iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Fico: Zabitie Solejmáního hrubým porušením práva

Zabitie iránskeho generála Kásema Solejmáního považuje strana Smer za hrubé porušenie medzinárodného práva. Dianie v Iraku a Iráne je ohrozením stability a medzinárodného mieru. Na utorkovej tlačovej konferencii to uviedol predseda strany Robert Fico. Fico podotkol, že ani mnohí blízki spolupracovníci amerického prezidenta Donalda Trumpa netušili, že k útoku príde. „Človek, ktorý bol zabitý, nebol žiadne neviniatko, ale to neznamená, že svojvoľne ktokoľvek môže rozhodnúť o zabití takéhoto človeka, pokiaľ nie sú naplnené pravidlá medzinárodného práva.

Tento akt považujeme za hrubé porušenie medzinárodného práva,“ vyhlásil odvolávajúc sa na Chartu OSN. V parlamente odporučí poslancom Smeru, aby uznesenie s takýmto obsahom podporili. Dodal tiež, že očakáva od Spojených štátov konkrétne dôvody útoku.

„Opätovne chcem mimoriadne podporiť a oceniť veľmi racionálny prístup premiéra Petra Pellegriniho,“ povedal Fico. Uvítal, že slovenskí vojaci boli premiestnení mimo územia Iraku. Podľa jeho informácií sa nachádzajú v Kuvajte.

V Európskej únii môžeme podľa neho očakávať ďalšiu vlnu migrantov. Hovorí, že vláda už v tejto súvislosti robí „inventúru opatrení“. Fico tiež kritizoval opozičné a mimoparlamentné strany za to, že nezaujali po utorkovom spoločnom obede stanovisko k situácii Iraku a Iránu.

Poukázal tiež na dvojaký meter pri udeľovaní medzinárodných sankcií. Európska únia podľa Fica nenaberie odvahu, aby dala sankcie USA, tak ako dala v prípade porušenia medzinárodného práva sankcie Rusku.

Iránskeho generálmajora Kásema Solejmáního, veliteľa jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd, zabili minulý piatok americké sily pri útoku dronom neďaleko letiska v irackom hlavnom meste Bagdad. Operáciu nariadil prezident Spojených štátov Donald Trump, ktorý Solejmáního obvinil z prípravy útoku na amerických diplomatov a vojakov v Iraku. Irán za to prisľúbil „tvrdú odplatu“.

Danko: Prezidentka by sa mala informovať o stave v armáde

Prezidentka SR Zuzana Čaputová by sa mala informovať o tom, čo sa deje v armáde a tiež o situácii na Blízkom východe. Vyzýva ju k tomu predseda parlamentu a SNS Andrej Danko. Na utorkovej tlačovej konferencii tiež zdôraznil, že Úrad vlády SR by mal s informáciami, ktoré poskytne médiám, nakladať opatrne.

Danko vyzval prezidentku, aby sa informovala o stave v armáde. „Mám úctu k prezidentskej kancelárii, ale prosím ju, aby vojaci videli aspoň záujem z prezidentskej kancelárie o takto vzniknutú situáciu,“ povedal v utorok predseda parlamentu.
Úrad vlády podľa Danka „nešťastne“ sprístupnil informáciu o ponúknutí vládneho špeciálu pre slovenských vojakov v Iraku. Takisto by sa podľa neho nemali konkretizovať lokality, kde sa slovenskí vojaci po presunutí z Iraku nachádzajú. Predseda Smeru-SD Robert Fico na utorkovej tlačovej konferencii povedal, že slovenskí vojaci sa nachádzajú v Kuvajte.

Danko upozornil, že vojaci nešli do Iraku „do boja“, ale robili školenia proti „nepriateľskému Islamskému štátu“ a plnili si svoje povinnosti. Slovensko sa podľa neho nesmie zúčastniť vojny medzi USA a Iránom, ak by z tejto situácie vzišla. Podľa jeho slov by mali predseda vlády Peter Pellegrini (Smer)a prezidentka povedať, že ide o zodpovednosť Spojených štátov amerických.

Šéf SNS zdôraznil, že útok americkej armády sa musí odsúdiť, očakáva vážnu diskusiu k tejto téme a bude sa snažiť k tejto téme iniciovať uznesenie Národnej rady SR. Hovoril o viacerých variantoch formulácie uznesenia. „Budem sa snažiť iniciovať uznesenie k téme, ktoré má jasne deklarovať výzvu partnerským štátom, aby nekonali individuálne s následkom rizika, aké hrozí dnes,“ dodal s tým, že uznesenie môže smerovať aj k možnému stiahnutiu vojakov, pričom je pripravený dať súčinnosť aj predsedovi vlády. „Určite to musí byť diplomatický apel,“ skonštatoval s tým, že chce o tom diskutovať so šéfom diplomacie Miroslavom Lajčákom (nominant Smeru), premiérom i koaličnými partnermi.

Situáciou na Blízkom východe by sa chcel Danko zaoberať aj na koaličnej rade pred rokovaním parlamentu, ktorého začiatok je plánovaný na 21. januára. Verí, že na koaličnej rade si lídri vysvetlia postoje k tejto téme, pričom Danko povedal, že vidí rozdiel vo vyjadreniach Fica a Pellegriniho./agentury/

X X X

Slovenských vojakov premiestnili z Iraku. NATO sťahuje časť personálu

Sedem slovenských vojakov umiestnených v Iraku premiestnili mimo krajiny v súlade s bezpečnostnými pravidlami. Udialo sa tak vzhľadom na aktuálnu situáciu, ktorá viedla k pozastaveniu aktivít výcvikovej misie NATO. Informoval o tom tlačový odbor Úradu vlády SR.

„Vzhľadom na aktuálnu situáciu v Iraku, ktorá viedla k pozastaveniu aktivít výcvikovej misie NATO, prebehla dočasná relokácia siedmich slovenských vojakov mimo územia Iraku v súlade s bezpečnostnými pravidlami,“ uvádza sa v stanovisku predsedu vlády Petra Pellegriniho (Smer). Následné kroky budú podľa úradu vlády realizované po konzultácii so spojencami.

Premiér avizoval možný presun vojakov už v pondelok, keď tlmočil stanovisko veľvyslancov členských krajín NATO. Vtedy avizoval, že všetci príslušníci výcvikovej misie sú v bezpečí.

Hovorkyňa ministerstva obrany SR Danka Capáková uviedla, že ministerstvo obrany je o celej aktivite informované a celú situáciu monitoruje. „Slovenskí vojaci sú aktuálne v poriadku a plnia úlohy v súlade s rozhodnutím velenia misie. Rezort je v pravidelnom kontakte s veliteľom slovenských vojakov. Z bezpečnostných dôvodov nie je možné poskytnúť bližšie informácie,“ uzavrela Capáková.

NATO stiahne časť personálu

Severoatlantická aliancia v utorok oznámila, že stiahne z Iraku časť svojho personálu. Dôvodom je zvýšené nebezpečenstvo a možné akty pomsty, ktoré hrozia po tom, ako Spojené štáty koncom minulého týždňa zabili iránskeho generálmajora Kásema Solejmáního.

V tlačovej správe NATO sa uvádza, že dočasné stiahnutie vojakov z výcvikovej misie je nutné, lebo ich bezpečnosť je „prvoradá“. Americké jednotky a tiež vojaci spojencov z NATO v Iraku sa obávajú, že by sa mohli stať terčom útokov zo strany Iránu alebo spojeneckých irackých šiitskych milícií ako odvety za zabitie Solejmáního, ktorý riadil vojenské a polovojenské operácie vo viacerých krajinách na Blízkom východe.

Tlačová agentúra AFP v tejto súvislosti upozornila, že iránski vodcovia prisahali pomstu za Solejmáního smrť, a to „v čase a na mieste, ktoré si sami vyberú“.

NATO už v sobotu, deň po útoku na iránskeho generála, oznámilo, že zmrazilo činnosť svojej výcvikovej misie v Iraku, ktorá zahŕňa približne 500 inštruktorov a školiteľov z viacerých členských krajín Aliancie.

Podľa údajov NATO bola časť personálu výcvikovej misie presťahovaná do iných častí Iraku a aj mimo tejto krajiny a misia by mala pokračovať na nových miestach, len čo to situácia umožní. Predstavitelia Aliancie však nespresnili, koľko personálu presunuli ani na ktoré základne v iných častiach Iraku či za jeho hranicami.

Výcviková misia NATO v Iraku je samostatná operácia, oddelená od vojenského nasadenia protidžihádistickej koalície pod vedením Spojených štátov. Medzinárodná koalícia má na základniach po Iraku umiestnených 5 200 vojakov.
Odchádzajú i nemeckí a chorvátski vojaci

Štrnásť chorvátskych vojakov pôsobiacich v Iraku presunuli do Kuvajtu v čase napätia na Blízkom východe. Oznámilo to v utorok chorvátske ministerstvo obrany s tým, že ďalšie kroky Záhreb podnikne v konzultácii so spojencami v NATO.
Nemecko z bezpečnostných dôvodov zase stiahne časť svojich vojakov z Iraku a presunie ich do Jordánska a Kuvajtu. Ministerstvá obrany a zahraničia o tom podľa verejnoprávnej televízie ARD v pondelok neskoro večer informovali poslancov.

Spolková republika má teraz v Iraku okolo 120 vojakov. Chystaný krok je reakciou na vyhrotenie situácie v regióne po útokoch na spojenecké jednotky a zabitie veliteľa iránskych jednotiek Kuds Solejmáního Spojenými štátmi.

V liste zákonodarcom sa píše o „dočasnom zúžení“ nemeckej vojenskej prítomnosti v Iraku. Týkať sa má predovšetkým dvoch miest – Bagdadu a základne Tádž severne od hlavného mesta. Celkovo sa na nich nachádza okolo 30 nemeckých vojakov. „Tu nasadení vojaci budú v blízkej dobe presunutí do Jordánska a Kuvajtu,“ napísala dvojica ministerstiev poslancom.

O zhruba 90 vojakoch, ktoré má Nemecko v prevažne kurdskej severnej časti Iraku, sa v liste nepíše. V tomto regióne je zatiaľ situácia relatívne pokojná.

Nemecko už v pondelok dalo najavo, že svojich vojakov v Iraku nenechá proti vôli tamojšej vlády. Bude akceptovať akékoľvek jej rozhodnutie v tejto otázke. Pre to, aby krajinu opustili zahraničné jednotky, sa už vyslovil iracký parlament, a to práve v reakcii na zabitie Solejmáního, ktorého usmrtili americké rakety v piatok pri letisku v Bagdade.

Konečné rozhodnutie je však na irackej vláde. Ak by rozhodla rovnako, nemecký minister zahraničia Heiko Maas sa obáva toho, že by sa nestabilita v krajine ešte zvýšila a hrozil by návrat takzvaného Islamského štátu.

Aj Rumunsko, ktoré má v misii NATO 14 vojakov, ohlásilo, že budú presunutí na iné miesto. Z vyhlásenia ministerstva obrany vyplýva, že dôvody sú bezpečnostné, ale nie to, či Rumuni z Iraku odídu, alebo budú pôsobiť na inej základni ako doteraz.

Kanada dočasne presunie časť svojich jednotiek

Časť z približne 500 príslušníkov kanadských ozbrojených síl, ktorí sú momentálne nasadení v Iraku, sa v reakcii na narastajúce napätie v regióne presunie do susedného Kuvajtu. S odvolaním sa na utorkové vyhlásenie kanadského náčelníka generálneho štábu generála Jonathana Vancea o tom informovala agentúra AFP.

Vance oznámil „operačnú prestávku“ časti kanadského kontingentu v Iraku v liste adresovanom rodinám vojakov, ktorých sa nariadenie o presune týka. „V najbližších dňoch bude na základe plánovania koalície (bojujúcej proti IS) a NATO časť našich vojakov dočasne presunutá z Iraku do Kuvajtu. Skrátka, robíme to, aby sme zabezpečili ich bezpečnosť a ochranu,“ napísal náčelník generálneho štábu v liste rodinám, ktorý zverejnil na Twitteri.

Francúzsko neplánuje stiahnuť svojich vojakov

Francúzsko zatiaľ nemá v úmysle stiahnuť svojich vojakov pôsobiacich v Iraku v čase napätia na Blízkom východe, ktoré eskalovalo po zabití popredného iránskeho generála pri americkom útoku v Bagdade. Informovali o tom v utorok agentúry AFP a Reuters s odvolaním sa na nemenovaný zdroj z francúzskej vlá¬dy.

Francúzska ministerka obrany Florence Parlyová na Twitteri uviedla, že po udalostiach v Bagdade Francúzsko posilnilo bezpečnosť svojich 160 vojakov pôsobiacich v Iraku. Zapakovala, že prioritou Paríža zostáva boj proti militantom zo skupiny Islamský štát (IS), ktorí sa v tejto oblasti znova zjednocujú. „V tomto kontexte Francúzsko vyzýva Irán, aby neprispel k eskalácií a aby sa vrátil k úplnému dodržiavaniu jadrovej dohody (z roku 2015),“ dodala ministerka.

Príslušný nemenovaný zdroj potvrdil, že Francúzsko neplánuje odsun svojich vojakov z Iraku. Francúzsko poskytuje výcvik i logistickú podporu irackým a kurdským silám, ktoré sú súčasťou koalície bojujúcej proti IS v krajine.

Ako píše AFP, budúcnosť tejto koalície je neistá po nálete amerického dronu, ktorý neďaleko medzinárodného letiska v irackom hlavnom meste Bagdad minulý týždeň cielene usmrtil iránskeho vplyvného generála Kásema Solejmáního. K zmätku prispeli aj správy svetových médií, že americké ministerstvo obrany mylne informovalo irackú vládu, že americké jednotky sa pripravujú na odchod z krajiny.

Celkovo má Francúzsko na Blízkom východe približne 1 000 svojich vojakov v rámci operácie s krycím názvom Chammal, francúzskej zložky koalície bojujúcej proti Islamskému štátu.

X X X

Slzy ajatolláha veštia krv

Všetci vedia, že pomsta príde. Otázne je len to, kedy a kde sa Teherán rozhodne siahnuť po odvete za smrť veliteľa elitných iránskych jednotiek Kuds Kásema Solejmáního a jeho druhov, ktorých v piatok pri bagdadskom letisku zabili americké rakety. Útok možno čakať kedykoľvek a kdekoľvek po skončení trojdňového smútku. Ten sa v Iráne i Iraku skončí v noci na stredu.

Iránsky najvyšší duchovný vodca sa včera v Teheráne modlil za Solejmáního. Ajatolláh Alí Chameneí, ktorý mal so zabitým generálom mimoriadne blízky vzťah, sa nad jeho rakvou v jednej chvíli neubránil slzám. Po jeho boku na smútočnom obrade stáli prezident Hasan Rúhání, nový veliteľ jednotiek Kuds Esmáíl Káaní a ďalší vysoko postavení predstavitelia islamskej republiky.

Chameneí plakal pri tradičnej moslimskej modlitbe za mŕtvych, kým prítomný dav hlasito vzlykal a po modlitbe začal skandovať: "Smrť Amerike!“,,Smrť Izraelu!“

Na obrade v Teheráne sa zúčastnil aj vodca palestínskeho hnutia Hamás, ktoré vládne v Pásme Gazy. Haníja odkázal trúchliacim, že Hamás pôjde Solejmáního cestou a postaví na odpor "sionistickým plánom a americkému vplyvu“.
Ulice iránskej metropoly včera zaplavili státisícové davy. Trúchliaci niesli plagáty so Solejmáního portrétom a tradičné červené šiitské vlajky symbolizujúce krv mučeníka volajúcu po odplate.

Je to prvý raz v novodobej histórii, čo Irán usporiadal smútočné obrady v niekoľkých mestách. Ani duchovný vodca Rúholláh Chomejní, ktorý založil islamskú republiku, nemal po smrti v roku 1989 toľko smútočných sprievodov. Solejmáního rakvu vystavili v rovnakej teheránskej mešite, ako kedysi Chomejního telesné pozostatky. Ceremónie budú pokračovať dnes, keď generála pochovajú v jeho rodnom meste Kermán.

Ani smrť Trumpa nestačí

Nový veliteľ jednotiek Kuds, ktoré podliehajú len najvyššiemu duchovnému vodcovi, prisahal vernosť odkazu svojho predchodcu. "Sľubujeme, že budeme s rovnakým odhodlaním pokračovať v ceste mučeníka Solejmáního a jediným odškodným pre nás bude to, že Ameriku vystrnadíme z regiónu,“ povedal Káaní, ktorý teraz velí zahraničným operáciám Iránu v Iraku, Libanone, Sýrii i Jemene.

Veliteľ letectva iránskych revolučných gárd Amír Alí Hádžízáde varoval, že pomsta za Solejmáního sa neskončí vypálením štyroch rakiet, zásahom jednej americkej základne alebo hoci i zabitím Trumpa. "Nič z toho nevyváži krv tohto mučeníka. Jediné, čo môže jeho krv vyvážiť, je úplná porážka Ameriky v tejto oblasti,“ povedal generál, pod velenie ktorého spadajú rakety schopné zasiahnuť americké základne v regióne. Hádžízáde Trumpovi odporučil, aby objednal rakvy pre amerických vojakov.

O nemilosrdnej pomste na včerajšom smútočnom obrade venovanom pamiatke jej otca hovorila aj dcéra zabitého generála Zeinab Solejmáníová. "Nemysli si, šialený Trump, že po mučeníckej smrti môjho otca sa všetko skončilo. Rodiny amerických vojakov na Blízkom východe budú tráviť svoje dni čakaním na smrť svojich detí,“ povedala pred státisícovým davom.

Desiatky terčov

Hrozby počuť nielen z Teheránu, ale aj z Washingtonu. Šéf Bieleho domu varoval, že Spojené štáty už vytypovali desiatky iránskych cieľov, vrátane objektov veľkého kultúrneho významu, ktoré zasiahnu, ak Teherán v odvete za zabitie Solejmáního zaútočí na občanov či objekty USA. Spojené štáty v prípade iránskeho pokusu o odvetu zareagujú "veľmi rýchlo a veľmi tvrdo“ a "možno neprimerane“, napísal Donald Trump na twitteri. "Nech je toto varovaním, že keď Irán zaútočí na Američanov alebo americký majetok, vytypovali sme 52 iránskych miest,“ oznámil.

Jeden z kľúčových veliteľov iránskych revolučných gárd ale upozornil, že aj Teherán si vytypoval kľúčové americké ciele na Blízkom východe. "Na dosah máme nejakých 35 amerických cieľov i Tel Aviv,“ vyhlásil Gholámalí abú Hamza.

Vypovedaná jadrová dohoda

Pred nekontrolovateľným roztočením špirály násilia a pomsty včera varovali nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Boris Johnson. V spoločnom vyhlásení vyzvali na zmiernenie napätej situácie v regióne. Všetci aktéri by podľa trojice európskych lídrov mali postupovať nanajvýš zdržanlivo a s vedomím zodpovednosti. Od Teheránu Berlín, Paríž a Londýn žiadajú okrem iného aj to, aby zrušil všetky opatrenia, ktoré sú v rozpore s medzinárodnou dohodou o jeho jadrovom programe.

Irán totiž v nedeľu oznámil, že sa viac necíti byť viazaný dohodou z roku 2015, v ktorej sa zaviazal obmedziť svoj jadrový program výmenou za zrušenie sankcií. Teherán avizoval osobitne úmysel prejsť na neobmedzené obohacovanie uránu.
Poľutovanie nad týmto krokom Teheránu vyslovil aj Brusel. "Hlboko ľutujem najnovšie oznámenie Iránu. Plná implementácia jadrovej dohody všetkými stranami je teraz pre regionálnu stabilitu a globálnu bezpečnosť dôležitejšia než kedykoľvek predtým,“ vyhlásil šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.

Irán už podmienky dohody niekoľkokrát porušil po tom, čo od nej na jar 2018 odstúpili USA, ktoré medzitým zaviedli nové protiiránske sankcie. Ostatní signatári, ktorými sú popri EÚ aj Británia, Nemecko, Francúzsko, Čína a Rusko, sa ale naďalej snažili dohodu udržať pri živote./agentury/

X X X

Trump: Stiahnutie amerických vojakov by bola pre Irak 'tá najhoršia vec'

Prezident USA Donald Trump v utorok vyhlásil, že stiahnutie amerických vojakov z Iraku v tejto fáze by bola pre blízkovýchodnú krajinu tá "najhoršia vec". Reagoval tak na požiadavku bagdadského parlamentu, aby tamojšia vláda vyhostila americké sily z irackého územia.

„V určitej chvíli chceme odísť, ale toto nie je správna chvíľa,“ povedal podľa tlačovej agentúry AFP Trump. „To je najhoršia vec, aká by sa mohla Iraku stať,“ dodal.

Irackí zákonodarcovia totiž v nedeľu 5. januára v uznesení vyzvali svoju vládu, aby vykázala 5 200 amerických vojakov rozmiestnených v krajine. Poslanci tak urobili po presne cielenom nálete amerického dronu, ktorý v piatok pri bagdadskom letisku usmrtil vplyvného iránskeho generála Kásema Solejmáního a zástupcu veliteľa Iránom podporovaných irackých Ľudových mobilizačných síl (PMF) abú Mahdího Muhandisa.

Demokrati tlačia na Trumpa, aby prezradil, prečo dal zabiť Solejmáního

Americkí opoziční demokrati stupňujú tlak na prezidenta Trumpa, aby konečne prezradil, prečo bolo podľa neho nutné dať zavraždiť vplyvného iránskeho generála Kásema Solejmáního. Podľa všetkých doteraz známych faktov to totiž bolo nezodpovedné rozhodnutie, ktorého okolnosti sa Biely dom zatiaľ nijak zvlášť neobťažoval hodnoverne vysvetliť. Trump zatiaľ atentát na vysoko postaveného predstaviteľa Iránu komentoval len veľmi útržkovito. „Zachránili sme mnoho životov.

Oni mali totiž niečo rozrobené,“ vyhlásil napríklad v utorok.

Oveľa konkrétnejší nebol ani Trumpov minister zahraničných vecí Mike Pompeo. Povedal len toľko, že Solejmání „pokračoval v úsilí budovať sieť aktivít“, ktoré „potenciálne mohli viesť k smrti mnohých ďalších Američanov“.
Demokratov však tieto kusé vysvetlenia ani zďaleka nepresvedčili.

Chuck Schumer, líder demokratickej menšiny v Senáte, hornej komore amerického Kongresu, napríklad v utorok Trumpa vyzval, aby odtajnil odôvodnenie atentátu na Solejmáního, ktoré musel Biely dom v rámci svojich zákonných povinností poslať Kongresu.

„Je kľúčové, aby takto dôležité záležitosti týkajúce sa národnej bezpečnosti boli zdieľané aj s americkými občanmi. Utajené oznámenie jednoducho nie je v demokratickej spoločnosti adekvátne. A vyzerá to, že neexistuje žiadne zákonné odôvodnenie pre utajenie tohto oznámenia,“ vyhlásil v utorok Schumer.

Solejmání zahynul v piatok pri útoku dronom, keď opúšťal letisko v irackej metropole Bagdad. Operáciu nariadil americký prezident Trump. Generál bol v Iráne považovaný za druhého najmocnejšieho muža a bol medzi ľuďmi veľmi populárny. Biely dom ho označil za teroristu a hrozbu pre svojich vojakov v regióne.

Americkí vojaci umiestnení na základniach po celom Iraku podporujú miestnu armádu. Tvoria väčšinu širšej medzinárodnej koalície, ktorú v roku 2014 pozvala do krajiny iracká vláda, aby jej zahraniční vojaci pomohli v boji proti džihádistom z tzv. Islamského štátu.

Americký minister obrany Mark Esper v utorok vyhlásil, že iránsky generál Solejmání plánoval útoky, ktoré sa mali uskutočniť do niekoľkých „dní“. Avšak po jeho prílete na bagdadské letisko ho americký dron zabil. „Myslím si, že môžeme hovoriť o dňoch, to určite,“ povedal Esper na tlačovom brífingu v Pentagóne, sídle amerického ministerstva obrany, keď dostal otázku, aká bezprostredná bola hrozba zo strany veliteľa elitných jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd.
Zabitie Solejmáního kritizovali mnohí americkí a západní analytici a znalci problematiky Blízkeho východu.

Na internete aj v niektorých médiách sa objavili špekulácie, že Trump sa takto snaží rozpútať s Iránom vojnu a posilniť si tak pozície pred tohtoročnými prezidentskými voľbami. Podľa politológov totiž spravidla platí, že v čase vojny či iného veľkého ohrozenia sa podpora voličov pre úradujúceho prezidenta rapídne zvyšuje.

Irán za smrť Solejmáního avizoval odvetu, zatiaľ však neoznámil, ako bude postupovať./agentury/

X X X

Príde veľké zvyšovanie cien potravín. Zdražie chlieb, rožky aj bravčové

Pekárí budú musieť v tomto roku dvihnúť ceny svojich produktov o minimálne 10 percent. Podobný vývoj sa očakáva aj pri bravčovom mäse. Slováci sa v novom roku musia pripraviť na vyššie ceny potravín. Poľnohospodári, potravinári, ako aj obchodníci totiž spoločne avizujú zdražovanie.

Hlavnými dôvodmi sú sociálne opatrenia vlády spolu s vývojom na svetových komoditných trhoch.„Odbytové ceny niektorých komodít budú musieť stúpnuť. A to vzhľadom na sociálnu politiku štátu, ale aj vývoj svetových cien na burzách či dosahy klimatických zmien na poľnohospodársku produkciu,“ vyhlásil podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Marian Šolty.

Stúpajú náklady

Farmári spolu so spracovateľmi majú predovšetkým ťažké srdce na vládu pre dramatické zvýšenie minimálnej mzdy a príplatkov za prácu za nadčasy a cez sviatky.

Veľmi vyhrotená situácia s premietnutím mzdových nákladov do cien je najmä v pekárenskom sektore.
„Ak by naši pekári chceli zohľadniť všetky náklady, ktoré za posledné dva roky vstúpili do tvorby cien pekárenských výrobkov a dodnes neboli zohľadnené, mali by sa odbytové ceny zvýšiť až o 20 percent,“ priblížil Šolty. Takúto dramatickú úpravu však aj pekári považujú za nereálnu. Preto dúfajú, že od januára 2020 sa im podarí zvýšiť odbytové ceny výrobkov aspoň o 10 percent.

Mor ošípaných

Ďalšou výrazne postihnutou kategóriou bude bravčové mäso. Už v súčasnosti musia spracovatelia platiť oveľa viac za ošípané.

V tomto prípade je dôvodom situácia s africkým morom ošípaných v Číne, kde museli zlikvidovať polovicu svojich zvierat. „A teraz nakupujú európsku produkciu, pričom cena automaticky stúpa,“ pokračoval Šolty.

Podľa neho nemôžu slovenskí spotrebitelia očakávať, že pri súčasnej politike štátu, vysokých požiadavkach na zamestnávateľov – a teda aj zamestnávateľov v spracovateľských podnikoch – budú ceny potravín veľmi nízke.
„Je tu neprimeraný tlak na to, že niečo má byť lacnejšie ako doteraz. Občan nemôže čakávať, že môže mať zvýšené mzdy a lacnejšie potraviny. Hra politikov na potraviny zadarmo je cesta do pekla,“ dodal.

Takmer všetky potraviny

K Šoltymu sa pripojil aj šéf Zväzu obchodu Martin Katriak. Ten takisto pripustil, že k úprave cien potravín v roku 2020 bude musieť prísť.„Nebude to preto, lebo by to chceli obchodníci, prípadne prvovýrobcovia. K zvyšovaniu cien príde pre dramatický nárast minimálnej mzdy a cien energií,“ povedal.

Obchodníci tvrdia, že spotrebitelia si priplatia nielen za bravčové či pekárenské výrobky. Úprava cien sa bude týkať aj ďalších komodít – počnúc mliekom a mliečnymi výrobkami cez pochutiny až po konzervy.

Podľa Katriaka ľudia siahnu hlbšie do peňaženky aj napriek zníženiu dane z pridanej hodnoty (DPH) pri niektorých kategóriách (niektoré mliečne výrobky, chlieb, rožky, ovocné a zeleninové šťavy a určité druhy ovocia a zeleniny). Tá má začať platiť od 1. januára 2020.

Jedinou výnimkou v rámci zdražovania bude cukor. Ten by mohol byť v priebehu tohto roka o pár percent lacnejší. V súčasnosti je ho na európskom trhu prebytok, čo tlačí ceny cukru dole, aktuality.sk

X X X

Britská vláda bude od februára obmedzovať používanie výrazu brexit

Všeobecne sa očakáva, že parlament v nasledujúcich dvoch týždňoch ratifikuje plán britského premiéra Borisa Johnsona na odchod krajiny z Európskej únie. Po takmer štyroch rokoch, počas ktorých slovo „brexit“ dominovalo britskej politike, bude používanie tohto výrazu do značnej miery v radoch tamojšej vlády od februára zakázané. Informovala o tom v utorok tlačová agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie nemenovaného činiteľa.

Všeobecne sa očakáva, že parlament v nasledujúcich dvoch týždňoch ratifikuje plán britského premiéra Borisa Johnsona na odchod krajiny z Európskej únie, čo Británii vydláždi cestu k opusteniu tohto bloku 31. januára.

Londýn sa ešte musí dopracovať k podmienkam svojich budúcich obchodných vzťahov s Bruselom, ale Johnson a jeho tím sú odhodlaní posunúť sa k ďalším veciam. Slovo „brexit“ bude používané čo najstriedmejšie, uviedol anonymný zdroj. „Po 31. januári toto slovo z mojich úst už nezačujete,“ zdôraznil.

Johnson po víťaznej volebnej kampani, počas ktorej len minimálne hovoril o niečom inom než o „brexite“, sa vo svojom vianočnom príhovore tomuto výrazu vyhol, hoci sa predmetné slovo opäť objavilo v jeho novoročnej reči.
Noviny The Sunday Times počas víkendu informovali, že pracovná skupina poverená rokovaním o budúcich vzťahoch Británie s Európskou úniou sa takisto bude vyhýbať slovu „brexit“ a bude vystupovať jednoducho ako „Pracovná skupina Európa“.

Výraz „brexit“ bol v roku 2016 vyhlásený slovníkovým vydavateľstvom Collins za slovo roka; jeho používanie v čase referenda o členstve Británie v EÚ narástlo o viac než 3400 percent.

Zmienené vydavateľstvo označilo výraz „brexit“ za „nepochybne najdôležitejší príspevok politiky do anglického jazyka od škandálu Watergate“, ktorý priniesol používanie prípony -gate pre aféry rozličného druhu, aktuality.sk

X X X

Elitného ochrankára, ktorý počas útoku súkromne telefonoval, potrestali

Streľba na bratislavskej Obchodnej ulici

Ministerská inšpekcia aj nadriadený vyšetrovali niekoľko mesiacov elitného ochrankára z Úradu vlády.
Dôvodom vyšetrovania malo byť jeho zlyhanie počas útoku v Bratislave, ktorý sa stal minulý rok v máji. V ten deň mal službu na Úrade vlády a práve v okolí miesta, kde slúžil, útočník napadol colníka nožom.

Podľa informácií televízie Markíza si ale útok nevšimol, pretože v danom čase telefonoval. Malo ísť pritom o súkromný hovor, hoci podľa ministerstva vnútra môžu ochrankári používať telefón len vtedy, ak to priamo súvisí s výkonom služby policajta.

Zlyhanie elitného ochrankára riešil jeho nadriadený disciplinárkou. Podľa dostupných informácií šéf udelil ochrankárovi finančný trest. Tri mesiace bude poberať o 15 percent nižší plat ako obyčajne.

Útok z mája minulého roka začal pred ministerstvom financií. Odtiaľ agresívneho muža prenasledoval pracovník finančnej správy. Utekali okolo Úradu vlády až napokon došli na Obchodnú ulicu. Útok skončil postreleným útočníkom, dobodaným colníkom a guľku v tele malo aj 15-ročné dievča, aktuality.sk

X X X

V kauze zmeniek má vypovedať znalec z USA, Kočner na súd nepríde

Znalca z USA navrhli samotní obžalovaní.

Napriek tomu však dal Marian K. súhlas na konanie v neprítomnosti. TASR o tom informovala hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu v Pezinku Katarína Kudjáková."Predseda senátu dal dnes pokyn na zrušenie eskorty pre obžalovaného, pretože súdu prišla žiadosť, aby sa zajtra hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti," objasnila Kudjáková.

Prípadnú práceneschopnosť (PN) druhého obžalovaného Pavla R. senát Emila Klemaniča neeviduje.
Amerického znalca Laporteho navrhla v procese samotná obhajoba obžalovaných. Na ich náklady má aj priletieť na Slovensko.
Od decembra 2019 však platia americké sankcie, v rámci ktorých bol Marian K. umiestnený na Magnitského zoznam. Ten zakazuje americkým firmám, ale aj fyzickým osobám s obžalovaným akokoľvek obchodovať. Obhajca obžalovaného Marek Para v decembri uviedol, že je ochotný znalca na Slovensko priviesť na svoje osobné náklady.

Okrem Laporteho sa na súde očakávajú aj znalci Milan Nouzovský a Andrea Jabconová.

Obžalovaní Marian K. a Pavol R. podľa obžaloby prokurátora po vzájomnej dohode s obvineným Štefanom Á., ktorého trestná vec bola vylúčená na samostatné konanie, vyhotovili štyri sfalšované zmenky. Mali ich predložiť ako prílohy na vydanie platobných rozkazov.

Marian K. čelí obžalobe v prípade vraždy Jána Kuciaka a v kauze spoločnosti Gatex z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Pavol R. je obžalovaný z objednávky vraždy Sylvie Klaus-Volzovej, aktuality.sk

X X X

V tlačenici na Solejmáního pohrebe zahynulo najmenej 50 ľudí

Davová panika vznikla po tom, ako sa dal ulicami Kermánu do pohybu pohrebný sprievod za účasti státisícov Iráncov.
Najmenej 50 mŕtvych a vyše 200 zranených si vyžiadala tlačenica počas utorkového pohrebu iránskeho generálmajora Kásema Solejmáního v jeho domovskom meste Kermán. Tlačová agentúra DPA to uviedla s odvolaním sa na správu iránskej polooficiálnej agentúry ISNA.

Časť zranení je opisovaná ako vážne a je tak pravdepodobné, že počet obetí na životoch ešte vzrastie, uviedli citované úrady. Davová panika vznikla po tom, ako sa dal ulicami Kermánu do pohybu pohrebný sprievod za účasti státisícov Iráncov. Na internete sa objavili videozábery zachytávajúce bezvládne telá ležiace na ceste a iných ľudí, ktorí kričia a snažia sa obetiam pomôcť.

Úrady v Kermáne vyhlásili v súvislosti s pohrebom deň voľna, aby povzbudili obyvateľov k čo najmasovejšej účasti na utorkovej rozlúčke so Solajmáním. V priebehu dňa však ďalšie pohrebné obrady odložili, keďže cez ulice zaplnené ľuďmi nebolo možné previezť ostatky na cintorín. Nebolo pritom jasné, kedy Solejmáního nakoniec pochovajú.
Sľúbili odplatu

Solejmáního, veliteľa jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd, zabili minulý piatok americké sily pri útoku dronom neďaleko letiska v irackom hlavnom meste Bagdad. Operáciu nariadil prezident Spojených štátov Donald Trump, ktorý Solejmáního obvinil z prípravy útoku na amerických diplomatov a vojakov v Iraku. Irán za to prisľúbil „tvrdú odplatu“.
„Pomstíme sa a pomsta bude dôrazná a tvrdá, takže Američania trpko oľutujú svoj čin,“ povedal veliteľ revolučných gárd Hosejn Salámí, ktorý sa zúčastnil na pohrebnom sprievode. Ostatní účastníci na jeho slová odpovedali pokrikmi „Pomsta, pomsta“ a „Boh je najväčší“.

Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí nariadil v utorok zvýšenie rozpočtu revolučných gárd na obdobie do 20. marca o sumu dosahujúci v prepočte zhruba 200 miliónov eur, oznámil podľa štátnej tlačovej agentúry IRNA hovorca iránskeho parlamentu Alí Larídžání, aktuality.sk

X X X

Zomrela Elizabeth Wurtzelová, autorka memoárov 'Prozacový národ'

Americká spisovateľka Elizabeth Wurtzelová - autorka vysoko oceňovanej životopisnej knihy z roku 1994 "Prozacový národ" - zomrela v utorok v New Yorku. Mala 52 rokov. Informovali o tom americké médiá a následne tlačová agentúra AFP.

Príčinou úmrtia bola metastázovaná rakovina prsníkov, napísal denník New York Times s odvolaním sa na Wurtzelovej dlhoročného dobrého priateľa Davida Samuelsa. Wurtzelová podstúpila dvojitú mastektómiu, ale rakovina prsníkov jej metastázovala do mozgu, uviedol podľa denníka Washington Post spisovateľkin manžel Jim Freed.

Autorka v roku 2015 oznámila, že jej diagnostikovali rakovinu prsníka. V článku pre magazín Vice napísala, že je nositeľkou mutácie génov BRCA (BRCA – rakovina prsníkov). Dodala však, že je to „nič“ oproti tomu, ako sa liečila zo závislosti od drog – liečbu opísala ako „najťažšiu vec, do akej sa kedy pustila“.

Wurtzelovej úprimná životopisná kniha „Prozacový národ: Mladá a depresívna v Amerike“ vyšla, keď mala spisovateľka 27 rokov. Ocenili ju za to, že pritiahla pozornosť na klinickú depresiu a vyvolala v spoločnosti diskusie o tomto závažnom duševnom ochorení.

Kritici ocenili jej nič neskrývajúci štýl v diele nazvanom podľa antidepresíva Prozac, ktoré mala lekármi predpísané.
Autorkin podrobne opísaný boj o vlastné duševné zdravie a zápas s drogami otvorili aj cestu k vzniku celého literárneho žánru spovedných memoárov.

Literárna kritička denníka New York Times Michiko Kakutaniová v recenzii v septembri 1994 označila knihu za „trýznivú a zábavnú, pôžitkársku a sebapoznávaciu“. „Prozacový národ“ má podľa kritičky surovú úprimnosť esejí Joan Didionovej, popudzujúci citový exhibicionizmus románu Sklenený zvon Sylvie Plathovej a suchý, temný humor piesne Boba Dylana.
Podľa knihy bol nakrútený celovečerný film, ktorý do kín uviedli v roku 2001 a hlavnú úlohu v ňom stvárnila Christina Ricciová./agentury/

X X X

Trump sa zastrájal ničením iránskych pamiatok. Ktoré skvosty sú v ohrození?

Úvod roka sa nesie v znamení iránsko-amerických treníc.

V 7. storočí pred Kristom sa na území dnešného Iránu prvýkrát sformovala regionálna veľmoc – Médska ríša. V rokoch 612 až 609 pred naším letopočtom Médi spolu s babylonskými Chaldejcami dokonca ukončili takmer 400-ročnú nadvládu novoasýrskej ríše v Mezopotámii (zväčša dnešný Irak).

No už okolo roku 550 porazil Médov ich vazal – perzský kráľ Kýros II.

Peržania postupne vytvorili obrovskú ríšu a práve k Peržanom sa hlásia aj dnešní Iránci. A to aj napriek tomu, že Perziu porazil macedónsky (grécky) vojvodca Alexander Veľký. Po jeho smrti v regióne vzniklo Partské kráľovstvo, ktoré po dlhotrvajúcich bojoch s Rimanmi ovládla v 3. storočí nášho letopočtu novoperzská ríša Sásánovcov.

Tá v rokoch 636 až 651 neodolala arabskej expanzii a nástupu islamu, ale Peržania si veľmi rýchlo vydobyli veľkú mieru samostatnosti a dokonca vplyvu na celú moslimskú ríšu. Ustáli aj príchod turkických kmeňov (vytvorili ríšu so sídlom v Isfaháne), po nich Seldžukov, plienenie Mongolov v 13. storočí a v časoch šacha Abbása I. Veľkého Peržania konkurovali a neraz aj porazili tureckých Osmanov.

Perzia prežila aj vpád Afgáncov po roku 1700 a súperenie Rusov s Britmi o vplyv v regióne. Napokon sa v roku 1925 moci chopil bývalý kozácky dôstojník Rezá Savádkúhí, ktorý prijal starobylé meno Pahlaví.
Irán má jednoducho bohatú históriu, a teda aj množstvo pamiato, aktuality.sk.

X X X

Guaidó zložil aj napriek zásahu armády prísahu ako predseda parlamentu

Opozičný líder Juan Guaidó zložil v utorok prísahu ako predseda venezuelského parlamentu. Stalo sa tak aj napriek zásahu príslušníkov ozbrojených síl verných prezidentovi Nicolásovi Madurovi, ktorí sa mu vo vstupe do budovy Národného zhromaždenia (parlamentu) snažili zabrániť. Informovala o tom agentúra AFP.

Zatiaľ čo príslušníci ozbrojených zložiek bránili Guaidóovi približne pol hodinu vo vstupe do budovy, na stoličke predsedu sedel jeho rival Luis Parra, ktorý sa v pondelok taktiež vyhlásil za predsedu parlamentu.

Avšak v momente, keď opozičný líder aj so spriaznenými poslancami vošiel do parlamentu, bol už Parra podľa agentúry preč. „Sme tu a ukazujeme vám svoje tváre,“ povedal Guaidó počas toho, ako sa usádzal na miesto predsedu Národného zhromaždenia.

Poslanci počas ceremónie, ktorá sa pre odstávku elektrického prúdu do sály konala pri svetle mobilných telefónov, najprv zaspievali venezuelskú hymnu. Guaidó následne zodvihol pravú ruku a zložil prísahu.

Predstavitelia opozície v súvislosti s incidentom na Twitteri napísali, že počas stretu s príslušníkmi ozbrojených síl utrpeli zranenia štyria poslanci. Miestne odborové zväzy zastupujúce zamestnancov tlače prostredníctvom toho istého média uviedli, že s vládou spriaznené milície napadli dvoch novinárov a okradli ich o technické vybavenie.

Venezuelské Národné zhromaždenie ešte v nedeľu hlasovalo o predĺžení pôsobenia opozičného lídra Guaidóa vo funkcii predsedu Národného zhromaždenia, ktorú zastáva od 5. januára 2019 (predmetné hlasovanie sa koná každý rok). Do budovy však boli vpustení len poslanci verní režimu prezidenta Madura a opoziční poslanci, ktorí s Guaidóom nesúhlasia.
Parra, poznamenaný korupčnými kauzami, využil jeho neprítomnosť a vyhlásil sa za predsedu Národného zhromaždenia. Argumentoval tým, že v 167-člennom zhromaždení bol zvolený 81 hlasmi.

Opoziční zákonodarcovia následne odišli zasadať do redakcie spriatelených novín El Nacional, kde zvolili Guaidóa za predsedu parlamentu hlasmi približne stovky poslancov.

Guaidó sa ešte 23. januára 2019 vyhlásil za dočasného prezidenta Venezuely s tým, že chce zosadiť Madura. Za dočasného prezidenta ho následne uznalo viac ako 50 krajín sveta vrátane Spojených štátov. Maduro a jeho spojenci Guaidóa obviňujú, že je bábkou americkej vlády./agentury/