iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Merkelová pricestovala do Moskvy na stretnutie s Putinom

Nemecká kancelárka Angela Merkelová v sobotu pricestovala do Moskvy na stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v súvislosti s narastajúcim napätím na Blízkom východe i v iných oblastiach sveta. Informovala o tom agentúra AFP. Aj Nemecku hrozí, že im firmy utečú. Chýbajú kvalifikovaní ľudia

Merkelová a Putin si na úvod stretnutia, ktoré bude podľa slov kancelárky pokrývať viaceré témy vrátane konfliktov v Líbyi a Sýrii, ako aj vojnu na Ukrajine s proruskými separatistami, podali ruky.„Je toho veľa, o čom sa budeme rozprávať,“ povedala Merkelová a dodala, že „vždy je lepšie spoločne sa rozprávať, ako rozprávať jeden o druhom“. Putin sa kancelárke poďakoval za návštevu a uviedol, že sa zamerajú na „najpálčivejši¬e“ témy.

Pred samotným stretnutím obe strany potvrdili, že budú pokrývať aj konfrontáciu medzi Washingtonom a Teheránom vo veci zabitia iránskeho generála Kásema Solejmáního.

Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas, ktorý Merkelovú na stretnutí sprevádza, povedal, že „hlavným dôvodom“ stretnutia je eskalujúca kríza v Líbyi, v ktorej Berlín zohráva úlohu mediátora. "Zapájame Európu a tých aktérov, ktorí tam majú vplyv, a na to potrebujeme Rusko, povedal Maas pre nemeckú televíziu NTV.

Po stretnutí Merkelovej a Putina sa očakáva ich spoločná tlačová konferencia.

Merkelová Rusko naposledy navštívila v máji 2018, keď sa lídri stretli v Putinovej rezidencii pri Čiernom mori.
Putin a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredu vyzvali na prímerie v Líbyi, hoci v konflikte podporujú opačné strany. Zatiaľ čo Turecko minulý týždeň poslalo svojich vojakov do Líbye, aby pomohli brániť medzinárodne uznanú vládu národnej jednoty pod vedením premiéra Fájiza Sarrádža. Ankara prišla s tvrdením, že sily podliehajúce Haftarovi podporuje aj približne 2500 ruských žoldnierov, čo však Moskva popiera. /agentury/

X X X

Irán priznal, že jeho armáda omylom zostrelila ukrajinské lietadlo

Irán v sobotu priznal, že jeho armáda neúmyselne zostrelila ukrajinské dopravné lietadlo so 176 ľuďmi na palube.
Dôvodom bola ľudská chyba. Podľa agentúry AP to uviedla iránska štátna televízia s odvolaním sa na vyhlásenie iránskej armády. Iránske úrady zdôraznili, že ľudia, ktorí nešťastie spôsobili, ponesú za to zodpovednosť.

Veliteľ vzdušných síl iránskych revolučných gárd brigádny generál Amír Alí Hádžízáde prevzal plnú zodpovednosť.
„Preberám plnú zodpovednosť a podrobím sa akémukoľvek rozhodnutiu, ktoré bude prijaté,“ povedal generál vo vysielaní iránskej štátnej televízie

„Pomyslel som si v tej chvíli (keď som sa dozvedel o páde toho lietadla), že radšej byť mŕtvy než toto,“ dodal veliteľ.
Strela vypálená na ukrajinské lietadlo vybuchla podľa generálových slov v blízkosti lietadla, ktoré sa následne zrútilo.
„Bola to strela krátkeho doletu, ktorá explodovala vedľa lietadla. Preto mohol ten stroj ešte chvíľu pokračovať v lete,“ uviedol generál Hádžízáde.

„Lietadlo vybuchlo až vtedy, keď dopadlo na zem,“ spresnil veliteľ leteckých síl revolučných gárd.

Podľa komuniké iránskych ozbrojených síl ukrajinské lietadlo letelo v blízkosti citlivého vojenského zariadenia, ktoré patrí elitným iránskym revolučným gardám, a bolo omylom považované za nepriateľský cieľ. Iránska armáda vo vyhlásení vyjadrila sústrasť rodinám obetí a sľúbila, že zdokonalí svoje systémy, aby sa v budúcnosti vyvarovala takýchto chýb.
Iránsky prezident Hasan Rúhání vyjadril v mene svojej krajiny „hlbokú ľútosť“ nad zostrelením ukrajinského lietadla, ktoré označil za „obrovskú tragédiu a neodpustiteľnú chybu“. Informovala o tom agentúra AFP

Iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavíd Zaríf v sobotu na twitteri napísal, že pád ukrajinského lietadla spôsobila ľudská chyba, ku ktorej došlo „v čase krízy spôsobenej americkým nezodpovedným správaním“.

Boeing 737 ukrajinských aeroliniek UIA sa zrútil v stredu krátko po štarte z teheránskeho letiska, žiadny z cestujúcich ani členov posádky pád stroja neprežil.

Ihneď sa objavili špekulácie, že lietadlo mohla zasiahnuť iránska protivzdušná obrana, pretože len niekoľko hodín predtým armáda vypálila 16 rakiet na dve základne v Iraku, kde sú umiestnení aj Američania. Išlo o odvetu za americký likvidačný útok na iránskeho generála Kásema Solejmáního v Bagdade. Predpokladá sa, že preto v tom čase bola v pohotovosti iránska protivzdušná obrana.

Irán ale doteraz zostrelenie ukrajinského lietadla popieral. O tom, že ukrajinské lietadlo, možno omylom, zostrelili Iránci, hovoril pritom už vo štvrtok s odvolaním sa na informácie tajných služieb kanadský premiér Justin Trudeau, ktorého krajina v troskách lietadla prišla podľa aktualizovanej bilancie o 57 občanov.

O tejto možnej príčine katastrofy boeingu ešte skôr písali americké médiá a prezident Donald Trump neurčito povedal, že pád lietadla mohol spôsobiť niečí omyl. Variant zostrelenia spomenuli aj britský premiér Boris Johnson a šéf austrálskej vlády Scott Morrison.

Denník New York Times v noci na piatok zverejnil aj video, na ktorom podľa neho bolo vidieť, ako iránska raketa vo vzduchu zasiahla lietadlo. Záber zachytáva malý výbuch neďaleko teheránskeho letiska. Boeing potom ešte niekoľko minút pokračoval v lete, pričom sa obrátil späť smerom k letisku. Vtedy už prestal vysielať signál, horel, následne explodoval a zrútil sa. /agentury/

X X X

Paranoidní Rusi aj pomýlení Američania. Zostreliť civilné lietadlo nebolo výnimkou

Vizualizácia zostrelenia letu MH14 na východe Ukrajiny 17. júla 2014

Prípadov zostrelených civilných lietadiel je plná história. Nie vždy išlo len o omyl.

Nestáva sa to pravidelne, ale civilné lietadlá boli v histórii omylom zostrelené už mnohokrát. Má to byť aj prípad ukrajinského boeingu so 176 ľuďmi na palube, ktorý sa v stredu zrútil v Iráne.
Britská investigatívna stránka Bellingcat zverejnila video, ktoré má dokazovať, že lietadlo zostrelila strela vypálená z oblasti neďaleko Teheránu.

Nebolo by to prvýkrát, kedy sa Ukrajinci stali terčom podobnej tragédie. Zostrelenie civilného lietadla však už v minulosti nemali na svedomí len Rusi či Iránci, ale aj Američania. Niektoré prípady spadajú do kategórie tragických omylov. V histórii sa však nájdu aj prípady, keď niektoré armády zostrelili civilistov cielene.

Izrael neváhal a zabil líbyjských civilistov (1973)

Tragédia okolo letu líbyjských aerolínií z februára 1973 nepatrí do kategórie náhodných omylov. Civilné lietadlo so 113 ľuďmi na palube zostrelila izraelská armáda úplne zámerne. Bola to však súhra viacerých nešťastných okolností.

Svoje zohralo zlé počasie, vtedy vyhrotené vzťahy medzi Izraelom a Líbyou, ale aj tvrdohlavý pilot, ktorý do poslednej chvíle neveril, že Izrael sa odhodlá k niečomu tak radikálnemu, ako je zostrelenie civilného stroja.Tri hodiny po tom, ako líbyjský boeing 727 vzlietol z Tripolisu, vďaka zlému počasiu a chybnej technike sa omylom ocitol vo vzdušnom priestore Izraela. Ten k nemu okamžite vyslal dve stíhačky typu F-4.

Ich piloti sa snažili o vizuálny kontakt s posádkou a s pomocou gest im ukazovali, aby okamžite pristáli. Kapitán to však odmietol. Izraelské stíhačky začali na lietadlo páliť pomocou kanónov a boeing krátko na to havaroval v púšti. Piati ľudia na palube však všetko zázrakom prežili.

Jedným z nich bol kopilot. Ten neskôr potvrdil, že skutočne zachytil varovania Izraelčanov, ale bál sa pristáť pre obavy z napätých vzťahov medzi Líbyou a Izraelom.

Vizualizácia zostrelenia líbyjského lietadla izraelskými stíhačkami z roku 1973.

Paranoidní Sovieti a zrod GPS (1983)

Podobné príčiny mala aj katastrofa kórejských aeroliniek z roku 1983. Lietadlo smerujúce z New Yorku do Soulu sa omylom ocitlo v sovietskom vzdušnom priestore.

Moskva to považovala za nepriateľský čin a obávala sa, že lietadlo v skutočnosti plní špionážnu misiu.
Sovieti na lietadlo vypálili raketu vzduch-vzduch a stroj sa zrútil do mora. Nikto z 269 ľudí na palube neprežil, vrátane kongresmana Larryho McDonalda.

Incident neskôr výrazne prispel k rozhodnutiu vtedajšieho amerického prezidenta Ronalda Reagana sprístupniť vtedy výhradne armádny systém GPS aj civilným lietadlám.

Ako Američania zabíjali a médiá to nezaujímalo (1983)

Zostrelenie civilného lietadla majú na svedomí aj Američania. V čase zúriacej vojny medzi Iránom a Irakom boli na strane Iračanov a aj preto vo vodách Perzského zálivu kotvila americká loď USS Vincennes.
Tá si civilné iránske lietadlo s 290 ľuďmi na palube poplietla s bojovou stíhačkou F-14 americkej výroby, ktorú mali vo výzbroji Iránci.

Američania pôvodne trvali na tom, že lietadlo sa ocitlo mimo vzdušného priestoru vyhradenom pre civilnú dopravu. Ukázalo sa to však ako omyl. Američania sa neskôr ospravedlnili a rodinám obetí vyplatili odškodné.
Incident je však zaujímavý aj z iného dôvodu. Jeho mediálne pokrývanie americkou tlačou dnes slúži ako ukážka toho, ako zaujato vedia aj médiá v slobodnej krajine informovať o podobnej tragédii.

Robert Entman z Univerzity Georgea Washingtona v známej štúdii dokázal, že zatiaľ čo zostrelenie kórejského lietadla Sovietmi z roku 1983 médiá využili na „démonizovanie nepriateľa“, v prípade zostrelenia iránskeho lietadla až príliš dlho písali len ako o nehode a technickom probléme.

Posledný prípad: Známy let MH17 (2014)

Zostrelenie malajzijského lietadla nad Ukrajinou z roku 2014 bolo až doteraz posledným incidentom tohto druhu.
Tragédia si vyžiadala smrť 298 ľudí, väčšinou občanov Holandska. Medzinárodní vyšetrovatelia neskôr dokázali, že ju majú na svedomí proruskí separatisti, ktorí lietadlo zostrelili ruským protivzdušným systémom Buk, aktuality.sk

X X X

Plyn do Európy potečie aj cez Turecko. Zase len ruský

Ruský prezident Vladimir Putin a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan tento týždeň slávnostne otvorili prvú časť plynovodu TurkStream vedúceho z Ruska do Turecka. Druhá časť vedúca až do Maďarska by mala byť hotová do konca tohto roku.

Analytik Martin Jirušek z Masarykovej univerzity tvrdí, že s ohľadom na európsku energetickú bezpečnosť sa až tak veľa nezmení. Rozdielny bude len smer toku plynu.

„TurkStream mieri primárne na dodávky do strednej Európy, pravdepodobne na hub v rakúskom Baumgartene. Dodávky menšieho množstva pre balkánske krajiny sú možné, stále však pôjde o ruský plyn. S ohľadom na energetickú bezpečnosť plynovod veľkú zmenu neprinesie,“ upozornil Jirušek.

Podľa Oxfordského inštitútu pre energetické štúdiá (OEIS), ktorý v októbri minulého roka vydal rozsiahlu analýzu trhu s plynom na Balkáne, sa zmení najmä smer toku plynu. „TurkStream zmení regionálne vzorce toku plynu. Starý Transbalkánsky plynovod vedúci z Ruska cez Ukrajinu ostane zo dňa na deň prázdny, alebo bude minimalizovaný. V priebehu nasledujúceho roku zmizne z ukrajinského tranzitu 19 miliárd kubických metrov plynu,“ vyčíslila štúdia.

Rusi si neúspech nepripúšťajú: Nord Stream 2 vieme dokončiť

Táto zmena znamená aj stratu príjmov pre tranzitné krajiny a ich operátorov plynovodov. Najvýraznejšie sa to prejaví v rumunskom Transgaze, v menšej miere v bulharskom Bulgartransgaze, ktorých príjmy do veľkej miery závisia na ruskom plyne tečúcom v systéme Transbalkánskeho plynovodu. Obidve spoločnosti tak budú mať záujem v hľadaní alternatív. Pre Transgaz to môže byť rozvoj ložísk na mori. Pre Bulgartransgaz zase aspoň čiastočné zachovanie toku ruského plynu do Grécka a Severného Macedónska, ako aj príjmy za tranzit cez TurkStream.

Nový plynovod má podľa analytikov len nízky potenciál zdvihnúť dopyt po plyne v regióne. Balkán si zachová, či dokonca zvýrazní, svoju tranzitnú úlohu. „TurkStream môže priniesť vyššiu istotu pre tranzitné krajiny do budúcna, nakoľko s tranzitom plynu cez Ukrajinu Gazprom podľa všetkého počíta len v malej miere,“ tvrdí Jirušek.

Nový plynovod má podľa OEIS takisto potenciál zlepšiť slabo rozvinuté regionálne prepojenie. Transbalkánsky plynovod neumožňuje nezávislý tok plynu medzi štátmi. To naznačil aj Putin vo svojom príhovore.

Integráciu trhov sa snaží podporovať aj Európska únia cez Európsku banku pre obnovu a rozvoj a Európsky program pre oživenie energetiky. Prioritou je výstavba takzvaných interkonektorov. Doteraz sa ich však podarilo dokončiť len málo. Problémom je podľa štúdie nedostatočný dopyt, nízka motivácia do interkonektorov investovať či ich nadväznosť. Analýza inštitútu uvádza, že vybudovať prepojenie medzi Srbskom a Bulharskom má iba malý zmysel, pokiaľ neexistuje spojenie medzi Bulharskom a Gréckom.

TurkStream pozostáva z dvoch častí. Prvá bude dodávať plyn do Turecka a Bulharska, druhá pokračuje z Bulharska do Srbska a Maďarska. Plynovod má kapacitu 31,5 miliardy kubických metrov ročne. Na jeho konštrukcii sa podieľali spoločnosti z Ruska, Nemecka a Japonska./agentury/

X X X

Jedného zabili, druhý unikol. USA chceli dostať aj iného veliteľa

Americká armáda sa v deň útoku na šéfa elitných iránskych jednotiek Kuds Kásema Solejmáního neúspešne pokúsila o atentát na kľúčového veliteľa Kuds v Jemene. Napísal to v piatok denník The Washington Post s odvolaním sa na informácie nemenovaných amerických predstaviteľov. Veliteľa Abdarrezu Šahláího, ktorý riadi sily Kuds v Jemene a financuje ich, sa podľa amerického denníka nepodarilo zabiť.

Neúspešná operácia môže naznačovať, že vláda prezidenta Donalda Trumpa operáciou proti Solejmánímu nesledovala len cieľ odvrátiť nové útoky na Američanov, ako Washington tvrdí, ale chcela zasiahnuť celé vedenie iránskych revolučných gárd, uviedol americký denník. Útok proti Šahláímu je stále prísne tajný, americkí činitelia odmietajú o operácii hovoriť okrem priznania, že zlyhala, píše sa v článku.

Pentagon monitoroval priebeh oboch útokov a chystal sa o nich informovať zároveň, ak by boli úspešné. Útoky na Solejmáního a Šahláího boli naplánované súčasne, ale jemenská akcia nebola pre nezdaru oznámená. To neznamená, že sa nemôže v budúcnosti opakovať, povedali denníku The Washington Post jeho zdroje.

Šahláího považuje americká vláda za veľmi mocného protivníka. V decembri ponúklo americké ministerstvo zahraničia za informácie o jeho osobe 15 miliónov dolárov.

Podľa amerických predstaviteľov je Abdarrezá Šahláí, ktorý sa narodil okolo roku 1957, spojený s útokmi proti americkým vojakom v Iraku, menovite s akciou z roku 2007, pri ktorej bojovníci milícií podporovaných Iránom uniesli a zabili päť amerických vojakov v irackom meste Karbalá. Prečo operácia proti Šahláímu zlyhala, nie je podľa washingtonského denníku jasné. Ministerstvo zahraničia ani Biely dom nechcú záležitosť komentovať./agentury/

X X X

Dopravcovia idú do generálneho štrajku. Premiér ich vyzval rokovať, nie blokovať

Únia autodopravcov Slovenska (UNAS), ktorá v utorok spustila výstražný štrajk, počas piatku poriadne pritvrdila. Premiér Peter Pellegrini ich vyzýva, aby odišli z ciest a rokovali. Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) vyzýva organizátorov protestov i tých, ktorí svojimi nákladnými vozidlami blokujú cesty na Slovensku, aby z nich odišli a vrátili sa za rokovací stôl. Premiér to povedal v piatok na tlačovej konferencii v Liptovskom Mikuláši.

Víkend by mal byť pokojnejší

Zatiaľ čo v prvom dni štrajku bola blokovaná len Rožňavská ulica v Bratislave, Orava a Košice, počas štvrtého dňa štrajku sa pridali aj mestá v Trnavskom, Trenčianskom, Nitrianskom, Žilinskom a Banskobystrickom kraji. Podľa informácií od autodopravcov by štrajk cez víkend naplno prebiehať nemal, kamióny budú blokovať jeden jazdný pruh.

Minister oželel dane, dopravcom to nestačí. Blokády pokračujú

V pondelok sa má konať generálny štrajk a blokované môžu byť hraničné priechody aj kľúčové dopravné ťahy.
Podľa hovorkyne Prezídia Policajného zboru Denisy Bárdyovej boli už v piatok od 8.00 do 20.00 úplne blokované hraničné priechody a mestá Trstená, Košice, Šahy, Medveďov, Komárno, Ružomberok, Žilina, Považská Bystrica a Slovenské Ďarmoty. Prejazd bol umožnený iba záchranným zložkám.

Premávka na Rožňavskej ulici v Bratislave bola počas piatku obnovená v jednom jazdnom pruhu v smere do mesta pre všetku dopravu, pričom v smere von z mesta bola premávka bez obmedzení. Podobná situácia bola aj na hraničnom priechode Brodské na diaľnici D2 v smere na Slovensko. Nákladné vozidlá blokovali ľavý jazdný pruh. Polícia Slovenskej republiky na sociálnej sieti upozornila na to, že nákladné autá blokujú tiež vjazd v smere D2 Kúty – Bratislava. V oboch prípadoch bola však cesta pre osobné autá prejazdná, policajti ich púšťali priebežne.

Viaceré cesty však ostali úplne uzavreté. V Žiline bola uzatvorená v oboch smeroch Košická ulica za križovatkou s Ulicou sv. Cyrila a Metoda. Prejazd bol povolený len pre záchranné zložky. Rovnako pochodili Košičania, ktorí ostali stáť v Šebastovciach, na kruhovom objazde Haniska.

Cestujúci na trase Rožňava – Košice boli v Moldave nad Bodvou odkláňaní políciou na Jasov. Cesta bola blokovaná aj za Šacou, kde boli rovnako púšťané iba vozidlá záchranných zložiek. Zatvorené boli aj cesty v Trenčianskom kraji, a to cesta druhej triedy na kruhovom objazde s cestou prvej triedy Rakoľuby v okrese Nové Mesto nad Váhom či križovatka na ulici Sládkovičova a Štúrova. Takisto bola blokovaná cesta druhej triedy na Ulici M. R. Štefánika a Slovenských partizánov v Považskej Bystrici.
.....
V Nitrianskom kraji bol pre nákladnú dopravu úplne uzavretý priechod Šahy, prešli len osobné a záchranné zložky. Dopravu tu riadila polícia. V Banskobystrickom kraji bola doprava obmedzená na hraničnom priechode Slovenské Ďarmoty a na ceste od Lučenca na Košice a tiež na križovatke Lučenec – Fiľakovo.

Ministerstvo financií navrhlo dopravcom 12,5-percentný pokles daní, UNAS naďalej žiada 50-percentné zníženie cestnej dane a pozastavenie výberu mýta do určenia nového správcu mýta./agentury/

X X X

Prezidentka pokračuje v tradícii, chystá obed pre svojich predchodcov

Prezidentka Zuzana Čaputová pozve bývalé hlavy štátu na slávnostný obed. Stretnutie exprezidentov pri obede v paláci sa stalo v úvode roka tradíciou. Prezidentka tak zároveň splní vlaňajšie želanie Andreja Kisku:

„Môžem dúfať, že nový prezident túto tradíciu dodrží a že nás tak isto pozve, aby sme sa s ním porozprávali a podiskutovali o tom, ako vidíme našu krajinu,“ povedal pred rokom ešte ako prezident.„Tradícia pokračuje. Obed prezidentky s bývalými prezidentmi je naplánovaný na budúci piatok,“ uviedol pre Aktuality.sk prezidentkin hovorca Martin Strižinec.

Priestor na diskusie

Udalosť v paláci sa v minulých rokoch stala miestom na diskusie, ale aj podpichovania. Rudol Schuster napríklad vlani podporil tradíciu novoročných obedov a neodpustil si kritiku, že Ivan Gašparovič obed svojim predchodcom nepodával.

„Som rád, že sa máme možnosť aspoň raz do roka stretnúť. Pán Gašparovič nám túto možnosť nedal. Mal iné starosti, nezazlievam mu to," hovoril novinárom Schuster.

„Boli sme spolu dvakrát a s pánom (Michalom) Kováčom viackrát," doplnil ho Gašparovič.
Andrej Kiska si vlani vypočul kritiku od Schustera za štátne vyznamenania. Nepáčilo sa mu, že do nich nemohla hovoriť vláda.

Zuzana Čaputová zvolila opačný postup. Dvadsať osobnosti, ktoré 2. januára vyznamenala, konzultovala s vládou i vedením Národnej rady.„To chcem veľmi oceniť, lebo tak by to malo v civilizovanej krajine fungovať. Som rád, že pani prezidentka zaviedla túto novú politickú kultúru do našich vzťahov," vyhlásil Pellegrini, aktuality.sk

X X X

Funguje pápež ako antikoncepcia? Štúdia hovorí, že áno

Návšteva pápeža v niektorom z talianskych miest má na jeho obyvateľov natoľko silný vplyv, že sa kvôli tomu správajú zdržanlivejšie a majú menej sexuálnych stykov.

K tomuto záveru dospela štúdia vedcov z univerzity v severoírskom Belfaste, ktorí skúmali informácie o počte potratov a pôrodov v mestách, do ktorých hlava katolíckej cirkvi v posledných dekádach osobne zavítala. Podľa nich návšteva pápeža znamená, že miestne ženy potom podstúpia o desať až 20 percent potratov menej ako inokedy, počet narodených detí sa ale nemení.

„Pápežská návšteva znamená obmedzenie počtu nechcených tehotenstiev, efekt začína dňom, keď pápež prišiel, a trvá zhruba jeden rok,“ napísali odborníci v článku pre magazín Journal of Population Economics. Podľa nich sa pokles počtu potratov dá vysvetliť dvoma spôsobmi – buď sú Taliani kvôli návšteve pápeža sexuálne zdržanlivejší, alebo viac používajú antikoncepciu.

„Niektoré páry sa môžu rozhodnúť, že použiť antikoncepciu je menšie zlo, ak sa majú vyhnúť morálnej dileme, ktorá predstavuje prerušenie tehotenstva. Keďže ale katolícka cirkev tradične používanie umelých antikoncepčných metód zakazuje, je sexuálna abstinencia oveľa presvedčivejším vysvetlením,“ citoval denník The Times jedného z autorov štúdie Egidia Farina.

Vedci skúmali populačné údaje z talianskych miest, ktoré v rokoch 1979 až 2012 navštívili pápeži Ján Pavol II. a Benedikt XVI. Išlo celkovo o 129 návštev./agentury/

X X X

Voľby 2020: Najviac peňazí na kampaň zatiaľ minul Smer, takmer 1,3 milióna eur

Zo strán, ktoré majú podľa volebných prieskumov verejnej mienky najväčšiu šancu dostať sa do parlamentu, minul zatiaľ najviac peňazí vo volebnej kampani Smer-SD. Ide takmer o 1,3 milióna eur. Vyplýva to z údajov na transparentných účtoch strán a informácií, ktoré TASR poskytli politické subjekty.

Smer-SD zatiaľ nechcel konkretizovať, na čo minula strana najviac peňazí. "Vami požadovaná informácia vyplýva zo záverečnej správy, ktorú strana v zmysle zákona zverejní po ukončení volieb," povedal pre TASR hovorca strany Ján Mažgút.

Po Smere-SD minula najviac koalícia strán Progresívne Slovensko (PS)-Spolu. Na kampaň doteraz vynaložila viac ako 1,26 milióna eur, pričom v tejto sume sú zahrnuté aj výdavky pred spustením oficiálnej volebnej kampane.

Koalícia o tom informovala tento týždeň. Najviac prostriedkov minula koalícia od júna 2019 na „outdoor" reklamu, išlo o 28 percent prostriedkov. PS-Spolu má podľa hovorkyne Silvie Hudáčkovej výhodu v tom, že sa do kampane pridalo viac ako 500 dobrovoľníkov. Doplnila tiež, že využívajú vo veľkej miere kontaktnú kampaň, ako aj sociálne siete.

SaS minula podľa hovorkyne strany Kataríny Svrčekovej viac ako 680.000 eur. Do sumy sú zahrnuté aj preddavkové platby. Najviac peňazí, 100.000 eur, minula SaS na kuchárske knihy Richarda Sulíka, Zálohu 80.000 eur zaplatili za sociálne siete a podľa Svrčekovej ju zatiaľ neminuli. „Máme rovnomerne rozložené financie aj na iné typy kampane," skonštatovala pre TASR.

Kiskovci zaplatili 622-tisíc eur

Strana Za ľudí zatiaľ zaplatila za kampaň podľa transparentného účtu vyše 622.000 eur, pričom zo strany pre TASR uviedli, že najviac peňazí šlo na bilbordy. OĽaNO minulo viac ako 414.000 eur.

Podľa hovorcu hnutia Matúša Bystrianskeho využívajú bilbordovú kampaň, printové médiá, ako aj sociálne siete. „Za najpodstatnejší však považujeme priamy a osobný kontakt s ľuďmi, preto sa predstavitelia hnutia OĽaNO pravidelne stretávajú s ľuďmi z regiónov Slovenska v uliciach a na večerných diskusiách," dodal pre TASR.

ĽSNS vynaložila na kampaň viac ako 402.000 eur. "V rámci prezentácie počas kampane sa stretávame s občanmi, používame bilbordy a prihovárame sa voličom prostredníctvom našich novín," povedal pre TASR hovorca strany Ondrej Ďurica.

Most-Híd zatiaľ podľa transparentného účtu minul viac ako 390.000 eur. „Zatiaľ najviac peňazí sme investovali do bilbordov a online reklamy, predovšetkým na sociálnej sieti. Takisto už od leta chodíme do regiónov na diskusie s občanmi," uviedla pre TASR hovorkyňa strany Klára Magdeme. Hnutie Sme rodina zatiaľ vynaložilo na kampaň vyše 266.000 eur. Transparentný účet SNS ukazuje výdavky v sume viac ako 256.000 eur.

KDH takmer 200-tisíc

Najmenej peňazí zo subjektov, ktoré majú šancu získať poslanecký mandát, zatiaľ minulo KDH, podľa hovorcu Stana Župu je to vyše 193.000 eur. Najviac zaplatili za bilbordovú kampaň.

„Hlavná časť našej kampane spočíva v stretávaní sa s ľuďmi. Pokračujeme v kontaktnej kampani a máme niekoľko formátov," uviedol Župa pre TASR. Dodal, že v kampani pripravujú aj divadelné predstavenia.

Parlamentné voľby sa budú konať 29. februára 2020, kandiduje v nich 25 politických subjektov. Na kampaň môžu minúť najviac tri milióny eur vrátane dane z pridanej hodnoty. Do tohto limitu sa rátajú aj náklady, ktoré strana minula na svoju propagáciu v čase začínajúcom 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb, čiže od 9. mája do 4. novembra 2019, aktuality.sk

X X X

Vojvodkyňa Meghan dala bleskové zbohom Británii! Ušla do Kanady

Vojvodkyňa zo Sussexu sa vrátila do Kanady. Urobila tak v čase, keď v rámci britskej kráľovskej rodiny prebiehaj diskusie o ďalšom verejnom pôsobení Meghan a jej manžela princa Harryho. Informovala o tom v noci na piatok spravodajská televízia BBC. Podľa Daily Mailu odletela Meghan do Kanady za synom, 8-mesačný Archie údajne zostal v Kanade s pestúnkou a kamarátkou vojvodkyne Meghan, stylistkou Jessicou Mulroneyovou. Práve ona bola spolu s manželom a ich troma deťmi hosťami kráľovského páru počas ich pobytu vo vile na pobreží Vancouverského ostrovu, pri kanadskej provincii Britská Kolumbia.

Britská kráľovná Alžbeta II. a vysokopostavení členovia kráľovskej rodiny požiadali podľa BBC svojich spolupracovníkov o pomoc, aby našli „funkčné riešenie“ budúceho pôsobenia princa Harryho s manželkou Meghan v rámci kráľovskej rodiny a to v priebehu „dní, nie týždňov“. Podľa nemenovaného zdroja z Buckinghamského paláca si kráľovná a princ Charles žiadajú odpovede čo najskôr, ako to bude možné.

Meghan, Harry a syn Archie strávili vianočné sviatky v Kanade. Pár následne v stredu nečakane zverejnil rozhodnutie stiahnuť sa z pozície „vysokopostavených“ členov kráľovskej rodiny a finančne sa osamostatniť. Kráľovská rodina spoločne s Alžbetou II. zareagovali na ich rozhodnutie so slovami, že ich sklamalo a cítia sa „zranení“/agentury/

X X X

Zomrel český scenárista a režisér Ivan Passer

Vo veku 86 rokov zomrel v USA český scenárista a režisér Ivan Passer, ocenený Zlatým levom za celoživotný prínos českému filmu. Podľa vyjadrenia zdrojov blízkych jeho rodine Passer skonal vo štvrtok v štáte Nevada na následky komplikácií s pľúcami, informuje webová stránka týždenníka Variety.

Passer bol jednou z hlavných osobností Česko-slovenskej novej vlny a nezmazateľne sa zapísal do fondu česko-slovenskej kinematografie. Ako režisér pritom nakrútil vo svojej rodnej krajine iba jeden celovečerný film – Intímne osvetlenie (1965).

Passer bol blízkym priateľom a spolužiakom zosnulého česko-amerického režiséra Miloša Formana. Ako scenárista sa podieľal na jeho filmoch Konkurs (1963), Lásky jednej plavovlásky (1965) a Hoří, má panenko (1967). Passer a Forman v roku 1969 spoločne utiekli z Česko-Slovenska do USA, kde obaja odvtedy žili. Passer v Spojených štátoch pokračoval vo filmovej kariére a prednášal na univerzite.

V novej vlasti sa režisérsky presadil snímkami Zrodený pre víťazstvo (1971), Zákon a neporiadok (1974), Bankári (1977), Cutterova cesta (1981), Stvoriteľ (1985) či Nomád (2005). Pre televíziu vytvoril filmy ako Stalin (1992), Keď spravodlivosť spí (1994), Únos (1995) a Piknik (2000).

Passer sa narodil v roku 1933 v Prahe a po vojne študoval na gymnáziu v Poděbradoch, kde boli jeho spolužiakmi okrem spomínaného Miloša Formana i Václav Havel a Jerzy Skolimowski. Neskôr študoval réžiu na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení (FAMU) v Prahe.

V roku 2007 dostal Českého leva za dlhoročný umelecký prínos do českého filmu a rok nato si na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch prevzal Krištáľový glóbus za mimoriadny umelecký prínos do svetovej kinematografie, dopĺňa spravodajský server iDNES.cz.

Passer po sebe zanechal manželku a syna./agentury/

X X X

Štvrtina Nemcov nepozná ani jedno Beethovenovo dielo

Nemecko v tomto roku oslavuje 250. narodeniny Ludwiga van Beethovena.Autor: LEON KUEGELER, Reuters
Zatiaľ čo takmer každý Nemec starší ako 18 rokov už počul meno Ludwig van Beethoven, nie všetci obyvatelia krajiny dokážu vymenovať aspoň jedno z diel tohto slávneho hudobného skladateľa a svojho rodáka. Vyplýva to z prieskumu organizácie YouGov, ktorú vo štvrtok citovala tlačová agentúra DPA.

Výskumníci z YouGov zistili, že o Beethovenovi počulo 95 percent respondentov, avšak medzi tými, ktorí poznali jeho meno a vedeli ho identifikovať ako hudobného skladateľa, bolo 15 percent takých, ktorí veľmi nepoznali ani jedno z jeho diel.

Priamou odpoveďou „neviem“ reagovalo 11 percent opýtaných na otázku, či poznajú akúkoľvek kompozíciu od maestra, kým približne tri štvrtiny respondentov (74 percent) si bolo vedomých Beethovenových veľdiel ako Symfónia č. 9.
Nemecko v tomto roku oslavuje 250. výročie narodenia Beethovena a pri tejto príležitosti usporiada zhruba 1000 koncertov, operných predstavení a iných akcií po celej krajine.

Mnohí respondenti, ktorých organizácia YouGov oslovila, však pochybujú, že klasická hudba stále zohráva v modernej spoločnosti dôležitú úlohu; podľa 86 percent z nich už tento žáner stratil význam./agentury/

X X X

Ľubomír Jaško: Matovič môže začať snívať, ako rozdáva pozvánky

Matovičovi Obyčajní ľudia namiesto pádu pod červenú čiaru rastú. Bude z OĽaNO nakoniec líder demokratickej opozície?
Emócia je málo Najčerstvejší prieskum agentúry AKO potvrdzuje rastúci trend pre matovičovcov. Kampaň ešte všeličo zmení.

Opozičníci sa rozbehli do terénu. Okrem programov budú potrebovať ešte nekonečnú zásobu nápadov a aktivity. Môže sa stať, že aj z týchto čísel sa o necelé dva mesiace budú všetci smiať.

Napriek tomu všetkému môže byť Igor Matovič spokojný. Nefotí sa pri spoločných obedoch so zvyškom opozície, nepodpisuje pakty, na čelo kandidátky dotiahol neznámu pani – a rastie. A sníva svoj sen, že nakoniec nebude čakať na pozvanie k účasti na moci, ale sám bude takéto pozvánky posielať ostatným.

Matovičov voličský tábor žije zo silnej emócie. Štát je vykradnutý. Je najvyšší čas s tým skoncovať. V takomto kritickom čase potrebujeme rytiera, nekompromisného bojovníka a trochu aj blázna. Lebo len niekto taký bordel vyčistí.
Takáto emócia je jeho silou i slabinou. Lebo okrem čistenia raz bude treba aj normálne a prakticky vládnuť. Nie všetky problémy súvisia iba s korupciou.

Pátranie po odborníkoch

Zdravotníctvo, školstvo a obrana potrebujú reagovať aj na zmeny, ktoré nemajú nič s tým, že niekto čosi vytuneloval, ukradol alebo dohodil svojmu kamarátovi. Riešením pre Matoviča je podporiť všetky možné aj nemožné odborné kádre, ktoré v hnutí nájde. Hádam okrem silnej viery, nadšenia a bojovnosti objaví aj čosi také.

V prípade úspechu nebude môcť ignorovať spoločné obedy a dohody. Ak na prípadné rokovania o budúcej vláde príde sám vybavený iba starými nepriateľstvami, výčitkami a nahrávkami, nemusí sa vôbec unúvať.

Zo schopnosti vývoja u matovičovcov (a kollárovcov) sa stáva dôležité kritérium toho, či sa máme chystať na ďalšie voľby do konca roka alebo vznikne poriadne pestrá a krehká koalícia, ktorá však môže rozumne vládnuť. Pri tom všetkom sa musí ešte potvrdiť, že silná protikorupčná emócia u matovičovcov zabráni tomu, aby si ich kúpil niekto iný, aktuality.sk

X X X

EP už neuznáva katalánskeho politika Junquerasa za svojho člena

Španielsky najvyšší súd rozhodol, že Junquerasovo odsúdenie znamená, že sa mu odoberie postavenie európskeho poslanca. Európsky parlament (EP) v piatok večer oznámil, že uväznený katalánsky separatistický líder Oriol Junqueras už nie je poslancom EP. Odoprel mu parlamentnú imunitu, hoci jeho podporovatelia dúfali, že práve tá mu umožní prepustenie z väzenia.

Funkčné obdobie Junquerasa, ktorého zvolili do europarlamentu v májových voľbách, „sa skončilo 3. januára 2020“ po rozhodnutí španielskej volebnej komisie, podporenej aj verdiktom najvyššieho súdu. V oznámení to uviedol predseda EP David Sassoli, ktorého citovala tlačová agentúra AFP.

Zástanca nezávislosti Katalánska od Španielska Junqueras poslal v piatok Sassolimu list so žiadosťou, aby podporil jeho prepustenie z väzenia, čo by mu umožnilo zasadnúť do kresla europoslanca.

V liste Junqueras vyzýva europarlament, aby nevyhlasoval jeho kreslo za prázdne len preto, že si začal odpykávať 13-ročný trest za mrežami za svoju účasť na zakázanom referende o nezávislosti Katalánska z roku 2017.
Využívanie imunity

Junquerasova prosba sa objavila po tom, čo Súdny dvor Európskej únie minulý mesiac rozhodol, že katalánsky líder Carles Puigdemont žijúci v exile v Belgicku môže využívať imunitu pred trestným stíhaním, keďže bol v máji zvolený za poslanca europarlamentu.

Priaznivci nezávislosti Katalánska dúfali, že takéto nariadenie sa uplatní aj v prípade Junquerasa, ktorý bol do europarlamentu zvolený napriek tomu, že už bol vo vyšetrovacej väzbe. Odvtedy ho odsúdili za podnecovanie na vzburu a začal si odpykávať trest odňatia slobody. Avšak španielsky najvyšší súd vo štvrtok rozhodol, že Junquerasovo odsúdenie „znamená, že sa mu odoberie postavenie európskeho poslanca“.

Sudca najvyššieho súdu v piatok tiež oznámil, že Španielsko nechá v platnosti európsky zatykač vydaný na Puigdemonta a ďalšieho katalánskeho europoslanca Toniho Comína.

Comín a Puigdemont dostali plnú akreditáciu od parlamentu Európskej únie a plánujú sa zúčastniť na plenárnom zasadnutí EP na budúci týždeň v Štrasburgu aj napriek žiadosti Španielska o ich vydanie, aktuality.sk

X X X

Severoírske hlavné strany sa po troch rokoch dohodli na obnovení vlády

K pokroku v rokovaniach došlo po tom, ako predstavitelia britskej a írskej vlády zverejnili návrh dohody zameraný na obnovenie severoírskej vlády. Severoírska republikánska strana Sinn Féin a probritská Demokratická unionistická strana (DUP) sa v piatok po troch rokov sporov dohodli na obnovení spoločnej vlády. Informovala o tom agentúra AP.
Líderka Sinn Féin Mary Louise McDonaldová oznámila, že jej strana „sa rozhodla opätovne vstúpiť“ do vlády a „nominovať ministrov“. „Sme pripravení pustiť sa do toho,“ dodala.

DUP ešte predtým vyhlásila, že „dohoda nie je dokonalá“, ale je možné ju podporiť.

„Čo sa týka (mocenskej) rovnováhy, existujú predpoklady na to, aby boli zhromaždenie a exekutíva obnovené férovým a vyváženým spôsobom,“ uviedla na margo dohody líderka DUP Arlene Fosterová.

K pokroku v rokovaniach medzi oboma stranami došlo po tom, ako predstavitelia britskej a írskej vlády vo štvrtok večer zverejnili návrh dohody zameraný na obnovenie severoírskej vlády.

Odmietli spoluprácu

Severoírska vláda sa rozpadla v januári 2017, keď Sinn Féin odmietla spolupracovať s DUP v súvislosti so škandálom okolo nadmernej štátnej podpory programu využívania obnoviteľných zdrojov energie, ktorý mal stáť daňových poplatníkov takmer 500 miliónov libier.

K sporu oboch strán sa následne pridali i názorové nezhody v širších kultúrnych či politických otázkach - okrem iného napríklad o štatúte írčiny, ktorú chcela Sinn Féin povýšiť na úradný jazyk.

Severné Írsko, v ktorom sa obe zmienené strany delili o moc vo vláde od roku 2007 na základe podmienok stanovených v tzv. Veľkopiatkovej dohode z roku 1998, odvtedy vedie úradnícka vláda, aktuality.sk

X X X

Ukrajina zvažuje dve príčiny havárie lietadla - terorizmus alebo zostrelenie

Iránska tlačová agentúra informovala, že výsledky vyšetrovania medzinárodného tímu expertov skúmajúceho príčiny nešťastia by mali byť známe v sobotu. Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) zvažuje dve možné príčiny havárie ukrajinského lietadla pri Teheráne - zostrelenie alebo terorizmus. S odvolaním sa na piatkové vyhlásenie šéfa SBU Ivana Bakanova o tom informovala agentúra Unian.

„Teória, že lietadlo bolo zasiahnuté systémom protivzdušnej obrany TOR, je dnes skutočne na stole. Stačí si však otvoriť príručku protivzdušnej obrany a ihneď sa objavia ďalšie otázky, na ktoré potrebujeme odpovede. Konkrétne hovoríme o dostrele rakiet a špecifikách používania tohto systému. To všetko momentálne preverujeme,“ uvádza sa v správe SBU, ktorá citovala vyjadrenie Bakanova.

Šéf SBU zároveň dodal, že predmetom vyšetrovania je aj verzia, podľa ktorej išlo o teroristický čin.

Iránska tlačová agentúra Fars medzitým podľa agentúry AFP s odvolaním sa na vlastné zdroje informovala, že výsledky vyšetrovania medzinárodného tímu expertov skúmajúceho príčiny nešťastia by mali byť známe v sobotu.
Lietadlo ukrajinskej leteckej spoločnosti Ukraine International Airlines (UIA) havarovalo v stredu krátko po štarte z letiska v Teheráne. Nehodu nikto neprežil.

Medzi obeťami boli dvaja Ukrajinci a deväť ukrajinských členov posádky, 82 iránskych občanov, 63 Kanaďanov, desať Švédov, štyria Afganci, traja Nemci a traja Briti, aktuality.sk

X X X

Klenoty ukradnuté z múzea v Drážďanoch ponúkli na predaj v Izraeli

Dva klenoty z približne dvadsiatich predmetov, ktoré ukradli lupiči koncom novembra z múzea historických klenotov Grünes Gewölbe (Zelená klenba) v nemeckom meste Drážďany, sa údajne objavili v ponuke na predaj v Izraeli. Informovala o tom v piatok agentúra DPA s odvolaním sa na izraelskú bezpečnostnú firmu CGI.

Neznámi jednotlivci ponúkli v sérii e-mailov dva odcudzené klenoty - 49-karátový drážďanský biely diamant a diamantovú náprsnú hviezdu poľského Radu bieleho orla za dovedna deväť miliónov eur, uviedol výkonný riaditeľ spoločnosti CGI Cvika Nave. Páchatelia podľa CGI žiadali platbu v bitcoinoch. Odosielatelia e-mailov uviedli, že pôvod ich správ nie je možné zistiť, nakoľko použili viaceré kódovacie techniky.

Všetky informácie boli okamžite postúpené drážďanskej štátnej prokuratúre, dodal Nave.

Do prísne stráženej klenotnice Rezidenčného zámku v centre metropoly Saska, v ktorej sa nachádza jedna z najstarších a najlepšie zachovaných zbierok klenotov v Európe, sa vlámala dvojica lupičov 25. novembra cez okno a na rozbitie vitríny, v ktorej sa ukradnuté predmety nachádzali, použili sekeru.

Podľa policajných údajov dostala špeciálna komisia poverená vyšetrovaním krádeže do štvrtka približne 1200 podnetov z Nemecka, ako aj zo zahraničia. Aktuálne sa preveruje aj viac ako 700 stôp z troch miest činu. Vyšetrovatelia však nemajú nijakú horúcu stopu.

Za informácie, ktoré povedú k dolapeniu páchateľov, vypísala nemecká polícia odmenu 500 000 eur. Múzeum historických klenotov zostáva nateraz pre verejnosť aj naďalej uzatvorené, aktuality.sk