iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Irán zaútočil raketami na iracké základne s vojakmi USA

Irán zaútočil na spojenecké sily pod vedením USA v Iraku, informovala v noci na stredu americká armáda. Prezident USA Donald Trump sa radí s bezpečnostným tímom, ako postupovať.Teherán podľa armády USA odpálil viac ako tucet balistických striel z iránskeho územia na najmenej dve iracké základne s vojakmi koalície vedenej Spojenými štátmi. Pentagon potvrdil, že terčom útoku sa stali letecká základňa Ajn al-Asad a základňa v Arbíle.

Iránska štátna televízia predtým informovala, že Irán odpálil na americké zariadenia v Iraku vrátane leteckej základne Ajn al-Asad „desiatky“ rakiet typu zem-zem. Na sociálnych sieťach sa objavilo video, ktoré má zachytávať moment dopadu iránskych balistických rakiet typu Fateh-110 na iracko-americkú leteckú základňu Ajn al-Asad v Iraku.

Americko-iránske vzťahy a celkovú situáciu na Blízkom východe v posledných dňoch značne vyhrotilo zabitie iránskeho generála Solejmáního pri piatkovom americkom útoku v blízkosti bagdadského letiska. Irán Spojeným štátom sľuboval tvrdú odplatu.

Odplata za Solejmáního

Iránske revolučné gardy podľa agentúry AP varovali USA a ich spojencov v regióne pred odvetnými údermi za raketový útok v Iraku, ktorý podľa nich bol odplatou za zabitie Solejmáního. Americký minister obrany Mark Esper niekoľko hodín pred útokom, ktorý sa začal okolo 1:30 miestneho času, vyhlásil, že Spojené štáty by mali očakávať odplatu zo strany Iránu.

„Je jasné, že tieto rakety boli odpálené z Iránu,“ uviedol v noci na stredu hovorca Pentagonu Jonathan Hoffman. „Kým vyhodnocujeme situáciu a našu reakciu, podnikneme všetky potrebné kroky na ochranu a obranu amerických vojakov, partnerov a spojencov v regióne,“ uistila americká armáda.

Základňa Ajn al-Asad, na ktorej sú umiestnené aj americké sily, bola „úplne zničená“, tvrdia iránske revolučné gardy. Podľa iránskej televízie Teherán hrozí „ešte ničivejšími odpoveďami“ v prípade nového amerického útoku.

„Varujeme všetkých spojencov Američanov, ktorí poskytli svoje základne ich teroristickej armáde, že akékoľvek územie, z ktorého vzídu agresívne činy voči Iránu, sa stane terčom,“ varovali gardy a pohrozili tiež Izraelu. Gardy takisto vyzvali Washington, aby stiahol všetky svojich vojakov rozmiestnených v susedstve Iránu.
„Pracujeme na vyhodnotení prvých škôd spôsobených konfliktom,“ povedal hovorca Hoffman.

Trump chystá vyhlásenie

Podľa agentúry AFP dopadlo na základňu Ajn al-Asad najmenej deväť rakiet, podľa zdrojov agentúry Reuters najmenej sedem. Televízia Al-Majádín uviedla, že nad základňou prelietavali americké vrtuľníky a boli počuť sirény. Po najmenej dvojitom útoku bol na základni vyhlásený poplach.

Iránske revolučné gardy označili útok na základňu „obsadenú Američanov“ za „úplný úspech v každom ohľade“.
Podľa nemenovaného zdroja, ktorý Reuters potvrdil odpálenie rakiet na základňu, zatiaľ nie sú k dispozícii žiadne informácie o prípadných obetiach alebo škodách spôsobených útokom.

Základňu Ajn al-Asad v decembri 2018 navštívil aj americký prezident Donald Trump. Biely dom v utorok večer uviedol, že o správach o útoku na americké zariadenie v Iraku vie a prezident Trump je informovaný. Situáciu monitoruje a konzultuje so svojím bezpečnostným tímom, uviedla hovorkyňa Bieleho domu Stephanie Grishamová.

Spravodajská televízia CNN ukázala po útoku zábery z príchodu ministrov obrany Marka Espera a zahraničia Mikea Pompea a tiež šéfa amerického zboru náčelníkov štábov Marka Milleyho do Bieleho domu.

„Zatiaľ je všetko v poriadku,“ uviedol americký prezident Donald Trump ohľadom možných obetí iránskeho útoku na základne s americkými vojakmi v Iraku. Identifikácia obetí a škôd však podľa neho stále pokračuje. Nemenovaný americký funkcionár v Pentagone agentúre AP povedal že útok si vyžiadal veľmi málo obetí alebo vôbec žiadnych mŕtvych a zranených.

„Zatiaľ je to veľmi dobré! Máme zďaleka najsilnejšiu a najlepšie vyzbrojenú armádu na svete!“ napísal tiež Trump a dodal že v stredu chystá vyhlásenie.

All is well! Missiles launched from Iran at two military bases located in Iraq. Assessment of casualties & damages taking place now. So far, so good! We have the most powerful and well equipped military anywhere in the world, by far! I will be making a statement tomorrow morning.

Irán: Bol to akt sebaobrany

Iránske raketové útoky na základne využívané americkými vojakmi v Iraku boli primeraným a oprávneným aktom sebaobrany. Uviedol to na twitteri iránsky minister zahraničia Džavád Zaríf a uistil, že Teherán neusiluje o eskaláciu alebo vojnu. Iránska armáda medzitým pohrozila zásahom aj proti Izraelu, ak sa Washington odhodlá na odvetu za útok.
„Irán podnikol a dokonal primerané opatrenia v sebaobrane na základe článku 51 Charty OSN, keď zasiahol základňu, z ktorej vzišiel zbabelý ozbrojený útok na našich občanov a vysoko postavených činiteľov,“ napísal Zaríf. „Neusilujeme sa o eskaláciu alebo vojnu, ale budeme sa brániť proti akejkoľvek agresii,“ uistil šéf iránskej diplomacie v prvom oficiálnom stanovisku iránskej vlády k stredajším úderom.

„Ak sa Američania dopustia nerozvážnosti, ocitne sa celé územie sionistického režimu v nebezpečenstve,“ povedal serveru Irib.news generál Sanej Rád, ktorý je tiež poradcom najvyššieho iránskeho vodcu. Ak by USA podnikli odvetný útok na Irán, zaútočia iránske sily na ciele v Spojených štátoch, Dubaji a Izraeli. Sýria vyjadrila solidaritu s Iránom a uviedla, že Teherán má právo brániť sa, keď „čelí americkým hrozbám a útokom“, píše agentúra AP.

Sýrske ministerstvo zahraničných vecí v stredu vo svojom vyhlásení uviedlo, že Sýria „americký režim viní zo všetkých následkov spôsobených jeho bezohľadným postupom a arogantným spôsobom zmýšľania“.

Iracká armáda: Z radov Iračanov nie sú žiadne obete

Iracká armáda nepotvrdila nijaké obete z radov Iračanov. Informovali o tom agentúry AP a AFP.

Moderátor iránskej štátnej televízie podľa AP tvrdil, že útok na základne, na ktorých sú umiestnení americkí a spojeneckí vojaci, usmrtil „najmenej 80 teroristických amerických vojakov“ a poškodil vrtuľníky, drony a ďalšie vybavenie na leteckej základni Ajn al-Asad. Redaktor však dôkazy o týchto obetiach neposkytol.

Úrad zakázal lety nad Irakom

Americký Federálny úrad pre letectvo (FAA) vydal v stredu zákaz letov amerických dopravných lietadiel nad Irakom, Iránom a Perzským zálivom. Zákaz prišiel po tom, čo iránske revolučné gardy podnikli raketové útoky na dve vojenské základne v Iraku, kde sú dislokovaní americkí a spojeneckí vojaci. Informovala o tom agentúra AFP.

„FAA… vydala nariadenie, na základe ktorého platí pre letecké spoločnosti zákaz využívať vzdušný priestor nad Irakom, Iránom, ako aj Perzským a Ománskym zálivom. FAA bude situáciu na Blízkom východe aj naďalej pozorne sledovať,“ uvádza sa vo vyhlásení amerického Federálneho úradu pre letectvo.

Na Cypre bude špeciálna jednotka

Cyprus v stredu oznámil, že prijal žiadosť Spojených štátov o umiestnenie jednotky rýchleho nasadenia na ostrove v prípade potreby evakuácie amerických diplomatických pracovníkov alebo civilistov z Blízkeho východu v dôsledku eskalujúceho napätia medzi Iránom a Spojenými štátmi. S odvolaním sa na cyperskú vládu o tom informovala agentúra AFP.

Cyprus „udelil súhlas s dočasným umiestnením jednotky rýchleho nasadenia na Cypre, ktorej úlohou bude evakuovať diplomatické misie USA do regiónu a v prípade potreby aj občanov USA“, povedal hovorca vlády Kyriacos Koushos. Zdôraznil, že žiadosť bola prijatá „výlučne na humanitárne operácie“.

CNN:Irak varoval v predstihu pred raketovým útokom

Irak varoval v predstihu Spojené štáty pred raketovým útokom zo strany Iránu, ktorého terčmi boli dve vojenské základne na irackom území. Stalo sa tak po tom, ako Irak získal informácie o útoku od iránskych predstaviteľov, informovala v stredu americká televízna stanica CNN, ktorá sa odvoláva na nemenované „informované zdroje“.

Hovorca irackého premiéra v demisii Ádila Abdala Mahdího predtým uviedol, že Bagdad „dostal oficiálnu ústnu informáciu z Iránskej islamskej republiky, že iránska odpoveď na zavraždenie mučeníka Kásema Solejmáního sa už začala alebo sa zakrátko začne a že tento úder bude obmedzený na objekty, kde pôsobí v Iraku americká armáda“. Dodal, že napadnuté objekty Teherán v tomto hlásení nešpecifikoval.

Podľa CNN iné zdroje takúto postupnosť popreli. Nemenovaný arabský diplomat uviedol pre túto stanicu, že Irak v predstihu oznámil Spojeným štátom, „ktoré základne budú zasiahnuté“. Citovaný predstaviteľ amerického rezortu obrany zase tvrdí, že Irán upozorňoval Iračanov, aby sa nepribližovali k určitým základniam.

X X X

Blaha píše veľvyslancovi Iránu, Lajčákovi to neprekáža. Čaputová čaká na odpovede od USA

„V prípade, že predmetný útok nebol vykonaný v reakcii na bezprostredne hroziace nebezpečenstvo, budú na mieste otázky o jeho opodstatnenosti a legálnosti,“ vyhlásila hlava štátu.

Napätie, ktoré zavládlo na Blízkom východe po zabití veliteľa iránskych Revolučných gárd Kásima Solejmáního, rozvírilo aj politické vody na Slovensku. Témy sa chopili predovšetkým predstavitelia koaličných strán Smer a SNS.
Robert Fico už vyhlásil, že Spojené štáty porušili medzinárodné právo, Andrej Danko zasa požadoval návrat siedmich slovenských vojakov z Iraku domov.

Angažuje sa aj Ľuboš Blaha, ktorý z pozície predsedu parlamentného výboru pre európske záležitosti odoslal list iránskemu veľvyslancovi. V liste s hlavičkou eurovýboru píše, že vraždu Solejmáního ostro odsudzuje.

„Väčšina ľudí na Slovensku sleduje s hrôzou, ako americká administratíva Donalda Trumpa arogantne porušuje medzinárodné právo. Výsledkom tejto arogancie bol aj atentát na iránskeho predstaviteľa na území suverénneho Iraku,“ uvádza sa v liste, ktorý poslanec zverejnil na sociálnej sieti.

Konal na vlastnú päsť

Blaha však konal na vlastnú päsť. Výbor o veci nerokoval a svojho predsedu napísaním takého listu nepoveril. Potvrdzuje to podpredseda výboru Martin Klus z SaS.

„Vôbec sme to neriešili, je to sólo jazda pána Blahu. Viacerí členovia výboru sme zostali zaskočení, budeme od neho žiadať vysvetlenie,“ hovorí Klus. „V mojom mene v tom liste určite nehovorí,“ dodal.

Ministerstvo zahraničných vecí záležitosť nekomentuje. Hovorca Miroslava Lajčáka Boris Gandel tvrdí, že rezort diplomacie rešpektuje nezávislosť poslancov a nevidí dôvod komentovať vyjadrenia jednotlivých predstaviteľov parlamentu.

Oficiálne stanovisko k situácii na Blízkom východe zatiaľ Lajčák nezverejnil. Vyjadrila sa však prezidentka Zuzana Čaputová. Usmrtenie iránskeho generála americkou armádou aj počínanie Iránu v regióne podľa nej dokazuje, ako každé použitie sily iba ďalej eskaluje napätie.

Slovensko sa pýta USA

Slovensko s ďalšími spojencami podľa Čaputovej v Severoatlantickej aliancii požiadalo USA o poskytnutie informácií o skutočnostiach a okolnostiach, ktoré viedli k ich rozhodnutiu.

„V prípade, že predmetný útok nebol vykonaný v reakcii na bezprostredne hroziace nebezpečenstvo, budú na mieste otázky o jeho opodstatnenosti a legálnosti,“ vyhlásila hlava štátu. Čaputová ocenila skutočnosť, že siedmi slovenskí vojaci boli presunutí mimo územia Iraku. Obracia sa však aj na politikov na Slovensku. Téma by sa podľa nej nemala stať predmetom politického boja.

„Vyzývam všetkých zainteresovaných, aby vo svojich vyhláseniach mali na pamäti nielen možné krátkodobé politické zisky, ale predovšetkým dlhodobo budované dobré meno Slovenska, našich vojakov a celkovú bezpečnostnú situáciu.“, aktuality.sk

X X X

Boeing so 176 ľuďmi havaroval v Iráne. Pred dvoma dňami prešiel kontrolou

Ukrajinské lietadlo so 176 ľuďmi na palube sa zrútilo v blízkosti teheránskeho letiska imáma Chomejního. Stroj pred dvoma dňami prešiel technickou kontrolou. Ukrajinské aerolinky po dnešnej nehode prestávajú lietať nad Iránom.

Záchranári boli už zbytoční, vzdušný obor zhorel v troskách

Haváriu podľa agentúry AFP, ktorá sa odvolala na vyhlásenie iránskeho Červeného polmesiaca, nikto neprežil. „Je očividne nemožné, aby boli cestujúci“ z linky PS-752, „nažive“, citovala nemenovaného predstaviteľa iránskeho Červeného polmesiaca agentúra ISNA.

Lietadlo, ktoré havarovalo krátko po štarte z letiska v Teheráne, prešlo pred dvoma dňami plánovanou technickou kontrolou. Podľa agentúry AFP o tom v stredu informovala letecká spoločnosť Ukraine International Airlines (UIA), ktorá prevádzkovala lietadlo Boeing 737–800. Lietadlo bolo vyrobené v roku 2016 a spoločnosť UIA ho kúpila priamo od výrobcu.

Agentúra Ukrinform medzičasom informovala, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v dôsledku havárie ukrajinského lietadla v Iráne nariadil preveriť technický stav všetkých civilných lietadiel na Ukrajine.

Takmer všetky obete boli občanmi iných štátov ako Ukrajiny. Informoval o tom spravodajský portál Ukrajina 24/7.
Podľa tohto zdroja lietadlom spoločnosti Ukraine International Airlines cestovali dvaja Ukrajinci a asi 13 členov posádky bolo tiež z Ukrajiny. Medzi cestujúcimi bolo 71 iránskych občanov, 73 Kanaďanov, osem Švédov, šesť Afgancov, štyria Nemci a traja Briti.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí avizovalo, že zverejní oficiálny zoznam obetí leteckého nešťastia, pričom bude vychádzať z informácií, ktoré na mieste tragédie zistia zamestnanci ukrajinského konzulátu v Teheráne.
Podľa správ iránskych médií sa jedna z tzv. čiernych skriniek – záznamník letových údajov z havarovaného Boeingu 737 – našla na mieste nehody neďaleko Teheránu. Zariadenie bolo odovzdané príslušným iránskym úradom, informovala agentúra TASS.

Ukrajinské aerolinky po dnešnej nehode prestávajú lietať nad Iránom

Ukrajinský premiér Oleksij Hončaruk dnes oznámil, že od 9. januára prestanú ukrajinské aerolinky lietať nad územím Iránu. Toto obmedzenie bude platiť až do objasnenia dnešnej katastrofy ukrajinského lietadla. Aerolinky UIA, ktorým lietadlo patrilo, už skôr oznámili svoje rozhodnutie na istý čas prestať lietať do Iránu.

„Lety vo vzdušnom priestore Iránu budú ukrajinským spoločnostiam zakázané od 9. januára 00:00 do vyjasnenia príčin katastrofy,“ uviedol Hončaruk podľa webu televízie 112.

„Je ešte skoro, aby sa dalo hovoriť o príčinách. Nechceme šíriť nejaké špekulácie. Som však presvedčený, že oficiálne príčiny budú odhalené dosť rýchlo,“ povedal premiér novinárom podľa agentúry Interfax-Ukrajina.

Teroristický útok vylúčili

Ukrajinské veľvyslanectvo v Iráne nateraz vylučuje verziu, že príčinou havárie ukrajinského lietadla, ktoré sa zrútilo v stredu krátko po štarte z letiska v Teheráne, bol teroristický útok. Informovala o tom agentúra TASS s odvolaním sa na vyhlásenie veľvyslanectva na Facebooku.

Aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval zdržať sa špekulácií a publikovania neoverených verzií príčin havárie ukrajinského lietadla v Iráne.

Podľa šéfa iránských záchranárov, lietadlo po zrútení horelo, a preto nebolo možné pristúpiť k záchranným prácam. Na mieste pritom bolo najmenej 22 sanitiek, štyri záchranárske autobusy a vrtuľník. Ruské médiá informovali, že stroj najväčších ukrajinských aeroliniek UIA (ruská skratka MAU) bol na ceste z Teheránu do Kyjeva a zrútil sa krátko po štarte. Podľa internetovej stránky Flightradar24 stroj odštartoval z Teheránu o 03.42 h SEČ. Posledné údaje z jeho paluby zaznamenalo riadenie letovej prevádzky o 03.44 h SEČ.

Americký Federálny úrad pre letectvo (FAA) v utorok zakázal americkým leteckým spoločnostiam operovať vo vzdušnom priestore nad Irakom, Iránom, Ománským zálivom a Perzským zálivom. Úrad tak urobil, keď Irán v noci na stredu raketami zaútočil na iracké základne s americkými a ďalšími koaličnými vojakmi./agentury/

X X X

Trump ohlásil po útokoch ďalšie sankcie voči Iránu

Americký prezident Donald Trump vo vyhlásení uviedol, že po iránskom útoku na vojenské základne v Iraku neboli zranení nijakí Američania, nedošlo k úmrtiam a škody sú minimálne. Zároveň avizoval uvalenie nových sankcií, ak Teherán okamžite nezmení svoje správanie.

Americký ľud by mal byť podľa Trumpových slov „extrémne vďačný a rád“, že pri stredajšom raketovom útoku Iránu na americké základne v Iraku nebol zranený žiaden Američan. Trump na tlačovej konferencii v Bielom dome zdôraznil, že Irán teraz „pravdepodobne ustupuje“, pričom absenciu obetí pripísal systému včasného varovania, ktorý vraj „fungoval veľmi dobre“.

„Kým budem prezidentom, nikdy nedopustím, aby Irán disponoval jadrovou zbraňou,“ povedal Trump a dodal, že USA okamžite uvalia ďalšie sankcie voči iránskemu režimu. „Tieto akcie zostanú, dokiaľ Irán nezmení svoje správanie,“ vyhlásil americký prezident pričom špecificky poukázal na iránsky jadrový program a jeho „podporu terorizmu“.
Trump sa pri tejto príležitosti prihovoril aj priamo Teheránu, keď vyhlásil, že Spojené štáty chcú, aby mal Irán „skvelú budúcnosť“. USA sú podľa jeho slov pripravené na mier a ochotné sa priateliť s každým, kto si ho želá.

Stoltenberg a Trump sa zhodli na väčšom zapojení síl NATO

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg a americký prezident Donald Trump sa v stredajšom telefonickom rozhovore zhodli, že západní spojenci by mali na Blízkom východe zohrávať významnejšiu úlohu.
Informovala o tom agentúra AFP.

„Prezident požiadal generálneho tajomníka NATO k väčšej angažovanosti na Blízkom východe,“ uvádza sa vo vyhlásení NATO, zverejnenom po telefonáte medzi Washingtonom a Bruselom. „Obaja sa zhodli, že NATO by mohlo prispieť viac k regionálnej stabilite i v boji proti medzinárodnému terorizmu,“ píše sa vo vyhlásení.

Trump v predošlom vyhlásení, ktoré sa týkalo nočného raketového útoku Iránu na americké základne v Iraku, uviedol: „Dnes požiadam NATO, aby sa oveľa viac zapojilo do procesu na Blízkom východe.“

NATO už v sobotu, deň po útoku na iránskeho generála Kásema Solejmáního, oznámilo, že zmrazilo činnosť svojej výcvikovej misie v Iraku, ktorá zahŕňa približne 500 inštruktorov a školiteľov z viacerých členských krajín Aliancie. Podľa údajov NATO bola časť personálu výcvikovej misie z dôvodu ich bezpečnosti presťahovaná do iných častí Iraku a aj mimo tejto krajiny, no podľa Stoltenberga ide iba o dočasné opatrenie.

Bližšie podrobnosti o tom, čo by viac mohli urobiť spojenci v Iraku alebo s krízou s Iránom, Aliancia vo vyhlásení neuvádza. Stoltenberg a Trump sa však „dohodli, že v rámci tejto otázky zostanú v úzkom kontakte“.
Irán zaútočil na spojenecké sily pod vedením USA v Iraku, informovala v noci na stredu americká armáda. Teherán podľa armády USA odpálil viac ako tucet balistických striel z iránskeho územia na najmenej dve iracké základne s vojakmi koalície vedenej Spojenými štátmi. Pentagon potvrdil, že terčom útoku sa stali letecká základňa Ajn al-Asad a základňa v Arbíle.

Pomstu za atentát na Solejmáního v stredu avizoval aj veliteľ proiránskych irackých Jednotiek ľudovej mobilizácie (PMU) Kaís Cházalí.

Podľa vyjadrenia hovorcu irackého premiéra v súvislosti so stredajším útokom na základne nie sú k dispozícii správy o prípadných stratách v radoch irackých síl alebo medzinárodnej vojenskej koalície pôsobiacej v Iraku.
Americko-iránske vzťahy a celkovú situáciu v regióne v posledných dňoch značne vyhrotilo zabitie iránskeho generála Solejmáního pri piatkovom americkom útoku v blízkosti bagdadského letiska. Irán Spojeným štátom sľuboval tvrdú odplatu./agentury/

X X X

Británia zvažuje uzavrieť dohodu o budúcich vzťahoch s EÚ po etapách

Spojené kráľovstvo by sa mohlo pokúsiť uzavrieť s EÚ dohodu o budúcich vzťahoch po etapách s tým, že niektoré záležitosti by ostali nedoriešené aj po skončení prechodného obdobia. V stredu to na svojom prvom stretnutí s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou od jej nástupu do funkcie vyhlásil britský premiér Boris Johnson. S odvolaním sa na vyhlásenie hovorcu britského premiéra o tom informovala agentúra AFP.

„Jasne sme sa vyjadrili, že dohodu chceme dosiahnuť. Je však možné, že prístup, podľa ktorého nie je dohodnuté nič, až dokým nie je dohodnuté všetko, nie je prístupom, ktorý chceme aplikovať,“ uviedol pre novinárov hovorca premiéra.
Von der Leyenová varovala v stredu krátko pred návštevou Londýna Britániu, že v prípade, ak neurobí ústupky, nebude mať po brexite na trh Európskej únie „prístup v najvyššej možnej kvalite“.

Termín do konca roka 2020, ktorý na rokovania určil britský premiér Boris Johnson, nie je podľa šéfky EK na dosiahnutie novej dohody dostatočný.

Ako zdôraznila agentúra AFP, Únii sa doteraz nikdy nepodarilo so žiadnym partnerom uzavrieť obchodnú dohodu za menej ako 11 mesiacov. Vyrokovanie dohôd s Kanadou a Singapurom, čo sú dva modely, ktoré Spojené kráľovstvo v minulosti zvažovalo, trvalo približne deväť rokov.

Británia má EÚ opustiť 31. januára tohto roka. Po odchode bude do konca roka 2020 nasledovať prechodné obdobie, počas ktorého budú vzájomné vzťahy oboch strán pokračovať ako doteraz, zatiaľ čo budú rokovať o nových vzťahoch, aktuality.sk

X X X

OTP Banka na Slovensku končí. Kedy, povie neskôr

OTP Banka na Slovensku končí. O odchode banky sa hovorí už niekoľko rokov. Naposledy vlani v lete sa objavili špekulácie, ktoré však žiadna zo strán nepotvrdila ale ani nevyvrátila. V stredu to ale potvrdila už samotná maďarská OTP Bank.

„OTP plánuje v budúcnosti odísť zo slovenského trhu,“ informovalo agentúru SITA komunikačné oddelenie materskej OTP Bank Nyrt. Podľa medializovaných informácií maďarská banka opustí Slovensko do jari. Na stredajšej tlačovej konferencii to v Ľubľane povedal generálny riaditeľ banky Sándor Csányi.

Bližšie informácie však banka zatiaľ neposkytla. „Našich klientov a verejnosť budeme ihneď informovať, keď v tomto procese dosiahneme nejaký významný medzník,“ informovalo agentúru SITA komunikačné oddelenie materskej OTP Bank Nyrt. OTP Banka Slovensko má dlhodobo nízky trhový podiel a za posledné roky vykazovala stratu. Za rok 2018 vykázala stratu takmer 4 mil. eur, v roku 2017 to bolo mínusových 5,93 mil. eur a v roku 2016 strata predstavovala 3,02 mil. eur.

Koncom augusta minulého roka sa objavili správy, že OTP Banka je na predaj. Najhorúcejšími záujemcami vtedy údajne boli ČSOB, Tatra banka a investičná skupina Penta, ktorá na Slovensku vlastní Prima banku a Privatbanku. Avšak vtedy to OTP Banka nekomentovala. Čo to naznačila len ČSOB.

„ČSOB, ako aj samotný akcionár KBC Group, sa už v minulosti opakovane vyjadrili, že sa zaujímajú o príležitosti pre rast na kľúčových trhoch. Slovensko je pre KBC Group kľúčovým trhom. Dlhodobo platí, že ak sa na trhu objaví zaujímavá príležitosť, ktorá je v súlade s našou stratégiou, budeme sa o ňu zaujímať. Vo všeobecnosti, s cieľom eliminovať prípadné špekulácie, však informácie podobného charakteru nikdy nekomentujeme,“ uviedla vlani v lete pre agentúru SITA hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová.

O tom, že slovenské bankovníctvo čaká konsolidácia, sa hovorí už dlhšie a počet bánk sa postupne znižuje. Pred pár rokmi zanikla napríklad Zuno banka, Sberbank sa zlúčila s Prima bankou a málokto si pamätá, že u nás kedysi fungovala Poľnobanka, HVB Bank, či PKB. Konsolidácia bankového sektora prichádza aj pre dosahovanú ziskovosť, resp. vykazovanú stratu./agentury/

X X X

Zo súdu odišiel kvôli Kočnerovi. V advokácii má však David Lindtner problémy

Zo súdu odišiel kvôli komunikácii s Marianom Kočnerom. V decembri sa stal advokátom. Revízna komisia je však proti. Tento týždeň bude o Davidovi Lindtnerovi rozhodovať predsedníctvo advokátskej komory.
David Lindtner bol ešte donedávna predsedom Okresného súdu Bratislava 3. Všetko sa zmenilo, keď vyšlo najavo, že viedol živú komunikáciu s Marianom Kočnerom obžalovaným z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka. S Kočnerom sa stretával a vymenili si viac ako 200 správ.

Lindtner ako jediný spomedzi sudcov komunikáciu nepoprel. Vzdal sa funkcie predsedu súdu. Neskôr sa rozhodol prerušiť výkon funkcie sudcu na päť rokov. Pre komunikáciu s Kočnerom stál aj pred osobitnou komisiou Súdnej rady.
Podľa predsedníčky komisie Eleny Berthotyovej priznal, že zlyhal a prehliadol skutočnosť, že Marian Kočner je toxická osoba. Keďže sa komisii priznal, tá v jeho prípade nenavrhla disciplinárne opatrenie a rozhodnutie ponechala na šéfku Súdnej rady.

Berthotyová tiež po zasadnutí komisie uviedla, že Lindtner sa nemieni vzdať funkcie sudcu, ale nechce sa počas piatich rokov vrátiť do talára a svoje pôsobenie vidí v advokácii.

Ešte v decembri stihlo predsedníctvo komory odobriť Lindtnerov vstup medzi advokátov a 18. decembra zložil sľub. Jeho meno už figuruje v zozname advokátov komory.

Niektorí jeho noví kolegovia však postup predsedníctva neschvaľujú. Prvý podnet na revíznu komisiu advokátskej komory prišiel prakticky okamžite. Stojí za ním advokátka Viktória Hellenbart.

Sklamanie pre advokátov?

Vo svojom podnete z 19. decembra žiada zrušenie uznesenia predsedníctva komory o zapísaní Lindtnera do zoznamu advokátov, aj uznesenia o tom, že sa táto osoba považuje za spoľahlivú podľa zákona o advokácii.
„Mám za to, že rozhodnutie predsedníctva je vo viacerých ohľadoch v rozpore so zákonom, predpismi komory a prinajmenšom je možné ho vyhodnotiť ako predčasné,“ napísala vo svojom podnete. Zároveň ho označila za veľké osobné sklamanie pre mnohých advokátov.

Na svoj podnet už dostala odpoveď revíznej komisie.

„Oficiálne som bola z revíznej komisie vyrozumená o tom, že mojou otázkou sa zaoberali aj z vlastného podnetu a budú navrhovať zrušenie rozhodnutia predsedníctva SAK,“ potvrdila pre Aktuality.sk Hellenbart.

Prerušená funkcia

Advokátka dávala podľa svojich slov podnet preto, že si myslí, že rozhodnutie o Lindtnerovom vstupe medzi advokátov nie je v súlade so zákonom. „Predsedníctvo nezohľadnilo všetky relevantné okolnosti,“ tvrdí. Podľa Hellenbart nie je jasné, či Lindtner môže nezávisle vykonávať advokáciu počas prerušenia výkonu funkcie sudcu z osobných a rodinných dôvodov, ako sám uviedol.

„Podľa môjho názoru tiež nie je jednoznačne preukázaná jeho spoľahlivosť. Predsedníctvo SAK totiž rozhodlo ešte skôr, ako o Lindtnerovi rozhodovala komisia súdnej rady, takže v tom čase nemohlo mať dostatok relevantných informácií,“ myslí si advokátka.

Deň potom ako Lindtner zložil sľub advokáta, mu aj predsedníčka súdnej rady Lenka Praženková odkázala, aby sa vzdal funkcie sudcu. „Ak sudca chce pôsobiť ako advokát, mal by sa funkcie vzdať," napísala denníku N.
Praženková tiež podľa denníka N priznala, že viacerí členovia súdnej rady riešili, či stačí, aby mal sudca len prerušený výkon funkcie, aby sa mohol stať advokátom. „Uvedené riešenie vyvoláva v praxi viaceré otázky,“ dodala s tým, že Lindtner požiadal o prerušenie výkonu funkcie z vážnych rodinných a osobných dôvodov.

Lindtner: Som súkromá osoba

Predsedníctvo by malo Lindtnera riešiť už vo štvrtok.

Komora je v tejto veci stručná. „Podnet Revíznej komisie ja zaradený na rokovanie predsedníctva SAK a budeme sa ním zaoberať,“ reagovala hovorkyňa Alexandra Donevová.

Lindtner sám postoj revíznej komisie komentovať nechcel. „Ako súkromná osoba sa nebudem vyjadrovať k týmto záležitostiam. Bol som prijatý do advokátskeho stavu, od 1. januára vykonávam advokátsku činnosť. Ja si myslím, že rozhodnutie predsedníctva bolo zákonné,“ povedal pre Aktuality.sk.

Aktuality.sk už informovali, že Lindnter má pozoruhodný majetok.Podľa zistení Aktuality.sk vlastní spolu s manželkou rozsiahly dom s pozemkom v Rakúsku. Vo svojom majetkovom priznaní však uvádza, že ide o vidiecku chalupu.
Dom v dedine nedaľeko slovenských hraníc má zastavanú plochu viac ako 200 metrov štvorcových a dve poschodia. Záhrada má ďalších vyše 600 metrov štvorcových.

Lindtner tvrdí, že dom nadobudol v roku 2011 za 90-tisíc eur. Dnes sa cena takejto nehnuteľnosti na realitnom trhu pohybuje na úrovni 500-tisíc eur, aktuality.sk

X X X

Petr Bárdy: Harabin sa zaradil do panoptika podivínov

Štefan Harabin mal bezpochyby rešpekt, ktorý pramenil predovšetkým z titulu jeho funkcie sudcu. Vstupom do politiky sa však mení na smiešnu postavičku z panoptika čudákov a exhibicionistov. Štefan Harabin mal vždy rád pozornosť. Vždy sa rád predvádzal, patrí to k jeho veselej, žoviálnej povahe. Krepčil kalinku pred televíznymi kamerami, bizarné tance predvádzal na Jozefovskej oslave... Áno, Štefan Harabin sa vie zabávať a vie zabávať aj svoje okolie.

Predovšetkým z titulu funkcie – pretože keď je niekto sudca, musí mať predsa pravdu – mal sudca Harabin pomerne veľký rešpekt. To je taký úzus medzi ľuďmi, ktorí prijímajú autority nekriticky, len na základe funkcie, ktorú zastávajú.
Harabin mal aj veľkú moc. Bol sudcom Najvyššieho súdu, jeho predsedom, Mečiarovým ministrom spravodlivosti, podpredsedom vlády a šéfom súdnej rady. Dlhé desaťročia stál na čele slovenskej justície a do veľkej miery je spoluzodpovedný za to, že neprešla transformáciou a dostala sa do takého žalostného stavu, v akom je dnes. Aj preto bol kritizovaný odbornou verejnosťou.

„Je mi zle, keď vás počúvam hovoriť o boji proti organizovanému zločinu, je mi fyzicky zle, keď čítam vaše návrhy zákonov, je mi zle, keď počúvam o vašich vzťahoch, kontaktoch a prepojeniach. Pán minister (Harabin, pozn. red.), nielen táto vláda, vy osobne ste mafia-friendly,“ nechal sa počuť v pléne Národnej rady v roku 2008 vtedajší poslanec KDH Daniel Lipšic.

Sudca Harabin mal rešpekt a je veľmi pravdepodobné, že ho má aj dnes, keď sa stále viac mení na smiešnu postavičku z panoptika čudákov a exhibicionistov. Jeho extempore na súde s konšpirátorom Tiborom Rostasom, po ktorom ho sudca vykázal zo súdnej siene, len ukazuje pravú tvár muža, ktorý roky nosil talár a dobre pozná pravidlá, ktoré platia na súde.
Lenže pre Harabina bolo dôležitejšie priblížiť sa vkusu a náladám skupinky Rostasových fanúšikov, z ktorých niektorí aj našim redaktorom prezentovali svoje antisemitské názory. Facebookové a youtubové sebaprezentácie Štefana Harabina postavené na klamstvách a konšpiráciách ho zaradili medzi trollov manipulujúcich s najnižšími ľudskými pudmi. To je nová tvár a nové publikum politika Harabina.

Štefan Harabin sa dnes rozhodol pokračovať vo svojom spanilom egotripe, čiže v prezentácii seba samého, vlastných záujmov. Pod akýmsi pseudoheslom, že „Vasky a Daňo v tom nesmú ostať sami!“ sa rozhodol navštíviť Vaského vo väzení. Po tom, ako Marian Kotleba Harabina verejne vysmial a ponížil, Harabin hľadá podporu u skupín a jednotlivcov, ktorých hodnotové nastavenie nepatrí do Európy 21. storočia.

Tak ako tam nepatrí Harabinova politika a jeho videnie sveta, ktorým sa prezentuje na Facebooku, Youtube a v konšpiračných médiách, aktuality.sk

X X X

Harry a Meghan šokovali. Vzdajú sa role v kráľovskej rodine a začnú pracovať

Britský princ Harry a jeho manželka Meghan sa vzdajú svojej úlohy v kráľovskej rodine a začnú pracovať, aby sa stali finančne nezávislými. Vojvoda a vojvodkyňa zo Sussexe to oznámili dnes na Instagrame. Doplnili, že svoj čas mienia deliť medzi Britániu a Severnú Ameriku. Naďalej však budú ctiť záväzky voči kráľovnej a organizáciám, nad ktorými prevzali patronát.

„Máme v úmysle vzdať sa úlohy ‚popredných‘ členov kráľovskej rodiny a pracovať, aby sme sa stali finančne nezávislými, zatiaľ čo budeme naďalej plne podporovať Jej Veličenstvo kráľovnú,“ uviedli Harry a Meghan vo vyhlásení. Na rozhodnutie podľa neho dospeli po „mnohých mesiacoch úvah a interných diskusií“. K rozhodnutiu im podľa vyhlásenia pomohla aj podpora verejnosti.

Vnuk kráľovnej Alžbety II. a jeho manželka chcú rozdeliť svoj čas medzi Spojené kráľovstvo a Severnú Ameriku, odkiaľ Meghan pochádza. Naďalej chcú ale rešpektovať svoje povinnosti ku kráľovnej, k britskému spoločenstvu a k organizáciám, nad ktorými majú patronát.

To, že budú tráviť čas v Británii aj v Severnej Amerike, Harrymu a Meghan podľa vyhlásenia umožní vychovávať syna Archieho tak, „aby si vážil kráľovskej tradície, do ktorej sa narodil“, zároveň im ale umožní sústrediť sa na „novú kapitolu“. Jej súčasťou má byť aj „nový charitatívny subjekt“.

Podrobnosti „vzrušujúceho ďalšieho kroku“ sľúbili Harry a Meghan zverejniť „v pravý čas“. Tridsaťpäťročnému Harrymu, ktorý je teraz šiestym v poradí následníctva na britský trón, a o tri roky staršej bývalej herečke Meghan sa vlani v máji narodil syn Archie.

Britské bulvárne médiá v minulom roku špekulovali o napätých vzťahoch Harryho a jeho brata Williama, synov princa Charlesa a zosnulej princeznej Diany. V októbri Harry priznal, že sú s bratom „v tomto okamihu určite na rozdielnych cestách“. Pozornosť vyvolala tiež skutočnosť, že Harry, Meghan a Archie netrávili minuloročné Vianoce s kráľovskou rodinou na vidieckom zámku Sandringham, ale v Kanade, kde sa k nim pripojila Meghanina matka./agentury/