácia v danom regióne má veľmi dynamický vývoj. Jej nové vyhodnotenie sa uskutoční začiatkom budúceho týždňa v spolupráci s Európskou komisiou a členskými štátmi Európskej únie. /agentury/

X X X

Láska, škandály aj odcudzenie - títo všetci dali zbohom kráľovskej rodine!

Manželka britského princa Harryho Meghan je druhou Američankou, kvôli ktorej sa nejaký člen britskej kráľovskej rodiny vzdal svojich povinností.

Prvá bola rozvedená Američanka Wallis Simpson. Do nej sa britský kráľ Edward VIII. zamiloval natoľko, že sa v roku 1936 vzdal trónu, aby sa s ňou mohol oženiť, čo bol prvý prípad svojho druhu v dejinách rodu Windsorovcov. Princ Harry a jeho manželka Meghan tento týždeň oznámili, že sa chcú vzdať svojej úlohy v kráľovskej rodine. Tu sú ďalšie prípady členov britskej kráľovskej rodiny, ktorí sa vzdali svojich povinností:

• Harryho pra-prastrýko sa vzdal koruny v roku 1936, keď nadobro stratil hlavu pre Wallis Simpsonovú, dvakrát rozvedenú Američanku, s ktorou sa zoznámil ešte v čase, keď bola ešte druhýkrát vydatá. Rozvedená žena po boku panovníka však bola neprijateľná pre vtedajšiu vládu i anglikánsku cirkev.

• Romantická aféra vyvolala veľký škandál, ale kráľovská rodina rýchlo zjednala poriadok, keď na trón zasadol brat Edwarda, vojvoda z Yorku, ktorý vládol ako kráľ Juraj VI. Bol to otec súčasnej kráľovnej Alžbety II.

• Odchod mladšieho brata princa Charlesa od kráľovských povinností nebol dobrovoľný a súvisel s jeho niekdajšími stykmi s americkým finančníkom Jeffreym Epsteinom, ktorý pred svojou smrťou čelil obvineniu z rozsiahleho sexuálneho zneužívania. Andrew vlani v novembri oznámil, že na dlhšiu dobu zanecháva svoje verejné povinnosti. V rozhovore s britskou televíziou BBC Andrew uviedol, že pobyt pri Epsteinovi „nebol vhodný pre člena kráľovskej rodiny“.

• Od tej doby sa takmer neobjavuje na verejnosti a musel odstúpiť z rady združenia a spolkov, nad ktorými mal patronát.

• Vylúčenie Diany, matky princa Harryho a princa Williama, z britskej kráľovskej rodiny, malo dve fázy: v roku 1993 oznámila Diana odchod z väčšiny verejných činností, aby sa mohla venovať súkromnému životu, ktorý nasledoval po jej rozluke s princom Charlesom, napriek tomu však zostávala naďalej aktívna. Po rozvode s Charlesom v auguste 1996 sa stiahla z radu charitatívnych združení a bola zbavená titulu kráľovská výsosť.

• Ďalšiu paralelu so synom Harrym predstavujú Dianine komplikované vzťahy s britským bulvárom, ktorý ju prenasledoval po celý jej život, čo je tiež jedným z dôvodov, prečo sa chce teraz jej syn „striasť kráľovskej okovy“.

Princezná Diana pútala pozornosť ako súčasť kráľovskej rodiny, ale aj keď už nebola jej členkou.Autor: SITA/AP
Fergie

• Sarah, vojvodkyňu z Yorku a bývalú manželku princa Andrewa kráľovský palác tiež vyčlenil z rodiny po rozvode. Rozviedli sa v roku 1996, rovnako ako Charles a Diana – tento rok bol pre britskú kráľovnú Alžbetu II. „Annus horribilis“, rok hrôzy. Napriek tomu sa Sarah so svojimi dvoma dcérami, Beatrice a Eugeniou, objavuje na niektorých spoločenských udalostiach kráľovskej rodiny. Bola napríklad na svadbe Harryho a Meghan v roku 2018./agentury/