iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Ficove obedy a vlaky zadarmo chce Kiska zmeniť

Predstavitelia strany Za ľudí predstavili svoj volebný program. Nazvali ho Mapa dobrých riešení. Strana bývalého prezidenta sa v posledných prieskumoch umiestňuje priemerne na treťom mieste. Nájomné byty, nové nemocnice aj obedy zadarmo pre tých, ktorí ich potrebujú. Strana Za ľudí predstavila volebný program, ktorý ponúka 900 riešení v 18-tich oblastiach. Podľa lídra Andreja Kisku je hlavným heslom do parlamentných volieb spravodlivosť. Dominovať by mala nielen v justícií, ale aj zdravotníctve, sociálnych veciach, školstve či samospráve.

Opatrenia strana vyčíslila na 2 miliardy eur. Zdroje chce nájsť v efektívnejšom výbere daní, rušení daňových výnimiek či transparentnejších verejných nákupoch. Podobne chcú zdroje nájsť aj iné strany. Posledné vlády robili reformy za účelom lepšieho výberu daní či verejných obstarávaní, ale zdroje na podobnej úrovni, ako sľubuje Kiskova strana, to do štátnej kasy neprinieslo.

Volebný program strany Za ľudí je založený na téme spravodlivosti. Podpredsedníčka strany Veronika Remišová si totiž myslí, že medzi ľuďmi je obrovská túžba po spravodlivosti. Strana vo štvrtok predstavila svoj volebný program s názvom Mapa dobrých riešení. Podľa predsedu Za ľudí Andreja Kisku ponúka takmer 900 hmatateľných riešení v 18 oblastiach.

Remišová pripomenula, že spravodlivosť chcú dosiahnuť naprieč všetkými oblasťami. Presadzujú kvalitnú zdravotnú spravodlivosť dostupnú pre všetkých. Kiska dodal, že chcú začať budovať desať nových nemocníc. Spravodlivosť treba podľa Remišovej vniesť aj do školstva, dôchodkového systému alebo verejných obstarávaní. Vybudovať by chceli napríklad 20.000 nájomných bytov či zabezpečiť dôstojný život pre seniorov.

Spravodlivosť chce tiež strana dosiahnuť pri obsadzovaní riadiacich pozícií v štátnych podnikoch. „Chceme presadzovať odborníkov a nie politických ‚lokajov‘,“ dodala Remišová. Spomenula zároveň potrebu razantnej očisty polície od mafie a rôznych organizovaných skupín či posilnenie nezávislosti policajnej inšpekcie.

Predstavitelia strany chcú okrem iného zaviesť zmenu volebného systému, aby sa na Slovensku namiesto jedného volebného obvodu zaviedli štyri volebné obvody. Chcú tak zvýšiť „hlas a váhu hlasu prirodzených regiónov Slovenska v Národnej rade SR“.

Kiska pripomenul, že Slovensko nie je pravicové ani ľavicové, zároveň nie je konzervatívne ani liberálne, avšak program strany Za ľudí obsahuje prvky zo všetkých týchto smerov.

Parlamentné voľby sa budú konať 29. februára 2020, kandiduje v nich 25 politických subjektov. Voľby do Národnej rady SR budú stáť viac ako 12,6 milióna eur. Na Slovensku sú viac ako štyri milióny oprávnených voličov./agentury/

X X X

Po OTP banke môže zo Slovenska odísť aj ďalšia

Koniec OTP Banky na Slovensku sa podľa analytikov dal očakávať. Na malom slovenskom trhu totiž v súčasnosti pôsobí veľa bankových domov. Klienti banky by sa však nemali obávať, keďže nová banka si ich bude chcieť udržať, tvrdia odborníci.

O odchode OTP Banky sa špekulovalo už dlhšiu dobu, v stredu však predseda predstavenstva OTP Sándor Csányi avizoval, že by sa tak malo stať do jari tohto roka, keďže sa jej v uplynulých rokoch nepodarilo zvýšiť svoj podiel na slovenskom trhu nad tri percentá. Finančný dom však plánuje zvýšiť svoj podiel na trhu všade, kde pôsobí, chce expandovať do nových štátov, obzerá sa aj po ázijských trhoch.

„Vzhľadom na nízky trhový podiel OTP banky a stratové hospodárenie sa tento krok dal očakávať. O jej potenciálnom odchode sa na trhu špekulovalo už dlhšiu dobu, nie je to prekvapenie,“ skonštatoval generálny riaditeľ Partner Investments Maroš Ovčarík. Podľa neho sa o „prebratie“ jej klientov mohli zaujímať banky, ktoré majú strategický záujem na Slovensku pôsobiť a zvyšovať svoj trhový podiel, teda skôr väčšie banky, ktoré v SR už pôsobia.

„Odchod ktorejkoľvek banky z trhu nie je dobrou správou, pretože sa znižuje konkurencia. Pre klientov banky to však nemusí byť zlá správa, pretože nový majiteľ bude mať záujem banku rozvíjať. Všetky zmluvy, či už úverové, prípadne zmluvy o bežnom účte a podobne, ostávajú naďalej v platnosti bez zmien,“ doplnil Ovčarík.

Na Slovensku sa už dlhšie hovorí aj o konsolidácii bankového trhu, ktorý je malý a podľa odborníkov je pritesný pre tak veľa pôsobiacich hráčov. „Konkurenčný boj je v segmente bankovníctva skutočne veľký, čoho sme všetci svedkami napríklad pri vzájomnom podliezaní úrokových sadzieb bánk pri úveroch, ale aj pri zavádzaní inovácií. Pre klientov je to obrovský prínos, ale pre banky a špeciálne pre tie s nižším trhovým podielom je to veľká výzva,“ doplnil analytik portálu Finančná hitparáda Martin Švidroň.

Problémom pre banky na Slovensku môže byť aj vyšší bankový odvod. „Vzhľadom na budúcu perspektívu poklesu ziskovosti celého sektora, aj vďaka zvýšeniu bankového odvodu, to vôbec nemusí byť posledný odchod banky z trhu. Vláda dala jasne najavo, že neváha expresne siahnuť do bankového sektora vždy, keď sa jej to bude hodiť, čo je pre bankárov veľmi zlá správa,“ hodnotí Švidroň.

Naposledy na Slovensku napríklad zanikla Zuno banka, Sberbank sa zlúčila s Prima bankou. „O banke, ktorá preberie aktivity OTP Banky a tým si navýši svoj trhový podiel, sa špekuluje už dlhšie. Nechcem predbiehať oficiálne správy, ktoré onedlho určite prídu, ale videl by som to v poradí ČSOB Banka, Tatra Banka a finančná skupina Penta. Odchodom bánk z nášho trhu sa oslabuje konkurenčné prostredie, čo je pre klientov v akomkoľvek segmente do budúcna zlá správa,“ dodal Švidroň./agentury/

X X X

Vláda siaha Pente na majetok, pre poisťovňu Dôvera

Slovensko zablokovalo pre spor o zákaz zisku zdravotných poisťovní viac ako 15,6 milióna eur spoločnosti HICEE B. V., patriacej Pente. Zámer mal koncom minulého roka odobriť holandský súd. TASR o tom informovali z tlačového odboru Úradu vlády SR. Jediný akcionár súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera neúspešne žiadal peniaze ako odškodnenie za to, že štát v minulosti zakázal majiteľom poisťovne vyplatiť si zisk.

„Slovenská republika podala na príslušný holandský súd návrh na zablokovanie prostriedkov na účtoch v Holandsku, ktoré sú vedené v prospech žalobcu,“ uviedol tlačový odbor. Holandský súd 20. decembra 2019 rozhodol, že Slovensko je oprávnené žiadať o zablokovanie sumy vo výške 15,6 miliónov eur na účtoch vedených v holandských bankách, priblížil.

Úrad vlády pripomína, že podobný zabezpečovací inštitút si uplatnila holandská spoločnosť Achmeam, ktorá vlastní súkromnú zdravotnú poisťovňu Union. „Z tohto dôvodu je nevyhnutné pokladať postup SR ako odôvodnený a legitímny,“ tvrdí tlačový odbor.

Okresný súd Bratislava I v júli 2019 zamietol žalobu v spore finančnej skupiny Penta so štátom pre zákaz zisku zdravotných poisťovní. Štát tak nemusel vyplatiť odškodnenie vyše 82 miliónov eur plus úroky z omeškania vo výške viac ako 140 miliónov eur za škodu, ktorú mal spôsobiť zákaz zisku. Spor medzi štátom a finančnou skupinou Penta trval od roku 2010. Penta pôvodne chcela od štátu 750 miliónov eur. Zákon upravujúci podnikanie zdravotných poisťovni sa medzičasom zmenil.

Penta trovy platiť nechce

Finančná skupina Penta nevidí dôvod na vyplatenie súdnych trov v spore o zákaz zisku zdravotných poisťovni so štátom. Pre TASR to povedal hovorca skupiny Gabriel Tóth v reakcii na to, že Slovensko zablokovalo pre spor viac ako 15,6 milióna eur spoločnosti HICEE B. V., patriacej Pente.

Tóth poukázal na to, že rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I v spore nie je právoplatné, keďže Penta sa odvolala. „Na vyplatenie súdnych trov preto neexistuje žiadny právny nárok a naši holandskí právnici pripravujú kroky smerujúce k zrušeniu blokácie účtov,“ uviedol Tóth./agentury/

X X X

Irán odmieta vydať čierne skrinky havarovaného lietadla výrobcovi z USA

V novej verzii vyhlásenia veľvyslanectvo oznámilo, že príčiny nehody vyšetruje osobitná komisia.
Irán odmieta odovzdať výrobcovi - americkej spoločnosti Boeing - letové zapisovače lietadla Boeing 737-800, ktoré sa v stredu krátko po štarte zrútilo neďaleko Teheránu. Zahynulo pri tom najmenej 170 ľudí na palube, z ktorých väčšina boli občania Iránu a Kanady. Informovala o tom iránska agentúra MEHR.

„Čiernu skrinku nedáme výrobcovi a Američanom,“ uviedol Alí Alí Ábedzáde, výkonný riaditeľ iránskej agentúry pre civilné letectvo.

Dodal, že krajina, do ktorej budú záznamníky prevezené na dešifrovanie, ešte nebola vybraná.
Ábedzáde zdôraznil, že príčina nehody nebude zverejnená, kým nebude dokončená analýza údajov z čiernej skrinky.
Iránsky štátny telerozhlas IRIB medzičasom informoval, že na mieste havárie sa našli oba palubné zapisovače havarovaného lietadla spoločnosti Ukraine International Airlines (UIA).

Podľa agentúry Interfax spoločnosť Boeing bola informovaná o havárii lietadla svojej výroby v Iráne a začala zhromažďovať informácie o okolnostiach leteckej tragédie.

Koordinácia vyšetrovacích tímov

Ukrajinský minister zahraničných vecí Vadym Prystajko sa v stredu telefonicky spojil s iránskym rezortným kolegom Mohamedom Džavádom Zarífom. Ministri sa dohodli na koordinácii činností vyšetrovacích tímov oboch krajín s cieľom zistiť príčiny havárie ukrajinského lietadla Boeing 737 v Teheráne.

Spravodajský portál Lenta.ru informoval, že ukrajinské veľvyslanectvo v Iráne zmenilo svoje vyhlásenie k havárii lietadla, ktoré dopoludnia zverejnilo na svojej webovej stránke a na sociálnej sieti Facebook.

Zmeny sa týkajú tej časti správy, ktorá hovorila o možných príčinách nehody. V pôvodnej verzii sa vylučoval útok ako príčina havárie lietadla. V správe sa uvádzalo, že na vine sú zrejme technické problémy. V novej verzii vyhlásenia veľvyslanectvo oznámilo, že príčiny nehody vyšetruje osobitná komisia a že všetky verzie katastrofy, ktoré pochádzajú z iných zdrojov, treba považovať za neoficiálne, aktuality.sk

X X X

NATO po Trumpovej výzve zváži svoje možnosti na Blízkom východe

Donald Trump vyzval NATO na väčšiu angažovanosť v regióne.

NATO zváži posilnenie svojej úlohy na Blízkom východe, najmä čo sa týka výcvikových misií. Vyhlásil to vo štvrtok generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg po tom, čo americký prezident Donald Trump vyzval NATO na väčšiu angažovanosť v regióne. Informuje o tom agentúra AFP.

Stoltenberg v reakcii na výzvu amerického prezidenta, aby sa transatlantická aliancia „viac zapojila“ do procesu v problematickom regióne, uviedol, že to nemusí znamenať veľké nasadenie bojových jednotiek. Poukázal na výcvikové misie vedené Alianciou v Afganistane a Iraku, kde je umiestnených približne 500 vojakov NATO na výcvik miestnych jednotiek.

„Pevne verím, že najlepším spôsobom, ako bojovať proti medzinárodnému terorizmu, nie je vždy nasadenie jednotiek NATO v rozsiahlych bojových operáciách,“ povedal Stoltenberg prítomným novinárom.„Najlepší spôsob je umožniť samotným tamojším jednotkám bojovať proti terorizmu, a to je presne to, čo robíme v Afganistane, čo robíme v Iraku, ale samozrejme sa môžeme pozrieť na to, či môžeme urobiť viac,“ dodal.

Výcviková misia

Trump a Stoltenberg v stredu telefonovali po tom, čo šéf Bieleho domu vyzval Alianciu na väčšiu angažovanosť na Blízkom východe počas tlačovej konferencie k iránskemu raketovému útoku na základne využívané americkými vojakmi v Iraku.

Stoltenberg odmietol podrobnejšie uviesť, ako by mohlo NATO posilniť svoju úlohu v regióne, no zdôraznil, že akékoľvek zmeny sa vykonajú po konzultácii so všetkými 29 členskými krajinami, ako aj krajinami Blízkeho východu.
NATO už v sobotu, deň po útoku na iránskeho generála Kásema Solejmáního, oznámilo, že zmrazilo činnosť svojej výcvikovej misie v Iraku, ktorá zahŕňa približne 500 inštruktorov a školiteľov z viacerých členských krajín Aliancie.
Podľa údajov NATO bola časť personálu výcvikovej misie z dôvodu ich bezpečnosti presťahovaná aj mimo Iraku, no podľa Stoltenberga ide iba o dočasné opatrenie, aktuality.sk

X X X

Trump: Druhú fázu dohody s Čínou finalizujú USA možno až po voľbách

Skorý začiatok rozhovorov o druhej fáze potvrdil aj vo štvrtok, dodal však, že na výsledok sa asi bude nejaký čas čakať.
Rokovania o druhej fáze obchodnej dohody sa začnú už čoskoro, k finalizácii však možno dôjde až po tohtoročných prezidentských voľbách. Povedal to vo štvrtok americký prezident Donald Trump.

Uviedol to iba pár dní pred očakávaným podpisom prvej fázy obchodnej dohody. Tú by mal na budúci týždeň vo Washingtone podpísať čínsky vicepremiér Liou Che, líder tímu vyjednávačov na obchodných rokovaniach s USA. Oznámilo to vo štvrtok čínske ministerstvo obchodu. Ako povedal hovorca ministerstva obchodu Kao Feng, Liou Che navštívi Washington v dňoch 13. až 15. januára.

Trump v posledný deň minulého roka vyhlásil, že dohoda o prvej fáze obchodnej zmluvy s Čínou bude podpísaná 15. januára v Bielom dome. Povedal tiež, že podpíše dohodu s „vysokými predstaviteľmi Číny“, a že neskôr odcestuje do Pekingu, aby začal rozhovory o ďalšej fáze.

Skorý začiatok rozhovorov o druhej fáze potvrdil aj vo štvrtok, dodal však, že na výsledok sa asi bude nejaký čas čakať. „Ihneď začneme rokovať o druhej fáze,“ povedal pre novinárov.

„S finalizáciou však možno počkám do obdobia po (prezidentských) voľbách, pretože tak môžeme uzatvoriť o niečo lepšiu dohodu, možno aj podstatne lepšiu dohodu,“ dodal Trump, aktuality.sk

X X X

Chalífa Haftar odmietol výzvu Ruska a Turecka na prímerie v Líbyi

Haftar podporuje konkurenčnú vládu sídliacu v Tobruku na východe Líbye.

Veliteľ Líbyjskej národnej armády (LNA) Chalífa Haftar odmietol vo štvrtok výzvu na prímerie v krajine, ktorú mu adresovali Rusko a Turecko. Oznámil, že vo svojich vojenských operáciách bude pokračovať, informovala agentúra AFP.
Haftar tvrdí, že oživenie politického procesu a stability v Líbyi sa dá zabezpečiť iba „vyhubením teroristických skupín“ a rozpustením milícií, ktoré ovládajú metropolu Tripolis.

Haftar vlani v apríli nariadil ofenzívu na Tripolis, kde sídli medzinárodne uznaná vláda národnej jednoty pod vedením premiéra Fájiza Sarrádža. Haftar podporuje konkurenčnú vládu sídliacu v Tobruku na východe Líbye.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a jeho ruský náprotivok Vladimir Putin, ktorí sa stretli v stredu v Istanbule, vyzvali bojujúce strany v Líbyi na uzavretie prímeria s platnosťou od „polnoci 12. januára“. Urobili tak po stretnutí v Istanbule, kde mali prediskutovať ďalší rozvoj rusko-tureckej spolupráce a medzinárodné otázky vrátane situácie v Sýrii a Líbyi.

Turecko minulý týždeň vyslalo prvýkrát svojich vojakov do Líbye, aby pomohli brániť Sarrádžovu vládu.
Ankara prišla s tvrdením, že sily podliehajúce Haftarovi podporuje aj približne 2500 ruských žoldnierov, čo však Moskva popiera, aktuality.sk

X X X

Kočnerova Threema: Sudca Lindtner môže byť advokátom

David Lindtner si prerušil výkon funkcie sudcu po tom, ako vyšlo najavo, že živo komunikoval s Marianom Kočnerom. Od januára je advokátom. Predsedníctvo si za svojim rozhodnutím stojí.

Bývalý šéf Okresného súdu Bratislava 3 David Lindtner nemá byť advokátom. K takémuto záveru dospela nedávno revízna komisia Slovenskej advokátskej komory. Predsedníctvu stavovskej organizácie preto navrhla, aby zrušilo svoje rozhodnutie, ktorým schválilo vstup Lindtnera medzi advokátov.

To dnes rozhodlo, že Lindtner do advokátskeho stavu patrí. S návrhom revíznej komisie sa totiž nestotožnilo.
„V súvislosti s týmto rozhodnutím uvádzame, že v prípade, ak nastanú nové skutočnosti, alebo by vyšli najavo informácie, ktoré neboli v čase rozhodnutia komore známe, bude o nich predsedníctvo SAK z vlastnej iniciatívy rokovať a nanovo rozhodne," upozornila hovorkyňa komory Alexandra Donevová.

Ako dodala, na základe zákona o advokácii má komora právo a povinnosť skúmať všetky informácie o spoľahlivosti a bezúhonnosti advokátov či už pri ich zápise do zoznamu, alebo počas celého trvania ich advokátskej praxe.

Advokátom od začiatku roka

Lindtner sám postoj revíznej komisie začiatkom týždňa komentovať nechcel. „Ako súkromná osoba sa nebudem vyjadrovať k týmto záležitostiam. Bol som prijatý do advokátskeho stavu, od 1. januára vykonávam advokátsku činnosť. Ja si myslím, že rozhodnutie predsedníctva bolo zákonné,“ povedal pre Aktuality.sk.

Niekdajší šéf okresného súdu Bratislava 3 sa rozhodol prerušiť si výkon funkcie sudcu na päť rokov po tom, ako vyšlo najavo, že si s Marianom Kočnerom obžalovaným z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka vymenil viac ako 200 správ.

Osobitnej komisii Súdnej rady, ktorá sudcov z Kočnerovej Threemy rieši, povedal, že svoju budúcnosť vidí v advokácii. Ešte v decembri predsedníctvo schválilo jeho vstup do stavu a zložil sľub.

Niektorí jeho noví kolegovia však postup predsedníctva považovali za chybu. Prvý podnet na revíznu komisiu advokátskej komory prišiel prakticky okamžite. Podala ho advokátka Viktória Hellenbart.

Vo svojom podnete z 19. decembra žiadala zrušenie uznesenia predsedníctva komory o zapísaní Lindtnera do zoznamu advokátov, aj uznesenia o tom, že sa táto osoba považuje za spoľahlivú podľa zákona o advokácii.

„Mám za to, že rozhodnutie predsedníctva je vo viacerých ohľadoch v rozpore so zákonom, predpismi komory a prinajmenšom je možné ho vyhodnotiť ako predčasné,“ napísala vo svojom podnete. Zároveň ho označila za veľké osobné sklamanie pre mnohých advokátov. Revízna komisia jej odpísala, že sa Lindtnerom zaoberala aj z vlastnej iniciatívy a predsedníctvu navrhne zrušenie oboch rozhodnutí, ktoré sa ho týkajú.

Mal sa vzdať?

Advokátka dávala podľa svojich slov podnet preto, že si myslí, že rozhodnutie o Lindtnerovom vstupe medzi advokátov nie je v súlade so zákonom. „Predsedníctvo nezohľadnilo všetky relevantné okolnosti,“ tvrdí. Podľa Hellenbart nie je jasné, či Lindtner môže nezávisle vykonávať advokáciu počas prerušenia výkonu funkcie sudcu z osobných a rodinných dôvodov, ako sám uviedol.

„Podľa môjho názoru tiež nie je jednoznačne preukázaná jeho spoľahlivosť. Predsedníctvo SAK totiž rozhodlo ešte skôr, ako o Lindtnerovi rozhodovala komisia súdnej rady, takže v tom čase nemohlo mať dostatok relevantných informácií,“ myslí si advokátka.

Deň potom ako Lindtner zložil sľub advokáta, mu aj predsedníčka súdnej rady Lenka Praženková odkázala, aby sa vzdal funkcie sudcu. „Ak sudca chce pôsobiť ako advokát, mal by sa funkcie vzdať," napísala denníku N.
Funkciu si prerušil aj Harabin

Sudca bratislavského krajského súdu Dušan Šamko na Právnych listoch publikoval svoj pohľad, ktorý je diametrálne odlišný. Píše o „zbytočnom hone“ na Davida Lindtnera. Podľa neho neexistuje žiadna zákonná prekážka, prečo by sudca počas prerušenia výkonu funkcie nemohol byť advokátom., altuality.sk

X X X

Dag Daniš: Kočner urobil hrubú chybu

Kočnerove motáky, cez ktoré posielal z väzby pokyny Petrovi Tóthovi, nevyzerajú len ako pokus dostať sa na slobodu. Vyzerajú, hoci len v náznakoch, aj ako pokyn na rozpracovanie šéfov generálnej prokuratúry. Na konci mohla byť výsledkom likvidácia zástupcu generálneho prokurátora Šufliarskeho.

Možné je aj to, že Kočnerove pokyny pre Tótha priniesli zásadný zlom vo vyšetrovaní. A pomohli vyšetrovateľom vypátrať Alenu Zsuzovú – a vykonávateľov vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky.

O čo išlo

Keď v júni 2018 Kočner nečakane skončil vo väzbe v kauze zmenky, bol nútený riskovať. A začal robiť chyby.
Motáky – ručne písané odkazy z väzby – mal posielať cez advokáta svojej pravej ruke. Petrovi Tóthovi. Podrobne ho inštruoval, čo má urobiť.

Tóth mal prevziať od Kočnerovej rodiny jeho mobil a vyhľadať v ňom kontakt na „Alina“. Pod týmto menom mal uloženú Alenu Zsuzsovú. Tóth mal následne zo svojho mobilu cez WhatsApp a Threemu kontaktovať Zsuzsovú a predstaviť sa jej ako Aveho (Kočnerov) posol.

Priamo na moták mal Kočner napísať aj odkaz pre Zsuzsovú: „Ave ďakuje za dobré správy... Verí vo svoj osud a vie, že kočky sa nemýlia. Celý cirkus bude trvať cca 2 mesiace. Teší sa, že šteniatko raz vyrastie na veľkého psíka. Ave odkazuje, že na výplatu treba použiť kartu.“

Reč kódov

Kódom „šteniatko“ zvykli Kočner a Zsuzsová v ich Threema-komunikácii označovať druhého zástupcu generálneho prokurátora Reného Vaneka. Patril medzi tých, s ktorými si písala Zsuzsová a ktorých Kočner považoval za ich spoločné „úlovky“.

Je pravdepodobné, že aj v tomto prípade malo ísť práve o Vaneka. Zsuzsová zrejme dostala úlohu pracovať na tom, aby „vyrástol“. Teda na tom, aby sa posilnilo jeho postavenie na generálnej prokuratúre.

Až neskôr, po zadržaní Andruskóa a vykonávateľov vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky vyšetrovatelia zistili, že tá istá skupina mala pracovať aj na likvidácii prokurátora Šufliarskeho. Plány na jeho odstránenie podľa vyšetrovateľov vznikli v lete 2018, keď bol Kočner vo väzbe za zmenky.

Ak by plány vyšli, kľúčovým zástupcom generálneho prokurátora sa po Šufliarskom mohol stať Vanek.
Aký mal byť motív na odstránenie Šufliarskeho, sa stále vyšetruje.

Jednou z verzií je, že Kočner sa po vyčerpaní všetkých možností pokúsil udrieť celou silou – a doslova cez mŕtvoly zariadiť, aby sa zmenilo vedenie generálnej prokuratúry. Generálny prokurátor (alebo ten, kto ho zastupuje) totiž môže v prípravnom konaní rozhodnúť o prepustení obvineného z väzby. Hoci v tomto prípade by zrejme potreboval aj súhlas špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika (aj na ňom Kočner podľa odkazov z motákov pracoval).

Nech už bol motív akýkoľvek, Kočnerove plány nevyšli. Polícia zadržala organizátorov a vykonávateľov vraždy novinára v čase, keď podrobne plánovali útok na dom prokurátora Šufliarskeho.

Krátko potom začal Peter Tóth aktívne spolupracovať s políciou v režime utajeného svedka.

Je však vysoko pravdepodobné, že Tótha mali vyšetrovatelia rozpracovaného už oveľa skôr. Buď ako sledovanú osobu. Alebo ako spolupracujúceho informátora, ktorý to rozohral – pre istotu či pod tlakom – na dve strany.
Stopy po poslovi Tóthovi

Stará policajná skúsenosť hovorí, že keď zločinca dostanete pod tlak, začne robiť chyby. A tie pomôžu odkryť jeho komplicov a získať ďalšie dôkazy.

V Kočnerovom prípade boli hrubou chybou jeho motáky, cez ktoré mal Tóth kontaktovať Kočnerových ľudí. Špeciálne Alenu Zsuzsovú, ktorá zadávala úlohy Andruskóovi a jeho vražednému komandu. A Norberta Bödöra, ktorý mal blízkych ľudí v polícii, v NAKA či vo vedení špeciálnej prokuratúry.

Mimochodom, práve zúfalé pokusy Kočnera posielať odkazy svojim ľuďom z väzby mohli vyšetrovateľov nasmerovať na Zsuzsovú. A na vykonávateľov vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Do júna 2018 bol Kočner podozrivý len z majetkových podvodov a z falšovania zmeniek. Nie z objednávky vraždy. Polícia aj verejnosť sa zaoberali hlavne „talianskou stopou“ (‘Ndranghetou, na ktorej pracoval Ján Kuciak krátko pred zavraždením). O linke Kočner – Zsuzsová sa dovtedy nič nevedelo.

Všetko sa mohlo zmeniť väzobným stíhaním Kočnera v kauze zmenky. Tótha, najbližšieho spolupracovníka Kočnera, zrejme sledovala nielen tajná služba, ale aj polícia. Alebo aspoň monitorovali jeho komunikáciu. V takom prípade potom vyšetrovatelia mohli identifikovať aj čísla tých, ktorých Tóth v lete 2018 kontaktoval cez WhatsApp ako posol Kočnera. Konkrétne telefónne číslo, ktoré používala Zsuzsová (aj keď na krycie mená, jej pravú identitu mohli vyšetrovatelia zistiť až dodatočne).

Cez rozpracovanie komunikácie z čísla „Alina“ (alias Zsuzsovej) sa zas mohli dostať na stopu Andruskóovi a jeho ľuďom – a po ich preverení a sledovaní zistiť, že sa mohli podieľať na vražde novinára.

„Ave“ sa sekol

Či to tak bolo, alebo nie, sa zrejme nedozvieme. Vyšetrovatelia a policajní operatívci nie sú povinní zverejňovať podrobnosti z postupu pri vyšetrovaní.

V každom prípade však platia holé fakty: že Kočner po väzobnom stíhaní za kauzu zmenky začal robiť hrubé chyby. V júni, resp. júli 2018 musel kontaktovať Zsuszovú riskantne, cez sprostredkovateľa Tótha, ktorý s ňou nemal zabezpečený anonymný komunikačný kanál. V lete 2018 vyšetrovatelia vypátrali a začali sledovať skupinu napojenú na „Alina“ (Zsuzsovú). V septembri 2018 zadržali Andruskóa, Marčeka a Szabóa a následne aj Zsuszovú a obvinili ich z vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Súbežne s tým začali vyšetrovať prípravu vraždy prokurátora Šufliarskeho. A krátko na to z Kočnerových mobilov, archívov a usb nosičov odkryli jeho bohatú zločineckú minulosť. A širokú sieť jeho komplicov v štátnej správe. Stačilo len siahnuť po dokumentoch, nad ktorými Kočner kvôli väzbe stratil kontrolu (aj preto sa za akúkoľvek cenu pokúšal dostať na slobodu).

Kočner si dlho nahováral, že je obozretný, istený zhora a že nerobí chyby.
Realita je taká, že robil – povedané tenisovou terminológiou – stovky nevynútených chýb (každou jednou nahrávkou svojich zločinov). Akcia s motákmi bola len jednou z posledných chýb. Fatálnych. A vynútená tými skoršími...

X X X

Orbán o Trianone: Boli sme sto rokov osamelí, so susedmi máme budúcnosť

Maďarský premiér Viktor Orbán hovoril o sto rokoch po Trianonskej zmluve ako období, keď si Maďari nedokázali utvoriť žiadne dôverné vzťahy so susedmi.

Nadchádzajúce sté výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy si treba pripomenúť, pretože historické výročia sú dôležité. Povedal to vo štvrtok 9. januára na medzinárodnej tlačovej konferencii v Budapešti predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, ktorý zdôraznil, že na výročí musí zaznieť spravodlivosť, avšak tým sa budúcnosť nijako nezmení.
To, na čom skutočne záleží, je podľa jeho slov spolupráca so susednými krajinami v záujme budúcnosti.

„Ak sa pozrieme na uplynulých sto rokov, tak nejde iba o to, že Maďarsko pre rôzne mierové diktáty utrpelo straty, ale horšie na tom je, že sa potom vytvorila v našom regióne situácia, v ktorej chceli Maďarsko priebežne izolovať, a preto si nedokázalo vytvoriť regionálnu spoluprácu,“ zdôraznil premiér.

Uvedené obdobie nazval Orbán obdobím storočia osamotenia Maďarov, v ktorom si Maďarsko nedokázalo vytvoriť žiadne dôverné vzťahy so svojimi susedmi, bez ktorých nemajú Maďari ani budúcnosť. A to sa podľa jeho slov týka obdobia komunizmu i obdobia po zmene režimu. Z tohto hľadiska predseda maďarskej vlády označil za obrovský výsledok a úspech, že sa v uplynulých rokoch podarilo zlikvidovať obdobie storočnice izolácie Maďarov.

„Podarilo sa nám vo viacerých reláciách vytvoriť úzke vzťahy ukazujúce do budúcnosti, ktoré nie sú zaťažené historickou skúsenosťou. Napríklad so Slovenskom spolupracujeme v rámci zoskupenia Vyšehradská štvorka,“ podotkol ministerský predseda a dodal, že s Chorvátskom aj napriek niektorým sporom má Maďarsko „bratský“ vzťah a spolupráca existuje aj so Srbskom.

Orbán vyzval na snahy o spoločné budovanie strednej Európy.

Trianonskú mierovú zmluvu, ktorá vymedzila hranice Maďarska a Československa po rozpade Rakúska-Uhorska v závere prvej svetovej vojny, podpísali 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon pri Paríži predstavitelia Dohody (Británia, Spojené štáty, Francúzsko a Taliansko) a Maďarska. Hoci Maďarsko zmluvu podpísalo a ratifikovalo, s novým stavom sa nezmierilo. Poslanci maďarského parlamentu 31. mája 2010 rozhodli, že výročie podpisu zmluvy sa bude každoročne pripomínať pamätným dňom, ktorý bol stanovený na 4. júna ako Deň národnej spolupatričnosti. V Budapešti, 9. januára 2020./agentury/

X X X

Bývalého šéfa finančnej spravodajskej jednotky NAKA zbavili funkcie

Pavla Vorobjova obvinili z lustrácii v kauze vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Bývalého šéfa finančnej spravodajskej jednotky Národnej kriminálnej agentúry Pavla Vorobjova vyhodili z funkcie. Informáciu priniesol Nový Čas.

Bývalý policajt neodišiel z polície na vlastnú žiadosť, aplikovalli naňho paragraf 46 - Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a pre závažné obvinenie ho dočasne pozbavili výkonu štátnej služby.
Vyšetrovateľ vzniesol voči Vorobjovi obvinenie zo zneužívania právomocí verejného činiteľa a neoprávneného nakladania s osobnými údajmi ešte v septembri 2019.

Spolu s ním polícia zadržala aj zástupcu riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície Milana Mihálika a Michala Zubčáka z odboru podpory riadenia, ktorí sa vzdali funkcie sami. Vorobjova do funkcie ustanovil niekdajší šéf NAKA Peter Hraško. V roku 2018 najprv vypovedal, že na pokyn nadriadeného lustroval v policajných databázach novinára Jána Kuciaka.

Nadriadeným, ktorý pokyn vydal, mal byť bývalý policajný prezident Tibor Gašpar. Malo sa tak udiať na jeseň roku 2017, teda len pár mesiacov pred tým, ako zavraždili novinára Jána Kuciaka spolu so snúbenicou Martinou Kušnírovou v ich dome vo Veľkej Mači.
Vorobjov svoju výpoveď neskôr zmenil. V čom konkrétne, nie je jasné, aktuality.sk